ZÁKON 180/1996 Z. z. NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

§ 1

Rozsah pôsobnosti

Tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti colníctva, organizáciu

colnej správy, postavenie, povinnosti a oprávnenia colných orgánov, postavenie, práva

a povinnosti deklaranta a iných osôb pri colnom dohľade, podmienky vymeriavania cla,

obmedzenia pri zaobchádzaní s tovarom pri jeho obehu v styku so zahraničím, zásady

a podmienky určovania colného dlhu, colné priestupky, colné delikty, colné záložné

právo a vymáhanie nedoplatkov.

§ 2

Základné pojmy

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

osobou fyzická osoba alebo právnická osoba, ak zo súvislostí nevyplýva, že ide iba

o fyzickú osobu alebo iba o právnickú osobu,

b)

slovenskou osobou fyzická osoba s trvalým pobytom

1

)

alebo právnická osoba so sídlom, podnikom alebo s organizačnou zložkou

2

)

v Slovenskej republike (ďalej len „tuzemsko“); ostatné osoby sú zahraničné osoby,

c)

colným štatútom postavenie tovaru, ktoré vyjadruje, že ide o slovenský alebo o zahraničný

tovar,

d)

tovarom všetky hnuteľné hmotné veci a elektrická energia uvedené v kombinovanej nomenklatúre

colného sadzobníka,

e)

slovenským tovarom

1.

tovar, ktorý bol za podmienok ustanovených v tomto zákone úplne získaný alebo vyrobený

v tuzemsku bez toho, aby bol k nemu pridaný tovar dovezený zo zahraničia,

2.

tovar dovezený do tuzemska zo zahraničia a prepustený do voľného obehu,

3.

tovar získaný alebo vyrobený v tuzemsku buď úplne z tovaru uvedeného v bode 2, alebo

z tovaru uvedeného v bodoch 1 a 2,

f)

zahraničným tovarom iný tovar ako tovar uvedený v písmene e); slovenský tovar prepustením

do colného režimu vývozu stráca svoj colný štatút; ustanovenia o tranzite tým nie

sú dotknuté,

g)

tovarom neobchodného charakteru tovar, ktorý je príležitostne prepustený do navrhnutého

colného režimu a ktorý je vzhľadom na druh a množstvo určený výlučne na potrebu alebo

na spotrebu príjemcu alebo cestujúceho a členov jeho domácnosti alebo sa má odovzdať

ako dar,

h)

colným dlhom povinnosť osoby zaplatiť príslušné dovozné clo, dane

3

)

a iné platby pri dovoze alebo v súvislosti s dovozom tovaru (colný dlh pri dovoze)

alebo príslušné vývozné clo (colný dlh pri vývoze),

i)

colnou kontrolou vykonávanie osobitných úkonov colnými orgánmi v rámci colného dohľadu,

najmä kontrola zásielok, zisťovanie a overovanie vlastností tovaru, preverovanie existencie

a pravosti dokladov a listín, kontrola účtovných dokladov a iných záznamov, kontrola

dopravných prostriedkov, kontrola batožín a iného tovaru prevážaného osobami alebo

iným osobám, vykonávanie úradných zisťovaní a vykonávanie prehliadok osôb s cieľom

zabezpečiť dodržiavanie colných predpisov,

j)

colne schváleným určením

1.

prepustenie tovaru do colného režimu,

2.

umiestnenie tovaru do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu,

3.

spätný vývoz tovaru,

4.

zničenie tovaru,

5.

prenechanie tovaru v prospech štátu,

k)

colným režimom (ďalej len „režim“)

1.

voľný obeh,

2.

tranzit,

3.

uskladňovanie v colnom sklade,

4.

aktívny zušľachťovací styk,

5.

prepracovanie pod colným dohľadom,

6.

dočasné použitie,

7.

pasívny zušľachťovací styk,

8.

vývoz,

l)

colným vyhlásením úkon vykonaný formou ustanovenou colnými predpismi, ktorým deklarant

navrhuje režim, do ktorého sa má tovar prepustiť, alebo navrhuje tento režim skončiť

a oznamuje údaje požadované colnými orgánmi na použitie tohto režimu v súlade s colnými

predpismi,

m)

predložením tovaru oznámenie príchodu tovaru colným orgánom do vyhradeného priestoru

colného orgánu, colného priestoru alebo na iné miesto ustanovené alebo schválené colnými

orgánmi, vykonané na účely colného dohľadu ustanoveným spôsobom,

n)

držiteľom režimu osoba, na ktorej účel bolo vykonané colné vyhlásenie, alebo osoba,

na ktorú boli prevedené práva a povinnosti z colného režimu,

o)

dlžníkom osoba, ktorej bola uložená povinnosť splniť colný dlh rozhodnutím colného

orgánu.

§ 3

Colné územie a colné pohraničné pásmo

(1)

Colným územím sa rozumie územie Slovenskej republiky vrátane jeho vzdušného priestoru,

vodných plôch a tokov.

(2)

Colným pohraničným pásmom sa rozumie časť colného územia, ktorého hranica je vymedzená

vzdušnou čiarou vo vzdialenosti do 25 km od štátnych hraníc do vnútrozemia, a kruhové

územie okolo colných letísk s polomerom do 25 km.

(3)

Colné územie, ktoré nie je colným pohraničným pásmom, je colným vnútrozemím.

(4)

Priebeh hranice colného pohraničného pásma vo vnútrozemí ustanoví Ministerstvo financií

Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

§ 4

Deklarant a právo zastúpenia

(1)

Deklarantom sa rozumie osoba, ktorá robí colné vyhlásenie vo vlastnom mene, alebo

osoba, v ktorej mene bolo colné vyhlásenie urobené.

(2)

Colné vyhlásenie môže urobiť každý, kto môže v súlade s colnými predpismi príslušnému

colnému orgánu predložiť tovar, na ktorý sa colné vyhlásenie vzťahuje, alebo zabezpečí

jeho predloženie so všetkými dokladmi ustanovené colnými predpismi, ktoré upravujú

režim, do ktorého je tovar navrhnutý.

(3)

Na colné konanie si každý môže určiť zástupcu. Zastúpenie môže byť

a)

priame, ak zástupca koná v mene a na účet zastúpenej osoby,

b)

nepriame, ak zástupca koná vo vlastnom mene, ale na účet zastúpenej osoby.

(4)

Zástupca musí vyhlásiť, že koná na účet zastúpenej osoby, a špecifikovať, či ide

o zastúpenie priame alebo nepriame. Osoba, ktorá nevyhlási, že koná v mene alebo na

účet inej osoby, alebo vyhlási, že koná v mene alebo na účet inej osoby bez plnomocenstva,

sa považuje za osobu konajúcu vo vlastnom mene a na svoj účet.

(5)

Zastúpenie vzniká na základe dohody o plnomocenstve alebo inej zmluvy.

4

)

(6)

Pri zastúpení podľa odseku 3 písm. b) z právnych úkonov tohto zastúpenia vznikajú

práva a povinnosti nepriamemu zástupcovi aj osobe, v ktorej prospech sa vyhlásenie

urobilo.

(7)

Ak z prijatia colného vyhlásenia vyplývajú pre určitú osobu osobitné povinnosti,

môže byť colné vyhlásenie urobené iba touto osobou a na jej účet.

(8)

Deklarantom môže byť iba slovenská osoba.

(9)

Ustanovenie odseku 8 sa nevzťahuje na prípady, keď je podané colné vyhlásenie

a)

na prepustenie tovaru do režimu tranzitu alebo do režimu dočasného použitia,

b)

príležitostne za predpokladu, že colný orgán považuje podané colné vyhlásenie za

oprávnené a je záruka, že colný dlh bude splnený.

§ 5

(1)

Colným dohľadom sa rozumie súhrn úkonov a opatrení, ktorých vykonávanie patrí do

pôsobnosti colných orgánov.

(2)

Tovar podlieha colnému dohľadu od vstupu do tuzemska až do okamihu zistenia jeho

colného štatútu.

(3)

Zahraničný tovar podlieha colnému dohľadu do okamihu zmeny jeho colného štatútu alebo

umiestnenia tohto tovaru do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu,

alebo jeho spätného vývozu, alebo jeho zničenia pod priamym dohľadom colných orgánov.

Ustanovenia

§ 8

a

97

tým nie sú dotknuté.

(4)

Slovenský tovar, ktorý bol navrhnutý na prepustenie do režimu vývozu, pasívneho zušľachťovacieho

styku, tranzitu alebo uskladnenia v colnom sklade, je pod colným dohľadom od prijatia

colného vyhlásenia, až kým nevystúpi z tuzemska alebo nie je zničený, alebo kým sa

platnosť colného vyhlásenia nezruší. Ustanovenia

§ 8

a

187

tým nie sú dotknuté.

§ 6

(1)

Pri colnom dohľade sa zisťuje druh, množstvo a iné skutočnosti o tovare, ktoré sú

potrebné na posúdenie, či sa dovoz, vývoz alebo tranzit tovaru uskutočňujú alebo uskutočnili

v súlade s colnými predpismi a osobitnými predpismi.

5

)

(2)

Pri colnom dohľade sa musia rešpektovať ústavné a iné zákonné ustanovenia o ochrane

osobnej slobody a listového tajomstva.

(3)

Colné orgány môžu pri vykonávaní colného dohľadu tiež zhotovovať kópie príslušných

dokladov, požadovať potrebné vysvetlenia, ako aj zhotovovať dokumentáciu. V prípade

porušenia colných predpisov alebo v prípade dôvodného podozrenia, že boli colné predpisy

porušené, môžu tieto doklady na nevyhnutne potrebný čas zadržať.

§ 6a

(1)

Colné orgány sú oprávnené kontrolovať, či dovážané výrobky majú vyhlásenia o zhode

a značky zhody tak, ako to ustanovuje osobitný predpis.

5a

)

(2)

Dovozca výrobkov je povinný na výzvu colného orgánu preukázať, že ním dovážané výrobky

majú vyhlásenie o zhode alebo certifikát zhody a značku zhody tak, ako to ustanovuje

osobitný predpis.

5a

)

(3)

Colné orgány bez meškania informujú orgány dohľadu pred prepustením do režimu voľného

obehu podľa

§ 95

a

98

o tých výrobkoch, ktoré

a)

podliehajú posúdeniu zhody a dovozca nepreukáže vyhlásením o zhode alebo certifikátom

zhody a značkou zhody alebo vyhlásením o zhode a certifikátom zhody a značkou zhody,

alebo značkou zhody, alebo ak nemá inú možnosť, technickými predpismi

5b

)

ustanovenou sprievodnou dokumentáciou, že výrobky spĺňajú technické požiadavky podľa

technických predpisov,

5b

)

ak majú podozrenie, že sprievodná dokumentácia, vyhlásenie o zhode alebo certifikát

zhody a značka zhody sa neoprávnene použili, zmenili alebo sfalšovali,

b)

vykazujú také charakteristiky, ktoré by mohli vyvolať vážnu pochybnosť o tom, či

výrobok nepredstavuje vážne a bezprostredné riziko ohrozenia zdravia a bezpečnosti.

(4)

Colné orgány pri výkone činnosti podľa odseku 3 dodržiavajú osobitný predpis,

5a

)

pričom pri pozastavení prepustenia výrobkov do voľného obehu musia brať do úvahy

charakter výrobku, najmä takého, ktorý podlieha rýchlej skaze.

(5)

Výrobok musia colné orgány prepustiť ako tovar do režimu voľného obehu, ak zistia,

že nepredstavuje vážne a bezprostredné riziko, alebo ho nemožno považovať za výrobok,

ktorý sa uvádza na trh v rozpore s technickými predpismi,

5b

)

alebo ak do troch pracovných dní od oznámenia colných orgánov podľa odseku 3 nevykonajú

orgány dohľadu žiadne opatrenia.

(6)

Ak colné orgány zistia, že výrobok predstavuje vážne a bezprostredné riziko, vykonajú

príslušné opatrenia vrátane zákazu prepustenia dovážaných výrobkov do režimu voľného

obehu.

§ 7

(1)

Kto má alebo je pravdepodobné, že má tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu, môže

byť podrobený colnej kontrole, ktorá je súčasťou colného dohľadu.

(2)

V prípade dôvodného podozrenia, že osoba ukrýva u seba tovar, ktorý podlieha colnému

dohľadu, je možné v rámci colného dohľadu vykonať prehliadku osoby.

(3)

Prehliadka osoby sa môže vykonať až vtedy, ak výzva colníka, aby podozrivá osoba

vydala ukrývaný tovar, je bezvýsledná. Na žiadosť prehľadanej osoby sa môže prehliadka

vykonať za prítomnosti inej osoby. Colník je povinný o tomto osobu poučiť. Účasť inej

osoby je možné odoprieť, ak by mohlo dôjsť k ohrozeniu jej života alebo zdravia. Prehliadku

osoby môže vykonať len osoba rovnakého pohlavia. Spôsob kontroly nad vykonávaním prehliadky

osôb a náležitostí úradného záznamu ustanoví Ministerstvo financií Slovenskej republiky

všeobecne záväzným právnym predpisom.

(4)

Colná kontrola obsahu poštových zásielok, na ktoré sa vzťahuje listové tajomstvo,

sa vykoná iba vtedy, ak je dôvodné podozrenie, že poštové zásielky obsahujú nielen

písomné oznámenie, ale aj tovar. Skutočnosť, že bola vykonaná colná kontrola, sú povinné

colné orgány potvrdiť na obale poštovej zásielky úradne stanoveným spôsobom a vyhotoviť

o tom úradný záznam.

§ 8

Oslobodenie od colnej kontroly

Colnej kontrole nepodlieha

a)

tovar dovážaný, vyvážaný a prepravovaný v tranzite v osobnej batožine predstaviteľmi

iných štátov a ostatnými osobami, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodného

práva,

b)

diplomatická a konzulárna pošta a batožina a iná pošta požívajúca ochranu podľa medzinárodného

práva,

c)

diplomatická pošta Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a zastupiteľských

úradov Slovenskej republiky.

§ 9

Informácie o colných predpisoch

(1)

Každý môže od colných orgánov požadovať informáciu o colných predpisoch uplatňovaných

v konkrétnom prípade. Ak sa žiadosť, ktorá sa vzťahuje na tovar obchodného charakteru,

nevzťahuje na skutočne zamýšľaný dovoz alebo vývoz, colné orgány nie sú povinné túto

informáciu podať.

(2)

Colné orgány na základe písomnej žiadosti vydávajú rozhodnutie o nomenklatúrnom zaradení

tovaru alebo o pôvode tovaru (ďalej len „záväzná informácia“). K žiadosti musia byť

pripojené potrebné vzorky alebo, ak to nie je vzhľadom na povahu tovaru možné, zobrazenie

a technický popis tovaru. Každá žiadosť sa môže týkať len jedného druhu tovaru. Ak

si príslušný colný orgán vyžiada na správne posúdenie veci znalecký posudok alebo

vykonanie analýzy tovaru, uhrádza náklady na vyhotovenie znaleckého posudku alebo

na vykonanie analýzy žiadateľ záväznej informácie.

(3)

Záväzná informácia o pôvode tovaru musí byť vydaná najneskôr do 150 kalendárnych

dní odo dňa prijatia žiadosti príslušným colným orgánom.

(4)

Záväzná informácia podaná písomne je počas šiestich rokov záväzná, ak nie je týmto

zákonom ustanovené inak.

(5)

Záväzná informácia platí len vo vzťahu k osobe, ktorej bola vydaná na účely nomenklatúrneho

zaradenia tovaru, a na tovar, ktorý je uvedený v colnom vyhlásení prijatom po vydaní

záväznej informácie. Osoba, ktorej bola záväzná informácia vydaná, musí preukázať,

že tovar uvedený v colnom vyhlásení v celom rozsahu zodpovedá tovaru, ktorý je opísaný

v záväznej informácii.

(6)

Ak bola záväzná informácia vydaná na základe nepresných alebo neúplných údajov žiadateľa,

colné orgány, ktoré ju vydali, ju zrušia. Colné orgány zrušia záväznú informáciu aj

v prípade, ak sa dodatočne zistia závažné dôvody na zaradenie tovaru do inej podpoložky

colného sadzobníka.

(7)

Záväzná informácia stráca platnosť,

a)

ak je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom,

b)

ak nie je v súlade s výkladom jednej z nomenklatúr uvedených v

§ 21 ods. 5 písm. a) a b)

z dôvodu zmeny kombinovanej nomenklatúry alebo výkladu nomenklatúrneho zaradenia

podľa poznámok a vysvetliviek k nomenklatúre harmonizovaného systému opisu a číselného

označovania tovaru,

6

)

c)

oznámením o jej zrušení osobe, ktorej bola vydaná.

(8)

Stratu platnosti alebo zrušenie záväznej informácie musia colné orgány oznámiť osobe,

ktorej bola vydaná.

(9)

Ak je záväzná informácia neplatná z dôvodov uvedených v odseku 7 písm. b) a c), môže

osoba, ktorej bola informácia vydaná, záväznú informáciu použiť ešte tri mesiace odo

dňa oznámenia jej neplatnosti, ak na základe tejto záväznej informácie uzavrela záväzné

zmluvy o predaji alebo o nákupe tovaru. Ak je informácia neplatná z dôvodu uvedeného

v odseku 7 písm. a), môže byť lehota, počas ktorej môže byť záväzná informácia používaná

aj po zrušení jej platnosti, ustanovená všeobecne záväzným právnym predpisom, s ktorým

je v rozpore.

(10)

Na postup colných orgánov pri vydávaní záväzných informácií sa nevzťahujú všeobecné

predpisy o správnom konaní.

7

)

§ 10

(1)

Každý, kto má tovar podliehajúci colnému dohľadu, je povinný umožniť colným orgánom

vykonávanie colného dohľadu v dopravných prostriedkoch, prevádzkových skladoch a na

iných miestach, na ktorých sa tento tovar nachádza, a predložiť colným orgánom všetky

doklady, ktoré sa vzťahujú na tento tovar.

(2)

Osoby, u ktorých sa vykonáva colný dohľad, sú povinné strpieť úkony nevyhnutné na

vykonanie tohto dohľadu a sú povinné poskytovať colným orgánom pri jeho vykonávaní

nevyhnutnú súčinnosť.

(3)

Osoba, u ktorej sa vykonáva colný dohľad, je povinná na výzvu colných orgánov predložiť

buď doklad osvedčujúci, že tovar bol riadne dovezený, alebo doklad o kúpe, dodací

list od výrobcu alebo akýkoľvek dôkazný prostriedok, z ktorého je zrejmé, že tovar

pochádza od osôb oprávnených v tuzemsku podnikať. Ak táto osoba nepredloží príslušné

doklady, colné orgány na jej náklady a nebezpečenstvo kontrolovaný tovar premiestnia

na miesto, ktoré je pod ich priamym dohľadom, a ustanovia lehotu na dodatočné predloženie

týchto dokladov.

(4)

Poskytnutie dokladov, údajov a informácií môže odmietnuť ten, kto by tým porušil

zákonom uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, s výnimkou prípadu, že ho tejto

povinnosti zbavil príslušný orgán alebo ten, v koho záujme túto povinnosť má.

(5)

Súdy, iné štátne orgány, obce a notári v prípadoch, keď predmet konania pred nimi

podlieha podľa tohto alebo osobitného zákona clu, daniam

3

)

a iným platbám vyberaným pri dovoze, vývoze alebo pri tranzite, sú povinné oznámiť

colným orgánom údaje potrebné na vymeranie a vymáhanie tohto cla, daní a iných platieb.

(6)

Štátne kontrolné orgány majú povinnosť oznamovať colným orgánom výsledky kontrol,

ktoré majú vzťah k colnému dlhu alebo k daňovým povinnostiam.

(7)

Orgány telekomunikácií sú na účely colného konania, konania o delikte, vymáhania

nedoplatku alebo kontroly po prepustení tovaru povinné oznámiť colným orgánom na ich

písomnú žiadosť údaje o užívateľoch telefónnych, ďalekopisných a telefaxových staníc.

(8)

Vydavatelia tlače sú povinní na písomnú žiadosť colných orgánov oznámiť meno objednávateľa

inzerátu uverejneného pod značkou.

(9)

Verejní dopravcovia sú na výzvu colných orgánov povinní oznámiť najmä odosielateľov

a adresátov a skutočných príjemcov nimi prepravovaných nákladov, ako aj údaje o čase

prepravy, množstve prepravovaného tovaru, charaktere zásielky a prípadne ďalšie údaje,

ak im sú známe.

(10)

Ozbrojené bezpečnostné zbory a iné ozbrojené zbory sú povinné v rámci svojej pôsobnosti

poskytnúť colným orgánom v nevyhnutnom rozsahu súčinnosť na zabezpečenie úloh podľa

colných predpisov.

(11)

Colné orgány sú na účely colného konania a daňového konania vrátane vymáhania colných

a daňových nedoplatkov oprávnené písomne vyžadovať od bánk a pobočiek zahraničných

bánk

7aa

)

informácie podliehajúce bankovému tajomstvu

7ab

)

o ich klientoch, ktorí sú účastníkmi colného konania alebo daňového konania vrátane

uplatňovania vymáhania colných a daňových nedoplatkov, a to čísla ich bankových účtov,

stavy na týchto účtoch a ich zmeny a údaje o pôžičkách a úveroch poskytnutých týmto

klientom.

§ 10a

(1)

Pôvodný nositeľ práva dielo použiť

7a

)

alebo osoba oprávnená na výkon jeho práva dielo použiť

7b

)

môže od colných orgánov požadovať informácie o obsahu a rozsahu dovozu tovaru, ktorý

má povahu rozmnoženiny diela alebo jeho zvukového záznamu, obrazového záznamu, zvukovo-obrazového

záznamu alebo tovaru, ktorý môže slúžiť ako nosič na vyhotovovanie takéhoto záznamu

(nenahraný nosič záznamu), a nahliadať do colných dokumentov s cieľom zistiť, či je

dovoz tohto tovaru na účel rozširovania na trhu v súlade s osobitným právnym predpisom.

7c

)

(2)

Colný orgán na písomnú žiadosť osoby oprávnenej podľa odseku 1 preruší najviac na

desať pracovných dní colné konanie o prepustenie tovaru do voľného obehu, ak existuje

odôvodnené podozrenie, že dovozcom tohto tovaru boli porušené práva podľa osobitného

predpisu.

7c

)

V odôvodnených prípadoch možno lehotu prerušenia konania predĺžiť o ďalších desať

pracovných dní.

(3)

Ak dovozca tovaru uvedeného v odseku 1 v lehote podľa odseku 2 nepreukáže, že dovoz

tohto tovaru je v súlade s osobitným predpisom,

7c

)

colný orgán neprepustí tento tovar do režimu voľného obehu.

(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 platia obdobne aj pri vývoze tovaru uvedeného v odseku

1.

§ 11

(1)

Ten, kto uskutočnil dovoz, vývoz alebo tranzit tovaru, alebo ten, kto má doklady

týkajúce sa dovozu, vývozu alebo tranzitu tovaru u seba alebo u niekoho iného, je

povinný tieto doklady uschovať v lehote podľa osobitného predpisu, najmenej však na

čas desiatich rokov, aby mohol správnosť, pravdivosť a presnosť údajov uvedených v

colnom vyhlásení, pravosť priložených dokladov a skutočnosti tvrdené v colnom konaní

na požiadanie colných orgánov preukázať, a to bez ohľadu na prostriedok, na ktorom

sú vedené.

(2)

Lehota uvedená v odseku 1 začína plynúť od konca kalendárneho roka, v ktorom

a)

colný orgán prijal vyhlásenie na prepustenie tovaru do voľného obehu iného, ako je

uvedený v písmene b), alebo na vývoz,

b)

prestal byť tovar prepustený do voľného obehu s úplným alebo s čiastočným oslobodením

od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia pod colným dohľadom,

c)

bol skončený iný režim, ako je uvedený v písmenách a) a b).

(3)

Ak sa pri následnej kontrole vykonanej so zameraním na správne určenie colného dlhu

zistí, že je potrebné pôvodné rozhodnutie zmeniť, lehota podľa odseku 1 prestáva plynúť

odo dňa tohto zistenia až do vydania nového rozhodnutia.

(4)

Ak je lehota na vykonávanie colných predpisov ustanovená týmito predpismi, nie je

možné ju predĺžiť, ak tento zákon neustanovuje inak.

(5)

Ak by malo uplynutie určenej lehoty za následok zánik práva alebo uloženia sankcie

a žiadateľ preukáže, že nemohol lehotu dodržať v dôsledku nehody alebo vyššej moci,

colný orgán môže lehotu primerane predĺžiť.

§ 12

Povinnosť mlčanlivosti

(1)

Colníci sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámili

pri plnení úloh colnej správy alebo v súvislosti s nimi a ktoré si vyžadujú v záujme

právnických osôb a fyzických osôb, aby ostali utajené.

(2)

Od povinnosti mlčanlivosti môže colníka oslobodiť generálny riaditeľ Colného riaditeľstva

Slovenskej republiky.

§ 13

Orgánmi štátnej správy pre oblasť colníctva sú

a)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“),

b)

Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „colné riaditeľstvo“),

c)

colné úrady.

§ 14

Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť colníctva plní najmä tieto

úlohy

a)

vypracúva koncepciu colníctva,

b)

vykonáva dohľad nad colnou správou,

c)

vypracúva návrhy medzinárodných zmlúv a dohôd pre oblasť colníctva, doručuje písomnosti

a rozhodnutia colných orgánov iných štátov,

d)

rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam colného riaditeľstva a preskúmava jeho

rozhodnutia v mimoodvolacích konaniach,

e)

rozhoduje o odpustení cla, daní a iných platieb vyberaných pri dovoze,

f)

otvára, zrušuje colné priechody a mení ich charakter,

g)

ustanovuje colné orgány a vymedzuje ich oprávnenie na odpustenie cla, daní a iných

platieb vyberaných pri dovoze,

h)

ustanovuje všeobecne záväzným právnym predpisom sídla a pracovné obvody colných úradov

a sídlo colného riaditeľstva,

i)

riadi colné riaditeľstvo a schvaľuje jeho vnútornú štruktúru.

§ 15

(1)

Colnú správu tvorí colné riaditeľstvo a colné úrady (ďalej len „colné orgány“).

(2)

Colné orgány sú orgánmi štátnej správy, ktoré plnia najmä úlohy v oblasti colníctva,

colných sadzieb, colnej hodnoty a nomenklatúrneho zaraďovania a označovania pôvodu

tovaru, colnej štatistiky, úlohy podľa osobitných predpisov

8

)

medzinárodných zmlúv,

9

)

ktorými je Slovenská republika viazaná, a v ďalších oblastiach určených týmto zákonom

alebo osobitným zákonom.

(3)

Colné orgány vykonávajú aj správu

a)

dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní,

3

)

b)

ďalších daní a poplatkov v rozsahu určenom osobitným zákonom,

10

)

c)

iných platieb pri dovoze tovaru.

(4)

Colné orgány spolupracujú najmä so Svetovou colnou organizáciou, Svetovou organizáciou

obchodu – WTO a s colnými správami iných štátov v rozsahu vymedzenom ministerstvom.

§ 16

Colné riaditeľstvo

(1)

Colné riaditeľstvo je územným colným orgánom, ktorý vykonáva svoju pôsobnosť na celom

území Slovenskej republiky.

(2)

Colné riaditeľstvo je rozpočtovou organizáciou.

(3)

Colné riaditeľstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá generálny riaditeľ, ktorého

vymenúva a odvoláva minister financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister“)

.

(4)

Colné riaditeľstvo plní najmä tieto úlohy

a)

riadi a kontroluje colné úrady,

b)

vykonáva dohľad nad colnými úradmi,

c)

rozhoduje v colnom a správnom konaní ako najbližšie nadriadený orgán podľa osobitného

predpisu,

7

)

d)

zabezpečuje a plní úlohy v oblasti boja proti pašovaniu omamných a psychotropných

látok, proti ilegálnej preprave rádioaktívnych a iných vysoko nebezpečných materiálov,

e)

rozhoduje o vrátení alebo o odpustení cla, daní a iných platieb,

f)

zabezpečuje získavanie a spracúvanie informácií pre colnú štatistiku o tovare, ktorému

bolo pridelené colne schválené určenie, a vedie colnú štatistiku,

g)

zabezpečuje a plní úlohy v oblasti odhaľovania trestných činov spáchaných v súvislosti

s porušením colných predpisov (ďalej len „trestný čin“) a zisťovania ich páchateľov,

11

)

h)

v odôvodnených prípadoch vykonáva úkony, ktoré inak patria do pôsobnosti colných

úradov,

i)

doručuje písomnosti a oznamuje rozhodnutia colných orgánov iných štátov,

j)

vydáva záväzné informácie o nomenklatúrnom zaradení tovaru a o pôvode tovaru,

k)

vytvára, udržiava a prevádzkuje informačné systémy, v ktorých zhromažďuje, spracúva,

uchováva, odovzdáva, využíva, ochraňuje a vyraďuje informácie o osobách, ktoré porušili

alebo je dôvodné podozrenie, že porušujú colné predpisy,

l)

zabezpečuje vecné a osobné potreby colnej správy.

§ 17

Colné úrady

(1)

Colné úrady sú colnými orgánmi, ktoré vykonávajú svoju územnú pôsobnosť v ustanovenom

pracovnom obvode. V územnom obvode kraja vytvoreného podľa osobitného zákona môže

byť zriadených viac colných úradov.

(2)

Na zabezpečenie efektívnejšieho uplatňovania colného dohľadu zriaďuje colné riaditeľstvo

na návrh colného úradu v rámci územného obvodu colného úradu colné stanice a pobočky

colného úradu, ktoré majú právomoc a pôsobnosť colného úradu v rozsahu vymedzenom

colným riaditeľstvom.

(3)

V územnom obvode okresu vytvoreného podľa osobitného zákona môže byť zriadených viac

pobočiek colných úradov a viac staníc colných úradov alebo nemusí byť zriadená ani

jedna pobočka alebo ani jedna stanica.

(4)

Na čele colného úradu je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva generálny riaditeľ

colného riaditeľstva. Na čele colnej stanice a pobočky colného úradu je vedúci, ktorého

vymenúva a odvoláva riaditeľ colného úradu.

(5)

Colné úrady na železničných staniciach, v prístavoch, na letiskách, na poštách a

na iných miestach, ak vykonávajú vstupný a výstupný colný dohľad, sú pohraničnými

colnými úradmi. Ostatné colné úrady sú vnútrozemskými colnými úradmi.

(6)

Colný úrad plní najmä tieto úlohy

a)

vymeriava, vyberá a eviduje clo, dane a iné platby vyberané pri dovoze a vývoze tovaru,

vymeriava úroky z omeškania a zabezpečuje platenie cla, daní a iných platieb, preplatkov

na inom cle, daniach alebo na iných platbách,

b)

rozhoduje o určení colnej hodnoty,

c)

zabezpečuje získavanie informácií pre colnú štatistiku o tovare, ktorému bolo pridelené

colne schválené určenie, vedie údajovú základňu o dovoze a vývoze tovaru,

d)

rozhoduje o vzniku colného záložného práva,

e)

vymáha nedoplatky na cle, daniach a na iných platbách a zabezpečuje výkon rozhodnutí,

f)

odhaľuje a prejednáva priestupky podľa colného zákona a podľa osobitných predpisov,

12

)

odhaľuje a prejednáva colné delikty podľa colného zákona a podľa osobitných predpisov

12

)

, odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov,

11

)

g)

vytvára, udržiava a prevádzkuje informačné systémy, v ktorých zhromažďuje, spracúva,

uchováva, odovzdáva, využíva, ochraňuje a vyraďuje informácie o osobách, ktoré porušili

alebo je dôvodné podozrenie, že porušujú colné predpisy v rámci územného obvodu,

h)

schvaľuje spôsobilosť dopravných prostriedkov na prepravu tovaru pod colnou uzáverou,

i)

zisťuje, či tovar a dopravné prostriedky prestúpili cez štátnu hranicu v súlade s

colnými predpismi, a v prípade ich porušenia vykonáva opatrenia podľa tohto zákona,

j)

usmerňuje pohyb osôb a dopravných prostriedkov a zabezpečuje dodržiavanie verejného

poriadku v colnom priestore,

k)

pátra po tovare, ktorý unikol colnému dohľadu,

l)

pátra po osobách, ktoré porušili colné predpisy, zisťuje a zamedzuje porušovanie

colných predpisov, vedie boj proti pašovaniu a spolupracuje v tejto oblasti,

m)

vykonáva kontrolu po prepustení tovaru,

n)

v odôvodnených prípadoch zabezpečuje a vykonáva sprievod osôb, dopravných prostriedkov

a tovaru od colného úradu odoslania k colnému úradu určenia,

o)

povoľuje odklad platenia a platenia v splátkach cla, daní a iných platieb vyberaných

pri dovoze alebo pri vývoze tovaru,

p)

kontroluje a potvrdzuje súhlas na dovoz a vývoz exemplárov chránených druhov rastlín

a chránených druhov živočíchov podľa osobitného predpisu.

5

)

§ 17a

Colníci

Colníci tvoria ozbrojený zbor, ktorý plní úlohy podľa tohto zákona, iných všeobecne

záväzných právnych predpisov a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika

viazaná, na colnom riaditeľstve a colných úradoch.

§ 17b

(1)

Pri služobných úkonoch a služobných zákrokoch je colník povinný dbať na česť, vážnosť

a dôstojnosť fyzických osôb i vlastnú a nesmie pripustiť, aby im v súvislosti s touto

činnosťou vznikla bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do ich práv a slobôd prekročil

mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného služobným úkonom alebo služobným

zákrokom.

(2)

Služobným úkonom sa rozumie úkon colníka pri vykonávaní colnej kontroly.

(3)

Služobným zákrokom sa rozumie opatrenie urobené colníkom v rámci tohto zákona smerujúce

proti fyzickej osobe, ktorá porušuje zákony a ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy,

spôsobom uvedeným v

§ 17i ods. 1

a v

§ 17m až 17u

.

(4)

Colník je povinný pri služobnom úkone alebo pri služobnom zákroku spojenom so zásahom

do práv alebo slobôd fyzických osôb poučiť ich, ak to okolnosti prípadu dovoľujú,

o ich právach, v opačnom prípade ich poučí bez zbytočného odkladu.

§ 17c

Colník nie je povinný vykonať služobný zákrok, ak

a)

naň nebol odborne vyškolený alebo vycvičený a ak povaha služobného zákroku také odborné

vyškolenie alebo vycvičenie vyžaduje, alebo

b)

tomu bráni povinnosť splniť úlohu, ktorej nesplnenie by spôsobilo zrejme závažnejšie

následky než nevykonanie služobného zákroku.

