VYHLÁŠKA 163/1980 Z. z. o financovaní neinvestičných výdavkov na rozvoj vedy a techniky

§ 1

Predmet a rozsah úpravy

Táto vyhláška upravuje

a)

neinvestičné výdavky štátnych rozpočtov a fondov technického rozvoja na rozvoj vedy

a techniky, financovanie týchto výdavkov v štátnych organizáciách, tvorbu fondov technického

rozvoja a príjmy štátnych rozpočtov a fondov technického rozvoja za výsledky riešenia

úloh rozvoja vedy a techniky (prvá časť),

b)

neinvestičné výdavky na obdobné činnosti, t. j. na štandardizáciu, typizáciu vo výstavbe,

experimentálne overovanie vo výstavbe a vynálezcovstvo a zlepšovateľstvo, a ich zdroje

a spôsob financovania v štátnych organizáciách (druhá časť).

(2)

Podnikom sa na účely tejto vyhlášky rozumie štátna hospodárska organizácia v rámci

výrobnej hospodárskej jednotky,

1

)

koncernový podnik alebo koncernová účelová organizácia a štátna hospodárska organizácia

priamo podriadená ústrednému orgánu alebo národnému výboru.

§ 2

(1)

Neinvestičné výdavky štátnych rozpočtov a fondov technického rozvoja na rozvoj vedy

a techniky sú

a)

výdavky štátnych rozpočtov na činnosť rozpočtových organizácií výskumnej a vývojovej

základne,

2

)

b)

príspevky štátnych rozpočtov na prevádzku príspevkových organizácií výskumnej a vývojovej

základne,

2

)

c)

výdavky na výskumné a vývojové práce, ktoré sú predmetom úloh plánov rozvoja vedy

a techniky (druhá hlava),

d)

dotácie z rezortných fondov technického rozvoja a fondov technického rozvoja výrobných

hospodárskych jednotiek

1

)

(ďalej len „odborový fond technického rozvoja“) na niektoré práce podnikom (tretia

hlava),

e)

príspevky z rezortných a odborových fondov technického rozvoja na združovanie prostriedkov

na rozvoj vedy a techniky (tretia hlava),

f)

dotácie z fondov technického rozvoja vyšších stupňov riadenia do fondov technického

rozvoja nižších stupňov riadenia (štvrtá hlava),

g)

ostatné výdavky na rozvoj vedy a techniky (tretia hlava).

(2)

Neinvestičnými výdavkami na rozvoj vedy a techniky sú tiež výdavky

a)

ministerstiev lesného a vodného hospodárstva na vedecký a technický výskum v oblasti

čistoty ovzdušia zo zdrojov ustanovených osobitnými predpismi,

3

)

b)

vysokých škôl na úlohy ich plánov rozvoja vedy a techniky a na rezortné úlohy príslušného

ministerstva školstva zo zdrojov ustanovených osobitnými predpismi.

4

)

(3)

Neinvestičnými výdavkami na rozvoj vedy a techniky nie sú najmä úhrady ústredných

orgánov a organizácií za dodávky alebo práce, ktorých predmetom sú

a)

správna činnosť spojená s riadením, plánovaním a financovaním rozvoja vedy a techniky,

pokiaľ nejde o organizácie uvedené v

§ 2 ods. 1 písm. a),

b)

činnosti, ktoré sa financujú v rámci prevádzkových (neinvestičných) nákladov, 5)

pokiaľ nejde o organizácie uvedené v § 2 ods. 1 písm. a),

c)

úlohy vo výrobe alebo investičnej výstavbe.

(4)

Zo štátnych rozpočtov sa podľa

§ 2 ods. 1 písm. c)

financujú úlohy štátneho plánu rozvoja vedy a techniky, a to

a)

zo štátneho rozpočtu federácie v prípade úloh základného výskumu a úloh ekonomického

výskumu,

b)

zo štátnych rozpočtov federácie

6

)

a republík v prípade úloh technického rozvoja (ďalej len „štátne úlohy“).

(5)

V prípade, že podnik nevytvára podnikový fond technického rozvoja, ale súčasťou jeho

schváleného hospodárskeho plánu je podnikový plán rozvoja vedy a techniky, financujú

sa úlohy tohto plánu a ostatné výdavky na rozvoj vedy a techniky týkajúce sa týchto

úloh z fondu technického rozvoja nadriadeného orgánu.

§ 3

(1)

Výdavkami na výskumné a vývojové práce podľa

§ 2 ods. 1 písm. c)

a

ods. 2

sú úhrady

a)

cien výskumných a vývojových prác,

b)

nákladov na výskumné a vývojové práce, ktoré organizácia uskutočňuje a vo svojej

hospodárskej činnosti využíva (ďalej len „výskumné a vývojové práce vo vlastnej réžii“).

(2)

Ostatnými výdavkami na rozvoj vedy a techniky podľa

§ 2 ods. 1 písm. g)

sú úhrady prác, ktoré nie sú výskumnými a vývojovými prácami, výhradne sa však využijú

pri ich uskutočňovaní, t. j. úhrady

a)

technicko-ekonomických štúdií pre výber úloh do plánu rozvoja vedy a techniky a úvodných

oponentských konaní,

7

)

b)

dodávok prác, ktoré organizáciám vyplývajú z výkonu funkcie vedúceho pracoviska vedecko-technického

rozvoja (ďalej len "vedúce pracovisko") alebo strediska vedeckých, technických a ekonomických

informácií (ďalej len "informačné stredisko"); zo štátneho rozpočtu sa uhrádzajú dodávky

týchto prác, len pokiaľ ide o vedúce pracovisko alebo informačné stredisko s medziodvetvovou

pôsobnosťou,

c)

prác spojených s vedecko-technickou spoluprácou so zahraničím (napr. pri vypracovaní

prognóz rozvoja vedy a techniky, príprave zvyšovania kvalifikácie vedeckých pracovníkov,

konzultáciách vedeckých a technických otázok),

d)

ďalších neinvestičných potrieb rozvoja vedy a techniky, pokiaľ sú ústredné orgány

alebo organizácie oprávnené ich uhradiť na základe právnych predpisov alebo uznesenia

vlády (napr. mimoriadny príspevok z rozpočtu ústredného orgánu do rezortného fondu

technického rozvoja, cieľové prémie a mimoriadne odmeny za vyriešenie a realizáciu

úloh štátneho plánu rozvoja vedy a techniky, podielová účasť na financovaní medzinárodných

organizácií).

