OZNÁMENIE 173/1997 Z. z. Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

Článok 2

Dane, na ktoré sa zmluva vzťahuje

1.

Táto zmluva sa vzťahuje na dane z príjmu a z majetku ukladané v mene každého zo zmluvných

štátov alebo jeho nižších správnych útvarov, alebo miestnych orgánov, nech je spôsob

ich vyberania akýkoľvek.

2.

Za dane z príjmu a z majetku sa považujú všetky dane vyberané z celkového príjmu,

z celkového majetku alebo z časti príjmov alebo majetku vrátane daní zo zisku zo scudzenia

hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, ako aj daní z prírastku majetku.

3.

Súčasné dane, na ktoré sa zmluva vzťahuje, sú

a)

v Slovenskej republike

i)

daň z príjmov fyzických osôb,

ii)

daň z príjmov právnických osôb,

iii)

daň z nehnuteľností,

(ďalej len „slovenská daň“),

b)

na Ukrajine

i)

daň z príjmov (zisku) podnikov,

ii)

daň z príjmov občanov,

iii)

daň z majetku podnikov,

iv)

daň z nehnuteľného majetku občanov,

(ďalej len „ukrajinská daň“).

4.

Táto zmluva sa vzťahuje aj na všetky dane rovnakého alebo podobného druhu, ktoré

sa budú ukladať niektorým zo zmluvných štátov po podpísaní tejto zmluvy popri súčasných

daniach tohto zmluvného štátu alebo namiesto nich. Príslušné úrady zmluvných štátov

si navzájom oznámia podstatné zmeny, ktoré sa vykonali v ich príslušných daňových

zákonoch.

Článok 3

Všeobecné definície

1.

Na účely tejto zmluvy, ak súvislosť nevyžaduje odlišný výklad,

a)

výrazy „jeden zmluvný štát“ a „druhý zmluvný štát“ označujú podľa prípadu Slovenskú

republiku alebo Ukrajinu,

b)

výraz „Slovensko“ označuje Slovenskú republiku, použitý v zemepisnom zmysle označuje

jej územie, na ktorom Slovenská republika vykonáva svoju suverenitu, suverénne práva

alebo súdnu právomoc v súlade s medzinárodným právom a na ktorom platia jej zákony

týkajúce sa daní,

c)

výraz „Ukrajina“ použitý v zemepisnom zmysle označuje územie Ukrajiny, jej kontinentálny

šelf a jej výlučnú (morskú) ekonomickú zónu, ako aj akékoľvek iné územie za hranicami

výsostných vôd Ukrajiny, ktoré sa v súlade s medzinárodným právom definuje alebo sa

môže definovať ako územie, na ktorom sa môžu vykonávať práva Ukrajiny týkajúce sa

morského dna, jeho podložia a ich prírodných zdrojov,

d)

výraz „daň“ označuje podľa prípadu slovenskú daň alebo ukrajinskú daň,

e)

výraz „osoba“ zahŕňa fyzickú osobu, spoločnosť a všetky iné združenia osôb,

f)

výraz „spoločnosť“ označuje akúkoľvek právnickú osobu alebo združenie osôb, ktoré

sa na účely zdanenia považujú za právnickú osobu,

g)

výrazy „podnik jedného zmluvného štátu“ a „podnik druhého zmluvného štátu“ označujú

podľa okolnosti podnik prevádzkovaný rezidentom jedného zmluvného štátu a podnik prevádzkovaný

rezidentom druhého zmluvného štátu,

h)

výraz „štátny príslušník“ označuje akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá má štátne občianstvo

zmluvného štátu, a akúkoľvek právnickú osobu, osobnú obchodnú spoločnosť alebo združenie

zriadené podľa práva platného v tomto štáte,

i)

výraz „medzinárodná doprava“ označuje akúkoľvek dopravu uskutočňovanú loďou, člnom,

lietadlom, železnicou alebo cestným vozidlom, prevádzkovanú podnikom, ktorý je rezidentom

zmluvného štátu, ak sa takáto doprava neprevádzkuje len medzi miestami v druhom zmluvnom

štáte,

j)

výraz „príslušný úrad“ označuje

i)

v prípade Slovenskej republiky ministra financií alebo jeho splnomocneného zástupcu,

ii)

v prípade Ukrajiny ministerstvo financií alebo ním splnomocneného zástupcu.

2.

Každý výraz, ktorý nie je v zmluve definovaný, bude mať pri aplikácii tejto zmluvy

zmluvným štátom význam, aký mu patrí podľa práva tohto štátu, ktoré upravuje dane,

na ktoré sa vzťahuje táto zmluva, ak súvislosť nevyžaduje odlišný výklad.

Článok 4

Rezident

1.

Na účely tejto zmluvy výraz „rezident jedného zmluvného štátu“ označuje osobu, ktorá

podľa práva tohto štátu podlieha v tomto štáte zdaneniu z dôvodu svojho bydliska,

stáleho pobytu, miesta vedenia, miesta registrácie alebo iného podobného kritéria.

Tento výraz však nezahŕňa osobu, ktorá podlieha zdaneniu v tomto štáte iba z dôvodu

príjmu zo zdrojov v tomto štáte alebo z majetku umiestneného v tomto štáte.

2.

Ak je fyzická osoba podľa ustanovení odseku 1 tohto článku rezidentom v oboch zmluvných

štátoch, určí sa jej postavenie takto

a)

predpokladá sa, že táto osoba je rezidentom v tom zmluvnom štáte, v ktorom má stály

byt; ak má stály byt v oboch štátoch, predpokladá sa, že je rezidentom v tom zmluvnom

štáte, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životne dôležitých

záujmov),

b)

ak nemožno určiť, v ktorom štáte má táto osoba stredisko svojich životne dôležitých

záujmov, alebo ak nemá stály byt v žiadnom štáte, predpokladá sa, že je rezidentom

v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa obvykle zdržiava,

c)

ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo v žiadnom z nich, predpokladá

sa, že je rezidentom v tom štáte, ktorého je štátnym občanom,

d)

ak je táto osoba štátnym občanom oboch štátov alebo žiadneho z nich, príslušné úrady

zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou dohodou.

