V mene Slovenskej republiky

155

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 14/2023-39

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov

Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Miloša Maďara,

Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho, Roberta Šorla (sudca spravodajca) a

Martina Vernarského o návrhu

skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

, zastúpených Mgr. Jozefom Pročkom, poslancom Národnej rady Slovenskej republiky,

na začatie konania podľa

čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky

o súlade niektorých ustanovení zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s Ústavou Slovenskej republiky

takto

r o z h o d o l

Návrhu

nevyhovuje.

O d ô v o d n e n i e

I.

Návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov

1.

Ústavnému súdu bol 2. októbra 2023 doručený návrh 30 poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky (ďalej len „skupina poslancov“) z 29. septembra 2023 na začatie konania

podľa

čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky

(ďalej len „ústava“), ktorým navrhujú vysloviť nesúlad niektorých ustanovení zákona

č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o poľovníctve“) s ústavou.

2.

Namietané ustanovenia zákona o poľovníctve sa týkajú prenosu štátnej správy na Slovenskú

poľovnícku komoru. Skupina poslancov tak navrhuje vysloviť nesúlad

§ 42 ods. 1 písm. d) a m)

,

§ 44 písm. e)

,

§ 45 ods. 2 písm. a)

v časti slovného spojenia „disciplinárny poriadok“,

§ 49 ods. 1

,

§ 49 ods. 2

,

§ 51 ods. 1

druhej vety v časti slovného spojenia „obvodná komora, v ktorej pôsobnosti má žiadateľ

trvalý pobyt“,

§ 51 ods. 4

v časti slovného spojenia „Obvodná komora“,

§ 51 ods. 5

v časti slovného spojenia „obvodná komora“,

§ 51 ods. 7

v časti slovného spojenia „obvodná komora“,

§ 51 ods. 8

tretej vety v časti slova „Komora“,

§ 51 ods. 9

v časti slovného spojenia „Obvodná komora“,

§ 51 ods. 11

v časti slovného spojenia „obvodnej komore“,

§ 51 ods. 12

v časti slovného spojenia „obvodnej komore“,

§ 74 ods. 2 písm. l)

v časti „komore“,

§ 77 ods. 1

v časti slovného spojenia „vydaným komorou“ a

§ 77 ods. 2

zákona o poľovníctve s

čl. 1 ods. 1 ústavy

a s

čl. 71 ods. 1 ústavy

v spojení s

čl. 71 ods. 2 ústavy

.

3.

Podľa

§ 42 ods. 1

zákona o poľovníctve Slovenská poľovnícka komora (ďalej len „komora“) plní úlohy

na úseku poľovníctva, ktoré jej vyplývajú zo zákona a zo stanov komory; dbá pritom

na to, aby boli zachované historické hodnoty a tradície poľovníctva, najmä... d) vydáva

poľovné lístky, predlžuje ich platnosť a odníma ich,... m) rieši disciplinárne previnenia

držiteľov poľovných lístkov prostredníctvom disciplinárnej komisie. Podľa

§ 51 ods. 1

druhej vety zákona o poľovníctve poľovný lístok vydáva, predlžuje jeho platnosť a

odníma obvodná komora, v ktorej pôsobnosti má žiadateľ trvalý pobyt. Ďalšie namietané

odseky

§ 51

zákona o poľovníctve ustanovujú podmienky vydania, predĺženia a odňatia poľovného

lístka. Podľa

§ 74 ods. 2 písm. l)

zákona o poľovníctve okresný úrad navrhuje komore odobratie poľovného lístka.

4.

