VYHLÁŠKA 18/1979 Z. z. ktorou sa určujú vyhradené tlakové zariadenia a ustanovujú niektoré podmienky na zaistenie ich bezpečnosti

§ 1

Rozsah platnosti

(1)

Vyhláška je záväzná pre organizácie, na ktoré sa vzťahuje pôsobnosť orgánov štátneho

odborného dozoru nad bezpečnosťou práce,1) a pre organizácie, ktoré vykonávajú činnosť

patriacu do pôsobnosti orgánov štátnej banskej správy.2)

(2)

Vyhláška sa nevzťahuje na technické zariadenia podliehajúce dozoru orgánov uvedených

v § 3 ods. 2 písm. b) zákona.

§ 2

Vyhradené tlakové zariadenia

(1)

Vyhradenými tlakovými zariadeniami podľa § 4 písm. d) až g) zákon (ďalej len „zariadenia“)

sú

a)

parné a kvapalinové kotly (ďalej len „kotly“), ktorých konštrukčný pretlak presahuje

0,07 MPa a teplota pracovnej látky prevyšuje bod varu pri tomto pretlaku,

b)

stabilné tlakové nádoby (ďalej len „tlakové nádoby“), ktorých najvyšší pracovný pretlak

presahuje 0,07 MPa a ktoré obsahujú plyny, pary alebo žieravé, jedovaté a výbušné

kvapaliny akejkoľvek teploty alebo akékoľvek kvapaliny s teplotou prevyšujúcou bod

ich varu pri pretlaku 0,07 MPa,

c)

kovové tlakové nádoby na dopravu plynov (ďalej len „nádoby na plyny“), ktorých kritická

teplota je nižšia ako + 50 oC, alebo plynov, pri ktorých pri teplote + 50 oC je absolútny

tlak (tenzia) pár vyšší ako 0,3 MPa.

(2)

Kotly sa delia do štyroch tried

a)

1. trieda - parné kotly s menovitým množstvom vyrábanej pary nad 115 t/h,

b)

2. trieda - parné kotly s menovitým množstvom vyrábanej pary nad 50 t/h do 115 t/h

(včítane) alebo horúcovodné kotly s tepelným výkonom nad 35 MW,

c)

3. trieda - parné kotly s menovitým množstvom vyrábanej pary nad 8 t/h do 50 t/h

(včítane) alebo horúcovodné kotly s tepelným výkonom nad 5,8 MW do 35 MW (včítane),

d)

4. trieda - parné kotly s menovitým množstvom vyrábanej pary do 8 t/h (včítane) alebo

horúcovodné kotly s tepelným výkonom do 5,8 MW (včítane) a všetky ostatné kvapalinové

kotly.

(3)

Tlakové nádoby sa členia do skupín podľa najvyššieho pracovného pretlaku (p) v MPa

a súčinu najvyššieho pracovného pretlaku a objemu (v) v litroch (ďalej len „bezpečnostný

súčin“) takto

a)

skupinu A tvoria tlakové nádoby s najvyšším pracovným pretlakom presahujúcim 0,2

MPa, ktorých bezpečnostný súčin má hodnotu vyššiu ako 103,

b)

skupinu B tvoria ostatné tlakové nádoby.

(4)

Ak má zariadenie niekoľko tlakových priestorov, posudzuje sa bezpečnostný súčin každého

priestoru osobitne a zariadenie sa zaraďuje do skupiny, ktorá zodpovedá najvyššiemu

bezpečnostnému súčinu.

(5)

Objem v litroch je celkový priestor určený pre pracovnú látku (prípadne látky), ktorá

je v zariadení pod pretlakom. Časť tlakového priestoru, ktorú tvoria vstavané časti,

výmurovky, výplne a pod., sa pri výpočte objemu neodpočítava.

§ 3

Zariadeniami podľa tejto vyhlášky nie sú

a)

kotly pracujúce s rádioaktívnymi látkami alebo kotly umiestnené v prostredí s neutrónovým

tokom,

b)

kotly s objemom do 10 litrov (včítane), pri ktorých bezpečnostný súčin z konštrukčného

pretlaku v MPa a objemu v litroch neprevyšuje 10,

c)

tlakové nádoby pracujúce s rádioaktívnymi látkami alebo tlakové nádoby umiestené

v prostredí s neutrónovým tokom,

d)

tlakové nádoby do 10 litrov (včítane), pri ktorých bezpečnostný súčin neprevyšuje

