ZÁKON 179/1990 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody

Čl. I

Zákon č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení zákona č. 173/1968 Zb.

zákona č. 100/1970 Zb. a zákona č. 47/1973 Zb. sa mení a dopĺňa takto

1.

§ 1 vrátane nadpisu znie

㤠1

Účel výkonu trestu odňatia slobody

(1)

Účelom výkonu trestu odňatia slobody je zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej

činnosti a sústavne ho vychovávať k tomu, aby viedol riadny život občana.

(2)

Vo výkone trestu odňatia slobody sa musí rešpektovať prirodzená dôstojnosť ľudskej

osobnosti, nesmú byť použité kruté, alebo ľudskú dôstojnosť ponižujúce spôsoby zaobchádzania

a trestania.“.

2.

§ 2 vrátane nadpisu znie

㤠2

Nápravnovýchovná činnosť

Na dosiahnutie účelu výkonu trestu odňatia slobody sa vykonáva nápravnovýchovná činnosť,

ktorá je súhrnom pôsobenia osobitných výchovných postupov, kultúrno-výchovnej práce,

pracovnej výchovy a ustanoveného poriadku a disciplíny (režimu) v miestach, v ktorých

sa trest odňatia slobody (ďalej len „trest“) vykonáva.“.

3.

§ 3 odseky 1 a 2 vrátane nadpisu znejú

㤠3

Zariadenia na výkon trestu

(1)

Trest sa vykonáva v nápravnovýchovných ústavoch, v nápravnovýchovných ústavoch pre

mladistvých a vo vojenských nápravných útvaroch. V ústavoch na výkon väzby možno zriaďovať

samostatné oddelenia pre výkon trestu.

(2)

Nápravnovýchovné ústavy, nápravnovýchovné ústavy pre mladistvých a ústavy na výkon

väzby (ďalej len „ústavy“) zriaďuje a zrušuje minister spravodlivosti Českej republiky

a minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“).

Vojenské nápravné útvary zriaďuje a zrušuje minister národnej obrany Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky.“.

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3 a veta za bodkočiarkou znie: „pri ministerstve

spravodlivosti je možné na prehĺbenie vedeckosti a zvýšenie účinnosti nápravnovýchovnej

činnosti zriadiť poradný orgán.“.

4.

V § 4 sa slová „a socialistické organizácie“ nahrádzajú slovami „organizácie a záujmové

združenia občanov“ a slová „oddiel 13“ vrátane zátvoriek sa nahrádzajú slovami „Českej

republiky a Zboru nápravnej výchovy Slovenskej republiky (ďalej len „Zbor nápravnej

výchovy“)“.

5.

Nadpis druhého oddielu znie

„Oddiel 2

Diferenciácia výkonu trestu v nápravnovýchovných ústavoch a ústavoch na výkon väzby“.

6.

§ 5 ods. 1 znie

„(1)

Trest sa vykonáva oddelene podľa pohlavia a oddelene na dospelých a mladistvých.

V ústavoch sa trest vykonáva diferencovane v troch nápravnovýchovných skupinách.“.

7.

V § 5 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie

„(2)

Do ústavov sa na prehĺbenie výchovného vplyvu výkonu trestu odsúdení rozdeľujú podľa

nápravnovýchovných skupín. O tom, do ktorej nápravnovýchovnej skupiny sa odsúdený

zaradí, rozhoduje súd. O tom, do ktorého ústavu sa odsúdený umiestni, rozhoduje Správa

Zboru nápravnej výchovy. Pritom sa riadi konkrétnymi potrebami jeho resocializácie,

najmä aby odsúdený mohol udržiavať vzťahy s príbuznými (§ 12 ods. 2).“.

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.

8.

§ 7 sa vypúšťa.

9.

§ 8 vrátane nadpisu znie

㤠8

Vnútorná diferenciácia

(1)

V rámci nápavnovýchovných skupín sa odsúdení rozdeľujú do kolektívov, ktoré spravidla

spoločne pracujú a sú spoločne ubytované. Zaraďovanie odsúdených do jednotlivých kolektívov

sa uskutočňuje podľa veku, osobnosti, správania sa a vzťahu k nápravnovýchovnej činnosti,

druhu a závažnosti spáchaného činu, recidívy a výšky trestu tak, aby boli oddelení

odsúdení, u ktorých je možnosť účinnejšieho ovplyvnenia nápravnovýchovnou činnosťou,

páchatelia odsúdení za činy spáchané z nedbanlivosti a menej narušení odsúdení od

ostatných odsúdených.

