NARIADENIE VLÁDY 153/1971 Z. z. o informačnej sústave organizácií

§ 1

(1)

Týmto nariadením sa ustanovujú zásady pre vytváranie a využívanie informačnej sústavy

organizácií

*)

(ďalej len „informačná sústava“).

(2)

Každá socialistická a iná organizácia (ďalej len „organizácia“) je povinná vytvárať

vlastnú informačnú sústavu v rozsahu ustanovenom týmto nariadením ako súčasť jednotnej

sústavy sociálno ekonomických informácií.

§ 2

(1)

Účtovníctvo, štatistiku a operatívnu evidenciu je povinná viesť každá organizácia.

(2)

Rozpočtovníctvo sú povinné viesť štátne hospodárske organizácie (s výnimkou organizácií

peňažníctva a poisťovníctva), organizácie zahraničného obchodu, výrobné a spotrebné

družstvá, družstevné podniky a podniky i hospodárske zariadenia spoločenských organizácií.

(3)

Povinnosť kalkulovať platí pre organizácie uvedené v odseku 2, a to len, ak je predmetom

ich hlavnej činnosti priemyselná a stavebná výroba, projektové, geologické, geodetické

a kartografické práce, poľnohospodárska a lesná výroba, osobná a nákladná doprava,

zahraničný obchod, verejné a závodné stravovanie, nákup poľnohospodárskych výrobkov,

komunálne služby a ubytovacie služby.

(4)

Povinnosť organizovať osobitné evidencie, pasporty alebo registre a povinnosť vytvárať

iné informácie sociálno-ekonomického charakteru

**)

sa riadi predpismi vydávanými Federálnym štatistickým úradom.

§ 3

Triedenie a zoskupovanie informácií je organizácia povinná uskutočňovať v súlade s

jednotnou sústavou sociálno-ekonomických klasifikácií a číselníkov a s rozpočtovou

klasifikáciou.

§ 4

Z prvotných záznamov a z bežných zápisov v účtovníctve, v operatívnej evidencii, prípadne

v iných odboroch informačnej sústavy sa v organizácii zostavujú účtovné a štatistické

výkazy, ktoré tvoria výkazníctvo organizácie.

§ 5

(1)

Na podklade údajov získavaných v odboroch a okruhoch informačnej sústavy je organizácia

povinná uskutočňovať rozbory svojej činnosti. Rozbory sú jednak čiastkové, zamerané

na určitý úsek činnosti organizácie, jednak súhrnné vzťahujúce sa na činnosť organizácie

ako celku.

(2)

Výsledky rozborov sa zhŕňajú do záverov, v ktorých sa navrhujú opatrenia na zlepšenie

činnosti organizácie.

§ 6

Organizácia je povinná utvárať svoju informačnú sústavu tak, aby zabezpečila tak informácie

pre vlastnú potrebu a potrebu nadriadených orgánov, ako informácie pre orgány štátnej

štatistiky alebo pre Federálne ministerstvo financií a finančné orgány republík, ako

aj pre iné oprávnené orgány.

§ 7

(1)

Informačná sústava sa musí v organizácii jednotne metodicky riadiť, aby jej jednotlivé

odbory a okruhy boli navzájom späté a mali súvis.

(2)

Organizácia je povinná utvárať predpoklady pre to, aby sa informácie v informačnej

sústave získavali včas, úplne, pravdivo a racionálne; pritom treba

a)

zabezpečovať nadväznosť a porovnateľnosť súvisiacich údajov získavaných z rôznych

podkladov,

b)

zabezpečovať dodržiavanie zásady jedného čísla o tých istých skutočnostiach sledovaných

vo viacerých odboroch informačnej sústavy,

c)

kombinovať spracovanie údajov uskutočňované rôznymi metódami a pritom účelne využívať

výpočtovú techniku,

d)

zabezpečovať pri sledovaní a spracúvaní informácií v najvyššej možnej miere súlad

medzi hľadiskami organizačnými, ekonomickými, územnými, prípadne medzi ďalšími hľadiskami

dôležitými pre riadenie a plánovanie,

e)

organizovať podľa možnosti viacúčelové využívanie informácií.

