VYHLÁŠKA 174/1969 Z. z. o usmerňovaní mzdového vývoja a o zásadách odmeňovania práce

§ 1

(1)

Táto vyhláška sa vzťahuje na štátne socialistické organizácie, na organizácie zahraničného

obchodu, na podniky a hospodárske zariadenia spoločenských organizácií a na všetky

orgány hospodárskeho riadenia.

(2)

Na organizácie výrobného, spotrebného a bytového družstevníctva sa vyhláška vzťahuje

v rozsahu, ktorý určia príslušné orgány družstevných zväzov po dohode s ministerstvami

práce a sociálnych vecí Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej

republiky.

(3)

Na poľnohospodárske družstevné organizácie sa vyhláška vzťahuje v rozsahu, ktorý

určia ministerstvá poľnohospodárstva a výživy Českej socialistickej republiky a Slovenskej

socialistickej republiky po dohode s Federálnym výborom pre poľnohospodárstvo a výživu

a s ministerstvami práce a sociálnych vecí Českej socialistickej republiky a Slovenskej

socialistickej republiky.

(4)

Ministerstvá práce a sociálnych vecí Českej socialistickej republiky a Slovenskej

socialistickej republiky môžu platnosť vyhlášky rozšíriť i na ďalšie organizácie.

§ 2

Táto vyhláška ustanovuje pravidlá, podľa ktorých sa určuje objem prostriedkov, ktoré

môžu byť použité na odmeňovanie a na náhrady mzdy (ďalej len „mzdové prostriedky“),

spôsob usmerňovania a kontroly mzdového vývoja a zásady, podľa ktorých sa postupuje

pri odmeňovaní pracovníkov v pracovnoprávnych vzťahoch.

§ 3

(1)

Mzdové prostriedky sa v súlade s príslušnými predpismi

používajú na výplatu

a)

časových, úkolových, zmiešaných a podielových miezd, základných platov a osobných

platov (základné mzdy),

b)

príplatkov a doplatkov ku mzde a iných obdobných plnení poskytovaných podľa mzdových

predpisov,

c)

náhrad mzdy,

d)

prémií a odmien,

e)

podielov na hospodárskych výsledkoch,

f)

peňažných odmien v socialistickom súťažení,

g)

odmien a náhrad podľa dohôd o prácach konaných mimo pracovného pomeru a iných odmien

a náhrad poskytovaných podľa osobitných predpisov (ďalej len „ostatné osobné výdavky“).

(2)

Do mzdových prostriedkov sa zahrňuje aj hodnota naturálnych požitkov, ktoré sa podľa

príslušných predpisov poskytujú ako súčasť mzdy, alebo ich peňažná náhrada.

*)

(3)

Pokiaľ sa v tejto vyhláške používa pojem mzdy za individuálne výsledky práce, rozumejú

sa tým mzdy a náhrady mzdy uvedené v odseku 1 písm. a) až d) vrátane hodnoty naturálnych

požitkov podľa odseku 2.

(4)

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí po dohode s federálnymi ministerstvami

plánovania a financií a s Federálnym štatistickým úradom podrobnejšie ustanoví, do

ktorých skupín uvedených v odsekoch 1 a 2 sa zahrňujú jednotlivé druhy miezd, náhrad

mzdy a iných odmien a náhrad.

§ 4

Organizácia nesmie použiť mzdové prostriedky na výplatu miezd za individuálne výsledky

práce, podielov na hospodárskych výsledkoch a peňažných odmien v socialistickom súťažení

pracovníkom, ktorí v nej nie sú v pracovnom alebo učebnom pomere, ak to nedovoľujú

mzdové alebo iné predpisy.

§ 5

Spôsob usmerňovania mzdového vývoja

(1)

Súlad medzi vývojom miezd a výsledkami práce organizácií sa zabezpečuje predovšetkým

záväznými limitmi mzdových prostriedkov (ďalej len „záväzný limit“) ustanovenými štátnym

plánom rozvoja národného hospodárstva (ďalej len „štátny plán“).

*)

Na usmerňovanie mzdového vývoja sa súčasne využíva závislosť miezd od vytvorených

zdrojov ovplyvňovaných finančnou, úverovou a cenovou politikou.

(2)

Na usmerňovanie mzdového vývoja vo vnútri jednotlivých organizácií sa využívajú aj

kolektívne zmluvy, ktoré v rozsahu ustanovenom

Zákonníkom práce

, touto vyhláškou a inými predpismi alebo pokynmi ústredných orgánov zabezpečujú proporcie

mzdového vývoja vyplývajúce zo štátneho plánu a spôsob použitia mzdových prostriedkov.

§ 6

(1)

Pre hospodárske organizácie sa ustanovuje v štátnom pláne ako záväzný limit podiel

mzdových prostriedkov na výkonoch, prípadne absolútna výška mzdových prostriedkov.

*)

Záväzný limit platí na celý rok. Pri jeho ustanovení sa vychádza z celkového objemu

mzdových prostriedkov (

§ 3 ods. 1 a 2

).

(2)

Pre rozpočtové a príspevkové organizácie sa ustanovuje v štátnom pláne ako záväzný

limit výška mzdových prostriedkov (celkový mzdový fond).

