NARIADENIE VLÁDY Československej socialistickej republiky o štátnom riadení v oblasti cien 169/1980 Z. z. vyhlasuje úplné znenie nariadenia vlády Československej socialistickej republiky zo 17. októbra 1973 č. 136 Zb. o štátnom riadení v oblasti cien, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných nariadením vlády Československej socialistickej republiky z 15. júna 1978 č. 72 Zb. a nariadením vlády Československej socialistickej republiky

§ 1

Obsah a formy štátneho riadenia v oblasti cien

(1)

Štátne riadenie v oblasti cien zahŕňa

a)

plánovanie vývoja cien a uskutočňovanie zmien cien výrobkov, služieb, výkonov, prác

a nehnuteľností (ďalej len „výrobky“),

b)

úpravu tvorby cien nových výrobkov a určovanie cien štátnymi orgánmi,

c)

kontrolu cien a ukladanie dodatkových odvodov za porušenie cenových predpisov, za

výrobky s nedostatočnou akosťou alebo technicky zastarané,

d)

úpravu pôsobnosti orgánov a organizácií v oblasti cien.

(2)

Ceny možno zvyšovať alebo znižovať len za podmienok ustanovených vládou Československej

socialistickej republiky.

§ 2

Ciele štátneho riadenia v oblasti cien

(1)

Cieľom štátneho riadenia v oblasti cien je utvoriť jednotnú racionálnu sústavu cien

podporujúcu uskutočnenie zámerov hospodárskej politiky štátu, konkretizovanej štátnymi

plánmi rozvoja národného hospodárstva (ďalej len „štátne plány“), pri dôslednom zabezpečení

určeného vývoja cien.

(2)

Racionálnu cenovú sústavu utvárajú ceny, ktoré

a)

spoľahlivo plnia funkciu hodnotového kritéria hospodárskej činnosti,

b)

aktívne napomáhajú plánovité riadenie národného hospodárstva a rast životnej úrovne

obyvateľstva, prispievajú k zvýšeniu hospodárnosti výroby a obehu, k urýchleniu technického

rozvoja, k zvyšovaniu akosti a úžitkových hodnôt výrobkov, k efektívnej obmene sortimentu

a k rozvíjaniu socialistickej ekonomickej integrácie.

§ 3

Ceny a ostatné ekonomické nástroje

Na zabezpečenie účinnosti štátneho riadenia v oblasti cien sa musia opatrenia v cenách

a v ostatných ekonomických nástrojoch vykonávať vo vzájomnom súlade. Za tým účelom

opatrenia, ktoré vyvolávajú potrebu zmeny cien, musia byť vopred dohodnuté s príslušným

cenovým úradom, s výnimkou opatrení schválených vládou Československej socialistickej

republiky; obdobne sa musí na opatreniach v oblasti riadenia cien, ktoré menia podmienky,

za ktorých boli určené ostatné ekonomické nástroje, dohodnúť príslušný cenový úrad

s ústredným orgánom, ktorému patrí určiť alebo navrhnúť tieto ekonomické nástroje

alebo ich zmeny.

§ 4

Jednotnosť cien

(1)

Ceny výrobkov sú jednotné na celom území Československej socialistickej republiky,

pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak.

(2)

Zásada jednotnosti cien platí aj pre ceny, ktorých určenie je v pôsobnosti orgánov

republík, ako aj pre ceny, ktorých určením sú poverené organizácie.

§ 5

Plánovanie vývoja cien a uskutočňovanie zmien cien

(1)

Základným nástrojom riadenia vývoja cien, záväzným pre všetky orgány a organizácie,

je plán vývoja cien, ktorý je súčasťou štátnych plánov.

(2)

Plán vývoja cien konkretizuje štátnu cenovú politiku na obdobie strednodobého štátneho

plánu a vykonávacieho štátneho plánu na základe dlhodobého výhľadu. Jeho úlohou je

určovať vývoj úrovne cien a zmeny cien jednotlivých výrobkov v súlade s plánovaným

vývojom základných hmotných a hodnotových proporcií a zabezpečovať vzájomný súlad

s ostatnými nástrojmi riadenia.

