VYHLÁŠKA 171/2008 Z. z. ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole v znení neskorších predpisov

Čl. I

Vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č.

210/2000 Z. z.

o meradlách a metrologickej kontrole v znení vyhlášky č. 310/2000 Z. z., vyhlášky

č. 403/2000 Z. z., vyhlášky č. 9/2001 Z. z., vyhlášky č. 48/2001 Z. z., vyhlášky č.

75/2001 Z. z., vyhlášky č. 133/2001 Z. z., vyhlášky č. 27/2002 Z. z., vyhlášky č.

69/2002 Z. z., vyhlášky č. 427/2003 Z. z., vyhlášky č. 361/2004 Z. z., vyhlášky č.

669/2004 Z. z., vyhlášky č. 187/2005 Z. z. a vyhlášky č. 570/2006 Z. z. sa mení a

dopĺňa takto

1.

V § 5 ods. 5 písmeno a) znie

„a)

v hornej časti veľké písmeno identifikujúce štát, ktorý typ meradla schválil – B

pre Belgické kráľovstvo, D pre Nemeckú spolkovú republiku, DK pre Dánske kráľovstvo,

E pre Španielske kráľovstvo, F pre Francúzsku republiku, EL pre Grécku republiku,

I pre Taliansku republiku, IRL pre Írsko, L pre Luxemburské veľkovojvodstvo, NL pre

Holandské kráľovstvo, P pre Portugalskú republiku, UK pre Spojené kráľovstvo Veľkej

Británie a Severného Írska, A pre Rakúsku republiku, S pre Švédske kráľovstvo, FI

pre Fínsku republiku, CZ pre Českú republiku, EST pre Estónsku republiku, CY pre Cyperskú

republiku, LV pre Lotyšskú republiku, LT pre Litovskú republiku, H pre Maďarskú republiku,

M pre Maltskú republiku, PL pre Poľskú republiku, SI pre Slovinskú republiku, SK pre

Slovenskú republiku, BG pre Bulharskú republiku, RO pre Rumunsko, a posledné dvojčíslo

roka, v ktorom typ schválil,“.

2.

V § 6 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie

„(4)

Ústav alebo určená organizácia môže namiesto skúšok podľa odseku 3 využiť na účely

overenia výsledky skúšok vykonaných zahraničným subjektom.“.

Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5.

3.

V § 9 odsek 3 znie

„(3)

Overovacia značka autorizovanej osoby pozostáva z písmena M a evidenčného čísla autorizovanej

osoby umiestnených v kruhu, ak technické požiadavky na daný druh meradla podľa tohto

predpisu neustanovujú inak. Overovacia značka autorizovanej osoby zároveň slúži ako

zabezpečovacia značka.“.

4.

V § 9 ods. 7 písm. a) prvý bod znie

„1.

v hornej časti veľké písmeno identifikujúce štát, v ktorom bolo meradlo overené –

B pre Belgické kráľovstvo, D pre Nemeckú spolkovú republiku, DK pre Dánske kráľovstvo,

E pre Španielske kráľovstvo, F pre Francúzsku republiku, EL pre Grécku republiku,

I pre Taliansku republiku, IRL pre Írsko, L pre Luxemburské veľkovojvodstvo, NL pre

Holandské kráľovstvo, P pre Portugalskú republiku, UK pre Spojené kráľovstvo Veľkej

Británie a Severného Írska, A pre Rakúsku republiku, S pre Švédske kráľovstvo, FI

pre Fínsku republiku, CZ pre Českú republiku, EST pre Estónsku republiku, CY pre Cyperskú

republiku, LV pre Lotyšskú republiku, LT pre Litovskú republiku, H pre Maďarskú republiku,

M pre Maltskú republiku, PL pre Poľskú republiku, SI pre Slovinskú republiku, SK pre

Slovenskú republiku, BG pre Bulharskú republiku, RO pre Rumunsko, doplnené v prípade

potreby jednou číslicou alebo dvoma číslicami identifikujúcimi územnú alebo administratívnu

časť štátu,“.

5.

V § 9 ods. 9 tretej vete sa slovo „razidlá“ nahrádza slovami „odtlačky razidiel“.

6.

V § 9 ods. 9 sa za šiestu vetu vkladajú nové vety, ktoré znejú: „Pri samolepke je

kružnica súčasťou overovacej značky. Rozmery číslic označujúcich posledné dvojčíslo

roka, v ktorom sa overenie vykonalo, umiestnených vo štvorci alebo v kruhu sú funkciou

priemeru kružnice opísanej okolo overovacej značky. Pri samolepke môže byť kružnica

súčasťou označenia tohto dvojčísla.“.

7.

V § 9 ods. 12 sa písmeno „F“ nahrádza písmenami „B + F“.

8.

V § 10 ods. 4 písm. c) sa pred slovo „zákona“ vkladajú slová „písm. f) až h)“.

9.

V § 12 ods. 3 sa pred slovo „informuje“ vkladá slovo „bezodkladne“.

10.

V § 12 ods. 4 sa slová „c) až h)“ nahrádzajú slovami „d), e) a g)“ a pred slovo „informuje“

sa vkladá slovo „bezodkladne“.

11.

Poznámka pod čiarou k odkazu 7 znie

„7)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady

98/34/ES

z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem

a predpisov v platnom znení.

Zákon č. 264/1999 Z. z.

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 453/2002 Z. z. o postupoch pri poskytovaní

informácií v oblasti technických predpisov a technických noriem.“.

12.

Za § 12b sa vkladá § 12c ktorý znie

㤠12c

Touto vyhláškou sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie

uvedené v prílohe č. 74.“.

13.

V prílohe č. 1 sa dopĺňa nová položka 1.1.8, ktorá znie

„1.1.8

Prístroje na meranie viacerých rozmerov

2

),

3

)

13

)

po vykonanej oprave

14

)

2 roky

20

)“

14.

V prílohe č. 1 sa dopĺňa nová položka 1.3.24, ktorá znie

„1.3.24

Meracie zostavy na lieh

2

),

3

)

Podľa prílohy č. 72

Podľa prílohy č. 72

1 rok

72“

15.

V prílohe č. 1 položka 7.5.2 znie

„7.5.2

Analyzátory dychu

3

)

áno

áno

1 rok s výnimkou analyzátorov dychu

pracujúcich na elektrochemickom princípe

a analyzátorov dychu uvedených na trh

do 31. 12. 2000, kde je 6 mesiacov

25“

16.

V prílohe č. 1 sa dopĺňa nová položka 7.5.3, ktorá znie

„7.5.3

Plynové chromatografy na stanovenie energetickej hodnoty zemného plynu

2

)

áno

áno

1 rok

73“

17.

V prílohe č. 1 nadpis položky 8 a položky 8.1 až 8.10 znejú

„8.

VELIČINY ATÓMOVEJ A JADROVEJ FYZIKY

Meradlá uvedené v položkách 8.2, 8.3, 8.4 a 8.9 podliehajú pred uvedením na trh alebo

do používania

posúdeniu zhody podľa osobitného predpisu

13

) a počas používania následnému overeniu.

Po oprave podliehajú prvotnému overeniu.

8.1

Meradlá na kontrolu dodržiavania prevádzkových limitov a na kontrolu referenčných

úrovní aktivity

a objemovej aktivity z výpustí jadrových zariadení, zo zariadení na ťažbu alebo úpravu

rádioaktívnych surovín,

spracovanie alebo aplikáciu rádioaktívnych materiálov a z úpravní rádioaktívneho odpadu

a na stanovenie radiačnej záťaže z výpustí

3

)

áno

áno

2 roky

43

19

)

8.2

Meradlá aktivity diagnostických a terapeutických preparátov aplikovaných pacientom

in vivo

3

),

4

)

–

po oprave

14

)

1 rok

43

19

)

8.3

Meradlá používané na určenie terapeuticky absorbovaných dávok ionizujúceho žiarenia

aplikovaných pacientom

3

),

4

)

–

po oprave

14

)

1 rok

41

19

)

8.4

Meradlá vnútornej rádioaktívnej kontaminácie osôb

3

),

4

)

–

po oprave

14

)

2 roky

43

19

)

8.5

Meradlá objemovej aktivity radónu 222 vo vzduchu a vo vode a ekvivalentnej objemovej

aktivity radónu 222 vo vzduchu

3

)

nie

áno

1 rok

43

19

)

8.6

Zostavy na meranie dozimetrických veličín používané v osobnej dozimetrii

3

)

áno

áno

1 rok

41

19

)

8.7

Meradlá a zostavy na meranie veličín rádioaktívnej premeny a dozimetrických veličín

používané na kontrolu dodržiavania

limitov v oblasti radiaènej ochrany alebo radiačnej bezpečnosti a na dôkazové meranie

v rámci radiačnej monitorovacej siete

3

)

áno

áno

2 roky

41

19

)

43

19

)

8.8

Priamo odčítacie osobné dozimetre a osobné dozimetre signalizujúce prekročenie vopred

nastavenej úrovne

dozimetrických veličín, ktoré sa nepoužívajú súčasne s určenými meradlami uvedenými

v položke 8.6

3

)

áno

áno

2 roky

41

19

)

8.9

Meradlá kvality zväzkov a zdrojov röntgenového žiarenia

3

),

4

)

–

po oprave

14

)

2 roky

41

19

)

8.10

Stacionárne meradlá používané na vyhľadávanie skrytej rádioaktivity v osobnej a nákladnej

preprave

nie

áno

2 roky

43

19

)“

“.

18.

V prílohe č. 1 poznámka pod čiarou k odkazu 19 znie

„19)

Overenie podľa technických noriem.“.

19.

V prílohe č. 1 poznámka pod čiarou k odkazu 20 znie

„20)

Overenie podľa harmonizovaných noriem alebo normatívnych dokumentov podľa § 13 nariadenia

vlády Slovenskej republiky č. 294/2005 Z. z. o meradlách.“.

20.

V prílohe č. 3 sa obrázky č. 4 až 7 nahrádzajú novými obrázkami č. 4 až 7

„Obr. č. 4 Dvojčíslo roka, v ktorom bolo meradlo overené, dopĺňajúce overovaciu značku

Slovenského metrologického ústavu alebo Slovenskej legálnej metrológie (razidlo).

Obr. č. 5 Dvojčíslo roka, v ktorom bolo meradlo overené, dopĺňajúce overovaciu značku

Slovenského metrologického ústavu alebo Slovenskej legálnej metrológie (plombovacie

kliešte, vypaľovadlo, samolepka).

Obr. č. 6 Dvojčíslo roka, v ktorom bolo meradlo overené, dopĺňajúce overovaciu značku

autorizovanej osoby (razidlo).

Obr. č. 7 Dvojčíslo roka, v ktorom bolo meradlo overené, dopĺňajúce overovaciu značku

autorizovanej osoby (plombovacie kliešte, vypaľovadlo, samolepka).“.

21.

V prílohe č. 3 sa za obrázok č. 7 vkladajú nové obrázky č. 7a a 7b

„Obr. č. 7a Vyhotovenie číslic k obr. č. 4 a 5 (písmo: Arial, rez písma: normálne).

Obr. č. 7b Vyhotovenie číslic k obr. č. 6 a 7.“.

22.

V prílohe č. 3 nadpis k obrázkom č. 8 až 11 znie

„Príklady overovacích značiek – samolepiek doplnených dátumom overenia“.

23.

V prílohe č. 3 sa obrázky č. 10 a 11 nahrádzajú novými obrázkami č. 10 a 11

„Obr. č. 10

Obr. č. 11“.

24.

V prílohe č. 3 obrázku č. 12 sa text „A, S, FI“ nahrádza nákresmi

25.

V prílohe č. 8 prvej časti bod 1 znie

„1.

Táto príloha sa vzťahuje na merače pretečeného množstva studenej vody, ktoré sa používajú

na meranie pretečeného množstva úžitkovej vody (ďalej len „merače“) ako určené meradlá

podľa § 8 zákona. Nevzťahuje sa na vodomery na studenú vodu uvádzané na trh podľa

osobitného predpisu.

1

) Vzťahuje sa aj na overovanie meračov pretečeného množstva studenej vody uvádzaných

na trh podľa § 20 ods. 1 osobitného predpisu.

1

) Na účely tejto prílohy sa pod výrazom studená voda rozumie voda, ktorej teplota

je v rozsahu od 0

o

C do 30

o

C.“.

26.

V prílohe č. 8 poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie

„1)

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 294/2005 Z. z. o meradlách.“.

27.

V prílohe č. 8 prvej časti v bode 5 sa slová „požiadaviek platných v Slovenskej republike“

nahrádzajú slovami „požiadaviek uvedených v tretej časti“.

28.

V prílohe č. 8 prvej časti sa bod 8 dopĺňa vetou: „Následné overenie a prvotné overenie

po oprave meračov uvedených na trh podľa požiadaviek uvedených v druhej časti sa môže

vykonať podľa požiadaviek uvedených v tretej časti.“.

29.

V prílohe č. 8 tretej časti oddiele I v bode 3.1 sa vypúšťa prvá veta.

30.

V prílohe č. 8 tretej časti oddiele II v bode 6.1 sa vypúšťa prvá veta.

31.

V prílohe č. 8 tretej časti oddiele III v bode 6.1 sa vypúšťa prvá veta.

32.

V prílohe č. 8 tretej časti oddiele IV v bode 6.1 sa vypúšťa prvá veta.

33.

V prílohe č. 9 prvej časti v bode 5 sa slová „požiadaviek platných v Slovenskej republike“

nahrádzajú slovami „požiadaviek uvedených v tretej časti“.

34.

V prílohe č. 9 prvej časti sa bod 8 dopĺňa vetou: „Následné overenie a prvotné overenie

po oprave meračov uvedených na trh podľa požiadaviek uvedených v druhej časti sa môže

vykonať podľa požiadaviek uvedených v tretej časti.“.

35.

V prílohe č. 9 tretej časti oddiele I v bode 3.1 sa vypúšťa prvá veta.

36.

V prílohe č. 9 tretej časti oddiele II v bode 6.1 sa vypúšťa prvá veta.

37.

V prílohe č. 9 tretej časti oddiele III v bode 6.1 sa vypúšťa prvá veta.

38.

V prílohe č. 13 druhej časti oddiele I časti B v bode 6.1 prvá veta znie: „Chyby

sa vzťahujú na meranie vzduchom s referenčnou hustotou 1,2 kg m

-3

.“.

39.

V prílohe č. 13 tretej časti oddiele I v bode 3.2.2 sa vzorec „k

i

= C1/C

i

“ nahrádza vzorcom „k

i

= C

1

/C

i

“.

40.

V prílohe č. 24 druhej časti bod 11 znie

„11.

Osobitné náležitosti

Meradlá v prevádzke sa pri overení zabezpečujú úradnou uzáverou správcu dane.“.

41.

V prílohe č. 25 druhej časti v bode 3.1 posledná veta znie: „Pri analyzátoroch dychu

pracujúcich na elektrochemickom princípe a analyzátoroch dychu uvedených na trh do

31. 12. 2000 je merací rozsah najmenej do 1,40 mg/l.“.

42.

V prílohe č. 25 druhej časti v bode 3.2 druhá veta znie: „Pri metrologickej kontrole

alebo pri manuálnej kalibrácii rozlišuje meradlo hodnotu 0,001 mg/l, pri analyzátoroch

dychu pracujúcich na elektrochemickom princípe a analyzátoroch dychu uvedených na

trh do 31. 12. 2000 hodnotu 0,01 mg/l.“.

43.

V prílohe č. 31 druhej časti bod 1.3.2 znie

„1.3.2

Priestorový uhol vyžarovania laserového zväzku je rozbiehavosť vyžarovaného svetelného

lúča lasera – vrcholový uhol svetelného kužeľa meraný v horizontálnej aj vo vertikálnej

rovine.“.

44.

V prílohe č. 31 druhej časti bod 2.4 znie

„2.4

Ak sa súčasne s meraním vyhotovuje aj záznam situácie vo forme fotografického obrázka,

videozáznamu a podobne, potom sa zabezpečuje správne nastavenie optickej osi záznamu

a osi vyžarovacej charakteristiky antény alebo osi vyžarovaného svetelného lúča lasera.

Postup nastavenia sa opisuje v technickej dokumentácii rýchlomera.“.

45.

V prílohe č. 31 druhej časti bod 3.4.1 znie

„3.4.1

Priestorový uhol vyžarovania laserového zväzku je uvedený v technickej dokumentácii

výrobcu a nesmie byť väčší ako 5 mrad meraný ako rovinný uhol pre horizontálnu a vertikálnu

rovinu na úrovni 50 % poklesu vyžarovaného výkonu.“.

46.

V prílohe č. 31 druhej časti bod 4.2.1.1 znie

„4.2.1.1

Mikrovlnný elektronický čítač merajúci v rozsahu vstupných frekvencií vysielača cestného

radarového rýchlomera (pásmo 34 GHz) s kombinovanou štandardnou neistotou merania

frekvencie menšou ako 2 x 10

-5

.“.

47.

V prílohe č. 31 druhej časti bod 4.2.1.5 znie

„4.2.1.5

Etalónové zariadenie na meranie rýchlosti motorového vozidla v teréne s meracím rozsahom

rýchlostí od 20 km

.

h

-1

do 130 km

.

h

-1

s kombinovanou štandardnou neistotou merania rýchlosti menšou ako 0,5 km

.

h

-1

do rozsahu merania rýchlosti 100 km

.

h

-1

a s kombinovanou štandardnou neistotou merania rýchlosti 0,5 % z hodnoty meranej

rýchlosti pre rozsah rýchlosti nad 100 km

.

h

-1

.“.