*)

Záväzný limit platí na celý rok a zahrňuje objem miezd za individuálne výsledky práce

(

§ 3 ods. 3

), peňažné odmeny v socialistickom súťažení a ostatné osobné výdavky [

§ 3 ods. 1 písm. f) a g)

].

(3)

Orgány hospodárskeho riadenia rozpíšu záväzné limity ustanovené v štátnom pláne až

na organizácie tak, aby ustanovený záväzný limit nebol v úhrne za podriadené organizácie

prekročený;

**)

pritom si môžu vytvoriť primeranú rozpisovú rezervu.

(4)

Pri rozpise záväzného limitu na podriadené hospodárske organizácie použijú orgány

hospodárskeho riadenia diferencovane volené ukazovatele výkonov, ktoré najlepšie vyjadrujú

spotrebu živej práce, zabezpečujú plánovaný vývoj miezd a umožňujú jeho účinnú kontrolu.

Ak nie sú pre rozpis záväzného limitu ako podielu mzdových prostriedkov na výkonoch

vhodné podmienky, môže sa hospodárskej organizácii ustanoviť objem mzdových prostriedkov

v absolútnej výške.

(5)

Príspevkovým organizáciám môže pri rozpise záväzného limitu ustanoviť príslušný ústredný

orgán po dohode s ministerstvami financií Českej socialistickej republiky alebo Slovenskej

socialistickej republiky pravidlá pre prepočet výšky mzdových prostriedkov ustanovenej

ako záväzný limit (celkového mzdového fondu).

(6)

Organizácie rozpíšu vo svojich plánoch záväzný limit najmenej na jednotlivé štvrťročia

s prihliadnutím na hlavné činitele ovplyvňujúce potrebu mzdových prostriedkov. Pritom

si môžu vytvoriť nevyhnutnú rozpisovú rezervu. Rozpis (vrátane rezervy) nesmie zvyšovať

úroveň záväzného limitu platnú na celý rok. Hospodárska organizácia a príspevková

organizácia oznámi záväzný limit a jeho rozpis na jednotlivé obdobia roku (vrátane

rezervy) banke alebo inému peňažnému ústavu, s ktorým je finančne spojená (ďalej len

„peňažný ústav“).

§ 7

(1)

Dodržanie záväzného limitu sa kontroluje najmenej štvrťročne, a to vždy za obdobie

od začiatku roku.

(2)

Ak organizácia prekročí v priebehu roku rozpis záväzného limitu a ak má rozpisovú

rezervu, je povinná ju použiť podľa odseku 4. Ak je prekročenie kryté viazaním rozpisovej

rezervy organizácie, považuje sa záväzný limit za dodržaný.

(3)

Pokiaľ organizácia nemôže podľa odseku 2 kryť prekročenie záväzného limitu, môžu

príslušné orgány hospodárskeho riadenia použiť svoju rozpisovú rezervu.

(4)

Rezervy mzdových prostriedkov, ktoré si pri rozpise záväzných limitov štátneho plánu

ponechali orgány hospodárskeho riadenia a organizácie, môžu sa použiť buď na dodatočný

rozpis, alebo môžu byť viazané. Dodatočným rozpisom rezervy sa mení pôvodne rozpísaný

plán organizácií.

*)

(5)

Rozpisové rezervy viazané podľa odseku 4 možno uvoľniť len vyrovnaním prekročenia

záväzného limitu v ďalších obdobiach roku. Do tých čias nemožno viazanú rezervu použiť.

(6)

Ustanovenia odsekov 2 až 5 sa nevzťahujú na prípady, keď organizácia prekročí záväzný

limit o sumy vyplatené buď z účelových prostriedkov, ktoré jej boli poskytnuté podľa

osobitných predpisov,

**)

alebo z pobádacích fondov ako peňažné odmeny.

***)

§ 8

(1)

Zdrojom na výplatu miezd za individuálne výsledky práce, prípadne podielov na hospodárskych

výsledkoch, peňažných odmien v socialistickom súťažení a ostatných osobných výdavkov

je

a)

v hospodárskych organizáciách fond pracujúcich,

b)

v rozpočtových a príspevkových organizáciách celkový mzdový fond.

(2)

V rámci fondu pracujúcich sa v hospodárskych organizáciách, ktoré podliehajú dani

zo zisku

†)

alebo dôchodkovej dani

††)

alebo vykonávajú odvod zo zisku,

†††)

vytvára fond odmien. Z fondu odmien sa vyplácajú

a)

v organizáciách, ktoré podliehajú dani zo zisku alebo dôchodkovej dani, podiely na

hospodárskych výsledkoch, peňažné odmeny v socialistickom súťažení a tie prémie a

odmeny, na výplatu ktorých boli organizácii poskytnuté podľa osobitných predpisov

účelové prostriedky,

*)

b)

v organizáciách, ktoré vykonávajú odvod zo zisku, prémie a odmeny, podiely na hospodárskych

výsledkoch a peňažné odmeny v socialistickom súťažení.

(3)

Zostatok fondu pracujúcich (fondu odmien), ktorý predstavuje dosiaľ nepoužitý zdroj,

prípadne jeho prekročenie, sa prevádza do nasledujúceho roku.

§ 9

(1)

Povinnosťou hospodárskych organizácií je zabezpečovať trvalý súlad medzi tvorbou

zdrojov (

§ 8

) a potrebou mzdových prostriedkov (

§ 3 ods. 1 a 2

).