(3)

Organizácia je povinná zabezpečovať správnosť informácií vnútorným kontrolným systémom.

§ 8

Vedúci organizácie zodpovedá

a)

za vytváranie podmienok pre hospodárny a racionálny chod informačnej sústavy v organizácii,

b)

za všestranné využívanie informačnej sústavy na riadenie a rozhodovanie,

c)

za správne a včasné poskytovanie sociálno-ekonomických informácií príslušným orgánom.

§ 9

Informačná sústava sa využíva predovšetkým

a)

na objektívne poznávanie a hodnotenie stavu a činnosti organizácie a národného hospodárstva

a tendencií ich vývoja,

b)

na hodnotenie účinnosti sústavy riadenia národného hospodárstva,

c)

na vypracúvanie koncepcií rozvoja organizácie, podkladov pre zostavovanie štátnych

plánov rozvoja národného hospodárstva, štátnych rozpočtov, hospodárskych plánov, prípadne

iných národohospodárskych plánov a na kontrolu ich plnenia,

d)

na bežné riadenie a na rozhodovanie na všetkých organizačných stupňoch,

e)

na ochranu socialistického vlastníctva, na presadzovanie hospodárnosti a efektívnosti,

na uplatňovanie hmotnej zainteresovanosti, na rozvíjanie iniciatívy pracujúcich, ich

účasti na riadení, ako aj na vymedzenie a kontrolu ich hmotnej zodpovednosti,

f)

na kontrolu a revíziu hospodárskej činnosti organizácie, najmä jej vzťahov k štátnym

rozpočtom a k rozpočtom národných výborov,

g)

na zisťovania uskutočňované orgánmi štátnej štatistiky alebo inými na to oprávnenými

orgánmi a na obstarávanie podkladov pre pasporty, registre a evidencie jednotne organizované

týmito orgánmi.

§ 10

(1)

V účtovníctve sa sleduje stav a pohyb hospodárskych prostriedkov, zisťuje sa výsledok

hospodárenia za organizáciu ako celok a v určených prípadoch aj v podrobnejšom členení

a hodnotí sa jej hospodárenie v rozboroch, v ktorých sa z hodnotovej stránky skúma

hlavne činnosť organizácie, ňou dosiahnuté výsledky a ich príčiny.

(2)

Účtovníctvo sa musí viesť tak, aby poskytovalo informácie predovšetkým pre vypracúvanie

a kontrolu plnenia národohospodárskych plánov, najmä štátnych rozpočtov, finančných

plánov a plánov vývoja cien, pre zostavovanie národohospodárskych bilancií, na ochranu

socialistického vlastníctva, pre kalkuláciu a rozpočtovníctvo, na uplatňovanie hmotnej

zainteresovanosti, na zabezpečovanie a revíziu vzťahov organizácie k štátnym rozpočtom

a rozpočtom národných výborov, na bežné riadenie a na kontrolu a revíziu hospodárenia

organizácie.

(3)

Hospodárske prostriedky sa v účtovníctve rozlišujú so zreteľom na ich zloženie (aktíva)

a zdroje (pasíva).

§ 11

(1)

Účtovníctvo zahŕňa účtovné doklady, účtovné knihy, účtovné výkazy a iné účtovné písomnosti.

(2)

Účtovníctvo sa musí viesť podľa účtovej osnovy a podľa smerníc pre ňu, ktoré ustanovuje

podľa

§ 14 ods. 1 zákona

Federálne ministerstvo financií po dohode s Federálnym štatistickým úradom.

(3)

Účtovníctvo sa vedie zásadne v peňažných jednotkách.

(4)

Účtovníctvo sa musí viesť načas, preukázateľne a podľa podvojnej sústavy; musí byť

úplné a pravdivé.

§ 12

(1)

Zápisy v účtovných knihách (účtovné zápisy) sa musia doložiť dokladmi, ktorými sa

overujú uskutočnené hospodárske alebo účtovné operácie (účtovné doklady).

