Zákon 167/1950 Z. z. o komunálnych podnikoch.

§ 1.

Komunálne podniky sú formou štátneho podnikania, obdobnou národným podnikom. Sú zamerané

na podnikanie významu miestneho (regionálneho) a sú prevádzané pod hlavným vedením

a dozorom štátu vykonávaným predovšetkým národnými výbormi. Prostredníctvom národných

výborov sú úzko spojené s ľudom, slúžia jeho potrebám v súlade s celoštátnymi záujmami

a sú pod jeho kontrolou.

§ 2.

V komunálnych podnikoch sa kolektívy pracujúcich zúčastňujú v súdružskej spolupráci

na výstavbe socializmu. Poslaním komunálnych podnikov je, aby prispievaly podľa jednotného

hospodárskeho plánu k uspokojovaniu životných potrieb obyvateľstva, k odkrývaniu a

využitiu miestnych zdrojov, k vzostupu národného bohatstva, k zvyšovaniu hmotnej a

kultúrnej úrovne a k upevneniu moci pracujúceho ľudu. Pritom spolupracujú s ostatnými

složkami socialistického sektoru.

§ 3.

Zriadenie komunálneho podniku.

(1)

Komunálne podniky sú zriaďované národnými výbormi podľa miestnych (regionálnych)

potrieb v súlade s jednotným hospodárskym plánom.

(2)

Zriadenie komunálneho podniku prislúcha národnému výboru, pod bezprostredným hlavným

vedením a dozorom ktorého bude podnik prevádzaný (v ďalšom: „vedúci národný výbor“).

(3)

Vedúci národný výbor určí komunálnemu podniku sídlo, názov a odbor podnikania.

§ 4.

Oblastné komunálne podniky a účasť ďalších národných výborov.

(1)

Činnosť komunálneho podniku je zpravidla zameraná na uspokojovanie potrieb obyvateľstva

v obvode vedúceho národného výboru (komunálne podniky miestne [obecné, mestské], okresné

a krajské).

(2)

Ak sa prevádzka komunálneho podniku zvýšenou mierou dotýka záujmov obyvateľstva širšej

oblasti, než je obvod pôsobnosti vedúceho národného výboru, môže vedúci národný výbor

pribrať k poradnej a pomocnej účasti národné výbory v tejto oblasti (oblastný komunálny

podnik).

(3)

Na to, aby činnosť oblastného komunálneho podniku podľa odseku 2 presahovala hranice

okresu, je potrebný súhlas krajského národného výboru; na to, aby presahovala hranice

kraja, je potrebný súhlas Ministerstva vnútra.

(4)

Aj pri komunálnom podniku okresnom alebo krajskom, prevádzka ktorého sa dotýka zvýšenou

mierou záujmov obyvateľstva niektorých obcí alebo okresov v obvode vedúceho národného

výboru, môžu sa pribrať podriadené národné výbory k poradnej a pomocnej účasti.

§ 5.

Spoločné komunálne podniky.

Komunálne podniky sa zriaďujú zpravidla ako podniky jedného národného výboru (komunálne

podniky individuálne). Ak je to však hospodársky účelné, môžu sa výnimočne dva alebo

viac národných výborov sdružiť na zriadenie spoločného komunálneho podniku. Taký podnik

je potom prevádzaný pod ich spoločným hlavným vedením a dozorom. Jeden z nich, určený

dohodou, poprípade dohliadacím národným výborom (úradom), má postavenie vedúceho národného

výboru a koná so súhlasom pridružených národných výborov aj v ich mene.

§ 6.

Právna osobnosť.

Komunálne podniky sú samostatné právnické osoby.

§ 7.

Národný majetok v správe komunálneho podniku.

(1)

Vlastníkom majetku komunálneho podniku je štát. Komunálnemu podniku je taký majetok

sverený do správy. Vo veciach tohto majetku komunálny podnik vystupuje a koná vo vlastnom

mene.

(2)

V pozemkových knihách, úradných registroch alebo soznamoch vedených podľa československého

práva sa zapisuje ako vlastník nehnuteľnosti alebo práva, ktoré má komunálny podnik

v správe, československý štát s vyznačením tohto podniku. Zápisy v pozemkových knihách,

úradných registroch a soznamoch o majetku začlenenom do komunálneho podniku sa vykonajú

na návrh podniku podľa listín vydaných o začlenení.

(3)

Štát sveruje komunálnemu podniku národný majetok potrebný na to, aby mohol plniť

svoje poslanie, najmä

1.

začlenením národného majetku, ktorý bol podľa všeobecných predpisov sverený do správy

národnému výboru;

2.

začlenením národného majetku prenechaného (prideleného) na ten účel podľa predpisov

o skonfiškovanom, znárodnenom alebo získanom majetku na účely pozemkových reforiem;

3.

začlenením iného národného majetku, najmä majetku, ktorý sa zároveň vyníma z iného

komunálneho podniku alebo z národného podniku podľa predpisov o tom platných.

