ZÁKON 165/1982 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Hospodársky zákonník

Čl. I

Hospodársky zákonník č. 109/1964 Zb. v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa

takto

1.

V § 2 sa vypúšťa odsek 2 a označenie odseku 1.

2.

Nadpis nad § 3 sa vypúšťa.

3.

Doterajší § 7 sa označuje a zaraďuje ako § 5.

4.

Za § 5 sa vkladajú § 6 a 7, ktoré znejú

㤠6

(1)

Kontrola hospodárskej činnosti socialistických organizácií a orgánov hospodárskeho

riadenia ako súčasť hospodárskeho riadenia poskytuje príslušným orgánom objektívne

informácie o zabezpečenosti a plnení úloh, o základných príčinách odchýlok a o využívaní

a účinnosti ustanovených priamych a nepriamych nástrojov riadenia. Zisťuje nedostatky

v hospodárskej činnosti a ich základné príčiny, presadzuje ich trvalé odstránenie

a aktívne pôsobí na to, aby orgány hospodárskeho riadenia a socialistické organizácie

cieľavedome uskutočňovali hospodársku politiku štátu. Pôsobí na zvyšovanie úrovne

a činnosti hospodárskeho riadenia a na predchádzanie nedostatkom.

(2)

Kontrola sa zameriava aj na výchovné pôsobenie na pracujúcich, aby sa prehlbovalo

ich vedomie spoločenskej zodpovednosti, upevňovala pracovná disciplína a štátna disciplína

a aby sa rozvíjalo ich úsilie o ochranu celospoločenských záujmov.

§ 7

Plánovanie, financovanie, kontrolu a organizáciu hospodárskej činnosti upravuje tento

zákon a iné právne predpisy; osobitné predpisy upravujú ďalšie nástroje jednotnej

sústavy riadenia, najmä mzdovú sústavu, tvorbu cien a jednotnú sústavu sociálno-ekonomických

informácií.“.

5.

V § 17 sa doterajší text označuje ako odsek 1. § 17 sa dopĺňa odsekom 2, ktorý znie

„(2)

V prípadoch a za podmienok ustanovených v tomto zákone alebo v inom právnom predpise

vystupujú v hospodárskych vzťahoch vo svojom mene a majetkovú zodpovednosť vyplývajúcu

z týchto vzťahov majú aj organizačné jednotky štátnych organizácií, územné a odborové

orgány družstevných organizácií, orgány a organizačné zložky spoločenských organizácií

(ďalej len „organizačné jednotky socialistických organizácií"); pre ich spôsobilosť

nadobúdať práva a zaväzovať sa, pre ich právne úkony a záväzkové vzťahy platia obdobne

ustanovenia tohto zákona a iných právnych predpisov, týkajúce sa socialistických organizácií.

Pre ich hospodársku činnosť platia obdobne aj ustanovenia § 18a, 119 a 119a.“.

6.

V § 23 ods. 2 sa na konci prvej vety pripájajú tieto slová

„alebo za podmienok a spôsobom, ktoré určí vykonávací predpis, prostriedky výpočtovej

techniky, prípadne inej techniky spracovania alebo prenosu údajov.“.

7.

§ 24 ods. 2 znie

„(2)

Ak hospodárska arbitráž pri prejednávaní sporu zistí, že právny úkon je neplatný

preto, lebo jeho obsah sa prieči právnemu predpisu alebo obchádza jeho účel, môže

organizácii, ktorá v čase právneho úkonu o neplatnosti vedela alebo musela vedieť,

uložiť odvod do príslušného štátneho rozpočtu až do výšky toho, čo plnila alebo mala

plniť, ak sa už s plnením na základe takého právneho úkonu začalo. Namiesto nepeňažného

plnenia sa odvádza jeho peňažná hodnota.“.

8.

V § 30 ods. 2 sa za slová „bežne kontrolovať“ vkladajú slová „zabezpečenosť a“ a

za slovo „rozbory“ slová „a hodnotenia“. Na konci sa pripája táto veta: „Obdobne postupujú

aj ostatné orgány hospodárskeho riadenia.“.

9.

§ 32 znie

㤠32

(1)

Hospodárska činnosť v jednotlivých odvetviach alebo odboroch národného hospodárstva

sa spravidla sústreďuje do výrobných hospodárskych jednotiek alebo iných obdobne usporiadaných

hospodárskych jednotiek (ďalej len „výrobná hospodárska jednotka"), ktoré sú vybavené

prostriedkami na zabezpečenie uceleného hospodárskeho procesu a rozvoja sústredenej

výroby, prípadne inej hospodárskej činnosti.

(2)

Pri vytváraní výrobných hospodárskych jednotiek sa vychádza z hľadiska hospodárskej

účelnosti, najmä príbuznosti a nadväznosti hospodárskych činností, z technologickej

nadväznosti výrob, zopätia výskumu s výrobou, plánovaných základných zmien štruktúry

výroby a z obchodno-technických a územných hľadísk.“.

10.

§ 33 znie

㤠33

Výrobná hospodárska jednotka je priamo riadená ministerstvom. Môže byť organizovaná

ako jedna štátna hospodárska organizácia alebo ako zoskupenie niekoľkých štátnych

hospodárskych organizácií tvoriace organizačný, ekonomický a prípadne aj právny celok.

Vykonávací predpis ustanoví, v akých formách sa výrobné hospodárske jednotky vytvárajú.“.

11.

§ 37 sa vypúšťa.

12.

§ 38 a 39 znejú

㤠38

Štátne hospodárske organizácie riadené národnými výbormi sa organizujú a riadia tak,

aby v príslušných odvetviach a odboroch kvalitne, pohotovo a hospodárne uspokojovali

predovšetkým miestne potreby obyvateľstva, najmä službami, výrobou, dopravou, výstavbou

obcí a miest, údržbou bytového fondu, zdravotníckych, školských a kultúrnych zariadení

a aby svojou činnosťou prispievali k rozvoju národného hospodárstva.

§ 39

Príslušné ministerstvá vykonávajú v oblasti hospodárstva riadeného národnými výbormi

pôsobnosť vymedzenú právnymi predpismi.“.

13.

§ 42 znie

㤠42

(1)

Štátne hospodárske organizácie zriaďuje príslušný minister alebo vedúci ústredného

orgánu štátnej správy (ďalej len „minister") po prerokovaní s príslušným krajským

národným výborom, prípadne Národným výborom hlavného mesta Prahy alebo Národným výborom

hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy (ďalej len „krajský

národný výbor") a príslušným odborovým zväzom. Ak ide o štátnu hospodársku organizáciu

riadenú federálnym ministerstvom, robí tak minister po prerokovaní aj s príslušným

ústredným plánovacím orgánom republiky. Ustanovenia osobitných predpisov zostávajú

nedotknuté.

(2)

Na úsekoch riadených národnými výbormi zriaďuje štátne hospodárske organizácie príslušný

národný výbor. Úpravu, zriaďovanie, riadenie a vnútornú organizáciu týchto štátnych

hospodárskych organizácií ustanovia osobitné predpisy.“.

14.

§ 46 znie

㤠46

(1)

Vzťahy vnútri výrobných hospodárskych jednotiek, ktoré vytvárajú organizácie alebo

organizačné jednotky vystupujúce v hospodárskych vzťahoch vo svojom mene, upravujú

v súlade s právnymi predpismi ich štatúty. Zásady štatútov ustanovia a ich vydávanie

a schvaľovanie upravia vykonávacie predpisy.

(2)

Vnútornú organizáciu jednotlivých štátnych hospodárskych organizácií, prípadne ich

organizačných jednotiek upravujú ich organizačné poriadky, ktoré vydáva podľa zásad

určených v štatútoch, prípadne vo vykonávacích alebo osobitných predpisoch vedúci

organizácie.“.

15.

V § 47 sa doterajší text označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie

„(2)

Organizačná jednotka štátnej hospodárskej organizácie vystupujúca v hospodárskych

vzťahoch vo svojom mene nezodpovedá za záväzky štátnej hospodárskej organizácie, ktorej

je súčasťou. Štátna hospodárska organizácia však zodpovedá za záväzky svojej organizačnej

jednotky, na úhradu ktorých nestačia prostriedky, s ktorými organizačná jednotka hospodári.“.

16.

§ 60 ods. 2 znie

„(2)

Rozpočtovými organizáciami sú štátne organizácie, ktoré sú svojimi príjmami a výdavkami

zapojené na štátny rozpočet federácie alebo republiky alebo na rozpočet národného

výboru (ďalej len „príslušný rozpočet") a hospodária samostatne podľa schválených

rozpočtov.“.

17.

§ 62 znie

㤠62

Inými štátnymi organizáciami sú najmä

a)

príspevkové organizácie, ktoré sú na príslušný rozpočet zapojené finančnými vzťahmi

(príspevkom alebo odvodom); platí pre ne obdobne ustanovenie § 61 ods. 1,

b)

federálne fondy a štátne fondy republík.“.

18.

§ 64 znie

㤠64

(1)

Národným majetkom sú všetky veci v štátnom socialistickom vlastníctve (hmotný národný

majetok) a všetky pohľadávky a iné majetkové práva štátu, včítane práva štátu využívať

v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanovujú právne predpisy, výsledky výskumnej, vývojovej,

projektovej a inej obdobnej činnosti.

(2)

Jednotlivé časti národného majetku sú v správe štátnych organizácií. Organizačné

jednotky štátnej organizácie vystupujúce vo svojom mene v hospodárskych vzťahoch vykonávajú

vo svojom mene v rozsahu svojej spôsobilosti nadobúdať práva a zaväzovať sa aj správu

národného majetku, ktorý je v správe štátnej organizácie a s ktorým tieto jednotky

hospodária; vo svojom mene vykonávajú aj právne úkony týkajúce sa tohto národného

majetku. Pokiaľ neustanovuje inak vykonávací predpis alebo za podmienok v ňom uvedených

neurčuje inak štatút, majú pritom rovnaké oprávnenia a povinnosti ako organizácie

spravujúce národný majetok.“.

19.

V § 65 ods. 3 sa na konci prvej vety pripájajú tieto slová: „ak právny predpis neustanoví,

že tento majetok je v dočasnej správe iného štátneho orgánu alebo organizácie.“.

20.

§ 67 znie

㤠67

Pre prevody správy národného majetku medzi štátnymi organizáciami, ku ktorým dochádza

pri plnení záväzku dodať výrobky, vykonať práce alebo poskytnúť iné plnenie v rámci

vymedzeného predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním (obvyklé hospodárenie), platia

ustanovenia tohto zákona a vykonávacích predpisov o príslušných druhoch hospodárskych

záväzkov.“.

21.

V § 68 sa doterajší text označuje ako odsek 1. § 68 sa dopĺňa odsekom 2, ktorý znie

„(2)

Vykonávací predpis môže ustanoviť, v ktorých prípadoch sa prebytočný alebo neupotrebiteľný

majetok prevádza v rámci obvyklého hospodárenia.“.

22.

§ 69 ods. 1 znie

„(1)

Pre prevody národného majetku do vlastníctva iných organizácií než štátnych, ku ktorým

dochádza pri obvyklom hospodárení, platia ustanovenia tohto zákona a vykonávacích

predpisov o príslušných druhoch hospodárskych záväzkov.“.

23.

Nadpis nad § 72 znie

„Pohľadávky a iné majetkové práva štátu“.

