VYHLÁŠKA 154/1961 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o veterinárnej starostlivosti

§ 1

Podľa tejto vyhlášky sa rozumie pod pojmom

1.

„zvieratá“ - hovädzí dobytok, ošípané, ovce, kozy, hrabavá a vodná hydina, jednokopytníky,

psi, mačky, zajace, kožušinové a laboratórne zvieratá, zver, divoko žijúce a zdomácnené

druhy zvierat, včely, ryby, mäkkýše a kôrovce;

2.

„hospodárske zvieratá" - hovädzí dobytok, ošípané, ovce, kozy, hrabavá a vodná hydina,

jednokopytníky, králiky, kožušinové zvieratá, včely a ryby;

3.

„nákaza zvierat“ - ochorenie zvierat, ktoré má prenosný charakter;

4.

„veľmi nebezpečná nákaza zvierat“ - slintačka a krívačka, mor hovädzieho dobytka,

pľúcna nákaza hovädzieho dobytka, vezikulárna choroba ošípaných, africký mor ošípaných,

kiahne oviec, mor koní, klasický mor hydiny; „nebezpečná nákaza zvierat“ - sneť šelestivá,

tuberkulóza, brucelóza, sneť slezinová, besnota, Aujeszkého choroba, salmonelóza,

Q horúčka, prašivina hovädzieho dobytka, oviec a koní, opar lysivý (trichofytóza),

pľuzgierovitý zápal dutiny ústnej, vibrióza hovädzieho dobytka, trichomonóza hovädzieho

dobytka, leukóza hovädzieho dobytka, infekčná rinotracheitída hovädzieho dobytka,

mor ošípaných, červienka ošípaných, sípavka ošípaných, nákazlivá obrna ošípaných,

vírusový zápal žalúdka a čriev ošípaných, pľuzgierovitá vyrážka ošípaných, pseudomor

hydiny, cholera hydiny, ornitóza, kiahne hydiny, nákazlivý zápal pečene kačíc, sopľavka,

žrebčia nákaza, nákazlivá chudokrvnosť jednokopytníkov, tularémia, myxomatóza, furunkulóza

lososovitých rýb, nákazlivá vodnateľnosť rýb, mor včelieho plodu, hniloba včelieho

plodu, roztočová nákaza včiel;

iné hromadné ochorenia zvierat" - ochorenie viacerých zvierat za tých istých alebo

obdobných príznakov, spôsobujúce hromadné hynutie zvierat alebo iné hospodársky významné

straty (napr. zápaly mliečnej žľazy dojníc, hromadné poruchy plodnosti hovädzieho

dobytka a ošípaných, ochorenie dýchacích ciest);

5.

„zvieratá nákazou choré“ - zvieratá, u ktorých podľa výsledku vyšetrenia bola nákaza

zistená;

6.

„zvieratá podozrivé z nákazy“ - zvieratá, ktoré prejavujú príznaky vzbudzujúce podozrenie,

že ide o určitú nákazu, alebo u ktorých podľa výsledku vyšetrenia treba predpokladať,

že sú podozrivé z nákazy;

7.

„zvieratá podozrivé z nakazenia“- zvieratá bez príznaku nákazy, u ktorých treba predpokladať,

že prišlo priamo alebo nepriamo do styku so zdrojom nákazy;

8.

„zvieratá podozrivé“ - zvieratá podozrivé z nákazy i zvieratá podozrivé z nakazenia;

9.

„potravina a surovina živočíšneho pôvodu“ - všetky časti tiel zvierat, hlavne mäso,

tuky, koža, kosti, krv, črevá, rohy, paznechty, kopytá, vlna, srsť a perie, ďalej

mlieko, vajcia, med a vosk a výrobky z nich určené na výživu ľudí, prípadne na kŕmenie

zvierat;

10.

„nutné zabitie“ - zabitie jatočného zvieraťa v nebezpečenstve z oneskorenia bez predchádzajúcej

veterinárnej prehliadky zaživa alebo naliehavé zabitie chorého zvieraťa po prehliadke

zaživa;

11.

„zmárnenie“ - usmrtenie zvieraťa za účelom jeho neškodného odstránenia;

12.

„chovateľ“ - každý - organizácia i fyzická osoba - kto zviera z akéhokoľvek dôvodu,

hoci len prechodne, chová alebo ošetruje;

13.

„odborne spôsobilý veterinárny pracovník“ - veterinár alebo veterinárny technik okresného

veterinárneho zariadenia poverený okresným národným výborom konať opatrenia podľa

§ 13 ods. 2 zákona č. 66/1961 Zb.

o veterinárnej starostlivosti.

14.

„medikované kŕmne prípravky" - liečivé prípravky, ktoré obsahujú farmakologicky účinné

látky a ktoré samy osebe alebo po primiešaní do krmiva majú liečebný alebo profylaktický

účinok, prípadne vyvolávajú zmeny fyziologických funkcií u zvierat a bez odbornej

veterinárnej kontroly môžu poškodzovať zdravie zvierat alebo nepriaznivo pôsobiť na

zdravie ľudí.

§ 2

Hygiena prostredia

(1)

Okresné národné výbory, prípadne miestne národné výbory zabezpečujú, aby sa pri konaní

o prípustnosti stavby objektov a zariadení pre zvieratá dbalo na požiadavky veterinárnej

starostlivosti. Na ten účel investorské organizácie vyžadujú posudky veterinárnych

zariadení.

(2)

Chovateľ je povinný objekty a zariadenia pre zvieratá používať len pre taký počet

zvierat, ktorý zodpovedá ich kapacite, a starať sa v nich o čistotu a poriadok, vyhovujúcu

teplotu, vlhkosť, zloženie a výmenu vzduchu, riadne osvetlenie a vybavovať ich vchody

dezinfekčnými zariadeniami podľa pokynov odborne spôsobilého veterinárneho pracovníka

okresného veterinárneho zariadenia (ďalej len „veterinárny pracovník“).