(2)

Účtovné doklady sa účtujú zásadne do obdobia, s ktorým overované operácie hospodársky

súvisia (účtovné obdobie); základným účtovným obdobím je kalendárny mesiac.

§ 13

Organizácie sú povinné preskúmavať správnosť účtovníctva. Účtovné doklady a účtovné

zápisy sa preskúmavajú sústavne tak po vecnej, ako aj po formálnej stránke.

§ 14

(1)

Na podklade preskúmaných účtovných zápisov sa zostavujú účtovné výkazy.

(2)

Základnými účtovnými výkazmi, ktoré tvoria účtovnú závierku organizácie, sú vo všetkých

organizáciách s výnimkou rozpočtových súvaha a výsledovka a v rozpočtových organizáciách

súvaha a výkazy o plnení rozpočtu.

(3)

Ročná účtovná závierka a účtovná závierka zostavená ku dňu zrušenia organizácie sa

musia preveriť a schváliť spôsobom ustanoveným Federálnym ministerstvom financií po

dohode s Federálnym štatistickým úradom.

§ 15

(1)

V rozpočtovníctve sa na podklade plánu a hodnotenia skutočnosti vytvárajú pri využívaní

hodnotových vzťahov predpoklady pre meranie, kontrolu a hodnotenie hospodárenia organizácie

podľa vnútropodnikových hľadísk.

(2)

Rozpočtovníctvo sa musí usporiadať tak, aby predovšetkým zabezpečovalo plnenie úloh

finančného plánu, poskytovalo informácie pre kalkulácie a určenie cien a zúčtovacích

sadzieb, pre operatívnu kontrolu hospodárenia a pre uplatňovanie vnútropodnikovej

hmotnej zainteresovanosti a aby podporovalo rozvíjanie iniciatívy pracujúcich a ich

účasť na riadení.

§ 16

V rozpočtovníctve sa vychádza

a)

z ukazovateľov hospodárskeho plánu organizácie (najmä z úloh ustanovených finančným

plánom) a z jeho rozpracovania na vnútropodnikové útvary,

b)

z technicko-hospodárskych noriem,

c)

z hodnotenia dosiahnutých výsledkov činnosti organizácie.

§ 17

(1)

Rozpočtovníctvo sa organizuje v súlade s potrebami vnútropodnikového riadenia a v

nadväznosti na účtovníctvo a kalkuláciu.

(2)

Údaje v rozpočtovných písomnostiach sa vyjadrujú v peňažných jednotkách a podľa potreby

aj v jednotkách množstva.

§ 18

Na účely hodnotenia výsledkov činnosti jednotlivých útvarov organizácie sa porovnávajú

rozpočtovné údaje s výsledkami zistenými v účtovníctve.

§ 19

(1)

V kalkulácii sa vyčísľujú jednotlivé zložky ceny výkonov (výrobkov, prác a služieb)

a ich úhrn na kalkulačnú jednicu a hodnotí sa hospodárnosť a efektívnosť výkonov;

kalkulačnou jednicou sú odbytové a vnútropodnikové výkony vymedzené množstvom, časom

alebo iným spôsobom.

(2)

Kalkulácia ceny výkonov sa musí usporiadať tak, aby poskytovala včasné informácie

predovšetkým pre plánovanie, tvorbu a kontrolu cien výkonov, pre oceňovanie nedokončenej

výroby a výrobkov, pre sledovanie rentability výkonov a pre bežné rozhodovanie.

§ 20

(1)

Kalkulácia ceny výkonov sa člení na položky

a)

typových kalkulačných vzorcov pre jednotlivé odvetvia národného hospodárstva, príp.

pre skupiny týchto odvetví a

b)

odborných kalkulačných vzorcov, ktoré sa odvodzujú z typových kalkulačných vzorcov

pre potrebu jednotlivých odborov národného hospodárstva, príp. skupín odborov.

