VYHLÁŠKA 170/2021 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov

§ 1

Zoznam biotopov európskeho významu a biotopov národného významu a podrobnosti o podmienkach

vydávania súhlasu na vykonanie činnosti, ktorou môže dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu

týchto biotopov a opatreniach na kompenzovanie negatívnych účinkov činnosti na tieto

biotopy

(

§ 6 ods. 4 zákona

)

(1)

Zoznam biotopov európskeho významu vrátane prioritných biotopov a biotopov národného

významu je uvedený v

prílohe č. 1

.

(2)

Pri posudzovaní žiadosti o vydane súhlasu podľa

§ 6 ods. 2 zákona

sa prihliada na

a)

ekologické funkcie biotopu,

b)

vzácnosť výskytu biotopu v danej lokalite alebo regióne,

c)

vytváranie a udržiavanie územného systému ekologickej stability,

d)

ciele ochrany chráneného územia, ak sa biotop vyskytuje v chránenom území,

e)

limity záberu biotopu uvedené v

prílohe č. 1

.

(3)

Za primerané opatrenie na kompenzovanie negatívnych účinkov činnosti na biotop európskeho

významu alebo biotop národného významu sa považuje súbor opatrení, vykonaním ktorých

sa zabezpečí zlepšenie stavu alebo obnova biotopu európskeho významu alebo biotopu

národného významu v lokalite, kde sa poškodený alebo zničený biotop nachádza, alebo

v jej bezprostrednom okolí, alebo ak tieto opatrenia v takejto lokalite alebo v jej

bezprostrednom okolí nie je možné alebo účelné vykonať, v inej lokalite.

(4)

Primerané opatrenia na kompenzovanie negatívnych účinkov činnosti na biotop európskeho

významu alebo biotop národného významu môžu byť vykonané v súlade s rozhodnutím o

vydaní súhlasu podľa

§ 6 ods. 2 zákona

aj formou vyplatenia finančných prostriedkov v sume primeranej k hodnote realizácie

určených primeraných opatrení štátnej organizácii ochrany prírody a krajiny podľa

§ 65a zákona

(ďalej len „organizácia ochrany prírody“), ktorá ich použije na vykonanie týchto

opatrení. Organizácia ochrany prírody po vykonaní týchto opatrení zverejňuje podrobnosti

o ich použití na svojom webovom sídle.

§ 2

Podrobnosti o podmienkach vydávania súhlasu na výsadbu a pestovanie nepôvodných druhov

rastlín a na vypúšťanie nepôvodných druhov živočíchov a zoznam nepôvodných druhov

rastlín a živočíchov, pre ktoré sa vydanie tohto súhlasu nevyžaduje

(

§ 7 ods. 7 zákona

)

(1)

Zoznam nepôvodných druhov rastlín, ktoré sa môžu vysádzať alebo pestovať bez súhlasu

štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny (ďalej len „orgán ochrany prírody“) podľa

§ 7 ods. 3 zákona

, je uvedený v

prílohe č. 2

.

(2)

Zoznam nepôvodných druhov živočíchov, ktoré sa môžu vypúšťať do životného prostredia

bez súhlasu orgánu ochrany prírody podľa

§ 7 ods. 3 zákona

, je uvedený v

prílohe č. 3

.

(3)

Žiadosť o vydanie súhlasu podľa

§ 7 ods. 3 zákona

obsahuje

a)

meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu alebo názov alebo obchodné meno, sídlo

alebo miesto podnikania žiadateľa,

b)

názov nepôvodného druhu a počet jedincov, ktoré sa plánujú vysádzať, pestovať alebo

vypúšťať alebo výmeru plochy, na akej sa plánujú vysádzať alebo pestovať,

c)

lokalitu plánovanej výsadby, pestovania alebo vypustenia jedincov s uvedením katastrálneho

územia a čísla parcely katastra nehnuteľností,

d)

dôvod plánovanej výsadby, pestovania alebo vypustenia jedincov,

e)

obdobie plánovanej výsadby, pestovania alebo vypustenia jedincov,

f)

spôsob odstránenia alebo odchytu jedincov, ak je ich pestovanie alebo vypustenie

dočasného charakteru, a spôsob nakladania s nimi,

g)

spôsob uvedenia plochy po ukončení pestovania do stavu podľa druhu pozemku evidovaného

v katastri nehnuteľností.

(4)

Pri posudzovaní žiadosti o vydanie súhlasu podľa

§ 7 ods. 3 zákona

sa prihliada na

a)

krajinu pôvodu jedincov a ich genetický pôvod vrátane krížencov,

b)

biológiu druhu, spôsob rozmnožovania, schopnosť adaptácie na iné prostredie, trofické

nároky, priemernú dĺžku života a u druhov živočíchov ich migračné správanie,

c)

možné vplyvy na pôvodné druhy a prírodné biotopy vrátane možnosti kríženia sa s pôvodnými

druhmi a rizika prenosu chorôb na pôvodné druhy,

d)

klimatické a ekologické podmienky lokality plánovanej výsadby, pestovania a vypustenia

nepôvodného druhu,

e)

predchádzajúci a súčasný výskyt nepôvodného druhu v lokalite a jeho vplyv na pôvodné

druhy a prírodné biotopy,

f)

osobitné záujmy ochrany prírody v lokalite plánovanej výsadby, pestovania a vypustenia

nepôvodného druhu a v jej okolí,

g)

metódy odstraňovania nepôvodných druhov a ich sprievodné vplyvy a iné nakladanie

s nimi.

§ 3

Zoznam chránených rastlín a zoznam chránených živočíchov

(

§ 33 ods. 1

a

5 zákona

)

(1)

Zoznam chránených rastlín je uvedený v

prílohe č. 4

.

(2)

Zoznam chránených živočíchov je uvedený v

prílohe č. 5

.

§ 4

Podrobnosti o druhovej ochrane chránených rastlín

(

§ 34 ods. 4 zákona

)

(1)

Základom ochrany pôvodných druhov chránených rastlín je ochrana ich biotopov a bezprostredného

okolia; za bezprostredné okolie sa považuje priestor, do ktorého zásah môže mať negatívny

vplyv na chránenú rastlinu a jej biotop.

(2)

Ochrana chránených rastlín zahŕňa najmä

a)

ochranu chránených rastlín v ich prírodných populáciách a v zariadeniach uvedených

v

§ 45 ods. 1 písm. a)

,

b)

a

e) zákona

,

b)

ochranu prirodzených a účelovo vytvorených biotopov chránených rastlín,

c)

ochranu chránených rastlín pred nepovoleným nakladaním s nimi,

d)

opatrenia starostlivosti o populácie chránených rastlín a ich biotopy, najmä vytváranie

vhodných podmienok na život chránených rastlín a navrátenie vymiznutých chránených

rastlín do ich biotopov.

§ 5

Podrobnosti o druhovej ochrane chránených živočíchov a zoznam vybraných druhov chránených

živočíchov, ktorých úhyn sa preukazuje

(

§ 35 ods. 9 zákona

)

(1)

Základom ochrany pôvodných druhov chránených živočíchov je ochrana ich biotopov a

bezprostredného okolia; za bezprostredné okolie sa považuje priestor, do ktorého zásah

môže mať negatívny vplyv na ďalšiu existenciu alebo úspešnosť reprodukcie chráneného

živočícha.

(2)

Ochrana chránených živočíchov zahŕňa najmä

a)

ochranu chránených živočíchov v ich prírodných populáciách a v zariadeniach uvedených

v

§ 44

a

§ 45 ods. 1 písm. c) až e) zákona

,

b)

ochranu prirodzených a účelovo vytvorených biotopov chránených živočíchov najmä miest

ich hniezdenia, rozmnožovania, odpočinku, zhromažďovania a zimovania,

c)

ochranu chránených živočíchov pred nepovoleným nakladaním s nimi,

d)

opatrenia starostlivosti o populácie chránených živočíchov a ich biotopy, najmä vytváranie

vhodných podmienok na život chránených živočíchov vrátane podmienok na ich hniezdenie,

rozmnožovanie a odpočinok na budovách alebo komínoch budov a navrátenie vymiznutých

chránených živočíchov do ich biotopov,

e)

opatrenia na zamedzenie antropického vplyvu spôsobujúceho zmenu prirodzeného správania

chránených živočíchov, najmä synantropizáciu jedincov vo vzťahu k získavaniu potravy.

(3)

Pri uskutočnení stavby alebo stavebných a udržiavacích prác na stavbe, najmä na obvodových

plášťoch a strešných konštrukciách trojpodlažných a viacpodlažných budov sa zisťuje

výskyt chránených živočíchov a navrhujú sa opatrenia na ich ochranu a starostlivosť

o ne a ich biotopy na základe odborného posudku, ktorý vyhotovuje organizácia ochrany

prírody alebo ňou poverená osoba.

(4)

Preukázanie úhynu chránených živočíchov potvrdením veterinárneho lekára sa vzťahuje

na plazy, vtáky a cicavce, okrem jedincov v rehabilitácii v zariadeniach na záchranu

chránených živočíchov uvedených v

§ 45 ods. 1 písm. c)

a

d) zákona

, ktorá trvá najviac 12 mesiacov.

§ 6

Zoznam druhov vtákov, na ktoré sa nevzťahujú vybrané zákazy druhovej ochrany

(

§ 35 ods. 5 zákona

)

Zoznam druhov vtákov, ktoré sa môžu držať, chovať v ľudskej opatere, prepravovať,

predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu, ak sú nadobudnuté v súlade

so zákonom, je uvedený v

prílohe č. 6

.

§ 7

Zoznam zakázaných metód a prostriedkov odchytu a usmrcovania chránených živočíchov

(

§ 36 ods. 2 zákona

)

Zakázanou metódou a prostriedkom odchytu a usmrcovania chránených živočíchov je pre

a)

vtáky a cicavce použitie

1.

oka, lepu, háčika, siete, nášľapnej pasce alebo čeľusťovej pasce,

2.

pasce založenej na princípe neselektívneho odchytu alebo pasce, ktorá pri použití

chytá neselektívne,

3.

pasce na lov vtákov,

4.

slepého, zmrzačeného alebo inak hendikepovaného živočícha slúžiaceho ako návnada,

5.

magnetofónu alebo iného nosiča zvuku,

6.

elektrického alebo elektronického zariadenia schopného zabíjať alebo omráčiť,

7.

umelého svetelného zdroja,

8.

zrkadla alebo iného oslňujúceho zariadenia,

9.

zariadenia na osvetľovanie cieľov,

10.

pozorovacieho zariadenia na nočné strieľanie s elektronickým zväčšením obrazu alebo

konvertorom obrazu alebo iného podobného zariadenia umožňujúceho streľbu v noci,

11.

výbušniny,

12.

kuše alebo luku,

13.

chemikálie, jedu, návnady s jedom alebo s anestetikom alebo návnady, ktorá obsahuje

chemickú látku, ktorá môže spôsobiť usmrtenie alebo nefunkčnosť fyziologických orgánov

živočícha,

14.

plynu alebo dymu,

15.

samonabíjacej alebo samočinnej zbrane strieľajúcej jednotlivo alebo dávkou so zásobníkom,

ktorý môže obsahovať viac ako dva náboje,

16.

oloveného streliva pri love vtákov v mokradiach [

§ 2 ods. 2 písm. g) zákona

],

17.

lietadiel, plavidiel, motorových vozidiel, snežných skútrov alebo iných vozidiel,

b)

ryby použitie

1.

elektriny so striedavým prúdom,

2.

výbušniny,

3.

chemikálie, jedu alebo návnady s jedom alebo s anestetikom,

4.

umelého svetelného zdroja,

5.

strelnej zbrane,

6.

inej metódy a prostriedku odchytu a usmrcovania zakázaného podľa osobitného predpisu.

1

)

§ 8

Zoznam vybraných druhov živočíchov, vybrané podmienky druhovej ochrany a podrobnosti

o nich

(

§ 37 zákona

)

(1)

Zoznam vybraných druhov živočíchov, vybraných podmienok druhovej ochrany a podrobnosti

o nich sú uvedené v

prílohe č. 7

.

(2)

Pri odchyte a usmrcovaní vybraných druhov živočíchov uvedených v

prílohe č. 7

je zakázané používať metódy a prostriedky uvedené v

§ 7

.

§ 9

Zoznam druhov európskeho významu a druhov národného významu, na ktorých ochranu sa

vyhlasujú chránené územia

(

§ 17 ods. 2 zákona

)

(1)

Druhy rastlín európskeho významu vrátane prioritných druhov a druhy rastlín národného

významu, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia, sú osobitne označené v zozname

uvedenom v

prílohe č. 4

.

(2)

Druhy živočíchov európskeho významu vrátane prioritných druhov a druhy živočíchov

národného významu, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia, sú osobitne označené

v zoznamoch uvedených v

prílohách č. 5

a

7

.