(3)

Miesta pre konanie zvodov, trhov a výstav zvierat určuje okresný národný výbor; zároveň

určí, aké opatrenia sa pri nich musia vykonať z hľadiska ochrany zdravia zvierat.

Deň konania zvodov, trhov a výstav je povinný ich usporiadateľ včas oznámiť okresnému

a miestnemu národnému výboru a okresnému veterinárnemu zariadeniu, príslušným podľa

miesta ich usporiadania.

§ 3

Hygiena výživy zvierat

(1)

Chovateľ je povinný zabezpečiť

a)

dostatočné množstvo krmív v zložení a kvalite zabezpečujúcej dobrý zdravotný stav

a úžitkovosť zvierat,

b)

dostatočné množstvo zdravotne nezávadnej vody a nápojov pre zvieratá,

c)

zachovanie biologickej hodnoty a zdravotnej nezávadnosti krmív pri ich získavaní,

príprave a úprave, ako aj skladovaní, konzervovaní a preprave,

d)

úpravu dávok a vzájomný pomer jednotlivých druhov krmív a živín, ako aj spôsob kŕmenia

podľa zásad správnej výživy zvierat,

e)

dôsledné dodržovanie predpisov o zaobchádzaní s jedmi a látkami škodlivými zdraviu.

*)

(2)

Novovyvíjané krmivá a kŕmne zmesi je dovolené vyrábať a uvádzať do obehu iba za podmienok

ustanovených ministerstvom poľnohospodárstva a výživy republiky; to platí aj o zavádzaní

novej kŕmnej technológie.

(3)

Medikované kŕmne prípravky, antibiotické doplnky, vitamínové a minerálne prísady,

ako aj neobvyklé krmivá a látky ovplyvňujúce fyziologickú funkciu alebo úžitkovosť

zvierat, podávané v krmive na liečbu a prevenciu, sa môžu vyrábať, overovať a uvádzať

do obehu iba so súhlasom ministerstva poľnohospodárstva a výživy republiky, daným

po dohode s ministerstvom zdravotníctva republiky; ich používanie podlieha odbornej

veterinárnej kontrole.

(4)

Nie je dovolené vyrábať a uvádzať do obehu krmivá a kŕmne zmesi obsahujúce estrogenné

a tyreostatické látky, arzén a antimón.

(5)

Závadné krmivá (napr. zaparené, nahnuté) sa nesmú skrmovať. Výnimočne sa môžu skrmovať

len po úprave alebo spôsobom skrmovania určeným veterinárnym pracovníkom.

(6)

Na kŕmenie zvierat je možné použiť len mlieko mliekárensky ošetrené alebo prevarené;

mlieko surové iba vtedy, ak pochádza od zdravých zvierat.

§ 3a

Veterinárne biopreparáty a liečivá sa môžu vyrábať, overovať a uvádzať do obehu iba

so súhlasom ministerstva poľnohospodárstva a výživy republiky, daným po dohode s ministerstvom

zdravotníctva republiky; ich používanie podlieha odbornej veterinárnej kontrole.

§ 4

Hygiena ošetrovania

(1)

Chovateľ je povinný

a)

udržovať zvieratá v čistote, dbať o správne ošetrenie paznechtov aspoň raz do roka

a kopýt každodenne a pravidelne za 6-8 týždňov ťažné jednokopytníky podkovať, zabezpečiť

zvieratám dostatok pohybu, predovšetkým zvieratám určeným na plemenitbu; zvýšenú starostlivosť

musí venovať zvieratám v dobe brezivosti, pri pôrode a po pôrode, ako i narodeným

mláďatám a ich odchovu,

b)

umožniť bezpečné a nezávadné uskutočnenie veterinárneho zákroku a poskytnúť veterinárnym

pracovníkom potrebnú pomoc, hlavne pri držaní zvierat, a mycie prostriedky.

(2)

Týranie zvierat je neprípustné.

§ 5

(1)

Pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti plemenníkov a plemenníc na insemináciu a

prirodzenú plemenitbu hospodárskych zvierat sa z hľadiska požiadaviek veterinárnej

starostlivosti vychádza najmä z toho, či plemenníky a plemennice pochádzajú od rodičov

bez závažných konštitučných a dedičných chýb, ovplyvňujúcich zdravie a úžitkové vlastnosti,

a ďalej, ak ide o plemenníky, či sú zdravé, bez závažných konštitučných a dedičných

chýb a vlastností ovplyvňujúcich zdravie a úžitkové vlastnosti, ak ide o plemennice,

či sú bez závažných porúch zdravotného stavu a či nemajú trvale závažné tvarové alebo

funkčné úchylky na pohlavnom ústrojenstve a mliečnej žľaze.

(2)

Na insemináciu sa používa len sperma mikrobiologicky bezchybná s predpokladom dobrej

oplodňovacej schopnosti.

(3)

V pochybnostiach o zdravotnom stave plemenníka alebo plemennice je chovateľ povinný

dať zviera vyšetriť veterinárom okresného veterinárneho zariadenia (ďalej len „veterinár").

§ 6

Povinné očkovanie

(1)

Okresný národný výbor môže nariadiť povinné očkovanie zvierat (ochranné, liečebné,

diagnostické) v rozsahu, ktorý určí Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného

hospodárstva v celoštátnom pláne profylaktických akcií, alebo ak to vyžaduje nákazová

situácia.

(2)

Chovateľ je povinný umožniť očkovanie svojich zvierat a poskytnúť pri ňom veterinárnym

pracovníkom potrebnú pomoc.

§ 7

Ďalšie opatrenia z hľadiska veterinárnej starostlivosti

(1)

Je zakázané spoločne chovať zvieratá zdravé so zvieratami nákazou chorými alebo zvieratami

podozrivými.

