ZÁKON 184/2002 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon)

Čl. I

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet úpravy

(1)

Tento zákon vytvára podmienky na všestrannú ochranu povrchových vôd a podzemných

vôd vrátane vodných ekosystémov

1

)

a od vôd priamo závislých krajinných ekosystémov, na zlepšovanie stavu povrchových

vôd a podzemných vôd a na ich účelné a hospodárne využívanie.

(2)

Tento zákon upravuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb k povrchovým

vodám, podzemným vodám a nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia, pri ich ochrane, účelnom

a hospodárnom využívaní, oprávnenia a povinnosti orgánov štátnej vodnej správy a zodpovednosť

za porušenie povinností podľa tohto zákona.

§ 2

Vymedzenie základných pojmov

(1)

Vodným útvarom je trvalé alebo dočasné sústredenie vody na zemskom povrchu alebo

pod jeho povrchom, ktoré je charakterizované typickými formami výskytu a znakmi hydrologického

režimu.

(2)

Hydraulickým kolektorom podzemnej vody je horninové teleso, ktorého pórovitosť a

priepustnosť sú v porovnaní s okolitým horninovým prostredím natoľko väčšie, že gravitačná

voda v ňom môže prúdiť rýchlejšie a možno z neho odoberať významnejšie množstvo podzemnej

vody.

(3)

Povodím je územie, z ktorého celý povrchový odtok vteká prostredníctvom veľtokov,

riek a prípadne jazier do mora v jednom ústí, estuáre alebo delte. Čiastkovým povodím

je časť územia povodia, z ktorého celý povrchový odtok vteká prostredníctvom potokov,

riek, veľtokov alebo jazier do určitého profilu vodného toku.

(4)

Využiteľným množstvom podzemnej vody je dlhodobý priemer množstva vody doplňujúcej

vodný útvar podzemnej vody za jeden rok zmenšený o dlhodobý priemerný ročný odtok

potrebný na to, aby sa dosiahli kvalitatívne ciele určené pre povrchové vody s ním

súvisiace a aby sa zabránilo výraznejšiemu poškodeniu s nimi spojených krajinných

ekosystémov.

(5)

Minimálnym zostatkovým prietokom je prietok vody vo vodnom toku, ktorý ešte umožňuje

všeobecné užívanie povrchovej vody a ekologické funkcie vodného toku.

(6)

Minimálnou hladinou podzemnej vody je hladina, ktorá ešte umožňuje trvalo udržateľné

využívanie vodných zdrojov a riadnu funkciu vodných útvarov s nimi súvisiacich.

(7)

Vodou z povrchového odtoku je voda zo zrážok, ktorá nevsiakla do zeme a vteká do

stokovej siete z terénu alebo z vonkajších častí budov.

(8)

Kanalizáciou je súbor objektov a zariadení určený na neškodné odvádzanie komunálnych

odpadových vôd, splaškových odpadových vôd a priemyselných odpadových vôd (ďalej len

„odpadová voda“) a osobitných vôd a v prípade stokovej siete delenej sústavy alebo

polodelenej sústavy aj vody z povrchového odtoku vrátane ich čistenia.

(9)

Verejnou kanalizáciou je súbor objektov a zariadení určený na neškodné odvádzanie

komunálnych odpadových vôd vrátane ich čistenia.

(10)

Splaškovou odpadovou vodou je voda, ktorá pochádza z obydlí a služieb, predovšetkým

z ľudského metabolizmu a činností v domácnostiach, z kúpeľní, stravovacích zariadení

a z iných podobných zariadení a nie je hromadená v žumpách.

(11)

Priemyselnou odpadovou vodou je voda, ktorá pochádza z výrobných činností priemyslu,

služieb a podnikateľskej činnosti, iného charakteru, ako je splašková odpadová voda

a voda z povrchového odtoku.

(12)

Komunálnou odpadovou vodou je voda zo sídelných útvarov pozostávajúca prevažne zo

splaškových odpadových vôd; môže obsahovať priemyselné odpadové vody, infiltrovanú

vodu a v prípade stokovej siete jednotnej sústavy alebo polodelenej sústavy aj vodu

z povrchového odtoku.

(13)

Aglomeráciou je územne ohraničená oblasť, v ktorej sú osídlenie alebo hospodárska

činnosť natoľko rozvinuté, že je opodstatnené odvádzať z nich komunálne odpadové vody

stokovou sieťou do čistiarne odpadových vôd alebo na iné miesto ich spracovania a

vypúšťania.

(14)

Recipientom je vodný útvar, do ktorého sa povrchová voda, podzemná voda, odpadová

voda a osobitná voda vypúšťajú.

(15)

Stokovou sieťou je sieť potrubí a pridružených objektov na neškodné odvádzanie odpadových

vôd alebo osobitných vôd do čistiarne odpadových vôd; stoková sieť môže byť jednotnej

sústavy, delenej sústavy alebo polodelenej sústavy.

(16)

Čistiarňou odpadových vôd je súbor objektov a zariadení na čistenie odpadových vôd

a osobitných vôd pred ich vypúšťaním do povrchových vôd alebo podzemných vôd alebo

pred ich iným použitím.

(17)

Primárnym čistením je čistenie odpadových vôd a osobitných vôd fyzikálnym procesom

alebo chemickým procesom, ktorý zahŕňa sedimentáciu alebo iné procesy s účinnosťou

zníženia znečistenia komunálnych odpadových vôd aspoň o 20 % v ukazovateli biochemickej

spotreby kyslíka za päť dní a o 50 % v ukazovateli nerozpustených látok.

(18)

Sekundárnym čistením je čistenie odpadových vôd a osobitných vôd biologickými procesmi

s gravitačnou separáciou kalu od vyčistených odpadových vôd alebo inými spôsobmi čistenia

odpadových vôd, ktorým sa zabezpečia požadované limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia

vo vypúšťaných odpadových vodách.

(19)

Dvojstupňovým čistením odpadových vôd a osobitných vôd je čistenie, ktoré spočíva

v procesoch využívajúcich fyzikálne postupy alebo chemické postupy a biologické pochody

na zníženie množstva nerozpustených látok a rozpustených látok, najmä organických

látok.

(20)

Primeraným čistením je taký proces spracovania alebo zneškodnenia komunálnych odpadových

vôd alebo osobitných vôd, ktorým sa zabezpečí, že kvalitatívne ciele vôd recipienta

a požiadavky ustanovené týmto zákonom a všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými

na jeho vykonanie sa dodržia.

(21)

Iným vhodným spôsobom zneškodňovania komunálnych odpadových vôd je uplatnenie takého

spôsobu alebo procesu ich spracovania, ktorý je z hľadiska možného vplyvu na vody

recipienta rovnocenný dvojstupňovému čisteniu komunálnych odpadových vôd.

(22)

Čistiarenským kalom je zmes vody a tuhých látok odstránených z odpadových vôd, splaškových

odpadových vôd a osobitných vôd prirodzenými procesmi alebo umelo iniciovanými procesmi;

za čistiarenský kal sa nepovažujú zhrabky.

(23)

Ekvivalentným obyvateľom (1 EO) je množstvo biologicky odstrániteľného organického

znečistenia vyjadreného hodnotou ukazovateľa biochemickej spotreby kyslíka za päť

dní (BSK

5

), ktorá je ekvivalentná znečisteniu produkovanému jedným obyvateľom, t. j. 60 g BSK

5

za deň.

(24)

Vypúšťaním vôd je odvádzanie odpadových vôd alebo osobitných vôd do povrchových vôd

alebo podzemných vôd.

(25)

Priamym vypúšťaním odpadových vôd alebo osobitných vôd do podzemných vôd je ich odvádzanie

priamo do zvodneného kolektora, najmä vsakovacími studňami, galériami alebo sieťou

vsakovacích drénov.

(26)

Nepriamym vypúšťaním je vnikanie nebezpečných látok, odpadových vôd alebo osobitných

vôd do podzemných vôd cez pôdu alebo jej podložie.

(27)

Jestvujúcim priemyselným zdrojom je výrobná prevádzka alebo iné zariadenie, z ktorého

sa vypúšťajú odpadové vody obsahujúce obzvlášť škodlivé látky, ak sa výrobná prevádzka

alebo iné zariadenie uvedie do prevádzky do jedného roka od nadobudnutia účinnosti

vykonávacieho predpisu [

§ 78 ods. 1 písm. a) a b)

] alebo od jeho zmeny, ktorá sa bude vzťahovať na vypúšťanie odpadových vôd z takejto

výrobnej prevádzky alebo iného zariadenia.

(28)

Novým priemyselným zdrojom je výrobná prevádzka alebo iné zariadenie, z ktorého sa

budú vypúšťať odpadové vody obsahujúce obzvlášť škodlivé látky a ktoré sa uvedie do

prevádzky po jednom roku od nadobudnutia účinnosti vykonávacieho predpisu

[§ 78 ods. 1 písm. a) a b)

] alebo od jeho zmeny, ktorá sa bude vzťahovať na vypúšťanie odpadových vôd z takejto

výrobnej prevádzky alebo iného zariadenia. Za nový priemyselný zdroj sa považuje aj

jestvujúci priemyselný zdroj, v ktorom sa po týchto termínoch zvýšila spracovateľská

kapacita obzvlášť škodlivých látok o viac ako 20 %.

(29)

Škodlivou látkou a obzvlášť škodlivou látkou sú látky zo skupín látok alebo látok

im príbuzných, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 k tomuto zákonu, ktoré môžu ohroziť

kvalitu alebo zdravotnú bezchybnosť vôd.

(30)

Nebezpečnou látkou sú škodlivé látky a obzvlášť škodlivé látky, ktoré nie sú súčasťou

odpadových vôd.

(31)

Limitnou hodnotou ukazovateľov znečistenia (ďalej len „limitná hodnota znečistenia“)

vo vypúšťaných odpadových vodách je najvyššia prípustná koncentrácia príslušnej škodlivej

látky, obzvlášť škodlivej látky alebo inej látky vo vypúšťaných odpadových vodách.

(32)

Kvalitatívnymi cieľmi sú hodnoty škodlivých látok, obzvlášť škodlivých látok a iných

látok v povrchových vodách, pri ktorých dodržaní je zabezpečený ekologicky priaznivý

stav vodných útvarov a podmienky potrebné na ochranu zdravia obyvateľstva a na používanie

vody.

(33)

Znečistením vôd je priame alebo nepriame vypúšťanie alebo únik látok alebo tepla

do vody, ovzdušia alebo pôdy spôsobené ľudskou činnosťou a prírodnými vplyvmi, ktoré

môžu poškodiť zdravie ľudí, kvalitu vodných ekosystémov alebo od nich priamo závislých

krajinných ekosystémov, spôsobiť poškodenie materiálnych hodnôt, obmedzenie alebo

zhoršenie rekreačných možností alebo iného užívania životného prostredia.

(34)

Ohrozením vôd je také nakladanie s odpadovými vodami, osobitnými vodami alebo s nebezpečnými

látkami, ktoré môže mať za následok zhoršenie stavu vôd.

(35)

Eutrofizáciou je obohacovanie vody živinami, najmä zlúčeninami dusíka a fosforu,

ktoré má za následok zvýšený rast siníc, rias a vyšších rastlinných foriem, čím môže

dôjsť k nežiaducemu zhoršovaniu biologickej rovnováhy a kvality tejto vody.

(36)

Hydroenergetickým potenciálom vodného toku je mechanická energia produkovaná pohybom

masy vody v prirodzenom alebo umelom koryte. Hydroenergetický potenciál vodných tokov

je ich súčasťou a je vo vlastníctve Slovenskej republiky.

2

)

(37)

Energetickou vodou je voda odobratá na účely využitia jej hydroenergetického potenciálu.

(38)

Povodňou je prechodné výrazné stúpnutie hladiny vodného toku alebo iných povrchových

vôd, pri ktorom hrozí vyliatie vody z koryta vodného toku alebo voda už zaplavuje

územie mimo koryta vodného toku a môže spôsobovať škody; platí to primerane aj na

stav, ak voda nemôže prirodzeným spôsobom odtekať z určitého územia pri vnútorných

vodách, odchode ľadov a pri ohrození alebo porušení stability vodného toku.

§ 3

Rozdelenie vôd

(1)

Vody sa členia na povrchové vody a podzemné vody.

(2)

Povrchovými vodami sú vody prirodzene sa vyskytujúce na zemskom povrchu. Sú nimi

a)

vodné toky (

§ 39

),

b)

občasne tečúce nesústredené vody,

c)

stojaté povrchové sústredenia vody,

d)

vody, ktoré sa vyskytujú na území chránenom pred zaplavením pri povodni a ktoré nemôžu

pri zvýšenom vodnom stave vo vodnom toku odtekať prirodzeným spôsobom (ďalej len „vnútorná

voda“).

(3)

Podzemnými vodami sú všetky vody nachádzajúce sa pod povrchom zeme v pásme nasýtenia

a v bezprostrednom kontakte s pôdou alebo s pôdnym podložím vrátane podzemných vôd

slúžiacich ako médium na akumuláciu, transport a exploatáciu zemského tepla z horninového

prostredia (ďalej len „geotermálna voda“). Podzemnými vodami zostávajú podzemné vody

aj po ich odkrytí prirodzeným prepadom ich nadložia, banskou činnosťou,

3

)

činnosťou vykonávanou banským spôsobom

4

)

alebo vykonaním inej obdobnej činnosti.

(4)

Podzemné vody sú prednostne určené na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a na

účely, na ktoré je použitie pitnej vody ustanovené osobitným predpisom.

5

)

Iné použitie podzemných vôd je možné iba pri zachovaní ich prednostného určenia.

(5)

Osobitnými vodami sú povrchové vody alebo podzemné vody vyhlásené za prírodné liečivé

zdroje alebo za prírodné minerálne vody podľa osobitných predpisov

6

)

a vody, ktoré sú vyhradenými nerastmi a banskými vodami podľa osobitného predpisu.

7

)

Na osobitné vody sa vzťahuje tento zákon, len ak to výslovne ustanovuje.

DRUHÁ ČASŤ

VÝSKYT A STAV POVRCHOVÝCH VÔD A PODZEMNÝCH VÔD

§ 4

Zisťovanie výskytu a hodnotenie stavu povrchových vôd a podzemných vôd

(1)

Zisťovanie výskytu a hodnotenie stavu povrchových vôd a podzemných vôd je činnosť,

ktorá slúži na výkon štátnej vodnej správy, na zabezpečenie potrebných podkladov na

tvorbu koncepcií trvalo udržateľného rozvoja a na informovanie verejnosti. Zisťovanie

výskytu a hodnotenie stavu povrchových vôd a podzemných vôd sa komplexne vykonávajú

v čiastkových povodiach.

(2)

Územie Slovenskej republiky je priradené k povodiu Dunaja a k povodiu Visly. V rámci

týchto povodí sú na území Slovenskej republiky vymedzené čiastkové povodia.

(3)

V rámci zisťovania výskytu a hodnotenia stavu povrchových vôd a podzemných vôd sa

vykonáva

a)

identifikácia vodných útvarov povrchovej vody a podzemnej vody vrátane ich určenia

na rôzne spôsoby používania, najmä na odber vody pre pitnú vodu, vodu na kúpanie,

vodu na závlahy a vodu vhodnú pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb,

b)

sledovanie množstva a kvality vôd vo vodných útvaroch povrchových vôd a podzemných

vôd a ich ovplyvňovanie pri nakladaní s vodami,

c)

bilancovanie množstva a kvality povrchových vôd a podzemných vôd (ďalej len „vodná

bilancia“),

d)

sledovanie stavu kvality vôd podľa Ministerstvom životného prostredia Slovenskej

republiky (ďalej len „ministerstvo“) schválených programov monitorovania vo vodných

útvaroch určených v písmene a), v citlivých oblastiach a v zraniteľných oblastiach;

zásady na vypracovanie programu monitorovania kvality vôd v zraniteľných oblastiach

sú uvedené v prílohe č. 2 k tomuto zákonu,

e)

hodnotenie stavu v zneškodňovaní komunálnych odpadových vôd a čistiarenských kalov

na základe situačných správ, ktoré každé dva roky vypracúva orgán štátnej vodnej správy,

f)

vytváranie a prevádzkovanie informačných systémov.

(4)

Ministerstvo zabezpečuje zisťovanie výskytu a hodnotenie stavu povrchových vôd a

podzemných vôd prostredníctvom určenej právnickej osoby

8

)

(ďalej len „poverená osoba“) a správcu vodohospodársky významných vodných tokov [

§ 44 ods. 2 písm. a)

].

(5)

Ministerstvo a poverená osoba môžu požadovať na účely zisťovania výskytu a hodnotenia

stavu povrchových vôd a podzemných vôd údaje od tých, ktorí nakladajú s povrchovými

vodami alebo podzemnými vodami, od orgánov verejnej správy a od prevádzkovateľov informačného

systému.

9

)

Požadované údaje sa poskytujú bezplatne. Ochrana údajov podľa osobitných predpisov

nie je tým dotknutá.

10

)

§ 5

Vodná bilancia

(1)

Vodnú bilanciu tvorí hydrologická bilancia a vodohospodárska bilancia. Základnou

bilančnou jednotkou je čiastkové povodie.

(2)

Hydrologická bilancia porovnáva zmeny v množstvách vôd v povodí, v čiastkovom povodí

alebo vo vodnom útvare za určený časový interval.

(3)

Vodohospodárska bilancia porovnáva požiadavky na odbery povrchových vôd a podzemných

vôd, na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd s využiteľným množstvom vôd a ich

kvalitou; pri vypúšťaní komunálnych odpadových vôd a priemyselných odpadových vôd

aj z hľadiska dosiahnutia kvalitatívnych cieľov v recipiente.

(4)

Ten, kto odoberá povrchovú vodu alebo podzemnú vodu v množstve nad 15 000 m

3

ročne alebo nad 1 250 m

3

mesačne, využíva prírodné liečivé zdroje alebo prírodné minerálne vody alebo využíva

vody, ktoré sú vyhradenými nerastmi, na podnikateľskú činnosť, je povinný oznamovať

údaje o týchto odberoch a údaje určené v povolení podľa

§ 17 ods. 2 písm. b) a c)

raz ročne poverenej osobe.

(5)

Ten, kto vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do povrchových vôd v množstve

nad 10 000 m

3

ročne alebo nad 1 000 m

3

mesačne, je povinný oznamovať údaje o vypúšťaných odpadových vodách a údaje určené

v povolení podľa

§ 17 ods. 2 písm. d)

raz ročne poverenej osobe.

(6)

Ten, kto pri zemných prácach, geologickom prieskume, banskej činnosti alebo inej

obdobnej činnosti zistí zdroj podzemných vôd s výdatnosťou väčšou ako 0,2 l.s

-1

, je povinný to neodkladne oznámiť poverenej osobe. Rovnakú povinnosť má aj vlastník

pozemku, na ktorom zistí zdroj podzemnej vody s výdatnosťou väčšou ako 0,2 l.s

-1

, ako aj ten, kto pri odbere podzemnej vody zistí odlišné množstvo jej výskytu, ako

predpokladal prieskum alebo projekt. Ak sa výsledky geologických prác vyhodnocujú

v záverečnej správe,

11

)

je riešiteľská organizácia povinná neodkladne doručiť záverečnú správu poverenej

osobe.

§ 6

Vodné útvary určené na odber vody pre pitnú vodu

(1)

Vodné útvary povrchových vôd alebo podzemných vôd využívané na odber vody pre pitnú

vodu alebo využiteľné na zásobovanie obyvateľstva pre viac ako 50 osôb, alebo umožňujúce

odber vody na takýto účel v priemere väčšom ako 10 m

3

za deň v pôvodnom stave alebo po ich úprave sú vodárenskými zdrojmi.

(2)

Vodárenský zdroj, ktorým je vodný tok, je vodárenským tokom.

(3)

Povrchové vody vodných útvarov určených na odber vody pre pitnú vodu musia spĺňať

požiadavky na kvalitu vody ustanovené vykonávacím predpisom [

§ 78 ods. 1 písm. a)

]; ich splnenie sa nevyžaduje pri záplavách alebo iných prírodných katastrofách.

(4)

Požiadavky na kvalitu vody podľa odseku 3 v ukazovateľoch, ktoré sú osobitne ustanovené

vo vykonávacom predpise, sa nemusia dodržať pri

a)

prirodzenom obohacovaní povrchovej vody látkami v týchto ukazovateľoch,

b)

plytkých jazerách s hĺbkou menšou ako 20 m a s dobou výmeny vody dlhšou ako jeden

rok, do ktorých sa nevypúšťajú odpadové vody.

(5)

Na dosiahnutie požiadaviek na kvalitu povrchových vôd určených na odber vody pre

pitnú vodu ministerstvo vypracúva plán opatrení a časový rozvrh ich realizácie.

(6)

Ukazovatele kvality pitnej vody a ich kontrolu ustanovuje osobitný predpis.

12

)

§ 7

Vodné útvary vhodné na kúpanie

(1)

Vodné útvary alebo ich časti vhodné na kúpanie sú tečúce alebo stojaté vody, v ktorých

je kúpanie povolené alebo nie je kúpanie zakázané a v ktorých sa tradične kúpe väčší

počet ľudí. Požiadavky na kvalitu vody, v ktorej je kúpanie povolené, ustanovuje osobitný

predpis.