§ 4

(1)

Náklady organizácií na výskumné a vývojové práce sú náklady na výkony vedy a techniky

ustanovené osobitnými predpismi,

8

)

pokiaľ sa v tejto vyhláške neustanovuje inak.

(2)

Do nákladov na výskumné a vývojové práce sa tiež zahrňujú náklady na

a)

priebežné alebo záverečné oponentské konanie,

7

)

b)

nákup alebo prevzatie nehmotných výsledkov výskumu a vývoja (ďalej len „výskumné

výsledky“) zo zahraničia za podmienok, že výskumné výsledky sú nevyhnutnou, ale neprevažujúcou

súčasťou riešení a výsledkov vlastných výskumných a vývojových prác a nemôžu sa určiť

na priame využitie vo výrobe, prevádzke alebo investičnej výstavbe,

c)

štandardizačné práce alebo typizačné práce vo výstavbe pod podmienkou, že tieto práce

sú nevyhnutnou, ale neprevažujúcou súčasťou riešení a výsledkov výskumných a vývojových

prác.

(3)

Do nákladov na výskumné a vývojové práce, ktorých predmetom je nový výrobok, 9) sa

zahŕňajú aj viacnáklady výroby overovacej série 10) alebo overovacej výroby 10) nového

výrobku (ďalej len "viacnáklady overovania výroby"), najviac však do ich plánovanej

výšky. Plánovanou výškou viacnákladov overovania výroby sa rozumie rozdiel medzi úplnými

vlastnými nákladmi plánovanými na výrobu overovacej série alebo na overovaciu výrobu

a úplnými vlastnými nákladmi plánovanými na bežnú výrobu.

(4)

Do nákladov na výskumné a vývojové práce, ktorých predmetom je nová technológia,

sa zahŕňajú aj viacnáklady nevyhnutných úprav prevádzkovo nevyskúšaných strojov a

zariadení 11) a v dôsledku ich použitia aj viacnáklady úprav s nimi priamo spojených

štandardných strojov a zariadení do skončenia komplexného vyskúšania.

§ 5

(1)

Do nákladov na výskumné a vývojové práce podľa

§ 4

sa zahŕňajú aj tieto náklady na zhotovenie alebo obstaranie predmetov hmotného národného

majetku charakteru základných prostriedkov (ďalej len „predmety“)

a)

na zhotovenie strojov a zariadení, pokiaľ sú predmetom výskumných a vývojových prác

a podľa osobitných predpisov

12

)

sa nezahŕňajú do plánu investičnej výstavby,

b)

na obstaranie kompletizačných súčastí na zhotovované predmety uvedené v písmene a),

pokiaľ s nimi budú tvoriť jeden základný prostriedok a podľa osobitných predpisov

13

)

sa považujú za zásoby,

c)

na obstaranie meracích a skúšobných prístrojov pre výskumné a vývojové práce, pokiaľ

sa podľa osobitných predpisov

13

)

považujú za zásoby,

d)

na zhotovenie dočasného zariadenia pre výskumné a vývojové práce a vyskúšanie navrhovaných

technológií, pokiaľ sa nezahŕňa do plánu investičnej výstavby

12

)

a podľa osobitných predpisov

13

)

sa považuje za zásoby, včítane nákladov na dokumentáciu tohto zariadenia.

(2)

Náklady na zhotovenie alebo obstaranie predmetov sa zahŕňajú do nákladov na výskumné

a vývojové práce za týchto podmienok

a)

predmety sú uvedené ako súčasť riešenia úlohy v schválenom pláne rozvoja vedy a techniky,

b)

na zhotovované predmety je podľa ich povahy schválená predbežná kalkulácia alebo

dokumentácia a rozpočet,

c)

pokiaľ sa predmety zhotovujú na využitie v hospodárskej činnosti niektorej organizácie

(ďalej len „vyrobené predmety“), potvrdí táto organizácia, že prínosy plánované využitím

vyrobených predmetov zahrnie v určenom období do svojho finančného plánu.

(3)

Predmety, ktoré sa nepripravujú na využitie v činnosti niektorej organizácie po vyriešení

úlohy, ale sú účelovo určené ako nevyhnutná pomôcka riešiteľskej organizácie na vyriešenie

jednej úlohy alebo jej časti (ďalej len „zostávajúce predmety“), sa stávajú splnením

úlohy alebo jej časti pre túto organizáciu prebytočným alebo neupotrebiteľným národným

majetkom a organizácia je povinná naložiť s nimi podľa osobitných predpisov.

14

)

(4)

Ak sa v priebehu výskumných a vývojových prác zmení plánované určenie zostávajúcich

predmetov tak, že sa budú môcť využiť v hospodárskej činnosti niektorej organizácie,

stávajú sa zostávajúce predmety vyrobenými predmetmi, ale len pod podmienkou ustanovenou

v odseku 2 písm. c).

(5)

Ak sa riešenie úlohy skončí neúspešne, naloží sa s vyrobenými predmetmi ako so zostávajúcimi

predmetmi.

§ 6

Pokiaľ pri vývoji alebo individuálnom vyskúšaní urobí riešiteľská organizácia na vyrobenom

predmete (napr. na prototype stroja) použiteľné práce a služby alebo vyrobí výrobky

(ďalej len „použiteľné výkony“), zahrnie ich náklady do nákladov na výskumné a vývojové

práce za podmienok, že

a)

užívateľská organizácia vyrobený predmet dosiaľ neprevzala,

b)

čas a rozsah plnenia použiteľných výkonov je v súlade s právnymi predpismi, technickými

normami, základnými technickými podmienkami, prípadne rozhodnutím nadriadeného ústredného

orgánu.

