VYHLÁŠKA 160/1980 Z. z. ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 137/1973 Zb. o cenách v znení vyhlášky č. 73/1978 Zb.

Čl. 1

Vyhláška č.

137/1973 Zb.

o cenách v znení vyhlášky č. 73/1978 Zb. sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 1 ods. 1 písm. b) sa za slovo „organizácií“ vkladajú slová „alebo koncernových

podnikov „koncernových účelových organizácií (ďalej len „organizácie“)".

2.

V § 3 ods. 1 písm. c) a d) poznámka č. 2 znie

„2)

Pojmy odbytová prirážka alebo zrážka a obchodná prirážka alebo zrážka zodpovedajú

používanému pojmu odbytové a obchodné rozpätie.“.

3.

V § 3 ods. 1 písm. g) sa na konci pripájajú tieto slová: „v určených prípadoch zahŕňajú

aj odbytovú prirážku,".

4.

§ 3 ods. 1 písm. h) znie

„h)

maloobchodné ceny; len za tieto ceny sa predávajú výrobky občanom; organizáciám sa

za maloobchodné ceny dodávajú výrobky pri nákupe v maloobchode alebo pri nákupe od

iných dodávateľov, ak ide o výrobky, pri ktorých sa všeobecne uplatňuje rozdielová

daň z obratu, a organizácia je podľa daňových predpisov povinná nakupovať za „ceny

s daňou“; zahŕňajú obchodnú cenu a obchodnú zrážku, prípadne cenový rozdiel a v určených

prípadoch obchodnú, prípadne odbytovú prirážku a dodatkovú daň z obratu,“.

5.

§ 3 ods. 1 sa dopĺňa ustanovením označeným písmenom ch), ktoré znie

„ch)

veľkoobchodné ceny s daňou z obratu; za tieto ceny sa dodávajú výrobky mimotrhovým

odberateľom, ktorí sú podľa daňových predpisov povinní nakupovať za "ceny s daňou";

v určených prípadoch sa za tieto ceny účtuje spotrebovaný materiál a náhradné dielce

aj pri dodávkach výkonov občanom; zahŕňajú veľkoobchodnú cenu, základnú sadzbovú a

dodatkovú daň z obratu, prípadne odbytovú prirážku, ak nie je dodatková daň ustanovená

alebo je nižšia ako odbytová prirážka.“.

6.

V § 3 sa za odsek 2 vkladá odsek 3, ktorý znie

„(3)

Prirážkou k cene možno tiež vyjadriť cenové zvýhodnenie a zľavou z ceny možno vyjadriť

cenové znevýhodnenie; tieto prirážky a zľavy predstavujú spôsob uplatnenia podmienok

realizácie v cenách.“.

Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.

7.

V § 5 ods. 2 písm. a) sa pred slová „najdlhšie na 3 mesiace" vkladajú tieto slová

„,ak cenový úrad neustanoví inak,".

8.

§ 5 ods. 2 písm. b) znie

„b)

podnikové ceny, ktoré v prípade poverenia príslušným cenovým úradom určujú alebo

menia generálne riaditeľstvá trustov alebo koncerny a odborové podniky (ďalej len

„generálne riaditeľstvo“) pre podriadené organizácie na dodávky medzi organizáciami

vnútri výrobnej hospodárskej jednotky s podmienkou, že úroveň podnikových cien podľa

prepočtov na dané obdobie nesmie v súhrne presiahnuť úroveň cien platných pre odberateľov

mimo výrobnej hospodárskej jednotky. Vyrovnanie medzi podnikovými a veľkoobchodnými

cenami vykonáva generálne riaditeľstvo, v určených prípadoch nadriadený ústredný orgán,“.

9.

§ 5 ods. 2 sa dopĺňa ustanovením označeným písmenom c), ktoré znie

„c)

prechodne platné ceny, ktoré určuje príslušný cenový úrad alebo národný výbor, prípadne

organizácia poverená ich určením príslušným cenovým úradom a ktorých platnosť je obmedzená

časom alebo množstvom takto oceňovaných výrobkov; po skončení ich platnosti sa určí

cena ako pre nový výrobok; prechodne platné ceny výrobkov dodávaných za maloobchodné

ceny môžu určiť iba cenové úrady, prípadne národné výbory podľa § 68.“.

10.

§ 10 sa dopĺňa odsekom 5 včítane poznámky č. 74, ktorý znie

„(5)

Pri tvorbe cien nových výrobkov patriacich do odboru (skupiny), pri ktorom sa budú

meniť veľkoobchodné ceny podľa plánu vývoja cien alebo iného opatrenia cenových úradov,

treba v čase od schválenia zmeny cien do začiatku jej platnosti určiť veľkoobchodné

ceny nových výrobkov v doterajšej aj novej úrovni, ak sa nové výrobky budú dodávať

pred platnosťou zmeny ceny aj po nej. Podrobnosti upravuje rozhodnutie cenových úradov.

74

)

74)

Pokyn FCÚ, ČCÚ a SCÚ č. P-7/79 o tvorbe cien nových výrobkov vo dvojakej úrovni v

súvislosti so zmenami veľkoobchodných cien (Cenový vestník čiastka 1/1980).“.

11.

V § 11 ods. 6 sa vypúšťajú slová „ktorých ceny sa tvoria podľa § 23 a 24".

12.

§ 12 ods. 3 sa dopĺňa ustanoveniami označenými písmenami e), f) a g), ktoré znejú

„e)

zahraničné cenové relácie,

f)

prepočet efektívnosti použitia nového výrobku,

g)

kombinácia spôsobov podľa písmen a) až f).“.

13.

§ 12 ods. 4 znie

„(4)

Cenové normatívy a parametrické spôsoby treba použiť na tvorbu cien, ak ich schválil

príslušný cenový úrad, prípadne príslušný národný výbor. Ak sa niektorý z ostatných

spôsobov tvorby cien alebo ich kombinácia rozpracuje na podmienky jednotlivých výrob

(odbor, skupina výrobkov) a schváli ho príslušný cenový úrad, prípadne príslušný národný

výbor, musia ho zásadne používať všetky organizácie, pre ktoré platí jednotnosť cien

(ďalej len „záväzný spôsob tvorby cien"), pokiaľ rozhodnutím cenového orgánu nie je

rozsah jeho platnosti obmedzený.“.

14.

V § 12 sa vypúšťa odsek 5.

15.

V § 13 ods. 6 písm. a) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripája tento text

„ceny dovážaných výrobkov, ako aj ceny na zahraničných trhoch možno použiť na porovnanie

v prípadoch, keď sa cena tvorí podľa § 26a a podľa § 28 ods. 2 písm. b),".

16.

V § 13 ods. 6 písm. c) sa na konci pripája tento text: „alebo v návrhu ceny nového

výrobku nie je prevedená na platnú úroveň spôsobom určeným pre príslušnú zmenu cien,".

17.

V § 15 ods. 2 sa na konci pripája veta, ktorá včítane poznámky č. 75 znie

„Cenové úrady môžu rozhodnúť, v ktorých prípadoch sa priamy materiál oceňuje inak

ako platnou cenou.

75

)

75

) Napr. výmer FCÚ, ČCÚ a SCÚ č. 019/79 o spôsobe riešenia vplyvu cien palivovo-energetických

zdrojov v tvorbe veľkoobchodných cien nových výrobkov (Cenový vestník čiastka 51-52/1979).“.

18.

V § 15 ods. 4 sa na konci tretej vety bodka nahrádza čiarkou a pripája sa tento text

„na úhrade ktorých sa podieľa štátny rozpočet, a ďalej rozdiely vznikajúce pri materiáloch

a výrobkoch, ktoré sa do cien nových výrobkov kalkulujú za ceny určené podľa § 53

ods. 2 písm. a) alebo b).".

19.

§ 21 sa dopĺňa odsekmi 6, 7, 8 a 9, ktoré znejú

„(6)

Do cenových kalkulácií nemožno započítať zvýšenie nákladov výroby vyplývajúce z prekročenia

rozpočtových nákladov alebo z nedodržania projektových parametrov stavieb, ktoré by

znamenalo zvýšenie úrovne cien nových výrobkov. Pokiaľ sú súčasťou ceny náklady na

záručné opravy, možno ich do cenovej kalkulácie zahŕňať len sadzbou určenou príslušným

cenovým úradom, prípadne národným výborom.

(7)

Sadzby uvedené v § 18 až 20 možno určiť alebo aktualizovať len pri dodržaní platnej

úrovne cien organizácie alebo výrobnej hospodárskej jednotky alebo celého odboru a

v prípadoch podľa odseku 8 písm. a) pri dodržaní schválenej zmeny úrovne cien.

(8)

Sadzby sa aktualizujú

a)

v súvislosti so zmenami cien

1.

v odboroch (skupinách), ktorých ceny sa menia, s výnimkou úprav, keď pôjde o zmeny

jednotlivých cien, ktorých vplyv na celkovú úroveň cien odboru je zanedbateľný,

2.

v ostatných odboroch, ktorých ceny sa nemenia, ale do ktorých vplyvy zmien cien dopadajú,

pokiaľ sa dodržanie úrovne cien odboru nezabezpečí iným spôsobom,

b)

v dôsledku ekonomického zastarania platných sadzieb, a to buď jednorazovo pre všetky

odbory (skupiny) v rámci organizácie, alebo postupne, napríklad v súvislosti so spresnením

(konkretizáciou) spôsobu tvorby cien.

(9)

Cenové úrady ustanovia podrobnejšie podmienky a spôsob tvorby nových sadzieb a ich

aktualizácie.“.

20.

V § 23 ods. 8 sa slová „o 50 % úspory priameho materiálu a priamych miezd," nahrádzajú

slovami "o 70 % úspory priameho materiálu a priamych miezd alebo o 50 % týchto úspor

v prípadoch, keď sa o realizáciu úspor zaslúžil aj odberateľ,".

21.

V § 25 sa vypúšťa odsek 8.

22.

V § 26 ods. 3 písm. b) časť vety za bodkočiarkou znie: „nepriame náklady a zisk,

prípadne ostatné priame náklady, sa kalkulujú určenými sadzbami, a ak nie sú určené,

kalkulujú sa v relatívne rovnakej výške podľa porovnateľného (základného) výrobku.".

23.