(2)

V záujme zvýšenia účinnosti nápravnovýchovnej činnosti s prihliadnutím na osobnosť

odsúdeného a možnosť jeho účinnejšieho ovplyvnenia možno odsúdených umiestniť do polootvorených

alebo otvorených oddelení príslušnej nápravnovýchovnej skupiny so zmierneným režimom

nápravnovýchovného procesu a s rozšírenými možnosťami samosprávy.“.

10.

Za § 9 sa vkladá nový § 9a, ktorý vrátane nadpisu znie

㤠9a

Výkon trestu u žien

(1)

Výkon trestu odňatia slobody je vylúčený u tehotnej ženy a ženy, ktorá sa stará o

vlastné dieťa mladšie ako jeden rok.

(2)

Výkon trestu u žien, ktoré prekročili 60. rok veku, sa vykonáva tak, aby bol výkon

trestu primeraný tomuto veku a ich zdravotnému stavu, predovšetkým sú zaraďované do

osobitných kolektívov.“.

11.

Doterajší text § 10 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa novým odsekom 2, ktorý znie

„(2)

Ak sa proti odsúdenému vo výkone trestu vedie trestné konanie a je splnený dôvod

väzby podľa § 67 Trestného poriadku, uplatnia sa proti nemu primerane obmedzenia,

ktoré by si podľa zákona vyžadoval dôvod väzby, najmä odlúčenie spolupáchateľov trestného

činu, cenzúra korešpondencie, povoľovanie návštev a prípadné nezaraďovanie odsúdeného

do práce.“.

12.

§ 11 ods. 1 znie

„(1)

Vo výkone trestu sa pre odsúdených vytvárajú také materiálne a kultúrne podmienky

života, aby bol zabezpečený ich náležitý telesný a duševný rozvoj. V súlade s tým

sa určia náležitosti a podmienky stravovania tak, aby zodpovedali obvyklým hodnotám

výživy potrebným na udržanie zdravia a sily, s prihliadnutím na obtiažnosť vykonávanej

práce. Náležitosti a podmienky ubytovania a vystrojovania sa určia v súlade so všeobecnými

hygienickými požiadavkami a požiadavkami hygienických noriem na hygienické zariadenia,

pričom ubytovacia plocha, pripadajúca na odsúdeného, musí byť najmenej 3,5 m

2

, každý odsúdený musí mať zabezpečené lôžko a priestor na uloženie osobných vecí.

Odievanie odsúdených musú zodpovedať klimatickým podmienkam a musí dostatočne chrániť

ich zdravie.“.

13.

V § 11 ods. 4 sa vypúšťajú slová „ako aj odškodňovanie pracovných úrazov a chorôb

z povolania odsúdených“.

14.

§ 12 ods. 1 a 2 vrátane nadpisu znejú

㤠12

Korešpondencia a návštevy

(1)

Odsúdený smie prijímať a odosielať korešpondenciu bez obmedzenia. Náčelník ústavu

a ním poverená osoba sú oprávnení nahliadnuť do korešpondencie odsúdeného, s výminkou

peticií, sťažností, žiadostí a návrhov adresovaných štátnym orgánom a korešpondencie

s akvokátom, adresovanej na jeho pracovisko.

(2)

Odsúdený smie prijímať návštevy blízkych osôb

1

)

v rozsahu určenom poriadkom výkonu trestu odňatia slobody pre nápravnovýchovnú skupinu,

do ktorej je zaradený. Najmenej však raz za 2 týždne pri zaradení do I. nápravnovýchovnej

skupiny, raz za mesiac pri zaradení do II. nápravnovýchovnej skupiny a raz za 6 týždňov

pri zaradení do III. nápravnovýchovnej skupiny. Ak je to v záujme jeho nápravy alebo

ak je pre to iný závažný dôvod, môže sa mu povoliť návšteva inej osoby.“.

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.

15.