3.

V prípade, že iná osoba ako fyzická osoba je podľa ustanovení odseku 1 rezidentom

v oboch zmluvných štátoch, predpokladá sa, že je rezidentom v tom zmluvnom štáte,

v ktorom sa nachádza miesto jej skutočného vedenia.

Článok 5

Stála prevádzkareň

1.

Na účely tejto zmluvy výraz „stála prevádzkareň“ označuje trvalé zariadenie na podnikanie,

ktorého prostredníctvom podnik úplne alebo sčasti vykonáva podnikateľskú činnosť.

2.

Výraz „stála prevádzkareň“ zahŕňa najmä

a)

miesto vedenia,

b)

závod,

c)

kanceláriu,

d)

továreň,

e)

dielňu,

f)

baňu, nálezisko ropy alebo plynu, lom alebo iné miesto, kde sa ťažia prírodné zdroje.

3.

Výraz „stála prevádzkareň“ zahŕňa aj stavenisko alebo stavbu, montáž, alebo inštalačný

projekt, alebo s nimi spojenú dozornú činnosť, alebo zariadenie, alebo stavbu na výskum

prírodných zdrojov, ale len vtedy, ak takéto stavenisko, projekt, činnosť, zariadenie

alebo stavba na výskum prírodných zdrojov trvajú dlhšie ako 12 mesiacov v akomkoľvek

dvanásťmesačnom období.

4.

Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku výraz „stála prevádzkareň“

nezahŕňa

a)

zariadenie, ktoré sa využíva iba na účely uskladnenia, vystavenia alebo dodania tovaru

alebo výrobkov patriacich podniku,

b)

zásobu tovaru alebo výrobkov patriacich podniku, ktorá sa udržiava iba na účely uskladnenia,

vystavenia alebo dodania,

c)

zásobu tovaru alebo výrobkov patriacich podniku, ktorá sa udržiava iba na účely spracovania

iným podnikom,

d)

trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely nákupu tovaru alebo

výrobkov alebo na účely zhromažďovania informácií pre podnik,

e)

trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely poskytovania iných

činností, ktoré majú pre podnik prípravný alebo pomocný charakter,

f)

trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely vykonávania akýchkoľvek

spojených činností uvedených v písmenách a) až e), ak celková činnosť trvalého miesta

na podnikanie vyplývajúca z tohto spojenia má prípravný alebo pomocný charakter.

5.

Ak bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 osoba – iná ako nezávislý zástupca v zmysle

odseku 6 – koná v zmluvnom štáte v mene podniku a má a obvykle aj používa v zmluvnom

štáte právomoc uzatvárať zmluvy v mene podniku, predpokladá sa, že tento podnik má

stálu prevádzkareň v tomto štáte vo vzťahu k všetkým činnostiam, ktoré táto osoba

vykonáva pre podnik, ak sa jej činnosti neobmedzujú na činnosti uvedené v odseku 4,

ktoré keby sa uskutočňovali prostredníctvom trvalého zariadenia na podnikanie, by

nezakladali existenciu stálej prevádzkarne podľa ustanovení tohto odseku.

6.

Nepredpokladá sa, že podnik má stálu prevádzkareň v druhom zmluvnom štáte len preto,

že v tomto štáte vykonáva podnikateľskú činnosť prostredníctvom makléra, generálneho

komisionára alebo iného nezávislého zástupcu, ak tieto osoby konajú v rámci svojej

riadnej činnosti.

7.

Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, ovláda spoločnosť

alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte alebo

ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť v tomto druhom zmluvnom štáte (či už prostredníctvom

stálej prevádzkarne alebo inak), neurobí sama osebe zo žiadnej tejto spoločnosti stálu

prevádzkareň druhej spoločnosti.

Článok 6

Príjmy z nehnuteľného majetku

1.

Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu z nehnuteľného majetku (vrátane

príjmov z poľnohospodárstva a lesníctva) umiestneného v druhom zmluvnom štáte, sa

môžu zdaniť v tomto druhom štáte.

2.

Výraz „nehnuteľný majetok“ má taký význam, aký má podľa zákonov zmluvného štátu,

v ktorom je tento majetok umiestnený. Tento výraz v každom prípade zahŕňa príslušenstvo

nehnuteľného majetku, živý a mŕtvy inventár používaný v poľnohospodárstve a lesníctve,

práva, pre ktoré platia ustanovenia občianskeho práva vzťahujúce sa na pozemky, právo

užívania nehnuteľného majetku a práva na premenlivé alebo na pevné platby za ťažbu

alebo za povolenie na ťažbu nerastných ložísk, prameňov a iných prírodných zdrojov;

lode, člny, lietadlá, železničné a cestné vozidlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.

3.

Ustanovenia odseku 1 sa použijú aj na príjmy z priameho užívania, nájmu alebo z akéhokoľvek

iného spôsobu užívania nehnuteľného majetku.

4.

Ustanovenia odsekov 1 a 3 sa použijú aj na príjmy z nehnuteľného majetku podniku

a na príjmy z nehnuteľného majetku užívaného na výkon nezávislých povolaní.

Článok 7

Zisky podnikov

1.

Zisky podniku jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, ak tento

podnik nevykonáva podnikateľskú činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej

prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená. Ak podnik vykonáva podnikateľskú činnosť týmto

spôsobom, môžu sa zisky podniku zdaniť v druhom štáte, ale iba v takom rozsahu, v

akom ich možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni.

