162/1989 Z. z. DEVÍZOVÝ ZÁKON

§ 1

Účelom tohto zákona je v devízovej oblasti vytvoriť podmienky pre účinnejšie zapojenie

československého hospodárstva do medzinárodnej deľby práce, pre rovnováhu platobnej

bilancie a stabilitu kúpnej sily československej meny s cieľom postupného dosiahnutia

jej zameniteľnosti a zabezpečiť ochranu celospoločenských záujmov.

§ 2

(1)

Devízovými prostriedkami sú peňažné prostriedky v cudzej mene.

(2)

Valutami sú peňažné prostriedky v cudzej mene vo forme bankoviek, štátoviek a obežných

mincí.

(3)

Devízami sú peňažné prostriedky v cudzej mene, ktoré sú na účtoch v tuzemských alebo

zahraničných peňažných ústavoch alebo s ktorými možno nakladať na základe zahraničných

platobných dokumentov [

§ 3 ods. 1 písm. a)

].

§ 3

(1)

Na účely tohto zákona sa rozumejú

a)

zahraničnými platobnými dokumentmi doklady, s ktorými je spojené právo na peňažné

plnenie v cudzej mene (zmenky, šeky, akreditívy, poukážky, platobné karty a pod.),

b)

zlatom zlaté mince a zlato vo svetovo-obchodovateľných zliatkoch, ktorého rýdzosť

je zaručená na tento účel svetovo uznávanou právnickou osobou odtlačkom jej značky

alebo pripojeným osvedčením,

c)

cennými papiermi dokumenty, s ktorými je spojené právo týkajúce sa účastí na majetku

(účastiny, podielové listy a pod.), prevoditeľné čiastkové dlhopisy (štátu, verejných

inštitúcií, bánk, priemyselných a iných podnikov), ako aj dividendové a úrokové kupóny

a talóny,

d)

zahraničnými cennými papiermi cenné papiere týkajúce sa majetku v zahraničí, alebo

ktoré boli vydané v zahraničí,

e)

devízovými hodnotami valuty, devízy, zahraničné platobné dokumenty, zlato, zahraničné

cenné papiere a vkladné knižky znejúce na cudziu menu,

f)

devízovým účtom zúročiteľný majetkový účet devízového tuzemca v devízovom peňažnom

ústave, na ktorom sú uložené devízové prostriedky.

(2)

Ustanovenia tohto zákona týkajúce sa devízových hodnôt platia aj pre platobné dokumenty,

s ktorými je spojené právo na peňažné plnenie v zahraničí v československej mene.

§ 4

(1)

Devízovým peňažným ústavom sa na účely tohto zákona rozumejú banky a sporiteľne so

sídlom v tuzemsku, ktorým Štátna banka československá udelila povolenia na obchodovanie

s devízovými hodnotami a na vykonávanie platobného styku so zahraničím podľa osobitných

predpisov.

1

)

Banky a sporiteľne bez tohto povolenia majú pri zmenárenskej činnosti, ktorú sú oprávnené

vykonávať podľa osobitných predpisov,

2

)

práva a povinnosti ustanovené týmto zákonom devízovému peňažnému ústavu.

(2)

Iné právnické osoby, ktorým Štátna banka československá udelila povolenie na obchodovanie

s devízovými hodnotami alebo na vykonávanie platobného styku so zahraničím podľa osobitných

predpisov,

3

)

majú v rozsahu tohto povolenia práva a povinnosti ustanovené týmto zákonom devízovému

peňažnému ústavu.

§ 5

Devízovým povolením je povolenie udelené devízovým orgánom podľa jednotlivých ustanovení

tohto zákona. Devízové povolenie možno vydať tiež na opakované úkony. Devízové povolenie

sa udeľuje na žiadosť devízového tuzemca alebo devízového cudzozemca. Ak sa žiadosť

o devízové povolenie týka úľavy z povinnosti ustanovenej týmto zákonom, toto povolenie

sa udelí, ak by trvanie na jej dodržaní viedlo k ujme žiadateľa, ktorá by bola v nepomere

k cieľom sledovaným týmto zákonom.

§ 6

(1)

Devízovými tuzemcami sú fyzické osoby, ktoré majú v tuzemsku svoje bydlisko alebo

sa tu zdržiavajú nepretržite aspoň po dobu jedného roka, a právnické osoby, ktoré

majú v tuzemsku svoje sídlo. Ostatné fyzické a právnické osoby sú devízovými cudzozemcami.

(2)

Za devízových cudzozemcov sa považujú takisto medzinárodné organizácie so sídlom

v tuzemsku zriadené alebo vyvíjajúce činnosť v Československej socialistickej republike

podľa osobitných predpisov,

4

)

pokiaľ ich činnosť nemá výhradne podnikateľskú povahu.

(3)

Za devízových tuzemcov sa nepovažujú, aj keď sa v tuzemsku zdržiavajú dlhšie ako

jeden rok, cudzí štátni príslušníci, ktorí sú

a)

registrovaní na Federálnom ministerstve zahraničných vecí ako členovia alebo pracovníci

diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu cudzieho štátu, členovia ich rodín alebo

ich súkromné služobné osoby, ak je zaručená vzájomnosť v tomto cudzom štáte;

b)

zamestnancami medzinárodných organizácií, inštitúcií alebo orgánov na území Československej

socialistickej republiky, a členovia ich rodín, ak je zaručená vzájomnosť v štáte,

ktorého sú tieto osoby príslušníkmi;

c)

pracovníkmi obchodného zastupiteľstva devízového cudzozemca alebo podnikov so zahraničnou

majetkovou účasťou pôsobiacich na území Československej socialistickej republiky,

a členovia ich rodín, ak je zaručená vzájomnosť v štáte, ktorého sú tieto osoby príslušníkmi;

d)

v tuzemsku iba prechodne a výhradne na vykonanie určitých prác, za účelom štúdia

na československých školách, liečenia, na získanie praxe alebo na vykonávanie činnosti

v tuzemsku na základe medzinárodnej zmluvy, ako aj členovia ich rodín, dokiaľ tieto

osoby nedostali od príslušných československých orgánov povolenie na trvalý pobyt.

§ 7

(1)

Devízovými orgánmi podľa tohto zákona sú Štátna banka československá, Federálne ministerstvo

financií, ministerstvá financií, cien a miezd republík a Federálne ministerstvo zahraničného

obchodu.

(2)

Pôsobnosť podľa tohto zákona vykonáva, pokiaľ nie je v jednotlivých ustanoveniach

ustanovené inak,

a)

Štátna banka československá vo vzťahu k právnickým osobám, ktoré nie sú uvedené v

odseku 2 písm. b) a c) a vo vzťahu ku všetkým právnickým osobám na úseku ich hmotných

dovozov,

b)

Federálne ministerstvo financií pre oblasť vládnych úverov a vo vzťahu k rozpočtovým,

príspevkovým a spoločenským organizáciám v pôsobnosti federácie, ako aj iným právnickým

osobám v pôsobnosti federácie, ktoré sa nezaoberajú podnikateľskou činnosťou,

c)

ministerstvo financií, cien a miezd republiky vo vzťahu k rozpočtovým, príspevkovým

a spoločenským organizáciám v pôsobnosti republiky, ako aj iným právnickým osobám

v pôsobnosti republiky, ktoré sa nezaoberajú podnikateľskou činnosťou a vo vzťahu

k fyzickým osobám, ktoré majú bydlisko alebo pobyt na území tejto republiky.

(3)

Ministerstvá financií, cien a miezd republík zabezpečujú devízové súpisy a podklady

pre medzištátne rokovania o majetkovoprávnych nárokoch, zabezpečujú vnútroštátne usporiadanie

majetkov vyporiadaných na základe medzištátnych rokovaní a vykonávajú ďalšie úkony

súvisiace s medzištátnym rokovaním o majetkovoprávnych nárokoch.