24.

V § 72 ods. 1 sa v úvodnej vete vypúšťajú tieto slová: „a iných práv štátu (ďalej

len „pohľadávky")“.

25.

Za § 73 sa vkladá § 73a, ktorý znie

㤠73a

(1)

Pre príslušnosť k správe iných majetkových práv štátu platia ustanovenia § 72 obdobne.

(2)

Organizácie sú povinné spravovať, využívať a zabezpečovať ďalšie účelné využívanie

iných majetkových práv štátu včítane výsledkov výskumnej, vývojovej, projektovej a

inej obdobnej činnosti spôsobom ustanoveným právnymi predpismi.“.

26.

§ 76 ods. 2 znie

„(2)

Družstevnými organizáciami sú najmä ľudové družstvá, ich vyššie organizácie (zväzy

družstiev, Ústredná rada družstiev) a družstevné podniky.“.

27.

V § 77 ods. 2 sa vypúšťajú slová „melioračné družstvá“.

28.

§ 78 znie

㤠78

(1)

Ľudové družstvá môžu na zabezpečenie svojho rozvoja, na prehĺbenie vzájomnej pomoci

a spolupráce a v záujme jednotného riadenia vytvárať vyššie organizácie, najmä zväzy

družstiev.

(2)

Zväzy družstiev plánujú, riadia a kontrolujú v rozsahu svojej pôsobnosti činnosť

družstiev vo svojom odbore, svojich družstevných podnikov, prípadne ďalších družstevných

organizácií.

(3)

Zväzy družstiev môžu vo svojej pôsobnosti v záujme zdokonaľovania plánovitého riadenia

družstevných organizácií vytvárať územné alebo odborové orgány (ďalej len „územné

orgány"). Vytváranie, najmä spôsob voľby a základnú pôsobnosť územných orgánov upravujú

stanovy zväzu družstiev. Územné orgány môžu vo svojom mene vystupovať v hospodárskych

vzťahoch iba vtedy, keď tak určujú stanovy príslušného zväzu, a v tom rozsahu, ktorý

tiež určujú stanovy príslušného zväzu.“.

29.

V § 83 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie

„(2)

Stanovy Ústrednej rady družstiev alebo zväzu družstiev môžu určiť, že sa v týchto

organizáciách môže zriadiť orgán vykonávajúci v období medzi zasadaniami ich najvyšších

orgánov pôsobnosť týchto orgánov v rozsahu vymedzenom stanovami.“.

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.

30.

§ 84 znie

㤠84

(1)

Výkonnými orgánmi družstiev a ich vyšších organizácií sú predstavenstvá, ktoré sú

oprávnené konať v ich mene vo všetkých veciach. Spôsob, akým predstavenstvá konajú

navonok, upravujú stanovy; ak je však pre právny úkon, ktorý vykonáva predstavenstvo,

predpísaná písomná forma, sú potrebné podpisy najmenej dvoch členov predstavenstva.

(2)

Činnosť predstavenstva organizuje a riadi predseda volený podľa stanov. Pôsobnosť

predstavenstva a predsedu upravujú stanovy, prípadne rokovacie poriadky.“.

31.

§ 87 ods. 1 znie

„(1)

Zväzy družstiev a Ústredná rada družstiev vydávajú v súlade s právnymi predpismi

a potrebami národného hospodárstva vo svojej pôsobnosti záväzné smernice najmä v otázkach

organizácie, plánovania, hospodárenia s majetkom, financovania, úverovania a likvidácie

družstevných organizácií; plánovanie, financovanie a úverovanie družstevnej bytovej

výstavby upravujú však vykonávacie, prípadne osobitné predpisy.“.

32.

V § 87 ods. 2 sa za ustanovenie označené písmenom a) vkladá nové ustanovenie označené

písmenom b), ktoré znie

„b)

zrušiť uznesenie, ktorého výkon bol zastavený, ak odporuje právnym predpisom, stanovám

alebo záväzným smerniciam vyšších družstevných organizácií a ak družstevná organizácia,

ktorá ho vydala, sama neurobí nápravu v primeranej lehote, ktorú jej vyššia družstevná

organizácia určila s upozornením, že inak sa uznesenie zruší,“.

Doterajšie ustanovenia označené písmenami b), c) sa označujú písmenami c), d).

33.

V § 93 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú

„(2)

V čele družstevného podniku je jediný vedúci (riaditeľ) podniku, ktorý riadi činnosť

podniku a je oprávnený konať v jeho mene vo všetkých veciach; vymenúva ho a odvoláva

po vyjadrení príslušného odborového zväzu družstevná organizácia, ktorá družstevný

podnik zriadila.

(3)

Ak sa družstevný podnik člení na závody, môže družstevná organizácia, ktorá ho zriadila,

určiť, ktoré závody sa zapíšu do podnikového registra ako odštepné závody družstevného

podniku; vedúci odštepného závodu je oprávnený vykonávať v mene družstevného podniku

všetky právne úkony týkajúce sa závodu.“.

Doterajšie odseky 2, 3, 4 sa označujú ako odseky 4, 5, 6.

34.

§ 95 znie

㤠95

(1)

Družstevný majetok je vo vlastníctve jednotlivých družstevných organizácií s výnimkou

tých, ktorým sa majetok zveruje do správy.

(2)

Zväzy družstiev a Ústredná rada družstiev zverujú svoj družstevný majetok do správy

družstevným podnikom, ktoré zriadia, prípadne iným družstevným organizáciám, ktoré

zriadia na základe osobitných predpisov, a zväzy družstiev aj územným orgánom, ktoré

vystupujú v hospodárskych vzťahoch vo svojom mene.“.

35.

V § 113 sa za slová „medzi socialistickými organizáciami“ vkladajú slová „medzi orgánmi

hospodárskeho riadenia, prípadne aj medzi orgánmi hospodárskeho riadenia a socialistickými

organizáciami“.

36.

Za § 114 sa vkladá § 114a, ktorý znie

㤠114a

(1)

Organizácie sú povinné sústavne vykonávať prieskum potrieb a vzájomnou spoluprácou

vytvárať predpoklady riadneho uzavierania hospodárskych zmlúv na taký rozsah, štruktúru

a časové členenie dodávok, aké v súlade s pripravovanými úlohami plánu budú najlepšie

uspokojovať potreby spoločnosti. Preto sú v období prípravy a tvorby strednodobých

plánov a pri zabezpečovaní úloh týchto plánov pri príprave vykonávacích plánov najmä

povinné

a)

prerokúvať vzájomné dodávateľsko-odberateľské vzťahy podľa naliehavosti potrieb a

stavu ich zabezpečenia,

b)

informovať dlhodobých odberateľov a dodávateľov v potrebnom predstihu o zámeroch

v rozvoji výrobných, prípadne odbytových programov, v inovácii sortimentu a o výraznejších

zmenách v predpokladanom rozsahu, sortimente alebo časovom členení dodávok a odberov

a v závažnejších prípadoch ich s nimi prerokúvať.

(2)

V prípadoch, keď je právnym predpisom ustanovená najmä povinnosť prerokovať dodávateľsko-odberateľské

vzťahy alebo keď takú povinnosť uložia príslušné orgány hospodárskeho riadenia, sú

organizácie, prípadne orgány hospodárskeho riadenia povinné na základe podkladov určených

na vypracovanie návrhu štátneho plánu uzavrieť rokovanie spísaním zápisnice o prerokovaní

dodávateľsko-odberateľských vzťahov, prípadne uzavretím zmluvy o príprave dodávok.

(3)

Orgány hospodárskeho riadenia sú povinné organizovať prerokovanie dodávateľsko-odberateľských

vzťahov a v prípadoch, keď je toto prerokovanie ustanovené ako povinnosť podľa odseku

2, riešiť rozpory postupom a v lehotách, ktoré ustanovuje právny predpis alebo opatrenie

príslušnej vlády.

(4)

Po schválení štátneho plánu sú organizácie i orgány hospodárskeho riadenia povinné

vykonať nevyhnutné úpravy dodávateľsko-odberateľských vzťahov, pokiaľ vyplynú z potreby

zabezpečiť úlohy štátneho plánu.

(5)

Vykonávací predpis ustanoví podrobnejšie postupy organizácií, prípadne orgánov podľa

odsekov 1 až 4; môže tiež ustanoviť, či a v ktorých prípadoch majú povinnosti ustanovené

v odsekoch 1, 2 a 4 organizačné jednotky alebo organizačné zložky socialistických

organizácií.“.

37.

§ 115 včítane nadpisu znie

㤠115

Plánovacie akty

(1)

Plánovací akt, na základe ktorého vzniká povinnosť uzavrieť hospodársku zmluvu alebo

právo vydať dodávkový príkaz, je plánovacie rozhodnutie vydané oprávneným orgánom

v súlade s právnym predpisom, ktoré zhodne po dodávateľskej i odberateľskej línii

vymedzuje budúce dodávky výrobkov, prác alebo výkonov medzi organizáciami, prípadne

aj inú ich spoluprácu (ďalej len „plánovací akt"). Plánovací akt musí stanoviť aspoň

základné určenie predmetu a obdobie plnenia určitej organizácie voči inej organizácii;

vydáva sa spravidla na ročné alebo viacročné obdobie. Vykonávací predpis môže ustanoviť

ďalšie náležitosti plánovacieho aktu.

(2)

Plánovacími aktami, ak spĺňajú náležitosti podľa odseku 1, sú úloha štátneho plánu

a jej rozpis, opatrenie vlády ustanovujúce úlohy na zabezpečenie naliehavých spoločenských

potrieb a ďalšie druhy plánovacích rozhodnutí ustanovené vykonávacím predpisom.“.

38.

§ 116 včítane nadpisu znie

㤠116

Hospodárske zmluvy

(1)

Socialistické organizácie sú povinné v plánovacom procese využívať hospodársku zmluvu

ako nástroj organizovania vzájomnej spolupráce. Hospodárske zmluvy najmä konkretizujú

a zabezpečujú plánované úlohy; sú aj jedným z podkladov pre prípravu a tvorbu plánov.

(2)

Organizácie sú povinné zodpovedajúcim spôsobom premietnuť do zmlúv plánovacie rozhodnutia

a dohody uzavreté pri prerokúvaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov v plánovacom

procese; záväzky z týchto zmlúv sú pre organizácie záväzným podkladom pre spracovanie

ich hospodárskeho plánu, najmä plánu výroby.

(3)

Orgány hospodárskeho riadenia a orgány, prípadne organizácie poverené hmotným bilancovaním

a rozdeľovaním sú pri rozpise úloh určených na vypracovanie návrhov plánov, pri rozpise

bilancií a pri rozpise úloh plánu povinné vychádzať zo zmlúv uzavretých na základe

plánovacích rozhodnutí.

(4)

Organizácie uzavierajú hospodárske zmluvy, aby pripravili budúce plnenia (prípravné

zmluvy), alebo zmluvy o dodávke výrobkov, prác, výkonov alebo o inom plnení (zmluvy

o dodávke).

(5)

Ak je to na zabezpečenie vzájomnej spolupráce účelné, uzavierajú hospodárske zmluvy

aj orgány hospodárskeho riadenia. V týchto prípadoch pre orgány hospodárskeho riadenia

primerane platia ustanovenia o socialistických organizáciách.“.

39.

