VYHLÁŠKA 156/1975 Z. z. o správe národného majetku

§ 1

Predmet a rozsah úpravy

Táto vyhláška upravuje správu hmotného národného majetku štátnymi organizáciami, nakladanie

s pohľadávkami a inými majetkovými právami štátu a štátnych organizácií a zmluvné

prevody vecí do štátneho socialistického vlastníctva od občanov a iných organizácií

než socialistických.

§ 2

Základné povinnosti štátnych organizácií pri správe národného majetku

(1)

Štátne organizácie (ďalej len „organizácie“) sú povinné spravovať hmotný národný

majetok so starostlivosťou riadneho hospodára a sú za túto správu plne zodpovedné.

Preto organizácie sú povinné národný majetok zistiť, spísať, oceniť a bežne viesť

v predpísanej evidencii podľa osobitných predpisov.

1

)

(2)

Organizácie sú ďalej povinné hmotný národný majetok ochraňovať a vykonávať všetky

opatrenia, aby bol vzhľadom na svoje spoločenské poslanie vo svojej podstate zachovaný,

zlepšovaný, rozširovaný, plne využívaný a účelne rozmiestňovaný. Na jeho ochranu organizácie

sú povinné použiť všetky právne prostriedky najmä domáhať sa ochrany vlastníckeho

práva štátu proti neoprávneným zásahom, ochrany práva správy

2

)

a uplatňovať právo na náhradu škôd proti tým, ktorí za ne zodpovedajú, i proti tým,

ktorí škody spoluspôsobili tým, že úmyselne alebo z nedbanlivosti neplnili povinnosti

smerujúce k ich zabráneniu a odvráteniu.

(3)

Povinnosti podľa predchádzajúcich odsekoch majú aj koncernové podniky, prípadne koncernové

účelové organizácie, pokiaľ hospodária a nakladajú vo svojom mene s národným majetkom,

ktorého správcom je koncern, a to v rozsahu určenom v štatúte koncernu.

(4)

Organizácie sú povinné sústavne venovať rovnakú starostlivosť správe pohľadávok a

iných majetkových práv štátu.

3

)

(5)

Ako vlastník nehnuteľného národného majetku sa zapisuje v evidencii nehnuteľností

československý štát s vyznačením organizácie, ktorá majetok spravuje. Organizácie

je pritom povinná postupovať podľa predpisov o evidencii nehnuteľností.

4

)

§ 3

Príslušnosť na správu

(1)

Na správu národného majetku sú oprávnené iba štátne organizácie. Koncernové podniky,

prípadne koncernové účelové organizácie robia vo svojom menej právne úkony súvisiace

so správou národného majetku, ktorého správcom je koncern, a to v rozsahu určenom

štatútom koncernu.

5

)

Štatút koncernu určí najmä rozsah oprávnení koncernových podnikov, prípadne koncernových

účelových organizácií na úkony týkajúce sa prebytočného alebo neupotrebiteľného národného

majetku, dočasného užívania národného majetku, prevodov správy a vlastníctva národného

majetku.

(2)

Národný majetok má spravovať zásadne tá organizácia, ktorá je poverená úlohami, na

plnenie ktorých majetok celkom alebo prevažne slúži, pokiaľ táto vyhláška alebo osobitné

predpisy neustanovujú inak.

6

)

Ak nehnuteľný národný majetok užíva niekoľko organizácií, predpokladá sa, že tento

majetok slúži prevažne tej organizácii, ktorá užíva v pomere k ostatným organizáciám

jeho najväčšiu časť. Orgány, v právomoci ktorých je odstraňovať pochybnosti o tom,

ktorá organizácia má určitý národný majetok spravovať (

§ 4 ods. 1

), môžu sa zo závažných dôvodov, najmä hospodárskych odchýliť od týchto zásad.

(3)

Ak má organizácia v správe národný majetok, ktorý užíva celkom alebo prevažne iná

organizácia, sú obe organizácie povinné bez meškania zariadiť, aby sa taký majetok

previedol do správy tej organizácie, ktorá národný majetok celkom alebo prevažne užíva.

Toto ustanovenie sa nedotýka možnosti prenechať národný majetok celkom alebo čiastočne

na dočasné užívanie inej organizácii (

§ 9 ods. 1

).

(4)

Ak má organizácia v správe nehnuteľný národný majetok, ktorý je určený podľa právoplatného

územného rozhodnutia na investičnú výstavbu inej organizácie (ďalej len „oprávnená

organizácia“), spravujúca organizácia je povinná previesť tento majetok do správy

oprávnenej organizácie, pokiaľ sa organizácie podľa osobitného predpisu nedohodnú

inak,

7

)

ak ide o nehnuteľný národný majetok, ktorý je podrobným územným plánom určený na

sústredenú bytovú výstavbu alebo ktorý je schváleným zoznamom pozemkov pre výstavbu

rodinných domčekov určený na zástavbu rodinnými domčekmi,

8

)

spravujúca organizácia je povinná previesť takýto majetok do správy príslušného národného

výboru. Spravujúca organizácia je povinná previesť majetok do 30 dní od dňa, keď o

to požiada oprávnená organizácia.

(5)

Pokiaľ organizácia nesplní povinnosť podľa odseku 3 alebo 4, rozhodnú orgány uvedené

v

§ 4 ods. 1

.

(6)

Národný výbor, prípadne organizácia ním riadená a určená môžu mať v správe prebytočný

nehnuteľný národný majetok, ktorý neslúži na plnenie ich úloh, pri ktorom však spoločenský

záujem vyžaduje, aby naďalej zostal v štátnom socialistickom vlastníctve pre budúce

úlohy (

§ 7 ods. 4

). Môžu mať tiež v správe domy, ktoré nie sú obytnými domami a sú určené na to, aby

boli prenechané celkom alebo čiastočne na užívanie niekoľkým socialistickým organizáciám

na plnenie ich úloh, a niekoľké organizácie ich tiež skutočne užívajú, alebo ak podlahová

plocha ich obytnej časti tvorí aspoň jednu tretinu celkovej užívacej plochy budovy.