(2)

Ak nestačí fond pracujúcich v organizáciách, ktoré vykonávajú odvod z hrubého dôchodku,

alebo fond odmien v organizáciách, ktoré vykonávajú odvod zo zisku, na výplatu miezd

za individuálne výsledky práce a ostatných osobných výdavkov, môže organizácia v nevyhnutnom

rozsahu fond pracujúcich (fond odmien) doplniť zo svojho rezervného fondu,

**)

prípadne jej môže fond pracujúcich (fond odmien) doplniť nadriadený orgán zo svojich

prostriedkov.

***)

Ak nestačí ani takto doplnený fond pracujúcich (fond odmien) kryť všetky vyplatené

sumy, musí organizácia v nasledujúcom mesiaci krátiť výplaty v rozsahu, ktorý zodpovedá

prekročeniu fondu pracujúcich (fondu odmien) vykázanému od začiatku roku do konca

predchádzajúceho mesiaca. Krátením výplat však nesmie byť dotknutý úhrn zaručených

miezd (

§ 12

).

(3)

V poľnohospodárskych organizáciách, v ktorých nemožno zisťovať skutočnú tvorbu hrubého

dôchodku v priebehu roku, ustanovia spôsob použitia fondu pracujúcich v priebehu roku

odchylne od ustanovenia odseku 2 ministerstvá poľnohospodárstva a výživy Českej socialistickej

republiky a Slovenskej socialistickej republiky po dohode s Federálnym výborom pre

poľnohospodárstvo a výživu a s ministerstvami práce a sociálnych vecí Českej socialistickej

republiky a Slovenskej socialistickej republiky.

§ 10

(1)

Ak organizácia zistí, že je ohrozené dodržanie záväzného limitu alebo výplata miezd

za individuálne výsledky práce a ostatných osobných výdavkov v plnej výške, musí bez

meškania prikročiť k odstraňovaniu príčin, ktoré toto ohrozenie vyvolávajú, prípadne

uplatní podľa príslušných predpisov opatrenie voči zodpovedným pracovníkom. V súčinnosti

s odborovými orgánmi informuje kolektív pracovníkov o stave hospodárenia, zistených

nedostatkoch a ich príčinách aj o potrebných nápravných opatreniach a organizuje účasť

pracujúcich na uskutočňovaní týchto opatrení.

(2)

Za účelom odstránenia nedostatkov vo vývoji miezd vykoná organizácia predovšetkým

racionalizačné opatrenie na zlepšenie hospodárskej činnosti a na zvýšenie produktivity

práce, preverí správnosť zaradenia pracovných činností (funkcií) do tarifných tried

a používania mzdových taríf, príplatkov a preferencií a pod. a vykoná nevyhnutné zmeny

v zameraní a podmienkach prémiovania, najmä sprísnenie prémiových ukazovateľov a úpravu

prémiových sadzieb, zmeny v podmienkach pre poskytovanie odmien, vo výške prostriedkov

vnútropodnikových útvarov na odmeňovanie a pod. Zároveň určí v prémiových poriadkoch

postup pre tie prípady, v ktorých by mohlo dôjsť k obmedzeniu výplat až na úroveň

zaručených miezd podľa

§ 12

.

§ 11

(1)

Ak orgán hospodárskeho riadenia zistí, že v podriadenej organizácii je ohrozené dodržanie

záväzného limitu alebo výplata miezd za individuálne výsledky práce a ostatných osobných

výdavkov v plnej výške, je oprávnený uložiť tejto organizácii opatrenie na nápravu

vrátane opatrenia na preskúmanie a úpravu noriem spotreby práce,

*)

a to najmä, ak nepovažuje opatrenie vykonávané organizáciou podľa

§ 10

za dostatočne účinné alebo ak použije podľa

§ 9 ods. 2

svoje prostriedky na doplnenie fondu pracujúcich (fondu odmien) organizácie.

(2)

Ak organizácia prekročí záväzný limit, použije nadriadený orgán niektoré z týchto

opatrení

a)

uloží organizácii opatrenie na nápravu, pokiaľ tak neurobil podľa odseku 1 alebo

pokiaľ už skôr uložené opatrenia nie sú dostatočne účinné,

b)

zavedie mesačnú kontrolu dodržiavania záväzného limitu a uloží organizácii, aby oznámila

peňažnému ústavu rozpis záväzného limitu na jednotlivé mesiace a aby ho mesačne informovala

o dodržaní tohto rozpisu,

c)

dohodne s peňažným ústavom sprísnený úverový postup,

d)

uplatní podľa príslušných predpisov opatrenie voči vedúcemu (riaditeľovi) organizácie,

e)

zruší rozpis záväzného limitu ako podielu mzdových prostriedkov na výkonoch, určí

organizácii objem mzdových prostriedkov v absolútnej výške

**)

a oznámi túto zmenu peňažnému ústavu,

f)

obmedzí na potrebný čas právo organizácie disponovať s prostriedkami na jej účte

v peňažnom ústave.

**)

(3)

Od opatrení uvedených v odseku 2 môže orgán hospodárskeho riadenia upustiť, ak ide

o prekročenie prechodného charakteru, ktoré bude v krátkom čase vyrovnané.

