Zásady ďalšieho prehĺbenia činnosti Národného zhromaždenia

182

UZNESENIE

Národného zhromaždenia

z 24. septembra 1964

Zásady ďalšieho prehĺbenia činnosti Národného zhromaždenia

Závery XII. sjazdu KSČ rozvinuli vedúce princípy našej socialistickej štátnosti, najmä

v smere prehlbovania socialistickej demokracie. Boli prijaté opatrenia na posilnenie

postavenia a vplyvu robotníckej triedy ako rozhodujúcej sily našej spoločnosti a na

zvýšenie vplyvu všetkých občanov na správu štátu, na riadenie hospodárskej a kultúrnej

výstavby, na zlepšovanie práce štátneho aparátu a na zosilnenie ľudovej kontroly nad

jeho činnosťou.

Tieto hlavné princípy sa konkrétne prejavujú v činnosti všetkých štátnych orgánov,

najmä v práci všetkých zastupiteľských sborov, ktoré sa dôsledne spravujú politikou,

ako ju vyjadruje Komunistická strana Československa, stojaca na čele Národného frontu.

Náš socialistický štát stojí pred zložitými novými úlohami, ktoré sú späté s nevyhnutnosťou

správne, podľa objektívnych potrieb vývoja celej socialistickej spoločnosti a najmä

jej materiálno-technickej základne a podľa dosiahnutého stavu morálnej a politickej

jednoty ľudu vyjadrovať a prakticky zabezpečovať i konkrétne uplatňovať celospoločenské,

všeľudové záujmy pracujúcich. Rozhodujúcim meradlom pre posudzovanie činnosti všetkých

orgánov nášho štátu sa stáva práve to, akou mierou jednotlivé štátne orgány skutočné

potreby a záujmy všetkého ľudu na jednotlivých úsekoch spoločenského života zabezpečujú.

Podľa našej ústavy je Národné zhromaždenie najvyšším orgánom štátnej moci a jediným

celoštátnym zákonodarným sborom. Ústava vymedzuje pôsobnosť Národného zhromaždenia

v

čl. 40-49

tak, že mu ukladá pôsobiť aktívne na to, aby sa plnili úlohy socialistického štátu,

rokovať a uznášať sa o základných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky, uznášať

sa na zákonoch a sledovať ich vykonávanie, ďalej schvaľovať najmä dlhodobé plány rozvoja

národného hospodárstva a štátny rozpočet a skúmať, ako sa plnia. Ďalej mu ukladá kontrolovať,

ako ostatné štátne orgány plnia úlohy hospodárskej a kultúrnej výstavby štátu. Postavenie

Národného zhromaždenia v našej spoločnosti je významným dokladom socialistickej demokracie

a demokratického centralizmu.

V dôsledku toho dokumenty najvyšších orgánov strany vychádzajúce z uznesení XII. sjazdu

KSČ zdôraznili, že sa Národné zhromaždenie má stať skutočne pracovnou inštitúciou

volených zástupcov ľudu, dôsledne plniť úlohy uložené mu socialistickou ústavou, najmä

v kontrole všetkých článkov štátneho ústrojenstva a v aktívnej účasti na rastúcich

úlohách hospodárskej a kultúrnej výstavby rozvinutej socialistickej spoločnosti. Činnosť

Národného zhromaždenia, jeho orgánov a poslancov treba chápať ako prácu spojenú s

aktívnym presadzovaním politiky strany a so zabezpečovaním z nej vyplývajúcich štátnych

úloh. Také poňatie funkcie Národného zhromaždenia kladie veľké nároky na prácu všetkých

poslancov i všetkých orgánov Národného zhromaždenia, najmä jeho výborov, v ktorých

musí byť ťažisko kontrolnej a iniciatívnej činnosti Národného zhromaždenia.

Hlavná cesta k posilneniu úlohy Národného zhromaždenia v súlade s ústavou je ako vo

zvyšovaní kontrolnej funkcie Národného zhromaždenia, tak i v ďalšom rozvoji zákonodarnej

činnosti. Pri plnení týchto úloh Národné zhromaždenie orientuje činnosť všetkých štátnych

orgánov na zabezpečovanie všetkých kľúčových úloh, plnenie ktorých rozhoduje o dlhodobých

smeroch rozvoja našej spoločnosti.

Pri plnení zákonodarnej pôsobnosti treba vydávať zákony zrozumiteľné, ľudí s nimi

oboznamovať a vytvárať tak predpoklady pre priamu účasť občanov na ich vykonávaní

i pre zvyšovanie účasti pracujúcich na riadení štátu. Súčasne Národné zhromaždenie

zabezpečuje a dbá, aby nevyhovujúce zákony a predpisy boli včas zmenené tak, ako to

zodpovedá potrebám spoločnosti.

Podľa ústavy majú poslanci Národného zhromaždenia, jeho výbory a Predsedníctvo právo

podávať návrhy zákonov. Je nevyhnutné, aby sa táto iniciatívna činnosť ďalej rozvíjala

v duchu ústavy.