13

)

(2)

Identifikáciu vodných útvarov vôd a ich častí vhodných na kúpanie podľa odseku 1

(ďalej len „oblasť kúpania pre verejnosť“) vykoná ministerstvo v spolupráci s Ministerstvom

zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“).

(3)

Oblasti kúpania pre verejnosť vyhlasuje orgán štátnej vodnej správy na základe identifikácie

podľa odseku 2.

(4)

Ak oblasť kúpania pre verejnosť nespĺňa požiadavky na kvalitu vody ustanovené osobitným

predpisom,

13

)

orgán štátnej vodnej správy vydá v spolupráci s orgánom na ochranu zdravia opatrenia

na ich dosiahnutie.

§ 8

Voda určená na závlahy

(1)

Voda určená na závlahy nesmie negatívne ovplyvniť zdravie ľudí a zvierat, pôdu, úrodu

a stav povrchových vôd a podzemných vôd a musí vyhovovať požiadavkám na kvalitu vody

ustanoveným vykonávacím predpisom [

§ 78 ods. 1 písm. a)

].

(2)

Vodné útvary alebo ich časti určené na závlahy vyhlasuje orgán štátnej vodnej správy

na návrh Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo

pôdohospodárstva“). Ak voda určená na závlahy nespĺňa požiadavky na kvalitu vody podľa

odseku 1, orgán štátnej vodnej správy vydá opatrenia na ich splnenie.

(3)

Orgán štátnej vodnej správy nepovolí odber vody určenej na závlahy, ak nie sú splnené

požiadavky na kvalitu vody podľa odseku 1.

§ 9

Voda vhodná pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb

(1)

Povrchové vody určené ako vody vhodné pre život rýb musia spĺňať požiadavky na kvalitu

vody ustanovené vykonávacím predpisom a požiadavky osobitne určené pre lososové vody

a kaprové vody [

§ 78 ods. 1 písm. a)

].

(2)

Povrchové vody podľa odseku 1 určí orgán štátnej vodnej správy na návrh ministerstva

pôdohospodárstva. Ak povrchová voda nevyhovuje pre život a reprodukciu rýb, najmä

pôvodných druhov rýb, orgán štátnej vodnej správy vydá opatrenia na splnenie požiadaviek

na kvalitu vody podľa odseku 1.

(3)

Požiadavky na kvalitu vody podľa odseku 1 sa nevzťahujú na vody v rybníkoch určených

na intenzívny hospodársky chov rýb a v rybochovných zariadeniach.

(4)

Požiadavky na kvalitu vody osobitne určené vykonávacím predpisom sa nemusia dodržať

pri výnimočných meteorologických podmienkach alebo ak voda vhodná pre život rýb je

prirodzene obohacovaná látkami, ktoré ovplyvňujú kvalitu vody.

TRETIA ČASŤ

VODNÉ PLÁNOVANIE

§ 10

Účel vodného plánovania

Účelom vodného plánovania je vypracovanie hydroekologických plánov a vodohospodárskych

plánov v jednotlivých čiastkových povodiach vodných tokov Slovenskej republiky alebo

v ich častiach a ustanovenie kvalitatívnych cieľov v záujme zabezpečenia účinnej ochrany

vôd a zlepšovania ich stavu na trvalo udržateľné využívanie vôd ako ekosystémovo podmieneného

prírodného zdroja, ako aj na ochranu pred škodlivými účinkami vôd a sucha. Túto činnosť

zabezpečuje ministerstvo a ministerstvo pôdohospodárstva.

§ 11

Rozdelenie vodných plánov

(1)

Vodnými plánmi sú

a)

hydroekologické plány čiastkových povodí,

b)

vodohospodárske plány čiastkových povodí,

c)

generel využívania vôd a ich ochrany.

(2)

Hydroekologický plán čiastkového povodia obsahuje základné údaje o povrchových vodách

a podzemných vodách v čiastkovom povodí a hodnotenie a prognózu množstva a kvality

povrchových vôd a podzemných vôd, ako aj ich využiteľných množstiev. Jeho súčasťou

sú plány opatrení pre vodné útvary určené v

§ 6 až 9

a pre citlivé oblasti, program činností a program monitorovania podľa

§ 31

, Program znižovania znečisťovania vôd škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami

podľa

§ 36

.

(3)

Vodohospodársky plán čiastkového povodia vychádza z požiadaviek na potrebu pitnej

vody a úžitkovej vody. Obsahuje vodohospodársku bilanciu a vodohospodárske koncepcie

budovania povrchových zdrojov vody a podzemných zdrojov vody, zásobovanie pitnou vodou,

čistenie a vypúšťanie odpadových vôd, využitie hydroenergetického potenciálu vodných

tokov a riešenie odtokových pomerov a opatrenia na zabezpečenie retenčnej schopnosti

povodia a územného systému ekologickej stability.

14

)

Jeho súčasťou je aj plán opatrení na predchádzanie, odvrátenie a zmiernenie prípadného

náhleho rozsiahleho vypustenia alebo odvedenia odpadových vôd, ktorých znečistenie

presahuje prípustný stupeň znečistenia, do povrchových vôd alebo podzemných vôd.

(4)

Generel využívania vôd a ich ochrany obsahuje zásadné koncepčné materiály a rozvojové

materiály celoštátneho významu týkajúce sa ochrany a využívania povrchových vôd a

podzemných vôd. Vypracúva sa na základe hydroekologických plánov čiastkových povodí

a vodohospodárskych plánov čiastkových povodí a schvaľuje ho vláda Slovenskej republiky

(ďalej len „vláda“).

§ 12

Riadenie ochrany vôd a nakladania s vodami v povodí a správa povodí

(1)

Riadenie ochrany vôd a riadenie nakladania s vodami v povodí je

a)

zabezpečovanie odborných podkladov pre štátnu vodnú správu, územné plánovanie, regionálny

rozvoj, ochranu prírody a ostatné sektorové stratégie,

b)

vykonávanie štátnej správy orgánmi štátnej vodnej správy v povodí.

(2)

Odborné podklady podľa odseku 1 písm. a) sa zabezpečujú zisťovaním výskytu a hodnotením

stavu povrchových vôd a podzemných vôd, spracúvaním vodnej bilancie a vodných plánov

v jednotlivých čiastkových povodiach.

(3)

Zisťovanie množstva a kvality povrchových vôd zabezpečuje správca vodohospodársky

významných vodných tokov, správcovia drobných vodných tokov a poverená osoba. Zisťovanie

množstva a kvality podzemných vôd a spracovanie vodnej bilancie zabezpečuje poverená

osoba.

(4)

Orgán štátnej vodnej správy je povinný pri svojom rozhodovaní vychádzať z vodných

plánov a z výsledkov zisťovania výskytu a hodnotenia stavu povrchových vôd a podzemných

vôd.

(5)

Správca vodohospodársky významných vodných tokov, správcovia drobných vodných tokov

[

§ 44 ods. 2 písm. b)

] a poverená osoba podávajú v rámci svojej činnosti orgánom štátnej vodnej správy

návrhy, vyjadrenia a stanoviská, najmä vo veciach ochrany vôd a vodných pomerov, hospodárneho

využívania vôd a prechodného nedostatku vody.

(6)

Správou povodia je fyzická správa vodohospodársky významných vodných tokov a účasť

správcu vodohospodársky významných vodných tokov v procese zisťovania výskytu a hodnotenia

stavu povrchových vôd a podzemných vôd, prípravy a aktualizácie vodných plánov, identifikácie

bodového a plošného znečisťovania vôd, zabezpečovania protieróznych opatrení, ekologickej

stability územia a opatrení na zvyšovanie retenčnej schopnosti povodí, ochrany územia

prirodzenej akumulácie vôd, spracovania ekonomických analýz a uplatňovania platieb

za používanie vôd.

(7)

Správu povodí zabezpečuje správca vodohospodársky významných vodných tokov.

(8)

Správca vodohospodársky významných vodných tokov pri správe povodí spolupracuje aj

so správcami drobných vodných tokov.

ŠTVRTÁ ČASŤ

NAKLADANIE S VODAMI

§ 13

Základné povinnosti pri nakladaní s vodami

(1)

Nakladanie s vodami je

a)

odber povrchových vôd a podzemných vôd na rôzne účely ich použitia,

b)

odvádzanie a vypúšťanie povrchových vôd a podzemných vôd,

c)

vzdúvanie, zadržiavanie, akumulácia, znižovanie hladiny povrchových vôd a podzemných

vôd,

d)

vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd a podzemných vôd,

e)

využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov,

f)

používanie povrchových vôd a podzemných vôd na plavbu alebo plavenie dreva, na rekreáciu

a vodné športy, na chov rýb a vodnej hydiny alebo iných živočíchov,

g)

vykonávanie iných činností, ktoré využívajú vlastnosti povrchových vôd a podzemných

vôd alebo ovplyvňujú ich výskyt, množstvo, kvalitu, vodné ekosystémy a od vôd priamo

závislé krajinné ekosystémy (ďalej len „vodné pomery“),

h)

využívanie energetického potenciálu podzemných vôd.

(2)

Každý, kto nakladá s vodami, je povinný dbať o ich ochranu, vynakladať potrebné úsilie

na zlepšovanie ich stavu a zabezpečovať ich hospodárne a účelné využívanie podľa podmienok

a požiadaviek tohto zákona a dbať tiež o to, aby neboli porušované práva iných a záujmy

chránené osobitnými predpismi;

15

)

je povinný dbať aj o ochranu vodných pomerov a o ochranu vodných stavieb.

(3)

Každý, kto nakladá s vodami na výrobné účely, je povinný vykonávať úpravy v technológii

výroby a prijímať opatrenia na viacnásobné používanie vôd.

(4)

Pri vypúšťaní odpadových vôd z priemyselného zdroja sa musia v nich obsiahnuté škodlivé

látky postupne obmedzovať a obzvlášť škodlivé látky obmedzovať až do ich úplného vylúčenia.

(5)

Opatrenia prijaté na ochranu vôd a na obmedzovanie alebo na vylúčenie vypúšťania

niektorých znečisťujúcich látok do povrchových vôd alebo do podzemných vôd nesmú mať

za následok zvyšovanie znečisťovania

16

)

iných zložiek životného prostredia, najmä ovzdušia a pôdy.

§ 14

Všeobecné užívanie vôd

(1)

Ak tento zákon neustanovuje inak, môže každý na vlastné nebezpečenstvo a bez povolenia

alebo súhlasu orgánu štátnej vodnej správy odoberať alebo inak používať povrchové

vody alebo podzemné vody na uspokojovanie osobných potrieb domácností, ak sa takýto

odber alebo iné používanie vykonáva na mieste, ktoré je na to vhodné, jednoduchým

zariadením a spôsobom, ktorý neobmedzí alebo neznemožní rovnaké používanie iným.

(2)

Povolenie alebo súhlas orgánu štátnej vodnej správy nie sú potrebné na zachytávanie

povrchovej vody jednoduchými zariadeniami na jednotlivých nehnuteľnostiach ani na

zmenu jej prirodzeného odtoku na účely ochrany týchto nehnuteľností proti škodlivým

účinkom vody.

(3)

Jednoduchými zariadeniami na odber vody sú domové studne, z ktorých sa podzemná voda

čerpá ručne, a pramenné záchytky s výdatnosťou prameňa menšou ako 10 l/min, ako aj

prenosné nádoby a zariadenia na gravitačný odber povrchovej vody alebo na jej čerpanie

s možnosťou odberu do 60 l/min. Jednoduchými zariadeniami na zachytávanie povrchových

vôd sú nádrže na zvod a zachytenie povrchovej vody s obsahom vody do 5 m

3

a záchytné priekopy, nádrže a nádoby na zvod a zachytenie vody z povrchového odtoku.

(4)

Pri všeobecnom užívaní vôd sa nesmie ohrozovať ani zhoršiť ich kvalita alebo zdravotná

bezchybnosť, narušovať prírodné prostredie, zhoršovať odtokové pomery, poškodzovať

brehy, vodné stavby a zariadenia, zariadenia na chov rýb. Všeobecné užívanie vôd nesmie

slúžiť na podnikateľské účely.

(5)

Orgán štátnej vodnej správy môže všeobecné užívanie vôd bez náhrady obmedziť, zmeniť

alebo zakázať, ak to vyžaduje ochrana zdravia a bezpečnosť osôb, ochrana vodných stavieb

a zariadení, ochrana rybárstva a ochrana prírodného prostredia. Pôsobnosť orgánov

na ochranu zdravia podľa osobitného predpisu

17

)

nie je tým dotknutá.

§ 15

Používanie vôd na plavbu a na plavenie dreva

(1)

Používať vody na plavbu a na plavenie dreva a odoberať ich v potrebnom množstve na

prevádzku plavidiel možno bez povolenia alebo súhlasu orgánu štátnej vodnej správy.

(2)

Na povrchových vodách nachádzajúcich sa v ochranných pásmach vodárenských zdrojov,

na vodných nádržiach určených na intenzívny chov rýb a na odkrytých podzemných vodách

je zakázaná plavba plavidiel so spaľovacími motormi. O výnimkách zo zákazu plavby

na odkrytých podzemných vodách na športovú činnosť rozhoduje v jednotlivých prípadoch

orgán štátnej vodnej správy po prerokovaní so štátnou plavebnou správou.

(3)

Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na plavidlá

a)

správcu vodohospodársky významných vodných tokov, ozbrojených síl, polície, ozbrojených

bezpečnostných zborov, zborov požiarnej ochrany, štátnej plavebnej správy, ak sa používajú

na služobné účely,

b)

použité v spojitosti s údržbou vodných tokov, s výstavbou, opravami a údržbou vodných

stavieb a iných stavieb nachádzajúcich sa vo vodách a na ich brehoch,

c)

použité na meranie vo vodných tokoch,

d)

použité na potrebné zabezpečenie zdravotnej služby a záchrannej služby, ako aj pri

príprave a výkone ochrany pred povodňami a pri vykonávaní opatrení pri mimoriadnom

zhoršení kvality vôd a odstraňovaní jeho škodlivých následkov.

(4)

Pri používaní vody na plavbu a na plavenie dreva sa nesmie ohrozovať kvalita alebo

zdravotná bezchybnosť vôd, bezpečnosť osôb a stavieb, záujmy rekreácie a narúšať prírodné

prostredie. Zakazuje sa vypúšťať do vôd iné odpadové vody ako splaškové odpadové vody

(odsek 5) a vhadzovať všetky druhy odpadov, ktoré vznikajú na plavidlách, a zostatky

prepravovaného nákladu s výnimkou vybagrovaného materiálu z týchto vôd.

(5)

Prevádzkovateľ plavidla môže vypúšťať splaškové odpadové vody, len ak je plavidlo

vybavené potrebným zariadením na čistenie splaškových odpadových vôd a je zabezpečená

jeho riadna prevádzka.

18

)

Čistiace zariadenie musí mať účinnosť minimálne 90 % v ukazovateľoch biochemickej

spotreby kyslíka za päť dní a nerozpustných látok.

(6)

Ak pri prevádzke plavidla vznikajú splaškové odpadové vody alebo iné druhy odpadových

vôd, ktoré nemožno do vôd vypúšťať, je jeho prevádzkovateľ povinný vybaviť plavidlo

zariadením na ich akumuláciu a zabrániť ich únikom. Povinnosť vybaviť plavidlo zariadením

na akumuláciu a zabrániť ich únikom sa vzťahuje aj na nebezpečné látky. Prevádzkovateľ

plavidla musí viesť evidenciu o množstve a likvidácii týchto vôd a o nebezpečných

látkach.

(7)

Zakazuje sa zásobovanie plavidiel pohonnými látkami alebo prevádzkovými hmotami mimo

prístavu, ak ich objem v jednotlivých prípadoch je väčší ako 50 litrov, s výnimkou,

ak túto činnosť zabezpečujú obslužné plavidlá.

(8)

Ak to vyžaduje ochrana zdravia a bezpečnosť osôb, ochrana kvality vôd a vodných ekosystémov,

ochrana vodných stavieb a zariadení, môže orgán štátnej vodnej správy upraviť, obmedziť,

prípadne zakázať používanie vôd na plavbu [

§ 56 ods. 4 písm. d)

].

(9)

Pôsobnosť orgánu štátnej správy pre vnútrozemskú plavbu podľa osobitného predpisu

19

)

nie je tým dotknutá.

§ 16

Používanie banských vôd

(1)

Na používanie banských vôd pre vlastnú potrebu podnikateľa alebo inej právnickej

osoby v banskej činnosti

20

)

sa nevyžaduje povolenie ani súhlas orgánu štátnej vodnej správy.

(2)

Ak podnikateľ alebo iná právnická osoba nepotrebuje pri svojej banskej činnosti banské

vody na vlastnú prevádzku, je povinná umožniť odber a iné používanie nepotrebného

množstva banských vôd tým, ktorým orgán štátnej vodnej správy vydal povolenie na ich

používanie.

§ 17

Povolenie na osobitné užívanie vôd

(1)

Osobitným užívaním povrchových vôd a podzemných vôd, ak nejde o ich užívanie podľa

§ 14 a 15

, je

a)

ich zachytávanie, odber, akumulácia alebo presmerovanie časti prietoku vôd vodného

toku,

b)

vzdúvanie alebo znižovanie ich hladiny,

c)

čerpanie na účely znižovania ich hladiny,

d)

využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov a využívanie energetického

potenciálu podzemných vôd,

e)

umelé zvyšovanie množstva podzemných vôd,

f)

ich používanie na hospodársky chov rýb alebo vodnej hydiny, alebo iných živočíchov,

g)

vypúšťanie odpadových vôd,

h)

vypúšťanie vôd z povrchového odtoku,

i)

odber a iné používanie banských vôd, ktoré podnikateľ alebo iná právnická osoba v

banskej činnosti nepotrebujú pre vlastnú potrebu,

j)

vypúšťanie osobitných vôd s výnimkou banských vôd; pri vypúšťaní banských vôd do

povrchových vôd alebo podzemných vôd a pri vypúšťaní iných vôd do banských vôd sa

postupuje podľa osobitných predpisov,

21

)

k)

vypúšťanie priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd obsahujúcich obzvlášť škodlivé

látky do verejnej kanalizácie,

l)

čerpanie a vypúšťanie podzemných vôd do povrchových vôd alebo podzemných vôd pri

hydrogeologickom prieskume, pri zakladaní stavieb, z drénov alebo pri znižovaní znečistenia

horninového prostredia alebo podzemnej vody,

m)

odvodňovanie pozemkov a zavlažovanie pozemkov prostredníctvom vodných stavieb a zavlažovanie

pozemkov odpadovými vodami po ich čistení.

(2)

Osobitné užívanie vôd podľa odseku 1 je možné iba na základe a v rozsahu povolenia

orgánu štátnej vodnej správy s výnimkou prípadov podľa odseku 3. Orgán štátnej vodnej

správy určí aj účel, čas, povinnosti a podmienky, za ktorých povolenie vydáva, pričom

v povolení

a)

na odber povrchových vôd alebo podzemných vôd určí ich množstvo, prípadne časový

interval odberu, a ak odber trvá dlhšie ako jeden rok, môže určiť aj výšku ročného

odberu,

b)

na odber povrchových vôd a podzemných vôd v množstve uvedenom v

§ 5 ods. 4

určí povinnosť merať odoberané množstvo vôd, nevyužité množstvo podzemných vôd v

prameni a hladinu podzemnej vody vodárenského zdroja,

c)

na odber povrchových vôd určených na zásobovanie pitnou vodou určí povinnosť pravidelne

monitorovať kvalitu týchto vôd,

d)

na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd určí miesto a spôsob ich vypúšťania,

množstvo vypúšťaných odpadových vôd a osobitných vôd a limitné hodnoty ich znečistenia;

pri ich vypúšťaní v množstve uvedenom v

§ 5 ods. 5

aj povinnosť sledovať kvalitatívne a kvantitatívne hodnoty a oznamovať výsledky tohto

sledovania orgánu štátnej vodnej správy; tieto povinnosti určí aj v povolení na závlahy

pozemkov odpadovými vodami.

(3)

Povolenie orgánu štátnej vodnej správy podľa odseku 1 nie je potrebné na tieto činnosti

a)

na jednorazový odber povrchových vôd alebo podzemných vôd pri záchranných prácach

v súvislosti s mimoriadnymi udalosťami, požiarmi alebo inými živelnými pohromami,

b)

pri cvičení jednotiek požiarnej ochrany, polície alebo armády Slovenskej republiky;

začiatok a skončenie používania vôd na tieto účely treba vopred oznámiť orgánu štátnej

vodnej správy, a ak ide o vodný tok, aj jeho správcovi,

c)

na vypúšťanie splaškových odpadových vôd, vôd z povrchového odtoku a na vypúšťanie

priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd, ktoré neobsahujú obzvlášť škodlivé

látky, do verejnej kanalizácie,

d)

na vypúšťanie vyčistených splaškových odpadových vôd z plavidiel.

(4)

Povolenie na vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd možno vydať najviac na

10 rokov, a ak odpadové vody obsahujú obzvlášť škodlivé látky, najviac na štyri roky.

Povolenie na vypúšťanie odpadových vôd do podzemných vôd a do verejnej kanalizácie

možno vydať na štyri roky, ak tento zákon neustanovuje inak.