(2)

Federálne ministerstvo financií po dohode s Federálnym štatistickým úradom a s Federálnym

cenovým úradom ustanovuje podľa

§ 35 ods. 3 zákona

typové kalkulačné vzorce a smernice k nim a na návrh ústredných orgánov, príp. orgánov

stredného článku riadenia schvaľuje odborové kalkulačné vzorce a pokyny k nim. V smerniciach

k typovým kalkulačným vzorcom a v pokynoch k odborovým kalkulačným vzorcom sa tiež

určuje rozsah kalkulačnej povinnosti, pokiaľ ho neurčia osobitné predpisy.

§ 21

(1)

Kalkulácia ceny výkonov sa zostavuje

a)

pred uskutočnením výkonov ako predbežná kalkulácia,

b)

po uskutočnení výkonov ako výsledná kalkulácia.

(2)

Predbežná kalkulácia vychádza z technicko-hospodárskych noriem, normatívov, zúčtovacích

sadzieb použitých v rozpočtovníctve, príp. z technicko-hospodárskych prepočtov a z

výsledných kalkulácií. Výsledná kalkulácia vychádza z údajov účtovníctva, príp. z

operatívnej evidencie.

(3)

Predbežná a výsledná kalkulácia tej istej kalkulačnej jednice musia byť vecne a formálne

porovnateľné.

§ 22

Údaje jednotlivých položiek kalkulačného vzorca sa určujú v predbežnej kalkulácii

alebo sa zisťujú vo výslednej kalkulácii na kalkulačnú jednicu vo výške, v akej s

ňou vecne a časove súvisia.

§ 23

(1)

Kalkulácia sa zostavuje na kalkulačných listoch, pokiaľ ich nenahrádzajú rozpočtovné

alebo účtovné písomnosti, príp. výnimočne aj písomnosti operatívnej evidencie. Zápisy

v kalkulačných listoch musia byť doložené dokladmi (kalkulačné doklady).

(2)

Kalkulácia sa zostavuje v peňažných jednotkách a podľa potreby sa v nej uvádzajú

aj jednotky množstva.

§ 24

(1)

V štatistike sa s použitím štatistických, príp. matematicko-štatistických metód zhromažďujú

a spracúvajú údaje o hromadných sociálno-ekonomických javoch každého druhu, vyhotovujú

sa štatistické zostavy, príp. bilancie, a výsledky sa hodnotia v rozboroch, v ktorých

sa skúma najmä minulý a očakávaný vývoj sledovaných javov, jeho príčiny a dôsledky,

vzájomné vzťahy a závislosti medzi javmi a ich štruktúra.

(2)

Štatistika sa musí v organizácii usporiadať tak, aby poskytovala informácie predovšetkým

pre vypracovanie koncepcií rozvoja organizácie a jej činnosti, pre vypracovanie národohospodárskych

plánov a pre kontrolu ich plnenia, pre bežné riadenie a rozhodovanie, pre rozvíjanie

pracovnej iniciatívy a pre štatistické zisťovania uskutočňované orgánmi štátnej štatistiky,

príp. inými oprávnenými orgánmi.

§ 25

Pre svoju štatistickú činnosť čerpá organizácia údaje najmä

a)

z ostatných odborov a okruhov informačnej sústavy, predovšetkým z operatívnej evidencie

a z účtovníctva,

b)

z vlastných štatistických zisťovaní,

c)

z informácií od orgánov štátnej štatistiky alebo od iných orgánov o vonkajších podmienkach

dôležitých pre riadenie organizácie.

§ 26

Zo zápisov operatívnej evidencie, príp. iných odborov informačnej sústavy sa zostavujú

štatistické výkazy.

§ 27

Sociálno-ekonomické javy sa sledujú v štatistike z hľadiska množstva (rozsahu), z

hľadiska peňažného (hodnotového), z hľadiska časového, z hľadiska vynaloženej práce,

príp. z ďalších hľadísk a ich kombinácií.

