ZÁKON 149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb

§ 1

Úvodné ustanovenie

Slovenská republika rešpektuje a podporuje jazykovú aj kultúrnu identitu komunity

nepočujúcich osôb a váži si ich prínos pre rozvoj spoločnosti. Účelom zákona je ustanoviť

používanie posunkovej reči ako formy komunikácie nepočujúcich osôb, a tým zabezpečiť

podmienky na ich uplatnenie v spoločnosti.

§ 2

Nepočujúce osoby

Za nepočujúce osoby sa na účely tohto zákona považujú osoby, ktoré nepočujú od narodenia

alebo stratili sluch pred osvojením si hovorenej reči, a osoby ohluchnuté a ťažko

nedoslýchavé, ktorým strata sluchu neumožňuje ani s technickými pomôckami porozumieť

hovorenej reči sluchom tak, aby mohli prostredníctvom hovorenej reči bezproblémovo

komunikovať.

§ 3

Formy posunkovej komunikácie

(1)

Posunková reč je konkrétna realizácia systému posunkového jazyka.

(2)

Komunikačnou formou nepočujúcich osôb používanou v Slovenskej republike je slovenský

posunkový jazyk.

(3)

Slovenský posunkový jazyk je prirodzený jazyk komunity nepočujúcich osôb, ktorý je

tvorený špecifickými vizuálno-pohybovými prostriedkami, medzi ktoré patrí tvar rúk,

ich pozícia a pohyb, mimika, pozícia a pohyb hlavy a hornej časti trupu. Slovenský

posunkový jazyk má základné vlastnosti jazyka, je verbálny nezvukový jazykový systém

s vlastnou gramatikou a inventárom posunkov. Jednotkou slovenského posunkového jazyka

je posunok.

(4)

Komunikačnou formou nepočujúcich s počujúcimi, neovládajúcimi slovenský posunkový

jazyk, je posunkovaná slovenčina.

(5)

Posunkovaná slovenčina je forma komunikácie používajúca gramatiku a slová zo slovenského

jazyka, posunky zo slovenského posunkového jazyka a umelo vytvorené posunky. Tieto

prvky sa používajú súčasne, bez hlasu alebo s hlasom.

§ 4

Používanie slovenského posunkového jazyka

Nepočujúce osoby majú právo na

a)

používanie slovenského posunkového jazyka,

b)

vzdelávanie v slovenskom posunkovom jazyku,

c)

informácie pomocou slovenského posunkového jazyka v televíznom vysielaní verejnoprávnej

inštitúcie,

d)

prístup k informáciám verejného záujmu a k informáciám vzťahujúcim sa na práva nepočujúcich

osôb.

§ 5

(1)

Nepočujúce osoby majú právo na tlmočníka posunkovej reči, ktorý tlmočí do štátneho

jazyka alebo zo štátneho jazyka pri riešení základných životných problémov nepočujúcich

osôb v styku so štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy a inými právnickými osobami

a fyzickými osobami.

2

)

(2)

Ak všeobecne záväzné právne predpisy nepredpisujú náhradu trov, tlmočnícke služby

sa nepočujúcim osobám poskytujú bezplatne.

§ 6

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny všeobecne záväzným právnym predpisom

upraví

a)

spôsob vyúčtovania poskytnutých služieb a rozsah služieb uvedených v

§ 4

a

5

, ktoré sa budú poskytovať nepočujúcim osobám bezplatne,

b)

rozsah a obsah prípravy tmočníkov posunkovej reči.

§ 7

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.