(5)

Orgán štátnej vodnej správy môže platnosť povolenia predĺžiť, ak sa nezmenia podmienky,

za ktorých bolo povolenie vydané.

(6)

Povolenie na odber povrchovej vody alebo podzemnej vody nezaručuje odber týchto vôd

v povolenom množstve ani v potrebnej kvalite.

(7)

Orgán štátnej vodnej správy je pri povoľovaní odberu vôd z vodného toku viazaný minimálnym

zostatkovým prietokom vôd vo vodnom toku a pri povoľovaní odberu podzemných vôd minimálnou

hladinou podzemnej vody.

§ 18

Prechod práv a povinností vyplývajúcich z povolenia na osobitné užívanie vôd a užívanie

vôd treťou osobou

(1)

Ak orgán štátnej vodnej správy neustanovuje inak, práva a povinnosti vyplývajúce

z povolenia na osobitné užívanie vôd, ktoré bolo vydané na účel spojený s vlastníctvom

majetku, prechádzajú na ďalšieho nadobúdateľa takého majetku, ak bude tento majetok

naďalej slúžiť účelu, na ktorý bolo povolenie na osobitné užívanie vôd vydané. Ďalší

nadobúdatelia sú povinní oznámiť orgánu štátnej vodnej správy, že došlo k prechodu

alebo prevodu vlastníctva majetku, s ktorým bolo spojené povolenie na osobitné užívanie

vôd, do dvoch mesiacov odo dňa jeho uskutočnenia.

(2)

Právnická osoba alebo fyzická osoba môže na základe kladného stanoviska orgánu štátnej

vodnej správy umožniť užívanie vôd v súlade s povolením na osobitné užívanie vôd tretej

osobe.

(3)

Ak výdatnosť využívaného zdroja podzemných vôd prevyšuje potrebu užívateľa, orgán

štátnej vodnej správy môže rozhodnúť o použití prebytku vody a o spôsobe prevádzkovania

takého zdroja.

§ 19

Povolenie na niektoré činnosti

(1)

Povolenie orgánu štátnej vodnej správy je potrebné na

a)

vysádzanie, stínanie a odstraňovanie stromov a krov v korytách vodných tokov (ďalej

len „koryto“), na pobrežných pozemkoch (

§ 45 ods. 2

) a na inundačných územiach,

b)

ťažbu piesku, štrku, bahna (ďalej len „riečny materiál“) s výnimkou liečivého bahna

z pozemkov tvoriacich koryto vodných tokov,

c)

zasypávanie odstavených ramien vodných tokov, močiarov a odkrytých podzemných vôd.

(2)

Povolenie podľa odseku 1 písm. a) a b) nie je potrebné, ak tieto činnosti vykonáva

správca vodného toku v súvislosti so správou vodného toku.

(3)

Kto vykonáva ťažbu povolenú podľa odseku 1 písm. b), je povinný po jej skončení zamerať

a zakresliť skutočný stav miesta ťažby do technickej dokumentácie a túto dokumentáciu

odovzdať orgánu štátnej vodnej správy a správcovi vodného toku.

§ 20

Zmena, zrušenie a dočasné obmedzenie povolenia na osobitné užívanie vôd

(1)

Orgán štátnej vodnej správy môže z vlastného podnetu ním vydané povolenie na osobitné

užívanie vôd zmeniť alebo zrušiť, ak

a)

pri výkone povolenia na osobitné užívanie vôd dôjde k závažnému alebo opakovanému

porušeniu povinností určených týmto zákonom alebo určených na jeho základe,

b)

oprávnený nevyužíva udelené povolenie na osobitné užívanie vôd bez vážneho dôvodu

dlhšie ako dva roky,

c)

rozsah vydaného povolenia na osobitné užívanie vôd dlhodobo presahuje skutočnú potrebu

oprávneného.

(2)

Orgán štátnej vodnej správy zmení alebo zruší ním vydané povolenie na osobitné užívanie

vôd, ak dôjde k zmene

a)

kvalitatívnych cieľov alebo limitných hodnôt znečistenia,

b)

podmienok rozhodujúcich na vydanie povolenia na osobitné užívanie vôd.

(3)

Pri prechodnom nedostatku vody vo vodárenskom zdroji môže orgán štátnej vodnej správy

zakázať alebo obmedziť zásobovanie pitnou vodou z verejného vodovodu alebo inak upraviť

jej používanie.

§ 21

Zánik povolenia na osobitné užívanie vôd

Povolenie na osobitné užívanie vôd zaniká

a)

uplynutím času, na ktorý bolo vydané,

b)

zánikom právnickej osoby alebo smrťou fyzickej osoby, alebo jej vyhlásením za mŕtveho,

ktorým bolo povolenie na osobitné užívanie vôd vydané, ak nedošlo k prechodu oprávnenia

na ďalšieho nadobúdateľa podľa

§ 18 ods. 1

,

c)

zánikom vodnej stavby umožňujúcej osobitné užívanie vôd, ak orgán štátnej vodnej

správy do jedného roka po zániku vodnej stavby neurčí lehotu na jej obnovenie; v takomto

prípade povolenie na osobitné užívanie vôd zaniká uplynutím tejto lehoty.

§ 22

Povolenie na vodné stavby

(1)

Povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na uskutočnenie, zmenu alebo odstránenie

vodnej stavby. Stavebné úpravy na vodnej stavbe možno uskutočňovať na základe povolenia

alebo ohlásenia orgánu štátnej vodnej správy.

(2)

V povolení na vodné stavby orgán štátnej vodnej správy určí záväzné podmienky

22

)

uskutočnenia stavby a užívania stavby.

(3)

Pri vodných stavbách má orgán štátnej vodnej správy pôsobnosť stavebného úradu podľa

osobitného predpisu

23

)

s výnimkou pôsobnosti vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia. Orgán štátnej

vodnej správy, ktorý je príslušný na povolenie vodnej stavby, rozhoduje aj o užívaní

stavby vydaním kolaudačného rozhodnutia.

24

)

(4)

Povolenie orgánu štátnej vodnej správy na uskutočnenie, zmenu alebo odstránenie vodnej

stavby je súčasne stavebným povolením

25

)

a povolenie na jej uvedenie do prevádzky je súčasne kolaudačným rozhodnutím.

26

)

(5)

Pri povoľovaní, výstavbe a prevádzke vodných stavieb je potrebné sústavne sledovať

a hodnotiť ich vplyv na povrchové vody a podzemné vody a prihliadať na záujmy rybárstva

a na ochranu prírody a krajiny a dbať, aby sa využívaním jednej prirodzenej vlastnosti

vody neznemožnilo využívanie iných prirodzených vlastností vody. Pri súbehu záujmov

o využívanie prirodzených vlastností vody môže orgán štátnej vodnej správy podmieniť

povolenie na uskutočnenie vodnej stavby

a)

jej použiteľnosťou na viac účelov s využívaním viacerých prirodzených vlastností

vody pre viacerých užívateľov,

b)

uzavretím dohody viacerých vlastníkov o uskutočnení spoločnej vodnej stavby a o uzavretí

dohody o jej budúcej prevádzke.

(6)

Pri povoľovaní výstavby vodovodného potrubia verejného vodovodu alebo stokovej siete

verejnej kanalizácie mimo zastavaného územia obce môže orgán štátnej vodnej správy

rozhodnúť, v akom rozsahu ich možno uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku; oprávnenia

stavebníka na uskutočnenie vodnej stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takéhoto

rozhodnutia.

(7)

Za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku podľa odseku 6 patrí ich vlastníkom náhrada

obdobne podľa osobitného predpisu.

27

)

V sporoch o náhradu rozhoduje súd.

(8)

Ak zanikne povolenie na osobitné užívanie vôd, orgán štátnej vodnej správy môže rozhodnúť

o podmienkach ďalšieho ponechania alebo odstránenia vodnej stavby, ktorá umožňovala

povolené nakladanie s vodou.

§ 23

Súhlas

(1)

Súhlas orgánu štátnej vodnej správy sa vydáva na uskutočnenie, zmenu alebo odstránenie

stavieb a zariadení alebo na činnosti, na ktoré nie je potrebné povolenie podľa tohto

zákona, ktoré však môžu ovplyvniť stav povrchových vôd a podzemných vôd. Súhlas je

potrebný, ak ide o

a)

stavby vo vodách a na pobrežných pozemkoch (

§ 45 ods. 2

), stavby na inundačnom území a v ochranných pásmach vodárenských zdrojov alebo stavby

vo vzdialenosti do 23 m od vzdušnej päty ochrannej hrádze,

b)

líniové stavby,

28

)

c)

sklady, nádrže a skládky nebezpečných látok, stavby umožňujúce podzemné skladovanie

látok v zemských dutinách a stavby veľkokapacitných fariem uvedených v

§ 27 ods. 4 písm. a) bode 6

,

d)

umiestňovanie a odstraňovanie zariadení vo vodnom toku a v odkrytých podzemných vodách

a na ich brehu, najmä zariadení monitorovacieho systému a informačného systému na

pozorovanie hladiny, množstva a kvality vody a zariadení neslúžiacich plavbe ani správe

vodného toku,

e)

leteckú aplikáciu hnojív a chemických látok na ochranu rastlín alebo na ničenie škodcov

alebo buriny.

(2)

Orgán štátnej vodnej správy môže určiť podmienky a čas platnosti súhlasu.

(3)

Orgán štátnej vodnej správy pri vydávaní súhlasu na stavby a zariadenia podľa odseku

1 písm. c) okrem domových žúmp postupuje primerane podľa ustanovenia

§ 33 ods. 1 písm. a)

a vychádza z ustanovení

§ 35 ods. 2 a 3

.

(4)

Súhlas podľa odseku 1 nie je potrebný na dočasné stavby, zariadenia alebo činnosti,

ktoré sú potrebné pri cvičení jednotiek armády, polície alebo požiarnej ochrany; v

týchto prípadoch sa vyžaduje predchádzajúce prerokovanie s orgánom štátnej vodnej

správy, a ak sa stavby alebo činnosti týkajú vodného toku, aj so správcom vodného

toku.

(5)

Súhlas podľa odseku l písm. a) až c), ktorý je podkladom na konanie podľa osobitných

predpisov, zaniká, ak sa takéto konanie nezačalo do jedného roka od vydania súhlasu.

§ 24

Vyjadrenie

(1)

Pred zhotovením projektovej dokumentácie stavby alebo zmeny stavby je stavebník povinný

požiadať orgán štátnej vodnej správy o vyjadrenie k zámeru stavby, či je predpokladaná

stavba alebo zmena stavby možná z hľadiska ochrany vodných pomerov a za akých podmienok

ju možno uskutočniť a užívať.

(2)

Vyjadrenie je potrebné aj na

a)

pripravované technologické úpravy vo výrobnom procese alebo v objeme výroby, ak majú

vplyv na nakladanie s vodami,

b)

neinvestičné úpravy vodných stavieb a iných stavieb a zariadení, ak môžu ovplyvniť

množstvo alebo kvalitu povrchových vôd alebo podzemných vôd,

c)

ťažbu piesku a štrku a na zemné práce, ak pri nich môže dôjsť k odkrytiu hladiny

podzemných vôd alebo k prepadu ich nadložia do podzemných vôd,

d)

geologické práce

29

)

a zemné práce vykonávané na inundačných územiach a v ochranných pásmach vodárenských

zdrojov,

e)

schválenie a zmenu lesného hospodárskeho plánu a súhrnného lesného hospodárskeho

plánu

30

)

v chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd (ďalej len „chránená vodohospodárska

oblasť“) a v ochranných pásmach vodárenských zdrojov.

(3)

Vyjadrenie nie je rozhodnutím v správnom konaní a nenahradzuje povolenie ani súhlas

orgánu štátnej vodnej správy vydávané podľa tohto zákona.

§ 25

Evidencia o vodách

(1)

Evidencia o vodách je základnou evidenciou o stave vôd, o právach a povinnostiach

právnických osôb a fyzických osôb pri nakladaní s vodami a ich ochrane. Evidujú sa

v nej rozhodnutia orgánov štátnej vodnej správy a ich zmeny, údaje o zisťovaní a výskyte

a hodnotení stavu povrchových vôd a podzemných vôd a ďalšie údaje potrebné na výkon

štátnej vodnej správy.

(2)

Evidencia o vodách sa člení na evidenciu

a)

vodných útvarov povrchových vôd a podzemných vôd,

b)

množstiev a kvality vody vo vodných útvaroch vrátane ich ovplyvňovania ľudskou činnosťou,

c)

práv a povinností vyplývajúcich z rozhodnutí orgánov štátnej vodnej správy,

d)

chránených území a ostatných území chránených podľa tohto zákona.

(3)

Orgány štátnej vodnej správy vedú evidenciu nimi vydaných povolení, súhlasov a iných

rozhodnutí a poverená osoba vedie súhrnnú evidenciu o vodách podľa členenia uvedeného

v odseku 2.

(4)

Zápisy v evidencii o vodách majú evidenčný charakter a osvedčujú zapísané údaje až

do času, kým sa nepreukáže ich zmena.

(5)

Evidencia o vodách je prístupná verejnosti u poverenej osoby a na príslušnom orgáne

štátnej vodnej správy a každý má právo robiť si z nej výpisy.

PIATA ČASŤ

OCHRANA VODNÝCH POMEROV A VODÁRENSKÝCH ZDROJOV

§ 26

Všeobecné povinnosti

(1)

Každý, kto vykonáva činnosť, ktorá môže ovplyvniť stav povrchových vôd a podzemných

vôd a vodných pomerov, je povinný vynaložiť potrebné úsilie na ich uchovanie a ochranu.

(2)

Vlastník, správca alebo nájomca (ďalej len „vlastník“) poľnohospodárskych pozemkov

a lesných pozemkov je povinný ich obhospodarovať takým spôsobom, ktorý nielen zachová

vhodné podmienky na výskyt vôd, ale aj napomáha zlepšovanie vodných pomerov; je povinný

najmä zabraňovať škodlivým zmenám odtokových pomerov, splavovaniu pôdy a dbať o udržiavanie

pôdnej vody a o zlepšenie retenčnej schopnosti územia.

(3)

Orgán štátnej vodnej správy môže uložiť vlastníkom poľnohospodárskych pozemkov a

lesných pozemkov vykonať opatrenia smerujúce k splneniu povinností uvedených v odseku

2.

§ 27

Chránená vodohospodárska oblasť

(1)

Územie, ktoré svojimi prírodnými podmienkami tvorí významnú prirodzenú akumuláciu

vôd, vláda môže vyhlásiť za chránenú vodohospodársku oblasť.

(2)

V chránenej vodohospodárskej oblasti možno plánovať a vykonávať činnosť, len ak sa

zabezpečí všestranná ochrana povrchových vôd a podzemných vôd a ochrana podmienok

ich tvorby, výskytu, prirodzenej akumulácie vôd a obnovy ich zásob.

(3)

V chránenej vodohospodárskej oblasti musia byť výrobné záujmy, dopravné záujmy a

iné záujmy zosúladené s požiadavkami podľa odseku 2 už pri spracúvaní koncepcií rozvoja

územia a územnoplánovacej dokumentácie.

(4)

V chránenej vodohospodárskej oblasti sa zakazuje

a)

stavať alebo rozširovať

1.

nové priemyselné zdroje alebo jestvujúce priemyselné zdroje, v ktorých sa vyrábajú

alebo na výrobu používajú nebezpečné látky, s výnimkou rozširovania alebo prestavby

jestvujúcich priemyselných zdrojov, ktorými sa dosiahne účinnejšia ochrana vôd, a

nových priemyselných zdrojov, ak sa uplatnia najlepšie dostupné techniky zabezpečujúce

vysoký stupeň ochrany vôd,

2.

nové priemyselné zdroje alebo jestvujúce priemyselné zdroje, ktoré produkujú priemyselné

odpadové vody obsahujúce obzvlášť škodlivé látky,

3.

ropovody a iné líniové produktovody na prepravu nebezpečných látok,

4.

sklady ropných látok s celkovou kapacitou väčšou ako 1 000 m

3

, na Žitnom ostrove

31

)

s celkovou kapacitou väčšou ako 200 m

3

a s kapacitou jednotlivých nádrží väčšou ako 50 m

3

,

5.

veterinárne asanačné zariadenia a sanitárne bitúnky,

6.

veľkokapacitné farmy s kapacitou ustajnených zvierat väčšou ako 400 ks dojníc, 600

ks teliat, 500 ks mladého dobytka, 500 ks výkrmu hovädzieho dobytka, 5 000 ks výkrmu

ošípaných, produkčné farmy s odchovom prasiatok do 30 kg živej hmotnosti, 700 ks prasníc

a 800 ks oviec,

7.

stavby hromadnej rekreácie alebo individuálnej rekreácie bez zabezpečenia čistenia

komunálnych odpadových vôd,

b)

vykonávať leteckú aplikáciu hnojív a chemických látok na ochranu rastlín alebo na

ničenie škodcov alebo buriny v blízkosti povrchových vôd, kde môže dôjsť k znečisteniu

vôd alebo k ohrozeniu kvality a zdravotnej bezchybnosti vôd,

c)

vykonávať plošné odvodnenie lesných pozemkov v takom rozsahu, ktorým sa podstatne

narušia vodné pomery v chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd,

d)

odvodňovať poľnohospodárske pozemky vo výmere väčšej ako 50 ha súvislej plochy,

e)

ťažiť rašelinu v množstve väčšom ako 500 000 m

3

na jednom mieste,

f)

ťažiť nevyhradené nerasty

32

)

povrchovým spôsobom alebo vykonávať iné zemné práce, ktorými sa odkryje súvislá hladina

podzemných vôd, s výnimkou ťažby s možnosťou následného vodohospodárskeho využitia

priestoru ložiska,

g)

ukladať rádioaktívny odpad,

h)

budovať skládky nebezpečného odpadu.

33

)

(5)

Zákaz podľa odseku 4 písm. d) až f) sa nevzťahuje na činnosť, pri ktorej sa na základe

hydrogeologického prieskumu preukáže, že neovplyvní využiteľné množstvo podzemnej

vody v zbernej oblasti. Zákaz podľa odseku 4 písm. e) a f) sa nevzťahuje na uskutočnenie

vodnej nádrže.

(6)

Pri pasení hospodárskych zvierat na území chránenej vodohospodárskej oblasti treba

dbať na ochranu pôdy proti erózii a na ochranu povrchových vôd a pri preháňaní hospodárskych

zvierat cez vodné toky používať priehony.

§ 28

Ochranné pásma vodárenských zdrojov

(1)

Na ochranu výdatnosti, kvality a zdravotnej bezchybnosti vody vodárenských zdrojov

orgán štátnej vodnej správy určí ochranné pásma na základe záväzného posudku orgánu

na ochranu zdravia. Ak to vyžadujú závažné okolnosti, môže orgán štátnej vodnej správy

určiť ochranné pásma na vodné zdroje určené na odber pre pitnú vodu s kapacitou nižšou,

akou sú definované vodárenské zdroje. Ochranné pásma sú súčasne pásmami hygienickej

ochrany podľa osobitných predpisov.

34

)

(2)

Ochranné pásma vodárenských zdrojov sa členia na ochranné pásmo I. stupňa, ktoré

slúži na jeho ochranu v bezprostrednej blízkosti miesta odberu vôd alebo záchytného

zariadenia, a na ochranné pásmo II. stupňa, ktoré slúži na ochranu vodárenského zdroja

pred ohrozením zo vzdialenejších miest. Na zvýšenie ochrany vodárenského zdroja môže

orgán štátnej vodnej správy určiť aj ochranné pásmo III. stupňa.

(3)

Ak podmienky na území ochranného pásma I. stupňa zabezpečujú v dostatočnej miere

ochranu výdatnosti, kvality a zdravotnej bezchybnosti vodárenského zdroja, ďalšie

stupne ochranných pasiem sa neurčujú.

(4)

Návrh na určenie ochranných pásiem vodárenského zdroja je povinný podať ten, kto

má povolenie na odber vody alebo kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského

zdroja. Pri odberoch vody z vodárenských nádrží návrh na určenie ochranných pásiem

je povinný podať vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody

v tejto vodárenskej nádrži. Súčasťou návrhu na určenie ochranných pásiem vodárenského

zdroja podzemnej vody je odborný hydrogeologický posudok.

(5)

Rozhodnutím o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja sa ustanovia ich hranice

a spôsob ochrany, najmä zákazy alebo obmedzenia činností poškodzujúce alebo ohrozujúce

množstvo a kvalitu alebo zdravotnú bezchybnosť vody vodárenského zdroja, ako aj technické

úpravy, ktoré sa majú v ochrannom pásme vykonať. Práva a povinnosti vyplývajúce z

rozhodnutí o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja prechádzajú na ďalšieho

nadobúdateľa alebo užívateľa majetku, s ktorým sú tieto práva a povinnosti spojené.

(6)

Za obmedzenie hospodárenia na pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských zdrojov

patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy. Postup úhrady majetkovej ujmy

ustanovuje osobitný predpis.

35

)

(7)

Náklady spojené s technickými úpravami a majetkovú ujmu znáša ten, kto vodárenský

zdroj využíva na plnenie úloh; pri vodárenskej nádrži ich znáša vlastník alebo stavebník

vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody vo vodárenskej nádrži.

