148/1973 Z. z. vyhlasuje úplné znenie zákona z 29. novembra 61 č. 141 Zb. o trestnom, konaní súdnom (Trestný poriadok), ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom zo 17. júna 1965 č. 57 Zb., zákonom z 5. júna 1969 č. 58 Zb., zákonom z 18. decembra 1969 č. 149 Zb. a zákonom z 25. aprílla 1973 č. 48 Zb. a ďalej z úprav vykonaných zákonmi z 20. decembra 1968 č. 173 Zb. , z 18. decembra 1969 č. 148 Zb., zo 17. decembra 1969 č. 156 Zb. a ústavným zákonom zo 17. decembra 1969 č. 155 Zb. ZÁKON

§ 1

Účel zákona

(1)

Účelom Trestného poriadku je upraviť postup orgánov činných v trestnom konaní tak,

aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní.

Konanie pritom musí pôsobiť na upevňovanie zákonnosti, na predchádzanie a zamedzovanie

trestnej činnosti, na výchovu občanov v duchu dôsledného zachovávania zákonov a pravidiel

občianskeho spolužitia i čestného plnenia povinností k štátu a spoločnosti.

(2)

Pomáhať k dosiahnutiu účelu trestného konania je právom a podľa ustanovení tohto

zákona i povinnosťou občanov.

§ 2

Základné zásady trestného konania

(1)

Nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený ináč než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý

ustanovuje tento zákon.

(2)

Dokiaľ právoplatným odsudzujúcim rozsudkom súdu nie je vyslovená vina, nemožno na

toho, proti komu sa vedie trestné konanie, hľadieť ako by bol vinný.

(3)

Prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel; výnimky

sú prípustné len podľa zákona alebo podľa vyhlásenej medzinárodnej zmluvy.

(4)

Ak tento zákon neustanovuje niečo iné, postupujú orgány činné v trestnom konaní z

úradnej povinnosti; musia trestné veci prejednávať čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať

občianske práva zaručené ústavou. Na obsah petícií zasahujúcich do plnenia týchto

povinností orgány činné v trestnom konaní neprihliadajú.

(5)

Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutočný stav vecí,

a pri svojom rozhodovaní z neho vychádzajú. Objasňujú s rovnakou starostlivosťou okolnosti

svedčiace proti obvinenému i okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a vykonávajú

v oboch smeroch dôkazy, nečakajúc na návrh strán. Priznanie obvineného nezbavuje orgány

činné v trestnom konaní povinnosti preskúmať a všetkými dosiahnuteľnými prostriedkami

overiť všetky okolnosti prípadu.

(6)

Orgány činné v trestnom konaní hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia

založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne.

(7)

Všetky orgány činné v trestnom konaní spolupracujú v najširšej miere so záujmovými

združeniami občanov a využívajú ich výchovné pôsobenie.

(8)

Trestné stíhanie pred súdmi je možné len na základe obžaloby podanej prokurátorom.

(9)

V trestnom konaní pred súdom rozhoduje senát alebo samosudca; predseda senátu alebo

samosudca rozhodujú sami len tam, kde to zákon výslovne ustanovuje. Ak v prípravnom

konaní rozhoduje súd v prvom stupni, rozhodnutie robí sudca.

(10)

Trestné veci sa pred súdom prejednávajú verejne tak, aby sa občania v širokej miere

mohli prejednávania zúčastniť a pojednávanie sledovať. Pri hlavnom pojednávaní a verejnom

zasadnutí smie byť verejnosť vylúčená len v prípadoch výslovne ustanovených v tomto

zákone.

(11)

Konanie pred súdmi je ústne; dôkaz výpoveďami svedkov, znalcov a obvineného sa vykonáva

spravidla tak, že súd uvedené osoby sám vyslúcha.

(12)

Pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, ako aj na verejnom alebo neverejnom zasadnutí

smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli pri tomto konaní vykonané.

(13)

Ten, proti komu sa trestné konanie vedie, musí byť v každom období konania poučený

o právach umožňujúcich mu plné uplatnenie obhajoby a o tom, že si tiež môže zvoliť

obhajcu; všetky orgány činné v trestnom konaní sú povinné umožniť mu uplatnenie jeho

práv.

(14)

Každý je oprávnený používať pred orgánmi činnými v trestnom konaní svoj materinský

jazyk.

§ 3

(1)

Orgány činné v trestnom konaní spolupracujú so záujmovými združeniami občanov, aby

posilnili výchovné pôsobenie trestného konania a aj týmto spôsobom trestnú činnosť

zamedzovali a ju predchádzali.

(2)

Spoločenské organizácie môžu upozorňovať orgány činné v trestnom konaní na prípady

porušenia socialistickej zákonnosti a dávať tak podnet na začatie trestného stíhania.

Môžu navrhovať, aby súd na prehĺbenie výchovného účinku trestného konania prejednal

vec na pracovisku obvineného alebo v mieste jeho bydliska. So spoločenskými organizáciami

súd spolupracuje pri zabezpečení účasti občanov na pojednávaní súdu; tieto organizácie

spolupôsobia podľa ustanovení tohto zákona a pri výkone trestu nápravného opatrenia

a pri výchove osôb podmienečne odsúdených a podmienečne prepustených; pomáhajú tiež

vytvárať podmienky, aby odsúdený žil po vykonaní trestu riadnym životom pracujúceho

človeka.

§ 4

(1)

Základná organizácia Revolučného odborového hnutia v mládežníckej organizácii môžu

po prerokovaní v kolektíve pracujúcich ponúknuť prevzatie záruky za nápravu obvineného,

ak majú dôvodne za to, že sú tu predpoklady, aby sa obvinený pôsobením kolektívu napravil.

Rovnaké oprávnenie má jednotné roľnícke družstvo a výrobné družstvo, ktorých je obvinený

pracovníkom. Súd, ktorému bol poslaný takýto návrh, prejedná vec na hlavnom pojednávaní

spravidla pred kolektívom záujmového združenia občanov, a ak sa rozhodne záruku prijať,

vezme na ňu zreteľ pri rozhodovaní o treste. Môže najmä, pokiaľ to Trestný zákon pripúšťa,

povoliť podmienečný odklad výkonu trestu, alebo uložiť trest nápravného opatrenia

alebo iný druh trestu, ktorý nie je spojený s odňatím slobody, alebo upustiť od potrestania.

(2)

Organizácia, ktorá prevzala záruku, stará sa o prevýchovu a nápravu obvineného, ktorý

mu bol na záruku zverený, a dbá, aby nahradil škodu, ktorú spôsobil trestným činom.

§ 5

Záujmové združenia uvedené v

§ 4 ods. 1

majú právo vyslať na prejednanie veci pred okresným a krajským súdom ako odvolacím

súdom zástupcu, ktorý sa potom na podklade uznesenia súdu zúčastní pojednávania podľa

ustanovení tohto zákona a súdu tlmočí stanovisko ich kolektívu k prejednávanej trestnej

veci, k osobe páchateľa a k možnostiam jeho nápravy (

§ 183

).

§ 6

(1)

Organizácie uvedené v

§ 4 ods. 1

môžu ponúknuť, že prevezmú záruku za dovŕšenie nápravy odsúdeného, a žiadať na tomto

podklade o jeho podmienečné prepustenie z trestu odňatia slobody alebo o podmienečné

upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu. Na získanie

podkladov pre takúto žiadosť môžu sa informovať o stave prevýchovy odsúdeného.

(2)

Uvedené organizácie môžu tiež navrhnúť, aby väzba obvineného bola nahradená ich zárukou

(

§ 73 ods. 1

), a podávať za odsúdeného žiadosť o udelenie milosti a o zahladenie odsúdenia.

§ 7

Orgány činné v trestnom konaní sú povinné si navzájom pomáhať pri plnení úloh vyplývajúcich

z tohto zákona.

§ 8

(1)

Štátne orgány a všetky organizácie sú povinné pomáhať orgánom činným v trestnom konaní

pri plnení ich úloh, najmä s najväčším urýchlením vyhovovať ich dožiadaniam. Štátne

orgány sú ďalej povinné bez meškania oznamovať prokurátorovi alebo policajným orgánom

skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin.

(2)

Ustanovením odsekov 1 a 2 nie je dotknutá povinnosť zachovávať štátne a hospodárske

tajomstvo ani štátom uložená povinnosť mlčanlivosti.

§ 9

Posudzovanie predbežných otázok

(1)

Orgány činné v trestnom konaní posudzujú predbežné otázky, ktoré sa v konaní vyskytujú,

samostatne; ak je tu však o takej otázke právoplatné rozhodnutie súdu alebo iného

štátneho orgánu, sú orgány činné v trestnom konaní takým rozhodnutím viazané, pokiaľ

nejde o posúdenie viny obvineného.

(2)

Orgány činné v trestnom konaní nie sú oprávnené samostatne riešiť predbežné otázky

týkajúce sa osobného stavu, o ktorých sa rozhoduje v konaní o občianskoprávnych veciach.

Ak rozhodnutie o takej otázke nebolo ešte vydané, vyčkajú jeho vydanie.

§ 10

Vyňatie z právomoci orgánov činných v trestnom konaní

(1)

Z právomoci orgánov činných v trestnom konaní podľa tohto zákona sú vyňaté osoby

požívajúce imunity a výsady podľa zákona alebo medzinárodného práva.

(2)

Ak vznikne pochybnosť o tom, či alebo do akej miery je niekto vyňatý z právomoci

orgánov činných v trestnom konaní podľa tohto zákona, musí sa o tom vyžiadať vyjadrenie

ministra spravodlivosti; toto vyjadrenie je pre všetky orgány činné v trestnom konaní

záväzné.

