VYHLÁŠKA 18/1999 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní zloženia a spôsobe zaobchádzania s textilnými výrobkami

§ 1

Vymedzenie niektorých pojmov

(1)

Na účely tejto vyhlášky sa rozumie

a)

textilným výrobkom výrobok zložený výhradne z textilných vláken bez ohľadu na použitý

postup ich zmesovania alebo spájania a stav jeho spracovania (surový, rozpracovaný

alebo hotový výrobok),

b)

textilným vláknom

1.

útvar charakterizovaný ohybnosťou, jemnosťou a vysokým pomerom dĺžky k prierezu,

vhodný na textilné spracovanie alebo

2.

ohybná páska alebo dutinka šírky maximálne 5 mm vrátane pásky rezanej zo širších

pásov alebo fólií vyrobených zo surovín a materiálov používaných na výrobu vláken,

uvedených v

bodoch 19 až 44 prílohy č. 1

, vhodných na textilné spracovanie; šírkou sa rozumie šírka pásky alebo šírka dutinky

v zloženom, sploštenom, zlisovanom alebo v skrútenom tvare alebo priemerná šírka,

ak šírka nie je jednotná,

c)

materiálovým zložením obsah jednotlivých druhov vláken v textilných výrobkoch vyjadrený

v percentách z celkovej hmotnosti výrobku so zaokrúhlením na celé číslo do 0,5 % smerom

nadol a od 0,5 % vrátane smerom nahor.

(2)

Na účely tejto vyhlášky sa ako textilný výrobok posudzuje aj výrobok, ktorý obsahuje

najmenej 80 % textilných vláken z celkovej hmotnosti výrobku.

(3)

Na účely označovania údajmi o materiálovom zložení sa ako textilné výrobky posudzujú

a)

poťahy čalúneného nábytku, dáždnikov a slnečníkov, ak obsahujú najmenej 80 % textilných

vláken,

b)

viacvrstvové podlahové krytiny, matrace a výrobky na kempovanie, otepľovacie vložky

rukavíc a obuvi, ak ich textilná časť tvorí najmenej 80 % z celkovej hmotnosti výrobku,

c)

textilné časti iných výrobkov, ktoré sú ich neoddeliteľnou súčasťou a ich zloženie

je špecifikované.

§ 2

Zásady označovania textilných výrobkov údajmi o materiálovom zložení

(1)

Textilný výrobok určený na predaj spotrebiteľovi alebo pre ďalšieho spracovateľa

sa musí označiť etiketou, na ktorej je uvedené správne materiálové zloženie. Ak výrobky

nie sú určené na predaj spotrebiteľovi, označenie sa môže uviesť v obchodnej dokumentácii.

(2)

Na etiketách a v obchodnej dokumentácii sa musia uviesť úplné druhové názvy vláken

podľa

prílohy č. 1

. Pri textíliách určených na ďalšie spracovanie sa môžu v obchodnej dokumentácii používať

skratky alebo kódy, ak sú vysvetlené a ak ich vysvetlenie je súčasťou obchodnej dokumentácie.

(3)

Názvy a opisy vláken sú uvedené v prílohe č. 1. Použitie týchto názvov je vyhradené

pre prírodné a chemické vlákna. Žiaden z týchto názvov sa nemôže používať na označenie

akéhokoľvek iného vlákna ani samostatne, ani ako koreň slova, ani ako prídavné meno.

(4)

Ak je výrobok zložený len z jedného druhu vlákna, označí sa názvom tohto vlákna a

údajom „100 %“. Tento údaj sa môže nahradiť výrazom „čistá...“, „len z...“. Ak výrobok

nie je zložený z rovnakých vláken, nesmie sa takto označiť.

(5)

Textilný výrobok zložený z dvoch alebo z viacerých vláken, z ktorých jedno tvorí

najmenej 85 % z celkovej hmotnosti výrobku, sa musí označiť druhovým názvom tohto

vlákna, po ktorom nasleduje jeho percentuálny obsah, alebo výrazom „minimálne 85 %“,

alebo úplným percentuálnym zložením výrobku.