(4)

Prostriedky na financovanie investícií a prevádzky sveruje štát komunálnemu podniku

prostredníctvom Fondu znárodneného hospodárstva, poprípade Fondu bytového hospodárstva,

podľa predpisov o tom platných.

§ 8.

Začlenenie národného majetku svereného do správy vedúceho národného výboru.

(1)

Národný majetok sverený do správy vedúceho národného výboru sa začleňuje do komunálneho

podniku usnesením tohto národného výboru.

(2)

Ak začleňuje vedúci národný výbor do komunálneho podniku majetok sverený mu do správy,

prevedie naň aj záväzky patriace k tomuto majetku. Tieto záväzky prechádzajú na podnik

dňom prevzatia tohto majetku. Prechodom záväzkov sa ich doterajší dlžník oslobodzuje.

Privolenie veriteľa nie je potrebné.

(3)

Potvrdenie o prechode záväzkov na komunálny podnik podľa odseku 2 vydáva vedúci národný

výbor.

§ 9.

Začlenenie znárodneného majetku.

(1)

O rozsahu znárodnenia majetku prenechaného na začlenenie do komunálneho podniku rozhodne

podľa predpisov o znárodnení a so zreteľom na potreby prevádzky komunálneho podniku

minister vnútra po dohode s kompetentným ministrom alebo krajský národný výbor podľa

ich splnomocnenia.

(2)

Pri určení náhrady za znárodnený majetok začlenený do komunálneho podniku, ktorú

má poskytnúť Fond znárodneného hospodárstva, je rozhodný stav tohto majetku v deň

jeho prevzatia komunálnym podnikom a stav záväzkov k nemu v tento deň náležiacich.

O tom, či sa náhrada za tento majetok poskytne, o jej výške a o spôsobe platenia rozhodne

podľa predpisov o znárodnení minister financií po dohode s ministrom vnútra a s kompetentným

ministrom.

(3)

Predpisy o znárodnení ustanovujú, do ktorých záväzkov vstupuje komunálny podnik,

do ktorého bol začlenený znárodnený majetok, za ktorých podmienok sa môže komunálny

podnik domáhať zrušenia záväzku alebo jeho primeranej úpravy, ako sa upravujú záväzky

predlženého znárodneného podniku, majetok ktorého bol začlenený do komunálneho podniku,

ako aj za ktorých podmienok môže komunálny podnik odporovať právnym úkonom bývalého

vlastníka znárodneného podniku.

§ 10.

Názov.

(1)

Súčasťou názvu komunálneho podniku je označenie „komunálny podnik“. Toto označenie

smú užívať len organizované podniky podľa tohto zákona. V názve treba vhodným spôsobom

naznačiť, či ide o podnik miestneho, okresného (ústredného, jednotného) alebo krajského

národného výboru, poprípade o podnik oblastný alebo spoločný. Podľa možnosti treba

v názve naznačiť aj odbor podnikania.

(2)

Doterajšia firma podniku, majetok ktorého bol z väčšej časti začlenený do komunálneho

podniku, alebo časť firmy takého podniku môže sa pojať do názvu komunálneho podniku

bez svolenia inak potrebného podľa platných predpisov. Ak prevádza doterajší majiteľ

iný podnik, musí jeho firmu alebo názov primerane upraviť, aby sa zreteľne líšily

od názvu komunálneho podniku.

§ 11.

Činnosť komunálneho podniku a podnikový plán.

(1)

Činnosť komunálneho podniku je určovaná jeho schváleným podnikovým plánom.

(2)

Podnikový plán komunálneho podniku je svojím obsahom súčasťou jednotného hospodárskeho

plánu. Podnikový plán podlieha schváleniu. Orgán, ktorému prislúcha schvaľovať podnikový

plán, určí a podrobnosti upraví smernicami Ministerstvo vnútra po dohode so Štátnym

úradom plánovacím a Ministerstvom financií.

(3)

Komunálny podnik nepotrebuje oprávnenia, ktoré by podľa predpisov živnostenského

alebo iného práva boly inak potrebné na prevádzanie jeho činnosti podľa schváleného

podnikového plánu. Komunálne podniky sú však podrobené ustanoveniam o schvaľovaní

prevodzovní, ako aj iným predpisom o ochrane života a zdravia pracujúcich, o všeobecnej

bezpečnosti a predpisom o výchove pracujúceho dorastu.

§ 12.

Zápis do podnikového registra.

(1)

Komunálny podnik sa zapisuje do podnikového registra. V ohláške na zápis do registra

sa podnik odvolá na rozhodnutie, ktorým sa zriadil, a oznámi súdu

a)

názov a sídlo,

b)

vedúci národný výbor, a ak ide o komunálny podnik spoločný, aj pridružené národné

výbory,

c)

deň vzniku komunálneho podniku,

d)

kto podnik zastupuje a zaň podpisuje.