§ 11

Neprípustnosť trestného stíhania

(1)

Trestné stíhanie nemožno začať, a ak bolo už začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí

byť zastavené,

a)

ak to nariadi prezident republiky, použijúc svoje právo udeľovať milosť alebo amnestiu,

b)

ak je trestné stíhanie premlčané,

c)

ak ide o osobu, ktorá je vyňatá z právomoci orgánov činných v trestnom konaní (

§ 10

), alebo o osobu, na stíhanie ktorej podľa zákona je potrebný súhlas, ak taký súhlas

nebol oprávneným orgánom daný,

d)

ak ide o osobu, ktorá pre nedostatok veku nie je trestne zodpovedná,

e)

proti tomu, kto zomrel,

f)

proti tomu, proti komu sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným

rozsudkom súdu alebo bolo právoplatne zastavené, ak rozhodnutie nebolo v predpísanom

konaní zrušené,

g)

proti tomu, proti komu sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným

rozhodnutím iného orgánu na stíhanie trestných činov oprávneného, ak rozhodnutie nebolo

v predpísanom konaní zrušené,

h)

proti tomu, proti komu sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným

rozhodnutím iného orgánu na stíhanie trestných činov oprávneného, ak rozhodnutie nebolo

v predpísanom konaní zrušené.

(2)

V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. a) alebo

b), sa však pokračuje, ak vyhlási obvinený do troch dní odvtedy, čo mu bolo uznesenie

o zastavení trestného stíhania oznámené, že na prejednaní veci trvá. O tom treba obvineného

poučiť.

§ 12

Výklad niektorých pojmov

(1)

Orgánmi činnými v trestnom konaní sa rozumejú súd, prokurátor, vyšetrovateľ a vyhľadávací

orgán.

(2)

Kde tento zákon hovorí o súde, rozumie sa tým okresný súd, krajský súd, vojenský

obvodový súd, vyšší vojenský súd a najvyššie súdy.

(3)

Kde tento zákon hovorí o okresnom súde, rozumie sa tým aj obvodný súd, prípadne iný

súd s rovnakou pôsobnosťou, a pokiaľ z jednotlivých ustanovení nevyplýva niečo iné,

aj vojenský obvodový súd; kde tento zákon hovorí o krajskom súde, rozumie sa tým aj

Mestský súd v Prahe a Mestský súd v Bratislave, a pokiaľ z jednotlivých ustanovení

nevyplýva niečo iné, aj vyšší vojenský súd.

(4)

Kde tento zákon hovorí o okresnom prokurátorovi, rozumie sa tým i obvodný prokurátor,

prípadne iný prokurátor s rovnakou pôsobnosťou, a pokiaľ z jednotlivých ustanovení

nevyplýva niečo iné, aj vojenský obvodový prokurátor; kde tento zákon hovorí o krajskom

prokurátorovi, rozumie sa tým i mestský prokurátor v Prahe a mestský prokurátor v

Bratislave, a pokiaľ z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, aj vyšší vojenský

prokurátor.

(5)

Stranou sa rozumie ten, proti komu sa vedie trestné konanie, zúčastnená osoba a poškodený

a v konaní pred súdom aj prokurátor a spoločenský zástupca; rovnaké postavenie ako

strana má aj iná osoba, na návrh alebo žiadosť ktorej sa konanie vedie, alebo ktorá

podala opravný prostriedok.

(6)

Pokiaľ z povahy veci nevyplýva niečo iné, rozumie sa obvineným aj obžalovaný a odsúdený.

(7)

Po nariadení hlavného pojednávania sa obvinený označuje ako obžalovaný.

(8)

Odsúdeným je ten, proti komu bol vydaný odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol

právoplatnosť.

(9)

Trestným konaním sa rozumie konanie podľa tohto zákona, trestným stíhaním úsek konania

od začatia trestného stíhania až do právoplatnosti rozsudku alebo uznesenia o zastavení

trestného stíhania a prípravným konaním úsek od začatia trestného stíhania do podania

obžaloby, postúpenia veci, prerušenia alebo zastavenia trestného stíhania.

(10)

Kde tento zákon hovorí o trestnom čine, rozumie sa tým i prečin, pokiaľ z povahy

veci nevyplýva niečo iné.

(11)

Kde tento zákon hovorí o obžalobe, rozumie sa tým i návrh na potrestanie, pokiaľ

z povahy veci nevyplýva niečo iné.

(12)

Pokiaľ tento zákon hovorí o Najvyššom súde rozumie sa tým podľa povahy veci Najvyšší

súd Československej socialistickej republiky, Najvyšší súd Českej socialistickej republiky

a Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky

(13)

Pokiaľ tento zákon hovorí o generálnom prokurátorovi, rozumie sa tým podľa povahy

veci generálny prokurátor Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, generálny prokurátor

Českej republiky alebo generálny prokurátor Slovenskej republiky.

(14)

Kde tento zákon hovorí o ministerstve spravodlivosti, rozumie sa tým v odbore vojenského

súdnictva Federálne ministerstvo obrany; kde hovorí o ministrovi spravodlivosti, rozumie

sa tým v odbore vojenského súdnictva minister obrany.

§ 13

Výkon trestného súdnictva

Súdnictvo v trestných veciach vykonávajú okresné súdy, krajské súdy, Najvyšší súd

Českej republiky, Najvyšší súd Slovenskej republiky, vojenské súdy a Najvyšší súd

Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

§ 14

(1)

Právomoci vojenských súdov podliehajú

a)

vojaci v činnej službe,

b)

príslušníci vojensky organizovaných a iných zborov, o ktorých to ustanovuje osobitný

zákon, ak sú v činnej službe,

c)

osoby, ktoré sa povolaním na zvláštnu službu stali príslušníkmi ozbrojených síl,

d)

osoby povolané na osobné úkony pre potreby ozbrojených síl,

e)

vojnoví zajatci.

(2)

Vojaci a príslušníci zborov uvedených v odseku 1 písm. b) podliehajú i mimo činnej

služby právomoci vojenských súdov pre trestné činy vojenské, ktorých sa dopustili

v služobnej rovnošate.

(3)

Právomoci vojenských súdov podliehajú aj civilné osoby

a)

pre trestné činy vojnovej zrady (

§ 114 Tr. zák.

), služby v cudzom vojsku (

§ 115 Tr. zák.

) a nenastúpenia služby v ozbrojených silách (

§ 269 až 271 Tr. zák.

),

b)

pre trestné činy vyzvedačstva (

§ 105 Tr. zák.

) a ohrozenia štátneho tajomstva (

§ 106, 107 Tr. zák.

), ak bol nimi ohrozený zvlášť dôležitý záujem obrany vlasti.

§ 15

(1)

Právomoc vojenských súdov podľa

§ 14 ods. 1

sa vzťahuje len na trestné činy spáchané za trvania pomeru, ktorý túto právomoc zakladá.

(2)

Ak sa trestný čin, na ktorý sa vzťahuje právomoc vojenských súdov, vyšiel u osoby,

ktorá podlieha právomoci vojenských súdov z dôvodov uvedených v

§ 14 ods. 1

, najavo až po skončení pomeru zakladajúceho právomoc vojenských súdov, vojenský súd

môže - ak nejde o trestný čin vojenský ani o nijaký z trestných činov uvedených v

§ 14 ods. 3

- postúpiť vec príslušnému okresnému alebo krajskému súdu alebo prokurátor môže podať

obžalobu priamo na príslušnom okresnom alebo krajskom súde; ten potom už vec vojenskému

súdu postúpiť nemôže.

§ 16

Konanie v prvom stupni vykonáva, ak tento zákon neustanovuje niečo iné, okresný súd.

§ 17

(1)

Krajský súd vykonáva v prvom stupni konanie o trestných činoch, pokiaľ na ne zákon

ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého dolná hranica je najmenej päť rokov, alebo

pokiaľ za ne možno uložiť výnimočný trest. O trestnom čine teroru, záškodníctva, sabotáže

a o trestných činoch podľa zákona na ochranu mieru koná v prvom stupni krajský súd

aj vtedy, ak je dolná hranica trestu nižšia.

(2)

Vyšší vojenský súd vykonáva v prvom stupni konanie aj o trestných činoch funkcionárov,

pre ktoré bol určený.

§ 18

(1)

Konanie vykonáva súd, v obvode ktorého bol trestný čin spáchaný.

(2)

Ak nemožno miesto činu zistiť alebo ak bol čin spáchaný v cudzine, vykonáva konanie

súd, v obvode ktorého obvinený býva, pracuje alebo sa zdržiava; ak sa nedajú tieto

miesta zistiť alebo sú mimo územia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, vykonáva

konanie súd, v obvode ktorého čin vyšiel najavo.

§ 19

(1)

Konanie o trestných príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov, ktorí konajú

službu v súčasnosti, pre ktorú bol zriadený vojenský súd, vykonáva tento súd.

(2)

Konanie o trestných činoch funkcionárov ozbrojených síl a ozbrojených zborov vykonáva

vojenský súd, ktorý bol určený na prejednanie trestných činov týchto funkcionárov.

§ 20

(1)

O všetkých trestných činoch toho istého obvineného a proti všetkým obvineným, ktorých

trestné činy spolu súvisia, vykonáva sa spoločné konanie.

(2)

Spoločné konanie o trestnom čine, o ktorom by mal konanie samosudca, a o trestnom

čine, o ktorom patrí vykonávať konanie senátu, vykonáva senát.

(3)

Ak je osoba podliehajúca právomoci vojenských súdov súčasne stíhaná pre iný trestný

čin, ktorý vecne súvisí s trestným činom, na ktorý sa vzťahuje právomoc vojenských

súdov, vojenský súd vec prejedná a rozhodne, aj pokiaľ ide o súvisiaci trestný čin.

Ináč sa ustanovenie v odseku 1 v pomere medzi okresným a krajským súdom na jednej

strane a vojenskými súdmi na druhej strane nepoužije.

§ 21

(1)

Spoločné konanie vykonáva krajský súd, ak je príslušný vykonávať konanie aspoň o

jednom z trestných činov.