§ 4

Odstraňovanie pochybností o príslušnosti na správu národného majetku

(1)

Ak vzniknú pochybnosti o tom, ktorá organizácia má určitý národný majetok spravovať

(ďalej len „pochybnosti“), rozhodne najbližší orgán spoločne nadriadený organizáciám,

medzi ktorými vznikli pochybnosti; ak nemajú spoločne nadriadený orgán, rozhodujú

po dohode príslušné ústredné orgány štátnej správy, prípadne krajské národné výbory,

Národný výbor hlavného mesta Prahy a Národný výbor hlavného mesta Slovenskej socialistickej

republiky Bratislavy (ďalej len „krajské národné výbory“); ak nedôjde k dohode, rozhoduje

príslušné ministerstvo financií na žiadosť niektorého z nich. Ak vzniknú pochybnosti

medzi organizáciou riadenou federálnym orgánom štátnej správy a organizáciou riadenou

orgánom štátnej správy republiky alebo medzi organizáciou riadenou orgánom štátnej

správy Českej socialistickej republiky na jednej strane a Slovenskej socialistickej

republiky na druhej strane, rozhodujú po dohode príslušné ministerstvá financií, a

to na žiadosť niektorého z príslušných ústredných orgánov štátnej správy, prípadne

krajského národného výboru, pokiaľ jednou z organizácií, medzi ktorými pochybnosti

vznikli, je národný výbor alebo ním riadená organizácia.

(2)

Rozhodovanie o odstraňovaní pochybností je postup, v ktorom orgány uvedené v prechádzajúcom

odseku (ďalej len „rozhodujúce orgány“) rozhodujú o právnych pomeroch organizácií

pri riadení ich hospodárskej činnosti.

(3)

Organizácie, medzi ktorými vznikli pochybnosti, musia podať bez zbytočného odkladu

žiadosť o vydanie opatrenia, ktorá z nich je povinná spravovať určitý národný majetok

(ďalej len „opatrenie“). Žiadosť podaná nadriadenému orgánu ktoroukoľvek z týchto

organizácií musí byť podpísaná vedúcim organizácie alebo ním povereným vedúcim pracovníkom,

musí obsahovať skutočnosti o ktoré sa opiera, a návrh, ako sa má rozhodnúť. K žiadosti

treba pripojiť doklad o tom, že medzi organizáciami nedošlo k dohode.

(4)

Organizácia, proti ktorej smeruje žiadosť, je povinná predložiť v lehote určenej

príslušným rozhodujúcim orgánom svoje vyjadrenie v ktorom sa musí uviesť najmä stanovisko

k návrhu obsiahnutému v žiadosti a skutočnosti, o ktoré sa opiera, návrh, ako sa má

rozhodnúť, a pripojiť potrebné doklady.

(5)

Rozhodujúci orgán prerokuje vec s organizáciami, medzi ktorými vznikli pochybnosti,

a vedie ich predovšetkým k tomu, aby sa medzi sebou dohodli na riešení, ktoré je v

súlade s celospoločenským záujmom. Pokiaľ sa organizácie dohodnú, rozhodujúci orgán

opatrenie nevydá.

(6)

Príslušné ministerstvá financií rozhodujú o vzniknutých pochybnostiach, len čo ústredné

orgány štátnej správy, prípadne krajské národné výbory preukážu predložením potrebných

dokladov a podrobným hospodárskoprávnym rozborom, že nemôžu rozhodnúť o pochybnostiach.

V takomto prípade podáva žiadosť niektorý z ústredných orgánov štátnej správy, prípadne

krajský národný výbor príslušnému ministerstvu financií, a to i v takých prípadoch,

keď ministerstvá financií rozhodujú po dohode.

(7)

Ak sa opatrením rozhodujúcich orgánov prevádza správa národného majetku, platí obdobne

ustanovenie

§ 13 ods. 5

.

(8)

Proti opatreniam rozhodujúcich orgánov niet opravných prostriedkov.

(9)

Kým podľa predchádzajúcich odsekov neboli odstránené pochybnosti o príslušnosti na

správu určitého národného majetku, organizácia spravujúca tento majetok je povinná

riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z jeho správy.

§ 5

(1)

Ak organizácie združujú prostriedky na investičnú výstavbu alebo na obstaranie základných

prostriedkov určených na činnosť podľa zmluvy o združení prostriedkov, musia sa vopred

v zmluve o združení prostriedkov dohodnúť, ktorá z nich bude mať v správe takto obstarané

zariadenie. Bude to spravidla tá organizácia, ktorá môže najlepšie plniť úlohy, pre

ktoré sa toto zariadenie obstaralo, alebo ktorá prevažne prispeje na jeho obstaranie.

9

)

(2)

Ak štátne organizácie združujú prostriedky na investičnú výstavbu alebo na obstaranie

základných prostriedkov určených na činnosť podľa zmluvy o združení prostriedkov s

inými socialistickými organizáciami než štátnymi, musia sa tiež vopred v zmluve o

združení dohodnúť, ktorá z nich bude mať takto obstarané zariadenie v správe alebo

vo vlastníctve.

9

)

§ 6

Prebytočný a neupotrebiteľný národný majetok

(1)

Prebytočný je národný majetok, ktorý organizácia trvale nepotrebuje na plnenie svojich

úloh. Za prebytočnú sa považuje aj časť majetku, ktorá presahuje rozsah primeraný

úlohám alebo potrebám organizácie. Za prebytočné sa nepovažujú základné prostriedky

v rezerve a v konzervácii.

10

)

(2)

Neupotrebiteľný je národný majetok, ktorý pre svoje úplné opotrebenie alebo poškodenie

zrejmú zastaranosť alebo zrejmú nehospodárnosť v prevádzke alebo z iných závažných

dôvodov nemôže už slúžiť svojmu účelu alebo určeniu. Za neupotrebiteľné základné prostriedky

sa považujú aj budovy a stavby, ktoré nemožno premiestniť a ktoré treba zbúrať alebo

zrušiť v dôsledku plánovanej výstavby, prestavby alebo rozšírenia objektu; sem patria

aj budovy a stavby, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu alebo iného príslušného

orgánu sa majú zbúrať, zrušiť, alebo uviesť do neškodného stavu.

(3)

Organizácie sú povinné sústavne sledovať, ktorý národný majetok nimi spravovaný je

prebytočný alebo neupotrebiteľný, a nakladať s ním podľa ďalších ustanovení.