§ 10

Zoznam chránených nerastov a chránených skamenelín a podrobnosti o ich ochrane a odbere

(

§ 33 ods. 2

a

5

a

§ 38 ods. 10 zákona

)

(1)

Chráneným nerastom je

a)

nález nového nerastu z územia Slovenskej republiky, ktorý je prvýkrát opísaný pre

vedu, uvedený v

prílohe č. 8 časti A

(ďalej len „typový nerast“),

b)

nerast predstavujúci prírodný prvkok alebo chemickú zlúčeninu zväčša s kryštálovou

štruktúrou, ktoré vznikli v dôsledku geologických procesov na území Slovenskej republiky,

uvedený v

prílohe č. 8 časti B

,

c)

sintrová výplň jaskyne, ktorá sa nachádza na území Slovenskej republiky, uvedená

v

prílohe č. 8 časti C

,

d)

meteorit nájdený na území Slovenskej republiky.

(2)

Chránenou skamenelinou je

a)

nález nového druhu alebo nižšej taxonomickej jednotky skamenelého organizmu, jeho

zvyškov alebo stôp po jeho živote z územia Slovenskej republiky, ktorý je prvýkrát

opísaný pre vedu, uvedený v

prílohe č. 9 časti A

(ďalej len „typová skamenelina“),

b)

skamenelina dostatočne zachovaná na jej spoľahlivé určenie, ktorá je zvyškom fosílnej

rastliny alebo živočícha, ich odtlačkov alebo stôp ich činnosti z územia Slovenskej

republiky, uvedená v

prílohe č. 9 časti B

.

(3)

Ochrana chráneného nerastu a chránenej skameneliny zahŕňa

a)

zachovanie mineralogicky najcennejších nerastov a paleontologicky najcennejších skamenelín

bez zmeny na mieste ich prirodzeného nálezu, ak im nehrozí poškodenie alebo zničenie

v dôsledku prírodných vplyvov alebo ľudskej činnosti,

b)

ochranu miesta ich prirodzeného nálezu,

c)

ich odber z miesta prirodzeného nálezu oddelením nerastu, jeho agregátu alebo skameneliny

s časťou horninového alebo minerálneho podkladu od pôvodného horninového alebo minerálového

prostredia na ich identifikáciu alebo vedecké skúmanie s následným uložením v zbierkach

takým spôsobom, že sa nepoškodia,

d)

ich ochranu ako predmetov múzejnej hodnoty vrátane zabezpečenia trvalej odbornej

starostlivosti o ne,

e)

ich trvalé zachovanie v jednotlivých vzorkách alebo v zbierkach na území Slovenskej

republiky,

f)

ochranu pred nepovoleným nakladaním s nimi.

(4)

Odber vzoriek chráneného nerastu a chránenej skameneliny z miesta prirodzeného nálezu,

pri ktorom sa nepoškodí podstata chráneného nerastu a chránenej skameneliny, možno

uskutočniť, ak

a)

nie je možné zabezpečiť ich ochranu pred poškodením alebo zničením v dôsledku prírodných

vplyvov alebo ľudskej činnosti,

b)

je odber potrebný na ich identifikáciu a vedecké skúmanie.

(5)

Odobratý chránený nerast a chránená skamenelina sa prednostne uložia v zbierkach

tých štátnych múzeí s prírodovedným zameraním, do ktorých podľa ich významu patria

a ktoré majú na ich ochranu vytvorené vhodné podmienky; typová skamenelina sa uloží

v zbierkach Slovenského národného múzea.

(6)

Odobratým chráneným nerastom a chráneným skamenelinám uloženým v jednotlivých vzorkách

alebo v zbierkach sa musí zabezpečiť trvalá odborná starostlivosť, ktorou sa rozumie

uloženie chránených nerastov a chránených skamenelín v priestoroch bez škodlivých

chemických a mechanických vplyvov, ich zabezpečenie pred odcudzením a ich nezameniteľné

označenie; za nezameniteľné označenie sa považuje uvedenie najmä názvu chráneného

nerastu a chránenej skameneliny, miesta prirodzeného nálezu, roku nálezu alebo odobratia

vzorky a pridelenie evidenčného čísla. Na ochranu chránených nerastov a chránených

skamenelín ako predmetov múzejnej hodnoty uložených v múzejných zbierkach sa vzťahuje

osobitný predpis.

2

)

(7)

Trvalé zachovanie chráneného nerastu a chránenej skameneliny v jednotlivých vzorkách

alebo v zbierkach na území Slovenskej republiky sa nevzťahuje na výmenu zbierok múzeí

a vedeckých pracovísk, ak nejde o typový nerast a typovú skamenelinu.

(8)

Potvrdenie o oznámení nálezu, ktorého vzor je uvedený v

prílohe č. 10

, je dokladom, ktorý potvrdzuje oznámenie nálezu chráneného nerastu a chránenej skameneliny

na mieste ich prirodzeného nálezu, ako aj nálezu chráneného nerastu a chránenej skameneliny

odobratých z miesta prirodzeného nálezu. Identifikácia nálezu sa uskutočňuje v súčinnosti

s vedeckými pracoviskami, ktoré vykonávajú vedeckovýskumnú činnosť v geologických

vedách, v odbore mineralógia alebo paleontológia. Potvrdenie o oznámení nálezu je

verejná listina. Pri každej zmene držiteľa chráneného nerastu a chránenej skameneliny

sa originál potvrdenia odovzdá novému držiteľovi. Ak ide o trvalý vývoz chráneného

nerastu a chránenej skameneliny, originál potvrdenia o oznámení nálezu sa odovzdá

ministerstvu.

§ 11

Evidenčný zoznam chránených rastlín

(1)

Evidenčný zoznam chránených rastlín (ďalej len „evidenčný zoznam“) sa vedie osobitne

pre každý rod chránených rastlín a údaje sa do neho zapisujú podľa vzoru uvedeného

v

prílohe č. 11

.

(2)

Súčasťou evidenčného zoznamu je doklad preukazujúci spôsob nadobudnutia a pôvod chránenej

rastliny, ktorý obsahuje

a)

meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu alebo názov alebo obchodné meno a sídlo

alebo miesto podnikania osoby, od ktorej je chránená rastlina nadobudnutá,

b)

hmotnosť alebo množstvo nadobudnutých chránených rastlín a spôsob ich nadobudnutia,

c)

údaje preukazujúce pôvod chránenej rastliny podľa

prílohy č. 12

,

d)

dátum nadobudnutia chránenej rastliny, napríklad dátum odobratia chránenej rastliny

z voľnej prírody alebo jej umelého rozmnoženia.

(3)

Každá strana evidenčného zoznamu sa očísluje a označuje odtlačkom pečiatky okresného

úradu.

(4)

Chránená rastlina sa do evidenčného zoznamu zapisuje v deň jej nadobudnutia.

(5)

Chránená rastlina sa vyraďuje z evidenčného zoznamu v deň jej predaja, darovania,

výmeny, zapožičania, vývozu, úhynu alebo iného dôvodu vyradenia.

§ 12

Druhová karta chráneného živočícha a jeho vývinových štádií

(1)

Do druhovej karty chráneného živočícha a jeho vývinových štádií (ďalej len „druhová

karta“) sa zapisujú údaje podľa vzoru uvedeného v

prílohe č. 13

. Druhová karta sa nevedie pre druhy vtákov uvedené v

prílohe č. 6

a v osobitnom predpise.

3

)

(2)

Chránený živočích sa do druhovej karty zapisuje v deň jeho narodenia, vyliahnutia

alebo iného nadobudnutia.

(3)

Chránený živočích sa vyraďuje z evidencie v druhovej karte v deň jeho predaja, darovania,

výmeny, zapožičania, vývozu, úhynu alebo iného dôvodu vyradenia.

§ 13

Kniha držby a chovu chráneného živočícha v ľudskej opatere

(1)

Kniha držby a chovu chráneného živočícha v ľudskej opatere (ďalej len „kniha chovu“)

sa vedie osobitne pre každý druh chráneného živočícha. Z knihy chovu sa nesmú vyberať

listy a vkladať do nej nové listy. V knihe chovu sú jednotlivé strany očíslované a

označené odtlačkom pečiatky okresného úradu. Na prvej strane knihy chovu je uvedené

meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu alebo názov alebo obchodné meno a sídlo

alebo miesto podnikania držiteľa, miesto chovu s uvedením presnej adresy a evidenčné

číslo držiteľa.

(2)

Evidencia chránených živočíchov, s ktorými sa obchoduje, sa vedie v knihe chovu označenej

slovom „obchod“ oddelene od knihy chovu chránených živočíchov určených na iné účely.

(3)

Do knihy chovu sa zapisuje

a)

evidenčné číslo držiteľa,

b)

novonadobudnutý chránený živočích v deň jeho nadobudnutia,

c)

pohlavie chráneného živočícha, ak je ho možné určiť,

d)

každá zmena v stave chránených živočíchov a ich vývinových štádií v deň zmeny s uvedením

jej dátumu a hmotnosti alebo množstva chránených živočíchov, ktorých sa zmena týka,

e)

vyradenie chránených živočíchov v deň jeho uskutočnenia s uvedením dátumu a hmotnosti

alebo množstva vyradených chránených živočíchov a evidenčného čísla, mena, priezviska

a adresy trvalého pobytu alebo názvu alebo obchodného mena a sídla alebo miesta podnikania

nového držiteľa,

f)

dátum a hmotnosť alebo množstvo chránených živočíchov v deň ich úhynu a príčina úhynu,

g)

údaj o pôvode chráneného živočícha podľa

prílohy č. 12

,

h)

spôsob nadobudnutia,

i)

iný údaj o držbe a chove v ľudskej opatere.

(4)

Súčasťou knihy chovu je doklad preukazujúci spôsob nadobudnutia a pôvod chráneného

živočícha, ktorý obsahuje

a)

meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu alebo názov alebo obchodné meno, sídlo

alebo miesto podnikania osoby, od ktorej je chránený živočích nadobudnutý,

b)

hmotnosť alebo množstvo nadobudnutých chránených živočíchov a spôsob ich nadobudnutia,

c)

údaje preukazujúce pôvod chráneného živočícha podľa

prílohy č. 12

,

d)

dátum nadobudnutia chráneného živočícha, napríklad dátum odobratia chráneného živočícha

z voľnej prírody alebo jeho vyliahnutia, ak ide o chov v ľudskej opatere.

(5)

Evidencia za predchádzajúci kalendárny rok sa uzatvára k 31. decembru a do evidencie

nového roka sa prenesú údaje o hmotnosti alebo množstve chránených živočíchov, ktoré

tvoria základnú chovnú skupinu a pomere ich pohlaví, hmotnosti alebo množstve vývinových

štádií chránených živočíchov a nedospelých chránených živočíchov a pôvode držaných

chránených živočíchov.

§ 14

Obsah a vzor preukazu o pôvode chráneného živočícha a postup pri jeho zabezpečení

a vyplnení

(

§ 42 ods. 15 zákona

)

(1)

Preukaz o pôvode chráneného živočícha (ďalej len „preukaz o pôvode“) sa bezodkladne

vydá na konečné vývinové štádium chráneného živočícha. Preukaz o pôvode sa nevydá

pre chránené živočíchy, ktoré sú umiestnené v zariadeniach na záchranu chránených

živočíchov uvedených v

§ 45 ods. 1 písm. c)

a

d) zákona

na dobu kratšiu ako 12 mesiacov a pre druhy vtákov uvedené v

prílohe č. 6

a v osobitnom predpise.

3

)

(2)

Preukaz o pôvode sa vydá osobitne pre každého chráneného živočícha len jedenkrát.

(3)

Do preukazu o pôvode sa zapisujú údaje o držiteľovi chráneného živočícha a chránenom

živočíchovi. Vzor preukazu o pôvode je uvedený v

prílohe č. 14

.

(4)

Ak chránený živočích uhynie a držiteľ si ho chce ponechať vypreparovaného ako dermoplastický

preparát v celku, vyznačí dátum úhynu v preukaze o pôvode, ktorý ďalej slúži na preukázanie

jeho pôvodu podľa

§ 42 zákona

. Ak si držiteľ nechce ponechať uhynutého chráneného živočícha ako dermoplastický

preparát v celku, originál preukazu o pôvode bezodkladne odovzdá okresnému úradu podľa

miesta držby jedinca.

§ 15

Podrobnosti o obsahových náležitostiach evidencie chránených živočíchov a chránených

rastlín, ktoré sú v držbe právnických osôb a fyzických osôb mimo prirodzeného výskytu

v biotopoch

(

§ 65a ods. 3 zákona

)

Súčasťou evidencie chránených živočíchov a chránených rastlín, ktoré sú v držbe právnických

osôb a fyzických osôb mimo prirodzeného výskytu v biotopoch, ktorú vedie organizácia

ochrany prírody, sú aj kópie dokladov, ktoré sa uchovávajú podľa § 68 písm. t) zákona

a zasielajú sa písomne alebo elektronicky organizácii ochrany prírody do desiateho

dňa kalendárneho mesiaca podľa stavu k poslednému dňu predchádzajúceho mesiaca.