§ 8

(1)

Vláda Československej socialistickej republiky určuje zásady devízovej politiky,

ktorých návrh predkladá Štátna banka československá podľa osobitných predpisov.

5

)

(2)

Pri vykonávaní devízovej politiky využívajú devízové orgány v rámci svojej pôsobnosti

najmä devízové samofinancovanie a ekonomické nástroje.

(3)

Za vykonávanie devízovej politiky zodpovedá Štátna banka československá najmä z hľadiska

vývoja platobnej bilancie a kurzu československej meny.

6

)

Ostatné devízové orgány zodpovedajú za vykonávanie devízovej politiky v rámci svojej

pôsobnosti ustanovenej týmto zákonom.

§ 9

(1)

Devízový tuzemec je povinný ohlásiť príslušnému devízovému orgánu do evidencie

a)

svoje peňažné pohľadávky a záväzky voči devízovému cudzozemcovi,

b)

svoje dedičské nároky voči devízovému cudzozemcovi,

c)

svoje nehnuteľnosti v zahraničí a majetkové účasti na podnikaní v zahraničí,

d)

svoje zahraničné cenné papiere,

e)

cenné papiere devízového cudzozemca, ktoré má vo svojej úschove alebo správe,

f)

tuzemské nehnuteľnosti devízového cudzozemca, ktoré spravuje,

g)

zmeny týkajúce sa hodnôt uvedených pod písmenami a) až f), ako aj ich zánik,

a to do 30 dní od vzniku peňažnej pohľadávky alebo záväzku alebo nadobudnutia uvedených

hodnôt alebo odo dňa, keď sa o tom devízový tuzemec dozvedel. Pri peňažnej pohľadávke

a záväzku súvisiacom so zahraničným pobytom devízového tuzemca - fyzickej osoby sa

počíta táto lehota od jej návratu do tuzemska a devízovej evidencii podliehajú tieto

pohľadávky a záväzky iba v prípade, že v čase návratu ešte trvajú.

(2)

Ak sa z podnetu devízového cudzozemca začalo proti devízovému tuzemcovi súdne alebo

iné právne konanie týkajúce sa záväzkov alebo hodnôt uvedených v odseku 1, podá o

tom devízový tuzemec hlásenie devízovému orgánu do 30 dní odo dňa, keď sa o začatí

tohto konania dozvedel. Ak sa má začať súdne alebo iné právne konanie týkajúce sa

pohľadávok alebo iných hodnôt uvedených v odseku 1 z podnetu devízového tuzemca, ohlási

túto skutočnosť devízový tuzemec do devízovej evidencie ešte pred začatím tohto konania.

(3)

Povinnosť podľa písmen a) a g) a odseku 2 sa nevzťahuje na pohľadávky a záväzky právnickej

osoby a fyzickej osoby – podnikatelia (ďalej len „podnikateľ“)

6a

)

oprávnenej podľa osobitných predpisov

7

)

na zahraničnohospodársku činnosť, pokiaľ sa vzťahujú na túto činnosť a sú určeným

spôsobom zahrnuté v ich účtovníctve.

8

)

(4)

Hláseniu podľa odseku 1 nepodliehajú pohľadávky a záväzky neprevyšujúce 2000 Kčs,

ak ich predmetom nie je opakované plnenie. Ak pohľadávka alebo záväzok znie na cudziu

menu, určí sa rozhodná devízová protihodnota pohľadávky alebo záväzku podľa príslušného

kurzu určeného pre nákup devíz devízovým peňažným ústavom v kurzovom lístku Štátnej

banky československej v deň, keď začína plynúť lehota určená pre hlásenie.

(5)

Ak sa pohľadávka fyzickej osoby týka opakovaného plnenia (ako výživného alebo autorského

honorára) a toto plnenie sa má uskutočniť prostredníctvom na to určenej právnickej

osoby, ohlási pohľadávku na devízovú evidenciu táto právnická osoba.

(6)

Vykonávací predpis môže ustanoviť ďalšie prípady, keď devízový tuzemec nemá povinnosť

podľa odseku 1, určiť formu požadovaného hlásenia a predĺžiť lehotu, v ktorej sa má

hlásenie uskutočniť, alebo určiť jej neskorší začiatok.

§ 10

Na výzvu devízového orgánu je devízový tuzemec povinný do 30 dní po tom, čo dostal

túto výzvu, predložiť prehľad o svojich príjmoch a výdavkoch, ktoré mu vznikli v požadovanom

období v súvislosti s jeho zahraničnou nehnuteľnosťou.

§ 11

(1)

Devízový tuzemec je povinný starať sa o ochranu svojich pohľadávok voči devízovým

cudzozemcom, svojich nehnuteľností v zahraničí a ostatných hodnôt, s ktorými je dovolené

nakladať len s devízovým povolením (

§ 26

). Najmä je devízový tuzemec povinný domáhať sa splnenia svojich pohľadávok voči devízovým

cudzozemcom v dobe splatnosti v mene, na ktorú znie pohľadávka. Ak je splatnosť pohľadávky

podmienená právnym úkonom devízového tuzemca, je devízový tuzemec povinný bez odkladu

potrebný právny úkon urobiť alebo požiadať o povolenie podľa odseku 3.

(2)

Devízový tuzemec je povinný urobiť bez odkladu všetky úkony potrebné na to, aby suma

zaplatená v zahraničí na úhradu jeho pohľadávky bola prevedená do tuzemska prostredníctvom

devízového peňažného ústavu alebo dovezená do tuzemska a sústredená v devízovom peňažnom

ústave v súlade s

§ 12

a

14

.

(3)

Vykonávací predpis môže ustanoviť, kedy devízový tuzemec nemá povinnosť uvedenú v

odsekoch 1 a 2. V odôvodnených prípadoch môže byť devízový tuzemec tejto povinnosti

zbavený udelením devízového povolenia.

§ 12

(1)

Devízový tuzemec je povinný v lehote ustanovenej v odseku 4 ponúknuť devízovému peňažnému

ústavu na kúpu získané devízové prostriedky za československú menu, a to

a)

právnická osoba v rozsahu vyplývajúcom pre ňu zo záväzných výstupov štátneho plánu

hospodárskeho a sociálneho rozvoja a devízového plánu (ďalej len „plán“) a právnická

osoba, ktorá nemá určený záväzný výstup plánu, v rozsahu, ktorý môže byť určený vo

vykonávacom predpise,

b)

podnikateľ v rozsahu, ktorý mu môže byť určený vo vykonávacom predpise,

c)

iná fyzická osoba než uvedená v písmene b) devízové prostriedky, ktoré presahujú

celkovú protihodnotu 2000 Kčs podľa kurzu určeného pre nákup valút v kurzovom lístku

Štátnej banky československej v deň, keď začína plynúť lehota ustanovená v odseku

4. Devízový peňažný ústav je povinný oznámiť devízovému tuzemcovi - fyzickej osobe

na požiadanie, aká suma v príslušnej cudzej mene zodpovedá sume 2000 Kčs.

(2)

Ponukovej povinnosti podľa odseku 1 nepodliehajú

a)

devízové prostriedky uložené na devízovom účte (

§ 35 a 36

), alebo ohľadne ktorých požiadal devízový tuzemec v súlade s týmto zákonom devízový

peňažný ústav o ich uloženie na devízový účet,

b)

devízové prostriedky darované devízovému tuzemcovi - právnickej osobe alebo podnikateľovi,

c)

devízové prostriedky kúpené od devízového peňažného ústavu do ich použitia na určený

účel.