11

)

(4)

O prebytočnosti alebo neupotrebiteľnosti národného majetku aj o spôsobe ďalšieho

naloženia s takýmto majetkom písomne rozhoduje vedúci organizácie alebo ním poverený

vedúci pracovník, a to prípadne na návrh ním zriadenej komisie ako poradného orgánu

alebo na základe posudku odbornej socialistickej organizácie. K rozhodnutiu o prebytočnosti

alebo neupotrebiteľnosti národného majetku sa musí dodatočne pripojiť doklad o tom,

ako sa s týmto majetkom naložilo.

§ 7

Nakladanie s prebytočným národným majetkom

(1)

Národný majetok o ktorom organizácia rozhodne podľa

§ 6 ods. 4

, že je prebytočný, prevedie do správy inej štátnej organizácie (

§ 12 a nasl.

) alebo do vlastníctva inej socialistickej organizácie než štátnej (

§ 15 a nasl.

). Veci, ktoré môžu byť v osobnom vlastníctve a o ktoré preukázateľne neprejaví záujem

socialistická organizácia, môžu sa previesť do vlastníctva občanov. Ak nie je možné

ani to, naloží sa s ním ako s neupotrebiteľným majetkom.

(2)

Pri nakladaní s prebytočným hnuteľným národným majetkom použijú organizácie zásadne

súčinnosť socialistických organizácií, ktoré obstarávajú sprostredkovaciu službu.

(3)

S prebytočnými základnými prostriedkami sa v potrebnom množstve zároveň prevádzajú

náhradné súčiastky, pokiaľ ich organizácia nepotrebuje na udržiavanie a opravy iného

majetku.

(4)

Prebytočný nehnuteľný národný majetok, pri ktorom spoločenský záujem vyžaduje, aby

i naďalej zostal v štátnom socialistickom vlastníctve pre budúce úlohy, prevedie sa

do správy miestneho národného výboru, pokiaľ nedošlo k jeho prevodu do správy inej

štátnej organizácie, ktorá môže takýto majetok lepšie a ľahšie spravovať. Poľnohospodárska

pôda sa vždy prevedie do správy okresného (mestského) národného výboru. Ak národný

výbor má proti prevodu námietky, postupuje sa podľa

§ 4

.

§ 8

Nakladanie s neupotrebiteľným národným majetkom

(1)

S národným majetkom, o ktorom organizácia podľa

§ 6 ods. 4

rozhodne, že je neupotrebiteľný a sama ho nemôže hospodárnejšie využiť (napr. ako

materiál), nakladá spôsobom uvedeným v

§ 7 ods. 1 a 2

. Pre nakladanie s kovovým odpadom a zbernými surovinami platia osobitné predpisy.

12

)

(2)

S neupotrebiteľnými budovami a stavbami (

§ 6 ods. 2

), prípadne s materiálom z nich sa naloží podľa predchádzajúceho odseku.

(3)

Ak sa nepodarí s neupotrebiteľným majetkom naložiť podľa predchádzajúcich odsekov,

určí sa na odval.

§ 9

Dočasné užívanie národného majetku

(1)

Organizácia môže národný majetok, ktorý má v správe a ktorý sama dočasne nepotrebuje

na plnenie svojich úloh, celkom alebo čiastočne prenechať na dočasné užívanie inej

socialistickej organizácii. Organizácia môže tiež prenechať nehnuteľnosť alebo jej

časť inej socialistickej organizácii na dočasné užívanie len určitým vymedzeným spôsobom,

ak jej to nebude brániť v ďalšom užívaní tohto majetku v rozsahu potrebno na plnenie

vlastných úloh a ak nehnuteľnosť sa týmto spôsobom v spoločenskom záujme lepšie využije.

Na dočasné užívanie sa nemôžu prenechať spotrebiteľné alebo ľahko opotrebiteľné veci.

Odplata sa neposkytuje za prenechanie pozemkov na dočasné užívanie, ak organizácii,

ktorá ich spravuje, nevznikajú v súvislosti s ich správou a prevádzkou žiadne náklady,

prípadne pokiaľ jej z prenechania národného majetku do dočasného užívania nevzíde

majetková ujma.

(2)

Prenechanie národného majetku na dočasné užívanie socialistickej organizácii sa môže

stať len hospodárskou zmluvou.

13

)

(3)

Organizácia môže prenechať za odplatu

14

)

na dočasné užívanie občanom pre osobnú potrebu (napr. na dočasné umiestnenie hnuteľných

stavieb, na dočasné užívanie záhradky) v nevyhnutne potrebnej výmere pozemok, ktorý

má v správe a ktorý dočasne nepotrebuje na plnenie svojich úloh. Tak isto organizácia

prenechá na dočasné užívanie pozemok, na ktorom je postavená stavba ktorú prevádza

do vlastníctva občana podľa

§ 15 ods. 5 písm. f)

. Prenechanie pozemkov na dočasné užívanie občanom sa môže stať len písomnou zmluvou.

(4)

Doosídlencom vo vymedzenom území pohraničia môže okresný národný výbor prenechať

na dočasné užívanie bez odplaty pozemok za podmienok uvedených v osobitnom predpise.

15

)

Podľa osobitných predpisov môže poľnohospodársky pozemok prenechať svojim pracovníkom

na užívanie aj organizácia s poľnohospodárskou a lesnou výrobou.

(5)

Okrem prípadov uvedených v odsekoch 3 a 4 a okrem požičiavania spotrebných predmetov

občanov organizáciami na to určenými a prenechávania bytov a miestností v domoch spravovaných

organizáciami na osobné užívanie občanom podľa

Občianskeho zákonníka

organizácie nesmú národný majetok prenechávať občanom a to ani vlastným pracovníkom

na užívanie (napr. ani formou vybavovanie tzv. svojpomocných dielní a podobných zariadení),

pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak.

16

)

To neplatí o spoločenskom užívaní verejných zariadení občanmi, ďalej o požičiavaní

spotrebných predmetov, ktoré boli na ten účel určené (napr. knihy, predmety na pestovanie

športu) a o poskytovaní osobných ochranných pracovných prostriedkov a iných vecí organizáciami

podľa osobitných predpisov.

17

)

§ 10

Trvalé užívanie nehnuteľného národného majetku

(1)

Nehnuteľný národný majetok s príslušenstvom sa môže bezodplatne odovzdať do trvalého

užívania (

§ 70 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka

) len iným socialistickým organizáciám než štátnym.