(3)

Plánovanie vývoja cien a uskutočňovanie zmien cien zahŕňa

a)

dlhodobé cenové koncepcie (prognózy) a výhľady zdokonaľovania cenovej sústavy a vývoja

cenových úrovní,

b)

zásady pre zameranie vývoja a zmien cien v plánovanom období a kritériá pre plánované

zmeny cien a iné cenové opatrenia (ďalej len „cenové opatrenia“),

c)

výber cenových opatrení podľa ustanovených zásad a kritérií,

d)

smernice pre plán vývoja cien vymedzujúce vecný obsah plánovaných cenových opatrení,

e)

plán vývoja cien, včítane spôsobu premietnutia vzájomných cenových vplyvov a prepočtu

dôsledkov cenových opatrení v štátnom pláne a v štátnom rozpočte,

f)

cenové opatrenia na realizáciu plánu vývoja cien.

(4)

Zmeny cien sa uskutočňujú na základe plánu vývoja cien alebo podľa

§ 1 ods. 2

. Na základe osobitných predpisov sa môžu uskutočňovať zmeny cien za účelom cenového

zvýhodnenia alebo znevýhodnenia výrobkov, zmeny cien dojednávaných dohodou dodávateľa

s odberateľom a zmeny nesprávne určených cien.

(5)

Spôsob premietnutia plánovaných zmien cien do ukazovateľov štátnych plánov a štátnych

rozpočtov sa určuje po dohode s príslušnými orgánmi tak, aby tieto zmeny účinne pôsobili

na dodávateľa i odberateľa. Pre finančné vyrovnanie rozdielov z nového ocenenia zásob

so štátnym rozpočtom platí osobitný predpis.

1

)

§ 6

Tvorba cien

(1)

Ceny sa tvoria pre nové výrobky, ktorých podstatné kvalitatívne a iné dodacie podmienky

boli už vymedzené.

(2)

Úlohou tvorby cien nových výrobkov je

a)

zabezpečiť, aby sa pri vyjadrení podmienok ich výroby, obehu a realizácie dodržala

určená úroveň cien,

b)

podnecovať záujem výrobcu na zlepšení ich úžitkových vlastností a na zvýšení hospodárnosti

ich výroby a obehu, umožňujúci efektívnejšie uspokojovanie potrieb odberateľov,

c)

pôsobiť na to, aby vzťah medzi cenami a úžitkovými vlastnosťami a technicko-ekonomickými

parametrami bol v zásade národohospodársky priaznivejší ako pri výrobkoch dosiaľ vyrábaných.

(3)

Dodávatelia môžu s odberateľmi dojednávať iba ceny a zmeny cien výrobkov uvedených

v zozname vyhlásenom osobitným predpisom a za podmienok tam ustanovených.

§ 7

Registrácia cien

Orgánom a organizáciám, ktoré poveria cenové úrady určením a zmenami cien, môžu príslušné

cenové úrady uložiť povinnosť oznamovať im ceny výrobkov pred nadobudnutím ich platnosti

tak, aby príslušný cenový úrad mohol pozastaviť vyhlásenie ceny, pokiaľ by nebola

v súlade s cenovými predpismi, a vykonať opatrenia na nápravu.

§ 8

Vyhlasovanie cenových opatrení

(1)

Federálny cenový úrad spolu s cenovými úradmi republík vydáva Cenový vestník, v ktorom

sa vyhlasujú opatrenia cenových úradov. Cenové opatrenia určené len pre niektoré orgány

a organizácie sa v Cenovom vestníku iba oznamujú s uvedením orgánov, v ktorých možno

do týchto opatrení nazrieť.

(2)

Ostatné orgány a organizácie vydávajúce cenové opatrenia pre opakovane dodávané výrobky

sú povinné bez meškania ich zaslať všetkým príslušným orgánom, národným výborom a

dodávateľom i odberateľom týchto výrobkov známym v čase vydania cenového opatrenia.

