ZÁKON 156/1969 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/1964 Zb. o organizácii súdov a o voľbách sudcov

Článok 2

Do doby, kým budú ustanovené sídla a obvody súdov zákonmi národných rád (§ 33 ods.

3), ostáva v platnosti doterajšia územná organizácia súdov.

Článok 3

Zrušujú sa

1.

doteraz nezrušené ustanovenia zákonného opatrenia Predsedníctva Národného zhromaždenia

č. 59/1955 Zb.

o platových pomeroch sudcov, prokurátorov a právnych čakateľov (platový poriadok),

2.

nariadenie ministra spravodlivosti

č. 23/1956 Zb.

, ktorým sa vykonáva ustanovenie § 5 ods. 3 a 4 zákonného opatrenia č. 59/1955 Zb.

Článok 4

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov vyhlásilo

úplné znenie zákona o organizácii súdov a o voľbách sudcov, ako vyplýva zo zmien a

doplnkov vykonaných týmto zákonom.

Článok 5

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1970.

Článok 1

Zákon č. 36/1964 Zb. o organizácii súdov a o voľbách sudcov v znení zákonov č. 29/1968

Zb., č. 170/1968 Zb. a č. 175/1968 Zb. sa mení a dopĺňa takto

1.

§ 1 ods. 1 znie

„(1)

Súdnictvo vykonávajú volené a nezávislé súdy Československej socialistickej republiky,

Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky.

Súdy Československej socialistickej republiky sú: Najvyšší súd Československej socialistickej

republiky, vyššie vojenské súdy a vojenské obvodové súdy; v čase brannej pohotovosti

štátu aj vyššie poľné súdy a nižšie poľné súdy.

Súdy republík sú: Najvyšší súd Českej socialistickej republiky, Najvyšší súd Slovenskej

socialistickej republiky, krajské súdy a okresné súdy.“.

2.

§ 2 ods. 3 znie

„(3)

Pri ukladaní a výkone trestov majú súdy na zreteli nielen potrestanie páchateľa,

ale aj jeho polepšenie a prevýchovu.“.

3.

§ 3 ods. 1 písm. b) znie

„b)

rozhodujú v trestnom konaní o vine obvineného a ukladajú zákonom ustanovené tresty,

prípadne iné opatrenia,“.

4.

§ 3 ods. 1 písm. c) označuje sa ako písmeno d) a vkladá sa nové písmeno c) tohto

znenia

„c)

v prípadoch ustanovených zákonom preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí iných orgánov.“.

5.

§ 5 znie

㤠5

(1)

V konaní pred súdom rozhoduje senát alebo samosudca. Zákon ustanovuje, v ktorých

senátoch a v ktorých veciach sa zúčastnia na rozhodovaní sudcovia z ľudu. Zákony o

súdnom konaní ustanovujú, v ktorých veciach rozhoduje samosudca. Ako samosudca môže

rozhodovať len sudca z povolania.

(2)

Sudcovia z povolania a sudcovia z ľudu sú si pri rozhodovaní rovní. Predsedom senátu

môže byť len sudca z povolania.“.

6.

§ 6 sa vypúšťa.

7.

§ 7 znie

㤠7

Sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a sú viazaní iba právnym poriadkom

socialistického štátu. Sú povinní spravovať sa zákonmi a inými právnymi predpismi

a vykladať ich v súlade so socialistickým právnym vedomím.“.

8.

K § 8 sa pripojuje tretí odsek tohto znenia

„(3)

Rozhodnutia všetkých súdov pôsobiacich v Československej socialistickej republike

sú platné a vykonateľné na celom jej území. Súdy Českej socialistickej republiky a

súdy Slovenskej socialistickej republiky poskytujú si vzájomne právnu pomoc. To platí

aj vo vzájomných vzťahoch súdov republík a súdov Československej socialistickej republiky.“.

9.

§ 13 znie

㤠13

Prokurátor sa podľa ustanovení o súdnom konaní zúčastní na konaní na súdoch a vykonáva

dozor nad dôsledným vykonávaním a zachovávaním zákonov a iných právnych predpisov.“.

10.

§ 14 sa vypúšťa.

11.

§ 15 znie

㤠15

(1)

Okresný súd sa skladá z predsedu súdu, prípadne jeho námestníka (námestníkov), ďalších

sudcov z povolania a sudcov z ľudu.

(2)

Okresný súd rozhoduje v senátoch alebo samosudcom. Samosudcom môže byť len sudca

z povolania.

(3)

Senáty okresného súdu sa skladajú zo sudcu z povolania a z dvoch sudcov z ľudu.“.

12.

§ 16 znie

㤠16

Okresné súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa.“.

13.

§ 17 ods. 1 a 2 znie

„(1)

Predseda okresného súdu

a)

môže predsedať ktorémukoľvek senátu,

b)

sleduje rozhodovanie všetkých senátov a samosudcov,

c)

vybavuje sťažnosti pracujúcich.

(2)

Predseda okresného súdu vykonáva správu okresného súdu, najmä zabezpečuje jeho riadny

chod po stránke kádrovej, organizačnej, hospodárskej a finančnej a stará sa o politickú

a odbornú výchovu sudcov a ostatných pracovníkov okresného súdu.“.

14.

Nad § 18 vkladá sa nadpis: „Krajské súdy“ a § 18 znie

㤠18

(1)

Krajský súd sa skladá z predsedu súdu, jeho námestníka (námestníkov), ďalších sudcov

z povolania a sudcov z ľudu.

(2)

Krajský súd rozhoduje v senátoch.

(3)

Senáty krajského súdu sa skladajú

a)

z dvoch sudcov z povolania a troch sudcov z ľudu, ak rozhodujú ako súdy prvého stupňa

v trestných veciach,

b)

zo sudcu z povolania a dvoch sudcov z ľudu, ak rozhodujú ako súdy prvého stupňa v

iných veciach,

c)

z troch sudcov z povolania v ostatných prípadoch.“.