(4)

Obmedzenie práva organizácie disponovať s prostriedkami na jej účte v peňažnom ústave

sa vykoná

a)

čiastočným alebo úplným krátením objemu prostriedkov použiteľných na výplatu podielov

na hospodárskych výsledkoch,

b)

krátením objemu prostriedkov použiteľných na výplatu miezd za individuálne výsledky

práce, prípadne až na úroveň, ktorá zodpovedá úhrnu miezd zaručených jednotlivým pracovníkom

(

§ 12 ods. 1

).

(5)

Ak orgán hospodárskeho riadenia obmedzí právo organizácie disponovať s prostriedkami

na jej účte v peňažnom ústave, požiada peňažný ústav, aby uvoľňoval organizácii mzdové

prostriedky (

§ 3 ods. 1 a 2

) len v ustanovenom rozsahu. Súčasne uloží organizácii povinnosť preukazovať peňažnému

ústavu, že sumy vyberané v hotovosti na doplatky miezd vrátane čerpaných záloh, súm

prevodov vysunutým organizačným zložkám a súm zrazených zo mzdy neprevyšujú ustanovený

rozsah.

(6)

Ak organizácia prekročí záväzný limit za obdobie celého roku, je bezprostredne nadriadený

orgán povinný, ak prekročenie nie je viazané v rozpisovej rezerve, uložiť organizácii

dodatkový odvod do štátneho rozpočtu vo výške trojnásobku sumy zodpovedajúcej prekročeniu

limitu.

***)

Dodatkový odvod sa neuloží v prípadoch uvedených v

§ 7 ods. 6

. Rozpočtová a príspevková organizácia vykoná dodatkový odvod z prostriedkov pobádacieho

fondu; pritom jej musí zostať zachovaná suma zodpovedajúca príspevku z rozpočtu organizácie;

†)

časť prostriedkov pobádacieho fondu, ktorá sa smie použiť na poskytovanie peňažných

odmien pracovníkom,

*)

sa znižuje v rozsahu zodpovedajúcom dodatkovému odvodu.

§ 12

Záruka miezd

(1)

Pri obmedzení výplat podľa

§ 9 ods. 2

alebo podľa

§ 11 ods. 4

sa jednotlivým pracovníkom zaručujú

a)

v časovej mzde mzdová tarifa alebo určený základný, prípadne osobný plat,

b)

v úkolovej a podielovej mzde dosiahnutý úkolový alebo podielový zárobok,

c)

v zmiešanej mzde pevná časť základného platu (mzdovej tarify) a dosiahnutý úkolový

zárobok,

d)

prémie a odmeny, na ktoré boli organizácii poskytnuté podľa osobitných predpisov

účelové prostriedky,

**)

e)

príplatky a doplatky ku mzde a iné obdobné plnenia poskytované podľa mzdových predpisov,

f)

náhrady mzdy,

g)

odmeny a náhrady podľa dohôd o prácach konaných mimo pracovného pomeru a iné odmeny

a náhrady poskytované podľa osobitných predpisov,

h)

naturálne požitky patriace pracovníkom podľa príslušných predpisov.

(2)

Na umožnenie výplat prémií, prípadne odmien, pokiaľ nie sú zaručené podľa odseku

1 písm. d), a to najmä vo vnútropodnikových útvaroch, ktoré splnili úlohy plánu, môže

orgán hospodárskeho riadenia zvýšiť jednotlivým organizáciám úhrn zaručených miezd

podľa predchádzajúceho odseku najviac o 7 %. O diferencovanom rozdelení tohto zvýšenia

medzi jednotlivých pracovníkov a pracovné kolektívy rozhoduje vedenie organizácie

po dohode s príslušným odborovým orgánom.

§ 13

Organizácia musí podľa svojich konkrétnych podmienok na základe koncepcií mzdového

vývoja vytvárať správne proporcie v odmeňovaní tak, aby popri základnej mzde vyjadrujúcej

kvalifikovanosť, zložitosť a namáhavosť práce, kvalifikáciu pracovníka, množstvo práce

a podmienky, za ktorých sa vykonáva, bola dostatočne vysoká časť mzdy závislá od dosiahnutých

výsledkov práce a aby sa posilňovala aj hmotná zainteresovanosť na výsledkoch hospodárenia.

§ 14

Tarifná sústava

(1)

Nástrojom centrálneho riadenia mzdovej politiky, ktorý zabezpečuje ekonomicky odôvodnenú

diferenciáciu miezd, je tarifná sústava. Zásady tarifnej sústavy, obsahujúce najmä

spôsob hodnotenia prác, zaradenie typických povolaní (pracovných činností) a funkcií,

základné stupnice mzdových taríf, príplatky k nim a zásady pre priznávanie osobných

platov a mzdových preferencií, ustanovuje Federálne ministerstvo práce a sociálnych

vecí, ktoré taktiež koordinuje ich uskutočnenie v mzdových predpisoch.

(2)

Na základe zásad uvedených v odseku 1 vydávajú ústredné orgány Českej socialistickej

republiky po dohode s Ministerstvom práce a sociálnych vecí Českej socialistickej

republiky a ústredné orgány Slovenskej socialistickej republiky po dohode s Ministerstvom

práce a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky katalógy povolaní a funkcií,

v ktorých sa určia základné kvalifikačné predpoklady pre výkon pracovných činností.