§ 9

Označovanie výrobkov maloobchodnými cenami

Výrobky dodávané za maloobchodné ceny musia sa označiť platnou maloobchodnou cenou

tak, aby bola pri ich nákupe zreteľne viditeľná, a to na výrobku alebo na jeho obale,

pokiaľ príslušný cenový úrad neurčí iný spôsob označenia cenou.

§ 10

Cenová kontrola

(1)

Cenovú kontrolu vykonávajú orgány a organizácie oprávnené na to podľa osobitných

predpisov

2

)

(ďalej len „kontrolné orgány“).

(2)

Odberateľskú kontrolu dodržiavania platných cien a dodržiavania kvalitatívnych a

dodacích podmienok, za ktorých sú ceny určené, sú povinné vykonávať všetky socialistické

organizácie.

(3)

Organizácie, v ktorých sa zistilo porušenie cenových predpisov, sú povinné vykonať

alebo navrhnúť opatrenia potrebné na nápravu.

§ 11

Dodatkové odvody za porušenie cenových predpisov

3

)

(1)

Organizácia, ktorá podľa kontrolného zistenia získala prostriedky porušením cenových

predpisov (ďalej len „neoprávnene získané prostriedky“), je povinná odviesť ich do

štátneho rozpočtu alebo do rozpočtu národného výboru (ďalej len „príslušný rozpočet“)

ako dodatkový odvod.

(2)

Dodatkový odvod je úhrn prostriedkov neoprávnene získaných v období troch rokov pred

1. dňom mesiaca, v ktorom sa zistili, a prostriedkov neoprávnene získaných po tomto

dátume. Do tohto úhrnu sa nezapočítavajú sumy, ktoré sa vrátili organizáciám a občanom,

na úkor ktorých boli získané, a sumy, ktoré sa im vrátia najneskoršie do dvoch mesiacov

odo dňa kontrolného zistenia, ak kontrolný orgán neurčí kratšiu lehotu.

(3)

Ak nemožno úhrn neoprávnene získaných prostriedkov zistiť vyčerpávajúcim alebo výberovým

spôsobom,

4

)

určí sa podľa prostriedkov preukázaných pri kontrole. Dodatkový odvod je trojnásobok

týchto prostriedkov. Pre započítavanie súm vrátených organizáciám alebo občanom platí

ustanovenie odseku 2.

(4)

Pri porušení cenového predpisu predajom výrobku, pre ktorý nebola cena ešte určená,

alebo predajom výrobku, pre ktorý neboli v prípade určenia ceny poverenou organizáciou

vymedzené podstatné kvalitatívne alebo iné dodacie podmienky a nemožno ich vymedziť

ani podľa cenovej kalkulácie výrobku, tvorí dodatkový odvod 3 % z hodnoty výrobkov

dodaných v období uvedenom v odseku 2. Ak organizácia získa za tieto výrobky aj prostriedky

porušením iných ustanovení cenových predpisov, odvedie sa ten dodatkový odvod, ktorý

je vyšší.

(5)

Ak organizácia nesplní povinnosť predložiť návrh cenového limitu alebo určiť cenový

limit, tvorí dodatkový odvod

a)

3 % z ceny úlohy plánu rozvoja vedy a techniky, ktorej výsledkom má byť nový výrobok

a pre ktorú sa mal určiť predbežný cenový limit, najviac však 20 % ročného zisku z

výskumnej a vývojovej činnosti organizácie plánovaného na rok, v ktorom sa dodatkový

odvod ukladá,

b)

3 % z ceny úlohy plánu štandardizácie, ktorej výsledkom je technická norma, podľa

ktorej sa má vyrábať výrobok, pre ktorý sa mal určiť predbežný cenový limit,

c)

3 % z ceny všetkých výrobkov, pre ktoré sa mal určiť konečný cenový limit a ktoré

boli dodané v období 12 mesiacov od začatia dodávok, najmenej však z ceny výrobkov

plánovaných na toto obdobie.

