Zákon 17/1959 Z. z. ktorým sa mení a doplňuje zákon o sociálnom zabezpečení

Čl. I

Zákon č. 55/1956 Zb. o sociálnom zabezpečení sa mení a doplňuje takto

1.

§ 10 znie

„Výška starobného dôchodku

(1)

Základná výmera starobného dôchodku (§ 9 ods. 1) zamestnanca I. pracovnej kategórie

je 60 %, zamestnanca II. pracovnej kategórie 55 % a zamestnanca III. pracovnej kategórie

50 % priemerného ročného zárobku.

(2)

Ak bol zamestnanec I. alebo II. pracovnej kategórie zamestnaný do dňa vzniku nároku

na starobný dôchodok dlhšie než 20 rokov a zamestnanec III. pracovnej kategórie dlhšie

než 25 rokov, pripočítajú sa k základnej výmere dôchodku za každý ďalší rok zamestnania

v I. pracovnej kategórii od 21. roku zamestnania 2 %,

v II. pracovnej kategórii od 21. roku zamestnania 1,5 % a

v III. pracovnej kategórii od 26. roku zamestnania 1 %

priemerného ročného zárobku; pritom sa náhradná doba starostlivosti o dieťa [§ 6 ods.

2 č. 2 písm. e)] nezapočítava do doby zamestnania rozhodnej pre výšku dôchodku.

(3)

Ak zamestnanec bol zamestnaný striedavo v rôznych pracovných kategóriách, vpočíta

sa pre zvýšenie nároku na dôchodok podľa odseku 2 do prvých 20 rokov (zamestnancovi

III. pracovnej kategórie do prvých 25 rokov) zamestnania vždy najskôr doba zamestnania

v III. pracovnej kategórii, potom doba zamestnania v II. a napokon doba zamestnania

v I. pracovnej kategórii.

(4)

Starobný dôchodok zamestnanca staršieho ako 65 rokov, ktorý bol zamestnaný po dobu

kratšiu než 20 rokov, avšak aspoň 5 rokov (§ 9 ods. 2), tvorí pomernú časť z 50 %

priemerného ročného zárobku, ktorá zodpovedá pomeru doby zamestnania k dobe 20 rokov.“.

2.

§ 11 znie

„Nároky na starobný dôchodok po dobu zamestnania

Zamestnancom, ktorí vykonávajú zamestnanie po splnení podmienok pre vznik nároku na

starobný dôchodok, náleží starobný dôchodok, prípadne jeho tretina alebo iná časť

podľa toho, v ktorej pracovnej kategórii sú zamestnaní a aký vek dovŕšili. Podrobnú

úpravu týchto nárokov určí vláda, ktorá aj určí, ako sa týmto zamestnancom ich nároky

na starobný dôchodok zvyšujú za každý ďalší rok zamestnania.“.

3.

§ 19 znie

„Najvyššia a najnižšia výmera starobného a invalidného dôchodku

(1)

Starobný a invalidný dôchodok zamestnanca I. pracovnej kategórie je najviacej 90

%, starobný a invalidný dôchodok ostatných zamestnancov najviacej 85 % priemerného

ročného zárobku. Starobný a invalidný dôchodok spolu s akýmkoľvek dôchodkom z dôchodkového

zabezpečenia (poistenia, zaopatrenia), včítane dôchodkov z penzijného nadlepšenia,

nesmie však presahovať

u zamestnanca I. pracovnej kategórie sumu 2 200 Kčs,

u zamestnanca II. pracovnej kategórie sumu 1 800 Kčs a

u zamestnanca III. pracovnej kategórie sumu 1 600 Kčs

mesačne. Vláda môže nariadením zvýšiť tieto najvyššie výmery dôchodkov.

(2)

Starobný dôchodok podľa § 9 ods. 1 a invalidný dôchodok je najmenej 400 Kčs mesačne,

starobný dôchodok podľa § 9 ods. 2 najmenej 300 Kčs mesačne. Starobný dôchodok ani

invalidný dôchodok zamestnanca staršieho ako 20 rokov nesmie však byť vyšší než 90

% priemerného ročného zárobku.“.

4.

§ 30 znie

„Výchovné k dôchodkom

(1)

Výchovné náleží na každé dieťa (§ 24) požívateľa dôchodku starobného, invalidného,

čiastočného invalidného, za výsluhu rokov, osobného a sociálneho. Výchovné nenáleží

na dieťa, ktoré má nárok na sirotský dôchodok alebo na ktoré prislúcha prídavok na

deti (výchovné podľa predpisov o materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených

síl). Výchovné taktiež nenáleží na dieťa, na ktoré neprislúcha prídavok na deti len

preto, že zamestnanec nesplnil určené podmienky.

(2)

Výchovné je mesačne

pri dôchodku

na 1 dieťa

na 2 deti

na 3 deti

na 4 deti

na 5 detí

Kčs

Kčs

Kčs

Kčs

Kčs

Kčs

do 1 400

70

170

430

690

950

nad 1 400

70

170

400

640

880

Pri viacerých deťoch sa zvyšuje suma výchovného, ktorá náleží dôchodcovi na 5 detí,

na každé ďalšie dieťa mesačne

o 260 Kčs pri dôchodku do 1 400 Kčs a

o 240 Kčs pri dôchodku nad 1 400 Kčs.