(8)

Orgán štátnej vodnej správy môže rozhodnutie o určení ochranných pásiem vodárenského

zdroja zmeniť alebo nahradiť novým rozhodnutím; ak pominuli dôvody ochrany vodárenského

zdroja, vydané rozhodnutie zruší.

§ 29

Citlivé oblasti

(1)

Citlivé oblasti sú vodné útvary povrchových vôd,

a)

v ktorých dochádza alebo môže dôjsť v dôsledku zvýšenej koncentrácie živín k nežiaducemu

stavu kvality vôd,

b)

ktoré sa využívajú ako vodárenské zdroje alebo sa môžu využívať ako vodárenské zdroje,

c)

ktoré si vyžadujú v záujme zvýšenej ochrany vôd vyšší stupeň čistenia vypúšťaných

odpadových vôd.

(2)

Kritériá na identifikáciu citlivých oblastí sú uvedené v prílohe č. 3 k tomuto zákonu.

(3)

Ministerstvo pravidelne prehodnocuje vymedzené citlivé oblasti [

§ 78 ods. 1 písm. d)

] v časových úsekoch nie dlhších ako štyri roky.

§ 30

Zraniteľné oblasti

(1)

Zraniteľné oblasti sú poľnohospodársky využívané územia, z ktorých odtekajú vody

zo zrážok do povrchových vôd alebo vsakujú do podzemných vôd, v ktorých je koncentrácia

dusičnanov vyššia ako 50 mg.l

-1

alebo sa môže v blízkej budúcnosti prekročiť.

(2)

Kritériá na identifikáciu vôd v zraniteľných oblastiach sú uvedené v prílohe č. 4

k tomuto zákonu.

(3)

Ministerstvo pravidelne prehodnocuje vymedzené zraniteľné oblasti [

§ 78 ods. 1 písm. e)

] v časových úsekoch nie dlhších ako štyri roky.

§ 31

Ochrana vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov

(1)

Ochrana vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov sa zabezpečuje

na poľnohospodársky využívaných územiach najmä vykonaním potrebných opatrení pri skladovaní,

manipulácii a aplikácii prírodných hnojív a priemyselných hnojív a vhodnými spôsobmi

obrábania pôdy.

(2)

Zabezpečenie všeobecne prijateľnej úrovne ochrany vôd pred znečisťovaním dusičnanmi

z poľnohospodárskych zdrojov upravuje Kódex správnej poľnohospodárskej praxe podľa

časti A prílohy č. 5 k tomuto zákonu [

§ 60 písm. g)

].

(3)

V zraniteľných oblastiach sa zabezpečuje zvýšená ochrana vôd pred poľnohospodárskym

znečistením podľa Programu poľnohospodárskych činností, ktorý vychádza z najnovších

vedeckých poznatkov a technických poznatkov, prírodných podmienok a potreby ochrany

vôd. Obsah Programu poľnohospodárskych činností je uvedený v časti B prílohy č. 5

k tomuto zákonu [

§ 78 ods. 3 písm. b)

].

(4)

Ministerstvo pôdohospodárstva pravidelne prehodnocuje Program poľnohospodárskych

činností v časových úsekoch nie dlhších ako štyri roky podľa výsledkov monitorovania

kvality vôd.

§ 32

Vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do povrchových vôd

(1)

Komunálne odpadové vody z aglomerácií sa môžu vypúšťať do povrchových vôd len verejnou

kanalizáciou. Tam, kde si vybudovanie verejnej kanalizácie vyžaduje neprimerané náklady

alebo jej prínos k ochrane životného prostredia je nepatrný, možno použiť iné primerané

spôsoby na zber, prípadne zneškodňovanie komunálnych odpadových vôd, ktorými sa dosiahne

rovnaká ochrana životného prostredia.

(2)

Aglomerácia od 2 000 do 10 000 ekvivalentných obyvateľov, ktorá nemá vybudovanú verejnú

kanalizáciu, je povinná zabezpečiť vypúšťanie komunálnych odpadových vôd podľa odseku

1 do 31. decembra 2015 a aglomerácia nad 10 000 ekvivalentných obyvateľov do 31. decembra

2010 podľa plánu rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií.

(3)

Komunálne odpadové vody a organicky znečistené priemyselné odpadové vody vypúšťané

do povrchových vôd musia pred ich vypúšťaním prejsť minimálne dvojstupňovým čistením,

ktorého účinnosť zaručia povolené limitné hodnoty znečistenia za bežných klimatických

podmienok. Vo vysokohorskom prostredí, kde je účinnosť biologického čistenia veľmi

nízka, môže sa od tohto stupňa čistenia upustiť, ak sa odborným posúdením preukáže,

že nedôjde k nepriaznivému vplyvu na životné prostredie.

(4)

Pri povoľovaní vypúšťania odpadových vôd a osobitných vôd do povrchových vôd je orgán

štátnej vodnej správy viazaný ustanovenými ukazovateľmi vyjadrujúcimi stav povrchových

vôd, limitnými hodnotami znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd a požiadavkami

na kvalitu povrchových vôd, pričom prihliada na potrebu

a)

zabezpečenia vyhovujúceho stavu povrchových vôd a podzemných vôd, vodných ekosystémov

a na vodu viazaných krajinných ekosystémov,

b)

znižovania znečistenia odpadových vôd v mieste ich vzniku a možnosti opätovného používania

odpadových vôd.

(5)

V záujme ochrany vôd a vodných pomerov môže orgán štátnej vodnej správy určiť pre

vypúšťané odpadové vody a osobitné vody prísnejšie limitné hodnoty znečistenia alebo

určiť ďalšie limitné hodnoty znečistenia.

(6)

Limitné hodnoty znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd nemožno zabezpečiť ich

riedením s inými vodami okrem odpadových vôd vypúšťaných z technologických zariadení

atómových elektrární.

(7)

Orgán štátnej vodnej správy môže povoliť vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd

do povrchových vôd výnimočne nad rámec limitných hodnôt znečistenia pri vykonávaní

skúšobnej prevádzky alebo opravy čistiarne odpadových vôd, stokovej siete alebo jej

objektov na určený čas, ak sa vykonajú všetky opatrenia, ktoré zamedzia alebo zmiernia

nepriaznivý vplyv vypúšťaných odpadových vôd alebo osobitných vôd na stav vody v recipiente.

(8)

Odpadové vody z odľahčovacích komôr možno vypúšťať do povrchových vôd v rámci povoleného

vypúšťania odpadových vôd z verejnej kanalizácie počas trvania prívalových dažďov.

Pri výstavbe a prevádzke stokovej siete treba vykonať s prihliadnutím na miestne pomery

opatrenia na zmiernenie nepriaznivého vplyvu vypúšťaných odpadových vôd na recipient

ustanovené vykonávacím predpisom [

§ 78 ods. 1 písm. b)

].

(9)

Odpadové vody zo zdravotníckych zariadení určených na liečbu prenosných chorôb, manipuláciu

alebo na spracovanie infekčného materiálu obsahujúceho pôvodcov chorôb prenosných

vodou sa musia po vyčistení pred ich vypúšťaním dezinfikovať. Na zabezpečenie zvýšenej

ochrany vôd môže orgán štátnej vodnej správy požadovať dezinfekciu odpadových vôd

aj z iných zdravotníckych zariadení a zariadení produkujúcich infekčné vody.

(10)

Vypúšťať čistiarenský kal a obsah žúmp do povrchových vôd a do podzemných vôd je

zakázané. S čistiarenským kalom treba nakladať tak, aby sa minimalizovali nepriaznivé

vplyvy na životné prostredie.

(11)

Ustanovenie odseku 4 sa primerane vzťahuje aj na osobitné užívanie vôd podľa

§ 17 ods. 1 písm. l)

, ak vypúšťané vody obsahujú škodlivé látky a obzvlášť škodlivé látky.

(12)

Vypúšťanie vôd z povrchového odtoku možno povoliť iba vtedy, ak sú zbavené plávajúcich

látok a usaditeľných látok. Pri výstavbe a prevádzke stokovej siete treba vykonať

opatrenia podľa odseku 8 druhej vety.

§ 33

Vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do podzemných vôd

(1)

Orgán štátnej vodnej správy vydá povolenie na vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných

vôd do podzemných vôd len po predchádzajúcom zisťovaní, ktoré zabezpečí žiadateľ o

vydanie povolenia na svoj náklad. Predchádzajúce zisťovanie sa zameria najmä na

a)

preskúmanie a zhodnotenie hydrogeologických pomerov v príslušnej oblasti,

b)

zhodnotenie samočistiacich schopností pôdy a horninového prostredia danej lokality

v príslušnej oblasti,

c)

preskúmanie a zhodnotenie možných rizík znečistenia a zhoršenia kvality podzemných

vôd.

(2)

Odpadové vody alebo osobitné vody s obsahom škodlivých látok možno vypúšťať iba do

takého vodného útvaru podzemnej vody, ktorého voda bola na základe predchádzajúceho

zisťovania označená ako trvalo nevhodná na akékoľvek používanie, a ak sa preukáže,

že technickými opatreniami sa zabráni rozšíreniu týchto látok do okolitých vodných

útvarov alebo nedôjde k poškodeniu iných ekosystémov.

(3)

Na vydanie povolenia na vypúšťanie splaškových odpadových vôd do podzemných vôd z

osamotených obydlí, ktoré sa nenachádzajú v ochranných pásmach vodárenských zdrojov

a ktoré nemožno pripojiť na verejnú kanalizáciu, sa predchádzajúce zisťovanie nevykonáva.

(4)

Vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom obzvlášť škodlivých látok a

vypúšťanie odpadových vôd zo zdravotníckych zariadení uvedených v

§ 32 ods. 9

a z iných infekčných zariadení a z technologických zariadení atómových elektrární

do podzemných vôd je zakázané.

(5)

Na základe priaznivých výsledkov predchádzajúceho zisťovania môže orgán štátnej vodnej

správy povoliť vypúšťanie použitých geotermálnych vôd, osobitných vôd alebo vôd vyčerpaných

pri stavebných prácach do toho istého zvodneného kolektora, z ktorého boli odobraté.

(6)

Na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do podzemných vôd platia primerane

ustanovenia

§ 32 ods. 3 až 6

a na vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do podzemných vôd primerane platí

§ 32 ods. 8

druhá veta.

§ 34

Vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do verejnej kanalizácie

(1)

Orgán štátnej vodnej správy povolí osobitné užívanie vôd podľa

§ 17 ods. 1 písm. k)

, ak žiadateľ preukáže, že odpadové vody a osobitné vody

a)

nepoškodia stokovú sieť a čistiareň odpadových vôd a neohrozia zdravie zamestnancov

pri ich prevádzkovaní,

b)

neohrozia prevádzku čistiarne odpadových vôd, spracovanie kalu a jeho ďalšie využitie,

c)

nezhoršia limitné hodnoty znečistenia určené pre vypúšťanie odpadových vôd z verejnej

kanalizácie a neovplyvnia kvalitatívne ciele.

(2)

Na povoľovanie vypúšťania odpadových vôd a osobitných vôd do verejnej kanalizácie

platí rovnako ustanovenie

§ 32 ods. 4

.

§ 35

Zaobchádzanie s nebezpečnými látkami

(1)

Za zaobchádzanie s nebezpečnými látkami sa na účely tohto zákona považuje výrobný

proces alebo iná činnosť, pri ktorých sa tieto látky vyrábajú, spracúvajú, používajú,

prepravujú a skladujú alebo sa s nimi zaobchádza iným spôsobom.

(2)

Ten, kto zaobchádza s nebezpečnými látkami, je povinný urobiť primerané opatrenia,

aby nevnikli do povrchových vôd alebo podzemných vôd alebo aby neohrozili ich kvalitu,

a to

a)

umiestňovať stavby a zariadenia, v ktorých sa zaobchádza s nebezpečnými látkami tak,

aby sa pri mimoriadnych okolnostiach mohlo účinne zabrániť nežiaducemu úniku týchto

látok do pôdy, podzemných vôd (

§ 2 ods. 26

) alebo do stokovej siete a aby sa tým zabránilo ich nežiaducemu zmiešaniu s odpadovými

vodami alebo s vodou z povrchového odtoku,

b)

používať len také zariadenia, technologické postupy alebo iné spôsoby zaobchádzania

s nebezpečnými látkami, ktoré sú vhodné aj z hľadiska ochrany vôd,

c)

zabezpečovať prevádzku stavieb a zariadení zamestnancami oboznámenými s osobitnými

predpismi, bezpečnostnými predpismi a s podmienkami určenými na zaobchádzanie s nebezpečnými

látkami z hľadiska ochrany vôd,

d)

pravidelne vykonávať kontroly skladov, skládok, skúšok tesnosti potrubí, nádrží a

prostriedkov na prepravu nebezpečných látok, ako aj vykonávať ich pravidelnú údržbu

a opravu,

e)

vybudovať a riadne prevádzkovať účinné kontrolné systémy na včasné zistenie úniku

nebezpečných látok, na pravidelné hodnotenie výsledkov sledovania a oznamovať výsledky

orgánu štátnej vodnej správy,

f)

ďalšie opatrenia potrebné podľa charakteru nebezpečnej látky a spôsobu zaobchádzania

s ňou.

(3)

Ten, kto zaobchádza s tuhými škodlivými látkami v množstve väčšom ako 1 t ročne alebo

s kvapalnými škodlivými látkami v množstve väčšom ako 1 m

3

ročne alebo zaobchádza s tuhými obzvlášť škodlivými látkami v množstve väčšom ako

0,3 t ročne alebo s kvapalnými obzvlášť škodlivými látkami v množstve väčšom ako 0,3

m

3

ročne, je povinný vykonať okrem opatrení uvedených v odseku 2 aj tieto opatrenia

a)

zostaviť plán preventívnych opatrení na zamedzenie vzniku neovládateľného úniku nebezpečných

látok do životného prostredia a na postup v prípade ich úniku (ďalej len „havarijný

plán“), predložiť ho orgánu štátnej vodnej správy na schválenie a oboznámiť s ním

zamestnancov,

b)

vybaviť pracoviská špeciálnymi prístrojmi a prostriedkami potrebnými na zneškodnenie

úniku nebezpečných látok do vôd alebo prostredia súvisiaceho s vodou,

c)

monitorovať vplyv zaobchádzania s nebezpečnými látkami na podzemné vody a výsledky

monitoringu ročne oznamovať orgánu štátnej vodnej správy a na požiadanie poverenej

osobe,

d)

ustanoviť vodohospodára.

(4)

Ten, kto zaobchádza s nebezpečnými látkami v blízkosti vodných tokov, odkrytých podzemných

vôd, na území s veľmi priepustným podložím alebo na iných miestach, z ktorých sa nebezpečné

látky môžu splaviť počas dažďa do povrchových vôd, do podzemných vôd alebo do prostredia

súvisiaceho s vodou, je povinný vykonať opatrenia podľa odseku 3 bez ohľadu na množstvo

a skupenstvo nebezpečných látok.

(5)

Ak vzniknú pochybnosti o povinnostiach používateľa nebezpečných látok podľa odsekov

3 a 4, rozhodne orgán štátnej vodnej správy.

(6)

Kontrolu a skúšky tesnosti podľa odseku 2 písm. d) môže vykonávať iba odborne spôsobilá

osoba s certifikátom na kvalifikáciu na nedeštruktívne skúšanie.

(7)

S použitými obalmi nebezpečných látok sa zaobchádza ako s nebezpečnými látkami.

(8)

Každý, kto zaobchádza s obzvlášť škodlivými látkami, je povinný viesť záznamy o druhoch

týchto látok, ich množstvách, časovej postupnosti zaobchádzania s nimi, obsahu ich

účinných zložiek a ich vlastnostiach najmä vo vzťahu k vodám, k pôdnemu a horninovému

prostrediu súvisiacemu s vodou; tieto informácie poskytne ročne orgánu štátnej vodnej

správy a na požiadanie poverenej osobe.

(9)

Ak nedôjde k trvalému zhoršeniu kvality vôd, môže orgán štátnej vodnej správy povoliť

použitie škodlivých látok v nevyhnutnej miere a na obmedzený čas

a)

na úpravu a udržiavanie vodného toku,

b)

na kŕmenie vodnej hydiny, rýb a iných vodných živočíchov,

c)

na dezinfekciu vody používanej na rekreačné kúpanie,

d)

na odstránenie nežiaducej vegetácie alebo škodlivých živočíchov vo vode,

e)

na odstránenie znečistenia z pôdy a podzemných vôd,

f)

ako indikátorové látky pri

1.

meraní prietoku vody a smeru toku vody,

2.

hydrodynamických skúškach podzemných vôd.

(10)

Umývať motorové vozidlá a mechanizmy v povrchových vodách alebo odkrytých podzemných

vodách alebo na miestach, z ktorých by uniknuté pohonné látky alebo mazivá mohli vniknúť

do povrchových vôd a do podzemných vôd, je zakázané.

§ 36

Program znižovania znečisťovania vôd škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami

(1)

Ten, kto vypúšťa odpadové vody s obsahom škodlivých látok a obzvlášť škodlivých látok

a osobitné vody s obsahom škodlivých látok a obzvlášť škodlivých látok a kto zaobchádza

s nebezpečnými látkami, je povinný postupne znižovať znečistenia povrchových vôd a

podzemných vôd podľa ministerstvom vypracovaného Programu znižovania znečisťovania

vôd škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami.

(2)

Program znižovania znečisťovania vôd škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami

obsahuje

a)

zoznam zdrojov znečistenia vôd, z ktorých sa vypúšťajú odpadové vody a osobitné vody

obsahujúce škodlivé látky a obzvlášť škodlivé látky a v ktorých sa zaobchádza s obzvlášť

škodlivými látkami, a inventarizáciu týchto látok,

b)

kvalitatívne ciele a lehoty na ich dosiahnutie,

c)

určenie druhu a spôsobu monitorovania kvalitatívnych cieľov v povrchových vodách

a plošného znečistenia podzemných vôd nebezpečnými látkami,

d)

spôsoby a postupy znižovania škodlivých látok obsiahnutých vo vypúšťaných odpadových

vodách a postupného zamedzenia obzvlášť škodlivých látok obsiahnutých vo vypúšťaných

odpadových vodách z jestvujúcich priemyselných zdrojov,

e)

zhodnotenie výsledkov monitoringu kvalitatívnych cieľov povrchových vôd a plošného

znečistenia podzemných vôd nebezpečnými látkami,

f)

opatrenia zamerané na znižovanie škodlivých látok a obzvlášť škodlivých látok obsiahnutých

vo vypúšťaných odpadových vodách a opatrenia na ochranu povrchových vôd a podzemných

vôd pri zaobchádzaní s nebezpečnými látkami uloženými podľa

§ 77 ods. 9

a

12

a lehoty ich zabezpečenia.

§ 37

Mimoriadne zhoršenie kvality vôd alebo mimoriadne ohrozenie kvality vôd

(1)

Mimoriadne zhoršenie kvality vôd alebo mimoriadne ohrozenie kvality vôd (ďalej len

„mimoriadne zhoršenie vôd“) je náhle, nepredvídané a závažné zhoršenie alebo závažné

ohrozenie kvality vôd spôsobené vypúšťaním odpadových vôd bez povolenia alebo v rozpore

s ním alebo spôsobené neovládateľným únikom nebezpečných látok, ktoré sa prejavujú

najmä zafarbením alebo zápachom vody, tukovým povlakom, vytváraním peny, výskytom

uhynutých rýb na hladine vody alebo výskytom nebezpečných látok v prostredí súvisiacom

s povrchovou vodou alebo podzemnou vodou.

(2)

Každý, kto zistí príznaky mimoriadneho zhoršenia vôd, je povinný bez zbytočného odkladu

spôsobom podľa miestnych pomerov ohlásiť túto skutočnosť Slovenskej inšpekcii životného

prostredia

36

)

(ďalej len „inšpekcia“) alebo obvodnému úradu životného prostredia, polícii, hasičskému

zboru, obecnému úradu a správcovi vodného toku. Príznaky mimoriadneho zhoršenia hraničných

vôd inšpekcia oznámi Základnému medzinárodnému varovnému stredisku Slovenskej republiky

v Bratislave.

(3)

Polícia, hasičský zbor, obecný úrad, orgán štátnej vodnej správy a správca vodného

toku odovzdajú prijaté hlásenie podľa odseku 2 neodkladne inšpekcii.

(4)

Za pôvodcu mimoriadneho zhoršenia vôd sa považuje ten, kto prevádzkoval zariadenie

v čase, keď mimoriadne zhoršenie vôd vzniklo a keď sa preukázala príčinná súvislosť

s jeho prevádzkovaním.

(5)

Pôvodca mimoriadneho zhoršenia vôd je povinný vykonať bezprostredné opatrenia na

zneškodnenie mimoriadneho zhoršenia vôd, ako aj opatrenia na odstránenie jeho škodlivých

následkov.

(6)

Bezprostredné opatrenia na zneškodnenie mimoriadneho zhoršenia vôd sú

a)

neodkladné hlásenie mimoriadneho zhoršenia vôd inšpekcii a správcovi vodného toku

alebo obvodnému úradu životného prostredia,

b)

čo najrýchlejšie odstránenie príčin mimoriadneho zhoršenia vôd,

c)

neodkladné vykonanie opatrení na zamedzenie ďalšieho znečisťovania a šírenia znečistenia

a opatrenia na zabránenie vzniku škodlivých následkov alebo ich zmiernenie, aby škodlivé

následky boli čo najmenšie.

