Zákon 170/1950 Z. z. o zdravotníckych povolaniach.

§ 1.

Výkon zdravotníckych povolaní musí smerovať k tomu, aby zdravotná starostlivosť bola

vykonávaná podľa súčasného stavu vedy, plánovite a hospodárne, aby sa tak účelne zabezpečilo

právo ľudu na ochranu zdravia a plné uplatnenie zdravotníckych pracovníkov pri výstavbe

socializmu.

§ 2.

(1)

Na dosiahnutie cieľa uvedeného v

§ 1

organizuje, vedie a kontroluje výkon zdravotníckych povolaní štát. Pritom najmä

a)

určuje pôsobiská zdravotníckych pracovníkov,

b)

ukladá im pracovné záväzky v odbore zdravotnej starostlivosti,

c)

ukladá im osobitné úlohy, ak to vyžaduje dôležitý všeobecný zdravotný záujem,

d)

stará sa o ich odborné školenie, pričom môže výkon ich povolaní viazať na výsledok

tohto školenia.

(2)

Pri výkone pôsobnosti podľa odseku 1 štát dbá najmä o to, aby bola zabezpečená zdravotná

starostlivosť v rámci národného poistenia, zvlášte však zdravotná starostlivosť o

pracujúcich v závodoch.

§ 3.

Každý, kto vykonáva zdravotnícke povolanie, je povinný svedomite poskytovať účelnú

a hodnotnú zdravotnú starostlivosť a dbať o zvyšovanie zdravotnej úrovne ľudu. Pritom

je najmä povinný

a)

sledovať sústavne nové poznatky vo svojom odbore,

b)

vykonávať svoje povolanie v určenom pôsobisku,

c)

prevziať a riadne plniť pracovné záväzky uložené mu v odbore zdravotnej starostlivosti,

d)

prevziať a riadne plniť osobitné úlohy uložené mu v dôležitom všeobecnom zdravotnom

záujme,

e)

zúčastniť sa na vyzvanie kompetentného orgánu štátnej správy na školení vo svojom

odbore,

f)

poskytovať v medziach svojej odbornej spôsobilosti bez meškania prvú pomoc každému,

ak by bez tejto pomoci bol ohrozený jeho život alebo zdravie, a zabezpečiť mu podľa

potreby ďalšiu odbornú starostlivosť,

g)

oznamovať kompetentným orgánom vážne zdravotné závady, o ktorých sa dozvedel pri

výkone svojho povolania,

h)

zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojho

povolania; povinnosť oznamovať tieto skutočnosti, uložená zdravotníckemu pracovníkovi

príslušnými predpismi, nie je týmto ustanovením dotknutá.

§ 4.

(1)

Vláda upraví nariadením výkon jednotlivých zdravotníckych povolaní, najmä spôsobilosť

a ostatné podmienky pre výkon týchto povolaní; rovnakým spôsobom upraví aj podmienky

a rozsah náhrady výdavkov vzniknutých zdravotníckym pracovníkom z plnenia povinností

podľa

§ 3

.

(2)

Vládne nariadenia vydané podľa odseku 1 môžu sveriť bližšiu úpravu všeobecným právnym

predpisom Ministerstva zdravotníctva, a pokiaľ pôjde o zdravotníckych pracovníkov

brannej moci, Sboru národnej bezpečnosti alebo Sboru väzenskej stráže, všeobecným

právnym predpisom ministerstiev národnej obrany, národnej bezpečnosti, poprípade spravodlivosti,

vydaným po dohode s Ministerstvom zdravotníctva.

§ 5.

Záujmové korporácie zdravotníckych pracovníkov s povinným členstvom sa zrušujú. Ministerstvo

zdravotníctva vykoná po dohode so zúčastnenými ministerstvami likvidáciu týchto korporácií

a rozhodne o použití likvidačného zvyšku a o prevode zamestnancov.

§ 6.

Na výkon zdravotníckych povolaní sa nevzťahujú predpisy živnostenského poriadku (živnostenského

zákona).

§ 7.

Zrušujú sa všetky ustanovenia, ktoré upravujú veci, na ktoré sa vzťahuje tento zákon.

§ 8.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1951; vykonajú ho ministri zdravotníctva,

národnej obrany, národnej bezpečnosti a spravodlivosti po dohode so zúčastnenými členmi

vlády.