ÚSTAVNÝ ZÁKON 155/1969 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa ôsma hlava ústavy

§ 1

Ôsma hlava ústavy (ústavného zákona č. 100/1960 Zb.) sa mení a dopĺňa takto

1.

Článok 98 znie

„(1)

Súdnictvo v Československej socialistickej republike vykonávajú volené a nezávislé

súdy.

(2)

Súdy sú: Najvyšší súd Československej socialistickej republiky, Najvyšší súd Českej

socialistickej republiky, Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky, krajské

a okresné súdy a vojenské súdy.

(3)

Ustanovenia týkajúce sa krajských a okresných súdov sa vzťahujú aj na súdy s rovnakou

pôsobnosťou, ale inak označené.

(4)

Pôsobnosť súdov pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov ustanovuje

zákon Federálneho zhromaždenia.“.

2.

Článok 99 znie

„(1)

Najvyšším súdnym orgánom v Československej socialistickej republike je Najvyšší súd

Československej socialistickej republiky, ktorý sleduje rozhodovanie najvyšších súdov

republík, dozerá na zákonnosť rozhodovania všetkých súdov a zabezpečuje jeho jednotnosť

tým, že

a)

rozhoduje o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vojenských súdov

v prípadoch ustanovených zákonom,

b)

rozhoduje o sťažnostiach pre porušenie zákona proti rozhodnutiam najvyšších súdov

republík a všetkých vojenských súdov,

c)

zaujíma stanoviská na zabezpečenie jednotného výkladu zákonov.

(2)

Najvyšší súd Československej socialistickej republiky ďalej rozhoduje o uznaní rozhodnutí

cudzozemských súdov na území Československej socialistickej republiky, v prípadoch

ustanovených zákonmi o konaní pred súdmi a pred štátnymi notárstvami určuje príslušnosť

súdov a štátnych notárstiev a rozhoduje kompetenčné spory a v prípadoch určených zákonom

preskúmava zákonnosť rozhodnutí federálnych orgánov štátnej správy. Najvyšší súd Československej

socialistickej republiky preskúmava zákonnosť právoplatných rozhodnutí, ktorými bol

uložený trest smrti; výnimky môže ustanoviť zákon Federálneho zhromaždenia iba v stannom

konaní alebo v konaní pred súdmi za brannej pohotovosti štátu.

(3)

V Českej socialistickej republike je najvyšším súdnym orgánom Najvyšší súd Českej

socialistickej republiky, v Slovenskej socialistickej republike je najvyšším súdnym

orgánom Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky. Najvyšší súd republiky dozerá

na zákonnosť rozhodovania všetkých ostatných súdov republiky.“.

3.

Článok 100 znie

„(1)

V konaní pred súdom rozhoduje senát alebo jediný sudca. Zákony upravujúce konanie

pred súdmi ustanovujú, v ktorých senátoch a v ktorých veciach sa zúčastnia na rozhodovaní

sudcovia z ľudu a v ktorých veciach rozhoduje jediný sudca; ako jediný sudca môže

rozhodovať iba sudca z povolania.

(2)

Sudcovia z povolania a sudcovia z ľudu sú si pri rozhodovaní rovní.

(3)

Súdom prvého stupňa je spravidla okresný súd.“.

4.

Článok 101 znie

„(1)

Sudcov Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky a sudcov z povolania

vojenských súdov volí Federálne zhromaždenie; sudcov Najvyššieho súdu Československej

socialistickej republiky zvolí spravidla z rovnakého počtu občanov Českej socialistickej

republiky a Slovenskej socialistickej republiky. Sudcov najvyšších súdov republík

a sudcov z povolania krajských a okresných súdov volí národná rada príslušnej republiky.

(2)

Predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky

volí zo sudcov tohto súdu Federálne zhromaždenie. Ak za predsedu Najvyššieho súdu

Československej socialistickej republiky zvolilo občana Českej socialistickej republiky,

zvolí za podpredsedu občana Slovenskej socialistickej republiky alebo naopak.

(3)

Sudcovia z ľudu krajských a okresných súdov sú volení národnými výbormi; voľby sudcov

z ľudu vojenských súdov upraví zákon.

(4)

Sudcovia z povolania sú volení na dobu desiatich rokov; sudcovia z ľudu sú volení

na dobu štyroch rokov.

(5)

Sudcovia môžu byť odvolaní orgánom, ktorý ich zvolil. Podmienky odvolania, ako aj

podmienky iného zániku funkcie sudcu pred skončením volebného obdobia ustanovia zákony

upravujúce voľby sudcov.“.