(7)

Opatrenia na odstránenie škodlivých následkov mimoriadneho zhoršenia vôd sú

a)

likvidácia uniknutých nebezpečných látok,

b)

sledovanie kvality ohrozenej podzemnej vody, ak je nebezpečenstvo prieniku nebezpečných

látok do zeme,

c)

uvedenie zasiahnutého miesta, ak je to možné, do pôvodného stavu.

(8)

Pri vykonávaní opatrení podľa odsekov 5 až 7 sa pôvodca mimoriadneho zhoršenia vôd

riadi havarijným plánom a príkazmi inšpekcie.

(9)

Inšpekcia zisťuje príčiny vzniku mimoriadneho zhoršenia vôd, riadi práce pri jeho

riešení a vydáva príkazy na vykonanie potrebných opatrení. Inšpekcia je oprávnená

vyžadovať spoluprácu orgánov štátnej správy, pôvodcu mimoriadneho zhoršenia vôd, ak

je známy, správcu vodného toku, poverenej osoby, jednotiek hasičského zboru, záchranných

plukov vojsk civilnej ochrany, obcí alebo iných právnických osôb a fyzických osôb.

V rámci tejto spolupráce môže inšpekcia ustanoviť z ich zástupcov pracovnú skupinu.

(10)

Každý, kto sa zúčastní na zisťovaní alebo zneškodňovaní mimoriadneho zhoršenia vôd,

je povinný poskytnúť inšpekcii potrebné údaje, informácie, technickú pomoc a odbornú

pomoc; správca vodného toku vykonáva za úhradu vo vodnom toku opatrenia na zachytávanie

a odstraňovanie nebezpečných látok, uhynutých rýb, zabezpečuje odber vzoriek vôd a

ich rozbory a vykonáva mimoriadnu manipuláciu na vodných stavbách.

(11)

Ak rozsah alebo charakter mimoriadneho zhoršenia vôd neumožňuje jeho pôvodcovi vlastnými

silami a prostriedkami ani silami a prostriedkami inšpekcie a správcu vodného toku

zamedziť ďalšie znečisťovanie alebo šírenie znečistenia ani odstránenie znečistenia

a jeho následkov, inšpekcia neodkladne ohlási mimoriadnu udalosť prednostovi obvodného

úradu životného prostredia na účely zabezpečenia postupu podľa osobitného predpisu.

37

)

§ 38

Opatrenia na nápravu

(1)

Ten, kto spôsobí poškodenie

38

)

povrchových vôd alebo podzemných vôd alebo prostredia s nimi súvisiaceho (ďalej len

„pôvodca poškodenia“), je povinný vykonať opatrenia na nápravu alebo uhradiť náklady

s tým spojené. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na nadobúdateľa majetku,

39

)

s ktorého existenciou alebo používaním je uvedené poškodenie v príčinnej súvislosti.

Prípadná zodpovednosť za škodu ani trestná zodpovednosť tým nie je dotknutá. Na pôvodcu

poškodenia, ktorý súčasne spôsobil mimoriadne zhoršenie vôd, sa vzťahuje aj

§ 37 ods. 5 až 8

.

(2)

Orgán štátnej vodnej správy môže pôvodcovi poškodenia uložiť vykonať opatrenia smerujúce

k splneniu povinností uvedených v odseku 1.

(3)

Ak pôvodca poškodenia nie je známy alebo nemá vlastné sily a prostriedky na vykonanie

opatrení na nápravu a hrozí nebezpečenstvo zhoršenia stavu vôd alebo prostredia s

nimi súvisiaceho, zabezpečí vykonanie opatrení orgán štátnej vodnej správy.

(4)

Náklady na vykonanie opatrení podľa odseku 3 sa uhrádzajú z prostriedkov štátneho

rozpočtu. Pôvodca poškodenia je povinný vynaložené finančné prostriedky uhradiť; na

vymáhanie týchto prostriedkov je oprávnené ministerstvo.

(5)

Ak sa opatrenia na nápravu vykonávajú na nehnuteľnostiach inej osoby, ako je pôvodca

poškodenia, ich vlastníci sú povinní strpieť obmedzenie ich obvyklého užívania na

nevyhnutný čas za primeranú náhradu.

40

)

Po vykonaní opatrení na nápravu sú tí, čo vykonali tieto opatrenia, povinní uviesť

nehnuteľnosti do pôvodného stavu. Ak vykonaním opatrení na nápravu vznikne škoda,

na jej náhradu platia všeobecné predpisy o náhrade škody.

ŠIESTA ČASŤ

VODNÉ TOKY

§ 39

Vodné toky

(1)

Vodným tokom je vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom

povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktorý je napájaný z vlastného

povodia alebo z iného vodného útvaru. Vodným tokom sú aj vody v slepých ramenách,

mŕtvych ramenách a odstavených ramenách, ak sú ovplyvňované hydrologickým režimom

vodného toku, ako aj vody umelo vzduté v koryte vodného toku. Vodným tokom zostávajú

aj povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi.

(2)

Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako

vodná plocha so spôsobom využitia pozemku ako vodný tok,

41

)

je tento pozemok korytom vodného toku. Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý nie

je takto evidovaný v katastri nehnuteľností, je korytom pozemok tvoriaci dno a brehy,

v ktorých odtekajú vody až po brehovú čiaru.

(3)

Prirodzeným korytom je pozdĺžne ohraničený zemský povrch, ktorý vznikol pôsobením

tečúcej vody a ďalších prírodných faktorov. Za prirodzené koryto sa považuje aj koryto

upraveného vodného toku.

(4)

Umelým korytom je koryto, ktorého dno a brehy sú umelo vytvorené a do ktorého je

voda odvedená, najmä vodný kanál, vodný náhon a prieplav.

(5)

Brehovou čiarou prirodzeného koryta je priesečnica vodnej hladiny s priľahlými pozemkami,

po ktorú voda stačí pretekať medzi brehmi bez toho, aby sa vylievala do priľahlého

územia. Brehová čiara umelého koryta je určená v dokumentácii stavebných úprav.

(6)

Riečny materiál v koryte je súčasťou vodného toku.

(7)

V pochybnostiach o tom, či ide o vodný tok, prirodzené koryto alebo umelé koryto

a o hranicu koryta, rozhodne orgán štátnej vodnej správy na základe poznania prírodných

podmienok, s prihliadnutím na brehové čiary susedných úsekov vodného toku.

§ 40

Členenie vodných tokov

(1)

Vodné toky sa z hľadiska ich významu členia na

a)

vodohospodársky významné vodné toky,

b)

drobné vodné toky.

(2)

Vodné toky sa z hľadiska ich využitia členia na

a)

vodárenské toky,

b)

ostatné vodné toky.

(3)

Evidenciu vodných tokov a ich povodí zabezpečuje ministerstvo pôdohospodárstva.

§ 41

Zmeny koryta vodného toku

(1)

Ak sa pôsobením vôd alebo iným prírodným vplyvom zmení prirodzené koryto neupraveného

vodného toku, správca vodného toku je povinný vrátiť vodný tok do pôvodného koryta

alebo požiadať orgán štátnej vodnej správy, aby rozhodol o jeho ponechaní v novom

koryte. Orgán štátnej vodnej správy môže rozhodnúť o jeho ponechaní v novom koryte,

ak sa zmenou koryta zlepšili odtokové pomery, pričom musí prihliadať na doterajšie

povolenie na nakladanie s vodami a na vodné stavby súvisiace s pôvodným korytom vodného

toku, a súčasne vymedzí hranice nového koryta. Správca vodného toku je povinný vlastníkovi

pozemku nového koryta poskytnúť náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody

alebo pozemok nového koryta vykúpiť.

(2)

Ak sa pôsobením vôd alebo iným prírodným vplyvom zmení koryto upraveného vodného

toku alebo umelé koryto, správca vodného toku alebo vlastník umelého koryta je povinný

vrátiť vodný tok do pôvodného koryta.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane použijú aj vtedy, ak pôsobením vôd alebo iným

prírodným vplyvom vznikne vo vodnom toku náplava alebo ostrov alebo ak neupravené

koryto vodného toku neopustí pôvodné koryto a vytvorí ďalšie nové rameno.

§ 42

Inundačné územie

(1)

Inundačným územím je územie priľahlé k vodnému toku, zaplavované vyliatím vody z

koryta vodného toku, vymedzené záplavovou čiarou najväčšej známej alebo navrhovanej

úrovne vodného stavu. Rozsah inundačného územia určuje orgán štátnej vodnej správy

na návrh správcu vodného toku. Orgán štátnej vodnej správy môže uložiť správcovi vodného

toku povinnosť vypracovať a predložiť takýto návrh.

(2)

Orgán štátnej vodnej správy, ktorý určil inundačné územie, odovzdá mapovú dokumentáciu

tohto územia príslušným stavebným úradom.

(3)

Ak inundačné územie nie je určené, vychádza sa z dostupných podkladov o pravdepodobnej

hranici územia ohrozeného povodňami.

§ 43

Ochrana vodných tokov a ich korýt

(1)

Meniť smer, pozdĺžny sklon a priečny profil koryta vodného toku,

poškodzovať brehy, ťažiť z koryta vodného toku zeminu a ukladať

predmety do vodného toku, ktoré môžu ohroziť plynulosť odtoku vody

v koryte, zdravie ľudí a ich bezpečnosť, prípadne ukladať takéto

predmety na miesta, z ktorých môžu byť splavené do vodného toku,

je zakázané.

(2)

Zákazy podľa odseku 1 sa nevzťahujú na činnosti vykonávané v súlade s týmto zákonom.

(3)

Vlastníci stavieb, ktoré nie sú vodnými stavbami, alebo technických zariadení umiestnených

vo vodnom toku a na pobrežných pozemkoch sú povinní na vlastné náklady

a)

dbať o ich riadnu údržbu a o ich statickú bezpečnosť, aby neohrozovali plynulý odtok

vôd,

b)

zabezpečiť ich pred škodlivými účinkami vôd, splaveninami a ľadom,

c)

odstraňovať nánosy a prekážky vo vodnom toku, brániace jeho nehatenému odtoku.

SIEDMA ČASŤ

SPRÁVA VODNÝCH TOKOV

§ 44

Správa vodných tokov

(1)

Správa vodných tokov je všestranne zameraná starostlivosť o zachovanie a rozvoj všetkých

funkcií vodných tokov.

(2)

Správu vodných tokov vykonávajú

a)

správca vodohospodársky významných vodných tokov, ktorým je štátna odborná organizácia

ministerstva pôdohospodárstva,

b)

správcovia drobných vodných tokov, ktorými sú správca vodohospodársky významných

vodných tokov a štátne organizácie, ktorým bola prevedená správa podľa

§ 47 ods. 1

.

(3)

Správa vodných tokov zahŕňa tieto činnosti

a)

sledovať stav vodných tokov a pobrežných pozemkov z hľadiska zabezpečenia funkcií

vodného toku,

b)

udržiavať korytá vodných tokov v stave, ktorý zabezpečuje ich prirodzenú alebo projektovanú

prietočnosť a hĺbku vody,

c)

udržiavať alebo odstraňovať brehové porasty vo vodných tokoch, na pobrežných pozemkoch,

prípadne v zátopových územiach tak, aby sa nestali prekážkou odtoku vody pri povodniach

a podľa možnosti zachovali prírodné podmienky,

d)

spevňovať brehy vodných tokov, zabezpečovať ich neupravené úseky brehovými porastami,

e)

udržiavať a čistiť koryto a odstraňovať naplaveniny, ľadové a iné prekážky a dočasné

ostrovy z vodného toku nevyhnutné na zabezpečenie nehateného odtoku alebo prietoku,

f)

zabezpečovať potrebnú úpravu vodných tokov,

g)

prevádzkovať a udržiavať v riadnom stave vodné stavby zabezpečujúce funkcie vodného

toku alebo slúžiace vodnému toku, ktoré má správca vodného toku v správe alebo v užívaní,

prípadne je povinný ich prevádzkovať z iného dôvodu,

h)

vytvárať podmienky na umožnenie nakladania s vodami súvisiace s vodným tokom,

i)

vytvárať podmienky na zabezpečenie všeobecného užívania vôd a ostatných funkcií vodného

toku,

j)

sledovať odber vôd a vypúšťanie odpadových vôd, ako aj iné nakladanie s vodami vo

vodnom toku,

k)

sledovať vody vo vodnom toku z hľadiska možných príznakov mimoriadneho zhoršenia

vôd a odstraňovať plávajúce látky a veci z hladiny pri zneškodňovaní mimoriadneho

zhoršenia vôd a odstraňovaní jeho škodlivých následkov,

l)

poskytovať technické a iné podklady, odborné stanoviská potrebné na rozhodovaciu

a inú správnu činnosť orgánov štátnej vodnej správy, ak ich má k dispozícii,

m)

oznamovať orgánu štátnej vodnej správy závažné nedostatky, ktoré zistí vo vodnom

toku a v inundačnom území, spôsobené prírodnými vplyvmi alebo inými vplyvmi a navrhovať

opatrenia na ich odstránenie,

n)

zabezpečovať ochranu pred povodňami podľa osobitného predpisu

42

)

a odvádzanie alebo prečerpávanie vnútorných vôd,

o)

umiestňovať a udržiavať zariadenia na zisťovanie údajov vo vodnom toku,

p)

zabezpečovať úlohy prevádzkovateľa vodnej cesty a vytyčovať plavebnú dráhu za náhradu,

q)

viesť evidenciu pozemkov, ktoré tvoria koryto vodného toku a záplavové územie, ak

sú vo vlastníctve štátu a v správe správcu vodného toku,

r)

oznamovať údaje potrebné pre vodnú bilanciu,

s)

evidovať rozhodnutia a vyjadrenia orgánov štátnej vodnej správy, ktoré sa týkajú

vodných tokov, a sledovať dodržiavanie podmienok a povinností určených v týchto rozhodnutiach.

(4)

Ak ide o vodohospodársky významný vodný tok, jeho správu okrem činností uvedených

v odseku 2 tvoria tieto činnosti

a)

vypracovať plán údržby vodného toku a jeho prítokov,

b)

spolupracovať pri prieskumných, bilančných, koncepčných a kontrolných činnostiach

pri zostavovaní hydroekologických plánov čiastkových povodí, vodohospodárskych plánov

čiastkových povodí a hodnotiť hydroenergetický potenciál vodných tokov v povodí,

c)

navrhovať na určenie ochranných pásiem vodárenských nádrží a sledovať dodržiavanie

podmienok ochrany v nich,

d)

vypracovať a aktualizovať súhrnný manipulačný poriadok vodných stavieb za celý hlavný

vodný tok a jeho prítoky na základe manipulačných poriadkov jednotlivých vodných stavieb

na vodnom toku,

e)

evidovať rozhodnutia a vyjadrenia orgánov štátnej vodnej správy týkajúce sa vodných

tokov čiastkového povodia.

(5)

Pri správe vodného toku treba prihliadať na ochranu povrchových vôd a podzemných

vôd v príbrežnej zóne, na zachovanie infiltračných podmienok a biologických hodnôt

prirodzeného ekosystému, na ochranu rybárstva a samočistiacu schopnosť vodného toku

a na zachovanie rekreačnej hodnoty a estetického vzhľadu krajiny.

§ 45

Oprávnenia pri správe vodných tokov

(1)

Správca vodného toku je oprávnený

a)

pri výkone správy vstupovať v nevyhnutnom rozsahu na cudzie nehnuteľnosti, ak na

to nie je potrebné povolenie podľa osobitných predpisov,

43

)

b)

v záujme starostlivosti o koryto vodného toku odstraňovať alebo novo vysádzať stromy

a kry na pobrežných pozemkoch,

c)

v rozsahu riadnej správy vodného toku ťažiť z koryta vodného toku riečny materiál,

prípadne túto ťažbu umožňovať tým, ktorí na ňu získali povolenie na niektoré činnosti,

d)

v rámci súhrnného manipulačného poriadku vodných stavieb vydávať pokyny na manipuláciu

s vodnými stavbami.

(2)

Pri výkone správy vodného toku a správy vodných stavieb alebo zariadení môže správca

vodného toku užívať pobrežné pozemky. Pobrežnými pozemkami v závislosti od druhu opevnenia

brehu a druhu vegetácie pri vodohospodársky významnom vodnom toku sú pozemky do 10

m od brehovej čiary a pri drobných vodných tokoch do 5 m od brehovej čiary; pri ochrannej

hrádzi vodného toku do 10 m od vzdušnej päty hrádze.

(3)

Ak je to nevyhnutné, môže orgán štátnej vodnej správy určiť na užívanie väčšiu šírku

pobrežného pozemku, ako je uvedené v odseku 2.

(4)

Ak správca vodného toku pri výkone oprávnenia podľa odseku 2 spôsobí škodu, je povinný

ju nahradiť podľa všeobecných predpisov o náhrade škody.

§ 46

Povinnosti vlastníkov pobrežných pozemkov

(1)

Vlastník pobrežného pozemku je povinný

a)

umožniť správcovi vodného toku výkon jeho oprávnenia,

b)

dbať o ochranu vôd a zdržať sa činností, ktoré môžu ovplyvniť prirodzený režim vôd

vo vodnom toku, znečistiť vodu alebo inak ohroziť jej kvalitu, znemožniť alebo sťažiť

riadnu prevádzku a údržbu vodného toku a s ním súvisiacich vodných stavieb,

c)

umožniť za náhradu umiestnenie a prevádzku ciach, vodočtov,

vodomerov a iných meracích zariadení na zisťovanie údajov o vodnom

toku alebo plavebných znakov.

(2)

Výšku náhrady podľa odseku 1 písm. c) navrhne ten, kto uvedené zariadenie osadzuje.

Ak vlastník pobrežného pozemku nesúhlasí s navrhnutou výškou náhrady, rozhodne o nej

súd; nárok na náhradu škody nie je tým dotknutý.

(3)

Orgán štátnej vodnej správy môže vlastníkom pobrežných pozemkov bez náhrady zakázať

vytínať stromy a kry zabezpečujúce stabilizáciu koryta vodného toku.

(4)

Ak ide o pobrežný pozemok pri drobnom vodnom toku, je jeho vlastník povinný udržiavať

breh v takom stave, aby sa netvorili prekážky, ktoré bránia nehatenému odtoku vody,

sťažujú alebo znemožňujú prístup k vodnému toku alebo podporujú usadzovanie plavenín

alebo ukladanie splavenín.

(5)

V pochybnostiach o určenie hranice pobrežného pozemku rozhoduje orgán štátnej vodnej

správy.

§ 47

Prevod správy drobného vodného toku

(1)

Na základe rozhodnutia ministerstva pôdohospodárstva možno správu drobného vodného

toku alebo jeho uceleného úseku previesť do správy inej štátnej organizácie, ktorej

drobný vodný tok prevažne slúži.

(2)

Správca vodného toku môže drobný vodný tok alebo jeho ucelený úsek prenechať do nájmu

alebo do výpožičky

44

)

a)

obci, v ktorej sa nachádza,

b)

koncesionárovi počas koncesnej doby k vodnej stavbe,

c)

právnickej osobe a fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, s ktorej činnosťou drobný

vodný tok súvisí.

ÔSMA ČASŤ

VODNÉ STAVBY

§ 48

Vodné stavby

(1)

Vodnými stavbami sú stavby, prípadne ich časti, ktoré umožňujú osobitné užívanie

vôd alebo iné nakladanie s vodami. Vodnými stavbami sú najmä

a)

stavby, ktorými sa upravuje, mení alebo zriaďuje koryto vodného toku vrátane terénnych

úprav s tým spojených,

b)

stavby na ochranu pred povodňami,

c)

priehrady, vodné nádrže, hate, hrádze a iné stavby potrebné na nakladanie s vodami

povoľované podľa

§ 17 ods. 1

,

d)

studne, stavby vodovodných potrubí, vodovodov a ďalšie vodárenské objekty samostatne

slúžiace na účely zásobovania vodou,

e)

stavby stôk, stokové siete vrátane objektov na nich, čistiarne odpadových vôd a iné

stavby určené na zneškodňovanie odpadových vôd a osobitných vôd a ich vypúšťanie do

povrchových vôd, podzemných vôd alebo do banských vôd a stavby určené na predchádzajúce

čistenie odpadových vôd pred ich vypúšťaním do verejnej kanalizácie,

f)

stavby na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov,

g)

stavby, ktoré sa zriaďujú na plavebné účely v korytách vodných tokov alebo v iných

vodných útvaroch,

h)

stavby umožňujúce využívanie vôd najmä na vodné športy a rekreáciu,

i)

odkaliská vytvorené hrádzovým systémom, na ktoré sa odpad ukladá hydraulickým spôsobom,

j)

zariadenia na sledovanie prietokov a kvality vody vo vodných tokoch, na sledovanie

výdatnosti prameňov, hladín podzemných vôd a ich kvality,

k)

vodovodné prípojky, ak

1.

slúžia na dodávku vody do priemyselných stavieb a poľnohospodárskych stavieb,

2.

slúžia na zásobovanie skupiny stavieb, ak to vyžaduje vlastný systém rozvodných potrubí,

3.

sú zriadené k stavbe, pre ktorú je zhotovené zariadenie na zvýšenie tlaku vody,

4.

sú dlhšie ako 100 m a dodávajú vodu s denným priemerným množstvom väčším ako 0,5

l za sekundu,

l)

kanalizačné prípojky do verejnej kanalizácie, ak

1.

slúžia na vypúšťanie odpadových vôd z priemyselných stavieb a z poľnohospodárskych

stavieb,

2.

slúžia na odvádzanie odpadových vôd z areálu alebo skupiny stavieb, ak to vyžaduje

samostatnú stokovú sieť,

3.

slúžia na vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie, ktoré vyžadujú ich predchádzajúce

čistenie,

4.

sú dlhšie ako 100 m a majú vnútorný priemer väčší ako 20 cm.