(2)

Spoločné konanie vykonáva súd, ktorý je príslušný vykonávať konanie proti páchateľovi

trestného činu alebo o najťažšom trestnom čine.

§ 22

Príslušnosť niekoľkých súdov

Ak je podľa predchádzajúcich ustanovení daná príslušnosť niekoľkých súdov, vykonáva

konanie z týchto súdov ten, na ktorom podal prokurátor obžalobu alebo ktorému bola

vec postúpená nepríslušným súdom.

§ 23

Vylúčenie a spojenie veci

(1)

Na urýchlenie konania alebo z iných dôležitých dôvodov možno konanie o niektorom

z trestných činov alebo proti niektorému z obvinených vylúčiť zo spoločného konania.

(2)

Príslušnosť súdu, ktorý vec vylúčil, sa nemení; ak však vylúči krajský súd vec, o

ktorej by ináč patrilo vykonávať konanie okresnému súdu, môže ju postúpiť tomuto súdu.

(3)

Ak sú tu podmienky spoločného konania, môže súd spojiť na spoločné prejednanie a

rozhodnutie veci, v ktorých boli podané samostatné obžaloby.

§ 24

Spory o príslušnosť

Spory o príslušnosť medzi súdmi rozhoduje súd, ktorý je im najbližšie spoločne nadriadený.

§ 25

Odňatie a prikázanie veci

(1)

Z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu

toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom

najbližšie spoločne nadriadený.

(2)

Odňať vec, o ktorej patrí vykonávať konanie súdu so sídlom v Českej republike, a

prikázať ju súdu v Slovenskej republike alebo naopak možno len vtedy, ak s odňatím

a prikázaním veci súhlasí najvyšší súd republiky, v ktorej má súd sídlo, ktorému sa

vec odníma. Tento súhlas nie je potrebný, ak ide o odňatie a prikázanie veci medzi

vojenskými súdmi.

§ 27

Zapisovateľ

Na spísanie zápisnice o úkonoch orgánov činných v trestnom konaní sa spravidla priberie

zapisovateľ vzatý do sľubu. Ak nebol zapisovateľ pribraný, spíše zápisnicu osoba vykonávajúca

úkon.

§ 28

Ak treba pretlmočiť obsah výpovede alebo písomnosti alebo ak obvinený vyhlási, že

neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, priberie sa tlmočník; tlmočník môže byť

súčasne zapisovateľom.

§ 29

(1)

O ustanovení tlmočníka, o spôsobilosti na túto funkciu a o vylúčení z nej, o práve

odoprieť uskutočnenie tlmočníckeho úkonu, o sľube a o pripomenutí povinností pred

uskutočnením tlmočníckeho úkonu, ako aj o náhrade hotových výdavkov a odmene za tlmočnícky

úkon platia osobitné predpisy.

(2)

Výšku náhrady a odmeny tlmočníka určí ten orgán, ktorý tlmočníka pribral, a v konaní

pred súdom predseda senátu. Ak tento orgán alebo predseda senátu nesúhlasí s vyúčtovaním

náhrady a odmeny tlmočníka, rozhodne o ich výške uznesením. Proti tomuto rozhodnutiu

je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 30

(1)

Z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca prísediaci, prokurátor,

vyšetrovateľ, vyhľadávací orgán a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti

pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka,

k ich obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu

činnému v tomto konaní.

(2)

Sudca alebo prísediaci je ďalej vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,

ak bol v prejednávanej veci činný ako prokurátor, vyšetrovateľ, vyhľadávací orgán,

spoločenský zástupca, obhajca alebo ako splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného.

Po podaní obžaloby je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania sudca, ktorý

v prejednávanej veci v prípravnom konaní nariadil domovú prehliadku, vydal príkaz

na zatknutie alebo rozhodoval o väzbe osoby, na ktorú sa potom podala obžaloba.

(3)

Z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je okrem toho vylúčený sudca alebo prísediaci,

ktorý sa zúčastnil rozhodovania na súde nižšieho stupňa, a naopak. Z rozhodovania

o sťažnosti na nadriadenom orgáne je vylúčený prokurátor, ktorý napadnuté rozhodnutie

urobil alebo dal naň súhlas alebo pokyn.

§ 31

(1)

O vylúčení rozhoduje, ak ide o sudcu, predseda senátu, ak ide o predsedu senátu,

predseda nadriadeného súdu, a ak ide o inú osobu, bezprostredne nadriadený orgán,

a to na podklade oznámenia osoby, o vylúčenie ktorej ide, alebo na podklade námietky

niektorej zo strán. Až do rozhodnutia týchto orgánov o vylúčení vykonávajú osoby,

o ktorých vylúčenie ide, len tie úkony, ktoré neznesú odklad.

(2)

Ak sudca, o vylúčenie ktorého ide, s tým súhlasí, môže ho predseda súdu bez toho,

aby o vylúčení rozhodol, nahradiť iným sudcom..

§ 32

Obvinený

Toho, kto je podozrivý zo spáchania trestného činu, možno považovať za obvineného

a použiť proti nemu prostriedky dané týmto zákonom proti obvinenému až vtedy, ak bolo

proti nemu vznesené obvinenie (

§ 163

) alebo mu bolo oznámené obvinenie (

§ 169

).

§ 33

Práva obvineného

(1)

Obvinený má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu,

a k dôkazom o nich, nie je však povinný vypovedať. Môže uvádzať okolnosti a dôkazy

slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky.

Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným

v trestnom konaní. S obhajcom sa však v priebehu svojho výsluchu nemôže radiť o tom,

ako odpovedať na už položenú otázku. Môže žiadať, aby bol vyslúchaný za účasti svojho

obhajcu a aby sa obhajca zúčastnil aj na iných úkonoch prípravného konania (

§ 165

,

169

). Ak je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, môže s obhajcom hovoriť

bez prítomnosti tretej osoby. Uvedené práva prislúchajú obvinenému aj vtedy, ak je

pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony

obmedzená.

(2)

Všetky orgány činné v trestnom konaní sú povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť

a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.

§ 34

Zákonný zástupca obvineného

Zákonný zástupca obvineného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo

ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, je oprávnený obvineného zastupovať,

najmä zvoliť mu obhajcu, robiť za obvineného návrhy, podávať za neho žiadosti a opravné

prostriedky; je tiež oprávnená zúčastniť sa tých úkonov, ktorých sa podľa zákona môže

zúčastniť obvinený. V prospech obvineného môže zákonný zástupca tieto práva vykonávať

i proti vôli obvineného.

§ 35

Obhajca

(1)

Obhajcom v trestnom konaní môže byť len advokát. Ak ide v odbore vojenského súdnictva

o vec zvlášť dôležitého záujmu obrany vlasti, môže prokurátor alebo predseda senátu

rozhodnúť, že v nej môže byť obhajcom len dôstojník justície v činnej službe zaradený

vo vojenskom súdnictve; ten má potom pri výkone obhajoby všetky práva a povinnosti

obhajcu a je oslobodený od služobnej podriadenosti.

(2)

Obhajcom v trestnom konaní, v ktorom sa preberajú skutočnosti tvoriace predmet štátneho

tajomstva, môže byť iba advokát, ktorý sa môže oboznamovať so štátnym tajomstvom.

Týchto advokátov vyberajú ústredné orgán advokácie podľa hľadísk uvedených v predpisoch

upravujúcich ochranu štátneho tajomstva a vedú ich zoznamy.

(3)

Na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí nemôže byť obhajcom ten, kto je naň

predvolaný ako svedok, znalec alebo tlmočník.

§ 36

(1)

Obvinený musí mať obhajcu už pri prípravnom konaní,

a)

ak je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom

ústave (

§ 116 ods. 2

),

b)

ak je pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne

úkony obmedzená.

c)

ak ide o konanie proti mladistvému alebo

d)

ak ide o konanie proti ušlému.

(2)

Obvinený musí mať obhajcu aj vtedy, ak to považuje súd a v prípravnom konaní vyšetrovateľ

alebo prokurátor za nevyhnutné, najmä preto, že vzhľadom na telesné alebo duševné

chyby obvineného majú pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať.

(3)

Ak sa vykonáva konanie o trestnom čine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody,

ktorého horná hranica prevyšuje päť rokov, musí mať obvinený obhajcu už v prípravnom

konaní.

(4)

Obvinený musí mať obhajcu aj v konaní o vydanie do cudziny a v konaní, v ktorom sa

rozhoduje o uložení ochranného liečenia, s výnimkou ochranného protialkoholického

liečenia.

§ 37

Zvolený obhajca

(1)

Ak nepoužije obvinený právo zvoliť si obhajcu a ak mu ho nezvolí ani jeho zákonný

zástupca, môže mu ho zvoliť jeho príbuzný v priamom pokolení, jeho súrodenec, osvojiteľ,

osvojenec, manžel, druh, ako aj zúčastnená osoba. Ak obvinený je pozbavený spôsobilosti

na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu tak

urobiť tieto osoby i proti jeho vôli.

(2)

Obvinený si môže namiesto obhajcu, ktorý mu bol ustanovený alebo osobou na to oprávnenou

zvolený, zvoliť iného obhajcu.

§ 38

(1)

Ak obvinený nemá obhajcu v prípade, v ktorom ho musí mať (

§ 36

), určí sa mu lehota na zvolenie obhajcu. Pokiaľ v tejto lehote nebude obhajca zvolený,

obhajca sa mu po dobu, po ktorú trvajú dôvody nutnej obhajoby, bez meškania ustanoví.

(2)

Ak je obvinených niekoľko, ustanoví sa tým, ktorých záujmy si v trestnom konaní neodporujú,

spravidla spoločný obhajca.

§ 39

Ak treba ustanoviť obhajcu, oznámi to vyšetrovateľ, prokurátor alebo predseda senátu

advokátskej poradni; obhajcu ustanoví jej vedúci. V prípadoch uvedených v

§ 35 ods. 1

v druhej vete ustanoví obhajcu prokurátor alebo predseda senátu.