Za § 26 sa vkladá § 26a, ktorý včítane nadpisu znie

㤠26a

Zahraničné cenové relácie

(1)

Spôsobom tvorby cien pomocou zahraničných cenových relácií sa rozumie odvodenie ceny

nového výrobku z cien existujúcich minimálne na dvoch rozhodujúcich zahraničných trhoch.

Vychádza sa z relácií cien medzi dvoma zahraničnými výrobkami, z ktorých jeden je

obdobný ako nový tuzemský výrobok, ktorého cena sa má určiť, a druhý je obdobný ako

tuzemský výrobok, ktorý má veľkoobchodnú cenu určenú alebo ktorého cenu možno utvoriť

spôsobom podľa §24 alebo 25.

(2)

Zahraničné ceny zahraničných výrobkov sa používajú v mene príslušných krajín (rozhodujúcich

trhov) a zisťujú sa buď na základe informácií organizácií zahraničného obchodu, alebo

z iných vhodných informácií o zahraničných cenách.

(3)

Cena nového výrobku sa utvorí z ceny tuzemského porovnateľného výrobku a priemeru

použitých údajov o zahraničných cenových reláciách.

(4)

Zahraničnými cenovými reláciami treba zdôvodniť návrh ceny v prípadoch, keď tak rozhodnú

cenové úrady alebo keď nový opakovane dodávaný výrobok

a)

je v tuzemsku cenove neporovnateľný a cena sa utvára podľa § 27, ale v zahraničí

sa vyrába v obdobnom vyhotovení, alebo

b)

sa predpokladá, že sa vyvezie aspoň 30 % objemu jeho celkových dodávok, pričom návrh

ceny je vypracovaný spôsobom podľa § 23, prípadne § 26 ods. 2 písm. b).

(5)

Ak cena nového výrobku odvodená zo zahraničných cenových relácií je nižšia ako cena

utvorená podľa § 23, § 26 ods. 2 písm. b) alebo § 27, môže poverená organizácia určiť

vyššiu cenu len po jej registrácii príslušným cenovým úradom. Bez registrácie môže

určiť len nižšiu cenu.

(6)

Príslušná organizácia zahraničného obchodu je povinná na požiadanie organizácie,

ktorá spracúva návrh ceny, bezplatne poskytnúť, prípadne obstarať základné údaje,

a to najneskoršie do 30 dní od doručenia požiadavky, ak nie je medzi nimi dohodnutý

dlhší termín. Základnými údajmi sú minimálne údaje o rozhodujúcich technicko-ekonomických

parametroch zahraničných výrobkov, o cenách platných na zahraničných trhoch v príslušnej

zahraničnej mene a označenie druhu informácie. Ceny oboch zahraničných výrobkov musia

byť vždy z toho istého zahraničného trhu a približne z rovnakého časového obdobia.

V prípade, že príslušná organizácia zahraničného obchodu neposkytne spracovateľovi

návrhu ceny tieto údaje, prerokuje podnet spracovateľa potrebné opatrenia jeho nadriadený

orgán s Federálnym ministerstvom zahraničného obchodu. Pokiaľ spracovateľ návrhu nedostane

do času potrebného na určenie ceny požadované údaje, môže bez súhlasu cenového orgánu

určiť dočasnú cenu, ak nejde o výrobok, pre ktorý sa určuje aj maloobchodná cena.“.

24.

V § 27 ods. 3 písm. e) poznámka č. 6 znie

„6)

Neštandardnými výrobkami sa rozumejú výrobky vyrábané pre jedného odberateľa podľa

jeho individuálnych požiadaviek, spravidla v jedinom výrobnom podniku, pri ktorých

sa nepredpokladá, že sa v budúcnosti budú vyrábať v rovnakom vyhotovení. Musí ísť

ďalej o výrobky, pri ktorých dojednaná lehota plnenia nepresiahne jeden rok, s výnimkou

výrobkov dodávaných pre investičnú výstavbu a výrobkov, pri ktorých priebežný čas

výroby je dlhší ako jeden rok. Pritom nie je rozhodujúce množstvo výrobkov (počet

kusov, výrobných dávok). Za neštandardný výrobok sa však nepovažuje výrobok, pri ktorom

sa začalo typizačné konanie.“.

25.

§ 27 ods. 3 sa dopĺňa ustanovením označeným písmenom j), ktoré znie

„j)

na evidenčné veľkoobchodné ceny vývozu.“.

26.

Za § 27 sa vkladá § 27a, ktorý včítane nadpisu a poznámok č. 76, 77 a 78 znie

㤠27a

Prepočet efektívnosti použitia nového výrobku

(1)

Prepočet efektívnosti použitia nového výrobku slúži na vyjadrenie vplyvu navrhovanej

ceny utvorenej niektorým zo spôsobov podľa § 23, 26 a 27 na náklady výroby u odberateľov.

(2)

Prepočet efektívnosti sa vypracúva

a)

pri výrobkoch vyrábaných na základe štátneho, rezortného alebo odborového plánu technického

rozvoja,

b)

pri strojoch a zariadeniach opakovane dodávaných do tuzemska na výrobnú spotrebu

a investície, ktorých navrhovaná cena nevedie k zníženiu ukazovateľa ceny na jednotku

rozhodujúceho parametra v porovnaní s určenou cenou dosiaľ vyrábaného výrobku s rovnakou

veľkosťou parametra, a ak sa nevyrába, výrobku s najbližšou nižšou veľkosťou parametra;

za rozhodujúci sa považuje predovšetkým parameter vyjadrujúci výkonnosť stroja a zariadenia

(výkon, kapacita, výrobnosť a pod.); dodávateľská organizácia môže prepočet vypracovať

aj pri spotrebných strojárskych výrobkoch,

c)

pri súhrnných cenách prevádzkových súborov a prevádzkových jednotiek technologického

zariadenia, prípadne pri cenách dodávok skladajúcich sa zo súhrnu jednotlivých strojov

a zariadení (základných jednotiek) utvárajúcich funkčne samostatnú časť umožňujúcu

prepočet efektívnosti,

d)

pri návrhoch súhrnných cien stavebných objektov,

e)

pri výrobkoch určených na výrobnú spotrebu a investície, ktorých veľkoobchodná cena

je predmetom cenového sporu riešeného príslušným cenovým úradom podľa § 99,

f)

v ďalších prípadoch na základe rozhodnutia príslušného cenového úradu.

(3)

Prepočty efektívnosti pri výrobkoch uvedených v odseku 2 písm. a), b) a e) sa uskutočňujú

spôsobmi ustanovenými osobitnými predpismi alebo rozhodnutím.

76

) V prípadoch podľa odseku 2 písm. c) sa pri prevádzkových súboroch vychádza z prepočtov

vypracovaných v súvislosti s prípravou a projektovaním týchto súborov.

77

) V prípadoch podľa odseku 2 písm. d) je prepočet ekonomickej efektívnosti súčasťou

ekonomického vyhodnotenia podľa osobitného predpisu.

78

)

(4)

Prepočet efektívnosti použitia nového výrobku sa v prípadoch podľa odseku 2 nerobí,

ak

a)

navrhovaná cena je utvorená podľa § 24 alebo 25 alebo iným obdobným spôsobom schváleným

príslušným cenovým úradom, ktorého uplatnenie vedie k jednoznačnej výške cien nových

výrobkov,

b)

návrh ceny je zdôvodnený podľa § 26a.

(5)

Pokiaľ prepočet efektívnosti nového výrobku preukáže

a)

úsporu u odberateľa alebo zachovanie doterajšej výšky jeho nákladov, určí sa cena

v navrhovanej výške,

b)

zvýšenie nákladov u odberateľa, môže poverená organizácia určiť navrhovanú cenu len

po jej registrácii príslušným cenovým úradom; bez registrácie môže určiť len cenu,

ktorá nezvyšuje náklady odberateľa.

(6)

Na prepočet efektívnosti použitia nového výrobku je odberateľ povinný poskytnúť na

žiadosť dodávateľa potrebné podklady do 30 dní od doručenia žiadosti, ak sa organizácie

nedohodnú na dlhšom termíne, alebo sa vyjadriť k prepočtu efektívnosti predkladanému

dodávateľom s návrhom ceny. V rámci cenového konania môže odberateľ predložiť vlastný

prepočet efektívnosti.

76

) Smernice FMTIR č. 9 pre prepočty ekonomickej efektívnosti úloh plánu technického

rozvoja (Spravodajca FMTIR č. 5/1980).

Pokyn FCÚ, ČCÚ a SCÚ, FMTIR, MVT ČSR a MVT SSR č. P-3/78 o tvorbe cenových limitov

(Cenový vestník čiastka 51-52/1978).

77)

Vyhláška č. 163/1973 Zb. o dokumentácii stavieb v znení neskorších predpisov.

78)

Pokyn FCÚ, ČCÚ a SCÚ č. P-5/77 o tvorbe veľkoobchodných cien typových stavebných

objektov (Cenový vestník čiastka 1/1978).“.

27.

V § 28 ods. 2 písm. b) sa na konci pripájajú slová: „najmä pri náhrade výlučného

dovozu tuzemskou výrobou,".

28.

V § 29 sa vypúšťa odsek 2.

29.

§ 30 ods. 2 písm. e) znie

„e)

pri výrobkoch efektívnych pri vývoze a pri ďalších výrobkoch podľa rozhodnutia príslušného

cenového úradu.“.

30.

V § 30 ods. 3 sa na konci pripája tento text

„Ak sa výrobok už dodával za určenú základnú cenu, možno cenové zvýhodnenie uplatniť

len vtedy, ak išlo o dočasnú cenu alebo ak išlo o prechodne platnú cenu, len vtedy,

ak zvýhodnená cena nebude vyššia ako táto cena. Pri výrobkoch zahrnutých v rozpočtoch

prevádzkových súborov alebo stavebných objektov, na ktoré bola uzavretá dohoda o odbytových

nákladoch, možno uplatniť cenové zvýhodnenie pri ich dodávkach na tieto súbory alebo

objekty, len pokiaľ nespôsobia prekročenie dohodnutých odbytových nákladov. Cenové

zvýhodnenie nemožno uplatniť pri prevádzkovo nevyskúšaných strojoch a zariadeniach.“.

31.