(2)

Ustanovenie odseku 1 platí obdobne aj pre ohlasovanie zmien týchto skutočností na

zápis do podnikového registra.

§ 13.

Uspokojenie pohľadávok.

(1)

Z majetku, ktorý má komunálny podnik v správe, nemožno žiadať ani dosiahnuť uspokojenie

pohľadávok proti štátu.

(2)

Čo do záväzkov komunálneho podniku sa možno uspokojiť iba z majetku svereného mu

do správy, ktorý nie je určený na to, aby ho podnik trvalo užíval (

§ 14 ods. 1

).

§ 14.

Scudzenie a zaťaženie majetku.

(1)

Komunálny podnik nesmie scudziť časti majetku svereného do jeho správy, ktoré sú

určené na to, aby ich trvalo užíval. Úkony priečiace sa tomuto zákazu sú právne bezúčinné.

(2)

Na majetkové časti uvedené v odseku 1 nemôžu tretie osoby nadobudnúť záložné alebo

iné vecné práva.

(3)

Zo zákazu scudzenia a zaťaženia majetku podľa odsekov 1 a 2 môžu orgány hlavného

štátneho vedenia a dozoru povoliť výnimku. Podrobnosti určí Štatút (

§ 50

).

§ 15.

Depurácia majetku.

(1)

Záložné práva viaznúce na majetkových častiach uvedených v

§ 14 ods. 1

zanikajú bez náhrady dňom začiatku účinnosti tohto zákona a v budúcnosti dňom, keď

taký majetok sa začlení do komunálneho podniku, alebo keď ho komunálny podnik iným

spôsobom nadobudne. Knihovný súd ich vymaže na návrh komunálneho podniku s odvolaním

sa na tento zákon. Záväzky, pre ktoré sa záložné právo zriadilo, zostávajú nedotknuté.

(2)

Za akých podmienok zanikajú iné vecné práva na majetkových častiach uvedených v

§ 14 ods. 1

, upraví vláda nariadením.

(3)

Zánik záložných práv podľa odseku 1 nenastáva v prípadoch, keď komunálny podnik nadobudol

iný než národný majetok, na ktorom viazne záložné právo za záväzok zároveň neprevzatý,

a ďalej v prípadoch, v ktorých vláda povolí výnimku na návrh ministra vnútra urobený

po dohode s ministrom financií.

§ 16.

Všeobecné ustanovenia.

(1)

Organizácia komunálneho podniku sa musí prispôsobovať zásadám socialistického hospodárstva

a musí zabezpečovať dokonalú spoluprácu a umožňovať úspešné plnenie plánovaných úloh.

(2)

V komunálnom podniku zodpovedá každý osobne za splnenie úloh jemu pripadajúcich.

(3)

Vedenie komunálneho podniku a jeho častí prislúcha vždy jednému vedúcemu, ktorý má

samostatnú rozhodovaciu právomoc.

§ 17.

Správca.

(1)

Na čele komunálneho podniku je správca, ktorý vedie podnik, zastupuje ho a koná v

jeho mene.

(2)

O veciach komunálneho podniku rozhoduje správca samostatne, pokiaľ podľa osobitných

predpisov nepotrebuje súhlas alebo schválenie nadriadeného orgánu.

(3)

Správca je priamo podriadený vedúcemu národnému výboru a jemu zodpovedá za splnenie

svojich povinností. Vedúci národný výbor môže uložiť správcovi, aby na niektoré opatrenia

si vopred vyžiadal jeho súhlas.

(4)

V komunálnych podnikoch, pre ktoré je zriadené spoločné riaditeľstvo (

diel VI

), platí o podriadenosti správcu ustanovenie

§ 31

.

(5)

Správca je vymenúvaný a odvolávaný vedúcim národným výborom po vyjadrení krajského

inšpektorátu komunálnych podnikov (

§ 37

) a po vypočutí krajského orgánu jednotnej odborovej organizácie.

(6)

Správcom môže byť iba československý občan oddaný ľudovodemokratickému poriadku,

občiansky a mravne bezúhonný a na plnenie tejto funkcie schopný.

(7)

Správca nesmie vykonávať zamestnanie, funkciu alebo činnosť, ktoré sú v rozpore so

záujmami komunálneho podniku.

(8)

Správca sľúbi predsedovi vedúceho národného výboru, že bude svedomite plniť svoje

povinnosti v súlade so záujmami štátu. Sľub zároveň potvrdí písomne. Dňom sľubu sa

správca ujíma svojej funkcie a stáva sa zamestnancom komunálneho podniku, pokiaľ ním

nebol už skôr.