5.

Z článku 102 sa vypúšťa odsek 2.

6.

Doterajšie znenie článku 104 sa na konci dopĺňa slovami „Československej socialistickej

republiky“ a označuje sa ako odsek 1.

Pripája sa k nemu odsek 2, ktorý znie

„(2)

Prokuratúra sa člení na Generálnu prokuratúru Československej socialistickej republiky,

Generálnu prokuratúru Českej socialistickej republiky, Generálnu prokuratúru Slovenskej

socialistickej republiky a na nižšie články, ktoré ustanoví zákon Federálneho zhromaždenia.

Na čele generálnych prokuratúr republík stoja generální prokurátori republík.“.

7.

Článok 105 znie

„(1)

Generálneho prokurátora Československej socialistickej republiky vymenúva a odvoláva

prezident Československej socialistickej republiky. Ak generálnym prokurátorom Československej

socialistickej republiky je občan Českej socialistickej republiky, bude za jeho prvého

námestníka vymenovaný občan Slovenskej socialistickej republiky alebo naopak.

(2)

Generálneho prokurátora republiky vymenúva a odvoláva predsedníctvo národnej rady

príslušnej republiky. Návrh na vymenovanie generálneho prokurátora republiky podáva

generálny prokurátor Československej socialistickej republiky, ktorý tiež môže predsedníctvu

národnej rady príslušnej republiky navrhnúť, aby generálneho prokurátora republiky

odvolalo.

(3)

Generálny prokurátor Československej socialistickej republiky je zodpovedný Federálnemu

zhromaždeniu, ktoré môže prezidentovi Československej socialistickej republiky navrhnúť,

aby ho z funkcie odvolal.

(4)

Generálny prokurátor republiky je v celom rozsahu svojej pôsobnosti zodpovedný národnej

rade príslušnej republiky.“.

8.

Článok 106 znie

„(1)

Orgány prokuratúry vykonávajú svoje funkcie nezávisle od miestnych orgánov. Vo všetkej

svojej činnosti sa opierajú o iniciatívu pracujúceho ľudu a jeho organizácií.

(2)

Orgány Generálnej prokuratúry Československej socialistickej republiky a vojenských

prokuratúr sú podriadené generálnemu prokurátorovi Československej socialistickej

republiky. Generální prokurátori republík sú mu podriadení pri výkone dozoru nad dôsledným

vykonávaním a zachovávaním zákonov a iných právnych predpisov vydaných orgánmi Československej

socialistickej republiky.

(3)

Orgány prokuratúry v Českej socialistickej republike a v Slovenskej socialistickej

republike sú podriadené generálnemu prokurátorovi príslušnej republiky. Generálnemu

prokurátorovi Československej socialistickej republiky sú výnimočne podriadené v prípadoch

ustanovených v zákone.“.

9.

Za čl. 106 sa vkladá čl. 106a, ktorý znie

„Čl. 106a

Zprávy o stave socialistickej zákonnosti

(1)

Federálne zhromaždenie prerokúva správy Najvyššieho súdu Československej socialistickej

republiky a generálneho prokurátora Československej socialistickej republiky o stave

socialistickej zákonnosti.

(2)

Národná rada príslušnej republiky prerokúva správy najvyššieho súdu republiky a generálneho

prokurátora republiky o stave socialistickej zákonnosti.“.

§ 2

Rozhodnutia súdov sú platné a vykonateľné v celej Československej socialistickej republike.

§ 3

Federálne zhromaždenie upravuje zákonom organizáciu a činnosť súdov a právne postavenie

sudcov a justičných čakateľov.

§ 4

(1)

Volebné obdobie Najvyššieho súdu, krajských a okresných súdov a vojenských súdov

sa končí dňom, keď budú zvolení sudcovia podľa tohto ústavného zákona, najneskôr 30.

júnom 1970.

(2)

Ustanovenie predchádzajúceho odseku sa týka i sudcov zvolených podľa ústavného zákona

č. 81/1968 Zb., ktorým sa prechodne upravujú niektoré otázky volieb sudcov, v znení

ústavného zákona č. 57/1969 Zb.

(3)

Dokiaľ nebudú ustavené Najvyšší súd Československej socialistickej republiky, Najvyšší

súd Českej socialistickej republiky a Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky,

vykonáva ich pôsobnosť doterajší Najvyšší súd.

§ 5

Zrušuje sa ústavný zákon č. 81/1968 Zb. v znení ústavného zákona č. 57/1969 Zb.

§ 6

Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1970.