§ 30 ods. 5 znie

„(5)

Cenové zvýhodnenie podľa odseku 2 písm. a) až c) a e) sa uplatňuje formou určenej

prirážky k základnej veľkoobchodnej cene a formou určenej zvýhodnenej maloobchodnej

ceny, pri výrobkoch podľa odseku 2 písm. d) formou zvýhodnenej veľkoobchodnej a maloobchodnej

ceny dojednávanej dohodou dodávateľa s odberateľom. Okrem prirážky za cenové zvýhodnenie

alebo zvýhodnené ceny (ďalej len „zvýhodnená cena") sa musí pred začatím dodávok určiť

aj základná cena. Základná cena sa neurčuje iba pri výrobkoch luxusného vyhotovenia.“.

32.

§ 30 ods. 6 písm. e) znie

„e)

pri výrobkoch, ktoré pri vývoze nie sú dostatočne efektívne, a pri ďalších výrobkoch

podľa rozhodnutia príslušného cenového úradu.“.

33.

V § 30 ods. 7 sa za prvú vetu vkladá táto veta

„Cenové znevýhodnenie podľa odseku 6 písm. a) a e) sa uplatňuje formou zľavy z veľkoobchodnej

ceny a zníženej maloobchodnej ceny, pri výrobkoch podľa odseku 6 písm. b) formou zľavy

z cien, pri výrobkoch podľa odseku 6 písm. c) a d) sa uplatňuje formou znížených cien.“.

34.

V § 30 ods. 7 sa slová „môže príslušný cenový úrad, prípadne národný výbor na návrh

dodávateľa alebo odberateľa, prípadne štátnej skúšobne" nahrádzajú týmto textom včítane

poznámky č. 79: „môže príslušný cenový úrad, prípadne národný výbor najmä na návrh

dodávateľa alebo odberateľa, ich nadriadeného ústredného orgánu, prípadne príslušnej

štátnej skúšobne

79

)

79

) Príslušnou štátnou skúšobňou sa na účely cenového zvýhodnenia a znevýhodnenia rozumie

aj rezortná skúšobňa poverená hodnotením akosti výrobkov, autorizovaná príslušným

ústredným orgánom podľa Rámcových zásad pre činnosť rezortného skúšobníctva, vydaných

Úradom pre normalizáciu a meranie 30. 6. 1980 pod č. 313/233/80.".

35.

§ 30 ods. 7 písm. b) znie

„b)

výrobky zaradené do tretieho stupňa akosti patriace do odvetvia potravín a pochutín,

spotrebné výrobky ostatných odvetví, pokiaľ majú určenú maloobchodnú cenu a dodávajú

sa aj do trhových fondov, ďalej kŕmne zmesi a kŕmne bielkovinové koncentráty označené

podľa osobitných predpisov za krmivo so zníženou akosťou,“.

36.

§ 31 ods. 1 a poznámka č. 9 znejú

„(1)

Výrobky, na ktoré príslušný ústredný orgán vydal osvedčenie o technickej pokrokovosti,

9) možno cenove zvýhodniť. Technicky zastarané výrobky 9) sa cenove znevýhodňujú.

9)

Podľa vyhlášky č. 82/1980 Zb. o hodnotení technickej úrovne výrobkov.“.

37.

V § 31 sa vypúšťa odsek 3.

38.

§ 32 ods. 2 znie

„(2)

Veľkoobchodná cena technicky pokrokového výrobku sa môže zvýhodniť

a)

prirážkou za cenové zvýhodnenie zodpovedajúcou najviac sume prepočítaného ročného

prínosu

76

) vznikajúceho odberateľovi pri použití nového výrobku, najviac však 25 % základnej

ceny;

b)

pri spotrebných výrobkoch dodávaných aj do trhových fondov, pri ktorých nemožno prínos

pre odberateľa prepočítať, až do výšky 25% základnej ceny, a to na základe rozhodnutia

príslušného cenového úradu; výška prirážky k veľkoobchodnej cene musí však zabezpečovať,

aby aj zvýhodnená maloobchodná cena zodpovedala cenovým reláciám a podmienkam realizácie

výrobkov na vnútornom trhu.“.

39.

§ 33 ods. 1 znie

„(1)

Výrobná organizácia je povinná navrhnúť zľavu z veľkoobchodnej ceny, prípadne zníženie

maloobchodnej ceny najneskoršie mesiac predo dňom, od ktorého sa výrobok považuje

za technicky zastaraný, alebo do jedného mesiaca po tom, čo dostane rozhodnutie príslušného

orgánu. Zľava z veľkoobchodnej ceny sa rovná skutočnému zisku výrobku podľa výslednej

kalkulácie za posledný rok výroby, najmenej však 15 % z ceny. Pre návrhy zníženia

maloobchodných cien platí postup podľa § 30 ods. 10. Poskytovanie zľavy zo základnej

veľkoobchodnej ceny, prípadne dodatkový odvod za technicky zastaraný výrobok sa uplatňuje

od termínu podľa § 30 ods. 11.“.

40.

V § 33 ods. 3 sa slová „Zníženie veľkoobchodnej ceny" nahrádzajú slovami „Cenové

znevýhodnenie".

41.

§ 34 ods. 3 znie

„(3)

Veľkoobchodná cena výrobku zaradeného do prvého stupňa akosti sa môže zvýhodniť podľa

§ 32 ods. 2.“.

42.

§ 34 ods. 4 znie

„(4)

Cenové zvýhodnenie výrobkov zaradených do prvého stupňa akosti nemožno uplatniť pri

potravinách, ak príslušný cenový úrad nerozhodne inak.“.

43.

V § 35 ods. 3 sa vypúšťa druhá veta.

44.

Za § 36 sa vkladá § 36a, ktorý včítane nadpisu znie

㤠36a

Cenové zvýhodnenie a znevýhodnenie vo vzťahu k efektívnosti vývozu

(1)

Podľa efektívnosti vývozu možno zvýhodniť, prípadne znevýhodniť ceny

a)

výrobkov technicky pokrokových a výrobkov zaradených do prvého stupňa akosti, prípadne

výrobkov technicky zastaraných a výrobkov zaradených do tretieho stupňa akosti,

b)

ďalších výrobkov, ktoré sú predmetom vývozu, bez toho, že by ich hodnotil príslušný

orgán alebo organizácia podľa § 31 až 35.

(2)

Cenové zvýhodnenie podľa efektívnosti vývozu je najviac 25 % z veľkoobchodnej ceny,

prípadne z evidenčnej veľkoobchodnej ceny a cenové znevýhodnenie najviac 30 % z veľkoobchodnej

ceny, prípadne z evidenčnej veľkoobchodnej ceny.

(3)

Rozsah výrobkov podľa odseku 1 a podrobnejšie podmienky tohto cenového zvýhodnenia

a znevýhodnenia, prípadne podiely pre výrobnú organizáciu a organizáciu zahraničného

obchodu určujú cenové úrady.

(4)

Cenové zvýhodnenie, prípadne znevýhodnenie možno uplatniť aj pri nových tuzemských

výrobkoch nahrádzajúcich výrobky dosiaľ výlučne dovážané, a to podľa vzťahu vnútorných

a zahraničných cien. Podrobnejšie podmienky jeho uplatnenia určia cenové úrady.“.

45.

§ 38 ods. 4 znie

„(4)

Základné veľkoobchodné i maloobchodné ceny módnych noviniek sa musia určiť pred začatím

dodávok týchto výrobkov za zvýhodnené ceny.“.

46.

§ 41 ods. 5 znie

„(5)

Za kratšiu dodaciu alebo objednaciu lehotu, pokiaľ ju odberateľ požaduje, možno uplatňovať

prirážku, ak sa v právnych predpisoch, najmä v základných podmienkach dodávok, ďalej

v cenníkoch alebo v rozhodnutiach ústredných orgánov uvádzajú lehoty platné pre určené

ceny a ak prirážky za ich skrátenie alebo spôsoby výpočtu sú uvedené v cenníkoch alebo

v cenových rozhodnutiach. Úpravy dosiaľ platných dodacích (objednacích) lehôt výrobkov

ustanovené jednotlivými ústrednými orgánmi sa premietajú do cien len na základe rozhodnutia

príslušného cenového úradu. Uplatnenie formy prirážok za kratšie dodacie (objednacie)

lehoty možno príslušnému cenovému úradu navrhovať len súčasne s uplatnením zrážok

za dlhšie dodacie (objednacie) lehoty.“.

47.

§ 42 ods. 4 znie

„(4)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa netýkajú zliav podľa iných ustanovení tejto vyhlášky

a zliav podľa osobitných predpisov.

14

)“.

48.

§ 45 ods. 1 znie

„(1)

Ak odbytová organizácia nesplní pohotovú dodávku v lehote podľa odseku 2 alebo ak

ide o výrobky, ktoré sa nemusia dodať pohotove, nesplní ich dodávku v lehote ustanovenej

osobitným predpisom alebo nadriadeným orgánom alebo v lehote dojednanej s odberateľom,

je povinná znížiť určenú odbytovú prirážku o jednu pätinu. Povinnosť pohotovej dodávky

neplatí pre výrobky, ktorých dovoz odbytové organizácie zabezpečujú až na základe

objednávky odberateľa.“.

49.

§ 45 ods. 2 znie

„(2)

Pohotovou dodávkou sa rozumie splnenie technicky jasnej objednávky do šiestich týždňov

od jej doručenia. Ústredný orgán nadriadený odbytovej organizácii môže určiť dlhšiu

lehotu pre výrobky uvedené v § 43 písm. d) bod 2 len so súhlasom príslušného cenového

úradu; na ten účel predkladá ústredný orgán príslušnému cenovému úradu spolu so zdôvodnením

aj stanoviská hlavných odberateľských orgánov.“.

50.

§ 46 sa dopĺňa odsekmi 3, 4 a 5, ktoré znejú

„(3)

Predbežný alebo konečný limit sa v prípadoch uvedených v § 47 a 48 neuplatňuje, ak

v čase, keď sa má vypracovať návrh predbežného alebo konečného limitu, je už určená

veľkoobchodná, prípadne maloobchodná cena alebo ak príslušná organizácia predloží

na prerokovanie priamo návrh veľkoobchodnej, prípadne maloobchodnej ceny, resp. cenu

určí, ak má pôsobnosť. V podkladoch na zdôvodnenie úloh plánu technického rozvoja

sa potom uvádza namiesto návrhu predbežného limitu návrh veľkoobchodnej ceny. Povinnosť

vypracovať návrh predbežných a konečných cenových limitov sa ďalej netýka výrobkov,

ktoré

a)

sa vyvíjajú a vyrábajú pre vlastnú potrebu výrobnej hospodárskej jednotky ako investície

uskutočňované vo vlastnej réžii a nepredpokladá sa, že sa budú dodávať aj iným odberateľom,

b)

sa vyvíjajú a vyrábajú v súvislosti s riešením úloh technického rozvoja technologického

charakteru bez toho, že by ich vývoj bol súčasťou zadania týchto úloh a ak sú pre

vyvíjané technológie určené nákladové limity,

c)

sú dielcami a špeciálnym náradím.