§ 17d

(1)

Colník je pri služobnom zákroku povinný, ak to povaha a okolnosti prípadu dovoľujú,

použiť zodpovedajúcu výzvu.

(2)

Ak to povaha služobného zákroku vyžaduje, použije colník pred výzvou slová „V mene

zákona!“.

(3)

Každý je povinný poslúchnuť výzvu zakročujúceho colníka.

§ 17e

(1)

Colník je povinný pri výkone svojich oprávnení preukázať svoju príslušnosť k colnej

správe, ak to povaha a okolnosti služobného úkonu alebo služobného zákroku dovoľujú.

(2)

Colník preukazuje svoju príslušnosť k colnej správe služobnou rovnošatou pri výkone

služby označenou identifikačným číslom alebo služobným preukazom colníka, alebo ústnym

vyhlásením „colná správa“.

(3)

Ústnym vyhlásením „colná správa“ preukazuje colník svoju príslušnosť k colnej správe

iba vo výnimočných prípadoch, keď okolnosti služobného zákroku neumožňujú preukázať

túto príslušnosť služobnou rovnošatou alebo služobným preukazom colníka. Služobnou

rovnošatou alebo služobným preukazom colníka sa colník preukáže ihneď, len čo to okolnosti

služobného zákroku dovolia.

§ 17f

Okolnosťou, ktorá nedovoľuje poučenie fyzickej osoby o jej právach podľa

§ 17b ods. 4

alebo ktorá nedovoľuje použiť výzvu podľa

§ 17d ods. 1

, alebo ktorá nedovoľuje preukázanie príslušnosti k colnej správe podľa

§ 17e ods. 1

, je najmä bezprostredné napadnutie colníka a bezprostredné ohrozenie života alebo

zdravia inej fyzickej osoby.

§ 17g

Oprávnenie požadovať vysvetlenie

(1)

Colník je oprávnený požadovať potrebné vysvetlenia od toho, kto môže prispieť k objasneniu

skutočností dôležitých na odhalenie trestného činu alebo priestupku súvisiaceho s

dovozom, vývozom alebo s tranzitom tovaru, a ich páchateľa, a v prípade potreby ho

vyzvať, aby sa v primeranej lehote dostavil na colný úrad na spísanie zápisnice o

podaní vysvetlenia.

(2)

Každý je povinný výzve alebo požiadavke podľa odseku 1 vyhovieť.

(3)

Vysvetlenie môže odoprieť iba ten, kto by ním sebe, svojmu príbuznému v priamom rade,

súrodencovi, osvojencovi, manželovi alebo druhovi, alebo iným fyzickým osobám v rodinnom

alebo obdobnom pomere, ktorých ujmu by právom pociťoval ako ujmu vlastnú, spôsobil

nebezpečenstvo trestného stíhania alebo nebezpečenstvo postihu za priestupok alebo

kto by ním porušil zákonom uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, ibaže by ho

tejto povinnosti zbavil príslušný orgán alebo ten, v koho záujme túto povinnosť má.

(4)

Colník je povinný vopred fyzickú osobu poučiť o možnosti odoprieť vysvetlenie podľa

odseku 3 a oznámiť jej základné údaje o predmete požadovaného vysvetlenia.

(5)

Kto sa ustanoví na výzvu, má nárok na náhradu potrebných vedľajších výdavkov a na

náhradu ušlého zárobku (ďalej len „náhrada“). Náhradu poskytuje colný úrad.

(6)

Nárok na náhradu podľa odseku 5 zaniká, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch

dní odo dňa, keď sa na výzvu podľa odseku 1 ustanovila; o tom musí byť táto osoba

poučená.

(7)

Ak fyzická osoba bez dostatočného ospravedlnenia alebo bez závažných dôvodov nevyhovie

výzve podľa odseku 1, môže byť predvedená na colný úrad na spísanie zápisnice o podaní

vysvetlenia.

(8)

Zápisnica o podaní vysvetlenia sa musí spísať s fyzickou osobou po jej predvedení;

po jej spísaní colník túto osobu prepustí.

(9)

O predvedení spíše colník úradný záznam.

§ 17h

Oprávnenie požadovať preukázanie totožnosti

(1)

Preukázanie totožnosti znamená preukázanie mena a priezviska, dátumu narodenia a

miesta trvalého pobytu, prípadne miesta prechodného pobytu

12a

)

fyzickej osoby.

(2)

Colník je oprávnený vyzvať na preukázanie totožnosti osobu,

a)

ktorá je podozrivá z páchania trestného činu alebo priestupku alebo podozrivú zo

spáchania trestného činu alebo priestupku v súvislosti s dovozom, vývozom alebo tranzitom

tovaru alebo

b)

od ktorej sa vyžaduje vysvetlenie podľa

§ 17g ods. 1

, alebo

c)

ktorá sa zdržiava v colnom pohraničnom pásme.

Táto osoba je povinná výzve vyhovieť.

(3)

Po zistení totožnosti osoby uvedenej v odseku 2 písm. c) colník túto osobu ihneď

prepustí, ak nejde o hľadanú alebo nezvestnú fyzickú osobu. Ak ide o fyzickú osobu

hľadanú pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, bez meškania ju odovzdá

útvaru Policajného zboru. V prípade nezvestnej fyzickej osoby upovedomí toho, kto

nezvestnosť tejto osoby oznámil, prípadne ju odovzdá príslušnému orgánu alebo zákonnému

zástupcovi.

(4)

Ak osoba uvedená v odseku 2 odmietne preukázať svoju totožnosť alebo ak ju nemôže

preukázať ani po predchádzajúcom poskytnutí potrebnej súčinnosti na preukázanie svojej

totožnosti, je colník oprávnený túto osobu predviesť na colný úrad na vykonanie služobných

úkonov na účel zistenia jej totožnosti alebo objasnenia veci.

(5)

Ak colník nezistí totožnosť fyzickej osoby predvedenej podľa odseku 4 do 12 hodín

od predvedenia ani na základe oznámených údajov v evidenciách obyvateľov a ak je podozrenie,

že predvedená fyzická osoba uvádza nepravdivé údaje o svojej osobe, odovzdá ju najbližšiemu

útvaru Policajného zboru.

(6)

O predvedení spíše colník úradný záznam.

§ 17i

Oprávnenie odňať zbraň

(1)

Colník je oprávnený presvedčiť sa, či predvádzaný nemá pri sebe zbraň,

12b

)

ktorou by mohol ohroziť svoj život alebo zdravie alebo život alebo zdravie inej fyzickej

osoby, a odňať ju.

(2)

Colník je povinný pri prepustení predvedeného vrátiť mu proti podpisu zbraň odňatú

podľa odseku 1. Ak zákonné dôvody bránia odňatú zbraň vrátiť, vystaví colník predvedenému

potvrdenie o odňatí zbrane.

§ 17j

Oprávnenie na obmedzenie voľného pohybu fyzickej osoby správajúcej sa násilne

(1)

Colník môže tomu, kto sa správa násilne voči nemu alebo voči inému alebo ničí majetok,

po márnej výzve, aby od takého konania upustil, obmedziť možnosť voľného pohybu.

(2)

Obmedzenie voľného pohybu môže trvať iba po dobu, kým fyzická osoba od násilného

správania upustí alebo kým bude odovzdaná najbližšiemu policajnému orgánu, najdlhšie

však dve hodiny, pritom sa musí tejto osobe umožniť sedieť, prípadne vykonávať hygienické

potreby.

(3)

O dôvodoch použitia tohto oprávnenia spíše colník úradný záznam.

§ 17k

Oprávnenie zakázať vstup na určené miesta

Colník je oprávnený prikázať každému, aby na nevyhnutne potrebnú dobu nevstupoval

na určené miesta alebo sa na nich nezdržiaval, ak to vyžaduje zabezpečenie vykonávania

colnej kontroly.

§ 17ka

Oprávnenie držať nebezpečné látky a zakázané veci

(1)

Na účely výučby, výcviku, skúšok a v súvislosti s výkonom služby je určený colník

oprávnený držať, skladovať a používať nebezpečné látky a zakázané veci. Takýmito látkami

a vecami sa rozumejú najmä omamné a psychotropné látky a prekurzory,

12ba

)

výbušniny, výbušné predmety, jedy,

12bb

)

falzifikáty peňazí, známok a cenných papierov.

12bc

)

(2)

O držbe, skladovaní a používaní nebezpečných látok a zakázaných vecí uvedených v

odseku 1 sa vedie evidencia a záznamy o množstve a spôsobe, ako sa s nimi nakladá.

§ 17l

Donucovacie prostriedky

(1)

Použitím donucovacieho prostriedku sa má dosiahnuť účel sledovaný služobným zákrokom,

pričom sa použije iba taký donucovací prostriedok, ktorý je nevyhnutne potrebný na

prekonanie odporu toho, kto sa dopúšťa protiprávneho konania. O tom, ktorý z donucovacích

prostriedkov použije, rozhoduje colník podľa konkrétnej situácie tak, aby tomu, proti

komu zakročuje, nespôsobil ujmu zrejme neprimeranú povahe a nebezpečnosti protiprávneho

konania.

(2)

Pred použitím donucovacích prostriedkov je colník povinný vyzvať toho, proti komu

zakročuje, aby upustil od protiprávneho konania, s výstrahou, že sa použije niektorý

z donucovacích prostriedkov. Od výzvy a výstrahy môže upustiť len v prípade, ak je

sám napadnutý alebo ak je zjavne a bezprostredne ohrozený život alebo zdravie inej

fyzickej osoby a vec neznesie odklad.

(3)

Donucovacie prostriedky sú

a)

hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany,

b)

slzotvorné prostriedky, elektrické paralyzátory,

c)

obušok,

d)

putá,

e)

služobný pes,

f)

technické a iné prostriedky na zabránenie odjazdu vozidla a na násilné zastavenie

vozidla,

g)

úder strelnou zbraňou,

h)

hrozba namierenou strelnou zbraňou,

i)

varovný výstrel do vzduchu.

§ 17m

Použitie hmatov, chvatov, úderov a kopov sebaobrany, slzotvorných prostriedkov a obušku

(1)

Colník je oprávnený použiť hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany, slzotvorné prostriedky

a obušok, aby

a)

zaistil vlastnú bezpečnosť alebo bezpečnosť inej fyzickej osoby pred protiprávnym

útokom, ak sa po márnej výzve od útoku neupustí, útok bezprostredne hrozí, trvá alebo

podľa všetkých známok bude pokračovať,

b)

zabránil výtržnosti, ruvačke, fyzickému napádaniu fyzických osôb alebo úmyselnému

poškodzovaniu majetku,

c)

predviedol alebo zadržal fyzickú osobu, ktorá kladie aktívny odpor,

d)

zabránil násilnému vstupu nepovolaných fyzických osôb do chránených objektov colnej

správy alebo na miesta, kam je vstup zakázaný.

(2)

Hmaty a chvaty sebaobrany, ktoré neohrozia zdravie alebo život fyzickej osoby, je

colník oprávnený použiť, aby predviedol toho, kto kladie pasívny odpor.

§ 17n

Použitie pút

Colník je oprávnený použiť putá

a)

na spútanie zadržanej fyzickej osoby, ktorá kladie aktívny odpor alebo napáda iné

fyzické osoby alebo colníka, alebo poškodzuje majetok, po márnej výzve, aby od takého

konania upustila, alebo ak je nebezpečenstvo, že sa pokúsi o útek,

b)

na vzájomné pripútanie dvoch alebo viacerých predvádzaných alebo zadržaných fyzických

osôb za podmienok uvedených v písmene a),

c)

pri vykonávaní služobných úkonov so zadržanými fyzickými osobami, ak sa správajú

násilne voči colníkovi alebo voči inej fyzickej osobe alebo ničia majetok.

§ 17o

Použitie služobného psa

(1)

Colník je oprávnený použiť služobného psa,

a)

aby zaistil vlastnú bezpečnosť alebo bezpečnosť inej fyzickej osoby, ak sa po márnej

výzve neupustí od útoku, útok bezprostredne hrozí, trvá alebo podľa všetkých známok

bude pokračovať,

b)

aby zabránil výtržnosti, ruvačke, fyzickému napádaniu fyzických osôb alebo úmyselnému

poškodzovaniu majetku,

c)

aby zabránil násilnému vstupu nepovolaných fyzických osôb do chránených objektov

colnej správy alebo miesta, kam je vstup zakázaný,

d)

na prenasledovanie fyzickej osoby, ktorá sa v blízkosti štátnych hraníc po márnej

výzve nezastaví, snaží sa uniknúť a nemôže byť iným spôsobom zadržaná,

e)

na prenasledovanie fyzickej osoby na úteku, ak má byť zadržaná,

f)

aby donútil ukrývajúcu sa fyzickú osobu opustiť úkryt, ak má byť zadržaná.

(2)

Colník používa služobného psa s náhubkom. Ak to povaha a intenzita útoku, prípadne

prekonanie odporu fyzickej osoby vyžaduje, použije služobného psa bez náhubku.

§ 17p

Použitie technických a iných prostriedkov na zabránenie odjazdu vozidla a na násilné

zastavenie vozidla

(1)

Colník je oprávnený použiť na zabránenie odjazdu vozidla technické a iné prostriedky

v prípade, že sa vodič vozidla odmieta aj po opakovanej výzve podrobiť služobným úkonom

vykonávaným colníkom a z jeho konania je zrejmé, že s vozidlom chce z miesta odísť.

(2)

Colník je oprávnený použiť v colnom pohraničnom pásme zastavovací pás a iné prostriedky

na násilné zastavenie vozidla, ktorého vodič na opakovanú výzvu alebo znamenie dané

podľa osobitných predpisov

12c

)

nezastaví, ak

a)

je dôvodné podozrenie, že sa pokúsi o násilný prejazd štátnych hraníc,

b)

je dôvodné podozrenie, že sa vo vozidle prepravujú páchatelia niektorého obzvlášť

závažného úmyselného trestného činu

12d

)

alebo veci pochádzajúce z tejto trestnej činnosti.

(3)

Za iné prostriedky podľa odsekov 1 a 2 sa považuje služobné vozidlo, povoz, stavebné

mechanizmy a iné prekážky.

§ 17r

Použitie úderu strelnou zbraňou

Colník je oprávnený použiť úder strelnou zbraňou v sebaobrane, spravidla pri zápase

s útočníkom, a ak sa dostane do tiesne.

§ 17s

Použitie hrozby namierenou strelnou zbraňou

Colník je oprávnený použiť hrozbu namierenou strelnou zbraňou, aby

a)

zaistil vlastnú bezpečnosť alebo bezpečnosť inej fyzickej osoby,

b)

zabránil násilnému vstupu nepovolaných fyzických osôb do chránených objektov colnej

správy alebo na miesta, kam je vstup zakázaný,

c)

prekonal odpor smerujúci k zmareniu jeho služobného zákroku.

§ 17t

Použitie varovného výstrelu

Colník je oprávnený použiť varovný výstrel do vzduchu len v prípadoch, keď je oprávnený

použiť zbraň.

§ 17u

Použitie zbrane

(1)

Colník je oprávnený nosiť služobnú zbraň pri plnení služobných povinností podľa tohto

zákona, ako aj pri plnení služobných povinností podľa osobitných predpisov.

12e

)

(2)

Colník oprávnený nosiť zbraň podľa odseku 1 je oprávnený použiť zbraň len v týchto

prípadoch

a)

aby v prípade nutnej obrany odvrátil priamo hroziaci alebo trvajúci útok proti jeho

osobe alebo útok na život alebo na zdravie inej fyzickej osoby,

b)

ak sa nebezpečný páchateľ, proti ktorému zakročuje, na jeho výzvu nevzdáva alebo

sa zdráha opustiť svoj úkryt,

c)

aby zamedzil úteku fyzickej osoby dôvodne podozrivej zo spáchania obvzlášť závažného

úmyselného trestného činu, ktorú nemôže iným spôsobom zadržať,

d)

aby v colnom pohraničnom pásme prinútil zastaviť dopravný prostriedok, ktorého vodič

na opätovnú výzvu alebo na znamenie dané podľa osobitných predpisov

12c

)

nezastaví, ak ho nemožno zastaviť iným spôsobom,

e)

aby odvrátil nebezpečný útok, ktorý ohrozuje chránený objekt colnej správy, po márnej

výzve, aby sa upustilo od útoku,

f)

aby zneškodnil zviera bezprostredne ohrozujúce život alebo zdravie fyzických osôb.

(3)

Zbraňou sa podľa odseku 1 rozumie strelná zbraň, bodná zbraň, výbušniny, špeciálne

výbušné predmety a špeciálne nálože.

(4)

Použitie zbrane colníkom v prípadoch uvedených v odseku 2 písm. a) až e) je prípustné

iba vtedy, ak by použitie donucovacích prostriedkov bolo zrejme neúčinné.

(5)

Colník je povinný pred použitím zbrane vyzvať toho, proti komu zakročuje, aby upustil

od protiprávneho konania, s výstrahou, že bude použitá zbraň. Pred použitím strelnej

zbrane je colník povinný použiť aj varovný výstrel. Od výstrahy a varovného výstrelu

môže upustiť len v prípade, ak je sám zjavne a bezprostredne ohrozený na živote alebo

na zdraví alebo ak je zjavne a bezprostredne ohrozený život alebo zdravie inej fyzickej

osoby a vec neznesie odklad.

(6)

Colník je pri použití zbrane povinný dbať na potrebnú opatrnosť, najmä na to, aby

nebol ohrozený život alebo zdravie iných fyzických osôb, a čo najviac šetriť život

toho, proti komu zákrok smeruje.

(7)

Colník môže použiť zbraň len v colnom pohraničnom pásme alebo v colnom priestore.

Mimo tohto územia môže použiť zbraň len vtedy, ak je sám ohrozený.

§ 17v

(1)

Ak colník zistí, že pri použití donucovacích prostriedkov došlo k zraneniu fyzickej

osoby, je povinný, len čo to okolnosti dovolia, poskytnúť zranenému prvú pomoc a zebezpečiť

lekárske ošetrenie.

(2)

Po každom použití zbrane, pri ktorom došlo ku zraneniu fyzickej osoby, je colník

povinný ihneď, len čo to okolnosti dovolia, poskytnúť zranenému prvú pomoc a zabezpečiť

lekárske ošetrenie. Ďalej je povinný urobiť všetky neodkladné úkony, aby mohla byť

riadne objasnená oprávnenosť použitia zbrane.

§ 17y

(1)

Colník je povinný bezodkladne hlásiť svojmu nadriadenému každý služobný zákrok, pri

ktorom sa použili donucovacie prostriedky alebo zbraň.

(2)

O použití donucovacích prostriedkov alebo zbrane je príslušník colnej správy povinný

podať svojmu nadriadenému písomné hlásenie s uvedením dôvodu, priebehu a výsledku

ich použitia.

(3)

Ak vzniknú pochybnosti o oprávnenosti alebo o primeranosti použitia donucovacích

prostriedkov alebo zbrane alebo ak bola pri ich použití spôsobená smrť, ujma na zdraví

alebo škoda na majetku, je nadriadený povinný zistiť, či sa použili v súlade so zákonom.

O výsledku tohto zistenia spíše úradný záznam.

§ 17z

Osobitné obmedzenia

Colník nesmie pri služobnom zákroku proti zjavne tehotnej žene alebo žene, ktorá sa

za tehotnú vyhlási, fyzickej osobe vysokého veku, fyzickej osobe so zjavnou telesnou

chybou alebo chorobou a fyzickej osobe zjavne mladšej ako 15 rokov použiť úder a kop

sebaobrany, slzotvorné prostriedky, elektrické paralyzátory, obušok, putá, služobného

psa, úder strelnou zbraňou a zbraň s výnimkou prípadov, v ktorých útok týchto osôb

bezprostredne ohrozuje život a zdravie colníka alebo život a zdravie iných fyzických

osôb alebo hrozí väčšia škoda na majetku a nebezpečenstvo nemožno odvrátiť inak.

§ 18

(1)

Dovozným clom sa rozumie clo vyberané pri dovoze tovaru.

(2)

Vývozným clom sa rozumie clo vyberané pri vývoze tovaru.

(3)

Antidumpingovým clom sa rozumie clo vyberané z dovážaného tovaru, ktorý je predmetom

dumpingu.

(4)

Vyrovnávacím clom sa rozumie osobitné clo vyberané na účely vyrovnania prémie alebo

subvencie, ktorá bola priamo alebo nepriamo poskytnutá na zhotovenie, výrobu alebo

na vývoz tovaru.

(5)

Odvetným clom sa rozumie prirážka k colnej sadzbe, prípadne zavedenie osobitného

cla z tovaru, ktorý podľa colného sadzobníka clu nepodlieha, určené na prechodný čas

z dôvodov hospodárskej odvety na tovar dovážaný zo štátu, ktorý diskriminuje Slovenskú

republiku v hospodárskych vzťahoch.

(6)

Výšku vyrovnávacieho cla a odvetného cla ustanoví vláda Slovenskej republiky (ďalej

len „vláda“) nariadením. Spôsob určovania antidumpingového cla ustanoví osobitný zákon.

§ 19

(1)

Dovoznému clu podlieha všetok dovážaný tovar s výnimkou tovaru, ktorý je v colnom

sadzobníku výslovne označený ako tovar bez cla.

(2)

Vývoznému clu podlieha vyvážaný tovar len vtedy, ak colný sadzobník výslovne takéto

clo ustanovuje.

(3)

Clu nepodlieha tovar, ktorý je v medzinárodných zmluvách výslovne označený ako tovar

bez cla.

§ 20

(1)

Od cla je oslobodený tovar, pri ktorom to vzhľadom na jeho konečné použitie vyžaduje

všeobecný záujem. Prípady, keď je tovar oslobodený od cla vzhľadom na jeho konečné

použitie, ako aj podmienky, za ktorých je tovar oslobodený od cla, ustanoví ministerstvo

všeobecne záväzným právnym predpisom.

(2)

Od cla je oslobodený tovar dovážaný zahraničnými osobami, ktoré požívajú výsady a

imunity podľa medzinárodných zmlúv.

13

)

Podmienky a rozsah oslobodenia tohto tovaru od cla ustanoví ministerstvo po dohode

s Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym

predpisom.

(3)

Ak niektorý štát neposkytuje oslobodenie od cla na tovar dovážaný z tuzemska v rozsahu,

ktorý zodpovedá rozsahu upravenému všeobecne záväzným právnym predpisom ministerstva,

môže ministerstvo pre dovoz tovaru z tohto štátu oslobodenie od cla obmedziť alebo

odoprieť.

(4)

Ak bol tovar, ktorý podlieha clu, čiastočne alebo úplne oslobodený od dovozného cla,

colný orgán na základe všeobecne záväzného právneho predpisu určí, že najdlhšie počas

troch rokov odo dňa prepustenia tovaru sa tento môže používať len na určitý účel a

nemôže zmeniť vlastníka ani byť daný iným osobám do užívania.

§ 21

(1)

Ak vznikol colný dlh, vymeriava sa clo podľa sadzieb, ktoré sú ustanovené colným

sadzobníkom (ďalej len „colná sadzba“), a to zo základu ustanoveného týmto zákonom.

(2)

Colné sadzby a merné jednotky colného sadzobníka ustanoví a colný sadzobník vydáva

vláda nariadením.

(3)

Z tovaru neobchodného charakteru môže byť clo vymerané podľa jednotnej colnej sadzby.

Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom, v ktorých prípadoch sa

použije jednotná colná sadzba na vymeranie cla, a jej výšku.

(4)

Ministerstvo po dohode s Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky a Ministerstvom

hospodárstva Slovenskej republiky ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom, že

sa zmluvné sadzby použijú aj pri tovare, ktorý má pôvod v štáte, s ktorým nebola uzavretá

zmluva o vzájomnom poskytovaní colných výhod.

(5)

Colný sadzobník obsahuje

a)

kombinovanú nomenklatúru tovaru,

6

)

b)

inú nomenklatúru, ktorá je úplne alebo čiastočne založená na kombinovanej nomenklatúre

alebo ktorá k nej pridáva ďalšie triedenie, ktoré je ustanovené osobitnými predpismi

upravujúcimi vykonávanie colnosadzobných opatrení pri obchode s tovarom,

c)

všeobecné colné sadzby,

d)

zmluvné colné sadzby,

e)

preferenčné sadzobné opatrenia obsiahnuté v medzinárodných zmluvách, ktoré upravujú

poskytovanie colných sadzobných preferencií (preferenčné zmluvné colné sadzby),

f)

preferenčné sadzobné opatrenia prijaté jednostranne voči niektorým štátom, skupinám

štátov alebo územiam,

g)

jednostranné sadzobné opatrenia, ktoré poskytujú zníženie dovozného cla z niektorého

tovaru,

h)

ďalšie sadzobné opatrenia, ktoré vyplývajú z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

(6)

Ak sú splnené podmienky na použitie sadzobných opatrení, ktoré sú uvedené v odseku

5 písm. d) až g), postupuje príslušný colný orgán, a to aj bez návrhu deklaranta,

najskôr podľa týchto sadzobných opatrení namiesto sadzobného opatrenia uvedeného v

odseku 5 písm. c); ustanovenia colných predpisov, ktoré upravujú používanie jednotnej

colnej sadzby, tým nie sú dotknuté.

(7)

Ak je použitie sadzobných opatrení uvedených v odseku 5 písm. d) až g) obmedzené

iba na určitý objem dovážaného tovaru, použijú sa tieto opatrenia iba na tento objem.

§ 22

Nomenklatúrne zaradenie tovaru je určené

a)

podpoložkou kombinovanej nomenklatúry,

b)

podpoložkou inej nomenklatúry, ktorá je uvedená v

§ 21 ods. 5 písm. b)

,

c)

podpoložkou inej nomenklatúry, ktorá je úplne alebo čiastočne založená na kombinovanej

nomenklatúre alebo ktorá k nej pridáva ďalšie triedenie ustanovené osobitnými predpismi,

ktoré upravujú vykonávanie nesadzobných opatrení pri obchode s tovarom.

§ 23

(1)

Nepreferenčný pôvod tovaru sa určuje na účely použitia

a)

colného sadzobníka s výnimkou opatrení, ktoré sú uvedené v

§ 21 ods. 5 písm. e) a f)

,

b)

nesadzobných opatrení, ktoré sú ustanovené osobitnými predpismi pri obchode s tovarom.

(2)

Za tovar, ktorý pochádza z určitého štátu, sa považuje tovar, ktorý sa úplne získal

alebo vyrobil v tomto štáte.

(3)

Tovar, na ktorého výrobe sa podieľajú dva alebo viac štátov, pochádza z toho štátu,

kde došlo k jeho poslednému podstatnejšiemu ekonomicky odôvodnenému prepracovaniu,

ktoré bolo uskutočnené v podnikoch na to založených a vyústilo do nového výrobku alebo

predstavuje dôležitý stupeň výroby.

(4)

Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom pravidlá na určenie nepreferenčného

pôvodu niektorých druhov tovaru, na ktorých výrobe sa podieľajú dva alebo viac štátov,

ako aj to, čo sa považuje za podstatnejšie ekonomicky odôvodnené prepracovanie tovaru.

§ 24

(1)

Tovarom získaným alebo vyrobeným v určitom štáte sú

a)

nerastné produkty vyťažené na jeho území,

b)

rastlinné produkty zozbierané v tomto štáte,

c)

živé zvieratá narodené, vyliahnuté a odchované v tomto štáte, ako aj ich vývinové

štádiá,

d)

výrobky získané zo zvierat chovaných v tomto štáte,

e)

produkty poľovky a rybolovu v tomto štáte,

f)

produkty morského rybolovu a iné produkty vylovené z mora mimo teritoriálnych vôd

akéhokoľvek pobrežného štátu loďami tohto štátu, ktoré sú registrované alebo prihlásené

v tomto štáte a nesú jeho vlajku,

g)

tovar spracovaný na palube rybárskych spracovateľských lodí tohto štátu výhradne

z produktov uvedených v písmene f) za predpokladu, že spracovateľské lode sú registrované

alebo prihlásené v tomto štáte a nesú jeho vlajku,

h)

produkty získané z morského dna alebo z morského podzemia ležiaceho mimo teritoriálnych

vôd za predpokladu, že tento štát má výhradné práva na využívanie tohto morského dna

alebo morského podzemia,

i)

odpady vzniknuté v tomto štáte vrátane zvyškov, ktoré pochádzajú z výrobných operácií

a vyradených predmetov zozbieraných v tomto štáte, spôsobilých na ďalšie hospodárske

alebo na iné využitie,

j)

tovar na akomkoľvek stupni výroby získaný v tomto štáte výhradne z výrobkov a produktov

uvedených v písmenách a) až i) alebo z ich následných výrobkov alebo produktov.

(2)

Štátom alebo územím podľa odseku 1 sú aj teritoriálne vody tohto štátu alebo územia.

§ 25

(1)

Ak sa zistí alebo je na základe zistených skutočností pravdepodobné, že jediným cieľom

prepracovania tovaru je snaha obísť ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov,

ktoré upravujú obchod s tovarom s niektorými štátmi, nebude takto vyrobenému tovaru

priznaný jeho pôvod.

(2)

Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom náležitosti osvedčenia

o pôvode tovaru, ako aj prípady, keď musí byť predložené osvedčenie o pôvode tovaru

alebo písomné vyhlásenie vývozcu na obchodnom doklade, ktorým vývozca potvrdzuje,

že predmetný tovar pochádza zo štátu, v ktorom bolo vyhlásenie vyhotovené a je v súlade

s

§ 24

.

(3)

V tých prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje ustanovenie odseku 2, sa pôvod tovaru určí

na základe údajov dovozcu uvedených v colnom vyhlásení.

(4)

V prípade vážnych pochybností môžu colné orgány, a to aj vtedy, keď je predložené

osvedčenie o pôvode tovaru alebo písomné vyhlásenie vývozcu, požadovať dodatočný dôkaz,

ktorý preukazuje, že uvádzaný pôvod tovaru je v súlade s colnými predpismi.

§ 26

(1)

Určenie pôvodu tovaru, na ktorý sa vzťahujú medzinárodné zmluvy uvedené v

§ 21 ods. 5 písm. e)

, sa riadi týmito zmluvami a určenie pôvodu tovaru, na ktorý sa vzťahujú výhody z

preferenčného sadzobného opatrenia podľa

§ 21 ods. 5 písm. f)

, sa riadi podmienkami, ktoré sú ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom ministerstva.

(2)

Ministerstvo po dohode s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky ustanoví

všeobecne záväzným právnym predpisom pravidlá, ktorými sa riadi určenie pôvodu tovaru,

aby mohli byť použité opatrenia uvedené v

§ 21 ods. 5 písm. e) alebo f)

, spôsob preukazovania pôvodu tovaru a náležitosti osvedčenia o pôvode tovaru.

§ 27

(1)

Na účely colného hodnotenia sa rozumie

a)

vyrobeným tovarom tovar vypestovaný, vypracovaný alebo vyťažený,

b)

rovnakým tovarom tovar, ktorý je rovnaký vo všetkých znakoch vrátane jeho typických

znakov, akosti a názvu; menšie rozdiely v jeho vzhľade nevylučujú, aby tovar, ktorý

inak zodpovedá definícii, bol považovaný za rovnaký,

c)

podobným tovarom tovar, ktorý má podobné znaky a zloženie, ktoré mu umožňujú plniť

rovnakú funkciu vrátane jeho komerčnej zámeny; akosť tovaru, jeho názov a existencia

výrobnej alebo obchodnej známky alebo obchodného mena patria medzi činitele, na ktoré

sa prihliada pri posudzovaní o podobnosti tovaru,

d)

tovarom rovnakej kategórie alebo druhu tovar, ktorý patrí do jednej skupiny tovaru,

je vyrábaný osobitným odvetvím alebo osobitným úsekom výrobného odvetvia a zahŕňa

rovnaký alebo podobný tovar,

e)

miestom vstupu tovaru do tuzemska pohraničný colný orgán, cez ktorý tovar vstupuje

do tuzemska, a pri leteckej doprave miesto, kde lietadlo preletelo cez štátnu hranicu,

f)

nákupnou províziou poplatky platené dovozcom jeho zástupcovi za zastupiteľské služby

v zahraničí pri nákupe tovaru, ktorý má byť hodnotený.

(2)

Na účely colného hodnotenia

a)

pojmy rovnaký tovar a podobný tovar uvedené v odseku 1 písm. b) a c) nezahŕňajú prípadnú

techniku, vývoj, umeleckú prácu, dizajn alebo plány a nákresy, ak nejde o prípad podľa

§ 37 ods. 1 písm. b) bodu 4

tohto zákona,

b)

neposudzuje sa tovar za rovnaký alebo za podobný, ak nie je vyrobený v rovnakom štáte

ako tovar, ktorý má byť ohodnotený,

c)

tovar vyrobený inou osobou je možné vziať do úvahy iba vtedy, ak pri hodnotení nie

je k dispozícii rovnaký tovar alebo podobný tovar vyrobený tou istou osobou ako tovar,

ktorý má byť ohodnotený.

(3)

Na účely colného hodnotenia sa považujú osoby za spojené, ak

a)

jedna z nich je členom štatutárneho alebo kontrolného orgánu druhej alebo má podobné

postavenie,

b)

sú právne uznanými spoločníkmi,

c)

sú zamestnávateľom a zamestnancom,

d)

akákoľvek osoba vlastní, kontroluje alebo má priamo alebo nepriamo v držbe 5 % alebo

viac hodnoty akcií alebo podielov s hlasovacím právom jednej a druhej osoby,

e)

jedna z nich priamo alebo nepriamo kontroluje druhú,

f)

obe priamo alebo nepriamo sú ovplyvňované treťou osobou,

g)

obe spoločne priamo alebo nepriamo kontrolujú tretiu osobu,

h)

sú členmi jednej rodiny.

(4)

Osoby, ktoré sú navzájom združené v obchode tým, že jedna z nich je výhradným obchodným

zástupcom, výhradným distribútorom alebo výhradným koncesionárom druhej osoby, akokoľvek

nazvaným, sú považované za osoby, ktoré sú v spojení, ak sa na ne vzťahujú niektoré

vymedzenia uvedené v odseku 3.

(5)

Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom, ktoré osoby sú na účely

tohto zákona považované za členov jednej rodiny.