2.

Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva podnikateľskú činnosť v druhom zmluvnom

štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, určia sa s výnimkou

ustanovení odseku 3 v každom zmluvnom štáte tejto stálej prevádzkarni zisky, ktoré

by mohla docieliť, keby ako samostatný podnik vykonávala rovnaké alebo obdobné činnosti

za rovnakých alebo obdobných podmienok a keby bola úplne nezávislá od podniku, ktorého

je stálou prevádzkarňou.

3.

Pri určení ziskov stálej prevádzkarne sa povoľuje odpočítať preukázané náklady vynaložené

na ciele sledované touto stálou prevádzkarňou vrátane nákladov na vedenie a všeobecných

správnych nákladov nezávisle od toho, či vznikli v štáte, v ktorom je táto stála prevádzkareň

umiestnená, alebo inde.

4.

Ak je v niektorom zmluvnom štáte obvyklé určiť zisky, ktoré sa majú pripočítať stálej

prevádzkarni, na základe úmerného rozdelenia celkových ziskov podniku jeho rôznym

častiam, ustanovenie odseku 2 nevylučuje, aby tento zmluvný štát určil zisky, ktoré

sa majú zdaniť týmto obvyklým rozdelením; použitý spôsob rozdelenia musí byť však

taký, aby výsledok bol v súlade so zásadami ustanovenými v tomto článku.

5.

Stálej prevádzkarni sa nepripočítavajú žiadne zisky na základe skutočnosti, že iba

nakupovala tovar alebo výrobky pre podnik.

6.

Zisky, ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkarni, sa na účely predchádzajúcich

odsekov určia každý rok rovnakým spôsobom, ak neexistujú dostatočné dôvody na iný

postup.

7.

V prípade, že zisky zahŕňajú druhy príjmov, ktoré sú uvedené osobitne v iných článkoch

tejto zmluvy, nebudú ustanovenia týchto článkov dotknuté ustanoveniami tohto článku.

Článok 8

Medzinárodná doprava

1.

Zisky, ktoré poberá rezident zmluvného štátu z prevádzkovania lodí, člnov, lietadiel,

železničných a cestných vozidiel v medzinárodnej doprave, podliehajú zdaneniu len

v tomto zmluvnom štáte.

2.

Na účely tohto článku zisky z prevádzkovania lodí, člnov a lietadiel v medzinárodnej

doprave zahŕňajú

a)

príjmy z prenájmu prázdnych lodí alebo lietadiel a

b)

zisky z využívania, udržiavania alebo z prenájmu kontajnerov (vrátane trajlerov a

súvisiacich zariadení na prepravu kontajnerov), ktoré sa využívajú na prepravu tovaru

alebo výrobkov; ak je takýto prenájom alebo takéto využívanie, udržiavanie alebo prenájom

náhodné vo vzťahu k prevádzkovaniu lodí, člnov alebo lietadiel v medzinárodnej doprave,

podľa toho, o aký prípad ide.

3.

Ak rezident zmluvného štátu v súlade s ustanovením odseku 1 tohto článku poberá zisky

z účasti na poole, spoločnej prevádzke alebo medzinárodnej prevádzkovej organizácii,

podliehajú zisky takéhoto rezidenta zdaneniu len v zmluvnom štáte, ktorého je rezidentom.

Článok 9

Spoločné podniky

V prípade, ak

a)

sa podnik jedného zmluvného štátu priamo alebo nepriamo podieľa na riadení, kontrole

alebo na majetku podniku druhého zmluvného štátu alebo

b)

tie isté osoby sa priamo alebo nepriamo podieľajú na riadení, kontrole alebo na majetku

podniku jedného zmluvného štátu aj podniku druhého zmluvného štátu

a ak sú v týchto prípadoch oba podniky vo svojich obchodných alebo finančných vzťahoch

viazané podmienkami, ktoré sa dohodli alebo im boli uložené a ktoré sa líšia od podmienok,

ktoré by sa dohodli medzi nezávislými podnikmi, možno akékoľvek zisky, ktoré by bez

týchto podmienok dosiahol jeden z podnikov, ale vzhľadom na tieto podmienky ich nedosiahol,

zahrnúť do ziskov tohto podniku a následne zdaniť.

Článok 10

Dividendy

1.

Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, rezidentovi

druhého zmluvného štátu, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.

2.

Tieto dividendy však možno zdaniť aj v zmluvnom štáte, v ktorom je spoločnosť, ktorá

ich vypláca, rezidentom, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak je však príjemca

skutočným vlastníkom dividend, takto uložená daň nepresiahne 10 % hrubej sumy dividend.

Tento odsek sa nedotýka zdanenia ziskov spoločnosti, z ktorých sa dividendy vyplácajú.

3.

Výraz „dividendy“ použitý v tomto článku označuje príjmy z akcií alebo z iných práv

s výnimkou pohľadávok, z podielov na zisku, ako aj príjmy z iných práv na spoločnosti,

ktoré sa zdaňujú rovnakým spôsobom ako príjmy z akcií podľa daňových predpisov štátu,

v ktorom je spoločnosť, ktorá rozdeľuje zisk, rezidentom.

4.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 tohto článku sa nepoužijú, ak skutočný vlastník dividend,

ktorý je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom

je rezidentom spoločnosť vyplácajúca dividendy, podnikateľskú činnosť prostredníctvom

stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, alebo ak vykonáva v tomto druhom štáte

nezávislé povolanie zo stálej základne tam umiestnenej a ak účasť, pre ktorú sa dividendy

vyplácajú, sa skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň alebo na túto stálu základňu.

V takomto prípade sa použijú ustanovenia

článku 7

alebo

14

podľa toho, o aký prípad ide.

5.