(4)

Ak rozhodujúce údaje (parametre) zadania úlohy plánu rozvoja vedy a techniky umožňujú

použiť záväzný spôsob tvorby cien schválený príslušným cenovým úradom, je spracovateľ

návrhu predbežného limitu veľkoobchodnej ceny povinný navrhnúť, prípadne určiť veľkoobchodnú

cenu namiesto predbežného limitu veľkoobchodnej ceny. Rovnakým spôsobom sa postupuje

aj v prípade, že záväzný spôsob tvorby platí tak pre tvorbu veľkoobchodných cien,

ako aj pre tvorbu cenových limitov.

(5)

Na základe rozhodnutia príslušného cenového úradu sa okrem predbežného limitu veľkoobchodnej

ceny budúceho výrobku určeného aj na vývoz, určí aj predbežný limit kúpnej ceny.“.

51.

§ 47 ods. 1 písm. b) znie

„b)

pri štátnych, rezortných a odborových úlohách plánu štandardizácie pre nové výrobky

vyrábané podľa nových alebo zmenených noriem.“.

52.

§ 47 ods. 3 sa dopĺňa ustanoveniami označenými písmenami f) a g), ktoré znejú

„f)

kombinácie spôsobov podľa písmen a) až c), najmä v prípadoch, keď časť budúceho výrobku

je porovnateľná s už vyrábaným výrobkom a časť neporovnateľná; pre tieto a ďalšie

vhodné prípady možno využiť aj stavebnicový spôsob,

g)

ceny dovozu vychádzajúcej z cien rozhodujúcich zahraničných trhov alebo zo skutočnej

ceny opakovaného dovozu, ak je nižšia v prípadoch, keď sa výlučne dovážaný výrobok

má nahradiť tuzemským.“.

53.

V § 48 ods. 2 písm. a) sa za slová „§ 47 ods. 3 písm. a)" vkladajú slová „alebo f)".

54.

V § 48 ods. 2 písm. b) sa za slová „§ 47 ods. 3 písm. b)" vkladajú slová „alebo g)".

55.

V § 48 ods. 4 písm. a) sa za slová „odborových úloh plánu rozvoja vedy a techniky"

vkladá čiarka a slová „plánu štandardizácie".

56.

V § 48 ods. 4 sa dopĺňa ustanoveniami označenými písmenami f) a g), ktoré včítane

poznámky č. 80 znejú

„f)

neštandardné, pokiaľ sú objemove významné a dodávajú sa pre stavby,

80

)

g)

pri ktorých sa tak dohodne dodávateľ s odberateľom.

80

) Výmer FCÚ, ČCÚ a SCÚ č. 09/80 o určení konečných limitov veľkoobchodných cien pre

objemove významné neštandardné výrobky dodávané pre stavby (Cenový vestník čiastka

18/1980).“.

57.

V § 48 sa vypúšťa odsek 6.

58.

§ 49 ods. 1 až 3 včítane poznámky č. 81 znejú

„(1)

Kúpne ceny sa používajú vo forme bežných a v určených prípadoch dohodnutých kúpnych

cien. Pri ich tvorbe sa vychádza z príslušného odborového kalkulačného vzorca,

81

) pričom pri bežnej kúpnej cene je základom operatívna kalkulácia, pri dohodnutej

kúpnej cene prepočtová kalkulácia.

(2)

Bežná kúpna cena vychádza zo skutočne dosiahnutej zahraničnej ceny v obchodnej parite

a z kalkulovanej výšky zahraničných priamych obchodných nákladov. Organizácie zahraničného

obchodu sú povinné preukázať tuzemskej dodávateľskej alebo odberateľskej organizácii

odôvodnenosť výšky kalkulovaných zahraničných priamych obchodných nákladov.

(3)

Dohodnutú kúpnu cenu možno použiť iba v rozsahu určenom Federálnym cenovým úradom.

Dohodnutá kúpna cena vychádza z predpokladanej výšky zahraničnej ceny v obchodnej

parite a kalkulovaných zahraničných priamych obchodných nákladov.

81

) Odborový kalkulačný vzorec pre kalkuláciu zložiek ceny vývozných a dovozných výkonov

a pokynov k nemu č. XV/3-30820/76 z 31.12.1976 (Finančný spravodajca č. 3/1977).“.

59.

V § 49 sa vypúšťa odsek 5.

60.

§ 49 ods. 7 až 10 znejú

„(7)

Na prepočet zahraničnej ceny v obchodnej parite na Kčs sa použije prepočítací pomer

určený Štátnou bankou československou platný k dátumu kalkulácie kúpnej ceny. Na fakturáciu

bežnej kúpnej ceny sa použije prepočítací pomer platný

a)

k dátumu fakturácie medzi organizáciou zahraničného obchodu a tuzemskou dodávateľskou

alebo odberateľskou organizáciou, najneskoršie však k dátumu, keď podľa predpisov

mala byť faktúra vystavená, alebo

b)

k dátumu fakturácie medzi organizáciou zahraničného obchodu a zahraničným dodávateľom

alebo odberateľom, alebo

c)

k dátumu uzavretia hospodárskej zmluvy, prípadne k dátumu doručenia dodávkového príkazu,

alebo

d)

v deň prechodu výrobku cez čs. hranicu, ktorý bude preukázaný potvrdením colných

orgánov,

e)

k dátumu predloženia podkladov pre návrh maloobchodnej ceny tuzemskému odberateľovi.

Na spôsobe určenia prepočítacích pomerov podľa písmen a) až e) sa dohodne organizácia

zahraničného obchodu s tuzemskou odberateľskou alebo dodávateľskou organizáciou v

hospodárskej zmluve, prípadne v samostatnej písomnej dohode. Pokiaľ nedôjde k dohode,

použije sa prepočítací pomer podľa písmena a).

(8)

Na fakturáciu dohodnutých kúpnych cien sa môžu organizácie dohodnúť na akomkoľvek

dátume prepočtu; ak sa o dátume prepočtu alebo o iných podmienkach súvisiacich s uplatnením

dohodnutých kúpnych cien nedohodnú, dodávky sa uskutočnia za bežné kúpne ceny.

(9)

Zahraničné priame obchodné náklady sa prepočítavajú na Kčs podľa prepočítacích pomerov

platných k dátumu ich kalkulácie a v tejto výške sa tiež fakturujú, pokiaľ príslušné

orgány nerozhodnú o ich spresnení podľa zmenených podmienok. Ročný objem kalkulovaných

zahraničných priamych obchodných nákladov za organizáciu nesmie byť vyšší o viac ako

20 % objemu skutočných zahraničných priamych obchodných nákladov.

(10)

Pri reklamovanej dodávke alebo jej časti na vývoz alebo z dovozu sa suma uznaná v

zahraničnej mene prepočíta na Kčs prepočítacím pomerom platným ku dňu, v ktorom organizácia

zahraničného obchodu vystavila ťarchopis alebo dobropis. Tieto prepočítacie pomery

sa použijú aj v prípadoch, keď sa dodávky fakturujú za dohodnuté kúpne ceny.“.

61.

§ 50 ods. 2 znie

„(2)

Rozsah záväzného uplatňovania limitov kúpnych cien, spôsob a postup pri ich tvorbe

určujú cenové úrady v spolupráci s Federálnym ministerstvom zahraničného obchodu.“.

62.

§ 51 ods. 1 znie

„(1)

Obchodné prirážky a obchodné zrážky organizácií zahraničného obchodu sa tvoria pre

rozsah výkonov vymedzených kvalitatívnymi a dodacími podmienkami na základe

a)

cenovej kalkulácie zahŕňajúcej nevyhnutné náklady na obeh a určený podiel obchodného

rizika a zisk v prípade, keď cenovú kalkuláciu možno zostaviť,

b)

porovnania s už určenými prirážkami alebo zrážkami pre sortimentovo blízke odbory

(skupiny výrobkov) v ostatných prípadoch.“.

63.

§ 52 ods. 1 znie

„(1)

Pre dovážané výrobky

a)

zaradené do prvej skupiny cenovej regulácie sa určujú veľkoobchodné ceny, za ktoré

ich dodávajú organizácie zahraničného obchodu tuzemským odberateľom, prípadne veľkoobchodné

alebo odbytové ceny, za ktoré ich dodávajú určené tuzemské organizácie ďalším tuzemským

odberateľom,

b)

zaradené do druhej skupiny cenovej regulácie sa určujú veľkoobchodné, prípadne odbytové

ceny utvorené podľa § 53 ods. 2 písm. a) alebo b), za ktoré ich dodávajú určené organizácie

ďalším tuzemským odberateľom.“.

64.

V § 52 ods. 2 poznámka č. 70 znie

„70)

Výmer FCÚ č. 113/03/80 o regulácii cien dovážaných výrobkov v roku 1981 (Cenový vestník

čiastka 44/1980).“.

65.