§ 117 včítane nadpisu znie

㤠117

Záväzky z plánovacích aktov a z jednostranných úkonov

(1)

Vo vykonávacích predpisoch môže byť ustanovené, že hospodárske záväzky vznikajú priamo

z plánovacích aktov, ak ich ďalšie spresnenie v hospodárskej zmluve nie je nevyhnutné.

(2)

Za podmienok ustanovených týmto zákonom alebo vykonávacím predpisom môžu medzi organizáciami

vznikať hospodárske záväzky na dodávku a odber aj na základe právneho úkonu jednej

z organizácií.

(3)

Pre hospodárske záväzky podľa odsekov 1 a 2 platia ustanovenia o záväzkoch z hospodárskych

zmlúv.“.

40.

V § 119 ods. 1 v druhej vete sa za slovom „najvhodnejšie“ vypúšťa slovo „a“ a na

konci sa pripájajú tieto slová: „a dôsledne kontrolovať plnenie záväzkov, ktoré majú

voči nim druhé organizácie.“.

41.

§ 119 ods. 2 a 3 znie

„(2)

Ak organizácia včas neinformuje druhú organizáciu o výraznejších zmenách v predpokladanom

rozsahu, sortimente alebo časovom členení dodávok alebo odberov (§ 114a), je pri dlhodobých

dodávateľsko-odberateľských vzťahoch dodávateľ povinný pri uzavieraní hospodárskych

zmlúv sa zaväzovať v nadväznosti na doterajší vývoj rozsahu, štruktúry a sortimentu

dodávok a odberateľ je oprávnený presadzovať iba také dodávky.

(3)

Organizácie dodávajúce priemyselné výrobky sú povinné v nevyhnutnom rozsahu zabezpečovať

servisnú službu a dodávky náhradných dielcov, ak to vyžaduje povaha týchto výrobkov.

Táto povinnosť trvá aj po zastavení výroby naďalej v čase, v ktorom je obvyklé a účelné

výrobky opravovať. Obdobnú povinnosť má pri dovoze podnik zahraničného obchodu.“.

42.

§ 119a znie

㤠119a

(1)

Organizácie nesmú v rozpore s požiadavkami odberateľov obmedzovať výrobu alebo vypúšťať

z výrobného programu výrobky, práce alebo výkony, pokiaľ im na to nedá súhlas nadriadený

ústredný orgán alebo pri organizáciách riadených národnými výbormi krajský národný

výbor; súhlas dáva po prerokovaní s rozhodujúcimi odberateľskými ústrednými orgánmi.

Ak ide o výrobky určené pre potreby obrany a bezpečnosti štátu, nemožno obmedziť výrobu

alebo vypustiť výrobky z výrobného programu, ak nadriadený orgán nedosiahne dohodu

s Federálnym ministerstvom národnej obrany alebo s Federálnym ministerstvom vnútra,

a ak ide o výrobky určené pre komplexnú bytovú výstavbu, dohody s ministerstvami výstavby

a techniky republík. Vláda Československej socialistickej republiky môže ustanoviť

ďalšie prípady, keď na obmedzenie výroby alebo na vypustenie výrobkov z výrobného

programu sa môže dať súhlas iba po dohode s odberateľskými ústrednými orgánmi, prípadne

ustanoviť, s ktorými ďalšími ústrednými orgánmi sa musí obmedzenie alebo zrušenie

výroby prerokovať. Ustanovenia § 51 platí obdobne.

(2)

Organizácie nesmú zneužívať svoje hospodárske postavenie na získanie neoprávnených

alebo neprimeraných výhod na úkor iných organizácií alebo na úkor spotrebiteľov alebo

nesmú iným spôsobom konať proti záujmom spoločnosti. Nesmú najmä

a)

vynucovať si neprimerané podmienky pri uzavieraní hospodárskych zmlúv alebo iných

dohôd (vyhlasovať neprimerané množstvo jednostranne výhodných ustanovení za náležitosti

nevyhnutné pre vznik zmluvy, podmieňovať uzavretie hospodárskej zmluvy prevzatím záväzku

na plnenie, ktorý s požadovaným plnením nesúvisí alebo ktorého zabezpečenie patrí

do ich hospodárskej činnosti a pod.);

b)

zastaviť alebo obmedziť predaj výrobkov, zatajovať alebo hromadiť výrobky alebo iným

spôsobom vyvolávať ich nedostatok s cieľom získať neoprávnený hospodársky prospech;

c)

znevýhodňovať organizácie za to, že uplatňujú majetkovú zodpovednosť, najmä vymáhajú

majetkové sankcie.

(3)

Organizácie sa nesmú samy alebo po dohode s inými organizáciami vo svojej hospodárskej

činnosti dopúšťať konania, ktoré by v rozpore so záujmami národného hospodárstva obmedzovalo

alebo inak nepriaznivo ovplyvňovalo činnosť iných organizácií alebo bolo na ujmu spotrebiteľov.

(4)

Organizácia, ktorá má na tom právny záujem, sa môže na hospodárskej arbitráži domáhať

toho, aby sa organizácia, ktorá koná v rozpore s ustanoveniami odsekov 1 až 3, zdržala

takého konania, prípadne aby sa odstránil protiprávny stav. Organizácia, ktorá takým

konaním spôsobila inej organizácii škodu, je povinná nahradiť jej túto škodu včítane

ušlého zisku.“.

43.

§ 125 ods. 2 znie

„(2)

Organizácia je povinná pristúpiť na zmenu alebo zrušenie záväzkov z hospodárskej

zmluvy, ak o to požiada druhá organizácia do jedného mesiaca po uplynutí lehoty na

predloženie návrhu zmluvy na príslušné dodávkové obdobie,

a)

ak podkladom je plánovací akt alebo neskoršie vzniknutý záväzok, prípadne iný záver

prijatý pri rokovaní o medzinárodných hospodárskych vzťahoch vedenom orgánmi na to

oprávnenými,

b)

ak druhá organizácia preukáže, že by v dôsledku obsahu záväzku nemohla zabezpečiť

plnenie úloh uložených jej neskorším plánovacím aktom; povinnosť pristúpiť na zmenu

alebo zrušenie záväzkov organizácia však nemá, ak by jej požadovaná úprava znemožnila

plnenie úlohy uloženej plánovacím rozhodnutím aspoň rovnakej sily.“.

44.

§ 125 sa dopĺňa odsekmi 3 až 8, ktoré znejú

„(3)

Na základe súladných opatrení nadriadených orgánov vydaných podľa právnych predpisov

sú organizácie povinné pristúpiť na zmenu alebo zrušenie záväzku z hospodárskej zmluvy

aj po uplynutí lehoty podľa odseku 2.

(4)

Organizácie sú ďalej povinné pristúpiť na zmenu alebo zrušenie záväzkov v prípadoch,

keď

a)

nebolo vydané opatrenie, ktoré je právnym predpisom ustanovené ako predpoklad plnenia

záväzku,

b)

plnenie záväzku aspoň jednej z organizácií by sa dostalo do rozporu s opatrením príslušného

orgánu urobeným podľa právnych predpisov,

c)

po uzavretí prípravnej zmluvy nastali nové skutočnosti, pre ktoré nemožno spravodlivo

požadovať plnenie príslušných záväzkov; zmeny alebo zrušenia záväzku zo zmluvy o príprave

dodávok, ktorú organizácie boli povinné uzavrieť, sa však možno domáhať iba podľa

odsekov 2 a 3.

(5)

Na zmenu záväzku je organizácia povinná pristúpiť aj v prípade, keď splnenie záväzku

je závislé od jej spolupôsobenia a včasné plnenie záväzku je znemožnené tým, že svoje

povinnosti v dohodnutej lehote riadne nesplnila.

(6)

V prípadoch uvedených v odsekoch 4 a 5 je tá organizácia, na strane ktorej vznikol

dôvod pre zmenu alebo zrušenie záväzku, povinná nahradiť druhej organizácii nevyhnutné

náklady, ktoré jej v súvislosti s prípravou na plnenie záväzku, so zmenou záväzku

alebo s jeho zrušením vznikli.

(7)

Organizácia nie je povinná pristúpiť na zmenu alebo zrušenie záväzku podľa odsekov

2 až 5, ak o to druhá organizácia bez zbytočného odkladu nepožiadala po tom, čo zistila

alebo mohla zistiť skutočnosť rozhodujúcu pre zmenu alebo zrušenie záväzku. Podnik

zahraničného obchodu nie je ďalej povinný pristúpiť na zmenu alebo zrušenie záväzku,

ak nie je zabezpečené devízové krytie na úhradu nákladov, bez vynaloženia ktorých

nemožno zabezpečiť zodpovedajúcu zmenu alebo zrušenie záväzku vo vzťahu k zahraničiu.

(8)

Ďalšie prípady, keď sú organizácie povinné pristúpiť na zmenu alebo zrušenie záväzku,

a prípady, na ktoré sa povinnosť pristúpiť na zmenu alebo zrušenie záväzku nevzťahuje,

môžu ustanoviť vykonávacie predpisy.“.

45.

V § 130 ods. 2 sa za ustanovenie označené písmenom a) vkladá nové ustanovenie označené

písmenom b), ktoré znie

„b)

pri právach na plnenie z poistenia voči poisťovni tri roky,“.

Doterajšie ustanovenie označené písmenom b) sa označuje písmenom c).

46.

V § 131 ods. 1 písm. b) sa za slová „do konca“ vkladá slovo „druhého“.

47.

§ 131 ods. 3 druhá veta znie

„Právo na náhradu škody možno však uplatniť najneskôr do konca piateho roku, a ak

ide o dodávky pre vývoz, do konca desiateho roku nasledujúceho po uplynutí lehôt na

reklamáciu vád, ak ide o škodu vzniknutú vadným plnením; v ostatných prípadoch do

konca desiateho roku nasledujúceho po vzniku škody.“.

48.

V § 131

a)

sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie

„

(4)

Lehota na zánik práv na plnenie poistenia voči poisťovni sa začína od prvého dňa

roku nasledujúceho po tom, čo nastala poistná udalosť.“;

b)

doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5 a na konci sa pripája táto veta

„Právo na splnenie samostatne odovzdávanej a preberanej časti dodávky pre uskutočnenie

investičnej výstavby, na poskytnutie samostatného (čiastkového) plnenia investičného

celku z dovozu alebo dodávky vývozného investičného celku však nezanikne, kým nezanikne

právo na splnenie celého predmetu plnenia podľa zmluvy.“.

49.

§ 137 znie

㤠137

(1)

Vady traťových dodávok môže reklamovať odberateľ alebo príjemca zásielky. Ak reklamuje

príjemca, platí, že tak robí ako zástupca odberateľa. Reklamáciu ďalej prerokúva odberateľ.

(2)

Ak vady traťovej dodávky reklamuje príjemca zásielky a pošle odpis reklamácie odberateľovi,

plní tým voči nemu povinnosť reklamovať.“.

50.

§ 142 ods. 1 znie

„(1)

Organizácie sú povinné majetkové sankcie ustanovené týmto zákonom, vykonávacími predpismi,

opatrením nadriadeného orgánu alebo rozhodnutím hospodárskej arbitráže vyúčtovať a

vymáhať; to isté platí pre majetkové sankcie, ktoré organizácie dojednali na základe

povinnosti uloženej im týmto zákonom alebo vykonávacími predpismi. Majetková sankcia,

ktorá v jednotlivom prípade neprevýši sumu 2000 Kčs, sa nemusí účtovať ani vymáhať.