Pre správne plnenie všetkých úloh Národného zhromaždenia nevyhnutným predpokladom

je živý styk poslancov s občanmi. Poslanec musí dobre poznať situáciu a problémy vo

svojom volebnom obvode. K tomu prispôsobiť formy práce poslancov Národného zhromaždenia.

Dôležitou ústavnou povinnosťou poslancov Národného zhromaždenia je ich úzka spolupráca

s národnými výbormi a ich poslancami.

V činnosti Národného zhromaždenia, jeho orgánov i poslancov zabezpečiť ich aktívnu

účasť pri rozvíjaní našej socialistickej spoločnosti presadzovaním všetkých pokrokových

myšlienok a ich uvádzaním do praktického života. S kritikou nedostatkov poslanci spájajú

i aktívnu pomoc na ich odstraňovanie.

Pri všetkej svojej činnosti Národné zhromaždenie rozvíja vzťah súdružskej spolupráce

s ostatnými štátnymi orgánmi a uplatňuje voči nim i vysokú náročnosť. Cieľom kontroly

vykonávanej Národným zhromaždením je neustále zvyšovanie zodpovednosti riadiacich

štátnych i hospodárskych orgánov voči spoločnosti za plnenie určených úloh a za dôsledné

zabezpečovanie celospoločenských záujmov.

Vo vzťahu k Slovenskej národnej rade vychádza Národné zhromaždenie z toho, že Slovenská

národná rada je organickou súčasťou celého zastupiteľského systému v našom štáte.

Je nielen slovenským národným orgánom, ale súčasne v tomto svojom postavení i národným

článkom celoštátneho politického a hospodárskeho riadenia pre územie Slovenska, úlohou

ktorého je priamo spoluvytvárať a tiež spoluzabezpečovať celoštátnu politiku. Je preto

nevyhnutné, aby Národné zhromaždenie z tohto postavenia Slovenskej národnej rady vychádzalo,

prehlbovalo s ňou všestrannú spoluprácu a napomáhalo pri rozvíjaní jej úloh.

Národné zhromaždenie sa pravidelne zaoberá výstavbou a organizátorskou prácou národných

výborov, rieši zásadné problémy činnosti celej ich sústavy a prijíma opatrenia na

zlepšovanie ich práce. Zaoberá sa tým, či metódy práce národných výborov a ich organizácia

prispievajú k zabezpečeniu všetkých úloh národných výborov. Národné zhromaždenie tiež

sleduje, ako vláda riadi a kontroluje činnosť národných výborov pri plnení ich úloh,

najmä v hospodárskej, kultúrnej, zdravotnej a sociálnej oblasti, pri zabezpečovaní

ochrany socialistického vlastníctva, socialistického poriadku a pri upevňovaní obranyschopnosti

našej republiky.

Významnou stránkou jednotiacej funkcie Národného zhromaždenia v celej sústave demokratických

orgánov nášho štátu sú i vzťahy medzi Národným zhromaždením a celým systémom demokratických

volených orgánov ľudovej kontroly. Národné zhromaždenie usmerňuje činnosť orgánov

ľudovej kontroly a súčasne sa opiera o ich skúsenosti. Vychádza pritom zo skutočnosti,

že Ústredná komisia ľudovej kontroly a štatistiky je kontrolným orgánom vlády a z

tohto hľadiska Národné zhromaždenie schvaľuje plán činnosti Ústrednej komisie ľudovej

kontroly a štatistiky a koordinuje ho s plánom činnosti Národného zhromaždenia.

V záujme ďalšieho upevňovania socialistickej zákonnosti Národné zhromaždenie sleduje

tiež činnosť našich súdov a využíva tieto poznatky vo svojej zákonodarnej i kontrolnej

činnosti.

Národné zhromaždenie má veľké úlohy pri presadzovaní našej mierovej leninskej zahraničnej

politiky a zásad mierového spolužitia medzi krajinami s rôznym spoločenským zriadením,

pri prehlbovaní priateľstva medzi národmi, pri upevňovaní svetového mieru a pri prehlbovaní

spolupráce najmä v politickej, obchodnej i vedeckokultúrnej oblasti.

Vo svojej činnosti sa Národné zhromaždenie i jeho orgány opierajú o spoluprácu s Revolučným

odborovým hnutím, Československým sväzom mládeže a s ostatnými spoločenskými organizáciami

pracujúcich.

Národné zhromaždenie, všetky jeho orgány i jednotliví poslanci pracujú podľa plánu.

Plány sa zostavujú na základe účelných konzultácií. Vychádzajú zo skúseností a podnetov

poslancov.

Plenárne schôdzky Národného zhromaždenia

Svoje funkcie Národné zhromaždenie vykonáva predovšetkým na svojich plenárnych schôdzkach,

na ktorých prerokúva a schvaľuje zásadné otázky hospodárskej, politickej a kultúrnej

výstavby nášho štátu.