§ 40

Ustanovený obhajca je povinný obhajobu prevziať. Z dôležitých dôvodov môže však byť

obhajca na svoju žiadosť alebo na žiadosť obvineného od povinnosti obhajovania oslobodený

a namiesto neho ustanovený iný obhajca. O oslobodení rozhodne v konaní pred súdom

predseda senátu a v prípravnom konaní sudca.

§ 41

Povinnosti a práva obhajcu

(1)

Obhajca je povinný poskytovať obvinenému potrebnú právnu pomoc, účelne využívať na

obhajovanie jeho záujmov prostriedky a spôsoby obhajoby uvedené v zákone, najmä starať

sa o to, aby boli v konaní náležite a včas objasnené skutočnosti, ktoré obvineného

zbavujú viny alebo jeho vinu zmierňujú, a tým prispievať k správnemu objasneniu a

rozhodnutiu veci.

(2)

Obhajca je oprávnený už za prípravného konania robiť za obvineného návrhy, podávať

za neho žiadosti a oprávnené prostriedky,, nazerať do spisov (

§ 65

) a zúčastniť sa podľa ustanovení tohto zákona vyšetrovacích a vyhľadávacích úkonov.

S obvineným, ktorý je vo väzbe, je oprávnený hovoriť v rozsahu ustanovenom v

§ 33 ods. 1

.

(3)

Obhajca je v konaní pred súdom oprávnený zúčastniť sa všetkých úkonov, na ktorých

sa môže zúčastniť obvinený.

(4)

Ak je obvinený pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť

na právne úkony obmedzená, môže obhajca oprávnenia uvedené v odsekoch 2 a 3 vykonávať

aj proti vôli obvineného.

(5)

Ak nebolo splnomocnenie obhajcu pri jeho zvolení alebo ustanovení vymedzené ináč,

zaniká pri skončení trestného stíhania. Aj keď splnomocnenie takto zaniklo, je obhajca

oprávnený podať za obžalovaného ešte žiadosť o milosť a o odklad výkonu trestu.

§ 42

(1)

Tomu, koho vec bola zhabaná alebo podľa návrhu má byť zhabaná (zúčastnená osoba),

musí sa poskytnúť možnosť, aby sa k veci vyjadril; môže byť prítomný na hlavnom pojednávaní

a na verejnom zasadnutí, robiť na nich návrhy, nazerať do spisov (

§ 65

) a podávať v prípadoch týmto zákonom ustanovených opravné prostriedky.

(2)

Orgány činné v trestnom konaní sú povinné zúčastnenú osobu o jej právach poučiť a

poskytnúť jej možnosť ich uplatnenia.

(3)

Ak je zúčastnená osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jej spôsobilosť

na právne úkony obmedzená, vykonáva jej práva podľa tohto zákona jej zákonný zástupca.

§ 43

(1)

Ten, komu sa trestným činom ublížilo na zdraví, spôsobila sa majetková, morálna alebo

iná škoda (poškodený), má právo robiť návrhy na doplnenie dokazovania, nazerať do

spisov (

§ 65

), zúčastniť sa hlavného pojednávania a verejného zasadnutia konaného o odvolaní a

pred skončením konania sa k veci vyjadriť.

(2)

Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na úhradu škody, ktorá mu

bola trestným činom spôsobená, je oprávnený tiež navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom

rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu. Návrh treba urobiť najneskoršie

na hlavnom pojednávaní pred začatím dokazovania (

§ 206 ods. 2

). Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody

uplatňuje.

(3)

Návrh podľa odseku 2 môže urobiť i prokurátor, ak to vyžaduje ochrana záujmov spoločnosti,

socialistických organizácií alebo pracujúcich, najmä ak bola trestným činom spôsobená

škoda na majetku v socialistickom vlastníctve.

§ 44

(1)

Oprávnenie poškodeného nemôže vykonávať ten, kto je v trestnom konaní stíhaný ako

spoluobvinený.

(2)

V konaní o trestných činoch patriacich do príslušnosti krajského súdu (

§ 17

) rozhodne o účasti poškodeného súd podľa povahy prejednávanej veci.

(3)

Návrh podľa

§ 43 ods. 2

nemožno podať, ak bolo o nároku už rozhodnuté v občianskoprávnom alebo inom príslušnom

konaní.

§ 45

(1)

Ak je poškodená osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jej spôsobilosť

na právne úkony obmedzená, vykonáva jej práva podľa tohto zákona jej zákonný zástupca.

(2)

Ak ide o uplatnenie nároku na náhradu škody (

§ 43 ods. 2

), prechádzajú práva, ktoré tento zákon priznáva poškodenému, aj na jeho právneho

nástupcu.

§ 46

Orgány činné v trestnom konaní sú povinné poškodeného o jeho právach poučiť a poskytnúť

mu plnú možnosť na ich uplatnenie.

§ 47

(1)

Ak je dôvodná obava, že uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej

trestným činom bude marené alebo sťažované, možno nárok až do pravdepodobnej výšky

škody zaistiť na majetku obvineného.

(2)

Časti majetku určené na zaistenie nároku sa v uznesení o zaistení opíšu a obvinenému

sa zakáže s nimi nakladať. Hnuteľné veci sa pritom spravidla uložia do úschovy na

štátnom notárstve. Ak ide o nehnuteľnosť, doručí sa uznesenie o zaistení štátnemu

notárstvu, v obvode ktorého je nehnuteľnosť. Pri pohľadávkach sa prikáže dlžníkovi,

aby namiesto plnenia obvinenému zložil predmet plnenia do úschovy na štátnom notárstve.

(3)

Zaisťovať podľa odseku 2 nemožno nárok, ktorý nemožno v trestnom konaní uplatniť.

Na zaistenie nároku nemožno použiť veci, ktoré nemožno podľa občianskoprávnych predpisov

postihnúť výkonom súdneho rozhodnutia, ani pohľadávky obvineného na výplatu odmeny

z pracovnoprávneho alebo obdobného pomeru, pohľadávky na výplatu výživného a na výplatu

dávok z nemocenského poistenia a sociálneho zabezpečenia.

(4)

O zaistení rozhoduje súd na návrh prokurátora alebo poškodeného, v prípravnom konaní

prokurátor na návrh poškodeného. V prípravnom konaní môže prokurátor nárok zaistiť

aj bez návrhu poškodeného, ak to vyžaduje ochrana jeho záujmov, najmä ak hrozí nebezpečenstvo

z omeškania.

(5)

Poškodeného treba o zaistení jeho nároku vždy upovedomiť s upozornením na dôvody,

pre ktoré sa zaistenie podľa

§ 48 ods. 1

zruší.

§ 48

(1)

Zaistenie sa zruší,

a)

ak zanikne dôvod, pre ktoré bolo nariadené,

b)

ak bolo trestné stíhanie právoplatne zastavené alebo ak sa skončilo právoplatným

oslobodzujúcim rozsudkom, alebo

c)

ak uplynuli dva mesiace odo dňa, v ktorom nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým

bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo odo dňa, v ktorom nadobudlo právoplatnosť

uznesenie, ktorým bola vec postúpená inému orgánu.

(2)

Zaistenie treba obmedziť, ak sa ukáže, že nie je potrebné v rozsahu, v ktorom bolo

nariadené. Ak boli zaistením postihnuté veci patriace inej osobe ako obvinenému, vyjmú

sa zo zaistenia.

§ 49

Proti rozhodnutiu podľa

§ 47 a 48

je prípustná sťažnosť, ktorá má, pokiaľ ide o zrušenie zaistenia, jeho obmedzenie

alebo vyňatie zo zaistenia, odkladný účinok.

§ 50

(1)

Zúčastnená osoba a poškodený sa môžu dať zastupovať splnomocnencom.

(2)

Splnomocnencom zúčastnenej osoby a poškodeného môže byť len osoba, ktorej spôsobilosť

na právne úkony nie je obmedzená; na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí nemôže

byť splnomocnencom ten, kto je naň predvolaný ako svedok, znalec alebo tlmočník.

(3)

Ak ide v odbore vojenského súdnictva o vec zvlášť dôležitého záujmu obrany vlasti,

môže prokurátor alebo predseda senátu rozhodnúť, že sa v nej môže splnomocniť len

dôstojník justície v činnej službe zaradený do vojenského súdnictva.

(4)

Splnomocnencom zúčastnenej osoby a poškodeného v trestnom konaní, v ktorom sa preberajú

skutočnosti tvoriace predmet štátneho tajomstva, môže byť iba advokát alebo osoba,

ktorá sa môže oboznamovať so štátnym tajomstvom na príslušnom úseku.

§ 51

Splnomocnenec zúčastnenej osoby a poškodeného je oprávnený robiť za zúčastnenú osobu

alebo poškodeného návrhy a podávať za nich žiadosti o opravné prostriedky; je tiež

oprávnený zúčastniť sa všetkých úkonov, na ktorých sa môže zúčastniť zúčastnená osoba

alebo poškodený.

§ 52

Spôsob vykonávania úkonov trestného konania

Pri vykonávaní úkonov trestného konania sa musí zaobchádzať s osobami na úkone zúčastnených

tak, ako to vyžaduje význam a výchovný účel trestného konania; vždy treba rešpektovať

ich osobnosť a ich ústavou zaručené práva.

§ 53

(1)

Súd, prokurátor, vyšetrovateľ a vyhľadávací orgán vykonávajú jednotlivé úkony trestného

konania vo svojom obvode spravidla sami. Mimo svojho obvodu vykonávajú jednotlivé

úkony trestného konania dožiadaním okresného súdu, prokurátora, vyšetrovateľa alebo

vyhľadávacieho orgánu, v obvode ktorého má byť úkon vykonaný, prípadne aj dožiadaním

vojenského súdu alebo vojenského prokurátora; ak vec nepripúšťa odklad alebo ak to

je pre riadne posúdenie veci nevyhnutne potrebné, vykonajú však úkon i mimo svojho

obvodu sami.