Tento zákon ustanovuje, prípadne vykonávacie predpisy môžu ustanoviť ďalšie prípady,

keď sa majetkové sankcie nemusia účtovať a vymáhať.“.

51.

§ 142 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie

„(4)

Ak hospodárska arbitráž zistí, že v dôsledku porušenia povinnosti vyúčtovať, vymáhať

alebo platiť majetkové sankcie zaniklo právo na penále, uloží každej z organizácií

povinnosť odviesť do príslušného štátneho rozpočtu sumu, ktorá sa mala ako penále

zaplatiť. Odvod možno uložiť najneskôr do troch rokov po vzniku práva na penále.“.

52.

V § 144 sa text zakončuje bodkočiarkou a pripája sa táto veta: „v prípadoch, keď

podľa právnych predpisov hospodársky spor vnútri výrobnej hospodárskej jednotky rozhoduje

jej orgán, môže tak urobiť tento orgán.“.

53.

V § 147 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „včítane odstránenia vady, ak ide

o škodu vzniknutú vadným plnením.“.

54.

§ 147 ods. 3 znie

„(3)

Na náhradu škody sa započítavajú majetkové sankcie, ktoré boli zaplatené za nesplnenie

povinností, ktorých porušením bola škoda spôsobená.“.

55.

§ 148 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie

„(3)

V prípade, keď podľa právnych predpisov hospodársky spor vnútri výrobnej hospodárskej

jednotky rozhoduje jej orgán, môže postupovať podľa odsekov 1 a 2.“.

56.

V § 152 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová a veta: „pokiaľ tento zákon alebo

vykonávacie predpisy neustanovujú niečo iné. V zmluvách o príprave dodávok, ktoré

boli organizácie povinné uzavrieť, sú také výhrady neplatné, ak sa týkajú povinnosti

uzavrieť budúcu zmluvu.“.

57.

§ 152 ods. 2 znie

„(2)

Ak sa organizácie nedohodnú na lehotách na predkladanie návrhov zmlúv, platí, že

návrh zmluvy predkladá organizácia v lehote ustanovenej vo vykonávacom predpise, a

ak táto lehota nie je ustanovená, v obvyklej lehote.“.

58.

V § 153 ods. 1 sa na konci pripája táto veta

„Ak nedôjde k dohode o celom požadovanom rozsahu plnenia, uzavrie sa zmluva na rozsah

plnenia, o ktorom sa dosiahla dohoda, ak tomu nebráni prejav organizácie, povaha záväzku

alebo právny predpis.“.

59.

V § 153 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie

„(2)

Zmluva platí za uzavretú, aj keď nedošlo k dohode o niektorej nevýznamnej podrobnosti

predmetu plnenia, ak z úkonov a neskoršieho správania organizácií vyplýva, že pokladali

zmluvu za uzavretú.“.

60.

V § 153 sa doterajší odsek 2 označuje ako odsek 3 a na konci ustanovenia označeného

písmenom a) sa pripájajú tieto slová

„a to aj keď dodávateľov návrh zmien a doplnkov je oneskorený;“.

Doterajšie odseky 3, 4, 5 sa označujú ako odseky 4, 5, 6.

61.

§ 153 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie

„(7)

Ustanovenia odseku 3 písm. c) a odseku 4 platia obdobne v prípade, keď podľa právnych

predpisov spory o uzavieraní zmlúv rozhoduje iný orgán než hospodárska arbitráž.“.

62.

V § 154 ods. 1 sa druhá veta nahrádza týmito vetami

„Organizácia, ktorá podáva návrh zmluvy, môže určiť inú lehotu na vyjadrenie k nemu;

ak tak robí bez dohody s organizáciou, ktorej bol návrh určený, môže kratšiu lehotu

určiť len v osobitne odôvodnených prípadoch. Organizácia je svojím návrhom viazaná

do konca lehoty určenej na vyjadrenie.“.

63.

Vypúšťa sa označenie siedmej časti včítane nadpisu, prvá hlava a druhá hlava včítane

nadpisov.

64.

§ 155a a 155b sa označujú ako § 156 a 157.

65.

Za § 157 sa vkladá štvrtá hlava, ktorá včítane nadpisu znie

„Štvrtá hlava

POVINNOSŤ UZAVRIEŤ HOSPODÁRSKU ZMLUVU

§ 158

(1)

Zmluvu o príprave dodávok sú organizácie povinné uzavrieť, ak ide o včas predložený

návrh

a)

na základe plánovacieho aktu,

b)

na splnenie úlohy ustanovenej vládou na dlhodobé zmluvné zabezpečenie,

c)

na zabezpečenie nevyhnutných náhradných dielcov k výrobkom, ktoré dodali, prípadne

doviezli. Táto povinnosť trvá určený alebo dohodnutý čas, v ostatných prípadoch desať

rokov po skončení výroby takých výrobkov, ak je obvyklé a účelné také výrobky opravovať.

Organizácia môže túto povinnosť splniť aj tak, že zaistí zmluvné zabezpečenie príslušných

dodávok prostredníctvom inej organizácie,

d)

na zaistenie obranyschopnosti alebo bezpečnosti štátu,

e)

na zabezpečenie liečebno-preventívnej starostlivosti.

(2)

Zmluvu o dodávke je povinný uzavrieť dodávateľ, ak ide o včas predložený návrh odberateľa,

a)

v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a) a c) až e),

b)

na zabezpečenie dodávok nevyhnutných na splnenia plánovaných úloh rozvoja vedy a

techniky,

c)

ak prevzatím záväzku nie je ohrozené plnenie iných jeho povinností; organizácie sú

pritom povinné prednostne uspokojovať požiadavky na dodávky slúžiace na zabezpečenie

potrieb, ktoré sa v štátnom pláne uvádzajú ako prednostné, a na zabezpečenie potrieb

dlhodobých odberateľov.

§ 159

(1)

Okrem prípadov uvedených v § 158 sú organizácie povinné uzavrieť hospodársku zmluvu,

ak

a)

povinnosť uzavrieť zmluvu o dodávke vyplýva zo zmluvy o príprave dodávok,

b)

je tak ustanovené v tomto zákone alebo vo vykonávacích predpisoch.

(2)

Pri dodávkach nevyhnutných na splnenie plánovaných úloh rozvoja vedy a techniky je

dodávateľ povinný výnimočne uzavrieť zmluvu o dodávke, aj keď sa nedodržala lehota

na predloženie návrhu zmluvy, ak potreba vznikla v priebehu riešenia úloh až po tejto

lehote a odberateľ to preukáže.

§ 160

Podnik zahraničného obchodu nie je povinný uzavrieť zmluvu o dodávke, ak sa neuvoľní

devízové krytie na úhradu nákladov v zahraničí, bez vynaloženia ktorých nemožno zmluvu

splniť.

§ 161

Vykonávacie predpisy môžu ustanoviť ďalšie prípady, keď sú organizácie povinné uzavrieť

hospodársku zmluvu, a prípady, na ktoré sa povinnosť uzavrieť hospodársku zmluvu podľa

§ 158 a 159 nevzťahuje.“.

66.

Za § 161 sa vkladá šiesta A časť, ktorá včítane nadpisu znie

„ŠIESTA A ČASŤ

PRÍPRAVNÉ ZMLUVY

§ 162

Prípravnými zmluvami sa organizácie alebo orgány hospodárskeho riadenia zaväzujú spolupracovať

tak, aby sa budúce plnenia mohli uskutočňovať čo najhospodárnejšie, v súlade s potrebami

a možnosťami, v požadovanom rozsahu i skladbe. Prípravné zmluvy sa uzavierajú buď

ako zmluvy o príprave dodávok, alebo ako zmluvy o spolupráci.

§ 163

Zmluva o príprave dodávok

(1)

Zmluvou o príprave dodávok sa organizácie zaväzujú uzavrieť na predpokladaný rozsah

a obsah dodávok výrobkov, prác, výkonov alebo poskytnutí iných plnení, ktoré sa majú

uskutočniť v určitom období, budúcu zmluvu alebo pri dodávkach výrobkov pre vývoz

vydať dodávkový príkaz; orgány hospodárskeho riadenia sa obdobne zaväzujú zabezpečiť

uzavretie budúcej zmluvy alebo vydanie dodávkového príkazu.

(2)

Zmluva o príprave dodávok môže obsahovať aj záväzky na vzájomnú spoluprácu s cieľom

riadnej a včasnej prípravy budúcich plnení.

(3)

Zmluva o príprave dodávok vzniká dohodou o celom jej obsahu.

(4)

Ak sa nedohodne alebo neurčí niečo iné, platí, že podnet na uzavretie budúcej zmluvy

je povinný dať odberateľ predložením návrhu zmluvy alebo dopytu v obvyklých lehotách,

prípadne, že je povinný vydať dodávkový príkaz v obvyklých lehotách.

(5)

Ak odberateľ nepredloží návrh zmluvy alebo dopyt, prípadne ak nevydá dodávkový príkaz

na splnenie záväzku zo zmluvy o príprave dodávok, môže sa dodávateľ domáhať iba náhrady

škody, ktorá mu bola spôsobená, pokiaľ nie je dohodnutý alebo určený aj ďalší dôsledok.

Zodpovednosti za túto škodu sa odberateľ nemôže zbaviť, s výnimkou škôd, ktoré vznikli

v súvislosti s neplnením záväzku zo zmluvy o hospodárskej spolupráci so zahraničím.

(6)

Záväzok zabezpečiť uzavretie zmluvy o dodávke alebo vydanie dodávkového príkazu je

splnený až uzavretím zmluvy, prípadne vydaním dodávkového príkazu.

(7)

Zmluvy o príprave dodávok sa uzavierajú tak, aby zabezpečovali spoluprácu na niekoľko

rokov, najmenej však na obdobie jedného roku, pokiaľ výnimočne sa nedohodne niečo

iné.

(8)

Vykonávacie predpisy môžu podrobnejšie upraviť náležitosti zmlúv o príprave dodávok

a odchylne upraviť ich vznik i dôsledky neplnenia záväzkov.

§ 164

Zmluva o spolupráci

(1)

Zmluvou o spolupráci sa organizácie alebo orgány hospodárskeho riadenia zaväzujú

spolupracovať s cieľom riadnej a včasnej prípravy podmienok a predpokladov uspokojovania

budúcich potrieb alebo za účelom dosiahnutia iného dohodnutého cieľa.

(2)

Ak sa jedna z organizácií dovolá dohody dojednanej v zmluve o spolupráci alebo pri

plnení tejto zmluvy, musí sa budúca zmluva uzavrieť v súlade s touto dohodou. To platí

aj vtedy, keď zmluvu o spolupráci uzavreli orgány hospodárskeho riadenia nadriadené

organizáciám.

(3)

Ustanovenia § 163 ods. 3 a 7 platia obdobne.

(4)

Vykonávacie predpisy môžu podrobnejšie upraviť náležitosti zmlúv o spolupráci a odchylne

upraviť ich vznik.“.

67.

Za § 164 sa vkladá označenie siedmej časti s nadpisom

„SIEDMA ČASŤ

HOSPODÁRSKE ZÁVÄZKY PRI DODÁVKE VÝROBKOV“.

Doterajšia tretia hlava a štvrtá hlava sa označujú ako prvá hlava a druhá hlava.

68.