Podľa

§ 44 písm. e)

zákona o poľovníctve orgánom komory je disciplinárna komisia. Podľa

§ 45 ods. 2 písm. a)

zákona o poľovníctve snem komory... schvaľuje... disciplinárny poriadok. Podľa

§ 49 ods. 1 a 2

zákona o poľovníctve (i) disciplinárna komisia komory rieši disciplinárne previnenia

držiteľov poľovných lístkov podľa disciplinárneho poriadku komory a (ii) počet a kvalifikáciu

členov disciplinárnej komisie, jej pôsobnosť, postup pri riešení disciplinárnych previnení

a druhy disciplinárnych opatrení upraví disciplinárny poriadok komory. Podľa

§ 77 ods. 1

zákona o poľovníctve disciplinárnym previnením je konanie držiteľa poľovného lístka,

ktoré nevykazuje znaky trestného činu, priestupku podľa

§ 76

alebo iného správneho deliktu podľa

§ 78

a je v rozpore s disciplinárnym poriadkom vydaným komorou. Podľa

§ 77 ods. 2

zákona o poľovníctve disciplinárne previnenie rieši komora podľa disciplinárneho

poriadku.

5.

Podľa skupiny poslancov v ústave absentuje možnosť prenosu výkonu štátnej správy

na iné subjekty ako obec alebo vyšší územný celok. Zákony prenášajúce výkon verejnej

moci na organizácie ústavne nezriadených foriem samosprávy preto odporujú garancii

právneho štátu podľa

čl. 1 ods. 1 ústavy

. Skupina poslancov uvádza, že ak dochádza k prenosu miestnej štátnej správy na obce

alebo vyššie územné celky, podľa

čl. 71 ods. 1 ústavy

náklady takto preneseného výkonu uhrádza štát a podľa čl. 71 ods. 2 ústavy takto

prenesený výkon štátnej správy riadi a kontroluje vláda. V podmienkach komory nedochádza

k financovaniu preneseného výkonu štátnej správy štátom, keďže v zmysle

§ 42 ods. 2

zákona o poľovníctve komora svoju činnosť zabezpečuje predovšetkým z vlastných príjmov.

Tiež nedochádza ku kontrole komory vládou a príslušné ministerstvo sa od kontrolnej

právomoci komory dištancuje s argumentom, že ide o nezávislú profesijnú organizáciu.

Skupina poslancov zvýrazňuje, že vydávanie poľovných lístkov a riešenie disciplinárnych

previnení ich držiteľov pred vznikom komory vykonával štát. Prenosom právomocí na

komoru došlo k prekročeniu ústavného rámca. Komora by podľa skupiny poslancov nemala

byť oprávnená vykonávať činnosti, ktoré možno považovať za klasický výkon štátnej

správy.

II.

Stanoviská Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky

6.

Národná rada Slovenskej republiky uviedla, že k návrhu skupiny poslancov nepredloží

stanovisko.

7.

Vláda Slovenskej republiky, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky,

uviedla, že výklad, podľa ktorého štát nemôže preniesť výkon niektorých úloh miestnej

štátnej správy na nikoho iného ako územnú samosprávu, nie je správny. Prenos výkonu

niektorých úloh miestnej štátnej správy je podľa vlády v súlade s ústavou tak, ako

to vyplýva z nálezu sp. zn. PL. ÚS 19/2014, v ktorom sa ústavný súd zaoberal postavením

komory ako verejnoprávnej korporácie zriadenej zákonom. Vláda je toho názoru, že nielen

participácia komory, ale aj iných orgánov či osôb na výkone verejnej moci, na plnení

úloh štátnej správy alebo verejnej správy, pokiaľ je im náležite zverená zákonom,

je materiálne obsiahnutá v pojme demokratický a právny štát. Zastáva názor, že existencia

komory a jej kompetencií vrátane výkonu úloh verejnej správy je prejavom participácie

verejnosti na výkone verejnej moci a na správe verejných vecí podľa

čl. 30 ods. 1 ústavy

, ktorý predstavuje ústavný základ verejnoprávnej aktivity občianskej spoločnosti,

a to aj vo vzťahu k záujmovej samospráve bez ohľadu na to, či ide o profesijnú, alebo

inú záujmovú samosprávu. Ak by ani

čl. 30 ods. 1 ústavy

neposkytoval ústavný základ pre výkon verejnej správy komorou, tak podľa vlády nemá

ústavný základ ani profesijná záujmová samospráva.

