VYHLÁŠKA 189/1989 Z. z. ktorou sa upravujú podrobnosti o organizácii a spôsobe špecializačnej prípravy veterinárnych lekárov a iné formy ďalšieho vzdelávania veterinárnych pracovníkov

§ 1

Ďalšie vzdelávanie veterinárnych pracovníkov zahŕňa

a)

adaptačný proces absolventov vysokých škôl veterinárnych, iných vysokých škôl a stredných

odborných škôl veterinárneho odboru, prípadne iných stredných škôl poskytujúcich úplné

stredné vzdelanie (ďalej len „iné stredné školy“),

b)

špecializačné veterinárne štúdium absolventov iných stredných škôl,

c)

špecializačnú prípravu veterinárnych lekárov a absolventov iných vysokých škôl,

d)

špecializačné školenie absolventov stredných odborných škôl veterinárneho odboru

a absolventov špecializačného veterinárneho štúdia absolventov iných stredných škôl,

e)

inovačné štúdium veterinárnych pracovníkov,

f)

prípravu veterinárnych pracovníkov na expertnú činnosť v zahraničí,

g)

funkčnú prípravu veterinárnych pracovníkov na vykonávanie práce v orgánoch veterinárnej

správy a špecializovaných organizáciách štátnej veterinárnej služby (ďalej len „veterinárna

organizácia“),

h)

periodické obnovovanie a preskúšavanie spôsobilosti veterinárnych pracovníkov na

vykonávanie povolania alebo funkcií podľa osobitných predpisov.

§ 2

(1)

Ústavom zabezpečujúcim ďalšie vzdelávanie veterinárnych pracovníkov

1

)

je Inštitút výchovy a vzdelávania veterinárnych lekárov v Košiciach

2

)

(ďalej len „inštitút“).

(2)

Pri plnení svojich úloh inštitút spolupracuje s Vysokou školou veterinárskou v Košiciach

a s ďalšími vedeckými a výskumnými organizáciami a výchovno-vzdelávacími zariadeniami.

§ 3

Adaptačný proces

Adaptačný proces absolventov vysokých škôl veterinárnych, iných vysokých škôl a stredných

odborných škôl veterinárneho odboru, prípadne iných stredných škôl nadväzuje bezprostredne

na úspešné ukončenie štúdia. Delí sa na obdobie nástupnej praxe a obdobie základného

odborného rastu.

§ 4

(1)

Nástupná prax umožňuje rozšírenie a prehĺbenie znalostí získaných štúdiom a poznanie

konkrétnych pracovných podmienok súvisiacich s budúcim pracovným zaradením absolventa.

Vykonáva sa na pracoviskách veterinárnej organizácie, v ktorej je absolvent v pracovnom

pomere; dopĺňa sa podľa potreby na pracoviskách organizácií, ktoré boli určené na

tieto účely Štátnou veterinárnou správou Slovenskej socialistickej republiky (ďalej

len „štátna veterinárna správa“) a školiacimi akciami v inštitúte.

(2)

Nástupná prax trvá šesť až deväť mesiacov. Jej dĺžku určí veterinárna organizácia,

v ktorej je absolvent v pracovnom pomere, s prihliadnutím na osobné vlastnosti, školský

prospech, výsledky práce a predpoklady absolventa na vykonávanie druhu práce, na ktorý

je pripravovaný.

(3)

Do doby nástupnej praxe sa nezapočítava doba vykonávania základnej alebo náhradnej

vojenskej služby, s výnimkou ak bol pracovník zaradený vo veterinárnej službe príslušných

ústredných orgánov,

3

)

a doba materskej dovolenky a ďalšej materskej dovolenky.

§ 5

(1)

Veterinárna organizácia vypracuje plán nástupnej praxe absolventa a určí pracovníka

zodpovedného za jeho odborné vedenie počas nástupnej praxe.

(2)

Vedomosti a schopnosti absolventa získané počas nástupnej praxe sa overujú záverečným

pohovorom pred komisiou vymenovanou ústredným riaditeľom štátnej veterinárnej správy

na návrh inštitútu.