V § 166 sa na konci pripájajú tieto slová: „a na vývoj ich potrieb.“.

69.

Za § 166 sa vkladá § 166a, ktorý znie

㤠166a

Dodávateľské výrobné organizácie sú povinné postupovať tak, aby do jedného mesiaca

po uplynutí lehoty na predloženie návrhu zmluvy (objednávky) mali uzavreté hospodárske

zmluvy na plánovaný rozsah dodávok výrobkov na príslušné štvrťročné dodávkové obdobie,

pokiaľ vykonávací predpis neustanovuje pre určitý okruh prípadov niečo iné. Dôsledky

za porušenie tejto povinnosti ustanovuje tento zákon a osobitný predpis.“.

70.

§ 171 ods. 2 a 3 znie

„(2)

Vykonávacie predpisy môžu ustanoviť alebo organizácie dohodnúť odchylnú úpravu započítavania

dodávok.

(3)

Výrobky, ktoré neboli dodané ani do konca roku, v ktorom mali byť podľa zmluvy dodané,

je dodávateľ povinný dodať v nasledujúcom roku. Ak však ide o bilancované výrobky

a príslušný orgán (organizácia) poverený hmotným bilancovaním a rozdeľovaním po prerokovaní

postupom ustanoveným právnym predpisom rozhodne, že úloha plánu predchádzajúceho roku

sa nemá plniť, záväzok zaniká dňom tohto rozhodnutia, najvčaššie však po uplynutí

jedného mesiaca omeškania.“.

71.

V § 172 sa na konci prvej vety pripájajú tieto slová

„alebo pokiaľ nejde o dodávky z nevyužitých zásob.“.

72.

V § 190 ods. 3 sa vypúšťa druhá veta.

73.

V § 192 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie

„(2)

Dodávateľ nesmie plniť odberateľovi výrobky, o ktorých sa pri kontrole vykonávanej

pred splnením preukázalo, že sú vadné, pokiaľ odberateľ zo závažných dôvodov nedá

súhlas na plnenie. To platí aj v prípadoch, keď vadnosť výrobkov sa preukázala pri

previerke akosti, ktorú podľa právnych predpisov alebo podľa dohody orgánov hospodárskeho

riadenia alebo podľa dohody organizácií vykonáva pred splnením dodávky určený kontrolný

orgán alebo odberateľ alebo iná organizácia. To isté platí, ak odberateľ aj iným spôsobom

zistí, že dodávka pripravená na plnenie je vadná. Vykonávacie predpisy ustanovujú,

kedy a za akých podmienok je dodávateľ povinný umožniť odberateľovi vykonať vstupnú

kontrolu už v závode dodávateľa a znovu overiť akosť v priebehu výrobného procesu.“.

74.

V § 192 sa doterajší odsek 2 označuje ako odsek 3 a v ňom sa za slovo „neustanovujú“

vkladajú slová „alebo organizácie nedohodnú“.

Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.

75.

V § 201

a)

v odseku 1 v prvej vete sa za slová „vykonávacie predpisy“ vkladajú slová „alebo

ak organizácie nedohodnú“,

b)

v odseku 2 v prvej vete sa za slovo „neustanovujú“ vkladajú slová „alebo organizácie

nedohodnú“.

76.

§ 201 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie

„(6)

Dohodou organizácií podľa odsekov 1 a 2 sa zodpovednosť za vady nemôže znížiť.“.

77.

§ 202 ods. 1 znie

„(1)

Odberateľ nemusí v rozsahu vadného plnenia zaplatiť faktúru, prípadne, ak požaduje

nové bezvadné plnenie, doplnenie chýbajúceho množstva výrobkov alebo zrušenie zmluvy,

môže žiadať vrátenie sumy už zaplatenej; ak sa pri štatistickej prebierke zistí, že

dodávka je nevyhovujúca, nemusí odberateľ zaplatiť faktúru alebo môže žiadať vrátenie

zaplatenej sumy za celú dodávku. Odberateľ však musí riadne a včas reklamovať a uplatniť

svoje právo zo zodpovednosti za vady, ak dodávateľ reklamáciu neuzná.“.

78.

V § 212 ods. 1 sa na konci vypúšťajú slová „až tretej“.

79.

§ 212 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie

„(3)

Dodávateľ, ktorý sa zúčastní na rokovaní o uzavretí zahraničnej zmluvy o vývoze výrobkov,

je povinný pri rokovaní sa písomne vyjadriť, či a za akých podmienok môže výrobok

dodať. Ak odberateľ podá návrh zmluvy v súlade s týmto vyjadrením do jedného mesiaca

alebo do inej lehoty určenej dodávateľom, je dodávateľ povinný uzavrieť hospodársku

zmluvu.“.

80.

§ 215 ods. 1 znie

„(1)

Vykonávacie predpisy ustanovujú alebo organizácie sa dohodnú, v ktorých prípadoch,

v akých lehotách a ako podrobne je odberateľ povinný oznamovať údaje na včasné materiálové

a výrobné zabezpečenie, prípadne, či a za akých podmienok môže dodávateľ oznámené

údaje odmietnuť.“.

81.

V § 217 sa doterajší text označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie

„(2)

Ak odberateľ v dodávkovom príkaze požaduje inú akosť alebo iné vyhotovenie výrobku,

než ustanovuje technická norma, bez toho, žeby došlo k dojednaniu dohody podľa odseku

1, a na dodávkovom príkaze túto skutočnosť vyznačí, je takto vydaný dodávkový príkaz

platný, ak ho dodávateľ nevráti odberateľovi najneskôr do 15 dní po tom, čo ho dostal.“.

82.

§ 220 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie

„(4)

Ak sa dodávka odosiela do zahraničia vo viacerých zásielkach, ktoré netvoria samostatné

čiastkové plnenia, prechádza nebezpečenstvo straty, náhodnej skazy alebo zhoršenia

odoslanej zásielky na odberateľa

a)

prechodom čs. hranice pri preprave po železnici alebo loďou alebo cestným dopravným

prostriedkom,

b)

odovzdaním verejnému dopravcovi pri preprave lietadlom alebo pošte na prepravu do

miesta určenia alebo odovzdaním odberateľovi,

ak k strate, náhodnej skaze alebo k zhoršeniu nedošlo z dôvodov, za ktoré zodpovedá

dodávateľ.“.

83.

V § 230 druhá veta znie

„Preverovať dodávané výrobky je odberateľ povinný len v prípadoch, keď je tak ustanovené

vo vykonávacích predpisoch alebo dohodnuté organizáciami.“.

84.

§ 232 ods. 3 znie

„(3)

Ak je odberateľ viazaný medzištátnymi podmienkami alebo podmienkami dojednanými so

zahraničným zákazníkom podľa požiadavky zahraničného trhu určitým spôsobom vybaviť

reklamáciu, je dodávateľ na odberateľovu žiadosť povinný reklamáciu vybaviť týmto

spôsobom.“.

85.

§ 232 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie

„(4)

Ak odberateľ vyvezeného výrobku požaduje od dodávateľa, aby mu za odplatu odstránil

vady alebo poskytol nové bezvadné plnenie po tom, čo dodávateľova zodpovednosť za

vady (záruka) už zanikla, je dodávateľ povinný odberateľovi sa zaviazať, že poskytne

požadované plnenie tak, aby sa zabezpečilo včasné a riadne vybavenie reklamácie zahraničného

zákazníka. Prípadné odberateľovo právo na náhradu škody vzniknutej vadným plnením

tým nie je dotknuté. Toto ustanovenie platí aj vo vzťahu medzi ďalšími dodávateľmi

a odberateľmi vyvezeného výrobku.“.

86.

V § 235 sa odsek 1 nahrádza novými odsekmi 1 a 2, ktoré znejú

„(1)

Dodávateľ zodpovedá za porušenie práv k vynálezom a priemyselným vzorom, k ochranným

známkam, k označeniu pôvodu výrobkov, autorských a iných obdobných práv zahraničných

osôb.

(2)

Dodávateľ nezodpovedá za porušenie práv zahraničných osôb, ktoré sa uvádzajú v odseku

1, ak postupoval podľa plánov, výkresov, receptov alebo iných podkladov, ktoré mu

odovzdal odberateľ, alebo ak podľa pokynov odberateľa opatril výrobky určitým označením.“.

87.

Za § 235 sa vkladá § 235a, ktorý znie

㤠235a

Výrobca je povinný na žiadosť organizácie, ktorá to potrebuje pre svoju hospodársku

činnosť, dať záväzné vyjadrenie o tom, či sa vývozom výrobkov do určitej krajiny neporušia

práva k vynálezom a priemyselným vzorom, k ochranným známkam, k označeniu pôvodu výrobkov,

autorské alebo iné obdobné práva zahraničných osôb. Náklady spojené s prípadným zisťovaním

nezávadnosti uhrádza organizácia, ktorá si ich vyžiadala, ak výrobca preukáže, že

uskutočnené zisťovanie nepotrebuje pre svoju hospodársku činnosť.“.

88.

§ 237 znie

㤠237

Ak sa výrobky stali v zahraničí nepredajnými za pôvodne určených podmienok preto,

že dodávateľ nedodržal dodaciu lehotu, alebo preto, že dodávka, prípadne jej časť

bola vadná, je odberateľ oprávnený plnenie vrátiť a požadovať vrátenie zaplatenej

ceny, prípadne odmietnuť dosiaľ neuskutočnenú dodávku. Ak o to odberateľ súčasne požiada,

je dodávateľ povinný skladovať vrátené, prípadne odmietnuté výrobky na svoje náklady

šesť mesiacov, alebo sa zaviazať na náhradnú dodávku. Na dodávku takto uskladnených

výrobkov je odberateľ oprávnený vydať dodávkový príkaz.“.

89.

§ 238 znie

㤠238

Pri dodávkach z dovozu je odberateľ povinný uzavrieť zmluvu aj

a)

na základe plánovacieho aktu,

b)

na základe zmluvy o príprave dodávok; ustanovenie § 163 ods. 5 v tomto prípade nemožno

použiť,

c)

ak ide o dovoz, ktorý bol dohodnutý s jeho súhlasom alebo so súhlasom jeho nadriadeného

orgánu.“.

90.

§ 239 znie

㤠239

(1)

Ak sa zásobovanie výrobkov z dovozu zabezpečuje prostredníctvom dovozného gestora,

môže dodávateľ uzavrieť zmluvy iba s dovozným gestorom a s organizáciou, ktorá predáva

dovezené výrobky za devízové prostriedky. Ak dostane návrh zmluvy od inej organizácie,

je povinný návrh vrátiť a súčasne označiť dovozného gestora.

(2)

Dovozný gestor je povinný uzavrieť zmluvu alebo pristúpiť na zmenu alebo zrušenie

záväzku za rovnakých podmienok ako podnik zahraničného obchodu.

(3)

Dovozný gestor je oprávnený pri uzavieraní zmlúv so svojimi ďalšími odberateľmi požadovať

takú úpravu dodacích lehôt, preverovania plnenia, reklamácií a reklamačných lehôt,

aká zodpovedá jeho povinnostiam voči dodávateľovi.

(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 platia obdobne, ak odberateľom výrobkov dovážaných na

základe medzištátnej dohody alebo zmluvy o hospodárskej spolupráci so zahraničím je

organizácia na to určená, ktorá ich dodáva v nezmenenom stave ďalším odberateľom.“.

91.