§ 7

Organizácie môžu vynaložiť náklady na výskumné a vývojové práce riešené vo vlastnej

organizácii najneskôr dňom zrušenia úlohy alebo dňom splnenia dodávky výskumných a

vývojových prác alebo dňom, v ktorom sa v organizácii, ktorá plní výskumné a vývojové

práce vo vlastnej réžii, odovzdali tieto práce na využitie v hospodárskej činnosti,

pokiaľ však tieto dni neprekračujú lehotu určenú plánom rozvoja vedy a techniky na

vyriešenie úlohy alebo jej časti (ďalej len „ukončenie nákladov na práce“).

§ 8

Do nákladov na výskumné a vývojové práce sa nezahŕňajú najmä

a)

náklady na dodávky, ktoré nemajú charakter zásob, a náklady na dodávky alebo práce,

ktoré sa zahŕňajú do plánu investičnej výstavby,

b)

náklady súvisiace s majetkovou zodpovednosťou za dodávky výskumných a vývojových

prác,

c)

náklady na hodnotenie a schvaľovanie výrobkov, ktoré sa nezhotovujú v rámci výskumných

a vývojových prác,

d)

náklady presahujúce plánované náklady na prípravu a overovanie výroby nových výrobkov

a technológií,

15

)

e)

zvýšené náklady výroby alebo prevádzky vyvolané prevodom výrobného programu alebo

využitím dokumentácie alebo licencie zo zahraničia,

f)

náklady spojené s prípravou alebo realizáciou výroby, investičnej výstavby alebo

inej činnosti na základe výskumných a vývojových prác,

g)

náklady spojené s uvádzaním stavieb alebo strojov a zariadení do prevádzky,

h)

náklady spojené so zabezpečovaním plánovaných, ale nedosahovaných technicko-ekonomických

parametrov stavieb alebo strojov a zariadení,

i)

náklady na overovanie, skúšanie a prispôsobovanie štandardných výrobkov, strojov

a zariadení pre konkrétne prevádzkové podmienky.

§ 9

Podmienky a spôsob financovania výdavkov na úlohy

(1)

Výskumné a vývojové práce, ktoré sú predmetom úlohy schváleného plánu rozvoja vedy

a techniky, sa financujú za týchto podmienok

a)

je schválená predbežná kalkulácia výskumných a vývojových prác celej úlohy,

b)

v prípadoch ustanovených právnymi predpismi je schválený limit veľkoobchodnej ceny

budúceho výrobku alebo nákladový limit budúcej technológie,

c)

realizátorské organizácie potvrdili, že pokiaľ z prepočtu ekonomickej efektívnosti

vyplývajú pre ich hospodársku činnosť ekonomické prínosy, zahrnú ich v určenom období

do svojich finančných plánov.

(2)

Výskumné a vývojové práce, o ktorých sa uzaviera hospodárska zmluva, sa môžu financovať

odo dňa jej uzavretia.

(3)

Organizáciám riadeným národnými výbormi, ktoré financujú výskumné a vývojové práce

z prostriedkov štátneho rozpočtu, sa poskytujú tieto prostriedky v priebehu roka zo

štátneho rozpočtu.

(4)

Platenie dodávok výskumných a vývojových prác a dodávok tvoriacich podklady alebo

súčasť týchto prác, ako aj platenie výsledkov riešenia úloh rozvoja vedy a techniky

odovzdávaných medzi organizáciami, sa spravuje osobitnými predpismi;

16

)

prípady, keď sa tieto práce a výsledky odovzdávané medzi organizáciami neplatia,

upravujú osobitné predpisy.

17

)

§ 10

(1)

Štátne úlohy sa zo štátneho rozpočtu financujú do výšky

a)

buď výdavkov na riešenie celej štátnej úlohy (ďalej len „plné financovanie“),

b)

alebo sumy určenej z výdavkov na riešenie celej štátnej úlohy, pričom zostávajúce

výdavky sa súčasne uhrádzajú z podielových zdrojov, t. j. z rezortných alebo odborových

fondov technického rozvoja (ďalej len „podielové financovanie“),

c)

alebo výdavkov na riešenie určených čiastkových úloh štátnej úlohy, pričom výdavky

na riešenie ostatných čiastkových úloh tejto štátnej úlohy sa uhradia z podielových

zdrojov (ďalej len „čiastkové financovanie“).

(2)

Podielové financovanie je možné za podmienok, že

a)

na financovaní tej istej štátnej úlohy sa súčasne nezúčastňuje ústredný orgán a ním

riadené organizácie,

b)

podielové zdroje sa nedopĺňajú mimoriadnymi príspevkami alebo dotáciami; táto podmienka

platí aj pre čiastkové financovanie.

(3)

Podielové financovanie s účasťou viacerých ako jedného podielového zdroja sa uskutočňuje

združením prostriedkov podľa osobitných predpisov.

18

)

(4)

Spôsob financovania jednotlivých štátnych úloh podľa odseku 1 určí príslušný ústredný

orgán pre technický a investičný rozvoj, ktorý dohodne s odvetvovým ústredným orgánom

povereným koordináciou štátnej úlohy (ďalej len „koordinačný orgán“)

a)

sumu štátneho rozpočtu a sumu podielových zdrojov z celkových výdavkov na riešenie

podielovo financovanej štátnej úlohy. Takto určené sumy vyjadrujú percentuálne podiely

štátneho rozpočtu a podielových zdrojov, ktoré platia pre financovanie štátnej úlohy

ako celku aj všetkých jej častí, a to tak na celý čas, ako na jednotlivé roky podielového

financovania,

b)

čiastkové úlohy štátnej úlohy plne financované jednak zo štátneho rozpočtu, jednak

z podielových zdrojov.

§ 11

(1)

Koordinačný orgán zabezpečí rozpočtové prostriedky na financovanie štátnej úlohy

v bežnom roku buď vo svojom rozpočte, alebo v rozpočte podriadenej rozpočtovej organizácie

a na základe toho otvorí rozpočtový limit neinvestičných výdavkov na štátnu úlohu

2

)

(ďalej len „rozpočtový limit“) buď pre seba, alebo pre túto organizáciu. Príjemcovi

rozpočtového limitu zriadi Štátna banka československá (ďalej len „banka“) rozpočtový

čerpací účet na financovanie štátnej úlohy.