§ 16

Podrobnosti o evidencii nájdených hendikepovaných, uhynutých alebo náhodne odchytených,

zranených alebo usmrtených chránených živočíchov

[

§ 65a ods. 2 písm. c) zákona

]

Evidencia nájdených hendikepovaných, uhynutých alebo náhodne odchytených, zranených

alebo usmrtených chránených živočíchov, ktorú vedie organizácia ochrany prírody v

elektronickej podobe, obsahuje

a)

vedecké meno a slovenské meno chráneného živočícha,

b)

počet jedincov,

c)

pohlavie a vek jedinca a údaje o jeho nezameniteľnom označení, ak sú známe,

d)

stav jedinca a jeho zranenia pri nájdení,

e)

dátum, čas a miesto nálezu s jeho bližším určením, najmä uvedením GPS súradníc, ak

sú známe,

f)

opis situácie, ako k nálezu došlo,

g)

údaje o nakladaní s jedincom od jeho nájdenia po odovzdanie, najmä údaje o kŕmení

alebo podávaní liekov,

h)

opis činnosti, pri ktorej došlo k poraneniu, poškodeniu, úhynu alebo náhodnému odchytu

alebo usmrteniu jedinca, ak je známy,

i)

predpokladanú príčinu poranenia, poškodenia, úhynu alebo náhodného odchytu alebo

usmrtenia jedinca,

j)

meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu nahlasujúcej osoby a telefonický kontakt

na ňu,

k)

údaje o určení ďalšieho nakladania s jedincom vrátane určenia dĺžky rehabilitácie.

§ 17

Podrobnosti o nezameniteľnom označovaní chránených živočíchov

(

§ 43 ods. 5 zákona

)

(1)

Za nezameniteľné označenie živých chránených živočíchov druhov plazov, vtákov a cicavcov

sa považuje

a)

nedeliteľný, nesnímateľný krúžok bez prerušenia alebo spojenia umiestnený na nohe

chráneného živočícha, ktorý sa nedá sňať bez jeho poškodenia alebo poškodenia chráneného

živočícha a na ktorom je vyrazené jedinečné a nezameniteľné číslo, ktoré je evidované

v druhovej karte,

b)

injekčný transpondér (ďalej len „mikročip“) na elektronickú identifikáciu živých

chránených živočíchov určený okresným úradom a aplikovaný veterinárnym lekárom alebo

ním poverenou osobou; aplikáciu mikročipu spolu s identifikačným kódom, ktorý je jedinečný

a nezameniteľný, písomne potvrdzuje veterinárny lekár alebo ním poverená osoba, alebo

c)

iné vhodné nezameniteľné označenie určené okresným úradom na základe stanoviska organizácie

ochrany prírody, ak označenie podľa písmen a) a b) nie je možné aplikovať.

(2)

Vtáky vyliahnuté z chovu v ľudskej opatere sa označujú podľa odseku 1 písm. a). Ak

sa na základe stanoviska organizácie ochrany prírody tento spôsob nemôže aplikovať

pre fyzické alebo etologické vlastnosti chráneného živočícha, označí sa chránený živočích

podľa odseku 1 písm. b).

(3)

Vtáky, ktoré nie sú vyliahnuté z chovu v ľudskej opatere, a iné živé stavovce sa

označujú podľa odseku 1 písm. b). Ak sa na základe stanoviska organizácie ochrany

prírody vydaného na základe potvrdenia od veterinárneho lekára tento spôsob nemôže

aplikovať pre fyzické alebo etologické vlastnosti chráneného živočícha, označí sa

chránený živočích podľa odseku 1 písm. c), najmä pomocou špecificky očíslovaných krúžkov,

pások, štítkov, tetovaní alebo iným vhodným spôsobom.

(4)

Za nezameniteľné označenie živých chránených živočíchov druhov plazov, vtákov a cicavcov

sa tiež považuje profil DNA, ak jeho vykonanie nariadi orgán ochrany prírody na preukázanie

identity jedinca, rodičovstva a dosiahnutej generácie chránených živočíchov.

(5)

Nezameniteľné označenie sa nevykonáva

a)

na mláďatách cicavcov v období dojčenia, ak tento úkon môže ohroziť ich život alebo

ich zdravotný stav,

b)

na vajciach vtákov a na ich mláďatách, ak ostávajú v hniezde alebo v starostlivosti

rodičov, ak tento úkon môže ohroziť ich život alebo ich zdravotný stav, a to najdlhšie

do troch mesiacov veku,

c)

na vajciach plazov a na ich mláďatách, a to do troch mesiacov veku, ak ostávajú u

pôvodného držiteľa,

d)

na živočíchoch, ktoré sú umiestnené v zariadeniach na záchranu chránených živočíchov

uvedených v

§ 45 ods. 1 písm. c)

a

d) zákona

na ich ošetrenie alebo rehabilitáciu na čas kratší ako 12 mesiacov,

e)

ak ide o druhy vtákov uvedené v

prílohe č. 6

a v osobitnom predpise,

3

)

alebo

f)

ak podľa stanoviska organizácie ochrany prírody vydaného na základe potvrdenia od

veterinárneho lekára fyzické vlastnosti chráneného živočícha neumožňujú bezpečnú aplikáciu

žiadneho spôsobu označenia.

(6)

Ak sa nezameniteľné označenie nevykonáva z dôvodu uvedeného v odseku 5 písm. f),

zaznamená sa skutočnosť, že chránený živočích nie je nezameniteľne označený, v druhovej

karte a v preukaze o pôvode, alebo ak môže byť bezpečne nezameniteľne označený neskôr,

uvedie sa v nich dátum, dokedy chránený živočích musí byť nezameniteľne označený,

alebo iná vhodná podmienka.

(7)

Ak označovanie živých chránených živočíchov vyžaduje upevnenie štítka, pásky, krúžku

alebo iného zariadenia, označenie časti živočíšneho tela alebo implantáciu mikročipov,

vykoná sa s ohľadom na zdravie a prirodzené správanie daného chráneného živočícha.

§ 18

Podrobnosti o žiadosti na vydanie súhlasu na sprístupnenie a prevádzkovanie jaskyne

alebo jej časti a o sprístupňovaní a prevádzkovaní jaskyne alebo jej časti

(

§ 24 ods. 22 zákona

)

(1)

Žiadosť o vydanie súhlasu na sprístupnenie a prevádzkovanie jaskyne alebo jej časti

(ďalej len „sprístupnenie jaskyne“) podľa

§ 24 ods. 15 zákona

obsahuje

a)

meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu alebo názov alebo obchodné meno, sídlo

alebo miesto podnikania žiadateľa,

b)

odôvodnenie požadovaného využívania jaskyne.

(2)

K žiadosti podľa odseku 1 sa pripojí

a)

zámer sprístupnenia jaskyne vypracovaný podľa vzoru uvedeného v

prílohe č. 15

,

b)

súhlas Štátnej kúpeľnej komisie,

4

)

ak ide o jaskyňu sprístupnenú na liečebné účely,

c)

vyjadrenie orgánu štátnej vodnej správy z hľadiska ochrany vodných pomerov,

5

)

ak ide o jaskyňu s vodným tokom alebo stojacími vodami,

d)

stanovisko obvodného banského úradu

6

)

e)

stanovisko Slovenskej speleologickej spoločnosti,

f)

stanovisko správcu jaskyne,

g)

stanovisko vlastníka, správcu alebo nájomcu dotknutých pozemkov.

(3)

Žiadateľ môže v žiadosti uviesť aj iné údaje a pripojiť iné doklady, ktoré preukazujú

splnenie podmienok na vydanie súhlasu na sprístupnenie jaskyne.

(4)

Jaskyňu možno sprístupniť, ak

a)

zámerom sprístupnenia jaskyne je náučná prezentácia jej prírodných hodnôt alebo pobyt

na liečebné účely, najmä na speleoterapiu alebo speleoklimatické pobyty,

7

)

b)

sprístupnením jaskyne nemôže dôjsť ku skutočnostiam uvedeným v

§ 24 ods. 15 zákona

,

c)

rozmery a morfológia podzemných priestorov umožňujú viesť navrhovanú prehliadkovú

trasu alebo upraviť priestory na liečebné účely a sprístupniť jaskyňu tak, že sa minimalizuje

možné poškodenie hodnotných sintrových alebo iných útvarov, biotopov alebo archeologických

a paleontologických nálezov,

d)

v priestoroch, ktoré sú súčasťou navrhovanej prehliadkovej trasy, alebo v priestoroch

určených na liečebné účely netvoria netopiere v letnom období stále kolónie a v zimnom

období zimujú len v malom počte,

e)

navrhovaná prehliadková trasa v jaskyni je dostatočne preskúmaná a zdokumentovaná,

f)

v jaskyni je zaistený bezpečný pohyb a pobyt návštevníkov.

(5)

Pri posudzovaní žiadosti o vydanie súhlasu na sprístupnenie jaskyne sa prihliada

na

a)

odborné stanovisko organizácie ochrany prírody,

b)

rozhodnutia, stanoviská a iné doklady podľa odseku 2,

c)

vhodnosť a predpoklady jaskyne na jej kultúrno-výchovné alebo liečebné využívanie,

d)

vhodnosť navrhovaného spôsobu sprístupnenia jaskyne vzhľadom na prírodné hodnoty

v podzemí a na povrchu, najmä na výskyt sintrových alebo iných útvarov, biotopov vzácnych

a ohrozených rastlín a živočíchov alebo archeologických a paleontologických nálezov,

e)

aktuálnosť údajov prieskumu a výskumu jaskyne uvedených v zámere,

f)

rozsah plánovaných úprav, spôsob inštalácie osvetlenia a iných technických zariadení

v jaskyni a uzáveru vchodov do jaskyne,

g)

návrh vedenia prehliadkovej trasy a spôsob jej vyznačenia v jaskyni,

h)

vhodnosť technických zariadení a vybavenia, ktoré sa plánujú využívať pri vykonávaní

liečebných pobytov.

(6)

Pred začatím sprístupňovacích prác sa podrobne zdokumentujú prírodné a kultúrne hodnoty

jaskyne, najmä pozdĺž plánovanej prehliadkovej trasy.

§ 19

Podrobnosti o primeranom hodnotení vplyvov na územia európskej sústavy chránených

území

(

§ 28 ods. 16 zákona

)

(1)

Účelom primeraného hodnotenia je zhodnotiť vplyvy plánu, programu alebo projektu

(ďalej len „plán alebo projekt“) z hľadiska cieľov ochrany územia európskej sústavy

chránených území Natura 2000 (ďalej len „sústava Natura 2000“), a to samostatne, ako

aj v kombinácii s inými plánmi alebo projektmi. Obsah primeraného hodnotenia je uvedený

v

prílohe č. 16

.

(2)

V rámci primeraného hodnotenia sa hodnotia vplyvy plánu alebo projektu, ktoré môžu

nastať pri jeho príprave, realizácii, prevádzke alebo likvidácii. Rovnako sa hodnotia

aj vplyvy jednotlivých častí a aktivít plánu alebo projektu a tiež kumulatívne vplyvy,

synergické vplyvy a spolupôsobiace vplyvy iných plánov alebo projektov.

(3)

Pri identifikovaní priamo i nepriamo dotknutých území sústavy Natura 2000 sa berú

do úvahy možné vplyvy vyplývajúce z charakteru plánu alebo projektu, ako aj ekologické

špecifiká ich predmetov ochrany. Pri hodnotení vplyvu na migrujúce druhy, ktoré sú

predmetom ochrany územia sústavy Natura 2000, sa berie do úvahy nielen ich ovplyvnenie

priamo v území sústavy Natura 2000, ale aj ovplyvnenie migračných koridorov, oblastí

významných pre migrujúce druhy, ako aj potravných biotopov mimo týchto území.

(4)

Predmetom hodnotenia vplyvov je najmä možná reakcia predmetov ochrany dotknutých

území sústavy Natura 2000 na plán alebo projekt a jej dôsledky. Vplyvy sa vyhodnocujú

pre každý druh a každý biotop, ktorý je predmetom ochrany územia sústavy Natura 2000,

osobitne.

(5)

Na hodnotenie vplyvov sa využívajú aktuálne údaje o výskyte a stave dotknutých predmetov

ochrany zabezpečené terénnymi prieskumami alebo monitoringom, ktorých metódy a výsledky

sa uvedú v primeranom hodnotení. Hodnotenie vplyvov zahŕňa relevantné publikované

a relevantné dostupné nepublikované údaje o výskyte a stave dotknutých predmetov ochrany,

ktoré môžu prispieť k náležitému zhodnoteniu vplyvov.

(6)

Vplyvy plánu alebo projektu sa hodnotia na základe cieľov ochrany stanovených pre

územia sústavy Natura 2000 v dokumentoch starostlivosti o osobitne chránené časti

prírody a krajiny uvedených v

§ 26

. Ak takéto ciele ochrany ešte nie sú pre územie sústavy Natura 2000 stanovené, pri

hodnotení vplyvov sa predpokladá, že cieľom je najmenej zabezpečiť, že sa stav prírodných

biotopov alebo biotopov druhov, ktoré sú predmetom ochrany tohto územia, nezhorší

pod existujúcu úroveň a druhy, ktoré sú predmetom ochrany tohto územia, nebudú podstatne

rušené a súčasne nebude dotknutá účinnosť ochranných opatrení, ktoré je potrebné v

tomto území prijať na zachovanie alebo zlepšenie ich stavu.