10,

e)

tlakové nádoby z rúrok aj nekruhových prierezov s najväčším vnútorným rozmerom do

100 mm (včítane) bez zberačov, prípadne so zberačmi, ak zberač z rúrky aj nekruhového

prierezu nemá vnútorný rozmer väčší ako 150 mm (včítane),

f)

výhrevné telesá na parné vodné (kvapalinové) vykurovanie,

g)

potrubie, jeho rozšírené časti a tlakové nádoby do neho vstavané (určené napr. na

uvoľňovanie tlaku alebo ako zásobníky), ktorých vnútorný priemer (D) nepresahuje trojnásobok

vnútorného priemeru (d) najväčšej pripojenej rúrky (D), ako aj všetky rozšírené časti

potrubia a tlakové nádoby do neho vstavané, pokiaľ slúžia len na dopravu pracovnej

látky (napríklad rozdeľovače, odlučovače, zberače),

h)

tlakové časti strojov a technických zariadení, ktoré nie sú samostatnými tlakovými

nádobami (napríklad valce piestových strojov, skrine parných turbín, veterníky piestových

kvapalinových čerpadiel, chladiče kompresorov, tlakové puzdrá zapuzdrených rozvodní),

i)

ohrievače vzduchu, prašníky, čističe plynu vysokých pecí,

j)

nafukovacie nekovové zariadenia, pri ktorých vnútorný pretlak stlačeného plynu zabezpečuje

ich tvar a tuhosť (napr. pneumatiky, pneumatické nosníky, plaváky),

k)

nádoby na plyny s tlakovým objemom do 0,22 litra (včítane),

l)

nenávratné tlakové nádoby na aerosoly a podobné použitie.

§ 4

Oprávnenie organizácií

(1)

Vyrábať, montovať, opravovať a rekonštruovať zariadenia a vykonávať periodické skúšky

nádob na plyny smú organizácie len na základe oprávnenia (ďalej len „oprávnená organizácia“).

(2)

Oprávnenie vydáva inšpektorát bezpečnosti práce, prípadne obvodný banský úrad (ďalej

len „orgán dozoru“), v obvode ktorého má organizácia sídlo, a to na základe písomnej

žiadosti organizácie, doloženej stanoviskom jej nadriadeného orgánu.

(3)

Organizácia v žiadosti uvedie

a)

svoj presný názov a adresu,

b)

názov a adresu závodu (prevádzkárne), pre ktorý žiada oprávnenie, pokiaľ nie je v

ídle organizácie,

c)

názov a adresu svojho nadriadeného orgánu,

d)

druh a rozsah žiadaného oprávnenia,

e)

zabezpečenie výkonu činnosti, na ktorú požaduje oprávnenie, po stránke technického

vybavenia a odbornej kvalifikácie pracovníkov.

(4)

Ak orgán dozoru zistí nedodržiavanie podmienok alebo porušovanie predpisov na zaistenie

bezpečnosti práce a technických zariadení pri činnosti podľa oprávnenia, obmedzí rozsah

oprávnenie alebo ho organizácii odoberie.

§ 5

Individuálne vyskúšanie

(1)

Každý dohotovený kotol a tlakovú nádobu musí výrobca podrobiť stavebnej a prvej tlakovej

skúške. Tieto skúšky zabezpečuje a vykonáva výrobca, ak písomne nesplnomocnil ich

vykonaním organizáciu, ktorá je oprávnená na montáž kotla alebo tlakovej nádoby. Ku

každému kotlu alebo tlakovej nádobe musí výrobca vyhotoviť sprievodnú dokumentáciu

včítane pasportu (revíznej knihy) v rozsahu ustanovenom technickými normami.

(2)

Po úspešnej stavebnej a prvej tlakovej skúške revízny technik výrobcu, prípadne organizácia,

ktorá vykonáva montáž, označí nity továrenského štítku okrúhlym razidlom priemeru

10 mm so značkou alebo skráteným názvom svojej organizácie. Odtlačkom tohto razidla

označí i príslušné miesto pasportu (revíznej knihy).

(3)

Výrobcovia, prípadne organizácie, ktoré vykonávajú montáž, sú povinní písomne oznámiť

orgánu dozoru aspoň 15 dní vopred čas a miesto vykonávaných skúšok kotlov a konštrukčným

pretlakom presahujúcim 1,6 MPa a tlakových nádob skupiny A s najvyšším pracovným pretlakom

presahujúcim 2,5 MPa.

(4)

Každú vyrobenú nádobu na plyny musí výrobca podrobiť prvej skúške.