Pre niektoré činnosti (povolania a funkcie) vyskytujúce sa vo väčšine odvetví môže

federálne Ministerstvo práce a sociálnych vecí vydať jednotlivé katalógy. Katalógy

sú záväzným podkladom pre priznávanie kvalifikačných tried jednotlivým pracovníkom

a pre zaraďovanie prác do tarifných tried.

(3)

Mzdové tarify pre jednotlivé odvetvia, druhy prác, skupiny pracovníkov a príplatky

k tarifám schvaľujú na základe zásad ustanovených podľa odseku 1 ministerstvá práce

a sociálnych vecí Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky.

(4)

Pracovníkom s mimoriadnymi schopnosťami a vynikajúcimi pracovnými výsledkami možno

priznať osobné platy prevyšujúce až o 50 % príslušné mzdové tarify, a ak ide o tarify

ustanovené rozpätím sadzieb, ich hornú hranicu. Konkrétne podmienky ustanovujú mzdové

predpisy.

§ 15

Mzdové formy

(1)

O forme mzdy a spôsobe jej uplatnenia rozhoduje organizácia podľa

§ 113 ods. 2 Zákonníka práce

a ďalších ustanovení tejto vyhlášky. Vychádza pritom z výsledkov technicko-ekonomických

rozborov pracovných podmienok a dosahovaných výsledkov práce na jednotlivých pracoviskách.

(2)

Na správne uplatňovanie základných mzdových foriem, prémií, odmien a podielov na

hospodárskych výsledkoch vydávajú podľa potreby orgány hospodárskeho riadenia, prípadne

ministerstvá práce a sociálnych vecí Českej socialistickej republiky a Slovenskej

socialistickej republiky metodické odporúčania; ústredné orgány národných republík

môžu na tento účel vydať aj záväzné pokyny. Federálne Ministerstvo práce a sociálnych

vecí môže ustanoviť zásady na zabezpečenie jednotného postupu.

(3)

Podmienky pre poskytovanie prémií, odmien a podielov na hospodárskych výsledkoch

vedúcim (riaditeľom) štátnych organizácií určí v rámci mzdových predpisov priamo nadriadený

orgán a vedúcim iných organizácií na to podľa osobitných predpisov oprávnený orgán.

(4)

Organizácia musí sústavne preverovať účinnosť mzdových foriem s cieľom zvyšovať ich

pobádavosť a prispôsobovať ich potrebám technického rozvoja a zmenám technicko-organizačnej

úrovne výrobného a pracovného procesu. Ak nepôsobí mzdová forma alebo spôsob jej uplatnenia

ekonomicky žiadúcim smerom alebo ak nie je v súlade so zámermi vývoja miezd, musí

sa zmeniť, prípadne nahradiť inou.

§ 16

Základné formy mzdy

(1)

Na pracoviskách, na ktorých možno vopred určiť pracovný postup, určiť normy spotreby

práce, sledovať množstvo a kvalitu vykonanej práce a kde sú splnené i ostatné predpoklady,

najmä kde je zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, sa používa individuálna

alebo kolektívna úkolová mzda.

(2)

Pri používaní úkolovej mzdy musí organizácia dbať, aby miera závislosti zárobku od

plnenia noriem spotreby práce bola určená najmä so zreteľom na kvalitu týchto noriem

a potreby mzdovej diferenciácie.

(3)

Časová mzda sa používa na odmeňovanie prác, pri ktorých nie sú splnené predpoklady

pre uplatnenie úkolovej mzdy podľa odseku 1 alebo pri ktorých je výkon určený chodom

prevádzkového (výrobného) zariadenia, technologickým procesom a organizáciou práce,

prípadne pri ktorých by bolo uplatnenie úkolovej mzdy nehospodárne.

(4)

Na zabezpečenie žiadúcich proporcií medzi kvantitatívnymi a kvalitatívnymi výsledkami

práce môže organizácia používať účelné kombinácie základných foriem mzdy s prémiami

a odmenami.

(5)

Na pracoviskách, kde sú pre to vytvorené predpoklady, najmä v organizáciách zabezpečujúcich

obchodnú činnosť a služby obyvateľstvu možno s ohľadom na prevádzkovú potrebu a lepšie

uspokojovanie potrieb obyvateľstva určiť pracovníkom mzdu alebo jej časť percentným

podielom z tržieb, prípadne z iných ukazovateľov vyjadrujúcich výsledky ich práce

(podielová a zmiešaná mzda), a to za podmienok ustanovených v mzdových predpisoch.

§ 17

Prémie

(1)

Organizácia môže poskytovať prémie za výsledky práce, ktoré možno vyjadriť vopred

určenými technickými alebo ekonomickými ukazovateľmi a ktoré pracovníci ovplyvňujú

alebo za splnenie ktorých zodpovedajú.

(2)

Výška prémie a jej priebeh musia byť závislé od plnenia určených ukazovateľov a úmerné

dosiahnutému ekonomickému prínosu a vytváraným zdrojom.

(3)

Konkrétne podmienky prémiovania sa upravujú prémiovými poriadkami, ktoré vydá vedúci

(riaditeľ) organizácie.

§ 18

Odmeny

(1)

Za mimoriadne pracovné výsledky a za úspešné a iniciatívne plnenie pracovných úloh

môžu organizácie pracovníkom poskytovať odmeny.