(3)

Devízový tuzemec je povinný v lehote ustanovenej v odseku 4 ponúknuť devízovému peňažnému

ústavu na kúpu zlato [

§ 3 ods. 1 písm. b)

] s výnimkou zlatých mincí.

(4)

Ponukovú povinnosť podľa odsekov 1 a 3 je devízový tuzemec povinný splniť do 30 dní

po nadobudnutí devízových prostriedkov alebo zlata alebo potom, keď sa o ich nadobudnutí

dozvedel alebo keď sa stal devízovým tuzemcom. Devízový tuzemec - fyzická osoba je

povinná splniť ponukovú povinnosť týkajúcu sa devízových prostriedkov a zlata, ktoré

nadobudla počas svojho pobytu v zahraničí a doviezla ich do tuzemska, do 30 dní po

svojom návrate zo zahraničia.

(5)

Kúpa devízových prostriedkov v rámci ponukovej povinnosti aj mimo nej sa uskutočňuje

podľa príslušného kurzu určeného v kurzovom lístku Štátnej banky československej pre

nákup valút alebo devíz devízovým peňažným ústavom v deň, keď bola doručená devízovému

peňažnému ústavu ponuka na kúpu. Rozhodujúci pre prepočet je však kurz platný v deň,

keď devízový peňažný ústav devízové prostriedky dostal alebo keď boli devízové prostriedky

zúčtované v prospech devízového peňažného ústavu zahraničným peňažným ústavom, ak

k tomu dôjde až po dôjdení ponuky na kúpu.

(6)

Devízový tuzemec - fyzická osoba môže od devízového peňažného ústavu požadovať, aby

cena zlata, voľne zameniteľných devízových prostriedkov, ako aj iných devízových prostriedkov

v prípadoch ustanovených vo vykonávacom predpise jej bola uhradená v odberných poukazoch,

ktoré upravujú osobitné predpisy.

9

)

Pre prepočet devízových prostriedkov je rozhodný príslušný kurz určený v kurzovom

lístku Štátnej banky československej pre nákup valút alebo devíz devízovým peňažným

ústavom v deň, keď devízový peňažný ústav devízové prostriedky dostal alebo keď boli

devízové prostriedky zúčtované zahraničným peňažným ústavom v jeho prospech. Pri kúpe

odberných poukazov za devízové prostriedky uložené na devízovom účte [

§ 3 ods. 1 písm. f)

] je rozhodujúci kurz určený pre nákup devíz v deň, keď devízovému peňažnému ústavu

došla žiadosť devízového tuzemca o kúpu odberných poukazov. Pri predaji zlata môže

devízový tuzemec požadovať, aby jeho cena mu bola uhradená v devízových prostriedkoch

na uloženie na devízový účet.

(7)

Devízový peňažný ústav je povinný ponúknuť Štátnej banke československej na kúpu

za československú menu devízové prostriedky a zlato, ktoré kúpil od devízových tuzemcov

a devízových cudzozemcov za československú menu, a to v rozsahu a spôsobom, ktorý

určí Štátna banka československá vo vykonávacom predpise. Devízové prostriedky, ktorých

protihodnotu zaplatil devízový peňažný ústav odovzdaním odberných poukazov, ktoré

upravujú osobitné predpisy,

10

)

uhradí právnickej osobe, v ktorej mene sú odberné poukazy vydané, a to spôsobom zmluvne

dojednaným s touto právnickou osobou.

(8)

Ak devízový peňažný ústav odmietne devízové prostriedky od devízového tuzemca kúpiť,

vydá mu o tom potvrdenie. Devízový tuzemec môže s týmito devízovými prostriedkami

nakladať v tuzemsku i v zahraničí bez obmedzenia.

§ 13

(1)

Ak devízový tuzemec - právnická osoba alebo podnikateľ ponúkne devízovému peňažnému

ústavu devízové prostriedky, ktoré presahujú jeho ponukovú povinnosť podľa

§ 12 ods. 1 písm. a)

, a devízový peňažný ústav tieto prostriedky kúpi, má devízový tuzemec - právnická

osoba alebo podnikateľ právo na spätnú kúpu týchto devízových prostriedkov. Devízový

peňažný ústav je povinný písomne potvrdiť devízovému tuzemcovi - právnickej osobe

alebo podnikateľovi vznik práva na spätnú kúpu a viesť o ňom evidenciu. Toto právo

nemožno vymáhať v arbitrážnom konaní po uplynutí 10 rokov odo dňa predaja devízových

prostriedkov, ak devízový peňažný ústav odmietne plniť svoj záväzok a odvolá sa na

uplynutie tejto lehoty.

(2)

Právo na spätnú kúpu devízových prostriedkov môže devízový tuzemec postúpiť inému

devízovému tuzemcovi uvedenému v odseku 1.

(3)

Devízové prostriedky získané spätnou kúpou môže devízový tuzemec previesť na devízový

účet svoj alebo inej osoby uvedenej v odseku 1 alebo ho použiť na účely, na ktoré

možno použiť devízové prostriedky na devízovom účte.

(4)

Devízový peňažný ústav, ktorý kúpil devízové prostriedky uvedené v odseku 1 a predal

ich Štátnej banke československej pri plnení ponukovej povinnosti podľa

§ 12 ods. 7

, má právo na kúpu týchto devízových prostriedkov od Štátnej banky československej

v rozsahu, v akom devízový tuzemec využil svoje právo na spätnú kúpu.

(5)

Predaj devízových prostriedkov podľa odseku 1 sa uskutočňuje podľa kurzu určeného

pre nákup devíz devízovým peňažným ústavom v kurzovom lístku Štátnej banky československej

v deň tohto predaja a spätná kúpa podľa kurzu určeného pre predaj devíz devízovým

peňažným ústavom v deň spätnej kúpy. Devízový tuzemec uvedený v odseku 1 môže dohodnúť

s devízovým peňažným ústavom, že rozsah jeho práva na spätnú kúpu devízových prostriedkov

sa určuje v československej mene.

§ 14

Devízový tuzemec - právnická osoba alebo podnikateľ, ktorá po splnení ponukovej povinnosti

(

§ 12

) nepostupuje s devízovými prostriedkami, ktoré nepodliehajú ponukovej povinnosti

podľa

§ 13

, je povinná tieto prostriedky sústrediť v devízovom peňažnom ústave.

§ 15

Devízový peňažný ústav neskúma, či pri plnení povinnosti podľa

§ 12

bola dodržaná lehota ustanovená v

§ 12 ods. 4

, a nezisťuje pôvod nadobudnutia ponúkaných devízových alebo ukladaných devízových

hodnôt.

§ 16

(1)

Vykonávací predpis môže obmedziť ponukovú povinnosť, ktorú má devízový tuzemec podľa

§ 12

, alebo umožniť ďalšie spôsoby, ktorými ju možno splniť, ako aj predĺžiť lehotu na

jej splnenie.

(2)

Udelením devízového povolenia môže byť devízový tuzemec zbavený ponukovej povinnosti

ustanovenej v

§ 12

alebo sa mu môže predĺžiť lehota na jej splnenie.

§ 17

(1)

Devízový peňažný ústav je povinný predať za československú menu devízovému tuzemcovi

- právnickej osobe devízové prostriedky, na ktoré má táto právnická osoba právo na

základe záväzného výstupu plánu. O tomto práve vedie devízový peňažný ústav evidenciu.

(2)

Predaj devízových prostriedkov podľa odseku 1 sa uskutočňuje podľa kurzu určeného

v kurzovom lístku Štátnej banky československej pre predaj devíz devízovým peňažným

ústavom v deň, keď bola devízovému peňažnému ústavu doručená požiadavka devízového

tuzemca - právnickej osoby, aby jej boli devízové prostriedky predané.