Na plenárnych schôdzkach Národného zhromaždenia je nevyhnutné uplatňovať ústavnú právomoc

Národného zhromaždenia ako najvyššieho článku zastupiteľskej sústavy a celej sústavy

štátnych orgánov. Plenárne schôdzky Národného zhromaždenia preto prerokúvajú popri

zákonoch a medzinárodných zmluvách najmä zásadné otázky hospodárskej, politickej a

kultúrnej výstavby. Pritom ide o otázky koncepčné, ktoré zásadne ovplyvňujú dlhodobý

vývoj našej spoločnosti ako celku i jej základných stránok - ekonomiky, kultúry, životnej

úrovne, obrany štátu, socialistickej zákonnosti, zahraničných vzťahov a pod. Plénum

Národného zhromaždenia zameriava činnosť celého štátneho ústrojenstva na rozhodujúce

úlohy a na ich realizáciu, ako to vyžadujú potreby rozvoja našej socialistickej spoločnosti.

Spôsobom a výsledkami prerokúvania základných otázok plénum Národného zhromaždenia

uplatňuje svoj vplyv na ostatné štátne orgány.

Osobitnú starostlivosť plénum Národného zhromaždenia venuje prerokúvaniu a schvaľovaniu

štátneho národohospodárskeho plánu a štátneho rozpočtu, prípadne ich závažných zmien.

Zlepšenie činnosti plenárnych schôdzok Národného zhromaždenia a zvýšenie ich spoločenskej

funkcie vyžaduje skvalitnenie kontrolnej funkcie plenárnych schôdzok Národného zhromaždenia

voči všetkým štátnym orgánom, predovšetkým voči vláde ako kolektívnemu výkonnému orgánu

i voči jednotlivým ministerstvám, Slovenskej národnej rade i národným výborom. Vláda

podáva Národnému zhromaždeniu zprávy o svojej činnosti, o činnosti národných výborov

a o tom, ako vybavila odporúčania Národného zhromaždenia. Národné zhromaždenie sleduje

najmä plnenie národohospodárskeho plánu a výsledky hospodárenia, ako je zabezpečovaný

celý chod národného hospodárstva v záujme uspokojovania potrieb pracujúcich, ďalej

využívanie všetkých zdrojov takým spôsobom, aby sa zamedzilo plytvaniu spoločenskou

prácou a znehodnocovaniu produktov.Taktiež sleduje, ako je zaistená bezpečnosť nášho

štátu a ako sa vykonáva zahraničná politika. Prijíma potrebné opatrenia na nápravu.

Významnou zložkou kontroly uskutočňovanej Národným zhromaždením je kontrola nad dodržiavaním

socialistickej ústavy a zákonnosti spájaná so sústavnou previerkou praktickej účinnosti

zákonov i ostatných právnych predpisov. Plenárne schôdzky Národného zhromaždenia vychádzajú

pritom nielen zo zpráv o stave dodržiavania socialistickej zákonnosti podávaných predsedom

Najvyššieho súdu a generálnym prokurátorom, ale i zo skúseností poslancov a z ich

poznatkov o stave socialistickej zákonnosti.

Na plenárnych schôdzkach Národného zhromaždenia poslanci uplatňujú svoje osobné poznatky

a skúsenosti i názory a stanoviská svojich voličov. Rozpravy o prerokúvaných otázkach

slúžia na uplatňovanie kritiky nedostatkov v práci štátnych orgánov a na odhaľovanie

príčin týchto nedostatkov a smerujú k náprave a k zdokonaľovaniu práce týchto orgánov.

Na plenárnych schôdzkach Národného zhromaždenia treba súčasne podľa potreby uplatňovať

interpelačné právo poslancov Národného zhromaždenia voči vláde a jej členom vo veciach,

ktoré sa nedali vybaviť priamo v miestach, okresoch alebo krajoch alebo ktoré nepatrili

do právomoci nižších orgánov. Právo poslancov klásť dotazy treba širšie uplatňovať

i voči vedúcim štátnym a hospodárskym funkcionárom bezprostredne zodpovedným za riešenie

určitých problémov, za plnenie národohospodárskych plánov a za uspokojovanie potrieb

občanov.

V činnosti pléna Národného zhromaždenia treba rozvinúť prax uznášať sa i na záväzných

opatreniach na zabezpečenie ďalšieho rozvoja našej spoločnosti. Takáto prax povedie

k ďalšiemu zvýšeniu konkrétnej zodpovednosti všetkých štátnych orgánov voči najvyššiemu

zastupiteľskému sboru.

Rozvíjanie riadiacej činnosti pléna Národného zhromaždenia vyžaduje ďalej prehĺbiť

vzájomné pracovné vzťahy so Slovenskou národnou radou a miestnymi zastupiteľskými

sbormi - národnými výbormi. Plénum Národného zhromaždenia prerokúva činnosť Slovenskej

národnej rady.

Na zabezpečenie úzkych vzťahov Národného zhromaždenia k národným výborom je účelné

pozývať na schôdzky pléna Národného zhromaždenia predsedov krajských národných výborov

alebo iných funkcionárov národných výborov, a to najmä pri prerokúvaní činnosti národných

výborov alebo iných dôležitých otázok týkajúcich sa národných výborov.