(2)

Najvyšší súd a krajský súd môžu jednotlivé úkony i vo svojom obvode vykonať dožiadaním

okresného súdu, v obvode ktorého má byť úkon vykonaný; najvyšší súd to môže urobiť

aj dožiadaním krajského súdu.

(3)

Vojenský súd a vojenský prokurátor môžu jednotlivé úkony trestného konania vykonať

aj dožiadaním okresného súdu alebo okresného prokurátora, v obvode ktorého má byť

úkon vykonaný.

§ 54

(1)

V dožiadaní treba uviesť spisové údaje, ktorých znalosť je nevyhnutná na riadne vykonanie

úkonu. Ak treba, pripojí dožadujúci orgán spisy a poukáže na tie ich časti, v ktorých

sú potrebné údaje uvedené. Dožiadaný orgán je podľa povahy veci a podľa toho, čo pri

vykonávaní úkonu vyšlo najavo, oprávnený a povinný vykonať i ďalšie nevyhnutné úkony,

najmä vyslúchať ďalšie osoby a dopytovať sa na okolnosti v dožiadaní neuvedené, ak

to môže prispieť k rýchlemu a správnemu rozhodnutiu veci.

(2)

Úkony dožiadaného súdu vykonáva sudca z povolania; má pritom práva a povinnosti predsedu

senátu.

§ 55

Spisovanie zápisnice

(1)

O každom úkone trestného konania sa spíše, a to spravidla pri úkone alebo bezprostredne

po ňom, zápisnica, ktorá musí obsahovať

a)

pomenovanie súdu, prokurátora alebo iného orgánu vykonávajúceho úkon,

b)

miesto, čas a predmet úkonu,

c)

meno a priezvisko úradných osôb a ich funkcie, meno a priezvisko prítomných strán,

meno a priezvisko zákonných zástupcov, obhajcov a splnomocnencov, ktorí sa na úkone

zúčastnili,

d)

stručné, ale výstižné opísanie priebehu úkonu, z ktorého by bolo zrejmé i zachovanie

zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie úkonu, ďalej podstatný obsah rozhodnutí

pri úkone vyhlásených, a ak bol hneď pri úkone doručený odpis rozhodnutia, osvedčenie

o tomto doručení,

e)

návrhy strán, poskytnutie poučenia, prípadne vyjadrenie poučených osôb,

f)

námietky strán alebo vyslúchaných osôb proti obsahu zápisnice.

(2)

Výpovede osôb, ktoré už boli vyslúchané, sa do zápisnice o hlavnom pojednávaní alebo

verejnom zasadnutí zapisujú len potiaľ, pokiaľ obsahujú odchýlky alebo dodatky k predošlým

výpovediam.

(3)

Zápisnica o výpovedi osoby, ktorá nevie po česky ani po slovensky, spíše sa v niektorom

z týchto jazykov; ak záleží na doslovnom znení výpovede, zapíše zapisovateľ alebo

tlmočník do zápisnice príslušnú časť výpovede aj v jazyku, v ktorom táto osoba vypovedá.

(4)

V dôležitých prípadoch možno okrem zápisnice vyhotoviť o konaní i rýchlopisný záznam,

ktorý sa potom spolu s predpisom do obyčajného písma pripojí k zápisnici. Na zachytenie

priebehu konania možno v prípade potreby použiť iný vhodný prostriedok. Pomôcku na

to použitú treba označiť, spoľahlivo schovať a v zápisnici poznamenať, kde je uložená.

§ 56

Podpisovanie zápisnice

(1)

Zápisnicu o hlavnom pojednávaní a o verejnom zasadnutí podpisuje predseda senátu

a zapisovateľ; iné zápisnice podpíše ten, kto úkon vykonal, a osoba, ktorej sa úkon

týka, prípadne zapisovateľ, tlmočník, znalec alebo iná osoba pribratá k úkonu. Ak

má zápisnica o výsluchu viac strán, musí vyslúchaná osoba podpísať každú stranu zápisnice.

Ak odmietne vyslúchaný alebo iná pribratá osoba k úkonu zápisnicu podpísať, uvedie

sa to zápisnici s poznamenaním dôvodu odmietnutia.

(2)

Ak nemôže predseda senátu pre prekážku dlhšieho trvania podpísať zápisnicu o hlavnom

pojednávaní alebo o verejnom alebo neverejnom zasadnutí, podpíše ju iný člen senátu.

Ak je táto prekážka u inej osoby alebo u samosudcu, poznamená sa v zápisnici dôvod,

prečo podpis odpadol.

§ 57

Oprava zápisnice

(1)

O oprave a doplnení zápisnice o hlavnom pojednávaní a o verejnom a neverejnom zasadnutí

a taktiež o námietkach proti takej zápisnici rozhoduje súd, o zápisnicu ktorého ide.

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.

(2)

Ten, kto viedol pojednávanie alebo vykonávanie úkonu, môže i po podpise zápisnice

nariadiť alebo vykonať opravu pisárskych chýb alebo iných zrejmých nesprávnosti. Oprava

sa vykoná tak, aby pôvodný zápis zostal čitateľný; opravu podpíše ten, kto ju nariadil.

§ 58

Zápisnica o hlasovaní

(1)

V zápisnici o hlasovaní sa uvedie okrem všeobecných náležitostí (

§ 55 ods. 1

)

a)

postup pri jednotlivých hlasovaniach, ich výsledok a výrok rozhodnutia,

b)

mienka odlišná od názoru väčšiny, a to v celom znení i so stručným odôvodnením.

(2)

Zápis o všetkých hlasovaniach, ktoré sa vyskytli v priebehu toho istého pojednávania,

pojme sa do jedinej zápisnice o hlasovaní.

(3)

Zápisnicu o hlasovaní podpisujú všetci členovia senátu a zapisovateľ.

(4)

Zápisnica o hlasovaní sa zalepí a pripojí k zápisnici o pojednávaní. Otvoriť ju smie

len predseda senátu na nadriadenom súde pri rozhodovaní o opravnom prostriedku a predseda

senátu najvyššieho súdu pri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie zákona, ako aj sudca

poverený vyhotovením rozsudku; po nazretí ju opäť zalepí a otvorenie potvrdí svojim

podpisom.

(5)

Zápisnica o hlasovaní sa nespisuje, ak ide o jednoduché rozhodnutia, na ktorých sa

senát uzniesol jednomyseľne a ktorým predchádzala porada iba v pojednávacej sieni

bez prerušenia pojednávania; v zápisnici o pojednávaní sa v takom prípade poznamená,

že k uzneseniu došlo bez prerušenia pojednávania.

§ 59

(1)

Podanie sa posudzuje vždy podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené. Možno ho urobiť

písomne, ústne do zápisnice, telegraficky alebo ďalekopisom.

(2)

Ak sa robí trestné oznámenie ústne, treba oznamovateľa vypočuť o okolnostiach, za

ktorých bol čin spáchaný, o osobných pomeroch toho, na koho sa oznámenie podáva, o

dôkazoch a o výške škody spôsobenej oznámeným činom; ak je oznamovateľ súčasne poškodeným

alebo jeho splnomocnencom, musí sa vypočuť aj o tom, či žiada, aby súd rozhodol v

trestnom konaní o jeho nároku na náhradu škody. Výsluch sa má vykonať tak, aby sa

získal podklad pre ďalšie konanie.

(3)

Ak bola zápisnica o ústne urobenom trestnom oznámení spísaná na súde, pošle ju súd

bez odkladu prokurátorovi.

§ 60

Počítanie lehôt

(1)

Do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, v ktorom sa stala udalosť určujúca

začiatok lehoty.

(2)

Lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý

svojim pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť

určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa

lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.

(3)

Ak pripadne koniec lehoty na deň pracovného pokoja alebo pracovného voľna, pokladá

sa za posledný deň lehoty najbližší budúci pracovný deň.

(4)

Lehota je zachovaná aj vtedy, ak podanie bolo v lehote

a)

podané na poštu a adresované súdu, prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo vyhľadávaciemu

orgánu, u ktorého sa má podať alebo ktorý má vo veci rozhodnúť,

b)

urobené na súde alebo u prokurátora, ktorý má vo veci rozhodnúť,

c)

urobené príslušníkom ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru v činnej službe u jeho

náčelníka,

d)

urobené u náčelníka nápravného zariadenia, v ktorom je ten, kto podanie robí, vo

väzbe alebo v treste alebo

e)

urobené ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde alebo u okresného prokurátora.

§ 61

Navrátenie lehoty

(1)

Ak zmešká obvinený alebo jeho obhajca z dôležitých dôvodov lehotu na podanie opravného

prostriedku, povolí mu orgán, ktorému patrí rozhodovať o opravnom prostriedku, navrátenie

lehoty. O navrátenie lehoty treba požiadať do troch dní od odpadnutia prekážky. Ak

nebol opravný prostriedok ešte podaný, treba ho so žiadosťou spojiť. Ak ide o odvolanie

proti rozsudku, možno odvolanie odôvodniť ešte v lehote ôsmich dní od doručenia uznesenia

o povolení navrátenia lehoty.

(2)

Ak bol opravný prostriedok už zamietnutý ako omeškaný, zruší orgán pri povolení navrátenia

lehoty súčasne i svoje rozhodnutie o zamietnutí opravného prostriedku.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú primerane aj vtedy, ak sa ukáže, že lehota na

podanie opravného prostriedku, ktorý bol zamietnutý ako omeškaný, zmeškaná nebola.

§ 62

Všeobecné ustanovenia

(1)

Ak nebola písomnosť doručená pri úkone trestného konania, doručí sa spravidla poštou.

(2)

V prípade potreby, najmä pri nariadenom prevedení, pri neúspešnosti pokusu doručiť

iným spôsobom do vlastných rúk adresáta zásielku, pri ktorej je uloženie vylúčené,

alebo pri nebezpečenstve, že prieťahom v doručovaní sa pojednávanie zmarí, možno o

doručenie požiadať aj policajný orgán.