8.

Vláda polemizuje s názorom, či vôbec ide o prenesený výkon štátnej správy, keďže

pri riešení disciplinárnych previnení ide o výkon samosprávnej disciplinárnej právomoci

komory nad konaním svojich členov podľa interného predpisu – disciplinárneho poriadku

komory. Podľa vlády ide o odlišnú kompetenciu, hoci s rovnakým pomenovaním, keďže

za účinnosti skoršieho zákona mali disciplinárne previnenia odlišný právny základ.

Štát podľa tohto skoršieho zákona prostredníctvom ministerstva ustanovoval, čo je

disciplinárnym previnením. Súčasný zákon o poľovníctve však disciplinárne previnenie

definuje ako konanie držiteľa poľovného lístka v rozpore s disciplinárnym poriadkom

komory. Vláda ďalej uvádza, že obsahové zameranie úloh, ktoré má podľa zákona o poľovníctve

komora plniť, spája verejné záujmy na využívanie prírodného bohatstva a na reguláciu

záujmovej činnosti spôsobilej ohroziť život a zdravie človeka. Vláda napokon uviedla,

že prípadný prechod úloh komory na štát by mal negatívne dôsledky na štátny rozpočet.

III.

Posúdenie dôvodnosti návrhu

9.

Námietky skupiny poslancov o nesúlade ustanovení zákona o poľovníctve s

čl. 1 ods. 1

a

čl. 71 ústavy

možno rozčleniť do troch okruhov. Prvý sa týka absencie možnosti prenosu (miestnej)

štátnej správy na iné subjekty ako obec a vyšší územný celok. V druhom ide o rozsah

tohto prenosu (poľovné lístky a rozhodovanie o disciplinárnych previneniach). Tretí

sa týka nedostatkov kontroly komory štátom a financovania tejto činnosti, ktoré je

ponechané na príspevky členov komory.

10.

Na začiatku je nevyhnutné uviesť, že

čl. 71 ústavy

nepredstavuje referenčné ustanovenie k napadnutým ustanoveniam zákona o poľovníctve,

a to vzhľadom na vecnú stránku jeho aplikačného rozsahu. Tento článok ústavy jednak

z hľadiska systematického zaradenia, ale aj regulačného obsahu sa vzťahuje výlučne

na delegáciu a financovanie štátnej správy na obce a vyššie územné celky, nie na iných

nositeľov verejnej správy. Zverenie administratívnych kompetencií komore s následnou

úpravou financovania ich výkonu preto nemôže byť posudzované

čl. 71 ústavy

. Napriek tomuto záveru nemožno opomenúť argumentáciu navrhovateľov.

11.

Vo vzťahu k možnosti prenosu (miestnej) štátnej správy na komoru je nutné pripomenúť,

že napadnutá právna úprava nepredstavuje nástroj delegácie štátnej správy v podobe,

ktorá je typická pre oblasť územnej samosprávy. V skutočnosti ide o tvorbu kompetenčného

vybavenia komory ako nositeľa záujmovej samosprávy. Vydávanie poľovných lístkov a

disciplinárna právomoc komory teda nepredstavujú výkon delegovanej štátnej správy,

ale výkon samosprávnych kompetencií. Komora je zriadená zákonom a jej vznik a existencia

nie sú výrazom slobodného rozhodovania jej členov o inštitucionalizácii ich spoločného

záujmu. Zákon určuje organizačnú štruktúru komory a úlohy jej orgánov (PL ÚS 19/2014,

bod 97). Komora je verejnoprávnou korporáciou a nositeľom záujmovej samosprávy. Ide

o jednu z foriem výkonu verejnej moci. I podľa

§ 1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.

o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov je správnym orgánom

aj orgán záujmovej samosprávy, ktorému zákon zveril rozhodovanie o právach, právom

chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej

správy.

12.

