Zákon 158/1949 Z. z. o boji proti pohlavným nemociam.

§ 1.

Pohlavnými chorobami podľa tohto zákona sú syfilis, kvapavka (gonorrhoea), mäkký vred

(ulcus molle) a nemoc Nicolas -Favreova (lymphogranuloma inguinale).

§ 2.

(1)

Boj proti pohlavným nemociam organizuje a vedie štátna zdravotná správa, ktorá sa

najmä stará o primerané a sústavné poučovanie všetkých vrstiev obyvateľstva o pohlavných

chorobách a o ich liečení a čelí všetkými vhodnými opatreniami šíreniu týchto nemocí.

(2)

Úlohy boja proti pohlavným nemociam v okrese vykonáva okresný národný výbor prostredníctvom

svojho ústavu národného zdravia (§ 3 zákona zo dňa 19. marca 1947, č. 49 Sb., o poradenskej

zdravotnej starostlivosti).

(3)

Náklady spojené s vyšetrením a ambulančným alebo lôžkovým liečením pohlavných nemocí

v štátnom ústave liečebnom a ošetrovacom uhradzuje štát, pokiaľ na to podľa príslušných

predpisov nie je povinná Ústredná národná poisťovňa. Podrobnosti určí Ministerstvo

zdravotníctva po dohode s Ministerstvom práce a sociálnej starostlivosti vyhláškou

v Úradnom liste.

§ 3.

(1)

Kto je tej mienky, že onemocnel pohlavnou chorobou, alebo kto je zdravotným orgánom

z takejto nemoci podozrivým, je povinný dať sa vyšetriť v ústave národného zdravia

alebo u lekára oprávneného na výkon lekárskej praxe.

(2)

Kto ochorel pohlavnou nemocou, je povinný liečiť sa u lekára v ordinácii alebo ústave

liečebnom a ošetrovacom a uposlúchnuť všetky jeho pokyny, ako i pokyny ústavu národného

zdravia.

(3)

Ak ide o osoby nesvojprávne, sú povinní ich zákonní zástupcovia i osoby o ne sa starajúce

postarať sa o to, aby splnily povinnosti, ktoré im ukladá tento zákon.

§ 4.

Lekár je povinný

a)

poučiť nemocného, ktorého lieči, o nákazlivosti choroby, doručiť mu proti písomnému

potvrdeniu tlačené pokyny, ktoré lekárovi bezplatne dodá ústav národného zdravia,

pátrať dopytom u nemocného po zdroji nákazy a po osobách, ktoré mohol nakaziť, upozorniť

nemocného na trestnosť prenesenia nákazy, po prípade varovať ho pred uzavretím sobáša,

pokračovať v liečení až do úplného vyliečenia nemocného a presvedčiť sa pred prepustením

nemocného z liečenia potrebnými ďalšími pravidelnými prehliadkami o jeho vyliečení;

b)

hlásiť okresnému národnému výboru - ústavu národného zdravia každú osobu, u ktorej

zistil alebo o ktorej je toho názoru, že je nemocná alebo nemocou ohrozená, a každý

prípad, keď nemocný, ktorý je v jeho liečení, neuposlúchol jeho pokyny; podrobné predpisy

o rozsahu a spôsobe tohto hlásenia vydá Ministerstvo zdravotníctva vyhláškou v Úradnom

liste.

§ 5.

(1)

Okresný národný výbor - ústav národného zdravia robí všetky účelné opatrenia na ochranu

pred pohlavnými nemocami. Najmä podľa okolností prípadu uloží nemocnému, aby mu označil

pravdepodobný zdroj svojej nákazy a osoby, ktoré sám mohol nakaziť, aby mu oznamoval

zmenu svojho bydliska a aby sa i po skončenom liečení podrobil pravidelným lekárskym

prehliadkam.

(2)

Ak ohrožuje nemocný spôsobom svojho života osoby, s ktorými sa stýka, alebo ak nedbá

na pokyny ošetrujúceho lekára alebo poradne, nariadi okresný národný výbor ústavné

liečenie na čas, ktorý ošetrujúci lekár ústavu uzná za potrebný so zreteľom na nebezpečenstvo

nákazy alebo na povahu nemoci. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu okresného národného

výboru nemá odkladný účinok.

§ 6.

(1)

V záujme účinného boja proti pohlavným nemociam môže Ministerstvo zdravotníctva nariadiť

jednak povinné diagnostické skúšky, jednak povinné zdravotnícke prehliadky celého

obyvateľstva alebo jeho skupín alebo obyvateľstva určitého obvodu.

(2)

Hromadné prehliadky osôb, ktoré podliehajú národnému poisteniu vykonávajú ústavy

národného zdravia po dohode s Ústrednou národnou poisťovňou alebo jej organizačnými

složkami.

§ 7.

Osoby, ktoré sú zúčastnené na vykonávaní tohto zákona a predpisov vydaných podľa neho

sú povinné zachovať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa týkajú nemocných alebo

z nemoci podozrivých osôb. Tým nie je dotknutá povinnosť hlásenia určená v § 4. Úradné

písomnosti, ktoré sa vyhotovujú pri vykonávaní tohto zákona, sú dôverné, pokiaľ obsahujú

údaje o nemoci.

§ 8.

(1)

Kto iného úmyselne nakazí pohlavnou nemocou, potresce sa súdom podľa ustanovení trestných

zákonov o ťažkom ublížení na tele.

(2)

Kto iného z nedbanlivosti nakazí pohlavnou nemocou, potresce sa, ak nejde o čin prísnejšie

trestný, pre prečin tuhým väzením od jedného mesiaca do jedného roku.

§ 9.

(1)

Kto iného úmyselne vydá do nebezpečenstva nákazy pohlavnej nemoci, potresce sa pre

prečin tuhým väzením od troch mesiacov do troch rokov.

(2)

Kto iného z nedbanlivosti vydá do nebezpečenstva nákazy pohlavnou nemocou, potresce

sa súdom pre priestupok väzením od osem dní do šesť mesiacov.

§ 10.

(1)

Konania a opomenutia, priečiace sa ustanoveniam tohto zákona alebo predpisom vydaným

podľa neho, potrestá okresný národný výbor, ak nejde o čin trestný podľa § 8 alebo

9 alebo inak prísnejšie trestný, pokutou do 50.000.- Kčs alebo trestom na slobode

do troch mesiacov alebo oboma týmito trestami.

(2)

Ak bola podľa odseku 1 uložená pokuta, vymeria okresný národný výbor pre prípad jej

nevymožiteľnosti náhradný trest na slobode do troch mesiacov podľa miery zavinenia.

Ak sa uložia oba tresty zároveň, nesmie trest na slobode spolu s náhradným trestom

za nevymožiteľnú pokutu robiť viac než tri mesiace.

§ 11.

Opatrenia podľa tohto zákona v odbore vojenskej správy robia orgány vojenskej správy

za súčinnosti orgánov štátnej zdravotnej správy podľa smerníc, ktoré vydá Ministerstvo

zdravotníctva po dohode s Ministerstvom národnej obrany.

§ 12.

Zrušuje sa platnosť, po prípade používateľnosť, všetkých predpisov, ktoré odporujú

tomuto zákonu, najmä platnosť zákona zo dňa 11. júla 1922, č. 241 Sb., o potlačovaní

pohlavných nemocí, s výnimkou jeho § 14, ods. 2 a §§ 15, 16, 20, a 21, a predpisov

podľa neho.

§ 13.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister zdravotníctva po

dohode so zúčastnenými členmi vlády.