48.

V prílohe č. 31 druhej časti v bode 4.2.2.4 druhá veta znie: „Zariadenie umožňuje

meranie rýchlosti motorového vozidla v teréne od 20 km

.

h

-1

do 130 km

.

h

-1

s kombinovanou štandardnou neistotou merania rýchlosti menšou ako 0,5 km

.

h

-1

do rýchlosti 100 km

.

h

-1

a s kombinovanou štandardnou neistotou merania rýchlosti 0,5 % z hodnoty meranej rýchlosti

pre rýchlosti nad 100 km

.

h

-1

.“.

49.

V prílohe č. 31 druhej časti sa za bod 4.2.2.4 vkladá nový bod 4.2.2.5, ktorý znie

„4.2.2.5

Etalónové zariadenie na simulovanie rýchlosti vozidla – simulátor rýchlosti v rozsahoch

frekvencie impulzov a oneskorenia impulzov zodpovedajúcich meraciemu rozsahu rýchlomera

s kombinovanou štandardnou neistotou simulovania rýchlosti nepresahujúcou 0,5 km

.

h

-1

pri simulácii rýchlostí do 100 km

.

h

-1

a 0,5 % z hodnoty rýchlosti pre rýchlosti nad 100 km

.

h

-1

.“.

Doterajší bod 4.2.2.5 sa označuje ako bod 4.2.2.6.

50.

V prílohe č. 31 druhej časti sa za bod 4.3.4.4 vkladá nový bod 4.3.4.5, ktorý znie

„4.3.4.5

Skúška správnosti rýchlomera simuláciou rýchlosti v laboratóriu

Skúškou správnosti rýchlomera simulátorom rýchlosti sa zisťuje chyba rýchlomera v

laboratóriu. Rýchlomer a simulátor rýchlosti sa inštalujú podľa predpisu výrobcu.

Skúška sa vykoná najmenej pri troch hodnotách rýchlosti v rozsahu do 130 km

.

h

-1

v smere prichádzajúceho vozidla a pri troch hodnotách rýchlosti v rozsahu do 130 km

.

h

-1

v smere odchádzajúceho vozidla a vypočíta sa kombinovaná štandardná neistota merania

rýchlosti.“.

Doterajší bod 4.3.4.5 sa označuje ako bod 4.3.4.6.

51.

V prílohe č. 31 druhej časti bod 4.4.3 znie

„4.4.3

Pri prvotnom overení cestných laserových rýchlomerov sa kontroluje zhoda predloženého

rýchlomera so schváleným typom a vykonajú sa skúšky podľa bodov 4.3.1, 4.3.4.3 a skúška

podľa bodov 4.3.4.4 alebo 4.3.4.5. Ak sa vykonáva skúška podľa bodu 4.3.4.5, musí

sa vykonať aj skúška podľa bodu 4.3.4.4 aspoň pri jednej hodnote rýchlosti prichádzajúceho

skúšobného vozidla a pri jednej hodnote rýchlosti odchádzajúceho skúšobného vozidla.

Pri následnom overení cestných laserových rýchlomerov sa kontroluje zhoda predloženého

rýchlomera so schváleným typom a vykonajú sa skúšky podľa bodov 4.3.1, 4.3.4.3 a 4.3.4.5.“.

52.

V prílohe č. 31 druhej časti bod 4.5.2 znie

„4.5.2.

Pri cestných laserových rýchlomeroch sa hodnoty rýchlosti namerané skúšaným rýchlomerom

porovnajú s hodnotami rýchlosti skúšobného vozidla vypočítanými zo vzdialenosti kontrolných

bodov na skúšobnej dráhe a príslušných časových intervalov prechodu vozidla týmito

bodmi alebo s hodnotami indikovanými simulátorom rýchlosti.“.

53.

V prílohe č. 41 sa body 4 až 7 nahrádzajú bodmi 4 až 9, ktoré znejú

„4.

Meradlá dozimetrických veličín uvedené v bode 1 písm. a) a e) podliehajú pred uvedením

na trh alebo do používania posúdeniu zhody podľa osobitného predpisu.

1

)

5.

Meradlá dozimetrických veličín, okrem meradiel uvedených v bode 1 písm. a) a e),

podliehajú pred uvedením na trh schváleniu typu a prvotnému overeniu.

6.

Meradlá dozimetrických veličín schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou

schváleného typu.

7.

Na meradlá dozimetrických veličín, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám,

sa vystaví doklad o overení alebo sa označia overovacou značkou.

8.

Meradlá dozimetrických veličín podliehajú počas ich používania ako určené meradlá

následnému overeniu.

9.

Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení sú uvedené

v technických normách.“.

54.

V prílohe č. 42 prvá časť vrátane nadpisu znie

„Prvá časť

Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1.

Táto príloha sa vzťahuje na meradlá akustického tlaku

a)

zvukomer a integrujúci zvukomer,

1

)

b)

zvukomer,

2

)

c)

pásmový filter,

d)

osobný zvukový expozimeter

ako určené meradlá podľa § 8 zákona.

2.

Zvukomer a integrujúci zvukomer sú elektronické meracie prístroje určené na meranie

zvuku.

3.

Pásmový filter je prístroj schopný zabezpečiť spektrálnu informáciu pre široký rozsah

zvukových signálov, napríklad časovo premenných, prerušovaných a ustálených, širokopásmových

a s diskrétnou frekvenciou, s dlhým a krátkym časom trvania. Pásmový filter je samostatné

meradlo alebo je modulovo zabudovaný do zvukomera a integrujúceho zvukomera.

4.

Osobný zvukový expozimeter je prenosný elektronický merací prístroj určený na meranie

zvukovej expozície.

5.

Meradlo akustického tlaku pred uvedením na trh podlieha schváleniu typu a prvotnému

overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overovaní

sú uvedené v druhej časti.

6.

Meradlo akustického tlaku schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného

typu.

7.

Meradlo akustického tlaku, ktoré pri overení vyhovie ustanoveným požiadavkám, sa

označí overovacou značkou.

8.

Meradlo akustického tlaku počas jeho používania ako určeného meradla podlieha následnému

overeniu.

9.

Typy meradiel uvedených v bode 1 písm. a) nemožno schvaľovať odo dňa nadobudnutia

účinnosti tejto vyhlášky.

10.

Meradlá uvedené v bode 1 písm. a) sa následne overujú podľa predpisu platného v čase

uvedenia na trh.“.

Poznámky pod čiarou k odkazu 1 a 2 znejú

„1)

IEC 60651 alebo EN 60651 a IEC 60804 alebo EN 60804.

2)

IEC 61672-2 alebo EN 61672-2.“.

55.

V prílohe č. 42 druhej časti sa oddiel I nahrádza oddielmi I A a I B, ktoré vrátane

nadpisov znejú

„ODDIEL I A

ZVUKOMERY A INTEGRUJÚCE ZVUKOMERY

1.

Termíny a definície

1.1

Zvukomer je merací prístroj, ktorým môžu byť merané hladiny akustického tlaku za

presne definovaných podmienok tak, že výsledky získané používateľom prístroja sú vždy

reprodukovateľné vnútri určených tolerancií.

1.2

Integrujúci zvukomer je zvukomer, ktorý má ďalšie prídavné zariadenie umožňujúce

merať ekvivalentnú hladinu akustického tlaku alebo v niektorých prípadoch aj hladinu

zvukovej expozície. Integrujúci zvukomer sa tiež nazýva integrujúco-priemerujúci zvukomer.

1.3

Akustický tlak je premenlivý tlak superponovaný na statický tlak prítomnosťou zvuku;

vyjadruje sa v pascaloch (Pa).

1.4

Vážená hladina akustického tlaku vyjadrená v decibeloch (dB) je dvadsaťnásobok dekadického

logaritmu pomeru frekvenčne váženého akustického tlaku k referenčnému akustickému

tlaku. Referenčný akustický tlak je 20 µPa (20 µN/m

2

). Hladina akustického tlaku sa musí udávať s vyznačeným frekvenčným a časovým vážením.

1.5

Ekvivalentná hladina akustického tlaku A; priemerná hladina akustického tlaku A vyjadrená

v decibeloch (dB) je desaťnásobok dekadického logaritmu pomeru v čase priemerovaného

kvadrátu akustického tlaku frekvenčne váženého funkciou A počas doby priemerovania

T ku kvadrátu štandardného referenčného akustického tlaku.

1.6

Zvuková expozícia je časový integrál kvadrátu okamžitej hodnoty akustického tlaku

A za stanovený čas, napríklad pracovný deň.

1.7

Rozsah linearity je rozdiel medzi hornou a dolnou hladinou zodpovedajúci efektívnej

hodnote pre spojité sínusové signály pripojené na vstup zvukomera, vnútri ktorého

sú splnené požiadavky na linearitu.

1.8

Referenčný smer je smer dopadu zvuku stanovený výrobcom na určenie akustickej citlivosti

a frekvenčnej charakteristiky.

1.9

Referenčná frekvencia je frekvencia stanovená výrobcom v rozsahu 200 Hz až 1 kHz

na určovanie absolútnej akustickej citlivosti.

1.10

Referenčná hladina akustického tlaku je hladina akustického tlaku stanovená výrobcom

na určenie absolútnej akustickej citlivosti.

1.11

Referenčný rozsah zvukomera je merací rozsah stanovený výrobcom na kalibračné účely.

Tento rozsah musí obsahovať referenčnú hladinu akustického tlaku.

2.

Technické požiadavky a metrologické požiadavky

2.1

Konštrukcia prístroja

Zvukomer je kombinácia mikrofónu, zosilňovača s požadovanými váženými filtrami a zariadením

usmerňovač – indikátor s požadovanými časovými váženými charakteristikami.

Zvukomer musí mať jednu alebo viac frekvenčných vážených charakteristík označených

A, B, C. Voliteľné frekvenčné vážené charakteristiky, ktoré môžu byť zabudované, sú

a)

charakteristika označená Lin, ktorej frekvenčná charakteristika je konštantná v závislosti

od frekvencie,

b)

charakteristika označená D je vážený filter na meranie leteckého hluku.

Zvukomer musí mať jednu alebo viac časových vážených charakteristík označených S,

F, I. Časová charakteristika Peak môže byť takisto zabudovaná do zvukomera. Zvukomer

s časovými váženými charakteristikami I alebo Peak musí mať takisto aspoň jednu charakteristiku

F alebo S. Zvukomer a integrujúci zvukomer musia mať indikátor prebudenia.

Integrujúci zvukomer navyše obsahuje integrátor, t. j. zariadenie priemerujúce v čase.

Zvukomer a integrujúci zvukomer môže mať ďalšie prídavné zriadenia, ako sú indikátor

so širokým rozsahom, číslicový zobrazovač, záznamový zobrazovač alebo automatický

prepínač meracích rozsahov. Ďalšie prídavné zariadenia, ako sú predlžovací nadstavec,

korektor pre náhodný dopad a podobne, sa považujú za súčasti zvukomera a integrujúceho

zvukomera.

Keďže je dôležitá len celková činnosť skutočného prístroja, nie je potrebná oddeliteľnosť

jeho jednotlivých funkčných prvkov.

Výrobca zabezpečí prostriedky na nahradenie elektrického vstupného signálu v mieste

mikrofónu na účely vykonania skúšok úplného prístroja bez mikrofónu.

Výrobca môže vybaviť prístroj na vykonanie elektrických skúšok prístupným vstupným

skúšobným bodom alebo odporučiť a zabezpečiť ekvivalent mikrofónu alebo ekvivalentný

vstupný adaptér, ktorý môže byť elektrický alebo neelektrický. K dispozícii môže byť

voliteľný prístupný výstupný skúšobný bod.

2.2

Meracie jednotky

Meracou jednotkou na vyjadrovanie akustického tlaku v sústave meracích jednotiek SI

je pascal (Pa). Na vyjadrovanie zvuku v akustike sa používa logaritmická stupnica

a s ňou súvisiace hladinové vyjadrenie s jednotkami decibel (dB). Decibel nie je absolútna,

ale relatívna jednotka vzťahujúca sa na dohodnutú referenčnú hodnotu 20 µPa. Hodnote

20 µPa zodpovedá hodnota 0 dB.

2.3

Merací rozsah

Rozsah linearity a impulzný dynamický rozsah stanovuje výrobca prístroja a musí spĺňať

požiadavky uvedené v príslušných slovenských technických normách.

Rozsah analógového alebo číslicového indikátora musí byť najmenej 15 dB. Ak je zabudovaný

analógový indikátor, jeho stupnica musí byť graduovaná v dielikoch najviac 1 dB v

rozsahu najmenej 15 dB. Dĺžka dielika zodpovedajúceho hodnote 1 dB musí byť najmenej

1 mm.

Ak je zabudovaný číslicový indikátor alebo iný indikátor s nespojitým zobrazovaním,

musí zvukomer obsahovať režim, v ktorom je najvyššia úroveň hladiny zvuku v meracom

intervale zachovaná na zobrazovači. Priemerujúci režim musí indikovať hladinu zodpovedajúcu

efektívnej hodnote.

2.4

Trieda presnosti a najväčšie dovolené chyby

Zvukomery a integrujúce zvukomery sa zaraďujú do štyroch tried presnosti, ktoré sa

označujú ako trieda presnosti 0, 1, 2 a 3. Najväčšie dovolené chyby sa zväčšujú s

rastúcim číslom triedy presnosti.

Zvukomer a integrujúci zvukomer triedy presnosti 0 je určený ako etalón. Trieda presnosti

1 je určená na presné laboratórne meranie a prevádzkové meranie v miestach, kde akustické

prostredie môže byť určené alebo ovládané. Presnosť meraní s takýmto prístrojom nebude

vo všeobecnosti zabezpečená za bežných podmienok. Zvukomer a integrujúci zvukomer

triedy presnosti 2 sú vhodné na použitie na bežné prevádzkové merania. Trieda presnosti

3 je určená na informatívne merania. Predmetom tejto prílohy sú iba zvukomery a integrujúce

zvukomery triedy presnosti 0, 1 a 2.

Zvukomer a integrujúci zvukomer určené na prevádzkové merania musia vyhovovať prísnym

technickým parametrom prostredia. Ďalšie zvukomery a integrujúce zvukomery sa používajú

iba v laboratóriách, kde je prostredie ovládané, a nie je opodstatnené vyžadovať,

aby prístroje vyhovovali technickým požiadavkám ako prístroje určené na prevádzkové

merania.

Chyba údaja zvukomera a integrujúceho zvukomera pri referenčných podmienkach nesmie

prekročiť najväčšiu dovolenú chybu ± 0,4 dB, ± 0,7 dB a ± 1,0 dB pre prístroje triedy

presnosti 0, 1 a 2 po uplynutí doby zahriatia prístrojov určenej výrobcom.

Najväčšie dovolené chyby zvukomerov a integrujúcich zvukomerov v stanovenom rozsahu

podmienok prostredia sú uvedené v príslušných slovenských technických normách.

2.5

Vlastnosti meraného média

Zvukomer a integrujúci zvukomer sú určené na meranie zvuku vyvolaného ustálenými,

prerušovanými, premennými, nepravidelnými alebo impulznými signálmi. Zvukomer a integrujúci

zvukomer spolu s pásmovými filtrami sú schopné zabezpečiť spektrálnu informáciu pre

široký okruh signálov, napríklad časovo premenných, prerušovaných a ustálených, širokopásmových

a s diskrétnou frekvenciou, s dlhým a krátkym časom trvania.

2.6

Referenčné podmienky

Referenčné podmienky okolitého prostredia (ďalej len „referenčné podmienky“) sú

a)

atmosférický tlak 101,3 kPa,

b)

teplota vzduchu 20

o

C,

c)

relatívna vlhkosť vzduchu 65 %

a neprítomnosť významných interferencií spôsobených okolitými zvukmi, prúdením vzduchu

cez mikrofón, vibráciami, magnetickými poľami, elektromagnetickými poľami alebo elektrostatickými

poľami.

2.7

Špecifikácia pracovných podmienok

2.7.1

Atmosférický tlak

Pri kolísaní statického tlaku v rozsahu ± 10 % sa citlivosť celého prístroja nesmie

zmeniť o viac ako ± 0,3 dB pre prístroje triedy presnosti 0 a 1 a o viac ako ± 0,5

dB pre prístroje triedy presnosti 2 v prípade, že sa skúšajú na frekvenciách medzi

200 Hz až 1 000 Hz.

2.7.2

Teplota okolia

Výrobca stanoví teplotný rozsah, v ktorom kalibrácia celého prístroja vrátane mikrofónu

nie je ovplyvnená viac ako 0,5 dB pre prístroje triedy presnosti 0, 1 a 2 vzhľadom

na údaj pri 20

o

C. Ak zmena pri kalibrácii prístroja určeného na prevádzkové meranie presahuje ± 0,5

dB v teplotnom rozsahu –10

o

C až + 50

o

C, výrobca poskytne údaj o korekcii. Skúška sa musí vykonať na frekvenciách medzi

200 Hz až 1 000 Hz.

2.7.3

Relatívna vlhkosť vzduchu

Výrobca stanoví rozsah relatívnej vlhkosti vzduchu, pri ktorom môže prístroj pracovať

vrátane mikrofónu. Pri prístrojoch určených na prevádzkové meranie sa údaj nesmie

meniť viac ako ± 0,5 dB pre prístroje triedy presnosti 0, 1 a 2 vzhľadom na údaj pri

65 %, keď sa relatívna vlhkosť mení z 30 % na 90 %. Skúška sa musí vykonať pri teplote

40

o

C na frekvenciách medzi 200 Hz až 1 000 Hz.