(3)

Devízový tuzemec môže použiť devízové prostriedky kúpené podľa odseku 1 iba na účel

určený v záväznom výstupe plánu. Úspory dosiahnuté pri použití týchto prostriedkov

na určený účel však môže devízový tuzemec previesť na svoj devízový účet (

§ 35

) alebo ich predať devízovému peňažnému ústavu s právom na ich spätnú kúpu (

§ 13

).

§ 18

(1)

Devízový peňažný ústav je povinný predať devízovému tuzemcovi za československú menu

devízové prostriedky, ktoré je oprávnený devízový tuzemec použiť podľa tohto zákona,

vykonávacieho predpisu k nemu alebo devízového povolenia na platenie devízovému cudzozemcovi

alebo do zahraničia.

(2)

Právo uvedené v odseku 1 má aj devízový cudzozemec, ak je na základe tohto zákona,

vykonávacieho predpisu k nemu alebo devízového povolenia oprávnený previesť do zahraničia

devízovú protihodnotu peňažných prostriedkov v československej mene.

(3)

Predaj devízových prostriedkov podľa odsekov 1 a 2 sa uskutočňuje podľa príslušného

kurzu určeného v kurzovom lístku Štátnej banky československej pre predaj valút alebo

devíz devízovým peňažným ústavom v deň, keď mu bola doručená požiadavka týkajúca sa

tohto predaja.

§ 19

(1)

Devízový peňažný ústav je povinný predať za československú menu devízovému tuzemcovi

- fyzickej osobe devízové prostriedky za účelom platenia výdavkov spojených so zahraničnou

cestou v rozsahu, v akom Štátna banka československá určila devízovému peňažnému ústavu

uskutočňovať tieto predaje.

(2)

Predaj devízových prostriedkov podľa odseku 1 sa uskutočňuje podľa príslušného kurzu

určeného v kurzovom lístku Štátnej banky československej pre predaj valút alebo devíz

devízovým peňažným ústavom v deň, keď devízový tuzemec zloží protihodnotu kupovaných

devízových prostriedkov v československej mene v devízovom peňažnom ústave.

§ 20

Devízový peňažný ústav, ktorý predal devízové prostriedky pri plnení svojej povinnosti

podľa

§ 17 až 19

, má právo na kúpu týchto devízových prostriedkov za československú menu od Štátnej

banky československej.

§ 21

(1)

S devízovými hodnotami obchoduje a platobný styk so zahraničím vykonáva Štátna banka

československá

11

)

a na základe a v rozsahu jej povolenia udeleného podľa osobitného predpisu

12

)

devízové peňažné ústavy a iné právnické osoby.

(2)

Povolenie podľa odseku 1 netreba na poskytovanie peňažných služieb pošty v medzinárodnom

styku.

13

)

§ 22

(1)

Devízoví tuzemci môžu navzájom kupovať, predávať a zamieňať bez devízového povolenia

devízové hodnoty len za účasti devízového peňažného ústavu. Štátna banka československá

upraví vo vykonávacom predpise postup devízových peňažných ústavov pri uskutočňovaní

týchto obchodov a môže určiť za akých podmienok môžu devízoví tuzemci uskutočňovať

tieto obchody za účasti devízových cudzozemcov.

(2)

Bez účasti devízového peňažného ústavu môžu bez devízového povolenia

a)

devízoví tuzemci kupovať, predávať a zamieňať devízové hodnoty, ktoré devízový peňažný

ústav odmietol kúpiť (

§ 12 ods. 8

),

b)

devízoví tuzemci vzájomne kupovať, predávať a zamieňať zlaté mince.

(3)

Devízový tuzemec, ktorý nie je devízovým peňažným ústavom, môže kúpiť, predať alebo

zameniť devízové hodnoty v prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 a 2 iba na základe

devízového povolenia. Vykonávací predpis môže ustanoviť ďalšie prípady, keď sa toto

povolenie nevyžaduje.

§ 23

(1)

Devízový tuzemec sa môže bez devízového povolenia zmluvne zaviazať na peňažné plnenie

voči devízovému cudzozemcovi, ak na splnenie tohto záväzku môže použiť v súlade s

týmto zákonom

a)

devízové prostriedky uložené na devízovom účte v devízovom peňažnom ústave (

§ 35 a 36

),

b)

devízové prostriedky, ohľadne ktorých má devízový tuzemec - právnická osoba alebo

podnikateľ právo na spätnú kúpu od devízového peňažného ústavu (

§ 13

),

c)

devízové prostriedky, ktoré je devízový peňažný ústav povinný predať devízovému tuzemcovi

- právnickej osobe v rozsahu záväzného výstupu plánu (

§ 17

),

d)

devízový úver dojednaný medzi devízovým tuzemcom - právnickou osobou alebo podnikateľom

a devízovým peňažným ústavom,

e)

devízové prostriedky, ktoré je devízovému tuzemcovi - fyzickej osobe devízový peňažný

ústav povinný predať podľa

§ 18 ods. 1

alebo

§ 19 ods. 1

,

f)

devízové prostriedky, ktoré devízový peňažný ústav odmietol kúpiť od devízového tuzemca

a vydal mu o tom potvrdenie (

§ 12 ods. 8

),

g)

devízové prostriedky, ktoré devízový tuzemec - fyzická osoba získa darom počas svojho

pobytu v zahraničí.

(2)

Devízový tuzemec, ktorý má na základe zmluvy doviezť tovar alebo poskytnúť služby

zo zahraničia pre iného devízového tuzemca alebo ich obstarať, sa môže bez devízového

povolenia zmluvne zaviazať na peňažné plnenie voči devízovému cudzozemcovi zodpovedajúce

tejto zmluve, ak devízový tuzemec, ktorému sa má dovezený tovar dodať alebo služby

poskytnúť alebo obstarať sa v zmluve zaviaže, že tento svoj záväzok uhradí v devízových

prostriedkoch. Pri prevzatí tohto záväzku platí pre iného devízového tuzemca úprava

podľa odseku 1.

(3)

Devízový tuzemec sa môže bez devízového povolenia zmluvne zaviazať na peňažné plnenie

voči devízovému cudzozemcovi, ak na splnenie tohto záväzku možno použiť československú

menu v súlade s medzinárodnou zmluvou o vzájomnom zúčtovaní v národných menách, ktorou

je Československá socialistická republika viazaná.

(4)

Devízový tuzemec - fyzická osoba zdržiavajúca sa so súhlasom československých úradov

v zahraničí, ako aj jej rodinní príslušníci sa môžu počas tohto pobytu bez devízového

povolenia zmluvne zaviazať na peňažné plnenie voči devízovému cudzozemcovi, ak môžu

splniť tento záväzok z prostriedkov, ktoré získala ona alebo jej rodinní príslušníci

pri výkone pracovnej činnosti alebo povolania počas tohto zahraničného pobytu.

(5)

V prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 až 4, sa môže devízový tuzemec zmluvne

zaviazať na peňažné plnenie voči devízovému cudzozemcovi iba po udelení devízového

povolenia. Vykonávací predpis môže ustanoviť ďalšie prípady, na ktoré sa toto povolenie

nevyžaduje.

§ 24

(1)

Devízový tuzemec môže bez devízového povolenia platiť devízovému cudzozemcovi alebo

komukoľvek v jeho prospech alebo platiť do zahraničia pri plnení záväzku

a)

ktorý bol zmluvne prevzatý v súlade s

§ 23

tohto zákona,

b)

ktorý vznikol mimozmluvne v medzinárodnom obchodnom styku,

14

)

pokiaľ na platenie môže použiť devízové prostriedky, ktoré má na svojom devízovom

účte alebo na ktorých spätnú kúpu je oprávnený podľa

§ 13

,

c)

na ktorý je devízový tuzemec povinný podľa súdneho rozhodnutia alebo rozhodcovského

rozhodnutia vykonateľného v tuzemsku.