§ 28

Ukazovatele dôležité pre sledovanie dlhodobého vývoja vedie organizácia v časových

(vývojových) radoch. Pritom je organizácia povinná viesť časové rady tých ukazovateľov,

ktoré určí Federálny štatistický úrad v súčinnosti s príslušnými ústrednými orgánmi,

a robiť spôsobom ustanoveným týmto úradom aj ich prepočty pri organizačných zmenách,

pri zmenách metodiky, cien, príp. iných podmienok majúcich vplyv na ich porovnateľnosť.

Vedenie časových radov niektorých ukazovateľov môže organizácii uložiť aj príslušný

ústredný orgán.

§ 29

(1)

V operatívnej evidencii sa plynule sledujú sociálno-ekonomické javy predovšetkým

na účely bežného riadenia a rozhodovania a na ochranu socialistického vlastníctva.

Popri tom slúži operatívna evidencia na sledovanie ukazovateľov potrebných pre výkazníctvo,

ak nie je ich sledovanie zabezpečené v iných odboroch informačnej sústavy.

(2)

Predmet operatívnej evidencie určuje podľa vlastných potrieb organizácia sama. Sledovanie

niektorých skutočností v tejto evidencii môžu však organizácii uložiť aj nadriadené

orgány alebo Federálny štatistický úrad.

§ 30

(1)

Zápisy v operatívnej evidencii sa opierajú o doklady alebo sa vykonávajú na základe

priameho pozorovania alebo zistenia.

(2)

Operatívna evidencia sa vedie v peňažných jednotkách alebo v jednotkách množstva,

príp. v obojich týchto jednotkách.

§ 31

(1)

Operatívnu evidenciu usmerňuje podľa potreby Federálny štatistický úrad.

(2)

Ktoré sociálno-ekonomické javy z odboru účtovníctva, príp. kalkulácie je racionálnejšie

sledovať v operatívnej evidencii, určí spoločne Federálny štatistický úrad a Federálne

ministerstvo financií.

§ 32

(1)

Organizácie vytvárajú podľa konkrétnych potrieb riadenia okruhy informácií vo forme

osobitne organizovaných evidencií, pasportov a registrov. Zoskupujú v nich účelove

niektoré údaje z odborov informačnej sústavy, prípadne ich vytvárajú úplne alebo čiastočne

z údajov o javoch v informačnej sústave ináč nesledovaných.

(2)

Informácie podľa odseku 1 slúžia predovšetkým na zisťovania uskutočňované orgánmi

štátnej štatistiky alebo inými na to oprávnenými orgánmi a na obstarávanie podkladov

pre evidenciu, pasporty alebo registre vedené za súbory organizácií.

(3)

Ustanovenie

§ 30 ods. 2

platí obdobne.

§ 33

(1)

Rozsah, spôsob a techniku vedenia osobitne organizovaných evidencií, pasportov a

registrov i spôsob, formu a lehoty na poskytovanie informácií z nich oprávneným orgánom

určuje pre konkrétne prípady Federálny štatistický úrad v súčinnosti s vecne príslušnými

ústrednými orgánmi.

(2)

Osobitne organizované evidencie, pasporty alebo registre môžu podľa svojich špecifických

potrieb zavádzať aj organizácie samy, sú však povinné dbať pritom na zásady uvedené

v

§ 7

.

§ 34

(1)

V účtovníctve sa hospodárske prostriedky oceňujú podľa týchto zásad

a)

základné prostriedky sa oceňujú obstarávacími cenami; opotrebenie základných prostriedkov

v organizáciách, v ktorých sa tieto prostriedky odpisujú, sa vyjadruje oprávkami;

b)

investície sa oceňujú nákladmi vynaloženými na ich obstaranie;

c)

predmety postupnej spotreby, materiál, zvieratá a tovar sa oceňujú cenami, za ktoré

boli obstarané, príp. priemernými cenami určenými na základe týchto cien; opotrebenie

predmetov postupnej spotreby v používaní sa vyjadruje oprávkami;

d)

nedokončená výroba, polotovary vlastnej výroby a výrobky sa oceňujú cenami určenými

podľa predbežnej kalkulácie v určených položkách, výnimočne skutočnými vlastnými nákladmi

alebo veľkoobchodnými cenami;

e)

valuty, devízy, zahraničné cenné papiere, ceniny, pohľadávky a záväzky, majetkové