(2)

Chovateľ je povinný zabezpečiť ustajňovacie priestory stavebne a prevádzkove oddelené

pre

a)

karanténovanie zvierat novopremiestnených, určených na ďalší chov,

b)

izolovanie zvierat nákazou chorých alebo zvierat podozrivých,

c)

pôrody zvierat.

(3)

Vo veľkochovoch hospodárskych zvierat musia byť jednotlivé druhy, prípadne i vekové

skupiny zvierat ustajnené oddelene a prevádzka v nich usporiadaná tak, aby do zariadenia

veľkochovu nemali voľný prístup zvieratá iného druhu.

(4)

Vstupovať do objektov a zariadení pre zvieratá môžu len chovatelia a osoby chovateľom

určené, prípadne osoby poverené v nich zvláštnymi úlohami. Do objektov veľkochovov

zvierat môžu vstupovať aj iné osoby, ako je uvedené v predchádzajúcej vete, avšak

len so súhlasom veterinára.

(5)

V súčinnosti s okresným veterinárnym zariadením vypracúvajú organizácie, ktoré chovajú

hovädzí dobytok, ošípané, ovce, kone, hrabavú a vodnú hydinu, ako aj organizácie,

ktoré spracúvajú potraviny a suroviny živočíšneho pôvodu alebo priemyselne vyrábajú

krmivá, vlastné pohotovostné plány pre prípad vzniku veľmi nebezpečnej nákazy a dbajú

o ich pravidelné preverovanie a dopĺňanie; predkladajú ich príslušným nákazovým komisiám.

§ 8

Obstarávanie úloh veterinárnej starostlivosti pracovníkmi poľnohospodárskych a spracovateľských

podnikov

(1)

Vedúci poľnohospodárskych podnikov, ako aj podnikov spracúvajúcich, ošetrujúcich,

uchovávajúcich, dopravujúcich a skladujúcich potraviny a suroviny živočíšneho pôvodu

a krmivá (ďalej len „spracovateľské podniky“) určujú na obstarávanie úloh veterinárnej

starostlivosti spôsobilých pracovníkov; týchto pracovníkov oznámia okresnému veterinárnemu

zariadeniu.

(2)

Určení pracovníci (odsek 1) sú povinní osvojiť si znalosti na plnenie úloh veterinárnej

starostlivosti. Pre tento účel zariadi okresný národný výbor školenie týchto pracovníkov.

§ 9

(1)

Premiestňovať hospodárske zvieratá medzi objektami a zariadeniami pre zvieratá vo

vnútri obce aj mimo obce je možné len so súhlasom veterinára.

(2)

Na premiestnenie hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, kôz a koní mimo obce treba

okrem súhlasu veterinára sprievodný list. Sprievodné listy vydáva miestny národný

výbor. Pre hovädzí dobytok mladší ako 1 rok, ošípané, ovce a kozy, je možné vydať

hromadný sprievodný list, ak ide o spoločné premiestnenie zvierat toho istého druhu

a toho istého chovateľa do toho istého miesta určenia.

(3)

Na premiestnenie

a)

plemenných a úžitkových hospodárskych zvierat mimo obec,

b)

kráv a jalovíc starších ako jeden rok, určených na jatočné účely,

c)

ostatných hospodárskych zvierat určených na jatočné účely, pokiaľ sa premiestňujú

mimo okres,

d)

zvierat, ktoré pochádzajú z ohniska nebezpečnej alebo veľmi nebezpečnej nákazy alebo

ochranného pásma,

e)

chorých zvierat určených na nútené zabitie,

f)

hospodárskych zvierat pri zvodoch do spoločného ustajnenia

je potrebné písomné veterinárne osvedčenie okresného veterinárneho zariadenia. Miestny

národný výbor v týchto prípadoch, keď sa vydáva sprievodný list, vydá ho len na základe

tohto veterinárneho osvedčenia.

(4)

Sprievodný list osvedčuje pôvod a totožnosť zvieraťa a oprávňuje na premiestnenie

zvieraťa len do miesta určenia v ňom uvedeného, prípadne i späť. Vystavuje sa dvojmo,

pričom jedno vyhotovenie dostane chovateľ a druhé uschová národný výbor po čas 1 roku.

(5)

Ak sa premiestňuje zviera mimo obec a mení sa zároveň aj chovateľ, odovzdá doterajší

chovateľ sprievodný list novému chovateľovi, ktorý je povinný sprievodný list okamžite

odovzdať príslušnému miestnemu národnému výboru, do ktorého obvodu bolo zviera premiestnené;

sprievodné listy a veterinárne osvedčenie zvierat dodaných na bitúnok odovzdá prevádzateľ

bitúnku veterinárovi poverenému prehliadkou mäsa na bitúnku, kde sa uschovajú na čas

1 roku. Chovateľ je povinný v každom prípade oznámiť premiestnenie zvieraťa, s výnimkou

zvieraťa dodaného na bitúnok, bez meškania veterinárnemu stredisku príslušnému podľa

miesta nového stanovišťa zvieraťa a odovzdať mu na požiadanie veterinárne osvedčenie.

(6)

Veterinárne osvedčenie osvedčuje nákazovú situáciu v mieste doterajšieho ustajnenia

zvieraťa, jeho zdravotný stav a údaje dôležité z hľadiska ochrany zdravia. Doba platnosti

veterinárneho osvedčenia musí byť v ňom zvlášť vyznačená.

(7)

O vystavenie sprievodného listu je chovateľ povinný požiadať miestny národný výbor

najmenej 24 hodín vopred; dodržanie tejto lehoty sa nevyžaduje v prípadoch nutných

zabití.