(3)

Komisia uvedená v odseku 2 môže navrhnúť veterinárnej organizácii, v ktorej je absolvent

v pracovnom pomere, aby primerane predĺžila nástupnú prax, najdlhšie však na celkovú

dobu jedného roku, ak pri záverečnom pohovore absolvent nepreukázal vedomosti a schopnosti

potrebné na vykonávanie druhu práce, na ktorý je pripravovaný.

§ 6

Ústredný riaditeľ štátnej veterinárnej správy môže na žiadosť absolventa vysokej školy

veterinárnej alebo inej vysokej školy, ktorý absolvoval túto školu formou štúdia popri

zamestnaní, upraviť dĺžku a priebeh jeho nástupnej praxe, prípadne mu nástupnú prax

odpustiť; vždy však musí absolvent vykonať záverečný pohovor. Pri posudzovaní žiadosti

absolventa prihliadne ústredný riaditeľ štátnej veterinárnej správy predovšetkým na

vyjadrenie veterinárnej organizácie, v ktorej je absolvent v pracovnom pomere, a na

to, aký druh práce absolvent doteraz vykonával a aké je jeho pracovné zaradenie.

§ 7

Obdobie základného odborného rastu

(1)

Obdobie základného odborného rastu veterinárneho lekára alebo absolventa inej vysokej

školy trvá až do jeho zaradenia do špecializačnej prípravy na získanie špecializácie

I. stupňa [

§ 9 ods. 1 písm. a)

], najdlhšie však tri roky. Obdobie základného odborného rastu absolventa strednej

odbornej školy veterinárneho odboru, prípadne inej strednej školy trvá do jeho zaradenia

do špecializačného školenia absolventov stredných odborných škôl veterinárneho odboru

a absolventov špecializačného veterinárneho štúdia (

§ 13

), najdlhšie však dva roky.

(2)

Veterinárna organizácia vypracuje po dohode s absolventom plán jeho základného odborného

rastu a určí mu konzultanta.

§ 8

Špecializačné veterinárne štúdium absolventov iných stredných škôl

(1)

V špecializačnom veterinárnom štúdiu získavajú absolventi iných stredných škôl spôsobilosť

na vykonávanie niektorých odborných činností potrebných na plnenie úloh veterinárnej

starostlivosti. Uskutočňuje sa formou individuálneho štúdia v spojení s internátnymi

kurzami v celkovej dĺžke osem týždňov.

(2)

Získané znalosti sa overujú skúškami po ukončení každého internátneho kurzu a záverečnou

skúškou; skúšobnú komisiu vymenúva inštitút. O úspešne vykonanej záverečnej skúške

vydá inštitút osvedčenie.

§ 9

(1)

Špecializačnou prípravou získava veterinárny lekár, prípadne absolvent inej vysokej

školy špecializáciu

a)

I. stupňa na vykonávanie odborných činností potrebných na plnenie úloh veterinárnej

starostlivosti,

b)

II. stupňa na vykonávanie špecializovanej odbornej činnosti.

(2)

Veterinárni lekári a absolventi iných vysokých škôl môžu získať špecializáciu I.

a II. stupňa v odboroch uvedených v prílohe č. 1 tejto vyhlášky.

(3)

Absolvovanie špecializačnej prípravy na špecializáciu I. stupňa je pre veterinárnych

lekárov vykonávajúcich činnosť v ustanovených odboroch povinné.

(4)

Do špecializačnej prípravy na získanie špecializácie II. stupňa môže byť zaradený

len veterinárny lekár, prípadne absolvent inej vysokej školy, ktorý po získaní špecializácie

I. stupňa vykonával odbornú prax najmenej dva roky. Pri zaraďovaní do tejto špecializačnej

prípravy sa prihliada jednak na spoločenský záujem a potreby veterinárnej organizácie,

jednak na pracovné hodnotenie, pracovné zaradenie, výsledky práce, schopnosti a predpoklady

pracovníka.

§ 10

(1)

Špecializačná príprava na získanie špecializácie I. stupňa sa uskutočňuje formou

individuálneho štúdia v spojení s internátnymi kurzami v rozsahu najmenej 200 učebných

hodín, a to spravidla do piatich rokov odo dňa nástupu veterinárneho lekára, prípadne

absolventa inej vysokej školy do pracovného pomeru.