(2)

Na odovzdanie nehnuteľného národného majetku do trvalého užívania iným socialistickým

organizáciám než štátnym (ďalej len „trvalý užívateľ“) sú príslušné okresné a mestské

národné výbory,

18

)

v obvode ktorých je odovzdávaný národný majetok. Ak má odovzdať do trvalého užívania

nehnuteľný národný majetok, ktorý nie ja v správe okresného alebo mestského národného

výboru v obvode ktorého je, prevedie sa skôr do jeho správy. So súhlasom príslušného

ministerstva financií môžu výnimočne aj iné organizácie nehnuteľný národný majetok,

ktorý majú v správe, odovzdať do trvalého užívania.

(3)

Trvalý užívateľ je povinný nehnuteľný národný majetok na svoj náklad sústavne udržiavať

a včasným a pravidelným vykonávaním opráv zabezpečovať jeho zachovanie. Investície

19

)

môže uskutočňovať len s predchádzajúcim písomným privolením organizácie, ktorá má

majetok v správe. Pri každom privolení sa musí určiť, či a do akej miery má trvalý

užívateľ pri zániku trvalého užívania nárok voči spravujúcej organizácii na úhradu

ním vynaložených investičných prostriedkov. Úhrada nesmie byť vyššia ako náklady na

obstaranie investície znížené o jej opotrebenie, prípadne náhodné znehodnotenie. Ak

sa náklady na obstaranie investície uhradili celkom alebo čiastočne zo štátneho rozpočtu

(štátnych fondov) alebo sa vynaložili bez predchádzajúceho písomného privolenia organizácie,

ktorá má majetok v správe, úhrada nákladov trvalému užívateľovi nepatrí.

(4)

Odovzdanie národného majetku do trvalého užívania sa uskutoční hospodárskou zmluvou.

Na jej základe sa urobí zápis o trvalom užívaní v evidencii nehnuteľností.

20

)

(5)

Hospodárska zmluva o odovzdaní nehnuteľného národného majetku do trvalého užívania

musí obsahovať

a)

výstižné označenie odovzdaného majetku (označenie nehnuteľností podľa obcí, katastrálnych

území, parcelných čísiel a popisných alebo evidenčných čísiel pri budovách a príslušenstve,

ako sú uvedené v evidencii nehnuteľností),

b)

účel, na ktorý sa majetok odovzdáva do trvalého užívania, a spôsob tohto užívania,

c)

určenie dňa vzniku trvalého užívania,

d)

základné povinnosti trvalého užívateľa a podmienky vyrovnania pri zániku trvalého

užívania.

(6)

Hospodárska zmluva o odovzdaní národného majetku do trvalého užívania vzniká dohodou

organizácií o náležitostiach uvedených v odseku 5.

(7)

V hospodárskej zmluve sa ďalej uvedie

a)

obstarávacia cena odovzdávaného majetku,

21

)

b)

celkový stav majetku a jeho hlavné nedostatky a závady.

(8)

Ak pri uzavieraní zmluvy, prípadne pri rokovaní o jej zmene alebo zrušení vznikne

medzi organizáciou a trvalým užívateľom rozpor, riešia ho nadriadené orgány.

(9)

O odovzdaní nehnuteľného národného majetku do trvalého užívania sa spíše zápisnica.

(10)

Ak nehnuteľný národný majetok odovzdaný do trvalého užívania bol určený podľa právoplatného

územného rozhodnutia na investičnú výstavbu, prípadne určený podrobným územným plánom

na sústredenú bytovú výstavbu alebo schváleným zoznamom pozemkov pre výstavbu rodinných

domčekov na zástavbu rodinnými domčekmi, spravujúca organizácia je oprávnená takýto

majetok trvalému užívateľovi odobrať,

22

)

pokiaľ medzi nimi nedôjde k dohode o zániku práva trvalého užívania.

§ 11

Osobné užívanie pozemkov

(1)

Do osobného užívania sa môžu prideliť pozemky v štátnom socialistickom vlastníctva

len v prípadoch ustanovených zákonom.

23

)

(2)

Rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania vydá okresný národný výbor,

24

)

v obvode ktorého je pozemok.

(3)

Ak pozemok pridelený do osobného užívania má v správe iná organizácia než miestny

národný výbor, prevedie ho spravidla do správy miestneho národného výboru, ktorý uzavrie

s občanom dohodu o zriadení práva osobného užívania.

(4)

Pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak, zriaďuje sa právo osobného užívania pozemkov

za úhradu.

25

)

§ 12

(1)

Prevody správy národného majetku mimo obvyklého hospodárenia

26

)

sú prípustné len medzi štátnymi organizáciami.

(2)

Správa národného majetku mimo obvyklého hospodárenia sa prevádza odplatne, a to za

cenu podľa cenových predpisov,

27

)

pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak.

28

)

(3)

Bezodplatne sa prevádza správa národného majetku, ak ide o

a)

pozemky,

b)

hmotný národný majetok prevádzaný medzirozpočtovými organizáciami,

c)

iný hmotný majetok,

29

)

a to nehnuteľný, ďalej hnuteľné kultúrne pamiatky a predmety muzeálnej a galerijnej

hodnoty, prípadne ich súbory v múzeách, galériách a pamiatkových objektoch, pokiaľ

zostávajú zbierkovými predmetmi, a knižničné fondy prípadne ich časti medzi knižnicami

jednotnej sústavy,

d)

hmotný národný majetok, ktorý organizácia nemôže využiť a prevádza ho do správy národného

výboru, prípadne organizácie ním riadenej (

§ 7 ods. 4

),

e)

hmotný národný majetok prevádzaný na organizáciu, ktorá ho podľa zmluvy o združení

prostriedkov bude mať v správe (

§ 5 ods. 1

),

f)

nehnuteľný národný majetok, ktorý organizácia prevádza na národný výbor, aby ho odovzdal

do trvalého užívania (

§ 10 ods. 2

),

g)

prebytočný národný majetok sprevádzaný na vyučovacie účely do správy škôl a školských

zariadení,

h)

prebytočný národný majetok muzeálnej a pamiatkovej hodnoty určený na dokumentáciu

vývoja spoločnosti alebo kultúrno-výchovné využitie v kultúrnych organizáciách.