(2)

Za vodné stavby sa nepovažujú domové žumpy a jednoduché zariadenia podľa

§ 14 ods. 3

, vodovodné prípojky a kanalizačné prípojky s výnimkou prípojok uvedených v odseku

1 písm. k) a l).

(3)

V pochybnostiach o tom, či ide o vodnú stavbu alebo jej súčasť, rozhodne orgán štátnej

vodnej správy.

§ 49

Povinnosti vlastníka vodnej stavby

Vlastník vodnej stavby je povinný

a)

udržiavať vodnú stavbu v riadnom stave a zabezpečovať jej údržbu a prevádzku tak,

aby umožňovala plynulý prietok vody a nehatený odchod ľadu, riadnu prevádzku vodnej

cesty a aby neohrozovala bezpečnosť osôb, majetku a vodohospodárskych a iných právom

chránených záujmov,

b)

zabezpečovať odborný technicko-bezpečnostný dohľad nad jej prevádzkou,

c)

udržiavať v riadnom stave dno a brehy vodného toku v mieste vzdutia a starať sa v

ňom o nehatený odtok vody a odchod ľadu, najmä odstraňovať nánosy a prekážky vo vodnom

toku,

d)

osadiť a udržiavať na vodnej stavbe vodnú značku, ciachy, vodočet, výstražné tabule

alebo plavebné znaky,

e)

odstraňovať predmety zachytené vodnou stavbou alebo zachytené na nej,

f)

dodržiavať pokyny správcu vodného toku na dotknutom vodnom toku v prípade mimoriadnej

situácie,

g)

vytvárať podmienky na prirodzenú migráciu rýb a iných vodných živočíchov,

h)

vypracovať manipulačný poriadok vodnej stavby a predložiť ho na schválenie orgánu

štátnej vodnej správy,

i)

dodržiavať podmienky povolenia orgánu štátnej vodnej správy a schválený manipulačný

poriadok vodnej stavby.

§ 50

Oprávnenia vlastníka vodnej stavby k susedným pozemkom

(1)

Na účely uskutočnenia údržby a opráv na vodnej stavbe sú vlastníci pozemkov susediacich

s vodnou stavbou povinní umožniť vlastníkovi vodnej stavby vstup na tieto pozemky.

(2)

Vlastník vodnej stavby je povinný dbať, aby čo najmenej rušil užívanie susedných

pozemkov a aby vykonávanými prácami nevznikli škody, ktorým možno zabrániť; po skončení

je povinný uviesť susedný pozemok do pôvodného stavu, a ak to nie je možné, poskytnúť

vlastníkovi susedného pozemku náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody.

§ 51

Ochrana vodných stavieb

(1)

Akýmkoľvek spôsobom poškodzovať vodné stavby a ich funkcie, najmä ťažiť zeminu z

ochranných hrádzí, vysádzať na nich dreviny, pásť na nich alebo preháňať cez ne hospodárske

zvieratá a jazdiť po nich motorovými vozidlami s výnimkou miest na to určených, poškodzovať

ciachy, vodočty, vodomery, iné meracie zariadenia a zariadenia slúžiace na prevádzku

vodnej stavby a poškodzovať plavebné znaky a výstražné tabule, je zakázané.

(2)

V záujme ochrany vodnej stavby, ak nejde o verejný vodovod a verejnú kanalizáciu,

môže orgán štátnej vodnej správy na návrh vlastníka vodnej stavby určiť pásmo ochrany

vodnej stavby a podľa jej povahy zakázať alebo obmedziť v ňom výstavbu niektorých

stavieb alebo činností. V pásme ochrany vodnej stavby je vlastník vodnej stavby povinný

poskytnúť vlastníkovi nehnuteľností náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade

škody.

(3)

Orgán štátnej vodnej správy môže tomu, kto poškodí vodnú stavbu alebo ohrozí jej

prevádzku, uložiť povinnosť vykonať opatrenia na odstránenie škodlivého stavu.

§ 52

Odborný technicko-bezpečnostný dohľad nad vodnými stavbami

(1)

Odborný technicko-bezpečnostný dohľad nad vodnými stavbami je špecializovaná činnosť

zameraná na zisťovanie technického stavu vodných stavieb, ktorých poškodenie môže

spôsobiť ohrozenie priľahlého územia, života ľudí a majetku, najmä uvoľnením vzdúvanej

alebo zadržiavanej vody. Vykonáva sa pozorovaním bezpečnosti a stability vodných stavieb,

meraním ich deformácií, sledovaním priesaku vôd, hodnotením výsledkov ich pozorovaní

a meraní a navrhovaním opatrení na odstránenie zistených nedostatkov.

(2)

Odborný technicko-bezpečnostný dohľad sa vykonáva v období prípravy vodnej stavby,

jej uskutočnenia alebo rekonštrukcie a počas prevádzky vodnej stavby až do jej uvedenia

do neškodného stavu.

(3)

Z hľadiska odborného technicko-bezpečnostného dohľadu sa vodné stavby rozdeľujú do

I. až IV. kategórie podľa bodového systému, ktorý zohľadňuje význam vodnej stavby,

riziko možného ohrozenia ľudských životov a škôd na majetku v priľahlom území a nebezpečenstvo

vzniku porúch na vodnej stavbe.

(4)

Ministerstvo pôdohospodárstva zaradí alebo preradí vodnú stavbu do niektorej zo štyroch

kategórií na základe posudku štátnej organizácie, ktorá je na výkon odborného technicko-bezpečnostného

dohľadu ním poverená.

(5)

Odborný technicko-bezpečnostný dohľad je povinný zabezpečiť na svoj náklad vlastník,

prípadne stavebník vodnej stavby.

(6)

Pri vodných stavbách zaradených do I. a II. kategórie je ich vlastník, prípadne stavebník

povinný zabezpečiť odborný technicko-bezpečnostný dohľad prostredníctvom štátnej organizácie,

ktorá je na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu poverená (odsek 4) a

ktorá zamestnáva odborne spôsobilé osoby. Pri vodných stavbách zaradených do III.

a IV. kategórie môže odborný technicko-bezpečnostný dohľad vykonávať ich vlastník,

prípadne stavebník odborne spôsobilou osobou.

(7)

Pri vykonávaní odborného technicko-bezpečnostného dohľadu je vlastník, prípadne stavebník

vodnej stavby povinný

a)

určiť pracovníka zodpovedného za odborný technicko-bezpečnostný dohľad a ohlásiť

ho orgánu štátnej vodnej správy; pri vodných stavbách zaradených do I. a II. kategórie

ohlásiť aj odborne spôsobilú osobu, prostredníctvom ktorej sa odborný technicko-bezpečnostný

dohľad vykonáva,

b)

prizvať orgán štátnej vodnej správy na prehliadku vodnej stavby, ktorá sa pri vodných

stavbách zaradených do I. kategórie vykonáva najmenej raz ročne, pri vodných stavbách

zaradených do II. kategórie raz za dva roky a pri vodných stavbách zaradených do III.

a IV. kategórie raz za štyri roky,

c)

zaslať správu o výsledkoch odborného technicko-bezpečnostného dohľadu orgánu štátnej

vodnej správy, ktorý vykoná technicko-bezpečnostný dozor.

§ 53

Manipulačný poriadok vodnej stavby

(1)

Manipulačný poriadok vodnej stavby upravuje postup vlastníka vodnej stavby pri osobitnom

užívaní vôd a pri prevádzke vodnej stavby. Schvaľuje ho orgán štátnej vodnej správy

na návrh vlastníka vodnej stavby.

(2)

Vodné stavby, pri ktorých prevádzke sa ovplyvňuje prietok vody, hladina vody alebo

kvalita vody a využíva hydroenergetický potenciál vo vodnom toku, možno prevádzkovať

len podľa schváleného manipulačného poriadku.

(3)

Ak to vyžaduje vodohospodárska bilancia, ohrozenie množstva alebo kvality vody, ochrana

ekosystému vodného toku, môže orgán štátnej vodnej správy uložiť vlastníkovi inej

vodnej stavby, ako je uvedené v odseku 2, povinnosť vypracovať manipulačný poriadok

vodnej stavby a predložiť ho na schválenie orgánu štátnej vodnej správy.

(4)

Správca vodohospodársky významného vodného toku vypracúva na základe manipulačných

poriadkov jednotlivých vodných stavieb na vodnom toku súhrnný manipulačný poriadok

vodných stavieb za celý hlavný vodný tok a jeho prítoky a predkladá ho na schválenie

orgánu štátnej vodnej správy.

DEVIATA ČASŤ

PÔSOBNOSŤ ORGÁNOV ŠTÁTNEJ VODNEJ SPRÁVY

§ 54

Základné ustanovenia

Orgány štátnej vodnej správy sú

a)

ministerstvo,

b)

krajské úrady životného prostredia,

c)

obvodné úrady životného prostredia,

d)

inšpekcia,

e)

obce.

§ 55

Ministerstvo

(1)

Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej vodnej správy

a)

vykonáva štátnu vodnú správu podľa tohto zákona a riadi jej výkon,

b)

zabezpečuje zisťovanie výskytu a hodnotenie stavu povrchových vôd a podzemných vôd

(

§ 4

),

c)

vypracúva plán opatrení a časový rozvrh ich realizácie na účely zlepšenia kvality

povrchových vôd určených na odber pre pitnú vodu (

§ 6 ods. 5

),

d)

zabezpečuje identifikáciu vodných útvarov vôd na kúpanie (

§ 7 ods. 2

),

e)

zabezpečuje vypracovanie hydroekologických plánov povodí (

§ 11 ods. 2

),

f)

vypracúva v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva a predkladá vláde návrh generelu

ochrany a racionálneho využívania vôd (

§ 11 ods. 4

),

g)

vydáva vyjadrenie k investičnej činnosti, ktorá môže významným spôsobom ovplyvniť

nakladanie s vodami, ochranu vôd a vodných pomerov (

§ 24 ods. 1

),

h)

pravidelne prehodnocuje rozsah vyhlásených citlivých oblastí (

§ 29 ods. 3

),

i)

pravidelne prehodnocuje rozsah vymedzených zraniteľných oblastí (

§ 30 ods. 3

),

j)

zabezpečuje vypracovanie, schvaľovanie, aktualizáciu a plnenie programu monitorovania

[

§ 4 ods. 3 písm. d)

],

k)

vypracúva program znižovania znečisťovania vôd škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými

látkami obsiahnutými v odpadových vodách a nebezpečnými látkami do 31. decembra 2003

a aktualizuje ho najmenej každých šesť rokov; tento program schvaľuje vláda (

§ 36 ods. 1

),

l)

vykonáva hlavný štátny vodoochranný dozor (

§ 63

).

(2)

Ministerstvo spolupracuje s ústrednými orgánmi štátnej správy a s inými právnickými

osobami pri zabezpečovaní jednotného uplatňovania tohto zákona a vykonávacích predpisov

a vypracúva informácie pre vládu o stave povrchových vôd a podzemných vôd a o plnení

prijatých opatrení.

(3)

Ministerstvo v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva zabezpečuje úlohy v rámci

medzinárodnej spolupráce na úseku ochrany a kvality množstva vôd a ich racionálneho

využívania. Ministerstvo je gestorom týchto úloh vo vzťahu k Európskej únii.

§ 56

Krajský úrad životného prostredia

(1)

Krajský úrad životného prostredia vo veciach štátnej vodnej správy

a)

rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni štátnej vodnej správy podľa tohto zákona,

ak ide

1.

o medzinárodné vody alebo hraničné vodné toky,

2.

o vodnú stavbu a s ňou spojené nakladanie s vodami, ktoré zasahuje alebo ovplyvňuje

územie dvoch alebo viacerých okresov,

b)

rozhoduje o schválení súhrnného manipulačného poriadku vodných stavieb na celý hlavný

vodný tok a jeho prítoky (

§ 53 ods. 4

),

c)

vymenúva a odvoláva členov vodnej stráže a usmerňuje ich činnosť (

§ 65 ods. 1

),

d)

vykonáva štátny vodoochranný dozor v rámci svojej pôsobnosti a rozhoduje o opatreniach

na nápravu a obmedzení alebo zákaze výroby alebo činnosti (

§ 62 ods. 6

),

e)

dáva vyjadrenia vo veciach, v ktorých v správnom konaní rozhoduje v prvom stupni,

a vo veciach týkajúcich sa hraničných vodných tokov (

§ 24

),

f)

vedie evidenciu o vodách (

§ 25

),

g)

udeľuje výnimky zo zákazu plavby na odkrytých podzemných vodách na športovú činnosť

(

§ 15 ods. 2

).

(2)

V prípadoch, v ktorých je krajský úrad životného prostredia príslušný na povolenie

vodnej stavby, rozhoduje aj v ostatných veciach týkajúcich sa tejto vodnej stavby

alebo nakladania s vodami s výnimkou pokút a priestupkov.

(3)

Vo veciach týkajúcich sa hraničných vodných tokov krajský úrad životného prostredia

vykonáva štátnu vodnú správu po prerokovaní s ministerstvom a ministerstvom pôdohospodárstva,

a ak rozhodovanie môže mať vplyv na priebeh, povahu alebo vyznačenie štátnej hranice,

aj s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.

(4)

Krajský úrad životného prostredia môže všeobecne záväznou vyhláškou

a)

vyhlásiť oblasť kúpania pre verejnosť a uložiť opatrenia (

§ 7 ods. 3 a 4

),

b)

vyhlásiť vodné útvary alebo ich časti s vodou určenou na závlahy a uložiť opatrenia

(

§ 8 ods. 2

),

c)

určiť povrchové vody ako vody vhodné pre život a reprodukciu rýb, najmä pôvodných

druhov rýb, a uložiť opatrenia (

§ 9 ods. 2

),

d)

upraviť, obmedziť, prípadne zakázať používanie vôd na plavbu (

§ 15 ods. 8

).

§ 57

Obvodný úrad životného prostredia

Obvodný úrad životného prostredia vo veciach štátnej vodnej správy

a)

rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona (

§ 17

,

§ 18 ods. 3

,

§ 19 ods. 1

,

§ 20

,

§ 21 písm. c)

,

§ 22

,

§ 23

,

§ 26 ods. 3

,

§ 28

,

§ 35 ods. 5

a

9

,

§ 38 ods. 2

,

§ 39 ods. 7

,

§ 41 ods. 1

,

§ 45 ods. 3

,

§ 46 ods. 3

,

§ 48 ods. 3

,

§ 51 ods. 2 a 3

,

§ 53 ods. 1

a

3

,

§ 62 ods. 5

,

§ 70 ods. 1 a 2

,

§ 73

a

§ 77 ods. 9

a

12

) a vydáva vyjadrenia (

§ 24

), ak ich tento zákon nezveruje iným orgánom štátnej vodnej správy,

b)

je špeciálnym stavebným úradom vo veciach vodných stavieb (

§ 22

),

c)

vykonáva štátny vodoochranný dozor v rámci svojej pôsobnosti (

§ 62 ods. 1 až 5

),

d)

povoľuje použitie škodlivých látok na vymedzené účely (

§ 35 ods. 9

),

e)

vedie evidenciu o vodách (

§ 25

),

f)

vydáva každé dva roky situačnú správu o zneškodňovaní komunálnych odpadových vôd

a čistiarenských kalov v oblasti ich územnej pôsobnosti [

§ 4 ods. 3 písm. e)

],

g)

môže všeobecne záväznou vyhláškou

1.

upraviť, obmedziť, prípadne zakázať všeobecné užívanie povrchových vôd na vodohospodársky

významných vodných tokoch (

§ 14 ods. 5

),

2.

pri prechodnom nedostatku vody vo vodárenskom zdroji obmedziť alebo upraviť zásobovanie

pitnou vodou, prípadne používanie pitnej vody z verejného vodovodu, ak je vodárenský

zdroj určený pre územné obvody viacerých obcí (

§ 20 ods. 3

),

3.

určiť rozsah inundačného územia pri vodohospodársky významných vodných tokoch (

§ 42 ods. 1

).

§ 58

Inšpekcia

(1)

Inšpekcia je odborným kontrolným orgánom, prostredníctvom ktorého ministerstvo vykonáva

hlavný štátny vodoochranný dozor vo veciach ochrany vôd a hospodárenia s vodami.

(2)

Inšpekcia vykonáva dozor najmä nad

a)

vypúšťaním odpadových vôd alebo osobitných vôd do povrchových vôd alebo podzemných

vôd,

b)

prevádzkou čistiarní odpadových vôd,

c)

ochranou povrchových vôd a podzemných vôd pred ich znečisťovaním nebezpečnými látkami,

d)

dodržiavaním zákonných povinností na úseku ochrany vôd a hospodárenia s vodami,

e)

plnením podmienok a opatrení uložených rozhodnutiami orgánov štátnej vodnej správy

na úseku ochrany vôd a hospodárenia s vodami.

(3)

Inšpekcia preberá hlásenie o mimoriadnom zhoršení vôd od pôvodcu havárie a od každého,

kto zistí príznaky mimoriadneho zhoršenia vôd (

§ 37 ods. 2

), ako aj prijaté hlásenie od polície, požiarneho zboru, obecného úradu, obvodného

úradu životného prostredia a správcu vodného toku (

§ 37 ods. 3

).

(4)

Inšpekcia riadi práce pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd a je oprávnená vyžadovať

a)

spoluprácu orgánov štátnej správy a iných právnických osôb a fyzických osôb (

§ 37 ods. 9

),

b)

potrebné údaje od každého, kto sa zúčastnil na zisťovaní alebo zneškodňovaní mimoriadneho

zhoršenia vôd (

§ 37 ods. 10

).

(5)

Inšpekcia pri riadení prác na riešení mimoriadneho zhoršenia vôd vydáva pôvodcovi

príkazy na vykonanie opatrení na zneškodnenie znečistenia vôd a odstránenie jeho škodlivých

následkov (

§ 37 ods. 8

).

(6)

Ak rozsah a charakter mimoriadneho zhoršenia vôd má znaky mimoriadnej udalosti, inšpekcia

ju neodkladne hlási prednostovi obvodného úradu životného prostredia, v ktorého územnom

obvode vznikla, na účely zabezpečenia postupu podľa osobitných predpisov

36

)

(

§ 37 ods. 11

).

(7)

Inšpekcia okrem úloh podľa odsekov 1 až 6 v rámci výkonu štátnej vodnej správy

a)

schvaľuje havarijný plán [

§ 35 ods. 3 písm. a)

],

b)

ukladá pokuty (

§ 70 ods. 3

).

(8)

Inšpekcia na účely kontroly zabezpečuje vlastné sledovanie kvalitatívnych a kvantitatívnych

hodnôt vypúšťaných odpadových vôd a ich vplyv na recipient.

(9)

Inšpekcia plní úlohy Slovenskej republiky v medzinárodnom systéme ochrany vôd a pri

cezhraničnom zhoršení kvality vôd na hraničných tokoch a zabezpečuje prevádzku Medzinárodného

varovného strediska Slovenskej republiky v súlade s Dohovorom o spolupráci pri ochrane

a trvalom využívaní Dunaja.

(10)

Inšpekcia spolupracuje s orgánmi štátnej vodnej správy pri plnení svojich úloh a

poskytuje im odbornú pomoc.

§ 59

Obec

(1)

Obec v prenesenom výkone pôsobnosti na úseku štátnej vodnej správy rozhoduje vo veciach

a)

povolenia na odber povrchových vôd a podzemných vôd pre potreby jednotlivých občanov

(domácností), uskutočnenie, zmenu a odstránenie vodných stavieb, ktoré súvisia s týmto

odberom [

§ 17 ods. 1 písm. a)

a

§ 22

],

b)

v ktorých je príslušná povoľovať vodnú stavbu, ako aj v ostatných vodohospodárskych

veciach týkajúcich sa tejto vodnej stavby,

c)

povolenia čerpania a vypúšťania podzemných vôd do povrchových vôd alebo do podzemných

vôd pri hydrogeologickom prieskume pri predpokladanej dobe trvania čerpacej skúšky

do piatich dní [

§ 17 ods. 1 písm. l)

],

d)

povolenia na osobitné užívanie vôd a povolenia stavieb na odvodňovanie pozemkov do

výmery 5 ha [

§ 17 ods. 1 písm. m)

a

§ 22

],

e)

súhlasu na stavby v inundačných územiach drobných vodných tokov [

§ 23 ods. 1 písm. a)

],

f)

uloženia opatrení na odstránenie škodlivého stavu pri poškodení verejnej kanalizácie

alebo verejného vodovodu, prípadne pri ohrození ich prevádzky, ak tieto opatrenia

nevyžadujú povolenie (

§ 51 ods. 3

),

g)

pochybností o určenie hranice pobrežného pozemku pri drobných vodných tokoch (

§ 46 ods. 5

).