(7)

Významnosť vplyvov plánu alebo projektu na predmet ochrany územia sústavy Natura

2000 a tým na integritu tohto územia sa vyhodnocuje individuálne s ohľadom na ekológiu

a zabezpečenie dlhodobého prežívania druhov a biotopov.

(8)

Závery primeraného hodnotenia musia byť odborne zdôvodnené. Súčasťou primeraného

hodnotenia sú aj údaje o konzultáciách s odborníkmi na jednotlivé dotknuté predmety

ochrany.

(9)

V primeranom hodnotení je potrebné vychádzať z princípu predbežnej opatrnosti vždy,

ak nie je možné jednoznačne potvrdiť, ale ani vylúčiť negatívny vplyv. Princíp predbežnej

opatrnosti je potrebné použiť, aj ak neexistuje dostatok údajov o pláne alebo projekte

alebo o pravdepodobnej reakcii predmetu ochrany na ich ovplyvnenie.

(10)

Ak sú v primeranom hodnotení identifikované mierne negatívne vplyvy, ktoré je možné

minimalizovať alebo odstrániť zmierňujúcimi opatreniami, je potrebné takéto opatrenia

navrhnúť. Návrhy zmierňujúcich opatrení je potrebné konzultovať s organizáciou ochrany

prírody. Ak sú v primeranom hodnotení identifikované významné negatívne vplyvy, nie

je možné podmieňovať ich významnosť realizáciou zmierňujúcich opatrení a preklasifikovať

ich na mierne negatívne vplyvy.

(11)

V rámci primeraného hodnotenia sa vplyvy každého variantu plánu alebo projektu hodnotia

osobitne. Ak je vplyv variantov na daný predmet ochrany územia sústavy Natura 2000

rovnaký, je možné ich vyhodnotiť spoločne.

(12)

V rámci primeraného hodnotenia sa hodnotia aj vplyvy na dotknuté územia sústavy Natura

2000, ktoré sa nachádzajú mimo územia Slovenskej republiky.

§ 20

Podrobnosti o kompenzačných opatreniach

(

§ 28 ods. 16 zákona

)

(1)

Kompenzačné opatrenia predstavujú súbor opatrení, ktorých vykonaním sa zabezpečí

a)

zlepšenie stavu biotopov alebo obnova biotopov v dotknutom území sústavy Natura 2000

alebo v inom území sústavy Natura 2000,

b)

obnova alebo vytvorenie biotopov v novej alebo rozšírenej lokalite, ktorá sa začlení

do sústavy Natura 2000.

(2)

Kompenzačné opatrenia podľa odseku 1 písm. b) možno uskutočniť, len ak nemožno uskutočniť

kompenzačné opatrenia podľa odseku 1 písm. a).

(3)

Súčasťou kompenzačných opatrení podľa odseku 1 môže byť aj opätovné zavádzanie druhov,

ozdravenie alebo posilnenie populácie druhov, kúpa pozemkov, obmedzenie činností negatívne

ovplyvňujúcich biotopy a druhy alebo podpora činností, ktoré ich priaznivo ovplyvňujú.

(4)

Vzor návrhu kompenzačných opatrení je uvedený v

prílohe č. 17

.

§ 21

Podrobnosti o vydaní osvedčenia, odbornej spôsobilosti, odbornej príprave a skúške

odbornej spôsobilosti autorizovanej osoby

(§ 28a ods. 9 zákona)

(1)

Žiadosť o vydanie osvedčenia podľa § 28a ods. 1 zákona obsahuje

a)

meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, číslo telefónu a adresu elektronickej pošty

žiadateľa,

b)

údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov

8

)

na preukázanie bezúhonnosti.

(2)

K žiadosti podľa odseku 1 sa pripojí

a)

overený doklad o dosiahnutom vysokoškolskom vzdelaní príslušného odborného zamerania

s uvedením absolvovaného študijného programu a študijného odboru,

b)

doklad o dĺžke odbornej praxe v oblasti ochrany prírody a krajiny,

c)

súhlas s uverejnením údajov podľa odseku 1 písm. a) na webovom sídle ministerstva.

(3)

Požadovaným vysokoškolským vzdelaním, ktoré je podmienkou na vydanie osvedčenia,

je vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa alebo tretieho stupňa v študijnom programe

zameranom na biológiu, ekológiu, aplikovanú ekológiu, environmentalistiku a ochranu

prírody.

(4)

Ministerstvom poverená organizácia najmenej raz ročne pozve žiadateľov na odbornú

prípravu, ktorej absolvovanie je podmienkou na vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti.

Predmetom odbornej prípravy sú znalosti o právnych predpisoch Slovenskej republiky

a Európskej únie v oblasti ochrany prírody a krajiny a posudzovania vplyvov na životné

prostredie a znalosti postupu a spôsobu vypracovania primeraného hodnotenia a návrhu

kompenzačných opatrení.

(5)

Skúška odbornej spôsobilosti sa uskutočňuje pred komisiou, ktorej predsedu a ostatných

členov vymenúva a odvoláva minister životného prostredia Slovenskej republiky zo zamestnancov

ministerstva a zamestnancov organizácie ochrany prírody, ako aj z ďalších odborníkov

predovšetkým vysokoškolských učiteľov a výskumných pracovníkov. Štatút a rokovací

poriadok skúšobnej komisie vydáva ministerstvo.

(6)

Skúška odbornej spôsobilosti má písomnú časť a ústnu časť.

(7)

Písomná časť skúšky je zameraná na odborné znalosti. Termín a miesto písomnej skúšky

sa oznámi žiadateľovi písomne najneskôr 30 dní pred jej konaním. Jej úspešné absolvovanie

je predpokladom účasti na ústnej časti.

(8)

Ústna časť skúšky je prezentáciou vopred vypracovaného primeraného hodnotenia a návrhu

kompenzačných opatrení fiktívneho alebo skutočného plánu alebo projektu. Zadanie a

podklady na vypracovanie primeraného hodnotenia a návrhu kompenzačných opatrení musia

byť žiadateľovi doručené najmenej 30 dní pred konaním skúšky. Vypracované hodnotenie

a návrh kompenzačných opatrení žiadateľ doručí ministerstvu aspoň sedem dní pred konaním

skúšky.

(9)

Skúška sa hodnotí stupňom „vyhovel“ alebo „nevyhovel“. Komisia oznámi žiadateľovi

výsledok skúšky bezprostredne po vykonaní skúšky. O úspešne vykonanej skúške vydá

komisia žiadateľovi potvrdenie.

(10)

Ak žiadateľ na skúške nevyhovel, môže vykonať ďalšiu skúšku až po opätovnom absolvovaní

odbornej prípravy. Termín opakovanej skúšky určí predseda komisie.

(11)

Do zoznamu autorizovaných osôb, ktorý vedie ministerstvo, sa pri každej osobe zapisuje

a)

meno a priezvisko,

b)

adresa trvalého pobytu a ďalšie kontaktné údaje,

c)

číslo osvedčenia,

d)

dátum zapísania do zoznamu,

e)

doba, na ktorú je osvedčenie vydané.

§ 22

Podrobnosti o ochrane, ošetrovaní a udržiavaní drevín, o podmienkach na vydávanie

súhlasu na výrub drevín, o náležitostiach oznámenia výrubu drevín a spôsob vyznačovania

výrubu drevín

(

§ 47 ods. 13 zákona

)

(1)

Ochrana drevín je činnosť zameraná na udržanie ich ekologických a estetických funkcií

a na predchádzanie ich poškodzovania, ničenia a neodôvodneného výrubu.

(2)

Poškodzovanie drevín je každé konanie, ktoré môže bezprostredne alebo následne podstatne

alebo trvalo znížiť ekologické alebo estetické funkcie drevín.

(3)

Ničenie drevín je každé konanie, ktorého dôsledkom môže byť bezprostredné alebo následné

odumretie drevín alebo odstránenie drevín.

(4)

Ošetrovanie drevín je činnosť zameraná na udržanie alebo zlepšenie ich zdravotného

stavu alebo na zmiernenie následkov ich poškodenia. Udržiavaním drevín sa zabezpečujú

podmienky na ich optimálny rozvoj. Dobrý zdravotný stav a optimálny rozvoj drevín

sa zabezpečuje najmä

a)

zabezpečením priaznivých podmienok pri výsadbe drevín vhodnou prípravou stanovišťa

na výsadbu,

b)

kyprením, prihnojovaním, odburiňovaním a zalievaním pôdy v koreňovej mise dreviny,

c)

starostlivosťou o koreňovú misu dreviny s cieľom zabezpečiť priepustnosť pôdneho

povrchu,

d)

vytváraním vhodného vývojového priestoru pre dreviny,

e)

odborne realizovaným a cieleným rezom dreviny,

9

)

f)

odstraňovaním odumretých častí drevín, ktoré ohrozujú ich stabilitu a okolie,

g)

vykonávaním nevyhnutných mechanických, biologických alebo iných opatrení proti škodcom

a chorobám,

h)

ochranou drevín pred ich poškodením, najmä pri stavebnej činnosti,

9

)

i)

včasným ošetrením poranenia dreviny,

j)

odborným inštalovaním stabilizačných nedeštruktívnych väzieb a viazaní koruny dreviny.

(5)

Ošetrovanie a udržiavanie drevín sa vykonáva s ohľadom na ochranu chránených živočíchov.

Ošetrovanie chránených stromov zabezpečuje organizácia ochrany prírody.

(6)

Obnovou produkčných ovocných drevín sa rozumie výmena ovocných drevín rastúcich v

ovocných sadoch alebo záhradách s jednoznačnou funkciou produkcie ovocia na výsadbu

nových ovocných drevín, pričom nemusí ísť o výsadbu drevín tých istých ovocných rodov

a druhov.

(7)

Pod bezprostredným ohrozením zdravia alebo života človeka alebo pod bezprostrednou

hrozbou vzniku značnej škody na majetku sa rozumie taký stav, ktorý je vyvolaný najmä

nepredvídateľnou alebo neodvrátiteľnou udalosťou nezávislou od ľudskej vôle, s ktorou

sa spájajú následky týkajúce sa ohrozenia zdravia alebo života človeka alebo hrozby

vzniku značnej škody na majetku. Ide najmä o úder blesku, povodeň, zemetrasenie, smršť,

zosuv pôdy alebo eróziu.

(8)

Žiadosť o vydanie súhlasu na výrub dreviny obsahuje

a)

meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu alebo názov alebo obchodné meno, sídlo

alebo miesto podnikania žiadateľa,

b)

označenie katastrálneho územia a pozemku, na ktorom drevina rastie, s uvedením čísla

parcely katastra nehnuteľností a katastrálnu mapu s vyznačenými drevinami alebo iný

doklad umožňujúci identifikáciu drevín v teréne,

c)

súhlas vlastníka alebo správcu pozemku, na ktorom drevina rastie, alebo súhlas nájomcu

takéhoto pozemku, ak mu oprávnenie na výrub dreviny vyplýva z nájomnej zmluvy, a doklad

preukazujúci vlastníctvo alebo iný právny vzťah k pozemku, na ktorom drevina rastie;

ak je pozemok v spoluvlastníctve viacerých osôb, postačuje súhlas spoluvlastníkov,

ktorí spolu majú väčšinový podiel na pozemku alebo súhlas pozemkového spoločenstva,

d)

špecifikáciu dreviny, ktorá sa má vyrúbať, najmä jej druh, počet, zdravotný stav,

obvod kmeňa meraný vo výške 130 cm nad zemou alebo tesne pod miestom jeho rozkonárenia,

ak túto výšku nedosahuje, alebo výmeru krovitého porastu,

e)

odôvodnenie žiadosti o vydanie súhlasu na výrub dreviny.

(9)

Doklady podľa odseku 8 písm. c) sa nevyžadujú, ak ide o žiadosť o vydanie súhlasu

na výrub dreviny z dôvodu umiestnenia stavby, pre ktorú možno pozemok, na ktorom drevina

rastie, vyvlastniť.

10

)

(10)

Pri posudzovaní žiadosti o vydanie súhlasu na výrub dreviny sa prihliada na

a)

druh a zdravotný stav dreviny,

b)

funkciu a význam dreviny pre životné prostredie,

c)

ochranu osobitne chránených častí prírody a krajiny.

(11)

Ak je výrub dreviny odôvodnený, pri vydaní súhlasu na výrub dreviny sa prihliada

na to, aby sa vykonal najmä v období vegetačného pokoja predovšetkým od 1. októbra

do konca februára.

(12)

Stromy určené na výrub sa vyznačujú jednotlivo nezmazateľným farebným znakom kruhového

tvaru s priemerom 5 cm na kmeni vo výške 130 cm nad zemou a na koreňovom nábehu. Výrub

viac ako 50 stromov možno vyznačiť aj iným nezameniteľne vhodným spôsobom, najmä vymedzením

okrajov rúbanej plochy tak, že sa vyznačia okrajové stromy, ktoré sa nesmú vyrúbať,

alebo vyznačením stromov, ktoré sa nesmú vyrúbať.

