VYHLÁŠKA 14/1977 Z. z. o ochrane zdravia pred nepriaznivými účinkami hluku a vibrácií

§ 1

Rozsah ochrany

Touto vyhláškou sa upravuje ochrana pred nepriaznivými účinkami hluku a mechanického

kmitania a chvenia (ďalej len „vibrácie“), ktoré ohrozujú zdravie ľudí a znižujú ich

telesné a duševné schopnosti.

§ 2

Všeobecné povinnosti organizácií, orgánov a občanov

(1)

Štátne, družstevné, spoločenské a iné organizácie (ďalej len „organizácie“) i občania

sú povinní vykonávať potrebné opatrenia na zníženie hluku a vibrácií a starať sa o

to, aby pracovníci a ostatní občania boli len v najmenšej možnej miere vystavení hluku

a vibráciám; musia najmä zabezpečovať, aby sa neprekračovali najvyššie prípustné hodnoty

hluku a vibrácií určené v tejto vyhláške a v prílohe,

1

)

ktorá tvorí jej nerozdielnu súčasť, ako aj v osobitných predpisoch.

2

)

(2)

Nadriadené orgány a organizácie sú povinné sústavne viesť podriadené organizácie

k vykonávaniu opatrení proti hluku a vibráciám, kontrolovať, ako dodržiavajú svoje

povinnosti na tomto úseku, a vyvodzovať dôsledky z neplnenia týchto povinností.

(3)

Ústredné orgány štátnej správy, vrcholné orgány družstiev a spoločenských organizácií,

národné výbory, odborové (generálne) riaditeľstvá a iné orgány stredného článku riadenia

vypracúvajú v spolupráci s organizáciami, ktoré riadia, harmonogramy na plánovité

znižovanie hluku a vibrácií a zabezpečujú ich plnenie. Pritom sa zameriavajú aj na

vedeckotechnický výskum znižovania hluku a vibrácií a na pohotové zavádzanie výsledkov

výskumu do výrobných a iných prevádzok.

§ 3

Povinnosti výrobných, dodávateľských a dovozných organizácií

(1)

Organizácie, ktoré projektujú, konštruujú a vyrábajú stroje, nástroje, dopravné prostriedky

a iné zariadenia, ktoré sú zdrojom hluku alebo vibrácií (ďalej len „zariadenia“),

sú povinné navrhovať a určovať konštrukčné podmienky, vrátane materiálu a technických

úprav zariadení, podľa súčasného stavu vedy a techniky tak, aby sa hluk a vibrácie

znížili v súlade s potrebami ochrany zdravia.

(2)

Ak je na splnenie podmienok určených touto vyhláškou potrebné doplnkové vybavenie

obmedzujúce hluk a vibrácie (napr. tlmiče hluku, zariadenie na pružné uloženie, kryty

zariadení a obsluhovacie kabíny), sú organizácie povinné dodávať ho alebo zabezpečovať

jeho dodávku so zariadením.

(3)

Ak nie je dočasne možné, aby zariadenie, prípadne aj s doplnkovým vybavením spĺňalo

podmienky určené touto vyhláškou, alebo ak je z celospoločenského hľadiska ekonomicky

podstatne výhodnejšie riešiť ochranu inými technickými prostriedkami, organizácie

musia dodávať aspoň také zariadenia, pri ktorých možno tieto podmienky dodržať, ak

sa vykonajú ďalšie nimi určené opatrenia. V týchto prípadoch sú organizácie povinné

takéto ďalšie opatrenia oznamovať odberateľom, najmä im dodávať návody na správnu

montáž, inštaláciu a na používanie, vrátane stavebných a priestorových požiadaviek,

spracované aj z hľadiska ochrany pred hlukom a vibráciami.

(4)

Technická dokumentácia zariadení, ktoré sú zdrojom hluku a vibrácií približujúcich

sa najvyšším prípustným hodnotám, musí obsahovať také údaje, podľa ktorých možno vykonať

v prípade potreby opatrenia na ochranu proti ich škodlivému pôsobeniu. To platí aj

na zariadenia používané v podmienkach, keď hluk alebo vibrácie týchto zariadení môžu

spôsobiť prekročenie najvyšších prípustných hodnôt hluku a vibrácií. Organizácie,

ktoré vyrábajú alebo dodávajú zariadenia, zodpovedajú za to, že hodnoty hluku a vibrácií

uvedené v technickej dokumentácii možno po vykonaní týchto opatrení dodržať.