Za § 241 sa vkladajú § 241a a 241b, ktoré znejú

㤠241a

Dodávateľ je povinný pristúpiť na zmenu alebo zrušenie záväzku zo zmluvy o príprave

dodávok aj v prípadoch, keď odberateľ preukáže, že nepotrebuje dovoz podľa pôvodného

záväzku alebo že by dovoz bol v rozpore s devízovými záujmami štátu. To však neplatí,

ak sa už uzavrela zmluva so zahraničnou osobou alebo ak ide o záväzok, ktorý sa dohodol

v zmluve o príprave dodávok na splnenie záväzku zo zmluvy o hospodárskej spolupráci

so zahraničím.

§ 241b

Organizácie a orgány hospodárskeho riadenia sú povinné zabezpečiť, aby sa nedovážali

stroje a zariadenia, ktorých potrebné využitie sa vopred nezabezpečilo a aby sa stroje

a zariadenia nedovážali s nežiadúcim časovým predstihom pred časom určeným na ich

využitie.“.

92.

§ 246 včítane nadpisu znie

㤠246

Splnenie dodávky

(1)

Dodávka ja splnená

a)

pri preprave po železnici - príchodom vagóna do československej pohraničnej colnej

stanice; pokiaľ sa tu dodávka prekladá, môžu sa organizácie na jej splnení dohodnúť

odchylne;

b)

pri preprave cestným dopravným prostriedkom - príchodom na československú pohraničnú

colnicu;

c)

pri preprave loďou - príchodom do československého colného prístavu;

d)

pri preprave lietadlom - príchodom na tuzemské colné letisko;

e)

pri preprave poštou - príchodom na vyclievaciu poštu;

f)

pri preprave potrubím alebo vedením - súčasne s plnením zahraničného dodávateľa podniku

zahraničného obchodu;

g)

v ostatných prípadoch - odovzdaním dohovorených výrobkov verejnému dopravcovi v tuzemsku

na prepravu do miesta určenia, prípadne odovzdaním odberateľovi.

(2)

Ak podľa zahraničnej zmluvy nastane splnenie dodávateľovi neskôr, než ustanovuje

odsek 1, splnenie odberateľovi nastane zhodne so splnením zahraničnej zmluvy.

(3)

Ak sa dovážaný výrobok odosiela zo zahraničia inej organizácii než tej, ktorá je

odberateľom podniku zahraničného obchodu, platia ustanovenia odsekov 1 a 2 aj vo vzťahu

medzi touto organizáciou a jej dodávateľom.

(4)

Vykonávacie predpisy môžu ustanoviť odchylnú úpravu.“.

93.

Za § 248 sa vkladá § 248a, ktorý znie

㤠248a

(1)

Ak sa dodávka zo zahraničia odosiela vo viacerých zásielkach, ktoré netvoria samostatné

čiastkové plnenia, prechádza nebezpečenstvo straty, náhodnej skazy alebo zhoršenia

na odberateľa príchodom zásielky

a)

do československej pohraničnej colnej stanice, ak sa zásielka prepravuje po železnici,

b)

na československú pohraničnú colnicu, ak sa zásielka prepravuje cestným dopravným

prostriedkom,

c)

do československého colného prístavu, ak sa zásielka prepravuje loďou,

d)

na tuzemské colné letisko, ak sa zásielka prepravuje lietadlom.

(2)

Ustanovenie odseku 1 neplatí, pokiaľ k strate, náhodnej skaze alebo zhoršeniu došlo

z dôvodov, za ktoré zodpovedá dodávateľ, alebo pokiaľ nebezpečenstvo s tým spojené

podľa zahraničnej zmluvy znáša zahraničný dodávateľ.“.

94.

V § 250 sa vypúšťajú odseky 3, 4.

95.

Za § 251 sa vkladá § 251a, ktorý znie

㤠251a

(1)

Ak dodávateľ odberateľovi písomne oznámi, že bude reklamovať u svojho zahraničného

dodávateľa, predlžuje sa lehota podľa § 130 ods. 2 písm. a) o čas počítaný odo dňa,

keď odberateľ dostal toto oznámenie, do dňa, keď dostane oznámenie dodávateľa o výsledku

reklamácie u zahraničného dodávateľa, prípadne o výsledku zahraničného reklamačného

sporu.

(2)

Ak sa dodávateľ so súhlasom odberateľa dohodne so svojím zahraničným dodávateľom

na spôsobe a rozsahu vybavenia reklamácie, platí dohodnutý spôsob a rozsah aj vo vzťahu

medzi dodávateľom a odberateľom.

(3)

Organizácie sa môžu dohodnúť, že dodávateľ vybaví odberateľovu reklamáciu v súlade

s rozhodnutím príslušného súdu alebo rozhodcovského orgánu v spore medzi dodávateľom

a jeho zahraničným dodávateľom. V tom prípade je dodávateľ povinný umožniť odberateľovi,

aby mohol byť pri pojednávaní súdu alebo rozhodcovskému orgánu prítomný.“.

96.

§ 252 znie

㤠252

(1)

Odberateľ je povinný aj po uplynutí reklamačnej lehoty oznámiť dodávateľovi všetky

zistené vady. Pokiaľ to podmienky v zahraničí umožňujú, je dodávateľ povinný na základe

tohto oznámenia bez zbytočného dokladu reklamovať u zahraničného dodávateľa a po odpočítaní

svojich nákladov poskytnúť odberateľovi plnenie, ktoré dostane od zahraničného dodávateľa;

to isté platí, ak odberateľ síce včas reklamoval, ale jeho právo zo zodpovednosti

za vady zaniklo.

(2)

Ak dodávateľ nesplní svoju povinnosť podľa odseku 1, hoci v čase, keď tak mal urobiť,

mu zahraničný dodávateľ ešte zodpovedal za zistené vady, je povinný odberateľovi poskytnúť

peňažnú náhradu za plnenie, na ktoré by mal odberateľ voči nemu nárok, keby včas vady

reklamoval, prípadne včas uplatnil svoje právo zo zodpovednosti za vady.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia obdobne vo vzťahu medzi dodávateľom (podnikom zahraničného

obchodu) a ďalšou organizáciou, ktorej bol dovezený výrobok dodaný bez zmien alebo

úprav, ak táto ďalšia organizácia oznámila vady dodávateľovi prostredníctvom jeho

odberateľa.“.

97.

§ 253 včítane nadpisu, § 254 a 255 sa vypúšťajú.

98.

§ 256 znie

㤠256

Dodávateľ je povinný upozorniť odberateľa na práva k vynálezom a priemyselným vzorom,

k ochranným známkam, k označeniu pôvodu výrobkov a na autorské a iné obdobné práva

zahraničných osôb, obmedzujúce používanie dovážaných výrobkov alebo dovážanej dokumentácie.“.

99.

§ 257 znie

㤠257

(1)

Dodávateľ je povinný uhradiť odberateľovi aj škodu, ktorú spôsobil zahraničný dodávateľ.

Dodávateľ je však oprávnený požadovať od organizácie, ktorej škodu uhradil, aby mu

vrátila zaplatenú sumu, prípadne jej časť, ktorú nedostal od zahraničného dodávateľa

napriek tomu, že vynaložil všetko úsilie, ktoré možno od neho požadovať.

(2)

Ak dodávateľ dostane od poisťovne, dopravcu alebo inej osoby plnenie na náhradu škody,

ktorú utrpel odberateľ, je povinný mu toto plnenie po odpočítaní vynaložených nákladov

vydať. Túto povinnosť dodávateľ nemá, ak odberateľovi patrí právo na náhradu škody

z iného právneho dôvodu alebo ak jeho právo na náhradu škody už bolo uspokojené z

iného právneho dôvodu.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia obdobne, ak škodu, ktorú spôsobil zahraničný dodávateľ,

utrpela iná organizácia než odberateľ.“.

100.

V § 258 sa doterajší text označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie

„(2)

Ustanovenia § 206 a 208 nemožno použiť pri dovážaných výrobkoch vo vzťahoch medzi

ďalšími dodávateľmi a odberateľmi, ak sa dodávajú

a)

ako traťové dodávky alebo

b)

v nezmenenom stave a ich preverovaním by došlo k poškodeniu pôvodného obalu, k zhoršeniu

akosti alebo inému znehodnoteniu alebo strate určených vlastností.“.

101.

Doterajšia piata hlava siedmej časti sa označuje ako tretia hlava s nadpisom, ktorý

znie

„Tretia hlava

OSOBITNÉ USTANOVENIA O NÁKUPE POĽNOHOSPODÁRSKYCH A LESNÝCH VÝROBKOV A O DODÁVKACH

POĽNOHOSPODÁRSKYCH POTRIEB“.

102.

Za § 260 sa vkladá § 260a, ktorý znie

㤠260a

Vybrané lesné výrobky a drevo z vybraných stromov rastúcich mimo lesa môžu organizácie

dodávať iba organizáciám oprávneným ich nakupovať; tieto výrobky, ako aj organizácie

oprávnené ich nakupovať určí vykonávací predpis.“.

103.

§ 261 znie

㤠261

Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené niečo iné, platia pre dodávky poľnohospodárskych

a lesných výrobkov a pre dodávky poľnohospodárskych potrieb ustanovenia prvej hlavy.“.

104.

Nadpis ôsmej časti znie

„ÔSMA ČASŤ

HOSPODÁRSKE ZÁVÄZKY V INVESTIČNEJ VÝSTAVBE A PRI DOVOZE A VÝVOZE INVESTIČNÝCH CELKOV,

PRÁC A VÝKONOV“.

105.

§ 269 znie

„(1)

Na prípravu investičnej výstavby sa uzatvárajú hospodárske zmluvy

a)

o spolupráci na riešenie novej technológie,

b)

o dodávke prieskumných alebo projektových prác,

c)

o dodávke geologických, geodetických alebo kartografických prác,

d)

o príprave dodávok,

e)

o spolupráci na projektovej a organizačnej príprave stavby.

(2)

Na vykonanie investičnej výstavby sa uzavierajú hospodárske zmluvy

a)

o dodávke stavebných prác alebo dodávke stavebnej časti,

b)

o dodávke súboru strojov a zariadení,

c)

o dodávke zmontovaných strojov, zariadení alebo konštrukcií,

d)

o dodávke montáže,

e)

o dodávke stavby,

f)

o rekonštrukcii alebo modernizácii.

(3)

Dodávky výrobkov, aj keď sú určené pre investičnú výstavbu, sa zabezpečujú zmluvami

podľa siedmej časti; generálne opravy strojov, zariadení a odborná pomoc, prípadne

iné práce alebo výkony, sa zabezpečujú zmluvami podľa desiatej časti. Vykonávacie

predpisy môžu ustanoviť, že staveniskové zariadenie, prípadne aj ďalšie plnenia potrebné

pre investičnú výstavbu sa zabezpečujú osobitnou zmluvou.“.

106.

§ 270 sa vypúšťa.

107.

V § 271 ods. 2 sa vypúšťajú slová „najmä pre dokončenie prác na investičnej úlohe“

a slová „v investičnej úlohe mohla navrhovať a v projektovej dokumentácii použiť“

sa nahrádzajú slovami „v dokumentácii stavby mohla navrhovať a použiť“.

108.

V § 275 ods. 1 sa na konci pripája táto veta

„Vykonávacie predpisy môžu ustanoviť lehoty, po uplynutí ktorých už nemožno reklamovať

vady prieskumných alebo projektových prác.“.