Návrhy zákonov a medzinárodných zmlúv odôvodňuje na plenárnej schôdzke Národného zhromaždenia

spravidla ten, kto ich predkladá. Tak sú vytvorené podmienky pre väčšiu zodpovednosť

tých, ktorí návrhy predkladajú. Tento postup umožní príslušnému výboru Národného zhromaždenia

podať Národnému zhromaždeniu vlastné stanovisko k predloženému návrhu zákona či iného

návrhu.

Predsedníctvo Národného zhromaždenia

Predsedníctvo Národného zhromaždenia plní v čase, keď Národné zhromaždenie nezasadá,

jeho funkcie v rozsahu ustanovenom

čl. 60 ústavy

, najmä prijíma zákonné opatrenia, ktoré však podliehajú dodatočnému schváleniu plenárnou

schôdzkou Národného zhromaždenia.

Predsedníctvo Národného zhromaždenia ďalej sleduje plnenie základných úloh hospodárskej

a kultúrnej výstavby socialistickej spoločnosti. Zameriava prácu Národného zhromaždenia

na plnenie týchto úloh. Predsedníctvo pripravuje plenárne schôdzky Národného zhromaždenia

a je zodpovedné Národnému zhromaždeniu za ich náplň.

Predsedníctvo Národného zhromaždenia sa opiera o činnosť výborov Národného zhromaždenia,

riadi a koordinuje ich prácu a schvaľuje plány ich činnosti. Je zodpovedné za stav

práce výborov. Zabezpečuje predpoklady pre činnosť výborov a ich predsedov, najmä

ich informovanosť o všetkých dôležitých otázkach rozvoja národného hospodárstva, politickej

a kultúrnej výstavby.

Predsedníctvo Národného zhromaždenia prerokúva z vlastnej iniciatívy alebo z podnetu

výborov Národného zhromaždenia dôležité otázky hospodárskej a kultúrnej výstavby a

podľa potreby prijíma k nim uznesenia alebo odporúčania; najmä sa podieľa na príprave

dlhodobých i ročných plánov a štátneho rozpočtu a zabezpečuje ich prerokúvanie v orgánoch

Národného zhromaždenia. Ak to vyžaduje povaha veci, zúčastní sa na prerokúvaní príslušný

člen vlády. Plnenie prijatých uznesení Predsedníctvo Národného zhromaždenia pravidelne

kontroluje. Rovnako tak zabezpečuje účinnú kontrolu vykonávania zákonov, uznesení

Národného zhromaždenia a odporúčaní jeho výborov; pritom využíva poznatky a závery

Ústrednej komisie ľudovej kontroly a štatistiky. Súčasne usmerňuje kontrolnú činnosť

Ústrednej komisie ľudovej kontroly a štatistiky tak, aby napomáhala kontrolnej funkcii

Národného zhromaždenia. Za tým účelom Predsedníctvo Národného zhromaždenia prerokúva

a schvaľuje plán činnosti Ústrednej komisie ľudovej kontroly a štatistiky.

Predsedníctvo Národného zhromaždenia plní svoje úlohy v úzkej spolupráci s vládou

a jej orgánmi. Dbá o to, aby činnosť Predsedníctva Národného zhromaždenia a vlády

bola vzájomne koordinovaná. Kontroluje a hodnotí, ako sa plnia úlohy určené štátnym

plánom rozvoja národného hospodárstva. Uznáša sa na potrebných opatreniach, prípadne

upozorňuje vládu na potrebu vydania opatrení v rámci jej vlastnej pôsobnosti.

Predsedníctvo Národného zhromaždenia plní svoje úlohy taktiež v úzkej spolupráci

s Predsedníctvom Slovenskej národnej rady. Pritom dbá, aby sa prihliadalo na potreby

hospodárskeho a kultúrneho rozvoja Slovenska. Súčasne vytvára priaznivé podmienky

pre rozvinutie zákonodarnej iniciatívy Slovenskej národnej rady vo vzťahu k Národnému

zhromaždeniu. Poskytuje potrebnú pomoc Predsedníctvu a iným orgánom Slovenskej národnej

rady a stará sa o rozvíjanie úzkych pracovných stykov výborov Národného zhromaždenia

s orgánmi Slovenskej národnej rady; na riešenie zásadných otázok organizuje aj spoločné

schôdzky Predsedníctva Národného zhromaždenia a Predsedníctva Slovenskej národnej

rady.

Predsedníctvo riadi rozvoj zahraničných stykov Národného zhromaždenia. Ide najmä o

styk s parlamentmi ostatných krajín a o činnosť československej skupiny Medziparlamentnej

únie. Predsedníctvo vypracúva plán zahraničných stykov na základe prerokovania s príslušnými

parlamentmi ostatných krajín a v spolupráci s československými ústrednými orgánmi.

O svojej činnosti Predsedníctvo Národného zhromaždenia predkladá pravidelné zprávy

plénu Národného zhromaždenia, v ktorých hodnotí i činnosť výborov, príp. iných orgánov

Národného zhromaždenia. V zprávach taktiež informuje plénum o zahraničných stykoch

Národného zhromaždenia.