2.7.4

Magnetické a elektrostatické polia

Vplyv magnetických a elektrostatických polí sa musí znížiť na najnižšiu úroveň. Zvukomer

a integrujúci zvukomer s pripevneným mikrofónom sa musia skúšať v magnetickom poli

s intenzitou 80A/m pri 50 Hz alebo 60 Hz. Prístroje musia byť orientované v smere

najväčšieho údaja indikátora zvukomera a vplyv polí musí byť určený pre všetky dostupné

vážené charakteristiky. Pre meracie prístroje, ktoré používajú predlžovací kábel medzi

mikrofónom a indikačnou jednotkou, sa musia skúšky vykonať aj na mikrofóne. Skúšobnú

frekvenciu určí výrobca.

2.7.5

Mechanické vibrácie

Vplyv mechanických vibrácií na činnosť zvukomera a integrujúceho zvukomera sa musí

obmedziť na najnižšiu úroveň. Účinok vibrácií s frekvenciou medzi 20 Hz až 1 000 Hz

uvedie výrobca. V prípade, že sa neuvažuje, že mikrofón bude pri bežnom používaní

pripojený k predlžovaciemu káblu, sa táto informácia musí vzťahovať na celý prístroj.

V ďalších prípadoch sa táto informácia uvedie najmenej pre mikrofón. Prístroj sa musí

podrobiť skúške sínusovými vibráciami so zrýchlením 1 m/s

2

. Na zabezpečenie, aby žiadny zvuk vyvolaný vibráciami neovplyvnil výsledok skúšky,

musí sa použiť referenčný zvukomer, ktorý nie je vystavený vibráciám. Údaje oboch

zvukomerov, skúšobného a referenčného, sa musia zaznamenať. Skúška sa musí vykonať

pre zabudovanú frekvenčnú váženú charakteristiku s najširším frekvenčným pásmom. Skúšaný

zvukomer sa musí upevniť v mieste, ktoré je určené na pripevnenie statívu, ak je k

dispozícii, a vibrácie musia byť vyvolané v smere osi upevnenia. Ak sú možné dve metódy

upevnenia, skúška sa musí vykonať pre obidve metódy upevnenia. Ak miesto upevnenia

k statívu nie je zabudované, výrobca určí metódu upevnenia zvukomera pri skúške. V

tomto prípade a v prípade nastaviteľného upevnenia zvukomera musia byť vibrácie vyvolané

v smere kolmom na rovinu membrány mikrofónu.

2.7.6

Kontrola napájacieho zdroja

Ak je zvukomer, resp. integrujúci zvukomer napájaný z batérií, výrobca zabezpečí vhodný

prostriedok na kontrolu napájacieho zdroja tak, aby v súlade s technickými požiadavkami

na prístroj bolo dodržané predpísané napätie napájacieho zdroja.

2.8

Nápisy a značky

2.8.1

Nápisy

Zvukomer spĺňajúci všetky požiadavky technickej normy

1

) musí byť označený uvedením tejto normy a označením trieda presnosti 0, trieda presnosti

1 alebo trieda presnosti 2 podľa tejto normy.

Integrujúci zvukomer spĺňajúci všetky požiadavky technickej normy

2

) musí byť označený uvedením týchto noriem, označením trieda presnosti 0, trieda presnosti

1 alebo trieda presnosti 2 podľa týchto noriem a rokom výroby.

Ak zvukomer a integrujúci zvukomer sú určené iba na laboratórne meranie, označujú

sa prídavným písmenom „L“, napríklad trieda presnosti 2 L. Ak zvukomer a integrujúci

zvukomer sú kalibrované pre difúzne zvukové pole, označujú sa prídavným písmenom „R“.

Zvukomery a integrujúce zvukomery musia mať vyznačené

a)

meno výrobcu alebo obchodnú značku,

b)

typové označenie,

c)

výrobné číslo.

2.8.2

Značky

Značka schváleného typu a overovacia značka musia byť na zvukomere a integrujúcom

zvukomere umiestnené na viditeľnom mieste a musia byť čitateľné a neodstrániteľné.

2.9

Návod na používanie

Každý zvukomer a integrujúci zvukomer sa musí dodávať s návodom na používanie v slovenskom

jazyku, ktorý musí obsahovať informácie uvedené v príslušných slovenských technických

normách.

2.10

Ochrana proti neoprávneným zásahom

Zvukomer a integrujúci zvukomer výrobca vhodne zabezpečí proti neoprávneným zásahom.

Overovacie značky musia byť umiestnené na zvukomere a integrujúcom zvukomere tak,

aby neoprávnený zásah do kalibračných prvkov bol evidentný.

3.

Metódy skúšania pri overovaní zvukomerov a integrujúcich zvukomerov

3.1

Zvukomery

Pri prvotnom a následnom overení zvukomera sa vykonajú tieto úkony

a)

Skúšky akustických vlastností, ktorých predmetom je

1.

indikácia pri referenčných podmienkach,

2.

relatívna frekvenčná charakteristika pre voľné pole v referenčnom smere pre vybraté

frekvencie,

3.

relatívna frekvenčná charakteristika pre voľné pole s príslušenstvom v prípade, ak

príslušenstvo tvorí časť konfigurácie a predkladá sa na overenie pre vybraté frekvencie,

4.

frekvencia, hladina a skreslenie akustického kalibrátora, ak je kalibrátor zabudovaný

ako integrálna časť zvukomera.

b)

Skúšky elektrických vlastností, ktorých predmetom je

1.

RMS usmerňovač pri vybratých crest faktoroch,

2.

časové váženie pri vybratých hladinách signálu,

3.

prepínač meracích rozsahov,

4.

indikátor,

5.

indikácia prebudenia, ak je zabudovaný indikátor.

c)

Kontrola náležitostí prístroja, ktorej predmetom sú

nápisy a značky.

3.2

Integrujúce zvukomery

Pri prvotnom a následnom overení integrujúceho zvukomera sa vykonajú tieto úkony

a)

Skúšky akustických vlastností, ktorých predmetom je

1.

indikácia pri referenčných podmienkach,

2.

frekvenčná charakteristika pre vybraté frekvencie,

3.

frekvenčná charakteristika s príslušenstvom, ak obsahuje príslušenstvo, pre vybraté

frekvencie,

4.

frekvencia, hladina, skreslenie akustického kalibrátora, ak je obsiahnutý ako integrálna

časť zvukomera.

b)

Skúšky elektrických vlastností, ktorých predmetom je

1.

RMS usmerňovač pri vybratých crest faktoroch,

2.

časové váženie pri vybratých hladinách signálu,

3.

presnosť prepínača meracích rozsahov,

4.

indikátor pre linearitu,

5.

frekvenčné váženie, elektrický vstup.

c)

Skúšky elektrických vlastností špeciálne pre integrujúce zvukomery, ktorých predmetom

je

1.

indikácia prebudenia pre vybraté frekvencie,

2.

časové priemerovanie,

3.

priemerná AI vážená hladina akustického tlaku, ak je zabudovaná.

d)

Kontrola náležitostí prístroja, ktorej predmetom sú

nápisy a značky.

3.3

Postup pri prvotnom a následnom overení ustanovuje príslušná slovenská technická

norma.

ODDIEL I B

ZVUKOMERY

1.

Termíny a definície

1.1

Referenčný akustický tlak je konvenčne zvolená referenčná hodnota rovnajúca sa 20

µPa pre zvuk šírený vzduchom.

1.2

Hladina akustického tlaku je dvadsaťnásobok dekadického logaritmu pomeru efektívnej

hodnoty daného akustického tlaku k referenčnému akustickému tlaku.

1.3

Frekvenčné váženie; frekvenčná váhová charakteristika je pre zvukomer rozdiel medzi

hladinou signálu indikovanou zobrazovacím zariadením a zodpovedajúcou hladinou ustáleného

sínusového vstupného signálu s konštantnou amplitúdou špecifikovaný v tejto prílohe

ako funkcia frekvencie.

1.4

Časové váženie; časová váhová charakteristika je exponenciálna funkcia času so stanovenou

časovou konštantou, ktorou sa váži kvadrát okamžitého akustického tlaku.

1.5

Časovo vážená hladina akustického tlaku je dvadsaťnásobok dekadického logaritmu pomeru

danej efektívnej hodnoty akustického tlaku k referenčnému akustickému tlaku, pričom

efektívna hodnota akustického tlaku sa získa využitím štandardného frekvenčného váženia

a štandardného časového váženia.

1.6

Maximálna časovo vážená hladina akustického tlaku je najvyššia časovo vážená hladina

akustického tlaku počas stanoveného časového intervalu.

1.7

Vrcholový akustický tlak je najvyššia okamžitá absolútna hodnota akustického tlaku

počas stanoveného časového intervalu.

1.8

Hladina vrcholového akustického tlaku je dvadsaťnásobok dekadického logaritmu pomeru

vrcholového akustického tlaku k referenčnému akustickému tlaku, pričom vrcholový akustický

tlak sa získa štandardným frekvenčným vážením.

1.9

Časovo priemerovaná hladina akustického tlaku, ekvivalentná hladina akustického tlaku

je dvadsaťnásobok dekadického logaritmu pomeru efektívnej hodnoty akustického tlaku

počas stanoveného časového intervalu k referenčnému akustickému tlaku, pričom akustický

tlak sa získa štandardným frekvenčným vážením.

1.10

Zvuková expozícia je časový integrál kvadrátu akustického tlaku za stanovený časový

interval alebo udalosť.

1.11

Hladina zvukovej expozície je desaťnásobok dekadického logaritmu pomeru zvukovej

expozície k referenčnej zvukovej expozícii; referenčná zvuková expozícia je daná súčinom

kvadrátu akustického tlaku a referenčného časového intervalu 1 s.

1.12

Referenčný bod mikrofónu je bod špecifikovaný na mikrofóne alebo v jeho blízkosti

určený na opis polohy mikrofónu.

1.13

Referenčný smer je smer k referenčnému bodu mikrofónu špecifikovaný na účely určenia

akustickej ozvy, smerovej charakteristiky a frekvenčného váženia zvukomera.

1.14

Uhol dopadu zvuku je uhol medzi referenčným smerom a priamkou prechádzajúcou akustickým

stredom zdroja zvuku a referenčným bodom mikrofónu.

1.15

Merací rozsah je rozsah menovitých hladín akustického tlaku meraných v príslušnom

nastavení prepínačov na zvukomere.

1.16

Referenčná hladina akustického tlaku je hladina akustického tlaku špecifikovaná na

skúšanie elektroakustických vlastností zvukomera.

1.17

Referenčný merací rozsah je merací rozsah špecifikovaný na skúšanie elektroakustických

vlastností zvukomera, ktorý obsahuje referenčnú hladinu akustického tlaku.

1.18

Kontrolná kalibračná frekvencia je menovitá frekvencia v rozsahu od 160 Hz do 1 250

Hz akustického tlaku sínusového priebehu vytváraná akustickým kalibrátorom, ktorý

sa používa na kontrolu a nastavenie zvukomera.

1.19

Chyba linearity amplitúdovej charakteristiky je indikovaná hladina signálu mínus

predpokladaná hladina signálu na stanovenej frekvencii.

1.20

Rozsah linearity je rozsah hladín akustického tlaku na ľubovoľnom rozsahu hladín

a na stanovenej frekvencii, v ktorom sú chyby linearity amplitúdovej charakteristiky

v toleranciách špecifikovaných v tejto prílohe.

1.21

Dynamický rozsah je rozsah hladín A akustického tlaku v ozve na sínusové signály

od najnižších hladín akustického tlaku na najcitlivejšom rozsahu do najvyšších hladín

akustického tlaku na najmenej citlivom rozsahu, ktoré možno merať bez indikácie prebudenia

alebo indikácie nízkej hladiny signálu a ktoré sú v toleranciách špecifikovaných v

tejto prílohe na chybu linearity amplitúdovej charakteristiky.

1.22

Tónový impulz je jeden alebo viacej úplných cyklov sínusového signálu, ktoré sa začínajú

a končia v bode prechodu nulou.

1.23

Ozva na tónový impulz je najvyššia časovo vážená hladina akustického tlaku, ekvivalentná

alebo časovo priemerovaná hladina akustického tlaku alebo hladina zvukovej expozície

nameraná v ozve na sínusový elektrický tónový impulz mínus zodpovedajúca hladina akustického

tlaku ustáleného sínusového vstupného signálu, z ktorého bol odvodený tónový impulz.

1.24

Referenčná orientácia je orientácia zvukomera pri skúškach na preukázanie zhody so

špecifikáciami uvedenými v tejto prílohe pre emisie vysokofrekvenčných polí a na citlivosť

na vysokofrekvenčné polia.

2.

Technické požiadavky a metrologické požiadavky

2.1

Konštrukcia prístrojov

Príslušné slovenské technické normy uvádzajú elektroakustické prevádzkové požiadavky

na tri druhy prístrojov na meranie zvuku

a)

konvenčný alebo klasický zvukomer, ktorý meria exponenciálne časovo vážené hladiny

akustického tlaku,

b)

integrujúco-priemerujúci zvukomer, ktorý meria časovo priemerované alebo ekvivalentné

hladiny akustického tlaku,

c)

integrujúci zvukomer, ktorý meria hladiny zvukovej expozície.

Jednotlivý prístroj môže zaisťovať jedno z týchto meraní alebo všetky tri druhy merania.

Prídavne sa uvádzajú prevádzkové požiadavky na meranie maximálnych časovo vážených

hladín akustického tlaku a hladín C vrcholového akustického tlaku. Všetky zvukomery

špecifikované v tejto prílohe musia byť vybavené frekvenčnou funkciou A.

Zvukomer vyhovujúci požiadavkám, ktoré sú uvedené v príslušných slovenských technických

normách, má stanovenú frekvenčnú charakteristiku zvuku dopadajúceho na mikrofón v

jednom hlavnom smere vo voľnom zvukovom poli alebo v náhodných smeroch.

Zvukomer môže byť samostatný ručný prístroj s pripojeným mikrofónom a vstavaným zobrazovacím

zariadením. Zvukomer sa môže skladať z oddelených súčastí umiestnených v jednej alebo

vo viacerých jednotkách a môže byť schopný zobrazovať rozmanité hladiny akustického

signálu. Zvukomer môže obsahovať rozsiahle spracovanie analógového alebo digitálneho

signálu, a to samostatne alebo v kombinácii s viacerými analógovými alebo digitálnymi

výstupmi. Súčasťou zvukomera môžu byť viacúčelové počítače, zapisovače, tlačiarne

a ďalšie zariadenia, ktoré tvoria nevyhnutnú súčasť úplného prístroja.

Zvukomer môže byť navrhnutý na použitie za prítomnosti obsluhy alebo na automatické

a trvalé meranie hladín akustického tlaku bez prítomnosti obsluhy. Technické požiadavky

uvedené v tejto prílohe na ozvu na zvukové vlny platia pre zvukové pole bez prítomnosti

obsluhy.

Prevádzkové požiadavky, ktoré sú uvedené v príslušných slovenských technických normách,

platia za referenčných podmienok prostredia.

V návode na používanie sa uvedie konfigurácia úplného zvukomera a jeho bežný prevádzkový

režim. Vo vhodnom prípade konfigurácia zvukomera zahŕňa kryt proti vetru a ďalšie

zariadenia, ktoré sa inštalujú okolo mikrofónu ako nedeliteľnej časti pri bežnom prevádzkovom

režime.

Nedeliteľnou súčasťou zvukomera môže byť programové vybavenie počítača. V návode na

používanie sa uvedie jednoznačná identifikácia takého programového vybavenia.

Konvenčný alebo klasický zvukomer musí umožňovať najmenej indikovanie hladiny A akustického

tlaku s časovou charakteristikou F. Integrujúco-priemerujúci zvukomer musí najmenej

poskytovať prostriedky na indikovanie ekvivalentnej hladiny A akustického tlaku. Integrujúci

zvukomer musí najmenej poskytovať prostriedky na indikovanie hladiny A zvukovej expozície.

Zvukomery môžu obsahovať akýkoľvek alebo všetky vzory konštrukcie, na ktoré sú v príslušných

slovenských technických normách uvedené prevádzkové požiadavky. Zvukomer musí vyhovovať

príslušným prevádzkovým požiadavkám na tie vzory konštrukcie, podľa ktorých bol zhotovený.

Zvukomer musí mať frekvenčnú váhovú charakteristiku A. Zvukomer predložený na technickú

skúšku na účely schválenia typu vyhovujúci toleranciám triedy 1 musí mať frekvenčnú

charakteristiku C. Zvukomer, ktorý meria neustálené zvuky vrcholovej hladiny C akustického

tlaku, predložený na technickú skúšku na účely schválenia typu, musí merať aj ustálené

zvuky hladiny C akustického tlaku. Frekvenčná charakteristika ZERO alebo tiež nulová,

resp. lineárna váhová charakteristika je voliteľná. V návode na používanie sa opíšu

všetky dostupné frekvenčné váhové charakteristiky.