Ak spoločnosť, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, dosahuje zisky alebo

príjmy z druhého zmluvného štátu, môže tento druhý štát oslobodiť dividendy vyplácané

spoločnosťou od dane s výnimkou prípadov, ak sa tieto dividendy vyplácajú rezidentovi

tohto druhého štátu alebo ak sa účasť, pre ktorú sa dividendy vyplácajú, skutočne

viaže na stálu prevádzkareň alebo stálu základňu, ktorá je umiestnená v tomto druhom

štáte, a nemôže ani podrobiť zisky spoločnosti dani z nerozdelených ziskov, aj keď

vyplácané dividendy alebo nerozdelené zisky úplne alebo sčasti pozostávajú zo ziskov

alebo z príjmov dosiahnutých v tomto štáte.

Článok 11

Úroky

1.

Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte, ktoré poberá rezident druhého zmluvného

štátu, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.

2.

Takéto úroky však možno zdaniť aj v tom zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj, a to

podľa právnych predpisov tohto štátu, ak je však príjemca skutočným vlastníkom úrokov,

takto uložená daň nepresiahne 10 % hrubej sumy úrokov.

3.

Výraz „úroky“ použitý v tomto článku označuje príjmy z pohľadávok akéhokoľvek druhu

zabezpečených či nezabezpečených záložným právom na nehnuteľnosti, či majú alebo nemajú

právo účasti na zisku dlžníka, a najmä príjmy z vládnych cenných papierov a príjmy

z obligácií alebo z dlhopisov vrátane prémií a výher spojených s týmito cennými papiermi,

obligáciami alebo s dlhopismi. Pokuty za oneskorenú platbu sa na účely tohto článku

nepovažujú za úroky.

4.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník úrokov, ktorý je rezidentom

v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú úroky zdroj,

podnikateľskú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená,

alebo vykonáva v tomto druhom štáte nezávislé povolanie zo stálej základne tam umiestnenej

a ak pohľadávka, z ktorej sa úroky platia, sa skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň

alebo na túto stálu základňu. V takomto prípade sa použijú ustanovenia

článku 7

alebo

14

podľa toho, o aký prípad ide.

5.

Predpokladá sa, že úroky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak platiteľom je tento štát

sám, jeho nižší správny útvar, miestny orgán alebo rezident tohto štátu. Ak však osoba

platiaca úroky, či už je alebo nie je rezidentom v niektorom zmluvnom štáte, má v

zmluvnom štáte stálu prevádzkareň alebo stálu základňu, v súvislosti s ktorou vzniklo

zadlženie, z ktorého sa platia úroky, ktoré idú na ťarchu tejto stálej prevádzkarne

alebo stálej základne, potom sa za zdroj takýchto úrokov považuje štát, v ktorom je

stála prevádzkareň alebo stála základňa umiestnená.

6.

Ak suma úrokov vzťahujúcich sa na pohľadávku, z ktorej sa platia, presahuje v dôsledku

osobitných vzťahov, ktoré existujú medzi platiteľom a skutočným vlastníkom úrokov

alebo ktoré jeden aj druhý udržiavajú s treťou osobou, sumu, ktorú by platiteľ dohodol

so skutočným vlastníkom úrokov, keby nebolo takýchto vzťahov, použijú sa ustanovenia

tohto článku len na túto naposledy uvedenú sumu úrokov. Suma platieb, ktorá ju presahuje,

sa môže v tomto prípade zdaniť podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu s

prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto zmluvy.

Článok 12

Licenčné poplatky

1.

Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané rezidentovi druhého

zmluvného štátu možno zdaniť v tomto druhom štáte.

2.

Tieto licenčné poplatky sa však môžu zdaniť aj v zmluvnom štáte, v ktorom je ich

zdroj, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak je však príjemca skutočným vlastníkom

licenčných poplatkov, takto uložená suma dane nepresiahne 10 % hrubej sumy.

3.

Výraz „licenčné poplatky“ použitý v tomto článku označuje platby akéhokoľvek druhu

platené ako náhrada za použitie alebo za právo na použitie akéhokoľvek autorského

práva k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému dielu vrátane kinematografických filmov

a filmov alebo pások pre rozhlasové alebo televízne vysielanie, satelitného alebo

káblového prenosu na verejné vysielanie prostredníctvom akejkoľvek formy elektronických

médií, akéhokoľvek patentu, ochrannej známky, návrhu alebo modelu, plánu, tajného

vzorca alebo výrobného postupu, alebo za použitie alebo za právo na použitie priemyselného,

obchodného alebo vedeckého zariadenia, alebo za informácie, ktoré sa vzťahujú na skúsenosti

nadobudnuté v priemyselnej, obchodnej alebo vedeckej oblasti.

4.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník licenčných poplatkov,

ktorý je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom

majú licenčné poplatky zdroj, podnikateľskú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne,

ktorá je tam umiestnená, alebo ak vykonáva v tomto druhom štáte nezávislé povolanie

zo stálej základne tam umiestnenej a ak právo alebo majetok, z ktorého sa licenčné

poplatky platia, sa skutočne viažu na túto stálu prevádzkareň alebo na stálu základňu.

V takomto prípade sa použijú ustanovenia

článku 7

alebo

14

podľa toho, o aký prípad ide.

5.

Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak platiteľom je

tento štát sám, jeho nižší správny útvar, miestny orgán alebo rezident tohto štátu.

Ak však osoba vyplácajúca licenčné poplatky, či už je alebo nie je rezidentom v niektorom

zmluvnom štáte, má v zmluvnom štáte stálu prevádzkareň alebo stálu základňu, v súvislosti

s ktorou vznikla povinnosť platiť licenčné poplatky, ktoré idú na ťarchu stálej prevádzkarne

alebo stálej základne, predpokladá sa, že tieto licenčné poplatky majú zdroj v tom

zmluvnom štáte, v ktorom je stála prevádzkareň alebo stála základňa umiestnená.

