ZÁKON 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

Čl. 1

Spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje

nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu.

Čl. 2

(1)

Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá

a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

(2)

Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude

rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak

takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,

že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

(3)

Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu

rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.

Čl. 3

(1)

Každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej

republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi

záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty,

ktoré sú nimi chránené.

(2)

Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a

nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu

a zmyslu podľa odseku 1.

Čl. 4

(1)

Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto

zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje

právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

(2)

Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú

by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej

spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo

rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky

a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

Čl. 5

Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto

zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie

práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú

k nedôvodným prieťahom v konaní.

Čl. 6

(1)

Strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností

uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,

ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať

prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

(2)

Súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu

a sociálneho postavenia.

Čl. 7

(1)

Súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu, pričom predmet konania určujú

strany sporu postupom ustanoveným zákonom.

(2)

Základnou povinnosťou súdu je viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu.

Čl. 8

Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci

a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa

pokynov súdu.

Čl. 9

Strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany

a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.

Čl. 10

(1)

Strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu.

(2)

Súd dohliada na riadny priebeh konania, určuje lehoty a ukladá potrebné opatrenia.

(3)

Súd môže určiť záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony.

Čl. 11

(1)

Úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.

(2)

Pri posudzovaní obsahu úkonov strán sporu sa predpokladá, že každá fyzická osoba

konajúca ako strana sporu alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na úrovni priemerne

spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania,

ako i jazykové vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v tomto zákone.

(3)

Kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti,

považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou.

(4)

Súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní,

ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.

Čl. 12

Na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak zákon neustanovuje inak.

Čl. 13

(1)

Strany sporu konajú v styku so súdom osobne, ak zákon neustanovuje inak. Strany sporu

môžu konať aj prostredníctvom zástupcu; napriek zastúpeniu môže súd stranu sporu vyslúchnuť,

ak je to potrebné a možné.

(2)

Zákon ustanoví, kedy je zastúpenie povinné a v ktorých prípadoch je strana sporu

povinná byť zastúpená advokátom.

Čl. 14

Pojednávanie prebieha zásadne verejne, ak zákon neustanovuje inak; verejnosť môže

byť z konania vylúčená len zo závažných dôvodov ustanovených zákonom.

Čl. 15

(1)

Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi,

na ktorých spočíva tento zákon.

(2)

Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

Čl. 16

(1)

Súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení

ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

(2)

Súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré

boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom

je odôvodnené uplatnením čl. 3 ods. 1.

(3)

V konaní o opravnom prostriedku a v ďalšom konaní nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie

pre stranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila.

Čl. 17

Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb.

Čl. 18

Cudzie rozhodnutia majú za podmienok ustanovených osobitným predpisom rovnaké účinky

a požívajú rovnakú ochranu ako vnútroštátne rozhodnutia.