§ 57 včítane nadpisu a poznámky č. 82 znie

㤠57

Veľkoobchodné ceny neštandardných strojov a zariadení

(1)

Pri vymedzení podstatných kvalitatívnych podmienok neštandardného stroja alebo zariadenia

(ďalej len "neštandardný výrobok") sa vychádza z technických údajov požadovaných odberateľom

(investorom alebo vyšším dodávateľom), prípadne generálnym projektantom a navrhnutých

dodávateľom. Odberateľ, prípadne generálny projektant oznamujú dodávateľovi najmä

a)

názov, požadovaný účel a charakteristiku výrobku,

b)

počet, prípadne množstvo (v merných technických jednotkách),

c)

údaje o druhu, veľkosti, zložení, parametroch a vlastnostiach výrobkov alebo materiálov,

ktoré sa bude zariadením vyrábať, spracúvať, dopravovať a pod., ako aj požadovaný

výkon, príkon, kapacitu, prípadne druh a čas prevádzky,

d)

osobitné požiadavky na vybavenie a prevádzku (na automatizáciu, mechanizáciu, ochranu

životného prostredia, požiarnu ochranu, hygienickú starostlivosť, bezpečnosť a ochranu

zdravia pri práci, obsluhu zariadenia, potrebu náhradných dielcov), prípadne osobitné

technické a preberacie podmienky a pod.,

e)

požiadavku na mieru dohotovenia z hľadiska montáže u výrobcu a prípadne ďalšie požiadavky

na montáž,

f)

údaje o prevádzkových podmienkach a o prostredí, kde zariadenie bude umiestnené,

g)

približnú hmotnosť,

h)

náčrt zostavy,

ch)

meno a sídlo predošlého dodávateľa a ním fakturovanú cenu, ak je odberateľovi známe,

že bol už dodaný výrobok v obdobnom vyhotovení alebo použitý na obdobný účel, a rok,

keď dodávka bola fakturovaná.

(2)

Veľkoobchodná cena neštandardného výrobku sa tvorí

a)

záväznými spôsobmi tvorby cien, pokiaľ ich príslušný cenový úrad pre daný odbor (skupinu)

výrobkov ustanovil,

b)

v ostatných prípadoch ako konečné limity veľkoobchodných cien podľa § 48 ods. 2 písm.

a), b) (bez zdôvodňujúceho prepočtu), podľa § 48 ods. 2 písm. c) a ods. 3 s tým, že

pre použitie uvedených spôsobov platí rozhodnutie o tvorbe cenových limitov,

82

)

c)

pomocou prepočtovej cenovej kalkulácie, v ktorej sa uplatňuje určená stála sadzba

zisku zo spracovacích nákladov.

(3)

Veľkoobchodnú cenu možno tvoriť pre jednotlivé neštandardné výrobky špecifikované

v podkladoch k vykonávaciemu projektu alebo pre ich agregácie, t.j. funkčne ucelené

zostavy strojov a zariadení (prevádzkové jednotky alebo ich časti). Pri tvorbe cien

takej agregácie treba však členiť dodávku podľa systému triedenia dohodnutého pre

jednotlivé celky medzi dodávateľom a investorom (generálnym projektantom). V týchto

prípadoch sa neuvádza číselné označenie výrobku podľa jednotnej klasifikácie priemyselných

odborov a výrobkov.

(4)

Pri tvorbe veľkoobchodnej ceny neštandardného výrobku, pre ktorý bol určený konečný

limit veľkoobchodnej ceny, sa postupuje tak, že dodávateľ overí správnosť konečného

limitu veľkoobchodnej ceny, najmä v nadväznosti na prípadné zmeny podstatných podmienok

výrobku podľa odseku 1. Overenie urobí niektorým zo spôsobov uvedených v odseku 2.

Ak rozdiel medzi overenou a určenou výškou konečného cenového limitu nie je väčší

ako ± 5 %, určuje sa veľkoobchodná cena vo výške určeného konečného limitu bez cenového

konania. V opačnom prípade sa vypracúva návrh na cenu a prerokúva spôsobom podľa odseku

5. Uvedené overenie je súčasťou dokumentácie o určenej cene.

(5)

Návrh veľkoobchodnej ceny neštandardného výrobku vypracúva dodávateľ už v priebehu

prác na vykonávacom projekte, a to v nadväznosti na technické vyjasňovanie dodávky

v tomto projekte. Prerokuje ho s prvým odberateľom (s investorom pri priamej dodávke)

a v určených prípadoch s generálnym projektantom, prípadne s hlavnou projektovou organizáciou.

Ak prvým odberateľom je vyšší dodávateľ, prerokuje ho s vyšším dodávateľom. Vyšší

dodávateľ predloží ním schválené ceny neštandardných výrobkov subdodávateľov investorovi

(generálnemu projektantovi) na schválenie v rámci prerokúvania ceny (odbytových nákladov)

vyššej dodávky. Ak investor (generálny projektant) nesúhlasí s návrhom ceny neštandardného

výrobku, dohodne sa s vyšším dodávateľom a subdodávateľom na ďalšom postupe určenia

ceny.

(6)

Veľkoobchodnú cenu neštandardného výrobku treba určiť do uzavretia dohody o odbytových

nákladoch, a ak dohoda nie je uzavretá, najneskoršie do 60 dní od termínu, keď mala

byť uzavretá dohoda o odbytových nákladoch prevádzkového súboru, pre ktorý je neštandardný

výrobok určený. Pre tieto ceny neplatí ustanovenie § 98 ods. 3.

(7)

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov platia aj pre neštandardné výrobky iných odvetví

dodávané pre stavby. Ustanovenia odsekov 1 až 4 platia aj pre tvorbu cien neštandardných

výrobkov dodávaných mimo investičnej výstavby.

82

) Článok 1 ods. 1, 2, 3 a 7, článok 2 ods. 8, 9, 10 a 12 pokynu FCÚ, ČCÚ, SCÚ, FMTIR,

MVT ČSR a MVT SSR č. P-3/78 z 15.11.1978 o tvorbe cenových limitov (Cenový vestník

čiastka 51-52/1978).“.

66.

§ 58 včítane nadpisu znie

㤠58

Súhrnné a skupinové ceny stavebných objektov a prevádzkových súborov a ich častí

(1)

Súhrnné ceny sa určujú

a)

pre typové stavebné objekty a typové prevádzkové súbory, prípadne ich časti,

b)

pre stavebné objekty a prevádzkové súbory, prípadne ich časti dodávané podľa opakovateľných

projektov,

c)

pre vývozné investičné celky,

d)

pre ďalšie prípady na základe rozhodnutia príslušného cenového úradu.

(2)

Skupinové ceny sa určujú

a)

pre stavebné sústavy a stavebné diely (zostavy prác),

b)

pre montážne práce (zostavy prác).

(3)

Súhrnné a skupinové ceny nezahŕňajú doplnkové rozpočtové náklady a vedľajšie rozpočtové

náklady.

(4)

Tvorbu a určenie súhrnných a skupinových cien upravuje osobitný predpis cenových

úradov.“.

67.

§ 59 sa vypúšťa.

68.

V § 60 sa vypúšťajú slová „a § 59".

69.

V §63 ods. 1 písm. a) sa za slová „23 až 26" vkladá slovo „26a" a pripája sa ustanovenie

označené ako bod 6, ktorý znie

„6 v prípadoch určených cenovými úradmi na základe veľkoobchodnej ceny zahrnutím príslušnej

dane z obratu, obchodnej zrážky a cenového rozdielu len podľa §65 ods. 1 písm. b)

(tzv. priame prepojenie),“.

70.

V § 63 ods. 6 sa v prvej vete vypúšťajú slová „a ceny obstarávateľskej činnosti".

71.

§ 67 včítane nadpisu znie

㤠67

Obchodné prirážky a zrážky v oblasti maloobchodných cien

(1)

Obchodné zrážky z maloobchodných cien a obchodné prirážky k maloobchodným cenám sa

pre rozsah výkonov vymedzený kvalitatívnymi a dodacími podmienkami tvoria na základe

a)

cenovej kalkulácie zahŕňajúcej nevyhnutné náklady na obeh, prípadne na ďalšie spracovanie,

určený podiel obchodného rizika a zisk v prípadoch, keď cenovú kalkuláciu možno zostaviť,

b)

porovnania s už určenými zrážkami alebo prirážkami pre sortimentovo blízke odbory

(skupiny) výrobkov alebo výkonov v ostatných prípadoch.

(2)

Obchodné zrážky sa určujú percentnou sadzbou z maloobchodnej ceny alebo v určených

prípadoch absolútnou sumou na jednotku množstva predávaného výrobku, a to pre skupiny

výrobkov, odbory alebo viaceré odbory v nadväznosti na jednotnú klasifikáciu výrobkov.

Obchodná zrážka sa člení na veľkoobchodnú a maloobchodnú časť, ktoré zodpovedajú príslušným

nákladom, obchodnému riziku a zisku, spojeným s veľkoobchodnou a maloobchodnou činnosťou.

(3)

Ak na základe dohody medzi dodávateľskou a obchodnou organizáciou dôjde k zmene dodacích

podmienok pre časť dodávok alebo na prechodný čas, môžu obchodné organizácie poskytnúť

dodávateľskej organizácii podiel z veľkoobchodnej časti obchodnej zrážky zodpovedajúci

nákladom a prípadnému riziku dodávateľa alebo úspore odberateľa spojeným so zmenou

dodacích podmienok. Poskytnutý podiel sa vyrovnáva mimo oblasti dane z obratu.

(4)

Obchodné prirážky k maloobchodným cenám sa určujú percentnou sadzbou, prípadne absolútnou

sumou na jednotku množstva v členení podľa skupín výrobkov alebo výkonov. Pripočítavajú

sa v určených prípadoch k maloobchodným cenám výrobkov predávaných v organizáciách

verejného stravovania, ďalej k maloobchodným cenám za ubytovanie v zariadeniach prechodného

ubytovania a k maloobchodným cenám výrobkov alebo služieb sprostredkúvaných občanom.“.

72.

V § 68 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Ak boli vydané celoštátne cenníky platné

aj pre organizácie, pre ktoré určujú ceny národné výbory, treba nové výrobky porovnávať

s výrobkami uvedenými v týchto cenníkoch.".

73.

§ 68 ods. 3 znie

„(3)

Pri zmenách v organizačnom začlenení výrobcov platia ceny ako pri prevode výroby

podľa § 78.“.

74.

V §74 ods. 1 poznámka č. 25 znie

„25)

Výmer FCÚ č. 3631/07.3/76, ktorým sa vydáva Sadzobník strojohodín veľkých montážnych

mechanizmov (Cenový vestník čiastka 3/1977).“.

75.

V §75 ods. 1 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová: "pokiaľ tak odberateľ uvedie

v objednávke,".

76.

V § 75 ods. 2 sa za prvú vetu vkladá poznámka č. 83, ktorá znie

„83)

Napríklad výmer FCÚ č. 3061/10/73 z 22. 12. 1973 o oceňovaní dodávok materiálov a

výrobkov pri výpomoci medzi dodávateľskými organizáciami zúčastnenými na jednej stavbe

(Cenový vestník čiastka 1/1974) v znení výmeru FCÚ č. 2645/10/1978 (Cenový vestník

čiastka 30/1978).“.