(2)

V prípade, že príjemcom rozpočtového limitu je koordinačný orgán, prostriedky z jeho

rozpočtového čerpacieho účtu čerpá

a)

buď sám koordinačný orgán, pokiaľ uhrádza výskumné a vývojové práce,

b)

alebo ním riadená a na čerpanie prostriedkov oprávnená výrobná hospodárska jednotka

1

)

(ďalej len „oprávnená organizácia“). Pokiaľ koordinačný orgán neriadi výrobné hospodárske

jednotky alebo ak jemu podriadená príspevková organizácia alebo priamo podriadený

podnik lepšie zabezpečuje spojitosť riešenia a realizácie úlohy, určí koordinačný

orgán za oprávnenú organizáciu túto organizáciu alebo tento podnik. Koordinačný orgán

môže na návrh výrobnej hospodárskej jednotky určiť za oprávnenú organizáciu aj podnik

v rámci tejto výrobnej hospodárskej jednotky.

(3)

Štátne úlohy a ich čiastkové úlohy plne financované zo štátneho rozpočtu sa uhrádzajú

z rozpočtového čerpacieho účtu a štátne úlohy podielovo financované z osobitného bežného

účtu; na tento účet sa percentuálnymi podielmi určenými pre štátnu úlohu ako celok

prevádzajú prostriedky z podielových zdrojov a súčasne rozpočtové prostriedky z rozpočtového

čerpacieho účtu.

(4)

Osobitný bežný účet zriaďuje banka koordinačnému orgánu alebo ním riadenej organizácii

podľa toho, či prostriedky z rozpočtového čerpacieho účtu bude čerpať koordinačný

orgán alebo táto organizácia.

(5)

Výrobná hospodárska jednotka, ktorá je oprávnenou organizáciou, čerpá prostriedky

z rozpočtového čerpacieho účtu alebo osobitného bežného účtu na úhrady výskumných

a vývojových prác, prípadne na účelové prevedenie sumy podriadenému podniku, ktorý

vo výške tejto sumy už predtým sám uhradil výskumné a vývojové práce.

§ 12

(1)

Ak v priebehu roka dôjde so súhlasom koordinačného orgánu k vykonaniu výskumných

a vývojových prác vo väčšom rozsahu, ako sa v tomto roku plánovalo, a tým k väčšej

potrebe prostriedkov, ako určil rozpočtový limit pre túto úlohu, zvýši koordinačný

orgán rozpočtový limit pod podmienkou, že neprekročí

a)

celkový objem prostriedkov určený v jeho rozpočte na financovanie všetkých štátnych

úloh,

b)

výdavky na riešenie celej štátnej úlohy alebo čiastkových úloh financovaných zo štátneho

rozpočtu,

c)

percentuálny podiel a celkovú sumu štátneho rozpočtu určené na celú podielovo financovanú

štátnu úlohu.

(2)

Koordinačný orgán ku koncu roka zhodnotí v prípade rozpracovanej úlohy čerpanie prostriedkov

na práce vykonané v tomto roku; rozpočtový limit na ďalší rok otvorí na základe tohto

zhodnotenia.

§ 13

(1)

Rezortné úlohy sa financujú z rezortného fondu technického rozvoja obdobne podľa

§ 10

s tým, že spôsob financovania, sumy podielových zdrojov a čiastkové úlohy rezortných

úloh plne financované určí odvetvový ústredný orgán.

(2)

Ústredný orgán financuje rezortnú úlohu buď sám, pokiaľ je odberateľom výskumných

a vývojových prác, alebo účelovo prevádza prostriedky priamo podriadenej hospodárskej

organizácii, ktorá je odberateľom týchto prác alebo plní výskumné a vývojové práce

vo vlastnej réžii.

(3)

Ústredný orgán, ktorý je odberateľom výskumných a vývojových prác rezortnej úlohy

riešenej rozpočtovou organizáciou, odvedie z rezortného fondu technického rozvoja

sumu vo výške nákladov na riešenie úlohy v bežnom roku do štátneho rozpočtu, a to

v lehote ustanovenej osobitnými predpismi;

2

)

pokiaľ však dopĺňa rezortný fond technického rozvoja mimoriadnym príspevkom zo svojho

rozpočtu a náklady na riešenie úlohy sú vyššie ako tento príspevok, odvedie len rozdiel

medzi mimoriadnym príspevkom a týmito nákladmi.

(4)

Obdobne podľa odseku 2 sa financujú

a)

z odborového fondu technického rozvoja odborové úlohy,

b)

z fondu technického rozvoja nadriadeného orgánu podnikové úlohy priamo podriadených

podnikov, ktoré nevytvárajú podnikový fond technického rozvoja (

§ 2 ods. 5

).

(5)

Nadriadené orgány a podniky, ktoré zo svojich fondov technického rozvoja financujú

úlohy, ku koncu roka zhodnotia v prípade rozpracovaných úloh čerpanie prostriedkov

na práce vykonané v tomto roku; prostriedky na financovanie úloh v ďalšom roku zabezpečia

vo finančnom pláne na základe tohto zhodnotenia.

§ 14

Dotácie na niektoré práce podnikom

(1)

Z fondu technického rozvoja nadriadeného orgánu možno poskytnúť nenávratnú dotáciu

do tržieb priamo podriadeného podniku na plánované práce vyplývajúce z výkonu funkcie

vedúceho pracoviska alebo informačného strediska za podmienok, že

a)

tieto práce nie sú výskumnými a vývojovými prácami, ale sa výhradne využijú pri ich

vykonávaní,

b)

tieto práce nemôžu byť vzhľadom na svoju povahu predmetom dodávateľsko-odberateľských

vzťahov a poskytovateľ dotácie ich nepreberá,

c)

náklady na tieto práce sa podľa kalkulačných a cenových predpisov nesmú zahŕňať do

nákladov a cien odbytových výkonov hospodárskych organizácií.