15.

§ 19 znie

㤠19

(1)

Krajské súdy dozerajú na rozhodovanie všetkých súdov a štátnych notárstiev vo svojom

obvode najmä tým, že rozhodujú ako súdy druhého stupňa vo veciach, v ktorých rozhodovali

v prvom stupni okresné súdy alebo štátne notárstva.

(2)

Ďalšie prípady rozhodovania krajských súdov upravujú zákony o súdnom konaní.“.

16.

§ 20 sa vypúšťa.

17.

§ 21 ods. 1 a 2 znie

„(1)

Predseda krajského súdu

a)

môže predsedať ktorémukoľvek senátu,

b)

sleduje rozhodovanie všetkých senátov krajského súdu a okresných súdov v obvode krajského

súdu,

c)

vybavuje sťažnosti pracujúcich.

(2)

Predseda krajského súdu vykonáva správu krajského súdu, najmä zabezpečuje jeho riadny

chod po stránke kádrovej, organizačnej, hospodárskej a finančnej, stará sa o politickú

a odbornú výchovu sudcov a ostatných pracovníkov krajského súdu a riadi a kontroluje

výkon správy okresných súdov.“.

18.

Za § 21 sa vkladajú pod nadpisom „Najvyššie súdy republík“ § 21a až § 21e tohto znenia

㤠21a

(1)

Najvyšší súd republiky sa skladá z predsedu súdu, jeho námestníkov a ďalších sudcov

z povolania.

(2)

Najvyšší súd republiky rozhoduje v senátoch.

(3)

Senáty najvyššieho súdu republiky sa skladajú z troch sudcov z povolania.

§ 21b

Najvyšší súd republiky je najvyšším súdnym orgánom republiky. Vykonáva dozor nad rozhodovaním

všetkých súdov najmä tým, že

a)

rozhoduje o odvolaniach proti prvostupňovým rozhodnutiam krajských súdov,

b)

rozhoduje o sťažnostiach pre porušenie zákona v prípadoch uvedených v zákonoch o

súdnom konaní,

c)

rozhoduje v ďalších prípadoch určených zákonmi o súdnom konaní.

§ 21c

(1)

Sudcovia z povolania najvyššieho súdu republiky tvoria podľa úseku svojej činnosti

trestné a občianskoprávne kolégiá. Predsedami kolégií sú námestníci predsedu najvyššieho

súdu.

(2)

Predsedovia kolégií organizujú a riadia činnosť kolégií a sledujú rozhodovanie senátov

v kolégiách. Najmä riadia ich rozborovú činnosť, navrhujú kolégiám zovšeobecnenie

poznatkov z rozhodovania súdov, upozorňujú ich na nedostatky v rozhodovaní, navrhujú

zaujatie stanovísk k správnemu výkladu zákonov a iných právnych predpisov a podávajú

plénu najvyššieho súdu správu o činnosti kolégií.

§ 21d

(1)

Plénum najvyššieho súdu republiky sa skladá z predsedu najvyššieho súdu, jeho námestníkov

a ostatných sudcov z povolania. Platne sa môže uznášať za prítomnosti najmenej dvoch

tretín všetkých sudcov z povolania najvyššieho súdu.

(2)

Plénum najvyššieho súdu republiky najmä

a)

uznáša sa na rokovacom poriadku najvyššieho súdu republiky,

b)

prejednáva a schvaľuje správy predsedov kolégií najvyššieho súdu republiky o činnosti

týchto kolégií a zaujíma stanoviská k závažným právnym otázkam sporným medzi kolégiami,

c)

prejednáva správy o účinnosti zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov

a na ich podklade dáva podnety na novú právnu úpravu,

d)

prejednáva a schvaľuje správy o stave socialistickej zákonnosti pre národnú radu.

(3)

Zasadnutia pléna najvyššieho súdu republiky sú neverejné. Na zasadnutiach pléna sa

môže zúčastňovať generálny prokurátor príslušnej republiky a minister spravodlivosti

príslušnej republiky; na zasadnutia pléna možno prizvať aj vedúcich iných štátnych

orgánov a spoločenských organizácií a s poradným hlasom predsedov krajských súdov.

§ 21e

(1)

Predseda najvyššieho súdu republiky

a)

môže predsedať ktorémukoľvek senátu,

b)

sleduje rozhodovanie senátov najvyššieho súdu republiky a všetkých krajských a okresných

súdov a môže dávať podnety na vydanie rozhodnutí alebo stanoviska na zabezpečenie

jednotného výkladu zákonov,

c)

vybavuje sťažnosti pracujúcich,

d)

zvoláva plénum najvyššieho súdu, predsedá mu a určuje program rokovania,

e)

vykonáva správu najvyššieho súdu, najmä zabezpečuje jeho riadny chod po stránke kádrovej,

organizačnej, hospodárskej a finančnej a stará sa o politickú a odbornú výchovu sudcov

a ostatných pracovníkov najvyššieho súdu.

(2)

Námestníci predsedu najvyššieho súdu republiky zastupujú predsedu najvyššieho súdu

republiky spôsobom ustanoveným v rokovacom poriadku najvyššieho súdu republiky.“.

19.

§ 22 znie

㤠22

Vojenské súdy rozhodujú o všetkých trestných veciach príslušníkov ozbrojených síl

a ozbrojených zborov, vojnových zajatcov a ďalších iných osôb, o ktorých to ustanovuje

zákon.“.

20.

§ 23 znie

㤠23

(1)

Vojenský obvodový súd sa skladá z náčelníka, prípadne zástupcu (zástupcov) náčelníka,

ďalších sudcov z povolania a sudcov z ľudu.

(2)

Vojenský obvodový súd rozhoduje v senátoch alebo samosudcom. Samosudcom môže byť

len sudca z povolania.