(5)

Po úspešnej prvej skúške označí skúšobný orgán nádobu na plyny razidlom3) a dátumom

skúšky.

§ 6

Skúšky po opravách a rekonštrukciách

(1)

Po oprave alebo rekonštrukcii kotla alebo tlakovej nádoby je oprávnená organizácia

povinná vykonať stavebnú a tlakovú skúšku predpísaným pretlakom. Hodnota pretlaku

je uvedená v sprievodnej dokumentácii zariadenia.

(2)

O skúške vyhotoví oprávnená organizácia protokol, ktorý sa stáva neoddeliteľnou súčasťou

sprievodnej dokumentácie zariadenia spolu s technickou dokumentáciou opravy alebo

rekonštrukcie.

(3)

Oprávnená organizácia je povinná písomne oznámiť 15 dní vopred orgánu dozoru, v obvode

pôsobnosti ktorého sa zariadenie nachádza, dátum vykonávania skúšok kotlov a konštrukčných

pretlakom presahujúcim 1,6 MPa a tlakových nádob skupiny A s najvyšším pracovným pretlakom

presahujúcim 2,5 MPa.

§ 7

Revízie a skúšky kotlov a tlakových nádob v prevádzke

(1)

Revízie a skúšky kotlov a tlakových nádob v prevádzke smie vykonávať len revízny

technik (§ 8). Spôsob, termíny a prípady vykonania revízií a skúšok tesnosti ustanovujú

technické normy.

(2)

Tlakovú skúšku vykonáva revízny technik spravidla vodou, prípadne olejom alebo inou

nežieravou, nejedovatou a nevýbušnou kvapalinou. Výsledok skúšky zapíše do revízneho

záznamu. Hodnota skúšobného pretlaku je uvedená v sprievodnej dokumentácii zariadenia.

(3)

Ak v dôsledku nového nastavenia poistného ventilu došlo k zmene nastavených hodnôt,

revízny technik opraví príslušné údaje v pasporte (revíznej knihe) zariadenia.

(4)

Tlaková skúška sa musí vykonávať,

a)

ak to určí orgán dozoru,

b)

najneskoršie do 9 rokov od vykonávania predchádzajúcej tlakovej skúšky skúšobným

pretlakom, ak v sprievodnej dokumentácii nie je určená kratšia lehota.

(5)

Okrem prípadov uvedených v odseku 4 musí tlaková skúška pri stabilných kotloch vykonať

vždy po ich premiestnení pred opätovným začatím prevádzky a pri všetkých kotloch vždy

po prevádzkovej prestávke dlhšej ako 2 roky.

(6)

V jednotlivých technicky zdôvodnených prípadoch môže orgán dozoru predĺžiť lehoty

tlakových skúšok, prípadne navrhnúť miesto tlakovej skúšky iný spôsob skúšania.

(7)

Organizácia, ktorá má v prevádzke kotol (ďalej len „prevádzateľ“), je povinná písomne

oznámiť orgánu dozoru aspoň 30 dní vopred dátum tlakovej skúšky.

§ 8

Revízny technik a skúšobný orgán

(1)

Revíznym technikom je pracovník poverený organizáciou revíziami a skúškami kotlov

a tlakových nádob, ktorý má pre túto činnosť osvedčenie vydané orgánom dozoru na základe

vykonanej skúšky. Pracovníka na skúšku prihlasuje organizácia, s ktorou je v pracovnom

pomere.

(2)

Uchádzač o osvedčení revízneho technika musí mať dokončené úplné stredné odborné

strojníckej vzdelanie a najmenej päťročnú prax v odbore tlakových zariadení. Pre uchádzača

o osvedčenie revízneho technika kotlov 4. triedy stačí výučný list v strojníckom odbore

a najmenej sedemročná odborná prax v odbore tlakových zariadení.

(3)

Skúšobným orgánom je pracovník poverený oprávnou organizáciou vykonávať prvé a periodické

skúšky nádob na plyny.

(4)

Skúšobný orgán vykonávajúci prvé skúšky musí mať dokončené úplné stredné odborné

strojnícke vzdelanie, najmenej päťročnú odbornú prax v odbore tlakových zariadení

a osvedčenie vydané orgánom dozoru na základe vykonanej skúšky. Uchádzača prihlasuje

na skúšku organizácia, s ktorou je v pracovnom pomere.

(5)

Skúšobný orgán vykonávajúci periodické skúšky musí mať aspoň výučný list v strojníckom

odbore a najmenej päťročnú odbornú prax v odboru tlakových zariadení.