(13)

Krovité porasty určené na výrub sa vyznačujú plošne a nezameniteľne vhodným spôsobom.

(14)

Oznámenie o plánovanom výrube dreviny podľa

§ 47 ods. 7 zákona

obsahuje

a)

meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu alebo názov alebo obchodné meno, sídlo

alebo miesto podnikania oznamovateľa výrubu,

b)

označenie katastrálneho územia a pozemku, na ktorom drevina rastie, s uvedením čísla

parcely katastra nehnuteľností a katastrálnu mapu s vyznačenými drevinami alebo iný

doklad umožňujúci identifikáciu drevín v teréne; pri plánovanom výrube v ochranných

pásmach elektrických vedení sa ako doklad predkladá mapa s vyznačením osi elektrického

vedenia a hraníc ochranného pásma, v ktorom sa plánuje výrub realizovať,

c)

špecifikáciu dreviny, ktorá sa má vyrúbať, najmä jej druh, počet, obvod kmeňa meraný

vo výške 130 cm nad zemou alebo tesne pod miestom jeho rozkonárenia, ak túto výšku

nedosahuje, alebo výmeru krovitého porastu,

d)

odôvodnenie nevyhnutnosti výrubu podľa osobitných predpisov,

11

)

s uvedením konkrétneho ustanovenia, z ktorého vyplýva oprávnenie alebo povinnosť

výrubu drevín,

e)

doklad preukazujúci oprávnenie na výrub, ak oprávnenie osobe nevyplýva priamo z osobitného

predpisu.

(15)

Ustanovenie odseku 14 písm. c) sa nevzťahuje na oznámenia o plánovanom výrube podľa

osobitného predpisu

12

)

v ochranných pásmach elektrických vedení.

§ 23

Podrobnosti o vedení štátneho zoznamu osobitne chránených častí prírody a krajiny

(§ 51 ods. 10 zákona)

(1)

Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody a krajiny (ďalej len „štátny zoznam“)

tvorí register osobitne chránených častí prírody a krajiny, ktorý obsahuje v elektronickej

podobe vedené údaje o osobitne chránených častiach prírody a krajiny, a zbierka listín,

v ktorej sú v listinnej podobe alebo elektronickej podobe vedené dokumenty týkajúce

sa osobitne chránených častí prírody a krajiny.

(2)

Obsah registra osobitne chránených častí prírody a krajiny je uvedený v

prílohe č. 18

.

(3)

Zbierka listín osobitne chránených častí prírody a krajiny obsahuje

a)

právne predpisy o vyhlásení, zmene alebo zrušení ochrany osobitne chránených častí

prírody a krajiny, medzinárodné doklady o zaradení lokality do zoznamu území medzinárodného

významu alebo o jej vyradení z tohto zoznamu,

b)

mapové podklady na vyhlásenie alebo zmenu ochrany osobitne chránených častí prírody

a krajiny s vyznačenými hranicami osobitne chránených častí prírody a krajiny,

c)

doklady týkajúce sa oznámenia a prerokovania zámeru na vyhlásenie, zmenu alebo zrušenie

osobitne chránených častí prírody a krajiny,

d)

doklady týkajúce sa vyznačenia osobitne chránených častí prírody a krajiny v katastri

nehnuteľností.

(4)

Dokumenty podľa odseku 3 písm. a) a b) sú podkladom na zapísanie, zmenu a vyškrtnutie

osobitne chránenej časti prírody a krajiny zo štátneho zoznamu.

(5)

Dokumenty týkajúce sa osobitne chránených častí prírody a krajiny tvoriace zbierku

listín archivuje ministerstvom poverená štátna organizácia ochrany prírody a krajiny

zriadená podľa

§ 65 ods. 1 písm. k) zákona

.

§ 24

Podrobnosti o označení osobitne chránených častí prírody a krajiny

(

§ 52 ods. 5 zákona

)

(1)

Na označenie chránených území a ich ochranných pásiem okrem súkromných chránených

území a obecných chránených území a na označenie chránených stromov a ich ochranných

pásiem sa používajú hraničné stĺpy s tabuľou so štátnym znakom Slovenskej republiky

13

)

(ďalej len „štátny znak“) a s nápisom bielej farby na tmavozelenom podklade s uvedením

príslušného chráneného územia, chráneného stromu a ich ochranného pásma; ochranné

pásmo chráneného stromu sa označuje tabuľou so štátnym znakom, ak označenie samotného

stromu nestačí na zvýraznenie predmetu ochrany. Ak ide o chránenú krajinnú oblasť,

prírodný park a národný park a jeho ochranné pásmo, uvedie sa na tabuli ich celý názov.

Vzory tabúľ sú uvedené v

prílohe č. 19

.

(2)

Tabuľa na označenie chránených území a ich ochranných pásiem má rozmery 40 cm × 30

cm, tabuľa na označenie chránených stromov a ich ochranných pásiem má rozmery 15 cm

× 10 cm; jaskyne a prírodné vodopády možno označovať oboma typmi tabúľ.

(3)

Tabuľa s rozmermi 40 cm × 30 cm sa spravidla pripevňuje na drevený hranol s rozmermi

10 cm x 10 cm a dĺžkou 300 cm zabezpečený proti poveternostným vplyvom strieškou,

tabuľa s rozmermi 15 cm × 10 cm sa spravidla pripevňuje na kovovú rúrku s vhodným

priemerom. Tabule sa umiestňujú na dobre viditeľné miesto na hranici chráneného územia

a jeho ochranného pásma spravidla na priesečníku s pozemnou komunikáciou alebo chodníkom,

najmä náučným chodníkom a turistickým chodníkom, na brehu ostrova, ak je ostrov súčasťou

chráneného územia alebo jeho ochranného pásma alebo v primeranej vzdialenosti od jaskyne

a prírodného vodopádu. Tabule na označenie chránených stromov a ich ochranných pásiem

sa umiestňujú na dobre viditeľné miesto v primeranej vzdialenosti od chráneného stromu

alebo sa citlivo umiestňujú na kôru kmeňa chráneného stromu.

(4)

Na označenie zón chránených území sa použije tabuľa so štátnym znakom podľa odsekov

1 a 2, pod ktorú sa umiestňuje tabuľa s rozmermi spravidla 10 cm x 10 cm s nápisom

čiernej farby na bielom podklade v rámiku tmavozelenej farby s uvedením príslušnej

zóny.

(5)

Ak je to potrebné na označenie hraníc chránených území a ich ochranných pásiem na

vodnej hladine, použijú sa bóje. Štátny znak a nápis s uvedením príslušného chráneného

územia a jeho ochranného pásma sa umiestňuje na časti bóje nad vodnou hladinou.

(6)

Na označenie súkromných chránených území a obecných chránených území sa používa tabuľa

s osobitným označením, ktorá má rozmery 40 cm x 30 cm s názvom príslušného chráneného

územia a inými doplňujúcimi údajmi napísanými zeleným písmom na bielom podklade.

(7)

Okrem tabule podľa odsekov 1, 2 a 4 sa prírodné rezervácie, národné prírodné rezervácie,

prírodné pamiatky, národné prírodné pamiatky, chránené areály a chránené krajinné

prvky a ich ochranné pásma a zóny, ako aj zóny A a B národných parkov, prírodných

parkov a chránených krajinných oblastí spravidla označujú aj pruhovým označením ich

hraníc na stromoch lesných porastov alebo na drevených hraničných stĺpikoch mimo lesných

porastov umiestnených najmä na lomových bodoch hranice. V lesných porastoch sa pruhové

označenie vykoná aj na niektorých stromoch v dostatočne viditeľnej vzdialenosti medzi

lomovými bodmi. Ak sa hranice chráneného územia alebo zóny prekrývajú s hranicami

ochranného lesa,

14

)

je potrebné označenie chráneného územia alebo zóny vykonať takým spôsobom, že nedôjde

k zámene s označením ochranného lesa.

(8)

Pruhové označenie na hraničných stromoch a na stĺpikoch po obvode chráneného územia

a jeho ochranného pásma a zón sa vykoná dvoma pruhmi farby širokými 5 cm oddelenými

medzerou širokou 5 cm. Horný pruh prebieha po celom obvode stromu vo výške 130 cm

nad terénom alebo 10 cm pod vrcholom 1 m vysokého stĺpika. Dolný pruh prebieha len

po vonkajšej časti obvodu chráneného územia, jeho ochranného pásma alebo zón. Pri

súbehu hraníc priľahlých chránených území, ich ochranných pásiem alebo zón sa orientácia

dolného polpruhu na spoločnej hranici pravidelne strieda. Chránené územia sa označujú

červenou farbou, ich ochranné pásma žltou farbou a zóny modrou farbou.

(9)

Zabezpečenie identifikácie lomových bodov chráneného územia, jeho ochranného pásma

a zón okrem chránenej krajinnej oblasti a jej zón, národného parku a jeho ochranného

pásma a zón, prírodného parku a jeho zón a chráneného vtáčieho územia mimo lesných

porastov sa vykoná kovovou rúrkou zapustenou do zeme po úroveň terénu. Ak sú lomové

body totožné s označenými medzníkmi pozemkov, označenie rúrkou sa nevyžaduje.

(10)

Poloha lomových bodov chránených území a ich ochranných pásiem a zón, ak ju v teréne

nemožno jednoznačne identifikovať, sa určí jednoduchým zameraním na základe podkladov

na vyznačenie územia v katastri nehnuteľností.

(11)

Chránené územia a ich časti a zariadenia ochrany prírody a krajiny v nich a chránené

stromy môže organizácia ochrany prírody v teréne označiť aj tabuľami s osobitným označením,

a to

a)

tabuľami s rozmermi 40 cm × 30 cm s doplňujúcimi informáciami o osobitne chránenej

časti prírody a krajiny napísanými zeleným písmom na bielom podklade, ktorými môžu

byť najmä názov, rozloha, charakteristika, spôsob vyznačenia hraníc chráneného územia

v teréne; spravidla sa umiestňujú pod tabuľu so štátnym znakom,

b)

grafickými tabuľami s rozmermi spravidla 10 cm x 10 cm alebo tabuľami s textom, ktoré

vyjadrujú niektoré zakázané alebo prikázané činnosti,

c)

panelmi rôznej veľkosti podávajúcimi špecializované informácie o náučných lokalitách

alebo o náučných chodníkoch alebo ucelenejšie informácie o osobitne chránených častiach

prírody a krajiny v turistických strediskách a na iných vhodných miestach.

(12)

Označenie podľa odseku 11 písm. c) môže so súhlasom orgánu ochrany prírody podľa

§ 52 ods. 3 zákona

zabezpečiť aj iný subjekt ako organizácia ochrany prírody.

(13)

Ak si to vyžaduje ochrana prírodnej rezervácie, národnej prírodnej rezervácie, prírodnej

pamiatky, národnej prírodnej pamiatky, chráneného areálu alebo chráneného stromu,

možno vyznačiť hranice chráneného územia alebo ochranného pásma chráneného stromu

jednoduchým, spravidla žrďovým oplotením.

§ 25

Koncepcia ochrany prírody, biodiverzity a krajiny

(1)

Koncepcia ochrany prírody, biodiverzity a krajiny hodnotí stav ochrany prírody, biodiverzity

a krajiny na území Slovenskej republiky a určuje strategické ciele ich ochrany a opatrenia

na ich dosiahnutie s využitím inštitucionálnych, právnych a ekonomických nástrojov.

(2)

Koncepcia ochrany prírody, biodiverzity a krajiny je podkladom na vypracovanie dokumentov

podľa

§ 26 až 29

.

§ 26

Dokumenty starostlivosti o osobitne chránené časti prírody a krajiny

(1)

Program starostlivosti o chránené územie určuje najmä ciele ochrany a opatrenia na

ich dosiahnutie v nadväznosti na zóny alebo jednotky priestorového členenia územia

s rovnakým spôsobom starostlivosti (ďalej len „ekologicko-funkčný priestor“), ak sú

vymedzené, a vzhľadom ku kategórii chráneného územia podľa medzinárodných štandardov.

Program starostlivosti o chránené územie sa vypracuje spravidla súbežne s projektom

ochrany chráneného územia, a to aj pre jeho ochranné pásmo. Pri vzájomnom prekrytí

jednotlivých kategórií chránených území sa spravidla vypracuje spoločný program starostlivosti.

Obsah programu starostlivosti o chránené územie je uvedený v

prílohe č. 20

.

(2)

Program starostlivosti o chránený strom určuje najmä ciele ochrany a opatrenia na

ich dosiahnutie. Program starostlivosti o chránený strom sa vypracuje aj pre jeho

ochranné pásmo. Obsah programu starostlivosti o chránený strom je uvedený v

prílohe č. 21

.

(3)

Program starostlivosti o chránené druhy a vybrané druhy rastlín a živočíchov sa vypracuje,

keď je pre tieto druhy potrebné zabezpečiť primerané opatrenia na celoslovenskej úrovni

na zachovanie alebo obnovu ich priaznivého stavu. Obsah programu starostlivosti o

chránené druhy a vybrané druhy rastlín a živočíchov je uvedený v

prílohe č. 22

.