Samospráva (či už územná, alebo záujmová) je verejnou správou uskutočňovanou inými

verejnoprávnymi subjektmi než štátom. Existencia záujmovej samosprávy nemá výslovnú

oporu v ústave, no môže ju čerpať z demokratického charakteru štátu podľa

čl. 1 ods. 1 ústavy

. Záujmová samospráva je prvkom demokratickej formy vlády, pretože rovnako ako právny

štát, s ktorým sa spája ústavná ochrana mnohých princípov, tak aj demokratický štát

implikuje súbor princípov, foriem a metód uplatňovania verejnej moci. Jedným z nich

je záujmová samospráva. Aspektom demokratického štátu je totiž nepochybne aj decentralizácia

výkonu verejnej moci prostredníctvom samosprávy (PL. ÚS 19/2014, bod 115).

13.

Štátna moc autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov, či už priamo,

alebo sprostredkovane. Subjekt, o ktorého právach a povinnostiach rozhoduje orgán

verejnej moci, nie je v rovnoprávnom postavení s týmto orgánom a obsah rozhodnutia

tohto orgánu nezávisí od vôle tohto subjektu. Verejnú moc vykonáva štát predovšetkým

prostredníctvom orgánov moci zákonodarnej, výkonnej a súdnej a za istých podmienok

ju môže vykonávať aj prostredníctvom ďalších subjektov (uznesenie Ústavného súdu Českej

a Slovenskej Federatívnej Republiky I. ÚS 191/92). Štát disponuje mocou od občanov,

ktorí mu ju zverujú najmä z dôvodu efektívnejšej schopnosti spravovania vecí verejných.

Pokiaľ štát zhodnotí a v zákone vyjadrí, že je účelnejšie zveriť časť výkonu verejnej

správy iným subjektom, nejde o rozpor s ústavou. Zverenie verejnej správy na iné subjekty

možno odvodiť z demokratického charakteru štátu podľa

čl. 1 ods. 1 ústavy

. Aspektom demokratického štátu je aj decentralizácia výkonu verejnej moci, ktorá

je nemysliteľná bez samosprávneho prvku, ktorého integrálnou súčasťou sú aj subjekty

záujmovej samosprávy.

14.

Výslovným zhmotnením toho, že na verejnej správe sa môžu podieľať rôzne subjekty,

je aj

čl. 30 ústavy

, ktorý umožňuje občanom zúčastňovať sa na správe verejných vecí. Správa vecí verejných

je široký pojem. Pod správou verejných vecí je potrebné rozumieť účasť občana na politickom

živote štátu, správe štátu a na správe verejných záležitostí v obciach (II. ÚS 9/2000).

Výkladom možno dospieť k záveru, že na správe vecí verejných sa môžu podieľať aj celky

záujmovej samosprávy. Zverenie verejnej správy komore preto nie je ústavou vylúčené

a z jej

čl. 1 ods. 1

a

čl. 30

túto možnosť možno odvodiť. Štát môže preniesť časť výkonu verejnej správy aj na

iný subjekt, než je obec alebo vyšší územný celok. Ani

čl. 71 ústavy

v konečnom dôsledku nestanovuje prenos štátnej správy výlučne na obec alebo vyšší

územný celok, ale túto možnosť vo vzťahu k nim uznáva. Odkaz v

čl. 71 ústavy

je potrebný aj z dôvodu výslovného rozlíšenia medzi prenesenou štátnou správou a

samosprávou. Prenechanie časti verejnej správy na zákonom zriadeného nositeľa záujmovej

samosprávy sleduje efektívnejší a racionálnejší výkon verejnej správy, ktorý nevyplýva

len zo zákona, ale aj z demokratického charakteru štátu, ktorého ústavným prvkom je

aj decentralizácia výkonu verejnej moci subjektom záujmovej samosprávy.

15.