Predsedníctvo Národného zhromaždenia taktiež hodnotí spôsob vybavovania sťažností

pracujúcich zaslaných Národnému zhromaždeniu a jeho orgánom.

Predsedníctvo Národného zhromaždenia tiež zabezpečuje, aby o činnosti Národného zhromaždenia

a jeho orgánov bola informovaná verejnosť všetkými prostriedkami informácie.

Predsedníctvo Národného zhromaždenia zostavuje plán svojej práce, ktorý vychádza z

hlavných úloh určených najvyššími straníckymi orgánmi, plénom Národného zhromaždenia

a vládou a je koordinovaný s prácou vlády.

Výbory Národného zhromaždenia

Ťažisko pracovnej činnosti Národného zhromaždenia je v jeho výboroch, ktoré Národné

zhromaždenie zriaďuje pre hlavné úseky štátnej a spoločenskej činnosti ako svoje pracovné

a iniciatívne orgány. Výbory pracujú podľa plánu schváleného Predsedníctvom Národného

zhromaždenia a ďalej plnia úlohy, ktoré im boli uložené plénom alebo Predsedníctvom

Národného zhromaždenia. Návrhy plánov zostavujú výbory na základe prerokovania s rezortami

a s Ústrednou komisiou ľudovej kontroly a štatistiky. Pritom vychádzajú z úloh určených

najvyššími straníckymi orgánmi, plénom alebo Predsedníctvom Národného zhromaždenia

i z návrhov jednotlivých poslancov. Výbory môžu navrhovať Predsedníctvu Národného

zhromaždenia zmenu alebo doplnenie plánu, najmä na základe iniciatívnych návrhov svojich

členov.

Výbory Národného zhromaždenia organizujú svoju prácu tak, aby poslanci mohli uplatňovať

svoje poznatky z volebných obvodov a konfrontovať ich s činnosťou vlády. Predsedovia

výborov musia zabezpečiť, aby členovia výboru boli informovaní o uzneseniach Predsedníctva

Národného zhromaždenia, ako aj o dôležitých uzneseniach straníckych a ostatných orgánov.

Práca výborov Národného zhromaždenia povedie k hlbšej analýze základných problémov,

k zisťovaniu príčin rôznych nedostatkov a k prijímaniu konkrétnych záverov.

Výbory Národného zhromaždenia sa aktívne zúčastňujú na rozpracovaní zásadných otázok

smeru vývoja jednotlivých oblastí národného hospodárstva, politického a kultúrneho

života. Výbory prerokúvajú problematiku ročných plánov a štátneho rozpočtu už v období

príprav smerných úloh, t.j. keď sa ešte zvažujú variantné riešenia. Príslušní členovia

vlády pred prerokúvaním plánu vo výboroch Národného zhromaždenia oboznámia výbory

s celkovou problematikou prípravy ročného plánu. Vláda informuje Predsedníctvo Národného

zhromaždenia o tom, ako sa rešpektovali v smerných úlohách odporúčania výborov.

Výbory Národného zhromaždenia taktiež preverujú, ako štátny rozpočet zabezpečuje úlohy

štátneho plánu a hodnotia výsledky hospodárenia štátu.

Výbory Národného zhromaždenia ďalej prerokúvajú a kontrolujú, ako sa plnia rozhodujúce

úlohy hospodárskej a kultúrnej výstavby. Ministri a vedúci ostatných ústredných orgánov

informujú príslušné výbory Národného zhromaždenia o pripravovaných opatreniach zásadného

významu. Informujú výbory tiež o tom, aké sú dôvody a ciele spracúvaného riešenia,

aké základné problémy sú spojené s navrhovaným riešením a pod. Týmto spôsobom je zabezpečené,

aby sa poslanci Národného zhromaždenia dôkladne oboznámili s navrhovaným riešením

a aby si ho overili vo volebných obvodoch v dostatočnom predstihu pred rokovaním výborov

Národného zhromaždenia. Prerokovanie veci vo výbore Národného zhromaždenia umožní,

aby ústredné orgány pri prerokúvaní základných opatrení poznali stanovisko výborov

Národného zhromaždenia.

Výbory Národného zhromaždenia sledujú, ako riadiace orgány zabezpečujú celospoločenské

záujmy, ako odstraňujú z riadiacej činnosti byrokratické formy práce a ako účinne

pomáhajú za aktívnej účasti pracujúcich zabezpečovať plnenie úloh v podriadených orgánoch

a organizáciách. Ak výbor Národného zhromaždenia zistí nedostatky v plnení úloh v

hospodárskej a kultúrnej výstavbe, uznesie sa na odporúčaní príslušnému členovi vlády

alebo inému vedúcemu ústredného orgánu. Členovia vlády a ostatní vedúci ústredných

orgánov sú povinní odporúčania a podnety výborov prerokovať a oznámiť, aké opatrenia

na základe toho urobili, najmä ako odstránili nedostatky a ich príčiny. V závažných

prípadoch môže výbor predložiť návrh na riešenie Predsedníctvu alebo plénu Národného

zhromaždenia s odporúčaním na prijatie záväzného opatrenia.