(2)

Dotácia sa poskytuje písomným rozhodnutím, ktorého náležitosťou je najmä účel a výška

dotácie, ako aj celkový čas a pravidelné lehoty jej poskytovania. Suma dotácie na

bežný rok sa určí vo finančnom pláne. Ak zaniknú podmienky pre čerpanie dotácie, je

príjemca dotácie povinný oznámiť túto skutočnosť do štrnástich kalendárnych dní poskytovateľovi

dotácie.

(3)

Ku koncu roka zhodnotí príjemca dotácie sumu vyčerpanú na práce vykonané v tomto

roku. Poskytovateľ dotácie preverí zhodnotenie, ako aj využitie vykonaných prác a

odstráni prípadné nedostatky; sumu dotácie na práce plánované v ďalšom roku zabezpečí

vo finančnom pláne na základe tohto preverenia.

§ 15

Združovanie prostriedkov na rozvoj vedy a techniky

(1)

Prostriedky rezortných fondov technického rozvoja sa môžu podľa osobitných predpisov

18) navzájom združovať na financovanie rezortných úloh najmä medziodvetvovej povahy

a na poskytovanie dotácií podnikom podľa § 14 na práce spojené s výkonom funkcie vedúceho

pracoviska alebo informačného strediska najmä s medziodvetvovou pôsobnosťou.

(2)

Prostriedky odborových fondov technického rozvoja sa môžu obdobne podľa odseku 1

navzájom združovať na financovanie odborových úloh najmä medziodborovej povahy a na

poskytovanie dotácií podnikom podľa § 14 na práce spojené s výkonom funkcie vedúceho

pracoviska alebo informačného strediska najmä s medziodborovou pôsobnosťou.

(3)

So súhlasom riadiaceho národného výboru môžu podniky ním riadené prostriedky svojich

fondov technického rozvoja navzájom združovať

18

)

na financovanie podnikových úloh alebo združovať

18

)

s prostriedkami odborových, prípadne rezortných fondov technického rozvoja.

(4)

Ústredné orgány alebo výrobné hospodárske jednotky, ktoré navrhujú financovať úlohy

a práce patriace do ich pôsobnosti zo štátneho rozpočtu alebo zo zdrojov ústredného

orgánu, využijú v prvom rade možnosť združiť prostriedky svojich fondov technického

rozvoja.

§ 16

Ostatné výdavky na rozvoj vedy a techniky a ich financovanie

(1)

Práce, ktoré sú predmetom ostatných výdavkov na rozvoj vedy a techniky podľa

§ 3 ods. 2

, uhrádzajú výhradne vo svojej pôsobnosti

a)

ústredné orgány zo svojich rozpočtov v prípade úloh štátneho plánu rozvoja vedy a

techniky a z rezortných fondov technického rozvoja v prípade rezortných úloh,

b)

výrobné hospodárske jednotky

1

)

z odborových fondov technického rozvoja v prípade odborových úloh,

c)

podniky z podnikových fondov technického rozvoja v prípade podnikových úloh.

(2)

Odvetvový ústredný orgán alebo organizácia, ktoré navrhujú zaradiť úlohu do plánu

rozvoja vedy a techniky vyššieho stupňa riadenia, uhrádza technicko-ekonomickú štúdiu

pre výber úlohy do plánu rozvoja vedy a techniky zo svojich prostriedkov.

§ 17

(1)

Fondy technického rozvoja sa určujú vo finančnom pláne sumou zabezpečujúcou strednodobý

plán rozvoja vedy a techniky a na bežný rok sumou zabezpečujúcou vykonávací plán rozvoja

vedy a techniky.

(2)

Finančné zabezpečenie strednodobého plánu rozvoja vedy a techniky sa vyjadruje sumami

príslušných neinvestičných výdavkov na rozvoj vedy a techniky podľa tejto vyhlášky,

ktoré v prípade navrhovaných úloh musia byť doložené predbežnými kalkuláciami nákladov

a prerokovaním dodávateľsko-odberateľských vzťahov;

19

)

finančné zabezpečenie úloh vykonávacieho plánu musí byť okrem toho doložené podkladmi,

ktorými sa podmieňuje financovanie (

§ 5 ods. 2

,

§ 9 ods. 1

a

§ 13 ods. 5

).

(3)

Rezortný fond technického rozvoja sa tvorí

a)

odvodom z odborových fondov technického rozvoja vo výške a lehote určenej ústredným

orgánom, pokiaľ sa však na doplnenie týchto fondov neplánujú dotácie z rezortného

fondu technického rozvoja,

b)

príspevkom z nákladov priamo podriadených podnikov, s výnimkou organizácií výskumnej

a vývojovej základne, vo výške a lehote určenej ústredným orgánom, pokiaľ sa však

na doplnenie podnikových fondov technického rozvoja týchto podnikov neplánujú dotácie

z rezortného fondu technického rozvoja,

c)

z príjmov za výsledky riešenia úloh financovaných z rezortného fondu technického

rozvoja,

d)

z príspevkov na združovanie prostriedkov na rozvoj vedy a techniky, e) mimoriadnym

príspevkom z rozpočtu ústredného orgánu.

(4)

Odborový fond technického rozvoja sa tvorí

a)

príspevkom z nákladov vlastnej hospodárskej činnosti a z nákladov podriadených podnikov,

s výnimkou organizácií výskumnej a vývojovej základne, vo výške a lehote určenej výrobnou

hospodárskou jednotkou,

1

)

pokiaľ sa však na doplnenie podnikových fondov technického rozvoja týchto podnikov

neplánujú dotácie z odborového fondu technického rozvoja,

b)

dotáciou z rezortného fondu technického rozvoja, pokiaľ sa však do tohto fondu neplánuje

odvod z odborového fondu technického rozvoja,

c)

z príjmov za výsledky riešenia úloh financovaných z odborového fondu technického

rozvoja,

d)

z príspevku na združovanie prostriedkov na rozvoj vedy a techniky.

(5)

Podnikový fond technického rozvoja sa tvorí

a)

príspevkom z nákladov vo výške a lehote určenej nadriadeným orgánom,

b)

dotáciou z fondu technického rozvoja nadriadeného orgánu, pokiaľ sa však do tohto

fondu neplánuje príspevok z nákladov,

c)

z príjmov za výsledky riešenia úloh financovaných z podnikového fondu technického

rozvoja.