§ 28

(1)

Základom na vymeranie cla je hodnota tovaru (ďalej len „colná hodnota“). Colná hodnota

sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

(2)

Colnou hodnotou dovážaného tovaru je prevodná hodnota, to je cena skutočne platená

alebo cena, ktorá sa má za tovar predaný na vývoz do tuzemska zaplatiť, upravená podľa

§ 37 a 38

, ak

a)

nie sú ustanovené žiadne obmedzenia, pokiaľ ide o určenie alebo použitie tovaru kupujúcim

s výnimkou obmedzení, ktoré

1.

ukladá alebo vyžaduje zákon alebo ukladajú či vyžadujú orgány verejnej správy v krajine

dovozu,

2.

obmedzujú zemepisnú oblasť, v ktorej sa môže tovar ďalej predávať,

3.

neovplyvňujú podstatne hodnotu tovaru,

b)

predaj alebo cena nie sú podrobené podmienkam alebo plneniam, ktorých hodnotu nie

je možné zistiť vo vzťahu k tovaru, ktorý sa má hodnotiť,

c)

žiadna časť výťažku akéhokoľvek ďalšieho predaja, postúpenia alebo použitia tovaru

kupujúcim nepripadne priamo alebo nepriamo predávajúcemu,

d)

kupujúci a predávajúci nie sú v spojení, alebo ak sú kupujúci a predávajúci v spojení,

prevodná hodnota je prijateľná na colné účely podľa ustanovení odsekov 3 až 6.

(3)

Skutočnosť, že kupujúci a predávajúci sú v spojení, nie je sama osebe dôvodom na

to, aby prevodná hodnota bola považovaná za neprijateľnú. V takom prípade colné orgány

preskúmajú okolnosti, ktoré sa týkajú predaja, a prevodná hodnota bude prijatá, ak

spojenie neovplyvnilo cenu. Ak majú colné orgány dôvody na to, aby považovali cenu

za ovplyvnenú spojením, oznámia svoje dôvody dovozcovi a poskytnú mu primeranú lehotu

na vyjadrenie. Ak požiada o to dovozca, oznámia sa mu dôvody písomne.

(4)

Pri predaji medzi osobami, ktoré sú v spojení, bude prevodná hodnota prijatá a tovar

ohodnotený v súlade s ustanoveniami odseku 1, ak dovozca preukáže, že táto hodnota

je veľmi blízka niektorej z hodnôt uvedených v písmenách a) až c) z rovnakého obdobia

alebo z takmer rovnakého obdobia

a)

prevodnej hodnote z predaja rovnakého alebo podobného tovaru na vývoz do tuzemska

medzi kupujúcim a predávajúcim, ktorí nie sú v spojení,

b)

colnej hodnote rovnakého alebo podobného tovaru určenej podľa

§ 32

,

c)

colnej hodnote rovnakého alebo podobného tovaru určenej podľa

§ 33

.

(5)

Pri použití kritérií uvedených v odseku 4 treba prihliadnuť na preukázané rozdiely

v komerčných úrovniach, v úrovniach množstva, v prvkoch uvedených v

§ 37

a v nákladoch pripadajúcich na predávajúceho pri predaji, v ktorých predávajúci a

kupujúci nie sú v spojení a ktoré na predávajúceho nepripadajú pri predajoch, pri

ktorých predávajúci a kupujúci sú v spojení.

(6)

Ustanovenia odsekov 4 a 5 sa použijú vtedy, ak o to dovozca požiada iba na účely

porovnania. Náhradné hodnoty nie je možné podľa ustanovení odsekov 4 a 5 určiť.

§ 29

(1)

Cenou skutočne platenou alebo cenou, ktorá sa má zaplatiť za tovar, sa rozumie celková

platba uskutočnená alebo platba, ktorá sa má uskutočniť medzi predávajúcim a kupujúcim

v prospech predávajúceho za dovážaný tovar a zahŕňa všetky platby uskutočnené alebo

platby, ktoré sa majú uskutočniť ako podmienka predaja dovážaného tovaru kupujúcim

predávajúcemu alebo kupujúcim tretej strane na uspokojenie záväzku predávajúceho.

Platba nemusí mať formu prevodu meny. Môže byť uskutočnená akreditívom alebo cennými

papiermi a môže byť vykonaná priamo alebo nepriamo.

(2)

Činnosti vrátane činností spojených s odbytom tovaru, s výnimkou takých, na ktoré

sa vzťahuje

§ 37

, ktoré podnikne kupujúci na svoj vlastný účet, sa nepokladajú za nepriamu platbu

predávajúcemu; k tomu patria všetky činnosti spojené s reklamou, s ďalším predajom

a so zárukami tovaru. Tieto výdavky sa nepripočítavajú k cene skutočne platenej alebo

k cene, ktorá sa má zaplatiť za tovar.

§ 30

(1)

Ak sa colná hodnota dovážaného tovaru nemôže určiť podľa

§ 28

, je colnou hodnotou prevodná hodnota rovnakého tovaru predávaného na vývoz do tuzemska

a vyvážaného v rovnakom alebo v takmer rovnakom čase za rovnakých podmienok obchodu

a v podstate v rovnakom množstve ako tovar, ktorý sa má hodnotiť.

(2)

Ak sa nezistí predaj uvedený v odseku 1, použije sa prevodná hodnota tovaru predaného

za odlišných podmienok obchodu alebo v inom množstve upravená s prihliadnutím na rozdiely

vyplývajúce z podmienok obchodu alebo z množstva, ak sa takéto úpravy môžu vykonať

na základe predložených dôkazov, ktoré jasne potvrdzujú, že sú rozumné a správne,

či už vedú ku zvýšeniu, alebo k zníženiu prevodnej hodnoty.

(3)

Ak sú v prevodnej hodnote podľa odseku 1 zahrnuté náklady a výdavky uvedené v

§ 37 ods. 1 písm. e) a f)

, upraví sa táto hodnota s prihliadnutím na významné rozdiely týchto nákladov a výdavkov

vyplývajúcich zo vzdialenosti a spôsobu dopravy medzi dovážaným tovarom a podobným

tovarom.

(4)

Ak sa zistí pri postupe podľa odseku 1 viac ako jedna prevodná hodnota tovaru, použije

sa na určenie colnej hodnoty dovážaného tovaru najnižšia zistená hodnota.

§ 31

(1)

Ak sa colná hodnota dovážaného tovaru nemôže určiť podľa

§ 28

a

30

, je colnou hodnotou prevodná hodnota podobného tovaru predávaného na vývoz do tuzemska

a vyvážaného v rovnakom alebo v takmer rovnakom čase za rovnakých podmienok obchodu

a v podstate v rovnakom množstve ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť.

(2)

Ak sa nezistí takýto predaj uvedený v odseku 1, je colnou hodnotou prevodná hodnota

tovaru predaného za odlišných podmienok obchodu alebo v odlišnom množstve upravená

s prihliadnutím na rozdiely vyplývajúce z podmienok obchodu alebo z množstva, ak sa

takéto úpravy môžu vykonať na základe predložených dôkazov, ktoré jasne potvrdzujú,

že sú rozumné a správne, či už vedú ku zvýšeniu, alebo k zníženiu prevodnej hodnoty.

(3)

Ak sú v prevodnej hodnote podľa odseku 1 zahrnuté náklady a výdavky uvedené v

§ 37 ods. 1 písm. e) a f)

, upraví sa táto hodnota tak, aby sa prihliadlo na značné rozdiely týchto nákladov

a výdavkov vyplývajúcich zo vzdialenosti a spôsobu dopravy medzi dovážaným tovarom

a podobným tovarom.

(4)

Ak sa zistí pri postupe podľa odseku 1 viac prevodných hodnôt tovaru ako jedna, použije

sa na určenie colnej hodnoty dovážaného tovaru najnižšia zistená hodnota.

§ 32

(1)

Ak sa colná hodnota dovážaného tovaru nemôže určiť podľa

§ 28

,

30 a 31

, je colnou hodnotou hodnota založená na cene, za ktorú sa dovážaný tovar alebo rovnaký

alebo podobný tovar predáva v tuzemsku v stave, v akom sa doviezol v najväčšom celkovom

množstve v čase dovozu tovaru, keď sa colná hodnota určuje, alebo v skoro rovnakom

čase osobám, ktoré nie sú v spojení s osobami, od ktorých takýto tovar kupujú, po

odpočítaní zrážok, ktoré sa týkajú

a)

provízií všeobecne platených alebo dohodnutých alebo prirážok všeobecne používaných

pre zisk a na všeobecné výdavky spojené s predajom dovezeného tovaru rovnakej kategórie

alebo druhu,

b)

bežných dopravných a poisťovacích výdavkov a s tým súvisiacich výdavkov, ktoré vznikli

v tuzemsku,

c)

ciel a daní, ktoré majú zaplatiť v tuzemsku z dôvodu dovozu alebo predaja tovaru.

(2)

Ak sa nepredáva dovážaný tovar ani rovnaký alebo podobný dovezený tovar v čase dovozu

tovaru, keď sa má tovar ohodnotiť, ani v takmer rovnakom čase, je colná hodnota založená

na cene, za ktorú sa dovážaný tovar alebo rovnaký alebo podobný tovar predáva v tuzemsku

v stave, v akom sa doviezol, najneskôr však pred uplynutím 90 kalendárnych dní po

tomto dovoze. Ustanovenie odseku 1 sa použije primerane.

(3)

Ak sa dovážaný tovar ani rovnaký alebo podobný dovážaný tovar nepredáva v tuzemsku

v stave, v akom sa doviezol, je colná hodnota založená, ak o to dovozca požiada, na

cene, za ktorú sa dovážaný tovar predáva po ďalšom spracovaní v najväčšom celkovom

množstve v tuzemsku osobám, ktoré nie sú v spojení s osobami, od ktorých takýto tovar

kupujú, s prihliadnutím na hodnotu pridanú v dôsledku tohto spracovania a po zrážkach

uvedených v odseku 1.

§ 33

(1)

Ak sa colná hodnota dovážaného tovaru nemôže určiť podľa

§ 28

,

30, 31 a 32

, je colnou hodnotou hodnota vypočítaná zo súčtu

a)

ceny alebo hodnoty materiálu a výroby alebo iného pracovného postupu, ktorý sa používa

na výrobu dovážaného tovaru,

b)

čiastky na zisk a všeobecného výdavku vo výške zvyčajne zahŕňanej do predaja tovaru

rovnakej kategórie alebo druhu, ako je ohodnocovaný tovar, ktorý uplatňujú výrobcovia

v krajine vývozu na vývoz do tuzemska,

c)

ceny alebo hodnoty všetkých výdavkov podľa

§ 37 ods. 1 písm. e) a f)

.

(2)

Pri určovaní colnej hodnoty podľa odseku 1 nikto nemôže žiadať žiadnu zahraničnú

osobu, aby na účely určovania vypočítanej hodnoty predložila na preskúmanie akýkoľvek

účet alebo iný záznam alebo k nim umožnila prístup. Informáciu, ktorú poskytol výrobca

tovaru na účely určenia colnej hodnoty podľa odseku 1, však môžu s jeho súhlasom overovať

v inom štáte colné orgány, ak vláda tohto štátu je o tejto skutočnosti dostatočne

včas upovedomená a nemá proti tomu námietky.

(3)

Na žiadosť dovozcu je možné poradie použitia

§ 32 a 33

zmeniť.

§ 34

(1)

Ak sa colná hodnota dovážaného tovaru nemôže určiť podľa ustanovení

§ 28

,

30 až 33

, určí sa použitím vhodných prostriedkov zlučiteľných s princípmi a ustanoveniami

medzinárodných zmlúv

14

)

a na základe údajov, ktoré sú v tuzemsku k dispozícii.

(2)

Colná hodnota podľa odseku 1 sa nezakladá na

a)

tuzemskej predajnej cene tovaru vyrábaného v tuzemsku,

b)

systéme, ktorý určí prijímanie vyššej z dvoch alternatívnych hodnôt na colné účely,

c)

cene tovaru na domácom trhu v krajine vývozu,

d)

výrobných nákladoch iných ako na vypočítaných hodnotách, ktoré boli určené na rovnaký

alebo na podobný tovar v súlade s

§ 33

,

e)

cene tovaru na vývoz do inej krajiny ako do tuzemska,

f)

minimálnych colných hodnotách,

g)

ľubovoľných alebo fiktívnych hodnotách.

§ 35

Dovozca má právo žiadať, aby mu príslušný colný orgán na základe písomnej žiadosti

oznámil, akým spôsobom a akou metódou bola colná hodnota dovezeného tovaru určená.

§ 36

(1)

Ak je tovar navrhovaný na prepustenie do voľného obehu časťou väčšej zásielky jednej

obchodnej operácie, v ktorej rámci sa zakúpil, cenou skutočne platenou alebo cenou,

ktorá sa má zaplatiť za tovar v zmysle

§ 28

tejto časti celkovej ceny, je cena, ktorá zodpovedá pomeru navrhnutého množstva tovaru

k celému zakúpenému množstvu tovaru.

(2)

Pomerné rozdelenie ceny skutočne platenej alebo ceny, ktorá sa má zaplatiť za tovar,

sa uplatní aj v prípade čiastočnej straty alebo poškodenia ohodnocovaného tovaru počas

prepravy pred jeho prepustením do voľného obehu.

§ 37

(1)

Pri určení colnej hodnoty podľa

§ 28

sa pripočítajú k cene skutočne platenej alebo k cene, ktorá sa má za dovezený tovar

zaplatiť,

a)

sumy, ktoré uhrádza kupujúci a nie sú zahrnuté do ceny skutočne platenej alebo do

ceny, ktorá sa má zaplatiť, ak ide o

1.

provízie a odmeny za sprostredkovanie s výnimkou nákupných provízií,

2.

cenu nádob, ktoré sa na colné účely považujú za celok s tovarom,

3.

cenu obalov zahŕňajúcu tak prácu, ako aj materiál,

b)

hodnota tovaru a služieb, ak ich poskytuje priamo alebo nepriamo kupujúci zadarmo

alebo za zníženú cenu, ak sú použité pri výrobe a predaji na vývoz dovážaného tovaru

a ak ich hodnota nebola zahrnutá do ceny skutočne platenej alebo do ceny, ktorá má

byť zaplatená; ide o hodnotu tohto tovaru a služieb

1.

materiály, súčiastky, dielce a podobné položky začlenené do dovážaného tovaru,

2.

náradie, matrice, zlievárenské formy a iné predmety použité na výrobu dovezeného

tovaru,

3.

materiály spotrebované na výrobu dovezeného tovaru,

4.

technika, vývoj, umelecká práca, dizajn, plány a nákresy vyhotovené inde ako v tuzemsku

a potrebné na výrobu dovezeného tovaru,

c)

cena licencie týkajúcej sa ohodnocovaného tovaru, ktorú musí platiť kupujúci, či

už priamo, alebo nepriamo, ako podmienku predaja ohodnocovaného tovaru, ak táto cena

nie je zahrnutá do ceny skutočne platenej alebo do ceny, ktorá sa má zaplatiť,

d)

hodnota akejkoľvek časti výnosu neskoršieho predaja, postúpenia alebo neskoršieho

použitia dovezeného tovaru, ktorá pripadne priamo alebo nepriamo predávajúcemu,

e)

náklady dopravy a náklady na poistenie dovážaného tovaru na miesto, kde tovar vstupuje

do tuzemska,

f)

výdavky za nakladanie, vykladanie a manipuláciu spojené s dopravou dovážaného tovaru

na miesto, kde tovar vstupuje do tuzemska, ak nie sú zahrnuté v cene skutočne platenej

alebo v cene, ktorá sa má zaplatiť.

(2)

Hodnotou určenou podľa odseku 1 písm. b) je kúpna cena tovaru, ktorá je daná k dispozícii,

alebo jeho výrobné náklady, ak tovar vyrobil ten, kto ho dáva k dispozícii, alebo

ak tovar bol získaný od osoby, ktorá je s ním v spojení.

(3)

Každý dodatok, ktorý sa bude pripočítavať k cene skutočne platenej podľa ustanovenia

odseku 1 alebo k cene, ktorá by sa mala zaplatiť, vychádza z údajov, ktoré sú objektívne

a schopné kvantifikácie.

(4)

Platby uskutočnené kupujúcim za právo distribuovať alebo ďalej predávať dovezený

tovar sa nepripočítavajú k cene skutočne platenej za dovezený tovar alebo k cene,

ktorá sa má zaplatiť, ak nie sú podmienkou predaja dovezeného tovaru na vývoz do tuzemska.

(5)

Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob určovania nákladov

dopravy uvedených v odseku 1 písm. e).

§ 38

(1)

Do colnej hodnoty sa nezapočítavajú za predpokladu, že sú odlíšené od ceny skutočne

platenej alebo od ceny, ktorá by sa mala za dovezený tovar zaplatiť,

a)

náklady na dopravu tovaru v tuzemsku po jeho príchode na miesto, kde vstúpil do tuzemska,

b)

náklady na konštrukčné práce, stavbu, inštaláciu, údržbu alebo na technickú pomoc

vynaložené po dovoze na dovezený tovar,

c)

úroky z dohody uzavretej kupujúcim a vzťahujúce sa na nákup dovezeného tovaru bez

ohľadu na to, či úver poskytuje predávajúci alebo iná osoba, ak poskytnutie úveru

bolo uzavreté písomne a ak kupujúci môže preukázať, ak bude o to požiadaný, že tovar

sa predáva za cenu vyhlasovanú ako cenu, ktorá je skutočne platená alebo sa má platiť,

alebo že požadovaná úroková sadzba neprevyšuje obvyklú úrokovú sadzbu pri podobných

operáciách v okamihu, keď k finančnej úhrade dochádza,

d)

poplatky za právo reprodukovať dovezený tovar v tuzemsku,

e)

dovozné clá, dane a iné platby platené v tuzemsku pri dovoze alebo pri predaji tovaru.

(2)

Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob určovania nákladov

na dopravu uvedených v odseku 1 písm. a).

§ 39

(1)

Colná hodnota nosičov informácií, ktoré obsahujú údaje alebo inštrukcie pre zariadenie

na spracovanie údajov (ďalej len „programové vybavenie“), nezahŕňa cenu alebo hodnotu

programového vybavenia za predpokladu, že táto cena alebo hodnota programového vybavenia

je oddelená od ceny alebo od hodnoty použitého nosiča informácií.

(2)

Na účely odseku 1 nosičom informácií nie sú integrované obvody, polovodiče a podobné

zariadenia ani výrobky, ktoré obsahujú takéto obvody alebo zariadenia. Programovým

vybavením nie sú zvukové záznamy, kinematografické záznamy a videozáznamy.

§ 40

(1)

Ak je cena alebo hodnota, ktorá slúži ako základ na určenie colnej hodnoty, vyjadrená

v cudzej mene, prepočíta sa na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou

Slovenska, platného v deň prijatia colného vyhlásenia colným orgánom.

(2)

Pri zjednodušenom postupe (

§ 128 a 129

) sa na prepočet cudzej meny na slovenskú menu použije kurz vyhlasovaný Národnou bankou

Slovenska, platný v deň prijatia prvého zjednodušeného colného vyhlásenia.

(3)

V priebehu jedného kalendárneho mesiaca sa používa na prepočet cudzej meny na slovenskú

menu kurz určený v druhú stredu v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom sa colné

vyhlásenie prijalo.

§ 41

(1)

Ustanovenia

§ 27 až 39

sa nevzťahujú na postup podľa osobitných predpisov týkajúcich sa určenia colnej hodnoty

tovaru prepusteného do voľného obehu z colne schváleného určenia tovaru, ktoré sa

tovaru predtým pridelilo.

(2)

Colná hodnota tovaru, ktorý podlieha rýchlej skaze, zvyčajne dovážaného na sklad,

môže byť na žiadosť deklaranta určená zjednodušeným postupom, odlišne od ustanovení

§ 28 až 38

, upraveným všeobecne záväzným právnym predpisom ministerstva.

(3)

Jednotlivé údaje, podľa ktorých sa colná hodnota určuje, musia byť colným orgánom

preukázané a uvedené v deklarácii údajov o colnej hodnote. Deklaráciu údajov o colnej

hodnote je možné podať len na tlačive, ktoré je vydané alebo schválené ministerstvom,

alebo toto tlačivo môže byť nahradené počítačovou zostavou, ktorá musí obsahovať všetky

predpísané náležitosti. Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom

spôsob preukazovania ceny tovaru a prípady, keď sa nepredkladá deklarácia údajov o

colnej hodnote.

§ 42

(1)

Osoby, ktoré prepravujú tovar cez štátnu hranicu, sú povinné pohraničnému colnému

orgánu tovar prihlásiť a predložiť spolu s dokladmi, ktoré sa vzťahujú na tovar.

(2)

Osoby, ktoré prevzali tovar prepravený cez štátnu hranicu pred jeho prihlásením a

predložením pohraničnému colnému orgánu, sú povinné prihlásiť a predložiť tovar spolu

s dokladmi, ktoré sa vzťahujú na tovar, najbližšiemu colnému orgánu, ak vedia alebo

vzhľadom na okolnosti prípadu by mohli vedieť, že povinnosť podľa odseku 1 osobami,

od ktorých tovar prevzali, nebola splnená.

(3)

Preprava tovaru cez štátnu hranicu sa môže vykonať len po colných cestách a colnými

priechodmi, ak tento zákon alebo medzinárodná zmluva neustanovuje inak.

(4)

Colné cesty sú určené úseky železničných, cestných a vodných ciest, ktoré vedú od

colného priechodu k pohraničnému colnému orgánu. Pri leteckej doprave sú to letové

cesty medzi štátnymi hranicami a colným letiskom.

(5)

Preprava tovaru po colnej ceste sa musí vykonať bez prieťahov, bez zmeny nákladu

a bez odbočenia z colnej cesty.

(6)

Colný priechod je miesto určené na prestup osôb a prepravu tovaru cez štátnu hranicu.

(7)

Colné riaditeľstvo môže po dohode s príslušným útvarom Policajného zboru v jednotlivých

prípadoch povoliť prestup osôb a prepravu tovaru cez štátnu hranicu mimo colného priechodu.

(8)

Ministerstvo môže po dohode s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky

a Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky ustanoviť, ktoré druhy tovaru

je možné prepravovať len cez vybrané colné priechody a v akom časovom období.

(9)

Prepravu tovaru na colný priechod alebo od colného priechodu po iných ako colných

cestách môže povoliť najbližší pohraničný colný orgán.

§ 42a

Ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak,

môžu colníci zastavovať fyzické osoby a dopravné prostriedky, vykonávať colnú prehliadku

batožín, dopravných prostriedkov, ich nákladov a dopravných a sprievodných listín

len v colnom pohraničnom pásme.

§ 43

(1)

Osoba, ktorá tovar prepravila do tuzemska, je povinná tento tovar s neporušenou colnou

uzáverou v súlade s pokynmi colného orgánu predložiť bez zbytočného odkladu

a)

príslušnému colnému orgánu alebo na iné miesto určené alebo schválené colnými orgánmi,

b)

do slobodného colného pásma, ak sa má do tohto slobodného colného pásma doviezť priamo

vzdušnou alebo vodnou cestou, alebo po zemi bez toho, aby prešiel inou časťou územia

Slovenskej republiky, ak časť hranice slobodného colného pásma je totožná so štátnou

hranicou Slovenskej republiky.

(2)

Colnou uzáverou sa rozumie zabezpečenie tovaru v dopravných prostriedkoch, kontajneroch,

obaloch a v miestnostiach plombou, pečaťou, známkou alebo inými prostriedkami tak,

aby z nich nebolo možné tovar vybrať alebo do nich tovar vložiť bez toho, že by zostali

viditeľné stopy porušenia zabezpečeného priestoru alebo poškodená colná uzávera.

§ 44

(1)

Každý, kto preberá zodpovednosť za prepravu tovaru po tom, keď bol prepravený do

tuzemska, je zodpovedný za dodržanie povinností uvedených v

§ 43

.

(2)

Ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, podlieha tovar colnému dohľadu, aj keď sa

ešte nachádza v zahraničí, a bude prepustený rovnako ako tovar už prepravený do tuzemska.

(3)

Ustanovenia

§ 43

sa nevzťahujú na tovar na palube lietadla, ktoré len prelietava vzdušným priestorom

Slovenskej republiky, ak miestom určenia nie je letisko v tuzemsku.

(4)

Ak nemôže byť povinnosť uvedená v

§ 43

splnená z dôvodu nehody alebo vyššej moci, musí osoba, ktorá je touto povinnosťou

viazaná, alebo ktorákoľvek iná osoba konajúca v jej mene bez zbytočného odkladu informovať

o tejto skutočnosti colný orgán. Ak v dôsledku nehody alebo vyššej moci nedošlo k

úplnému zničeniu alebo strate tovaru, musí byť colný orgán bez zbytočného odkladu

informovaný o mieste, kde sa tovar nachádza.

(5)

Ak bolo lietadlo, ktoré prelietava územím Slovenskej republiky, nútené v dôsledku

nehody alebo vyššej moci dočasne pristáť v tuzemsku a povinnosť uvedená v

§ 43

nemôže byť splnená, je osoba, ktorá lietadlo do tuzemska dopravila, alebo ktorákoľvek

iná osoba konajúca v jej mene, povinná bez zbytočného odkladu o tejto skutočnosti

informovať colný orgán.

§ 45

(1)

Osoba, ktorá tovar do tuzemska dopravila alebo ktorá prevzala zodpovednosť za prepravu

tovaru až v tuzemsku a prepravila ho na miesta uvedené v

§ 43

, je povinná predložiť tovar na vykonanie colného konania.

(2)

Colný orgán je oprávnený určiť, v ktorých prípadoch sa za predloženie tovaru na vykonanie

colného konania považuje informovanie colného úradu o tom, že tovar bol prepravený

do tuzemska, kto a akým spôsobom musí informáciu podať.

§ 46

(1)

Dopravcovia po dohode s príslušným colným orgánom určia potrebnú čakaciu dobu dopravných

prostriedkov pravidelnej osobnej a nákladnej dopravy na pohraničnom colnom úrade na

vykonávanie colného dohľadu.

(2)

Colný orgán nezodpovedá za škodu, ku ktorej došlo z dôvodu meškania dopravného prostriedku

v dôsledku vykonávania colného konania. Ustanovenia osobitného predpisu o zodpovednosti

za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom tým nie

sú dotknuté.

17

)

(3)

Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti upravujúce

postup osôb pri colnom dohľade tovaru dopravovaného poštou, podrobnosti o vyhotovení

zariadení určených na dopravu alebo na dočasné uskladnenie tovaru podliehajúceho colnému

dohľadu, ako aj o miestnostiach a priestoroch potrebných na vykonávanie colného dohľadu.

§ 47

Ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť podrobnosti o zjednodušenej

úprave, ktorá sa vzťahuje na tovar

a)

prepravený cestujúcimi,

b)

prepustený do príslušného režimu, ale dosiaľ nepredložený colnému orgánu,

c)

prepravovaný tuzemskom v režime tranzitu.

§ 48

Colný orgán môže súhlasiť s tým, aby tovar predložený na colné konanie osobou, ktorá

požiadala o pridelenie colne schváleného určenia tovaru, bol na žiadosť tejto osoby

prezeraný, aby sa z neho odobrali vzorky v rozsahu a množstve potrebnom na určenie

totožnosti tovaru, nomenklatúrneho zaradenia a vlastností tovaru. Colný orgán môže

odoberať vzorky na rovnaké účely aj bez súhlasu osoby, ktorá požiadala o pridelenie

colne schváleného určenia tovaru.

§ 49

(1)

Osoba, ktorá požiadala o pridelenie colne schváleného určenia tovaru, je povinná

súčasne s predložením tovaru podať predbežné colné vyhlásenie, ktoré obsahuje údaje

potrebné na identifikáciu tovaru, najmä značky, čísla, počet, povahu a hrubú hmotnosť

jednotlivých nákladových kusov, označenie tovaru, identifikačné znaky dopravného prostriedku,

ktorým sa tovar dopravil, miesto naloženia tovaru do dopravného prostriedku, ako aj

miesto a dátum vstupu tovaru do tuzemska. Za predbežné colné vyhlásenie sa považuje

aj obchodný alebo administratívny doklad, ak obsahuje potrebné údaje.

(2)

Predbežné colné vyhlásenie musí byť podpísané osobou, ktorá ho podáva. Colný orgán

môže lehotu na podanie predbežného colného vyhlásenia predĺžiť. Ak je so súhlasom

colných orgánov podávané predbežné colné vyhlásenie prostredníctvom zariadenia na

spracovanie a prenos údajov na nosičoch informácií, môže byť podpis osoby nahradený

kódom určeným colným orgánom.

§ 50

Predbežné colné vyhlásenie podáva

a)

osoba, ktorá tovar prepravila do tuzemska, alebo osoba, ktorá prevzala zodpovednosť

za prepravu tovaru po jeho vstupe do tuzemska pred jeho predložením na colné konanie,

b)

osoba, v mene ktorej konali osoby uvedené v písmene a).

§ 51

Ak tým nebude sťažené vykonávanie colného dohľadu, môže colný orgán upustiť od podania

predbežného colného vyhlásenia za podmienky, že ešte pred uplynutím lehoty uvedenej

v

§ 49

bolo podané colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do príslušného režimu, alebo bola

podaná žiadosť o spätný vývoz tovaru alebo zničenie tovaru, alebo prenechanie tovaru

v prospech štátu, alebo umiestnenie tovaru do slobodného colného pásma alebo slobodného

colného skladu. Ustanovenia, ktoré upravujú dovoz tovaru v cestovnom styku, listových

alebo balíkových poštových zásielok, tým nie sú dotknuté.

§ 52

(1)

Tovar je možné vykladať a prekladať z dopravných prostriedkov, ktorými sa prepravuje,

iba so súhlasom colného orgánu a na miestach na to ustanovených colnými predpismi

alebo spôsobom schváleným colným orgánom. Súhlas sa nevyžaduje v prípadoch, ak bezprostredne

hrozí nebezpečenstvo, ktoré vyžaduje okamžité vyloženie všetkého tovaru alebo jeho

častí; colný orgán však musí byť o tejto skutočnosti bezodkladne informovaný.

(2)

Na účel kontroly tovaru a dopravných prostriedkov, ktorými sa tovar dopravuje, sú

colné orgány oprávnené kedykoľvek požadovať, aby bol tovar vyložený.

(3)

S tovarom sa nesmie manipulovať bez súhlasu colného orgánu.

§ 53

(1)

Zahraničnému tovaru predloženému na colné konanie môže byť pridelené len také colne

schválené určenie, ktoré pre zahraničný tovar povoľujú právne predpisy.

(2)

Osoba, ktorá požiadala o pridelenie colne schváleného určenia, je povinná predložiť

doklad príslušného orgánu o tom, že dovážaný tovar spĺňa podmienky ustanovené osobitnými

predpismi.

17a

)

(3)

Colný orgán nepridelí colne schválené určenie zahraničnému tovaru, ak osoba, ktorá

o jeho pridelenie požiadala, nesplní povinnosť podľa odseku 2.

(4)

Doklady, ktoré je potrebné predložiť pri dovoze a vývoze exemplárov podľa medzinárodného

dohovoru,

16

)

upravuje osobitný predpis.

5

)

§ 54

Na tovar, na ktorý bolo podané predbežné colné vyhlásenie, musí sa v lehote nepresahujúcej

20 kalendárnych dní odo dňa, keď sa podalo predbežné colné vyhlásenie, podať colné

vyhlásenie na prepustenie do príslušného režimu alebo podať žiadosť o jeho spätný

vývoz alebo zničenie alebo žiadosť o jeho prenechanie v prospech štátu alebo umiestnenie

do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu. Colný orgán môže vo výnimočných

prípadoch túto lehotu predĺžiť na nevyhnutne potrebný čas.

§ 55

Od predloženia tovaru na colné konanie do času, kým tovaru bude pridelené príslušné

colne schválené určenie, sa tovar považuje za dočasne uskladnený (ďalej len „dočasne

uskladnený tovar“). Dočasne uskladnený tovar sa skladuje iba v miestnostiach a v uzavretých

alebo neuzavretých priestoroch schválených colnými orgánmi a za podmienok určených

týmito orgánmi; tieto miestnosti a priestory sa nazývajú dočasný sklad. Colný orgán

je oprávnený požadovať od držiteľa tovaru zabezpečenie akéhokoľvek colného dlhu, ktorý

by mohol vzniknúť.

§ 56

Dočasne uskladnený tovar je možné podrobiť iba úkonom potrebným na to, aby sa tovar

uchoval v nezmenenom stave tak, aby sa nemenil jeho vzhľad ani technická charakteristika.

Takýmto úkonom je napríklad čistenie, klepanie, oprašovanie, triedenie, oprava alebo

výmena chybných obalov, alebo ďalšie úkony uľahčujúce jeho vyskladnenie a ďalšiu prepravu,

napr. delenie, váženie, označovanie nálepkami, zlučovanie rôznych zásielok na účel

ich ďalšej prepravy. Ustanovenia

§ 48

a

82

tým nie sú dotknuté.

§ 57

(1)

Ak v lehote uvedenej v

§ 54

nebolo podané colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do príslušného režimu alebo

podaná žiadosť na jeho umiestnenie do slobodného colného pásma alebo slobodného colného

skladu, alebo podaná žiadosť na jeho spätný vývoz alebo zničenie, alebo prenechanie

v prospech štátu, vykoná colný orgán na náklady a nebezpečenstvo držiteľa tovaru,

ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak, bez meškania všetky opatrenia, ktoré považuje

za potrebné, vrátane predaja tovaru, aby zabránil nedovolenej manipulácii s tovarom.

(2)

Do času, kým bude podané colné vyhlásenie, môže colný orgán na náklady a nebezpečenstvo

držiteľa tovaru premiestniť tento tovar na miesto, ktoré je pod jeho priamym dohľadom.

(3)

Za dočasne uskladnený tovar v skladoch colného orgánu platí osoba, ktorá tovar na

colné konanie predložila, skladné podľa sadzieb určených sadzobníkom skladného.

(4)

Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom výšku sadzieb skladného

za tovar dočasne uskladnený v skladoch colného orgánu.

§ 58

(1)

Ustanovenia

§ 43 ods. 1 písm. b)

a

§ 44 až 57

sa nevzťahujú na tovar prepustený do režimu tranzitu, ktorý bol už dodaný do tuzemska.

(2)

Od okamihu, keď bol zahraničný tovar prepustený do režimu tranzitu v súlade s colnými

predpismi upravujúcimi tranzit na miesto svojho určenia v tuzemsku a predložený na

colné konanie, sa na tento tovar vzťahujú ustanovenia

§ 49 až 57

.