(3)

Ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručí sa inej

dorastenej osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo zamestnanej

na tom istom pracovisku, ak je ochotná písomnosť prevziať a jej odovzdanie obstarať.

(4)

Ak niet takej osoby, uloží sa písomnosť na pošte a adresát sa vhodným spôsobom vyzve,

aby si písomnosť vyzdvihol. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď bola uložená,

aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

(5)

Písomnosti určené osobám požívajúcim výsady a imunity podľa medzinárodného práva

alebo osobám v ich bytoch sa predložia ministerstvu spravodlivosti; to zariadi ich

doručenie.

§ 63

Doručovanie do vlastných rúk

(1)

Do vlastných rúk sa doručuje

a)

obvinenému obžaloba a predvolanie,

b)

osobám oprávneným podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok odpis tohto rozhodnutia,

c)

iná písomnosť, ak to predseda senátu, prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací

orgán z dôležitých dôvodov nariadi.

(2)

Ak nebol adresát zásielky, ktorú treba doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci

sa v mieste doručenia zdržiava, upovedomí ho doručovateľ vhodným spôsobom, že zásielku

príde znovu doručiť v deň a hodinu uvedenú na oznámení. Ak zostane i nový pokus o

doručenie bezvýsledný, uloží sa rozhodnutie na pošte a adresát sa o tomto uložení

vhodným spôsobom upovedomí. Ak si nevyzdvihne adresát zásielku do troch dní od uloženia,

považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení

nedozvedel.

(3)

Uložiť doručovanú zásielku podľa odseku 2 nemožno, ak sa doručuje

a)

obvinenému obžaloba alebo predvolanie na hlavné pojednávanie alebo na verejné zasadnutie,

b)

obžalovanému odpis rozsudku, proti ktorému môže podať odvolanie,

c)

iná písomnosť, ak to predseda senátu, prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací

orgán z dôležitých dôvodov nariadi.

(4)

Ak je uloženie doručovanej zásielky vylúčené, musí to odosielateľ na zásielke nápadne

vyznačiť.

§ 64

Odopretie prijatia

(1)

Ak odoprie adresát písomnosť prijať, poznamená sa to na doručenke spolu s dátumom

a dôvodom odopretia a písomnosť sa vráti.

(2)

Ak uzná predseda senátu, prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán, ktorý

písomnosť odoslal, že prijatie bolo odopreté bezdôvodne, považuje sa písomnosť za

doručenú dňom, keď prijatie bolo odopreté; na tento následok musí doručovateľ adresáta

upozorniť.

§ 65

(1)

Obvinený, poškodený a zúčastnená osoba, ich obhajca a splnomocnenci, ako aj spoločenský

zástupca majú právo nazerať do spisov, s výnimkou zápisnice o hlasovaní, robiť si

z nich výpisky a poznámky a obstarávať si na svoje náklady kópie spisov a ich častí.

To isté právo majú zástupcovia obvineného, poškodeného alebo zúčastnenej osoby, ak

tieto osoby sú pozbavené spôsobilosti na právne úkony, alebo ak ich spôsobilosť na

právne úkony je obmedzená. Iné osoby tak môžu robiť so súhlasom predsedu senátu a

v prípravnom konaní so súhlasom prokurátora, vyšetrovateľa alebo vyhľadávacieho orgánu,

len pokiaľ je to potrebné na uplatnenie ich práv.

(2)

V prípravnom konaní môže prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán nazretie

do spisov zo závažných dôvodov odoprieť. Závažnosť dôvodov, z ktorých nazretie do

spisov odoprel vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán, je na žiadosť osoby, ktorej sa

nazretie odoprelo, prokurátor povinný urýchlene preskúmať. Nazretie do spisov nemožno

odoprieť obvinenému a obhajcovi, ak sa už prikročilo k oboznamovaniu obvineného s

výsledkami vyšetrovania a ak ide o vyhľadávanie, len čo boli obvinený a jeho obhajca

upozornení na možnosť preštudovať spisy [

§ 169 písm. b)

].

(3)

Tomu, kto mal právo byť pri úkone prítomný, nemôže sa odoprieť nazretie do zápisnice

o takom úkone. Obvinenému a jeho obhajcovi nemôže sa odoprieť nazretie do uznesenia

o vznesení obvinenia (

§ 163

) alebo do záznamu o oznámení obvinenia (

§ 169

).

(4)

Práva štátnych orgánov nazerať do spisov podľa iných zákonných predpisov nie sú ustanovením

predchádzajúcich odsekov dotknuté.

(5)

Pri povoľovaní nazerať do spisov je nevyhnutné urobiť také opatrenie, aby bolo zachované

štátne, hospodárske a služobné tajomstvo.

§ 66

(1)

Kto napriek predchádzajúcemu napomenutiu ruší konanie alebo kto sa voči súdu, prokurátorovi,

vyšetrovateľovi alebo vyhľadávaciemu orgánu správa urážlivo alebo kto bez dostatočného

ospravedlnenia neposlúchne príkaz alebo nevyhovie výzve, ktoré mu boli dané podľa

tohto zákona, toho môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor, vyšetrovateľ

alebo vyhľadávací orgán potrestať poriadkovou pokutou do 500 Kčs. Proti tomuto rozhodnutiu

je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(2)

Ak sa konania uvedeného v odseku 1 dopustí príslušník ozbrojených síl alebo ozbrojeného

zboru v činnej službe, môže sa prenechať náčelníkovi, aby ho potrestal podľa disciplinárneho

poriadku.

(3)

Ak sa takého konania dopustí osoba, ktorá je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia

slobody, môže sa prenechať náčelníkovi väznice aby ju potrestal disciplinárne.

§ 67

Dôvody väzby

Obvinený smie byť vzatý do väzby len vtedy, ak sú tu konkrétne skutočnosti, ktoré

odôvodňujú obavu,

a)

že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu,

najmä ak nemožno jeho totožnosť hneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí

vysoký trest,

b)

že bude pôsobiť na svedkov alebo spoluobvinených alebo ináč mariť objasňovanie skutočností

závažných pre trestné stíhanie alebo

c)

že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo

vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

§ 68

Rozhodnutie o väzbe

Vziať do väzby možno len osobu, proti ktorej bolo vznesené obvinenie (

§ 163

) alebo ktorej sa oznámilo obvinenie (

§ 169

). Rozhodnutie o väzbe sa musí odôvodniť aj skutkovými okolnosťami. O väzbe rozhoduje

súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca.

§ 69

Príkaz na dodanie do väzby

(1)

Ak je to potrebné, vydá orgán, ktorý rozhoduje o väzbe, príkaz, aby obvinený bol

dodaný do väzby. V konaní pred súdom vydá tento príkaz predseda senátu.

(2)

Dodanie vykonajú na podklade príkazu orgány Zboru národnej bezpečnosti, ktoré sú

tiež povinné, ak je to na vykonanie príkazu potrebné, vypátrať pobyt obvineného.

(3)

Osoba dodaná do väzby musí byť do 48 hodín vyslúchnutá a musí jej byť oznámené rozhodnutie

o väzbe.

§ 70

Upovedomenie o vzatí do väzby

O vzatí do väzby treba bez prieťahov upovedomiť niektorého rodinného príslušníka obvineného,

ako aj vedúceho jeho pracoviska. O vzatí do väzby príslušníka ozbrojených síl alebo

ozbrojeného zboru treba upovedomiť aj jeho veliteľa alebo náčelníka.

§ 71

(1)

Väzba v prípravnom konaní včítanie konania podľa desiatej hlavy môže trvať najviac

dva mesiace. Predĺžiť túto lehotu môže len nadriadený prokurátor.

(2)

Návrh na predĺženie lehoty podľa odseku 1 musí prokurátor podať najmenej päť dní

pred skončením lehoty. Ak súd do skončenia lehoty nerozhodne, musí prokurátor obvineného

prepustiť na slobodu. Uznesenie o predĺžení väzby musí byť doručené obvinenému do

desiatich dní od rozhodnutia.

(3)

Čas uvedený v odseku 1 sa počíta odo dňa, v ktorom došlo k obmedzeniu osobnej slobody

obvineného.

§ 72

(1)

Všetky orgány činné v trestnom konaní sú povinné skúmať v každom období trestného

stíhania, či dôvody väzby ešte trvajú. Sudca koná v prípravnom konaní iba pri rozhodovaní

o návrhu prokurátora na predĺženie väzby (

§ 71 ods. 1

) a pri rozhodovaní o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby podľa odseku 2. Ak

pominie dôvod väzby, musí byť obvinený ihneď prepustený na slobodu. V prípravnom konaní

o tom môže rozhodnúť tiež prokurátor.

(2)

Obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní

prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží ju bez meškania súdu. O takej žiadosti

sa musí neodkladne rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie

iné dôvody, opakovať až po uplynutí štrnástich dní od právoplatnosti rozhodnutia.

(3)

Ak prokurátor súhlasí s prepustením obvineného na slobodu, môže v konaní pred súdom

o prepustení z väzby rozhodnúť predseda senátu.

§ 73

Nahradenie väzby zárukou spoločenskej organizácie alebo sľubom obvineného

(1)

Ak je daný dôvod väzby uvedený v

§ 67 písm a)

alebo

c)

a organizácia uvedená v

§ 67 písm. a)

ponúkne prevzatie záruky za ďalšie správanie sa obvineného a za to, že sa na vyzvanie

ustanoví na súd, k prokurátorovi alebo k vyšetrovateľovi, môže orgán rozhodujúci o

väzbe, ak považuje záruku vzhľadom na osobu obvineného a na povahu vyšetrovaného prípadu

za dostatočnú, ju prijať a ponechať obvineného na slobode alebo ho na slobodu prepustiť.