§ 13 vrátane nadpisu znie

㤠13

Knihy a iné publikácie

(1)

Odsúdený môže odoberať a čítať dennú tlač, knihy a iné publikácie podľa svojho záujmu,

duchovných potrieb a vierovyznania v rozsahu, ako je umožnené ostatným členom spoločnosti.

(2)

V zariadeniach na výkon trestu (§ 3) sú zariadené knižnice vybavené literatúrou podobne

ako verejné knižnice, v ktorých si odsúdení môžu požičiavať knihy podľa vlastného

výberu; minister spravodlivosti určí povinnú vybavenosť knižníc právnymi predpismi,

právnickou, inou odbornou a náboženskou literatúrou.“.

16.

V § 15 ods. 1 sa posledná veta nahrádza textom

„V zariadeniach na výkon trestu sa vytvárajú také podmienky pre podávanie sťažností

a žiadostí odsúdených, aby bola vylúčená možnosť zaobchádzania s nimi inými ako oprávnenými

osobami. Náčelník ústavu určí okruh osôb poverených preberaním a odosielaním sťažností

a žiadostí a ich evidenciou.“.

17.

§ 15 ods. 3 znie

„(3)

Odsúdený má právo na poskytovanie právnej pomoci advokátom, ktorý má oprávnenie v

medziach svojho plnomocenstva viesť s odsúdeným korešpondenciu a hovoriť s ním bez

obmedzenia. Správa zariadenia na výkon trestu (§ 3) je povinná vytvoriť podmienky

umožňujúce poverenej osobe Zboru nápravnej výchovy rozhovory medzi odsúdeným a advokátom

vidieť, nie však počuť. V prípade uvedenom v § 10 ods. 2 sa primerane použijú ustanovenia

Trestného poriadku o styku obhajcu s obvineným, ktorý je vo väzbe.

2

)

“.

18.

§ 16 vrátane nadpisu znie

㤠16

Samospráva odsúdených

(1)

Samosprávy odsúdených sa volia na 1 rok vo všetkých nápravnovýchovných skupinách

príslušnými kolektívmi odsúdených v tajných voľbách.

(2)

Odsúdení si volia zo svojho stredu oddielové samosprávy a z odsúdených, zvolených

do oddielových samospráv, si volia celoústavnú samosprávu.

(3)

Poslaním samosprávy odsúdených je viesť odsúdených k samostatnému riešeniu otázok,

ktoré súvisia so spôsobom života a s prácou vo výkone trestu, napomáhať dodržiavanie

ustanoveného poriadku a disciplíny, zvyšovať pracovnú aktivitu, všeobecné i odborné

vzdelanie odsúdených, a tým ich pripravovať na aktívne zapojenie sa do života spoločnosti

po prepustení z výkonu trestu. Samospráva sa tiež zaoberá otázkami, ktoré sa týkajú

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; za tým účelom samosprávy odsúdených majú

právo navrhovať náčelníkovi ústavu udelenie disciplinárnej odmeny (§ 19) a uloženie

disciplinárnych trestov (§ 20), prerokúvať s náčelníkom ústavu alebo ním poverenou

osobou zameranie a obsah nápravnovýchovnej činnosti, najmä zameranie pracovnej výchovy

odsúdených a obsah kultúrno-výchovnej práce, môže sprostredkovať podanie a prerokovanie

spoločných sťažností, žiadostí a návrhov viacerých odsúdených, pokiaľ sa týkajú rovnakej

veci, zastupujú odsúdených pri riešení otázok týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci (§ 28) a ďalších otázok vyplývajúcich zo zaradenia odsúdených do

práce (§ 26 a 27).“.

19.

V § 17 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú

„(2)

Medzi základné povinnosti odsúdeného patrí aj povinnosť dodržiavať opatrenia a pokyny

na zaisťovanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa osobitných predpisov.

3

)

(3)

Odsúdený je povinný podrobiť sa osobnej prehliadke, ak sú splnené podmienky uvedené

v § 82 ods. 2 a 3 Trestného poriadku, alebo je potrebné ju vykonať za účelom bezpečnosti

odsúdeného, iných osôb, splnenia služobného zákroku, alebo výkonu odňatia slobody.“.