§ 59

(1)

Colný orgán môže dať alebo prikázať zneškodniť

18

)

alebo vyviezť z colného územia Slovenskej republiky odpad,

19

)

ktorý je pod colným dohľadom, na náklady a nebezpečenstvo vlastníka alebo pôvodcu

odpadu, osoby, ktorej bolo udelené povolenie na aktívny zušľachťovací styk, pri ktorom

odpad vznikol, prevádzkovateľa alebo uskladňovateľa colného skladu, osoby, ktorá odpad

alebo tovar, z ktorého odpad vznikol, do slobodného colného pásma alebo slobodného

colného skladu umiestnila, alebo inej osoby, ktorá mala odpad preukázateľne naposledy

u seba alebo u ktorej bol odpad zistený, ak neboli splnené povinnosti ustanovené osobitným

predpisom

20

)

a výzva na ich splnenie ostala neúspešná.

(2)

Colný orgán vykonanie opatrení podľa odseku 1 oznámi vlastníkovi alebo inej osobe

uvedenej v odseku 1, voči ktorej tieto opatrenia vykonal.

(3)

Colný orgán môže na náklady a nebezpečenstvo vlastníka znehodnotiť alebo zničiť tovar,

ktorý je pod colným dohľadom, v prípade, ak by tento tovar mohol ohroziť život alebo

zdravie osôb, alebo znehodnotiť alebo zničiť iný tovar. Colný orgán o znehodnotení

alebo zničení tovaru písomne vyrozumie vlastníka tovaru.

(4)

Ak colné orgány zistia, že tovar bol do tuzemska dovezený nezákonne, vykonajú bez

meškania všetky opatrenia, ktoré považujú za potrebné, vrátane predaja tovaru, aby

zabránili nedovolenej manipulácii s tovarom.

§ 60

(1)

Tovaru môže byť kedykoľvek, bez ohľadu na jeho druh, množstvo, štát pôvodu alebo

miesto určenia, za určených podmienok pridelené akékoľvek colne schválené určenie,

ak nie je ustanovené inak.

(2)

Ustanovením odseku 1 nie sú dotknuté zákazy a obmedzenia z dôvodov veterinárnych,

rastlinnolekárskych, mravnostných alebo verejného poriadku, verejnej bezpečnosti,

ochrany zdravia, ochrany životného prostredia, ochrany kultúrnych pamiatok, ochrany

predmetov múzejnej a galerijnej hodnoty, predmetov kultúrnej hodnoty, predmetov archívnej

hodnoty a zákazov a obmedzení týkajúcich sa ochrany duševného vlastníctva.

§ 61

(1)

Colné konanie je konanie, v ktorom o právach a právom chránených záujmoch alebo povinnostiach

osôb pri dovoze, vývoze alebo pri tranzite tovaru rozhodujú colné orgány.

(2)

Účelom colného konania je najmä zistenie totožnosti tovaru, prerokovanie návrhu deklaranta

na prepustenie tovaru do navrhovaného režimu, overovanie podkladov predložených deklarantom,

overovanie skutočností a podkladov, ktoré vyšli najavo inak ako z podnetu deklaranta,

určenie colného dlhu a rozhodnutie o tom, či sa tovar prepúšťa do navrhovaného režimu,

prípadne za akých podmienok, alebo či sa skončil režim, do ktorého bol prepustený.

(3)

Colný orgán v colnom konaní zisťuje skutočný stav veci čo najúplnejšie a vykoná aj

iné dôkazy, ako sú navrhnuté.

(4)

Deklarant alebo jeho zástupca je povinný obstarať a predložiť všetky dôkazy a podklady

na zistenie skutočného stavu vo veci deklarovaných údajov colného vyhlásenia a v colnom

konaní obhájiť pravdivosť a presnosť v ňom obsiahnutých skutočností.

(5)

Ak deklarant alebo jeho zástupca vo veci colnej hodnoty nesplní povinnosť obstarať

a predložiť dôkazy a podklady, alebo nesplní povinnosť obhájiť pravdivosť a presnosť

deklarovaných údajov tak, že aj dôkaz predložený v zmysle

§ 73 písm. b)

ostane pochybný, colné orgány určia colnú hodnotu podľa

§ 27 až 41

.

(6)

Predtým ako colné orgány určia colnú hodnotu podľa

§ 27 až 41

, oznámia deklarantovi dôvody, pre ktoré majú pochybnosti o pravdivosti a presnosti

údajov o colnej hodnote alebo pochybnosti o pravosti dokladov, ktorými sú tieto údaje

doložené. Na žiadosť oznámia colné orgány tieto dôvody deklarantovi písomne a určia

mu primeranú lehotu na odpoveď.

(7)

V odôvodnení rozhodnutia, ktorým bola určená colná hodnota podľa

§ 27 až 41

, colné orgány uvedú dôvody, pre ktoré nebolo možné určiť colnú hodnotu podľa

§ 27 a 28

.

§ 62

(1)

Colné konanie sa začína podaním colného vyhlásenia, ktorým deklarant navrhuje prepustenie

tovaru do príslušného režimu, alebo úkonom pošty pri dovoze tovaru neobchodného charakteru

alebo iným úkonom, ktorým držiteľ tovaru prejaví svoju vôľu, aby bol tovar prepustený

do príslušného režimu.

(2)

Všetok tovar, ktorý má byť prepustený do navrhnutého režimu, alebo pre ktorý má byť

skončený režim, musí byť uvedený v colnom vyhlásení podanom na tento účel.

§ 63

(1)

Colné konanie sa vykonáva vo vyhradených priestoroch colného orgánu alebo v colnom

priestore.

(2)

Colné priestory sú colnými orgánmi označené priestory pohraničných colných orgánov

alebo označené priestory železničných staníc, prístavov, letísk, pôšt a iné priestory

určené colnými orgánmi po dohode s ich vlastníkmi alebo oprávnenými užívateľmi.

(3)

Na žiadosť a náklady deklaranta sa môže colné konanie vykonávať aj mimo colného priestoru.

(4)

Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podmienky, za ktorých

sa colné konanie vykonáva mimo colného priestoru, a výšku nákladov za vykonanie colného

konania mimo colného priestoru.

(5)

Na úsekoch železničných alebo vodných ciest ustanovených ministerstvom po dohode

s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy môže byť vykonané colné konanie aj

počas jazdy vlaku alebo plavby lode.

(6)

Colný orgán vykoná colné konanie prednostne, a to aj mimo určeného pracovného času,

na tovare, ktorý ľahko podlieha skaze, živých zvieratách, tovare, ktorý je určený

na odstránenie následkov havárií, prírodných katastrof a podobných udalostí, alebo

ak je nebezpečenstvo z omeškania.

§ 64

(1)

Ak nie je týmto zákonom alebo medzinárodnou zmluvou ustanovené inak, podáva sa colné

vyhlásenie colnému orgánu vo vnútrozemí, ak ide o tovar

a)

dovážaný, ktorý má obchodný charakter a ktorý má byť prepustený do režimu voľného

obehu, iný, ako pri ktorom je možné ľahko a účinne vykonať colnú kontrolu alebo ktorého

dovoz je obmedzený,

b)

dovážaný, ktorý má byť prepustený do režimu dočasného použitia s čiastočným oslobodením

od cla,

c)

dovážaný, ktorý má byť prepustený do režimu dočasného použitia s úplným oslobodením

od cla, alebo do voľného obehu s oslobodením od cla, ak o tom rozhodol z dôvodu zachovania

plynulosti dopravy cez štátnu hranicu pohraničný colný orgán,

d)

dovážaný, ktorý má byť prepustený do režimu uskladňovania v colnom sklade alebo do

režimu prepracovania pod colným dohľadom alebo do režimu aktívneho zušľachťovacieho

styku,

e)

vyvážaný, ktorý má obchodný charakter a ktorý má byť prepustený do režimu vývozu

na účel trvalého ponechania v zahraničí, iný, ako pri ktorom možno ľahko a účinne

vykonať colnú kontrolu alebo ktorého vývoz je obmedzený,

f)

vyvážaný, ktorý má byť prepustený do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku alebo

do režimu vývozu a ktorý má byť dovezený späť do tuzemska,

g)

slovenský alebo slovenského pôvodu dovážaný späť do tuzemska a zahraničný alebo zahraničného

pôvodu vyvážaný späť do zahraničia,

h)

dovezený, ktorý má byť zničený pod dohľadom colných orgánov,

i)

dovezený, ktorý má byť ponechaný v prospech štátu.

(2)

Colné vyhlásenie na prepustenie tovaru podľa odseku 1 sa podáva tomu colnému úradu,

ktorému je tovar predložený na vykonanie colného konania.

(3)

Za tovar, pri ktorom je možné ľahko a účinne vykonať colnú kontrolu, sa považuje

tovar

a)

voľne uložený,

b)

balený vo vreciach, žochoch, latení (vrátane bubnov na prepravu káblov), v sudoch

s patentným uzáverom,

c)

nebalený tovar, nebalený tovar pripevnený na paletách a tovar nebalený pripevnený

na paletách fóliou alebo balený v priehľadných obaloch,

d)

tekutý, sypký a plynný, prepravovaný v cisternách alebo v špeciálnych kontajneroch

za predpokladu, že tento tovar bude zabezpečený uzávermi dopravcu alebo prepravcu

a čísla alebo charakteristiky týchto uzáverov budú zapísané v prepravnej listine.

(4)

V cestnej doprave je možné podať colné vyhlásenie na prepustenie tovaru, ktorý má

obchodný charakter, aj pohraničnému colnému orgánu, ale len vtedy, ak ide o

a)

dovážané živé zvieratá a tovar ľahko podliehajúci skaze, pri ktorom je možné ľahko

a účinne vykonať colnú kontrolu a ktorý má byť prepustený do voľného obehu,

b)

vyvážaný tovar, ktorý má byť prepustený do režimu vývozu na účel trvalého ponechania

v zahraničí a ktorý spĺňa podmienky uvedené v odseku 3 písm. a), c) a d).

(5)

Ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť, pri ktorých druhoch

tovaru sa colné vyhlásenie podáva colnému orgánu príslušnému podľa odseku 2, aj keď

ide o tovar, pri ktorom je možné ľahko a účinne vykonať colnú kontrolu.

§ 65

(1)

Colné vyhlásenie sa podáva

a)

písomne,

b)

prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov na nosičoch informácií,

ak to povolil príslušný colný orgán,

c)

ústne alebo úkonom pošty pri dovoze alebo vývoze tovaru neobchodného charakteru.

(2)

Deklarant alebo jeho zástupca sú povinní do colného vyhlásenia uvádzať správne, pravdivé

a presné údaje a predkladať pravé doklady.

(3)

Písomné colné vyhlásenie musí byť podpísané oprávnenou osobou. Ak je colné vyhlásenie

na základe súhlasu colného orgánu podávané prostredníctvom zariadenia na spracovanie

a prenos údajov na nosičoch informácií, môže byť podpis osoby nahradený kódom určeným

colným orgánom.

(4)

Colné vyhlásenie musí byť doložené všetkými dokladmi potrebnými podľa colných predpisov

upravujúcich režim, do ktorého bol tovar navrhnutý. Ak sú tieto doklady podávané na

základe súhlasu colného orgánu prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos

údajov na nosičoch informácií, musia obsahovať určené údaje.

(5)

Podanie colného vyhlásenia sa považuje za prejav vôle deklaranta navrhnúť predmetný

tovar na prepustenie do príslušného režimu. Podaním colného vyhlásenia potvrdzuje

deklarant správnosť v ňom obsiahnutých údajov, pravosť dokladov, ktorými je doložené,

a zaväzuje sa plniť povinnosti, ktoré vyplývajú z prepustenia tovaru do navrhnutého

režimu.

(6)

Ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoví podrobnosti o forme, obsahu

a náležitostiach colného vyhlásenia a o tom, čo je považované za úkon, ktorým držiteľ

tovaru prejavuje svoju vôľu, aby bol tovar prepustený do príslušného režimu. Písomné

colné vyhlásenie pri dovoze, vývoze alebo pri tranzite je možné účinne podať iba na

tlačive vydanom alebo schválenom ministerstvom.

§ 66

(1)

Colné vyhlásenie je možné prijať až po predložení tovaru. Colný orgán môže prijať

colné vyhlásenie ešte predtým, ako mohol deklarant predložiť tovar colnému orgánu.

V takom prípade colný orgán určí lehotu na predloženie tovaru. Ak sa tovar v určenej

lehote colnému orgánu nepredloží, je prijaté colné vyhlásenie neplatné.

(2)

Colný orgán prijme colné vyhlásenie ihneď, ak je colné vyhlásenie podané v stanovenej

forme alebo na predpísanom tlačive, ak obsahuje všetky predpísané údaje, je doložené

všetkými potrebnými dokladmi a ak je colnému orgánu možné predložiť aj tovar, na ktorý

sa colné vyhlásenie vzťahuje.

§ 67

(1)

Colný orgán môže na žiadosť povoliť, aby deklarant opravil údaje uvedené v prijatom

colnom vyhlásení; v dôsledku opravy sa však opravené colné vyhlásenie nesmie vzťahovať

na iný tovar ako na tovar pôvodne uvedený v colnom vyhlásení. Žiadosť o vykonanie

opravy colného vyhlásenia sa musí podať pred prepustením tovaru do navrhovaného režimu.

Oprava sa vykoná podaním nového colného vyhlásenia; v takom prípade sa za dátum prijatia

colného vyhlásenia považuje dátum prijatia pôvodného chybného alebo neúplného colného

vyhlásenia.

(2)

Oprava colného vyhlásenia sa nepovolí, ak o jej vykonanie deklarant požiada po tom,

čo colný orgán

a)

informoval deklaranta o tom, že vykoná colnú kontrolu tovaru,

b)

zistil nepresnosť uvedených údajov,

c)

prepustil tovar do navrhnutého režimu.

§ 68

(1)

Na žiadosť deklaranta colný orgán zruší platnosť už prijatého colného vyhlásenia,

ak deklarant preukáže, že tovar bol do príslušného režimu navrhnutý omylom alebo že

vzhľadom na okolnosti už nie je možné tovar do navrhnutého režimu prepustiť.

(2)

Ak colný orgán informoval deklaranta o svojom úmysle vykonať kontrolu tovaru, žiadosť

o zrušenie platnosti colného vyhlásenia neprijme, kým túto kontrolu nevykoná.

§ 69

(1)

Po prepustení tovaru do navrhovaného režimu nie je možné platnosť colného vyhlásenia

zrušiť, ak nie je ďalej ustanovené inak.

(2)

Colný orgán však platnosť colného vyhlásenia zruší, ak bol tovar omylom navrhnutý

do režimu zahŕňajúceho platbu dovozného cla namiesto do iného režimu, ak sa žiadosť

o zrušenie platnosti colného vyhlásenia podá do troch mesiacov odo dňa prijatia colného

vyhlásenia a za predpokladu, že

a)

akékoľvek použitie tovaru nie je v rozpore s podmienkami režimu, do ktorého by mal

byť prepustený,

b)

sa splnili všetky podmienky režimu, do ktorého by mal byť tovar prepustený,

c)

súčasne s podaním žiadosti sa predloží colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do

pôvodne navrhovaného režimu.

(3)

Prijatím colného vyhlásenia, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do iného režimu,

ako do ktorého bol pôvodne navrhovaný, je okamih prijatia pôvodného, zrušeného colného

vyhlásenia.

(4)

Colný orgán môže výnimočne povoliť predĺženie lehoty uvedenej v odseku 2.

§ 70

(1)

Ak bol tovar navrhnutý do režimu vývozu alebo do režimu pasívneho zušľachťovacieho

styku, zruší colný orgán platnosť colného vyhlásenia, ak deklarant

a)

preukáže, že tovar nevystúpil do zahraničia,

b)

vráti colnému orgánu všetky listy colného vyhlásenia spoločne s dokladmi, ktoré mu

boli pri prijatí colného vyhlásenia vydané,

c)

preukáže, že náhrada a iné sumy poskytnuté na základe vývozného colného vyhlásenia,

ktoré sa vzťahuje na predmetný tovar, boli vrátené alebo že príslušný colný orgán

vykonal opatrenia, aby neboli vyplatené,

d)

v určených prípadoch v súlade s colnými predpismi plní iné povinnosti uložené colným

orgánom na úpravu postavenia tovaru.

(2)

Ak tovar prepustený do režimu vývozu musí vystúpiť do zahraničia v lehote určenej

colným orgánom, zruší colný orgán platnosť colného vyhlásenia, ak tovar nevystúpil

v tejto lehote.

§ 71

Ak bol slovenský tovar uskladnený v colnom sklade v súlade s

§ 104 písm. b)

, môže deklarant požiadať o zrušenie platnosti colného vyhlásenia, na základe ktorého

bol tovar uskladnený, a colný orgán ho zruší, ak boli vykonané opatrenia ustanovené

osobitnými predpismi, ktoré upravujú postup pri nedodržaní príslušného režimu.

§ 72

Ak nie je ustanovené inak, použijú sa pri prepustení tovaru do navrhovaného režimu

predpisy platné v čase, keď colný orgán prijal colné vyhlásenie.

§ 73

Colný orgán je oprávnený overovať správnosť prijatých colných vyhlásení. Na tento

účel môže

a)

kontrolovať colné vyhlásenia a doklady vzťahujúce sa na colné vyhlásenia a doklady,

ktoré tovar sprevádzajú,

b)

požadovať, aby deklarant predložil aj ďalšie doklady potvrdzujúce správnosť údajov

uvedených v colnom vyhlásení,

c)

kontrolovať tovar a na účel podrobnej kontroly alebo analýzy odoberať vzorky.

§ 74

(1)

Deklarant je oprávnený byť prítomný pri kontrole tovaru a odoberaní vzoriek. Na žiadosť

colného orgánu musí byť deklarant alebo jeho zástupca prítomný pri kontrole tovaru

alebo pri odoberaní vzoriek a poskytnúť mu potrebnú súčinnosť na uľahčenie kontroly

tovaru alebo odoberania vzoriek.

(2)

Deklarant zabezpečí na svoje náklady a nebezpečenstvo dopravu tovaru na miesto, kde

sa má tovar kontrolovať alebo kde sa majú odobrať vzorky.

(3)

Colný orgán neplatí deklarantovi žiadnu náhradu, ktorá vyplýva z kontroly tovaru

alebo z odoberania vzoriek.

§ 75

(1)

Ak colný orgán kontroluje iba časť tovaru, na ktorý sa vzťahuje colné vyhlásenie,

vzťahuje sa výsledok tejto kontroly na všetok tovar, na ktorý je colné vyhlásenie

podané. Ak sa však deklarant domnieva, že sa výsledok čiastočnej kontroly nevzťahuje

na ostatný, nekontrolovaný tovar, môže žiadať o vykonanie dodatočnej kontroly vo väčšom

rozsahu.

(2)

Ak colné vyhlásenie obsahuje viac podpoložiek tovaru, považuje sa na účely odseku

1 každá podpoložka za samostatné colné vyhlásenie.

§ 76

Výsledok overenia colného vyhlásenia sa použije pri uplatňovaní colných predpisov

upravujúcich režim, do ktorého sa má tovar prepustiť. Ak colný orgán neoveruje colné

vyhlásenie, budú sa tieto predpisy uplatňovať na základe údajov uvedených v colnom

vyhlásení.

§ 77

(1)

Ak je na zabezpečenie dodržiavania podmienok ustanovených pre režim, do ktorého bol

tovar navrhnutý, nutné jeho stotožnenie, vykoná colný orgán príslušné opatrenia na

jeho stotožnenie. Znaky totožnosti pripevnené na tovare alebo dopravnom prostriedku

môže odstrániť alebo zničiť iba colný orgán alebo môžu byť odstránené alebo zničené

s jeho súhlasom.

(2)

Ak je na zabránenie škody, ktorá by mohla vzniknúť na tovare a dopravných prostriedkoch

v dôsledku nehody alebo vyššej moci, potrebné znaky totožnosti zničiť alebo odstrániť,

môže sa tak urobiť aj bez predchádzajúceho súhlasu colného orgánu.

§ 78

(1)

Ak sú splnené podmienky ustanovené pre navrhnutý režim, ak pri dokazovaní skutočností

vo veci údajov, ktoré tvoria základ na vymeranie cla alebo ovplyvňujú výšku alebo

platenie cla, deklarant alebo jeho zástupca splnili dôkaznú povinnosť podľa tohto

zákona tak, že je možné správne určiť výšku colného dlhu a na tovar sa nevzťahujú

žiadne zákazy ani obmedzenia, prepustí colný orgán tovar do navrhovaného režimu ihneď

po tom, čo tieto skutočnosti vyšli najavo, alebo ak bolo colné konanie uskutočnené

bez overovania údajov, ihneď po prijatí colného vyhlásenia. Ustanovenia

§ 124

tým nie sú dotknuté.

(2)

Podobne colný orgán postupuje v prípadoch, keď v primeranej lehote nemôže overiť

údaje v colnom vyhlásení a tovar už nie je potrebný na overovanie údajov uvedených

v colnom vyhlásení.

(3)

Všetok tovar, na ktorý sa vzťahuje colné vyhlásenie, sa prepúšťa súčasne. Ak je v

colnom vyhlásení uvedených viac podpoložiek tovaru, považuje sa na účely tohto odseku

každá podpoložka za samostatné colné vyhlásenie.

§ 79

(1)

Ak vznikne prijatím colného vyhlásenia colný dlh, nesmie sa tovar prepustiť do navrhnutého

režimu s výnimkou režimu dočasného použitia s čiastočným oslobodením od dovozného

cla, kým nebude colný dlh zabezpečený alebo splnený; ustanovenie odseku 2 tým nie

je dotknuté.

(2)

Ak colný orgán požaduje podľa colných predpisov upravujúcich režim, do ktorého bol

tovar navrhnutý, zabezpečenie colného dlhu, nesmie sa tovar do tohto režimu prepustiť,

ak nebude colný dlh zabezpečený.

§ 80

Colný orgán vykoná potrebné opatrenia vrátane predaja tovaru, aby zabránil nedovolenému

nakladaniu s tovarom, ak

a)

nemohol byť tovar prepustený preto, že

1.

v lehote určenej colným orgánom nebolo možné vykonať kontrolu tovaru alebo v nej

pokračovať z dôvodov, ktoré sa dajú pričítať iba deklarantovi,

2.

doklady, ktoré sa musia predložiť pred prepustením tovaru do príslušného režimu,

neboli predložené,

3.

platby alebo zabezpečenie colného dlhu, ktoré sa mali vzhľadom na dovozné clo, prípadne

vývozné clo, uskutočniť, neboli v určenej lehote uskutočnené,

4.

sa naň vzťahujú zákazy a obmedzenia,

5.

vlastník tovaru nie je známy, a preto colné vyhlásenie nebolo podané v lehote ustanovenej

podľa tohto zákona,

b)

nebol po prepustení v určenej lehote odvezený z miesta, kde bol dopravený.

§ 81

(1)

Ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutie v colnom konaní sa môže oznámiť ústne

alebo iným spôsobom, ak bolo colné vyhlásenie podané ústne alebo iným spôsobom, ktorým

deklarant prejavil svoju vôľu, aby bol tovar prepustený do príslušného režimu.

(2)

Základnými náležitosťami rozhodnutia v colnom konaní sú

a)

označenie colného orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,

b)

evidenčné číslo rozhodnutia, dátum prijatia colného vyhlásenia, dátum vydania rozhodnutia,

c)

presné označenie deklaranta,

d)

názov tovaru,

e)

podpoložka colného sadzobníka a colná sadzba tovaru,

f)

výška cla, dane a inej platby a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý majú byť clo,

daň a iná platba zaplatené,

g)

vlastnoručný podpis povereného zamestnanca colného orgánu s uvedením mena, priezviska

a funkcie a odtlačok služobnej pečiatky s výnimkou prípadov, keď sú v rozhodnutí vydanom

prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov na nosičoch informácií nahradené

tieto náležitosti kódom,

h)

colný režim, do ktorého sa tovar prepúšťa.

(3)

Na rozhodnutie v colnom konaní, ktorým sa tovar prepúšťa do navrhovaného režimu,

sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

21

)

(4)

Rozhodnutie v colnom konaní, ktorým sa tovar prepúšťa s úplným alebo čiastočným oslobodením

od dovozného cla, neobsahuje odôvodnenie.

(5)

Ak je colným orgánom v colnom konaní potvrdené colné vyhlásenie podané písomne alebo

je vydaný iný doklad s náležitosťami podľa odseku 2, stáva sa toto vyhlásenie alebo

tento doklad rozhodnutím.

(6)

Na rozhodnutie v colnom konaní oznámenom ústne alebo iným spôsobom sa nevzťahujú

ustanovenia odseku 2 ani všeobecné predpisy o správnom konaní

7

)

upravujúce oznámenie rozhodnutia a opravné prostriedky.

(7)

Rozhodnutie v colnom konaní o prepustení tovaru do navrhovaného režimu sa vyhotovuje

písomne, ak sa

a)

ním určuje colný dlh,

b)

tovar prepúšťa s úplným alebo čiastočným oslobodením od cla s výnimkou

1.

tovaru neobchodného charakteru, ktorý sa dováža cestujúcim v osobných batožinách,

ak nejde o sprievodnú batožinu,

2.

dopravných prostriedkov na obchodné a osobné použitie, náhradných dielcov a výstroja

dopravných prostriedkov, pohonných látok a mazív pre cestné motorové vozidlá a špeciálne

kontajnery dovážané cestujúcimi,

c)

jedná o tovar obchodného charakteru s výnimkou, ak je podané ústne vyhlásenie.

(8)

V colnom konaní sa písomne vyhotovuje aj rozhodnutie, ktorým sa neprepúšťa tovar

do navrhovaného režimu, a rozhodnutie o preskúmaní rozhodnutia vydaného v prvom stupni.

Výrok musí byť vždy riadne odôvodnený. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa rozhodnutím

úplne vyhovelo deklarantovi.

(9)

Rozhodnutie podľa odseku 4 je možné oznámiť vyznačením potvrdenia colného orgánu

na obchodnom alebo prepravnom doklade, že sa tovar prepúšťa do navrhovaného režimu.

Deň vyznačenia potvrdenia o prepustení tovaru je dňom oznámenia rozhodnutia.

(10)

Colný orgán môže povoliť, aby miesto písomného rozhodnutia v colnom konaní bolo toto

rozhodnutie vyhotovené a oznámené prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos

údajov na nosičoch informácií.

(11)

Proti rozhodnutiu v colnom konaní vydanom podľa odsekov 7 a 8 je možné podať odvolanie

do 30 kalendárnych dní odo dňa, ktorý nasleduje po jeho doručení; ustanovenia odseku

6 tým nie sú dotknuté.

§ 82

Colný orgán môže na žiadosť deklaranta povoliť nakladať s tovarom ešte pred jeho prepustením.

Colný orgán vždy žiadosti vyhovie, ak je dôvodom neprepustenia tovaru iba nutnosť

určiť pôvod tovaru, miesto odoslania, nomenklatúrne zaradenie alebo colnú hodnotu

tovaru. Colný dlh, ktorý vznikol alebo by mohol vzniknúť, musí byť zabezpečený.

§ 83

(1)

Ak sa zabezpečí správne uplatňovanie príslušných režimov, môže colný orgán na zjednodušenie

formalít a postupu povoliť, aby

a)

v písomnom colnom vyhlásení, podávanom na predpísanom tlačive (

§ 65 ods. 7

), sa neuvádzali všetky určené údaje alebo nepripojili alebo nepredložili niektoré

určené doklady,

b)

tovar na žiadosť deklaranta sa prepustil do navrhnutého režimu na základe obchodného

alebo administratívneho dokladu nahrádzajúceho colné vyhlásenie,

c)

bol tovar na žiadosť deklaranta prepustený do režimu tranzitu alebo režim tranzitu

bol skončený bez predloženia tovaru colnému orgánu.

(2)

Colné vyhlásenie uvedené v odseku 1 písm. a) a obchodný alebo administratívny doklad

(zjednodušené colné vyhlásenie) musia obsahovať údaje potrebné na stotožnenie tovaru.

(3)

Deklarant je povinný dodatočne, v lehote určenej colným orgánom doplniť chýbajúce

údaje alebo doklady v dodatočnom colnom vyhlásení.

(4)

Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom formu a obsah dodatočného

colného vyhlásenia a podmienky, za ktorých môžu colné orgány povoliť zjednodušený

postup. Dodatočné colné vyhlásenie je možné účinne podať iba na tlačive vydanom alebo

schválenom ministerstvom, prípadne môže byť toto tlačivo nahradené počítačovou zostavou,

ktorá musí obsahovať všetky predpísané náležitosti.

§ 84

Dodatočné colné vyhlásenie a zjednodušené colné vyhlásenie sa považujú za jednotný

nedeliteľný doklad, ktorý platí od prijatia prvého zjednodušeného colného vyhlásenia.

§ 85

Ak sa colné vyhlásenie podáva prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov

ústne alebo iným dovoleným spôsobom okrem písomnej formy, použijú sa ustanovenia

§ 65 ods. 5

,

§ 66 až 84

primerane.

§ 86

(1)

Následná kontrola po prepustení tovaru sa vykonáva na účel presvedčenia sa o pravdivosti

údajov uvedených v colnom vyhlásení v lehote určenej na úschovu dokladov, vykonáva

sa podrobnou kontrolou tovaru, ak je tovar možné predložiť, obchodných dokladov a

údajov vzťahujúcich sa na dovozné alebo vývozné operácie alebo následné operácie s

tovarom, na ktorý sa vzťahuje toto colné vyhlásenie. Kontrola môže byť vykonaná v

miestnostiach deklaranta alebo inej osoby priamo alebo nepriamo zúčastnenej na uvedených

operáciách alebo inej osoby, ktorá má pri sebe uvedené doklady a údaje na obchodné

účely. O kontrole po prepustení tovaru platia ustanovenia

§ 61 ods. 4 a 5

primerane.

(2)

Osoba, u ktorej sa následná kontrola po prepustení tovaru vykonáva, je taktiež povinná

na výzvu colných orgánov predložiť alebo doklad osvedčujúci, že tovar bol riadne dovezený,

alebo doklad o kúpe, dodací list od výrobcu alebo akýkoľvek dôkazný prostriedok, z

ktorého je zrejmé, že tovar pochádza od osôb oprávnených v tuzemsku podnikať. Ak nepredloží

táto osoba príslušné doklady, colné orgány na jej náklady a nebezpečenstvo kontrolovaný

tovar premiestnia na miesto, ktoré je pod ich priamym dohľadom, a určia lehotu na

dodatočné predloženie týchto dokladov.

(3)

Ak nasvedčuje následná kontrola dokladov, údajov alebo colného vyhlásenia tomu, že

tovar bol prepustený do navrhovaného režimu na základe nesprávnych, neúplných alebo

nepravdivých údajov, uložia colné orgány opatrenia v súlade s týmto zákonom.

(4)

Colné orgány si môžu tiež zhotovovať kópie príslušných dokladov, požadovať potrebné

vysvetlenia, ako aj vyhotovovať dokumentáciu. V prípade porušenia colných predpisov

môžu tieto doklady zaistiť.

§ 87

(1)

Prepustenie tovaru je úkon, ktorým colný orgán povoľuje individuálne určenej osobe

nakladať s tovarom podľa podmienok režimu, do ktorého je tovar navrhnutý.

(2)

Obchodnopolitickým opatrením sa na účely tohto zákona rozumie nesadzobné opatrenie

ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi na dovoz a vývoz tovaru, najmä kontrolné

a ochranné opatrenia, obmedzenia množstva, kontingenty, zákazy dovozu a vývozu ekonomickej

povahy.

§ 88

(1)

Režimy s podmienečným oslobodením od cla sú

a)

tranzit,

b)

uskladňovanie v colných skladoch,

c)

aktívny zušľachťovací styk v podmienečnom systéme,

d)

prepracovanie pod colným dohľadom,

e)

dočasné použitie.

(2)

Režimy s ekonomickým účinkom sú

a)

uskladňovanie v colných skladoch,

b)

aktívny zušľachťovací styk,

c)

prepracovanie pod colným dohľadom,

d)

dočasné použitie,

e)

pasívny zušľachťovací styk.

(3)

Dovážaný tovar je tovar prepustený do režimu s podmienečným oslobodením od cla a

tovar, ktorý v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku v systéme vrátenia splnil podmienky

ustanovené na prepustenie do voľného obehu a podmienky uvedené v

§ 135

.

(4)

Tovar v nezmenenom stave je dovážaný tovar, ktorý nebol prepracovaný v režime aktívneho

zušľachťovacieho styku alebo v režime prepracovania pod colným dohľadom.

§ 89

(1)

Do režimu s ekonomickým účinkom, s výnimkou uskladňovania v colnom sklade je možné

tovar prepustiť len na základe povolenia colného orgánu. Povolenie však treba, ak

operácie v režime uskladňovania v colnom sklade nevykonávajú colné orgány.

(2)

Povolenie uvedené v odseku 1 sa môže vydať iba

a)

osobám, ktoré poskytujú potrebné záruky na vlastné vykonávanie operácií v príslušnom

režime,

b)

vtedy, ak môže colný orgán kontrolovať vykonávanie príslušného režimu bez toho, aby

musel zavádzať administratívne opatrenia, ktoré sú z hľadiska ekonomických požiadaviek

neprimerané,

c)

vtedy, ak na účel prepustenia odpadov do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku

a na účel prepustenia do voľného obehu odpadu, ktorý vznikol pri prechode tovaru cez

spracovateľské operácie v aktívnom zušľachťovacom styku, osoba, ktorá o vydanie povolenia

žiada, predloží colnému orgánu súhlas podľa osobitného predpisu.

22

)

(3)

Ustanovením odseku 2 nie sú dotknuté osobitné ustanovenia upravujúce jednotlivé režimy.

§ 90

(1)

Podmienky, za ktorých sa použije príslušný režim s ekonomickým účinkom alebo za ktorých

sa prevádzkuje colný sklad, ustanoví colný orgán v povolení.

(2)

Osoba, ktorej sa povolenie udelilo, je povinná bez zbytočného odkladu vyrozumieť

príslušný colný orgán o všetkých skutočnostiach, ktoré vznikli po jeho udelení a ktoré

by mohli mať vplyv na jeho obsah alebo platnosť.

§ 91

(1)

Colný orgán odoberie povolenie, ktorým boli uložené podmienky, za ktorých sa použije

príslušný režim s ekonomickým účinkom, alebo za ktorých je prevádzkovaný colný sklad,

ak osoba, ktorej bolo povolenie udelené,

a)

závažným spôsobom alebo opakovane porušuje povinnosti ustanovené týmto zákonom,

b)

neplní podmienky ustanovené v povolení,

c)

požiadala o odňatie povolenia.

(2)

Povolenie, ktorým boli ustanovené podmienky, za ktorých sa použije príslušný režim

s ekonomickým účinkom alebo za ktorých je prevádzkovaný colný sklad, stráca platnosť

a)

uplynutím času, na ktorý bolo vydané,

b)

oznámením rozhodnutia colného orgánu o odňatí povolenia.