30

)

(4)

Organizácie sa môžu výnimočne dohodnúť na bezodplatnom prevode správy národného majetku

i v iných prípadoch, pokiaľ takýto prevod prispeje k lepšiemu využitiu národného majetku.

(5)

Prevody správy národného majetku mimo obvyklého hospodárenia sa uskutočňujú spravidla

k prvému dňu nasledujúceho mesiaca, prevody správy väčších hospodárskych celkov k

prvému dňu nasledujúceho roka.

§ 13

(1)

Prevody správy národného majetku mimo obvyklého hospodárenia sa uskutočňujú hospodárskymi

zmluvami o prevode správy národného majetku

31

)

alebo opatreniami nadriadených orgánov.

(2)

Opatrením nadriadených orgánov sa správa národného majetku môže previesť len vtedy,

ak ide o prevod majetkového celku pri zriadení organizácie, pri reorganizácii, pri

prevode správy národného majetku v súvislosti s prevodom výrobných programov alebo

ak ide o opatrenie príslušného orgánu podľa

§ 3 ods. 5

a

§ 4

. Tieto opatrenia musia mať podstatné náležitosti ako hospodárske zmluvy o prevode

správy národného majetku; to platí aj o opatreniach podľa

§ 36 zákona o národných výboroch

.

32

)

(3)

Opatrením nadriadených orgánov sa môže správa národného majetku výnimočne bezodplatne

previesť aj v iných prípadoch, než sa uvádza v

§ 12 ods. 3

, pokiaľ takýto prevod prispeje k lepšiemu využitiu národného majetku.

(4)

Ak rozhodujú príslušné orgány o prevode správy národného majetku v prípadoch podľa

§ 3 ods. 4

, musia súčasne rozhodnúť aj o náhrade podľa osobitného predpisu.

33

)

(5)

Ak ide o prevod správy z odboru pôsobnosti jedného ústredného orgánu štátnej správy

do odboru pôsobnosti iného ústredného orgánu štátnej správy, vydá opatrenie o prevode

správy orgán, z odboru pôsobnosti ktorého sa správa národného majetku prevádza po

dohode s druhým ústredným orgánom štátnej správy. Obdobne sa postupuje, ak ide o prevod

z odboru pôsobnosti krajského národného výboru do pôsobnosti ústredného orgánu štátnej

správy alebo naopak alebo do pôsobnosti iného krajského národného výboru.

§ 14

(1)

Na účinnosť hospodárskej zmluvy o prevode správy národného majetku nie je potrebné

schválenie nadriadených orgánov, iba ak to určuje pri

a)

hospodárskych organizáciách podriadených odborovým podnikom a generálnym riaditeľstvám

trustu štatút výrobnej hospodárskej jednotky,

b)

hospodárskych organizáciách riadených národnými výbormi riadiaci národný výbor,

c)

ostatných organizáciách ich nadriadený orgán; pri národných výboroch národný výbor

najbližšie vyššieho stupňa.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na prevody správy národného majetku podľa

§ 3 ods. 4

.

§ 15

(1)

Prevody národného majetku do vlastníctva iných organizácií než štátnych, ku ktorým

dochádza pri obvyklom hospodárení (dodávkach výrobkov a vykonávaní prác), sa riadia

ustanoveniami, Hospodárskeho zákonníka a vykonávacích predpisov k nemu.

(2)

Prevody vecí určených na osobnú spotrebu do vlastníctva občanov sa riadia

Občianskym zákonníkom

(predaj v obchode a poskytovanie iných služieb socialistickými organizáciami), prípadne

osobitnými predpismi (napr. poskytovanie liekov, školských potrieb žiakom, odpredaj

poľnohospodárskych výrobkov pracovníkom štátnych organizácií s poľnohospodárskou výrobou

a pod.).

(3)

Iné prevody vlastníctva k veciam, ktoré sú národným majetkom, sú možné len za podmienok

a spôsobom ustanoveným ďalej.

(4)

Vlastníctvo pozemku možno previesť, len ak ide o

a)

spoluvlastnícky podiel pozemku, ak sa prevádza súčasne do vlastníctva občana aj podiel

na stavbe, ktorá je na tomto pozemku postavená [odsek 5 písm. e) a f)],

b)

častí pozemkov, ktoré sa majú pričleniť k iným pozemkom vo vlastníctve občanov, prípadne

iných socialistických organizácií než štátnych na utvorenie podmienok nevyhnutných

pre riadne užívanie nehnuteľností,

c)

častí pozemkov, ktoré na základe dispozícií územného plánu, prípadne územno plánovacích

podkladov sa majú pričleniť k doterajším pozemkom vo vlastníctve občanov, ktoré sú

určené na stavbu rodinných domčekov, rekreačných chát a na zriadenie záhradiek, alebo

k doterajším pozemkom vo vlastníctve iných socialistických organizácií než štátnych;

predpokladom pre prevod týchto častí pozemkov na občanov je, že nie je vhodné zriadiť

k nim právo osobného užívania,

d)

pozemky prevádzané výmenou medzi socialistickými organizáciami,

e)

prevod pozemkov na organizácie zahraničného obchodu.

(5)

Vlastníctvo ostatného národného majetku možno previesť, len ak ide o

a)

prebytočný alebo neupotrebiteľný národný majetok, a to na iné socialistické organizácie

než štátne, a ak ide o veci, ktoré môžu byť v osobnom vlastníctve, aj na občanov,

b)

národný majetok, ktorý nie je prebytočný, ak je prevod potrebný v spoločenskom záujme,

a to na organizácie uvedené pod písmenom a) alebo na medzinárodné hospodárske organizácie

so sídlom v ČSSR,

34

)

c)

hmotný národný majetok, ktorý prevádza organizácia na inú socialistickú organizáciu

než štátnu, ktorá ho podľa zmluvy o združení prostriedkov,

35

)

prípadne podľa zmluvy o zriadení spoločného poľnohospodárskeho podniku,

36

)

bude mať vo vlastníctve,

h)

výmenu vecí medzi štátnymi organizáciami na jednej strane a inými socialistickými

organizáciami než štátnymi na druhej strane,

e)

rodinné domčeky a rekreačné chaty s príslušenstvom, a to predovšetkým na občanov,

aj keď tento majetok nie je prebytočný,

f)

obytné domy s príslušenstvom, ktoré nie sú rodinnými domčekmi, sú však určené na

bývanie, môžu plniť účel rodinných domčekov a len nepodstatne prevyšujú znaky určujúce

charakter rodinných domčekov,

37

)

a to predovšetkým na občanov,

g)

byty, ktoré sa prevádzajú do osobného vlastníctva občanov podľa osobitných predpisov.