V nadväznosti na predchádzajúci záver je nutné vyjadriť sa k námietke prekročenia

ústavného rámca prenosu právomocí, ktoré sa týkajú vydávania poľovných lístkov a riešenia

disciplinárnych previnení. K tomu treba uviesť, že kompetencia komory rozhodovať o

poľovnom lístku a disciplinárnom previnení jeho držiteľa je spätá so zákonom zverenou

právomocou schváliť disciplinárny poriadok, v ktorom má byť regulovaný aj postup pri

riešení disciplinárnych previnení. Komora tak disponuje administratívnou, normotvornou

i disciplinárnou právomocou (PL. ÚS 19/2014, body 105 ‒ 106). Poľovníctvo je súborom

činností na ochranu konkrétneho verejného záujmu. Právo poľovať je tak verejné subjektívne

právo a rozhodovanie komory o ňom je výkonom administratívnej právomoci (PL. ÚS 19/2014,

bod 108).

16.

Disciplinárnu právomoc právnickej osoby odlišnej od štátu je potrebné považovať za

súčasť výkonu verejnej správy vtedy, ak je alternatívou výkonu disciplinárnej právomoci

štátnou správou. Disciplinárna právomoc komory spĺňa túto črtu. I podľa predchádzajúcej

právnej úpravy poľovné lístky vydával a odoberal špecializovaný orgán miestnej štátnej

správy (PL. ÚS 19/2014, bod 111). Prenos verejnej správy podľa zákona o poľovníctve

sa líši od príbuznej oblasti rybárstva, v ktorej ide o výkon delegovanej štátnej správy

obcami alebo mestskými časťami, ktoré majú právomoc vydať rybársky lístok. Dôvodom

na prenos verejnej správy poľovníctva na komoru pri poľovných lístkoch a pri plnení

disciplinárnych právomocí bolo odbremenenie štátnych orgánov podľa obdobných úprav

(Maďarsko, Poľsko a Rakúsko). Disciplinárne orgány komory podľa dôvodovej správy majú

riešiť najmä tie disciplinárne previnenia, ktoré tvorili hlavnú časť disciplinárnych

konaní prvostupňových orgánov štátnej správy poľovníctva. Časť priestupkov však aj

naďalej zostala ponechaná na priestupkové konanie v pôsobnosti orgánov štátnej správy.

17.

Vydávanie poľovných lístkov a riešenie disciplinárnych previnení komorou predstavuje

racionálne riešenie spôsobu výkonu verejnej správy vzhľadom na to, že komora je orgánom,

ktorý sa špecializuje na oblasť poľovníctva, a preto možno predpokladať odbornú spôsobilosť

komory na výkon týchto úloh. Na ich plnenie zákon zriaďuje orgány a poskytuje im aj

primerané právomoci, pričom špecifiká prenecháva na autonómnu úpravu komorou v disciplinárnom

poriadku. Spôsob, ktorým zákon upravil plnenie uvedených úloh, preto nie je nevhodný

či neprimeraný. To vylučuje rozpor s

čl. 1 ods. 1

. To platí osobitne v situácii, keď dôvodom, ktorý viedol k prenosu právomocí, bolo

aj odbremenenie štátnych orgánov od vydávania poľovných lístkov a riešenia prevažnej

časti disciplinárnych konaní.

18.

K tomu treba dodať, že prenosom verejnej správy na orgány komory sa štát nezbavuje

svojej zodpovednosti. Podľa

§ 4 ods. 1 písm. i) zákona č. 514/2003 Z. z.

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci, koná v mene štátu verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo

právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch

a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda

vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená

jej nesprávnym úradným postupom.

19.