(2)

Rovnako môže orgán rozhodujúci o väzbe potupovať, ak tu je len dôvod väzby uvedený

v

§ 67 písm. a)

a obvinený dá písomný sľub, že sa na vyzvanie ustanoví na súd, k prokurátorovi alebo

k vyšetrovateľovi a že každú zmenu svojho pobytu vopred ohlási, ak považuje orgán

vzhľadom na osobu obvineného a na povahu vyšetrovaného prípadu sľub za dostatočný.

§ 74

Sťažnosť proti rozhodnutiu o väzbe

(1)

Proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná sťažnosť.

(2)

Odkladný účinok má iba sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu o prepustení obvineného

z väzby. Ak však prokurátor pri vyhlásení takého rozhodnutia bol prítomný, má jeho

sťažnosť odkladný účinok len vtedy, ak bola podaná hneď po vyhlásení rozhodnutia;

ak ide o prepustenie z väzby po oslobodzujúcom rozsudku, má sťažnosť prokurátora odkladný

účinok len vtedy, ak prokurátor podal aj odvolanie proti rozsudku.

§ 75

Zadržanie obvineného vyšetrovateľom alebo vyhľadávacím orgánom

Ak je tu niektorí z dôvodov väzby (

§ 67

) a pre neodkladnosť veci nemožno rozhodnutie o väzbe vopred zadovážiť, môže vyšetrovateľ

alebo vyhľadávací orgán obvineného zadržať predbežne sám. Je však povinný vykonané

zadržanie prokurátorovi neodkladne ohlásiť a odovzdať mu odpis zápisnice, ktorú spísal

pri zadržaní, aj ďalší materiál, ktorý prokurátor potrebuje, aby prípadne mohol podať

návrh na vzatie do väzby. Návrh sa musí podať tak, aby obvinený mohol byť najneskôr

do 24 hodín od zadržania odovzdaný súdu, inak musí byť prepustený na slobodu.

§ 76

Zadržanie podozrivej osoby

(1)

Osobu podozrivú zo spáchania trestného činu môže, ak je tu niektorý z dôvodov väzby

(

§ 67

), vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán v naliehavých prípadoch zadržať, i keď proti

nej doteraz nebolo vznesené obvinenie podľa

§ 163

ani jej nebolo oznámené obvinenie podľa

§ 169

. Na zadržanie treba predchádzajúci súhlas prokurátora. Bez takého súhlasu možno zadržanie

vykonať, len ak vec nepripúšťa odklad a súhlas vopred nemožno dosiahnuť, najmä ak

bola osoba pristihnutá pri trestnom čine alebo zastihnutá na úteku.

(2)

Osobu, ktorá bola pristihnutá pri trestnom čine, smie zadržať ktokoľvek, ak je to

nevyhnutne potrebné na zistenie jej totožnosti, na zamedzenie úteku alebo na zabezpečenie

dôkazu. Je však povinný odovzdať zadržaného hneď prokurátorovi, vyšetrovateľovi, vyhľadávaciemu

orgánu alebo policajnému orgánu; zadržaného príslušníka ozbrojených síl môže tiež

odovzdať najbližšiemu útvaru ozbrojených síl alebo správcovi posádky. Ak nemožno zadržaného

takto odovzdať, treba niektorému z uvedených orgánov zadržanie aspoň hneď oznámiť.

(3)

Orgán, ktorý zadržanie vykonal, vykonané zadržanie neodkladne ohlási prokurátorovi

a spíše o ňom bez odkladu zápisnicu, v ktorej označí miesto, čas a bližšie okolnosti

zadržania, ako aj jeho podstatné dôvody a uvedie osobné údaje zadržanej osoby. Odpis

zápisnice doručí bez odkladu prokurátorovi. Obdobne postupuje orgán, ktorý prevzal

osobu zadržanú podľa odseku 2.

(4)

Orgán, ktorý zadržanie vykonal alebo ktorému zadržaná osoba bola odovzdaná, túto

osobu neodkladne oboznámi s dôvodmi zadržania a vyslúchne ju; v prípade, že bude podozrenie

rozptýlené alebo dôvody zadržania z inej príčiny odpadnú, prepustí ju neodkladne na

slobodu. Ak neprepustí zadržanú osobu na slobodu, odovzdá prokurátorovi zápisnicu

o jej výsluchu a ďalší dôkazný materiál tak, aby prokurátor prípadne mohol podať návrh

na vzatie do väzby. Návrh sa musí podať neodkladne tak, aby zadržaná osoba mohla byť

odovzdaná súdu najneskôr do 24 hodín od jej zadržania alebo prevzatia, inak musí byť

prepustená na slobodu.

(5)

Na ustanovenia

§ 33 ods. 1

,

§ 91, 92, 93

a

95

treba primerane dbať aj vtedy, ak je zadržaná osoba vyslúchaná v čase, keď ešte proti

nej nebolo vznesené obvinenie (

§ 163

) ani jej nebolo oznámené obvinenie (

§ 169

).

§ 77

Rozhodnutie prokurátora o zadržanej osobe

(1)

Ak nenariadil prokurátor prepustiť osobu zadržanú podľa predchádzajúcich ustanovení

na slobodu už na podklade hlásenia o zadržaní obvineného (

§ 75

) alebo na podklade zápisnice o zadržaní podozrivého (

§ 76 ods. 3

), je povinný najneskoršie do 48 hodín po tom, čo mu bola zadržaná osoba odovzdaná,

rozhodnúť podľa

§ 68

o jej vzatí do väzby alebo ju prepustiť na slobodu.

§ 78

Povinnosť na vydanie veci

(1)

Kto má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie, je povinný ju na vyzvanie predložiť

súdu, prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo vyhľadávaciemu orgánu; ak ju treba pre

účely trestného konania zaistiť, je povinný vec na vyzvanie týmto orgánom vydať. Pri

vyzvaní ho treba upozorniť na to, že ak nevyhovie výzve, môže mu byť vec odňatá, ako

aj na iné následky nevyhovenia (

§ 66

).

(2)

Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na listinu, ktorej obsah sa týka okolnosti,

o ktorej platí zákaz výsluchu, okrem prípadu, že došlo k oslobodeniu od povinnosti

zachovať vec v tajnosti alebo k oslobodeniu od povinnosti mlčanlivosti (

§ 99

).

(3)

Vyzvať na vydanie veci je oprávnený predseda senátu, v prípravnom konaní prokurátor,

vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán.

§ 79

Odňatie veci

(1)

Ak nebude vec dôležitá pre trestné konanie na vyzvanie vydaná tým, kto ju má pri

sebe, môže mu byť na príkaz predsedu senátu a v prípravnom konaní na príkaz prokurátora,

vyšetrovateľa alebo vyhľadávacieho orgánu odňatá. Vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán

potrebuje na vydanie takého príkazu predchádzajúci súhlas prokurátora.

(2)

Ak nevykoná orgán, ktorý príkaz na odňatie veci vydal, odňatie veci sám, vykoná ho

na podklade príkazu policajný orgán.

(3)

Bez predchádzajúceho súhlasu uvedeného v odseku 1 môže vyšetrovateľ alebo vyhľadávací

orgán vydať príkaz len vtedy, ak predchádzajúci súhlas nemožno dosiahnuť a vec nepripúšťa

odklad.

(4)

K odňatiu veci sa podľa možnosti priberie osoba, ktorá nie je na veci zúčastnená.

(5)

Zápisnica o vydaní a odňatí veci musí obsahovať aj dostatočne presný opis vydanej

alebo odňatej veci, ktorý by umožnil určiť jej totožnosť.

(6)

Osobe, ktorá vec vydala alebo ktorej bola vec odňatá, vydá orgán, ktorý úkon vykonal,

hneď písomné potvrdenie o prevzatí veci alebo odpis zápisnice.

§ 80

(1)

Ak vec, ktorá bola podľa

§ 78

vydaná alebo podľa

§ 79

odňatá, na ďalšie konanie už nie je potrebná a ak neprichádza do úvahy jej prepadnutie

alebo zhabanie, vráti sa tomu, kto ju vydal alebo komu bola odňatá. Ak si na ňu uplatňuje

právo iná osoba, vydá sa tomu, právo koho na vec je nepochybné. Pri pochybnostiach

sa vec uloží do úschovy na štátnom notárstve a osoba, ktorá si na vec robí nárok,

sa upozorní, aby ho uplatnila v konaní o občianskoprávnych veciach.

(2)

Ak je nebezpečenstvo, že sa vec, ktorá nemohla byť vrátená alebo vydaná podľa odseku

1, skazí, predá sa a suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy na štátnom notárstve.

Na predaj sa použijú primerane predpisy o súdnom predaji zexekvovaných hnuteľných

vecí.

(3)

Rozhodnutia podľa odsekov 1 až 2 robí predseda senátu, v prípravnom konaní prokurátor,

vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán. Proti rozhodnutiu o vrátení a vydaní veci, ako

aj o uložení do úschovy je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 81

(1)

Ak bola obvineným vydaná alebo mu odňatá vec, ktorú získal alebo pravdepodobne získal

trestným činom, a buď nie je známe, komu vec patrí, alebo nie je známy pobyt poškodeného,

vyhlási sa verejne opis veci. Vyhlásenie sa urobí spôsobom na vypátranie poškodeného

najúčelnejším, a to spolu s vyzvaním, aby sa poškodený prihlásil do šiestich mesiacov

od vyhlásenia.

(2)

Ak uplatnil v lehote uvedenej v odseku 1 nárok na vec niekto iný ako obvinený, postupuje

sa podľa

§ 80 ods. 1

. Ak nárok na vec neuplatnil nikto iný, vydá sa vec, alebo ak bola medzitým pre nebezpečenstvo

skazy už predaná, suma za ňu utŕžená obvinenému na jeho žiadosť, pokiaľ nejde o vec,

ktorú získal trestným činom. Ak ide o takú vec alebo ak nepožiadal obvinený o vrátenie

veci,, vec sa odovzdá orgánu príslušnému podľa osobitných predpisov, ktorý vykoná

jej realizáciu. Tým nie je dotknuté právo vlastníka žiadať vydanie utŕženej za vec.