(8)

O vystavenie veterinárneho osvedčenia požiada chovateľ okresné veterinárne zariadenie

u plemenného hovädzieho dobytka 10 týždňov, u ostatných plemenných zvierat 6 týždňov,

u úžitkového hovädzieho dobytka 6 týždňov, u ostatných zvierat 4 týždne, u jatočných

zvierat 1 týždeň vopred, u jatočných kráv a jalovíc starších ako 1 rok 4 týždne vopred;

dodržanie tejto lehoty sa nevyžaduje v prípadoch nutných zabití.

§ 10

(1)

Dopravné prostriedky a zariadenia určené na prepravu zvierat musia vyhovovať príslušným

predpisom

*)

a byť upravené tak, aby sa zamedzilo vypadávaniu steliva, krmiva, trusu, peria a

vytekaniu moču a iných výlučkov.

(2)

Dopravca je povinný používať na prepravu zvierat dopravné prostriedky a zariadenia

riadne vyčistené a po skončení prepravy bez meškania ich na náklad prepravcu vyčistiť

a dezinfikovať.

(3)

Vedúci spracovateľských podnikov a usporiadatelia zvodov, trhov a výstav zvierat

sú povinní umožniť dopravcom zvierat uskutočnenie dezinfekcie dopravných prostriedkov

na náklad prepravcu; za tým účelom zabezpečia dopravcom s výnimkou železnice miesto,

potrebné zariadenie a dezinfekčné prostriedky.

(4)

Sprievodcovia zvierat chorých nákazou a zvierat podozrivých sú povinní po skončení

dopravy sa dezinfikovať.

(5)

Ak sa premiestňujú hospodárske zvieratá určené na ďalší chov, je chovateľ povinný

dočasne ich ustajniť do stavebne a prevádzkove oddeleného ustajňovacieho priestoru

(karanténa) po čas 1 mesiaca po premiestnení. Vedúci okresného veterinárneho zariadenia

môže tento čas skrátiť, prípadne predĺžiť.

(6)

Do novovybudovaných objektov a zariadení pre zvieratá a do objektov, v ktorých sú

zdravé zvieratá, nesmú byť premiestňované zvieratá choré nebezpečnou alebo veľmi nebezpečnou

nákozou zvieratá podozrivé.

(7)

Zvieratá pred vstupom do miest zvodu, trhu a výstavy musia byť vyšetrené veterinárom.

§ 11

(1)

Na dovoz, prevoz a vývoz zvierat, potravín a surovín živočíšneho pôvodu a krmív,

prípadne predmetov, ktoré môžu obsahovať zárodky nákaz, sú organizácie zahraničného

obchodu aj ostatní dovozcovia, prevozcovia a vývozcovia povinní včas si vyžiadať od

ministerstva poľnohospodárstva a výživy republiky veterinárne povolenie. Pri dovoze,

prevoze a vývoze zvierat, potravín a surovín živočíšneho pôvodu a krmív, prípadne

predmetov, ktoré môžu obsahovať zárodky nákaz, sa musia dodržiavať veterinárne podmienky

ustanovené Federálnym ministerstvom poľnohospodárstva a výživy po dohode so zúčastnenými

ústrednými orgánmi, predovšetkým ministerstvami zdravotníctva republík, prípadne i

dopĺňajúce (osobitné) veterinárne podmienky ustanovené podľa okolností prípadu vo

veterinárnom povolení, vydanom ministerstvom poľnohospodárstva a výživy republiky.

(2)

Dovážané, prevážané a vyvážané zvieratá, potraviny a suroviny živočíšneho pôvodu

a krmivá, prípadne predmety, ktoré môžu obsahovať zárodky nákaz, podliehajú veterinárnej

kontrole v pohraničných vstupných (výstupných) miestach; kontrolu vykonáva veterinár

pohraničnej veterinárnej stanice. Veterinárne kontroly organizuje, riadi a usmerňuje

ministerstvo poľnohospodárstva a výživy republiky, ktoré tiež určí, kedy sa veterinárne

vyšetrenie pri vývoze vykonáva. Ak sa uzavrela dohoda o spoločnom vykonávaní pohraničnej

veterinárnej kontroly, môžu sa tieto kontroly vykonávať i v pohraničných vstupných

(výstupných) miestach na území susedného štátu.

(3)

Dovezené zvieratá, prípadne aj potraviny a suroviny živočíšneho pôvodu a krmivá,

ako aj predmety, ktoré môžu obsahovať zárodky nákaz, sa umiestňujú v karanténe po

čas a za podmienok ustanovených Federálnym ministerstvom poľnohospodárstva a výživy,

prípadne po čas a za podmienok ustanovených v jednotlivých odôvodnených prípadoch

ministerstvom poľnohospodárstva a výživy republiky.

§ 12

Používanie predmetov, ktoré môžu obsahovať zárodky nákaz

(1)

Krmivo, stelivo, dopravné prostriedky, obaly a náradie, ako aj predmety používané

pri obsluhe hospodárskych zvierat, ktoré pochádzajú z ohniska nebezpečnej alebo veľmi

nebezpečnej nákazy, nesmú sa používať v miestach prostých tejto nákazy; výnimočne,

pokiaľ neboli zneškodnené, môžu sa použiť len vtedy, ak boli riadne dezinfikované

alebo inak ošetrené, a to podľa pokynov veterinárneho pracovníka.

(2)

Chovatelia a vedúci spracovateľských podnikov sú povinní postarať sa o neškodné odstraňovanie

odpadov z objektov a zariadení pre zvieratá a z objektov pre spracovanie potravín

a surovín živočíšneho pôvodu.

§ 13

Ošetrovatelia zvierat

(1)

Osoby, ktoré vylučujú zárodky nebezpečných alebo veľmi nebezpečných nákaz prenosných

na príslušný druh zvierat, nesmú byť ošetrovateľmi týchto zvierat a ani inak s nimi

prichádzať do styku. Osoby, ktoré ako ošetrovatelia, krmiči, dojiči alebo inak prichádzajúci

do styku so zvieratami, sú preto povinné podrobovať sa lekárskym prehliadkam.