§ 18

(1)

Odvod príspevkov z nákladov do fondov technického rozvoja podľa

§ 17

sa musí uskutočniť najneskôr do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty ustanovenej

na odoslanie účtovných výkazov za príslušné účtovné obdobie, v ktorom k tvorbe fondov

došlo.

(2)

V rámci limitu maximálneho zostatku rezortného fondu technického rozvoja, ktorý sa

podľa osobitných predpisov

20

)

ustanoví vo finančnom pláne ústredného orgánu na päťročnicu, môže ústredný orgán

ustanoviť aj limit maximálneho zostatku odborových fondov technického rozvoja podriadeným

výrobným hospodárskym jednotkám.

1

)

(3)

Peňažné prostriedky fondov technického rozvoja sa vedú na samostatných účtoch v banke.

§ 19

(1)

Prostriedky štátnych rozpočtov a fondov technického rozvoja určené na financovanie

výskumných a vývojových prác sa čerpajú

a)

na platenie faktúr za výskumné a vývojové práce,

16

)

b)

na úhrady vnútropodnikových zúčtovacích dokladov za výskumné a vývojové práce vo

vlastnej réžii (ďalej len „vnútropodniková faktúra za výskumné a vývojové práce“),

c)

v prípadoch ustanovených touto vyhláškou na účelové prevedenie prostriedkov priamo

podriadenej hospodárskej organizácii, ktorá už predtým sama uhradila výskumné a vývojové

práce; prostriedky jej možno previesť len vo výške faktúr dodávateľov za výskumné

a vývojové práce a vnútropodnikových faktúr za výskumné a vývojové práce.

(2)

Prostriedky fondov technického rozvoja určené na poskytovanie dotácií podľa

§ 14

sa čerpajú vo výške faktúr platených príjemcom dotácie a jeho nákladov na práce skutočne

vykonané vo vlastnej réžii.

(3)

Prostriedky štátnych rozpočtov a fondov technického rozvoja určené na financovanie

prác, ktoré sú predmetom ostatných výdavkov na rozvoj vedy a techniky podľa

§ 3 ods. 2 písm. a) až c)

, sa čerpajú na platenie dodávok prác a na úhrady nákladov na práce skutočne vykonané

vo vlastnej réžii na základe písomného dokladu.

(4)

Vnútropodnikové faktúry za výskumné a vývojové práce vystavujú organizácie, s výnimkou

rozpočtových organizácií, za výskumné a vývojové práce skutočne vykonané v rozsahu

alebo za obdobie, ktoré určí nadriadený orgán alebo podnik, z finančného zdroja ktorého

sa tieto práce financujú; obdobie však nesmie byť kratšie ako mesiac.

(5)

Prostriedky štátnych rozpočtov a fondov technického rozvoja určené na úhrady prác

sa môžu čerpať najneskôr do šesťdesiatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nákladov

na práce, pokiaľ iné predpisy neustanovujú inak.

21

)

(6)

Organizácie, ktoré prevzali predmety zhotovené alebo získané v rámci výskumných a

vývojových prác na využitie vo svojej hospodárskej činnosti, nesmú použiť neinvestičné

prostriedky určené na financovanie rozvoja vedy a techniky na úhrady prípadných opráv

alebo úprav týchto prevzatých predmetov.

§ 20

Príjmy

(1)

Príjmy štátnych rozpočtov a fondov technického rozvoja za výsledky riešenia úloh

rozvoja vedy a techniky sú prostriedky získané za

a)

výskumné výsledky (

§ 21

),

b)

vyrobené a zostávajúce predmety (

§ 22

),

c)

použiteľné výkony (

§ 23

).

(2)

Príjmy za výsledky riešenia úloh sú príjmom príslušného štátneho rozpočtu a fondu

technického rozvoja, z ktorých sa tieto úlohy financovali. Pokiaľ sa úlohy financovali

podielovo, patria príjmy týmto rozpočtom a fondom v pomere, v akom sa z nich úlohy

financovali. Príjmy za výsledky riešenia úloh obsiahnutých v priebehu riešenia ako

celok v plánoch rozvoja vedy a techniky rôznych stupňov riadenia a preto financovaných

z rôznych štátnych rozpočtov alebo fondov technického rozvoja, sú príjmom týchto rozpočtov

alebo fondov v pomere, v akom sa z nich úlohy financovali.

(3)

Prostriedky za výsledky riešenia štátnych úloh sa odvádzajú organizácii, ktorá čerpá

prostriedky na ich financovanie; táto organizácia odvedie prostriedky do štátneho

rozpočtu, prípadne do fondu technického rozvoja do štrnástich kalendárnych dní po

tom, čo dostane prostriedky.

§ 21

Príjmy za výskumné výsledky

(1)

Výrobná hospodárska jednotka alebo organizácia priamo podriadená ústrednému orgánu,

ktorej sa poskytli v plnej výške prostriedky na financovanie úlohy alebo sa uhradilo

riešenie úlohy vo vlastnej réžii, odvedie (

§ 20

) určenú sumu za výskumné výsledky, ktoré využije vo svojej hospodárskej činnosti

(ďalej len „povinná organizácia“). Výrobná hospodárska jednotka však môže určiť, že

povinnou organizáciou nie je podriadený podnik, ktorému sa z odborového fondu technického

rozvoja poskytli prostriedky na financovanie alebo riešenie odborových alebo podnikových

úloh, ktorých výskumné výsledky využije vo svojej hospodárskej činnosti.

(2)

Suma podľa odseku 1 sa určí na základe plánovaných výdavkov a prínosov pri začatí

financovania úlohy a prípadne sa upraví podľa skutočných výdavkov a spresnených prínosov

pri ukončení riešenia úlohy. Pokiaľ je súčasťou výskumných výsledkov dokumentácia

alebo licencia zo zahraničia, ktorú povinná organizácia neplatila, zahŕňa určená suma

aj výdavky na nákup alebo prevzatie tejto dokumentácie alebo licencie.