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 4, ktorý znie

„

(4)

Odsúdeného, ktorý neoprávnene odmieta plniť svoje povinnosti, je potrebné, ak nestačila

predchádzajúca výzva, alebo napomenutie, donútiť k ich plneniu prostriedkami podľa

zákona povolenými.“.

20.

Nadpis oddielu 4 znie: „Disciplinárne odmeny a tresty a zhabanie veci“.

21.

V § 19 ods. 2 sa vypúšťa slovo „najmä“ a písmeno b).

Doterajšie písmená c), d), e), f) a g) sa označujú ako písmená b), c), d), e) a f).

22.

§ 20 vrátane nadpisu znie

㤠20

Disciplinárne tresty

(1)

Zavinené porušenie ustanoveného poriadku a disciplíny (režimu) pri výkone trestu

je disciplinárnym priestupkom, za ktorý sa môže odsúdenému uložiť disciplinárny trest.

(2)

Disciplinárnymi trestami sú

a)

pokarhanie,

b)

zníženie vreckového najviac o jednu tretinu až na dobu troch mesiacov,

c)

zákaz prijatia balíčkov až na dobu troch mesiacov,

d)

prepadnutie veci,

e)

umiestnenie do uzavretého oddelenia v mimopracovnom čase až do 20 dní,

f)

celodenné umiestnenie do uzavretého oddelenia až do 20 dní,

g)

umiestnenie do samoväzby až do 20 dní.

(3)

Predpadnutie veci možno uložiť, ak ide o vec,

a)

ktorá bola použitá na spáchanie disciplinárneho priestupku,

b)

ktorá bola určená na spáchanie disciplinárneho priestupku,

c)

ktorú odsúdený získal disciplinárnym priestupkom alebo ako odmenu zaň,

d)

ktorú odsúdený nadobudol za vec uvedenú pod písmenom c)

Prepadnutie veci možno uložiť samostatne, alebo s iným disciplinárnym trestom, ak

vec patrí páchateľovi disciplinárneho priestupku. Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva

štát.

(4)

Trest prepadnutia veci nemožno uložiť, ak hodnota veci je v nápadnom nepomere k povahe

disciplinárneho priestupku.

(5)

Pre umiestnenie odsúdeného do celodenného umiestnenia do uzavretého oddelenia a samoväzby

je potrebné predchádzajúce vyjadrenie ústavného lekára o tom, že zo zdravotného hľadiska

je odsúdený schopný podrobiť sa tomuto disciplinárnemu trestu. Pri umiestnení do samoväzby

odsúdený nepracuje, je obmedzený v účasti na záujmovej činnosti a nie je mu dovolené

čítať dennú tlač, knihy alebo iné publikácie a nakupovať veci osobnej potreby (§ 14)

okrem základných hygienických potrieb. Rovnako sa postupuje aj pri celodennom umiestnení

do uzavretého oddelenia s tím rozdielom, že odsúdený je povinný vykonávať práce uvedené

v § 27 ods. 2. S výkonom znova uloženého disciplinárneho trestu celodenného umiestnenia

do samoväzby nemožno začať skôr, ako po uplynutí aspoň 10 dní od výkonu niektorého

z týchto disciplinárnych trestov; ak však disciplinárny trest celodenného umiestnenia

do uzavretého oddelenia alebo umiestnenia do samoväzby bol znova uložený ešte v priebehu

výkonu niektorého z týchto disciplinárnych trestov, možno vykonať dva také disciplinárne

tresty bezprostredne za sebou. Celodenné umiestnenie do uzavretého oddelenia a umiestnenie

do samoväzby nemožno uložiť odsúdenej žene. Umiestnenie do uzavretého oddelenia v

mimopracovnom čase možno uložiť odsúdenej žene len do 10 dní.

(6)

Osoby umiestnené do samoväzby a do celodenného umiestnenia do uzavretého oddelenia

musia byť denne navštívené lekárom, ktorý posúdi, či sú zdravotne schopné sa podrobiť

trestu.“.

23.

V § 21 ods. 2 sa na konci pripájajú slová „okrem prepadnutia veci.“.

24.