Referenčná hladina akustického tlaku, referenčný merací rozsah a referenčná orientácia

sa stanovia v návode na používanie. V návode na používanie sa stanoví referenčný smer

každého typu mikrofónu určeného na používanie so zvukomerom; stanoví sa aj poloha

referenčného bodu mikrofónu. Uprednostňuje sa referenčná hladina akustického tlaku

94 dB. Alternatívne sa môže špecifikovať referenčná hladina akustického tlaku 74 dB,

84 dB, 104 dB alebo 124 dB. Hladina akustického tlaku 94 dB zodpovedá presne efektívnej

hodnote akustického tlaku 1 Pa.

Ak je zvukomer schopný merať maximálnu časovo váženú hladinu akustického tlaku a hladinu

C vrcholového akustického tlaku, musí byť pri meraní týchto veličín dostupná funkcia

“hold„. V návode na používanie sa opíše činnosť zariadenia s funkciou „hold“ a prostriedok

na vynulovanie displeja, ktorý je pri tejto funkcii blokovaný.

Určenie zhody s viacerými požiadavkami, ktoré sú uvedené v príslušných slovenských

technických normách, vyžaduje použitie elektrických signálov. Elektrické signály musia

byť ekvivalentné signálom z mikrofónu. Každý príslušný typ mikrofónu má v návode na

používanie stanovenú menovitú impedanciu a platné tolerancie elektrických vlastností

zariadenia alebo prostriedkov, ktorými možno priviesť signály na elektrický vstup

zvukomera. Elektrické vlastnosti zahŕňajú odporovú a reaktačnú zložku elektrickej

impedancie na výstupe zariadenia. Menovitá hodnota impedancie sa špecifikuje pre frekvenciu

1 kHz.

Prevádzkové požiadavky, ktoré sú uvedené v slovenských technických normách, platia

podľa príslušnosti pre akékoľvek časové alebo frekvenčné váženie pracujúce paralelne

a pre každý nezávislý kanál vo viackanálovom zvukomere. V návode na používanie sa

opíšu vlastnosti a funkcie každého nezávislého kanála. Viackanálový zvukomer môže

mať dva alebo viac mikrofónových vstupov.

2.2

Meracie jednotky

Meracou jednotkou na vyjadrovanie akustického tlaku v sústave meracích jednotiek SI

je pascal (Pa). Na vyjadrovanie zvuku v akustike sa používa logaritmická stupnica

a s ňou súvisiace hladinové vyjadrenie s jednotkami decibel (dB). Decibel nie je absolútna,

ale relatívna jednotka vzťahujúcu sa na dohodnutú referenčnú hodnotu 20 µPa. Hodnote

20 µPa zodpovedá hodnota 0 dB.

2.3

Merací rozsah

Pri použití vhodného prepínača meracieho rozsahu zvukomer môže mať viac ako jeden

merací rozsah. Meracie rozsahy sa v návode na používanie opíšu pomocou menovitej hladiny

A akustického tlaku na frekvencii 1 kHz. V návode na používanie sa opíše funkcia prepínačov

meracieho rozsahu a uvedú sa odporúčania na voľbu optimálneho meracieho rozsahu na

zobrazenie výsledkov merania hladiny akustického tlaku alebo hladiny zvukovej expozície.

Na referenčnom meracom rozsahu musí byť na frekvencii 1 kHz rozpätie rozsahu linearity

najmenej 60 dB. Pri zvukomere, ktorý meria časovo vážené hladiny akustického tlaku,

sa rozsahy linearity na frekvencii 1 kHz musia na susedných meracích rozsahoch prekrývať

aspoň o 30 dB. Pri zvukomere, ktorý meria ekvivalentné hladiny akustického tlaku alebo

hladiny zvukovej expozície, musí byť prekrytie aspoň 40 dB.

Ďalšie požiadavky na merací rozsah zvukomerov sú uvedené v príslušných slovenských

technických normách.

2.4

Trieda presnosti a najväčšie dovolené chyby

V tejto prílohe sa špecifikujú dve prevádzkové kategórie, trieda 1 a trieda 2. Technické

požiadavky na zvukomery triedy 1 a triedy 2 majú všeobecne rovnaké menovité charakteristiky

a líšia sa hlavne v toleranciách a rozsahu prevádzkových teplôt. Tolerancie technických

požiadaviek na triedu 2 sú širšie alebo zhodné s toleranciami technických požiadaviek

na triedu 1.

Zvukomer, ktorý je v návode na používanie stanovený ako zvukomer triedy 1 alebo triedy

2, musí vyhovovať všetkým záväzným požiadavkám na triedu 1, respektíve na triedu 2,

ktoré sú uvedené v technickej norme. Zvukomer triedy 2 môže mať niektoré vlastnosti

zvukomera triedy 1; ak však niektorá z vlastností vyhovuje len požiadavkám na triedu

2, je prístroj zvukomer triedy 2. Zvukomer môže byť špecifikovaný v jednej konfigurácii

ako prístroj triedy 1 a v inej konfigurácii ako prístroj triedy 2, napríklad s rozdielnym

mikrofónom alebo predzosilňovačom.

V návode na používanie sa stanovia typy mikrofónov, s ktorými úplný zvukomer vyhovuje

požiadavkám na činnosť v triede 1 alebo v triede 2 pre zvukové vlny dopadajúce na

mikrofón v referenčnom smere vo voľnom poli alebo v náhodnom smere, alebo ak je to

vhodné, oboma spôsobmi. V návode na používanie sa opíšu vhodné postupy na používanie

zvukomera.

Najväčšie dovolené chyby zvukomerov uvedené v príslušných slovenských technických

normách v stanovenom rozsahu podmienok prostredia obsahujú čiastkové príspevky neistôt

konštrukcie a výroby a najväčších rozšírených neistôt merania pri skúškach na preukázanie

zhody s technickými požiadavkami. V niektorých prípadoch sú najväčšie dovolené chyby,

ktoré sú uvedené v slovenských technických normách, širšie ako najväčšie dovolené

chyby zodpovedajúcich charakteristík uvedené v pôvodných technických normách,

3

) ktoré nezahŕňali príspevky neistoty merania.

2.5

Vlastnosti meraného média

Zvukomery špecifikované v tejto prílohe sú všeobecne určené na meranie zvukov v rozsahu

počutia človeka.

Na meranie počuteľného zvuku za prítomnosti ultrazvuku možno použiť frekvenčnú funkciu

AU špecifikovanú v technickej norme.

4

)

2.6

Referenčné podmienky prostredia

Referenčné podmienky prostredia na špecifikovanie prevádzkových vlastností zvukomera

sú

a)

teplota vzduchu 23

o

C,

b)

statický tlak 101,325 kPa,

c)

relatívna vlhkosť vzduchu 50 %.

2.7

Špecifikácia pracovných podmienok

2.7.1

Všeobecne

Zvukomer musí vyhovovať všetkým technickým požiadavkám, ktoré sú uvedené v príslušných

slovenských technických normách a ktoré sa vzťahujú na zamýšľané použitie zvukomera.

Ak je to vhodné, skôr ako zvukový signál začne pôsobiť na mikrofón, mal by sa prípadne

odstrániť kryt proti vetru.

Každá technická požiadavka na vplyv prevádzkového prostredia platí pre zvukomer, ktorý

je zapnutý a nastavený na typický spôsob merania. V návode na používanie sa stanoví

typický časový interval, ktorý je potrebný na stabilizáciu zvukomera po zmene podmienok

prostredia.

Technické požiadavky na vplyv kolísania statického tlaku, teploty vzduchu a relatívnej

vlhkosti platia pre hladiny akustického tlaku indikované v ozve na použitie akustického

kalibrátora, ktorý pracuje na frekvencii v rozsahu od 125 Hz do 1 250 Hz. Musí byť

známy vplyv kolísania statického tlaku, teploty vzduchu a relatívnej vlhkosti na hladinu

akustického tlaku vytváranú akustickým kalibrátorom.

Podľa týchto technických požiadaviek sa nesmú zvukomery skúšať pri kombináciách teploty

vzduchu a relatívnej vlhkosti vzduchu, ktorých výsledkom je rosný bod, za teploty

vyššej ako +39

o

C a nižšej ako –15

o

C.

2.7.2

Statický tlak

V rozsahu statického tlaku od 85 kPa do 108 kPa odchýlka zobrazenej hladiny akustického

tlaku od hladiny akustického tlaku zobrazenej pri referenčnom statickom tlaku zväčšená

o rozšírenú neistotu merania nesmie prekročiť ± 0,7 dB pri zvukomeroch triedy 1 a

± 1,0 dB pri zvukomeroch triedy 2.

V rozsahu statického tlaku od 65 kPa do menej ako 85 kPa odchýlka zobrazenej hladiny

akustického tlaku od hladiny akustického tlaku zobrazenej pri referenčnom statickom

tlaku zväčšená o rozšírenú neistotu merania nesmie prekročiť ± 1,2 dB pri zvukomeroch

triedy 1 a ± 1,9 dB pri zvukomeroch triedy 2.

2.7.3

Teplota vzduchu

Vplyv kolísania teploty vzduchu na meranú hladinu signálu je špecifikovaný v rozsahu

teplôt od –10

o

C do +50

o

C pri zvukomeroch triedy 1 a teplôt od 0

o

C do +40

o

C pri zvukomeroch triedy 2. Rozsahy teplôt platia pre kompletný zvukomer.

Pre súčasti zvukomera, ako napríklad počítač, označené v návode na používanie za súčasti

určené na prevádzku v priestoroch s riadenými podmienkami prostredia, napríklad vnútorné

prostredie, sa môže rozsah teplôt obmedziť na +5

o

C až +35

o

C. Obmedzený rozsah teploty neplatí pre mikrofón.

Odchýlka hladiny akustického tlaku zobrazenej pri akejkoľvek teplote od hladiny akustického

tlaku zobrazenej pri referenčnej teplote vzduchu zväčšená o rozšírenú neistotu merania

nesmie prekročiť ± 0,8 dB pri zvukomeroch triedy 1 a ± 1,3 dB pri zvukomeroch triedy

2. Táto technická požiadavka platí v príslušných rozsahoch teploty vzduchu, ktoré

sú uvedené v príslušných slovenských technických normách.

Chyba linearity amplitúdovej charakteristiky na frekvencii 1 kHz v stanovenom rozsahu

linearity na referenčnom meracom rozsahu musí zostať v toleranciách, ktoré sú uvedené

v príslušných slovenských technických normách. Táto špecifikácia linearity amplitúdovej

charakteristiky platí v rozsahoch teploty vzduchu uvedených v predchádzajúcich bodoch

a pre relatívnu vlhkosť, ktorá je v rozsahu 20 % vzhľadom na referenčnú vlhkosť vzduchu.

2.7.4

Vlhkosť vzduchu

Odchýlka hladiny akustického tlaku zobrazená pri akejkoľvek relatívnej vlhkosti od

hladiny akustického tlaku zobrazenej pri referenčnej relatívnej vlhkosti zväčšená

o rozšírenú neistotu merania nesmie prekročiť ± 0,8 dB pri zvukomeroch triedy 1 a

± 1,3 dB pri zvukomeroch triedy 2. Táto technická požiadavka platí v rozsahu relatívnej

vlhkosti od 25 % do 90 % pri akejkoľvek teplote vzduchu v príslušných rozsahoch uvedených

v predchádzajúcich bodoch.

2.7.5

Elektrostatický výboj

Zvukomer alebo viackanálové zvukomerné zariadenie musí pracovať podľa svojho určenia

po expozícii kontaktnému výboju elektrostatického napätia až do ± 4 kV a vzduchovému

výboju elektrostatického napätia až do ± 8 kV. Polarita elektrostatického napätia

sa vzťahuje na uzemnenie. Metódy aplikácie elektrostatických výbojov sú uvedené v

technickej norme.

5

)

Expozícia elektrostatickým výbojom nesmie spôsobiť žiadne trvalé zhoršenie činnosti

alebo stratu funkcie zvukomera. Ak je to stanovené v návode na používanie, môže byť

činnosť alebo funkcia zvukomera dočasne v dôsledku elektrostatických výbojov zhoršená

alebo stratená. Špecifikované zhoršenie činnosti alebo strata funkcie nesmie zahŕňať

žiadnu zmenu prevádzkového stavu, zmenu konfigurácie alebo zničenie či stratu uložených

údajov.

2.7.6

Magnetické polia spôsobené striedavým prúdom sieťovej frekvencie a vysokofrekvenčné

polia

Expozícia špecifikovanému magnetickému poľu sieťovej frekvencie a vysokofrekvenčnému

poľu nesmie spôsobiť žiadnu zmenu prevádzkového stavu, zmenu konfigurácie alebo poškodenie

údajov, či stratu uložených údajov. Táto požiadavka platí pre celý zvukomer alebo

príslušné súčasti, alebo pre viackanálový zvukomerný systém a pre akýkoľvek prevádzkový

režim, ktorý je v súlade s bežnou prevádzkou. V návode na používanie sa stanovia prevádzkové

režimy zvukomera a akýchkoľvek pripojených zariadení, ktoré majú najvyššiu citlivosť

alebo najmenšiu odolnosť na magnetické pole sieťovej frekvencie a vysokofrekvenčné

pole.

Špecifikácia na expozíciu na frekvenciách elektrickej siete platí pre orientáciu zvukomera,

ktorá je stanovená v návode na používanie tak, že má najvyššiu citlivosť alebo najmenšiu

odolnosť na magnetické polia sieťovej frekvencie.

Bez pôsobenia magnetického poľa alebo vysokofrekvenčného poľa sa zdroj zvuku nastaví

tak, aby zvukomer indikoval hladinu A akustického tlaku s časovou konštantou F alebo

ekvivalentnú hladinu A akustického tlaku 74 dB ± 1 dB. Ak má zvukomer viac ako jeden

merací rozsah, musí sa hladina akustického tlaku zobraziť na meracom rozsahu, ktorého

dolná medzná hodnota je najbližšie, ale nie je vyššia ako 70 dB.

Odchýlka zobrazenej hladiny akustického tlaku od hladiny akustického tlaku zobrazenej,

keď nepôsobí magnetické pole sieťovej frekvencie alebo vysokofrekvenčné pole, zväčšená

o rozšírenú neistotu merania nesmie prekročiť ± 1,3 dB pri zvukomeroch triedy 1 a

± 2,3 dB pri zvukomeroch triedy 2.

V návode na používanie sa môže stanoviť, že zvukomer vyhovuje technickým požiadavkám,

ktoré sú uvedené v príslušných slovenských technických normách na expozíciu vysokofrekvenčným

poliam pri hladine akustického tlaku nižšej ako 74 dB. V tom prípade zvukomer musí

vyhovovať príslušným dovoleným odchýlkam uvedeným v predchádzajúcich bodoch pre hladiny

akustického tlaku nižšie ako 74 dB smerom nadol k stanovenej nižšej hladine. Táto

požiadavka platí na všetkých meracích rozsahoch pre všetky technické požiadavky týkajúce

sa skupiny zvukomerov. Nižšia hladina stanovená v návode na používanie s rozlíšením

1 dB platí pre všetky prevádzkové režimy zvukomera.

2.7.7

Používanie pomocných zariadení

Výrobca zvukomera môže poskytnúť voliteľný mikrofónový nadstavec alebo kábel na inštaláciu

medzi mikrofónom a mikrofónovým predzosilňovačom alebo medzi mikrofónovým predzosilňovačom

a ďalšími súčasťami zvukomera. Ak je také zariadenie alebo kábel k dispozícii, uvedú

sa v návode na používanie podrobnosti o akýchkoľvek korekciách výsledkov meraní vykonaných

týmto spôsobom.

V návode na používanie sa uvedie stredný účinok voliteľného príslušenstva dodávaného

výrobcom zvukomera. Údaje platia pre všetky dôležité charakteristiky zvukomera, ktoré

sú ovplyvnené inštaláciou príslušenstva. Voliteľné príslušenstvá zahŕňajú kryty proti

vetru a zariadenia na ochranu pred dažďom, ktoré sa inštalujú na mikrofón. Za podmienok

bezvetria sa poskytnú údaje pre typický účinok akéhokoľvek odporúčaného krytu proti

vetru na citlivosť mikrofónu, smerovú charakteristiku a frekvenčné váženie.

V návode na používanie sa stanoví, či po inštalácii voliteľného príslušenstva zvukomer

vyhovuje technickým požiadavkám, ktoré sú uvedené v príslušných slovenských technických

normách na rovnakú triedu. Ak po inštalácii voliteľného príslušenstva zvukomer nevyhovuje

technickým požiadavkám na pôvodnú prevádzkovú triedu, v návode na používanie sa stanoví,

či zvukomer vyhovuje technickým požiadavkám na inú triedu alebo už nevyhovuje požiadavkám

na triedu 1 alebo na triedu 2.

Ak sú na spektrálnu analýzu signálu akustického tlaku k dispozícii interné alebo externé

pásmové filtre, v návode na používanie sa stanoví, akým spôsobom sa má zvukomer použiť

na meranie filtrovaných hladín akustického tlaku.

V návode na používanie sa uvedú podrobnosti na pripojenie pomocných zariadení dodávaných

výrobcom zvukomera a prípadné účinky takých zariadení na vlastnosti zvukomera.

2.7.8

Napájanie

Zvukomer musí mať k dispozícii indikáciu, ktorá potvrdzuje, že napájací zdroj postačuje

na prevádzku zvukomera podľa špecifikácií, ktoré sú uvedené v príslušných slovenských

technických normách.