(2)

Vedúci (riaditelia) organizácií môžu splnomocniť vedúcich (riaditeľov) závodov a

prevádzok, majstrov, prípadne iných vedúcich pracovníkov, aby z prostriedkov organizácie

(z tzv. fondov vedúcich) operatívne poskytovali odmeny za mimoriadne pracovné výsledky

a za mimoriadne práce vykonané v prospech príslušného útvaru.

(3)

Konkrétne podmienky pre poskytovanie odmien a zriaďovanie a používanie fondov podľa

predchádzajúceho odseku určí vedúci (riaditeľ) organizácie.

*)

§ 19

Pri poskytovaní prémií a odmien musí organizácia postupovať tak, aby nedochádzalo

k dvojakému odmeňovaniu tých istých pracovných výsledkov.

§ 20

(1)

Hospodárske organizácie môžu pracovníkom poskytovať podiely na hospodárskych výsledkoch,

a to ako podiely na celkových hospodárskych výsledkoch organizácie, prípadne aj ako

podiely na hospodárskych výsledkoch vnútropodnikových útvarov uvedených v

§ 21 ods. 2

.

(2)

Ak sa pracovný pomer skončí pred uplynutím obdobia, za ktoré sa podiely poskytujú,

patrí pracovníkovi pomerná časť podielu len vtedy, ak došlo k rozviazaniu pracovného

pomeru výpoveďou zo strany organizácie podľa

§ 46 ods. 1 písm. a) až d)

alebo zo strany pracovníka výpoveďou podľa

§ 51 ods. 1

alebo okamžitým zrušením pracovného pomeru podľa

§ 54 Zákonníka práce

alebo dohodou z dôvodov uvedených v týchto ustanoveniach.

§ 21

(1)

Podiely na celkových hospodárskych výsledkoch organizácie možno poskytovať všetkým

pracovníkom, ktorí sa svojou dobrou prácou o ne zaslúžili.

(2)

V organizáciách, v ktorých možno spoľahlivo zisťovať výsledky hospodárenia jednotlivých

závodov a hospodárskych stredísk, možno poskytovať pracovníkom popri podieloch podľa

odseku 1 aj podiely na hospodárskych výsledkoch týchto útvarov.

§ 22

Pracovníkom odborových riaditeľstiev

*)

možno poskytovať podiely na hospodárskych výsledkoch dosiahnutých všetkými podriadenými

organizáciami. Podiely môžu byť vyplatené, len pokiaľ boli splnené za vlastnú činnosť

odborového riaditeľstva všetky podmienky podľa

§ 23 ods. 2

a dodržal sa za celú hospodársku jednotku záväzný limit.

§ 23

(1)

Výška podielov na hospodárskych výsledkoch sa určí na základe zhodnotenia hospodárskych

výsledkov za uplynulý rok. Podiely na hospodárskych výsledkoch hospodárskych stredísk

môžu sa určiť na základe výsledkov zistených za kratšie obdobie.

(2)

Podiely na hospodárskych výsledkoch sa môžu vyplácať, len ak organizácia má potrebný

zdroj (fond pracujúcich alebo fond odmien) na ich výplatu a ak splní za obdobie, za

ktoré sa podiely poskytujú, tieto podmienky

a)

dodrží záväzný limit,

b)

zachová určenú minimálnu výšku rezervného fondu,

**)

c)

vykoná určený minimálny prídel do fondu kultúrnych a sociálnych potrieb,

***)

d)

vykoná krátenie podielov o sumy, ktoré zodpovedajú nesplneným povinnostiam organizácie

pri financovaní obežných prostriedkov.

†)

(3)

Podiely na hospodárskych výsledkoch musí organizácia čiastočne krátiť, prípadne ich

neposkytuje, ak nesplní záväzné úlohy (vrátane mimoriadnych záväzných úloh)

††)

a ak nedodrží okrem záväzného limitu mzdových prostriedkov ďalšie záväzné limity.

††)

(4)

Organizácia je povinná preukázať peňažnému ústavu pred výplatou podielov na hospodárskych

výsledkoch, že splnila podmienky uvedené v odseku 2.

(5)

Výška podielov na hospodárskych výsledkoch jednotlivých pracovníkov sa určí diferencovane

podľa ich zodpovednosti a zásluh o dosiahnuté hospodárske výsledky.

(6)

Podrobné podmienky pre poskytovanie podielov na hospodárskych výsledkoch sa upravujú

v kolektívnych zmluvách; v nich sa najmä určí vzájomný pomer výšky podielov pracovníkov

zainteresovaných na celkových hospodárskych výsledkoch organizácie aj na výsledkoch

vnútropodnikových útvarov, ustanoví sa spôsob určenia výšky podielov, a v ktorých

prípadoch a z akých dôvodov sa podiely krátia alebo neposkytujú. V organizáciách,

v ktorých nie sú uzavreté kolektívne zmluvy, určí podrobné podmienky vedúci (riaditeľ)

organizácie po dohode s príslušným odborovým orgánom.