38

)

(6)

Osobitné predpisy o poskytovaní nehnuteľného národného majetku ako náhrady za nehnuteľnosti

občanov alebo za nehnuteľnosti iných organizácií než socialistických zostávajú nedotknuté.

39

)

(7)

Prevod vlastníctva národného majetku sa uskutočňuje odplatne, pokiaľ nie je osobitnými

predpismi ustanovené inak, a to za cenu podľa cenových predpisov. Výnimočne bezodplatne

možno previesť vlastníctvo národného majetku len v spoločenskom záujme. Pri združovaní

prostriedkov [odsek 5 písm. c)] možno bezodplatne previesť vlastníctvo národného majetku

len za podmienok ustanovených osobitným predpisom.

40

)

§ 16

(1)

Na účinnosť zmluvy

41

)

o prevode vlastníctva k veciam v národnom majetku v obstarávacej cene nad jeden milión

Kčs alebo alebo o bezodplatnom prevode vlastníctva k veciam v národnom majetku v obstarávacej

cene nad 25 000,- Kčs treba schválenie príslušného ministerstva financií.

(2)

V ostatných prípadoch sa účinnosť zmluvy o prevode vlastníctva schválenie nepotrebujú

ústredné orgány štátnej správy, odborové podniky, koncerny, generálne riaditeľstvá

trustov a krajské národné výbory. Iné organizácie potrebujú na účinnosť takejto zmluvy

schválenie priamo nadriadeného orgánu; národné výbory nižších stupňov a organizácie

národnými výbormi riadené potrebujú schválenie krajského národného výboru, prípadne

národných výborov miest Brna, Ostravy a Plzne.

42

)

Orgán oprávnený schvaľovať také zmluvy môže určiť, že na účinnosť zmluvy o prevode

vlastníctva národného majetku nie je schválenie potrebné, prípadne, že na schválenie

je príslušný iný orgán.

(3)

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa nevzťahujú na prevody vlastníctva národného

majetku podľa

§ 15 ods. 5 písm. c)

a

g)

.

§ 17

(1)

Pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak

43

)

a pokiaľ to povaha veci pripúšťa, uskutočňujú sa prevody správy pohľadávok a iných

práv štátu obdobne podľa

§ 12 až 14

.

(2)

Ak je dlžník v omeškaní s platením dlhu, organizácia je povinná požadovať určené

úroky z omeškania, prípadne určený poplatok z omeškania.

§ 18

Povoľovanie splátok a odkladu platenia

(1)

Organizácie môžu dlžníkom, ak sú nimi občania, povoľovať primerané splátky, na pohľadávky

dlžníkmi písomne uznané čo do dôvodu a výšky alebo priznané právoplatným rozhodnutím

súdu alebo iného orgánu. Rovnako môžu predlžovať lehoty na zaplatenie pohľadávky alebo

povolených splátok, ak dlžník bez svojho zavinenia nemôže dlh alebo splátku zaplatiť

v čase splatnosti a ak okamžité vymáhanie by znamenalo pre dlžníka prílišnú tvrdosť.

(2)

Splátky možno povoliť len pod podmienkou, že povolenie splátok stratí účinnosť a

pohľadávka sa stane splatnou celá, ak sa niektorá splátka nedodrží. Pri povoľovaní

splátok alebo pri predlžovaní lehôt na zaplatenie pohľadávky alebo povolených splátok

si organizácia vždy vyhradí, že bude požadovať vyššie splátky alebo povolené splátky,

prípadne predĺžené lehoty na zaplatenie pohľadávky alebo splátok odvolá, najmä ak

sa zlepšia majetkové alebo zárobkové pomery dlžníka.

(3)

Organizácia môže pri povolení splátok a pri predlžovaní lehôt na zaplatenie pohľadávky

alebo povolených splátok upustiť od požadovania úrokov z omeškania, ak dlžník plní

dojednané podmienky.

§ 19

Odpustenie

(1)

Pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak,

44

)

organizácia je oprávnená celkom alebo čiastočne odpustiť vymožiteľnú pohľadávku proti

občanovi, pokiaľ by vymáhanie pohľadávky znamenalo pre dlžníka mimoriadnu tvrdosť.

Za tvrdosť nemožno považovať prípad, keď pohľadávka vznikla v súvislosti s úmyselnou

trestnou činnosťou dlžníka. Odpustiť pohľadávku nie je prípustné, ak dlžníkovi patrí

z akéhokoľvek dôvodu pohľadávka voči štátu alebo štátnej organizácii, a to až do výšky

tejto pohľadávky, iba ak by sa dlžník až do výšky svojho záväzku pohľadávky vzdal.

Odpustením pohľadávky záväzok dlžníka zaniká.

§ 20

(1)

Ak je pohľadávka prechodne vymožiteľná alebo nepreukázateľná, je organizácia oprávnená

dočasne upustiť od jej vymáhania, musí však ďalej zabezpečovať, aby sa nepremlčala

alebo nezanikla, a musí sa usilovať o jej vymoženie. Dočasné upustenie od vymáhania

nie je prípustné, ak je dlžníkom štátna organizácia.

(2)

Organizácia je oprávnená natrvalo upustiť od vymáhania pohľadávky, ak

a)

pohľadávka sa premlčala,

b)

dlžník zomrel a pohľadávku nemožno vymôcť ani od jeho dedičov, na ktorých prešli

dlžníkove záväzky,

45

)

c)

je zo všetkých okolností prípadu zrejmé, že ďalšie vymáhanie pohľadávky by nebolo

úspešné. Od vymáhania však nemožno upustiť, ak dlžníkom je štátna organizácia alebo

ak má dlžník majetok, z ktorého nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky len z toho

dôvodu, že ho v čase vymáhania nemožno realizovať predajom.

(3)

Organizácia je oprávnená ďalej natrvalo upustiť od vymáhania pohľadávky, ktorá nebola

dlžníkom dobrovoľne uspokojená, ak nemožno preukázať, že pohľadávka trvá, alebo nemožno

preukázať jej výšku a nie je tu ani podklad pre to, aby súd alebo iný príslušný orgán

určil výšku podľa svojej úvahy.