(6)

Textilný výrobok, ktorý sa skladá z dvoch alebo z viacerých druhov vláken, z ktorých

žiadne nedosahuje 85 % z celkovej hmotnosti výrobku, sa označí druhovým názvom a percentom

z celkovej hmotnosti výrobku aspoň dvoch druhov vláken, ktorých percentuálne podiely

sú najvýznamnejšie. Za nimi sa uvedú druhové názvy ďalších vláken, ktoré sú obsiahnuté

vo výrobku v zostupnom poradí percentuálneho podielu, a to s uvedením alebo bez uvedenia

percenta z celkovej hmotnosti výrobku.

(7)

Vlákna, z ktorých každé sa podieľa na celkovej hmotnosti výrobku menej ako 10 %,

možno označiť spoločným výrazom „iné vlákna“, za ktorým nasleduje ich celkový podiel

na hmotnosti výrobku vyjadrený v percentách. Ak sa uvedie druhový názov jedného vlákna,

ktoré sa podieľa na celkovej hmotnosti výrobku menej ako 10 %, musí sa uviesť úplné

percentuálne zloženie výrobku.

(8)

Názov „hodváb“ sa môže použiť len v prípade, ak ide o druhový názov vlákna, ktorého

opis je uvedený v prílohe č. 1.

(9)

Vlnený výrobok sa môže označiť ako „strižná vlna“ vtedy, ak sa skladá len z vláken,

ktoré neboli predtým súčasťou hotového výrobku, neboli poškodené spracovaním alebo

používaním a neboli vystavené žiadnemu spriadaciemu alebo splsťovaciemu procesu okrem

takého, ktorý sa požaduje pri výrobe tohto výrobku.

(10)

V údajoch o materiálovom zložení netreba uvádzať

a)

viditeľné a oddeliteľné vlákna určené len na dekoratívne účely, ak ich podiel nepresahuje

7 % z celkovej hmotnosti výrobku, alebo

b)

vlákna, ktoré sa pridávajú do výrobku na dosiahnutie antistatického účinku (napríklad

kovové vlákna), ktorých podiel nepresahuje 2 % z celkovej hmotnosti výrobku.

§ 3

Spôsob označovania materiálového zloženia

(1)

Označenie výrobku údajmi o materiálovom zložení musí byť správne, dobre čitateľné

a zrozumiteľné. Údaje o každom druhu vlákna musia byť rovnako výrazné. Ak obchodný

názov výrobku alebo názov výrobcu obsahuje jeden z názvov textilných vláken alebo

názov, ktorý by sa s niektorým z nich mohol zameniť, uvedie sa obchodný názov výrobku

alebo názov výrobcu bezprostredne pred označením výrobku údajmi o obsahu vláken alebo

po tomto označení.

(2)

Každý textilný výrobok zložený z dvoch alebo z viacerých častí, ktoré majú rozdielne

materiálové zloženie, sa musí označiť etiketou, na ktorej je uvedený obsah vláken

každej časti. Toto označenie nie je potrebné pre časti, ktoré tvoria menej ako 30

% z celkovej hmotnosti výrobku, s výnimkou hlavných podšívok.

(3)

Ak dva textilné výrobky alebo viac textilných výrobkov tvoria súpravu alebo komplet

a ich materiálové zloženie je rovnaké, môžu sa označiť jednou etiketou.

(4)

Textilné výrobky uvedené v prílohe č. 2, ktoré sú rovnakého typu a majú rovnaké materiálové

zloženie, sa môžu označiť spoločnou etiketou. Výrobky sa však musia ponúkať na predaj

tak, aby spotrebiteľ bol informovaný o ich zložení.