účasti a nehnuteľnosti v zahraničí a iné hodnoty, ktorých ocenenie je vyjadrené v

cudzej mene, sa prepočítavajú na československú menu podľa osobitných predpisov;

f)

peňažné prostriedky, tuzemské cenné papiere, ceniny, pohľadávky a záväzky a ostatné

aktíva a pasíva, ktoré znejú na československú menu, sa uvádzajú menovitými sumami.

(2)

Podrobnejšie ustanovenia na oceňovanie hospodárskych prostriedkov uvedených v odseku

1 obsahujú smernice k účtovej osnove.

§ 35

(1)

Zmeny v ocenení hospodárskych prostriedkov možno robiť len v odôvodnených prípadoch

(napr. pri všeobecnej zmene cien); odôvodnenosť zmien sa musí vždy riadne dokázať.

Nie je dovolené robiť v účtovníctve zmeny v ocenení hospodárskych prostriedkov, ktoré

by viedli k zámernému skresľovaniu výsledkov hospodárenia medzi jednotlivými účtovnými

obdobiami.

(2)

Spôsob ocenenia hospodárskych prostriedkov v účtovníctve je dovolené meniť len k

1. januáru.

(3)

Rozdiely zo zmien cien, ktorými sa v účtovníctve oceňujú hospodárske prostriedky,

ako aj rozdiely zo zmien spôsobu ich ocenenia sa zúčtujú, pokiaľ nie je osobitnými

predpismi ustanovené ináč, do hospodárskeho výsledku organizácie.

§ 36

(1)

V rozpočtovníctve a kalkulácii sa na oceňovanie používajú primerane zásady ustanovené

v

§ 34 a 35

; pritom sa musí zabezpečovať nadväznosť na spôsoby oceňovania použité v účtovníctve.

(2)

Zásady ustanovené v

§ 34 ods. 1

a v

§ 35

sa použijú primerane aj na oceňovanie v štatistike a v operatívnej evidencii, pokiaľ

Federálny štatistický úrad neustanoví ináč.

§ 37

Vecná správnosť zápisov o stavoch hospodárskych prostriedkov v účtovníctve a v operatívnej

evidencii sa overuje inventarizáciami hospodárskych prostriedkov.

§ 38

(1)

Hospodárske prostriedky sa musia zo zásady inventarizovať aspoň raz za kalendárny

rok; pokladničné hotovosti a ceniny sa však musia inventarizovať aspoň raz za štvrťrok.

Lehoty na inventarizáciu peňazí, valút, devíz a ostatných hodnôt v pokladniciach a

trezoroch peňažných ústavov upravujú osobitné predpisy.

(2)

Odchylne od zásady uvedenej v odseku 1 môžu nadriadené orgány priamo riadeným organizáciám

a)

jednoročnú (štvrťročnú) lehotu skrátiť a určiť im, aby sa inventarizácie konali viac

ráz za rok (štvrťrok),

b)

jednoročnú lehotu predĺžiť pri základných prostriedkoch, pri predmetoch postupnej

spotreby v používaní a pri tovare v predajniach, ktorého inventarizácia je časove

obzvlášť náročná, až na dva roky za predpokladu, že tým nedôjde k narušeniu ochrany

národného majetku,

c)

určiť lehotu na vykonanie inventarizácií podľa vlastného uváženia pri hospodárskych

prostriedkoch vedených v operatívnej evidencii.

(3)

Oprávnenie skrátiť alebo predĺžiť jednoročnú (štvrťročnú) lehotu alebo určiť lehotu

v prípadoch uvedených v odseku 2 si môže vyhradiť pre odbor svojej pôsobnosti príslušný

ústredný orgán.

(4)

Postup pri inventarizáciách hospodárskych prostriedkov upraví osobitný vykonávací

predpis k zákonu; týmto predpisom sa tiež určia prípady, v ktorých sa musí inventarizácia

vykonávať mimoriadne.