(2)

Osoby, ktoré pracujú v ohniskách nákaz, ako aj osoby, ktoré pracujú v karanténach,

nesmú vykonávať práce v objektoch a zariadeniach, v ktorých sú zvieratá zdravé, a

osoby pracujúce v týchto objektoch a zariadeniach nesmú súčasne vykonávať prácu v

ohniskách nákaz.

(3)

Chovateľ je povinný pre pracovníkov prichádzajúcich do styku so zvieratami zadovážiť

ochrannú obuv, odev a ochranné pracovné pomôcky, ako aj hygienické zariadenia v potrebnom

rozsahu.

**)

§ 14

Dezinfekcia, dezinsekcia, deratizácia

(1)

Chovateľ je povinný na vlastný náklad

a)

postarať sa o to, aby v objektoch a zariadeniach pre zvieratá bola aspoň dvakrát

do roka (na jar a na jeseň) vykonaná preventívna dezinfekcia,

b)

zabezpečovať sústavné hubenie škodlivých hlodavcov a hmyzu (deratizácia, dezinsekcia),

c)

pripraviť objekty a zariadenia pre zvieratá a ich okolie na uskutočnenie záverečnej

dezinfekcie a na uskutočnenie nariadenej dezinsekcie a deratizácie a poskytnúť pritom

potrebnú pomoc.

(2)

Uskutočnenie dezinfekcie v ohniskách nákaz organizuje okresný národný výbor. Dezinfekciu

pred vyhlásením nákazy za zdolanú (záverečná dezinfekcia) zabezpečuje okresný národný

výbor na vlastný náklad. Náklady priebežnej dezinfekcie uhradzuje chovateľ, pokiaľ

Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva v dohode s Ministerstvom

financií neurčí inak.

§ 15

Preventívne prehliadky

(1)

Okresné národné výbory zabezpečujú v poľnohospodárskych závodoch vykonávanie pravidelných

(spravidla mesačných) preventívnych prehliadok a podľa potreby, hlavne vo veľkovýkrmniach,

trvalý veterinárny dozor.

(2)

Veterinárni pracovníci prejednávajú výsledky preventívnych prehliadok a závady zistené

pri vykonávaní veterinárneho dozoru s chovateľom a určia spôsob odstránenia závad.

Chovateľ je povinný umožniť veterinárnym pracovníkom vykonávanie preventívnych prehliadok

a veterinárneho dozoru, poskytnúť im pritom potrebnú pomoc a vykonať včas určené opatrenia

na odstránenie závad.

(3)

O preventívnych prehliadkach a veterinárnom dozore vedú poľnohospodárske závody sústavné

záznamy, v ktorých musí veterinárny pracovník uviesť, kedy boli prehliadky vykonané,

aké nedostatky boli zistené a aké opatrenia boli uložené na ich odstránenie.

§ 16

Chovateľ je povinný

a)

vybaviť objekty a zariadenia pre zvieratá veterinárnou lekárničkou a potrebným množstvom

prostriedkov pre prvú pomoc a dezinfekciu; ich druh a množstvo určí veterinár,

b)

zabezpečiť chorému zvieraťu prvú pomoc, ochorenie hospodárskych zvierat hlásiť bez

prieťahu veterinárnemu stredisku, prípadne vyžiadať odbornú veterinárnu pomoc a postupovať

podľa pokynov veterinára,

c)

poskytnúť veterinárnym pracovníkom, zabezpečujúcim zvieratám odbornú liečebnú starostlivosť,

potrebnú pomoc,

d)

hlásiť nákazlivý potrat a uhynutie hospodárskych zvierat ihneď veterinárnemu stredisku.

§ 17

Zdolávanie nákaz zvierat

(1)

Vznik nákaz a iných hromadných ochorení zvierat a podozrení z nich je chovateľ, prípadne

každý, kto pri výkone svojho povolania, oprávnenia alebo funkcie (napr. poľovnícky

hospodár, rybársky hospodár, držiteľ poľovníckeho lístku alebo rybárskeho lístku)

prichádza do styku so zvieratami, povinný okamžite hlásiť miestnemu národnému výboru

a veterinárnemu stredisku.

(2)

O vzniku nákaz a ochorení, ktoré sú spoločné zvieratám a ľuďom, a o podozrení z nich,

ako aj o vykonaných opatreniach sa navzájom vyrozumievajú veterinári a orgány hygienickej

a protiepidemickej služby.

(3)

Pri vzniku nebezpečných alebo veľmi nebezpečných nákaz zvierat, ochorení spoločných

zvieratám a ľuďom a pri podozrení z nich vyrozumie miestny národný výbor ihneď najbližšiu

posádkovú správu.

(4)

Pri vzniku nebezpečných alebo veľmi nebezpečných nákaz a podozrení z nich nariadi

miestny národný výbor okamžite po hlásení dočasné uzatvorenie objektu (jeho časti),

v ktorom nákaza, prípadne podozrenie z nej vznikli. Miestny národný výbor nariadi,

aby objekt (jeho časť) bol označený tabuľkou „Nebezpečná nákaza zvierat - vstup zakázaný."

(5)

Okrem opatrení podľa odseku 4 môže miestny národný výbor nariadiť ďalšie neodkladné

dočasné opatrenia uvedené v

§ 18 odst. 1 písm. a), b), c), d), e), f), h), m), u), v)

.

(6)

Veterinár okamžite po hlásení vyšetrí zvieratá; za účelom zistenia a zdolania nákazy

a)

môže nariadiť zabitie alebo zmárnenie potrebného počtu zvierat a ich pitvu, odoberanie

potrebných vzoriek na laboratórne vyšetrenie,

b)

vymedzí miesto, v ktorom sú zvieratá nákazou choré alebo zvieratá podozrivé alebo

iné zdroje nákazy (ohnisko nákazy),

c)

vymedzí ochranné pásmo okolo ohniska a vykoná, prípadne uloží potrebné ochranné a

zdolávacie opatrenia.