(9)

Správca sa môže svojej funkcie vzdať. Vzdanie sa stáva sa účinným, len čo ho vedúci

národný výbor vezme na vedomosť.

(10)

Odvolaním z funkcie alebo vzdaním sa funkcie, ktoré sa vzalo na vedomosť, zaniká

správcov pracovný pomer, pokiaľ vedúci národný výbor ho neponechal v platnosti. Ak

nedošlo k zániku pracovného pomeru za okolností, pre ktoré by inak bolo možno pracovný

pomer zrušiť predčasne, prislúcha správcovi plat po čas zodpovedajúci výpovednej lehote

určenej všeobecnými predpismi.

(11)

Na vymenovanie a odvolanie správcu sa nevzťahujú predpisy o spolupôsobení závodného

zastupiteľstva pri prijímaní a zaraďovaní zamestnancov na pracovné miesta a pri prepúšťaní

zamestnancov; na jeho vymenovanie a odvolanie taktiež nie je potrebný úradný súhlas

inak potrebný pri dojednávaní a rozviazaní pracovného pomeru.

§ 18.

Zastupovanie správcu.

(1)

Vedúci národný výbor ustanoví z radov zamestnancov komunálneho podniku na správcov

návrh jedného alebo viac zástupcov, ktorí v čase neprítomnosti alebo zaneprázdnenia

správcu ho zastupujú v plnom rozsahu jeho právomoci v určenom poradí. Na ustanovenie

správcovho zástupcu a jeho odvolanie sa nevzťahujú predpisy o spolupôsobení závodného

zastupiteľstva pri zaraďovaní zamestnancov na pracovné miesta a pri prepúšťaní zamestnancov.

(2)

Správca môže v rámci svojej právomoci splnomocniť ešte ďalšie osoby, aby v obmedzenom

a výslovne určenom rozsahu konaly v jeho mene. Také splnomocnenie udelí najmä zamestnancom

vedúcim jednotlivé organizačné složky komunálneho podniku (závody, odbory, prevodzovne

atď.).

§ 20.

Podpisovanie za podnik.

(1)

Komunálny podnik ohlási na zápis do podnikového registra svojho správcu a jeho zástupcu.

Tieto osoby sa podpíšu na súde alebo podajú svoj podpis v overenej forme.

(2)

Za podnik sa podpisuje tak, že k vytlačenému alebo kýmkoľvek napísanému názvu podniku

pripojí správca (zástupca) svoj podpis.

§ 21.

Zodpovednosť za škodu.

Správca a osoby, ktoré zastupujú komunálny podnik alebo obstarávajú jeho veci, zodpovedajú

za škodu, ktorú podniku spôsobili. O nárokoch na náhradu škody rozhodujú súdy.

§ 22.

Účasť občianstva.

Komunálny podnik môže sa organizovať tak, že sa určité úlohy pomocné, poradné a kontrolné

sverujú občianstvu. Podrobnosti upraví Ministerstvo vnútra smernicami.

§ 23.

Pracovné a mzdové pomery.

(1)

Pre pracovné a mzdové pomery zamestnancov komunálnych podnikov sú smerodajné predpisy

platné pre zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje zákon o štátnej mzdovej politike.

(2)

Pokiaľ tento zákon alebo predpisy podľa neho vydané neustanovujú inak, prijíma zamestnancov

a na pracovné miesta ich zaraďuje správca komunálneho podniku po prejednaní so závodným

zastupiteľstvom. Na ich prepustenie je potrebný súhlas tohto orgánu.

§ 26.

Komunálny podnik poskytuje svoje výrobky a koná práce a služby za odplatu podľa všeobecných

cenových predpisov, pokiaľ podľa osobitných predpisov nie je určené inak. Pre typické

odplaty môže vydať sadzobník.

§ 27.

(1)

Komunálny podnik je povinný hospodáriť podľa rozpočtu, ktorý je základom finančného

plánu tvoriaceho súčasť jeho podnikového plánu.

(2)

Účtovná závierka komunálneho podniku podlieha schváleniu. Orgán, ktorému prislúcha

schvaľovať účtovnú závierku, určí a podrobnosti upraví smernicami Ministerstvo vnútra

po dohode s Ministerstvom financií, Štátnym úradom plánovacím a Najvyšším účtovným

kontrolným úradom.

§ 28.

O finančnom hospodárení komunálnych podnikov platia osobitné predpisy.

§ 29.

Ak má národný výbor viac komunálnych podnikov veľkého rozsahu, môže pre ne zriadiť

so súhlasom Ministerstva vnútra spoločné riaditeľstvo.

§ 30.

(1)

Na čele riaditeľstva stojí riaditeľ komunálnych podnikov. Platia o ňom primerane

ustanovenia o správcovi komunálneho podniku s výnimkou ustanovenia

§ 20 ods. 1

.