(6)

Od dodatkového odvodu sa odpočítajú prostriedky, ktoré organizácia z toho istého

dôvodu odviedla do štátneho rozpočtu alebo ktoré ako majetkový prospech vydala štátu

podľa osobitných predpisov.

5

)

Od dodatkového odvodu podľa odsekov 2, 3 a 4 odvádzaného organizáciami, ktoré podľa

osobitných predpisov zúčtovávajú cenové rozdiely s rizikovým fondom, sa odpočítavajú

neoprávnene získané prostriedky odvedené na osobitný účet štátneho rozpočtu federácie

v rámci ustanovených odvodov cenových rozdielov. Neoprávnene získané prostriedky zúčtované

s rizikovým fondom sa odvádzajú na jeho ťarchu.

§ 12

Ukladanie dodatkových odvodov za porušenie cenových predpisov

(1)

Dodatkový odvod ukladá kontrolný orgán, ktorý neoprávnene získané prostriedky v kontrolovanej

organizácii zistil. Ak však ide o orgán, ktorý podľa osobitných predpisov vykonáva

cenovú kontrolu, nemá však oprávnenie ukladať dodatkové odvody, uloží tento odvod

na základe protokolu o vykonanej kontrole ústredný orgán nadriadený kontrolovanej

organizácii alebo príslušný národný výbor.

(2)

Ak dodatkový odvod neuloží kontrolný orgán oprávnený podľa predchádzajúceho odseku,

uloží ho včítane zvýšenia podľa odseku 5, cenový úrad republiky príslušný podľa sídla

kontrolovanej organizácie.

(3)

Organizácii, ktorá sama zistí, že získala neoprávnene prostriedky, sa dodatkový odvod

neukladá; organizácia ho odvádza do príslušného rozpočtu už na základe vlastného zistenia

vo výške určenej podľa

§ 11

.

(4)

Ak neoprávnene získané prostriedky kontrolovanej organizácie zistí jej nadriadené

generálne (odborové) riaditeľstvo, nadriadený družstevný alebo spoločenský orgán,

uloží sa dodatkový odvod vo výške určenej podľa

§ 11

.

(5)

Ak neoprávnene získané prostriedky zistí iný kontrolný orgán než uvedený v odseku

4, zvyšuje sa dodatkový odvod o sumu rovnajúcu sa úhrnu prostriedkov neoprávnene získaných

za posledný rok trojročného obdobia vymedzeného v

§ 11 ods. 2

a prostriedkov neoprávnene získaných po skončení tohto obdobia až do uloženia dodatkového

odvodu. Pri výpočte zvýšenia dodatkového odvodu sa neodpočítajú sumy vrátané podľa

§ 11 ods. 2 druhej vety

po kontrolnom zistení. Ak sa neoprávnené prostriedky po zistení kontrolným orgánom

vrátili organizáciám a občanom, na úkor ktorých sa získali, alebo ak bola lehota na

ich vrátenie určená podľa

§ 11 ods. 2

, ukladá oprávnený orgán kontrolovanej organizácii len zvýšenie dodatkového odvodu.

Toto ustanovenie sa nevzťahuje na dodatkové odvody podľa

§ 11 ods. 3, ods. 4 prvej vety a ods. 5

a na dodatkový odvod prostriedkov čerpaných investorom z iných než vlastných zdrojov

alebo úverov na úhradu prostriedkov dodávateľom neoprávnene požadovaných v dôsledku

porušenia cenových predpisov.

6

)

(6)

Vypustený.

(7)

Zvýšenie dodatkového odvodu sa nevzťahuje na prípady neoprávneného získania prostriedkov

nákupom za nižšiu než platnú cenu.

(8)

Dodatkový odvod sa ukladá kontrolovanej organizácii. Ak cenové predpisy porušilo

generálne (odborové) riaditeľstvo výrobných alebo obchodných organizácií, ukladá sa

dodatkový odvod po prerokovaní s týmto generálnym riaditeľstvom jemu alebo organizáciám,

ktoré získali prostriedky.