S uloženými opatreniami veterinár zoznámi miestny národný výbor, ktorý ich vyhlási

v mieste obvyklým spôsobom a dbá o ich dodržovanie.

§ 18

Opatrenia pri nákazách zvierat

(1)

Na účinné zdolanie nákazy zvierat môže okresný národný výbor hlavne nariadiť

a)

oddelené ustajnenie zvierat, zriadenie izolačných stajní alebo izolátov, pozorovanie

zvierat, označenie a zvláštnu evidenciu zvierat;

b)

premiestnenie zvierat do izolačných stajní alebo izolátov;

c)

zákaz alebo obmedzenie premiestňovania zvierat v ohnisku (v ochrannom pásme), prípadne

z ohniska nákaz (ochranného pásma) alebo do neho;

d)

zákaz, obmedzenie alebo úpravu usporiadania zvodov, trhov, výstav, nákupu zvierat,

poľovačiek a odchytu zveri;

e)

zákaz, obmedzenie alebo úpravu pastvy a vzájomného styku zvierat;

f)

zákaz, obmedzenie alebo úpravu voľného pobehávania zvierat;

g)

zákaz, obmedzenie alebo úpravu plemenitby a chovu zvierat;

h)

zákaz alebo obmedzenie používania studní, napájadiel, brodov, ako aj ciest a hradských

zvieratami;

ch)

vypustenie rybníkov alebo zákaz ich vypustenia;

i)

asanáciu vodných zdrojov, lúk a pastvín;

j)

zmarenie alebo zabitie zvierat nákazou chorých a zvierat podozrivých, a zvierat,

ktoré môžu byť prenášateľmi zárodkov nákaz; odstrel zveri nákazou chorej alebo podozrivej;

k)

zákaz, obmedzenie alebo úpravu zabíjania zvierat;

l)

ochranné očkovanie, liečenie a odčervovanie zvierat;

m)

sterilizáciu alebo inú úpravu potravín a surovín živočíšneho pôvodu, krmív a predmetov,

ktoré môžu obsahovať zárodky nákaz, obmedzenie alebo úpravu ich výroby, spracovania,

nákupu, prepravy alebo uvádzania do obehu;

n)

dezinfekciu, dezinsekciu a deratizáciu v ohnisku nákazy aj mimo ohniska; zostrenú

dezinfekciu dopravných prostriedkov, dezinfekciu predmetov, ktoré môžu obsahovať zárodky

nákaz;

o)

sterilizáciu alebo zvláštne ošetrenie hnoja a močovky, odpadových vôd alebo iných

odpadov;

p)

vylovenie rýb, neškodné odstránenie rýb nákazou chorých alebo podozrivých;

r)

zvláštne veterinárne vyšetrenie zveri, zveriny a rýb;

s)

zákaz, obmedzenie alebo úpravu prevádzky závodu;

t)

zákaz, obmedzenie alebo úpravu cestnej dopravy, zhromažďovanie ľudí, osobného styku

ľudí a hromadných návštev;

u)

izoláciu a dezinfekciu osôb;

v)

stráženie objektov, obcí alebo ich častí, hraníc ohniska nákazy (ochranné pásma);

z)

zákaz alebo obmedzenie distribúcie a použitia krmív a steliva ohrozujúcich zdravie

zvierat.

(2)

Na sústavné vykonávanie ochranných a zdolávacích opatrení proti nebezpečným alebo

veľmi nebezpečným nákazám, prípadne iným hromadným ochoreniam zvierat, vypracúvajú

chovatelia ozdravovací plán, a to v súčinnosti s veterinárnymi pracovníkmi. Tieto

plány schvaľuje okresný národný výbor. Chovatelia sú povinní zabezpečiť riadne plnenie

schválených ozdravovacích plánov.

§ 19

Zdolanie nákazy

(1)

Nákazu vyhlási okresný národný výbor za zdolanú, ak

a)

v ohnisku nákazy sa posledné choré zviera uzdravilo alebo bolo odstránené a v určenej

pozorovacej dobe nevyskytol sa ďalší prípad ochorenia nákazou alebo nevzniklo podozrenie

z nej, prípadne v ohnisku nákazy niet už žiadneho zvieraťa vnímavého pre nákazu,

b)

bola vykonaná záverečná dezinfekcia.

(2)

Zdolanie nákazy vyhlási miestny národný výbor v mieste obvyklým spôsobom.

§ 20

(1)

Prehliadku jatočných zvierat (hovädzí dobytok, ošípané, ovce, kozy, kone a ostatné

jednokopytníky, hydina a zajace) a mäsa týchto zvierat, ktoré je určené pre verejné

zásobovanie, vykonávajú veterinárni pracovníci pred zabitím, pri zabití a po zabití.

(2)

Jatočné zvieratá, ktorých mäso je určené pre verejné zásobovanie, možno zabíjať len

na bitúnkoch.

(3)

Mäso jatočných zvierat, ktoré nebolo vyšetrené, nesmie sa uvádzať do obehu.

(4)

Prevádzateľ bitúnku je povinný okresnému veterinárnemu zariadeniu aspoň týždeň predom

oznamovať predpokladaný prísun jatočných zvierat a počet zabití a okamžité hlásiť

dodanie zvierat chorých, zvierat určených na nutné zabitie a každé dovezené mäso.

§ 21

(1)

Poľnohospodársky nákupný a zásobovací podnik musí zviera určené na zabitie pred jeho

dopravením na bitúnok označiť tak, aby bolo jasné, z ktorej obce a z ktorého poľnohospodárskeho

závodu zviera pochádza; označenie musí súhlasiť sa sprievodnými dokladmi.