Výbory Národného zhromaždenia kontrolujú, ako sa ich odporúčania a návrhy, ako aj

záväzné opatrenia Predsedníctva a pléna Národného zhromaždenia realizujú. V kontrolnej

činnosti sa výbory opierajú o poznatky ostatných kontrolných orgánov, najmä komisií

ľudovej kontroly a štatistiky.

Významné úlohy, ktoré má pred sebou Národné zhromaždenie pri zjednodušovaní právneho

poriadku a pri starostlivosti o jeho prehľadnosť a zrozumiteľnosť, zabezpečujú svojou

činnosťou už výbory Národného zhromaždenia. Za tým účelom výbory prerokúvajú zásady

pripravovaných zákonov a uplatňujú k nim svoje stanovisko, najmä na základe skúseností

získaných členmi výborov v ich volebných obvodoch. Členovia vlády a ostatní vedúci

ústredných orgánov sú povinní včas predkladať výborom Národného zhromaždenia zásady

pripravovaných zákonov spolu s politicko-ekonomickým rozborom, ktorý odôvodňuje vydanie

nového zákona alebo zmenu doterajšieho zákona. Obdobným spôsobom sa prerokúvajú zásady

pripravovaných medzinárodných zmlúv, ku ktorým dáva súhlas Národné zhromaždenie.

Členovia vlády a ostatní vedúci ústredných orgánov sú taktiež povinní umožňovať určeným

členom výboru účasť na prerokúvaní základných otázok navrhovaných zákonov, oboznámiť

ich s priebehom prípravy zákona a poskytovať im potrebné informácie a podklady. Vo

výbore návrh zákona odôvodní príslušný minister alebo vedúci štátneho orgánu. Súčasne

treba predložiť výboru Národného zhromaždenia pripravované vykonávacie predpisy, aby

výbor mohol posúdiť, či sú v zhode so zákonom a či sú zrozumiteľné.

Výbory Národného zhromaždenia pravidelne sledujú pôsobnosť dôležitých zákonov. Pritom

tiež preverujú, či vykonávacie predpisy vydané počas platnosti zákona sú s ním v zhode

a či zodpovedajú cieľom, ktoré sa vydaním zákona sledovali. Za tým účelom ministri

a ostatní vedúci ústredných orgánov informujú výbory Národného zhromaždenia o závažnejších

zmenách vo vykonávacích predpisoch, ku ktorým dôjde v priebehu vykonávania zákona.

Na program rokovania výborov pravidelne zaraďovať pripomienky a podnety voličov z

volebných obvodov poslancov, pokiaľ ich vybavenie nespadá do právomoci miestnych,

okresných alebo krajských orgánov alebo do právomoci Slovenskej národnej rady a pokiaľ

sa dotýkajú dôležitých záujmov spoločnosti.

Výbory Národného zhromaždenia úzko spolupracujú s členmi vlády. Majú právo pozývať

na svoje schôdzky členov vlády i predstaviteľov iných štátnych orgánov a vyžadovať

od nich informácie a zprávy. Členovia vlády sú najmä povinní informovať výbor o tom,

ako sa plnia úlohy hospodárskej a kultúrnej výstavby. Pokiaľ sa sami nemôžu zúčastniť

rokovania výboru, sú povinní zabezpečiť aktívnu a iniciatívnu účasť zodpovedných pracovníkov

svojich rezortov, spravidla námestníkov, a dbať o to, aby dotazy a námety poslancov

mohli byť pokiaľ možno zodpovedané na rokovaní výboru.

Výbory Národného zhromaždenia úzko spolupracujú aj s komisiami Slovenskej národnej

rady a informujú ich o svojom rokovaní a umožňujú členom komisií účasť na svojich

zasadaniach i na inej činnosti. Na základe vzájomnej dohody výbory Národného zhromaždenia

a komisie Slovenskej národnej rady konajú spoločné schôdzky a prípadne vytvárajú spoločné

pracovné útvary, najmä pre prípravu závažných zákonodarných opatrení.

Pri prerokúvaní dôležitých otázok týkajúcich sa národných výborov pozývajú výbory

Národného zhromaždenia na svoje schôdzky predstaviteľov národných výborov, najmä predstaviteľov

krajských národných výborov.

Na plnenie svojich úloh si výbory Národného zhromaždenia vytvárajú aktívy z pracovníkov

praxe i vedy. Výbory Národného zhromaždenia na riešenie niektorých otázok tiež vytvárajú

komisie. Zloženie aktívov a komisií určí výbor tak, aby bolo zaručené najmä odborné

posúdenie príslušnej otázky. Za predsedu komisie určí výbor niektorého zo svojich

členov. Ostatní členovia komisie nemusia byť členmi výboru. Predsedovia výborov informujú

Predsedníctvo Národného zhromaždenia o zložení aktívov.