77.

V § 75 ods. 2 sa za slová „k veľkoobchodnej cene výrobku" vkladajú slová „zaplatenú

odbytovú prirážku, ak tento druh výrobku nakupuje výhradne prostredníctvom odbytovej

organizácie, a okrem toho".

78.

V § 75 ods. 4 sa za slová „Maloobchodné ceny" vkladajú slová „ani veľkoobchodné ceny

s daňou z obratu".

79.

§ 78 včítane nadpisu znie

㤠78

Ceny výrobkov pri prevodoch výroby

Pri prevode výroby medzi organizáciami, pre ktoré platí jednotnosť cien, sa cena nemení.

Pri prevode výroby medzi organizáciami, na ktoré sa nevzťahuje jednotnosť cien, dodáva

preberajúca organizácia výrobok za cenu pre ňu platnú; ak taká cena nie je určená,

dodáva za cenu platnú pre odovzdávajúcu organizáciu. Preberajúca organizácia je však

povinná najdlhšie do troch mesiacov predložiť návrh ceny príslušnému cenovému orgánu

alebo poverenej organizácii alebo v prípade, že je poverená pôsobnosťou, sama ju v

tej istej lehote určiť. Určiť vyššiu cenu, ako bola cena platná pre odovzdávajúcu

organizáciu, možno len so súhlasom príslušného cenového úradu.“.

80.

§ 83 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie

„(3)

Návrhy na zmeny maloobchodných cien podľa odseku 1 písm. a), b) a d) predkladajú

dodávateľské alebo odberateľské organizácie príslušnému cenovému úradu prostredníctvom

nadriadeného ústredného orgánu s jeho stanoviskom.“.

81.

V § 84 ods. 2 sa vypúšťa poznámka č. 35.

82.

§ 84 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie

„(4)

Náležitosti návrhov na zmeny maloobchodných cien a podrobný postup pri ich predkladaní

ustanovujú cenové úrady.“.

83.

§ 85 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú

„(3)

Ak sa má znovu vyrábať a dodávať výrobok, ktorého veľkoobchodná cena sa pri zmene

cien odboru alebo skupiny výrobkov neurčila v novej úrovni, treba dodatočne urobiť

zodpovedajúcu zmenu jeho veľkoobchodnej ceny spôsobom použitým pre odbor alebo skupinu,

kam výrobok patrí. Tieto zmeny cien určí príslušný cenový úrad, ktorý pre prepočet

cien môže povoliť použitie indexovej metódy.

(4)

Ak sa dodatočná zmena veľkoobchodnej ceny týka výrobku, ktorý sa nebude znovu vyrábať,

ale je vybraný ako porovnateľný pre tvorbu veľkoobchodnej ceny nového výrobku, postupuje

sa podľa odseku 3 s tým, že prepočet robí organizácia v cenovom návrhu bez schválenia

príslušným cenovým úradom.“.

84.

V § 88 ods. 1 sa vypúšťajú slová „cien v zahraničnom obchode, odbytových, obchodných

a" a na konci sa pripája tento text

„Pre dočasné ceny, kúpne ceny, veľkoobchodné ceny dovážaných výrobkov tvorené podľa

§ 53 ods. 1 a pre podnikové ceny platí iba povinnosť evidencie podľa § 98 ods. 5 bez

vydávania cenových výmerov. Pre veľkoobchodné ceny polotovarov vlastnej výroby výhradne

spotrebúvaných vnútri organizácie a určované ňou na základe poverenia, platia ustanovenia

§ 89 alebo 92 a § 98. Pre veľkoobchodné ceny s daňou z obratu podľa § 3 ods. 1 písm.

ch) neplatia ustanovenia piatej časti tejto vyhlášky.“.

85.

§ 88 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie

„(5)

Generálne riaditeľstvá a organizácie sú povinné určiť útvary zodpovedajúce za vypracovanie

podkladov pre jednotlivé náležitosti cenových návrhov, za prerokovanie návrhov s odberateľmi

a za určenie cien a cenových limitov.“.

86.

V § 89 ods. 1 písm. d) sa na konci nahrádza čiarka bodkočiarkou a pripája sa tento

text: „pri tvorbe cien kalkulačným porovnaním údaja o rentabilite porovnateľného výrobku

z rovnakého obdobia a o priemernej rentabilite odboru, prípadne skupiny alebo organizácie,

a to v závislosti od spôsobu diferenciácie sadzieb používaných v organizácii na tvorbu

cien,".

87.

§ 89 ods. 1 písm. g) a h) znejú

„g)

zdôvodnenie navrhovanej výšky ceny; ak je cena utvorená podľa § 24, 25, § 26 ods.

2 písm. a) alebo záväzným spôsobom tvorby cien podľa § 12 ods. 4, postačí označenie

použitého spôsobu; ak sa navrhuje uplatnenie podmienok realizácie podľa § 28 až 30,

treba zdôvodniť aj ich vplyv na výšku ceny; ak je cena utvorená podľa § 26a, uvádzajú

sa údaje o zahraničných cenách a rozhodujúcich parametroch výrobkov, z ktorých sa

cenové relácie odvodili; vo všetkých prípadoch sa uvádza aj predpokladaný objem výroby

(dovozu),

h)

názvy hlavných odberateľov a ich stanoviská k návrhu ceny, a ak tak ustanovuje rozhodnutie

príslušného cenového úradu, aj stanovisko gestora,“.

88.

§ 89 ods. 1 písm. i) a j) znejú

„i)

rozhodnutie a údaje, na základe ktorých sa navrhuje cenové zvýhodnenie podľa § 32,

34, 36, 36a a 38 a cenové znevýhodnenie podľa § 33, ďalej podklady preukazujúce úsporu

(zámenu) materiálov alebo miezd podľa § 23 ods. 8 včítane preukazu o účasti odberateľa,

ako aj vyjadrenie odborne príslušného orgánu alebo organizácie podľa § 11 ods. 6,

j)

prepočet efektívnosti použitia nového výrobku podľa § 27a, ktorý súčasne slúži ako

preukaz o výške prínosu vznikajúceho odberateľovi pri použití nového výrobku podľa

§ 32 a 34,“.

89.

§ 90 včítane nadpisu znie

㤠90

Náležitosti návrhu maloobchodnej ceny tuzemského spotrebného výrobku

(1)

Návrh maloobchodnej ceny tuzemského spotrebného výrobku predkladaný spolu s návrhom

veľkoobchodnej ceny obsahuje

a)

dodacie podmienky, ak sú odlišné pri dodávkach za maloobchodnú cenu,

b)

zdôvodnenie výberu iného porovnateľného výrobku, než ktorý sa zvolil pre návrh veľkoobchodnej

ceny podľa § 63 ods. 5,

c)

kalkuláciu maloobchodnej ceny nového a porovnateľného výrobku (prípadne základnej

a zvýhodnenej), t. j. veľkoobchodnú cenu, z toho cenu alebo náklady obstarania spotrebiteľského

obalu, pokiaľ sa započítava, odbytovú prirážku z veľkoobchodnej ceny, pokiaľ sa započítava,

daň z obratu, obchodnú cenu, obchodnú zrážku, prípadne cenový rozdiel,

d)

označenie spôsobu tvorby maloobchodnej ceny; ak sa navrhuje uplatnenie podmienok

realizácie podľa § 28 až 30, aj zdôvodnenie výšky cenového rozdielu,

e)

stanovisko gestora v oblasti maloobchodných cien, ak je určený a nie je totožný s

organizáciou, ktorá cenu určuje.

(2)

Návrh maloobchodnej ceny spotrebného výrobku predkladaný samostatne obsahuje aj náležitosti

podľa § 89 ods. 1 písm. a), b), i) a k).

(3)

Ak je pre tvorbu maloobchodných cien určený záväzný spôsob tvorby, ktorý nevyžaduje

zostavenie cenovej kalkulácie, obsahuje cenový návrh namiesto údajov podľa odseku

1 písm. b) a c) príslušný prepočet maloobchodnej ceny. Pri tvorbe maloobchodných cien

podľa § 63 ods. 1 písm. a) bodu 6 sa v návrhu maloobchodnej ceny neuvádzajú údaje

podľa odseku 1 o porovnateľnom výrobku.“.

90.

§ 91 včítane nadpisu znie

㤠91

Náležitosti návrhu cien dovážaných výrobkov

(1)

Návrhy veľkoobchodných cien dovážaných výrobkov, pre ktoré platí jednotnosť podľa

§ 53 ods. 2 písm. a), obsahujú náležitosti podľa § 89 ods. 1 písm. a) až c) a podľa

písm. k), ktorých rozsah určí príslušný cenový úrad; ak nie je určený, môžu sa na

ňom dohodnúť odberateľské organizácie s organizáciou zahraničného obchodu; ďalej obsahujú

údaj o množstve dovozu a cenovú kalkuláciu, ktorá vychádza z kúpnej ceny nového výrobku

a z údajov o jeho zahraničnej cene fco čs. hranica a o obchodnej prirážke. Ak návrh

veľkoobchodnej ceny predkladá tuzemský odberateľ, uvádza len údaje o kúpnej cene.

(2)

Návrhy veľkoobchodných cien dovážaných výrobkov, pre ktoré platí jednotnosť podľa

§ 53 ods. 2 písm. b), obsahujú okrem náležitostí podľa odseku 1 aj náležitosti podľa

§ 89 ods. 1 písm. d), g) a h).

(3)

Návrhy maloobchodných cien dovážaných výrobkov tvorených podľa § 63 ods. 2 obsahujú

náležitosti podľa § 89 ods. 1 písm. a), b), i) a k), ďalej kalkuláciu maloobchodnej

ceny nového a porovnateľného výrobku podľa položiek uvedených v § 63 ods. 2 písm.

b), veľkoobchodnú cenu a kalkuláciu maloobchodnej ceny porovnateľného výrobku podľa

§ 90 ods. 1 písm. c), ak sa porovnáva s tuzemským výrobkom, označenie, či ide o dovoz

na obohatenie alebo doplnenie trhu, a stanovisko gestora v oblasti maloobchodných

cien. Súčasťou podkladov pre návrh maloobchodnej ceny výrobkov z dovozu je kalkulácia

kúpnej ceny v členení podľa odborového kalkulačného vzorca, ktorú predkladá organizácia

zahraničného obchodu organizácii spracúvajúcej cenový návrh.“.