Za § 21 sa vkladajú nové § 21a, 21b a 21c, ktoré vrátane nadpisov znejú

㤠21a

Odpustenie disciplinárneho trestu a upustenie od výkonu zvyšku disciplinárneho trestu

(1)

Ak výkon disciplinárneho trestu, proti uloženiu ktorého už nemožno podať sťažnosť,

nie je vzhľadom na ďalšie správanie sa odsúdeného potrebný, možno tento trest odpustiť.

(2)

Ak ďalší výkon disciplinárneho trestu nie je potrebný, pretože odsúdený prejavuje

účinnú snahu po náprave, možno od výkonu jeho zvyšku upustiť.

(3)

Odpustením disciplinárneho trestu a upustením od výkonu jeho zvyšku sa disciplinárny

trest považuje za vykonaný.

§ 21b

Zahladenie disciplinárneho trestu potrestania

(1)

Ak po výkone disciplinárneho trestu odsúdený spĺňa podmienky pre udelenie disciplinárnej

odmeny, možno mu namiesto jej udelenia zahladiť disciplinárne potrestanie, ktorým

bol uložený spravidla posledný vykonaný disciplinárny trest.

(2)

Zahladením disciplinárneho potrestania sa na odsúdeného hľadí, ako by mu nebol disciplinárny

trest uložený.

§ 21c

Zhabanie veci

(1)

Ak nebolo rozhodnuté o prepadnutí veci, možno rozhodnúť o tom, že sa taká vec zhabáva,

a)

ak páchateľa nemožno za disciplinárny priestupok stíhať alebo disciplinárne potrestať,

b)

ak mu vec nepatrí alebo

c)

ak to vyžaduje bezpečnosť osôb, majetku, prípadne iný podobný všeobecný záujem.

(2)

Rozhodnutie o zhabaní veci treba písomne Správou Zboru nápravnej výchovy oznámiť

páchateľovi disciplinárneho priestupku a osobe, ktorej sa priamo týka, pokiaľ je známa;

vlastníkom zhabanej veci sa stáva štát. Zhabanie veci nemožno uložiť, ak od spáchania

disciplinárneho priestupku uplynula doba 1 rok.“.

25.

§ 22 vrátane nadpisu znie

㤠22

Sťažnosť

(1)

Odsúdený má právo do 3 dní od oznámenia rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu

podať proti nemu sťažnosť. Odkladný účinok má len sťažnosť proti uloženiu prepadnutia

veci.

(2)

Proti rozhodnutiu o zhabaní veci má páchateľ disciplinárneho priestupku a osoba,

ktorej sa rozhodnutie o zhabaní veci priamo týka, právo do 3 dní od oznámenia tohto

rozhodnutia podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(3)

O sťažnosti rozhodne do 3 dní náčelník nápravnovýchovného ústavu alebo na to splnomocnený

iný pracovník. Na rozhodnutie o sťažnosti nemožno splnomocniť pracovníka, ktorý disciplinárny

trest uložil alebo ktorý rozhodol o zhabaní veci.“.

26.

V § 24 ods. 2 sa vypúšťajú slová „alebo prečinom“.

27.

Nadpis oddielu 5 znie: „Zamestnávanie odsúdených“.

28.

§ 25 vrátane nadpisu znie

㤠25

Obsah zamestnávania odsúdených

Zamestnávanie odsúdených zahŕňa

a)

zaraďovanie odsúdených do spoločensky prospešnej práce a ich odmeňovanie za prácu,

b)

vytváranie podmienok pre to, aby odsúdení mohli získať a zvyšovať si svoju pracovnú

kvalifikáciu.“.

29.

V § 26 ods. 1 sa nahrádzajú slová „hospodárskych organizácií“ slovami „štátnych organizácii“

(ďalej len „organizácií“)“.

30.

V § 26 ods. 2 a 3 a v § 33 ods. 1 a 3 sa vypúšťa slovo „hospodárske“; v § 26 ods.

3 sa vypúšťa slovo „hospodárskou“; v § 33 ods. 2 sa vypúšťa slovo „hospodárska“.

31.

§ 27 ods. 1 a 2 vrátane nadpisu znejú

㤠27

Pracovné postavenie a podmienky odsúdených

(1)

Organizácie poskytujú nápravnovýchovným ústavom za prácu odsúdených dohodnuté plnenie

(§ 26 ods. 3). Mzdu za prácu poskytujú podľa ustanovení Zákonníka práce a mzdových

predpisov.