(3)

Povinná organizácia odvedie určenú sumu jednorazovo alebo ročnými splátkami v období

najviac troch rokov, pričom ročná splátka nesmie byť nižšia ako štvrtina určenej sumy;

určenú sumu alebo jej prvú splátku odvedie do štrnástich kalendárnych dní odo dňa

prevzatia výskumných výsledkov alebo odo dňa ukončenia nákladov na práce vykonané

vo vlastnej réžii.

(4)

Výšku sumy a spôsob jej odvedenia podľa odsekov 2 a 3 určí nadriadený ústredný orgán

v prípade štátnych a rezortných úloh a výrobná hospodárska jednotka

1

)

v prípade odborových, prípadne podnikových úloh.

(5)

V prípade, že organizácia odovzdáva za odplatu výskumné výsledky úlohy a riešenie

tejto úlohy sa už z finančného zdroja na rozvoj vedy a techniky zaplatilo, odvedie

(

§ 20

) odovzdávajúca organizácia získané prostriedky do štrnástich kalendárnych dní po

tom, čo ich dostala. Odvádzané prostriedky zníži odovzdávajúca organizácia o svoje

náklady spojené s týmto odovzdaním a aj o sumu vo výške 2 %, ktorá je jej príjmom.

(6)

Výskumné výsledky uhrádza preberajúca organizácia v rámci svojich prevádzkových (neinvestičných)

nákladov s prípadným časovým rozlíšením.

§ 22

Príjmy za vyrobené a zostávajúce predmety

(1)

Organizácia, ktorá vyrobené predmety v rámci výskumných a vývojových prác zhotoví

alebo financuje a vo svojej hospodárskej činnosti využije a tieto predmety aktivuje

do zásob, odvedie (

§ 20

) prostriedky vo výške ocenenia

22

)

vyrobených predmetov do štrnástich kalendárnych dní po ich aktivácii.

(2)

Pokiaľ sa vyrobené predmety odovzdali za odplatu organizácii, ktorá ich zhotovenie

nefinancovala, odvedie (

§ 20

) odovzdávajúca organizácia získané prostriedky do štrnástich kalendárnych dní po

tom, čo ich dostala. Pokiaľ sa vyrobené predmety odovzdávajú opakovane, môžu sa prostriedky

odvádzať štvrťročne.

(3)

Riešiteľská organizácia je povinná odviesť (

§ 20

) prostriedky za zostávajúce predmety, a to už v priebehu riešenia, ak nie sú pre

ďalšie riešenie úlohy alebo jej príslušnej časti nevyhnutné, najneskôr však do dvanástich

mesiacov odo dňa ukončenia nákladov na práce. Prostriedky sa odvádzajú do štrnástich

kalendárnych dní po ich získaní. Odvádzané prostriedky za odovzdané zostávajúce predmety

zníži organizácia o svoje výdavky spojené s týmto odovzdaním, pokiaľ však už nie sú

zahrnuté do nákladov na riešenie úlohy.

§ 23

Príjmy za použiteľné výkony

(1)

Prostriedky za použiteľné výkony (

§ 6)

sa odvádzajú (

§ 20

) do štrnástich kalendárnych dní po prevzatí na využitie vo vlastnej hospodárskej

činnosti alebo po tom, čo sa prostriedky dostanú od odberateľa. Pokiaľ sa použiteľné

výkony plnia opakovane, môžu sa prostriedky odvádzať štvrťročne.

(2)

Pokiaľ sa viacnáklady overovania výroby nového výrobku zahrnuli do nákladov na výskumné

a vývojové práce, odvedie (

§ 20

) organizácia prostriedky získané za výrobky vyrobené pri overovaní výroby vo výške,

ktorá zodpovedá podielu týchto viacnákladov z nákladov overovania výroby, a to v lehotách

podľa odseku 1.

§ 24

Neinvestičné výdavky na obdobné činnosti

(1)

Neinvestičné výdavky na obdobné činnosti sú

a)

úhrady za dodávky prác, ktoré sú predmetom úloh plánu štandardizácie,

b)

úhrady za dodávky typizačných prác vo výstavbe,

23

)

pokiaľ sú predmetom plánu projektových prác neinvestičnej povahy,

c)

úhrady za dodávky prác spojených s vypracovaním úloh experimentálneho overovania

vo výstavbe, pokiaľ sú predmetom plánu projektových prác neinvestičnej povahy,

d)

výdavky ústredných orgánov v obdobných činnostiach ustanovené touto vyhláškou a mimoriadne

odmeny poskytované ústrednými orgánmi organizáciám na základe právnych predpisov.

(2)

Neinvestičnými výdavkami na obdobné činnosti sú aj úhrady nákladov organizácií na

a)

práce uvedené v odseku 1 písm. a) až c) vykonávané vo vlastnej réžii,

b)

vynálezcovstvo a zlepšovateľstvo.

(3)

Náklady organizácií na vynálezcovstvo a zlepšovateľstvo podľa odseku 2 písm. b) sú

a)

náklady spojené so správou vynálezov, zlepšovacích návrhov a priemyselných vzorov,

b)

náklady na prihlásenie vynálezov a priemyselných vzorov do zahraničia,

c)

náklady na posúdenie prihlášok objavov a na predbežný prieskum novosti a zhodnotenie

uskutočniteľnosti, účinku a hospodárskej využiteľnosti predmetu prihlášky vynálezu

alebo priemyselného vzoru,

d)

náklady na rozširovanie zlepšovacích návrhov,

e)

náklady na vypracovanie podkladov potrebných na využitie objavu, vynálezu, zlepšovacieho

návrhu alebo priemyselného vzoru, prípadne úhrada týchto podkladov odovzdávajúcej

organizácii,

f)

odmeny autorom za vynález, zlepšovací návrh alebo priemyselný vzor,

g)

náhrady mzdy za spoluprácu autora vynálezu, zlepšovacieho návrhu alebo priemyselného

vzoru pri jeho rozpracovaní, skúšaní alebo zavádzaní,

h)

úhrady autorom vynálezov, zlepšovacích návrhov a priemyselných vzorov za výkresy,

prípadne modely a prototypy, ktoré nie sú základnými prostriedkami a ktoré organizácia

riadne prevzala,

i)

odmeny osobám, ktoré sa zúčastnili na rozpracovaní, skúšaní a zavádzaní objavu, vynálezu,

zlepšovacieho návrhu alebo priemyselného vzoru,

j)

odmeny osobám za upozornenie na možnosť využiť vynález alebo zlepšovací návrh, pokiaľ

sa využijú,

k)

osobitné odmeny riešiteľom za vyriešenie tematických úloh, ktoré sa vyhodnotilo ako

najlepšie.