(4)

Program záchrany chráneného územia sa vypracuje pri ohrození predmetu ochrany chráneného

areálu, prírodnej rezervácie, prírodnej pamiatky, národnej prírodnej rezervácie, národnej

prírodnej pamiatky, chráneného vtáčieho územia, súkromného chráneného územia, zón

a častí zón chránenej krajinnej oblasti, prírodného parku a národného parku a určia

sa v ňom opatrenia potrebné na zlepšenie jeho stavu a odstránenie príčin ohrozenia.

Obsah programu záchrany chráneného územia je uvedený v

prílohe č. 23

.

(5)

Program záchrany chráneného stromu sa vypracuje pri ohrození chráneného stromu alebo

jeho ochranného pásma a určia sa v ňom opatrenia potrebné na zlepšenie jeho stavu

a odstránenie príčin ohrozenia. Obsah programu záchrany chráneného stromu je uvedený

v

prílohe č. 24

.

(6)

Program záchrany chránených druhov rastlín a živočíchov sa vypracuje pri ohrození

chránených rastlín a chránených živočíchov a určia sa v ňom opatrenia na zlepšenie

stavu druhu a odstránenie príčin ohrozenia. Obsah programu záchrany chránených druhov

rastlín a živočíchov je uvedený v

prílohe č. 25

.

(7)

Zásady starostlivosti o biotopy európskeho významu a biotopy druhov európskeho významu

v územiach európskeho významu určujú priority na zachovanie alebo obnovu priaznivého

stavu biotopov európskeho významu a druhov európskeho významu v rámci Slovenskej republiky

a biogeografických oblastí na jej území a pre územia európskeho významu určujú ciele

ochrany a opatrenia na ich dosiahnutie. Vychádzajú predovšetkým z hodnotenia stavu

biotopov európskeho významu a druhov európskeho významu a sú podkladom na vypracovanie

programu starostlivosti o chránené územie a programu záchrany chráneného územia.

§ 27

Dokumenty územného systému ekologickej stability

(1)

Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability Slovenskej republiky

je základom stratégie ochrany rozmanitosti podmienok a foriem života na území štátu.

Generel vyjadruje súčasný stav ekologickej kvality celého priestoru štátu a obsahuje

východiská na dosiahnutie ekologickej stability; je podkladom na vypracovanie dokumentov

regionálnych územných systémov ekologickej stability a dokumentov miestnych územných

systémov ekologickej stability.

(2)

Dokument regionálneho územného systému ekologickej stability sa zameriava na ochranu

rozmanitosti podmienok a foriem života a na dosiahnutie ekologickej stability a ekologickej

konektivity spravidla na území okresu; tvorí podklad pre územný plán regiónu,

15

)

územný plán obce

16

)

a miestny územný systém ekologickej stability.

(3)

Dokument regionálneho územného systému ekologickej stability sa vypracuje spravidla

pre územie okresu okrem územia chránenej krajinnej oblasti, národného parku a jeho

ochranného pásma a prírodného parku, kde funkciu dokumentu regionálneho územného systému

ekologickej stability plní program starostlivosti o chránenú krajinnú oblasť, program

starostlivosti o národný park a program starostlivosti o prírodný park. Dokumenty

regionálneho územného systému ekologickej stability okresov v územnom obvode kraja

tvoria dokument regionálneho územného systému ekologickej stability tohto kraja. Obsah

dokumentu regionálneho územného systému ekologickej stability je uvedený v

prílohe č. 26

.

(4)

Dokument miestneho územného systému ekologickej stability je základným dokumentom

na ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života a na dosiahnutie ekologickej stability

a ekologickej konektivity na miestnej úrovni; tvorí podklad pre územný plán obce a

pre projekt pozemkových úprav.

17

)

(5)

Dokument miestneho územného systému ekologickej stability sa vypracuje spravidla

pre katastrálne územie. Obsah dokumentu miestneho územného systému ekologickej stability

je uvedený v

prílohe č. 27

.

§ 28

Dokumenty osobitne chránených častí prírody a krajiny

(1)

Projekt ochrany chráneného územia sa vypracuje ako podklad na vyhlásenie a zmenu

ochrany chráneného územia a jeho ochranného pásma; nevypracuje sa pre obecné chránené

územie. Obsah projektu ochrany chráneného územia je uvedený v

prílohe č. 28

. Projekt ochrany chráneného územia vyhotovuje odborne spôsobilá osoba v rozsahu uvedenom

v tejto prílohe a po kladnom posúdení jeho opodstatnenosti ho dopracuje organizácia

ochrany prírody.

(2)

Projekt ochrany chráneného stromu sa vypracuje ako podklad na vyhlásenie a zmenu

ochrany chráneného stromu a jeho ochranného pásma. Obsah projektu ochrany chráneného

stromu je uvedený v

prílohe č. 29

.

(3)

Návrh chráneného vtáčieho územia a návrh územia európskeho významu obsahuje základné

údaje o biotopoch a druhoch, ktoré sú predmetom ochrany územia, vymedzenie územia,

podmienky ochrany a vymedzenie činností, ktoré môžu mať na predmet ochrany územia

negatívny alebo pozitívny vplyv. Návrh chráneného vtáčieho územia a návrh územia európskeho

významu sa predkladá Európskej komisii vo formáte podľa osobitného predpisu.

18

)

(4)

Výsledky inventarizačných výskumov a monitoringu osobitne chránených častí prírody

a krajiny predstavujú poznatky o súčasnom stave základných zložiek prírody predovšetkým

v chránených územiach a ich ochranných pásmach a v územiach navrhovaných na vyhlásenie

ochrany.

(5)

Rezervačné knihy chránených území a chránených stromov predstavujú kompletnú zbierku

listinných, mapových, obrazových a iných dokumentov právneho, vedeckého, odborného,

historického a populárno-náučného charakteru, ktoré sa týkajú ochrany a využívania

chránených území a chránených stromov a ich ochranných pásiem.

(6)

Národný červený zoznam vzácnych, zriedkavých a ohrozených druhov rastlín a živočíchov

sa vypracuje podľa stupňa ohrozenia jednotlivých druhov rastlín a živočíchov na území

Slovenskej republiky v súlade s medzinárodne platnými kritériami; je podkladom najmä

na zaradenie jednotlivých druhov rastlín a živočíchov medzi chránené druhy a na určovanie

ich spoločenskej hodnoty.

(7)

Národná databáza chránených druhov, biotopov európskeho významu, biotopov národného

významu, jaskýň a prírodných vodopádov sa skladá z národnej databázy chránených rastlín

a chránených živočíchov, národnej databázy chránených nerastov a chránených skamenelín,

národnej databázy biotopov európskeho významu a biotopov národného významu a národnej

databázy jaskýň a prírodných vodopádov.

(8)

Národná databáza chránených rastlín a chránených živočíchov eviduje zaznamenané výskytové

údaje chránených druhov rastlín a živočíchov a je podkladom najmä na vypracovanie

projektov ochrany, programov záchrany a programov starostlivosti. Obsahuje najmä názov

druhu, charakter výskytu, početnosť, dátum nálezu, meno a priezvisko autora záznamu

a zemepisné súradnice.

(9)

Národná databáza chránených nerastov a chránených skamenelín slúži na evidenciu identifikovaných

chránených nerastov a chránených skamenelín, lokalít ich výskytu, miest uloženia a

držby odobratých nálezov, zaznamenaných miest ich prirodzeného nálezu a na registráciu

ďalšej dokumentácie.

(10)

Národná databáza biotopov európskeho významu a biotopov národného významu eviduje

zaznamenané výskyty týchto biotopov a je podkladom najmä na vypracovanie projektov

ochrany a programov starostlivosti. Obsahuje najmä kód a názov biotopu, rozlohu, lokalitné

údaje a dátum záznamu.

(11)

Národná databáza jaskýň a prírodných vodopádov slúži na evidenciu a dokumentáciu

jaskýň a prírodných vodopádov. Obsahuje najmä opis ich prírodných hodnôt, lokalizáciu,

ohrozenosť a registráciu písomnej a grafickej dokumentácie.

§ 29

Dokumenty starostlivosti o dreviny

Dokument starostlivosti o dreviny poskytuje prehľad o rozmiestnení, stave, kvalite

a ekologickom, krajinotvornom, estetickom a kultúrno-historickom význame drevín v

katastrálnom území obce, obsahuje návrhy na starostlivosť o dreviny a umiestnenie

výsadby drevín v katastrálnom území obce a je podkladom na rozhodovanie orgánov ochrany

prírody. Obsah dokumentu starostlivosti o dreviny je uvedený v

prílohe č. 30

.

§ 30

Obstarávanie, vypracovanie, aktualizácia a uloženie dokumentácie ochrany prírody a

krajiny

(1)

Pri obstaraní a vypracovaní dokumentácie ochrany prírody a krajiny sa dbá na vzájomný

súlad jednotlivých druhov dokumentácie a na zamedzenie zbytočným duplicitám.

(2)

Dokumentácia ochrany prírody a krajiny podľa

§ 25 až 27

a

§ 29

sa vyhotovuje na obdobie najmenej desať rokov okrem programov záchrany osobitne chránených

častí prírody a krajiny, ktoré sa vyhotovujú na obdobie najmenej päť rokov. Ak sa

zásadne zmenia podmienky a skutočnosti, na ktorých základe je táto dokumentácia schválená,

príslušný orgán ochrany prírody zabezpečí jej zmenu alebo doplnenie aj pred uplynutím

tohto obdobia.

(3)

Pri aktualizácii programu starostlivosti o chránené územie a programu starostlivosti

o chránený strom sa zohľadní stav predmetov ochrany a vyhodnotí sa dosiahnutie cieľov

a plnenie a účinnosť opatrení.

(4)

Dokumentácia ochrany prírody a krajiny je uložená

a)

na orgáne ochrany prírody príslušnom na jej schválenie; dokumentácia, ktorú schvaľuje

vláda Slovenskej republiky, je uložená na ministerstve,

b)

v štátnom zozname (

§ 23

) alebo územne príslušnom organizačnom útvare organizácie ochrany prírody.

§ 31

Podrobnosti o zápise do zoznamu odborne spôsobilých osôb a vedení tohto zoznamu

(

§ 55 ods. 9 zákona

)

(1)

Ak je žiadateľom o zapísanie do zoznamu odborne spôsobilých osôb fyzická osoba, v

žiadosti uvedie

a)

meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, číslo telefónu a adresu elektronickej pošty,

b)

údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov na preukázanie bezúhonnosti,

c)

druh dokumentácie ochrany prírody a krajiny, ktorú má záujem vyhotovovať.

(2)

K žiadosti podľa odseku 1 žiadateľ pripojí

a)

overený doklad o najvyššom dosiahnutom vzdelaní,

b)

doklad alebo čestné vyhlásenie o dĺžke jeho odbornej praxe,

c)

iné doklady a informácie o jeho odbornej profilácii,

d)

prehľad odbornej, publikačnej a vedeckej činnosti vo vzťahu k odboru, v ktorom vykonáva

svoju činnosť,

e)

súhlas s uverejnením údajov podľa odseku 1 písm. a) a c) vo vestníku ministerstva

a na webovom sídle ministerstva.

(3)

Ak je žiadateľom o zapísanie do zoznamu odborne spôsobilých osôb právnická osoba,

v žiadosti uvedie

a)

názov, sídlo, identifikačné číslo organizácie, číslo telefónu a adresu elektronickej

pošty,

b)

meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, číslo telefónu a adresu elektronickej pošty

štatutárneho orgánu alebo jeho členov a zamestnanca, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady

podľa

§ 55 ods. 3 zákona

,

c)

údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov zamestnanca, ktorý spĺňa kvalifikačné

predpoklady podľa

§ 55 ods. 3 zákona

, na preukázanie bezúhonnosti,

d)

druh dokumentácie ochrany prírody a krajiny, ktorú má záujem vyhotovovať,

e)

stručnú charakteristiku predmetu činnosti a personálneho, technického a iného vybavenia.

(4)

K žiadosti podľa odseku 3 žiadateľ pripojí

a)

overenú listinu o vzniku,

b)

iné doklady a informácie o jeho odbornej profilácii,

c)

prehľad odbornej, publikačnej a vedeckej činnosti vo vzťahu k odboru, v ktorom vykonáva

svoju činnosť.

(5)

Ak ide o žiadosť podľa

§ 55 ods. 8 zákona

, žiadateľ k žiadosti pripojí prehľad dokumentácie ochrany prírody a krajiny, ktorú

za obdobie zápisu do zoznamu odborne spôsobilých osôb vypracoval.

(6)

Zoznam odborne spôsobilých osôb vedie ministerstvo osobitne pre fyzické osoby a osobitne

pre právnické osoby s uvedením údajov podľa odseku 1 písm. a) a odseku 3 písm. a)

a druhu dokumentácie ochrany prírody a krajiny, ktorú odborne spôsobilá osoba vyhotovuje.