K namietanej absencii kontroly zo strany vlády a ministerstva je potrebné pripomenúť,

že zákon o poľovníctve nestavia komoru explicitne do pozície subjektu podliehajúceho

administratívnemu dozoru štátnej správy. Skôr zdôrazňuje prvok kooperácie medzi komorou

a orgánmi štátnej správy na úseku poľovníctva (PL. ÚS 19/2014, bod 98). Štát však

v oblasti výkonu poľovníctva vykazujúceho silný verejnoprávny prvok aj naďalej vzhľadom

na

§ 75

zákona o poľovníctve vykonáva prostredníctvom ministerstva alebo okresných úradov

štátny dozor nad užívateľmi poľovných revírov a poľovných pozemkov. Preto prax, ktorou

by sa ministerstvo zbavovalo svojej zodpovednosti nad dozorom v poľovníctve, je v

rozpore s

§ 75

zákona o poľovníctve, podľa ktorého majú orgány štátnej správy sledovať, zisťovať

a kontrolovať dodržiavanie zákona o poľovníctve a rozhodnutia vydané na jeho základe.

Na štátny dozor sa vzťahujú základné pravidlá kontroly podľa

§ 9 až § 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z.

o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov. Kontrolnou činnosťou sa

okrem iného zisťuje aj úroveň efektívnosti plnenia úloh štátnej správy a spôsob riadenia

štátnej správy. Kontrola zo strany štátu je preto na zákonnej úrovni upravená a nevykazuje

prvky, z ktorých by bolo možné dospieť k rozporu zákonnej úpravy s ústavou.

20.

Vo vzťahu k financovaniu výkonu záujmovej samosprávy komorou je potrebné uviesť,

že podľa dôvodovej správy k

§ 42

zákona o poľovníctve majú byť základným zdrojom financovania činnosti komory členské

príspevky. Podľa

§ 42 ods. 2

zákona o poľovníctve komora môže nadobúdať majetok a svoju činnosť zabezpečuje predovšetkým

z vlastných príjmov. Na plnenie svojich úloh môže dostať dotáciu zo štátneho rozpočtu

podľa zákona č.

523/2004 Z. z.

o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, ak zabezpečuje úlohy, ktoré vyplývajú zo zákona o poľovníctve.

Nemožno dospieť k záveru, že dôsledkom tohto ustanovenia je zbavenie sa povinnosti

štátu vytvárať predpoklady pre finančné a majetkové zabezpečenie výkonu záujmovej

samosprávy komorou. Tomu nasvedčuje i nasledujúce ustanovenie

§ 42 ods. 3

zákona o poľovníctve, podľa ktorého komora predkladá nielen ministerstvu pôdohospodárstva,

ale aj ministerstvu financií ročný prehľad o príjmoch a výdavkoch, pričom obom ministerstvám

je povinná umožniť nahliadnuť do listinných podkladov preukazujúcich pravdivosť údajov

uvádzaných v ročnom prehľade, v ktorom komora vykazuje okrem iného vybraté poplatky

za vydávanie a predlžovanie poľovných lístkov a príjmy z disciplinárnych opatrení.

21.

Zo zverejneného prehľadu príjmov a výdavkov komory za roky 2017 až 2022 vyplýva,

že komore boli každý rok poskytované dotácie zo štátneho rozpočtu, pričom v pomere

k celkovým príjmom tvorili len malú časť jej príjmov. Komora má však príjmy z poplatkov

za vydávanie a predlžovanie poľovných lístkov, ktoré v rokoch 2017 až 2022 tvorili

približne 10 až 21 % celkových príjmov komory. Príjmom komory sú príjmy z disciplinárnych

opatrení. Financovanie komory tak nie je zabezpečené len z príspevkov členov komory,

ale aj z príjmov, ktoré komora dosahuje v súvislosti s tým, že sa na základe zákona

zúčastňuje na správe poľovníctva a v tejto súvislosti je príjemcom tých poplatkov,

ktorých príjemcom bol pred prenosom tejto správy na komoru štát. Náklady komory v

súvislosti s preneseným výkonom záujmovej samosprávy sú tak hradené aj z príjmov komory,

ktoré boli skôr príjmami štátu. Takýto spôsob financovania záujmovej samosprávy nemožno

považovať za rozporný s ústavou.

P o u č e n i e

: Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. apríla 2025

Ivan Fiačan

predseda Ústavného súdu

Slovenskej republiky