Poslanci Národného zhromaždenia

Pracovný charakter Národného zhromaždenia vyžaduje, aby poslanci aktívne a iniciatívne

pracovali vo svojich volebných obvodoch i v Národnom zhromaždení a v jeho orgánoch,

pomáhali zákony uvádzať do života, kontrolovali ako sa zákony v skutočnosti vykonávajú,

a aby sa zodpovedali priamo svojim voličom. Poslanci musia byť preto v stálom styku

s pracujúcimi, pozorne skúmať podnety svojich voličov a uplatňovať svoje poznatky

a skúsenosti v orgánoch Národného zhromaždenia i v pléne.

Poslanci Národného zhromaždenia vychádzajú z názorov a vôle voličov, posudzujú ich

podnety a požiadavky z hľadiska celospoločenských potrieb. Vecne čelia takým požiadavkám,

ktoré sú v rozpore so záujmami celej spoločnosti. Tým účinne pomáhajú odstraňovať

z nášho života úzke, miestne a často i sobecké hľadiská, ktoré nemôžu prispieť k správnemu

rozvoju našej spoločnosti.

Uvedeným zásadám sa musia prispôsobiť formy práce poslancov vo volebných obvodoch.

V prvom rade je nevyhnutné, aby poslanci Národného zhromaždenia na závodoch, na dedinách

i na schôdzkach občanov vysvetľovali zásadné otázky rozvoja a riadenia našej spoločnosti

a získavali ich pre aktívnu účasť na plnení úloh. To vyžaduje, aby poslanci dôkladne

poznali dokumenty strany a vlády.

Poslanci sa ďalej zameriavajú na priamy styk s voličmi, aby mohli zisťovať ich názory,

prijímať ich podnety a sťažnosti. Pritom je nevyhnutné, aby poslanci Národného zhromaždenia

v úzkej spolupráci s poslancami národných výborov zabezpečovali vybavenie oprávnených

sťažností i správnych podnetov. Majú preto právo sa obracať na národné výbory a ich

poslancov a iné orgány v miestach, okresoch a krajoch, upozorňovať ich na takto zistené

nedostatky. Ak ide o zásadné otázky, ktoré sa nepodarilo vybaviť v mieste a ktoré

sú takého rázu, že je potrebné, aby sa nimi zaoberali ústredné orgány, treba, aby

ich poslanci prednášali v príslušných výboroch a podľa povahy i v pléne Národného

zhromaždenia.

Poslanci s dostatočným predstihom prerokúvajú návrhy zásad nových zákonov a neskoršie

i návrhy týchto zákonov so svojimi voličmi, s národnými výbormi, prípadne s inými

štátnymi a spoločenskými orgánmi. To vyžaduje, aby poslanci dostávali včas príslušné

materiály. Také prerokovanie umožní poslancom tlmočiť názory voličov k novým právnym

úpravám a výbory Národného zhromaždenia môžu po dôkladnom zvážení celoštátnych záujmov

posúdiť i tieto názory a využiť ich v zákonodarnej, príp. kontrolnej činnosti. Poslanci

Národného zhromaždenia sledujú, ako sa zákony v praxi plnia a či niektoré ich ustanovenia

nezastarali. Takéto poznatky uplatňujú pri práci v orgánoch Národného zhromaždenia.

Náročným úlohám prispôsobiť pracovné metódy každého poslanca.

Vo svojej činnosti vo volebných obvodoch vychádzajú poslanci Národného zhromaždenia

z pracovných plánov, ktoré si zostavia po účelných konzultáciách. Vo svojich pracovných

plánoch vychádzajú aj z plánov Predsedníctva a výborov Národného zhromaždenia i z

hlavných úloh príslušných národných výborov.

Poslanci na základe svojich pracovných plánov navštevujú závody, jednotné roľnícke

družstvá, kultúrne a zdravotnícke zariadenia, úrady a pod. vo svojich volebných obvodoch.

Tento styk poslancov s voličmi je zvlášť vhodný, pretože poslancom umožňuje podrobnejšie

poznať politickú a hospodársku situáciu volebných obvodov a využívať tieto poznatky

ako medzi voličmi, tak i v práci v Národnom zhromaždení. Je účelné, aby poslanci spájali

tieto návštevy s verejnými schôdzami, besedami, aktívmi, zvolávanými straníckymi orgánmi,

národnými výbormi a organizáciami združenými v Národnom fronte.

Poslanci spravidla vystupujú na aktívoch, pracovných konferenciách a poradách, na

ktorých sa prerokúvajú dôležité aktuálne problémy hospodárskej a kultúrnej výstavby.

Aktívy, pracovné konferencie a porady sú zdrojom informácií a skúseností pre vlastnú

prácu poslancov ako vo volebných obvodoch, tak i v orgánoch Národného zhromaždenia

a dávajú súčasne možnosť, aby poslanci uplatňovali a presadzovali celoštátne záujmy.

Poslanci ďalej oboznamujú občanov s uzneseniami strany a vlády a s novými zákonmi,

vysvetľujú, aké úlohy z nich vyplývajú pre okres, pre národné výbory, závody, JRD

a pod. a získavajú občanov pre ich plnenie.