(2)

Špecializačná príprava na získanie špecializácie II. stupňa sa uskutočňuje formou

individuálneho štúdia v spojení s internátnymi kurzami v rozsahu najmenej 200 učebných

hodín. Ústredný riaditeľ štátnej veterinárnej správy môže na návrh inštitútu povoliť

absolvovanie špecializačnej prípravy aj formu diaľkovej prípravy alebo stáže, prípadne

študijného pobytu na základe individuálneho študijného plánu; pritom prihliadne najmä

na špecializačný odbor, pracovné zaradenie, výsledky práce, schopnosti a predpoklady

pracovníka.

(3)

Súčasťou špecializačnej prípravy na získanie špecializácie II. stupňa je vypracovanie

písomnej práce.

§ 11

(1)

Vedomosti veterinárnych lekárov, prípadne absolventov iných vysokých škôl získané

v priebehu špecializačnej prípravy sa overujú záverečnou skúškou pred skúšobnou komisiou

vymenovanou ústredným riaditeľom štátnej veterinárnej správy na návrh inštitútu. Termín

konania záverečnej skúšky sa určí tak, aby sa mohla vykonať najneskôr do jedného roka

odo dňa ukončenia špecializačnej prípravy.

(2)

Ústredný riaditeľ štátnej veterinárnej správy môže priznať špecializáciu v príslušnom

odbore veterinárnemu lekárovi, prípadne absolventovi inej vysokej školy, ktorý v tomto

odbore získal vedeckú hodnosť alebo vedeckopedagogický titul podľa osobitných predpisov.

(3)

Veterinárny lekár a absolvent inej vysokej školy, ktorý získal špecializáciu II.

stupňa v niektorom odbore, môže so súhlasom ústredného riaditeľa štátnej veterinárnej

správy získať špecializáciu II. stupňa v inom odbore, a to absolvovaním stáže na vybranom

pracovisku a vykonaním záverečnej skúšky z tohto odboru.

(4)

Po úspešne vykonanej záverečnej skúške alebo po uznaní špecializácie v príslušnom

odbore podľa odsekov 2 a 3 vydá inštitút diplom o špecializácii príslušného stupňa

odboru.

§ 12

(1)

Špecializačným školením získavajú absolventi stredných odborných škôl veterinárneho

odboru, absolventi pomaturitného štúdia veterinárneho odboru a špecializačného veterinárneho

štúdia absolventov iných stredných škôl špecializáciu v odboroch uvedených v prílohe

č. 2 vyhlášky.

(2)

Špecializačné školenie sa uskutočňuje formou kurzov, ktorých rozsah určuje ústredný

riaditeľ štátnej veterinárnej správy na návrh inštitútu, a to spravidla do piatich

rokov odo dňa nástupu absolventa do pracovného pomeru.

§ 13

(1)

Vedomosti získané v priebehu špecializačného školenia sa overujú záverečnou skúškou;

skúšobnú komisiu vymenuje inštitút.

(2)

Po úspešne vykonanej záverečnej skúške vydá inštitút osvedčenie a špecializácii príslušného

odboru.

§ 14

Iné formy ďalšieho vzdelávania veterinárnych pracovníkov

(1)

Inštitút organizuje

a)

inovačné štúdium veterinárnych pracovníkov formou internátnych kurzov, v ktorom sa

títo pracovníci zoznamujú s výsledkami vedecko-technického rozvoja, predovšetkým s

novými poznatkami veterinárnych vedných odborov, potrebnými na vykonávanie ich pracovných

funkcií. Veterinárnych lekárov možno zaradiť do toho štúdia až po získaní špecializácie

I. stupňa, ak sa nezúčastňujú špecializačnej prípravy na získanie špecializácie II.

stupňa, absolventov stredných odborných škôl veterinárneho odboru a špecializačného

veterinárneho štúdia absolventov iných stredných škôl až po absolvovaní špecializačného