V návode na používane sa stanoví najnižšie a najvyššie napätie napájacieho zdroja,

pri ktorých zvukomer vyhovuje špecifikáciám tejto prílohy. Ak sa pri aplikácii akustického

kalibrátora na mikrofón zníži napájacie napätie z najvyššej na najnižšiu hodnotu,

zmena zobrazenej hladiny akustického tlaku zväčšená o rozšírenú neistotu merania nesmie

prekročiť ± 0,3 dB pri zvukomeroch triedy 1 a ± 0,4 dB pri zvukomeroch triedy 2.

Ak sa na napájanie zvukomera používajú vnútorné batérie, stanovia sa prijateľné typy

batérií v návode na používanie a prednostne na prístroji. V návode na používanie sa

stanoví aj trvalý čas prevádzky za referenčných podmienok prostredia, ktorý možno

očakávať pri špecifikovanom bežnom prevádzkovom režime po inštalovaní úplne nabitých

batérií.

Pri zvukomeroch napájaných z batérií, ktoré sú skonštruované tak, že umožňujú indikovanie

hladín akustického tlaku v lehote, ktorá prekračuje menovitú životnosť batérií, v

návode na používanie sa opíše odporúčaný prostriedok na prevádzku zvukomera z externého

napájacieho zdroja.

Pri zvukomeroch určených na použitie pri napájaní z verejnej elektrickej striedavej

siete sa v návode na používanie stanoví menovité napätie a frekvencia napájania a

príslušné dovolené odchýlky.

2.8

Nápisy a značky

2.8.1

Označovanie

Zvukomer, ktorý vyhovuje všetkým príslušným technickým požiadavkám, ktoré sú uvedené

v technickej norme,

6

) sa označí tak, aby udával referenčné číslo a rok vydania tejto normy. Označenie

musí uvádzať meno alebo značku dodávateľa zodpovedného za technické špecifikácie,

ktoré sa týkajú úplného zvukomera. V súlade s technickými požiadavkami tejto normy

musí označenie obsahovať označenie typu, výrobného čísla a prevádzkovej triedy úplného

zvukomera.

Ak sa zvukomer skladá z niekoľkých samostatných jednotiek, v prípade, že je to realizovateľné,

musí byť každá základná jednotka alebo súčasť označená predchádzajúcim spôsobom.

Tie súčasti zvukomera, ktoré sú dostupné používateľovi a ktoré môžu ovplyvniť elektroakustické

vlastnosti, sa musia chrániť pomocou vhodných plomb alebo značiek výrobcu.

2.8.2

Značky

Značka schváleného typu a overovacia značka musia byť na zvukomeroch umiestnené na

viditeľnom mieste a musia byť čitateľné a neodstrániteľné.

2.9

Návod na používanie

Každý zvukomer alebo ekvivalentný prístroj, ktorý vyhovuje technickým požiadavkám,

ktoré sú uvedené v príslušných slovenských technických normách, sa dodáva spoločne

s návodom na používanie.

Návod na používanie obsahuje všetky informácie, ktoré sú uvedené v príslušných slovenských

technických normách.

Ak sa zvukomer skladá z niekoľkých samostatných súčastí, návod na používanie je k

dispozícii na príslušnú kombináciu, ktorá tvorí úplný zvukomer. Návod na používanie

opisuje všetky nevyhnutné súčasti a ich vzájomné ovplyvňovanie.

Návod na používanie je dostupný v slovenskom jazyku v tlačenej podobe v jednej časti

alebo vo viacerých častiach.

2.10

Ochrana proti neoprávneným zásahom

Zvukomer výrobca vhodne zabezpečí proti neoprávneným zásahom. Overovacie značky musia

byť umiestnené na zvukomere tak, aby neoprávnený zásah do kalibračných prvkov bol

evidentný.

3.

Metrologická kontrola zvukomerov

3.1

Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu

3.1.1

Skúšky vplyvu prostredia, elektrostatických výbojov a vysokofrekvenčných polí

1.

všeobecne,

2.

rozšírené neistoty merania za podmienok skúšok vplyvu prostredia,

3.

vplyv statického tlaku,

4.

dovolené odchýlky na teplotu vzduchu, relatívnu vlhkosť a statický tlak,

5.

požiadavky na aklimatizáciu pri skúškach vplyvu teploty vzduchu a relatívnej vlhkosti,

6.

skrátená kombinovaná skúška vplyvu teploty vzduchu a relatívnej vlhkosti,

7.

vplyv teploty vzduchu,

8.

vplyv relatívnej vlhkosti,

9.

vplyv elektrostatických výbojov,

10.

vplyv magnetického poľa spôsobeného striedavým prúdom sieťovej frekvencie a vysokofrekvenčných

polí.

3.1.2

Rádiové rušenie a rušenie verejnej elektrickej siete

3.1.3

Elektroakustické prevádzkové skúšky

1.

všeobecne,

2.

indikácia na kalibračnej kontrolnej frekvencii,

3.

smerová charakteristika,

4.

skúšky frekvenčných vážení akustickými signálmi,

5.

skúšky frekvenčných vážení elektrickými signálmi,

6.

kombinovaný účinok odrazov, ohybu a korekcií na menovitú frekvenčnú charakteristiku

mikrofónu a vplyv krytu proti vetru,

7.

korekcie na získanie hladín akustického tlaku vo voľnom poli,

8.

linearita amplitúdovej charakteristiky,

9.

indikácia nízkej hladiny signálu,

10.

vlastný generovaný šum,

11.

časové konštanty poklesu pre časové charakteristiky F, S, I,

12.

ozva na tónový impulz pre zvukomery, ktoré merajú časovo váženú hladinu akustického

tlaku,

13.

ozva na tónový impulz pre zvukomery, ktoré merajú hladinu zvukovej expozície alebo

ekvivalentnú hladinu akustického tlaku,

14.

ozva na postupnosti opakovaných tónových impulzov pre zvukomery, ktoré merajú ekvivalentnú

hladinu akustického tlaku,

15.

indikácia prebudenia,

16.

hladina C vrcholového akustického tlaku,

17.

vynulovanie,

18.

elektrický výstup,

19.

časovacie zariadenia,

20.

presluch vo viackanálových zvukomerných systémoch,

21.

napájací zdroj.

3.1.4

Postup technických skúšok pri schvaľovaní typu ustanovuje príslušná slovenská technická

norma.

3.2

Metódy skúšania pri overovaní

3.2.1

Elektroakustické prevádzkové skúšky

1.

všeobecné požiadavky,

2.

indikácia na kalibračnej kontrolnej frekvencii,

3.

vlastný generovaný šum,

3.1

nainštalovaný mikrofón,

3.2

mikrofón nahradený elektrickým vstupným zariadením,

4.

skúšky frekvenčných vážení akustickými signálmi,

5.

skúšky frekvenčných vážení elektrickými signálmi,

6.

frekvenčné a časové váženie na 1 kHz,

7.

amplitúdová linearita na referenčnom rozsahu,

8.

amplitúdová linearita vrátane prepínača rozsahov,

9.

ozva na tónové impulzy,

10.

hladina C vrcholového akustického tlaku,

11.

indikácia prebudenia,

12.

časová charakteristika I.

3.2.2

Postup pri prvotnom a následnom overení ustanovuje príslušná slovenská technická

norma.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 1 až 6 znejú

„1)

IEC 60651 alebo EN 60651.

2)

IEC 60651 alebo EN 60651 a IEC 60804 alebo EN 60804.

3)

IEC 60651 alebo EN 60651 a IEC 60804 alebo EN 60804.

4)

IEC 61012 alebo EN 61012.

5)

IEC 61000-4-2 alebo EN 61000-4-2.

6)

IEC 61672-1 alebo EN 61672-1.“.

56.

V prílohe č. 43 sa body 4 až 7 nahrádzajú bodmi 4 až 9, ktoré znejú

„4.

Meradlá aktivity rádionuklidov uvedené v bode 1 písm. b) a c) podliehajú pred uvedením

na trh alebo do používania posúdeniu zhody podľa osobitného predpisu.

2

)

5.

Meradlá aktivity rádionuklidov okrem meradiel uvedených v bode 1 písm. b) a c) podliehajú

pred uvedením na trh schváleniu typu a prvotnému overeniu okrem meradiel uvedených

v bode 1 písm. d) a f) a gamaspektrometrických prístrojov a zostáv podľa písmena e),

ktoré nepodliehajú schváleniu typu, ale podliehajú prvotnému overeniu.

6.

Meradlá aktivity rádionuklidov schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou

schváleného typu alebo k sprievodnej dokumentácii priloží kópiu rozhodnutia o schválení

typu.

7.

Na meradlá aktivity rádionuklidov, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám,

sa vystaví doklad o overení. Tieto meradlá môžu byť označené overovacou značkou.

8.

Meradlá aktivity rádionuklidov podliehajú počas ich používania ako určené meradlá

následnému overeniu.

9.

Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení sú uvedené

v technických normách.“.

57.

V prílohe č. 43 poznámka pod čiarou k odkazu 2 znie

„2)

Zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

58.

Príloha č. 56 vrátane nadpisu znie

„Príloha č. 56 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

SKÚŠOBNÉ SITÁ

Prvá časť

Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1.

Táto príloha sa vzťahuje na skúšobné sitá (ďalej len „sito“), ktoré sa používajú

ako určené meradlá podľa § 8 zákona.

2.

Podľa druhu použitého materiálu a tvaru otvoru sa sitá delia na sitá z

a)

kovovej tkaniny,

b)

dierovaného plechu,

c)

elektroformovanej fólie.

3.

Sitá pred uvedením na trh podliehajú prvotnému overeniu. Metódy skúšania pri prvotnom

overení sú uvedené v druhej časti.

4.

Sitá počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu. Postup

pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.

5.

Sitá, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou

a vydá sa doklad o overení.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky a metódy skúšania pri overení sít

1.

Termíny a definície

1.1

Sito je meradlo na zisťovanie podielu častíc preosievaného materiálu, ktorých veľkosť

je menšia ako menovitá veľkosť otvoru triediacej priehradky.

1.2

Rám sita je uzavretý profil kruhového alebo štvorcového tvaru, v ktorom je pevne

uchytená triediaca priehradka.

1.3

Triediaca priehradka je kovová tkanina, dierovaný plech alebo elektroformovaná fólia

s otvormi.

1.4

Skúšobný materiál je kalibrovaná zmes sklených guliek so známou distribúciou veľkosti

guliek v zmesi.

1.5

Rozstup otvorov sít z dierovaného plechu alebo elektroformovanej fólie je vzdialenosť

stredov susedných kruhových alebo štvorcových otvorov.

1.6

+ X je prípustná odchýlka veľkosti jednotlivých otvorov sita z kovovej tkaniny.

1.7

± X je prípustná odchýlka veľkosti jednotlivých otvorov sita z dierovaného plechu.

1.8

± Y je prípustná odchýlka priemernej veľkosti otvorov sita z kovovej tkaniny.

1.9

σ

0

je maximálna smerodajná odchýlka otvorov sita z kovovej tkaniny.

1.10

Menovitá veľkosť otvoru w je základná metrologická charakteristika sita z hľadiska

jeho používania.

2.

Technické požiadavky a metrologické požiadavky

2.1

Technické požiadavky a metrologické požiadavky na sitá z kovovej tkaniny

2.1.1

Menovitá veľkosť otvorov od 1 mm vrátane do 125 mm sa vyjadruje v milimetroch (mm),

menovitá veľkosť do 1 mm sa vyjadruje v mikrometroch (µm).

2.1.2

Prípustné odchýlky veľkosti otvorov + X, ± Y a maximálna smerodajná odchýlka σ

0

sú uvedené v tabuľkách č. 1 a 2 v stĺpcoch 4, 5 a 6. Prípustné odchýlky veľkosti

otvorov platia pre veľkosť otvorov nameraných na osiach otvorov osobitne v smere osnovy

a osobitne v smere útku.

2.1.3

Hranice dovoleného rozpätia voľby priemeru drôtu kovovej tkaniny triediacej priehradky

d

max

a d

min

sú uvedené v tabuľkách č. 1 a 2 v stĺpcoch 8 a 9. Odporúčané hodnoty priemeru drôtu

d

nom

sú uvedené v tabuľkách č. 1 a 2 v stĺpci 7.

2.1.4

Priemer drôtov sita musí byť približne rovnaký v smere osnovy aj v smere útku.

2.1.5

Ďalšie technické požiadavky na sitá z kovovej tkaniny sú uvedené v príslušnej slovenskej

technickej norme.

Tabuľka č. 1: Prípustné odchýlky veľkosti otvorov a priemery drôtu

Rozmery v milimetroch

Menovité veľkosti otvorov,

ω

Prípustné odchýlky veľkosti otvorov

Menovité priemery drôtu,

d

základné

veľkosti

doplnkové

veľkosti

pre veľkosť

jednotlivého

otvoru

pre priemernú

veľkosť otvoru

najväčšia

smerodajná

odchýlka

odporúčané

veľkosti

hranice dovoleného

rozpätia voľby

R 20/3

R 20

R 40/3

+ X

± Y

σ

0

d

nom

d

max

d

min

1

2

3

4

5

6

7

8

9

125

125

125

4,51

3,66

-

8

9,2

6,8

112

4,15

3,29

-

8

9,2

6,8

106

3,99

3,12

-

6,3

7,2

5,4

100

3,82

2,94

-

6,3

7,2

5,4

90

90

90

3,53

2,66

-

6,3

7,2

5,4

80

3,24

2,37

-

6,3

7,2

5,4

75

3,09

2,22

-

6,3

7,2

5,4

71

2,97

2,1

-

5,6

6,4

4,8

63

63

63

2,71

1,87

-

5,6

6,4

4,8

56

2,49

1,67

-

5

5,8

4,3

53

2,39

1,58

-

5

5,8

4,3

50

2,29

1,49

-

5

5,8

4,3

45

45

45

2,12

1,35

1,000

4,5

5,2

3,8

40

1,94

1,2

1,000

4,5

5,2

3,8

37,5

1,85

1,13

1,000

4,5

5,2

3,8

35,5

1,78

1,07

1,000

4

4,6

3,4

31,5

31,5

31,5

1,63

0,95

1,000

4

4,6

3,4

28

1,5

0,85

1,000

3,55

4,1

3

26,5

1,44

0,8

1,000

3,55

4,1

3

25

1,38

0,76

1,000

3,55

4,1

3

22,4

22,4

22,4

1,27

0,68

0,920

3,55

4,1

3

20

1,17

0,61

0,780

3,15

3,6

2,7

19

1,13

0,58

0,729

3,15

3,6

2,7

18

1,08

0,55

0,690

3,15

3,6

2,7

16

16

16

0,99

0,49

0,610

3,15

3,6

2,7

14

0,9

0,43

0,530

2,8

3,2

2,4

13,2

0,86

0,41

0,506

2,8

3,2

2,4

12,5

0,83

0,39

0,480

2,5

2,9

2,1

11,2

11,2

11,2

0,77

0,35

0,430

2,5

2,9

2,1

10

0,71

0,31

0,385

2,5

2,9

2,1

9,5

0,68

0,3

0,372

2,24

2,6

1,9

9

0,65

0,28

0,350

2,24

2,6

1,9

8

8

8

0,6

0,25

0,315

2

2,3

1,7

7,1

0,55

0,22

0,280

1,8

2,1

1,5

6,7

0,53

0,21

0,269

1,8

2,1

1,5

6,3

0,51

0,2

0,255

1,8

2,1

1,5

5,6

5,6

5,6

0,47

0,18

0,235

1,6

1,9

1,3

5

0,43

0,16

0,210

1,6

1,9

1,3

4,75

0,41

0,15

0,199

1,6

1,9

1,3

4,5

0,4

0,14

0,190

1,4

1,7

1,2

4

4

4

0,37

0,13

0,175

1,4

1,7

1,2

3,55

0,34

0,11

0,155

1,25

1,5

1,06

3,35

0,32

0,11

0,151

1,25

1,5

1,06

3,15

0,31

0,1

0,145

1,25

1,5

1,06

2,8

2,8

2,8

0,29

0,09

0,130

1,12

1,3

0,95

2,5

0,26

0,08

0,117

1

1,15

0,85

2,36

0,25

0,08

0,114

1

1,15

0,85

2,24

0,24

0,07

0,110

0,9

1,04

0,77

2

2

2

0,23

0,07

0,105

0,9

1,04

0,77

1,8

0,21

0,06

0,092

0,8

0,92

0,68

1,7

0,2

0,06

0,087

0,8

0,92

0,68

1,6

0,19

0,05

0,082

0,8

0,92

0,68

1,4

1,4

1,4

0,18

0,05

0,076

0,71

0,82

0,6

1,25

0,16

0,04

0,069

0,63

0,72

0,54

1,18

0,16

0,04

0,067

0,63

0,72

0,54

1,12

0,15

0,04

0,064

0,56

0,64

0,48

1

1

1

0,14

0,03

0,059

0,56

0,64

0,48

Poznámka: Všetky veľkosti otvorov platia pre plátnovú väzbu.