§ 25

(1)

Zo svojho rozpočtu uhrádzajú

a)

ústredné orgány dodávky prác, ktoré sú predmetom úloh štátneho plánu štandardizácie,

prípadne rezortných úloh štandardizácie a ktoré využijú vo svojej činnosti,

b)

ústredné orgány kontrolu schvaľovaných a hodnotených výrobkov a vhodnosti výrobkov

pre stavebné časti stavieb štátnym skúšobniam, ktoré sú hospodárskymi alebo príspevkovými

organizáciami,

c)

ústredné orgány dodávky typizačných prác vo výstavbe, pokiaľ sú predmetom štátneho

plánu projektových prác neinvestičnej povahy,

d)

ústredné orgány dodávky prác spojených s vypracovaním úloh experimentálneho overovania

vo výstavbe, pokiaľ sú predmetom štátneho plánu projektových prác neinvestičnej povahy,

e)

Úrad pre vynálezy a objavy odmeny za objavy, na ktoré bol udelený diplom,

f)

ústredné orgány osobitné odmeny za vyriešenie tematických úloh nimi vyhlásených,

pokiaľ sa toto riešenie vyhodnotilo ako najlepšie,

g)

ústredné orgány odmeny autorom za vynález, zlepšovací návrh alebo priemyselný vzor,

ktoré tieto orgány odovzdali do zahraničia.

24

)

(2)

Dodávky prác v obdobných činnostiach a náklady uvedené v

§ 24 ods. 2

uhrádza organizácia v rámci svojich prevádzkových (neinvestičných) nákladov.

(3)

Výrobcovia alebo dovozcovia výrobkov uhrádzajú v rámci svojich prevádzkových nákladov

štátnym skúšobniam a Úradu pre normalizáciu a meranie hodnotenie a schvaľovanie výrobkov,

a to aj v odvolacom konaní.

25

)

§ 26

(1)

Pri platení dodávok prác a pri úhradách medzi organizáciami za obdobné činnosti sa

postupuje obdobne podľa

§ 9 ods. 4

.

(2)

Prevádzkové (neinvestičné) prostriedky na financovanie obdobných činností sa čerpajú

obdobne podľa

§ 19 ods. 3

a

5

.

(3)

Riešenie tematických úloh vyhlásených ústredným orgánom môžu organizácie s výnimkou

rozpočtových organizácií využívať vo svojej hospodárskej činnosti len za odplatu.

Odplatu určí ústredný orgán; táto odplata je jeho príjmom.

§ 27

Sankcie

(1)

Ak banka zistí v hospodárskej organizácii nedostatky vo financovaní rozvoja vedy

a techniky, uloží organizácii lehotu na ich odstránenie. Pokiaľ organizácia v určenej

lehote nedostatky neodstráni, banka dočasne zastaví financovanie úlohy alebo prác

a informuje o svojom postupe organizáciu a príslušnú finančnú správu. Organizácia

informuje o opatrení banky svoj nadriadený orgán.

(2)

Organizácii, ktorá má nárok na 2 % z prostriedkov získaných za odovzdanie výskumných

výsledkov podľa

§ 21 ods. 5

, ale v tom istom roku podľa zistenia príslušných kontrolných orgánov postupovala

v rozpore s touto vyhláškou, sa znižuje tento nárok o polovicu.

§ 28

(1)

Federálne ministerstvo financií môže na žiadosť federálneho ústredného orgánu povoliť

pre organizácie ním riadené výnimku z ustanovení

§ 2 ods. 4

,

§ 9 ods. 3

,

§ 11

,

§ 13 ods. 3

,

§ 15 ods. 3

,

§ 16 ods. 2

,

§ 17 ods. 5

,

§ 19 ods. 1

,

§ 21 ods. 1

a

§ 23 ods. 1

. Žiadosť sa musí riadne zdôvodniť a musí tiež vyjadrovať dôsledky požadovaného opatrenia

podľa osobitných predpisov.

26

)

Odchýlky financovania neinvestičných výdavkov na rozvoj vojenskej vedy a techniky

môže výhradne ustanoviť Federálne ministerstvo financií.

(2)

Ministerstvá financií republík môžu obdobne podľa odseku 1 povoliť výnimku pre organizácie

riadené ústrednými orgánmi republík, národnými výbormi a poľnohospodárskymi správami;

pokiaľ nejde o organizácie riadené národnými výbormi, postupujú pritom ministerstvá

financií republík po dohode s Federálnym ministerstvom financií.

(3)

Ak organizácia žiada o výnimku v roku, v ktorom podľa zistenia príslušných kontrolných

orgánov postupovala v rozpore s touto vyhláškou, doloží žiadosť oznámením o dôsledkoch

vyvodených zo zistených nedostatkov a o nápravných opatreniach na zamedzenie opakovania

nedostatkov.

§ 29

(1)

Dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky strácajú platnosť výnimky povolené podľa

vyhlášky

č. 153/1975 Zb.

o financovaní neinvestičných výdavkov na rozvoj vedy a techniky.

(2)

Ak sa po nadobudnutí účinnosti tejto vyhlášky zistí, že pred jej účinnosťou sa porušil

prv platný predpis o financovaní neinvestičných výdavkov na rozvoj vedy a techniky,

použijú sa sankcie podľa prv platného predpisu.

§ 30

Zrušuje sa vyhláška

č. 153/1975 Zb.

o financovaní neinvestičných výdavkov na rozvoj vedy a techniky.

§ 31

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1981.