(5)

Organizácia, ktorá požaduje dovoz zariadení, je povinná zahrnúť potrebné požiadavky

týkajúce sa dovozu do návrhu hospodárskej zmluvy, prípadne vykonať aj iné opatrenia

na splnenie podmienok určených v tejto vyhláške. Organizácia zahraničného obchodu

je povinná uplatniť tieto požiadavky u zahraničnej organizácie a doviezť len také

zariadenia, ktoré im zodpovedajú.

§ 4

Povinnosti projektových a stavebných organizácií

(1)

Organizácie, ktoré navrhujú urbanistické, stavebné alebo technické riešenia stavieb,

a organizácie, ktoré ich stavajú, sú povinné vyžadovať od organizácií, ktoré zariadenia

vyrábajú, dodávajú alebo požadujú ich dovoz, informácie o opatreniach podľa

§ 3

a pri svojej činnosti ich využívať; technické a organizačné riešenia sú povinné uplatňovať

spôsobom, ktorý zaručuje dodržiavanie ustanovení tejto vyhlášky.

(2)

Projektová dokumentácia stavieb, pri prevádzke ktorých by mohlo nastať nepriaznivé

pôsobenie hluku a vibrácií na pracovníkov, obyvateľov alebo iných užívateľov stavieb,

musí obsahovať doklady, prípadne výpočty preukazujúce dostatočné obmedzenie hluku

a vibrácií z vlastnej stavby alebo z okolia (napr. výsledky experimentálneho overenia

nových konštrukčných a technologických riešení stavieb). Pred uvedením takýchto stavieb

do trvalej prevádzky (užívania) musí investor v prípadoch určených orgánmi hygienickej

služby preukázať na základe akustického merania a skúšok, že sa ustanovenia tejto

vyhlášky neporušili.

§ 5

Opatrenia proti hluku

(1)

Ochrana zdravia proti hluku sa vykonáva

a)

opatreniami na zníženie hlučnosti zariadení (obmedzenie emisií hluku),

b)

opatreniami na ochranu pred účinkami hluku v miestach pobytu osôb (obmedzenie emisií

hluku).

(2)

Hlučnosť zariadení a hluk v miestach pobytu osôb sa vyjadruje veličinami a jednotkami

uvedenými v prílohe tejto vyhlášky (ďalej len „príloha“) a údajmi uvedenými v osobitných

predpisoch (

§ 18

).

§ 6

(1)

Organizácie, ktoré vyrábajú zariadenia, sú okrem všeobecnej povinnosti uvedenej v

predchádzajúcich ustanoveniach povinné

a)

sledovať hlukové vlastnosti zariadení, pri ktorých hladina akustického výkonu A vyžarovaná

do okolia prekračuje 100 dB (P, A) alebo ktorých hladina hluku A v mieste obsluhy

prekračuje 80 dB (A), a hlukové vlastnosti zariadení s nižšími hodnotami, ak sú tieto

nižšie hodnoty určené ako cieľové hodnoty v technických normách, a viesť o nich evidenciu,

b)

zisťovať údaje o hlučnosti obdobných výrobkov vyrábaných v Československej socialistickej

republike i v zahraničí, porovnávať ich s vlastnými výrobkami a určovať si v súlade

s ustanoveniami tejto vyhlášky cieľové limity hlučnosti týchto výrobkov určené v technických

normách,

c)

požiadať o posúdenie zariadenia odborné rezortné alebo pre rezort určené pracovisko

alebo príslušnú štátnu skúšobňu,

3

)

ak zariadenie prekračuje hodnoty hluku uvedené pod písmenom a) o viac ako 10 dB(A),

a zabezpečiť nimi určené opatrenia,

d)

požiadať hlavného hygienika Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „ hlavný

hygienik“) o záväzný posudok, ak zariadenie, ktoré sa má novo sériove vyrábať a má

byť v činnosti za prítomnosti osôb, prekračuje najvyššie prípustné hodnoty imisií

hluku podľa tejto vyhlášky; ak ide o zariadenie uvedené pod písmenom c), musí sa k

žiadosti pripojiť predpísané odborné posúdenie,

e)

uvádzať v technických informáciách, v technických podmienkach alebo v normách údaje

o hluku zariadení (hladiny akustického výkonu A alebo hladiny hluku A) a o prostredí,

pre ktoré je zariadenie určené, a tieto údaje oznamovať na požiadanie odberateľom.