§ 32

Vzor oznámenia o začatí a ukončení prieskumu a výskumu osobitne chránenej časti prírody

a krajiny a správy o jeho výsledku

(

§ 56 ods. 7 zákona

)

(1)

Vzor oznámenia o začatí a ukončení prieskumu a výskumu osobitne chránenej časti prírody

a krajiny je uvedený v

prílohe č. 31

.

(2)

Vzor správy o výsledku prieskumu a výskumu osobitne chránenej časti prírody a krajiny,

ktorý sa použije aj na priebežnú správu o výsledku prieskumu a výskumu osobitne chránenej

časti prírody a krajiny, je uvedený v

prílohe č. 32

. Správa sa odovzdáva v elektronickej podobe v informačnom systéme organizácie ochrany

prírody.

§ 33

Podmienky zámeny pozemkov

(

§ 61 ods. 8 zákona

)

(1)

Náhrada za obmedzenie bežného obhospodarovania, formou zámeny pozemkov, sa poskytuje

v prvom rade za pozemky, ktoré sa nachádzajú na území so štvrtým stupňom ochrany a

piatym stupňom ochrany.

(2)

Pozemky nachádzajúce sa v chránenom území, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu, sa

v prvom rade zamieňajú za pozemky vo vlastníctve štátu, ktoré sa nachádzajú mimo chráneného

územia.

(3)

Pozemky vo vlastníctve štátu nemožno zameniť, ak zámena pozemkov nie je možná z dôvodov

ustanovených zákonom alebo osobitnými predpismi,

19

)

ak ide o pozemky významné z hľadiska bezpečnosti alebo obrany Slovenskej republiky

alebo ide o pozemky, ktoré sa nachádzajú v chránenom území a ministerstvo alebo ním

poverená organizácia ochrany prírody ich určí ako nevhodné na zámenu vzhľadom na ich

význam z hľadiska ochrany prírody a krajiny.

(4)

Organizácia ochrany prírody na základe žiadosti vlastníka pozemku v chránenom území

alebo z vlastného podnetu zasiela správcovi pozemkov vo vlastníctve štátu žiadosť

o určenie pozemkov v jeho správe vhodných na zámenu spolu s odôvodnením zámeny pozemkov.

(5)

Žiadosť vlastníka pozemku v chránenom území obsahuje

a)

meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu alebo názov alebo obchodné meno, sídlo

alebo miesto podnikania žiadateľa,

b)

zoznam pozemkov vo vlastníctve žiadateľa navrhovaných na zámenu s uvedením katastrálneho

územia a čísla parcely katastra nehnuteľností,

c)

určenie hodnoty pozemkov vo vlastníctve žiadateľa navrhovaných na zámenu,

d)

odôvodnenie zámeny pozemkov.

(6)

Správca pozemkov vo vlastníctve štátu podľa žiadosti organizácie ochrany prírody

určí pozemky vhodné na zámenu a výsledok jej oznámi v lehote do 60 dní od doručenia

žiadosti. Ak správca pozemkov vo vlastníctve štátu nemá pozemky vhodné na zámenu v

zmysle predloženej žiadosti, uvedie v oznámení dôvod podľa odseku 3, na základe ktorého

nemôže byť pozemok vo vlastníctve štátu predmetom zámeny.

(7)

Na základe oznámenia správcu pozemkov vo vlastníctve štátu organizácia ochrany prírody

prerokuje s vlastníkom dotknutých pozemkov v chránenom území a správcom pozemkov vo

vlastníctve štátu návrh zámeny pozemkov.

(8)

Po vykonaní miestnej ohliadky zamieňaných pozemkov (

§ 61a ods. 5 zákona

) organizácia ochrany prírody spíše záznam a ak účastníci miestnej ohliadky potvrdia

súhlas so zámenou pozemkov, organizácia ochrany prírody v súčinnosti s účastníkmi

miestnej ohliadky zabezpečí podklady potrebné na vypracovanie a uzatvorenie zámennej

zmluvy alebo zmluvy o budúcej zmluve (

§ 50 ods. 4 zákona

).

§ 34

Podrobnosti o zápise do zoznamu členov stráže prírody

(

§ 72 ods. 9 zákona

)

(1)

Návrh na zápis do zoznamu členov stráže prírody obsahuje

a)

meno, priezvisko a titul navrhovanej osoby,

b)

dátum a miesto jej narodenia,

c)

adresu trvalého pobytu,

d)

číslo občianskeho preukazu,

e)

navrhovaný obvod pôsobnosti, ktorý sa aspoň sčasti musí prekrývať s územným obvodom

okresného úradu v sídle kraja.

(2)

K návrhu na zápis do zoznamu členov stráže prírody sa pripojí

a)

potvrdenie všeobecného lekára o zdravotnej, psychickej a fyzickej spôsobilosti vykonávať

funkciu člena stráže prírody nie staršie ako jeden rok,

b)

doklad o úspešnom absolvovaní skúšky odbornej spôsobilosti,

c)

fotografia s rozmermi 3 cm × 3,5 cm.

(3)

Prípravu na skúšku odbornej spôsobilosti člena stráže prírody zabezpečuje organizácia

ochrany prírody v spolupráci s Policajným zborom Slovenskej republiky.

(4)

Príprava na skúšku odbornej spôsobilosti pozostáva zo školení, kurzov a workshopov

súvisiacich so získavaním odborných znalostí a vedomostí potrebných na výkon funkcie

člena stráže prírody, ako aj z účasti na činnosti stráže prírody a trvá až do vykonania

skúšky odbornej spôsobilosti, najviac však jeden rok.

§ 35

Vzor preukazu člena stráže prírody a vzor odznaku člena stráže prírody

(

§ 74 ods. 3 zákona

)

(1)

Preukaz člena stráže prírody je zelenej farby a má rozmery 8,6 cm x 5,4 cm. Na prednej

strane preukazu je fotografia člena stráže prírody, evidenčné číslo, dátum vydania

a platnosti preukazu, podpis prednostu okresného úradu v sídle kraja, odtlačok pečiatky

okresného úradu v sídle kraja a nápisy STRÁŽ PRÍRODY a PREUKAZ člena stráže prírody.

Na zadnej strane preukazu je titul, meno a priezvisko člena stráže prírody, dátum

jeho narodenia a obvod jeho pôsobnosti. Preukaz člena stráže prírody obsahuje tiež

ochranné znaky zabraňujúce falšovaniu. Vzor preukazu člena stráže prírody je uvedený

v

prílohe č. 33

.

(2)

Odznak člena stráže prírody je vyrobený z kovu, oválneho tvaru s rozmermi 3,5 cm

× 5,5 cm, zelenej farby a uspôsobený na upevnenie na odev. V strede odznaku člena

stráže prírody je štátny znak, v dolnej časti odznaku po jeho okraji nápis STRÁŽ PRÍRODY

a na zadnej strane evidenčné číslo. Vzor odznaku člena stráže prírody je uvedený v

prílohe č. 34

.

§ 36

Rovnošata zamestnancov ochrany prírody

(1)

Zamestnanci orgánu ochrany prírody a organizácie ochrany prírody (ďalej len „zamestnanec

ochrany prírody“) spravidla nosia rovnošatu pri výkone pracovnej činnosti, najmä pri

kontrolnej činnosti.

(2)

Rovnošata zamestnancov ochrany prírody je zelenej farby a jej súčasťami sú tričko

s krátkymi rukávmi, polokošeľa, košeľa s krátkymi a dlhými rukávmi, nohavice, nepremokavá

zimná a letná bunda, flisová bunda, čiapka so šiltom, plátenný klobúk, zimná čiapka

a opasok. Rovnošata sa vyhotovuje vo veľkosti prispôsobenej postave zamestnancov ochrany

prírody.

(3)

Rovnošatu nemožno dopĺňať časťami iného oblečenia okrem osobných ochranných pracovných

prostriedkov, upravovať jej vonkajší vzhľad a nosiť na rovnošate iné ako určené označenie.

K rovnošate sa spravidla nosia hnedé alebo čierne topánky. V teréne je prípustné k

rovnošate nosiť vysoké topánky alebo inú terénnu obuv.

§ 37

Označenie zamestnancov ochrany prírody

(1)

Označenie zamestnancov ochrany prírody sa skladá zo

a)

služobného odznaku,

b)

nášiviek na rovnošate,

c)

rukávovej pásky.

(2)

Služobný odznak je vyrobený z kovu, oválneho tvaru s rozmermi 3,5 cm × 5,5 cm, sivostriebornej

farby na prednej strane a uspôsobený na upevnenie na odev. V strede služobného odznaku

je štátny znak, v dolnej časti odznaku po jeho okraji je nápis ŠTÁTNA OCHRANA PRÍRODY

a na zadnej strane evidenčné číslo. Vzor služobného odznaku zamestnanca ochrany prírody

je uvedený v

prílohe č. 35

.

(3)

Služobný odznak nosia zamestnanci ochrany prírody spravidla pri výkone pracovnej

činnosti, najmä pri kontrolnej činnosti. Služobný odznak je umiestnený pri nosení

rovnošaty na ľavom náprsnom vrecku košele, bundy alebo odnímateľnej vložky.

(4)

Nášivka na rovnošate obsahuje znak orgánu ochrany prírody, organizácie ochrany prírody

alebo organizačných útvarov organizácie ochrany prírody a umiestňuje sa na ľavom rukáve

košele, polokošele, bundy a jej odnímateľnej vložky.

(5)

Rukávová páska sa umiestňuje po obvode celej ruky v ramennej časti, je snímateľná,

zelenej farby a vyrobená z látky spojenej suchým zipsom alebo z gumy, má šírku 5 cm

a nápis ŠTÁTNA OCHRANA PRÍRODY.

(6)

Rukávovú pásku nosia zamestnanci organizácie ochrany prírody spravidla pri výkone

pracovnej činnosti mimo pracoviska, ak nie sú oblečení v rovnošate, a to najmä pri

práci v teréne alebo kontrolnej činnosti.

§ 38

Spoločenská hodnota chránených rastlín

(1)

Spoločenská hodnota chránených rastlín, ktoré sa prirodzene vyskytujú na území Slovenskej

republiky, je uvedená v

prílohe č. 4 časti A

.

(2)

Spoločenská hodnota húb uvedená v

prílohe č. 4 časti A

sa viaže na jednu plodnicu huby; ak sa nenachádzajú plodnice v lokalite, v ktorej

sa druh vyskytuje, spoločenská hodnota sa určuje znaleckým posudkom.

20

)

(3)

Spoločenská hodnota lichenizovaných húb uvedená v

prílohe č. 4 časti A

sa v závislosti od druhu viaže na jednu stielku lichenizovanej huby alebo na 1 cm2

plochy porastenej lichenizovanou hubou; ak ide o zbieraný materiál, spoločenská hodnota

sa určuje znaleckým posudkom.

(4)

Spoločenská hodnota machorastov uvedená v

prílohe č. 4 časti A

sa viaže na 1 cm

2

plochy porastenej machorastom; ak ide o zbieraný materiál, spoločenská hodnota sa

určuje znaleckým posudkom.

(5)

Spoločenská hodnota cievnatých rastlín uvedená v

prílohe č. 4 časti A

sa viaže na jedného jedinca a pri drevinách sa pripočítava k spoločenskej hodnote

drevín určenej podľa

§ 42

.

(6)

Spoločenská hodnota chránených rastlín sa zvýši trojnásobne, ak ide o rastliny, ktoré

sa vyskytujú v chránenom území s druhým až piatym stupňom ochrany.

(7)

Spoločenská hodnota chránených rastlín, ktoré sa prirodzene nevyskytujú na území

Slovenskej republiky, sa určuje znaleckým posudkom, ak osobitný predpis

21

)

neustanovuje inak.

(8)

Spoločenská hodnota krížencov, z ktorých aspoň jeden rodičovský jedinec je chránenou

rastlinou, sa rovná spoločenskej hodnote toho rodičovského jedinca, ktorého spoločenská

hodnota je vyššia.

§ 39

Spoločenská hodnota chránených živočíchov

(1)

Spoločenská hodnota chránených živočíchov, ktoré sa prirodzene vyskytujú na území

Slovenskej republiky, je uvedená v

prílohe č. 5 časti A

.

(2)

Spoločenská hodnota chránených živočíchov sa zvýši trojnásobne, ak ide o živočíchy,

ktoré sa vyskytujú v chránenom území.

(3)

Spoločenská hodnota chránených živočíchov, ktoré sa prirodzene nevyskytujú na území

Slovenskej republiky, sa určuje znaleckým posudkom, ak osobitný predpis

21

)

neustanovuje inak.

(4)

Spoločenská hodnota krížencov, z ktorých aspoň jeden rodičovský jedinec je chráneným

živočíchom, sa rovná spoločenskej hodnote toho rodičovského jedinca, ktorého spoločenská

hodnota je vyššia.

§ 40

Spoločenská hodnota vybraných druhov živočíchov

(1)

Spoločenská hodnota jedincov vybraných druhov živočíchov je uvedená v

prílohe č. 7

.

(2)

Spoločenská hodnota jedincov vybraných druhov živočíchov sa zvýši trojnásobne, ak

ide o živočíchy, ktoré sa vyskytujú v chránenom území.