6.

Ak z akýchkoľvek príčin suma licenčných poplatkov vzťahujúcich sa na použitie, právo

alebo na informáciu, za ktoré sa platia, presahuje v dôsledku osobitných vzťahov,

ktoré existujú medzi platiteľom a skutočným vlastníkom alebo ktoré jeden aj druhý

udržiavajú s treťou osobou, sumu, ktorú by dohodol platiteľ so skutočným vlastníkom,

keby nebolo týchto vzťahov, použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy

uvedenú sumu. Suma platieb, ktorá ju presahuje, podlieha v tomto prípade zdaneniu

podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu s prihliadnutím na ostatné ustanovenia

tejto zmluvy.

Článok 13

Príjmy zo scudzenia majetku

1.

Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu zo scudzenia nehnuteľného majetku

uvedeného v

článku 6

a umiestneného v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.

2.

Príjmy zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je časťou prevádzkového majetku stálej

prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo

hnuteľného majetku patriaceho k stálej základni, ktorú má rezident jedného zmluvného

štátu v druhom zmluvnom štáte na výkon nezávislého povolania, vrátane príjmov dosiahnutých

zo scudzenia takejto stálej prevádzkarne (samej alebo spolu s celým podnikom) alebo

takejto stálej základne, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.

3.

Príjmy zo scudzenia lodí, člnov, lietadiel, železničných alebo cestných vozidiel

prevádzkovaných v medzinárodnej doprave podnikom zmluvného štátu alebo hnuteľného

majetku, ktorý slúži na prevádzku týchto dopravných prostriedkov, podliehajú zdaneniu

len v tomto zmluvnom štáte.

4.

Príjmy zo scudzenia iného majetku, než je uvedený v odsekoch 1, 2 a 3, sa zdania

len v zmluvnom štáte, v ktorom je scudziteľ rezidentom.

Článok 14

Nezávislé povolania

1.

Príjmy, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá zo slobodného povolania alebo

z inej činnosti nezávislého charakteru, sa zdania len v tomto štáte, ak rezident nemá

obvykle k dispozícii v druhom zmluvnom štáte stálu základňu na výkon tejto činnosti.

Ak má k dispozícii takúto stálu základňu, môžu sa príjmy zdaniť v druhom štáte, ale

iba v rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej základni.

2.

Výraz „slobodné povolanie“ zahŕňa najmä nezávislé vedecké, literárne, umelecké, vychovávateľské

alebo učiteľské činnosti, ako aj samostatné činnosti lekárov, právnikov, inžinierov,

architektov, dentistov a účtovných znalcov.

Článok 15

Závislá činnosť

1.

Platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z

dôvodu zamestnania, podliehajú zdaneniu s výnimkou ustanovení

článkov 16

,

18, 19 a 20

len v tomto štáte, ak sa zamestnanie nevykonáva v druhom zmluvnom štáte. Ak sa tam

zamestnanie vykonáva, môžu sa odmeny zaň prijaté zdaniť v tomto druhom štáte.

2.

Odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu zamestnania vykonávaného

v druhom zmluvnom štáte, sa môžu bez ohľadu na ustanovenie odseku 1 zdaniť len v skôr

uvedenom štáte, ak sú splnené všetky tieto podmienky

a)

príjemca sa zdržiava v druhom štáte počas jedného obdobia alebo viacerých období,

ktoré nepresiahnu spolu 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období, a

b)

odmeny vypláca zamestnávateľ alebo sa vyplácajú v mene zamestnávateľa, ktorý nie

je rezidentom v druhom štáte, a

c)

výdavky na vyplácanie odmien nejdú na ťarchu stálej prevádzkarne alebo stálej základne,

ktorú má zamestnávateľ v druhom štáte.

3.

Nehľadiac na predchádzajúce ustanovenia tohto článku, môžu sa odmeny poberané z dôvodu

zamestnania vykonávaného na palube lode alebo lietadla prevádzkovaného v medzinárodnej

doprave alebo na palube člna zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom je podnik prevádzkujúci

loď, čln alebo lietadlo rezidentom.

Článok 16

Tantiémy

Tantiémy a iné podobné platby, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá ako člen

správnej rady spoločnosti, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť

v tomto druhom štáte.

Článok 17

Umelci a športovci

1.

Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu ako na verejnosti vystupujúci

umelec, ako divadelný, filmový, rozhlasový alebo televízny umelec, alebo ako hudobník,

alebo ako športovec z takýchto osobne vykonávaných činností v druhom zmluvnom štáte,

sa môžu bez ohľadu na ustanovenia

článkov 14 a 15

zdaniť v tomto druhom štáte.

2.

Ak príjmy z činností osobne vykonávaných umelcom alebo športovcom neplynú tomuto

umelcovi alebo športovcovi samému, ale inej osobe, môžu sa tieto príjmy bez ohľadu

na ustanovenia

článkov 7

,

14 a 15

zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom umelec alebo športovec vykonáva svoju činnosť.

3.

Príjmy poberané z činností vykonávaných v rámci kultúrnych výmen, ktoré sa uskutočnili

na základe kultúrnej dohody uzavretej medzi dvoma zmluvnými štátmi, budú bez ohľadu

na ustanovenia odsekov 1 a 2 recipročne vyňaté zo zdanenia, len ak takéto činnosti

financuje vláda niektorého zmluvného štátu a len ak sa tieto činnosti nevykonávajú

s cieľom dosiahnuť zisk.

Článok 18

Penzie

1.