Tabuľka č. 2: Prípustné odchýlky veľkosti otvorov a priemery drôtu

Rozmery v mikrometroch

Menovité veľkosti otvorov,

ω

Prípustné odchýlky veľkosti otvorov

Menovité priemery drôtu,

d

základné

veľkosti

doplnkové

veľkosti

pre veľkosť

jednotlivého

otvoru

pre priemernú

veľkosť

otvoru

najväčšia

smerodajná

odchýlka

odporúčané

veľkosti

hranice dovoleného

rozpätia voľby

R 20/3

R 20

R 40/3

+ X

± Y

σ

0

d

nom

d

max

d

min

1

2

3

4

5

6

7

8

9

900

131

31

54,2

500

580

430

850

127

29

52,2

500

580

430

800

122

28

50,2

450

520

380

710

710

710

112

25

45,8

450

520

380

630

104

22

42

400

460

340

600

101

21

40,5

400

460

340

560

96

20

38,7

355

410

300

500

500

500

89

18

35,9

315

360

270

450

84

16

33,2

280

320

240

425

81

16

32,2

280

320

240

400

78

15

30,9

250

290

210

355

355

355

72

13

28,2

224

260

190

315

67

12

26,1

200

230

170

300

65

12

25,4

200

230

170

280

62

11

24,2

180

210

150

250

250

250

58

9,9

22,4

160

190

130

224

54

9

20,8

160

190

130

212

52

8,7

20

140

170

120

200

50

8,3

19,4

140

170

120

180

180

180

47

7,6

18

125

150

106

160

44

6,9

16,8

112

130

95

150

43

6,6

16,3

100

115

85

140

41

6,3

15,6

100

115

85

125

125

125

38

5,8

14,4

90

104

77

112

36

5,4

13,6

80

92

68

106

35

5,2

13,2

71

82

60

100

34

5

12,8

71

82

60

90

90

90

32

4,6

12

63

72

54

80

30

4,3

11,3

56

64

48

75

29

4,1

10,9

50

58

43

71

28

4

10,5

50

58

43

63

63

63

26

3,7

9,9

45

52

38

56

25

3,5

9,3

40

46

34

53

24

3,4

9

36

41

31

50

23

3,3

8,7

36

41

31

45

45

45

22

3,1

8,3

32

37

27

40

21

3

7,9

32

37

27

38

20

2,9

7,7

30

35

24

RIO

36

20

2,8

7,5

30

35

24

32

19

2,7

6,8

28

33

23

25

16

2,5

6,1

25

29

21

20

14

2,3

5,7

20

23

17

Poznámka: Všetky veľkosti otvorov platia pre plátnovú väzbu. Veľkosti otvorov 45 µm

a menšie platia aj pre keprovú

väzbu.

2.2

Technické požiadavky a metrologické požiadavky na sitá z dierovaného plechu

2.2.1

Sitá z dierovaného plechu sa podľa tvaru a veľkosti otvorov delia takto

a)

sitá s kruhovými otvormi, veľkosti otvorov od 1 mm do 125 mm,

b)

sitá so štvorcovými otvormi, veľkosti otvorov od 4 mm do 125 mm.

2.2.2

Prípustné odchýlky veľkosti jednotlivých otvorov ± X sú uvedené v tabuľke č. 3 v

stĺpci 4. Platia pre šírku strednej časti štvorcových otvorov a pre priemery kruhových

otvorov.

2.2.3

Hranice dovoleného rozpätia voľby rozstupu otvorov p

max

a p

min

sú uvedené v tabuľke č. 3 v stĺpcoch 6 a 7. Odporúčané veľkosti rozstupu otvorov

p

nom

sú uvedené v tabuľke č. 3 v stĺpci 5.

Tabuľka č. 3: Prípustné odchýlky veľkosti jednotlivých otvorov a rozstupy otvorov

Rozmery v milimetroch

Menovité veľkosti otvorov,

ω

Prípustné

odchýlky

veľkosti

jednotlivých

otvorov

Rozstup otvorov

p

základné

veľkosti

doplnkové

veľkosti

odporúčané

veľkosti

hranice dovoleného

rozpätia voľby

R 20/3

R 20

R 40/3

± X

p

nom

p

max

p

min

1

2

3

4

5

6

7

125

125

125

1

160

184

143

112

0,95

140

161

126

106

0,9

132

152

119

100

0,85

125

144

113

90

90

90

0,8

112

129

101

80

0,7

100

115

90

75

0,7

95

109

85

71

0,65

90

103

81

63

63

63

0,6

80

92

72

56

0,55

71

82

63,5

53

0,55

67

77

60

50

0,55

63

72,5

56,5

45

45

45

0,5

56

64,5

50,5

40

0,45

50

57,5

45

37,5

0,45

47,5

54,6

42,5

35,5

0,4

45

51,7

40,5

31,5

31,5

31,5

0,4

40

46

36

28

0,35

35,5

40,8

31,8

26,5

0,35

33,5

38,5

30

25

0,35

31,5

36

28,5

22,4

22,4

22,4

0,3

28

32,2

25,5

20

0,3

25

29

22,5

19

0,29

23,6

27,1

21,3

18

0,28

22,4

25,8

20,2

16

16

16

0,27

20

23

18

14

0,26

18

20,7

16

13,2

0,25

17

19,5

15,1

12,5

0,24

16

18,4

14,3

11,2

11,2

11,2

0,23

14

16,1

12,6

10

0,21

12,6

14,5

11,3

9,5

0,21

12,1

13,8

10,2

9

0,2

11,6

13,3

9,8

8

8

8

0,19

10,4

12

9,2

7,1

0,18

9,4

10,8

8

6,7

0,17

8,9

10,2

7,5

6,3

0,17

8,5

9,8

7,2

1

2

3

4

5

6

7

5,6

5,6

5,6

0,15

7,7

8,9

6,6

5

0,14

6,9

7,9

5,9

4,75

0,14

6,6

7,6

5,6

4,5

0,14

6,3

7,2

5,3

4

4

4

0,13

5,8

6,7

4,9

3,55

0,12

5,2

6

4,4

3,35

0,11

5

5,7

4,2

3,15

0,11

4,7

5,3

3,9

2,8

2,8

2,8

0,11

4,35

5

3,6

2,5

0,11

3,9

4,5

3,3

2,36

0,11

3,75

4,3

3,2

2,24

0,1

3,6

4,1

3,1

2

2

2

0,09

3,3

3,8

2,8

1,8

0.08

3,1

3,6

2,7

1,7

0,08

3

3,4

2,5

1,6

0,08

2,75

3,2

2,3

1,4

1,4

1,4

0,08

2,6

3

2,2

1,25

0,08

2,45

2,9

2,1

1,18

0,07

2,4

2,7

2

1,12

0,07

2,22

2,5

1,8

1

1

1

0,07

2

2,3

1,7

Poznámka: Dolná medza menovitej veľkosti štvorcových otvorov je 4 mm.

2.2.4

Hranice dovoleného rozpätia voľby menovitej hrúbky plechu sú uvedené v tabuľke č.

4 v stĺpcoch 3 a 4. Odporúčaná hrúbka plechu je uvedená v tabuľke č. 4 v stĺpci 2.

Tabuľka č. 4: Hrúbka plechu

Rozmery v milimetroch

Menovitá veľkosť

otvorov

ω

Hrúbka plechu

Odporúčaná

hrúbka

Hranice dovoleného rozpätia voľby

najväčšia

najmenšia

1

2

3

4

125 až 50

3

3,5

2

45 až 16

2

2,5

1,5

14 až 8

1,5

2

1

7,1 až 1,7

1

1,5

0,8

1,6 až 1,0

0,6

1

0,5

2.2.5

Ďalšie technické požiadavky na sitá z dierovaného plechu sú uvedené v príslušnej

slovenskej technickej norme.

2.3

Technické požiadavky a metrologické požiadavky na sitá z elektroformovanej fólie

2.3.1

Sito z elektroformovanej fólie má kruhové alebo štvorcové otvory s veľkosťou od 5

mikrometrov do 500 mikrometrov.

2.3.2

Usporiadanie otvorov je takéto

a)

stredy kruhových otvorov ležia na vrcholoch rovnostranných trojuholníkov,

b)

stredy štvorcových otvorov ležia na priamkach a súčasne na vrcholoch štvorcov.

2.3.3

Prípustná odchýlka priemernej veľkosti otvorov je ± 2 µm. Prípustné odchýlky platia

pre šírku stredného prierezu štvorcových otvorov a pre priemery kruhových otvorov

určených na osievanej strane.

2.3.4

Hranice dovoleného rozpätia voľby rozstupu otvorov p

max

a p

min

sú uvedené v tabuľke č. 5 v stĺpcoch 5 a 6. Odporúčané veľkosti rozstupu p

nom

sú uvedené v tabuľke č. 5 v stĺpci 4.

2.3.5

Odporúčané hrúbky fólie sú uvedené v tabuľke č. 5 v stĺpci 7 a platia pre elektroformovanú

fóliu s kruhovými aj štvorcovými otvormi. Ak má fólia výstuž, meria sa hrúbka fólie

bez výstuže.

2.3.6

Ďalšie technické požiadavky na sitá z elektroformovanej fólie sú uvedené v príslušnej

slovenskej technickej norme.

Tabuľka č. 5: Rozstupy otvorov a hrúbka elektroformovanej fólie

Rozmery v mikrometroch

Menovité veľkosti otvorov

ω

Rozstup otvorov

p

odporúčaná

hrúbka fólie

základné

veľkosti

doplnkové

veľkosti

odporúčané

veľkosti

hranice dovoleného

rozpätia voľby

R 20/3

R 20

R 40/3

p

nom

p

max

p

min

e

1

2

3

4

5

6

7

500

500

500

620

710

530

50

450

560

645

475

425

530

610

450

45

400

490

555

425

355

355

355

450

510

380

315

395

480

335

300

380

440

320

280

355

420

300

30

250

250

250

320

385

270

224

275

340

250

212

270

320

240

200

260

305

225

25

180

180

180

240

270

200

160

210

255

180

150

200

230

170

20 až 25

140

190

230

160

125

125

125

170

205

140

112

155

205

135

106

150

205

130

100

140

170

120

15 až 25

90

90

90

130

170

110

80

115

170

100

75

110

140

95

71

105

140

90

63

63

63

95

140

90

56

90

140

75

12 az 25

53

85

100

70

50

80

100

70

45

45

45

75

100

65

40

70

90

60

38

65

85

55

12 až 25

36

65

85

55

R10

1

2

3

4

5

6

7

32

60

85

50

25

50

65

45

16

45

65

40

10 až 25

10

40

65

35

30

50

25

5

25

40

20

8 až 25

3.

Nápisy a značky

3.1

Na ráme sita sú uvedené tieto údaje

a)

meno výrobcu alebo dovozcu sita,

b)

menovitá veľkosť otvorov,

c)

odkaz na technickú normu, podľa ktorej je sito vyrobené,

d)

výrobné alebo identifikačné číslo.

3.2

Ďalej môžu byť na site uvedené tieto doplňujúce údaje

a)

materiál triediacej priehradky,

b)

materiál rámu sita,

c)

pri sitách z dierovaného plechu a elektroformovanej fólie tvar otvorov – kruhový

alebo štvorcový,

d)

pri sitách z elektroformovanej fólie slovo „elektroformované“.

3.3

Nápisy a značky sa umiestňujú tak, aby boli zreteľne viditeľné, ľahko čitateľné a

neodstrániteľné.

4.

Metódy skúšania pri prvotnom overení a následnom overení

4.1

Metódy skúšania pri prvotnom overení a následnom overení sít z kovovej tkaniny

4.1.1

Skúšky pri prvotnom overení a následnom overení pozostávajú z

a)

prehliadky rámu sita,

b)

prehliadky stavu kovovej tkaniny,

c)

kontroly nadmerne veľkých otvorov z hľadiska prípustnej odchýlky +X,

d)

určenia priemernej veľkosti otvorov a priemeru drôtu.

4.1.2

Prehliadkou rámu sita sa vylúčia z ďalšieho skúšania tie sitá, ktoré majú rám skorodovaný,

odretý, zdeformovaný alebo inak poškodený. Sitá sa majú dať na seba ľahko nasadzovať.

4.1.3

Pri prehliadke stavu kovovej tkaniny sita sa tkanina prezrie proti rovnomerne osvetlenému

pozadiu. Sitá nesmú mať zrejmé odchýlky v pravidelnosti otvorov, napríklad poškodenie

vo väzbe tkaniny, záhyby, vrásky, miestne nepravidelnosti v tkanine, ktoré sa javia

ako deformácie otvorov.

4.1.4

Pri prehliadke stavu kovovej tkaniny podľa bodu 4.1.3 sa vyznačia otvory, ktorých

veľkosť sa od priemernej hodnoty výrazne odlišuje; odchýlku veľkosti o 10 % možno

rozpoznať voľným okom. Vyznačené otvory sa zmerajú a ich veľkosti sa posúdia z hľadiska

prípustnej odchýlky +X. Zistená odchýlka veľkosti ktoréhokoľvek otvoru nesmie presiahnuť

prípustnú odchýlku +X.

4.1.5

Ak sito vyhovie skúškam podľa bodov 4.1.2, 4.1.3 a 4.1.4, vykonajú sa merania veľkosti

otvorov na výpočet priemernej veľkosti otvoru a priemeru drôtu.

4.1.6

Merania na výpočet priemernej veľkosti otvoru sa vykonajú priamou metódou alebo metódou

preosievania skúšobného materiálu.

4.1.7

Najmenší počet meraných otvorov v obidvoch smeroch pre sito s priemerom rámu 200

mm je uvedený v tabuľke č. 6. Pre sitá s priemerom rámu iným ako 200 mm sa počty meraných

otvorov upravia proporcionálne vzhľadom na plochu triediacej priehradky. Ak v kovovej

tkanine v jednom alebo v oboch smeroch nie je dostatočný počet otvorov predpísaných

na skúšku, skontrolujú sa všetky otvory sita.

Tabuľka č. 6: Najmenší počet meraných otvorov v obidvoch smeroch pre sito s priemerom

rámu 200 mm a koeficient K na výpočet smerodajnej odchýlky

Menovitá veľkosť

otvorov,

ω

Počet meraných

otvorov

Koeficient K

Rozmery v milimetroch

125 až 25

všetky v oboch smeroch,

najviac 25 pre sitá

s priemerom väčším ako 200 mm

–

22,4 až 4

2 × 15

1,66

3,55 až 2,24

2 × 20

1,60

2 až 1,6

2 × 25

1,55

1,4 až 1

2 × 40

1,48

Rozmery v mikrometroch

900 až 800

2 × 40

1,48

710 až 560

2 × 50

1,45

500 až 400

2 × 60

1,43

355 až 200

2 × 80

1,40

180 až 90

2 × 100

1,38

80 až 45

2 × 100

1,38

40 až 20

2 × 100

1,38

4.1.8

Priemer drôtu kovovej tkaniny sa určí priamou metódou.

4.1.9

Meranie priemeru drôtu sa vykoná najmenej na 10 drôtoch v každom smere.

4.1.10

Na meranie veľkosti otvorov a priemeru drôtu priamou metódou sa použije meradlo,

ktoré má presnosť odčítania hodnôt aspoň 1 µm alebo 1/4 prípustnej odchýlky pre priemernú

veľkosť otvoru Y; použije sa väčšia z hodnôt.

4.1.11

Pri určovaní priemernej veľkosti otvorov metódou preosievania sa použije skúšobný

materiál so známou distribúciou jednotlivých frakcií v zmesi. Vzťah medzi priemernou

veľkosťou otvoru triediacej priehradky sita a hmotnostným podielom prepadu skúšobného

materiálu je uvedený v kalibračnom certifikáte skúšobného materiálu vrátane neistoty.

Zložka neistoty od použitého skúšobného materiálu musí byť menšia ako 1 µm alebo 1/4

z prípustnej odchýlky pre priemernú veľkosť otvoru Y; použije sa väčšia z hodnôt.

4.1.12

Metóda určenia priemernej veľkosti otvoru preosievaním je založená na meraní hmotnostného

podielu prepadu skúšobného materiálu m

p

kde: m

0

je celková hmotnosť skúšobnej vzorky skúšobného materiálu použitej pri skúške,

m

prepad

je hmotnosť skúšobnej vzorky skúšobného materiálu, ktorá prepadla triediacou

priehradkou pri skúške preosievaním.

Hmotnosti m

0

a m

prepad

sa určia vážením s neistotou 0,01 g alebo 1 % z m

0

; použije sa menšia z hodnôt.

Priemerná veľkosť otvoru sa ω určí podľa vzťahu pre príslušnú vzorku skúšobného materiálu,

ktorý je uvedený v kalibračnom certifikáte.

4.1.13

Na určenie priemernej veľkosti otvoru preosievaním je možné použiť ručné preosievanie,

preosievanie na mechanickom vibračnom zariadení alebo preosievanie s použitím vákua.

4.1.14

Priemerná veľkosť otvoru triediacej priehradky ω, určená buď priamou metódou, alebo

preosievaním, vyhovuje požiadavkám podľa tabuliek č. 1 a 2, ak je splnená podmienka

kde: U je rozšírená neistota merania priemernej veľkosti otvoru ω pre koeficient rozšírenia

k = 2,

Y je prípustná odchýlka pre priemernú veľkosť otvoru podľa tabuliek č. 1 a 2.

4.1.15

Ak sa na meranie veľkosti otvorov použije priama metóda a boli premerané všetky otvory

v počte N, z nameraných hodnôt pre obidva smery merania sa vypočíta smerodajná odchýlka

4.1.16

Ak sa na meranie veľkosti otvorov použije priama metóda a bolo premeraných n otvorov

podľa tabuľky č. 6, z nameraných hodnôt pre obidva smery merania sa vypočíta smerodajná

odchýlka

kde K je koeficient podľa tabuľky č. 6.