(2)

Prevádzateľ bitúnku je povinný postarať sa o to, aby až do ukončenia prehliadky mäsa

bolo možné zistiť, z ktorého zvieraťa jednotlivé časti sú.

(3)

Pred ukončením prehliadky mäsa nesmú sa časti zabitého zvieraťa bez súhlasu veterinára

vykonávajúceho prehliadku mäsa použiť na žiadne účely a ani odstrániť.

§ 22

(1)

Podľa výsledku prehliadky mäsa rozhodne veterinár vykonávajúci prehliadku mäsa o

požívateľnosti mäsa a zabezpečí jeho označenie ako požívateľné, podmienečne požívateľné

alebo nepožívateľné.

(2)

Mäso požívateľné môže sa uviesť do obehu bez obmedzenia.

(3)

Mäso podmienečne požívateľné môže sa uviesť do obehu len za podmienok určených veterinárom

podľa smerníc Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva.

(4)

S mäsom nepožívateľným sa nakladá ako s konfiškátom (

§ 32

). Na kŕmenie zvierat môže sa nepožívateľné mäso použiť iba so súhlasom veterinára.

§ 25

Veterinárne vyšetrenia mäsa niektorých zvierat

Podniky, ktoré spracúvajú, skladujú alebo uvádzajú do obehu zver, zverinu, ryby, kôrovce

a mäkkýše, ako aj ich časti určené pre verejné zásobovanie (na výživu ľudí a na kŕmenie

zvierat), sú povinné vyžiadať si ich veterinárne vyšetrenie pred uvedením do obehu.

Veterinárne vyšetrenie vykonáva veterinár.

§ 26

(1)

Pri ošetrení, spracovaní alebo úprave potravín živočíšneho pôvodu nesmú sa použiť

látky alebo spôsob spracovania, ktoré môžu dať týmto potravinám vlastnosti zdraviu

škodlivé alebo zakrývať ich iné neprirodzené vlastnosti alebo ich odstraňovať (pach,

chuť, farba, kyslosť, voľné mastné kyseliny a pod.).

(2)

Dopravu potravín a surovín živočíšneho pôvodu je možné vykonávať len dopravnými prostriedkami,

ktoré podľa povahy dopravovaného tovaru vyhovujú hygienickým a protiepidemickým požiadavkám.

(3)

Potraviny a suroviny živočíšneho pôvodu vyžadujúce osobitnú starostlivosť pri ich

doprave musia byť veterinárom vyšetrené v mieste odoslania i v mieste určenia a doložené

veterinárnym osvedčením o zdravotnej nezávadnosti. V osvedčení musia byť uvedené výsledky

vyšetrenia, ďalej meno a miesto odosielateľa a príjemcu, druh a množstvo dopravovaných

potravín a surovín, deň ich výroby, vyskladnenia, prípadne pokyny pre dopravcu a príjemcu.

§ 27

(1)

Okresný národný výbor ukladá podľa zásad určených Ministerstvom poľnohospodárstva

lesného a vodného hospodárstva spoločne s Ministerstvom zdravotníctva a v dohode s

ostatnými zúčastnenými ústrednými úradmi spracovateľským podnikom, aby robili opatrenia

na zabezpečenie zdravotnej nezávadnosti potravín a surovín živočíšneho pôvodu pri

ich spracovaní, ošetrovaní, uchovávaní, preprave a skladovaní, a to až do ich uvoľnenia

do obehu. Pritom okresný národný výbor vykonáva odbornú činnosť prostredníctvom veterinárnych

pracovníkov, ktorí súčasne dozerajú na plnenie uložených opatrení.

(2)

Spracovateľské podniky sú povinné umožniť veterinárnym pracovníkom vykonávať dozor

a poskytnúť im pomoc pri jeho vykonávaní.

(3)

Okresný národný výbor môže poveriť veterinárov, aby robili opatrenia podľa odseku

1 vety prvej.

(4)

Odbornú činnosť smerujúcu k plneniu úloh podľa odseku 1 a 2 vykonávajú veterinárni

pracovníci v úzkej spolupráci s orgánmi hygienickej a protiepidemickej služby.

§ 28

Okresné národné výbory, prípadne miestne národné výbory zabezpečujú, aby pri konaní

o prípustnosti stavby spracovateľských podnikov dbalo sa na požiadavky veterinárnej

starostlivosti a starostlivosti o hygienu potravín a surovín živočíšneho pôvodu a

ochrany proti chorobám prenosným zo zvierat na ľudí. Na ten účel investorské organizácie

vyžadujú posudky veterinárnych zariadení.

§ 29

(1)

Prototypy strojov a zariadení pre ošetrovanie a spracovanie potravín a surovín živočíšneho

pôvodu a krmív, ako aj ich výrobu schvaľuje z hľadiska zdravotnej nezávadnosti potravín

a surovín Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva v spolupráci

s Ministerstvom zdravotníctva z hľadiska zdravotnej nezávadnosti krmív Ministerstvo

poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva.

(2)

Okresné národné výbory prostredníctvom svojich veterinárnych zariadení dozerajú,

či stroje a zariadenia pre ošetrovanie a spracovanie potravín a surovín živočíšneho

pôvodu a krmív pri ich uvedení do prevádzky, ako aj počas nej zodpovedajú požiadavkám

uvedeným v odseku 1.

§ 30

Ošetrenie mlieka

(1)

Chovatelia sú povinní pri výrobe a ošetrení mlieka zachovávať príslušné predpisy.

(2)

Na verejné zásobovanie a na výrobu mliekárenských výrobkov môže sa používať len mlieko

mliekárenský ošetrené alebo surové zaručene zdravotne nezávadné.

*)

(3)

Za mlieko mliekárensky ošetrené sa považuje mlieko, ktoré bolo mliekárňou vytriedené,

vyčistené, pasterizované a pokiaľ sa ďalej nespracúva, schladené.