(2)

Devízový tuzemec môže ďalej bez devízového povolenia

a)

uhrádzať náklady pobytu devízového cudzozemca v tuzemsku v československej mene,

b)

plniť zákonnú vyživovaciu povinnosť voči devízovému cudzozemcovi v tuzemsku v československej

mene alebo do štátu, ktorý je zmluvnou stranou medzinárodnej zmluvy upravujúcej vymáhanie

a prevody výživného alebo v ktorom sa neuplatňujú devízové obmedzenia na tieto prevody

do tuzemska alebo v ktorom sa pripúšťajú za podmienky vzájomnosti,

c)

platiť dôchodky a iné dávky sociálneho zabezpečenia do štátu, medzi ktorým a Československou

socialistickou republikou platí medzinárodná zmluva o sociálnom zabezpečení,

d)

vrátiť plnenie uskutočnené devízovým cudzozemcom devízovému tuzemcovi bez právneho

dôvodu,

e)

zaplatiť devízovému cudzozemcovi alebo v jeho prospech v československej mene kúpnu

cenu tuzemskej nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci zdedenej devízovým cudzozemcom,

ak hnuteľnú vec devízový cudzozemec predal pred skončením dedičského konania,

f)

platiť výdavky súvisiace so súdnym alebo iným právnym konaním v zahraničí, ktoré

sa začalo proti devízovému tuzemcovi alebo devízovým tuzemcom pri plnení povinnosti

podľa tohto zákona včítane výdavkov súvisiacich s právnym zastúpením.

(3)

Povinnosť podľa odseku 2 písm. b) možno plniť do zahraničia v rozsahu určenom rozhodnutím

súdu, súdnym zmierom alebo dohodou strán. Výšku vyživovacej povinnosti, do ktorej

možno plniť do zahraničia na základe dohody strán a spôsob tohto plnenia ustanoví

vykonávací predpis. Devízový tuzemec musí preukázať, že zákonná vyživovacia povinnosť

trvá.

(4)

V prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 až 3, môže devízový tuzemec platiť devízovému

cudzozemcovi alebo platiť komukoľvek v jeho prospech alebo platiť do zahraničia len

po udelení devízového povolenia. Vykonávací predpis môže ustanoviť ďalšie prípady,

keď sa toto povolenie nevyžaduje.

§ 25

Devízový tuzemec môže platiť do zahraničia a prijímať platby zo zahraničia, pokiaľ

z vykonávacieho predpisu alebo z povolenia Štátnej banky československej nevyplýva

inak, výhradne prostredníctvom devízového peňažného ústavu.

§ 26

(1)

Devízový tuzemec môže len s devízovým povolením

a)

nakladať so svojimi pohľadávkami voči devízovému cudzozemcovi,

b)

písomne uznávať svoje peňažné záväzky voči devízovému cudzozemcovi,

c)

nakladať so svojimi nárokmi na dedičstvo, ktoré sa prejednáva v právnom konaní vedenom

v zahraničí,

d)

nakladať so svojimi zahraničnými cennými papiermi a cennými papiermi uloženými v

zahraničí,

e)

prevádzať vlastnícke právo k cenným papierom na devízového cudzozemca,

f)

nakladať so svojimi nehnuteľnosťami v zahraničí.

(2)

Devízové povolenie podľa odseku 1 sa nevyžaduje

a)

na nakladanie s hodnotami uvedenými v odseku 1 pre prípad smrti,

b)

na prevod pohľadávok alebo zahraničných cenných papierov na devízový peňažný ústav,

c)

na nakladanie s pohľadávkami právnickej osoby oprávnenej na zahraničnohospodársku

činnosť podľa osobitných predpisov

15

)

s výnimkou pohľadávok, ktoré vznikli použitím devízových prostriedkov kúpených na

základe záväzného výstupu plánu,

d)

na písomné uznávanie záväzkov právnickou osobou oprávnenou na zahraničnohospodársku

činnosť podľa osobitného predpisu,

16

)

e)

na uznávanie peňažných záväzkov, ktoré možno platiť podľa § 24 bez devízového povolenia.

(3)

Vykonávací predpis môže ustanoviť ďalšie prípady, keď sa devízové povolenie nevyžaduje.

(4)

Devízový cudzozemec nemôže nadobúdať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam devízového

tuzemca na území Česko-slovenskej federatívnej republiky s výnimkou dedenia a nadobudnutia

nehnuteľnosti jej vydaním podľa zákona č.

403/1990 Zb.

o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd alebo vydražením podľa zákona

č.

427/1990 Zb.

o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby.

Vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky môže po dohode s vládou Českej republiky

a vládou Slovenskej republiky nariadením ustanoviť podmienky, za ktorých devízový

tuzemec môže výnimočne previesť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam na devízového

cudzozemca.

§ 27

Devízový tuzemec - fyzická osoba je povinná na výzvu devízového orgánu uvedeného v

§ 7 ods. 2

urobiť právne úkony potrebné na predaj svojich zahraničných cenných papierov a na

prevod peňažných prostriedkov získaných pri tomto predaji do tuzemska.

§ 28

(1)

Devízový cudzozemec môže previesť do zahraničia devízové prostriedky, ktoré zdedil,

alebo devízovú protihodnotu peňažných prostriedkov v československej mene, ktoré zdedil

alebo nadobudol predajom zdedených nehnuteľností alebo hnuteľností do skončenia dedičského

konania, ak

a)

nadobudnutie dedičstva bolo štátnym notárstvom potvrdené, schválené alebo vyporiadané

a všetky poplatky týkajúce sa dedičstva boli uhradené a

b)

prevod sa má uskutočniť do štátu, v ktorom tieto prevody do tuzemska nepodliehajú

devízovému obmedzeniu alebo sú podmienené vzájomnosťou.

(2)

Pri splnení podmienok uvedených v odseku 1 si devízový cudzozemec môže bez devízového

povolenia takisto

a)

previesť do zahraničia v cudzej mene úroky a výhry patriace ku zdedeným vkladom,

b)

previesť alebo vyviezť do zahraničia zdedené zlaté mince, pokiaľ predložil vyjadrenie

právnickej osoby uvedenej vo vykonávacom predpise, že nejde o historické mince.

(3)

Na prevod alebo vývoz zdedených peňažných prostriedkov a peňažných prostriedkov získaných

predajom zdedených hnuteľných a nehnuteľných vecí devízovým cudzozemcom do zahraničia

a na vývoz zlatých mincí, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 a 2, a na vývoz zahraničných

cenných papierov sa vyžaduje devízové povolenie vydané ministerstvom financií, cien

a miezd republiky, na ktorej území sa konalo dedičské konanie. Ak štátne notárstvo

nie je v tuzemsku príslušné na prejednanie dedičstva, vyžaduje sa devízové povolenie

ministerstva financií, cien a miezd republiky, na ktorého území sa nachádzajú zdedené

peňažné prostriedky alebo peňažné prostriedky získané predajom zdedených vecí v tuzemsku.

(4)

Vývoz zdedeného zlata s výnimkou zdedených zlatých mincí upravuje

§ 32

.

§ 29

Na dovoz devízových hodnôt do tuzemska nie je potrebné devízové povolenie.