školenia,

b)

prípravu veterinárnych pracovníkov na expertnú činnosť v zahraničí, v ktorej títo

pracovníci získavajú špeciálne odborné, politické a jazykové znalosti nevyhnutné na

vykonávanie tejto činnosti. Formy, dĺžku a obsah tejto prípravy určuje ústredný riaditeľ

štátnej veterinárnej správy na návrh inštitútu diferencovane, so zreteľom na zameranie

expertnej činnosti, predpokladané úlohy a oblasti pôsobenia,

c)

funkčnú prípravu veterinárnych pracovníkov na vykonávanie práce vo veterinárnych

organizáciách formou funkčných alebo tematických (špecializovaných) kurzov a inštruktáží.

(2)

Vedomosti získané počas inovačného štúdia a prípravy na expertnú činnosť v zahraničí

sa overujú záverečnou skúškou pred skúšobnou komisiou vymenovanou ústredným riaditeľom

štátnej veterinárnej správy na návrh inštitútu. Vedomosti získané počas funkčnej prípravy

sa overujú záverečným pohovorom, prípadne testom.

(3)

Po úspešne vykonanej záverečnej skúške, záverečnom pohovore alebo teste vydá inštitút

osvedčenie o inovačnom štúdiu, príprave na expertnú činnosť v zahraničí alebo funkčnej

príprave.

§ 15

Periodické obnovovanie a preskúšavanie spôsobilosti na vykonávanie povolania alebo

funkcií

Inštitút organizuje podľa osobitných predpisov

4

)

periodické obnovovanie a preskúšavanie spôsobilosti veterinárnych pracovníkov na

vykonávanie určitých povolaní alebo funkcií.

§ 16

Inštitút zaraďuje veterinárnych pracovníkov do

a)

prípravy na expertnú činnosť v zahraničí na základe ich schválenia pre túto činnosť

štátnou veterinárnou správou,

b)

ostatných foriem ďalšieho vzdelávania na základe návrhu veterinárnej organizácie,

ku ktorej sú títo pracovníci v pracovnom pomere.

§ 17

Ďalšie vzdelávanie absolventov stredných odborných škôl študijných odborov,

5

)

ktoré zodpovedajú pracovnému zaradeniu týchto absolventov vo veterinárnych organizáciách,

sa spravuje ustanoveniami tejto vyhlášky vzťahujúcimi sa na ďalšie vzdelávanie absolventov

stredných odborných škôl veterinárneho odboru.

§ 18

Inštitút určuje miesto, termín a spôsob konania skúšok podľa

§ 8 ods. 2

,

§ 11 ods. 1

,

§ 13 ods. 1

a

§ 14 ods. 2

.

§ 19

Špecializačnú prípravu na získanie špecializácie II. stupňa v odbore, ktorého výučba

je zabezpečovaná na Vysokej škole veterinárskej v Košiciach formou postgraduálneho

štúdia, inovačné štúdium veterinárnych lekárov a odbornú časť prípravy veterinárnych

pracovníkov na expertnú činnosť v zahraničí z odboru tropického a subtropického veterinárneho

lekárstva organizuje inštitút spolu s Vysokou školou veterinárskou v Košiciach.

§ 20

Inštitút môže na základe dohody zabezpečovať podľa zásad ustanovených touto vyhláškou

aj ďalšie vzdelávanie veterinárnych pracovníkov, ktorí vykonávajú odbornú veterinárnu

činnosť v pracovnom alebo členskom pomere v organizácii, ktorá nie je podriadená štátnej

veterinárnej správe.

§ 21

(1)

Pracovné úľavy a hospodárske zabezpečenie veterinárnych pracovníkov pri ďalšom vzdelávaní

upravujú osobitné predpisy.

6

)

(2)

Inštitút vedie evidenciu a dokumentáciu o všetkých formách ďalšieho vzdelávania pracovníkov

podľa tejto vyhlášky.

§ 22

(1)

Spôsobilosť a špecializácia získaná na základe skorších predpisov o ďalšom vzdelávaní

veterinárnych pracovníkov zostávajú nedotknuté.

(2)

Nedotknuté zostávajú osobitné predpisy o postgraduálnom štúdiu.

7

)

§ 23

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1990.