91.

V § 92 ods. 1 písm. a) sa na konci pripája tento text: „pri súhrne výrobkov, prevádzkových

jednotkách a prevádzkových súboroch sa ich zloženie charakterizuje slovne pri dodržaní

systému triedenia podľa § 57 ods. 3,".

92.

V § 92 ods. 1 písm. b) sa za slová „s cenou porovnateľného výrobku" vkladajú slová

„alebo s určeným konečným cenovým limitom".

93.

V § 93 sa doterajší text označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie

„(2)

Návrhy na ceny ostatných výskumných a vývojových prác obsahujú náležitosti podľa

odseku 1 písm. b), c) a e).“.

94.

§ 94 ods. 2 včítane poznámky č. 84 znie

„(2)

Za hlavného odberateľa sa považujú

a)

organizácie, ktoré budú odoberať výrobok na výrobnú spotrebu alebo investície v rozhodujúcom

množstve, prípadne ich generálne riaditeľstvá, ak ide o organizácie jednej výrobnej

hospodárskej jednotky,

b)

organizácie zahraničného obchodu, ak sa predpokladá vývoz nového výrobku,

84

)

c)

obchodná organizácia, ktorá má pôsobnosť určiť maloobchodnú cenu,

d)

obchodná organizácia, pokiaľ je jediným odberateľom, ktorý bude dodávať výrobok za

maloobchodnú cenu, ale nemá pôsobnosť ju určiť,

e)

nákupné a zásobovacie organizácie, pokiaľ nebudú výrobok odoberať v nepatrnom množstve,

s výnimkou prípadov, keď sú súčasťou dodávateľskej výrobnej hospodárskej jednotky

alebo výrobnej hospodárskej jednotky, s ktorou sa návrh prerokúva podľa písmena a),

f)

príslušné ústredné orgány, ak ide o výrobky dodávané organizáciám riadeným ministerstvami

stavebníctva, lesného a vodného hospodárstva a dopravy a ďalej poľnohospodárstva a

výživy, ak nejde o organizácie jednej výrobnej hospodárskej jednotky; návrh ceny sa

potom nezasiela ich organizáciám,

g)

poslední odberatelia (napr. investori) alebo ďalšie organizácie, ktoré určí príslušný

cenový úrad, prípadne ústredné orgány, keď tak po dohode s nimi príslušný cenový úrad

ustanoví.

Ak v jednotlivých prípadoch prichádzajú do úvahy všetci odberatelia podľa písmena

a) až g), je spracovateľ cenového návrhu povinný prerokovať ho najviac so štyrmi,

a to: s organizáciou [ústredným orgánom podľa písmena f)] odoberajúcou rozhodujúce

množstvo výrobku určeného na výrobnú spotrebu alebo investície, s organizáciou zahraničného

obchodu, ktorá bude výrobok vyvážať, s obchodnou organizáciou poverenou určením maloobchodnej

ceny, ak sa predpokladá predaj výrobku aj za maloobchodnú cenu, a s Ministerstvom

stavebníctva ČSR alebo Ministerstvom stavebníctva SSR, ak ide o výrobok určený aj

pre bytovú alebo občiansku výstavbu. Ak je výrobok určený len na výrobnú spotrebu,

prerokúva sa cenový návrh iba s dvoma hlavnými odberateľmi. Pri výbere hlavných odberateľov

prihliada spracovateľ návrhu na to, aby boli zastúpení odberatelia z oboch republík.

84

) Pokyn FMZO a FCÚ č. P-2/80 o zabezpečení spolupráce organizácie zahraničného obchodu

pri tvorbe cien (Cenový vestník čiastka 35/1980).“.

95.

V § 95 ods. 5 sa vypúšťajú ustanovenia označené písmenami c), d) a e).

96.

V § 98 ods. 5 sa na konci pripája táto veta: „Cena, pri ktorej neplatí povinnosť

určiť ju cenovým výmerom, je určená dňom zápisu do evidencie.".

97.

§ 99 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie

„(5)

Rovnaký postup platí, ak pri prerokovaní konečných cenových limitov nedôjde k dohode

o ich výške.“.

98.

§ 100 ods. 1 znie

„(1)

Odbytové ceny a veľkoobchodné ceny s daňou z obratu určujú organizácie, ktoré za

ne výrobky dodávajú, bez prerokovania s odberateľom. Obchodné ceny určujú organizácie,

ktoré za ne výrobky dodávajú, prípadne obchodná organizácia, ak sa s dodávateľskými

organizáciami vopred dohodne, že ich bude určovať. Za určenie obchodnej ceny sa považuje

aj jej uvedenie vo faktúre s podmienkou, že bola pred fakturáciou prerokovaná medzi

dodávateľom a odberateľom v rámci cenového konania.“.

99.

§ 100 sa dopĺňa odsekmi 4 až 6 včítane poznámky č. 85, ktoré znejú

„(4)

Návrh veľkoobchodnej ceny utvorenej niektorým zo spôsobov podľa § 24, 25 a § 26 ods.

2 písm. a) a určovanej poverenou organizáciou obsahuje iba náležitosti uvedené v §

89 ods. 1 písm. a) a b), výpočet veľkoobchodnej ceny podľa použitého spôsobu tvorby

cien, a ak sa navrhuje uplatnenie podmienok realizácie, aj náležitosti uvedené v písmenách

g) a i). Ak spracovateľ cenového návrhu ani odberateľ nenavrhujú uplatnenie podmienok

realizácie alebo ak odberateľ do 15 dní po tom, čo dostal návrh, nenamieta, že výpočet

ceny je nesprávny, nezasiela odberateľ stanovisko k návrhu ceny a poverená organizácia

určí cenu podľa svojho návrhu po uplynutí lehoty na prípadné vyjadrenie odberateľa.

(5)

Neštandardné výrobky a práce priemyselnej povahy, ktorých dodávku podľa požiadavky

odberateľa uskutočňuje výrobná organizácia ihneď alebo najneskoršie do 30 dní, možno

fakturovať za dočasnú veľkoobchodnú cenu podľa § 5 ods. 2 písm. a), a to bez súhlasu

príslušného cenového úradu. Rozsah náležitostí návrhu veľkoobchodnej ceny prispôsobí

dodávateľ konkrétnym podmienkam dodávky. Veľkoobchodnú cenu určí dodávajúca organizácia

najneskoršie do 30 dní odo dňa fakturácie za dočasnú cenu, pričom za prerokovanie

a odsúhlasenie ceny odberateľom sa považuje aj úhrada fakturovanej ceny, proti ktorej

odberateľ nevzniesol námietky.

(6)

Náležitosti návrhov cenových limitov, ich predkladanie a prerokovanie, registráciu

a evidenciu cenových limitov upravuje osobitné rozhodnutie.

85

)

85

) Pokyn FCÚ, ČCÚ, SCÚ, FMTIR, MVT ČSR a MVT SSR č. P-3/78 z 15. novembra 1978 o tvorbe

cenových limitov (Cenový vestník čiastka 51-52/1978).“.

100.

§ 100a včítane poznámok č. 72 a 73 sa vypúšťa.

101.

§ 102 ods. 3 znie

„(3)

Prirážky a zrážky za odchýlky od podstatných kvalitatívnych a dodacích podmienok

v oblasti veľkoobchodných cien, prirážky a zľavy podľa § 30 a odbytové prirážky a

zrážky sa zaokrúhľujú samostatne podľa stupnice pre ostatné druhy cien. V prípadoch

tvorby odbytových cien podľa § 45 ods. 5 pri dovážaných výrobkoch sa však odbytové

prirážky zaokrúhľujú na dve desatinné miesta a podľa stupnice pre ostatné druhy cien

sa zaokrúhľuje až odbytová cena. Samostatne sa nezaokrúhľujú ani prirážky a zrážky

za odchýlky od podstatných kvalitatívnych a dodacích podmienok v oblasti maloobchodných

cien, ak sú určené percentnou sadzbou.“.

102.

V § 102 sa za odsek 4 vkladá odsek 5, ktorý znie

„(5)

Podľa stupnice pre maloobchodné ceny sa zaokrúhľujú aj veľkoobchodné ceny s daňou

z obratu a ceny podľa § 3 ods. 4, s výnimkou cien geologických a geodetických výkonov,

ktoré sa zaokrúhľujú podľa stupnice pre ostatné druhy cien. Podľa stupnice pre maloobchodné

ceny sa naopak nemusia zaokrúhľovať maloobchodné ceny výrobkov zaradených do dopredaja,

ak iný spôsob zaokrúhľovania vyplýva z určeného zníženia cien, zo skupinovania výrobkov

a pod.“.

Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 6.

103.

§ 109 ods. 1 znie

„(1)

Pri výrobkoch dodávaných pre tuzemskú investičnú výstavbu je odberateľskú kontrolu

cien povinný urobiť investor a pri poddodávkach aj prvý odberateľ.“.

104.

V § 110 ods. 1 sa slová „všeobecne platnými metodickými pokynmi pre kontrolnú činnosť

44

)" nahrádzajú slovami „osobitnými predpismi pre kontrolnú činnosť

43

) a

44

)".

105.

§ 112 ods. 1 písm. f) znie

„f)

účtovania väčšieho množstva výrobkov, ako bolo skutočne dodané, vo faktúre alebo

splátkovom liste pri dodávkach pre investičnú výstavbu a ďalej účtovania väčšieho

množstva výrobkov, než je uvedené v dohode o odbytových nákladoch, prípadne vo schválenom

odbytovom rozpočte, ak nevyhnutnosť tohto väčšieho dodaného množstva písomne nepotvrdil

odberateľ,“.

106.

V § 112 ods. 1 písm. ch) sa slová „sumy presahujúcej cenu zodpovedajúcu cenovým predpisom"

nahrádzajú slovami „neoprávnene získaných prostriedkov podľa písmena b) až d),".

107.

V § 112 ods. 3 sa na konci pripája táto veta

„Dňom neoprávneného získania prostriedkov na základe celkovej faktúry je deň jej zúčtovania

na investičnom účte investora vo financujúcej banke.“.

108.