(3)

Výchovné je mesačne

pri invalidnom dôchodku

na 1 dieťa

na 2 deti

na 3 deti

na 4 deti

na 5 detí

Kčs

Kčs

Kčs

Kčs

Kčs

Kčs

do 1 400

120

260

480

700

950

nad 1 400

120

260

460

660

880

Pri viacerých deťoch sa zvyšuje suma výchovného, ktorá náleží požívateľovi invalidného

dôchodku na 5 detí, na každé ďalšie dieťa mesačne

o 260 Kčs pri dôchodku do 1 400 Kčs a

o 240 Kčs pri dôchodku nad 1 400 Kčs.

(4)

Ak požívateľ dôchodku je zároveň užívateľom poľnohospodárskej pôdy vo výmere nad

0,5 ha (v pastvinárskej alebo krmovinárskej oblasti nad 2 ha) alebo žije s takýmto

užívateľom pôdy v spoločnej domácnosti ako člen rodiny, je výchovné

na 1 dieťa

na 2 deti

na 3 deti

na 4 deti

Kčs

Kčs

Kčs

Kčs

k dôchodku

70

170

310

490

k invalidnému dôchodku

120

260

420

600

mesačne a zvyšuje sa o 220 Kčs na každé ďalšie dieťa.

Ustanovenie § 36 ods. 2 zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov

platí obdobne.

(5)

Ak by malo nárok na výchovné na to isté dieťa niekoľko osôb, náleží výchovné tej,

ktorá má nárok na vyššie výchovné, a pri rovnakej výške výchovného tej, ktorej sa

skôr priznalo. Ak vzniknú niekomu nároky na výchovné na to isté dieťa podľa rôznych

predpisov o dôchodkovom zabezpečení (poistení, zaopatrení), prizná sa len vyššie výchovné.

(6)

Výchovné náleží až do skončenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa a potom za rovnakých

podmienok ako sirotský dôchodok.

(7)

Ak je dieťa v zaopatrení inej osoby než dôchodcu, vypláca sa výchovné tejto osobe.

(8)

Keď určuje súd výživné na dieťa, prihliada aj na to, do akej miery sú potreby dieťaťa

uhradzované výchovným, ktoré sa naň poskytuje; do určeného výživného sa výchovné nezapočítava.“.

5.

§ 42 ods. 1 znie

„(1)

Ak vznikne nárok na starobný dôchodok v čase, po ktorý sa vypláca nemocenské, posudzuje

sa nárok zamestnanca na starobný dôchodok a jeho výšku rovnako ako nárok zamestnanca,

ktorý vykonáva zamestnanie.“.

6.

Kde sa v tomto zákone alebo v predpisoch vydaných podľa neho hovorí o starobnom dôchodku

vo výške jednej tretiny, rozumie sa týmto dôchodkom časť starobného dôchodku poskytovaná

na základe úpravy vykonanej vládou podľa § 11.

Čl. II

(1)

Starobné a invalidné dôchodky z dôchodkového poistenia zamestnancov, ktoré sa priznali

podľa predpisov o dôchodkovom poistení platných pred 1. januárom 1957 a nedosahujú

sumu 400 Kčs mesačne, sa zvyšujú na túto sumu začínajúc splátkou dôchodku zročnou

v apríli 1959; toto ustanovenie ale neplatí, ak vznikol nárok na starobný alebo invalidný

dôchodok po 31. decembri 1951 a dôchodkové poistenie zamestnancov netrvalo dlhšie

než 10 rokov, okrem prípadu, ak nárok na invalidný dôchodok vznikol pracovným úrazom

alebo pred dovŕšením 30. roku zamestnanca.

(2)

Zvýšenie podľa odseku 1 nenáleží dôchodcom, na ktorých sa vzťahuje zákon č. 40/1958

Zb. o úprave dôchodkov niektorých odsúdených osôb alebo ustanovenia čl. III a IV zákona

č. 41/1958 Zb. o niektorých zmenách v sociálnom zabezpečení.

(3)

Vláda môže postupne zvyšovať dôchodky priznané podľa predpisov o dôchodkovom poistení

zamestnancov platných pred 1. januárom 1957 až na úroveň dôchodkov priznávaných podľa

predpisov o dôchodkovom zabezpečení zamestnancov platných od tohto dňa.

Čl. III

Úprava vyplácaných dôchodkov a výchovného

(1)

Ustanovenie § 30 zákona č. 55/1956 Zb. v znení čl. I č. 4 platí aj pre výchovné,

na ktoré vznikol nárok pred 1. aprílom 1959. Výchovné sa upraví začínajúc splátkou

výchovného zročnou v apríli 1959.

(2)

Vyplácané dôchodky, ktoré prevyšujú sumy uvedené v § 19 zákona č. 55/1956 Zb. v znení

čl. I č. 3, sa upravia na tieto sumy začínajúc splátkou dôchodku zročnou v júni 1959.

Obdobne sa upravia dôchodky pozostalých, ktoré sa vymerali z dôchodkov prevyšujúcich

uvedené sumy.

Čl. IV

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. aprílom 1959; vykonajú ho všetci členovia vlády.