(6)

Ak má pracovník vyššie odborné strojnícke vzdelanie, než je predpísané v odsekoch

2 a 4, stačí dvojročná odborná prax. Ak má uchádzač iné odborné vzdelanie, rozhodne

o potrebnej dĺžke praxe orgán dozoru.

(7)

Revízny technik a skúšobný orgán vykonávajúci prvé skúšky sú povinní uvádzať v záznamoch

o úkonoch, ktoré vykonali, evidenčné číslo svojho osvedčenia.

§ 9

(1)

Na ciele štátneho odborného dozoru je prevádzateľ povinný pripraviť kotly a tlakové

nádoby na kontrolnú prehliadku alebo skúšku na dohodnutý deň a za podmienok určených

orgánom dozoru.

(2)

Technické úkony nevyhnutné pri riadnom výkone prehliadky alebo skúšky riadi a vykonáva

revízny technik alebo iný odborne spôsobilý pracovník, ktorého určil prevádzateľ.

§ 10

(1)

Stavebné a prvé tlakové skúšky vyrobených, zmontovaných, opravených alebo rekonštruovaných

kotlov a tlakových nádob smie vykonávať len revízny technik oprávnenej organizácie

(§ 8).

(2)

Prvé skúšky a periodické skúšky nádob na plyny smie vykonávať len skúšobný orgán

oprávnenej organizácie (§ 8).

§ 11

Kuriči kotlov

(1)

Prevádzka kotla je dovolená len vtedy, ak je jeho obsluhou poverený odborne spôsobilý

pracovník (ďalej len „kurič“), ktorému bol po úspešne vykonanej základnej skúške vydaný

kuričský preukaz príslušnými inšpektorátom bezpečnosti práce (ďalej len „inšpektorát“).

Základná skúška oprávňuje na samostatnú obsluhu kotlov 4. triedy.

(2)

Na samostatnú obsluhu kotlov 1. a 3. triedy alebo kotlov na iné ako v kuričskom preukaze

uvedené palivo treba zložiť príslušnú doplnkovú skúšku.

(3)

Ak kurič závažným spôsobom poruší svoje povinnosti, môže mu inšpektorát odobrať kuričský

preukaz.

(4)

Ak kurič neobsluhuje kotol päť rokov, stráca jeho kuričský preukaz platnosť.

(5)

Opätovné získanie preukazu je podmienené vykonaním novej základnej skúšky.

(6)

Kuričský preukaz nie je potrebný na obsluhu kotlov 4. triedy

a)

plnoautomatizovaných s menovitým množstvom vyrábanej pary do 0,5 t/h,

b)

plnoautomatizovaných kvapalinových s tepelným výkonom do 0,35 MW,

c)

s konštrukčným pretlakom do 0,3 MPa a s objemom do 100 litrov,

d)

prietočných s objemom do 100 litrov.

Kuriči týchto kotlov musia byť poučení o ich obsluhe a zacvičení v nej, o čom musí

prevádzateľ spísať zápisnicu.

§ 12

Základné skúšky

(1)

Základné kuričské skúšky (skúšky odbornej spôsobilosti kuriča) sa vykonávajú na inšpektorátoch.

(2)

Prihlášky na základné skúšky podávajú uchádzači na predpísanom formulári prostredníctvom

prevádzateľa na inšpektoráte, v obvode ktorého sa kotol nachádza.

(3)

Na základnú skúšku môžu byť pripustení uchádzači

a)

starší ako 18 rokov,

b)

telesne i duševnej spôsobilí vykonávať prácu kuriča,4)

c)

ktorí podľa potvrdenia prevádzateľa kotla majú šesťmesačný odborný zácvik v obsluhe

kotla aspoň 4. triedy pod dohľadom kuriča s platným kuričským preukazom,

d)

ktorí sa preukážu potvrdením o absolvovaní odborného kurzu prevádzky a obsluhy kotlov

v dĺžke aspoň 20 vyučovacích hodín včítane vykonanej skúšky,

e)

ktorí preukážu kvalifikáciu požadovaní osobitným predpisov v prípade, že majú obsluhovať

kotly s plynovým kúrením.5)

(4)

Úľavu z predpísaného zácviku podľa odseku 3 písm. c) môže na žiadosť prevádzateľa

v mimoriadnych prípadoch povoliť inšpektorát.