(3)

Senáty vojenského obvodového súdu sa skladajú zo sudcu z povolania a z dvoch sudcov

z ľudu.

(4)

Vojenské obvodové súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa.“.

21.

Za § 23 sa vkladá § 23a tohto znenia

㤠23a

(1)

Náčelník vojenského obvodového súdu

a)

môže predsedať ktorémukoľvek senátu,

b)

sleduje rozhodovanie všetkých senátov a samosudcov,

c)

vybavuje sťažnosti pracujúcich.

(2)

Náčelník vojenského obvodového súdu vykonáva správu vojenského obvodového súdu, najmä

zabezpečuje jeho riadny chod po stránke kádrovej, organizačnej, hospodárskej a finančnej

a stará sa o politickú a odbornú výchovu sudcov a ostatných pracovníkov vojenského

obvodového súdu a plní ďalšie povinnosti, ktoré vyplývajú z jeho vojenského služobného

pomeru.“.

22.

§ 24 znie

㤠24

(1)

Vyšší vojenský súd sa skladá z náčelníka, zástupcu (zástupcov) náčelníka, ďalších

sudcov z povolania a sudcov z ľudu.

(2)

Vyšší vojenský súd rozhoduje v senátoch.

(3)

Senáty vyššieho vojenského súdu sa skladajú

a)

z dvoch sudcov z povolania a troch sudcov z ľudu, ak rozhodujú ako súdy prvého stupňa

v trestných veciach,

b)

z troch sudcov z povolania v ostatných prípadoch.

(4)

Vyššie vojenské súdy dozerajú na rozhodovanie všetkých súdov vo svojom obvode najmä

tým, že rozhodujú ako súdy druhého stupňa vo veciach, v ktorých rozhodovali v prvom

stupni vojenské obvodové súdy.

(5)

Ďalšie prípady rozhodovania vyšších vojenských súdov upravujú zákony o súdnom konaní.“.

23.

Za § 24 sa vkladá § 24a tohto znenia

㤠24a

(1)

Náčelník vyššieho vojenského súdu

a)

môže predsedať ktorémukoľvek senátu,

b)

sleduje rozhodovanie všetkých senátov vyššieho vojenského súdu aj vojenských obvodových

súdov v obvode vyššieho vojenského súdu,

c)

vybavuje sťažnosti pracujúcich.

(2)

Náčelník vyššieho vojenského súdu vykonáva správu vyššieho vojenského súdu, najmä

zabezpečuje jeho chod po stránke kádrovej, organizačnej, hospodárskej a finančnej,

stará sa o politickú a odbornú výchovu sudcov a ostatných pracovníkov vyššieho vojenského

súdu, riadi a kontroluje výkon správy vojenských obvodových súdov a plní ďalšie povinnosti,

ktoré vyplývajú z jeho vojenského služobného pomeru.“.

24.

Nad § 25 sa vkladá nadpis „Najvyšší súd Československej socialistickej republiky“

a § 25 znie

㤠25

Najvyšší súd Československej socialistickej republiky sa skladá z predsedu súdu, podpredsedu

súdu, námestníkov predsedu súdu a ďalších sudcov z povolania.“.

25.

§ 26 znie

㤠26

(1)

Najvyšší súd Československej socialistickej republiky rozhoduje v senátoch.

(2)

Senáty Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky sa skladajú

a)

z predsedu a 4 sudcov z povolania, ak rozhodujú o sťažnosti pre porušenie zákona

podanej proti rozhodnutiam najvyšších súdov republík alebo vojenských senátov Najvyššieho

súdu Československej socialistickej republiky, alebo keď zaujímajú stanoviská k zabezpečeniu

jednotného výkladu zákona; v tomto prípade treba dbať na to, aby členmi senátu boli

občania obidvoch republík,

b)

z predsedu a dvoch sudcov z povolania, ak rozhodujú v ostatných prípadoch.

(3)

Ak sa rozhoduje vo veciach spadajúcich do výlučnej príslušnosti vojenských súdov

podľa § 22, je senát zložený z vojenských sudcov Najvyššieho súdu Československej

socialistickej republiky; vo veciach dotýkajúcich sa všeobecných aj vojenských súdov

rozhodujú zmiešané senáty, zložené zo sudcov trestného a vojenského kolégia. Podrobnosti

o zostavovaní zmiešaných senátov upraví rokovací poriadok Najvyššieho súdu Československej

socialistickej republiky.“.

26.

§ 27 znie

㤠27

(1)

Najvyšší súd Československej socialistickej republiky sleduje rozhodovanie najvyšších

súdov republík a vojenských súdov.

Dozerá nad zákonnosťou rozhodovania všetkých súdov a zabezpečuje jeho jednotnosť tým,

že

a)

rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam vyšších vojenských súdov,

b)

rozhoduje o sťažnostiach pre porušenie zákona proti rozhodnutiam najvyšších súdov

republík a všetkých vojenských súdov a ďalej proti rozhodnutiam vojenských senátov

Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky, pokiaľ tento súd rozhodoval

o odvolaniach; pri rozhodovaní o sťažnostiach pre porušenie zákona proti rozhodnutiam

vojenských senátov Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky sú vylúčení

sudcovia, ktorí rozhodovali o opravnom prostriedku,

c)

zaujíma stanoviská k zabezpečeniu jednotného výkladu zákona,

d)

preskúmava zákonnosť právoplatných rozhodnutí, ktorými bol uložený trest smrti.

(2)

Najvyšší súd Československej socialistickej republiky ďalej

a)

rozhoduje o uznaní rozhodnutí cudzozemských súdov na území Československej socialistickej

republiky,

b)

rozhoduje spory o miestnej príslušnosti medzi súdmi alebo štátnymi notárstvami Českej

socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky,

c)

rozhoduje o určení miestne príslušného súdu alebo štátneho notárstva, ak nemožno

zistiť, či miestne príslušný súd alebo štátne notárstvo je na území jednej či druhej

republiky,

d)

rozhoduje o prikázaní veci súdu alebo štátnemu notárstvu druhej republiky, pokiaľ

to zákon o súdnom konaní pripúšťa,

e)

rozhoduje o kompetenčných sporoch medzi vojenskými a ostatnými súdmi,

f)

rozhoduje spory o kompetencii medzi súdmi jednej republiky a štátnymi notárstvami

druhej republiky.“.

