ZÁKON 17/1992 Z. z. o životnom prostredí

§ 1

Účel zákona

Zákon vymedzuje základné pojmy a ustanovuje základné zásady ochrany životného prostredia

a povinnosti právnických a fyzických osôb pri ochrane a zlepšovaní stavu životného

prostredia a pri využívaní prírodných zdrojov; vychádza pritom z princípu trvalo udržateľného

rozvoja.

§ 2

Životné prostredie

Životným prostredím je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov

včítane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú najmä ovzdušie,

voda, horniny, pôda, organizmy.

§ 3

Ekosystém

Ekosystém je funkčná sústava živých a neživých zložiek životného prostredia, ktoré

sú navzájom spojené výmenou látok, tokom energie a odovzdávaním informácií a ktoré

sa vzájomne ovplyvňujú a vyvíjajú v určitom priestore a čase.

§ 4

Ekologická stabilita

Ekologická stabilita je schopnosť ekosystému vyrovnávať zmeny spôsobené vonkajšími

činiteľmi a zachovávať svoje prirodzené vlastnosti a funkcie.

§ 5

Únosné zaťaženie územia

Únosné zaťaženie územia je také zaťaženie územia ľudskou činnosťou, pri ktorom nedochádza

k poškodzovaniu životného prostredia, najmä jeho zložiek, funkcií ekosystémov alebo

ekologickej stability.

§ 6

Trvalo udržateľný rozvoj

Trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti je taký rozvoj, ktorý súčasným i budúcim generáciám

zachováva možnosť uspokojovať ich základné životné potreby a pritom neznižuje rozmanitosť

prírody a zachováva prirodzené funkcie ekosystémov.

§ 7

Prírodné zdroje

(1)

Prírodné zdroje sú tie časti živej alebo neživej prírody, ktoré človek využíva alebo

môže využívať na uspokojovanie svojich potrieb.

(2)

Obnoviteľné prírodné zdroje majú schopnosť sa pri postupnom spotrebúvaní čiastočne

alebo úplne obnovovať, a to samy alebo za prispenia človeka. Neobnoviteľné prírodné

zdroje spotrebúvaním zanikajú.

§ 8

Znečisťovanie a poškodzovanie životného prostredia

(1)

Znečisťovanie životného prostredia je vnášanie takých fyzikálnych, chemických alebo

biologických činiteľov do životného prostredia v dôsledku ľudskej činnosti, ktoré

sú svojou podstatou alebo množstvom cudzorodé pre dané prostredie.

(2)

Poškodzovanie životného prostredia je zhoršovanie jeho stavu znečisťovaním alebo

inou ľudskou činnosťou nad mieru ustanovenú osobitnými predpismi.

§ 9

Ochrana životného prostredia

Ochrana životného prostredia zahŕňa činnosti, ktorými sa predchádza znečisťovaniu

alebo poškodzovaniu životného prostredia alebo sa toto znečisťovanie alebo poškodzovanie

obmedzuje a odstraňuje. Zahŕňa ochranu jeho jednotlivých zložiek, alebo konkrétnych

ekosystémov a ich vzájomných väzieb, ale aj ochranu životného prostredia ako celku.

§ 10

Ekologická ujma

Ekologická ujma je strata alebo oslabenie prirodzených funkcií ekosystémov vznikajúca

poškodením ich zložiek alebo narušením vnútorných väzieb a procesov v dôsledku ľudskej

činnosti.

§ 11

Územie nesmie byť zaťažované ľudskou činnosťou nad mieru únosného zaťaženia.

§ 12

(1)

Prípustnú mieru znečisťovania životného prostredia určujú medzné hodnoty ustanovené

osobitnými predpismi; tieto hodnoty sa určia v súlade s dosiahnutým stavom poznania

tak, aby sa neohrozovalo zdravie ľudí a aby sa neohrozovali ďalšie živé organizmy

a ostatné zložky životného prostredia.

(2)

Medzné hodnoty sa musia určiť s prihliadnutím na možné kumulatívne pôsobenie alebo

spolupôsobenie znečisťujúcich látok a činností.

§ 13

Ak možno so zreteľom na všetky okolnosti predpokladať, že hrozí nebezpečenstvo nenávratného

alebo závažného poškodenia životného prostredia, nesmie byť pochybnosť o tom, že k

takému poškodeniu skutočne dôjde, dôvodom pre odklad opatrení, ktoré majú poškodeniu

zabrániť.

§ 15

Každý sa môže určeným spôsobom domáhať na príslušnom orgáne svojich práv vyplývajúcich

z tohto zákona a ďalších predpisov upravujúcich veci životného prostredia.