V § 113 ods. 4 sa na konci pripája táto veta

„Toto ustanovenie sa nevzťahuje na prípady, keď sa kontrola začala v lehote splatnosti

na vykonanie dodatkového odvodu neoprávnene získaných prostriedkov, ktoré organizácia

sama zistila pred začatím kontroly a predložila o tom kontrolnému orgánu preukazný

písomný doklad.“.

109.

V § 114 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová včítane

poznámky č. 86: „s výnimkou organizácií, ktoré dodatkový odvod nevykonávajú.

86

)

86

) § 2 ods. 6 zákona č. 111/1971 Zb. o odvodoch do štátneho rozpočtu a príspevku na

sociálne zabezpečenie v znení neskorších predpisov.".

110.

§ 114 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie

„(5)

Pri dodávkach pre investičnú výstavbu podliehajú dodatkovému odvodu neoprávnene získané

prostriedky na základe celkovej faktúry za dodávky pre prevádzkový súbor alebo stavebný

objekt. Dodatkovému odvodu podliehajú aj prostriedky neoprávnene získané už pri jednotlivých

dodávkach pre prevádzkový súbor alebo stavebný objekt na základe splátkových listov

za trojročné obdobie. V týchto prípadoch sa od dodatkového odvodu odpočítajú sumy,

ktoré boli alebo budú s odberateľom vyrovnané v nasledujúcej splátke alebo v celkovej

faktúre, ak nebude ďalšia splátka.“.

111.

§ 117 ods. 5 písm. a) znie

„a)

spôsoby tvorby cien dovážaných výrobkov a zariadenie výrobkov do skupín cenovej regulácie

dovozu v spolupráci s cenovými úradmi republík,“.

112.

V § 118 ods. 6 sa dopĺňa ustanovením označeným písmenom c), ktoré znie

„c)

môžu rozhodnúť po dohode s príslušným národným výborom, že tieto organizácie určujú

veľkoobchodné ceny, ak sú utvorené niektorým zo spôsobov tvorby uvedených v § 24 až

26, a maloobchodné ceny tvorené z týchto veľkoobchodných cien spôsobom uvedeným v

§ 63 ods. 1 písm. a) bode 6 alebo ceny objemove nevýznamných výrobkov.“.

113.

§ 121 ods. 2 písm. b) znie

„b)

návrhy na určenie úrovne cien a ich zmien pri dovážaných výrobkoch podľa § 52 a zúčastňuje

sa na ich prerokúvaní,“.

114.

V § 122 ods. 2 sa vypúšťajú písmená c) a d).

115.

§ 125 ods. 2 znie

„(2)

Správa federálnych hmotných rezerv sa zúčastňuje na zaraďovaní dovážaných výrobkov

evidovaných ako federálne hmotné rezervy do skupín cenovej regulácie dovozu.“.

116.

V § 126 ods. 3 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová včítane poznámky č. 87

„a ďalej výrobkov vyrábaných podľa noriem schválených podľa štátneho alebo rezortného

plánu štandardizácie,

87

)

87)

Výmer FCÚ, ČCÚ a SCÚ č. 017/79 z 15. októbra 1979 o uplatnení limitov veľkoobchodných

cien pre výrobky a výkony dodávané podľa nových technických noriem (Cenový vestník

čiastka 46/1979).“.

117.

§ 126 ods. 4 znie

„(4)

Ministerstvá rozhodujú o technickej zastaranosti výrobkov, ktoré dodávajú im podriadené

organizácie, s výnimkou prípadov, keď o technickej zastaranosti rozhoduje Federálne

ministerstvo pre technický a investičný rozvoj alebo Ministerstvo výstavby a techniky

ČSR alebo Ministerstvo výstavby a techniky SSR.“.

118.

V § 126 ods. 9 časť vety za bodkočiarkou znie

„schvaľujú návrhy na vecný a finančný rozsah dopredajov včítane znížených cien, pokiaľ

ich určením nepoveria nimi riadené generálne riaditeľstvá obchodných organizácií,

prípadne priamo riadené organizácie alebo podriadené odbytové organizácie.“.

119.

§ 127 ods. 3 písm. b) znie

„b)

určujú ceny prepravných výkonov a služieb v odbore 932 - nákladná doprava, ak ide

o mestskú koľajovú dopravu, miestnu vodnú dopravu, potrubnú dopravu v rámci kraja,

inú mechanizovanú dopravu (okrem lanoviek v prevádzke ČSD), ďalej v odbore 951 - osobná

doprava, ak ide o miestnu vodnú dopravu a prepravné výkony skupiny 951 7 (okrem lanoviek

v prevádzke ČSD), ďalej určujú ceny vstupného na kultúrne produkcie, s výnimkou vstupného

do kín.“.

120.

§ 127 ods. 4 písm. b) znie

„b)

určujú ceny prepravných výkonov a služieb v odbore 932 - nákladná doprava, ak ide

o mestskú koľajovú dopravu, miestnu vodnú dopravu, potrubnú dopravu v rámci kraja,

inú mechanizovanú dopravu (okrem lanoviek v prevádzke ČSD), ďalej v odbore 951 - osobná

doprava, ak ide o miestnu vodnú dopravu a prepravné výkony skupiny 951 7 (okrem lanoviek

v prevádzke ČSD), ďalej určujú ceny vstupného na kultúrne produkcie, s výnimkou vstupného

do kín.“.

121.

V § 127 ods. 6 sa na konci pripája tento text

„Krajské národné výbory majú aj pôsobnosť podľa § 126 ods. 9 s tým, že pri výrobkoch

súbežne predávaných v organizáciách štátneho obchodu a spotrebných družstiev zabezpečujú

opatrenia na dopredaje po dohode s ústrednými (vrcholnými) orgánmi týchto organizácií.

Túto pôsobnosť nemôžu preniesť na organizácie ani na národné výbory nižšieho stupňa.“.

122.

V § 128 ods. 1 sa na konci pripája tento text

„Zväzy výrobných družstiev majú aj pôsobnosť podľa § 126 ods. 9 s tým, že pri výrobkoch

súbežne predávaných v organizáciách štátneho obchodu a spotrebných družstiev zabezpečujú

opatrenia na dopredaje po dohode s ústrednými (vrcholnými) orgánmi týchto organizácií.

Túto pôsobnosť nemôžu preniesť na podriadené organizácie.“.

123.

§ 128 ods. 2 znie

„(2)

Zväzy spotrebných družstiev okrem pôsobností podľa odseku 1

a)

určujú maloobchodné ceny výrobkov v rozsahu poverenia príslušným cenovým úradom,

b)

predkladajú Federálnemu cenovému úradu návrhy obchodných zrážok za výrobky predávané

prevažne v ich obchodnej sieti,

c)

zabezpečujú pri výrobkoch predávaných súbežne s inými organizáciami opatrenia na

dopredaje podľa § 126 ods. 9 po dohode s ústrednými (vrcholnými) orgánmi týchto organizácií,

prípadne krajskými národnými výbormi.“.

124.

V § 129 ods. 1 písm. c) sa za slová „§ 48 ods. 4 písm. e)" vkladajú slová „a g)".

125.

V § 129 ods. 1 písm. g) sa vypúšťajú slová „s výnimkou ústredne riadených cien podľa

§52".

126.

V § 129 ods. 1 písm. h) sa vypúšťajú slová „súčasne s ich zvýhodnenými veľkoobchodnými

cenami".

127.

V § 129 ods. 1 písm. i) sa slová „náhradných dielcov" nahrádzajú slovami „dielcov

pre výrobnú a náhradnú spotrebu".

128.

§ 129 ods. 1 písm. j) znie

„j)

určujú prirážky a zrážky za odchýlky od podstatných kvalitatívnych a dodacích podmienok

pre jedného odberateľa alebo na prechodný čas, s výnimkou prirážok podľa § 41 ods.

5 až 7,“.

129.

V § 129 ods. 2 sa za písmeno „e)," vkladajú slová: „f), pokiaľ o určovanie veľkoobchodných

cien za riešenie úloh podnikových plánov technického rozvoja a za ostatné výskumné

a vývojové práce, ďalej v písm."

130.

§ 129 ods. 3 znie

„(3)

Generálne riaditeľstvá obchodných organizácií majú pôsobnosť podľa odseku 1 písm.

a), b), e), k) až s) a ďalej určujú znížené maloobchodné ceny výrobkov zaradených

do dopredaja na základe poverenia príslušným ministerstvom.“.

131.

§ 129 ods. 4 znie

„(4)

Generálne riaditeľstvá obchodných organizácií môžu výnimočne preniesť na podriadené

organizácie pôsobnosť uvedenú v odseku 1 písm. e) a k), ak ide o pôsobnosť určovať

maloobchodné ceny výrobkov, ktoré sú určené na predaj spravidla v rámci jedného kraja,

prípadne vo vybraných predajniach, a pôsobnosť určovať znížené maloobchodné ceny výrobkov

zaradených do dopredaja.“.

132.

V § 129 sa vypúšťa odsek 5.

133.

V § 129 ods. 6 sa na začiatku prvej i druhej vety vypúšťa slovo „Výrobné".

134.

V § 129 ods. 6 sa na konci odseku pripája tento text: „a pôsobnosť určovať maloobchodné

ceny neštandardných výrobkov, s výnimkou zvýhodnenia maloobchodných cien a cien, ktorých

určenie si vyhradí príslušný cenový úrad.".

135.

V § 129 ods. 8 sa v prvej vete vypúšťajú slová „alebo b)".

136.

§ 129 ods. 10 znie

„(10)

Organizácie zahraničného obchodu určujú bežné kúpne ceny a limity kúpnych cien podľa

§ 46 a 50.“.

Čl. II

Prechodné a záverečné ustanovenia

(1)

Ustanovenia o tvorbe cien a cenových limitov a o cenovom konaní platia pre návrhy

cien podávané od účinnosti tejto vyhlášky.

(2)

Dodatkové odvody, ktoré neboli v prípadoch podľa § 112 ods. 1 písm. f) a ch) dosiaľ

uložené, sa ukladajú podľa tejto vyhlášky.

(3)

Odchýlky povolené podľa § 43 písm. d) bodu 2 príslušným ústredným orgánom pred účinnosťou

tejto vyhlášky strácajú platnosť 30. júnom 1981, pokiaľ im nebudú do tohto dňa so

súhlasom príslušného cenového úradu potvrdené.

Čl. III

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1981.