4.1.17

Vypočítané hodnoty σ, resp. σ

s

musia byť menšie ako maximálna smerodajná odchýlka σ

0

uvedená v tabuľkách č. 1 a 2 v stĺpci 6. Ak sa použije metóda preosievania skúšobného

materiálu, σ a σ

s

sa nevyhodnocujú.

4.1.18

Namerané hodnoty priemeru drôtu tkaniny triediacej priehradky musia byť v hraniciach

dovoleného rozpätia otvorov d

max

a d

min

, uvedených v tabuľkách č. 1 a 2 v stĺpcoch 8 a 9.

4.1.19

Sito, ktoré pri overení vyhovie ustanoveným požiadavkám, sa označí overovacou značkou

a vydá sa doklad o overení.

4.2

Metódy skúšania pri prvotnom overení a následnom overení sít z dierovaného plechu

4.2.1

Skúšky pri prvotnom overení a následnom overení pozostávajú z

a)

prehliadky rámu sita,

b)

prehliadky stavu triediacej priehradky sita,

c)

určenia veľkosti jednotlivých otvorov,

d)

určenia rozstupu otvorov.

4.2.2

Pri prehliadke rámu sita sa vylúčia z ďalšieho skúšania tie sitá, ktoré majú rám

skorodovaný, odretý, zdeformovaný alebo inak poškodený. Sitá sa majú dať na seba ľahko

nasadzovať.

4.2.3

Pri prehliadke stavu triediacej priehradky sita sa dierovaný plech sita prezrie proti

rovnomerne osvetlenému pozadiu. Triediaca priehradka sita nesmie mať zrejmé odchýlky

v pravidelnosti otvorov alebo iné poškodenia.

4.2.4

Ak sito vyhovie skúškam podľa bodov 4.2.2 a 4.2.3, vykonajú sa merania na určenie

veľkosti otvorov triediacej priehradky a rozstupov otvorov. Merania sa vykonajú priamou

metódou.

4.2.5

Na meranie veľkosti otvorov a ich rozstupu sa použije meradlo, ktoré má presnosť

odčítania hodnôt aspoň 0,02 mm alebo 1/4 hodnoty prípustnej odchýlky pre jednotlivý

otvor podľa tabuľky č. 3 stĺpca 4; použije sa väčšia z hodnôt.

4.2.6

Pri určení veľkosti otvorov a rozstupov sa meria veľkosť otvorov a rozstupy vo vybraných

miestach plechu v dvoch pruhoch rôznych smerov. Počet meraných otvorov je uvedený

v tabuľke č. 7. Pre sitá s priemerom rámu iným ako 200 mm sa počty meraných otvorov

upravia proporcionálne vzhľadom na plochu triediacej priehradky. Ak v plechu v jednom

alebo v oboch smeroch nie je dostatočný počet otvorov predpísaných na skúšku, skontrolujú

sa všetky otvory sita.

Tabuľka č. 7: Najmenší počet meraných otvorov v obidvoch smeroch pre sito s priemerom

rámu 200 mm

Menovité veľkosti otvorov,

ω

Počet meraných otvorov

Rozmery v milimetroch

125 až 25

všetky v oboch smeroch,

najviac 25 pre sitá s priemerom väčším ako

200 mm

22,4 až 4

2 × 15

3,55 až 2,24

2 × 20

2 až 1,6

2 × 25

1,4 až 1

2 × 40

4.2.7

Namerané veľkosti jednotlivých otvorov sa posúdia podľa požiadavky na prípustnú odchýlku

jednotlivého otvoru uvedenú v tabuľke č. 3 v stĺpci 4.

4.2.8

Namerané hodnoty rozstupov otvorov musia byť v hraniciach dovoleného rozpätia voľby

p

max

a p

min

uvedených v tabuľke č. 3 v stĺpcoch 6 a 7.

4.2.9

Sito, ktoré pri overení vyhovie ustanoveným požiadavkám, sa označí overovacou značkou

a vydá sa doklad o overení.

4.3

Metódy skúšania pri prvotnom overení a následnom overení sít z elektroformovanej

fólie so štvorcovými alebo kruhovými otvormi

4.3.1

Skúšky pri prvotnom overení a následnom overení pozostávajú z

a)

prehliadky rámu sita,

b)

prehliadky stavu fólie sita,

c)

určenia priemernej veľkosti otvorov,

d)

určenia rozstupu otvorov.

4.3.2

Pri prehliadke rámu sita sa vylúčia z ďalšieho skúšania tie sitá, ktoré majú rám

skorodovaný, odretý, zdeformovaný alebo inak poškodený. Sitá sa majú dať na seba ľahko

nasadzovať.

4.3.3

Pri prehliadke stavu fólie sita sa elektroformovaná fólia prezrie proti rovnomerne

osvetlenému pozadiu a súčasne sa sitom otáča okolo osi rovnobežnej s radom otvorov.

Ak sa zistia nerovnomernosti otvorov už voľným okom, sito nevyhovuje. Elektroformovaná

fólia v site nesmie mať žiadne nepravidelnosti, poškodenie ani zvlnenie.

4.3.4

Ak sito vyhovie skúškam podľa bodov 4.3.2 a 4.3.3, vykonajú sa merania na určenie

veľkosti otvorov triediacej priehradky a rozstupov otvorov.

4.3.5

Merania na výpočet priemernej veľkosti otvoru sa vykonajú priamou metódou alebo metódou

preosievania skúšobného materiálu. Rozstupy otvorov sa merajú priamou metódou.

4.3.6

Na meranie veľkosti otvorov a ich rozstupu priamou metódou sa použije vhodné zariadenie

s presnosťou odčítania hodnôt ± 0,5 µm a menej.

4.3.7

Pri určovaní priemernej veľkosti otvorov metódou preosievania sa použije skúšobný

materiál so známou distribúciou jednotlivých frakcií v zmesi. Kalibračný vzťah medzi

strednou hodnotou veľkosti otvoru triediacej priehradky sita a hmotnostným podielom

prepadu skúšobného materiálu musí byť zdokumentovaný v kalibračnom certifikáte skúšobného

materiálu vrátane neistoty. Zložka neistoty od použitého skúšobného materiálu musí

byť menšia ako 0,2 µm.

4.3.8

Pri určení veľkosti otvorov priamou metódou sa otvory zmerajú v deviatich určených

poliach. V každom poli sa meria najmenej 5 otvorov.

4.3.9

Pri určení veľkosti otvorov metódou preosievania skúšobného materiálu sa postupuje

podľa bodov 4.1.11 až 4.1.13 a 4.1.17.

4.3.10

Zistená priemerná veľkosť otvorov určená priamou metódou sa porovná s prípustnou

odchýlkou priemernej veľkosti otvorov uvedenou v bode 2.3.3.

4.3.11

Posúdenie priemernej veľkosti otvorov triediacej priehradky metódou preosievania

sa vykoná vyhodnotením podmienky

kde: U je rozšírená neistota určenia priemernej veľkosti otvoru pre ω koeficient rozšírenia

k = 2.

4.3.12

Namerané hodnoty rozstupov otvorov musia byť v hraniciach dovoleného rozpätia voľby

p

max

a p

min

uvedených v tabuľke č. 5 v stĺpcoch 5 a 6.

4.3.13

Sito, ktoré pri overení vyhovie ustanoveným požiadavkám, sa označí overovacou značkou

a vydá sa doklad o overení.“.

59.

V prílohe č. 59 druhej časti sa vypúšťa bod 2.7. Doterajší bod 2.8 sa označuje ako

bod 2.7.

60.

V prílohe č. 59 druhej časti bod 5.11 znie

„5.11

Relatívna chyba spätného chodu sa skúša najmenej pri troch hodnotách, a to približne

v 20 %, 60 % a 100 % meracieho rozsahu.“.

61.

V prílohe č. 59 druhej časti bod 5.14 znie

„5.14

Relatívne rozpätie chyby sa skúša najmenej pri troch hodnotách, a to približne v

20 %, 60 % a 100 % meracieho rozsahu.“.

62.

V prílohe č. 59 druhej časti sa za bod 5.15 dopĺňa nový bod 5.16, ktorý znie

„5.16

Pri schválení typu meradla sa určia hodnoty meracieho rozsahu, v ktorých sa momentové

kľúče skúšajú pri prvotnom a následnom overení.“.

63.

V prílohe č. 59 druhej časti bod 6.5 znie

„6.5

Rozšírená neistota merania pri prvotnom a následnom overení je menšia alebo sa rovná

1/2 najväčšej dovolenej chyby δ

M

meradla.“.

64.

V prílohe č. 59 druhej časti bod 6.8 znie

„6.8

Momentové kľúče sa skúšajú v hodnotách meracieho rozsahu určených pri schválení typu

meradla.“.

65.

V prílohe č. 59 druhej časti bod 6.15 znie

„6.15

Ďalšie podrobnosti postupu pri prvotnom a následnom overení ustanovuje príslušná

slovenská technická norma.“.

66.

Za prílohu č. 71 sa pripájajú prílohy č. 72 a 73, ktoré vrátane nadpisov znejú

„Príloha č. 72 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

MERACIE ZOSTAVY NA LIEH

Prvá časť

Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1.

Táto príloha sa vzťahuje na meracie zostavy na lieh určené na kontinuálne a dynamické

meranie pretečeného množstva liehu vyjadreného v litroch 100 % alkoholu na základe

údajov vlastného prietokového meradla merajúceho objem alebo hmotnosť (ďalej len „meracia

zostava“).

2.

Na účely tejto prílohy sa rozlišujú tieto oblasti použitia meracej zostavy

a)

meracia zostava na etanol,

b)

meracia zostava na zmes etanolu a vody.

3.

Meracia zostava pred uvedením na trh podlieha

a)

posúdeniu zhody podľa osobitného predpisu

1

) alebo

b)

prvotnému overeniu, ak ide o meraciu zostavu, ktorej komponenty majú platné schválenie

typu podľa predpisov

2

) platných pred nadobudnutím účinnosti osobitného predpisu.

1

)

Meracia zostava pred uvedením do prevádzky podlieha zabezpečeniu úradnými uzáverami

správcu dane.

4.

Meracia zostava počas jej používania ako určeného meradla podlieha následnému overeniu.

Metódy skúšania pri následnom overovaní a pri prvotnom overovaní po oprave sú uvedené

v druhej časti.

5.

Meracia zostava podľa bodu 3 písm. a) podlieha po oprave prvotnému overeniu, len

ak nedôjde k naplneniu ustanovenia podľa osobitného predpisu.

3

)

6.

Meracia zostava, ktorá pri overení vyhovie ustanoveným požiadavkám, sa označí overovacou

značkou a vydá sa doklad o overení.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky a metódy skúšania pri overovaní meracích

zostáv na lieh

1.

Všeobecné požiadavky na meraciu zostavu

1.1

Meracia zostava obsahuje všetky potrebné meracie zariadenia, ako je prietokové meradlo,

vibračný hustomer, prepočítavač množstva kvapalín, ktoré umožňujú určenie množstva

liehu vyjadreného v litroch 100 % alkoholu.

1.2

Meracia zostava podľa prvej časti bodu 3 písm. a)

Meracia zostava musí spĺňať požiadavky prílohy č. 1 osobitného predpisu

1

) a prílohy MI-005 osobitného predpisu.

1

)

1.3

Meracia zostava podľa prvej časti bodu 3 písm. b)

Meracia zostava na lieh pozostáva z objemového prietokového meradla na kvapaliny okrem

vody zodpovedajúceho podmienkam prílohy č. 10 alebo z hmotnostného prietokomera na

kvapaliny zodpovedajúceho podmienkam prílohy č. 65, ku ktorému je pripojený vibračný

hustomer na kvapaliny zodpovedajúci podmienkam prílohy č. 71 a prepočítavač množstva

kvapalín zodpovedajúci podmienkam prílohy č. 69, ak nie sú súčasťou vlastného hmotnostného

prietokomeru.

1.4

Prídavným zariadením meracej zostavy je

a)

regulátor prietoku alebo vyrovnávacia jednotka liehu do meracej zostavy s vymedzením

hraníc prietoku na účely hlásenia poruchy,

b)

teplotný poistný ventil, ktorý automaticky odstaví meraciu zostavu v prípade prekročenia

maximálnej teploty liehu po 10 sekundách.

1.5

Meracia zostava je vybavená záložným zdrojom napájania.

1.6

K meracej zostave je pripojené etalónové gravimetrické zariadenie s nádržou s objemom

zabezpečujúcim hodnotu rozšírenej neistoty merania nie väčšiu ako 0,05 %, pričom objem

nádrže nie je menší ako 1000 dm

3

. Toto zariadenie slúži na účely overovania meracej zostavy a pre potreby správcu

dane.

2.

Triedy presnosti a najväčšie dovolené chyby

2.1

Meracia zostava podľa prvej časti bodu 3 písm. a)

Meracia zostava musí spĺňať požiadavku na triedu presnosti 0,3 s najväčšou dovolenou

chybou ± 0,3 %.

2.2

Meracia zostava podľa prvej časti bodu 3 písm. b)

Meracia zostava musí spĺňať požiadavku na triedu presnosti 0,3 s najväčšou dovolenou

chybou ± 0,3 %.

Jednotlivé komponenty meracej zostavy musia spĺňať požiadavky

a)

objemové prietokové meradlo podľa prílohy č. 10 – trieda presnosti 0,3,

b)

hmotnostný prietokomer na kvapaliny podľa prílohy č. 65 – trieda presnosti 0,2,

c)

vibračný hustomer na kvapaliny podľa prílohy č. 71 – trieda presnosti 0,1,

d)

prepočítavač množstva kvapalín podľa prílohy č. 69 – trieda presnosti 0,1.

3.

Metódy skúšania pri overení

3.1

Meracia zostava podľa prvej časti bodu 3 písm. a)

Meracia zostava sa následne overuje a prvotne overuje po vykonanej oprave podľa harmonizovaných

slovenských technických noriem alebo normatívnych dokumentov.

3.2

Meracia zostava podľa prvej časti bodu 3 písm. b)

Meracia zostava sa počas platnosti schválenia typu komponentov meracej zostavy overuje

podľa predpisov platných ku dňu schválenia typu.

Meracia zostava, ktorej platnosť rozhodnutia o schválení typu komponentov uplynula,

musí pri následnom overení splniť požiadavku najväčšej dovolenej chyby podľa harmonizovaných

slovenských technických noriem alebo normatívnych dokumentov.

4

)

4.

Zabezpečenie proti neoprávnenému zásahu

Meracia zostava je zabezpečená proti neoprávnenému zásahu overovacími značkami

5

) alebo zabezpečovacími značkami

6

),

7

) tak, ako bolo určené pri jej uvedení na trh, a úradnými uzáverami správcu dane tak,

ako bolo určené pri jej uvedení do prevádzky.

5.

Osobitné náležitosti

Meracia zostava v prevádzke sa pri overení zabezpečuje úradnými uzáverami správcu

dane.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 1 až 5 znejú

„1)

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 294/2005 Z. z. o meradlách.

2)

Napríklad zákon č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení zákona č. 431/2004 Z. z.

3)

§ 9 ods. 4 zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní

zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

4)

§ 11 ods. 8 zákona č. 142/2000 Z. z. v znení zákona č. 431/2004 Z. z.

5)

§ 2 písm. k) zákona č. 142/ 2000 Z. z.

6)

§ 2 písm. l) zákona č. 142/2000 Z. z.

7)

Bod 8 prílohy č. 1 k nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. 294/2005 Z. z.“.

„Príloha č. 73 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

PLYNOVÉ CHROMATOGRAFY NA STANOVENIE ENERGETICKEJ HODNOTY ZEMNÉHO PLYNU

Prvá časť

Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1.

Táto príloha sa vzťahuje na procesné plynové chromatografy a laboratórne plynové

chromatografy, ktoré sa používajú na meranie chemického zloženia zemného plynu, stanovenie

jeho energetickej hodnoty a relatívnej hustoty (ďalej len „plynový chromatograf“).

Energetické hodnoty slúžia na výpočet množstva energie obsiahnutej v zemnom plyne.

2.

Plynový chromatograf pred uvedením na trh podlieha schváleniu typu a prvotnému overeniu.

Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení sú uvedené

v druhej časti.

3.

Plynový chromatograf schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného

typu.

4.

Plynový chromatograf, ktorý pri overení vyhovie ustanoveným požiadavkám, sa označí

overovacou značkou a vydá sa doklad o overení.

5.

Plynový chromatograf počas jeho používania ako určeného meradla podlieha následnému

overeniu.

Druhá časť

Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok pri schvaľovaní

typu a metódy skúšania pri overení plynových chromatografov

1.

Termíny a definície

1.1

Plynový chromatograf je meradlo určené na stanovenie energetickej hodnoty, t. j.

spaľovacieho tepla a výhrevnosti zemného plynu na základe výsledkov analýzy chemického

zloženia. Energetická hodnota a ďalšie veličiny sa vypočítajú programom zohľadňujúcim

požiadavky príslušnej slovenskej technickej normy.

1

)

1.2

Procesný plynový chromatograf je plynový chromatograf, ktorý, na rozdiel od laboratórneho

plynového chromatografu, je napojený priamo na plynárenskú sieť zemného plynu.

1.3

Spaľovacie teplo je množstvo tepla, ktoré sa uvoľní úplným spálením stanoveného množstva

plynu vo vzduchu tak, že tlak p

1

,

pri ktorom daná reakcia prebieha, zostane konštantný a teplota všetkých produktov

spaľovania sa vráti na východiskovú teplotu t

1

zhodnú s teplotou reagujúcich zložiek, pričom všetky produkty spaľovania sú v plynnom

stave s výnimkou vody vytvorenej spálením, ktorá pri teplote t

1

skondenzovala do kvapalného stavu.