(2)

Zamestnanci riaditeľstva sa posudzujú ako zamestnanci komunálnych podnikov.

§ 31.

Správcovia komunálnych podnikov, pre ktoré je zriadené spoločné riaditeľstvo, sú podriadení

riaditeľovi. Hlavnému štátnemu vedeniu a dozoru podliehajú prostredníctvom riaditeľa.

§ 32.

(1)

Činnosť riaditeľstva je zameraná na splnenie plánov podriadených komunálnych podnikov.

Spravuje sa plánom. Časťou plánu je rozpočet, podľa ktorého je riaditeľstvo povinné

hospodáriť. Plán a účtovnú závierku riaditeľstva prejednáva vedúci národný výbor a

schvaľuje ich dohliadací národný výbor (úrad).

(2)

Rozpočtové náklady riaditeľstva nekryté jeho rozpočtovými výnosmi uhradia príslušné

komunálne podniky podľa rozvrhu vykonaného vedúcim národným výborom.

(3)

Ak je to účelné v záujme úloh uložených riaditeľstvu, môže mu štát sveriť do správy

aj majetok.

(4)

Pre riaditeľstvo platia primerane ustanovenia o komunálnych podnikoch obsiahnuté

v

§ 7 ods. 1 až 3

,

§§ 8 a 9

,

§ 11 ods. 3

,

§§ 13 až 16

,

§§ 18

,

21

a

23

,

§§ 34 až 36

,

§ 37 ods. 1

,

§ 42

,

§ 43 ods. 2 a 3

,

§§ 44 až 46

,

§ 47 ods. 1

a

3

,

§ 48 ods. 1, 2

a

4

a

§§ 49

,

52, 53

a

56

. Práve tak platia pre riaditeľstvo primerane ustanovenia iných predpisov vzťahujúcich

sa na komunálne podniky, pokiaľ vláda neurčí nariadením odchýlku.

(5)

Minister financií určí po dohode s ministrom vnútra nariadením, ktoré ustanovenia

zákona

č. 104/1950 Sb.

, o financovaní národných a komunálnych podnikov, platia primerane pre riaditeľstvo

komunálnych podnikov, a prípadné odchýlky od ustanovení toho istého zákona.

§ 33.

Riaditeľstvo komunálnych podnikov, ktoré zriadi Ústredný národný výbor hlavného mesta

Prahy, môže minister vnútra poveriť niektorými úlohami odborného hlavného vedenia

(

§ 37

).

§ 34.

Úvodné ustanovenia.

(1)

Komunálne podniky sú podriadené hlavnému vedeniu a dozoru štátu.

(2)

Proti opatreniam orgánov hlavného vedenia a dozoru štátu nemôže sa komunálny podnik

odvolať.

§ 35.

Bezprostredné hlavné vedenie a dozor.

Bezprostredné hlavné vedenie komunálnych podnikov a dozor štátu nad nimi vykonáva

vedúci národný výbor, a to najmä tým, že ich zriaďuje, určuje zameranie ich činnosti,

mení ich učlenenie alebo ich zrušuje; začleňuje do nich národný majetok a prenáša

na ne záväzky, poprípade majetok a záväzky z nich vyníma; vymenúva a odvoláva správcu

a udeľuje mu pokyny, poprípade si vyhradzuje predchádzajúci súhlas; prejednáva podnikový

plán a účtovnú závierku; všestranne dbá o to, aby komunálne podniky riadne hospodárily

a plnily svoje poslanie.

§ 36.

Inštančný dohľad.

(1)

Hlavné vedenie komunálnych podnikov a dozor štátu nad nimi vo vyššej stolici (inštančný

dohľad) vykonávajú národné výbory nadriadené vedúcemu národnému výboru (bezprostredne

dohliadací, poprípade vyšší dohliadací národný výbor) a v najvyššej stolici Ministerstvo

vnútra. Orgánom inštančného dohľadu náleží dbať aj o to, aby vedúce národné výbory

plnily úlohy im uložené.

(2)

Dohliadací národný výbor môže vedúcemu národnému výboru udeľovať pokyny a vyhradiť

si, že niektoré opatrenia vyžadujú jeho súhlas. Môže opatrenia vedúceho národného

výboru zmeniť alebo zrušiť alebo môže s jeho vedomosťou zakročiť vlastným opatrením.

Oprávnenie, ktoré prislúcha bezprostrednému dohliadaciemu národnému výboru, prislúcha

aj vyššiemu dohliadaciemu národnému výboru a Ministerstvu vnútra.

(3)

Príslušnosť dohliadacieho národného výboru nie je dotknutá tým, že pri oblastnom

komunálnom podniku sú pribrané k poradnej a pomocnej účasti aj národné výbory mimo

obvodu jeho pôsobnosti.