Účinnou formou styku poslancov Národného zhromaždenia s pracujúcimi je spolupráca

s krajskou a okresnou tlačou, závodnými časopismi, oblastným vysielaním rozhlasu a

televízie. Táto spolupráca poslancov umožňuje osvetliť širokému okruhu voličov prácu

Národného zhromaždenia a jeho orgánov i účasť jednotlivých poslancov na tejto práci.

Jednou zo základných povinností poslancov je skladať voličom účty zo svojej činnosti.

Túto povinnosť poslanci plnia tým, že svojich voličov informujú o svojej práci ako

vo volebnom obvode, tak i v Národnom zhromaždení a jeho orgánoch. Robia tak v prejavoch

na verejných schôdzkach, besedách, tlačou, rozhlasom a pod. Význam schôdzok a besied,

kde poslanci skladajú účty zo svojej činnosti, vyžaduje, aby ich zvolávatelia starostlivo

pripravili tak, aby sa na nich mohol aktívne zúčastniť čo najväčší počet voličov.

Významná je spolupráca poslancov Národného zhromaždenia s národnými výbormi a ich

poslancami. Poslanci úzko spolupracujú s poslancami národných výborov svojho volebného

obvodu aj v zmysle koordinácie a deľby práce, čerpajú od nich znalosti o situácii

a problematike, ktorá sa v obvode vyskytuje. Tým sa oboznamujú s problematikou národných

výborov. To tiež poslancom Národného zhromaždenia umožní, aby miestne problémy vybavovali

predovšetkým poslanci národných výborov.

Poslanci Národného zhromaždenia pomáhajú národným výborom, aby v súlade s celoštátnymi

úlohami a celospoločenskými záujmami stále lepšie plnili vzrastajúce úlohy národných

výborov v hospodárskej, kultúrnej, zdravotnej a sociálnej výstavbe ich územných obvodov.

Úzka spolupráca poslancov Národného zhromaždenia s národnými výbormi a ich poslancami

je zárukou, že problémy a skúsenosti národných výborov ovplyvnia a obohatia prácu

Národného zhromaždenia a jeho orgánov.

Poslanci Národného zhromaždenia sa zúčastňujú na zasadaniach krajských a okresných

národných výborov. Môžu sa zúčastniť aj na schôdzkach rád národných výborov, najmä

ak je to vzhľadom na povahu prerokúvanej veci účelné. Spolupracujú s komisiami národných

výborov, najmä s tými, ktoré zodpovedajú svojou činnosťou výborom Národného zhromaždenia,

v ktorých sú poslanci zaradení. Pri tejto činnosti aktívne vystupujú, podávajú návrhy

na riešenie rôznych problémov s prihliadnutím na celoštátne záujmy a získané skúsenosti

využívajú na schôdzkach výborov Národného zhromaždenia.

Poslanci Národného zhromaždenia sa vo svojej činnosti vo volebných obvodoch opierajú

i o spoluprácu s ostatnými štátnymi orgánmi. Radia sa napr. s komisiami ľudovej kontroly

a štatistiky, s poľnohospodárskymi výrobnými správami, s orgánmi štátnej arbitráže,

prokuratúry i bezpečnosti, so súdmi o stave socialistickej zákonnosti vo volebných

obvodoch a o opatreniach smerujúcich k predchádzaniu a zamedzovaniu porušovania socialistickej

zákonnosti a pravidiel socialistického spolužitia.

Vo svojej činnosti vo volebných obvodoch sa poslanci opierajú i o orgány a organizácie

Revolučného odborového hnutia, Československého sväzu mládeže i ostatných spoločenských

organizácií, zúčastňujú sa na ich schôdzkach a pod.

Od práce poslancov závisí, aby Národné zhromaždenie mohlo splniť úlohy uložené mu

uznesením Predsedníctva ÚV KSČ o prehĺbení činnosti Národného zhromaždenia

správne, so znalosťou veci, na základe aktivity a iniciatívy más pracujúcich z najrôznejších

oblastí spoločenského života zabezpečovať skutočne celospoločenské potreby a organizovať

úsilie celého štátu a aktivitu miliónov pracujúcich pre to, aby sa plnili úlohy, od

ktorých závisí úspešný vývoj celej spoločnosti. Pritom aby nedochádzalo k nadradzovaniu

čiastkových záujmov a egoisticky chápaných potrieb menšiny pred záujmami a potrebami

všetkého ľudu.

Všetka činnosť Národného zhromaždenia i jeho poslancov bude slúžiť ďalšiemu rozvoju

socialistickej štátnosti a tak pomáhať ďalej zdokonaľovať našu socialistickú demokraciu,

rozširovať účasť pracujúcich na správe štátu a na riadení hospodárstva, upevňovať

politickú a morálnu jednotu našej spoločnosti, zabezpečovať obranu krajiny, strážiť

revolučné vymoženosti ľudu a vytvárať podmienky pre rozvoj všetkých jeho tvorivých

schopností.

Laštovička v. r.