(2)

Ustanovenie odseku 1 písm. b) až e) sa vzťahuje obdobne na organizácie, ktoré požadujú

dovoz zariadení.

§ 7

(1)

Najvyššie prípustné hodnoty hluku jednotlivých druhov zariadení sa určujú v štátnych,

odborových a podnikových technických normách.

4

)

Ak je to účelné, určí sa v nich aj najvyššia prípustná hodnota emisií hluku, ktorú

treba do určitého času dosiahnuť.

(2)

Najvyššia prípustná hodnota hluku zariadení, ktoré sú v činnosti na miestach pobytu

osôb, sa určuje podľa hodnôt imisií hluku uvedených v tejto vyhláške. Ak nie je dočasne

technicky možné, aby takéto zariadenie splňovalo podmienky podľa tejto vyhlášky, určí

sa v technickej norme na určitý čas (spravidla 2 až 5 rokov) so súhlasom hlavného

hygienika dočasná najvyššia prípustná hodnota.

(3)

Hodnoty najvyšších prípustných hladín hluku vozidiel schválených na prevádzku na

pozemných komunikáciách a lietadiel určujú osobitné predpisy

5

)

a príloha (V. oddiel).

§ 8

Na ochranu pred nepriaznivými účinkami hluku v miestach pobytu osôb musia sa vykonávať

technické, organizačné a ďalšie opatrenia, aby sa na týchto miestach obmedzil hluk

na najmenšiu možnú mieru, najmä však aby sa neprekročili najvyššie prípustné hodnoty

hluku určené pre jednotlivé miesta pobytu osôb (II. až V. oddiel prílohy). Pritom

treba dbať na to, aby osoby boli vystavené hluku čo najkratší možný čas, prípadne

aby sa pobyt v hlučnom prostredí prerušoval.

§ 9

(1)

Organizácia a občania sú povinní zabezpečiť, aby sa pri prevádzke zariadení alebo

ich používaní zamedzil vznik a šírenie hluku, ktorého sa možno vyvarovať, najmä sa

musia dodržiavať návody a iné pokyny na obsluhu, prevádzku a údržbu zariadení. To

platí aj na inú činnosť, pri ktorej môže vznikať hluk.

(2)

Hlučnosť prejavu osôb sa musí na všetkých miestach ich pobytu obmedziť na mieru primeranú

miestu pobytu a jeho podmienkam. Toto obmedzenie platí najmä v noci (od 22 do 6 hod.)

a pre priestory vyžadujúce mimoriadnu ochranu proti hluku (napr. kúpeľné miesta a

ich okolie, rekreačné oblasti a okolie škôl, nemocníc a iných zariadení ústavnej starostlivosti).

Pre priestory vyžadujúce mimoriadnu ochranu proti hluku môžu národné výbory vykonať

v rámci starostlivosti o zdravé životné podmienky osobitné opatrenia zaručujúce utvorenie

alebo udržanie oblasti ticha.

(3)

Hudobné nástroje, rozhlasové a televízne prístroje a iné zariadenia na reprodukciu

zvuku možno používať len tak, aby nerušili nezúčastnené osoby.

(4)

Vo verejných dopravných prostriedkoch je dovolené používať zariadenia reprodukujúce

zvuk, len ak hladina hluku vo vnútri dopravného prostriedku nepresahuje najvyššie

prípustné hodnoty hluku určené v prílohe (V. oddiel) a pokiaľ inštalácia umožňuje

ich vypnutie, ak cestujúci nechcú byť rušení reprodukovaným zvukom; toto obmedzenie

sa nevzťahuje na poskytovanie prepravných a osobitne dôležitých a naliehavých informácií.