27.

Za § 27 sa vkladá § 27a tohto znenia

㤠27a

(1)

Ak niektorá otázka vyžaduje zjednotenie výkladu, môže ju predseda Najvyššieho súdu

Československej socialistickej republiky prikázať senátu na zaujatie stanoviska [§

26 ods. 2 písm. b)].

(2)

Pred zaujatím stanoviska si predseda Najvyššieho súdu Československej socialistickej

republiky vyžiada vyjadrenie generálneho prokurátora Československej socialistickej

republiky a predsedov najvyšších súdov republík.

(3)

Podrobnosti upraví rokovací poriadok Najvyššieho súdu Československej socialistickej

republiky. V rokovacom poriadku sa ustanoví aj postup, ako má Najvyšší súd Československej

socialistickej republiky v záujme zabezpečenia jednotného výkladu zákona zaujímať

v určitej právnej otázke stanovisko.“.

28.

§ 28 znie

㤠28

(1)

Sudcovia z povolania Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky tvoria

podľa úseku svojej činnosti trestné, občianskoprávne a vojenské kolégiá. Predsedami

kolégií sú námestníci predsedu Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky.

(2)

Predsedovia kolégií organizujú a riadia činnosť kolégií a sledujú rozhodovanie senátov

v kolégiách. Najmä riadia ich rozborovú činnosť, navrhujú kolégiám zovšeobecnenie

poznatkov z rozhodovania súdov, upozorňujú ich na nedostatky v rozhodovaní, navrhujú

zaujatie stanovísk k správnemu výkladu zákonov a iných právnych predpisov a podávajú

plénu Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky správu o činnosti

kolégií. Predseda vojenského kolégia okrem toho plní ďalšie povinnosti vyplývajúce

z jeho vojenského služobného pomeru a zastupuje predsedu Najvyššieho súdu Československej

socialistickej republiky vo vojenských záležitostiach.“.

29.

§ 29 znie

㤠29

(1)

Plénum Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky tvoria predseda,

podpredseda, námestníci predsedu a ďalší členovia kolégií Najvyššieho súdu Československej

socialistickej republiky. Na zasadnutí pléna môžu sa zúčastňovať generálny prokurátor

Československej socialistickej republiky a s poradným hlasom predsedovia najvyšších

súdov republík. Na zasadnutie pléna možno prizvať aj vedúcich iných štátnych orgánov

a spoločenských organizácií.

(2)

Plénum Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky sa môže platne uznášať

za prítomnosti najmenej dvoch tretín svojich členov.

(3)

Plénum Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky najmä

a)

uznáša sa na rokovacom poriadku Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky,

b)

prejednáva a schvaľuje správy predsedov kolégií Najvyššieho súdu Československej

socialistickej republiky o činnosti týchto kolégií a zaujíma stanoviská k závažným

právnym otázkam sporným medzi kolégiami,

c)

prejednáva správy o účinnosti zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov

a na ich podklade dáva podnety na novú právnu úpravu,

d)

prejednáva a schvaľuje správy o stave socialistickej zákonnosti pre Federálne zhromaždenie.“.

30.

§ 30 sa vypúšťa.

31.

§ 31 znie

㤠31

(1)

Predseda Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky zvoláva plénum

tohto súdu a predsedá mu. Vykonáva správu Najvyššieho súdu Československej socialistickej

republiky s výnimkou jeho vojenského kolégia, najmä zabezpečuje jeho riadny chod po

stránke kádrovej, organizačnej, hospodárskej a finančnej a stará sa o politickú a

odbornú výchovu sudcov a ostatných pracovníkov Najvyššieho súdu Československej socialistickej

republiky.

(2)

Podpredseda zastupuje predsedu. Rokovací poriadok určí, ako sa podpredseda Najvyššieho

súdu Československej socialistickej republiky podieľa na správe.“.

32.

§ 32 sa vypúšťa.

33.

§ 33 vrátane nadpisu znie

㤠33

Sídla a obvody súdov

(1)

Sídlom Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky je Praha.

(2)

Sídlom najvyšších súdov republík sú hlavné mestá republík.

(3)

Sídla a obvody okresných a krajských súdov určia zákony národných rád.

(4)

Minister spravodlivosti príslušnej republiky môže určiť, že veci určitého druhu z

obvodu niekoľkých súdov bude vybavovať jeden okresný súd; v odbore vojenského súdnictva

prislúcha toto právo ministrovi národnej obrany.

(5)

Vojenské obvodové súdy a vyššie vojenské súdy zriaďuje a zrušuje prezident Československej

socialistickej republiky, ktorý tiež ustanovuje ich sídla a obvody.“.

34.

Pod označením tretej hlavy „Správa súdov“ § 35 znie

㤠35

(1)

Správu okresných a krajských súdov a najvyššieho súdu republiky vykonáva ministerstvo

spravodlivosti príslušnej republiky. Za tým účelom najmä

a)

vykonáva previerky práce okresných a krajských súdov,

b)

sleduje súdnu činnosť a dáva najvyššiemu súdu republiky, prípadne Najvyššiemu súdu

Československej socialistickej republiky podnety na zovšeobecnenie súdnej činnosti

a na zabezpečenie správneho výkladu zákonov a iných právnych predpisov,

c)

vydáva smernice o otázkach výkonu správy súdu,

d)

riadi činnosť súdov na úseku propagácie právneho poriadku,

e)

zabezpečuje riadny chod súdov po stránke kádrovej, organizačnej, hospodárskej a finančnej,

f)

organizuje a riadi politickú a odbornú výchovu sudcov a ostatných pracovníkov súdov.