§ 24

Pri ustanovení a zmenách noriem spotreby práce podľa

§ 114 Zákonníka práce

postupujú organizácie tak, aby

a)

výkonové normy, normy obsluhy a početných stavov boli určované ako zdôvodnené normy,

určené objektívnymi metódami pre racionálnu organizáciu pracovného procesu a na základe

rozboru technicko-organizačných podmienok tak, aby vyjadrovali nevyhnutnú spotrebu

pracovného času,

b)

normovanie bolo dôsledne spojované s racionalizáciou práce, smerujúcou k takému usporiadaniu

pracovného procesu, ktoré zabezpečí, že za danej technickej úrovne výrobného a pracovného

procesu a ostatných podmienok sa dosiahne hospodárne využitie pracovných síl pri najúčelnejšom

využití zariadení a materiálu, pri žiadúcej kvalite výsledkov práce a súčasnom zabezpečení

vysokej kultúry práce a pracovného prostredia,

c)

pracovná operácia a normy boli sústavne preverované so zameraním na rozhodujúce činnosti

a pracoviská na organizačne zaostávajúce úseky činnosti a aby nezdôvodnené normy sa

nahradzovali zdôvodnenými normami,

d)

pri rozbore plnenia ustanovených noriem bolo preverované, či k úsporám času nedochádza

porušovaním zásad bezpečnosti a hygieny práce, predpísanej technológie a kvality alebo

na úkor spotreby materiálu, nástrojov a pod.

§ 25

Normy spotreby práce a ich zmeny schvaľuje a vyhlasuje vedúci (riaditeľ) organizácie.

Ak sú normy určené na základe normatívnych podkladov, vyhlasujú sa len tieto podklady.

Normy a normatívy schválené a vyhlásené orgánom hospodárskeho riadenia nahrádzajú

normy a normatívy používané v organizácii, pokiaľ tieto normy nie sú pokrokovejšie

vzhľadom na dosiahnutú technicko-organizačnú úroveň výrobného a pracovného procesu.

§ 26

(1)

Pri zmene spotreby pracovného času na základe vynálezu alebo zlepšovacieho návrhu

pracovníka, ktorý prácu vykonáva, určí sa norma zodpovedajúca novým podmienkam a pracovník

sa odmení podľa príslušných predpisov;

*)

obdobne sa postupuje pri realizácii návrhov na úsporu práce, ktoré neboli podané

ako zlepšovacie návrhy.

(2)

Pri zavádzaní novej výroby (činnosti), technológie a pracovných metód, prípadne pri

prácach sezónneho charakteru sa určia dočasné normy s časovo obmedzenou platnosťou,

spravidla na čas nepresahujúci 3 mesiace, prípadne na obdobie sezóny alebo kampane.

§ 27

Na zabezpečenie žiadúcej úrovne normovania spotreby práce vydávajú orgány hospodárskeho

riadenia, prípadne ministerstvá práce a sociálnych vecí Českej socialistickej republiky

a Slovenskej socialistickej republiky podľa potreby metodické odporúčania; ústredné

orgány národných republík môžu vydať na tento účel aj záväzné pokyny. Federálne Ministerstvo

práce a sociálnych vecí môže vydať zásady na zabezpečenie jednotného postupu.

§ 28

(1)

Uskutočňovanie mzdovej politiky musí byť spojené so sústavným sledovaním vývoja miezd

a kontrolou dodržiavania mzdových predpisov a ustanovení tejto vyhlášky. Je preto

povinnosťou

a)

organizácií sledovať a vyhodnocovať plnenie plánu práce a kolektívnych zmlúv a účinnosť

odmeňovania práce, kontrolovať vo vnútropodnikových útvaroch dodržiavanie mzdových

a ostatných predpisov o odmeňovaní pracovníkov v pracovnoprávnych vzťahoch a vykonávať

opatrenia na nápravu zistených nedostatkov,

b)

odborových riaditeľstiev a národných výborov kontrolovať, či podriadené organizácie

neprekračujú záväzný limit a zdroje na odmeňovanie, zabezpečujú súlad medzi odmenou

za prácu a pracovnými výsledkami a dodržiavajú ostatné ustanovenia tejto vyhlášky,

mzdové a ostatné predpisy o odmeňovaní pracovníkov v pracovnoprávnych vzťahoch, a

preverovať účinnosť odmeňovania práce a pôsobenia nástrojov mzdovej regulácie,

c)

ústredných orgánov a krajských národných výborov vykonávať voči svojim priamo podriadeným

organizáciám kontrolu v rozsahu uvedenom pod písmenom b), kontrolovať, ako ostatné

organizácie a orgány vo svojej pôsobnosti plnia povinnosti uvedené pod písmenami a)

a b), a organizovať vykonávanie tematickej previerky zameranej na aktuálne problémy

v oblasti miezd,

d)

ministerstiev práce a sociálnych vecí Českej socialistickej republiky a Slovenskej

socialistickej republiky vykonávať prostredníctvom svojich orgánov v organizáciách

a ich nadriadených orgánoch kontrolu zameranú predovšetkým na zabezpečovanie vývoja

miezd podľa ustanovení druhej časti a na využívanie mzdových prostriedkov v súlade

s ustanoveniami tretej časti tejto vyhlášky a ostatných predpisov, na dodržiavanie

mzdových a ostatných predpisov o odmeňovaní pracovníkov v pracovnoprávnych vzťahoch

a na plnenie povinností spojených so mzdovou kontrolou, zabezpečovať metodickú pomoc

a koordinovať mzdovú kontrolu a spracúvať informácie pre potreby ústredných vedeckých

orgánov.