§ 16

Výchova, osveta a vzdelávanie sa uskutočňujú tak, aby viedli k mysleniu a konaniu,

ktoré je v súlade s princípom trvalo udržateľného rozvoja, k vedomiu zodpovednosti

za udržanie kvality životného prostredia a jeho jednotlivých zložiek a k úcte k životu

vo všetkých jeho formách.

§ 17

(1)

Každý je povinný, predovšetkým opatreniami priamo pri zdroji, prechádzať znečisťovaniu

alebo poškodzovaniu životného prostredia a minimalizovať nepriaznivé dôsledky svojej

činnosti na životné prostredie.

(2)

Každý, kto využíva územia alebo prírodné zdroje, projektuje, vykonáva alebo odstraňuje

stavby, je povinný také činnosti vykonávať len po zhodnotení ich vplyvov na životné

prostredie a zaťaženie územia, a to v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a osobitnými

predpismi.

(3)

Každý, kto hodlá zaviesť do výroby, obehu alebo spotreby technológie, výrobky a látky,

alebo kto ich hodlá dovážať, je povinný zabezpečiť, aby spĺňali podmienky ochrany

životného prostredia a aby v prípadoch ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi

boli posúdené z hľadiska ich možných vplyvov na životné prostredie.

§ 18

(1)

Každý, kto svojou činnosťou znečisťuje alebo poškodzuje životné prostredie alebo

kto využíva prírodné zdroje, je povinný na vlastné náklady zabezpečovať sledovanie

tohto pôsobenia a poznať jeho možné dôsledky.

§ 19

Každý, kto zistí, že hrozí poškodenie životného prostredia alebo že k nemu už došlo,

je povinný urobiť v medziach svojich možností nevyhnutné opatrenia na odvrátenie hrozby

alebo na zmiernenie následkov a bez meškania ohlásiť tieto skutočnosti orgánu štátnej

správy; povinnosť zasiahnuť nemá ten, kto by tým ohrozil život alebo zdravie svoje

alebo blízkej osoby.

1a

)

§ 27

(1)

Každý, kto poškodzovaním životného prostredia alebo iným protiprávnym konaním spôsobil

ekologickú ujmu, je povinný obnoviť prirodzené funkcie narušeného ekosystému alebo

jeho časti. Ak to nie je možné alebo z vážnych dôvodov účelné, je povinný ekologickú

ujmu nahradiť iným spôsobom (náhradné plnenie); ak to nie je možné, je povinný nahradiť

túto ujmu v peniazoch. Súbeh týchto náhrad sa nevylučuje. Spôsob výpočtu ekologickej

ujmy a ďalšie podrobnosti ustanoví osobitný predpis.

(2)

O uložení povinnosti podľa odseku 1 rozhodne príslušný orgán štátnej správy.

(3)

Oprávneným zo spôsobenej ekologickej ujmy je štát; podrobnosti ustanovia zákony Českej

národnej rady a Slovenskej národnej rady.

(4)

Pre ekologickú ujmu sa použijú všeobecné predpisy o zodpovednosti za škodu a o náhrade

škody, pokiaľ odseky 1 až 3 neustanovujú inak.

(5)

Ustanoveniami odsekov 1 až 3 nie sú dotknuté všeobecné predpisy o zodpovednosti za

škodu a o náhrade škody.

§ 28

Sankcie za poškodzovanie životného prostredia

(1)

Orgány pre životné prostredie uložia pokutu

a)

až do výšky 1 000 000 Kčs právnickej alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie,

ktorá pri svojej činnosti porušením právnych predpisov spôsobí ekologickú ujmu,

b)

až do výšky 500 000 Kčs právnickej alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie,

ktorá neurobí opatrenia na nápravu alebo neupozorní orgán štátnej správy (

§ 19

).

(2)

Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď orgán pre životné prostredie zistil

porušenie povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti

došlo.

(3)

Uložením pokuty nie sú dotknuté všeobecné predpisy o náhrade škody.

§ 29

Za porušenie povinností ustanovených osobitnými predpismi o ochrane životného prostredia

sa ukladajú pokuty alebo iné opatrenia podľa týchto predpisov; tým nie sú dotknuté

prípadná trestná zodpovednosť ani zodpovednosť za škodu podľa všeobecných právnych

predpisov.