(2)

V rámci úloh uvedených v odseku 1 pod písm. a) a b) môže minister spravodlivosti

príslušnej republiky podať sťažnosť pre porušenie zákona, ak zistí pri plnení svojich

úloh, že sú na to dané podmienky podľa zákonov o súdnom konaní.“.

35.

§ 36 znie

㤠36

Správu krajských a okresných súdov vykonáva minister spravodlivosti príslušnej republiky

buď priamo, alebo prostredníctvom ich predsedov; správu okresných súdov môže vykonávať

aj prostredníctvom predsedov krajských súdov. Správu najvyššieho súdu republiky vykonáva

minister spravodlivosti príslušnej republiky prostredníctvom predsedu tohto súdu.“.

36.

§ 37 vrátane nadpisu znie

㤠37

Výkon správy vojenských súdov

(1)

Správu v odbore vojenského súdnictva (§ 35) vykonáva minister národnej obrany, ktorému

prislúchajú oprávnenia ministra spravodlivosti republiky. Na Ministerstve národnej

obrany sa zriadi Správa vojenských súdov. Minister národnej obrany môže pri výkone

správy preniesť na náčelníka Správy vojenských súdov výkon niektorých svojich oprávnení.

Minister národnej obrany určí, v akom rozsahu sa na správe vojenských súdov podieľajú

ich náčelníci.

(2)

Správu vojenského kolégia Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky

vykonáva minister národnej obrany prostredníctvom predsedu tohto kolégia po dohode

s predsedom Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky.“.

37.

§ 38 sa vypúšťa.

38.

§ 39 vrátane nadpisu znie

㤠39

Predpoklady pre voľbu

(1)

Za sudcu môže byť zvolený každý svojprávny, bezúhonný, veci socializmu oddaný československý

štátny občan, ktorého politická a odborná spôsobilosť, skúsenosti a morálne vlastnosti

dávajú záruku, že bude funkciu riadne vykonávať, má právo voliť do zastupiteľských

zborov, v deň voľby dosiahol vek 24 rokov a súhlasí so svojou kandidatúrou na určitom

súde.

(2)

Sudca z povolania okrem splnenia podmienok uvedených v predošlom odseku musí mať

úplné vysokoškolské právnické vzdelanie a úspešne zloženú odbornú justičnú skúšku.

(3)

Sudca z ľudu na vojenskom súde okrem splnenia podmienok uvedených v odseku 1 musí

konať činnú vojenskú službu alebo byť príslušníkom ozbrojených zborov; sudcovia z

povolania na vojenských súdoch a vojenskí sudcovia Najvyššieho súdu Československej

socialistickej republiky musia okrem toho mať hodnosť dôstojníka (generála) a splnené

podmienky, uvedené v odseku 2.“.

39.

§ 40 vrátane nadpisu znie

㤠40

Volebné obdobie

(1)

Sudcovia z povolania sú volení na dobu desiatich rokov.

(2)

Sudcovia z ľudu sú volení na dobu štyroch rokov.

(3)

Volebné obdobie sa začína dňom zvolenia.

(4)

Sudcovia vojenských súdov a vojenskí sudcovia Najvyššieho súdu Československej socialistickej

republiky sú volení na dobu, po ktorú vykonávajú vojenskú činnú službu alebo po ktorú

sú príslušníkmi ozbrojených zborov, najdlhšie však na dobu desiatich rokov, ak ide

o sudcov z povolania, a na dobu štyroch rokov, ak ide o sudcov z ľudu.“.

40.

§ 41 vrátane nadpisu znie

㤠41

Počet sudcov

(1)

Počet sudcov z povolania na okresných a krajských súdoch a na najvyšších súdoch republík

ustanovuje minister spravodlivosti príslušnej republiky.

(2)

Počet sudcov z povolania na vojenských súdoch určuje minister národnej obrany.

(3)

Počet sudcov na Najvyššom súde Československej socialistickej republiky ustanovuje

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia.

(4)

Počet sudcov z ľudu ustanovujú predsedovia (náčelníci) príslušného súdu, a to tak,

aby jednotliví sudcovia nemuseli zasadať viac ako 12 dní do roka.“.

41.

V § 42 sa mení odsek 2 a pripojujú sa odseky 3 a 4, takže odseky 2 až 4 znejú

„(2)

Bez zloženia tohto sľubu nemôže sudca vykonávať svoju funkciu. Odmietnutie zloženia

sľubu má za následok stratu funkcie.

(3)

Zloženie sľubu sa neopakuje, ak bol sudca zvolený znovu alebo do inej sudcovskej

funkcie.

(4)

Sľub skladajú

a)

sudcovia z povolania súdov republík do rúk predsedu národnej rady,

b)

sudcovia Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky a sudcovia z povolania

vojenských súdov do rúk predsedu Federálneho zhromaždenia,

c)

sudcovia z ľudu okresných a krajských súdov do rúk predsedu národného výboru, ktorý

ich zvolil,

d)

sudcovia z ľudu vojenských súdov do rúk náčelníka súdu.“.

42.

§ 43 má nadpis „Voľby sudcov“ a znie

㤠43

(1)

Sudcov z povolania súdov republík volí a odvoláva národná rada na návrh príslušného

orgánu Národného frontu.

(2)

Sudcov Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky a sudcov z povolania

vojenských súdov volí a odvoláva Federálne zhromaždenie na návrh príslušného orgánu

Národného frontu.

(3)

Sudcov z ľudu súdov republík volia a odvolávajú národné výbory podľa zákonov národných

rád.

(4)

Sudcov z ľudu vojenských súdov volia a odvolávajú zhromaždenia príslušníkov ozbrojených

síl a ozbrojených zborov na návrh komisií ustanovených príslušnými veliteľmi.“.

43.