§ 10

(1)

Pri zabezpečovaní ochrany proti vonkajšiemu hluku v pozemných stavbách sa musia prednostne

uplatňovať opatrenia z hľadiska územného plánovania, najmä urbanizmu pred opatreniami

na ochranu jednotlivých stavieb. To platí najmä pre obytné časti sídelných útvarov,

pre umiestňovanie stavieb na bývanie, stavieb občianskeho vybavenia, stavieb pre výrobu

s hlučnou prevádzkou, pozemných komunikácií a stavieb pre motorizmus, letísk, a to

aj z hľadiska ich ďalšieho rozvoja. Ak mieni projektová organizácia uplatniť len opatrenia

na ochranu jednotlivých stavieb, je povinná súčasne preukázať, že sa vyčerpali možnosti

urbanistického riešenia alebo že ich uplatnenie je z celospoločenského hľadiska menej

výhodné.

(2)

Pri územnom plánovaní sa musí osobitne dbať na to, aby pred hlukom boli chránené

obytné budovy a stavby zdravotníckych, školských, vedeckých a iných spoločenských

zariadení. Územnoplánovacie podklady a územnoplánovacia dokumentácia musí sa posúdiť

aj z hľadiska hluku a v prípadoch, keď možno predpokladať, že sa hluk priblíži najvyšším

prípustným hodnotám, musia sa doplniť hlukovou štúdiou a návrhom opatrení na ochranu

pred hlukom.

(3)

Organizácie sú povinné zabezpečovať projektovú a konštrukčnú prípravu, výstavbu a

prevádzku závodov, zariadení a iných objektov, z ktorých sa šíri hluk, najmä priemyselných

závodov, letísk a pozemných komunikácií tak, aby sa neprekročili hladiny hluku, o

ktorých sa rozhodlo pri urbanistickom riešení a využití území, prípadne aby sa určili

opatrenia na ochranu stavieb alebo vonkajšieho priestoru pred hlukom.

§ 11

Náhradné ustanovenia

(1)

Ak so zreteľom na súčasný stav vedy a techniky nemožno na pracoviskách dočasne zabezpečiť,

že najvyššie prípustné hodnoty hluku určené pre pracovné miesta v prílohe (II. oddiel)

sa neprekročia, alebo ak to vyplýva z osobitného hodnotenia škodlivosti hluku (

§ 14

), musí organizácia poskytnúť osobné ochranné pracovné prostriedky na ochranu sluchu

a kontrolovať ich používanie. Pracovníci sú povinní používať tieto prostriedky na

pracoviskách.

6

)

Osobné ochranné pracovné prostriedky musia zabezpečovať väčší útlm hluku, ako je

rozdiel medzi skutočnou a najvyššou prípustnou hodnotou hluku.

(2)

Pracovníkom, ktorí sú povinní nosiť osobné ochranné pracovné prostriedky proti hluku

neprestajne počas celej smeny, musia sa určiť zo zdravotných dôvodov nevyhnutné prestávky

v nehlučnom prostredí (bez osobných ochranných pracovných prostriedkov); ich počet

za smenu a dĺžku určí príslušný orgán hygienickej služby najmä so zreteľom na mikroklimatické

podmienky a hodnoty hluku na pracoviskách. Ak tieto prestávky nemožno zabezpečiť prerušovaním

hlučnej prevádzky, musia sa na oddych upraviť v blízkosti pracoviska oddychové priestory

chránené proti hluku, kde hodnoty hluku sú najmenej o 10 dB nižšie ako najvyššia prípustná

hodnota hluku určená pre pracovné miesta.

(3)

Ak nemožno podľa súčasného stavu vedy a techniky vo verejných diaľkových dopravných

prostriedkoch a na samohybných pracovných strojoch zabezpečiť, že najvyššie prípustné

hodnoty hluku sa neprekročia, musí prevádzateľ poskytnúť hygienicky nezávadné a účinné

pomôcky na ochranu sluchu; cestujúcim v hlučných dopravných prostriedkoch diaľkovej

dopravy (napr. hlučné dopravné lietadlo) musí prevádzateľ použitie týchto pomôcok

výslovne odporúčať.

(4)

Orgány hygienickej služby môžu uložiť organizáciám ešte ďalšie náhradné opatrenia

na zmiernenie škodlivých vplyvov.