**)

(4)

Všetko mlieko prevzaté mliekárňou musí byť pasterizované. Pasterizácia sa robí zahriatím

1.

mlieka na teplotu najmenej 85

o

C;

2.

mlieka na teplotu 71

o

C až 74

o

C počas 20 až 30 sekúnd, ak tak rozhodne okresný národný výbor na návrh okresného

veterinárneho zariadenia, podaný po dohode s orgánmi hygienickej služby;

3.

smotany na teplotu najmenej 90

o

C.

O prípadnom zvýšení pasterizačnej teploty alebo úprave pasterizačného režimu z dôvodov

protiepidemických alebo protiepizootických rozhoduje okresný národný výbor na návrh

okresného veterinárneho zariadenia alebo orgánu hygienickej služby, podaný po vzájomnej

dohode.

(5)

Kotúč alebo pás registračných zariadení pastérov musí byť vopred okresným národným

výborom overený a označený dátumom overenia. Zodpovedný pracovník mliekárne ihneď

po vykonaní pasterizácie vyznačí na kotúči alebo páse množstvo pasterizovaného mlieka;

zdôvodní výkyvy predpísaných ukazovateľov činnosti pastérov a záznam potvrdí. Záznam

musí byť uschovaný najmenej po dobu 1 roku v prevádzkárni.

(6)

Iný spôsob ošetrenia mlieka alebo smotany nahrádzajúci pasterizáciu povoľuje ministerstvo

poľnohospodárstva a výživy republiky po dohode s ministerstvom zdravotníctva republiky.

(7)

Do obehu môže sa uvádzať bez označenia iba mlieko kravské; mlieko iných druhov zvierat

a výrobky z neho musia byť pri uvádzaní do obehu označené podľa druhov zvierat.

§ 31

Je zakázané zabíjať zvieratá choré sneťou slezinnou, sneťou šelestivou, sopľavkou,

morom hovädzieho dobytka, besnotou, maligným edémom, brucelózou oviec a kôz, nákazlivou

chudokrvnosťou jednokopytníkov, tularémiou a myxomatózou. Rovnako sa zakazuje zabíjať

zdravé brezivé plemennice (ak neustanoví inak ministerstvo poľnohospodárstva a výživy

republiky v súvislosti s opatreniami na ďalší rozvoj a skvalitnenie chovov) a zabíjať

choré zvieratá v agónii.

§ 32

Zber a zneškodnenie konfiškátov

(1)

Za konfiškát sa považujú

a)

celé telá zvierat uhynutých, nedonosených, mŕtvonarodených alebo zmárnených;

b)

nepožívateľné mäso (

§ 22 odst. 4

), potraviny a suroviny živočíšneho pôvodu, ako aj výrobky z nich, pokiaľ boli podľa

príslušných predpisov vyhlásené za nepožívateľné;

c)

odpadky zvieracích tiel pri zabití a ďalšom spracovaní a odpadky pri výrobe potravín

a surovín živočíšneho pôvodu včítane odstredivkových kalov z mliekární, pokiaľ sú

nespôsobilé na ľudské požívanie a nemôžu sa použiť ani na iné účely určené Ministerstvom

poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva;

d)

vzorky odoberané na laboratórne vyšetrenie.

(2)

Konfiškát musí byť nezávadne odstránený; jeho zber a nezávadné odstránenie vykonávajú

kafilérie, prípadne asanačný technik veterinárneho zariadenia.

(3)

Odstránenie konfiškátu sa robí bezplatne a za konfiškát sa náhrada neposkytuje.

§ 36

Výnimky z ustanovení tejto vyhlášky môže povoliť v jednotlivých odôvodnených prípadoch

Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva v dohode so zúčastnenými

ústrednými úradmi.

§ 37

Zrušujú sa všetky predpisy, ktoré odporujú ustanoveniam tejto vyhlášky; hlavne sa

zrušujú

§ 52 až 94 vyhlášky č. 141/1951 Ú. l. I (168/1951 Ú. v.), ktorou sa vykonávajú ustanovenia

zákona o zdokonalení živočíšnej výroby, v znení vyhlášok č. 79/1952 Ú. l. (106/1952

Ú. v.), č. 226/1954 Ú. l. (250/1954 Ú. v.), č. 238/1955 Ú. l. (Ú. v.) a č. 243/1959

Ú. l. (Ú. v.).

vyhláška č. 167/1951 Ú. v. o zákaze premiestňovania včelstiev, rojov, včelích matiek,

upotrebených úľov a včelárskeho náradia z niektorých okresov na ostatné územia Slovenska;

vyhláška č. 73/1952 Ú. l. (102/1952 Ú. v.) o cenách vakcíny proti slintačke a rekonvalescentného

séra;

vyhláška č. 81/1952 Ú. l. (110/1952 Ú. v.) o ochranných opatreniach proti nákazám

zvierat pri prehliadke mäsa;

vyhláška č. 108/1953 Ú. l. (142/1953 Ú. v.) o ochrane stád oviec pred niektorými chorobami;

vyhláška č. 374/1953 Ú. l. (421/1953 Ú. v.) o veterinárnej činnosti na štátnych majetkoch,

národných podnikoch;

vyhláška č. 59/1954 Ú. l. (76/1954 Ú. v.) o ochrane králikov a zajacov pred myxomatózou

a jej zdolávaní;

vyhláška č. 226/1954 Ú. l. (250/1954 Ú. v.) o povinnom vyšetrovaní jednokopytníkov

na sopľavku a o zmenách a doplnkoch niektorých ustanovení o zdravotných listoch jednokopytníkov;

vyhláška č. 109/1958 Ú. l. (Ú. v.) o špecializácii veterinárnych lekárov;

vyhláška č. 187/1958 Ú. l. (Ú. v.) o opatreniach proti tuberkulóze hovädzieho dobytka.

§ 38

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1962.