(4)

Krajské národné výbory dbajú o to, aby sieť komunálnych podnikov v kraji a ich činnosť

boly v súlade s jednotným hospodárskym plánom. Ministerstvo vnútra usmerňuje tieto

úlohy s hľadiska celoštátneho.

(5)

Opatrenie vedúceho národného výboru, na vykonanie ktorého bude treba zmeniť obsah

alebo rozsah úloh sverených komunálnemu podniku vykonávacím plánom jednotného hospodárskeho

plánu, vyžaduje vždy súhlas dohliadacieho národného výboru (úradu). Skôr než udelí

tento súhlas, dohliadací národný výbor prejedná vec s kompetentným plánovacím miestom.

(6)

Usnesenie vedúceho národného výboru, ktorým sa do komunálneho podniku začleňuje majetok

alebo prenáša naň záväzok, alebo ktorým sa taký majetok alebo záväzok z komunálneho

podniku vyníma, vyžaduje súhlas toho dohliadacieho národného výboru (úradu), ktorý

schvaľuje plán komunálneho podniku.

(7)

Pred každým opatrením dohliadacieho národného výboru (úradu) treba vypočuť vedúci

národný výbor, pokiaľ nie je nebezpečenstvo v omeškaní.

§ 37.

(1)

K úlohám hlavného vedenia a dozoru štátu nad komunálnymi podnikmi náleží aj sjednocovanie

a usmerňovanie ich podnikovej činnosti, starostlivosť o ich účelnú organizáciu a odborné

vedenie prevádzky a starostlivosť o ich hmotné zásobovanie (odborné hlavné vedenie).

(2)

Na vykonávanie odborného hlavného vedenia komunálnych podnikov sa zriaďujú krajské

inšpektoráty komunálnych podnikov ako orgány krajských národných výborov a ďalej Ústredný

inšpektorát komunálnych podnikov ako orgán Ministerstva vnútra a Oblastný inšpektorát

komunálnych podnikov ako orgán Povereníctva vnútra. Smernice a pokyny inšpektorátov

vo veciach odborného hlavného vedenia komunálnych podnikov sú záväzné pre podriadené

národné výbory a pre správcov komunálnych podnikov.

(3)

Pre obvod Ústredného národného výboru hlavného mesta Prahy sa inšpektorát komunálnych

podnikov nezriaďuje.

§ 38.

(1)

Na čele inšpektorátu stojí inšpektor komunálnych podnikov. Ústredného (oblastného)

inšpektora vymenúva a odvoláva minister vnútra; krajského inšpektora vymenúva a odvoláva

krajský národný výbor.

(2)

O inšpektorovi komunálnych podnikov platia primerane ustanovenia o správcovi komunálnych

podnikov s výnimkou ustanovenia

§ 20 ods. 1

.

§ 39.

(1)

Činnosť inšpektorátu sa spravuje plánom. Časťou plánu je rozpočet, podľa ktorého

je inšpektorát povinný hospodáriť. Plán a účtovnú závierku krajského inšpektorátu

prejednáva krajský národný výbor a schvaľuje ich Ministerstvo vnútra; Ministerstvo

vnútra schvaľuje aj plán a účtovnú závierku ústredného (oblastného) inšpektorátu.

(2)

Ak je to potrebné v záujme úloh uložených inšpektorátu, môže mu štát sveriť do správy

aj majetok.

(3)

Pre inšpektoráty platia primerane ustanovenia o komunálnych podnikoch obsiahnuté

v

§ 7 ods. 1 až 3

,

§§ 8 a 9

,

§ 11 ods. 3

,

§§ 13 až 16

,

§§ 18

,

21

,

23

,

28

,

34

a

42

,

§ 43 ods. 2 a 3

a

§§ 44

,

45

,

52, 53

a

56

. Práve tak platia pre inšpektoráty primerane ustanovenia iných predpisov vzťahujúcich

sa na komunálne podniky, pokiaľ vláda neurčí nariadením odchýlku. Kde sa v takých

ustanoveniach hovorí o vedúcom národnom výbore, použijú sa vzhľadom na krajský inšpektorát

primerane o príslušnom krajskom národnom výbore a vzhľadom na ústredný (oblastný)

inšpektorát o Ministerstve (povereníctve) vnútra.

§ 40.

Ktoré úlohy náležia k hlavnému odbornému vedeniu komunálnych podnikov, určí Štatút

(

§ 50

); podrobnosti určí Ministerstvo vnútra smernicami.

§ 41.

Zamestnanci inšpektorátu sa posudzujú ako zamestnanci komunálnych podnikov.

§ 42.

(1)

Vedúci národný výbor môže z komunálneho podniku vyňať majetok a urobiť o ňom opatrenie

vo vlastnom odbore pôsobnosti; najmä môže taký majetok začleniť do iného svojho komunálneho

podniku.

(2)

Vedúci národný výbor môže z komunálneho podniku vyňať záväzok a preniesť ho na iný

svoj komunálny podnik.