(4)

O upustení od vymáhania pohľadávky sa dlžník neupovedomí. Upustením od vymáhania

pohľadávky záväzok dlžníka nezaniká, a pokiaľ je podľa práva a nepremlčal sa alebo

nezanikol, môže sa aj tak proti nemu uplatňoval.

§ 21

(1)

Ak pohľadávka až do výšky 200 Kčs (nepatrná pohľadávka) proti inému dlžníkovi než

štátnej organizácii nebola dobrovoľne uspokojená a náklady spojené s jej vymáhaním

by boli neúmerné jeho výsledku, organizácia je oprávnená natrvalo upustiť od jej vymáhania.

(2)

Proti tomu istému dlžníkovi možno upustiť v tej istej organizácii od vymáhania pohľadávky

podľa predchádzajúceho odseku len raz v kalendárnom roku, iba ak by pohľadávka, od

vymáhania ktorej sa upustilo, a pohľadávka od vymáhania ktorej sa má upustiť, neprevyšovali

dohromady 200 Kčs.

§ 22

(1)

Ak pohľadávka proti inému dlžníkovi než socialistickej organizácii je vyššia ako

250 000 Kčs, je na platnosť nakladania s pohľadávkou podľa

§ 19 a 20

potrebné schválenie príslušného ministerstva financií.

(2)

V prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje ustanovenie odseku 1, sú ústredné orgány štátnej

správy, odborové podniky, koncerny, generálne riaditeľstvá trustov a krajské národné

výbory oprávnené nakladať s pohľadávkami, ktoré majú v správe, podľa

§ 19 a 20

. Iné organizácie potrebujú na také nakladanie s pohľadávkami schválenie, ak to určí

priamo nadriadený orgán; národné výbory nižších stupňov a organizácie týmito národnými

výbormi riadené, ak tak určí národný výbor vyššieho stupňa.

§ 23

(1)

Pre nakladanie s pohľadávkami podľa

§ 19 až 22

je rozhodujúci ich stav s príslušenstvom v čase, keď má dôjsť k odpusteniu alebo

upusteniu od vymáhania pohľadávok. Pri väčšom počte pohľadávok proti tomu istému dlžníkovi

je rozhodujúca úhrnná výška všetkých pohľadávok.

(2)

Nakladanie s pohľadávkami podľa

§ 18 až 22

sa musí stať v písomnej forme.

§ 24

Ustanovenia

§ 17 až 23

platia, pokiaľ nakladanie s pohľadávkami štátu neupravujú osobitné predpisy inak.

46

)

§ 25

Iné práva štátu

Ustanovenia tejto vyhlášky platia, pokiaľ osobitné predpisy

47

)

neustanovujú inak, obdobne pre nakladanie s inými právami štátu. Príslušnosť jednotlivých

organizácií schvaľovať nakladanie s inými právami štátu sa spravuje hodnotou predmetu

plnenia vyjadrenou všeobecnou cenou.

§ 26

Cenné papiere

správe cenných papierov a nakladaní s nimi platí obdobne

§ 2, § 3

,

§ 12 až 16 tejto vyhlášky

; o správe pohľadávok z cenných papierov platia obdobné ustanovenia

§ 17 a nasl.

, ako aj predpisy o devízovom hospodárstve.

48

)

§ 27

Zmena zmlúv, vzdanie sa a uznanie nárokov

(1)

Zmena alebo zrušenie zmluvy uzavretej s občanom, z ktorých by mohla štátu vzniknúť

majetková ujma, sú prípustné len za podmienok, za ktorých sa môže odpustiť pohľadávka

(

§ 19

). Na schválenie zmeny alebo zrušenie zmluvy sú oprávnené orgány uvedené v

§ 22

; pritom príslušnosť týchto orgánov sa spravuje výškou ujmy vyjadrenou všeobecnou

cenou.

(2)

Ustanovenia

§ 18 až 26

sa vzťahujú aj na prípady, v ktorých k nakladaniu s pohľadávkou alebo iným právom

štátu dochádza v konaní pred súdom alebo iným príslušným orgánom (napr. zmierom, vzatím

návrhu na začatie konania späť).

(3)

Organizácia je oprávnená v konaní pred súdom alebo iným príslušným orgánom uznať

nárok uplatnený proti štátu obdobne podľa

§ 19

a

22

.

§ 28

(1)

Organizácie sú povinné pri nakladaní so svojimi pohľadávkami a inými právami postupovať

s rovnakou starostlivosťou ako pri nakladaní s pohľadávkami a inými právami štátu.

(2)

Pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak, organizácie postupujú pri nakladaní so

svojimi pohľadávkami a inými právami podľa ustanovení

§ 17 až 26

, s výnimkou

a)

ustanovenia

§ 22 ods. 1

; v týchto prípadoch patrí schvaľovanie príslušným ústredným orgánom štátnej správy,

prípadne krajským národným výborom,

b)

štátnych sporiteľní, pokiaľ ide o pohľadávky a iné práva vyplývajúce z predmetu ich

činnosti.

(3)

Ustanovenia

§ 27

platia pre nakladanie s pohľadávkami a inými právami organizácií len primerane.

(4)

Štatút koncernu určí, v akom rozsahu môžu koncernové podniky, prípadne koncernové

účelové organizácie nakladať so svojimi pohľadávkami a inými právami podľa

§ 17 až 26

.

§ 29

Odplatné prevody vlastníctva

(1)

Organizácie môžu nadobúdať veci do štátneho socialistického vlastníctva za odplatu

od občanov a iných organizácií než socialistických len výnimočne, ak nemôžu tieto

veci nadobudnúť od socialistických organizácií a ak ich nevyhnutne potrebujú na plnenie

plánovaných úloh, a to za cenu podľa cenových predpisov.

(2)

Odplatné prevody vecí od občanov a iných organizácií než socialistických spravujú

sa predpismi Občianskeho zákonníka.

(3)

Pre odplatné nadobúdanie vecí nepotrebujú schválenie ústredné orgány štátnej správy,

odborové podniky, koncerny, generálne riaditeľstvá trustov a krajské národné výbory.