(5)

Presné materiálové zloženie textilných výrobkov predávaných v metráži sa označí na

etikete pripevnenej k návinu určenému na predaj. Výrobky sa musia ponúkať tak, aby

spotrebiteľ bol informovaný o ich zložení.

(6)

Podlahové textílie a koberce, ktorých podkladovú a úžitkovú vrstvu tvoria odlišné

vlákna, stačí označiť materiálovým zložením úžitkovej vrstvy.

(7)

Akékoľvek informácie poskytované pri uvádzaní výrobku do obehu nesmú byť zameniteľné

s názvami a informáciami o obsahu vláken vo výrobkoch.

§ 4

Spôsob určenia obsahu a prípustná tolerancia obsahu jednotlivých druhov vláken vo

výrobku

(1)

Percentuálny obsah vláken sa určí na základe hmotnosti každého druhu vlákna v suchom

stave prepočtom pomocou dohodnutých vlhkostných prirážok na výpočet materiálového

zloženia. Hodnoty vlhkostných prirážok sú uvedené v

prílohe č. 3

.

(2)

Podiel vláken vo výrobku sa ustanovuje podľa osobitného predpisu.

1

)

(3)

Prípustná odchýlka medzi uvedeným a skutočným zložením je ± 3 % z celkovej hmotnosti

každého druhu vláken uvedených v označení.

§ 5

Zoznam textilných výrobkov, ktoré nepodliehajú povinnému označovaniu údajmi o materiálovom

zložení

Zoznam textilných výrobkov, ktoré nepodliehajú povinnému označovaniu údajmi o materiálovom

zložení, je uvedený v prílohe č. 4. Ak sa tieto výrobky označia údajmi o materiálovom

zložení, musia byť označené podľa

§ 2, 3 a 4

.

§ 6

Spôsob označovania symbolmi údržby

(1)

Textilné kusové výrobky určené na predaj spotrebiteľovi sa musia trvale označiť symbolmi

údržby, ktoré určia odporúčaný spôsob údržby. Ak dva výrobky alebo viac výrobkov tvorí

súpravu alebo komplet a ich spôsob údržby je rovnaký, stačí označiť súpravu alebo

komplet jednou etiketou obsahujúcou symboly údržby.

(2)

Textilné výrobky predávané v metráži sa musia označiť symbolmi údržby na etikete

pripevnenej k návinu. Spotrebiteľ musí byť informovaný o spôsobe údržby aj pri kúpe

jednotlivých odstrihov z metráže.

(3)

Označovanie textilných výrobkov symbolmi údržby sa vykonáva podľa prílohy č. 5.

(4)

Textilné výrobky dodávané na ďalšie spracovanie môžu mať odporúčaný spôsob údržby

uvedený len v obchodnej dokumentácii.

(5)

Textilné výrobky, ktoré nie je účelné označovať trvalým spôsobom symbolmi údržby,

najmä pančuchové výrobky, nitiarenské výrobky, plienky, vreckovky, sa označia na obale

alebo na papierovej etikete, alebo iným vhodným spôsobom tak, aby bola zabezpečená

informovanosť spotrebiteľa.

(6)

Textilné výrobky určené na predaj v malých množstvách s čistou hmotnosťou do 10 g

vrátane, ktoré sú rovnakého typu, materiálového zloženia a pre ktoré platia rovnaké

symboly údržby, sa môžu označiť spoločnou etiketou so symbolmi údržby. Výrobky sa

však musia predávať tak, aby bol spotrebiteľ informovaný o spôsobe ich údržby.

(7)

Textilné výrobky, u ktorých sa nepredpokladá údržba praním alebo chemickým čistením,

napríklad technické textílie, podlahové textílie, šnúrky do topánok, motúzy, nite

na pomocné šitie, prachovky, sa symbolmi údržby neoznačujú.

(8)

K podlahovým textíliám sa prikladajú návody na údržbu.

§ 6a

Touto vyhláškou sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev, ktoré sú uvedené

v

prílohe č. 6

.

§ 7

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júla 1999.