§ 30

Príslušné orgány štátnej správy pre životné prostredie sú oprávnené v prípadoch, keď

hrozí závažné poškodenie životného prostredia alebo keď k poškodeniu už došlo, rozhodnúť

o dočasnom zastavení alebo obmedzení činnosti, ktorá môže toto poškodenie spôsobiť

alebo ho už spôsobila, na dobu najdlhšie 30 dní (predbežné opatrenia) a súčasne navrhnúť

opatrenia na nápravu vecne príslušným orgánom štátnej správy. Podrobnosti ustanovia

osobitné predpisy.

§ 31

Za znečisťovanie životného prostredia, prípadne jeho zložiek a za hospodárske využívanie

prírodných zdrojov platia fyzické alebo právnické osoby dane, poplatky, odvody a ďalšie

platby, ak tak ustanovujú osobitné predpisy.

§ 32

Osobitné predpisy ustanovia, kedy môžu byť právnické alebo fyzické osoby, ktoré chránia

životné prostredie alebo využívajú prírodné zdroje v súlade s princípom trvalo udržateľného

rozvoja, zvýhodnené úpravami daní a odvodov alebo poskytovaním úverov a dotácií.

§ 33

Nástrojmi ochrany životného prostredia sú tiež fondy životného prostredia; podrobnosti

ustanovia osobitné predpisy.

§ 33a

Zverejňovanie informácií o znečisťovaní životného prostredia

(1)

Fyzická osoba oprávnená na podnikanie alebo právnická osoba, ktorá je podľa osobitných

predpisov alebo rozhodnutí vydaných na ich základe povinná merať množstvo určeného

druhu vypúšťanej látky (emisie) do ovzdušia alebo do vôd alebo sledovať iný vplyv

ňou prevádzkovaného zariadenia na životné prostredie, je povinná zverejňovať výsledky

týchto meraní a sledovaní vo všeobecne zrozumiteľnej forme a na všeobecne ľahko prístupnom

mieste pravidelne do 10 dní po uplynutí každého mesiaca, v ktorom mala takúto povinnosť,

a súhrnne do 30 dní po uplynutí kalendárneho roka.

(2)

Zo zverejnených výsledkov meraní a sledovaní musí byť zrejmé, aké znečistenie životného

prostredia príslušné zariadenie spôsobilo a v akom vzťahu boli namerané hodnoty k

zákonným alebo povoleným limitným hodnotám.

(3)

Povinnosť neodkladne informovať verejnosť má aj fyzická osoba oprávnená na podnikanie

alebo právnická osoba, ktorá spôsobila vážne ohrozenie alebo poškodenie životného

prostredia najmä v dôsledku prevádzkovej nehody (havárie), požiaru alebo dopravnej

nehody. V informácii uvedie v rozsahu, v akom jej je známy, stručný opis nehodovej

udalosti, príčiny jej vzniku, mieru a rozsah poškodenia alebo ohrozenia životného

prostredia, prípadne jeho jednotlivých zložiek, a prijaté nápravné opatrenia. Forma

a rozsah informovania verejnosti musia zodpovedať druhu, vážnosti a rozsahu ohrozenia

alebo poškodenia životného prostredia a možnostiam povinnej osoby.

(4)

Splnením povinnosti podľa odseku 3 nie je dotknutá oznamovacia povinnosť ani iné

povinnosti podľa osobitných predpisov.

2

)

§ 33b

Správa o stave životného prostredia

(1)

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky za každý rok zverejní správu

o stave životného prostredia v Slovenskej republike. Príslušné ústredné orgány štátnej

správy Slovenskej republiky

3

)

mu poskytnú potrebné podklady.

(2)

Správu podľa odseku 1 vydá ministerstvo do 15. decembra nasledujúceho roka. Príslušné

ústredné orgány mu poskytnú podklady do 31. augusta nasledujúceho roka.

(3)

Správa podľa odseku 1 bude prístupná na Ministerstve životného prostredia Slovenskej

republiky, na Slovenskej inšpekcii životného prostredia, ako aj na krajských úradoch

životného prostredia a na obvodných úradoch životného prostredia.

§ 34

(1)

Využívanie územia, prírodných zdrojov, stavieb, technológií, výrobkov a látok, ktoré

nezodpovedá ustanoveniam tohto zákona a podmienkam vyplývajúcim z osobitných predpisov

o ochrane jednotlivých zložiek životného prostredia, musí byť uvedené do súladu s

týmito predpismi v lehotách nimi ustanovených.

(2)

Pokiaľ sa v lehotách ustanovených osobitnými predpismi nedosiahne súlad podľa odseku

1, musí sa činnosť obmedziť alebo zastaviť. Rozhodnutie vydajú príslušné orgány štátnej

správy.

§ 35

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.