(3)

Minister vnútra alebo podľa jeho splnomocnenia krajský národný výbor môže obdobne

podľa ustanovení odsekov 1 a 2 vykonať zmeny v učlenení komunálnych podnikov, i keď

patria rôznym vedúcim národným výborom, poprípade previesť komunálny podnik z jedného

vedúceho národného výboru na iný.

§ 43.

(1)

Minister vnútra môže vyňať komunálny podnik z organizácie podľa tohto zákona a naložiť

s ním buď vo vlastnom odbore pôsobnosti, alebo po dohode s kompetentným ministrom

ho odovzdať k opatreniu podľa predpisov, ktoré vykonávať prislúcha tomuto ministrovi.

(2)

Minister vnútra môže z komunálneho podniku vyňať majetok alebo záväzky a urobiť o

nich opatrenie vo vlastnom odbore pôsobnosti alebo ich po dohode s kompetentným ministrom

previesť do jeho právomoci, aby o nich urobil opatrenie vo vlastnom odbore pôsobnosti.

(3)

Minister vnútra môže po dohode s ministrom financií preniesť na komunálny podnik

záväzky patriace k národnému majetku.

§ 44.

Pred každou zmenou v učlenení komunálneho podniku treba vypočuť jeho správcu.

§ 45.

(1)

Prechodom záväzkov podľa

§ 42 ods. 2 a 3

a

§ 43 ods. 2 a 3

sa ich doterajší dlžník oslobodzuje. Na taký prechod nie je potrebné privolenie veriteľa.

(2)

O prechode záväzkov na komunálny podnik vydáva potvrdenie vedúci národný výbor.

§ 46.

Vedúci národný výbor môže komunálny podnik zrušiť. Pritom aj určí, ako sa má naložiť

s majetkom zrušeného podniku. Toto usnesenie vyžaduje súhlas toho dohliadacieho národného

výboru (úradu), ktorý schvaľuje plán komunálneho podniku.

§ 47.

(1)

Po zrušení komunálneho podniku vymenuje vedúci národný výbor likvidátora. Vymenovaného

likvidátora môže aj odvolať.

(2)

Zrušenie komunálneho podniku aj vymenovanie a odvolanie likvidátora ohlási vedúci

národný výbor na zápis do podnikového registra.

(3)

Likvidátor nebude vymenovaný, ak dôjde pri zrušení komunálneho podniku k preneseniu

všetkých jeho záväzkov na iný subjekt.

§ 48.

(1)

Likvidátor smie speňažiť majetok zrušeného komunálneho podniku len, pokiaľ o ňom

nebolo inak ustanovené podľa

§ 46

.

(2)

Likvidačný zvyšok zrušeného komunálneho podniku odvedie likvidátor Fondu znárodneného

hospodárstva.

(3)

Po skončení likvidácie navrhne likvidátor výmaz komunálneho podniku z podnikového

registra.

(4)

Knihy a spisy zrušeného komunálneho podniku odovzdá likvidátor vedúcemu národnému

výboru.

§ 49.

(1)

Likvidátor je podrobený dozoru obdobne podľa ustanovení o správcovi komunálneho podniku.

(2)

O osobnej zodpovednosti likvidátorovej a o vymáhaní náhrady škody ním spôsobenej

platí primerane ustanovenie

§ 21

.

§ 50.

Vláda vyhlási nariadením Štatút komunálnych podnikov. Štatút určí komunálnym podnikom

smernice najmä o oblastných a spoločných komunálnych podnikoch, vedení, organizácii

a právnom postavení orgánov, kmeňovom imaní, scudzovaní a zaťažovaní majetku, podnikovom

pláne, práci a pracujúcich, starostlivosti o kádry, technike prevádzky, finančnom

hospodárení, podnikových fondoch pracujúcich, o riaditeľstvách komunálnych podnikov

a o hlavnom vedení a dozore štátu. Vychádzajúc z ducha tohto Štatútu, komunálne podniky

postupujú podľa zásad do neho pojatých tak, aby splnily svoje poslanie.

§ 51.

Zápisy v pozemkových knihách.

(1)

Zápisy v pozemkových knihách vykonané podľa doterajších predpisov pre komunálne podniky

môžu zostať nezmenené, dokiaľ zapísaný majetok zostáva v správe toho istého komunálneho

podniku.

(2)

Zmena doterajších pozemnoknižných zápisov v pozemkových knihách pre československý

štát sa vykonáva zpravidla až pri príležitosti najbližšieho prevodu správy tohto majetku.

(3)

Pozemnoknižné zápisy podľa odseku 2 vykoná pozemnoknižný súd podľa príslušného správneho

opatrenia, a to na návrh komunálneho podniku alebo iného orgánu, na ktorý sa prevedie

správa majetku.