Penzie a iné podobné odmeny vyplácané z dôvodu predchádzajúceho zamestnania rezidentovi

niektorého zmluvného štátu podliehajú s výnimkou ustanovení

článku 19 ods. 2

zdaneniu len v tomto štáte.

2.

Penzie a iné podobné odmeny, ako aj akékoľvek renty vyplácané z dôvodu štátneho dôchodkového

zabezpečenia, ktoré je súčasťou povinného systému sociálneho zabezpečenia niektorého

zmluvného štátu, jeho nižšieho správneho útvaru alebo miestneho orgánu, podliehajú

bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 zdaneniu len v tomto štáte.

Článok 19

Verejné funkcie

1.

a)

Odmeny iné ako penzie vyplácané jedným zmluvným štátom alebo jeho nižším správnym

útvarom, alebo miestnym orgánom akejkoľvek fyzickej osobe za služby preukázané tomuto

štátu alebo jeho nižšiemu správnemu útvaru, alebo miestnemu orgánu sa zdania len v

tomto štáte.

b)

Takéto odmeny však podliehajú zdaneniu iba v druhom zmluvnom štáte, ak sa služby

preukazujú v tomto štáte a fyzická osoba, ktorá je rezidentom tohto štátu,

i)

je štátnym občanom tohto štátu alebo

ii)

sa nestala rezidentom v tomto štáte len z dôvodou poskytovania služieb.

2.

a)

Akékoľvek penzie vyplácané buď priamo, alebo z fondov, ktoré zriadil niektorý zmluvný

štát alebo jeho nižší správny útvar, alebo miestny orgán, fyzickej osobe za služby

preukázané tomuto štátu alebo jeho nižšiemu správnemu útvaru, alebo miestnemu orgánu

podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.

b)

Takéto penzie však podliehajú zdaneniu iba v druhom zmluvnom štáte, ak fyzická osoba

je rezidentom a štátnym občanom tohto štátu.

3.

Ustanovenia

článkov 15, 16

a

18

sa použijú na odmeny a penzie za služby preukázané v súvislosti s podnikateľskou

činnosťou vykonávanou niektorým zmluvným štátom alebo nižším správnym útvarom, alebo

miestnym orgánom tohto štátu.

Článok 20

Študenti a žiaci stredných odborných učilíšť

Platby, ktoré študent alebo žiak stredného odborného učilišťa, ktorý je alebo bol

bezprostredne pred príchodom do jedného zmluvného štátu rezidentom v druhom zmluvnom

štáte a ktorý sa zdržiava v skôr uvedenom štáte iba z dôvodu štúdia alebo výcviku,

dostáva na úhradu nákladov na živobytie, štúdium alebo na výcvik, nebudú zdanené v

tomto štáte za obdobie nepresahujúce 6 rokov za predpokladu, že takéto platby sa mu

vyplácajú zo zdrojov mimo tohto štátu.

Článok 21

Iné príjmy

1.

Príjmy osoby, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, nech majú zdroj kdekoľvek,

ktoré sa neuvádzajú v predchádzajúcich článkoch tejto zmluvy, podliehajú zdaneniu

iba v tomto štáte.

2.

Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije na príjmy iné ako príjmy z nehnuteľného majetku,

ktorý je definovaný v

článku 6 ods. 2

, ak príjemca takýchto príjmov, ktorý je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva

podnikateľskú činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne

tam umiestnenej a vykonáva v tomto štáte nezávislé povolanie zo stálej základne tam

umiestnenej a ak právo alebo majetok, v súvislosti s ktorým sa príjmy platia, sú skutočne

spojené s takouto stálou prevádzkarňou alebo stálou základňou. V takomto prípade sa

použijú ustanovenia

článku 7

alebo

14

podľa toho, o aký prípad ide.

Článok 22

Majetok

1.

Nehnuteľný majetok uvedený v

článku 6

, ktorý vlastní rezident jedného zmluvného štátu a ktorý je umiestnený v druhom zmluvnom

štáte, sa môže zdaniť v tomto druhom štáte.

2.

Hnuteľný majetok, ktorý je časťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne, ktorú

má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo hnuteľný majetok,

ktorý patrí k stálej základni, ktorú má rezident jedného zmluvného štátu v druhom

zmluvnom štáte, na účel vykonávania nezávislého povolania, sa môže zdaniť v tomto

druhom štáte.

3.

Lode, člny, lietadlá, železničné a cestné vozidlá prevádzkované v medzinárodnej doprave

alebo hnuteľný majetok slúžiaci na prevádzkovanie takýchto lodí, člnov, lietadiel,

železničných a cestných vozidiel podlieha zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom

je umiestnené miesto skutočného vedenia podniku.

4.

Všetky ostatné časti majetku rezidenta zmluvného štátu podliehajú zdaneniu iba v

tomto štáte.

Článok 23

Vylúčenie dvojakého zdanenia

1.

V prípade rezidenta Slovenskej republiky bude dvojaké zdanenie vylúčené takto

Slovenská republika môže pri ukladaní daní svojim rezidentom zahrnúť do základu, z

ktorého sa takéto dane ukladajú, aj príjmy, ktoré sa môžu podľa ustanovení článkov

tejto zmluvy rovnako zdaniť na Ukrajine, povolí však znížiť sumu dane vypočítanú z

takéhoto základu o sumu rovnajúcu sa dani zaplatenej na Ukrajine. Suma, o ktorú sa

daň zníži, však nepresiahne takú časť slovenskej dane vypočítanej pred jej znížením,

ktorá pomerne pripadá na príjmy, ktoré sa môžu podľa ustanovení článkov tejto zmluvy

zdaniť na Ukrajine.

2.