§ 44 znie

㤠44

(1)

Predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky

volí Federálne zhromaždenie zo sudcov zvolených na Najvyšší súd Československej socialistickej

republiky.

(2)

Námestníkov predsedu Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky volí

Federálne zhromaždenie zo sudcov zvolených na tento súd.

(3)

Predsedu najvyššieho súdu republiky, ako aj jeho námestníkov volí národná rada zo

sudcov zvolených na tento súd.

(4)

Predsedov senátov Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky, ako

aj predsedov senátov najvyšších súdov republík ustanovujú predsedovia príslušného

súdu zo sudcov zvolených na tento súd; ak ide o vojenských sudcov, robia tak na návrh

ministra národnej obrany.

(5)

Predsedov krajských súdov, ich námestníkov, ako aj predsedov okresných súdov a ich

námestníkov ustanovuje minister spravodlivosti príslušnej republiky zo sudcov z povolania

zvolených na tento súd.

(6)

Predsedov senátov krajských a okresných súdov ustanovuje predseda príslušného krajského

súdu zo sudcov z povolania zvolených na tento súd.

(7)

Náčelníkov vyšších vojenských súdov, vojenských obvodových súdov a ich zástupcov,

predsedov senátov vyšších vojenských súdov a vojenských obvodových súdov ustanovuje

zo sudcov zvolených pre vyššie vojenské súdy a pre vojenské obvodové súdy minister

národnej obrany.“.

44.

Za § 44 sa vkladá § 44a tohto znenia

㤠44a

(1)

O odvolaní a uvoľnení sudcu z funkcie uvedenej v § 44 rozhoduje orgán, ktorý sudcu

zvolil, prípadne ustanovil.

(2)

Do funkcií uvedených v § 44 ods. 1 až 3 sú sudcovia volení a z nich odvolávaní, prípadne

uvolňovaní na návrh príslušného orgánu Národného frontu.“.

45.

Oddiel tretí a štvrtý (§ 45 až 48) sa vypúšťajú.

46.

Ustanovenie § 50 sa zrušuje.

47.

V § 51 sa vypúšťajú odseky 6 až 8. Odseky 1 až 5 znejú

„(1)

Sudca môže byť z funkcie uvedenej v § 43 ods. 1 a 2 odvolaný pred uplynutím funkčného

obdobia, ak

a)

závažným spôsobom porušuje svoje sudcovské povinnosti,

b)

jeho zdravotný stav mu nedovoľuje riadne vykonávať sudcovské povinnosti,

c)

dosiahol 65 rokov.

(2)

Návrh na odvolanie sudcu z funkcie môže tiež podať minister spravodlivosti príslušnej

republiky, ak ide o sudcu z povolania okresného a krajského súdu alebo najvyššieho

súdu republiky; v ostatných prípadoch môže návrh podať ústredný orgán poverený správou

súdov. Pred rozhodnutím o odvolaní sudcu z funkcie treba si vyžiadať jeho vyjadrenie.

(3)

Sudca z povolania vojenského súdu a vojenský sudca Najvyššieho súdu Československej

socialistickej republiky môže byť odvolaný z funkcie uvedenej v § 43 ods. 2 aj na

návrh ministra národnej obrany, ak je to odôvodnené organizačnými zmenami alebo inými

dôležitými potrebami ozbrojených síl.

(4)

Postup pri odvolávaní sudcu z ľudu vojenského súdu upraví minister národnej obrany.

(5)

Funkcia, do ktorej bol sudca zvolený alebo ustanovený, zaniká dňom, keď mu bolo doručené

rozhodnutie o odvolaní z funkcie. Odvolanie z funkcií uvedených v § 44 nemá za následok

stratu funkcie sudcu (§ 43).“.

48.

V § 52 sa vypúšťa odsek 2 a odseky 3 a 4, ktoré sa označujú ako odseky 2 a 3, znejú

„(2)

Pred rozhodnutím orgánu uvedeného v § 44a o uvoľnení sudcu z funkcie treba si vyžiadať

stanovisko ústredného orgánu povereného správou príslušného súdu. Uvoľnenie sudcu

z funkcií uvedených v § 44 nemá za následok stratu funkcie sudcu (§ 43).

(3)

Funkcia, do ktorej bol sudca zvolený alebo ustanovený, zaniká dňom, keď mu bolo doručené

rozhodnutie o uvoľnení. Doručením rozhodnutia o uvoľnení z funkcie sudcu (§ 43) zaniká

aj funkcia, na ktorú bol sudca ustanovený (§ 44).“.

49.

§ 53 ods. 2 znie

„(2)

Sudca z povolania vojenského súdu a vojenský sudca Najvyššieho súdu Československej

socialistickej republiky nemôže byť prepustený z vojenskej činnej služby alebo z ozbrojeného

zboru, ak predtým podľa § 51 nebol odvolaný zo sudcovskej funkcie (§ 43) alebo podľa

§ 52 nebol z tejto funkcie uvoľnený.“.

50.

§ 54 vrátane nadpisu znie

㤠54

Podmienky trestného stíhania

Pre činy spáchané pri výkone sudcovskej funkcie alebo v súvislosti s výkonom tejto

funkcie možno sudcov trestne stíhať alebo vziať do väzby iba so súhlasom orgánu, ktorý

ich zvolil.“.

51.

§ 55 ods. 2 a 3 znejú

„(2)

O dočasnom pozbavení výkonu sudcovskej funkcie rozhoduje

a)

predseda súdu, ak ide o sudcu príslušného súdu,

b)

predseda krajského súdu, ak ide o predsedu okresného súdu alebo jeho námestníka,

c)

minister spravodlivosti príslušnej republiky, ak ide o predsedu krajského súdu alebo

jeho námestníka,

d)

minister národnej obrany, ak ide o sudcu vojenského súdu.