7

)

§ 12

Zákazy prevádzky, činnosti a vstupu

(1)

Ak náhradné opatrenia podľa

§ 11

nie sú možné alebo dosť účinné, nemožno používať zariadenia, ktoré spôsobujú prekročenie

určených najvyšších prípustných hodnôt hluku, prípadne pokračovať v práci alebo v

inej činnosti, pri ktorej sú najvyššie prípustné hodnoty hluku prekročené.

(2)

V prostredí, kde maximálne hladiny hluku presahujú 115 dB (A), povoľuje sa pobyt

osôb len za podmienok určených orgánmi hygienickej služby; týmito podmienkami sa najmä

presne vymedzí čas pobytu osôb alebo čas trvania hluku.

(3)

Do prostredia, kde maximálne hladiny hluku merané pri dynamickej charakteristike

I (impulz) presahujú 140 dB (A), nie je vstup dovolený, a to ani s použitím osobných

ochranných pracovných prostriedkov.

§ 13

Preventívne lekárske prehliadky

(1)

Na pracoviskách, na ktorých sa prekračujú najvyššie prípustné hodnoty hluku a ktoré

sú z týchto dôvodov určené za rizikové, možno zamestnávať len pracovníkov, ktorí sú

na to spôsobilí podľa výsledkov preventívnych lekárskych prehliadok.

8

)

To platí obdobne na pracoviská, ktoré sú určené za rizikové podľa výsledku biologického

hodnotenia škodlivosti hluku (

§ 14

).

(2)

Organizácie sú povinné utvárať vecné a organizačné predpoklady na vykonávanie preventívnych

lekárskych prehliadok osôb pracujúcich v hlučnom prostredí. Organizácie, ktorých pracovníci

dočasne pracujú v podmienkach uvedených v odseku 1, sú povinné vybavovať závodné zdravotné

zariadenia prístrojmi na vyšetrovanie z hľadiska škodlivosti hluku, napr. na audiometrické

vyšetrenia pracovníkov.

§ 14

Biologické hodnotenie škodlivosti hluku

Na zaradenie pracovísk podľa závažnosti škodlivého pôsobenia hluku a na ich určenie

za rizikové, určenie lehôt na periodické prehliadky, určenie ďalších náhradných opatrení

(

§ 11 ods. 4

) a na kontrolu účinnosti protihlukových opatrení v prípadoch, keď presnosť používaných

meracích metód nie je dostačujúca, vykonávajú orgány hygienickej služby v spolupráci

so zdravotníckymi zariadeniami biologické hodnotenie škodlivosti hluku (patofyziologická

korekcia škodlivosti hluku).

9

)

§ 15

Opatrenia proti vibráciám

(1)

Organizácie sú povinné vykonávať také opatrenia, aby zariadenia a stavby, ktorých

prevádzka a používanie sú sprevádzané vibráciami, neboli zdrojom nepriaznivého pôsobenia

vibrácií na človeka, najmä prenášanie vibrácií s kmitočtami, pri ktorých telo alebo

časti tela rezonujú.

10

)

Na túto skutočnosť treba prihliadať najmä pri voľbe základného kmitočtu zariadení.

(2)

Ak nemožno zabrániť prenášaniu vibrácií na človeka, organizácia musí urobiť opatrenia,

aby vibrácie neprekročili najvyššie prípustné hodnoty vibrácií určené v prílohe (VI.

až VIII. oddiel).

(3)

Pri konštrukcii a výrobe zariadení, najmä dopravných prostriedkov a pri ich prevádzke

treba obmedziť aj nebezpečenstvo vzniku kinetóz (chorôb z pohybu), ku ktorým dochádza

v dôsledku intenzívnych vibrácií s kmitočtami 0,1 až 1 Hz. Zariadenia, najmä dopravné

prostriedky nesmú vykazovať vyššie hodnoty vibrácií, ako sú hodnoty určené v prílohe

(VIII. oddiel).

(4)

V obytných budovách, v zariadeniach ústavnej starostlivosti a v objektoch občianskej

vybavenosti a v ich najbližšom okolí sa nesmú inštalovať zariadenia so základným kmitočtom

od 4 do 8 Hz.