(9)

Povinnosť vrátiť neoprávnené prostriedky organizáciám a občanom, na úkor ktorých

sa získali, alebo ich odviesť do príslušného rozpočtu vzniká bez ohľadu na to, či

kontrolovaná organizácia porušením cenových predpisov získala majetkový prospech.

Pri obchodných, odbytových a zásobovacích organizáciách a ostatných organizáciách

poverených obchodnými, odbytovými a zásobovacími výkonmi podliehajú však dodatkovému

odvodu, prípadne jeho zvýšeniu len sumy, o ktoré sa zvýšila ich obchodná alebo odbytová

prirážka alebo zrážka, a prípadne ďalšie sumy majetkového prospechu získaného v dôsledku

porušenia cenových predpisov. Tým nie je dotknutá platnosť

§ 11 ods. 4 a 5

pre uvedené organizácie.

(10)

Vykonaním dodatkového odvodu do príslušného rozpočtu nie sú dotknuté nároky organizácií

a občanov, na úkor ktorých sa prostriedky neoprávnene získali.

§ 13

Dodatkové odvody za výrobky s nedostatočnou akosťou alebo výrobky technicky zastarané

7

)

(1)

Organizácii, ktorá vyrába a dodáva výrobok označený oprávnenými orgánmi za technicky

zastaraný alebo zaradený do tretieho stupňa akosti alebo označený ako krmivo so zníženou

akosťou, môže príslušný cenový úrad, národný výbor, prípadne iný poverený orgán uložiť

miesto zníženia ceny alebo zľavy z ceny dodatkový odvod.

(2)

Dodatkový odvod za výrobok technicky zastaraný je suma rovnajúca sa skutočnému zisku

výrobnej organizácie z tohto výrobku, zistenému výslednou kalkuláciou zostavenou v

poslednom roku výroby, najmenej však 15 % z jeho veľkoobchodnej ceny.

(3)

Dodatkový odvod za výrobok zaradený do tretieho stupňa akosti pri prvom alebo pri

novom hodnotení alebo na základe kontroly a za krmivo so zníženou akosťou tvorí 15

% z veľkoobchodnej ceny. Dodatkový odvod za výrobok zaradený aj pri opakovanom hodnotení

do tretieho stupňa akosti tvorí 30 % z veľkoobchodnej ceny. Dodatkový odvod sa vypočíta

z množstva skutočne dodaných výrobkov, najmenej však z množstva, ktoré má byť po čas

platnosti rozhodnutia o zaradení výrobku do tretieho stupňa akosti dodané podľa plánu

odbytu, a ak sa tento plán v potrebnom členení nezostavuje, z množstva podľa dodávkových

hospodárskych zmlúv.

(4)

Dodatkové odvody podľa predchádzajúcich odsekov sa neukladajú za dovážané výrobky;

ďalej sa neukladajú za výrobky dodávané na vývoz, ak ich veľkoobchodné ceny, prípadne

evidenčné veľkoobchodné ceny nie sú vyššie ako ich kúpne ceny dosiahnuté pri vývoze

alebo ak tak rozhodne ústredný orgán nadriadený výrobcovi po prerokovaní s príslušnými

ústrednými orgánmi. Ak je veľkoobchodná cena, prípadne evidenčná veľkoobchodná cena

vyššia ako kúpna cena, je dodatkový odvod tento rozdiel, najviac však suma podľa odsekov

2 alebo 3.

§ 13a

Dodatkový odvod za výrobky s nedostatočnou efektívnosťou pri vývoze

Dodatkový odvod pri výrobkoch, ktorých cenové znevýhodnenie sa určí v závislosti od

cien dosahovaných pri vývoze, tvorí najviac 30 % z veľkoobchodnej ceny, prípadne evidenčnej

veľkoobchodnej ceny. Vymedzenie rozsahu výrobkov a spôsob výpočtu výšky dodatkového

odvodu podľa dosahovaných cien, prípadne podielov z dodatkového odvodu určia pre výrobné

organizácie a pre organizácie zahraničného obchodu cenové úrady osobitným rozhodnutím.