(2)

Obec v prenesenom výkone pôsobnosti na úseku štátnej vodnej správy

a)

dáva vyjadrenie podľa

§ 24

k vodnej stavbe v prípadoch, v ktorých je príslušná vydať povolenie k stavbe rodinného

domu, k stavbe na individuálnu rekreáciu a na domové žumpy,

b)

vykonáva štátny vodoochranný dozor v rámci svojej pôsobnosti a ukladá opatrenia na

odstránenie zistených nedostatkov (

§ 62 ods. 1

),

c)

ukladá v blokovom konaní pokuty za priestupky,

d)

vedie evidenciu o vodách (

§ 25

).

(3)

Obec môže všeobecne záväzným nariadením

a)

upraviť, obmedziť, prípadne zakázať všeobecné užívanie povrchových vôd na drobných

vodných tokoch a iných vodných útvaroch (

§ 14 ods. 5

),

b)

obmedziť, zakázať zásobovanie pitnou vodou z verejného vodovodu alebo inak upraviť

jej používanie (

§ 20 ods. 3

),

c)

určiť inundačné územie pri drobných vodných tokoch (

§ 42 ods. 1

).

§ 60

Ministerstvo pôdohospodárstva

Ministerstvo pôdohospodárstva

a)

ústredne riadi činnosti na úseku správy a prevádzky vodných tokov a vodných stavieb

vo vlastníctve štátu, ktoré slúžia na plnenie funkcií vodného toku,

b)

ústredne riadi činnosti na úseku správy a prevádzky verejných vodovodov a verejných

kanalizácií,

c)

vypracúva koncepcie a rozvojové programy starostlivosti o vodné toky, využívania

hydroenergetického potenciálu vodných tokov, zásobovania obyvateľstva pitnou vodou

verejnými vodovodmi a odvádzania odpadových vôd verejnými kanalizáciami,

d)

navrhuje na vyhlásenie vodné útvary alebo ich časti s určením na závlahy (

§ 8 ods. 2

),

e)

zabezpečuje vypracovanie vodohospodárskych plánov čiastkového povodia (

§ 11 ods. 3

),

f)

spolupracuje s ministerstvom pri vypracúvaní návrhu generelu využívania vôd a ich

ochrany a jeho predkladaní vláde (

§ 11 ods. 4

),

g)

vydáva Kódex správnej poľnohospodárskej praxe (

§ 31 ods. 2

),

h)

zabezpečuje vypracovanie a kontroluje plnenie Programu poľnohospodárskych činností

vo vyhlásených zraniteľných oblastiach a pravidelne prehodnocuje (

§ 31 ods. 3 a 4

),

i)

zabezpečuje evidenciu vodných tokov a ich povodí (

§ 40 ods. 3

),

j)

určuje vodné toky z hľadiska ich významu za vodohospodársky významné vodné toky a

z hľadiska ich využitia za vodárenské toky (

§ 40 ods. 1 a 2

),

k)

rozhoduje o tom, či správu drobného vodného toku alebo jeho uceleného úseku možno

previesť do správy inej štátnej organizácie (

§ 47 ods. 1

),

l)

ústredne zabezpečuje úlohy na úseku výkonu odborného technicko-bezpečnostného dohľadu

(

§ 52 ods. 1

),

m)

zaraďuje alebo preraďuje vodné stavby do príslušnej kategórie na účely odborného

technicko-bezpečnostného dohľadu a poveruje štátnu organizáciu výkonom odborného technicko-bezpečnostného

dohľadu nad vodnými stavbami zaradenými do I. a II. kategórie (

§ 52 ods. 4

),

n)

zabezpečuje vypracovanie a kontroluje plnenie Programu protieróznych opatrení a opatrení

na zvyšovanie retenčnej schopnosti čiastkových povodí (

§ 12 ods. 6

).

§ 61

Ministerstvo zdravotníctva a orgány na ochranu zdravia

(1)

Ministerstvo zdravotníctva

a)

riadi a usmerňuje výkon štátneho zdravotného dozoru nad zdravotnou bezchybnosťou

pitnej vody a nad zdravotnou neškodnosťou úžitkovej vody a vody na kúpanie,

b)

určuje kritériá zdravotnej bezchybnosti pitnej vody a kritériá zdravotnej neškodnosti

úžitkovej vody a vody na kúpanie.

(2)

Orgány na ochranu zdravia vydávajú záväzné posudky na vyhlásenie ochranných pásiem

vodárenských zdrojov.

§ 62

Štátny vodoochranný dozor orgánov štátnej vodnej správy

(1)

Orgány štátnej vodnej správy dozerajú na dodržiavanie ustanovení tohto zákona a všeobecne

záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie.

(2)

Orgány štátnej vodnej správy sú povinné v rozsahu svojej pôsobnosti dozerať, či sa

dodržiavajú nimi vydané rozhodnutia.

(3)

Orgány štátnej vodnej správy môžu pri vykonávaní štátneho vodoochranného dozoru vyžadovať

spoluprácu odborných subjektov, subjektov sledujúcich kvalitu a zdravotnú bezchybnosť

vôd, správcu vodného toku, prípadne ďalších právnických osôb.

(4)

Orgány štátnej vodnej správy ako súčasť štátneho vodoochranného dozoru vykonávajú

technicko-bezpečnostný dozor nad vodnými stavbami, ktorých stav by mohol ohroziť bezpečnosť

osôb alebo majetku; najmä dozerajú, ako vlastníci alebo užívatelia týchto vodných

stavieb zabezpečujú na nich odborný technicko-bezpečnostný dohľad, a vykonávajú potrebné

opatrenia na ich bezpečnosť.

(5)

Orgány štátnej vodnej správy na základe výsledkov štátneho vodoochranného dozoru

a technicko-bezpečnostného dozoru ukladajú opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.

(6)

Ak napriek uloženým opatreniam dochádza k vypúšťaniu odpadových vôd s obsahom škodlivých

látok alebo obzvlášť škodlivých látok v rozpore s povolením alebo dochádza k úniku

nebezpečných látok do povrchových vôd alebo do podzemných vôd, alebo do prostredia

s nimi súvisiaceho a hrozí nebezpečenstvo závažnej ekologickej ujmy, môže orgán štátnej

vodnej správy obmedziť alebo zakázať súvisiacu výrobu alebo činnosť až do odstránenia

nedostatkov alebo ich príčin.

§ 63

Hlavný štátny vodoochranný dozor

(1)

Pri výkone hlavného štátneho vodoochranného dozoru ministerstvo dozerá, ako sa dodržiavajú

ustanovenia tohto zákona, všeobecne záväzné právne predpisy vydané na jeho vykonanie

a povinnosti z nich vyplývajúce.

(2)

Ministerstvo dozerá v rámci hlavného štátneho vodoochranného dozoru ako orgány štátnej

vodnej správy vykonávajú ustanovenia tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov

vydaných na jeho vykonanie.

(3)

Ak ministerstvo pri výkone hlavného štátneho vodoochranného dozoru podľa odsekov

1 a 2 zistí nedostatky, je oprávnené uložiť opatrenia na nápravu alebo vyžadovať prijatie

opatrení kontrolovaným subjektom.

§ 64

Oprávnenia osôb vykonávajúcich štátny vodoochranný dozor

(1)

Osoba poverená výkonom štátneho vodoochranného dozoru je oprávnená pri výkone svojej

činnosti vstupovať na pozemky, do cudzích objektov a zariadení, ak na to nie je potrebné

povolenie podľa osobitných predpisov, vykonávať potrebné zistenia, požadovať potrebné

údaje, informácie, doklady a ústne vysvetlenia týkajúce sa predmetu štátneho vodoochranného

dozoru, ako aj nazerať do príslušných podkladov.

(2)

Osoby vykonávajúce štátny vodoochranný dozor sú pri plnení svojich úloh povinné preukázať

sa preukazom orgánu, z ktorého poverenia vykonávajú štátny vodoochranný dozor, zachovať

mlčanlivosť o štátnom tajomstve a služobnom tajomstve a o skutočnostiach, ktoré sa

dozvedeli pri výkone štátneho vodoochranného dozoru, a pred vstupom do cudzích objektov

informovať prevádzkovateľa.

(3)

Na výkon štátneho vodoochranného dozoru sa primerane vzťahuje osobitný predpis.

45

)

§ 65

Vodná stráž

(1)

Orgán štátnej vodnej správy vo svojom územnom obvode alebo v jeho časti na návrh

správcov vodných tokov, vodných stavieb a obcí vymenúva a odvoláva na ochranu vôd,

vodných tokov a vodných stavieb členov vodnej stráže. Oprávnenie člena vodnej stráže

majú aj určení zamestnanci orgánov štátnej vodnej správy vykonávajúci štátny vodoochranný

dozor a hlavný štátny vodoochranný dozor nad vodami.

(2)

Členom vodnej stráže môže byť osoba, ktorá dovŕšila 21 rokov, je bezúhonná, odborne

spôsobilá a je zapísaná v zozname členov vodnej stráže, ktorý vedie krajský úrad životného

prostredia.

(3)

Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený

za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin porušovania ochrany vôd.

46

)

Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.

(4)

Odborná spôsobilosť uchádzača za člena vodnej stráže sa overuje skúškou na krajskom

úrade životného prostredia.

(5)

Člen vodnej stráže skladá do rúk prednostu krajského úradu životného prostredia sľub

tohto znenia: „Sľubujem, že ako člen vodnej stráže budem dodržiavať zákony a vykonávať

svoje povinnosti zodpovedne podľa svojho najlepšieho svedomia.“.

(6)

Člen vodnej stráže sa pri výkone svojej funkcie preukazuje preukazom člena vodnej

stráže a odznakom člena vodnej stráže so štátnym znakom Slovenskej republiky. Člen

vodnej stráže je oprávnený

a)

vstupovať na cudzie pozemky a vodné stavby, ak na to nie je potrebné osobitné povolenie,

b)

zisťovať porušovanie povinností ustanovených na ochranu vôd, vodných tokov a vodných

stavieb,

c)

ukladať a vyberať pokuty v blokovom konaní za priestupky na úseku ochrany vôd, vodných

tokov a vodných stavieb,

d)

oznamovať orgánom štátnej vodnej správy zistenie porušenia právnych povinností právnickými

osobami a fyzickými osobami oprávnenými na podnikanie,

e)

požiadať pri plnení svojich úloh o spoluprácu políciu, ak ich plnenie nemôže zabezpečiť

vlastnými silami alebo prostriedkami.

(7)

Náklady na činnosť vodnej stráže znáša ten, na koho návrh bol člen vodnej stráže

vymenovaný; je povinný sledovať, či člen vodnej stráže vykonáva svoju funkciu.

(8)

Členstvo vo vodnej stráži zaniká

a)

odvolaním člena vodnej stráže,

b)

smrťou člena vodnej stráže,

c)

vzdaním sa funkcie člena vodnej stráže,

d)

právoplatnosťou rozsudku, ktorým bol člen vodnej stráže odsúdený za trestný čin podľa

odseku 3.

§ 66

Vodohospodár

(1)

Podnikateľ, ktorý na základe povolenia orgánu štátnej vodnej správy odoberá vodu

alebo vypúšťa odpadové vody do povrchových vôd alebo do podzemných vôd v množstve

väčšom ako 400 m

3

za deň, alebo zaobchádza s nebezpečnými látkami v množstve uvedenom v

§ 35 ods. 3

a na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom podľa

§ 35 ods. 4

, je povinný ustanoviť funkciu vodohospodára a vytvoriť predpoklady na jej výkon.

Túto povinnosť nemá prevádzkovateľ verejného vodovodu a verejnej kanalizácie.

(2)

Funkciu vodohospodára môže vykonávať bezúhonná fyzická osoba, ktorá má požadovanú

kvalifikáciu, absolvovala odbornú prax, alebo právnická osoba, ktorá také osoby zamestnáva.

(3)

Za bezúhonného podľa odseku 2 sa považuje ten, kto nebol v posledných piatich rokoch

právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin porušovania ochrany

vôd.

46

)

Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.

(4)

Osobitná odborná spôsobilosť je súhrn teoretických vedomostí a praktických skúseností

s prevádzkovaním vodných stavieb, iných stavieb a zariadení určených na zaobchádzanie

s nebezpečnými látkami, s osobitným užívaním vôd a so zaobchádzaním s nebezpečnými

látkami z hľadiska ochrany povrchových vôd a podzemných vôd, ako aj súhrn znalostí

všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku vôd.

(5)

Požadovanou kvalifikáciou a odbornou praxou na vykonávanie činnosti vodohospodára

podľa odseku 2 je vysokoškolské vzdelanie v odbore technických vied alebo prírodných

vied a najmenej trojročná odborná prax, alebo úplné stredné odborné vzdelanie technického

smeru a najmenej šesťročná odborná prax, prípadne bakalárske štúdium v odbore technických

vied alebo prírodných vied a najmenej štvorročná odborná prax.

(6)

Odborná prax podľa odseku 5 je prax vodohospodárskeho smeru, chemicko-technologického

smeru alebo iného príbuzného smeru. Pri posudzovaní príbuzného smeru sa vychádza z

povahy zamestnania, v ktorom mohol hodnotený získať praktické skúsenosti.

(7)

Ministerstvo môže v odôvodnených prípadoch upustiť od splnenia podmienok podľa odseku

5, ak žiadateľ preukáže, že navštevuje bakalárske štúdium.

(8)

Osobitná odborná spôsobilosť sa overuje skúškou pred skúšobnou komisiou ministerstva.

Na zabezpečenie odborných znalostí na osobitnú odbornú spôsobilosť ministerstvo organizuje

odbornú prípravu. Náklady na odbornú prípravu hradí žiadateľ o overenie osobitnej

odbornej spôsobilosti.

(9)

Povinnosťou vodohospodára je najmä

a)

sledovať a kontrolovať dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov a podmienok

udeleného povolenia pri osobitnom užívaní vôd a pri zaobchádzaní s nebezpečnými látkami,

b)

viesť záznamy o výsledkoch kontroly, oznamovať zistené nedostatky štatutárnemu orgánu

alebo inej ním poverenej osobe a navrhovať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,

c)

požadovať používanie vhodných technológií, ktoré nemajú nepriaznivý vplyv na povrchové

vody alebo podzemné vody pri osobitnom užívaní vôd, a navrhovať opatrenia zamerané

na znižovanie množstva odoberanej vody, na zmenšovanie strát vody a na zmenšovanie

množstva a škodlivosti odpadových vôd,

d)

oboznamovať ostatných zamestnancov s povinnosťami pri osobitnom užívaní vôd a pri

zaobchádzaní s nebezpečnými látkami,

e)

vyjadrovať sa o plánoch zmeny výroby a o projektovej dokumentácii stavieb pri zmenách

a rekonštrukciách stavieb a prevádzkarní, ktoré môžu ovplyvniť osobitné užívanie vôd

a zaobchádzanie s nebezpečnými látkami.

DESIATA ČASŤ

OSOBITOSTI KONANIA

§ 67

Miestna príslušnosť

(1)

Miestna príslušnosť orgánov štátnej vodnej správy na vydávanie povolení na osobitné

užívanie vôd a na vodné stavby sa spravuje miestom vodnej stavby, prípadne miestom

činnosti.

(2)

Ak je vodná stavba, na ktorej povolenie je príslušný obvodný úrad životného prostredia,

na území viacerých okresov, príslušný je obvodný úrad životného prostredia, v ktorého

územnom obvode je prevažná časť vodnej stavby. V pochybnostiach o príslušnosti rozhoduje

krajský úrad životného prostredia. Ak ide o okresy vo viacerých krajoch, príslušnosť

určia zúčastnené krajské úrady životného prostredia po vzájomnej dohode; ak nedôjde

k dohode, príslušnosť určí ministerstvo.

(3)

Ak je vodná stavba, na ktorej povolenie je príslušný krajský úrad životného prostredia,

na území viacerých krajov, príslušný je krajský úrad životného prostredia, v ktorého

územnom obvode je prevažná časť vodnej stavby; ak vzniknú pochybnosti o príslušnosti,

príslušnosť určí ministerstvo.

§ 68

Súbeh rozhodnutí

Ak tá istá osoba požaduje spolu so žiadosťou o povolenie na vodnú stavbu vydanie ďalších

rozhodnutí podľa tohto zákona, pričom na ich vydanie sú príslušné orgány štátnej vodnej

správy rôznych stupňov, o týchto žiadostiach rozhodne orgán štátnej vodnej správy

príslušný na vydanie povolenia na vodnú stavbu.

§ 69

Postup v konaní

(1)

Na konanie orgánov štátnej vodnej správy (ďalej len „vodoprávne konanie“) podľa tohto

zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,

47

)

ak tento zákon neustanovuje inak. Na rozhodovanie týkajúce sa vodných stavieb sa

vzťahujú všeobecné predpisy o stavebnom konaní.

(2)

Žiadosť o vydanie rozhodnutia sa musí doložiť prílohami obsahujúcimi údaje a podklady,

ktoré vyplývajú z jednotlivých ustanovení tohto zákona a sú potrebné na posúdenie

vplyvu žiadaného rozhodnutia na vodné pomery. Ak ide o žiadosť o vydanie povolenia,

ktoré je súčasne stavebným povolením, treba pripojiť aj doklady, ktoré sú potrebné

k žiadosti o také rozhodnutie podľa stavebného zákona. Žiadateľ je povinný na vyzvanie

orgánu štátnej vodnej správy predložiť ďalšie doklady, prípadne posudky o vplyve žiadaného

rozhodnutia na záujmy chránené týmto zákonom a na práva a právom chránené záujmy iných.

(3)

Účastníkom vodoprávneho konania je vo veci povolenia týkajúceho sa vodného toku správca

vodného toku. Účastníkom vodoprávneho konania vo veci súhlasu podľa

§ 23 ods. 1

je len žiadateľ; ak sa súhlas týka vodného toku, aj správca vodného toku.

(4)

V prípadoch, v ktorých rozhodnutie orgánu štátnej vodnej správy môže vo veľkom rozsahu

ovplyvniť vodné pomery v obci alebo v územných obvodoch viacerých obcí alebo sa týka

veľkého počtu účastníkov konania, oznámi orgán štátnej vodnej správy termín a predmet

ústneho pojednávania verejnou vyhláškou, ktorá sa uverejní vo všetkých dotknutých

obciach. V takých prípadoch je účastníkom konania aj obec. Na ústne pojednávanie pozve

všetkých jemu známych účastníkov konania.

(5)

Pozvanie na ústne pojednávanie doručí orgán štátnej vodnej správy účastníkom konania

do vlastných rúk najneskôr do ôsmich dní, v zložitejších prípadoch do 30 dní pred

dňom ústneho pojednávania. V tomto čase musia byť vyvesené aj vyhlášky o oznámení

ústneho pojednávania podľa odseku 4 spôsobom v obci obvyklým. Orgán štátnej vodnej

správy v obidvoch prípadoch upozorní, že na námietky, ktoré nebudú oznámené najneskôr

na ústnom pojednávaní, nemožno vziať zreteľ.

(6)

Ak rozhodnutie štátnej vodnej správy ovplyvní vodné pomery v obvode pôsobnosti iného

orgánu štátnej vodnej správy alebo ak leží vodná stavba, o ktorej sa rozhoduje, sčasti

v územnom obvode iného orgánu štátnej vodnej správy, rozhodne vecne a miestne príslušný

orgán štátnej vodnej správy po prerokovaní s orgánmi štátnej vodnej správy územných

obvodov, ktorých sa rozhodnutie týka.

(7)

V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na základe podkladov predložených

účastníkom vodoprávneho konania, rozhodne orgán štátnej vodnej správy neodkladne.

V ostatných prípadoch rozhodne najneskoršie do 60 dní, v osobitne zložitých prípadoch

najneskoršie do troch mesiacov od začatia vodoprávneho konania. Ak nemožno vzhľadom

na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže lehotu primerane predĺžiť odvolací

orgán.

(8)

Orgán štátnej vodnej správy môže v prípadoch uvedených v odseku 4 doručiť rozhodnutie

účastníkom konania verejnou vyhláškou s výnimkou žiadateľa, správcu vodného toku,

prípadne toho, kto podal námietky.

(9)

Ak dôjde vo vodoprávnom konaní k protichodným stanoviskám medzi orgánmi štátnej správy

spolupôsobiacimi v konaní, taký rozpor riešia orgány nadriadené týmto orgánom dohodou.

Ak sa rozpor nepodarí odstrániť dohodou nadriadených orgánov, rozhodne ministerstvo

po prerokovaní s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy.

(10)

Ak orgán štátnej vodnej správy vydáva tomu istému žiadateľovi súčasne niekoľko povolení,

môže tak urobiť v jednom rozhodnutí.

(11)

Náklady na odborné posudky vo vodoprávnom konaní a pri vydávaní vyjadrení znáša ten,

kto predložil žiadosť o vydanie rozhodnutia alebo vyjadrenia.

(12)

Orgán štátnej vodnej správy zastaví konanie, ak žiadateľ nedoplní žiadosť v určenej

lehote alebo ak sa vo vodoprávnom konaní preukáže, že odpadol dôvod konania.