§ 52.

Daňové oslobodenie.

(1)

Právne úkony, písomnosti a úradné úkony potrebné na vykonávanie tohto zákona alebo

na prípravy takého vykonávania sú oslobodené od daní, poplatkov a dávok. To neplatí

o obchodnej činnosti komunálnych podnikov a o prevodoch majetku z komunálneho podniku,

ktorými tento majetok prestáva byť majetkom národným.

(2)

Od nehnuteľnostného poplatku a od dávky z prírastku hodnoty nehnuteľností je oslobodený

prevod nehnuteľnosti, ktorý je potrebný pri dobrovoľnom zapojení súkromného podniku

ako celku do komunálneho podniku, ako aj prevod nehnuteľnosti družstva na komunálny

podnik, ak družstvo zaniká a všetok majetok prechádza na tento podnik.

§ 53.

Bytový majetok komunálnych podnikov.

Ustanovenie tohto zákona sa vzťahuje aj na bytový majetok komunálnych podnikov, pokiaľ

nemá o ňom odchýlne ustanovenie zákon

č. 110/1950 Sb.

, o organizácii bytového majetku a o Fonde bytového hospodárstva.

§ 54.

Reorganizácia doterajších komunálnych podnikov.

(1)

Vedúce národné výbory prispôsobia organizáciu doterajších komunálnych podnikov tomuto

zákonu najneskoršie do troch mesiacov od dňa začiatku jeho účinnosti. Dokiaľ nebude

táto reorganizácia vykonaná, možno primerane používať doterajšie predpisy, pokiaľ

by iný postup spôsobil organizačné alebo prevádzkové ťažkosti.

(2)

Funkcie členov predstavenstiev komunálnych podnikov, zriadených podľa doterajších

predpisov, zaniknú dňom, keď vstúpi do účinnosti reorganizácia týchto podnikov (odsek

1).

(3)

Rezervné fondy komunálnych podnikov zriadené podľa doterajších predpisov sa prevádzajú

do kmeňového imania týchto podnikov dňom 31. decembra 1950.

§ 55.

Zriadenie podnikových fondov pracujúcich.

Podľa smerníc, poprípade pokynov, ktoré vydá minister vnútra po dohode s ústredným

orgánom jednotnej odborovej organizácie, určí krajský národný výbor po dohode s krajským

orgánom jednotnej odborovej organizácie deň, ktorým sa v jednotlivých komunálnych

podnikoch zriaďujú podnikové fondy pracujúcich, ako aj plánovacie obdobia, za ktoré

sa podnikovým fondom pracujúcich poskytujú prídely. Od prvého dňa tohto obdobia sa

na príslušné komunálne podniky nevzťahujú ustanovenia §§ 24 a 32 dekrétu prezidenta

republiky č. 104/1945 Sb., o závodných a podnikových radách, v znení zákona č. 188/1948

Sb. Nároky jednotného fondu pracujúcich na podiel na čistom zisku za čas predchádzajúci

tomuto dňu zostávajú nedotknuté.

§ 56.

Zachovanie nárokov zamestnancov.

Nároky zamestnancov získané podľa § 23 zákona č. 199/1948 Sb., o komunálnych podnikoch,

alebo podľa ustanovení

§ 28 ods. 4

a

§ 29 zákona č. 66/1950 Sb.

, o pracovných a platových pomeroch štátnych zamestnancov, a podľa predpisov ich vykonávajúcich,

zostávajú nedotknuté. Podrobnosti a odchýlky určí Ministerstvo práce a sociálnej starostlivosti

po dohode s ministerstvami vnútra a financií.

§ 57.

Hospodárenie inšpektorátov v roku 1951.

Minister financií urobí po dohode s ministrom vnútra pre odbor štátneho rozpočtu na

rok 1951 opatrenia, ktoré bude vyžadovať vykonanie

§ 39 ods. 1

.

§ 58.

Sanačné ustanovenie.

Opatrenia urobené v shode s ustanoveniami tohto zákona predo dňom začiatku jeho účinnosti

a účinnosti predpisov podľa neho vydaných sa odo dňa opatrení pokladajú za účinné

podľa zákona.

§ 59.

Zrušovacie ustanovenie.

Zrušujú sa s výhradou ustanovenia

§ 54 ods. 1

1.

zákon

č. 199/1948 Sb.

,

2.

vládne nariadenie

č. 10/1949 Sb.

, ktorým sa vykonáva zákon o komunálnych podnikoch a vydáva ich štatút (štatút komunálnych

podnikov),

3.

nariadenie ministra vnútra

č. 24/1950 Sb.

, ktorým sa zriaďuje Poradný sbor pre komunálne podniky.

§ 60.

Účinnosť a vykonanie.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1951; vykonajú ho ministri vnútra a

financií po dohode so zúčastnenými členmi vlády.