§ 13b

Dodatkové odvody v súvislosti so zmenami cien

(1)

Organizácii sa môže uložiť dodatkový odvod prostriedkov alebo časti prostriedkov

získaných v dôsledku opatrenia príslušného orgánu, ktoré nie je premietnuté do ceny

výrobku, najmä v dôsledku zmeny ceny poddodávky, v dôsledku povolenej odchýlky od

podstatnej kvalitatívnej alebo dodacej podmienky dodávaných výrobkov alebo inej povolenej

zmeny alebo v dôsledku ceny rozdielnej pre dodávateľa a odberateľa.

(2)

Dodatkový odvod prostriedkov získaných v dôsledku opatrenia organizácie na úsporu

alebo na zámenu materiálu sa môže tejto organizácii uložiť len v prípadoch vymedzených

osobitným predpisom.

8

)

(3)

Dodatkové odvody podľa odsekov 1 a 2 ukladá príslušný cenový úrad.

9

)

§ 14

Vykonávanie dodatkových odvodov

(1)

Dodatkové odvody upravené týmto nariadením sa platia do toho štátneho rozpočtu alebo

do rozpočtu národného výboru, do ktorého plynú výnosy odvodov zo zisku, prípadne odvodu

časti zisku na základe finančného plánu, dôchodkovej dane alebo poľnohospodárskej

dane z dôchodku,

10

)

ktorým podlieha organizácia povinná vykonať dodatkový odvod. V ostatných prípadoch

sa tieto dodatkové odvody platia do rozpočtu príslušného národného výboru.

(2)

O správe dodatkových odvodov upravených týmto nariadením platí ustanovenie

§ 20 ods. 1 zákona č. 111/1971 Zb.

o odvodoch do štátneho rozpočtu a príspevku na sociálne zabezpečenie.

(3)

Uloženie dodatkových odvodov upravených týmto nariadením je aktom hospodárskeho riadenia.

§ 15

Vypustený.

§ 16

(1)

Dodatkové odvody podľa

§ 11 ods. 5 písm. a)

a

c)

sa ukladajú za porušenia cenových predpisov zistené od 1. januára 1979.

(2)

Ustanovenia

§ 13 ods. 2 a 3

sa vzťahujú na na výrobky, ktoré budú alebo majú byť dodané odo dňa 1. septembra

1978.

(3)

Pri pláne štandardizácie sa dodatková odvod podľ

§ 11 ods. 5 písm. b)

ukladá začínajúc plánmi na rok 1981.

(4)

Zvýšenie dodatkového odvodu podľa

§ 12 ods. 5

sa neuplatňuje v prípadoch podľa

§ 11 ods. 4

a v prípadoch čerpania investičných prostriedkov investorom z iných než vlastných

zdrojov alebo úveru na úhradu prostriedkov dodávateľom neoprávnene požadovaných, ak

do začiatku účinnosti tohto nariadenia nebol uložený odvod podľa

§ 11

.

Zrušujú sa

a)

nariadenia vlády Československej socialistickej republiky

č. 168/1969 Zb.

o prechodnom zákaze zvyšovania cien,

b)

§ 2 a 3 vyhlášky

č. 87/1966 Zb.

o niektorých ekonomických opatreniach v investičnej výstavbe.

§ 17

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. januárom 1974.

Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 72/1978 Zb., ktorým sa

mení a dopĺňa nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 136/1973

Zb. o štátnom riadení v oblasti cien nadobudlo účinnosť 1. septembrom 1978 a nariadenie

vlády Československej socialistickej republiky č. 158/1980 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa

nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 136/1973 Zb. o štátnom

riadení v oblasti cien, v znení nariadenia vlády Československej socialistickej republiky

č. 72/1978 Zb. nadobudlo účinnosť 1. januárom 1981.