(3)

Orgán, ktorý začal trestné konanie proti sudcovi, upovedomí o tom predsedu (náčelníka)

príslušného súdu, a ak ide o sudcu z povolania, aj ústredný orgán poverený správou

príslušného súdu.“.

52.

§ 56 znie

㤠56

(1)

Sudcovská funkcia je verejnou funkciou. Na vzťahy vyplývajúce z výkonu sudcovskej

funkcie vzťahujú sa, s výnimkou sudcov vojenských súdov a vojenských sudcov Najvyššieho

súdu Československej socialistickej republiky, pokiaľ tento zákon neustanovuje niečo

iné, odo dňa zloženia sľubu zvoleného sudcu predpisy Zákonníka práce. Osobné veci

sudcov z povolania okresných a krajských súdov a najvyšších súdov republík vybavuje

ministerstvo spravodlivosti príslušnej republiky. Oprávnenia ministra spravodlivosti

príslušnej republiky podľa § 36 tým nie sú dotknuté.

(2)

Platové pomery sudcov z povolania upraví minister spravodlivosti po dohode s ministrom

práce a sociálnych vecí príslušnej republiky. Platové pomery sudcov Najvyššieho súdu

Československej socialistickej republiky upraví vláda Československej socialistickej

republiky.“.

53.

Za § 56 vkladá sa § 56a tohto znenia

㤠56a

Sudcovia z povolania vojenských súdov a vojenskí sudcovia Najvyššieho súdu Československej

socialistickej republiky sú vojakmi z povolania, zahrňujú sa do počtu ozbrojených

síl, a pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na nich predpisy platné pre

vojakov z povolania.“.

54.

§ 57 znie

㤠57

(1)

V záujme zabezpečenia riadneho plnenia úloh súdnictva možno sudcu z povolania dočasne

prideliť

a)

na využitie skúseností ústrednému orgánu poverenému správou súdov,

b)

na výkon sudcovskej činnosti na súd vyššieho stupňa,

c)

na výkon sudcovskej činnosti na okresnom súde (vojenskom obvodovom súde) v obvode

krajského súdu (vyššieho vojenského súdu), ak ide o sudcu krajského súdu (sudcu vyššieho

vojenského súdu),

d)

na výkon sudcovskej činnosti na inom okresnom súde (vojenskom obvodovom súde) v obvode

krajského súdu (vyššieho vojenského súdu), ak ide o sudcu okresného súdu (vojenského

obvodového súdu).

(2)

Pokiaľ sudca s pridelením nesúhlasí, nesmie doba pridelenia presahovať dva kalendárne

mesiace v kalendárnom roku.

(3)

Aj keď súhlasí sudca s pridelením presahujúcim dobu uvedenú v odseku 2, nesmie s

výnimkou pridelenia na ústredný orgán poverený správou súdov doba pridelenia presahovať

jeden kalendárny rok v období troch kalendárnych rokov.“.

55.

§ 58 znie

㤠58

Pridelenie vykonáva

a)

minister spravodlivosti príslušnej republiky, ak ide o pridelenie na ministerstvo

spravodlivosti alebo na najvyšší súd republiky; v prípade uvedenom na poslednom mieste

robí tak po dohode s predsedom najvyššieho súdu republiky,

b)

minister národnej obrany, ak ide o sudcov vojenských súdov,

c)

predseda Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky po dohode s ministrom

spravodlivosti príslušnej republiky (s ministrom národnej obrany), ak ide o pridelenie

na Najvyšší súd Československej socialistickej republiky,

d)

predseda krajského súdu v ostatných prípadoch; ak sudca s pridelením nesúhlasí, možno

ho prideliť iba so súhlasom ministra spravodlivosti príslušnej republiky.“.

56.

§ 59 až 61 sa vypúšťajú.

57.

Za § 62 sa pod nadpisom „Justiční čakatelia“ vkladajú § 62a až 62d tohto znenia

㤠62a

(1)

Justiční čakatelia sa pripravujú na budúci výkon sudcovskej činnosti. Sú oprávnení

vykonávať pod dozorom sudcu z povolania jednoduché úkony vyhradené samosudcovi, ktoré

určí minister spravodlivosti príslušnej republiky (minister národnej obrany).

(2)

Justiční čakatelia sú povinní, a to aj po skončení praxe, zachovávať mlčanlivosť

vo veciach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone svojej činnosti, v rovnakom rozsahu

ako sudcovia. Oslobodiť od tejto povinnosti ich môže predseda krajského súdu z dôvodov

uvedených v § 49.

(3)

Justičným čakateľom na vojenskom súde sa môže stať iba vojak v činnej službe.

(4)

Justičný čakateľ skladá pri nástupe do práce rovnaký sľub ako sudca (§ 42).

§ 62b

Prax justičných čakateľov

Účelom praxe je vyškoliť justičných čakateľov pre ich budúcu činnosť. Prax justičných

čakateľov trvá spravidla tri roky. Minister spravodlivosti príslušnej republiky, prípadne

minister národnej obrany môže na žiadosť justičného čakateľa celkom alebo sčasti započítať

do praxe dobu právnickej činnosti v inom pracovnom alebo obdobnom pomere, ak čakateľ

získal za jej trvania skúsenosti potrebné pre výkon budúcej činnosti sudcu.

§ 62c

Odborná justičná skúška

Po skončení praxe sú justiční čakatelia povinní podrobiť sa odbornej justičnej skúške,

účelom ktorej je zistiť, či má justičný čakateľ potrebné vedomosti a je dostatočne

pripravený na to, aby mohol zastávať sudcovskú funkciu. Výnimočne možno justičného

čakateľa pripustiť k odbornej justičnej skúške už pred uplynutím prípravnej služby,

ak sa v doterajšej praxi osobitne osvedčil.

§ 62d

(1)

Na justičných čakateľov vzťahujú sa primerane obdobné ustanovenia § 56 a 56a.

(2)

Podrobné predpisy o praxi justičných čakateľov a odbornej justičnej skúške vydá minister

spravodlivosti príslušnej republiky a minister národnej obrany.“.