§ 39

Písomnosti informačnej sústavy uvedené v

§ 40 až 42

, ktoré už nie sú potrebné na bežné práce, sa ukladajú a uschovávajú v účtovných archívoch

a zapisujú sa do archívnych kníh.

§ 40

Z účtovných písomností, s výnimkou písomností uvedených v

§ 41

, sa uschovávajú v účtovných archívoch

a)

mzdové listy aspoň dvadsať rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú,

b)

ročné štátne účtovné výkazy (spolu so správami o výsledkoch rozboru) v organizácii,

ktorá ich zostavila, aspoň desať rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú,

c)

mesačné, štvrťročné a polročné štátne účtovné výkazy (spolu so správami o výsledkoch

rozboru) v organizácii, ktorá ich zostavila, ďalej účtovné doklady, účtové rozvrhy,

účtovné knihy (s výnimkou mzdových listov), predvahy, inventúrne súpisy, inventarizačné

zápisy, dohody o odovzdávaní účtovných písomností uložených v účtovných archívoch

a výkazy o hospodárení vnútropodnikových útvarov aspoň päť rokov nasledujúcich po

roku, ktorého sa týkajú,

d)

technicko-organizačná dokumentácia súvisiaca s vedením účtovníctva formou zostáv

(so všetkými zmenami) aspoň tri roky nasledujúce po roku, v ktorom sa účtovníctvo

viedlo naposledy podľa tejto dokumentácie,

e)

zoznamy účtov na voľných listoch, zoznamy zostáv, zoznamy účtovných kníh a archívne

knihy aspoň po čas, po ktorý sa uschovávajú písomnosti v nich zapísané, zoznamy číselných

znakov alebo iných symbolov a skratiek používaných v účtovníctve aspoň po čas, po

ktorý sa uschovávajú písomnosti, v ktorých sú tieto znaky, symboly, príp. skratky

použité,

f)

pokladničné bloky na tržby v hotovosti za tovar (výrobky) v maloobchodných predajniach

a obdobných prevádzkárňach, pokiaľ sú organizácie povinné ich vyhotovovať, aspoň po

čas do skončenia druhej budúcej inventarizácie tovaru v týchto predajniach a prevádzkárňach

a do odstránenia inventarizačných rozdielov,

g)

pokladničné bloky (doklady) za poskytnuté služby alebo opravy aspoň po čas do vykonania

vonkajšej, príp. vnútornej revízie, pri ktorej sa nenašli závady, príp. do odstránenia

zistených závad, najmenej však jeden rok nasledujúci po roku, ktorého sa týkajú,

h)

ostatné účtovné písomnosti (napr. kontrolné súpisky) aspoň dva roky nasledujúce po

roku, ktorého sa týkajú.

§ 41

(1)

Účtovné doklady a iné účtovné písomnosti, ktoré sa týkajú technickej alebo právnej

dokumentácie stavieb, príp. aj pozemkov, s výnimkou dočasných stavieb, a inventárne

karty základných prostriedkov sa uschovávajú v účtovných archívoch až do vyradenia

príslušných inventárnych predmetov zo základných prostriedkov.

(2)

Účtovné doklady a iné účtovné písomnosti, ktoré sa týkajú pohľadávok a záväzkov,

sa uschovávajú v účtovných archívoch aj dlhšie ako päť rokov, ak trvá záruka alebo

záručná lehota, autorské právo, alebo ak nie je skončené reklamačné, arbitrážne, súdne

alebo iné konanie alebo ak nie je zaplatená pohľadávka alebo splnený záväzok, a to

do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom tieto okolnosti pominuli.

(3)

Knihy analytickej evidencie pohľadávok a záväzkov, účtovné doklady a iné účtovné

písomnosti, ktoré vyplývajú z priameho styku s cudzinou z čias pred 1. januárom 1949,

sa uschovávajú v účtovných archívoch, dokiaľ Federálne ministerstvo financií nedá

samo alebo na žiadosť organizácie súhlas na ich vyradenie.