§ 92

Colný orgán môže podmieniť prepustenie tovaru do režimu s podmienečným oslobodením

zabezpečením colného dlhu, ktorý by mohol pri tomto tovare vzniknúť. Osobitné ustanovenia

upravujúce jednotlivé režimy tým nie sú dotknuté.

§ 93

(1)

Režim s ekonomickým účinkom je skončený, keď sa tovaru, ktorý bol prepustený do tohto

režimu, alebo zušľachteným výrobkom alebo spracovaným výrobkom pridelí iné colne schválené

určenie.

(2)

Colný orgán je oprávnený urobiť všetky opatrenia potrebné na to, aby sa postavenie

tovaru uviedlo do súladu s podmienkami ustanovenými pre príslušný režim.

§ 94

Práva a povinnosti osoby, ktorej bolo udelené povolenie na prepustenie tovaru do režimu

s ekonomickým účinkom, môžu byť za podmienok ustanovených colnými orgánmi postupne

prevedené na iné osoby, ktoré môžu ustanovené podmienky využiť.

§ 95

Po prepustení do voľného obehu sa zahraničný tovar považuje za slovenský tovar. Prepustenie

zahŕňa uplatnenie príslušných obchodnopolitických opatrení a ďalších formalít určených

na dovoz tovaru a vybratie dlžného cla, daní a iných platieb pri dovoze tovaru.

§ 96

(1)

Ak dôjde v čase od prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do voľného obehu

k zníženiu colných sadzieb, môže deklarant požiadať o priznanie výhodnejšej sadzby.

(2)

Ak nebolo možné tovar prepustiť do voľného obehu z dôvodov výlučne na strane deklaranta,

ustanovenie odseku 1 sa nepoužije.

(3)

Ak tvorí zásielku tovar, ktorý je zaradený do rôznych podpoložiek colného sadzobníka,

a vyhotovenie colného vyhlásenia by bolo spojené s prácou a nákladmi neúmernými dovoznému

clu, môže colný orgán na žiadosť deklaranta vymerať a vybrať dovozné clo za celú zásielku

podľa nomenklatúrneho zaradenia s najvyššou colnou sadzbou dovozného cla.

§ 97

Tovar prepustený do voľného obehu s čiastočným alebo s úplným oslobodením od dovozného

cla v dôsledku jeho konečného použitia alebo so zníženou colnou sadzbou je pod colným

dohľadom. Ak budú ustanovené podmienky, ktoré podmieňujú oslobodenie tovaru, splnené,

alebo ak tovar bude vyvezený alebo zničený, alebo ak bude zaplatená suma cla, ktorá

má byť zaplatená v dôsledku nesplnenia niektorej z podmienok ustanovených na oslobodenie

od dovozného cla, colný dohľad sa skončí. Ustanovenia

§ 90

a

93

sa použijú primerane.

§ 98

Tovar prepustený do voľného obehu sa nepovažuje za slovenský tovar, ak

a)

po prepustení tovaru bola v súlade s

§ 68 až 71

zrušená platnosť colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do voľného obehu,

b)

dovozné clo bolo vrátené alebo odpustené

1.

pri aktívnom zušľachťovacom styku v systéme vrátenia,

2.

preto, že tovar bol chybný alebo nespĺňal podmienky zmluvy,

3.

v prípadoch uvedených v

§ 239 ods. 1 písm. b)

, keď je vrátenie alebo odpustenie cla podmienené spätným vývozom tovaru alebo pridelením

porovnateľného colne schváleného určenia tohto tovaru.

§ 99

(1)

Tranzit je režim, ktorému podlieha tovar dopravovaný pod colným dohľadom od jedného

colného orgánu k druhému colnému orgánu.

(2)

Tranzitná operácia je doprava tovaru v tranzite od colného orgánu odoslania k colnému

orgánu určenia.

(3)

Colný orgán nakládky je ktorýkoľvek colný orgán, pod ktorého dohľadom sa robia určité

predbežné opatrenia na účel uľahčenia začiatku tranzitnej operácie na colnom orgáne

odoslania.

(4)

Colný orgán odoslania je ktorýkoľvek colný orgán, na ktorom sa začína tranzitná operácia.

(5)

Colný orgán určenia je ktorýkoľvek colný orgán, na ktorom sa tranzitná operácia končí.

(6)

Vstupný colný orgán je pohraničný colný orgán, na ktorom tovar vstupuje do tuzemska.

(7)

Výstupný colný orgán je pohraničný colný orgán, na ktorom tovar vystupuje do zahraničia.

(8)

Priamy tranzit je tranzit od vstupného colného orgánu k výstupnému colnému orgánu.

(9)

Tranzit do vnútrozemia je tranzit od vstupného colného orgánu k vnútrozemskému colnému

orgánu.

(10)

Tranzit z vnútrozemia je tranzit od vnútrozemského colného orgánu k výstupnému colnému

orgánu.

(11)

Vnútrozemský tranzit je tranzit od jedného vnútrozemského colného orgánu k inému

vnútrozemskému colnému orgánu.

§ 100

(1)

Deklarant zodpovedá colnému orgánu za splnenie povinností, ktoré vyplývajú z režimu

tranzitu; najmä je povinný zabezpečiť, aby sa tovar za podmienok určených colným orgánom

odoslania predložil colnému orgánu určenia v nezmenenom stave, s neporušenou colnou

uzáverou a s pripojenými dokladmi.

(2)

Dopravca alebo príjemca tovaru, ktorý vie alebo vzhľadom na okolnosti prípadu by

mohol vedieť, že deklarant nesplnil povinnosti vyplývajúce z režimu tranzitu a že

tovar podlieha colnému dohľadu v režime tranzitu, je povinný zabezpečiť, aby tovar

bol za podmienok určených colným orgánom odoslania dopravený colnému orgánu určenia

v nezmenenom stave, s neporušenou colnou uzáverou a s pripojenými dokladmi.

(3)

Ak medzinárodná zmluva alebo tento zákon neustanovuje inak, podáva sa na colnom orgáne

odoslania colné vyhlásenie na prepustenie tovaru v tranzite na predpísanom tlačive.

(4)

Colný orgán odoslania rozhodne, za akých podmienok prepustí tovar a ako sa zabezpečí

jeho totožnosť. Ak nepredloží deklarant návrh na spôsob zabezpečenia colného dlhu,

colný dlh určí colný orgán.

(5)

Totožnosť tovaru sa zabezpečuje podľa povahy tovaru a účelu dovozu alebo vývozu priložením

colnej uzávery, odtlačkom úradnej pečiatky, pečaťou, presným opisom, vyobrazením,

odobratím vzoriek, spísaním továrenských značiek a výrobných čísiel, alebo iným vhodným

spôsobom.

(6)

Colná uzávera môže byť kusová alebo priestorová; kusová colná uzávera sa prikladá

na tovar alebo obal, priestorová uzávera na zariadenia uzatvárajúce priestor dopravného

prostriedku alebo kontajnera. Priestory dopravných prostriedkov alebo kontajnerov

sa zabezpečujú závesnou uzáverou. Obaly, v ktorých sa tovar nachádza, sa môžu zabezpečiť

pečaťou alebo colnými známkami. Priložená colná uzávera sa môže odstrániť len so súhlasom

colných orgánov.

(7)

Priloženie colnej uzávery na dopravné prostriedky, kontajnery a na obaly alebo tovar

sa vyznačí v colných a iných dokladoch.

(8)

Od priloženia priestorovej colnej uzávery je možné upustiť, ak je priestor dopravného

prostriedku alebo kontajnera dostatočne zabezpečený uzáverou dopravcu alebo prepravcu.

(9)

Ak nie je možné colnú uzáveru bezpečne priložiť, musí sa zabezpečiť totožnosť tovaru

a jeho znaky sa musia náležite opísať v colných dokladoch alebo v prepravných a sprievodných

listinách.

(10)

Zahraničné colné uzávery, značky, čísla alebo iné znaky totožnosti uvedené na tovare

a v prepravných alebo sprievodných listinách, potvrdených colnými orgánmi iných štátov,

je možné uznať za podmienky, ak poskytujú spoľahlivú záruku na zabezpečenie totožnosti.

(11)

Dopravca môže bez súhlasu colného orgánu, ak je to počas dopravy z mimoriadnych dôvodov

potrebné, prebaliť niektoré nákladové kusy. Prebalenie je povinný zaznamenať do prepravnej

listiny.

§ 101

(1)

Použitím režimu tranzitu nie sú dotknuté osobitné ustanovenia, ktoré upravujú dopravu

tovaru prepusteného do režimu s ekonomickými účinkami.

(2)

Režim tranzitu je skončený dopravením tovaru s príslušnými dokladmi v súlade s podmienkami

ustanovenými pre tento režim k colnému orgánu určenia.

(3)

Ručenie v režime tranzitu zaniká skončením režimu tranzitu vybavením colného vyhlásenia

na colnom orgáne odoslania. Ak colný orgán odoslania v lehote jedného roku od prijatia

colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do režimu tranzitu nepodá informáciu ručiteľovi

o tom, že colné vyhlásenie nebolo vybavené, zaniká ručenie uplynutím tejto lehoty.

§ 102

(1)

Na dopravu tovaru zo zahraničia alebo do zahraničia je možné použiť len také dopravné

prostriedky, v ktorých nie sú vybudované tajné ani ťažko objaviteľné priestory.

(2)

Uzavierateľné priestory dopravných prostriedkov určených na dopravu tovaru pod colnou

uzáverou musia byť vybavené zariadením umožňujúcim ľahké a účinné priloženie colného

uzáveru.

(3)

Dopravné prostriedky musia byť uspôsobené tak, aby po priložení colných uzáver nebolo

možné z nich tovar vybrať ani iný tovar do nich vložiť bez zanechania viditeľných

stôp.

§ 103

(1)

Pred prepustením tovaru do režimu tranzitu musí deklarant zabezpečiť colný dlh, ktorý

by mohol pri tomto tovare vzniknúť.

(2)

Zabezpečenie colného dlhu sa nevyžaduje v

a)

železničnej doprave,

b)

leteckej doprave,

c)

poštovej doprave,

d)

vodnej doprave,

e)

doprave potrubím,

f)

doprave vedením.

§ 104

Režim uskladňovania v colných skladoch umožňuje uskladňovať v colných skladoch

a)

zahraničný tovar bez toho, aby takýto tovar bol predmetom dovozných ciel alebo obchodnopolitických

opatrení,

b)

slovenský tovar, ktorý má byť vyvezený a pre ktorý osobitné predpisy ustanovia ako

dôsledok uskladnenia v colnom sklade výhody, ktoré sa obyčajne vzťahujú na vývoz tovaru.

§ 105

(1)

Colný sklad je zabezpečené priestranstvo, objekt alebo priestor, v ktorom sa tovar

uskladňuje za podmienok určených colným orgánom. Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným

právnym predpisom prípady, v ktorých sa režim uskladňovania v colnom sklade môže použiť

bez toho, aby sa tovar nachádzal v colnom sklade.

(2)

Colné sklady je možné prevádzkovať ako verejné alebo ako súkromné sklady.

(3)

Verejný colný sklad môže použiť na uskladnenie tovaru každá osoba, súkromný colný

sklad iba uskladňovateľ.

§ 106

(1)

Colný sklad je možné prevádzkovať len na základe povolenia, ktoré na žiadosť osoby,

ktorá ho chce prevádzkovať, vydáva colný orgán, v ktorého územnom obvode sa má colný

sklad nachádzať; to neplatí, ak colný orgán sám prevádzkuje colný sklad.

(2)

Oprávnenie prevádzkovať colný sklad je možné vydať iba slovenskej osobe.

(3)

V povolení podľa odseku 1 určí colný orgán podmienky prevádzkovania colného skladu.

§ 107

(1)

Žiadosť o prevádzkovanie colného skladu obsahuje údaje nevyhnutné pre rozhodnutie,

najmä údaje o

a)

uskladňovateľovi,

b)

priestranstve, objekte alebo priestore skladu a o jeho umiestnení,

c)

dátume zriadenia colného skladu,

d)

spôsobe zabezpečenia colného dlhu, ktorý by mohol vzniknúť,

e)

technických podmienkach colného skladu,

f)

podmienkach správy a zabezpečenia colného skladu,

g)

podmienkach týkajúcich sa uskladňovania tovaru, účtovnej evidencie a inventarizácie

tovaru,

h)

druhu skladu (verejný alebo súkromný).

(2)

Osoba, ktorá chce prevádzkovať colný sklad, je povinná preukázať, že zriadenie colného

skladu je ekonomicky odôvodnené.

§ 108

(1)

Uskladňovateľ je osoba, ktorá je oprávnená prevádzkovať colný sklad. Uskladňovateľ

zodpovedá za to, že

a)

tovar uskladnený v colnom sklade nebude odňatý colnému dohľadu,

b)

povinnosť, ktorá vyplýva z uskladnenia tovaru v režime uskladňovania v colnom sklade,

bude plnená,

c)

podmienky ustanovené v povolení budú dodržiavané.

(2)

Ukladateľ je osoba, ktorá podala colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do režimu

uskladňovania v colnom sklade, alebo osoba, na ktorú prešli práva a povinnosti takejto

osoby. Ukladateľ tovaru je vždy zodpovedný za plnenie povinností, ktoré vzniknú pri

uskladnení tovaru v režime uskladňovania v colnom sklade.

(3)

Colný orgán môže v povolení na prevádzkovanie verejného skladu ustanoviť, že za plnenie

povinností uvedených v odseku 1 písm. a) a b) zodpovedá výhradne ukladateľ tovaru.

§ 109

Colný orgán môže požadovať na zabezpečenie plnenia povinností uvedených v

§ 108

, aby uskladňovateľ zabezpečil colný dlh, ktorý by mohol vzniknúť. Ustanovenia

§ 92

tým nie sú dotknuté.

§ 110

Práva a povinnosti uskladňovateľa sa môžu so súhlasom príslušného colného orgánu previesť

na inú osobu.

§ 111

(1)

Lehota, počas ktorej je možné uskladňovať tovar v colnom sklade, nie je obmedzená.

Vo výnimočných prípadoch môže colný orgán ustanoviť lehotu, v ktorej je ukladateľ

povinný podať návrh na prepustenie tovaru do iného režimu alebo návrh na umiestnenie

tovaru do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu.

(2)

Ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť lehotu na uskladnenie

tovaru v colnom sklade.

(3)

V colnom sklade je možné vykonávať iba operácie nevyhnutné na zabezpečenie uchovania

tovaru a obvyklé manipulácie, vykonávané na účely zlepšenia jeho balenia alebo predajnej

akosti, alebo jeho úpravy na dopravu, napr. delenie alebo združovanie nákladových

kusov, výber a triedenie tovaru, dolievanie, prebaľovanie, čistenie, nové označovanie,

doplňovanie, prehliadanie, denaturovanie, odoberanie vzoriek. Spôsoby manipulácie

musia byť vopred povolené colným orgánom, ktorý tiež ustanoví podmienky, za ktorých

je možné tieto manipulácie vykonávať. Ustanovenia

§ 113

tým nie sú dotknuté. Pri denaturovaní musí byť dodržaný osobitný predpis.

23

)

(4)

Slovenský tovar prepustený do režimu uskladňovania v colnom sklade, na ktorý sa vzťahuje

§ 104 písm. b)

a na ktorý sa vzťahuje právny predpis, ktorým sa vykonávajú opatrenia trhovej regulácie

v poľnohospodárstve,

24

)

je možné podrobiť iba takým formám manipulácie, ktoré sú na takýto tovar výslovne

určené.

§ 112

(1)

Z ekonomických dôvodov môže colný orgán povoliť, aby za ním ustanovených podmienok

bol tovar prepustený do režimu uskladňovania v colnom sklade dočasne vybraný z colného

skladu. S tovarom dočasne vybraným z colného skladu sa môže nakladať len v súlade

s

§ 111

.

(2)

Colný orgán môže povoliť, aby tovar prepustený do režimu uskladňovania v colnom sklade

bol prevedený z jedného colného skladu do druhého colného skladu.

§ 113

(1)

Ak je to ekonomicky odôvodnené a ak sa tým nesťažuje colný dohľad, môže colný orgán

povoliť, aby sa

a)

zahraničný tovar v priestoroch colného skladu prepracoval v režime aktívneho zušľachťovacieho

styku za podmienok určených pre tento režim,

b)

zahraničný tovar v priestoroch colného skladu prepracoval v režime prepracovania

pod colným dohľadom za podmienok určených pre tento režim,

c)

slovenský tovar, iný ako je uvedený v

§ 104 písm. b)

, uskladňoval v priestoroch colného skladu.

(2)

V prípadoch uvedených v odseku 1 nemusí byť tovar prepustený do režimu uskladňovania

v colnom sklade.

(3)

Uskladňovateľ vedie tovar uvedený v odseku 1 v rovnakej evidencii, ako v ktorej sa

vedie tovar uskladňovaný v režime uskladňovania v colnom sklade.

§ 114

(1)

Ak pri dovážanom tovare vznikol colný dlh a základom colnej hodnoty tohto tovaru

je cena skutočne platená, alebo ktorá sa má za tovar zaplatiť, zahŕňajúca náklady

za uskladnenie a uchovanie tovaru počas jeho uloženia v colnom sklade, nezahrnú sa

tieto náklady do colnej hodnoty, ak sú odlíšené od ceny skutočne platenej alebo od

ceny, ktorá sa má za tovar zaplatiť.

(2)

Ak sa na uskladnenom tovare vykonali operácie a manipulácie uvedené v

§ 111 ods. 3 a 4

, na žiadosť deklaranta sa posudzuje povaha, colná hodnota a množstvo tovaru, ktoré

sú rozhodujúce na vymeranie dovozného cla tak, akoby sa tieto operácie a manipulácie

nevykonali.

§ 115

Slovenský tovar, na ktorý sa vzťahuje ustanovenie

§ 104 písm. b)

a ktorý je uskladnený v colnom sklade, sa musí vyviezť alebo sa mu musí prideliť

iné colne schválené určenie ustanovené colnými predpismi.

§ 116

(1)

Nebezpečný tovar a tovar, ktorý môže znehodnotiť iný uskladnený tovar alebo si vyžaduje

osobitné zariadenie, môže byť uskladnený iba v colných skladoch osobitne vybavených

pre tento tovar.

(2)

Ak je na zriadenie colného skladu uvedeného v odseku 1 potrebné povolenie podľa osobitných

predpisov, musí sa predložiť spoločne so žiadosťou o zriadenie colného skladu.

§ 117

(1)

Ak neustanoví príslušný colný orgán inak, musí sa tovar, ktorý sa má uskladniť v

colnom sklade, predložiť s dokladmi colnému orgánu na vykonanie colného konania.

(2)

Ak colný orgán sám neprevádzkuje colný sklad, na účely colného dohľadu je oprávnený

a)

vyžadovať, aby sa colný sklad uzamykal dvoma rôznymi zámkami (zámkou uskladňovateľa

a zámkou colného orgánu),

b)

priamo dohliadať na colný sklad,

c)

vyžadovať vedenie evidencie o uskladňovanom tovare v predpísanej forme, ktorej základom

je účtovná evidencia,

25

)

d)

vykonávať inventúru uskladňovaného tovaru.

§ 118

Ak dôjde v colnom sklade k prevodu alebo k prechodu vlastníctva, táto skutočnosť sa

musí písomne oznámiť colnému orgánu najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa prevodu

alebo prechodu vlastníctva.

§ 119

(1)

Ak dôjde k poškodeniu alebo k zničeniu uskladneného tovaru následkom nehody alebo

vyššej moci, prepustí colný orgán tento tovar do voľného obehu, ako keby už bol v

colnom sklade uskladnený poškodený alebo zničený. Poškodenie alebo zničenie následkom

nehody alebo vyššej moci sa musí colnému orgánu náležite preukázať.

(2)

Odpady a zvyšky, ktoré zostanú po zničení alebo po znehodnotení, podliehajú v prípade

prepustenia do voľného obehu clu, ktoré by colný orgán vymeral a vybral, keby boli

takéto odpady alebo zvyšky v tomto stave uskladnené.

(3)

Ak sa tovar uskladnený v colnom sklade zničil alebo znehodnotil so súhlasom colného

orgánu, vyhotoví uskladňovateľ o zničení alebo o znehodnotení tovaru zápisnicu; jedno

vyhotovenie odovzdá colnému orgánu.

§ 120

(1)

Vo verejnom colnom sklade je možné uskladňovať všetok tovar vrátane tovaru, na ktorý

sa vzťahujú zákazy a obmedzenia. Ak sa má uskladňovať tovar, na ktorý sa vzťahujú

zákazy a obmedzenia z dôvodov zdravotníckych, veterinárnych, rastlinnolekárskych,

z dôvodov ochrany verejnej mravnosti alebo verejného poriadku, verejnej bezpečnosti,

ochrany zdravia, ochrany životného prostredia, ochrany kultúrnych pamiatok, ochrany

predmetov múzejnej a galerijnej hodnoty, predmetov kultúrnej hodnoty a zákazy a obmedzenia

týkajúceho sa ochrany duševného vlastníctva, môže sa vo verejnom colnom sklade uskladňovať

tovar len vtedy, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu.

26

)

(2)

Uskladňovateľ verejného colného skladu je povinný vyhotoviť zoznam tovaru, ktorý

nie je možné uskladniť vo verejnom colnom sklade. Tento zoznam je uskladňovateľ verejného

colného skladu povinný uverejniť a jedno vyhotovenie zoznamu odovzdať colnému orgánu.

§ 121

Zákazy a obmedzenia uvedené v

§ 120

platia primerane aj v súkromnom colnom sklade.

§ 122

(1)

Režim aktívneho zušľachťovacieho styku umožňuje, aby jednou alebo niekoľkými spracovateľskými

operáciami prešiel

a)

zahraničný tovar, ktorý sa má vyviezť späť z tuzemska vo forme zušľachtených výrobkov

bez toho, aby podliehal dovoznému clu daniam a iným platbám pri dovoze a obchodnopolitickým

opatreniam (podmienečný systém),

b)

tovar prepustený do voľného obehu s vrátením alebo s odpustením dovozného cla, daní

a iných platieb pri dovoze, ktorým tento tovar podlieha, ak sa vyvezie späť z tuzemska

vo forme zušľachtených výrobkov (systém vrátenia); colný orgán môže vrátiť alebo odpustiť

dane v prípade, ak žiadateľ nie je platiteľom daní.

(2)

Ustanovenia

§ 124

tým nie sú dotknuté.

§ 123

(1)

Spracovateľskými operáciami sa rozumie

a)

spracovanie tovaru vrátane jeho inštalácie alebo montáže, alebo kompletizácie, alebo

združovania s iným tovarom, alebo prispôsobenie inému tovaru,

b)

prepracovanie tovaru s použitím alebo bez použitia tuzemského materiálu,

c)

oprava alebo úprava tovaru vrátane renovácie alebo uvedenia do pôvodného stavu,

d)

použitie pomocného tovaru, ktorý nie je v zušľachtenom výrobku obsiahnutý, ale umožňuje

alebo uľahčuje výrobu tohto výrobku, i keď je vo výrobe úplne alebo čiastočne spotrebovaný

(pomocný tovar).

(2)

Pomocným tovarom sa rozumie tovar, ktorý nie je v zušľachtenom výrobku obsiahnutý,

ale umožňuje alebo uľahčuje výrobu tohto výrobku, aj keď je vo výrobe úplne alebo

čiastočne spotrebovaný.

(3)

Podrobnosti o pomocnom tovare ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

(4)

Zušľachtenými výrobkami sa rozumejú všetky výrobky, ktoré sú výsledkom spracovateľských

operácií.

(5)

Náhradným tovarom sa rozumie slovenský tovar, ktorý sa použije v priebehu spracovateľských

operácií namiesto dovážaného tovaru.

§ 124

(1)

Ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 2 a s prihliadnutím na ustanovenie odseku

4 colné orgány povolia, aby

a)

zušľachtené výrobky boli získané z náhradného tovaru,

b)

zušľachtené výrobky získané z náhradného tovaru boli vyvezené z tuzemska pred dovozom

dovážaného tovaru.

(2)

Náhradným tovarom musí byť slovenský tovar, a musí mať rovnakú obchodnú kvalitu,

rovnakú technickú charakteristiku a rovnakú osemmiestnu podpoložku colného sadzobníka

ako dovážaný tovar. V odôvodnených prípadoch môžu colné orgány povoliť, aby náhradný

tovar dosiahol vyšší stupeň spracovania ako dovážaný tovar.

(3)

Ministerstvo po dohode s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstvom

pôdohospodárstva Slovenskej republiky môže všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť,

ktorý tovar nie je možné použiť ako náhradný tovar, a prípady, keď náhradný tovar

nemusí mať rovnakú obchodnú kvalitu, rovnakú technickú charakteristiku a rovnakú osemmiestnu

podpoložku colného sadzobníka ako dovážaný tovar.

(4)

Ak sa postupuje podľa odseku 1, dovážaný tovar sa posudzuje ako náhradný tovar a

náhradný tovar ako dovážaný tovar.

(5)

Ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť prípady, keď je

aktívny zušľachťovací styk zakázaný alebo obmedzený.

(6)

Ak sa postupuje podľa odseku 1 písm. b) a zušľachtené výrobky by podliehali vývoznému

clu, keby sa nevyvážali v režime aktívneho zušľachťovacieho styku, musí osoba, ktorej

sa povolenie vydalo, zabezpečiť colný dlh, ktorý vznikne, ak sa dovážaný tovar nedovezie

v určenej lehote.

§ 125

Colné orgány vydajú povolenie len na žiadosť osoby, ktorá priamo vykonáva spracovateľské

operácie, alebo výnimočne osobe, ktorá zabezpečuje ich vykonávanie.

§ 126

Povolenie je možné vydať slovenským osobám a v prípade dovozu tovaru neobchodného

charakteru aj zahraničným osobám, iba ak

a)

je možné dovážaný tovar identifikovať v zušľachtených výrobkoch alebo ak je možné

overiť plnenie podmienok určených pre náhradný tovar, ak sa bude postupovať podľa

§ 124

; ustanovenie

§ 123 ods. 1 písm. d)

tým nie je dotknuté,

b)

môže režim aktívneho zušľachťovacieho styku pomôcť vytvoriť priaznivejšie podmienky

na vývoz zušľachtených výrobkov za podmienky, že tým nie sú dotknuté zásadné ekonomické

záujmy slovenských výrobcov.

§ 127

(1)

Colné orgány určia lehotu, v ktorej sa musia zušľachtené výrobky vyviezť späť alebo

sa im musí prideliť iné colne schválené určenie. Pri určení tejto lehoty sa prihliada

na čas potrebný na vykonanie spracovateľských operácií a na čas potrebný na rozhodnutie

o zušľachtených výrobkoch.

(2)

Lehota začína plynúť dňom, keď bol zahraničný tovar prepustený do režimu aktívneho

zušľachťovacieho styku. Colné orgány môžu na žiadosť osoby, ktorej bolo povolenie

udelené, túto lehotu v odôvodnených prípadoch predĺžiť.

(3)

Ak povolia colné orgány, aby sa postupovalo podľa

§ 124 ods. 1 písm. b)

, určia súčasne lehotu, počas ktorej musí byť zahraničný tovar navrhnutý do režimu

aktívneho zušľachťovacieho styku. Táto lehota začína plynúť dňom prijatia vývozného

colného vyhlásenia, ktoré sa vzťahuje na zušľachtené výrobky získané zo zodpovedajúceho

náhradného tovaru.

(4)

Colné orgány môžu v povolení určiť podmienku, v akom rozsahu a v akej lehote musí

byť vyvezený odpad,

27

)

ktorý vznikol pri prechode tovaru cez spracovateľské operácie späť na územie toho

štátu, z ktorého územia bol tovar na účely uskutočnenia aktívneho zušľachťovacieho

styku dovezený do tuzemska.

(5)

Osoba, ktorej sa povolenie vydalo, je povinná do 30 kalendárnych dní po skončení

lehoty spätného vývozu zušľachtených výrobkov a spracovateľského odpadu predložiť

colnému orgánu vyúčtovanie aktívneho zušľachťovacieho styku.

§ 128

(1)

Ak sú spracovateľské operácie obvykle vykonávané za presne ustanovených technických

podmienok, ktoré sa vzťahujú na tovar jednotnej charakteristiky a ktoré vyplývajú

z výroby zušľachtených výrobkov rovnakej kvality, môže ministerstvo na základe vopred

zistených skutočností ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom štandardné percento

výťažnosti.

(2)

Na základe vopred zistených skutočností môže byť určené štandardné percento výťažnosti

vtedy, ak sa spracovateľské operácie zvyčajne vykonávajú za presne určených technických

podmienok, ktoré sa vzťahujú na tovar jednotnej charakteristiky a ktoré vyplývajú

z výroby zušľachtených výrobkov rovnakej kvality.

§ 129

(1)

Tovar v nezmenenom stave a zušľachtené výrobky sa musia vyviezť späť. Colné orgány

môžu v odôvodnených prípadoch povoliť, aby boli prepustené do voľného obehu, prepracované

pod colným dohľadom, zničené alebo aby ich deklarant prenechal v prospech štátu.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa použije aj vtedy, ak sa zušľachteným výrobkom pridelí colne

schválené určenie uvedené v odseku 1 po tom, čo boli prepustené do režimu uskladňovania

v colnom sklade, dočasného použitia, tranzitu alebo boli umiestnené do slobodného

colného pásma alebo do slobodného colného skladu.

§ 130

(1)

Ak vznikol pri zušľachtených výrobkoch colný dlh, určí sa výška colného dlhu na základe

podpoložiek colného sadzobníka dovážaného tovaru, ktorý je obsiahnutý v uvedených

zušľachtených výrobkoch tak, ako bol ohodnotený v čase, ku ktorému sa vzťahuje.

(2)

Ak v čase, keď pri zušľachtených výrobkoch vznikol colný dlh, spĺňa tovar v nich

obsiahnutý podmienky na uplatnenie preferenčných sadzobných opatrení v rámci colných

kvót, určí sa výška colného dlhu podľa týchto preferenčných sadzobných opatrení.

§ 131

Ustanovenie

§ 130

sa nepoužije a zušľachtené výrobky

a)

podliehajú dovoznému clu, daniam a iným platbám pri dovoze vymeraným v súlade s pravidlami

príslušného režimu, do ktorého boli prepustené s podmienečným oslobodením od cla,

alebo podliehajú dovoznému clu, daniam a iným platbám vymeraným v súlade s pravidlami

slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu, do ktorého boli umiestnené,

pričom osoba, ktorej sa povolenie vydalo, môže požadovať, aby clo, dane a iné platby

pri dovoze boli vymerané podľa

§ 130

; ak sa zušľachteným výrobkom pridelilo colne schválené určenie iné ako prepustenie

do režimu prepracovania pod colným dohľadom, musí sa výška dovozného cla, daní a iných

platieb pri dovoze rovnať aspoň výške cla, daní a iných platieb pri dovoze vymeraných

podľa

§ 130

,

b)

môžu podliehať pravidlám, ktorými sa riadi vymeriavanie cla určeného v rámci režimu

prepracovania pod colným dohľadom, pokiaľ by dovážaný tovar mohol byť do tohto režimu

prepustený.

§ 132

Ak bol režim aktívneho zušľachťovacieho styku v podmienečnom systéme skončený prepustením

zušľachtených výrobkov do voľného obehu, vymeria a vyberie colný orgán z cla, daní

a iných platieb vyberaných pri dovoze úrok vo výške 140 % diskontnej úrokovej sadzby

Národnej banky Slovenska platnej v prvý deň kalendárneho štvrťroku, v ktorom bol tovar

do režimu voľného obehu prepustený.

§ 133

(1)

Všetky zušľachtené výrobky, ich časť alebo tovar v nezmenenom stave, môžu byť na

základe povolenia colných orgánov a v súlade s podmienkami režimu pasívneho zušľachťovacieho

styku dočasne vyvážané z tuzemska na účely ďalšieho spracovania.

(2)

Ak vznikol pri spätnom dovoze výrobkov colný dlh, vymeria sa clo, dane a iné platby

vybrané pri dovoze

a)

zo zušľachtených výrobkov alebo z tovaru v nezmenenom stave uvedených v odseku 1

podľa

§ 130 a 131

,

b)

z výrobkov späť dovážaných po prepracovaní v zahraničí podľa ustanovení upravujúcich

režim pasívneho zušľachťovacieho styku za rovnakých podmienok, aké by sa na ne vzťahovali,

keby sa vyvážali v tomto režime, a predtým, ako boli vyvezené, boli prepustené do

voľného obehu.

§ 134

(1)

Systém vrátenia môže byť použitý na všetok tovar s výnimkou takého tovaru, ktorý

v čase prijatia colného vyhlásenia do voľného obehu

a)

podlieha množstevným dovozným obmedzeniam,

b)

by mohol podliehať preferenčnému nomenklatúrnemu opatreniu v rozsahu kvót alebo jednostrannému

opatreniu podľa

§ 21 ods. 5 písm. e) až g)

,

c)

podlieha vyrovnávacej dávke určenej právnym predpisom, ktorým sa vykonáva opatrenie

trhovej regulácie v poľnohospodárstve.

(2)

Okrem obmedzení uvedených v odseku 1 sa systém vrátenia použije iba vtedy, ak nie

je v čase prijatia colného vyhlásenia na prepustenie do voľného obehu určená žiadna

vývozná náhrada za vývoz zušľachtených výrobkov.

(3)

Systém vrátenia môže byť použitý iba vtedy, ak v čase prijatia colného vyhlásenia

na prepustenie zušľachtených výrobkov na vývoz

a)

dovážaný tovar nepodlieha vyrovnávacej dávke podľa odseku 1 písm. c),

b)

na vývoz zušľachtených výrobkov nie je určená žiadna vývozná náhrada.

§ 135

V colnom vyhlásení, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do voľného obehu, musí byť

uvedené, že sa použije systém vrátenia, a odkaz na vydané povolenie. Toto povolenie

musí byť priložené k colnému vyhláseniu.

§ 136

Na systém vrátenia sa nevzťahujú ustanovenia

§ 124 ods. 1 písm. b)

,

§ 124 ods. 3

a

5

,

§ 127 ods. 5

,

§ 129 a 130

.

§ 137

Dočasný vývoz zušľachtených výrobkov, ktorý sa vykonáva podľa

§ 133 ods. 1

, sa nepovažuje za vývoz s výnimkou prípadov, keď zušľachtené výrobky nie sú dovezené

späť do tuzemska v určenej lehote.