1.4

Výhrevnosť je množstvo tepla, ktoré sa uvoľní úplným spálením stanoveného množstva

plynu vo vzduchu tak, že tlak p

1

,

pri ktorom daná reakcia prebieha, zostane konštantný a teplota všetkých produktov

spaľovania sa vráti na východiskovú teplotu t

1

zhodnú s teplotou reagujúcich zložiek, pričom všetky produkty spaľovania sú v plynnom

stave.

1.5

Mólový zlomok je podiel počtu mólov zložky k počtu mólov plynnej zmesi.

1.6

Objemový zlomok je podiel objemu zložky k objemu zmesi za daných podmienok, t. j.

tlaku a teploty.

1.7

Hmotnostný zlomok je podiel hmotnosti zložky k hmotnosti plynnej zmesi.

1.8

Hustota je pomer hmotnosti vzorky plynu k jej objemu za definovaných podmienok.

1.9

Relatívna hustota je hustota plynu delená hustotou suchého vzduchu štandardného zloženia

1

) za rovnakých stanovených podmienok tlaku a teploty.

1.10

Kalibračný plyn je zmes plynov definovaného zloženia, zabezpečujúceho metrologickú

nadväznosť jednotlivých zložiek, používaná pri periodických kalibráciách meradla a

pri metrologických skúškach.

1.11

Interný kalibračný plyn je kalibračný plyn, ktorý je súčasťou meradla a slúži na

jeho periodickú kalibráciu.

1.12

Externý kalibračný plyn je kalibračný plyn, ktorý netvorí súčasť meradla a používa

sa na metrologickú kontrolu meradla.

1.13

Kompresibilitný faktor je pomer skutočného objemu určitej hmotnosti plynu za stanovených

podmienok tlaku a teploty a objemu plynu vypočítaného zo stavovej rovnice pre ideálny

plyn.

2.

Metrologické požiadavky

2.1

Referenčné podmienky: tlak 101,325 kPa, teplota spaľovania 25

o

C, teplota merania objemu 15

o

C.

2.2

Pracovné podmienky: teplota –18

o

C až 55

o

C.

2.3

Meracie rozsahy

Meracie rozsahy a meracie jednotky stanovovaných veličín na plynovom chromatografe

sú tieto

a)

mólové zlomky jednotlivých zložiek zemného plynu vyjadrené v %,

b)

spaľovacie teplo: (25 až 50) MJ

.

m

-3

, resp. (7 až 14) kWh

.

m

-3

,

c)

relatívna hustota: 0,555 až 0,700.

Merateľné rozsahy mólových zlomkov zložiek sú uvedené v tabuľke č. 1

Tabuľka č. 1

Zložka

Merateľné rozsahy

%

dusík

0 až 15

metán

75 až 100

oxid uhličitý

0 až 10

etán

0 až 10

propán

0 až 3

izobután

0 až 1

n-bután

0 až 1

neopentán

0,0 až 0,5

izopentán

0,0 až 0,5

n-pentán

0,0 až 0,5

C

6+

(n-hexán)

0,0 až 0,2

2.4

Kalibrácia interným kalibračným plynom sa musí v prípade procesného plynového chromatografu

vykonávať pravidelne, optimálne raz denne, najmenej však raz za 168 hodín. Na kalibráciu

musí byť na chromatografe vyčlenený samostatný vstup, ktorý musí byť zabezpečený proti

neoprávnenému zásahu značkou používateľa, napríklad plombou.

V prípade laboratórneho plynového chromatografu sa kalibrácia vykonáva bezprostredne

pred analýzou odobratej vzorky.

2.5

Interný kalibračný plyn musí byť zabezpečený tak, aby sa zabránilo neoprávnenej manipulácii

s ním. Jeho vlastnosti sú uvedené v certifikáte. Rozšírené relatívne neistoty jeho

jednotlivých hodnôt vlastností – spaľovacieho tepla, relatívnej hustoty a mólového

zlomku metánu nesmú byť väčšie ako 0,25 %. Technické požiadavky na kalibračné plyny

na analýzu zemného plynu sú uvedené v bode 3.6.

2.6

Externé kalibračné plyny používané pri metrologickej kontrole sú certifikované referenčné

materiály s rôznymi hodnotami spaľovacieho tepla, ktoré musia obsahovať najmenej 11

zložiek. Na overenie sa použijú 2 plyny, pričom hodnoty ich rozšírených relatívnych

neistôt nesmú byť väčšie ako 0,2 % príslušnej hodnoty spaľovacieho tepla, relatívnej

hustoty a mólového zlomku metánu.

2.7

Opakovateľnosť merania vyjadrená v percentách ako relatívna smerodajná odchýlka z

určitého počtu meraní musí byť menšia ako hodnoty uvedené pre jednotlivé veličiny

v tabuľke č. 2.

Tabuľka č. 2

Kontrola sa vykonáva pri technických skúškach na účely schvaľovania typu meradla a

pri prvotnom overení.

2.8

Hodnoty najväčších dovolených chýb pri technických skúškach na účely schvaľovania

typu, pri prvotnom a následnom overení pre jednotlivé veličiny sú uvedené v tabuľke

č. 3.

Tabuľka č. 3

3.

Technické požiadavky

3.1

Plynový chromatograf je spravidla tvorený

a)

analytickou časťou – dávkovací systém, teplotne stabilizované chromatografické kolóny,

detektor,

b)

pneumatickou časťou zabezpečujúcou prívod plynov vrátane regulácie vstupných tlakov,

c)

elektronickou riadiacou a ovládacou jednotkou vrátane integračnej jednotky.

3.1.1

Príslušenstvo

a)

sonda na odber vzorky zemného plynu alebo vzorkovnica zemného plynu,

b)

výstupné potrubie pre plyny vchádzajúce do prístroja,

c)

tlaková nádoba s nosným plynom,

d)

tlaková nádoba s interným kalibračným plynom.

3.2

Konštrukcia vlastného prístroja musí zabezpečiť merací systém proti neprípustnej

manipulácii.

3.3

Analytická časť musí umožňovať stanovenie všetkých zložiek v jednej analýze. Jednotlivé

zložky musia byť separované s výnimkou uhľovodíkov s počtom uhlíkov v reťazci vyšším

ako šesť.

3.4

Elektronická riadiaca jednotka môže byť zabudovaná do analytickej časti alebo môže

byť umiestnená oddelene ako samostatná časť. Táto jednotka vykonáva integráciu signálu,

uchováva kalibračné údaje, vykonáva vyhodnotenie a výpočet spaľovacieho tepla a relatívnej

hustoty. Vypočítané údaje sa uchovávajú v elektronickej podobe alebo sa prenášajú

do záznamového zariadenia.

3.5

Pneumatická časť zabezpečuje stabilizáciu a reguláciu tlaku nosného plynu, najčastejšie

hélia, a pracovných plynov, napr. vodík, vzduch alebo dusík, ktoré sú potrebné na

činnosť použitých detektorov alebo na ovládanie pneumatických ventilov analytickej

a vzorkovacej časti.

3.6

Interný kalibračný plyn tvorí súčasť meradla a slúži na jeho pravidelnú kalibráciu.

Musí obsahovať všetkých 11 zložiek zemného plynu v rozsahoch podľa tabuľky č. 1. V

prípade procesného plynového chromatografu sa nesmie kalibračný plyn odpojovať od

prístroja. Kalibračný certifikát interného kalibračného plynu musí byť k dispozícii.

3.7

Časť na prepínanie vstupov vzoriek a interného kalibračného plynu pri procesnom plynovom

chromatografe býva ovládaná elektronickou jednotkou a musí umožňovať napojenie vzoriek

a kalibračného plynu. V prípade použitia viacerých vstupov vzoriek musí byť dĺžka

analýzy a početnosť dávkovania nastavená tak, aby bolo možné vykonať aspoň 24 analýz

z každého vstupu za 24 hodín. V prípade, že sa odber vzoriek vykonáva mimo budovy,

musí byť odberová kapilára temperovaná tak, aby teplota plynu neklesla pod teplotu

rosného bodu jednotlivých zložiek zmesi. Prietok vzoriek musí byť nastavený tak, aby

časové oneskorenie vzorky plynu bolo kratšie, ako je cyklus dávkovania.

3.8

Tlaková nádoba s kalibračným plynom musí byť vybavená temperovacím zariadením, aby

v prípade nižších teplôt prostredia nedochádzalo ku kondenzácii jeho zložiek a aby

sa zabezpečila homogenita obsahu tlakovej nádoby.

4.

Nápisy a značky

4.1

Štítok

Prístroj musí mať trvalý a ľahko čitateľný štítok, ktorý obsahuje tieto údaje

a)

ochrannú značku alebo obchodné meno výrobcu,

b)

rok výroby,

c)

výrobné číslo,

d)

typové označenie alebo číslo modelu,

e)

merací rozsah spaľovacieho tepla pri referenčných podmienkach.

4.2

Umiestnenie overovacej značky

Prístroj, ktorý pri overení vyhovie ustanoveným požiadavkám, sa označí overovacou

značkou a vydá sa doklad o overení. Umiestnenie overovacej značky sa uvádza v rozhodnutí

o schválení typu a v doklade o overení.

5.

Metódy technických skúšok

5.1

Prístroj predložený na skúšku na účely schvaľovania typu musí byť kompletný s príslušenstvom

a dokumentáciou. Skúšky sa vykonávajú na mieste jeho používania podľa pracovného postupu

schváleného Slovenským metrologickým ústavom.

Pred technickými skúškami na účely schvaľovania typu sa najskôr vykoná jeho nastavenie

interným kalibračným plynom podľa pracovných inštrukcií výrobcu. Nastavenie aj následné

skúšky sa vykonávajú v referenčných podmienkach uvedených v bode 2.1 pomocou externých

kalibračných plynov, ktorými sú certifikované referenčné materiály s certifikovaným

obsahom všetkých požadovaných 11 zložiek zemného plynu.

5.2

Ak sa prístroj používa v prevádzkových podmienkach stanovených výrobcom, potom údaje

prístroja pri hodnotení jeho stability za relatívne stabilných podmienok okolia a

po kalibrácii interným kalibračným plynom zostávajú pri skúške typu počas 8 hodín

v rámci driftu, ktorého priemerná hodnota je menšia alebo nanajvýš sa rovná polovičnej

hodnote najväčšej dovolenej chyby.

5.3

Vypočítajú sa relatívne odchýlky v percentách, ktoré sa porovnajú s najväčšou dovolenou

chybou pre danú veličinu. Relatívne odchýlky musia byť menšie ako najväčšie dovolené

chyby uvedené v tabuľke č. 3.

5.4

Opakovateľnosť merania sa vyhodnotí zo smerodajnej odchýlky 20 nameraných hodnôt.

Musí byť menšia ako najväčšie dovolené hodnoty uvedené v tabuľke č. 2.

6.

Metódy skúšania pri overení

6.1

Overenie plynového chromatografu sa vykonáva na mieste jeho používania použitím predpísaných

metód a certifikovaných referenčných materiálov zmesí plynov – externé kalibračné

plyny, ktoré sú nadviazané na národný etalón zloženia vybraných zmesí plynov.

6.2

Prvotné overenie

Prvotné overenie prístroja sa vykonáva po schválení jeho typu, a to použitím potrebných

pomôcok a externých kalibračných plynov. Pozostáva z týchto krokov

a)

vonkajšej obhliadky – kontroly certifikátu interného kalibračného plynu, ktorý musí

spĺňať požiadavky metrologickej nadväznosti, úrovne štandardných neistôt a platnosti;

kontroly stavu štítkov a plombovania,

b)

kontroly stavu kalibrácie plynového chromatografu, t.j. kalibračnej tabuľky v overovanom

prístroji a jej porovnania s kalibračným certifikátom,

c)

skúšky správnosti merania hodnôt mólových zlomkov, spaľovacích tepiel a relatívnych

hustôt porovnaním s hodnotami uvedenými v certifikáte externého kalibračného plynu,

d)

skúšky opakovateľnosti merania.

Opakovateľnosť merania sa vyhodnotí zo smerodajnej odchýlky 10 nameraných hodnôt.

Musí byť menšia ako najväčšie dovolené hodnoty uvedené v tabuľke č. 2.

6.3

Následné overenie

Následné overenie pozostáva z rovnakých skúšok ako prvotné overenie s výnimkou skúšky

opakovateľnosti merania.

6.4

Na meranie sa použijú certifikované referenčné materiály zmesí plynov, ktoré sú nadviazané

na národný etalón mólového zlomku vybraných zmesí plynov.

6.5

Vyhodnotenie nameraných výsledkov a spracovanie výsledkov skúšok

Pre každé meranie sa stanoví hodnota rozšírenej neistoty výsledku merania. Pre meradlo,

ktoré vyhovie príslušným požiadavkám, sa vystaví doklad o overení a meradlo sa označí

overovacou značkou.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie

„1)

STN EN ISO 6976 Zemný plyn. Výpočet výhrevnosti, hustoty, relatívnej hustoty a Wobbeho

indexu zo zloženia.“.

67.

Za prílohu č. 73 sa pripája príloha č. 74, ktorá vrátane nadpisu znie

„Príloha č. 74 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.

Zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie

1.

„Smernica Rady

71/316/EHS

o zbližovaní právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú tak meradiel, ako

aj metód metrologickej kontroly (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 1) v znení

smernice Rady 72/427/EHS (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 1), v znení smernice

Rady 83/575/EHS (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 7), v znení smernice Rady

87/354/EHS (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13./zv. 8), v znení smernice Rady 87/355/EHS

(Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 8) a v znení smernice Rady 88/665/EHS (Mimoriadne

vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 9) a v znení nariadenia Rady ES č. 807/2003 zo dňa 14.

04. 2003 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.1/zv. 4).

2.

Smernica Rady

71/317/EHS

o zbližovaní právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú rovnobežnostenných

závaží strednej triedy presnosti od 5 kg do 50 kg a valcových závaží strednej triedy

presnosti od 1 g do 10 kg (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 1).

3.

Smernica Rady

71/318/EHS

o zbližovaní právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú plynomerov (Mimoriadne

vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 1) v znení smernice Rady 74/331/EHS (Mimoriadne vydanie

Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 2), v znení smernice Rady 78/365/EHS (Mimoriadne vydanie Ú. v.

EÚ, kap.13/zv. 5) a v znení smernice Rady 82/623/EHS (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ,

kap.13/zv. 6).

4.

Smernica Rady

71/319/EHS

o zbližovaní právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú meradiel na kvapaliny

iné ako voda (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 1).

5.

Smernica Rady

71/348/EHS

o zbližovaní právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú prídavných zariadení

k meradlám na kvapaliny iné ako voda (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 1).

6.

Smernica Rady

73/362/EHS

o zbližovaní právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú dĺžkových mier

(Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 2) v znení smernice Rady 78/629/EHS (Mimoriadne

vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 5) a v znení smernice Komisie 85/146/EHS (Mimoriadne

vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 8).

7.

Smernica Rady

74/148/EHS

o zbližovaní právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú závaží vyššej triedy

presnosti od 1 mg do 50 kg (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 2).

8.

Smernica Rady

75/33/EHS

o zbližovaní právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú vodomerov na studenú

vodu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 3).

9.

Smernica Rady

75/410/EHS

o zbližovaní právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú kontinuálnych sčítavacích

váh s automatickou činnosťou (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 3).

10.

Smernica Rady

76/765/EHS

o zbližovaní právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú liehomerov a liehových

hustomerov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 3) v znení smernice Rady 82/624/EHS

(Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 6).

11.

Smernica Rady

76/766/EHS

o zbližovaní právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú liehových tabuliek

(Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 3).

12.

Smernica Rady

76/891/EHS

o zbližovaní právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú elektromerov (Mimoriadne

vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 3) v znení smernice Rady 82/621/EHS (Mimoriadne vydanie

Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 6).

13.

Smernica Rady

77/95/EHS

o zbližovaní právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú taxametrov (Mimoriadne

vydanie Ú. v. EÚ, kap.13 /zv. 4).

14.

Smernica Rady

77/313/EHS

o zbližovaní právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú meracích systémov

na kvapaliny iné ako voda (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 4) v znení smernice

Komisie 82/625/EHS (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 6).

15.

Smernica Rady

78/1031/EHS

o zbližovaní právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú vytrieďovacích

kontrolných váh a triediacich váh s automatickou činnosťou (Mimoriadne vydanie Ú.

v. EÚ, kap.13/zv. 5).

16.

Smernica Rady

79/830/EHS

o zbližovaní právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú vodomerov na teplú

vodu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 5).

17.

Smernica Rady

2006/96/ES

z 20. novembra 2006, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska upravujú

určité smernice v oblasti voľného pohybu tovaru (Ú. v. EÚ L 363, 20. 12. 2006).

18.

Smernica Komisie

2007/13/ES

zo 7. marca 2007, ktorou sa mení a dopĺňa príloha II k smernici Rady 71/316/EHS o

aproximácii právnych predpisov členských štátov o spoločných ustanoveniach pre meradlá

a metódy metrologickej kontroly (Ú. v. EÚ L 73, 13. 3. 2007).“.

Čl. II

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 15. mája 2008 okrem bodov 3, 6, 20 a 21, ktoré nadobúdajú

účinnosť 1. januára 2009.