Nariadenie ministra spravodlivosti 179/1950 Z. z. o dôležitých dôvodoch na výpoveď chránených nájmov alebo na ich zrušenie bez výpovede.

§ 1.

Privolenie k výpovedi so zreteľom na potrebu prenajímateľa možno dať

a)

ak je byt, zriadený pri podniku národnom alebo komunálnom alebo pri podniku družstiev

zapísaných v podnikovom registri a určený pre ubytovanie jeho zamestnancov, nevyhnutne

potrebný pre ubytovanie zamestnanca tohto podniku a nájomník nie je jeho zamestnancom;

b)

ak je byt, zriadený v budovách jednotného roľníckeho družstva alebo poľnohospodárskeho

výrobného družstva, potrebný pre člena družstva a nájomník prestal byť jeho členom;

c)

ak je byt, zriadený v budove úradu, ústavu alebo zariadenia štátnej správy a určený

pre ubytovanie ich zamestnancov, nevyhnutne potrebný pre ubytovanie zamestnanca tohto

úradu, ústavu alebo zariadenia štátnej správy a nájomník nie je jeho zamestnancom;

d)

ak je v domoch cudzieho štátu potrebný predmet nájmu na účely jeho diplomatickej

misie alebo jeho konzulárneho úradu a ak prislúchajú Československej republike tie

isté výhody v štáte, o ktorý ide; vyhlásenie o tom, či vzájomnosť je zaručená, dáva

súdom v pochybných prípadoch Ministerstvo spravodlivosti;

e)

ak sa preukáže prenajímateľ právoplatným rozkazom alebo súhlasom príslušného národného

výboru ako stavebného úradu na stavebnú úpravu, ktorú nemožno vykonať bez vypratania

predmetu nájmu;

f)

ak sa chce prenajímateľ nasťahovať do bytu v svojom rodinnom domčeku alebo ak potrebuje

byt v ňom pre svoje ženaté (vydaté) deti a ak nevyžaduje podľa uváženia pomerov ako

prenajímateľových alebo jeho detí, tak nájomníkových všeobecný záujem, najmä záujem

na plnení úloh jednotného hospodárskeho plánu, ani hospodárske a rodinné pomery nájomníkove,

aby nájomný pomer zostal zachovaný.

§ 2.

(1)

Pre správanie sa nájomníka možno dať privolenie k výpovedi

a)

ak nájomník napriek výstrahe užíva predmet nájmu alebo trpí, aby sa užíval tak, že

prenajímateľovi vzniká značná škoda;

b)

ak nájomník alebo osoba, ktorá s ním býva, napriek výstrahe hrubým spôsobom porušuje

zásady spoločenského spolužitia v dome, najmä porušuje opätovne hrubo poriadok v dome

alebo budí v ňom svojím správaním sa pohoršenie;

c)

ak bol nájomník odsúdený pre trestný čin alebo závažnejší priestupok, ktoré boly

spáchané voči prenajímateľovi alebo jeho zástupcovi alebo voči spoluobyvateľom domu;

d)

ak nezaplatí nájomník nájomné, hoci bol po jeho sročnosti upomenutý, do konca lehoty,

ktorú mu prenajímateľ povolil aspoň na pätnásť dní od upomienky; súd môže odoprieť

privolenie k výpovedi, ak nájomník zaplatil dlžné nájomné najneskoršie pred skončením

výpovedného konania;

e)

ak dal nájomník bez vážnych dôvodov do podnájmu celý byt alebo síce jeho časť, ale

vo zvyšujúcej časti sám alebo príslušníci jeho rodiny nebývajú.

(2)

Nájomným vo smysle odseku 1 písm. d) sa rozumie nájomné dohovorené alebo určené v

medziach cenových predpisov, dávky a poplatky, pokiaľ sa ukladajú nájomníkovi a prenajímateľ

sa mu nezaviazal, že ich bude uhradzovať za neho, ako i zvýšenie, ktoré pripustil

kompetentný úrad všeobecným opatrením alebo v jednotlivých prípadoch právoplatným

rozhodnutím.

§ 3.

Dôležitým dôvodom na výpoveď je aj, ak sa musí dom podľa vykonateľného rozkazu príslušného

národného výboru ako stavebného úradu zbúrať. Ak nehrozí nebezpečenstvo v omeškaní,

treba v konaní o privolenie k výpovedi vyčkať právoplatnosť tohto rozkazu.

§ 4.

Privolenie k výpovedi možno dať i z iných dôvodov, ktoré súd uzná za tak dôležité,

ako sú dôvody uvedené v

§§ 1 až 3

.

§ 5.

V prípadoch

§ 2 ods. 1 písm. a)

a

§ 3

môže prenajímateľ žiadať aj o privolenie k zrušeniu nájomného pomeru bez výpovede.

§ 6.

(1)

Pokiaľ sa ustanovenia o chránených nájmoch vzťahujú aj na podnájomné smluvy (

§ 382 ods. 2 občianskeho súdneho poriadku

), použijú sa na ne primerane ustanovenia

§§ 2 až 5

.

(2)

Ustanovenie

§ 2 odsek 1 písm. b)

sa vzťahuje na podnájomný pomer aj, ak ide o správanie sa podnájomníka (osôb s ním

bývajúcich) v byte.

§ 7.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1951.