§ 41

Spoločenská hodnota chránených nerastov a chránených skamenelín

(1)

Spoločenská hodnota chránených nerastov okrem typových nerastov, sintrovej výplne

jaskyne a meteoritov je uvedená v

prílohe č. 8 časti B

; pri jej určovaní sa prihliada na vzácnosť nálezu, význam miesta nálezu, rozmer nálezu

a morfológiu a formu kryštálov.

(2)

Spoločenská hodnota sintrovej výplne jaskyne je uvedená v

prílohe č. 8 časti C

.

(3)

Spoločenská hodnota chránených skamenelín okrem typových skamenelín je uvedená v

prílohe č. 9 časti B

; pri jej určovaní sa prihliada na vzácnosť nálezu, význam miesta nálezu a stav zachovania

vzorky.

(4)

Spoločenská hodnota typových nerastov, meteoritov a typových skamenelín sa určuje

znaleckým posudkom.

§ 42

Spoločenská hodnota drevín

(1)

Spoločenská hodnota drevín je uvedená podľa druhu drevín a ich veľkosti v

prílohe č. 36

. Spoločenská hodnota nižších taxonomických jednotiek druhov drevín je uvedená druhovým

menom dreviny, od ktorej nižšia taxonomická jednotka pochádza. Ak taxonomické znaky

neumožňujú zatriedenie konkrétneho jedinca k druhu podľa

prílohy č. 36

, použije sa jeho zatriedenie podľa príbuzného druhu.

(2)

Veľkosť stromov sa zisťuje meraním obvodu kmeňa vo výške 130 cm nad zemou alebo meraním

ich výšky, ak obvod kmeňa nepresahuje 10 cm. Pri stromoch, ktoré sa rozkonárujú vo

výške menšej ako 130 cm nad zemou, sa meria obvod kmeňa tesne pod jeho rozkonárením.

Ak rozkonárenie nie je jednoznačne určiteľné a meranie obvodu kmeňa z uvedeného dôvodu

nie je možné uskutočniť, meria sa každý kmeň samostatne.

(3)

Ak nemožno vykonať priame meranie podľa odseku 2, obvod kmeňa stromov sa určuje použitím

prepočtu hodnôt nameraných na pni podľa

prílohy č. 37

.

(4)

Veľkosť krov a krovitých porastov sa zisťuje meraním plošného priemetu vymedzeného

jednotlivou alebo spoločnou korunou a meraním výšky krov. Pri zoskupení krovín rovnakého

druhu sa vypočíta priemerná výška z nameraných hodnôt. Za ker sa považuje drevina

s rozkonárenou stonkou spravidla už od bázy a za krovitý porast taká skupina krov,

pri ktorej sa jednotlivé kry vzájomne korunami dotýkajú.

(5)

Plošný priemet koruny krov a krovitých porastov vyrúbaných alebo inak zničených sa

určuje ako plocha biologicky dosiahnuteľných plošných priemetov korún podľa počtu

a umiestnenia kmeňov odstránených krov podľa konkrétneho druhu v období stredného

vekového štádia, alebo sa určí inou deduktívnou metódou. Výška sa určí ako priemerná

biologicky dosiahnuteľná výška konkrétneho druhu rastúceho v porovnateľných stanovištných

podmienkach v období stredného vekového štádia alebo sa určí inou deduktívnou metódou.

(6)

Pri výpočte spoločenskej hodnoty stromov len na základe dostupnosti drevnej hmoty

sa za obvod kmeňa vo výške 130 cm nad zemou považuje obvod najširšej časti kmeňa z

hodnoteného stromu.

(7)

Spoločenská hodnota drevín zničených pri požiaroch, iných živelných pohromách alebo

iným spôsobom tak, že nie sú fyzicky merateľné hodnoty obvodu kmeňa stromov a plošného

priemetu koruny krov a krovitých porastov a pri výpočte nemožno postupovať podľa odsekov

5 a 6, sa určuje na základe dôkazov o druhu, počte a veľkosti zničených drevín.

(8)

Spoločenská hodnota drevín určená podľa odsekov 1 až 7 sa upravuje prirážkovým indexom

podľa

prílohy č. 38

. Spoločenská hodnota drevín sa vypočíta tak, že sa spoločenská hodnota uvedená v

prílohe č. 36

vynásobí súčinom prirážkových indexov uvedených v

prílohe č. 38

.

(9)

Spoločenská hodnota drevín určená podľa odsekov 3, 6 a 7 sa neupravuje prirážkovým

indexom podľa

prílohy č. 38

písm. a), b), d) a e).

§ 43

Spoločenská hodnota biotopov európskeho významu a biotopov národného významu

(1)

Spoločenská hodnota biotopov európskeho významu a biotopov národného významu je uvedená

v

prílohe č. 1

a viaže sa na 1 m

2

plochy biotopu.

(2)

Spoločenská hodnota sa pri poškodení a zničení biotopu európskeho významu a biotopu

národného významu zvýši dvojnásobne, ak sa nachádza v chránenom území.

(3)

Spoločenská hodnota biotopu európskeho významu a biotopu národného významu sa zníži

až o polovicu, ak sa poškodí alebo zničí biotop so zníženým stupňom zachovania jeho

štruktúry a funkcií; spoločenská hodnota sa vtedy určuje znaleckým posudkom.

(4)

Za poškodenie biotopu európskeho významu a biotopu národného významu sa považuje

zásah do biotopu, v dôsledku ktorého dôjde k narušeniu špecifickej štruktúry biotopu,

obmedzeniu jeho funkcií alebo obmedzeniu existenčných podmienok jeho typických druhov,

pričom je ešte možná jeho obnova.

(5)

Za zničenie biotopu európskeho významu a biotopu národného významu sa považuje zásah

do biotopu, v dôsledku ktorého dôjde k úplnému zániku špecifickej štruktúry biotopu,

jeho funkcií a existenčných podmienok jeho typických druhov.

§ 44

Zoznam živočíchov, pri ktorých štát zodpovedá za škodu

(

§ 97 ods. 1 zákona

)

Zoznam živočíchov, pri ktorých štát zodpovedá za podmienok, v rozsahu a spôsobom ustanoveným

zákonom za škodu spôsobenú na území Slovenskej republiky je uvedený v

prílohe č. 39

.

§ 45

Podrobnosti o primeraných preventívnych opatreniach na ochranu vybraných domestikovaných

živočíchov, včelstiev a včelárskych zariadení pred určeným živočíchom

(

§ 98 ods. 1 zákona

)

(1)

Poskytnutie náhrady škody spôsobenej určenými živočíchmi podľa

§ 44

na vybraných domestikovaných živočíchoch, včelstvách a včelárskych zariadeniach je

podmienené vykonaním aspoň jedného z nasledovných preventívnych opatrení v čase pred

vznikom a počas vzniku škody

a)

pri ovciach, kozách a dobytku je zabezpečený aktívny dohľad pastiera a prítomný pastiersky

strážny pes, ktorý je voľne pustený pri stáde; aktívny dohľad pastiera sa nevyžaduje,

ak sú zvieratá umiestnené v uzatvorenom objekte, ako je uzavretá ohrada, oplotenie,

košiar alebo elektrický ohradník,

b)

umiestnenie hospodárskych zvierat, včelstiev a včelárskych zariadení za elektrickým

ohradníkom,

c)

umiestnenie včelstiev a včelárskych zariadení v zamrežovanej kovovej klietke s veľkosťou

oka najviac 10 cm x 10 cm alebo na vyzdvihnutej plošine umiestnenej vo výške aspoň

3 m nad zemou a s vysunutím okraja plošiny od podporných stĺpov aspoň 60 cm,

d)

umiestnenie hospodárskych zvierat, včelstiev a včelárskych zariadení za uzavretou

ohradou alebo oplotením v zastavanom území obce s výškou aspoň 140 cm alebo v uzavretej

stavbe, ako je stajňa alebo maštaľ.

(2)

Pastierske strážne psy podľa odseku 1 písm. a) musia byť staršie ako 18 mesiacov

a vychované spolu so stádom. Pri umiestnení zvierat v uzatvorených objektoch musia

byť pastierske strážne psy v počte aspoň dvoch psov na stádo od 50 do 300 zvierat,

troch psov na stádo s viac ako 300 zvieratami, štyroch psov na stádo s viac ako 500

zvieratami a piatich psov na stádo s viac ako 700 zvieratami. Pri pasení zvierat mimo

uzatvorených objektov musia byť pastierske strážne psy v počte aspoň dvoch psov na

stádo do 500 zvierat a troch psov na stádo s viac ako 500 zvieratami.

(3)

Elektrický ohradník podľa odseku 1 písm. b) musí byť uzemnený a pozostávať aspoň

zo štyroch vodičov so zdrojom elektrického napätia 12 V, výkonom 4000 – 6000 W a minimálnou

pulznou silou 7 J, pričom najnižšie umiestnený vodič musí byť vo výške 10 cm až 25

cm nad zemou a ďalšie vodiče musia byť umiestnené tak, že rozpätie medzi nimi smerom

zospodu nahor je 30 cm, 40 cm a 45 cm a najvyššie umiestnený vodič je vo výške aspoň

140 cm. Na ochranu zvierat môže byť použitá aj uzavretá ohrada alebo oplotenie s výškou

aspoň 120 cm s aspoň jedným elektrickým vodičom umiestneným 25 cm od zeme z vonkajšej

strany ohrady alebo plota; pri ohrade alebo plote s výškou menšou ako 120 cm, musí

byť použitý aspoň jeden ďalší elektrický vodič umiestnený vo vzdialenosti najviac

20 cm nad pletivom alebo ohradou, pričom ohrada alebo plot v kombinácii s elektrickým

vodičom musia dosahovať výšku aspoň 120 cm.

§ 46

Náležitosti žiadosti o poskytnutie náhrady škody a doklady a podklady, ktoré poškodený

k žiadosti pripája

(

§ 100 ods. 5 zákona

)

(1)

Žiadosť o poskytnutie náhrady škody obsahuje

a)

meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu alebo názov alebo obchodné meno, sídlo

alebo miesto podnikania žiadateľa,

b)

uvedenie miesta a rozsahu škody,

c)

označenie určeného živočícha, ktorý škodu spôsobil na základe výsledku miestneho

zisťovania podľa

§ 101 ods. 1 zákona

,

d)

opis opatrení vykonaných na zabránenie vzniku škody,

e)

spôsob poskytnutia náhrady škody.

(2)

K žiadosti o náhradu škody sa pripája

a)

lekárska správa od lekára, ktorý ošetril alebo liečil fyzickú osobu po útoku určeného

živočícha, ak ide o škodu na zdraví fyzickej osoby,

b)

výpis z matriky o smrti fyzickej osoby a lekárska správa od lekára, ktorý ošetril

osobu po útoku určeného živočícha, ak ide o škodu na živote fyzickej osoby,

c)

doklad o vlastníckom alebo inom práve k pozemku, na ktorom ku škode došlo, ak ide

o škodu na poľných plodinách, drevinách alebo lesných porastoch,

d)

doklad o užívateľskom práve k rybníku, rybochovnému zariadeniu alebo malej vodnej

nádrži a znalecký posudok o vzniku škody a o jej výške, ak ide o škodu na rybách,

e)

iný doklad preukazujúci vzniknutú škodu a výšku vzniknutej škody.

§ 47

Prechodné ustanovenia

(1)

Súhlas orgánu ochrany prírody podľa

§ 7 ods. 3 zákona

sa nevyžaduje na vypúšťanie pstruha dúhového (

Oncorhynchus mykiss

) a sivoňa potočného (

Salvelinus fontinalis

) do životného prostredia mimo chránených území s druhým až piatym stupňom ochrany

do 31. decembra 2024.

(2)

Zákaz držby chránených rastlín podľa

§ 34 ods. 1 písm. b) zákona

a zákaz držby chránených živočíchov podľa

§ 35 ods. 1 písm. e) zákona

sa nevzťahuje na chránené rastliny a chránené živočíchy, ktoré nie sú chránenými

rastlinami a chránenými živočíchmi do 1. júna 2021, ak ich držiteľ písomne oznámil

ich držbu a spôsob nadobudnutia organizácii ochrany prírody do 31. decembra 2021.

§ 48

Záverečné ustanovenie

Touto vyhláškou sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v

prílohe č. 40

.

§ 49

Zrušovacie ustanovenie

Zrušujú sa

1.

vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č.

213/2000 Z. z.

o chránených nerastoch a chránených skamenelinách a o ich spoločenskom ohodnocovaní

v znení vyhlášky č. 647/2008 Z. z.,

2.

vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č.

24/2003 Z. z.

, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení vyhlášky

č. 492/2006 Z. z., vyhlášky č. 638/2007 Z. z., vyhlášky č. 579/2008 Z. z., vyhlášky

č. 173/2011 Z. z. a vyhlášky č. 158/2014 Z. z.

§ 50

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júna 2021 okrem § 21 a 23 a prílohy č. 18, ktoré

nadobúdajú účinnosť 1. septembra 2021 a § 45 ods. 2 a 3, ktoré nadobúdajú účinnosť

1. januára 2023.