Iné organizácie potrebujú pre takéto nadobudnutie vecí schválenie priamo nadriadeného

orgánu: národné výbory nižších stupňov potrebujú schválenie národného výboru najbližšie

vyššieho stupňa. Orgány oprávnené schvaľovať odplatné prevody vecí môžu určiť, v ktorých

prípadoch nie je potrebné ich schválenie.

(4)

Ustanovenia 1 až 3 sa nevzťahujú na prípady nadobúdania vecí od občanov a iných organizácií

než socialistických, ktoré je predmetom činnosti organizácie (napr. výkup liečivých

bylín, poľnohospodárskych výrobkov, zberných surovín atď.).

§ 30

(1)

Na prijatie ponuky bezodplatného prevodu vecí do štátnehosocialistického vlastníctva

od občanov a iných organizácií než socialistických je, s výnimkou ďalej uvedených

prípadov, príslušný iba okresný národný výbor, v obvode ktorého je predmet ponuky

alebo jeho prevažná časť, pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak.

49

)

Prijatím ponuky prechádza vec do štátneho socialistického vlastníctva a do dočasnej

správy tohto okresného národného výboru.

(2)

Ponuku bezodplatného prevodu drobných hnuteľných vecí môže prijať miestny národný

výbor, ak podľa ponuky boli určené pre potreby miestneho obyvateľstva. Ak predmetom

ponuky sú drobné hnuteľné veci určené potrebám školy, môže ponuku prijať škola, pokiaľ

môže vo svojom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa; inak organizácia spravujúca majetok

v užívaní školy. Prijatím ponuky prechádzajú tieto veci do štátneho socialistického

vlastníctva a do správy miestneho národného výboru alebo školy alebo organizácie spravujúcej

majetok v užívaní školy.

(3)

Ponuku bezodplatného prevodu vecí vedeckej, umeleckej alebo zberateľskej hodnoty

urobenú vedeckej alebo inej organizácii, ktorej patrí správa takého majetku, môže

prijať táto organizácia. Prijatím ponuky prejde vec do štátneho socialistického vlastníctva

a do jej správy.

(4)

Na prijatie ponuky bezodplatného prevodu veci, ktorá je v zahraničí, je príslušné

Federálne ministerstvo zahraničných vecí, ktorému tiež prislúcha s prijatým majetkom

naložiť. Pritom postupuje po dohode s Federálnym ministerstvom financií.

(5)

Ak dôjde ponuka bezodplatného prevodu veci inej organizácii, než ktorá je podľa predchádzajúcich

ustanovení príslušná na prijatie ponuky, je organizácia povinná bez meškania túto

ponuku postúpiť príslušnému okresnému národnému výboru.

§ 31

(1)

Ponuka i prijatie ponuky bezodplatného prevodu veci sa musí stať v písomnej forme.

(2)

Ak sú s ponukou bezodplatného prevodu veci spojené záväzky alebo povinnosti neúmerné

jej hodnote alebo významu, alebo ak viaže vlastník svoju ponuku na obťažné alebo nevhodné

podmienky alebo ak prijatiu ponuky bránia iné závažné dôvody, môže sa prijať, len

ak je na jej prijatí mimoriadny záujem. V týchto prípadoch je však potrebné schválenie

krajského národného výboru, prípadne národných výborov miest Brna, Ostravy a Plzne,

50

)

ak na prijatie ponuky je príslušný okresný národný výbor, a schválenie nadriadeného

ústredného orgánu štátnej správy, ak ponuku prijíma vedecká alebo iná organizácia

(

§ 30 ods. 3

). V pochybnostiach si krajský národný výbor, prípadne národné výbory miest Brna,

Ostravy a Plzne alebo ústredný orgán štátnej správy vyžiada stanovisko príslušného

ministerstva financií.

§ 32

Zodpovednosť za národný majetok a dohľad nad jeho správou

(1)

Nadriadené orgány a národné výbory vyšších stupňov (ďalej len „nadriadené orgány“)

sú zodpovedné za riadny výkon správy národného majetku nimi riadených organizácií;

preto sú povinné v rámci svojej riadiacej a kontrolnej činnosti sústavne dohliadať,

či nimi riadené organizácie riadne plnia všetky povinnosti vyplývajúce z právnych

predpisov o správe národného majetku a z nápravných opatrení uložených im na odstránenie

nedostatkov. Ak nadriadené orgány zistia závady vo výkone správy národného majetku,

sú povinné urobiť všetky potrebné nápravné opatrenia na ich odstránenie, včítane obmedzenia

organizácii vo výkone správy. Ak však zistia vážne alebo opakujúce sa závady, sú povinné

vyvodiť voči vedúcim pracovníkom všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných zákonných

ustanovení.

(2)

Odstránenie závad nadriadeným orgánom vykonávajúcim dohľad ide na náklad organizácie,

ktorá má národný majetok v správe.

§ 33

(1)

Predpisy o úprave hospodárenia s peňažnými prostriedkami a devízové predpisy nie

sú touto vyhláškou dotknuté. Taktiež nie sú dotknuté osobitné predpisy oprávňujúce

štátne organizácie užívať národný majetok, ktorý nie je v ich správe, na všeobecne

prospešné účely (napr. na sústavnú elektrizáciu, rozvod plynu, vodohospodárske diela,

zariadenia a meliorácie).

(2)

Osobitné predpisy platia o dočasnej správe národného majetku

51

)

a o správe federálnych hmotných rezerv.

52

)

§ 34

(1)

Výkonom rozhodnutia, ktorým sa peňažná suma vymáha predajom vecí, môžu sa postihnúť

len tie časti národného majetku, ktoré označí orgán priamo nadriadený povinnej organizácii;

to platí obdobne o prípustnosti postihnutia pohľadávok a iných majetkových práv štátu.

(2)

Obmedzenie prevodu nehnuteľností v národnom majetku podľa

§ 58 Občianskeho zákonníka

nie je prípustné.

§ 35

Výnimky z tejto vyhlášky možno povoliť v jednotlivých prípadoch a len zo závažných

dôvodov. Pre organizácie riadené federálnymi ústrednými orgánmi štátnej správy je

na povolenie výnimiek príslušné Federálne ministerstvo financií. V ostatných prípadoch

výnimky povoľujú ministerstvá financií republík.

§ 36

Zrušuje sa vyhláška

č. 104/1966 Zb.

o správe národného majetku.

§ 37

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1976.