§ 138

(1)

Osoba, ktorej sa povolenie vydalo, môže žiadať o vrátenie alebo o odpustenie dovozného

cla, daní a iných platieb pri dovoze, ak preukáže, že zušľachtené výrobky získané

z dovážaného tovaru prepusteného do voľného obehu v režime aktívneho zušľachťovacieho

styku v systéme vrátenia boli

a)

vyvezené pod colným dohľadom do zahraničia,

b)

prepustené, vzhľadom na následný vývoz, do režimu tranzitu, uskladňovania v colnom

sklade, dočasného použitia alebo aktívneho zušľachťovacieho styku (režimy s podmienečným

oslobodením od cla) alebo umiestnené do slobodného colného pásma alebo do slobodného

colného skladu pri splnení podmienok určených na použitie príslušného režimu; colný

orgán môže vrátiť alebo odpustiť dane v prípade, ak žiadateľ nie je platiteľom daní.

(2)

Na účely pridelenia colne schváleného určenia uvedeného v odseku 1 sú zušľachtené

výrobky považované za zahraničný tovar.

(3)

Žiadosť o vrátenie cla daní a iných platieb pri dovoze alebo o odpustenie cla daní

a iných platieb pri dovoze sa podáva najneskôr do troch rokov odo dňa vzniku colného

dlhu.

(4)

Zušľachtené výrobky prepustené do režimu, ktorý je uvedený v odseku 1, alebo umiestnené

do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu môžu byť prepustené

do voľného obehu iba na základe povolenia colného orgánu. Suma vráteného alebo odpusteného

dovozného cla daní a iných platieb pri dovoze sa v týchto prípadoch považuje za výšku

colného dlhu; ustanovenie

§ 131 písm. a)

tým nie je dotknuté.

§ 139

Režim prepracovania pod colným dohľadom umožňuje prepracovanie zahraničného tovaru

v tuzemsku pri takých spracovateľských operáciách, ktoré zmenia jeho nomenklatúrne

zaradenie alebo stav bez toho, aby podliehal dovoznému clu alebo obchodnopolitickým

opatreniam, a výrobky vzniknuté v dôsledku týchto operácií prepustí colný orgán do

voľného obehu s použitím platných colných sadzieb na tieto výrobky. Tieto výrobky

sa označujú ako „prepracované výrobky“.

§ 140

Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom, aké druhy tovaru môžu

byť prepustené do režimu prepracovania pod colným dohľadom a aké spracovateľské operácie

môžu byť vykonané.

§ 141

Povolenie na prepracovanie pod colným dohľadom vydá colný orgán na žiadosť osoby,

ktorá uskutočňuje prepracovanie, vo výnimočných prípadoch môže colný orgán povoliť,

aby prepracovanie bolo vykonané v jej mene.

§ 142

Povolenie sa vydáva iba slovenským osobám a iba vtedy, ak

a)

je možné dovážaný tovar identifikovať v prepracovaných výrobkoch,

b)

nemôže byť tovar po prepracovaní rovnako hodnotený alebo ekonomicky navrátený do

svojho pôvodného stavu, v ktorom bol pred prepustením do tohto režimu,

c)

nedôjde použitím tohto režimu k obchádzaniu predpisov, ktoré určujú pôvod tovaru

alebo ktoré určujú množstevné obmedzenia vzťahujúce sa na dovážaný tovar,

d)

sú splnené podmienky nevyhnutné na to, aby sa v tuzemsku vytvorili alebo udržali

príslušné spracovateľské činnosti bez toho, aby boli nepriaznivo dotknuté zásadné

ekonomické záujmy slovenských výrobcov.

§ 143

Colný orgán môže držiteľovi povolenia povoliť, aby prepracovaním tovaru vo svojom

záujme poveril tretiu osobu.

§ 144

Ustanovenia

§ 127 a 128

sa na režim prepracovania pod colným dohľadom použijú primerane.

§ 145

Ak vznikol colný dlh pri výrobkoch, ktoré sú v porovnaní s tými, na ktoré sa vzťahuje

povolenie, vo fáze čiastočného spracovania, vypočíta sa colný dlh podľa colných sadzieb

príslušných pre tovar v nezmenenom stave v okamihu, na ktorý sa vzťahuje

§ 209

.

§ 146

Ak spĺňa dovážaný tovar v okamihu prepustenia do voľného obehu podmienky na priznanie

preferenčných opatrení a tieto preferenčné opatrenia sú použiteľné na rovnaký tovar,

ako sú spracované výrobky prepustené do voľného obehu, vymeria sa clo, dane a iné

platby vyberané pri dovoze, ktorým prepracované výrobky podliehajú, podľa týchto opatrení.

§ 147

Režim dočasného použitia umožňuje, aby sa zahraničný tovar, ktorý sa má vyviezť späť

v nezmenenom stave, použil v tuzemsku s úplným alebo s čiastočným oslobodením od dovozného

cla bez toho, aby sa na tento dovoz vzťahovali obchodnopolitické opatrenia.

§ 148

Povolenie na dočasné použitie vydáva colný orgán na žiadosť osoby, ktorá bude tovar

používať sama alebo na zodpovednosť ktorej sa bude tovar používať.

§ 149

(1)

Colný orgán odmietne žiadosť o povolenie režimu dočasného použitia, ak nie je možné

predmetný tovar stotožniť.

(2)

Colný orgán môže povoliť použitie režimu dočasného použitia, a to bez možnosti predmetný

tovar stotožniť vtedy, ak vzhľadom na povahu tovaru a jeho použitie by nemožnosť stotožnenia

neumožnila zneužitie tohto režimu.

§ 150

(1)

Colný orgán ustanoví lehotu, v ktorej sa musí dovezený tovar vyviezť späť, alebo

mu bude pridelené iné colne schválené určenie. Táto lehota musí byť dostatočná na

to, aby bolo možné dosiahnuť cieľ zamýšľaného použitia.

(2)

Tovar môže byť prepustený do režimu dočasného použitia maximálne na čas 24 mesiacov;

osobitné lehoty určené podľa

§ 151

tým nie sú dotknuté.

(3)

Colný orgán môže na žiadosť osoby, ktorej sa povolenie vydalo, predĺžiť lehoty ustanovené

podľa odseku 1 a 2 tak, aby umožnili zamýšľané použitie tovaru.

§ 151

Prípady a osobitné podmienky, podľa ktorých je možné prepustiť tovar do režimu dočasného

použitia s úplným oslobodením od dovozného cla, ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným

právnym predpisom.

§ 152

(1)

Použitie režimu dočasného použitia s čiastočným oslobodením od dovozného cla môže

colný orgán povoliť iba pri tovare, ktorý zostáva vlastníctvom zahraničnej osoby a

ktorý nie je uvedený vo všeobecne záväznom právnom predpise alebo je v ňom uvedený,

ale nespĺňa všetky podmienky určené na prepustenie do režimu dočasného použitia s

úplným oslobodením od dovozného cla.

(2)

Ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť zoznam tovarov,

ktoré nie je možné prepustiť do režimu dočasného použitia s čiastočným oslobodením

od dovozného cla.

§ 153

(1)

Suma dovozného cla pri tovare prepustenom do režimu dočasného použitia s čiastočným

oslobodením od dovozného cla za každý, aj keď len začatý kalendárny mesiac, počas

ktorého bol tovar prepustený do tohto režimu, je 3 % z úhrnnej sumy cla, ktoré by

sa malo vybrať za uvedený tovar vtedy, keď bol v okamihu prepustenia do režimu dočasného

použitia prepustený do voľného obehu.

(2)

Suma vybraného dovozného cla nesmie byť vyššia ako tá, ktorá by sa vybrala vtedy,

ak by predmetný tovar v okamihu prepustenia do režimu dočasného použitia bol prepustený

do voľného obehu.

§ 154

(1)

Možnosť prevodu práv a povinností, ktoré vzniknú v režime dočasného použitia, neznamená,

že na každé obdobie použitia, ktoré pripadá do úvahy, platí rovnaký postup pri oslobodení

od dovozného cla.

(2)

Ak prevod práv a povinností podľa odseku 1 umožňuje z jednej osoby na druhú osobu

čiastočné oslobodenie od dovozného cla počas toho istého mesiaca, je prvá osoba povinná

zaplatiť dlžnú sumu dovozného cla za celý príslušný mesiac.

§ 155

Ak vznikol colný dlh pri tovare prepustenom do režimu dočasného použitia s čiastočným

oslobodením od dovozného cla z iných dôvodov, ako je prepustenie tovaru do tohto režimu,

určí sa výška tohto dlhu rozdielom medzi sumou cla vypočítaného podľa § 209 a cla

zaplateného podľa § 153.

§ 156

(1)

Colný orgán vyberie sumu dovozného cla vypočítaného podľa

§ 153

až po skončení režimu dočasného použitia.

(2)

Ak je lehota na režim dočasného použitia podľa

§ 150 ods. 3

určená na čas 34 mesiacov alebo dlhší, vyberie colný orgán sumu dovozného cla po

uplynutí 34 mesiacov. Celková suma cla nesmie prekročiť 100 % úhrnnej sumy dovozného

cla, ktoré by sa malo vybrať za tovar, ak by v okamihu jeho prepustenia do režimu

dočasného použitia bol prepustený do voľného obehu.

§ 157

(1)

Režim pasívneho zušľachťovacieho styku umožňuje, aby bol slovenský tovar dočasne

vyvezený do zahraničia na účely podrobenia sa spracovateľským operáciám a aby zušľachtené

výrobky boli prepustené do voľného obehu s úplným alebo s čiastočným oslobodením od

dovozného cla. Ustanovenia

§ 132

a

§ 160 až 170

tým nie sú dotknuté.

(2)

Na účely režimu pasívneho zušľachťovacieho styku sa rozumie

a)

dočasne vyvážaným tovarom tovar, ktorý bol prepustený do režimu pasívneho zušľachťovacieho

styku,

b)

spracovateľskými operáciami operácie uvedené v

§ 123 ods. 1 písm. a), b) a c)

,

c)

zušľachtenými výrobkami všetky výrobky, ktoré sú výsledkom spracovateľských operácií.

§ 158

(1)

Slovenský tovar nie je možné prepustiť do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku,

ak

a)

by vznikol v dôsledku jeho vývozu nárok na vrátenie alebo na odpustenie dovozného

cla,

b)

bol pred vývozom v dôsledku jeho konečného použitia prepustený do voľného obehu s

úplným alebo s čiastočným oslobodením od dovozného cla a podmienky na oslobodenie

ešte trvajú,

c)

by vznikol v dôsledku jeho vývozu nárok na vývoznú náhradu alebo ak by bola priznaná

iná finančná výhoda, ako je výhoda určená právnym predpisom, ktorým sa vykonávajú

opatrenia trhovej regulácie v poľnohospodárstve

24

)

priznávané pri vývoze uvedeného tovaru.

(2)

Ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť prípady, keď sa

ustanovenie odseku 1 nepoužije.

(3)

Tovar prepustený do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku sa považuje za dočasne

vyvezený tovar.

§ 159

(1)

Povolenie na prepustenie tovaru do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku vydávajú

colné orgány na žiadosť osoby, ktorá zabezpečuje vykonanie spracovateľských operácií.

(2)

Povolenie na prepustenie tovaru do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku je možné

vydať inej osobe, ako je uvedená v odseku 1 vtedy, ak spracovateľské operácie pozostávajú

zo spojenia slovenského tovaru so zahraničným tovarom a dovezeným tovarom ako zušľachtené

výrobky za predpokladu, že použitie tohto režimu napomáha rozšíriť vývoz tohto tovaru

bez toho, aby neboli nepriaznivo dotknuté základné záujmy slovenských výrobcov rovnakého

alebo podobného tovaru, ako sú zušľachtené výrobky.

§ 160

(1)

Povolenie na prepustenie tovaru do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku sa vydáva

iba slovenským osobám a iba vtedy, ak

a)

je možné zistiť, že zušľachtené výrobky pochádzajú z dočasne vyvezeného tovaru,

b)

nehrozí, že povolenie na použitie režimu pasívneho zušľachťovacieho styku môže vážne

poškodiť ekonomické záujmy slovenských výrobcov.

(2)

Ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť prípady, keď sa

neuplatní ustanovenie odseku 1 písm. a).

§ 161

(1)

Colné orgány ustanovia lehotu, v ktorej musia byť zušľachtené výrobky dovezené späť

do tuzemska. Táto lehota sa môže na žiadosť osoby, ktorej sa povolenie vydalo, predĺžiť.

(2)

Ustanovenia

§ 128

sa na určenie percenta výťažnosti pri pasívnom zušľachťovacom styku použijú primerane.

§ 162

Úplné alebo čiastočné oslobodenie od dovozného cla sa prizná len vtedy, ak sú zušľachtené

výrobky navrhnuté na prepustenie do voľného obehu v mene alebo v prospech

a)

osoby, ktorej sa povolenie vydalo,

b)

inej slovenskej osoby, ak s tým súhlasí osoba, ktorej sa povolenie vydalo, a ak sú

splnené podmienky na vydanie tohto povolenia.

§ 163

(1)

Výška úplného alebo čiastočného oslobodenia od dovozného cla sa určí rozdielom medzi

sumou dovozného cla vymeraného z dovážaných zušľachtených výrobkov prepustených do

voľného obehu a sumou dovozného cla, ktoré by bolo v rovnakom okamihu vymerané z dočasne

vyvážaného tovaru v prípade, ak by sa doviezlo zo štátu, v ktorom sa vykonala posledná

spracovateľská operácia.

(2)

Suma, ktorá sa má odpočítať podľa odseku 1, sa určí podľa množstva a sadzobného zaradenia

predmetného tovaru v deň prijatia colného vyhlásenia na jeho prepustenie do režimu

pasívneho zušľachťovacieho styku. Hodnota dočasne vyvážaného tovaru je hodnota, z

ktorej sa vychádzalo pri určení colnej hodnoty zušľachtených výrobkov podľa

§ 37 ods. 1 písm. b) bod 1

, alebo ak nemôže byť hodnota týmto spôsobom určená, hodnota určená rozdielom medzi

colnou hodnotou zušľachtených výrobkov a spracovateľskými nákladmi. Ak bol pred prepustením

do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku dočasne vyvážaný tovar oslobodený od dovozného

cla pri jeho prepustení do voľného obehu vzhľadom na jeho konečné použitie a podmienky

na oslobodenie od dovozného cla trvajú, bude sumou cla, ktorá sa má odpočítať, suma

skutočne vybratého dovozného cla pri prepustení tohto tovaru do voľného obehu.

(3)

Ak je možné uplatniť na zušľachtené výrobky preferenčné sadzobné opatrenia uvedené

v

§ 21 ods. 5 písm. e) a f)

a tieto opatrenia je možné uplatniť na tovar rovnakého nomenklatúrneho zaradenia,

ako má dočasne vyvážaný tovar, použije sa pri vymeraní dovozného cla, ktoré sa má

odpočítať podľa odseku 1, sadzba, ktorá by sa použila, ak by dočasne vyvážaný tovar

spĺňal podmienky, za ktorých sa tieto preferenčné opatrenia použijú.

(4)

Ak ustanovuje medzinárodná zmluva inak, ustanovenia odsekov 1, 2 a 3 sa nepoužijú.

§ 164

(1)

Ak je účelom spracovateľskej operácie oprava dočasne vyvážaného tovaru, bude tento

tovar pri prepustení do voľného obehu úplne oslobodený od dovozného cla v tom prípade,

ak deklarant preukáže, že tovar bol opravený bezplatne v dôsledku zmluvných alebo

zákonných vyrovnaní práv zo zodpovednosti za chyby.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na prípady, ak chyba tovaru bola zistená pri jeho

prvom prepustení do voľného obehu.

§ 165

(1)

Ak je účelom spracovateľskej operácie oprava dočasne vyvážaného tovaru a táto oprava

je vykonaná za odplatu, bude tento tovar pri prepustení do voľného obehu čiastočne

oslobodený od dovozného cla. Výška oslobodenia od dovozného cla vychádza z colnej

hodnoty a sadzby uvedenej v odsekoch 2 a 3.

(2)

Náklady na opravu sú základom na určenie colnej hodnoty zušľachtených výrobkov vtedy,

ak sú jedinou úhradou držiteľa povolenia a nie sú ovplyvnené spojením medzi osobou,

ktorej sa povolenie vydalo, a osobou, ktorá opravu vykonala.

(3)

Dovozné clo sa vymeriava podľa sadzieb, ktoré sa uplatňujú na zušľachtený tovar v

okamihu prijatia colného vyhlásenia na jeho prepustenie do voľného obehu.

§ 166

(1)

Jednoduchá výmena umožňuje, aby dovezený náhradný výrobok (ďalej len „náhrada“) nahradil

zušľachtený výrobok.

(2)

Colný orgán povolí použitie spôsobu jednoduchej výmeny vtedy, ak spracovateľská operácia

zahŕňa iba opravu slovenského tovaru iného ako takého, na ktorý sa vzťahuje právny

predpis, ktorým sa vykonáva opatrenie trhovej regulácie v poľnohospodárstve.

24

)

(3)

Colný orgán povolí za ním určených podmienok dovoz náhrad ešte pred dočasným vývozom

tovaru (predchádzajúci dovoz).

(4)

V prípade predchádzajúceho dovozu náhrady je osoba, ktorej sa povolenie vydalo, povinná

zabezpečiť colný dlh, ktorý by mohol vzniknúť.

§ 167

(1)

Náhrada musí mať rovnakú obchodnú kvalitu a rovnakú technickú charakteristiku, akú

by mal dočasne vyvážaný tovar, ak by bol zušľachtený.

(2)

Ak sa dočasne vyvážaný tovar pred vývozom používal, musí byť náhrada tiež používaná

a nesmie byť novým výrobkom. Ak sa náhrada dodala bezplatne v dôsledku zmluvných alebo

zákonných práv zo zodpovednosti za chyby, môže colný orgán povoliť výnimku.

§ 168

Jednoduchá výmena sa môže povoliť iba vtedy, ak je možné overiť, že sú splnené podmienky

ustanovené v

§ 167

. Ustanovenia vzťahujúce sa na zušľachtené výrobky sa rovnako vzťahujú aj na náhrady.

Ustanovenie

§ 171

tým nie je dotknuté.

§ 169

(1)

Pri predchádzajúcom dovoze musí byť dočasne vyvážaný tovar vyvezený v lehote do dvoch

mesiacov odo dňa prijatia colného vyhlásenia na prepustenie náhrady do voľného obehu.

(2)

Colný orgán môže na žiadosť osoby, ktorej sa povolenie vydalo, lehotu uvedenú v odseku

1 primerane predĺžiť.

§ 170

Ak sa pri predchádzajúcom dovoze postupuje podľa

§ 163

, určí sa suma, ktorá sa má odpočítať, podľa sadzieb vzťahujúcich sa na dočasne vyvážaný

tovar ku dňu prijatia colného vyhlásenia na jeho prepustenie.

§ 171

Ustanovenia

§ 159 ods. 2

a

§ 160 ods. 1 písm. a)

sa na jednoduchú výmenu nevzťahujú.

§ 172

Postupy určené pre režim pasívneho zušľachťovacieho styku sa použijú aj na účely vykonávania

netarifných obchodnopolitických opatrení.

§ 173

(1)

Režim vývozu umožňuje, aby slovenský tovar opustil tuzemsko. Vývoz zahŕňa vybratie

vývozných ciel, uplatnenie obchodnopolitických opatrení a ďalšie vývozné formality.

(2)

Rovnako ako tovar vyvážaný v režime vývozu bude prepustený aj tovar, ktorý sa má

dodať osobám iných štátov, ktoré požívajú výsady vyplývajúce z medzinárodných zmlúv.

28

)

§ 174

Slovenský tovar, ktorý má byť vyvezený do zahraničia, musí byť prepustený v režime

vývozu. Ustanovenia colných predpisov, ktoré sa uplatňujú na tovar vyvážaný cestujúcimi,

na tovar prepustený do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku alebo do režimu tranzitu,

tým nie sú dotknuté.

§ 175

Colný orgán prepustí tovar na vývoz s podmienkou, že tovar vystúpi do zahraničia v

rovnakom stave a za rovnakých podmienok, aké platili v čase prijatia colného vyhlásenia

na vývoz. Colný orgán môže ustanoviť lehotu, v ktorej musí tovar vystúpiť do zahraničia.

§ 176

(1)

Slobodné colné pásma a slobodné colné sklady tvoria priestory a stavby na časti colného

územia, ktoré je od ostatného colného územia oddelené.

(2)

Na zahraničný tovar v slobodnom colnom pásme a v slobodnom colnom sklade sa z hľadiska

cla, daní a iných platieb vybraných pri dovoze a vývoze prihliada ako na tovar, ktorý

sa nenachádza na colnom území, za predpokladu, že tento tovar nebol prepustený do

voľného obehu alebo do iného colného režimu, alebo spotrebovaný, alebo použitý za

iných podmienok, ako ustanovujú colné predpisy.

(3)

Na slovenský tovar v dôsledku jeho umiestnenia v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom

colnom sklade sú podľa osobitných predpisov uplatňované také výhody, ktoré sa bežne

vzťahujú na tovar pri jeho vývoze.

(4)

Slobodné colné pásma a slobodné colné sklady zriaďuje vláda nariadením.

§ 177

(1)

Slobodné colné pásma a slobodné colné sklady musia byť oddelené od ostatného colného

územia plotom vysokým najmenej tri metre alebo oddelené spôsobom schváleným colným

orgánom tak, aby bolo možné kontrolovať vstupy do slobodného colného pásma alebo do

slobodného colného skladu a výstupy z nich, pričom miesta vstupu a výstupu musia byť

určené.

(2)

Akákoľvek stavba v slobodnom colnom pásme sa môže uskutočniť len po predchádzajúcom

písomnom súhlase colného orgánu.

§ 178

(1)

Obvod, vstupné a výstupné miesta zo slobodného colného pásma a slobodného colného

skladu sú pod dohľadom colného orgánu.

(2)

Osoby a dopravné prostriedky, ktoré vstupujú do slobodného colného pásma alebo do

slobodného colného skladu alebo vystupujú z nich, je možné podrobiť colnej kontrole.

(3)

Prístup do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu sa nepovolí

osobám, ktoré neposkytujú záruku dodržiavania pravidiel určených pre slobodné colné

pásma a slobodné colné sklady, pretože boli opakovane potrestané za porušenie colných

predpisov.

(4)

Colný orgán kontroluje tovar, ktorý vstupuje do slobodného colného pásma alebo do

slobodného colného skladu, opúšťa ich alebo v nich zostáva. Na umožnenie tejto kontroly

sa colnému orgánu odovzdávajú kópie dopravných dokladov, ktoré sprevádzajú vstupujúci

alebo vystupujúci tovar, alebo tieto doklady budú pre potreby colného orgánu uschované

osobou určenou colným orgánom.

§ 179

(1)

V slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade je možné umiestniť slovenský

tovar aj zahraničný tovar bez ohľadu na jeho množstvo, pôvod, miesto dovozu alebo

miesto určenia vrátane tovaru, na ktorý sa vzťahujú zákazy a obmedzenia, ak nejde

o zákazy a obmedzenia z dôvodov veterinárnych, rastlinnolekárskych, z dôvodov ochrany

verejnej mravnosti alebo verejného poriadku, verejnej bezpečnosti, ochrany zdravia,

ochrany životného prostredia, ochrany kultúrnych pamiatok, ochrany predmetov múzejnej

a galerijnej hodnoty, predmetov kultúrnej hodnoty, predmetov archívnej hodnoty a zákazov

a obmedzení týkajúcich sa ochrany duševného vlastníctva podľa osobitného predpisu.

26

)

(2)

Nebezpečný tovar alebo tovar, ktorý môže znehodnotiť iný tovar, alebo tovar, ktorý

vyžaduje osobitné zariadenie, môže byť umiestnený iba v priestoroch špeciálne vybavených

na tento účel.

§ 180

(1)

Tovar, ktorý vstupuje do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu,

sa nemusí predložiť colnému orgánu a nemusí sa podať colné vyhlásenie. Ustanovenie

§ 178 ods. 4

tým nie je dotknuté.

(2)

Tovar sa musí predložiť colnému orgánu a bude podrobený predpísaným colným formalitám

vtedy, ak

a)

bol prepustený do režimu, ktorý bol skončený umiestnením tovaru do slobodného colného

pásma alebo do slobodného colného skladu; ak to umožňuje príslušný režim, aby sa tovar

nepredkladal, nebude sa jeho predloženie vyžadovať,

b)

je umiestnený do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu na základe

rozhodnutia o vrátení alebo o odpustení dovozného cla,

c)

majú byť uplatnené opatrenia uvedené v

§ 176 ods. 3

.

(3)

Colný orgán môže od deklaranta požadovať, aby predložený tovar, ktorý podlieha vývoznému

clu alebo iným vývozným opatreniam, bol podrobený predpísaným colným formalitám.

(4)

Na žiadosť oprávnenej osoby colný orgán potvrdí, že tovar umiestnený v slobodnom

colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade je slovenský tovar alebo zahraničný tovar.

§ 181

(1)

Lehota umiestnenia tovaru v slobodnom colnom pásme nie je obmedzená.

(2)

Ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom túto lehotu obmedziť pri slovenskom

tovare, na ktorý sa vzťahuje osobitný predpis o vykonávaní opatrení trhovej regulácie

v poľnohospodárstve.

24

)

§ 182

(1)

Za podmienok ustanovených týmto zákonom alebo osobitným právnym predpisom je v slobodnom

colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade povolená akákoľvek priemyselná (výrobná)

alebo obchodná činnosť, alebo poskytovanie služieb. Vykonávanie týchto činností a

poskytovanie služieb musí byť vopred písomne oznámené príslušnému colnému orgánu.

(2)

Vzhľadom na povahu tovaru alebo potrebu colného dohľadu môže príslušný colný orgán

určitú činnosť uvedenú v odseku 1 v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom

sklade zakázať alebo obmedziť.

(3)

Colný orgán môže osobám, ktoré opakovane porušili ustanovenia tohto zákona, zakázať,

aby pokračovali v podnikateľskej činnosti v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom

colnom sklade.

§ 183

(1)

Zahraničný tovar umiestnený do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného

skladu, môže byť počas tohto umiestnenia

a)

prepustený do voľného obehu za podmienok ustanovených na prepustenie do tohto režimu

a podmienok uvedených v

§ 188

,

b)

bez povolenia podrobený operáciám a obvyklým manipuláciám uvedeným v

§ 111 ods. 3

,

c)

prepustený do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku za podmienok ustanovených pre

tento režim,

d)

prepustený do režimu prepracovania pod colným dohľadom za podmienok ustanovených

pre tento režim,

e)

prepustený do režimu dočasného použitia za podmienok ustanovených pre tento režim,

f)

ponechaný v prospech štátu osobou, ktorá je na to oprávnená,

g)

zničený za predpokladu, že osoba, ktorá je na to oprávnená, poskytne colnému orgánu

informácie, ktoré colný orgán považuje za potrebné.

(2)

Ak je tovar prepustený do režimu uvedeného v odseku 1 písm. c), d) alebo e), použijú

sa také spôsoby kontroly, ktoré platia pre tieto režimy.

§ 184

So slovenským tovarom, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia

§ 176 ods. 3

a na ktorý sa vzťahuje osobitný predpis, ktorým sa vykonávajú opatrenia trhovej regulácie

v poľnohospodárstve,

24

)

je možné zaobchádzať bez povolenia len takým spôsobom, ktorý je na takýto tovar ustanovený

týmto predpisom.

§ 185

Zahraničný tovar a slovenský tovar, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie

§ 176 ods. 3

, sa nesmie v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade spotrebovať alebo

použiť na iné účely, ako sú uvedené v

§ 183 a 184

.

§ 186

(1)

Osoba, ktorá vykonáva v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade činnosti

uvedené v

§ 182 ods. 1

, je povinná viesť evidenciu o tovare, ktorý vstupuje do slobodného colného pásma

alebo do slobodného colného skladu, opúšťa ich alebo v nich zostáva, spôsobom ustanoveným

colným orgánom. Základom evidencie je účtovná evidencia ustanovená osobitnými predpismi.

Evidencia musí byť vedená tak, aby umožňovala identifikáciu tovaru a prehľad o jeho

pohybe. Tovar musí byť zapísaný do evidencie od okamihu dodania do priestorov tejto

osoby. Osoba je povinná poskytnúť túto evidenciu colnému orgánu, aby bolo možné uskutočniť

takú kontrolu, ktorú colný orgán považuje za potrebnú.

(2)

V prípade premiestnenia tovaru vo vnútri slobodného colného pásma alebo slobodného

colného skladu musia byť doklady, ktoré sa vzťahujú na toto premiestnenie, uschované

pre potrebu colných orgánov. Krátkodobé skladovanie vykonávané v súvislosti s premiestnením

sa považuje za neoddeliteľnú súčasť premiestnenia.

§ 187

(1)

Ak neustanovia osobitné predpisy inak, je možné tovar, ktorý opúšťa slobodné colné

pásmo alebo slobodný colný sklad,

a)

vyviezť v režime vývozu alebo vyviezť späť do zahraničia,

b)

dodať do inej časti územia tuzemska.

(2)

Ustanovenia

§ 5 a 6

a

§ 42 až 59

, s výnimkou ustanovení

§ 53 až 58

, ktoré sa týkajú slovenského tovaru, sa vzťahujú na tovar dodaný do inej časti tuzemska

s výnimkou prípadu, keď tovar opúšťa slobodné colné pásmo vzdušnou cestou bez toho,

aby bol predtým prepustený do režimu tranzitu alebo do iného režimu.

§ 188

(1)

Ak vznikol pri zahraničnom tovare colný dlh a colná hodnota tohto tovaru sa zakladá

na cene skutočne platenej, alebo ktorá sa má za tovar zaplatiť, zahŕňajúcej náklady

na skladovanie alebo na zachovanie tohto tovaru v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom

colnom sklade, tieto náklady sa do colnej hodnoty nezapočítajú, ak budú odlíšené od

ceny skutočne platenej alebo od ceny, ktorá má byť za tovar zaplatená.

(2)

Ak sa s tovarom v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade na základe

povolenia colného orgánu vykonali obvyklé manipulácie v zmysle ustanovenia

§ 111 ods. 3

potrebné na zabezpečenie zachovania tovaru alebo zlepšenia jeho balenia, alebo predajnej

akosti, alebo úpravy na dopravu, bude na žiadosť dovozcu vymerané clo podľa povahy

tovaru a colnej hodnoty, aké boli pred vykonaním týchto manipulácií.

§ 189

(1)

Na slovenský tovar uvedený v

§ 176 ods. 3

, ktorý podlieha právnemu predpisu, ktorým sa vykonávajú opatrenia trhovej regulácie

v poľnohospodárstve

24

)

a ktorý je umiestnený v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade, sú

určené spôsoby nakladania alebo použitia ustanovené osobitnými predpismi, ktoré z

dôvodu jeho umiestnenia do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu

poskytujú výhody, ktoré sú zvyčajne spojené s vývozom tohto tovaru.

(2)

Ak sa tovar uvedený v odseku 1 vrátil do inej časti územia tuzemska alebo ak v lehote

uvedenej vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom podľa

§ 181 ods. 2

nebola podaná žiadosť o prepustenie do režimu uvedeného v odseku 1, vykoná colný

orgán potrebné opatrenia ustanovené osobitnými predpismi

29

)

za nedodržanie príslušného režimu.

§ 190

(1)

Ak sa tovar dodal alebo vrátil do inej časti tuzemska alebo prepustil do príslušného

režimu, je možné použiť potvrdenie uvedené v

§ 180 ods. 3

, aby sa preukázalo, či ide o slovenský tovar alebo o zahraničný tovar.

(2)

Ak nie je k dispozícii žiadne potvrdenie alebo iná evidencia o tom, či ide o zahraničný

tovar alebo o slovenský tovar, považuje sa tovar

a)

na účely uplatnenia vývozného cla a vývozných licencií alebo vývozných obchodnopolitických

opatrení za slovenský tovar,

b)

v ostatných prípadoch za zahraničný tovar.

§ 191

Colný orgán kontroluje, aby pri vývoze alebo pri spätnom vývoze tovaru zo slobodného

colného pásma alebo zo slobodného colného skladu boli dodržané ustanovenia právnych

predpisov, ktoré upravujú vývoz alebo spätný vývoz tovaru.

§ 192

(1)

Zahraničný tovar dovezený do tuzemska je možné

a)

vyviezť späť do zahraničia,

b)

zničiť pod priamym dohľadom colných orgánov,

c)

prenechať oprávnenou osobou v prospech štátu.

(2)

Spätný vývoz, zničenie alebo prenechanie tovaru v prospech štátu je potrebné vopred

oznámiť colnému orgánu. Ak je podaná žiadosť o spätný vývoz tovaru prepustením do

iného režimu ako do režimu tranzitu, musí byť colné vyhlásenie podané podľa

§ 60 až 85

.

(3)

Colný orgán povolí zničenie tovaru alebo jeho prenechanie v prospech štátu za podmienky,

že budú zachované predpisy o ochrane životného prostredia a že tým nevzniknú štátu

žiadne náklady okrem nákladov, ktoré súvisia s jeho predajom.

(4)

Odpadom a zvyškom, ktoré vznikli pri zničení tovaru, je možné prideliť colne schválené

určenie určené pre zahraničný tovar. Tovar zostane pod colným dohľadom až do prepustenia

do príslušného režimu.

(5)

Späť vyvážaný tovar je pod colným dohľadom.

§ 193

(1)

Slovenský tovar, ktorý sa po vývoze z tuzemska vracia v lehote troch rokov späť do

tuzemska a je prepustený do voľného obehu, je na žiadosť oprávnenej osoby oslobodený

od dovozného cla.

(2)

Colný orgán môže lehotu uvedenú v odseku 1 predĺžiť.

(3)

Ak bol vrátený tovar pred vývozom z tuzemska prepustený do voľného obehu s čiastočným

alebo s úplným oslobodením od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia, prizná

colný orgán oslobodenie od dovozného cla uvedené v odseku 1 vtedy, ak je tento tovar

opäť použitý na rovnaký účel. Ak sa vrátený tovar nepoužije na rovnaký účel, zníži

sa vyberaná suma dovozného cla o prípadne už vybranú sumu cla pri prvom prepustení

tohto tovaru do voľného obehu. Ak je táto suma vyššia ako suma, ktorá vyplýva z prepustenia

vráteného tovaru do voľného obehu, žiadna náhrada sa neposkytuje.

(4)

Oslobodenie od dovozného cla uvedené v odsekoch 1 a 3 sa neprizná, ak tovar

a)

bol vyvezený z tuzemska v režime pasívneho zušľachťovacieho styku s výnimkou prípadov,

ak sa vráti v stave, v akom bol vyvezený,

b)

podlieha opatreniam, ktoré sa vzťahujú na vývoz do iných štátov.

