ZÁKON 158/1969 Z. z. ktorým sa dopĺňajú a menia Občiansky súdny poriadok, notársky poriadok a zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom

Čl. I

Ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (zákona č.

99/1963 Zb.

) sa menia a dopĺňajú takto

1.

Z ustanovenia § 8 sa vypúšťajú slová „najmä ak ide o konanie o pracovnom spore u

rozhodcovského orgánu Revolučného odborového hnutia“.

2.

Paragraf 9 znie

§ 9

Na konanie v prvom stupni sú príslušné okresné súdy.

3.

Paragraf 10 znie

§ 10

Krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov a proti rozhodnutiam

štátnych notárstiev.

4.

V ustanovení § 11 ods. 3 sa slová „Najvyšší súd“ nahrádzajú slovami „Najvyšší súd

Československej socialistickej republiky“.

5.

Ustanovenie § 12 ods. 3 sa dopĺňa touto vetou: „Ak je jeden z týchto súdov na území

Českej socialistickej republiky a druhý na území Slovenskej socialistickej republiky,

rozhoduje o prikázaní Najvyšší súd Československej socialistickej republiky.

6.

Paragraf 13 sa zrušuje.

7.

Paragraf 16 ods. 1 znie

(1)

O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne nadriadený súd v senáte. O vylúčení sudcov

najvyšších súdov republík a Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky

rozhodne iný senát toho istého súdu.

8.

Ustanovenie § 17 ods. 1 sa zrušuje a vypúšťa sa označenie odseku 2.

9.

Paragraf 36 znie

§ 36

(1)

V konaní pred súdom rozhoduje senát alebo samosudca. Všetci sudcovia sú si pri rozhodovaní

rovní.

(2)

Vo veciach pracovných, a ak zákon neustanoví inak, vo veciach upravených Zákonom

o rodine koná a rozhoduje vždy senát. V ostatných veciach koná a rozhoduje predseda

senátu ako jediný sudca (samosudca). Predseda senátu koná a rozhoduje ako samosudca

aj v ďalších prípadoch, v ktorých tak ustanoví zákon. Vo všetkých prípadoch, v ktorých

koná a rozhoduje predseda senátu, patria mu práva, ktoré sú vyhradené senátu.

(3)

V prípadoch, v ktorých podľa zákona môže konať a rozhodovať predseda senátu ako samosudca,

môže konať a rozhodovať ako samosudca aj iný sudca z povolania.

(4)

Inak môže predseda senátu alebo iný sudca z povolania sám vykonávať len také úkony,

ktorými sa nerozhoduje.

10.

Paragraf 67 ods. 2 sa zrušuje a označenie odseku 1 sa vypúšťa.

11.

Ustanovenie § 82 ods. 2 znie

(2)

Ak konaniu na súde predchádzalo konanie v komisii pre pracovné spory, konanie na

súde sa začne tiež dňom, keď postúpená vec došla súdu.

12.

V ustanovení § 88 písm. g) sa nahrádzajú slová „rozhodcovský orgán“ slovami „komisia

pre pracovné spory“.

13.

V ustanovení § 105 ods. 2 sa slová „Najvyššiemu súdu“ nahrádzajú slovami „Najvyššiemu

súdu Československej socialistickej republiky“.

14.

Ustanovenie § 108 ods. 2 sa zrušuje a vypúšťa sa označenie odseku 1.

15.

V ustanovení § 135 ods. 1 sa slovo „previnenie “nahrádza slovom „prečin“.

16.

V § 230 ods. 2 sa pripája veta tohto znenia: „Návrh sa môže podať i po uplynutí tejto

lehoty, ak trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo

právo, bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený".

17.

Paragraf 237 znie

§ 237

(1)

Na sťažnosť je oprávnený generálny prokurátor Československej socialistickej republiky,

a ak ide o rozhodnutie najvyššieho súdu republiky, niektorého krajského alebo okresného

súdu (štátneho notárstva), aj generálny prokurátor a minister spravodlivosti príslušnej

republiky. Sťažnosť prejedná najvyšší súd republiky, ak ide o rozhodnutie niektorého

krajského alebo okresného súdu (štátneho notárstva), a Najvyšší súd Československej

socialistickej republiky, ak ide o rozhodnutie najvyššieho súdu republiky.

(2)

Sťažnosť prejedná príslušný súd v senáte.

18.