V prípade rezidenta Ukrajiny bude dvojaké zdanenie vylúčené takto

V súlade s ustanoveniami práva Ukrajiny, ktoré upravujú oslobodenie od dane zaplatenej

mimo územia Ukrajiny (ktoré nie sú v rozpore s hlavnými zásadami tohto odseku), na

slovenskú daň, ktorá sa podľa práva Slovenskej republiky a v súlade s touto zmluvou

platí priamo alebo formou zrážky zo zisku, príjmu alebo majetku podliehajúceho zdaneniu

zo zdrojov na Slovensku, sa bude uplatňovať zníženie na akúkoľvek ukrajinskú daň,

ktorá sa vypočíta z tohto zisku, príjmu alebo majetku, na ktorý sa vzťahuje ukrajinská

daň. Suma, o ktorú sa daň zníži, však v žiadnom prípade nepresiahne tú časť dane z

príjmov alebo z majetku vypočítanej pred jej znížením, ktorá pripadá na príjmy alebo

na majetok, ktoré sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte podľa okolnosti.

Článok 24

Zásada rovnakého zaobchádzania

1.

Rezident jedného zmluvného štátu nebude podliehať v druhom zmluvnom štáte žiadnemu

zdaneniu ani povinnostiam s ním spojenými, ktoré sú iné alebo ťaživejšie ako zdanenie

a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať rezidenti tohto

druhého štátu, ktorí sú v rovnakej situácii. Toto ustanovenie sa bez ohľadu na ustanovenie

článku 1

uplatní aj na fyzické osoby, ktoré nie sú rezidentmi jedného zmluvného štátu alebo

oboch zmluvných štátov.

2.

Zdanenie stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom

štáte, nebude v tomto druhom štáte nepriaznivejšie ako zdanenie podnikov, ktoré vykonávajú

podobné činnosti v tomto druhom štáte. Toto ustanovenie sa nebude vykladať ako záväzok

jedného zmluvného štátu, aby priznal rezidentom druhého zmluvného štátu osobné úľavy,

zľavy a zníženie dane z dôvodu osobného postavenia alebo rodinných záväzkov, ktoré

priznáva vlastným rezidentom.

3.

Ak sa nebudú aplikovať ustanovenia

článku 9

,

článku 11 ods. 4

alebo

článku 12 ods. 6

, budú úroky, licenčné poplatky a iné výdavky platené podnikom jedného zmluvného štátu

rezidentovi v druhom zmluvnom štáte odpočítateľné na účely určenia zdaniteľných ziskov

tohto podniku za rovnakých podmienok, ako keby boli platené rezidentovi v skôr uvedenom

štáte. Takisto akékoľvek dlhy podniku jedného zmluvného štátu voči rezidentovi druhého

zmluvného štátu budú na účely určenia zdaniteľného majetku takéhoto podniku odpočítateľné

za rovnakých podmienok ako dlhy voči rezidentovi v skôr uvedenom štáte.

4.

Podniky jedného zmluvného štátu, ktorých majetok úplne alebo čiastočne, priamo alebo

nepriamo vlastní alebo kontroluje rezident alebo rezidenti v druhom zmluvnom štáte,

nebudú podliehať v skôr uvedenom zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu ani povinnostiam

s ním spojenými, ktoré sú iné alebo ťaživejšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti,

ktorým podliehajú alebo môžu podliehať iné podobné podniky skôr uvedeného štátu.

5.

Ustanovenia tohto článku sa vzťahujú na dane, ktoré sú predmetom tejto zmluvy.

Článok 25

Riešenie prípadov dohodou

1.

Ak sa osoba domnieva, že opatrenia jedného zmluvného štátu alebo oboch zmluvných

štátov vedú alebo povedú u nej k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto

zmluvy, môže nezávisle od opravných prostriedkov, ktoré poskytujú vnútroštátne právne

predpisy týchto štátov, predložiť svoj prípad príslušnému úradu zmluvného štátu, ktorého

je štátnym občanom, alebo ak sa na prípad vzťahuje

článok 24 ods. 1

, úradu toho zmluvného štátu, ktorého je štátnym občanom. Prípad sa musí predložiť

do troch rokov od prvého oznámenia opatrenia, ktoré vedie k zdaneniu, ktoré nie je

v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy.

2.

Ak bude príslušný úrad považovať námietku za oprávnenú a ak nebude sám schopný nájsť

uspokojivé riešenie, bude sa snažiť prípad vyriešiť po vzájomnej dohode s príslušným

úradom druhého zmluvného štátu tak, aby sa vylúčilo zdanenie, ktoré nie je v súlade

s touto zmluvou.

3.

Príslušné úrady zmluvných štátov sa vynasnažia vyriešiť vzájomnou dohodou akékoľvek

ťažkosti alebo pochybnosti, ktoré môžu vzniknúť pri výklade alebo pri aplikáci zmluvy.

Môžu vzájomne konzultovať, aby sa zamedzilo dvojakému zdaneniu v prípadoch, ktoré

zmluva neupravuje.

4.

Príslušné úrady zmluvných štátov môžu priamo komunikovať, aby dosiahli dohody podľa

predchádzajúcich odsekov.

Článok 26

Výmena informácií

1.

Príslušné úrady zmluvných štátov si budú vymieňať informácie potrebné na aplikáciu

ustanovení tejto zmluvy alebo vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných štátov vzťahujúcich

sa na dane, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, ak zdanenie, ktoré upravujú, nie je v

rozpore so zmluvou. Výmena informácií nie je obmedzená článkom 1. Akákoľvek informácia,

ktorú zmluvný štát dostal, sa bude udržiavať v tajnosti rovnakým spôsobom ako informácia,

ktorú dostal podľa vnútroštátnych právnych predpisov tohto štátu, a poskytne sa len

osobám alebo úradom (vrátane súdov a správnych orgánov), ktoré sa zaoberajú vymeriavaním

alebo vyberaním daní, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva, trestným stíhaním vo veci

týchto daní alebo rozhodovaním o opravných prostriedkoch. Osoby alebo úrady použijú

takéto informácie len na uvedené účely. Tieto informácie môžu oznámiť pri súdnych

konaniach alebo v súdnych rozhodnutiach.