(2)

Pracovný čas, pracovné podmienky a podmienky pre uloženie nadčasovej práce sú u odsúdených

rovnaké ako u ostatných pracovníkov. Náčelník ústavu môže nariadiť odsúdeným prácu

nadčas v rozsahu a za podmienok určených osobitnými predpismi

4

)

; nad túto hranicu môže prácu nadčas povoliť na návrh ministra spravodlivosti vláda

republiky.“.

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.

32.

V § 29 ods. 4 sa vypúšťa posledná veta.

33.

§ 30 znie

㤠30

Poslaním kultúrno-výchovnej práce je vytvárať u odsúdených uvedomelý vzťah k spoločnosti,

založený na zásadách občianskej morálky a kultúry. Je zameraná predovšetkým na výchovu

odsúdených k zachovávaniu zákonov a pravidiel občianskeho spolunažívania, k statočnému

pomeru k práci, k ochrane všetkých foriem vlastníctva, ako aj na celkové zvyšovanie

všeobecného vzdelania odsúdených a ich kultúrnej úrovne.“.

34.

Za § 34 sa vkladá nový § 34a, ktorý znie

㤠34a

Za škodu spôsobenú odsúdenému vo výkone trestu pri plnení pracovných úloh alebo v

priamej súvislosti s plnením týchto úloh v organizácii alebo v ústave zodpovedá organizácia

alebo ústav podľa osobitných predpisov.

5

)

Podobne zodpovedá organizácia alebo ústav odsúdenému za škodu vzniknutú pracovným

úrazom, chorobou z povolania

6

)

a za škodu spôsobenú na odložených veciach a pri odvracaní škody.

7

)

“.

35.

V § 42 sa slová „pracujúceho človeka“ nahrádzajú slovom „občana“.

36.

§ 46 sa vypúšťa.

37.

§ 48 vrátane nadpisu znie

㤠48

Účasť cirkevných organizácií a združení občanov

(1)

Na náprave odsúdených sa zúčastňujú aj cirkevné organizácie a záujmové združenia

občanov pôsobiace v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a majúce vzťah

k odsúdenému, najmä tým, že ich poverení zástupcovia môžu počas výkonu trestu udržiavať

s odsúdenými osobný styk, zaujímať sa o ich správanie vo výkone trestu a pomáhať pri

vytváraní priaznivých podmienok pre ich budúci život. Na požiadanie ich správa ústavu

informuje o stave a o správaní odsúdeného.

(2)

Nápravnovýchovné ústavy umožňujú konať v čase pracovného pokoja spoločné náboženské

obrady odsúdených. Účasť na náboženských obradoch je dobrovoľná. Čas konania spoločných

náboženských obradov vymedzí ústavný poriadok (§ 18).“.

38.

V § 49 ods. 1 sa slová „spoločenskými organizáciami“ nahrádzajú slovami „záujmovými

združeniami občanov“.

39.

V § 50 sa z nadpisu vypúšťa slovo „hospodárskych“, z odsekov 1 a 3 sa vypúšťa slovo

„hospodárske“, z odseku 2 sa vypúšťa slovo „hospodárska“, z odseku 2 sa vypúšťa slovo

„okresného“, v odseku 3 sa slová „spoločenskými organizáciami“ nahrádzajú slovami

„záujmovými združeniami občanov“.

40.

Doterajší text § 52, v ktorom sa slová „pracujúceho človeka“ nahrádzajú slovom „občana,

sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa novým odsekom 2, ktorý znie

„(2)

Mladistvému, ktorý má plniť povinnú školskú dochádzku, ústav zabezpečí jej plnenie

vyučovaním namiesto výkonu práce.“.

41.

V § 53 ods. 2 sa slová v zátvorke „ods. 2“ nahrádzajú slovami „ods. 3“.

42.

§ 54 vrátane nadpisu znie

㤠54

Diferenciácia výkonu trestu

(1)

V nápravnovýchovnych ústavoch pre mladistvých nie sú určené nápravnovýchovné skupiny;

rozsah práv a obmedzení mladistvých je vymedzený jednotne.