109.

V § 277 ods. 3 sa slová „Ak dodávateľ neodstráni vady v dohodnutej lehote“ nahrádzajú

slovami „Dodávateľ, ktorý je v omeškaní s odstránením vád“.

110.

§ 278 včítane nadpisu sa vypúšťa.

111.

V § 280 ods. 1 sa slovo „investičnej“ nahrádza slovom „projektovej“ a slová v zátvorkách

sa nahrádzajú slovami „(s dodávateľom stavebnej časti, s dodávateľmi súboru strojov

a zariadení, s dodávateľom stavby, prípadne aj s dodávateľom rekonštrukcie alebo modernizácie).“.

112.

V § 282 ods. 1 sa v tretej vete za slovo „ustanoviť“ vkladajú slová „alebo organizácie

dohodnúť“.

113.

V § 285 sa vypúšťa odsek 2 a označenie odseku 1.

114.

V § 293 sa doterajšie znenie označuje ako odsek 1. § 293 sa dopĺňa odsekom 2, ktorý

znie

„(2)

Splnením dodávky prechádza správa (vlastníctvo) predmetu dodávky na odberateľa, pokiaľ

vo vykonávacích predpisoch nie je ustanovené niečo iné.“.

115.

Za § 294 sa vkladá § 294a, ktorý znie

㤠294a

Ak dodávateľ investora požaduje od svojho poddodávateľa, aby za odplatu odstránil

vady dodávky alebo poskytol nové bezvadné plnenie po tom, čo zodpovednosť poddodávateľa

za vady už zanikla, je poddodávateľ povinný zaviazať sa poskytnúť požadované plnenie

tak, aby sa zabezpečilo včasné vybavenie oprávnenej reklamácie investora. Prípadné

právo dodávateľa investora na náhradu škody, ktoré vzniklo vadným plnením jeho poddodávateľa,

tým nie je dotknuté. To isté platí aj vo vzťahu medzi ďalšími dodávateľmi a odberateľmi.“.

116.

V § 295

a)

v odseku 2 sa slová "Ak dodávateľ neodstrání vady alebo drobné nedorobky v odhodnutých

lehotách" nahrádzajú slovami "Dodávateľ, ktoý je v omeškaní s odstránením vád alebo

drobných nedorobkov",

b)

v odseku 6 sa slová „dodávateľovi neodovzdá v dohodnutých lehotách projektovú dokumentáciu“

nahrádzajú slovami „je v omeškaní s odovzdaním projektovej dokumentácie,“.

117.

V § 299 ods. 2 v prvej i druhej vete sa slovo „investorovi“ nahrádza slovom „odberateľovi“.

118.

§ 305 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie

„(4)

Vykonávací predpis môže ustanoviť, že skúšobná prevádzka je súčasťou dodávky; pre

taký prípad môže práva a povinnosti organizácií a postup pri skúšobnej prevádzke upraviť

odchylne.“.

119.

V § 306 sa na konci pripája táto veta

„Prípadné rozpory o rozsah a náplň garančných skúšok, ako aj rozpory o kritériá na

posúdenie ich úspešnosti riešia nadriadené orgány.“.

120.

V § 311 sa za odsek 2 vkladá odsek 3, ktorý znie

„(3)

Ak montáž dodávaných strojov, zariadení alebo konštrukcií patrí do predmetu činnosti

dodávateľa, nemôže dodávateľ v rozpore s požiadavkou odberateľa presadzovať uzavretie

samostatnej zmluvy o dodávke montáže.“.

Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.

121.

Za § 318 sa vkladajú § 318a a 318b, ktoré včítane nadpisov znejú

„Zmluva o dodávke stavby

§ 318a

(1)

Zmluvou o dodávke stavby sa dodávateľ zaväzuje dodať odberateľovi celú stavbu včítane

úplnej projektovej dokumentácie alebo aspoň stavebnú a technologickú časť včítane

len príslušnej časti projektovej dokumentácie.

(2)

Ak súčasťou dodávky je úplná projektová dokumentácia, dohodnú sa organizácie pri

uzavieraní zmluvy aj na lehote na odovzdanie tej časti projektovej dokumentácie, ktorá

podľa osobitných predpisov podlieha schváleniu. Najneskôr do 3 mesiacov po schválení

projektovej dokumentácie sú organizácie povinné v súlade s ňou zmluvu upraviť, prípadne

doplniť.

(3)

Ak súčasťou dodávky je len príslušná časť projektovej dokumentácie, uzaviera sa zmluva

na základe tej časti projektovej dokumentácie, ktorá podľa osobitných predpisov podlieha

schváleniu.

(4)

Komplexné vyskúšanie je súčasťou dodávky s výnimkou prípadov, keď sa komplexné vyskúšanie

vzhľadom na povahu dodávky nerobí. Ak komplexným vyskúšaním nemožno spoľahlivo overiť,

či zariadenie bude schopné vyrábať v určenej kvalite a množstve, prípadne inak riadne

plniť svoju funkciu, môže vykonávací predpis ustanoviť, že súčasťou dodávky je aj

skúšobná prevádzka. Pokiaľ vykonávací predpis neustanovuje niečo iné, platia ustanovenia

§ 303 až 307 a 309 aj pre zmluvu o dodávke stavby.

(5)

Vady, ktoré sú zrejmé už pri odovzdávaní a preberaní, musí odberateľ reklamovať v

zápisnici o prevzatí, inak právo zo zodpovednosti za tieto vady zaniká.

(6)

Záručná doba je - pokiaľ nie je podľa § 135 a § 300 ods. 2 ustanovené inak - jeden

a pol roku od splnenia dodávky.

(7)

Vykonávací predpis môže podrobnejšie upraviť uzavieranie a obsah zmluvy o dodávke

stavby a spôsob plnenia dodávky; môže tiež so zreteľom na rozsah predmetu plnenia

odchylne upraviť zodpovednosť dodávateľa stavby.

Zmluva o rekonštrukcii alebo modernizácii

§ 318b

(1)

Zmluvou o rekonštrukcii alebo modernizácii sa dodávateľ zaväzuje vykonať na stavbe

súbor prác v rozsahu potrebnom na dosiahnutie vyššej účinnosti alebo zlepšenia použiteľnosti

technologického zariadenia alebo stavebného objektu oproti pôvodnému stavu. Súbor

prác zahŕňa spravidla úpravy, výmeny a iné podobné práce včítane opráv a dodávok nových

strojov, zariadení a iných výrobkov a prípadne aj príslušnej projektovej dokumentácie

alebo jej časti.

(2)

Odberateľ je povinný pripraviť technologické zariadenie alebo stavebný objekt na

príslušné práce a zabezpečiť počas vykonávania týchto prác potrebné výluky alebo obmedzenia

prevádzky alebo užívania.

(3)

Odberateľ je povinný umožniť dodávateľovi využitie svojich prevádzkových priestorov,

mechanizmov, pomôcok a prívodu energií, pokiaľ tým nebude neprimerane obmedzená prevádzka

alebo užívanie ostatných zariadení alebo stavebných objektov, a tam, kde je to hospodársky

účelné, je povinný dojednať ďalšie potrebné spolupôsobenia.

(4)

Ak sa v priebehu prác zistia nové skutočnosti, o ktorých dodávateľ pri uzavieraní

zmluvy nevedel a vedieť nemusel, ktoré podstatne sťažia alebo znemožnia dosiahnutie

určeného alebo dojednaného cieľa, je odberateľ povinný súhlasiť s návrhom dodávateľa

na zodpovedajúcu zmenu zmluvného záväzku. Ak sa zistí, že plnenie bolo od začiatku

nemožné, alebo sa nemožným stalo dodatočne, sú organizácie povinné dohodnúť sa na

potrebných dokončovacích prácach. Dodávateľ nestráca právo na zaplatenie vykonaných

prác.

(5)

Pripravenosť na odovzdanie a prevzatie osvedčuje dodávateľ spôsobom zodpovedajúcim

povahe dodávky. Pri rekonštrukciách a modernizáciách technologického zariadenia osvedčuje

dodávateľ kvalitu dodávky a spôsobilosť uvedenia zariadenia do prevádzky dohodnutými,

prípadne určenými skúškami. Rozsah a spôsob týchto skúšok sa určí s prihliadnutím

na povahu dodávky primerane podľa § 303, 312 alebo § 317.

(6)

Ak to povaha dodávky vyžaduje, dojednajú organizácie aj podmienky skúšobnej prevádzky,

prípadne aj garančných skúšok primerane podľa ustanovení § 305 a 306.

(7)

Záručná doba je - pokiaľ nie je podľa § 135 a § 300 ods. 2 ustanovená inak - jeden

rok od skončenia skúšobnej prevádzky, a ak skúšobná prevádzka nie je dojednaná, jeden

a pol roku od splnenia dodávky.

(8)

Pre dodávky rekonštrukcie alebo modernizácie platia obdobne aj ustanovenia § 302,

304, 307, § 308 ods. 1 a 3, § 309 a 310, pokiaľ ide o technologické zariadenie, a

§ 300 ods. 1, 3 a 4, pokiaľ ide o stavebné objekty. Dodávky rekonštrukcie alebo modernizácie

sa považujú za vyššie dodávky, ak rozsah a povaha plnenia zodpovedá dodávke súboru

strojov a zariadení alebo dodávke stavebnej časti.“.

122.

V § 319 sa na konci pripája táto veta

„Ak organizácia určená ako vyšší dodávateľ o to požiada, musí opatrenie nadriadených

orgánov určiť aj rozhodujúce poddodávateľské organizácie a spôsob ich dodávok.“.

123.

V druhej hlave ôsmej časti sa mení nadpis, vkladá sa označenie prvého oddielu s nadpisom

a § 320b až 320h, ktoré znejú

„Druhá hlava

DOVOZ A VÝVOZ INVESTIČNÝCH CELKOV, PRÁC A VÝKONOV

Prvý oddiel

Dovoz investičných celkov a niektorých strojov a zariadení

§ 320b

(1)

Zmluvou o dovoze investičného celku sa organizácia, ktorá zabezpečuje dovoz (dovozca),

zaväzuje obstarať pre organizáciu, ktorá dovoz objednáva (objednávateľ), za podmienok

v nej dohodnutých investičný celok. Objednávateľ sa touto zmluvou zaväzuje dohodnutým

spôsobom spolupôsobiť, investičný celok prevziať a zaplatiť. Zmluva vznikne, ak dôjde

k dohode o celom jej obsahu.

(2)

Podkladom pre vypracovanie návrhu zmluvy je dopyt obsahujúci požiadavky objednávateľa

a lehotu, v ktorej sa má návrh zmluvy predložiť.

(3)

Dovozca je povinný podať návrh zmluvy v lehote uvedenej v dopyte. Ak tak nemôže urobiť,

musí najneskôr do 15 dní po tom, čo dostal dopyt, oznámiť objednávateľovi riadne odôvodnené

stanovisko.

§ 320c

Investičným celkom z dovozu sa rozumie plnenie, prípadne súbor plnení zahraničnej

osoby, ktorých predmetom je aspoň

a)

výstavba jedného stavebného objektu, prípadne bez stavebných hmôt, dielcov, strojov

alebo zariadení a oceľovej stavebnej konštrukcie a prípadne včítane príslušnej časti

projektovej dokumentácie alebo

b)

súbor strojov a zariadení zabezpečujúci úplný alebo aspoň čiastkový samostatný technologický

proces, včítane montáže alebo technickej pomoci pri montáži a skúšok zodpovedajúcich

cieľom komplexného vyskúšania (§ 303 ods. 1), prípadne včítane príslušnej časti projektovej

dokumentácie a účasti na skúšobnej prevádzke a na garančných skúškach.