Ustanovenie § 245 ods. 1 znie

(1)

Preskúmavať rozhodnutia iných orgánov sú príslušné

a)

okresné súdy, ak nie je zákonom ustanovené inak,

b)

krajské súdy, ak ide o rozhodnutia vo veciach dôchodkového zabezpečenia a nemocenského

poistenia alebo ak je tak ustanovené zákonom,

c)

najvyššie súdy Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky,

ak ide o preskúmanie rozhodnutí ústredných orgánov Českej socialistickej republiky

alebo Slovenskej socialistickej republiky,

d)

Najvyšší súd Československej socialistickej republiky, ak ide o preskúmanie rozhodnutí

federálnych orgánov Československej socialistickej republiky.

19.

Ustanovenie § 250 znie

§ 250

(1)

Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustná obnova konania a s výnimkou prípadov podľa

odseku 2 ani odvolanie.

(2)

Vo veciach dôchodkového zabezpečenia možno podať proti rozhodnutiu krajského súdu

odvolanie, o ktorom rozhoduje najvyšší súd republiky.

(3)

Proti právoplatným rozhodnutiam možno podať sťažnosť pre porušenie zákona.

20.

V § 274 sa vypúšťa ustanovenie písmena a) a v ustanovení písmena c) sa nahrádzajú

slová „rozhodcovských orgánov v pracovných sporoch“ slovami „komisiou pre pracovné

spory“.

21.

Ustanovenie § 275 ods. 2 znie

(2)

Návrh na výkon rozhodnutí treba podať vždy na súde.

Čl. III

Zákon č.

97/1963 Zb.

o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 39 ods. 1 sa pripája veta tohto znenia

Právomoc československých súdov je daná aj pre konanie o výživnom proti československému

občanovi, proti ktorému uplatňuje nárok maloletý cudzinec bývajúci v cudzine, a pre

konanie, v ktorom československý občan navrhuje proti maloletému cudzincovi bývajúcemu

v cudzine zrušenie alebo zmenu rozhodnutia československého súdu.

2.

Ustanovenie § 67 ods. 2 znie

(2)

Vysloviť, že sa uznáva rozhodnutie uvedené v odseku 1, patrí len Najvyššiemu súdu

Československej socialistickej republiky po vypočutí generálneho prokurátora Československej

socialistickej republiky. Návrh môže podať popri účastníkoch každý, kto preukáže právny

záujem, a v záujme spoločnosti aj generálny prokurátor Československej socialistickej

republiky. Najvyšší súd Československej socialistickej republiky rozhoduje rozsudkom;

pojednávanie nemusí nariaďovať.

Čl. IV

1.

Majetkové veci, o ktorých sa konanie začalo na miestnych ľudových súdoch, ktoré neboli

rozhodnuté v deň, keď tento zákon nadobudne účinnosť, postúpia sa bez návrhu súdu,

v obvode ktorého bol miestny ľudový súd; vo veciach, v ktorých miestny ľudový súd

už rozhodol, platia o odvolaní doterajšie predpisy, okresný súd je však povinný rozhodnúť

vo veci samej.

2.

Prípustnosť obnovy konania a sťažnosti pre porušenie zákona pri právoplatných rozhodcovských

výrokoch sa posudzuje ako pri rozhodnutiach súdov.

3.

Pôsobnosť, ktorá podľa tohto zákona patrí najvyšším súdom republík a Najvyššiemu

súdu Československej socialistickej republiky, vykonáva do dňa ustavenia týchto súdov

doterajší Najvyšší súd. Rozhoduje pritom v senáte v takom zložení, ktoré je predpísané

pre súd, ktorého funkciu plní.

4.

Pokiaľ sa v civilnoprocesných predpisoch hovorí o Najvyššom súde, rozumie sa tým

podľa povahy veci Najvyšší súd Československej socialistickej republiky, Najvyšší

súd Českej socialistickej republiky alebo Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky;

pokiaľ sa hovorí o generálnom prokurátorovi, rozumie sa tým podľa povahy veci generálny

prokurátor Československej socialistickej republiky, generálny prokurátor Českej socialistickej

republiky alebo generálny prokurátor Slovenskej socialistickej republiky.

5.

Pokiaľ bude pôsobnosť najvyšších súdov republík a Najvyššieho súdu Československej

socialistickej republiky vykonávať doterajší Najvyšší súd, môže jeho predseda podávať

vo veciach právoplatne skončených pred začiatkom účinnosti tohto zákona sťažnosť pre

porušenie zákona.

6.

Ustanovenie § 365 sa obdobne použije aj na rozhodnutia miestnych ľudových súdov a

zmiery nimi schválené a na rozhodnutia rozhodcovských orgánov v pracovných veciach

a zmiery nimi schválené vydané pred začiatkom účinnosti tohto zákona.

Čl. V

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1970.