(2)

Orgány vykonávajúce mzdovú kontrolu sú pri výkone svojej funkcie oprávnené

a)

vstupovať do priestorov organizácií a vyžadovať potrebné doklady, informácie a vytvorenie

ostatných podmienok pre výkon kontroly,

b)

prerokúvať výsledky kontrol so zodpovednými pracovníkmi organizácií alebo ich nadriadených

orgánov,

c)

požadovať uskutočnenie opatrení na nápravu zistených nedostatkov, prípadne také opatrenia

ukladať,

d)

požadovať podľa príslušných predpisov uloženie opatrení voči zodpovedným pracovníkom

organizácií alebo ich nadriadených orgánov, prípadne také opatrenia ukladať.

§ 29

(1)

Štátna banka československá (ďalej len „banka“) v rámci plnenia svojich ekonomických

funkcií

a)

spoluúčastní sa na zabezpečovaní vývoja miezd podľa zámerov štátneho plánu predovšetkým

uplatňovaním svojich ekonomických nástrojov (úveru, úroku); nimi ovplyvňuje výšku

celkových zdrojov organizácií, a tým aj vývoj zdrojov na odmeňovanie;

b)

sleduje následne, či hospodárske a príspevkové organizácie neprekračujú záväzný limit

a zdroje na odmeňovanie; ak zistí, že organizácia prekračuje záväzný limit alebo zdroje

na odmeňovanie, požiada orgán nadriadený organizácii, aby uskutočnil opatrenia podľa

§ 11

; okrem toho v prípadoch, keď prekročenie záväzného limitu alebo zdroja na odmeňovanie

ohrozí návratnosť poskytnutých úverov, bezodkladne uplatní úverové a úrokové sankcie;

ak návratnosť úverov nie je ohrozená, pristúpi k uplatneniu úverových a úrokových

sankcií po dohode s orgánom nadriadeným organizácii;

c)

uvoľní organizácii mzdové prostriedky len v určenom rozsahu, ak ju o to požiada orgán

nadriadený organizácii (

§ 11 ods. 5

);

d)

neuvoľní organizácii prostriedky na výplatu podielov na hospodárskych výsledkoch,

ak nepreukáže splnenie podmienok podľa

§ 23 ods. 2

, prípadne podľa

§ 22

;

e)

poskytne organizácii, ktorá má dočasný nedostatok prostriedkov, na jej žiadosť úver

na mzdy, prípadne len do výšky zaručených miezd (

§ 12

); ak je ohrozená návratnosť úveru na mzdy, poskytne tento úver na finančne krytú

záruku orgánu nadriadeného organizácii.

(2)

V prípadoch, keď je organizácia finančne spojená s iným peňažným ústavom než s bankou,

plní úlohy uvedené v odseku 1 tento peňažný ústav.

§ 30

Mzdové predpisy vydávajú ústredné orgány pre podriadené organizácie, prípadne i pre

organizácie riadené alebo spravované národnými výbormi so súhlasom Ministerstva práce

a sociálnych vecí Českej socialistickej republiky alebo Ministerstva práce a sociálnych

vecí Slovenskej socialistickej republiky; ak ide o úpravu mzdových podmienok pre skupiny

pracovníkov vyskytujúcich sa v pôsobnosti viacerých ústredných orgánov, vydá príslušný

mzdový predpis Ministerstvo práce a sociálnych vecí Českej socialistickej republiky

alebo Ministerstvo práce a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky alebo

ústredný orgán nimi splnomocnený.

§ 31

Výnimky z predchádzajúcich ustanovení tejto vyhlášky môžu po prerokovaní s federálnym

Ministerstvom práce a sociálnych vecí v odôvodnených prípadoch povoliť v súčinnosti

s príslušnými odborovými orgánmi Ministerstva práce a sociálnych vecí Českej socialistickej

republiky a Slovenskej socialistickej republiky.

§ 32

Pôsobnosť patriacu podľa tejto vyhlášky ústredným orgánom Českej socialistickej republiky

alebo Slovenskej socialistickej republiky vykonávajú federálne ústredné orgány voči

svojim podriadeným organizáciám; pôsobnosť podľa

tretej časti

vykonávajú a mzdové predpisy podľa

§ 30

vydávajú so súhlasom federálneho Ministerstva práce a sociálnych vecí.

§ 33

Pri príprave, vydávaní a uskutočňovaní zásadných mzdových opatrení treba postupovať

na všetkých stupňoch riadenia v súlade s predpismi, ktoré upravujú účasť odborových

orgánov v tejto oblasti.

*)

§ 34

Organizácie, ktoré podliehajú dani zo zisku, prevedú zostatok fondu pracujúcich vykázaný

k 31. decembru 1969 do fondu odmien.

§ 35

Zrušujú sa

a)

vyhláška

č. 101/1966 Zb.

o odmeňovaní práce v novej sústave plánovitého riadenia národného hospodárstva; nároky

a povinnosti, ktoré vznikli do 31. decembra 1969 sa posudzujú ešte podľa tejto vyhlášky;

b)

vyhláška

č. 131/1967 Zb.

o prehĺbení hmotnej zainteresovanosti vedúcich pracovníkov hospodárskych organizácií;

usporiadanie zostatkov osobných účtov vedúcich pracovníkov sa vykoná ešte podľa tejto

vyhlášky.

§ 36

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1970.