(13)

V konaní vo veci povolenia na vypúšťanie odpadových vôd zo spaľovne odpadov alebo

zo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov postupuje orgán štátnej vodnej správy aj

podľa osobitného predpisu.

48

)

(14)

Na právne úkony vykonávané podľa

§ 15 ods. 2

,

§ 24

, § 27 ods. 7,

§ 32 ods. 7

,

§ 35 ods. 9

,

§ 37 ods. 8 a 9

,

§ 52 ods. 4

a

§ 63 ods. 3

sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení o miestnej

príslušnosti.

(15)

Orgán štátnej vodnej správy príslušný na vydanie povolenia podľa

§ 17 ods. 1 písm. g)

a

k)

,

§ 22 ods. 1

, súhlasu podľa

§ 23

a vyjadrenia podľa

§ 24

je v integrovanom povoľovaní

48a

)

dotknutým orgánom.

JEDENÁSTA ČASŤ

ZODPOVEDNOSŤ ZA PORUŠENIE POVINNOSTÍ

§ 70

Správne delikty

(1)

Orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu podnikateľovi alebo inej právnickej osobe,

ktorá

a)

odoberie povrchovú vodu, podzemnú vodu alebo banskú vodu podľa

§ 17 ods. 1 písm. a)

a

i)

bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním,

b)

vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do povrchových vôd alebo do podzemných

vôd a do verejnej kanalizácie podľa

§ 17 ods. 1 písm. g)

,

j) a k)

bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním,

c)

užíva povrchové vody alebo podzemné vody podľa

§ 17 ods. 1 písm. b) až e)

bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním,

d)

vypúšťa vody do povrchových vôd alebo do podzemných vôd podľa

§ 17 ods. 1 písm. h)

a

l)

bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním,

e)

vykonáva činnosti, ktoré môžu ovplyvniť vodné pomery podľa

§ 19

a

§ 23 ods. 1 písm. e)

, bez povolenia alebo súhlasu orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s nimi,

f)

porušuje povinnosti ustanovené v

§ 35

pri zaobchádzaní s nebezpečnými látkami,

g)

znečistí povrchové vody alebo podzemné vody nedovoleným zaobchádzaním s nebezpečnými

látkami podľa

§ 35 ods. 2 a 3

,

h)

nezabezpečuje odborný technicko-bezpečnostný dohľad nad prevádzkou vodnej stavby,

ktorej stav môže ohroziť bezpečnosť osôb alebo majetku podľa

§ 52 ods. 5

,

i)

prevádzkuje vodnú stavbu bez manipulačného poriadku schváleného orgánom štátnej vodnej

správy alebo v rozpore s ním (

§ 53 ods. 1

),

j)

neumožní kontrolným orgánom prístup do objektov a zariadení na vykonanie potrebného

zisťovania alebo na požiadanie neposkytne potrebné údaje a úplné informácie (

§ 64

),

k)

neplní iné povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo povinnosti podľa neho uložené

orgánom štátnej vodnej správy.

(2)

Za porušenie povinností na úseku stavebného poriadku orgány štátnej vodnej správy

ukladajú pokuty podľa osobitných predpisov.

49

)

(3)

Inšpekcia ukladá pokuty za porušenie povinností ustanovených v odseku 1 v tých prípadoch,

v ktorých má pôsobnosť na výkon štátneho vodoochranného dozoru.

(4)

Výnosy pokút uložených podľa tohto zákona sú príjmom štátneho rozpočtu.

§ 71

Pokuty

(1)

Pokutu podľa

§ 70 ods. 1 písm. a)

tohto zákona možno uložiť v sume vypočítanej násobkom sadzby 5 Sk za 1 m

3

nedovolene odobratých povrchových vôd a banských vôd a 15 Sk za 1 m

3

nedovolene odobratých podzemných vôd a celkového množstva týchto vôd najdlhšie za

rok, najmenej 30 000 Sk.

(2)

Pokutu podľa

§ 70 ods. 1 písm. b)

tohto zákona možno uložiť do výšky päťnásobku odplát za ročné vypúšťanie odpadových

vôd. Ak nemožno takto určiť výšku pokuty, vypočíta sa násobkom sadzby do 30 Sk za

1 m

3

nedovolene vypúšťaných odpadových vôd za obdobie predchádzajúceho roku, najmenej

30 000 Sk.

(3)

Pokutu podľa

§ 70 ods. 1 písm. c)

možno uložiť do 1 000 000 Sk.

(4)

Pokutu podľa

§ 70 ods. 1 písm. d) a e)

možno uložiť do 300 000 Sk.

(5)

Pokutu podľa

§ 70 ods. 1 písm. f)

možno uložiť do 500 000 Sk.

(6)

Pokutu podľa

§ 70 ods. 1 písm. g)

možno uložiť do 1 000 000 Sk.

(7)

Pokutu podľa

§ 70 ods. 1 písm. h) a i)

možno uložiť do 2 000 000 Sk.

(8)

Pokutu podľa

§ 70 ods. 1 písm. j)

možno uložiť do 50 000 Sk.

(9)

Pokutu podľa

§ 70 ods. 1 písm. k)

možno uložiť do 100 000 Sk.

(10)

Ak nepovoleným vypúšťaním odpadových vôd alebo nedovoleným zaobchádzaním s nebezpečnými

látkami podľa

§ 70 ods. 1 písm. b)

a

g)

dôjde k mimoriadnemu zhoršeniu vôd, pokutu možno uložiť až do 5 000 000 Sk.

§ 72

Ukladanie pokút

(1)

Pri ukladaní pokuty podľa

§ 71 ods. 3 až 7

a

ods. 10

sa prihliada najmä na škodlivé následky porušenia povinností, na okolnosti, za ktorých

sa povinnosti porušili, a ako sa podnikateľ alebo iná právnická osoba pričinila o

odstránenie alebo zmiernenie škodlivých následkov.

(2)

Konanie o uložení pokuty možno začať najneskoršie do jedného roka odo dňa, keď sa

orgán štátnej vodnej správy dozvedel o porušení povinností, najdlhšie však do uplynutia

troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

(3)

Konanie o uložení pokuty vykoná orgán štátnej vodnej správy, ktorý ako prvý zistil

porušenie povinností.

(4)

Pokuta je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak orgán

štátnej vodnej správy neurčí lehotu jej splatnosti inak.

§ 73

Priestupky

Nesplnenie povinnosti podľa tohto zákona občanom je priestupkom na úseku vôd.

50

)

DVANÁSTA ČASŤ

SPOPLATŇOVANIE ZA UŽÍVANIE VÔD

§ 74

Platby a poplatky za užívanie vôd

(1)

Tí, ktorí užívajú povrchové vody alebo podzemné vody, a tí, ktorí vypúšťajú odpadové

vody do povrchových vôd alebo do podzemných vôd, sú povinní za tieto činnosti platiť.

(2)

Spoplatnenia podľa odseku 1 sa vykonávajú systémom platieb a poplatkov.

(3)

Spoplatnenie užívania vôd platbami je

a)

odber povrchovej vody mimo odberu podľa

§ 14 ods. 3

(do 30 l/min. alebo 15 000 m

3

ročne, alebo 1 250 m

3

mesačne),

b)

využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov na vodných stavbách vo vlastníctve

alebo v správe správcu vodného toku pri inštalovanom výkone väčšom ako 100 kW,

c)

odber energetickej vody z vodných tokov na vodných dielach vo vlastníctve využívateľa

hydroenergetického potenciálu vodného toku pri inštalovanom výkone väčšom ako 100

kW,

d)

udržiavanie splavnosti vodných ciest a vytyčovanie plavebnej dráhy,

e)

využívanie plôch vodných nádrží na hospodársky chov rýb alebo vodnej hydiny, alebo

iných živočíchov,

f)

používanie vodných plôch na komerčnú plavbu,

g)

ostatné vodohospodárske služby.

(4)

Poplatky platia užívatelia vôd za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd alebo

do podzemných vôd a za odber podzemnej vody mimo odberu podľa

§ 14 ods. 3

(do 10 l/min. alebo 4 800 m

3

ročne, alebo 400 m

3

mesačne).

(5)

Platby a poplatky vyberá správca vodného toku.

§ 75

Smerovanie spoplatnení

(1)

Platby podľa

§ 74 ods. 3

sú príjmom správcu vodného toku a slúžia na úhradu nákladov súvisiacich so správou

vodných tokov a správou povodia.

(2)

Poplatky podľa

§ 74 ods. 4

sú príjmom štátneho rozpočtu.

TRINÁSTA ČASŤ

OCHRANA PRED POVODŇAMI

§ 76

Opatrenia na ochranu pred povodňami

(1)

Škodám, ktoré spôsobujú povodne, treba predchádzať, ich rozsah a následky obmedzovať

a priebeh povodní ovplyvňovať. Deje sa tak najmä systematickou prevenciou a zabezpečovacími

a záchrannými prácami vykonávanými podľa povodňových plánov a príkazov povodňových

orgánov.

(2)

Na zabezpečenie ochrany pred povodňami sú organizácie a občania povinní umožniť vstup

na svoje pozemky a do objektov na vykonávanie zabezpečovacích a záchranných prác,

prispieť na príkaz povodňových orgánov podľa svojich možností a síl osobnou a vecnou

pomocou na ochranu ľudských životov a majetkov pred povodňami, spolupracovať pri ochrane

pred povodňami a spravovať sa príkazmi príslušných povodňových orgánov.

(3)

Podrobnosti o vykonávaní ochrany pred povodňami upravuje osobitný predpis.

42

)

ŠTRNÁSTA ČASŤ

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 77

Prechodné ustanovenia

(1)

Práva a povinnosti vyplývajúce z doterajších povolení zostávajú v platnosti, ak tento

zákon neustanovuje inak.

(2)

Chránené vodohospodárske oblasti vyhlásené podľa doterajších predpisov sa považujú

za chránené vodohospodárske oblasti podľa tohto zákona.

(3)

Ochranné pásma určené na ochranu výdatnosti, kvality alebo zdravotnej bezchybnosti

vodných zdrojov podľa doterajších predpisov sa považujú za ochranné pásma vodárenských

zdrojov podľa tohto zákona.

(4)

Orgány štátnej vodnej správy sú povinné pri rozhodovaní, vydávaní vyjadrení a pri

vykonávaní ostatných opatrení podľa tohto zákona vychádzať zo smerného vodohospodárskeho

plánu v platnom znení až do schválenia nových vodných plánov.

(5)

Vodné toky, ktoré spravuje správca vodohospodársky významných vodných tokov podľa

doterajších predpisov, zostávajú v ich správe podľa tohto zákona. Vodné toky, ktoré

ku dňu účinnosti tohto zákona spravujú iné štátne organizácie ako správca vodohospodársky

významného vodného toku podľa doterajších predpisov, zostávajú v ich správe až do

prevzatia ich správy správcom vodohospodársky významných vodných tokov alebo do prevedenia

ich správy na základe rozhodnutia ministerstva pôdohospodárstva (

§ 47 ods. 1

).

(6)

Kto vykonáva funkciu vodohospodára, môže túto činnosť vykonávať do dvoch rokov odo

dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, po uplynutí tejto lehoty len v prípade, ak

získa osvedčenie o osobitnej odbornej spôsobilosti na jej výkon. Dvojročná lehota

na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti sa vzťahuje aj na zaobchádzanie s nebezpečnými

látkami, na ktoré sa podľa doterajších predpisov nevyžadovalo ustanoviť funkciu vodohospodára.

(7)

Ustanovenie za člena vodnej stráže podľa doterajších predpisov zaniká dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona.

(8)

Podnikatelia a iné právnické osoby, ktorí vypúšťajú odpadové vody alebo osobitné

vody do povrchových vôd alebo do podzemných vôd a priemyselné odpadové vody s obsahom

škodlivých látok a obzvlášť škodlivých látok do verejnej kanalizácie, sú povinní oznámiť

do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona orgánu štátnej vodnej správy množstvo,

kvalitu a spôsob vypúšťania týchto vôd, ako aj jednotlivé látky zo skupín látok uvedených

v prílohe č. 1 k tomuto zákonu a ich množstvá (koncentračné hodnoty a bilančné hodnoty)

samostatne na jednotlivé prípady vypúšťania. Kto vypúšťa odpadové vody s obsahom škodlivých

látok a obzvlášť škodlivých látok do povrchových vôd, do podzemných vôd alebo do verejnej

kanalizácie je povinný spolu s oznámením predložiť aj prijaté opatrenia na zamedzenie

vypúšťania obzvlášť škodlivých látok a na postupné obmedzovanie škodlivých látok vo

vypúšťaných odpadových vodách. Nesplnením oznamovacej povinnosti v určenej lehote

doterajšie povolenie na vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných vôd zaniká.

(9)

Orgán štátnej vodnej správy na základe oznámenia podľa odseku 8 preskúma povolenie

a skutočné vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných vôd do povrchových vôd alebo

do podzemných vôd a do verejnej kanalizácie. Ak zistí, že sú povolenia v súlade s

ustanoveniami tohto zákona, ponechá povolenie v platnosti. Ak je povolenie alebo skutočné

vypúšťanie odpadových vôd v rozpore s ustanoveniami tohto zákona alebo presahuje ustanovené

limitné hodnoty znečistenia, rozhodne, v akom rozsahu a za akých podmienok povoľuje

ich ďalšie vypúšťanie. V povolení súčasne určí limitné hodnoty znečistenia a lehotu,

po ktorej uplynutí platnosť povolenia zaniká. Táto lehota nemôže byť

a)

pri vypúšťaní odpadových vôd do podzemných vôd dlhšia ako 31. december 2005,

b)

pri vypúšťaní komunálnych odpadových vôd do povrchových vôd z aglomerácií nad 10

000 ekvivalentných obyvateľov dlhšia ako 31. december 2010 a z aglomerácií od 2 000

do 10 000 ekvivalentných obyvateľov dlhšia ako 31. december 2015,

c)

pri vypúšťaní priemyselných odpadových vôd s obsahom obzvlášť škodlivých látok dlhšia

ako 31. december 2006 a s obsahom škodlivých látok dlhšia ako 31. december 2009.

Orgán štátnej vodnej správy pri rozhodovaní vychádza z výsledkov predchádzajúceho

zisťovania vykonaného podľa

§ 33 ods. 1

tohto zákona.

(10)

Vodoprávne konania začaté a neskončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa

predpisov platných do účinnosti tohto zákona.

(11)

Kto zaobchádza s nebezpečnými látkami, ktoré nevyhovujú požiadavkám ustanoveným v

§ 35 ods. 2 a 3

tohto zákona, je povinný do jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona

oznámiť orgánu štátnej vodnej správy stav v zaobchádzaní s nebezpečnými látkami s

návrhom opatrení na zladenie s ustanovenými požiadavkami a časový priebeh ich realizácie.

(12)

Orgán štátnej vodnej správy na základe oznámenia podľa odseku 11 a výsledkov miestneho

zistenia uloží používateľovi nebezpečných látok opatrenia potrebné na dosiahnutie

súladu zaobchádzania s nebezpečnými látkami so zákonom v lehote primeranej druhu používaných

nebezpečných látok s ohľadom na ich škodlivosť pre vodné prostredie, zdravie ľudí,

miestne podmienky a náročnosť vykonania opatrení, najdlhšie však do 31. decembra 2009.

Orgán štátnej vodnej správy pri ukladaní opatrení vychádza z predchádzajúceho zisťovania

podľa

§ 33 ods. 1

tohto zákona.

§ 78

Splnomocňovacie ustanovenia

(1)

Vláda ustanoví nariadením

a)

požiadavky na kvalitu povrchovej vody a kvalitatívne ciele povrchovej vody určenej

na odber pitnej vody, vody určenej na závlahy a vody vhodnej pre život a reprodukciu

pôvodných druhov rýb a rozsah monitorovania týchto vôd (

§ 6 až 9

),

b)

limitné hodnoty znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd vypúšťaných do povrchových

vôd alebo do podzemných vôd, osobitne pre ich vypúšťanie v citlivých oblastiach, a

limitné hodnoty znečistenia priemyselných odpadových vôd obsahujúcich škodlivé látky

a obzvlášť škodlivé látky vypúšťaných do povrchových vôd (

§ 32 až 34

) a požiadavky na vypúšťanie odpadových vôd z odľahčovacích objektov a z povrchového

odtoku,

c)

výšku platieb, poplatkov a podrobnosti súvisiace so spoplatnením užívania vôd, druh

a rozsah ďalších spoplatnených vodohospodárskych služieb a výkonov,

d)

citlivé oblasti do jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona (

§ 29

),

e)

zraniteľné oblasti do jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona (

§ 30

).

(2)

Podrobnosti o

a)

výkone niektorých činností súvisiacich so zisťovaním výskytu a hodnotením stavu povrchových

vôd a podzemných vôd, o vedení evidencie o vodách a o vodnej bilancii (

§ 4, 5

a

25

),

b)

spôsobe a rozsahu oznamovania údajov o odberoch povrchových vôd, podzemných vôd a

osobitných vôd a o vypúšťaní odpadových vôd (

§ 5

),

c)

určovaní ochranných pásiem vodárenských zdrojov a o opatreniach na ochranu vôd,

d)

zaobchádzaní s nebezpečnými látkami a o náležitostiach havarijného plánu a o postupe

pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd (

§ 35

a

37

),

e)

výkone vodnej stráže (

§ 65

) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(3)

Ministerstvo pôdohospodárstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom

a)

podrobnosti o výkone odborného technicko-bezpečnostného dohľadu a o zaraďovaní vodných

diel do jednotlivých kategórií (

§ 52 ods. 4

),

b)

Program poľnohospodárskych činností vo vyhlásených zraniteľných oblastiach do 31.

decembra 2003,

c)

zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov,

d)

podrobnosti o povinnostiach a zodpovednosti správcov vodných tokov a o niektorých

otázkach týkajúcich sa vodných tokov,

e)

podrobnosti o technických úpravách, majetkovej ujme a úhradách nákladov spojených

s ochranou vodných zdrojov,

f)

pravidlá využívania hydroenergetického potenciálu vodných tokov.

§ 79

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa

1.

zákon č.

138/1973 Zb.

o vodách (vodný zákon) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 238/1993

Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1995 Z. z., zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z. a zákona č. 553/2001 Z. z.,

2.

ustanovenia § 1 až 16 a § 23 až 29 zákona Slovenskej národnej rady č. 135/1974 Zb.

o štátnej správe vo vodnom hospodárstve v znení zákona Slovenskej národnej rady č.

52/1982 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 595/1990 Zb., zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. 238/1993 Z. z. a zákona č. 416/2001 Z. z.,

3.

nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky č.

31/1975 Zb.

o pokutách za porušenie povinností ustanovených na úseku vodného hospodárstva,

4.

§ 2 ods. 1 a § 3 až 6 nariadenia vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 46/1978

Zb. o chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd na Žitnom ostrove v znení nariadenia

vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 52/1981 Zb.,

5.

§ 2 až 7 nariadenia vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 13/1987 Zb. o niektorých

chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd,

6.

vyhláška Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky

č.

169/1975 Zb.

o odbornom technicko-bezpečnostnom dohľade na niektorých vodohospodárskych dielach

a o technicko-bezpečnostnom dozore národných výborov nad nimi,

7.

vyhláška Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky

č.

170/1975 Zb.

o povinnostiach organizácií podávať správy o zistení podzemných vôd a oznamovať údaje

o ich odbere,

8.

vyhláška Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky

č.

66/1976 Zb.

o vodohospodároch,

9.

vyhláška Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky

č.

117/1976 Zb.

o Slovenskej vodohospodárskej inšpekcii,

10.

vyhláška Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky

č.

158/1976 Zb.

o vodnej stráži v znení vyhlášky č. 112/1978 Zb.,

11.

vyhláška Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky

č.

10/1977 Zb.

, ktorou sa určujú vodárenské toky a ich povodia a určuje sa zoznam vodohospodársky

významných vodných tokov v znení vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej

republiky č. 56/2001 Z. z.,

12.

vyhláška Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky

č.

23/1977 Zb.

o ochrane akosti povrchových a podzemných vôd,

13.

vyhláška Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky

č.

24/1977 Zb.

o vodohospodárskej evidencii,

14.

vyhláška Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky

č.

34/1977 Zb.

o úprave používania povrchových vôd na plavbu motorovými plavidlami,

15.

vyhláška Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky

č.

6/1978 Zb.

, ktorou sa určujú povinnosti správcov vodných tokov a upravujú sa niektoré otázky

týkajúce sa vodných tokov.

Čl. II

Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zákona č. 58/1969 Zb., zákona č. 131/1982

Zb., zákona č. 94/1988 Zb., zákona č. 188/1988 Zb., zákona č. 87/1990 Zb., zákona

č. 105/1990 Zb., zákona č. 116/1990 Zb., zákona č. 87/1991 Zb., zákona č. 509/1991

Zb., zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993

Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona č. 153/1997

Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., zákona č. 252/1999 Z. z., zákona č. 218/2000 Z. z.,

zákona č. 261/2001 Z. z. a zákona č. 281/2001 Z. z. sa mení takto

V § 120 odsek 2 znie

„(2)

Stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.“.

Čl. III

Zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy

na obce a na vyššie územné celky sa mení takto

V § 2 sa vypúšťa písmeno b).

Čl. IV

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júna 2002.