§ 42

Kalkulačné listy a kalkulačné doklady, pokiaľ nie sú súčasne účtovnými dokladmi, sa

uschovávajú v účtovných archívoch aspoň tri roky nasledujúce po roku, ktorého sa týkajú;

rovnaký čas sa uschovávajú v účtovných archívoch aj rozpočtovné písomnosti v rozsahu

určenom Federálnym ministerstvom financií.

§ 43

Okrem písomností informačnej sústavy uschovávaných v účtovných archívoch ukladajú

a uschovávajú organizácie

a)

časové rady ukazovateľov (

§ 28

) aspoň dvadsať rokov od posledného zápisu na príslušnej písomnosti,

b)

ročné štátne štatistické výkazy a ostatné štátne štatistické výkazy s ročnou periodicitou

aspoň desať rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú,

c)

štátne štatistické výkazy s kratšou než ročnou periodicitou aspoň päť rokov nasledujúcich

po roku, ktorého sa týkajú.

§ 44

(1)

O ďalšej úschove písomností informačnej sústavy uvedených v

§ 40 až 42

, len čo skončila ich úschova v účtovných archívoch, ako aj o vyraďovaní a skartácii

všetkých písomností informačnej sústavy platia osobitné predpisy.

*)

(2)

Vyradenie účtovných písomností z účtovných archívov môžu v odôvodnených prípadoch

Federálne ministerstvo financií, príp. finančné orgány republík viazať na svoj predchádzajúci

súhlas.

§ 45

Účtovníctvo, rozpočtovníctvo a kalkulácia sa musia viesť v československej mene. Pri

styku organizácií so zahraničím možno používať v účtovníctve a v kalkulácii okrem

československej meny aj cudzie meny.

§ 46

Zápisy v odboroch a okruhoch informačnej sústavy musia byť zrozumiteľné a prehľadné;

musia sa robiť prostriedkami zaručujúcimi ich trvanlivosť.

§ 47

Prvotné záznamy a bežné zápisy v účtovníctve a operatívnej evidencii, spôsob kalkulácie,

príp. zápisy v osobitne organizovaných evidenciách, pasportoch a registroch upravujú

v odbore svojej pôsobnosti Federálny štatistický úrad alebo Federálne ministerstvo

financií v súčinnosti s príslušnými ústrednými orgánmi v miere nevyhnutnej na zabezpečenie

jednotného obsahu ukazovateľov a racionalizácie zberu a spracovania informácií tým,

že

a)

určia ich typové, smerné príp. aj záväzné náležitosti a vzory,

b)

majú vplyv na zjednocovanie foriem a techník zberu a spracúvanie údajov v prvotných

záznamoch a v bežných zápisoch.

§ 48

Ak dôjde k zlúčeniu, rozdeleniu alebo zrušeniu organizácie, príp. k prevedeniu organizácie

alebo jej časti do pôsobnosti iného orgánu, musí sa zápisnične zabezpečiť odovzdanie

všetkých písomností informačnej sústavy a zachovať vecná kontinuita časových radov.

§ 49

Výnimky a odchýlky z ustanovení tohto nariadenia môžu organizáciám - pokiaľ to vyžaduje

ich zvláštna povaha - ustanoviť alebo povoliť v odbore svojej pôsobnosti Federálny

štatistický úrad alebo Federálne ministerstvo financií.

§ 50

Zrušujú sa

1.

vládne nariadenie

č. 30/1958 Zb.

, ktorým sa ustanovujú zásady pre účtovnú evidenciu (účtovné zásady), v znení vládnych

nariadení č. 120/1961 Zb. a č. 81/1965 Zb.,

2.

vládne nariadenie

č. 81/1965 Zb.

o presune pôsobnosti v odbore účtovnej evidencie a o zmene účtovných zásad,

3.

vládne nariadenie

č. 96/1966 Zb.

o jednotných kalkulačných zásadách.

§ 51

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. januárom 1972.