(2)

V nápravnovýchovných ústavoch pre mladistvých sa mladiství rozdeľujú do kolektívov

podľa povahových vlastností, pracovných schopností, druhu a závažnosti spáchaného

činu, recidivy a výmery trestu tak, aby boli oddelení najmä mladiství, u ktorých je

možnosť účinnejšieho ovplyvnenia nápravnovýchovnou činnosťou, mladiství s kladným

vzťahom k práci a spoločnosti, odsúdení za trestné činy spáchané z nedbanlivosti a

trestné činy menšej spoločenskej nebezpečnosti, prvotrestaní mladiství od mladistvých

narušených, odsúdených za obzvlášť závažné trestné činy, organizátorov a vedúcich

skupinovej trestnej činnosti a mladistvých agresívnych, a podľa možnosti aj od tých,

ktorí z výkonu trestu predtým ušli, alebo sa o to pokúsili.“.

43.

§ 55 vrátane nadpisu znie

㤠55

Návštevy

Mladistvý vykonávajúci trest v nápravnovýchovnom ústave pre mladistvých smie prijímať

návštevy v rozsahu, ktorý sa určí so zreteľom na záujem upevnenia vzťahu mladistvého

k rodine, na posilnenie výchovného vplyvu výkonu trestu. Návštevy príbuzných smie

prijímať najmenej raz za týždeň.“.

44.

§ 56 ods. 1 znie

„(1)

Disciplinárnymi trestami u mladistvých vykonávajúcich trest v nápavnovýchovnom ústave

pre mladistvých sú

a)

pokarhanie,

b)

zníženie vreckového najviac o jednu tretinu až do dvoch mesiacov,

c)

prepadnutie veci,

d)

umiestnenie do uzavretého oddelenia v mimopracovnom čase až do 10 dní,

e)

celodenné umiestnenie do uzavretého oddelenia až do 10 dní,

f)

umiestnenie do samoväzby až do 10 dní.“.

45.

V § 59 sa slová „aj krajské“ nahrádzajú slovami „v medziach svojej pôsobnosti aj“.

46.

V § 60 sa slovo „hospodárske“ vypúšťa a slová „spoločenskými organizáciami“ sa nahrádzajú

slovami „záujmovými združeniami občanov“.

47.

V § 61a ods. 2 sa vypúšťa slovo „socialistickej“.

48.

§ 62a sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie

„(4)

Príslušníci Zboru nápravnej výchovy sú oprávnení v nebezpečenstve pri plnení služobnej

úlohy požiadať každého o pomoc. Kto bol požiadaný o pomoc, je povinný ju poskytnúť;

nemusí tak urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým vydal vážnemu

ohrozeniu seba alebo blízku osobu.“.

49.

V § 64 sa vypúšťa odsek 2. Zároveň sa zrušuje číslovanie odsekov.

50.

§ 65 znie

㤠65

(1)

Odsúdený je povinný nahradiť trovy výkonu trestu za čas, počas ktorého svojím zavinením

spôsobil, že tieto trovy sa nemohli uhradiť zrážkami z jeho pracovnej odmeny (§ 29

ods. 2).

(2)

Podľa odseku 1 hradí odsúdený trovy výkonu trestu aj po dobu liečebno-preventívnej

starostlivosti, ktorá bola potrebná, pretože si úmyselne spôsobil alebo inému dovolil

spôsobiť mu ujmu na zdraví alebo bez závažnych dôvodov sa odmietol podrobiť lekárskemu

zákroku, ku ktorému dal podnet alebo predchádzajúci súhlas. V týchto prípadoch je

odsúdený povinný nahradiť aj zvýšené náklady ochrany a dopravy do zdravotníckych zariadení.

(3)

Rozhodnutie o náhrade podľa odsekov 1 a 2 vydá náčelník ústavu. Spôsob určenia náhrady

nákladov ochrany a dopravy a nákladov predvedenia spolu s ďalšími podrobnosťami o

ich náhrade určí minister spravodlivosti všeobecne záväzným právnym predpisom. Úhrnná

výška náhrady nákladov jedného predvedenia však nemôže byť vyššia ako 300 Kčs; toto

obmedzenie sa nevzťahuje na náhradu nákladov vzniknutých v súvislosti s neúspešným

návrhom odsúdeného na povolenie obnovy konania.“.