(5)

Inšpektorát upovedomí prevádzateľa o dni a mieste konania skúšky najmenej 15 dní

vopred. Prevádzateľ o tom upovedomí príslušného uchádzača a zabezpečí jeho účasť.

(6)

Po úspešne vykonanej základnej skúške inšpektorát vydá uchádzačovi kuričský preukaz.

§ 13

Doplnkové skúšky

(1)

Uchádzači o doplnkové skúšky musia absolvovať šesťmesačný odborný zácvik v obsluhe

kotla príslušnej triedy pod dohľadom kuriča s platným kuričským preukazom a odborný

kurz, a to v dĺžke 30 hodín pre kotly 3. triedy, 50 hodín pre kotly 2. triedy a 100

hodín pre kotly 1. triedy. V prípade doplnkovej skúšky na obsluhu kotlov najbližšej

vyššej trendy alebo kotlov na iné palivá v rámci tej istej triedy kotla rozhoduje

o dĺžke odborného zácviku a nevyhnutnosti odborného kurzu prevádzateľ na základe vyjadrenia

revízneho technika, ale odborný zácvik musí trvať najmenej dva mesiace.

(2)

Doplnkové skúšky sa vykonávajú pred skúšobnou komisiou vymenovanou a zvolanou prevádzateľom,

ktorý je povinný písomne oznámiť inšpektorátu termín a miesto konania skúšok najneskôr

15 dní pred ich začatím.

(3)

Skúšobná komisia sa skladá z predsedu, ktorým musí byť splnomocnený zástupca prevádzateľ,

a najmenej z dvoch členov, z ktorých jeden musí byť revíznym technikom kotlov aspoň

príslušnej triedy a jeden zástupcom príslušného závodného výboru Revolučného odborového

hnutia.

(4)

Kurič predloží skúšobnej komisii pred začatím skúšky doklad o tom, že spĺňa určené

požiadavky. Komisia napíše o priebehu skúšky zápisnicu, ktorú podpíše predseda a ostatní

členovia komisie.

(5)

Predseda skúšobnej komisie zapíše do kuričského preukazu úspešné zloženíe doplnkovej

skúšky.

(6)

Zoznamy skúšaných a zápisnice o výsledku skúšok uschováva organizácia, ktorá skúšobnú

komisiu vymenovala.

(7)

Na jednotný spôsob vykonávanie doplnkových skúšok dozerá inšpektorát.

§ 14

(1)

Prevádzateľ zariadenia je povinný do jedného roka odo dňa účinnosti tejto vyhlášky

písomne oznámiť orgánu dozoru do evidencie počty zariadení v prevádzke rozdielnych

podľa § 2 ods. 2 a 3 a spôsob zabezpečenia ich revízií a skúšok.

(2)

Organizácie vykonávajúce činnosť uvedenú v § 4 doteraz bez oprávnení sú povinné požiadať

o ne do šiestich mesiacov od účinnosti tejto vyhlášky.

(3)

Osvedčenia vydané orgánom dozoru revíznym technikom a skúšobným orgánom na vykonávanie

prvých skúšok nádob na plyny pred účinnosťou tejto vyhlášky zostávajú v platnosti.

(4)

Kuričské preukazy vydané pred účinnosťou tejto vyhlášky zostávajú v platnosti, ak

zodpovedajú novému triedeniu kotlov. V ostatných prípadoch musí kurič zložiť predpísanú

skúšku najneskôr do jedného roka odo dňa, keď vyhláška nadobudne účinnosť.

§ 15

Zrušujú sa

1.

nariadenie č. 212/1910 r. z., ktorým sa živnosť výroby sódovej vody viaže na koncesiu,

2.

nariadenie č. 435/1941 Zb. o prístrojoch používaných pri živnostenskom výčape a stáčaní

piva,

3.

nariadenie č. 334/1945 Ú. l., ktorým sa mení nar. č. 176/1944 Zb., ktorým sa vydávajú

prepisy pre materiál a stavbu parných kotlov.

4.

vyhláška č. 55/1960 Zb., ktorou sa upravujú niektoré povinnosti výrobcov a prevádzateľov

parných kotlov (parných generátorov) a iných tlakových nádob a menia niektoré predpisy

o bezpečnosti a hospodárnosti týchto technických zariadení, v znení vyhlášky č. 121/1961

Zb.,

5.

ustanovenie § 1 písm. a) vyhlášky č. 151/1969 Zb., ktorou sa určujú vyhradené technické

zariadenia.

§ 16

Táto vyhlášky nadobúda účinnosť 1. júlom 1979.