§ 320d

(1)

Dovozca je povinný vyžiadať si od objednávateľa spoluprácu, ktorú potrebuje na prípravu

na uzavretie zmluvy so zahraničnou osobou. Objednávateľ je povinný dovozcovi spoluprácu

poskytnúť.

(2)

Dovozca je povinný objednávateľovi predložiť na odsúhlasenie návrh písomnej dohody

a)

o znení tých ustanovení návrhu zmluvy so zahraničnou osobou, ktoré ustanovuje vykonávací

predpis alebo dohoda organizácií, a keby tak nebolo ustanovené, o znení tých ustanovení,

ktoré sa zahrnú do zmluvy o dovoze investičného celku,

b)

o čase plnenia a o lehotách na spolupôsobenie objednávateľa, ktoré sa dojednajú v

zmluve o dovoze investičného celku.

(3)

Nadriadené orgány sú povinné riešiť prípadné rozpory, ktoré vzniknú pri príprave

zmluvy o dovoze investičného celku v súvislosti s prerokúvaním zmluvy so zahraničnou

osobou.

(4)

Organizácie sú povinné uzavrieť zmluvu o dovoze investičného celku tak, aby bola

v súlade so zmluvou so zahraničnou osobou. Objednávateľ však nie je povinný uzavrieť

zmluvu o dovoze investičného celku, ak nedošlo k dojednaniu dohody podľa odseku 2

alebo ak dovozca neuzavrel zmluvu so zahraničnou osobou v znení, o ktorom sa s ním

vopred dohodol (odsek 2), prípadne v znení, s ktorým súhlasili nadriadené orgány (odsek

3).

(5)

Pre vzťahy medzi objednávateľom a ďalšími zúčastnenými organizáciami platia obdobne

ustanovenia odsekov 1 až 3 a primerane ustanovenia odseku 4.

§ 320e

Ak sú predmetom samostatného plnenia práce, splnenie nastane zhodne so splnením zmluvy

so zahraničnou osobou.

§ 320f

Dovozca zodpovedá objednávateľovi za vady investičného celku rovnakým spôsobom a v

rovnakom rozsahu, ako zodpovedá zahraničná osoba dovozcovi; údaje o tom uvedú organizácie

v zmluve. Ak však zmluva so zahraničnou osobou neumožňuje dovozcovi reklamovať neskôr

ako v posledný deň záručnej lehoty a organizácie sa nedohodnú inak, objednávateľ musí

reklamovať najneskôr 7 pracovných dní pred koncom lehoty, v ktorej môže dovozca reklamovať

voči zahraničnej osobe, inak jeho právo zo zodpovednosti za vady zaniká.

§ 320g

Pokiaľ vykonávací predpis neustanovuje niečo iné, vzťahujú sa na porušenie povinností

zo zmluvy o dovoze investičného celku majetkové sankcie, ktoré zodpovedajú majetkovým

sankciám určeným za porušenie zmluvy so zahraničnou osobou; organizácie uvedú tieto

majetkové sankcie v zmluve o dovoze investičného celku. Tieto majetkové sankcie organizácie

nemusia účtovať a vymáhať.

§ 320h

(1)

Pre dovoz investičných celkov platia obdobne ustanovenia § 169, 193 až 195, 197,

§ 211 ods. 2, § 238, 241b, 246, 247, 248a, 251a, 252, 256, 257 a § 293 ods. 2.

(2)

Vykonávací predpis môže ustanoviť, že ustanovenia o dovoze investičného celku sa

použijú aj pri dovoze jednotlivých technicky náročných alebo nákladných strojov a

zariadení a úpravu tohto oddielu vztiahnuť aj na súvisiace záväzkové vzťahy, ktorých

účastníkom nie je dovozca; môže sa tiež odchýliť od ustanovení § 320c a 320f.“.

124.

Nad § 321 sa označenie „Druhá hlava“ nahrádza označením „Druhý oddiel“.

125.

V § 321 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo jedného objektu.“.

126.

V § 322 sa na konci slová „sa zúčastnené ministerstvá nedohodnú inak“ nahrádzajú

slovami „vykonávací predpis alebo dohoda zúčastnených ministerstiev neustanoví inak.“.

127.

V § 323

a)

v odseku 1 sa slovo „vypracovať“ nahrádza slovom „predložiť“,

b)

odsek 6 znie

„(6)

Hlavný dodávateľ je povinný poskytnúť vývoznému odberateľovi na jeho žiadosť odbornú

pomoc pri príprave a dojednávaní zmluvy so zahraničným zákazníkom. Ak to vývozný odberateľ

požaduje, hlavný dodávateľ je povinný vyjadriť svoje stanovisko písomne a súhlasiť,

aby sa do zmluvy o dodávke vývozného investičného celku zahrnuli záväzky a úpravy

v súlade s týmto stanoviskom.“.

128.

V § 331 sa vypúšťa odsek 3.

129.

Za § 331 sa vkladá § 331a, ktorý znie

㤠331a

Pre dodávky vývozných investičných celkov platia obdobne ustanovenia § 178 ods. 1,

§ 189 ods. 3, § 192 ods. 1 a 2, § 211 ods. 2, § 220 ods. 3 a 4, § 225, 226, § 228

ods. 2, § 230, 231, § 232 ods. 3 a 4, § 233, 235, 235a a § 293 ods. 2 a primerane

ustanovenia § 174 ods. 4, § 175 ods. 1 a 3, § 183 ods. 1, § 221 a 224.“.

130.

V § 332 ods. 1 písm. a) sa text končí bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová

„vykonávací predpis však môže ustanoviť inú lehotu na reklamáciu vád,“.

131.

§ 332 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie

„(3)

Pre dodávky jednotlivých výrobkov určených pre vývozný investičný celok, ak ich odberateľom

je hlavný dodávateľ alebo niektorá z organizácií uvedených v odseku 1 písm. a), platia

obdobne ustanovenia § 211 ods. 2, § 232 ods. 3 a 4, § 235 a 235a a primerane ustanovenia

§ 217 ods. 1, § 220 ods. 3 a 4, § 221, 224 až 231.“.

132.

Za § 332 sa vkladá tretí oddiel, ktorý včítane nadpisu znie

„Tretí oddiel

Dovoz a vývoz prác a výkonov

§ 332a

Dovoz prác a výkonov

(1)

Zmluvou o dovoze prác a výkonov sa dovozca zaväzuje obstarať pre objednávateľa za

podmienok v nej dohodnutých uskutočnenie prác a výkonov zahraničnou osobou. Objednávateľ

sa zaväzuje dohodnutým spôsobom spolupôsobiť, práce a výkony prevziať a zaplatiť.

Zmluva vznikne, ak dôjde k dohode o celom jej obsahu.

(2)

Súčasťou plnenia prác a výkonov môžu byť hmoty, dielce a iné výrobky, ak je to účelné.

(3)

Splnenie nastane zhodne so splnením podľa zmluvy so zahraničnou osobou.

(4)

Dovozca zodpovedá objednávateľovi za vady prác a výkonov rovnakým spôsobom a v rovnakom

rozsahu, v akom zodpovedá zahraničná osoba dovozcovi; údaje o tom uvedú organizácie

v zmluve. Objednávateľ musí reklamovať najneskôr v lehote, v ktorej je oprávnený reklamovať

dovozca, skrátenej o 7 pracovných dní, inak jeho právo zo zodpovednosti za vady zaniká.

(5)

Pre dovoz prác a výkonov platia obdobne ustanovenia § 211 ods. 2, § 238, 241b, 247,

251a, 257, § 320d ods. 1, 2 a 4 a § 320g.

§ 332b

Vývoz prác a výkonov

(1)

Zmluvou o vývoze prác a výkonov sa organizácia vývozcovi zaväzuje uskutočniť v čase

a za podmienok v nej dohodnutých práce a výkony pre jeho zahraničného zákazníka. Vývozca

sa zaväzuje zabezpečiť pre organizáciu, ktorá práce a výkony uskutočňuje, dojednanú

súčinnosť a za uskutočnené práce a výkony zaplatiť. Zmluva vznikne, ak dôjde k dohode

o celom jej obsahu.

(2)

Záväzok uskutočniť práce a výkony je splnený ich riadnym vykonaním.

(3)

Organizácia, ktorá práce a výkony uskutočňuje, vývozcovi zodpovedá za vady prác a

výkonov rovnakým spôsobom a v rovnakom rozsahu, v akom zodpovedá vývozca zahraničnému

zákazníkovi. Vývozca musí reklamovať najneskôr do 15 dní odo dňa, keď dostal včasnú

správu zahraničného zákazníka o vadách prác a výkonov; inak jeho právo zo zodpovednosti

za vady zaniká.

(4)

Ak o to vývozca požiada, je organizácia, ktorá práce a výkony uskutočňuje, povinná

poskytnúť mu odbornú pomoc pri príprave a dojednávaní zmluvy so zahraničným zákazníkom;

písomným stanoviskom, ktoré pri tom zaujme, je voči vývozcovi viazaná.

(5)

Pre vývoz prác a výkonov platia obdobne ustanovenia § 211 ods. 2, § 231, § 232 ods.

3 a 4, § 233, 320g a § 330 ods. 2.“.

133.

Za § 332b sa vkladá ôsma A časť, ktorá včítane nadpisu znie

Čl. II

(1)

Lehoty na uplatnenie práva na náhradu škody vzniknutej vadným plnením, ktoré začali

plynúť pred 1. januárom 1983, sa posudzujú podľa doterajšieho ustanovenia § 131 ods.

3 druhej vety.

(2)

Ustanovenie § 131 ods. 5 druhej vety sa nepoužije pri zmluvách, na ktoré bolo poskytnuté

prvé samostatné (čiastkové) plnenie pred 1. januárom 1983.

(3)

Ustanovenie § 142 ods. 4 sa nepoužije, ak došlo k zániku práva na penále pred 1.

januárom 1983.

(4)

Ak zákon pripúšťa odchylnú úpravu, zostáva odchylná úprava uvedená vo vykonávacích

predpisoch platných k 1. januáru 1983 nedotknutá; úprava vzniku zmlúv o príprave dodávok,

ktorú ustanovujú vykonávacie predpisy, sa však zrušuje.

Čl. III

Zrušujú sa

1.

čl. III zákona č. 138/1970 Zb., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ustanovenia Hospodárskeho

zákonníka,

2.

vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 34/1975 Zb.

o hospodárskych záväzkoch pri vývoze, dovoze a pri zabezpečovaní hospodárskej kooperácie

so zahraničím,

3.

vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 35/1975 Zb.

o hospodárskych záväzkoch vo výskume a vývoji,

4.

vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky, Federálneho

ministerstva pre technický a investičný rozvoj a Federálneho ministerstva zahraničného

obchodu č. 98/1976 Zb. o dovoze investičných celkov a stavebných prác.

Čl. IV

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov vyhlásilo

úplné znenie Hospodárskeho zákonníka, ako vyplýva z neskorších predpisov.

Čl. V

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1983.