58.

Nadpis nad § 63 znie

„Niektoré ustanovenia o postavení sudcov z ľudu“.

V § 63 sa vypúšťa odsek 2, doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2 a slová „Najvyššieho

súdu“ sa nahrádzajú slovami „Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky“.

59.

§ 64 ods. 2 veta druhá znie

„Spôsob a výšku náhrady ustanoví minister spravodlivosti príslušnej republiky.“.

60.

V § 64 sa pripojuje ďalší odsek tohto znenia

„(4)

Sudcom z ľudu prislúcha okrem náhrady hotových výdavkov a ušlého zárobku za každý

deň pojednávania paušálna náhrada za výkon ich funkcie. Túto paušálnu náhradu vypláca

štát vo výške, ktorú určí minister spravodlivosti príslušnej republiky. Náhrady prislúchajúce

sudcom z ľudu vojenských súdov upraví minister národnej obrany po dohode s rezortnými

ministrami, ktorým jednotlivé ozbrojené zbory podliehajú.“.

61.

§ 67 až 69 sa vypúšťajú.

62.

§ 70 znie

㤠70

Odborná justičná skúška, sudcovská skúška, jednotná sudcovská skúška, jednotná sudcovská

a advokátska skúška, vojenská právna skúška, notárska skúška, advokátska skúška, prokurátorská

skúška, záverečné hodnotenie čakateľskej praxe a iné obdobné záverečné skúšky, vykonané

pred účinnosťou tohto zákona, majú rovnaké účinky ako odborná justičná skúška podľa

tohto zákona.“.

63.

§ 71 znie

㤠71

(1)

Správa súdov je povinná zaradiť sudcu z povolania, ktorý nebol po skončení volebného

obdobia znova zvolený, na miesto zodpovedajúce jeho odbornej kvalifikácii a skúsenostiam

nadobudnutým v sudcovskej funkcii.

(2)

Ak nemožno pre nedostatok voľných pracovných miest urobiť opatrenie podľa odseku

1, je správa súdov povinná byť sudcovi z povolania, ktorý nebol znovu zvolený, nápomocná

pri vyhľadaní pracovného miesta zodpovedajúceho odbornej kvalifikácii sudcu a skúsenostiam

nadobudnutým v sudcovskej funkcii.

(3)

Ak sa nepodarilo sudcu z povolania, ktorý nebol znova zvolený, zaradiť na pracovné

miesto ani podľa odseku 1, ani podľa odseku 2, alebo ak nemá bývalý sudca na svojom

pracovnom mieste príjem, ktorý dosahoval ako sudca z povolania pred skončením volebného

obdobia, poskytuje mu správa súdov od zániku jeho funkcie vyrovnanie vo výške doterajšieho

sudcovského platu, prípadne vo výške rozdielu medzi doterajším sudcovským platom a

zárobkom, ktorý dosahuje na novom pracovnom mieste. Vyrovnanie prislúcha na čas šiestich

mesiacov, ak sudca z povolania vykonával svoju funkciu menej ako päť rokov, a na čas

jedného roku, ak túto funkciu vykonával dlhšie ako päť rokov.

(4)

Ustanovenie odseku 3 platí tiež, ak bol sudca odvolaný z funkcie podľa § 51, vyrovnanie

platu mu však prislúcha iba po čas troch mesiacov. Vyrovnanie neprislúcha sudcovi

z povolania, ktorý bol odvolaný, ak má nárok na starobný dôchodok, alebo plný invalidný

dôchodok, alebo ak bol odvolaný z dôvodu, ktorý by bol u pracovníka dôvodom pre okamžité

zrušenie pracovného pomeru. Suma vyrovnania sa zníži o čiastočný invalidný dôchodok,

ktorý bol odvolanému sudcovi z povolania priznaný.

(5)

Ak bol sudca odvolaný alebo uvoľnený z funkcie podľa § 44, alebo ak bol podľa tohto

ustanovenia zvolený alebo ustanovený na nižšiu funkciu, prislúcha mu na čas troch

mesiacov vyrovnanie medzi platom spojeným s doterajšou funkciou a novým platom.

(6)

Ustanovenia odsekov 1 až 5 nevzťahujú sa na sudcov vojenských súdov a na vojenských

sudcov Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky, ktorých nároky sú

upravené predpismi platnými pre vojakov z povolania.“.

64.

V § 72 ods. 1 slová „ministra spravodlivosti“ sa nahrádzajú slovami „ministra národnej

obrany“ a odsek 2 znie

„(2)

Za brannej pohotovosti štátu upraví spôsob doplňovania sudcov vojenských súdov a

vojenských súdov Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky minister

národnej obrany po dohode s ministrom vnútra Československej socialistickej republiky

a ministrami spravodlivosti republík.“.

65.

Za § 72 sa vkladá § 72a tohto znenia

㤠72a

(1)

Vo výnimočných a osobitne odôvodnených prípadoch možno navrhnúť a zvoliť za sudcu

z povolania aj občana, ktorý inak splňuje podmienky § 39, nemá však zloženú odbornú

justičnú skúšku, ak jeho aspoň päťročná právna prax, úspešne vykonávaná, zabezpečuje,

že je spôsobilý na výkon sudcovskej činnosti. Osvedčenie o tom, že táto podmienka

je splnená, vydáva minister spravodlivosti príslušnej republiky; ak ide o navrhnutie

a zvolenie za sudcu z povolania vojenského súdu, minister národnej obrany.

(2)

Výnimočne môžu byť zvolení za sudcov z povolania doterajší sudcovia z povolania bez

ukončeného vysokoškolského právnického vzdelania, ak v praxi dokázali, že sú spôsobilí

na výkon sudcovskej činnosti. Osvedčenie o tom, že táto podmienka je splnená, vydáva

minister spravodlivosti príslušnej republiky.“.