§ 30

(1)

Devízový cudzozemec môže vyvážať alebo prevádzať do zahraničia bez devízového povolenia

devízové prostriedky, zahraničné platobné dokumenty a vkladné knižky znejúce na cudziu

menu s výnimkou prípadu, keď ich získal v tuzemsku v rozpore s týmto zákonom.

(2)

Devízový cudzozemec môže bez devízového povolenia vyviezť zlato [

§ 3 ods. 1 písm. b)

], ktoré do tuzemska doviezol a nechal si jeho dovoz potvrdiť orgánmi colnej správy,

a zlaté mince takisto v prípade, že preukáže, že ich v tuzemsku nadobudol nákupom

od právnickej osoby, ktorá je oprávnená na ich predaj. Vývoz zdedených zlatých mincí

upravuje

§ 28 ods. 2 písm. b)

a

§ 28 ods. 3

.

(3)

Cenné papiere môže devízový tuzemec vyviezť do zahraničia v cestovnom styku len s

povolením Štátnej banky československej.

(4)

Devízový tuzemec - fyzická osoba môže bez devízového povolenia pri svojej ceste do

zahraničia vyviezť valuty a zahraničné platobné dokumenty uvedené v potvrdení devízového

peňažného ústavu o tom, že mu ich predal, vydal alebo odmietol kúpiť, a ďalej valuty

neprevyšujúce protihodnotu 2 000 Kčs podľa kurzu určeného v kurzovom lístku Štátnej

banky československej pre nákup valút devízovým peňažným ústavom v deň, keď sa tieto

valuty vyvážajú.

§ 31

Devízový tuzemec - fyzická osoba zdržiavajúca sa so súhlasom československých úradov

v zahraničí za účelom pracovnej činnosti alebo výkonu svojho povolania, ako aj jeho

rodinní príslušníci môžu po dobu tohto pobytu bez devízového povolenia vyvážať valuty,

zahraničné platobné dokumenty a zahraničné cenné papiere, ktoré do tuzemska doviezli

počas tohto pobytu. Tieto hodnoty sú povinní si nechať potvrdiť pri dovoze orgánmi

colnej správy.

§ 32

(1)

Na vývoz devízových hodnôt, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia

§ 30 alebo § 31

, sa vyžaduje devízové povolenie Štátnej banky československej.

(2)

Vykonávací predpis môže ustanoviť ďalšie prípady, keď sa devízové povolenie podľa

odseku 1 nevyžaduje.

§ 33

(1)

Vývoz a dovoz platných československých bankoviek a mincí, ich prevod do zahraničia

a zo zahraničia, ako aj vývoz a dovoz vkladných knižiek znejúcich na československú

menu je dovolený len s devízovým povolením Štátnej banky československej.

(2)

Bez devízového povolenia možno doviezť hodnoty uvedené v odseku 1, ktoré boli v súlade

s týmto zákonom z tuzemska vyvezené.

(3)

Na vývoz a dovoz vkladných knižiek na meno znejúcich na československú menu sa devízové

povolenie nevyžaduje.

(4)

Bez devízového povolenia môže devízový tuzemec - fyzická osoba a devízový cudzozemec

- fyzická osoba vyviezť v cestovnom styku do zahraničia peňažné prostriedky v československej

mene v sumách určených vo vykonávacom predpise a za podmienky, že ich dovezie späť

do tuzemska.

(5)

Vykonávací predpis môže ustanoviť ďalšie prípady, keď sa na vývoz a dovoz hodnôt

uvedených v predchádzajúcich odsekoch nevyžaduje devízové povolenie.

§ 34

(1)

Devízový tuzemec sa môže majetkovo zúčastňovať na podnikaní v zahraničí alebo prevádzať

svoj majetkový podiel na zahraničnej právnickej osobe s podnikateľskou činnosťou na

devízových cudzozemcov len s devízovým povolením Štátnej banky československej vydaným

po dohode s Federálnym ministerstvom financií a Federálnym ministerstvom zahraničného

obchodu.

(2)

Majetkovou účasťou na podnikaní v zahraničí sa rozumie na účel tohto zákona majetkový

podiel devízového tuzemca na právnickej osobe s podnikateľskou činnosťou, ktorá je

devízovým cudzozemcom, alebo majetková účasť devízového tuzemca na podnikaní devízového

cudzozemca, ak s touto účasťou je spojené právo devízového tuzemca podieľať sa na

zisku a jeho povinnosť podieľať sa na strate vyplývajúcej z tohto podnikania.

(3)

Vykonávací predpis, ktorý vydá Federálne ministerstvo financií, Štátna banka československá

a Federálne ministerstvo zahraničného obchodu, môže ustanoviť, kedy sa povolenie podľa

odsekov 1 a 3 nevyžaduje, a určiť náležitosti žiadosti o povolenie podľa odseku 1.

§ 35

(1)

Devízový peňažný ústav je povinný na žiadosť devízového tuzemca - právnickej osoby

zriadiť jej devízový účet [

§ 3 ods. 1 písm. f)

] na uloženie devízových prostriedkov, ktoré nepodliehajú ponukovej povinnosti (

§ 12

), a to v cudzej mene určenej Štátnou bankou československou vo vykonávacom predpise

podľa

§ 37 ods. 2

.

(2)

Devízové prostriedky získané za medzinárodné spojové služby sú sústredené na devízovom

účte Federálneho ministerstva dopravy a spojov.

(3)

Devízový tuzemec - právnická osoba môže devízové prostriedky na svojom devízovom

účte používať bez obmedzenia.

§ 36

(1)

Devízový peňažný ústav je povinný na žiadosť devízového tuzemca - fyzickej osoby

zriadiť jej devízový účet [

§ 3 ods. 1 písm. f)

] na uloženie devízových prostriedkov v súlade s

§ 12

, a to v cudzej mene určenej Štátnou bankou československou vo vykonávacom predpise

podľa

§ 37 ods. 2

.

(2)

Príjmy v devízových prostriedkoch plynúce z podnikateľskej činnosti vedie devízový

peňažný ústav pre podnikateľov oddelene od ostatných príjmov devízového tuzemca –

fyzickej osoby v devízových prostriedkoch. Pre devízový účet zriadený podnikateľovi

platia ustanovenia odsekov 1 a 3 obdobne.

(3)

Devízové prostriedky na devízovom účte zriadenom podľa odseku 1 a 2 môže jeho majiteľ

alebo v rozsahu jeho splnomocnenia iný devízový tuzemec - fyzická osoba používať bez

obmedzenia.

(4)

Devízové prostriedky na devízovom účte môže jeho majiteľ použiť na prevod na už zriadený

alebo na ten účel novozriaďovaný účet iného devízového tuzemca alebo na svoj už zriadený

alebo novozriaďovaný devízový účet v inom devízovom peňažnom ústave.

§ 37

(1)

Devízové účty zriadené podľa

§ 35 a 36

sa úročia v mene, v ktorej sú vedené. Úrokové sadzby dohodne devízový peňažný ústav

s majiteľom devízového účtu.

(2)

Štátna banka československá vykonávacím predpisom upraví, v ktorých cudzích menách

sú devízové peňažné ústavy povinné zriaďovať devízové účty, upraví postup pri vedení

devízových účtov a určí zásady pre ich úročenie. Devízový peňažný ústav oznámi na

požiadanie, v ktorých iných cudzích menách zriaďuje devízové účty. Na cudzie meny,

v ktorých vedie devízové účty, môže devízový peňažný ústav zamieňať devízové prostriedky

zložené v ňom v inej mene.

§ 38

(1)

Devízový peňažný ústav je povinný na žiadosť devízového cudzozemca zriadiť mu zúročiteľný

účet v československej alebo v cudzej mene (ďalej len „cudzozemský účet“).