§ 16

Ochrana pred chladom a vlhkom

(1)

Pracovníci, ktorí sú pri práci vystavení nepriaznivému pôsobeniu vibrácií, musia

byť chránení aj pred chladom a vlhkom. Pri práci vykonávanej v priestoroch, kde nemožno

zabezpečiť podmienky tepelnej pohody určené príslušnými hygienickými predpismi, musia

byť pracovníci vybavení teplými pracovnými odevmi a obuvou a musia sa pre nich zabezpečiť

ohrievárne vrátane sušiarní odevov. Pri prácach, pri ktorých sa vibrácie prenášajú

na ruky a pri ktorých by sa ruky súčasne mohli ochladzovať alebo by na ne mohla pôsobiť

vlhkosť, musia byť pracovníci vybavení rukavicami, ktoré chránia pred chladom a vlhkom,

a v prípadoch, keď to určia orgány hygienickej služby, rukavicami, ktoré súčasne obmedzujú

prenášanie vibrácií.

(2)

Mobilné stroje, ktoré sa používajú na voľnom priestranstve v chladnom období a pri

ktorých je stála obsluha, musia byť vybavené vyhrievanou kabínou. Stroje a náradia

poháňané stlačeným vzduchom musia mať výfuk chladeného expandovaného vzduchu usmernený

tak, aby vzduch nesmeroval na pracovníkov obsluhy, najmä aby nespôsoboval miestne

ochladenie ich rúk.

(3)

Pracovníkom, ktorí boli pri práci vystavení nepriaznivému pôsobeniu vibrácií a pracovali

vo vlhku a chlade, musí organizácia umožniť po práci prehriatie celého tela.

§ 17

Náhradné opatrenia a preventívne lekárske prehliadky

Ustanovenia

§ 11, § 12 ods. 1

a

§ 13

platia obdobne o náhradných opatreniach a preventívnych lekárskych prehliadkach pre

pracovníkov vystavených nepriaznivým účinkom vibrácií.

§ 18

Spôsob merania a hodnotenia

Spôsob merania a hodnotenia hluku a vibrácií určujú osobitné predpisy.

11

)

§ 19

Povolenie výnimiek

(1)

Hlavný hygienik môže so zreteľom na súčasný stav vedy a techniky povoliť časove obmedzenú

výnimku z ustanovení tejto vyhlášky pre zariadenia vyrábané sériove alebo dovážané.

Krajský hygienik môže povoliť takúto výnimku v rámci prerokúvania opatrení, ktorými

by mohli byť ovplyvnené životné podmienky

12

)

pre jednotlivé zariadenia alebo miesta pobytu osôb.

(2)

V žiadosti o výnimku musia sa okrem odborného odôvodnenia navrhnúť technické, organizačné,

prípadne iné opatrenia na zmiernenie škodlivých vplyvov.

(3)

Prevádzatelia sú povinní zabezpečiť, aby sa pri používaní zariadení, pre ktoré sa

povolila výnimka, dodržali určené podmienky.

§ 20

Postih za porušenie vyhlášky

Postih organizácií a občanov, ktorí nesplnia povinnosť určenú touto vyhláškou alebo

nevykonajú opatrenie uložené podľa nej, je upravený osobitnými predpismi.

13

)

§ 21

Prechodné ustanovenia

Zariadenia a stavby dodané a uvedené do prevádzky alebo iného používania pred účinnosťou

tejto vyhlášky, ak nespĺňajú podmienky ňou určené, musia sa postupne podľa závažnosti

svojich nepriaznivých účinkov upraviť v termínoch uvedených v harmonogramoch vypracúvaných

podľa § 2 ods. 3 a prerokovaných s orgánmi hygienickej služby.

14

)

Obdobne sa postupuje pri zariadeniach a stavbách, na ktoré sa uzavreli pred účinnosťou

tejto vyhlášky hospodárske zmluvy, a pri schválených úvodných projektoch.

§ 22

Zrušovacie ustanovenie

Zrušujú sa

1.

smernice č. 32/1967 Hygienických predpisov (zv. 28) o ochrane zdravia pred nepriaznivými

účinkami hluku - registrované v čiastke 22/1967 Zb.;

2.

smernice č. 33/1967 Hygienických predpisov (zv. 29) o ochrane zdravia pred nepriaznivým

pôsobením mechanického kmitania a chvenia (vibrácií) - registrované v čiastke 32/1967

Zb.

§ 23

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júlom 1977.