(5)

Ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť podrobnosti a podmienky,

za ktorých sa opatrenia uvedené v odseku 4 písm. b) nepoužijú.

§ 194

Tovar musí byť dovezený späť v stave, v akom sa vyviezol. Ministerstvo môže všeobecne

záväzným právnym predpisom ustanoviť podmienky, za ktorých je možné od tejto požiadavky

upustiť.

§ 195

Ustanovenia

§ 193 a 194

sa použijú primerane na zušľachtené výrobky, ktoré boli vyvezené v režime aktívneho

zušľachťovacieho styku, ak sú prepustené do voľného obehu. Výška dovozného cla sa

určí podľa pravidiel platných pre tovar prepustený do režimu aktívneho zušľachťovacieho

styku.

§ 196

(1)

Colný dlh pri dovoze vznikne

a)

prepustením tovaru, ktorý podlieha clu, do voľného obehu,

b)

prepustením tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu, do režimu dočasného použitia s

čiastočným oslobodením od dovozného cla.

(2)

Colný dlh vznikne prijatím colného vyhlásenia.

(3)

Dlžníkom je deklarant. Ak sa colné vyhlásenie na prepustenie do niektorého z režimov

uvedených v odseku 2 koná na základe informácií, v dôsledku ktorých sa dlžné clo alebo

jeho časť nevybralo, osoba, ktorá tieto informácie poskytla a ktorá si bola vedomá

alebo si mala byť vedomá, že informácie nie sú pravdivé, je tiež dlžníkom.

(4)

V prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom osoba, v prospech ktorej sa colné vyhlásenie

koná.

§ 197

(1)

Colný dlh pri dovoze ďalej vznikne

a)

nezákonným dovozom tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu do tuzemska,

b)

nezákonným dovozom tovaru, ktorý je umiestnený do slobodného colného pásma alebo

do slobodného colného skladu v inej časti územia Slovenskej republiky.

(2)

Za nezákonný dovoz sa považuje akýkoľvek dovoz tovaru v rozpore s ustanoveniami

§ 42 až 46

a

§ 187 ods. 1 písm. b)

.

(3)

Colný dlh vznikne v okamihu nezákonného dovozu tovaru do tuzemska.

(4)

Dlžníkom je

a)

osoba, ktorá tento tovar nezákonne doviezla,

b)

každá osoba, ktorá sa zúčastnila nezákonného dovozu tovaru a bola si vedomá alebo

si mala byť vedomá, že tento dovoz je nezákonný,

c)

každá osoba, ktorá nezákonne dovezený tovar získala alebo uschovávala a ktorá si

bola vedomá alebo si mala byť vedomá v čase získania alebo uschovávania tovaru, že

bol dovezený nezákonne.

(5)

Ak nie je možné určiť presnú výšku colného dlhu, colný orgán určí jeho výšku podľa

podpoložky tovaru s najvyššou colnou sadzbou príslušného štvormiestneho čísla.

§ 198

(1)

Colný dlh pri dovoze tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu, vzniká jeho nezákonným

odňatím spod colného dohľadu.

(2)

Colný dlh vznikne v okamihu odňatia tovaru spod colného dohľadu.

(3)

Dlžníkom je

a)

osoba, ktorá tovar odňala spod colného dohľadu,

b)

každá osoba, ktorá sa na tomto odňatí zúčastnila a bola si vedomá alebo si mala byť

vedomá, že tovar sa odníma spod colného dohľadu,

c)

každá osoba, ktorá získala alebo držala tovar odňatý spod colného dohľadu a v čase

získania alebo uschovávania si bola vedomá alebo si mala byť vedomá, že tovar bol

odňatý spod colného dohľadu,

d)

osoba, ktorá má plniť povinnosti, ktoré vyplývajú z dočasného uskladnenia tovaru

alebo z režimu, do ktorého bol tovar prepustený.

(4)

Ak nie je možné určiť presnú výšku colného dlhu, colný orgán určí jeho výšku podľa

podpoložky tovaru s najvyššou colnou sadzbou príslušného štvormiestneho čísla.

§ 199

(1)

V iných prípadoch, ako sú uvedené v

§ 198

, ak nedostatky nemajú zásadný vplyv na správne vykonávanie príslušného režimu, colný

dlh pri dovoze tovaru, ktorý podlieha clu, vzniká

a)

nesplnením niektorej z povinností, ktorá vyplýva z dočasného uskladnenia tovaru,

ktorý podlieha dovoznému clu alebo režimu, do ktorého bol tento tovar prepustený,

b)

nedodržaním podmienok ustanovených na prepustenie tovaru do príslušného režimu alebo

na prepustenie tovaru s úplným alebo s čiastočným oslobodením od dovozného cla v dôsledku

jeho konečného použitia.

(2)

Colný dlh vznikne v okamihu, keď sa povinnosť, ktorej nesplnením colný dlh vznikne,

prestáva plniť, alebo v okamihu, keď je tovar prepustený do príslušného režimu, ak

sa dodatočne zistí, že podmienky ustanovené na prepustenie do tohto režimu alebo na

úplné alebo čiastočné oslobodenie od dovozného cla v dôsledku konečného použitia tovaru

sa v skutočnosti nesplnili.

(3)

Dlžníkom je ten, kto má plniť povinnosti, ktoré vyplývajú z dočasného uskladnenia

tovaru podliehajúceho dovoznému clu, alebo povinnosti určené na použitie režimu, do

ktorého bol tento tovar prepustený, alebo má plniť podmienky určené pri prepustení

tohto tovaru do príslušného režimu.

§ 200

(1)

Colný dlh pri dovoze vznikne spotrebou alebo použitím tovaru, ktorý podlieha dovoznému

clu v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade za iných podmienok, ako

ustanovujú colné predpisy. Ak dôjde k strate tovaru a táto strata sa colným orgánom

nepreukáže, považuje sa stratený tovar za tovar, ktorý sa spotreboval alebo sa použil

v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade.

(2)

Colný dlh vznikne v okamihu, keď sa tovar spotrebuje alebo prvýkrát použije v rozpore

s podmienkami ustanovenými colnými predpismi.

(3)

Dlžníkom je ten, kto tovar spotreboval alebo prvýkrát použil a každý, kto sa na spotrebe

alebo na použití zúčastnil a bol si vedomý, alebo si mal byť vedomý, že je tovar spotrebovaný

alebo používaný v rozpore s podmienkami ustanovenými colnými predpismi. Ak sa stratený

tovar považuje za tovar, ktorý bol spotrebovaný alebo použitý v slobodnom colnom pásme

alebo v slobodnom colnom sklade a nie je možné postupovať podľa predchádzajúcej vety,

je osobou povinnou splniť colný dlh osoba, ktorá je colným orgánom známa ako posledný

držiteľ tovaru.

§ 201

(1)

Ustanovenia

§ 197

a

§ 199 ods. 1 písm. a)

sa neuplatnia a colný dlh nevznikne, ak príslušná osoba preukáže, že neplnenie povinností,

ktoré vznikli z

a)

ustanovení

§ 42 až 46

a

§ 187 ods. 1 písm. b)

,

b)

uskladnenia tovaru v dočasnom sklade,

c)

použitia režimu, do ktorého bol tovar prepustený, vyplýva z úplného zničenia alebo

z nenahraditeľnej straty predmetného tovaru v dôsledku jeho povahy alebo nehody, alebo

vyššej moci, alebo na základe povolenia colného orgánu. Na účely tohto odseku sa považuje

tovar za nenahraditeľne stratený, ak ho už nemôže nikto používať.

(2)

Colný dlh nevznikne pri tovare prepustenom do voľného obehu s úplným alebo s čiastočným

oslobodením od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia, ak je takýto tovar

so súhlasom colného orgánu vyvezený späť.

§ 202

Ak nevznikne podľa

§ 200 ods. 1

colný dlh pri tovare prepustenom do voľného obehu s úplným alebo s čiastočným oslobodením

od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia, vzniknutý odpad spôsobený zničením

alebo znehodnotením tovaru sa považuje za zahraničný tovar.

§ 203

Ak za podmienok uvedených v

§ 198 alebo 199

vznikol colný dlh pri tovare prepustenom do voľného obehu s úplným alebo s čiastočným

oslobodením od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia, odpočíta sa už zaplatená

suma dovozného cla od výšky colného dlhu. Toto ustanovenie sa použije primerane, ak

colný dlh vznikol vytvorením odpadu, ktorý bol spôsobený zničením alebo znehodnotením

predmetného tovaru.

§ 204

(1)

Pri vývoze tovaru podliehajúceho vývoznému clu, na ktorý sa podalo colné vyhlásenie,

vznikne colný dlh jeho vývozom do zahraničia.

(2)

Colný dlh vznikne prijatím colného vyhlásenia.

(3)

Dlžníkom je deklarant.

§ 205

(1)

Colný dlh pri vývoze tovaru, ktorý podlieha vývoznému clu, vzniká jeho nezákonným

vývozom. Za nezákonný vývoz sa považuje akýkoľvek vývoz tovaru do zahraničia, na ktorý

malo byť, a pritom nebolo, podané colné vyhlásenie.

(2)

Colný dlh vznikne v okamihu, keď predmetný tovar opustí územie tuzemska.

(3)

Dlžníkom je ten, kto

a)

tovar vyviezol,

b)

sa na takomto vývoze zúčastnil a bol si vedomý alebo si mal byť vedomý, že colné

vyhlásenie sa nepodalo, pričom podané malo byť.

§ 206

(1)

Colný dlh vznikne nedodržaním podmienok, ktoré umožňujú, aby bol tovar vyvezený do

zahraničia s čiastočným alebo s úplným oslobodením od vývozného cla.

(2)

Colný dlh vznikne v okamihu, keď je tovar dodaný na iné miesto určenia ako na to,

ktoré bolo určené v podmienkach umožňujúcich, aby bol tovar vyvezený z tuzemska s

čiastočným alebo s úplným oslobodením od vývozného cla. Ak nie je možné tento okamih

určiť, vznikne colný dlh uplynutím lehoty určenej na predloženie dokladu o tom, že

boli splnené podmienky oprávňujúce priznanie takéhoto oslobodenia.

(3)

Dlžníkom je deklarant.

§ 207

Colný dlh podľa

§ 196 až 200

a

§ 204 až 206

vznikne aj vtedy, keď sa na tovar, s výnimkou omamných a psychotropných látok a falšovaných

peňazí, vzťahujú zákazy a obmedzenia vývozu alebo dovozu.

§ 208

Ak je za splnenie colného dlhu zodpovedných niekoľko osôb, považujú sa za spoločných

a nerozdielnych dlžníkov.

§ 209

(1)

Ak týmto zákonom nie je ustanovené inak, vymeriava sa dovozné alebo vývozné clo podľa

predpisov platných v čase, keď colný dlh vznikol.

(2)

Ak nie je možné presne určiť čas, keď colný dlh vznikol, vznikne colný dlh v okamihu,

ktorý colné orgány podľa im dostupných informácií určili ako čas, v ktorom bol tovar

v situácii, pri ktorej colný dlh vznikne.

§ 210

(1)

Colný dlh vzniká na mieste, na ktorom je tovar v situácii, pri ktorej colný dlh vzniká.

(2)

Ak miesto vzniku colného dlhu nie je možné určiť podľa odseku 1, vzniká colný dlh

na mieste, ktoré colné orgány podľa im dostupných informácií určia ako miesto, na

ktorom bol tovar v situácii, pri ktorej colný dlh vznikne.

§ 211

(1)

Ak z medzinárodnej zmluvy uzavretej medzi Slovenskou republikou a niektorými štátmi

vyplýva, že pri dovoze do týchto štátov sa priznajú výhody preferenčného sadzobného

zaobchádzania na tovar získaný v režime aktívneho zušľachťovacieho styku a ktorý v

zmysle týchto zmlúv pochádza zo Slovenskej republiky, vzniká colný dlh pri dovoze

zahraničného tovaru pochádzajúceho z tretích štátov vloženého do predmetného tovaru

vydaním osvedčenia, ktoré je potrebné na priznanie výhod preferenčného sadzobného

zaobchádzania v týchto štátoch.

(2)

Colný dlh podľa odseku 1 vzniká v okamihu prijatia vývozného colného vyhlásenia,

ktoré sa vzťahuje na predmetný tovar.

(3)

Dlžníkom je deklarant.

(4)

Suma dovozného cla, ktorá zodpovedá tomuto colnému dlhu, sa určí za rovnakých podmienok,

za ktorých by bol colný dlh určený, keby colný orgán v okamihu prijatia colného vyhlásenia

na prepustenie zahraničného tovaru, ktorý pochádza z tretích štátov, do režimu aktívneho

zušľachťovacieho styku prijal colné vyhlásenie na prepustenie tohto tovaru do voľného

obehu.

§ 212

(1)

Ak colný orgán v súlade s colnými predpismi môže vyžadovať zabezpečenie colného dlhu,

musí toto zabezpečenie poskytnúť dlžník alebo ten, kto by sa mohol dlžníkom stať.

(2)

Colný orgán môže požadovať na jeden colný dlh len jeden druh zabezpečenia.

(3)

Colný orgán môže povoliť, aby zabezpečenie colného dlhu vykonala iná osoba ako tá,

od ktorej sa zabezpečenie colného dlhu vyžaduje.

(4)

Zabezpečenie colného dlhu sa nevyžaduje, ak dlžníkom je štátny orgán alebo štátna

rozpočtová organizácia.

§ 213

(1)

Ak zabezpečenie colného dlhu nie je ustanovené colnými predpismi ako povinné, môže

colný orgán vyžadovať zabezpečenie colného dlhu, ak má dôvodné podozrenie, že colný

dlh, ktorý vznikol alebo by mohol vzniknúť, nebude v určenej lehote zabezpečený.

(2)

Zabezpečenie colného dlhu uvedené v odseku 1 vyžaduje colný orgán

a)

v čase uplatňovania príslušných ustanovení colných predpisov, na ktorých základe

vyžaduje zabezpečenie colného dlhu,

b)

kedykoľvek po tom, ako zistí, že colný dlh, ktorý vznikol alebo by mohol vzniknúť,

nebude v určenej lehote zabezpečený.

§ 214

Colné orgány na žiadosť dlžníka povolia zabezpečenie colného dlhu, ktorý vznikol alebo

by mohol vzniknúť z

a)

jednej operácie vykonanej jedným dlžníkom,

b)

niekoľkých operácií vykonávaných jedným dlžníkom,

c)

jednej alebo z niekoľkých operácií vykonaných niekoľkými dlžníkmi.

§ 215

(1)

Ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak a ak colné predpisy ustanovujú povinné zabezpečenie

colného dlhu, určí colný orgán toto zabezpečenie vo výške, ktorou je

a)

presná výška príslušného colného dlhu alebo dlhov, ak je možné túto výšku bezpečne

určiť v čase, keď sa zabezpečenie colného dlhu vyžaduje,

b)

colným orgánom odhadnutá najvyššia možná výška príslušného colného dlhu alebo dlhov,

ktoré vznikli alebo by mohli vzniknúť v ostatných prípadoch.

(2)

Ak je colný dlh, ktorý v priebehu času mení svoju výšku, zabezpečený, určí sa taká

výška zabezpečenia, ktorá umožňuje, aby colný dlh bol vždy zabezpečený.

(3)

Ak colné predpisy ustanovujú, že zabezpečenie colného dlhu nie je povinné a colný

orgán toto zabezpečenie vyžaduje, určí výšku zabezpečenia tak, aby nepresahovala výšku

uvedenú v odseku 1.

§ 216

(1)

Colný dlh je možné zabezpečiť

a)

zložením hotovosti na účet colných orgánov (ďalej len „colná zábezpeka“),

b)

poskytnutím záruky ručiteľom.

(2)

Colná zábezpeka sa použije na úhradu cla, daní a iných platieb vyberaných pri dovoze,

skladného, pokuty uloženej podľa tohto zákona a nákladov konania, ak nie je colný

dlh v lehotách určených týmto zákonom dobrovoľne splnený alebo ak s jej použitím na

úhradu cla, daní a iných platieb pred uplynutím týchto lehôt deklarant vysloví súhlas.

Prípadný prebytok colnej zábezpeky sa vráti deklarantovi.

(3)

Rovnocenným zabezpečením colného dlhu je aj predloženie šeku, ktorého vyplatenie

je zaručené bankou.

(4)

Ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoví podmienky, za akých môže

byť colný dlh zabezpečený zárukou, formu a obsah náležitostí záručných listín a záručných

dokladov a podmienky paušálneho zabezpečenia colného dlhu.

§ 217

(1)

Ručiteľ sa v záručnej listine písomným vyhlásením zaviaže, že spoločne a nerozdielne

s dlžníkom splní zaručenú výšku colného dlhu.

(2)

Ručiteľom môže byť iba banka a vo výnimočných prípadoch iná osoba.

(3)

Ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoví podmienky, za akých môže

byť ručiteľom iná osoba podľa odseku 2, postup colného orgánu pri udelení alebo pri

odňatí povolenia, ako aj lehoty platnosti povolenia.

§ 218

(1)

Osoba, od ktorej sa vyžaduje zabezpečenie colného dlhu, si môže vybrať, ktorým zo

spôsobov uvedených v

§ 216 a 217

colný dlh zabezpečí. Colné orgány však môžu odmietnuť navrhnutý spôsob záruky, ak

je nezlučiteľný s riadnym vykonávaním príslušného režimu. Zvolený spôsob poskytnutia

záruky musí byť dodržaný počas určeného času.

(2)

Ak colný orgán zistí, že poskytnuté zabezpečenie colného dlhu dostatočne nezabezpečuje

splnenie colného dlhu v určenej lehote, vyžiada od dlžníka náhradu pôvodného zabezpečenia

novým zabezpečením.

§ 219

(1)

Ak colný dlh nie je splnený, alebo ak by ešte mohol vzniknúť, zabezpečenie colného

dlhu nezaniká. Ak je colný dlh, ktorý by mohol vzniknúť pri tovare prepustenom do

režimu s podmienečným oslobodením od cla, zabezpečený poskytnutím záruky a colný orgán

neinformoval ručiteľa v lehote jedného roku odo dňa, keď mal byť tento režim skončený

o tom, že nebol skončený, zaniká ručenie uplynutím tejto lehoty.

(2)

Ak bol colný dlh splnený čiastočne, alebo ak môže vzniknúť len ako časť zabezpečenej

sumy, na žiadosť oprávnenej osoby zanikne tomu zodpovedajúca časť zabezpečenia.

§ 220

(1)

Každú sumu dovozného alebo vývozného cla, daní a iných platieb pri dovoze, ktorá

zodpovedá colnému dlhu (ďalej len „suma cla“), musí colný orgán vymerať ihneď po oznámení

všetkých údajov a predložení dokladov, ktoré sú potrebné na jeho vymeranie. Colný

orgán zapíše sumu cla do svojich účtovných dokladov a písomne ju oznámi deklarantovi.

Suma cla sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor. Rovnako sa postupuje pri príslušenstve

sumy cla, ak je predmetom samostatného vymerania.

(2)

Ak bol colný dlh zabezpečený, môže byť celková suma cla pri dovoze, ktorá sa vzťahuje

na všetok tovar prepustený jednej osobe počas lehoty ustanovenej colným orgánom, ktorá

nesmie presiahnuť 30 kalendárnych dní, zapísaná do účtovných dokladov jednotným zápisom

ku koncu tejto lehoty. Tento zápis sa musí vykonať najneskôr do troch kalendárnych

dní po uplynutí uvedenej lehoty.

(3)

Ak vznikol colný dlh iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia, zapíše colný

orgán sumu cla do účtovných dokladov ihneď a písomne to oznámi povinnej alebo zodpovednej

osobe do troch kalendárnych dní odo dňa, keď colný dlh vznikol alebo keď bola určená

osoba povinná sumu cla zaplatiť.

(4)

Ak sa vymerala suma cla nižšia, ako je suma cla, ktorá zodpovedá colným predpisom,

colný orgán vymeria sumu cla, ktorá sa má vybrať alebo ostáva na vybratie dodatočne,

a to do troch kalendárnych dní odo dňa, v ktorom sa o tejto skutočnosti dozvedel.

(5)

Colný dlh je možné dodatočne určiť do troch rokov od roku, v ktorom bolo možné sumu

cla podľa odseku 4 prvýkrát vymerať.

§ 221

(1)

Ak colný orgán nepovolil dlžníkovi odklad platenia sumy cla, je suma cla splatná

do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia rozhodnutia colného orgánu. V prípade

súhrnného zápisu v účtovných dokladoch, za podmienok ustanovených v

§ 222

, musí byť lehota splatnosti určená tak, aby nebola dlžníkovi poskytnutá lehota dlhšia,

ako keby mu bol odklad platby povolený.

(2)

Ak colný orgán povolil dlžníkovi odklad platenia sumy cla, alebo zaplatenie sumy

cla v splátkach, je suma cla splatná v lehote ustanovenej v

§ 225 až 227

.

§ 222

(1)

Sumu cla je možné zaplatiť

a)

bezhotovostným prevodom z účtu vedeného v banke na príslušný účet štátneho rozpočtu,

ktorý spravuje colný orgán,

b)

v hotovosti

1.

poštovou poukážkou na príslušný účet štátneho rozpočtu, ktorý spravuje colný orgán,

2.

zamestnancom colnej správy povereným colným orgánom výhradne prijímať od dlžníkov

platby cla v hotovosti; na prijatú platbu je colný orgán povinný vydať potvrdenie,

3.

výkonnému úradníkovi pri výkone exekúcie, ak ide o platby, ktoré sa majú exekúciou

vymôcť, a ak nie je v exekučnom príkaze uvedené inak,

4.

šekom, ak jeho preplatenie je zaručené bankou,

c)

preplatkom na cle, dani alebo na inej platbe pri dovoze.

(2)

Ministerstvo po dohode s Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej

republiky ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom prípady a spôsob, keď je možné

vymerané clo zaplatiť prostredníctvom pošty.

§ 223

(1)

Colný orgán môže povoliť

a)

odklad platenia sumy cla,

b)

zaplatenie sumy cla v splátkach.

(2)

Colné orgány povolia odklad platenia sumy cla, alebo zaplatenie sumy cla v splátkach

len vtedy, ak žiadateľ zabezpečí colný dlh.

§ 224

Colný orgán môže na žiadosť dlžníka za podmienok ustanovených v

§ 225

povoliť odklad platenia sumy cla.

§ 225

(1)

Colný orgán môže na žiadosť dlžníka povoliť odklad platenia sumy cla, a to

a)

oddelene pri jednotlivých sumách zapísaných do účtovných dokladov,

b)

súhrnne pri všetkých sumách zapísaných do účtovných dokladov v lehote ustanovenej

colným orgánom, ktorá nesmie presiahnuť 30 kalendárnych dní,

c)

súhrnne pri všetkých sumách tvoriacich jednotlivý zápis zapísaných do účtovných dokladov

v súlade s

§ 220 ods. 2

.

(2)

Lehota pre odklad platenia sumy cla vyberaná pri dovoze môže byť najviac

a)

30 kalendárnych dní, ak ide o sumu zapísanú do účtovných dokladov podľa odseku 1

písm. a); lehota začína plynúť odo dňa doručenia rozhodnutia,

b)

16 kalendárnych dní, ak ide o sumu zapísanú do účtovných dokladov podľa odseku 1

písm. b) a c); lehota začína plynúť odo dňa doručenia rozhodnutia.

(3)

Colný orgán môže vo výnimočných prípadoch povoliť, ak zaplatenie sumy cla v lehote

splatnosti alebo podľa lehôt uvedených v

§ 225 ods. 2

je spojené so sociálnymi a ekonomickými problémami dlžníka, odklad platenia sumy

cla dlhšie, ako je uvedené v

§ 225 ods. 2

. Počas tejto lehoty odkladu platenia sumy cla zaplatí dlžník úrok z odloženej sumy

vo výške 140 % diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v prvý deň kalendárneho

štvrťroku. Colný orgán vyrúbi úrok za celý čas odkladu a o výške úroku vyrozumie dlžníka.

Úrok je splatný do 30 kalendárnych dní odo dňa doručenia platobného výmeru. Na žiadosť

dlžníka môže colný orgán odpustiť úrok vtedy, ak jeho zaplatenie je spojené s vážnymi

sociálnymi a ekonomickými problémami dlžníka.

(4)

Odklad platenia sumy cla nesmie byť povolený na dlhší čas ako je lehota, v ktorej

sa premlčuje právo vymáhať nedoplatok na sume cla.

(5)

Proti rozhodnutiu o odklade platenia sumy cla nie je možné sa odvolať.

§ 226

(1)

Na žiadosť dlžníka môže colný orgán povoliť zaplatenie sumy cla v splátkach, a to

v tom prípade, ak by zaplatenie sumy cla bolo spojené so sociálnymi a ekonomickými

problémami dlžníka, alebo ak nie je možné vybrať nedoplatok sumy cla od dlžníka naraz.

(2)

Ak povolí colný orgán zaplatenie sumy cla v splátkach, musí byť colný dlh zabezpečený.

Povolenie zaplatiť sumu cla v splátkach môže colný orgán viazať na podmienky.

(3)

Čas na zaplatenie sumy cla v splátkach nesmie byť dlhší ako lehota, v ktorej sa vymáhanie

sumy cla premlčuje.

§ 227

Dlžník môže dlžnú sumu cla zaplatiť pred uplynutím lehoty splatnosti. Namiesto dlžníka

môže úplne alebo sčasti zaplatiť sumu cla ručiteľ.

§ 228

(1)

Za deň platby sa považuje

a)

pri bezhotovostných prevodoch z účtu v banke deň, v ktorom bolo uskutočnené odpísanie

z účtu dlžníka,

b)

pri platbách v hotovosti deň, v ktorom banka, pošta alebo iná oprávnená osoba hotovosť

prijala alebo prevzala.

(2)

Banky a pošty sú povinné previesť platby na príslušný účet colných orgánov vždy najneskôr

nasledujúci pracovný deň po tom, keď bola platba z účtu dlžníka uskutočnená alebo

keď bola v prospech účtu colného orgánu prijatá v hotovosti. Ak je účet colného orgánu

vedený v inej banke ako účet dlžníka, z ktorého sa platba vykonáva, je banka, ktorá

prevod uskutočňuje, povinná previesť uhradzovanú sumu cla tej banke, v ktorej je vedený

účet colného orgánu, v rovnakej lehote ako v predchádzajúcej vete. Rovnakým spôsobom

sa postupuje pri platbách, ktoré sú prijímané v prospech účtu colného orgánu v hotovosti.

Banka, v ktorej sú vedené účty colného orgánu, pripíše v jeho prospech takto prevedené

platby najneskôr nasledujúci pracovný deň po tom, keď k týmto peňažným prostriedkom

získala dispozičné právo. Súčasne sú banky povinné oznámiť colnému orgánu deň, keď

došlo k odpísaniu platby z účtu dlžníka. V prípade nedodržania týchto lehôt sú banky,

pošty a iné oprávnené osoby povinné uhradiť colnému orgánu sankciu vo výške bežnej

diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska zo sumy včas neprevedenej.

(3)

Ak dá dlžník príkaz na úhradu sumy cla a banka príkaz nevykoná v deň, ktorý je uvedený

na príkaze z iných dôvodov ako z nedostatku finančných prostriedkov na účte dlžníka,

ručí dlžníkovi banka. Úhrada sumy cla má prednosť pred inými úhradami.

(4)

Dodržiavanie postupov bánk a pôšt uvedených v odsekoch 2 a 3 je oprávnený kontrolovať

colný orgán, v ktorého prospech bola platba uskutočnená alebo colný orgán ním dožiadaný.

§ 229

(1)

Ak nebola suma cla zaplatená v určenej lehote,

a)

vymeria colný orgán z nezaplatenej sumy cla úrok z omeškania, ktorý je súčasťou dlžnej

sumy; úrok z omeškania nesmie byť nižší ako úrok uvedený v

§ 225 ods. 3

,

b)

je colný orgán povinný na zabezpečenie príslušnej platby použiť všetky zákonom určené

prostriedky.

(2)

Colný orgán oznámi dlžníkovi úrok vymeraný podľa tohto zákona najneskôr do 15. dňa

nasledujúceho mesiaca za predchádzajúci štvrťrok.

(3)

Colný orgán môže od vybratia úroku z omeškania upustiť, ak

a)

jeho výška nepresiahne sumu 100 Sk,

b)

je suma cla zaplatená do piatich kalendárnych dní po uplynutí lehoty splatnosti,

c)

by vybratie úroku, vzhľadom na situáciu dlžníka, bolo spojené so sociálnymi a ekonomickými

problémami dlžníka.

(4)

Colný orgán môže odpísať nedoplatok sumy cla, ak je úplne nevymožiteľný. Za nevymožiteľný

sa považuje nedoplatok, ktorý sa bezvýsledne vymáhal od dlžníka a iných osôb, od ktorých

sa mohol vymáhať, alebo ak by vymáhanie neviedlo k výsledku, alebo je pravdepodobné,

že by výťažok z vymáhania nepresiahol náklady na jeho vymáhanie. Rovnako sa postupuje

v prípade, ak nie je nedoplatok nevymožiteľný, ale jeho vymáhanie je spojené s osobitnými

a neúmernými ťažkosťami.

§ 230

(1)

Právo vyberať a vymáhať nedoplatok sumy cla (ďalej len „nedoplatok“) sa premlčuje

uplynutím desiatich rokov od konca roku, v ktorom sa stal nedoplatok splatným.

(2)

Ak sa vykoná úkon, ktorý smeruje k vybratiu alebo k vymáhaniu nedoplatku, premlčacia

lehota sa prerušuje a začína plynúť nová premlčacia lehota uplynutím kalendárneho

roku, v ktorom bol dlžníkovi tento úkon oznámený. Nedoplatky je však možné vymáhať

najneskôr do 20 rokov od konca roku, v ktorom sa stal nedoplatok splatným.

(3)

Na premlčanie sa prihliadne len vtedy, ak to dlžník namieta a iba v rozsahu uplatňovanej

námietky.

(4)

Ak je nedoplatok zabezpečený hnuteľnými vecami, nemôže sa colné záložné právo premlčať,

ak má veriteľ hnuteľnú vec v držbe.

(5)

Ak je nedoplatok zabezpečený colným záložným právom na nehnuteľnostiach zápisom v

príslušnej evidencii, nie je možné do 30 rokov po tomto zápise namietať premlčanie

nedoplatku.

(6)

Úkonom na vymáhanie nedoplatku sa rozumie aj písomná upomienka o zaplatení sumy cla

doručená dlžníkovi.

§ 231

(1)

Colný dlh zaniká zaplatením alebo odpustením.

(2)

Pri tovare navrhnutom do režimu, ktorý zahŕňa povinnosť zaplatiť sumu cla, colný

dlh zaniká

a)

vyhlásením colného vyhlásenia za neplatné,

b)

prepadnutím tovaru v prospech štátu alebo jeho zhabaním, zničením so súhlasom colného

orgánu, jeho zničením alebo nenahraditeľnou stratou v dôsledku jeho povahy alebo nehody,

alebo vyššej moci, alebo ak ho deklarant v súlade s

§ 192

prenechal v prospech štátu,

c)

následným prepadnutím tovaru v prospech štátu alebo jeho zhabaním, ak colný dlh vznikol

v súlade s

§ 197

a tovar bol zaistený pri jeho nezákonnom dovoze.

§ 232

Ustanovenia

§ 231

sa primerane vzťahujú aj na zánik colného dlhu uvedeného v

§ 211

. Tento dlh zanikne zrušením formalít, ktoré boli vykonané s ohľadom na preferenčné

sadzobné opatrenia uvedené v

§ 211

.

§ 233

(1)

Vrátením sumy cla sa rozumie vrátenie už zaplatenej sumy cla.

(2)

Odpustením sumy cla sa rozumie rozhodnutie o zániku colného dlhu alebo vyhlásenie

jeho zápisu v účtovných dokladoch za neplatné v prípade, že suma cla ešte nebola zaplatená.

§ 234

(1)

Colný orgán môže vrátiť sumu cla s výnimkou daní alebo odpustiť sumu cla, ktorá nebola

zaplatená s výnimkou daní, ak zistí, že táto suma cla nebola alebo nie je dlžná v

súlade s colnými predpismi.

(2)

Colný orgán môže vrátiť alebo odpustiť dane v prípade, ak je dlžník neplatiteľom

daní.

(3)

Colný orgán vráti sumu cla s výnimkou daní alebo odpustí sumu cla, ktorá nebola zaplatená

s výnimkou daní, ak sa mu žiadosť podá v lehote troch rokov odo dňa oznámenia sumy

cla dlžníkovi. V odôvodnených prípadoch môže colný orgán na žiadosť dlžníka určenú

lehotu predĺžiť, najviac však na čas šiestich mesiacov. Ak colný orgán zistí skutočnosti

uvedené v odseku 1 sám, vráti sumu cla s výnimkou daní alebo odpustí sumu cla, ktorá

nebola zaplatená, s výnimkou daní z vlastného podnetu.

(4)

Ministerstvo môže ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom ďalšie prípady a

podmienky, pri ktorých colný orgán vráti alebo odpustí sumu cla.

§ 235

(1)

Colný orgán vráti sumu cla s výnimkou daní alebo odpustí sumu cla, ktorá nebola zaplatená,

s výnimkou daní, ak platnosť colného vyhlásenia bola zrušená v súlade s

§ 67 až 70

a príslušná osoba podala žiadosť o jeho vrátenie v lehote uvedenej v

§ 69 a 70

.

(2)

Colný orgán môže vrátiť alebo odpustiť dane len v prípade, ak je dlžník neplatiteľom

daní.

§ 236

(1)

Colný orgán vráti sumu cla s výnimkou daní alebo odpustí sumu cla, ktorá nebola zaplatená,

s výnimkou daní, ak zistí, že sa suma cla s výnimkou daní zapísaná v účtovných dokladoch

vzťahuje na tovar, ktorý dovozca odmietol vzhľadom na to, že bol chybný alebo nezodpovedal

podmienkam zmluvy, na ktorej základe bol dovezený.

(2)

Colný orgán môže vrátiť alebo odpustiť dane len v prípade, ak je dlžník neplatiteľom

daní.

(3)

Za chybný tovar sa považuje aj tovar, ktorý bol poškodený pred jeho prepustením.

(4)

Colný orgán vráti sumu cla s výnimkou daní alebo odpustí sumu cla, ktorá nebola zaplatená,

s výnimkou daní, ak sa tovar

a)

nepoužíval, s výnimkou počiatočného použitia, ktoré je nevyhnutné na zistenie chyby,

alebo nezodpovedá zmluvným podmienkam,

b)

vyviezol späť do zahraničia.