(2)

Za cudzozemský účet sa považuje takisto vkladový účet v československých bankách

a sporiteľniach v prípade, že sa vlastník účtu stal devízovým cudzozemcom, alebo preto,

že ho devízový cudzozemec zdedil.

§ 39

(1)

Devízový cudzozemec môže bez devízového povolenia skladať peňažné prostriedky v československej

mene na svoj cudzozemský účet v československej mene, ako aj na rovnaké účty iných

devízových cudzozemcov.

(2)

Devízový cudzozemec môže bez devízového povolenia skladať valuty a devízy na svoj

cudzozemský účet vedený v devízových peňažných ústavoch v cudzej mene, ako aj na rovnaké

účty iných devízových cudzozemcov.

(3)

Devízový tuzemec môže požiadať devízový peňažný ústav o zriadenie cudzozemského účtu

pre devízového cudzozemca za účelom splnenia svojho záväzku.

(4)

Pre platenie devízových tuzemcov na cudzozemské účty devízových cudzozemcov platia

ustanovenia

§ 24

.

§ 40

(1)

Devízový cudzozemec môže bez devízového povolenia použiť devízové prostriedky, ktoré

má uložené na svojom cudzozemskom účte vedenom v cudzej mene, na platby v tuzemsku

aj do zahraničia.

(2)

Devízový cudzozemec môže bez devízového povolenia použiť peňažné prostriedky, ktoré

má uložené na svojom cudzozemskom účte vedenom v československej mene, na platby v

tuzemsku.

(3)

Devízový cudzozemec môže bez devízového povolenia previesť do zahraničia zo svojho

cudzozemského účtu vedeného v československej mene výživné, ktoré v jeho prospech

na tento účet zložil devízový tuzemec, a to v rozsahu, v ktorom môže byť toto výživné

prevedené do zahraničia podľa

§ 24 ods. 2 písm. b)

a

ods. 3

, a ďalej dedičstvo (

§ 28

).

(4)

Na iné platby do zahraničia z cudzozemského účtu vedeného v československej mene,

na ktoré sa nevzťahuje odsek 3, sa vyžaduje devízové povolenie Štátnej banky československej.

§ 41

(1)

Devízový dohľad vykonáva Federálne ministerstvo financií. Pritom dohliada, či devízové

orgány vykonávajú pôsobnosť zverenú im týmto zákonom v súlade s určenými zásadami

devízovej politiky.

(2)

Devízové orgány sú povinné poskytnúť Federálnemu ministerstvu financií pri vykonávaní

devízového dohľadu na to potrebnú súčinnosť.

(3)

Na závažné nedostatky zistené pri výkone devízového dohľadu upozorní Federálne ministerstvo

financií devízový orgán, v ktorom k týmto nedostatkom došlo. Tento orgán je povinný

zistené nedostatky odstrániť a podať o tom Federálnemu ministerstvu financií správu.

(4)

Ak devízový orgán nezaistí dostatočnú nápravu podľa odseku 3, navrhne Federálne ministerstvo

financií príslušnej vláde opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov.

§ 42

(1)

Devízovú kontrolu vykonávajú v rámci svojej pôsobnosti Štátna banka československá

a ostatné devízové orgány.

(2)

Devízové orgány sledujú pri vykonávaní devízovej kontroly, či a ako sú plnené povinnosti

ustanovené týmto zákonom, predpismi ho vykonávajúcimi a záväznými výstupmi plánu.

(3)

Osoby, ktoré majú povinnosti podľa tohto zákona, sú povinné poskytnúť devízovému

orgánu v súvislosti s devízovou kontrolou potrebnú súčinnosť, najmä mu podávať na

výzvu hlásenia, správy a vysvetlenia k okolnostiam, ktoré majú priamy alebo nepriamy

význam pre posúdenie prípadu s možnými devízovými dôsledkami, a predložiť na to potrebné

doklady, ako aj umožniť orgánom vykonávajúcim devízovú kontrolu za tým účelom nahliadať

do účtovných, evidenčných a iných dokladov. Zákonné ustanovenia o ochrane bankového

tajomstva tým nie sú dotknuté.

18

)

§ 43

(1)

Orgány vykonávajúce devízovú kontrolu môžu za porušenie ustanovení tohto zákona a

vykonávacích predpisov k nemu uložiť, aby zistené nedostatky boli v určenej lehote

odstránené.

(2)

Ak takým porušením, ktorého sa dopustil devízový tuzemec - právnická osoba, bola

spôsobená vážna ujma devízovému hospodárstvu, podá devízový orgán, ktorý vykonával

devízovú kontrolu, návrh hospodárskej arbitráži na uloženie hospodárskej pokuty.

19

)

§ 44

(1)

Kontrolu dodržiavania ustanovení tohto zákona a vykonávacích predpisov k nemu o dovoze

a vývoze devízových hodnôt (

§ 2 a 3

), československej meny a vkladných knižiek znejúcich na československú menu vykonávajú

orgány colnej správy. Túto kontrolu uskutočňujú v súlade s predpismi o ochrane osobnej

slobody a listového tajomstva.

(2)

Orgány colnej správy sú oprávnené požadovať prihlásenie a predloženie dovážaných

a vyvážaných hodnôt podľa tohto zákona a listových a iných zásielok, vykonávať vonkajšie

a vnútorné prehliadky týchto zásielok, batožín, dopravných prostriedkov iba v prítomnosti

majiteľa, odosielateľa alebo adresáta, ako aj osobné prehliadky. Zároveň môžu od osôb,

ktoré dovážajú alebo vyvážajú také hodnoty, požadovať vysvetlenie a predloženie potrebných

dokladov.

(3)

Ak je dovoz alebo vývoz devízových hodnôt a československej meny viazaný na povolenie

alebo podmienený potvrdením alebo iným dokladom, je dovážajúca alebo vyvážajúca osoba

povinná tieto doklady pri dovoze alebo vývoze predložiť orgánom colnej správy.

§ 45

Listové zásielky odosielané do zahraničia, ktoré obsahujú devízové hodnoty, na ktorých

vývoz treba devízové povolenie, peňažné prostriedky v československej mene a vkladné

knižky znejúce na československú menu, je odosielateľ povinný pred podaním na poštovú

prepravu predložiť príslušnému orgánu colnej správy na kontrolu podľa tohto zákona.

Po vykonaní kontroly orgán colnej správy opatrí zásielku colnou uzáverou.

§ 46

(1)

Orgány colnej správy prijímajú na hraničných priechodoch do úschovy hodnoty, na ktorých

vývoz sa vyžaduje povolenie (

§ 32 a 33

), ak osoba cestujúca do zahraničia toto povolenie nemá a s prihliadnutím na miesto

alebo dobu prechodu hraníc nemôže tieto hodnoty vrátiť do tuzemska alebo odovzdať

do úschovy peňažnému ústavu. Orgány colnej správy môžu prevziať do úschovy uvedené

hodnoty aj bez splnenia týchto podmienok.

(2)

Úschova podľa odseku 1 sa spravuje

Občianskym zákonníkom

. Právo na vydanie predmetu úschovy však zaniká a tento predmet pripadne štátu, ak

uschovateľ nepožiada o jeho vrátenie do jedného roka odo dňa, keď orgán colnej správy

prevzal predmet do úschovy.

§ 47

(1)

V prípadoch, keď podľa osobitných predpisov

20

)

platí oslobodenie od colnej prehliadky, nevykonáva sa ani kontrola podľa tohto zákona.

(2)

Orgány colnej správy sú povinné na požiadanie písomne potvrdiť dovoz devízových hodnôt,

ktorých vývoz bez devízového povolenia je podmienený podľa

§ 30 ods. 2

a

§ 31

ich predchádzajúcim dovozom.