2.

Ustanovenia odseku 1 sa nebudú v žiadnom prípade vykladať tak, že ukladajú niektorému

zmluvnému štátu povinnosť

a)

vykonať správne opatrenia, ktoré by porušovali právne predpisy a správnu prax tohto

alebo druhého zmluvného štátu,

b)

poskytnúť informácie, ktoré by nebolo možné získať na základe právnych predpisov

alebo v riadnom správnom konaní tohto alebo druhého zmluvného štátu,

c)

poskytnúť informácie, ktoré by odhalili obchodné, hospodárske, priemyselné, komerčné

alebo profesijné tajomstvo, alebo obchodný postup, alebo informáciu, ktorej poskytnutie

by bolo v rozpore s verejným poriadkom.

Článok 27

Diplomati a konzulárni úradníci

Žiadne ustanovenia tejto zmluvy sa nedotýkajú daňových výsad, ktoré prislúchajú diplomatom

alebo konzulárnym úradníkom podľa všeobecných pravidiel medzinárodného práva alebo

na základe ustanovení osobitných dohôd.

Článok 28

Nadobudnutie platnosti

1.

Táto zmluva podlieha ratifikácii a ratifikačné listiny budú vymenené čo najskôr.

Zmluvné štáty si diplomatickou cestou navzájom oznámia, že požadované vnútroštátne

právne postupy nadobudnutia platnosti tejto zmluvy boli splnené.

2.

Zmluva nadobudne platnosť dňom výmeny ratifikačných listín a jej ustanovenia sa budú

uplatňovať

a)

v Slovenskej republike,

i)

ak ide o dane vyberané zrážkou zo zdroja, na sumy príjmov vyplácané 1. januára alebo

neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom zmluva nadobudne platnosť,

a

ii)

ak ide o ostatné dane z príjmov a z majetku, na dane ukladané za každý daňový rok

začínajúci sa 1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom

zmluva nadobudne platnosť,

b)

na Ukrajine,

i)

ak ide o dane z dividend, úrokov alebo z licenčných poplatkov, na akékoľvek platby,

ktoré sú uskutočňované na šesťdesiaty deň alebo po šesťdesiatom dni nasledujúcom po

dni, v ktorom zmluva nadobudne platnosť,

ii)

ak ide o dane z príjmov (zisku) podnikov, za akékoľvek zdaňovacie obdobie začínajúce

sa 1. januára alebo po 1. januári kalendárneho roku nasledujúceho po roku, v ktorom

zmluva nadobudla platnosť,

iii)

ak ide o daň z príjmov občanov, na akékoľvek platby uskutočňované na šesťdesiaty

deň alebo po šesťdesiatom dni nasledujúcom po dni, v ktorom zmluva nadobudne platnosť.

3.

Dňom nadobudnutia platnosti tejto zmluvy stráca platnosť vo vzájomných vzťahoch medzi

Slovenskou republikou a Ukrajinou mnohostranná zmluva o zamedzení dvojakého zdanenia

príjmu a majetku fyzických osôb podpísaná v Miškovci 27. mája 1977 a mnohostranná

zmluva o zamedzení dvojakého zdanenia príjmu a majetku právnických osôb podpísaná

v Ulánbátare 19. mája 1978.

Článok 29

Výpoveď

Táto zmluva zostane v platnosti, pokiaľ ju niektorý zmluvný štát nevypovie. Každý

zo zmluvných štátov môže zmluvu vypovedať diplomatickou cestou oznámením o výpovedi

najmenej šesť mesiacov pred koncom akéhokoľvek kalendárneho roku začínajúceho sa po

uplynutí piatich rokov odo dňa nadobudnutia platnosti tejto zmluvy. V tomto prípade

sa zmluva prestane uplatňovať

a)

v Slovenskej republike,

i)

ak ide o dane vyberané zrážkou zo zdroja, na sumy príjmov vyplácané 1. januára alebo

neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom bolo dané oznámenie o výpovedi,

a

ii)

ak ide o ostatné dane z príjmov a z majetku, na dane ukladané za každý daňový rok

začínajúci sa 1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom

bolo dané oznámenie o výpovedi,

b)

na Ukrajine,

i)

ak ide o dane z dividend, úrokov alebo z licenčných poplatkov, na akékoľvek platby,

ktoré sa uskutočňujú na šesťdesiaty deň alebo po šesťdesiatom dni nasledujúcom po

dni, v ktorom bolo dané oznámenie o výpovedi,

ii)

ak ide o dane z príjmov (zisku) podnikov, za akékoľvek zdaňovacie obdobie začínajúce

sa 1. januára alebo po 1. januári kalendárneho roku nasledujúceho po roku, v ktorom

bolo podané oznámenie o výpovedi,

iii)

ak ide o daň z príjmov občanov Ukrajiny, na akékoľvek platby uskutočňované na šesťdesiaty

deň alebo po šesťdesiatom dni nasledujúcom po dni, v ktorom bolo podané oznámenie

o výpovedi.

Na dôkaz toho podpísaní, na to riadne splnomocnení, podpísali túto zmluvu.

Dané v Štrbskom Plese 23. januára 1996 v dvoch rovnopisoch, každý v slovenskom, ukrajinskom

a anglickom jazyku. Všetky texty majú rovnakú platnosť. V prípade odlišného výkladu

textu je rozhodujúci anglický text.

Článok 1

Osoby, na ktoré sa zmluva vzťahuje

Táto zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré sú rezidentmi v jednom zmluvnom štáte alebo

v oboch zmluvných štátoch.