ZÁKON 149/1993 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 412/1991 Zb. o kárnej zodpovednosti sudcov

Čl. I

Zákon č. 412/1991 Zb. o kárnej zodpovednosti sudcov sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 3 ods. 1 písm. b) sa vypúšťa bodkočiarka a vypúšťajú sa slová „u sudcov vojenských

súdov a sudcov vojenského kolégia Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky zníženie funkčného platu“.

2.

§ 3 ods. 3 písm. b) znie

„b)

preloženie sudcu na iný súd toho istého stupňa alebo nižšieho stupňa, alebo“.

Poznámka pod čiarou k odkazu

3

) znie

„3)

§ 44 ods. 3 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. 12/1993 Z. z.“.

3.

V § 5 ods. 1 sa slová „§ 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch“

nahrádzajú slovami „osobitných predpisov

3a

)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu

3a

) znie

„3a)

§ 44 ods. 1 a 2 zákona č. 335/1991 Zb.“.

4.

§ 5 ods. 2 písm. b) znie

„b)

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) pre sudcov krajských

súdov, vyššieho vojenského súdu a sudcov najvyššieho súdu.“.

V § 5 ods. 2 sa vypúšťa písmeno c).

5.

V § 5 ods. 3 sa vypúšťa druhá veta.

6.

§ 6 ods. 2 znie

„(2)

Návrh na začatie kárneho konania je oprávnený podať

a)

minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) proti sudcovi

ktoréhokoľvek súdu,

b)

minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len „minister obrany“) proti ktorémukoľvek

sudcovi vojenského súdu,

c)

predseda najvyššieho súdu proti ktorémukoľvek sudcovi tohto súdu,

d)

predseda krajského súdu (vyššieho vojenského súdu) proti ktorémukoľvek sudcovi tohto

súdu a proti ktorémukoľvek sudcovi okresného súdu (vojenského obvodového súdu) v jeho

obvode,

e)

predseda okresného súdu alebo vojenského obvodového súdu proti ktorémukoľvek sudcovi

tohto súdu.“.

7.

V § 8 ods. 1 sa vypúšťajú slová „príslušnej republiky“ a slová „tej istej republiky“.

8.

§ 8 ods. 2 znie

„(2)

Ak nie je vyšší vojenský súd pre vylúčenie sudcov uznášaniaschopný, jeho predseda

predloží vec na prejednanie kárnemu senátu najvyššieho súdu, ktorý vo veci rozhodne

sám.“.

9.

V § 9 druhá veta znie

„Ak nepodali návrh na začatie kárneho konania, o začatí kárneho konania sa upovedomí

tiež minister a predseda súdu, na ktorom je sudca, proti ktorému návrh smeruje, činný.“.

10.

§ 13 ods. 4 znie

„(4)

O termíne ústneho pojednávania sa upovedomí tiež predseda súdu, na ktorom je sudca,

proti ktorému sa vedie kárne konanie, činný, ďalej minister, a ak ide o sudcu vojenského

súdu, aj minister obrany, ak neboli upovedomení už ako navrhovatelia.“.

11.

§ 17 druhá veta znie

„Ďalej sa rozhodnutie doručí obhajcovi, ak ho sudca má, orgánu, ktorý navrhol začatie

kárneho konania, a pokiaľ nepodali návrh na začatie kárneho konania, tiež predsedovi

súdu, na ktorom je sudca činný, a ministrovi, alebo ak ide o sudcu vojenského súdu,

aj ministrovi obrany.“.

12.

§ 18 ods. 2 písm. c) znie

„c)

predseda príslušného súdu a minister, alebo ak ide o sudcu vojenského súdu aj minister

obrany (§ 6 ods. 2), proti rozhodnutiu podľa § 11 a § 16 ods. 1 a ods. 3 až 6, ak

vec postúpil kárnemu senátu orgán činný v trestnom konaní,“.

13.

V § 18 ods. 3 sa časť textu za slovami „najvyššieho súdu“ vypúšťa.

14.

§ 18 ods. 5 znie

„(5)

Proti rozhodnutiu kárneho senátu najvyššieho súdu nie je odvolanie prípustné.“.

15.

§ 20 ods. 2 znie

„(2)

Výnos pokút uložených podľa § 3 ods. 2 písm. b) je príjmom štátneho rozpočtu.“.

16.

V § 22 sa slová „príslušný orgán“ nahrádzajú slovom „minister“ a slová „§ 46 ods.

2 písm. a) zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch“ sa nahrádzajú slovami „osobitných

predpisov.

3a

)“.

17.

V § 23 sa vypúšťa odsek 2 a zrušuje sa označenie odseku 1.

18.

§ 25 znie

㤠25

Kárne súdy rozhodujú v konaní podľa tohto zákona tiež o odvolaní a preložení sudcu

podľa osobitných predpisov

14

).“.

Poznámka pod čiarou k odkazu

14

) znie

„14)

§ 67 a 68 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch.“.

Čl. II

Kárne konanie vedené na Najvyššom súde Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky

proti sudcovi tohto súdu, ktorý je štátnym občanom Slovenskej republiky a o ktorom

sa od 31. decembra 1992 nerozhodlo, sa ukončí na najvyššom súde.

Čl. III

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.