(5)

Colný orgán povolí na žiadosť oprávnenej osoby zničenie tovaru pod priamym dohľadom

colného orgánu namiesto jeho spätného vývozu alebo prepustenie do režimu tranzitu

alebo do režimu uskladnenia v colnom sklade na účel jeho neskoršieho spätného vývozu,

alebo jeho umiestnenie do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu.

Na spomínané účely sa tento tovar považuje za tovar zahraničný.

(6)

Colný orgán nevráti sumu cla alebo neodpustí sumu cla, ktorá nebola zaplatená, ak

bol predmetný tovar ešte pred podaním colného vyhlásenia dočasne dovezený na účel

skúšok s výnimkou prípadov, keď nebolo možné počas týchto skúšok za normálnych okolností

zistiť, že tovar je chybný alebo nezodpovedá podmienkam zmluvy.

(7)

Colný orgán vráti alebo odpustí sumu cla s výnimkou daní z dôvodov uvedených v odseku

1 v prípade, ak dlžník o to požiada najneskôr do 12 mesiacov odo dňa zaplatenia sumy

cla.

§ 237

(1)

Colný orgán môže vrátiť sumu cla s výnimkou daní alebo odpustiť sumu cla, ktorá nebola

zaplatená, aj z iných dôvodov, a to najmä vtedy, ak by zaplatenie sumy cla bolo spojené

so sociálnymi a ekonomickými problémami dlžníka a osôb, s ktorými žije v domácnosti,

30

)

a na zabezpečenie nevyhnutných nákladov na domácnosť ustanovených osobitným predpisom.

31

)

(2)

Colný orgán môže vrátiť alebo odpustiť dane len v prípade, ak je dlžník neplatiteľom

daní.

(3)

Colný orgán na žiadosť dlžníka môže vrátiť alebo odpustiť sumu cla s výnimkou daní

vtedy, ak o to dlžník požiada najneskôr do 12 mesiacov odo dňa zaplatenia sumy cla.

§ 238

(1)

Colný orgán vráti sumu cla s výnimkou daní alebo odpustí sumu cla, ktorá nebola zaplatená,

s výnimkou daní iba vtedy, ak výška sumy cla je vyššia ako 100 Sk a ak žiadosť o jej

vrátenie bola podaná v súlade s týmto zákonom.

(2)

Vo výnimočných prípadoch je možné vrátiť alebo odpustiť aj nižšiu sumu cla.

§ 239

(1)

Ak colný orgán vráti sumu cla s výnimkou daní alebo odpustí sumu cla, ktorá nebola

zaplatená, s výnimkou daní a úrok z omeškania v lehote splatnosti sumy cla, colný

orgán nie je povinný úrok platiť. Colný orgán však úrok zaplatí, ak rozhodnutie

a)

o vrátení sumy cla nerealizoval do jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia,

b)

ktorým sa nepovoľuje vrátenie sumy cla, bolo po podaní odvolania vyhlásené za neplatné;

úrok sa zaplatí odo dňa podania rozkladu.

(2)

Ustanovenie odseku 1 platí primerane aj na prípady vrátenia daní.

(3)

Úroková sadzba je vo výške 140 % diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska platnej

v prvý deň kalendárneho štvrťroku.

§ 240

V prípade, ak bola suma cla odpustená alebo vrátená omylom nezaniká a zápis v účtovných

dokladoch je platný aj naďalej.

§ 241

Colné predpisy poruší ten, kto

a)

nezákonne dovezie alebo vyvezie tovar,

b)

uvedie nesprávne údaje o tovare, ktorý podlieha colnému dohľadu,

c)

spôsobí, že mu príslušný colný orgán vydal povolenie na základe nepravých, pozmenených

alebo falšovaných dokladov alebo nesprávnych alebo nepravdivých údajov,

d)

spôsobí, že mu bol tovar prepustený na základe nepravých, pozmenených alebo falšovaných

dokladov alebo nesprávnych alebo nepravdivých údajov,

e)

nedodrží podmienky, ktoré sú ustanovené na tovar prepustený do režimu s podmienečným

oslobodením, tovar dočasne uskladnený, tovar oslobodený od dovozného cla v dôsledku

jeho konečného použitia alebo umiestnený v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom

colnom sklade, tovar zaistený na prejednanie nezákonného dovozu alebo vývozu a prepustený

do režimu vývozu,

f)

sfalšuje doklady o dovážanom a vyvážanom tovare alebo o tovare v tranzite,

g)

prechováva tovar, ktorý unikol colnému dohľadu,

h)

poruší colné uzávery,

i)

predloží colnému orgánu doklad o kúpe, dodací list od výrobcu alebo akýkoľvek dôkazný

prostriedok, z ktorého je zrejmé, že tovar nepochádza od osôb oprávnených podnikať

v tuzemsku,

j)

uvedie nesprávne údaje v žiadosti o osvedčení pôvodu tovaru,

k)

neuposlúchne výzvu colníka alebo mu inak bráni pri výkone jeho činnosti,

l)

neuposlúchne výzvu colného orgánu.

§ 242

(1)

Colným priestupkom je zavinené konanie, ktorým sa porušujú colné predpisy, alebo

ktorým je ohrozený záujem spoločnosti, ak nejde o colný delikt alebo o trestný čin.

(2)

Na zodpovednosť za colný priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti.

(3)

Konaním sa rozumie aj opomenutie takého konania, na ktoré bola fyzická osoba vzhľadom

na okolnosti a svoje osobné pomery povinná.

§ 243

(1)

Za colný priestupok je možné rozhodnutím uložiť sankcie, a to

a)

pokarhanie,

b)

pokutu,

c)

prepadnutie tovaru.

(2)

Za colný priestupok uvedený v

§ 241

je možné uložiť pokutu do 50 000 Sk.

(3)

V blokovom konaní je možné uložiť pokutu do 5 000 Sk.

32

)

(4)

Právoplatné rozhodnutia o priestupkoch

33

)

preskúmavajú súdy.

§ 244

Pokuta uložená za colný priestupok je splatná do 30 kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená.

§ 245

(1)

Colný priestupok prejedná colný orgán, v ktorého obvode bol colný priestupok zistený,

aj napriek tomu, že bol spáchaný v obvode iného colného orgánu.

(2)

Colný orgán, ktorý je príslušný na prejednanie colného priestupku podľa odseku 1,

môže postúpiť vec na prejednanie colnému orgánu, v ktorého obvode má fyzická osoba,

ktorá sa colného priestupku dopustila, trvalý pobyt alebo tam pracuje.

§ 246

(1)

Prepadnutie tovaru je možné uložiť fyzickej osobe vtedy, ak sa dopustila colného

priestupku a tovar bol

a)

na spáchanie colného priestupku použitý alebo určený,

b)

získaný colným priestupkom alebo bol nadobudnutý za tovar colným priestupkom získaný.

(2)

Prepadnutie tovaru nie je možné uložiť, ak je hodnota tovaru v nápadnom nepomere

k povahe colného priestupku.

(3)

Vlastníkom prepadnutého tovaru sa stáva štát.

(4)

Prepadnutie tovaru je možné uložiť samostatne alebo spolu s pokutou.

§ 247

Colného deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie

(ďalej len „osoba“), ak porušila colné predpisy, a to spôsobom uvedeným v

§ 241

.

§ 248

Za colný delikt je možné uložiť tieto sankcie

a)

pokutu,

b)

prepadnutie tovaru.

§ 249

(1)

Podľa závažnosti porušenia colných predpisov uvedených v

§ 241

je možné uložiť pokutu do výšky 2 000 000 Sk.

(2)

Pokuta uložená za colný delikt je splatná do 30 kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená.

§ 250

(1)

Prepadnutie tovaru je možné uložiť vtedy, ak tovar patrí osobe, ktorá sa colného

deliktu dopustila a tovar bol

a)

na spáchanie colného deliktu použitý alebo určený,

b)

získaný colným deliktom alebo bol nadobudnutý za tovar colným deliktom získaný.

(2)

Prepadnutie tovaru nie je možné uložiť, ak je hodnota tovaru v nápadnom nepomere

k povahe colného deliktu.

(3)

Vlastníkom prepadnutého tovaru sa stáva štát.

(4)

Prepadnutie tovaru je možné uložiť samostatne alebo spolu s pokutou.

§ 251

Pokutu alebo prepadnutie tovaru je možné uložiť osobe len do dvoch rokov odo dňa,

keď colný orgán zistil, že táto osoba porušila alebo nesplnila povinnosť uloženú colnými

predpismi, najneskôr však do šiestich rokov odo dňa porušenia alebo nesplnenia povinnosti.

§ 252

(1)

Ak nebola za colný delikt uložená sankcia prepadnutia tovaru, je možné rozhodnúť

o zhabaní tovaru, ak nepatrí osobe colného deliktu alebo osoba je neznáma a ak to

vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku alebo iný všeobecný záujem.

(2)

O zhabaní tovaru nie je možné rozhodnúť, ak od spáchania colného deliktu uplynulo

šesť rokov. Ustanovenie

§ 250 ods. 2

platí obdobne.

(3)

Vlastníkom zhabaného tovaru sa stáva štát.

§ 253

(1)

Colný delikt prejedná colný orgán, v ktorého obvode má osoba trvalý pobyt alebo sídlo.

(2)

Ak nemá táto osoba trvalý pobyt alebo sídlo v tuzemsku, prejedná colný delikt colný

orgán, v ktorého obvode bol colný delikt spáchaný alebo zistený.

(3)

Osoba, voči ktorej colný orgán právoplatným rozhodnutím vyslovil výrok o porušení

colných predpisov, je povinná uhradiť štátu náklady spojené s prerokovaním colného

deliktu paušálnou sumou vo výške 1 000 Sk za každé, aj začaté, konanie.

(4)

Náklady konania sú splatné v lehote splatnosti pokuty uloženej podľa

§ 249

. Uhradené náklady konania sú príjmom štátneho rozpočtu.

§ 254

Pokuty za colné priestupky a colné delikty sú príjmom štátneho rozpočtu.

§ 255

(1)

Na zabezpečenie sumy cla a jeho príslušenstva a pokuty vzniká podľa tohto zákona

colné záložné právo k veciam, prípadne pohľadávkam dlžníka. Rozhodnutie colného orgánu

o tom, na ktoré veci, prípadne pohľadávky dlžníka sa colné záložné právo vzťahuje,

sa doručí dlžníkovi, ktorý sa môže proti nemu odvolať v lehote 15 kalendárnych dní

odo dňa doručenia rozhodnutia. Toto odvolanie nemá odkladný účinok.

(2)

Rozhodnutie musí obsahovať druh pohľadávky, jej výšku a predmet colného záložného

práva.

(3)

Rozhodnutie o zriadení colného záložného práva sa s vyznačením jeho právoplatnosti

a vykonateľnosti podľa povahy veci doručí na zaznamenanie colného záložného práva

v príslušnej evidencii alebo držiteľovi zálohu, prípadne dlžníkovi povinného.

(4)

Rozhodnutie o zriadení colného záložného práva k nehnuteľnostiam sa s vyznačením

jeho právoplatnosti a vykonateľnosti doručí na zápis do katastra nehnuteľností podľa

osobitného predpisu.

34

)

§ 256

(1)

Ak sa suma cla a jeho príslušenstvo, náklady konania, skladné a pokuty uložené podľa

colných predpisov neuhradia v zákonom stanovenej lehote, vyzve colný orgán dlžníka,

aby tento nedoplatok zaplatil v náhradnej lehote, ktorú určí colný orgán a upozorní

dlžníka, že po uplynutí tejto lehoty prikročí k vymáhaniu nedoplatku (ďalej len „vymáhanie“).

Proti výzve je možné podať námietky v lehote do 15 kalendárnych dní odo dňa jej doručenia.

Odvolanie nemá odkladný účinok.

(2)

Vymáhanie je možné začať aj bez predchádzajúceho doručenia výzvy, ak hrozí nebezpečenstvo,

že účel vymáhania bude zmarený, ak sa k vymáhaniu nepristúpi neodkladne. V takomto

prípade sa výzva doručí spolu s exekučným príkazom, a to najneskôr pri výkone exekúcie.

(3)

Vymáhanie vykonáva príslušný colný orgán exekúciou. O vykonanie exekúcie môže colný

orgán požiadať súd

35

)

alebo súdneho exekútora.

36

)

(4)

Exekučným titulom pre exekúciu sa rozumie vykonateľné rozhodnutie, ktorým sa ukladá

peňažné plnenie.

(5)

Exekúcia sa vykonáva vydaním exekučného príkazu na

a)

prikázanie pohľadávky na peňažné prostriedky dlžníkov na účtoch vedených v bankách

alebo iné pohľadávky,

b)

zrážku zo mzdy, z platu alebo z inej odmeny za prácu alebo z ich náhrad, zrážku z

príjmov z podnikateľskej a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z dôchodkov, nemocenského

a zo štipendií,

c)

predaj hnuteľných vecí,

d)

predaj nehnuteľností.

(6)

Exekučný príkaz sa doručuje dlžníkovi alebo ručiteľovi a ďalším osobám, ktorým sa

ukladajú povinnosti. Všetky tieto osoby môžu proti nemu podať odvolanie do 15 kalendárnych

dní odo dňa jeho doručenia. O odvolaní rozhoduje colný orgán, ktorý exekúciu nariadil.

Ak sa začala exekúcia podľa odseku 2, pripúšťa sa proti exekučnému príkazu odvolanie,

rovnako ako pri výzve podľa odseku 1.

(7)

Na výkon exekúcie sa primerane použije Občiansky súdny poriadok alebo Exekučný poriadok.

(8)

Exekúciu je možné odložiť, ak dlžník alebo ručiteľ žiada o splátky, o odloženie alebo

o odpustenie cla a iných platieb vyberaných pri dovoze, a to aj bez žiadosti, ak sa

zisťujú skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre čiastočné alebo pre úplné zrušenie výkonu

rozhodnutia. Ak sa povolí odklad, úkony už vykonané zostanú zachované.

(9)

Ak sa v priebehu ďalšieho vymáhania preukáže, že došlo k neoprávnenému vymáhaniu,

patrí dlžníkovi alebo ručiteľovi za takto neoprávnene vymáhané čiastky náhrada v dvojnásobnej

výške úroku uvedeného v

§ 225 ods. 4

. Ak exekúcia ešte trvá, colný orgán ju zruší. Ak je skutočná škoda spôsobená neoprávneným

vymáhaním vyššia ako zákonom priznaná náhrada, uhrádza sa skutočná škoda.

§ 257

(1)

Exekučné náklady uhrádza dlžník, ak sa exekúcia vykonala oprávnene.

(2)

Náhrada exekučných nákladov pozostáva z náhrady nákladov za výkon exekúcie a za výkon

predaja a z náhrady hotových výdavkov colných orgánov.

(3)

Náhrada nákladov za výkon exekúcie predstavuje 2 % vymáhaného nedoplatku, najmenej

však 500 Sk. Ak sa na nedoplatok vykonala exekúcia niekoľkými samostatnými úkonmi

alebo ak sa exekúcia vykonala opakovane, náhrada nákladov za výkon exekúcie nedoplatku

sa vypočíta iba jedenkrát.

(4)

Náhrada nákladov za výkon predaja predstavuje 2 % vymáhaného nedoplatku, najmenej

však 500 Sk.

(5)

Náhrada exekučných nákladov podľa odsekov 3 a 4 sa vypočíta zo sumy zaokrúhlenej

na celé stokoruny smerom nahor.

(6)

Dlžník je povinný uhradiť exekučné náklady podľa odseku 3, ak pracovník colného orgánu

alebo exekútor oznámil dlžníkovi alebo jeho zástupcovi príčinu svojho príchodu a spísal

úvodnú vetu exekučnej zápisnice alebo následne po odoslaní exekučného príkazu.

(7)

Exekučné náklady za výkon predaja podľa odseku 4 je dlžník povinný uhradiť po začatí

dražby a spísaní úvodnej vety exekučnej zápisnice.

(8)

Náhradu hotových výdavkov uhrádza dlžník aj vtedy, ak k výkonu predaja nedošlo.

(9)

Náhradu exekučných nákladov uhrádza dlžník v skutočnej výške do 30 kalendárnych dní

odo dňa oznámenia ich výšky. Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať námietky podľa

§ 258

.

(10)

Ak sa výkon zhabania alebo výkon predaja dotýka viacerých dlžníkov alebo sa uskutočňuje

spoločne a hotové výdavky sa spoločne týchto prípadov dotýkajú, ich výška sa prerozdelí

v pomere k jednotlivým nedoplatkom.

(11)

Náhrada exekučných nákladov podľa odsekov 3 a 4 sa vymáha súčasne s nedoplatkom,

na ktorého základe sa exekúcia vykonáva.

§ 258

(1)

Dlžník alebo ručiteľ môže uplatniť proti akémukoľvek úkonu colného orgánu námietky

v súvislosti s vymáhacím alebo so zaisťovacím konaním.

(2)

Dlžník môže podať námietky písomne alebo ústne v lehote 30 kalendárnych dní odo dňa,

keď sa o úkone dozvedel, a to na colnom orgáne, ktorý úkon vykonal. Colný orgán posúdi

námietky a svoje rozhodnutie odôvodní.

(3)

Proti rozhodnutiu uvedenému v odseku 2 nie je prípustné odvolanie. Podané odvolanie

nemá odkladný účinok pre samotné konanie.

§ 258a

Prihlasovanie colných pohľadávok

(1)

Na účely konkurzného konania a vyrovnacieho konania

36a

)

sa rozumie

a)

colnou pohľadávkou

1.

nezaplatené clo, dane a iné platby vyberané pri dovoze, zodpovedajúce colnému dlhu,

ktorý vznikol podľa tohto zákona; to sa vzťahuje aj na colnú pohľadávku, ktorá vznikla

iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia alebo nebola vymeraná colným orgánom,

2.

pokuty a prepadnutie tovaru, ktoré colné orgány dlžníkovi uložili v konaní o colnom

delikte pred vyhlásením konkurzu a povolením vyrovnania,

3.

úroky a dodatočne vymeraná suma cla, ktoré sa vzťahujú na colné pohľadávky, pri ktorých

colný dlh vznikal pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania a ktoré

do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia vyrovnania neboli vymerané, ak mohli byť

colným orgánom vymerané do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia vyrovnania,

b)

colným záväzkom clo, dane a iné platby pri dovoze, na ktorých vrátenie má dlžník

právny nárok podľa tohto zákona, a to aj v prípade, ak si tento nárok neuplatnil,

c)

colnými pohľadávkami vzniknutými pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania

colné pohľadávky, pri ktorých colný dlh vznikol pred vyhlásením konkurzu alebo pred

povolením vyrovnania,

d)

colnými pohľadávkami alebo colnými záväzkami vzniknutými po vyhlásení konkurzu alebo

po povolení vyrovnania

36b

)

colné pohľadávky neuvedené v odseku 1 písm. c) alebo colné záväzky neuvedené v odseku

2.

(2)

Ustanovenie odseku 1 písm. c) sa primerane použije aj na colné záväzky vzniknuté

pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania.

(3)

V konkurznom konaní môže colný orgán uplatňovať colné pohľadávky vzniknuté pred vyhlásením

konkurzu aj bez predchádzajúceho vymerania. To sa vzťahuje aj na colné pohľadávky,

ktoré vzniknú na základe kontroly po prepustení tovaru podľa

§ 86

tohto zákona vykonanej po vyhlásení konkurzu.

(4)

Vo vyrovnacom konaní môže colný orgán uplatňovať colné pohľadávky vzniknuté pred

povolením vyrovnania aj bez predchádzajúceho vymerania. To sa vzťahuje aj na colné

pohľadávky, ktoré vzniknú na základe kontroly po prepustení tovaru podľa

§ 86

tohto zákona vykonanej po povolení vyrovnania.

(5)

Po vyhlásení konkurzu alebo po povolení vyrovnania colný orgán prihlási colné pohľadávky

spôsobom a v lehote ustanovenej v osobitnom predpise.

36c

)

(6)

V konkurznom konaní a vo vyrovnacom konaní nemožno uspokojiť colné pohľadávky, pri

ktorých colný dlh vznikal pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania,

alebo tie ich časti, ktoré

a)

colný orgán neprihlásil podľa odseku 5 alebo

b)

neboli v konkurznom konaní a vo vyrovnacom konaní úspešne uplatnené.

§ 258b

Účinky vyhlásenia konkurzu a povolenia vyrovnania

(1)

Ak bol na dlžníka vyhlásený konkurz alebo ak súd povolil dlžníkovi vyrovnanie, v

čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu alebo po povolení vyrovnania sa colné

konanie neprerušuje. To neplatí na exekučné konanie colných orgánov, ktoré sa týka

colných pohľadávok. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu nemožno začať

exekučné konanie colných orgánov pre colné pohľadávky, pri ktorých colný dlh vznikol

pred vyhlásením konkurzu, ani pre colné pohľadávky, pri ktorých colný dlh vznikol

po vyhlásení konkurzu.

(2)

Vyhlásením konkurzu sa nesplatné colné pohľadávky stávajú splatnými. Colný orgán

prednostne uspokojí pohľadávku zo zabezpečenia colného dlhu, ak je colný dlh zabezpečený.

Vyhlásením konkurzu sa stávajú splatnými aj nesplatné colné záväzky. V čase od vyhlásenia

konkurzu do zrušenia konkurzu lehoty ustanovené pre premlčanie alebo zánik colných

pohľadávok a colných záväzkov neplynú.

(3)

V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu nevznikajú úroky a colný orgán

ich nemôže vymeriavať. Od povolenia vyrovnania nevznikajú úroky, ktoré sa považujú

za colné pohľadávky vzniknuté pred povolením vyrovnania a colný orgán ich nemôže vymeriavať.

Úroky colné orgány uplatňujú len za obdobie do vyhlásenia konkurzu a ako súčasť dlžnej

sumy cla, ktorá tvorí colnú pohľadávku.

(4)

V colnom konaní sa v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu správca konkurznej

podstaty stáva účastníkom colného konania namiesto dlžníka. V čase od vyhlásenia konkurzu

do zrušenia konkurzu sa na správcu konkurznej podstaty primerane vzťahujú všetky ustanovenia

tohto zákona a osobitných predpisov,

3

)

ktoré upravujú postavenie deklaranta a dlžníka. Colné vyhlásenie a ostatné doklady,

ktoré sa predkladajú v colnom konaní podľa tohto zákona alebo osobitného zákona a

ktoré majú význam pre určenie colného dlhu alebo povinnosti iných právnických osôb

alebo fyzických osôb, vystavené správcom konkurznej podstaty namiesto dlžníka sa považujú

za doklady vystavené dlžníkom. Právne úkony správcu konkurznej podstaty vo vzťahu

k iným fyzickým osobám a právnickým osobám alebo plnenia správcu konkurznej podstaty

poskytnuté iným fyzickým osobám a právnickým osobám pri nakladaní s majetkom konkurznej

podstaty sa na účely určenia práv a povinností dlžníka alebo iných fyzických osôb

alebo právnických osôb podľa tohto zákona považujú za právne úkony alebo plnenia dlžníka;

obdobne sa posudzujú i prijaté plnenia.

(5)

V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu je vylúčené vzájomné započítanie

colných pohľadávok a colných záväzkov.

(6)

Potvrdením vyrovnania zanikajú colné pohľadávky alebo ich časti, ktoré dlžník na

základe schváleného vyrovnacieho plánu nemusí plniť. Zanikajú aj všetky colné pohľadávky

alebo ich časti, ktoré sa na účely vyrovnania považujú za pohľadávky na cle vzniknuté

pred povolením vyrovnania a ktoré nemožno po vyrovnaní uspokojiť. Zanikajú aj úroky

alebo tie ich časti, ktoré neboli na účely vyrovnacieho konania považované za colné

pohľadávky podľa

§ 258a ods. 1 písm. c)

, ak sa tieto úroky vzťahujú na colné pohľadávky, ktoré sa na účely vyrovnania považujú

za pohľadávky na cle vzniknuté pred povolením vyrovnania. Tieto sumy ani ich príslušenstvo

nemožno po skončení vyrovnania dodatočne vyrubiť alebo vymerať.

(7)

Účinky podľa odsekov 2 a 6 sa skončia, ak dlžník vyrovnanie nesplní, a to dňom právoplatnosti

uznesenia súdu, ktorým potvrdí nesplnenie vyrovnania.

§ 259

(1)

Colný orgán môže na prerokovanie colného priestupku alebo colného deliktu zaistiť

tovar, o ktorom je možné dôvodne predpokladať, že sa na spáchanie

a)

colného priestupku použil alebo sa colným priestupkom získal, alebo bol nadobudnutý

za tovar colným priestupkom získaný,

b)

colného deliktu použil alebo sa colným deliktom získal, alebo bol nadobudnutý za

tovar colným deliktom získaný.

(2)

Colný orgán môže tovar zaistiť podľa odseku 1 bez ohľadu na práva tretích osôb.

§ 260

(1)

Colný orgán vydá rozhodnutie o zaistení tovaru a doručí ho do vlastných rúk osobe,

ktorej bol tovar zaistený. Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať námietky v lehote

15 kalendárnych dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Tieto námietky nemajú odkladný

účinok.

(2)

V rozhodnutí o zaistení tovaru sa uvedú dôvody, v ktorých dôsledku sa tovar zaisťuje

a poučenie o právach a povinnostiach osoby, ktorej sa rozhodnutie dotýka. Rozhodnutie

obsahuje aj upozornenie o možnosti predaja tovaru v prípade nezaplatenia pokuty.

(3)

Tovar, ktorý je možné podľa

§ 259

zaistiť, môže colný orgán osobe ponechať ale súčasne nariadiť, aby tovar nepoužívala,

nepredávala alebo s ním iným spôsobom nenakladala.

§ 261

(1)

Osoba, ktorej bolo doručené rozhodnutie o zaistení tovaru, je povinná tento tovar

vydať colnému orgánu.

(2)

Ak nie je na výzvu colného orgánu zaistený tovar vydaný, je možné ho osobe, ktorá

ho má v držbe, odňať.

(3)

O vydaní alebo o odňatí zaisteného tovaru sa vyhotoví úradný záznam, v ktorom je

uvedený aj popis tohto tovaru. Osobe, ktorá tovar vydala alebo ktorej bol tovar odňatý,

vystaví colný orgán potvrdenie o vydaní alebo o odňatí tohto tovaru.

§ 262

(1)

Ak zaistený tovar už nie je potrebný na ďalšie konanie a ak neprichádza do úvahy

jeho prepadnutie alebo zhabanie v konaní o colnom priestupku alebo o colnom delikte,

alebo predaj podľa

§ 263

, bude osobe, ktorej bol odňatý, vrátený.

(2)

Ak právo na zaistený tovar uplatní iná osoba ako tá, ktorej bol tovar zaistený, alebo

ak má colný orgán pochybnosti o tom, či tovar, ktorý jej bol zaistený, jej patrí,

colný orgán tento tovar nevydá a odporučí týmto osobám, aby uplatnili svoj nárok na

vrátenie tovaru na príslušnom súde.

§ 263

(1)

Colný orgán môže dočasne uskladnený tovar predať v prípade, ak colné vyhlásenie nebolo

podané v lehote určenej v

§ 54

.

(2)

Colný orgán môže tovar zaistený podľa

§ 259 ods. 1

, ktorý nebol označený ako prepadnutý alebo ktorý nebol zhabaný, predať na účel úhrady

pokuty, ktorá bola uložená za colný priestupok alebo za colný delikt a nebola uhradená

do 30 kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia,

ktorým bola uložená.

(3)

Colný orgán môže tovar, ktorý podlieha rýchlej skaze, alebo živé zvieratá zaistené

podľa

§ 259 ods. 1

ihneď predať.

(4)

Colný orgán môže tovar predať, ak sú splnené podmienky podľa

§ 80

tohto zákona, aby tak zabránil nedovolenému nakladaniu s týmto tovarom.

(5)

Ak sú tovarom živé chránené rastliny alebo živé chránené živočíchy, môže colný orgán

tieto predať len so súhlasom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.

§ 264

(1)

Colný orgán predá tovar spravidla v dražbe. Pritom postupuje podľa osobitných predpisov.

37

)

(2)

Podrobnosti o tomto predaji ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

(3)

S tovarom, ktorý nie je možné predávať alebo používať zo zdravotných, zverolekárskych,

rastlinnolekárskych, bezpečnostných alebo z iných dôvodov, bude colný orgán zaobchádzať

spôsobom ustanoveným osobitnými predpismi.

38

)

§ 265

(1)

Z výnosu, ktorý bol získaný predajom tovaru, sa prednostne uhradí suma cla a jeho

príslušenstvo, náklady konania, skladné a pokuta uložená podľa tohto zákona alebo

podľa osobitných predpisov.

39

)

Zvyšok výnosu vyplatí colný orgán oprávnenej osobe. Ak sa táto osoba neprihlási do

troch rokov odo dňa predaja tovaru, prepadne zvyšok výnosu z tohto predaja v prospech

štátu.

(2)

Ak tretia osoba uplatní nárok na zvyšok výnosu z predaja tovaru do troch rokov odo

dňa jeho predaja na colnom orgáne, odkáže colný orgán túto osobu, aby svoj nárok uplatnila

na príslušnom súde.

§ 266

(1)

Colný orgán vykonáva správu majetku štátu pri tovare,

a)

pri ktorom bolo vyslovené prepadnutie veci alebo ktorý bol zhabaný v konaní o colných

priestupkoch alebo v konaní o colných deliktoch,

b)

pri ktorom bolo vyslovené prepadnutie veci alebo ktorý bol zhabaný v trestnom konaní

o trestných činoch spáchaných pri dovoze, vývoze a pri tranzite tovaru,

c)

ktorý deklarant prenechal v prospech štátu.

(2)

Pri nakladaní s majetkom štátu uvedeným v odseku 1 sa postupuje podľa osobitného

predpisu.

40

)

§ 267

Ak sumu cla a jej príslušenstvo, náklady konania, skladné a pokuty uložené podľa tohto

zákona alebo podľa osobitných predpisov

39

)

nie je možné uhradiť v slovenskej mene, môžu colné orgány na ich úhradu prijímať

aj cudziu menu. Na prepočet cudzej meny na slovenské koruny sa použije kurz peňažných

prostriedkov v cudzej mene – v kurze vyhlasovanom Národnou bankou Slovenska platným

v čase vykonania úhrady.

§ 268

Ak je Slovenská republika viazaná medzinárodnými zmluvami, ktoré obsahujú ustanovenia

odlišné od tohto zákona, platia ustanovenia týchto medzinárodných zmlúv.

41

)

§ 269

(1)

Colné orgány zabezpečujú zber údajov a spracovanie informácií o tovare, ktorému bolo

pridelené colne schválené určenie na základe dokladov predpísaných na colné konanie.

(2)

Spôsob vedenia colnej štatistiky ustanoví ministerstvo po dohode so Štatistickým

úradom Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

§ 270

Ak tento zákon neustanovuje inak, platia o colných priestupkoch a o konaní pred colnými

orgánmi osobitné predpisy o priestupkoch

42

)

a o správnom konaní.

7

)

§ 271

Colný orgán je povinný v lehote do dvoch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o povolenie

režimu s ekonomickými účinkami vydať rozhodnutie. Túto lehotu je možné predĺžiť iba

vtedy, ak rozhodnutie nie je možné vzhľadom na zložitosť prípadu, vydať v dvojmesačnej

lehote. Colný orgán je povinný oznámiť skutočnosti, ktoré mu bránia vydať rozhodnutie,

žiadateľovi pred uplynutím určenej lehoty, uviesť dôvody a určiť lehotu, v ktorej

rozhodnutie vydá.

§ 272

(1)

Ak tento zákon neustanovuje inak, odvolanie proti rozhodnutiu colných orgánov nemá

odkladný účinok. Colné orgány môžu odkladný účinok rozhodnutia vo výnimočných prípadoch

povoliť, ak to vyžadujú oprávnené záujmy osoby, ktorá je rozhodnutím dotknutá, a ak

sa tým nesťaží výkon rozhodnutia alebo ak tomu nebráni všeobecný záujem.

(2)

Včas podané odvolanie proti rozhodnutiu o uložení sankcie za colný priestupok alebo

za colný delikt má odkladný účinok, ktorý nie je možné vylúčiť.

§ 273

Zabezpečením a určením colného dlhu a premlčaním práva vymáhať nedoplatok na cle sa

podľa tohto zákona rozumie aj zabezpečenie a určenie daňovej a poplatkovej povinnosti

pri dovoze a premlčanie práva vymáhať dane a iné platby vyberané pri dovoze.

§ 274

(1)

Podľa doterajších predpisov sa až do uplynutia posudzujú všetky lehoty, ktoré začali

plynúť pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ako aj lehoty na uplatnenie práv,

ktoré sa spájajú s doterajšími predpismi, aj keď začnú plynúť po nadobudnutí účinnosti

tohto zákona.

(2)

Vykonávacie právne predpisy, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto

zákona, sa považujú až do vydania nových vykonávacích právnych predpisov za právne

predpisy vydané podľa tohto zákona.

§ 275

Ak colné orgány vykonávajú oprávnenia podľa osobitných predpisov a ak tieto predpisy

neustanovujú inak, majú rovnaké práva a povinnosti ako pri colnom dohľade. To isté

platí o právach a povinnostiach subjektov, ktoré tomuto dohľadu podliehajú.

§ 276

Práva a povinnosti, ktoré vyplývajú z pracovnoprávnych vzťahov, prechádzajú z Ústrednej

colnej správy Slovenskej republiky na colné riaditeľstvo.

§ 276a

Na konanie začaté pred 1. augustom 2000 sa vzťahujú doterajšie predpisy.

§ 277

Zrušujú sa

1.

Zákon

č. 44/1974 Zb.

Colný zákon v znení zákona č. 117/1983 Zb., zákona č. 5/1991 Zb. a zákona č. 217/1992

Zb. s výnimkou ustanovení

§ 11 až 15

a

§ 32

,

2.

Zákon

č. 618/1992 Zb.

Colný zákon,

3.

Článok IV zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 165/1993 Z. z., ktorým sa

mení a dopĺňa zákon

č. 222/1992 Zb.

o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 596/1992 Zb. a ktorým sa mení a dopĺňa

zákon Slovenskej národnej rady

č. 511/1992 Zb.

o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov a ktorým

sa dopĺňa zákon

č. 618/1992 Zb.

Colný zákon,

4.

Článok VIII zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 325/1993 Z. z. o štátnom

rozpočte Slovenskej republiky na rok 1994, ktorým sa mení zákon

č. 618/1992 Zb.

Colný zákon.

§ 278

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 1996.