§ 48

Devízového priestupku sa dopúšťa ten, kto v rozpore s ustanovením tohto zákona

a)

nesplní ohlasovaciu povinnosť (

§ 9, 10

),

b)

nesplní svoje povinnosti určené pre starostlivosť o ochranu pohľadávok a ostatných

hodnôt voči devízovým cudzozemcom (

§ 11 ods. 1

),

c)

nesplní povinnosť previesť do tuzemska sumu zaplatenú v zahraničí na úhradu jeho

pohľadávok (

§ 11 ods. 2

),

d)

nesplní ponukovú povinnosť (

§ 12

),

e)

obchoduje s devízovými hodnotami (

§ 21

),

f)

zmluvne prevezme záväzok voči devízovému cudzozemcovi (

§ 23

),

g)

nakladá s pohľadávkou voči devízovému cudzozemcovi, s nehnuteľnosťami v zahraničí,

so zahraničnými cennými papiermi a s cennými papiermi uloženými v zahraničí, ako aj

s majetkovými nárokmi voči devízovým cudzozemcom (

§ 26, 27

),

h)

prevádza na devízových cudzozemcov svoje nehnuteľnosti a cenné papiere [

§ 26 ods. 1 písm. e)

],

i)

platí devízovému cudzozemcovi alebo v jeho prospech (

§ 24, 25

),

j)

zúčastňuje sa majetkovo na podnikaní v zahraničí alebo prevedie svoj majetkový podiel

na tuzemskej alebo zahraničnej právnickej osobe na devízového cudzozemca (

§ 34

),

k)

vyváža devízové hodnoty (

§ 30

,

32

),

l)

dováža alebo vyváža československú menu alebo vkladné knižky znejúce na československú

menu (

§ 33

),

m)

neprihlási alebo nepredloží devízové hodnoty na výzvu orgánov colnej správy (

§ 44 ods. 2

),

ak nejde o prečin alebo trestný čin.

§ 49

Devízové priestupky prejednávajú národné výbory, a ak ide o devízové priestupky podľa

§ 48 písm. k), l), m)

, orgány colnej správy. Tieto orgány rozhodujú o devízových priestupkoch podľa osobitných

predpisov, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

§ 50

(1)

Orgány uvedené v

§ 49

môžu s prihliadnutím na spoločenskú nebezpečnosť uložiť

a)

pokarhanie za devízové priestupky uvedené v

§ 48

,

b)

pokutu až do výšky 10 000 Kčs za devízové priestupky uvedené v

§ 48 písm. k), l), m)

s prihliadnutím na výšku vyvážaných, dovážaných, neprihlásených alebo nepredložených

devízových hodnôt,

c)

pokutu až do výšky 10 000 Kčs, ak porušením povinnosti podľa

§ 48 písm. a) až j)

vznikla československému devízovému hospodárstvu škoda, a určiť výšku pokuty s prihliadnutím

na jej rozsah,

d)

prepadnutie veci za devízové priestupky uvedené v

§ 48 písm. e)

,

k), l), m)

.

(2)

Trest prepadnutia veci možno za devízový priestupok uložiť samostatne alebo s iným

trestom. Tento trest môže byť uložený len vtedy, ak vec, ktorá bola použitá na spáchanie

priestupku alebo ktorá sa priestupkom získala, patrí tomu, kto sa priestupku dopustil.

(3)

Trest prepadnutia veci nemožno uložiť, ak je hodnota veci neúmerná závažnosti priestupku.

§ 51

(1)

Vec, ktorá bola použitá na spáchanie devízového priestupku alebo ktorá sa devízovým

priestupkom získala, môže byť zhabaná, ak nepatrí osobe, ktorá sa priestupku dopustila,

alebo ak nemožno túto osobu volať na zodpovednosť alebo ak je táto osoba neznáma.

(2)

Zhabať nemožno vec, ktorej hodnota je neúmerná závažnosti priestupku.

§ 52

(1)

Menej závažný devízový priestupok, ktorý bol spoľahlivo zistený, a ak nestačí napomenutie

osobe, ktorá sa priestupku dopustila, môžu orgány uvedené v

§ 49

so súhlasom tejto osoby prejednať v blokovom konaní a uložiť blokovú pokutu až do

výšky 1000 Kčs.

(2)

Pri blokovom konaní možno uložiť okrem pokuty aj prepadnutie veci, ktorá bola na

spáchanie devízového priestupku použitá alebo sa devízovým priestupkom získala.

(3)

Ak osoba, ktorá sa priestupku dopustila, nesúhlasí s prejednaním priestupku v blokovom

konaní alebo ak odoprie zaplatiť pokutu alebo podrobiť sa vysloveniu prepadnutia veci,

prejednajú orgány devízový priestupok podľa ustanovení

§ 49 až 51

.

(4)

Proti uloženiu pokuty v blokovom konaní sa nemožno odvolať.

§ 53

(1)

Pri plnení povinnosti na náhradu devízovej škody, ktorú spôsobil devízový tuzemec

inému devízovému tuzemcovi porušením zmluvy, možno požadovať náhradu namiesto v československej

mene v devízových prostriedkoch, v ktorých škoda vznikla. Devízovou škodou sa na tento

účel rozumie majetková ujma spočívajúca vo vynaložení devízových prostriedkov, ktoré

bolo spôsobené porušením zmluvného záväzku.

(2)

Na splnenie povinnosti na náhradu devízovej škody možno použiť prevod práva na spätnú

kúpu devízových prostriedkov podľa

§ 13

spolu so zaplatením náhrady škody v československej mene alebo devízové prostriedky

na devízovom účte.

§ 54

Ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná

zmluva, ktorou je Československá socialistická republika viazaná.

§ 55

Na rozhodovanie o devízovom povolení podľa tohto zákona sa nevzťahujú predpisy o správnom

konaní.

21

)

§ 56

Vykonávacie predpisy k tomuto zákonu vydávajú v rámci jeho jednotlivých ustanovení

spoločne Federálne ministerstvo financií a Štátna banka československá, pokiaľ tieto

ustanovenia neustanovujú inak.

§ 57

(1)

Devízové povolenie udelené devízovému tuzemcovi alebo devízovému cudzozemcovi podľa

doterajších devízových predpisov sa považuje za devízové povolenie podľa tohto zákona,

ak sa aj podľa jeho ustanovení naďalej vyžaduje.

(2)

Všeobecné devízové povolenia vydané podľa doterajších devízových predpisov strácajú

platnosť dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

§ 58

(1)

Devízové účty zriadené podľa doterajších predpisov, ako aj právo na spätnú kúpu devíz

od devízového peňažného ústavu (

§ 13 ods. 3

) vzniknuté pred účinnosťou tohto zákona zostávajú zachované a po nadobudnutí účinnosti

tohto zákona sa spravujú jeho ustanoveniami.

(2)

Lehoty určené devízovému tuzemcovi na splnenie povinnosti podať hlásenie do devízovej

evidencie (

§ 9

) a na splnenie ponukovej povinnosti (

§ 12

), ktoré začnú plynúť podľa doterajších devízových predpisov a neskončia sa pred nadobudnutím

účinnosti tohto zákona, naďalej plynú a skončia sa až uplynutím 30 dní od začiatku

ich plynutia.

§ 60

Zrušujú sa

a)

zákon č.

142/1970 Zb.

o devízovom hospodárstve,

b)

vyhláška Federálneho ministerstva financií a Federálneho ministerstva zahraničného

obchodu č.

143/1970 Zb.

, ktorou sa vykonáva zákon o devízovom hospodárstve, v znení vyhlášky č. 74/1978 Zb.

a vyhlášky č. 91/1987 Zb.

§ 61

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1990.