51.

Za § 65 sa vkladá nový § 66, ktorý znie

㤠66

(1)

Výkon rozhodnutia, ktorým sa uložila povinnosť nahradiť škodu (§ 32) a trovy výkonu

trestu, náklady ochrany a dopravy a náklady predvedenia (§ 65), uskutočňuje zrážkami

zo mzdy

8

)

alebo prikázaním pohľadávky podľa osobitných predpisov tá organizačná zložka Zboru

nápravnej výchovy, ktorá pohľadávku spravuje.

(2)

Podľa odseku 1 sa postupuje aj pri náhrade trov spojených s výkonom väzby.

9

)

“.

52.

V § 67 sa vypúšťa slovo „hospodárske“.

53.

Za § 67 sa vkladá nový § 67a, ktorý znie

㤠67a

(1)

Ak utrpel poškodenie na zdraví alebo smrť občan v súvislosti s pomocou, ktorú poskytol

Zboru nápravnej výchovy alebo jeho príslušníkom na ich žiadosť (§ 62a ods. 4) alebo

s ich vedomím, vzniknutú škodu uhradí štát podobne podľa predpisov o odškodnování

pracovných úrazov a chorôb z povolania pracovníkov. Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky nariadením určí,

a)

v ktorých prípadoch a v akom rozsahu patrí občanovi, ktorý poskytol pomoc, a členovi

závodnej stráže (ďalej len „pracovník“), ktorý utrpel poškodenie na zdraví pri strážení

alebo v súvislosti s ním (§ 67), jednorazové mimoriadne odškodnenie,

b)

v ktorých prípadoch a ako sa zvyšuje jednorazové odškodnenie patriace podľa pracovnoprávnych

predpisov pozostalým po pracovníkovi usmrtenom pri strážení alebo v súvislosti s ním,

alebo po občanovi, ktorý poskytol pomoc, a kedy možno takéto odškodnenie priznať osobám,

ktoré boli na neho odkázané výživou.

(2)

Občanovi sa uhrádza aj škoda na veciach, ktorá mu vznikla v súvislosti s poskytnutím

tejto pomoci. Pritom sa uhrádza skutočná škoda, a to uvedením do predošlého stavu;

ak to nie je dobre možné alebo účelné, uhrádza sa v peniazoch. Poškodenému sa však

môže priznať náhrada nákladov spojených s obstaraním novej veci ako náhrady za vec

poškodenú; to platí aj v prípade, že sa náhrada vecnej škody poskytuje pracovníkovi,

ktorému škoda vznikla pri strážení alebo v súvislosti s ním.

(3)

Škodu, ktorú spôsobil občan v súvislosti s pomocou poskytnutou Zboru nápravnej výchovy

alebo jeho príslušníkom, a vecnú škodu, ktorá inému občanovi vznikla v dôsledku opatrení

nevyhnutných pri plnení služobných úloh príslušníkmi Zboru nápravnej výchovy, uhrádza

štát.

(4)

Právo na náhradu škody za poskytnuté plnenie voči tomu, kto za ňu zodpovedá poškodenému

podľa Občianskeho zákonníka, nie je predchádzajúcimi ustanoveniami dotknuté.

(5)

Náhradu škody podľa odsekov 1 až 3 poskytuje v zastúpení štátu príslušné ministerstvo

spravodlivosti.“.

54.

§ 71 sa dopĺňa novým odsekom 4, ktorý znie

„(4)

Pokiaľ je zrejmé, že odsúdený, ktorý vykonáva trest vo vojenskom nápravnom útvare,

bude pred jeho vykonaním prepustený z činnej služby a ak nie sú splnené podmienky

pre upustenie od výkonu zvyšku trestu alebo pre jeho podmienečné prepustenie na slobodu,

súd rozhodne, že dňom prepustenia z činnej služby sa odsúdený pre výkon zvyšku trestu

preradí do nápravnovýchovného ústavu a zaradí ho spravidla do prvej nápravnovýchovnej

skupiny.“.

Čl. II

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov vyhlásilo

úplné znenie zákona o výkone trestu odňatia slobody, ako vyplýva z neskorších zákonov.

Čl. III

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júlom 1990.