(3)

Ak ide o bezcennú vec, možno ju zničiť, a ak ide o vec nepatrnej ceny, možno ju odovzdať

orgánu príslušnému podľa osobitných predpisov na realizáciu, a to v oboch prípadoch

i bez predchádzajúceho vyhlásenia opisu.

(4)

Opatrenia a rozhodnutia uvedené v odsekoch 1 až 3 robí predseda senátu a v prípravnom

konaní prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán. Proti uzneseniu o vydaní

veci, odovzdaní veci orgánu príslušnému podľa osobitných predpisov na realizáciu alebo

o zničení veci je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 82

Dôvody domovej a osobnej prehliadky

(1)

Domovú prehliadku možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že v byte alebo inom priestore

slúžiacom na bývanie alebo v priestoroch k nim patriacim (obydlia) je vec dôležitá

pre trestné konanie alebo, že sa tam skrýva osoba podozrivá z trestného činu.

(2)

Osobnú prehliadku možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že niekto má pri sebe

vec dôležitú pre trestné konanie.

(3)

U zadržanej osoby a u osoby, ktorá bola zatknutá alebo ktorá sa berie do väzby, možno

vykonať osobnú prehliadku aj vtedy, ak je tu podozrenie, že má pri sebe zbraň alebo

inú vec, ktorou by mohla ohroziť život alebo zdravie vlastné alebo cudzie.

§ 83

Príkaz na prehliadku

(1)

Nariadiť domovú alebo osobnú prehliadku je oprávnený predseda senátu, v prípravnom

konaní prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán. Vyšetrovateľ alebo vyhľadávací

orgán na to potrebuje predchádzajúci súhlas prokurátora. Príkaz na domovú prehliadku

musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. Doručí sa osobe, u ktorej sa prehliadka

vykonáva, pri prehliadke, a ak to nie je možné, najneskoršie do 48 hodín po nej.

(2)

Ak nevykoná osobnú alebo domovú prehliadku orgán, ktorý ju nariadil, vykoná ju na

jeho príkaz orgán Zboru národnej bezpečnosti.

(3)

Bez príkazu alebo súhlasu uvedeného v odseku 1 môže vyšetrovateľ alebo vyhľadávací

orgán alebo orgán Zboru národnej bezpečnosti vykonať domovú alebo osobnú prehliadku

len vtedy, keď nemožno príkaz alebo súhlas vopred získať a vec nepripúšťa odklad,

alebo ak ide o osobu pristihnutú pri čine alebo o osobu, na ktorú bol vydaný príkaz

na dodanie do väzby. Bez príkazu alebo súhlasu možno tiež vykonať osobnú prehliadku

v prípadoch uvedených v

§ 82 ods. 3

.

§ 84

Predchádzajúci výsluch

Vykonať domovú prehliadku alebo osobnú prehliadku alebo prehliadku iných priestorov

alebo vstúpiť do obydlia možno len po predchádzajúcom výsluchu toho, u koho alebo

na kom sa má taký úkon vykonať, a to len vtedy, ak sa výsluchom nedosiahlo ani dobrovoľné

vydanie hľadanej veci, ani odstránenie iného dôvodu, ktorý viedol k úkonu. Predchádzajúci

výsluch nie je potrebný, ak vec neznesie odklad a výsluch nemožno vykonať okamžite.

§ 85

(1)

Orgán vykonávajúci domovú prehliadku alebo prehliadku iných priestorov je povinný

umožniť osobe, u ktorej sa taký úkon vykonáva, alebo niektorému dospelému členovi

jej domácnosti alebo v prípade prehliadky iných priestorov aj jej zamestnancovi účasť

pri prehliadke. O práve účasti pri prehliadke je povinný tieto osoby poučiť.

(2)

K výkonu domovej a osobnej prehliadky treba pribrať osobu, ktorá nie je na veci zúčastnená.

Orgán vykonávajúci prehliadku preukáže svoje oprávnenie.

(3)

V zápisnici o prehliadke treba tiež uviesť, či boli dodržané ustanovenia o predchádzajúcom

výsluchu, prípadne označiť dôvody, prečo neboli dodržané. Ak pri prehliadke došlo

k vydaniu alebo odňatiu veci, treba pojať do zápisnice aj údaje uvedené v

§ 79 ods. 5

.

(4)

Osobe, u ktorej bola prehliadka vykonaná, vydá orgán, ktorý taký úkon vykonal, hneď,

a ak to nie je možné, najneskôr do 24 hodín potom, písomné potvrdenie o výsledku úkonu,

ako aj prevzatí vecí, ktoré boli pritom vydané alebo odňaté, alebo odpis zápisnice.

§ 86

Zadržanie zásielok

(1)

Ak je na objasnenie skutočnosti závažných pre trestné konanie nevyhnutné zistiť obsah

nedoručených telegramov, listov alebo iných zásielok, ktoré pochádzajú od obvineného

alebo sú jemu určené, nariadi predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor, vyšetrovateľ

alebo vyhľadávací orgán, aby mu ich pošta alebo podnik vykonávajúci ich prepravu vydali;

vyšetrovateľ alebo vyhľadávajúci orgán potrebuje na to predchádzajúci súhlas prokurátora.

(2)

V prípade, že sa začalo trestné stíhanie pre trestný čin podľa prvej hlavy osobitnej

časti Trestného zákona, môže prokurátor alebo vyšetrovateľ s predchádzajúcim súhlasom

prokurátora nariadiť, aby mu pošta alebo podnik vykonávajúci dopravu zásielok vydali

zásielku, pri ktorej je dôvodné podozrenie, že ňou bol spáchaný taký trestný čin alebo

že s takým trestným činom súvisí, ak je na objasnenie skutočností závažných pre trestné

konanie nevyhnutné zistiť jej obsah.

(3)

Bez nariadenia uvedeného v odseku 1 alebo 2 môže byť preprava zásielky zadržaná na

príkaz vyšetrovateľa alebo vyhľadávacieho orgánu alebo aj policajného orgánu, ale

len vtedy, ak nemožno toto nariadenie vopred zadovážiť a vec nepripúšťa odklad. Ak

nedôjde pošte alebo podniku vykonávajúcemu prepravu zásielok v takom prípade do troch

dní nariadenie predsedu senátu, prokurátora, vyšetrovateľa alebo vyhľadávacieho orgánu,

aby mu boli zásielky vydané, nesmie pošta alebo podnik prepravu zásielok ďalej zdržiavať.

§ 87

Otvorenie zásielok

(1)

Zásielku vydanú podľa

§ 86 ods. 1

alebo

2

smie otvoriť len predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor, vyšetrovateľ alebo

vyhľadávací orgán; vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán potrebuje na otvorenie predchádzajúci

súhlas prokurátora.

(2)

Otvorená zásielka sa odovzdá adresátovi, a ak nie je jeho pobyt známy, niektorému

z jeho rodinných príslušníkov; ináč sa zásielka vráti odosielateľovi. Ak je však obava,

že by odovzdanie zásielky malo škodlivý vplyv na trestné stíhanie, pripojí sa zásielka

ku spisu; ak je to vhodné , oznámi sa adresátovi obsah listu alebo telegramu. Ak nie

je jeho pobyt známy, urobí sa oznámenie niektorému z jeho rodinných príslušníkov.

(3)

Zásielka, ktorej otvorenie sa neuznalo za potrebné, odovzdá sa hneď adresátovi alebo

sa vráti pošte alebo podniku, ktorý ju vydal.

§ 89

Všeobecné ustanovenia

(1)

V trestnom stíhaní treba dokazovať najmä,

a)

či sa stal skutok, v ktorom sa vidí trestný čin,

b)

či tento skutok spáchal obvinený a z akých pohnútok,

c)

okolnosti, ktoré majú vplyv na stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť,

d)

okolnosti závažné pre posúdenie osobných pomerov páchateľa,

e)

okolnosti umožňujúce určenie povahy a výšky škody spôsobenej trestným činom,

f)

okolnosti, ktorá viedli k trestnej činnosti alebo umožnili jej spáchanie.

(2)

Za dôkaz môže poslúžiť všetko, čo môže prispieť k objasneniu veci, najmä výpovede

obvineného a svedkov, znalecké posudky, veci a listiny dôležité pre trestné konanie

a ohliadka.

§ 90

Predvolanie a predvedenie

(1)

Ak sa neustanoví obvinený, ktorý bol riadne predvolaný, na výsluch bez dostatočného

ospravedlnenia, možno ho predviesť; na to a na iné následky neustanovenia sa (

§ 66

) musí byť v predvolaní upozornený.

(2)

Obvinený môže byť predvedený i bez predchádzajúceho predvolania, ak je to nevyhnutné

pre úspešné vykonanie trestného konania, najmä keď sa skrýva alebo nemá stále bydlisko.

(3)

O predvolanie treba požiadať príslušný policajný orgán; ak však ide o mladistvého,

možno tak urobiť, len ak ho nemožno predviesť pracovníkom súdu, prokuratúry alebo

orgánu povereného starostlivosťou o mládež. O predvolanie príslušníka ozbrojených

síl alebo ozbrojeného zboru v činnej službe treba požiadať jeho veliteľa alebo náčelníka.

§ 91

(1)

Výsluch obvineného sa vykonáva tak, aby poskytol, pokiaľ možno, úplný a jasný obraz

o skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie. K výpovedi alebo k priznaniu nesmie

byť obvinený nijakým spôsobom donucovaný a pri výsluchu treba rešpektovať jeho osobnosť.

Priznanie obvineného nezbavuje orgány činné v trestnom konaní povinnosti preskúmať

a všetkými dosiahnuteľnými dôkazmi overiť všetky okolnosti prípadu.

(2)

Ak je obvinených viac, vyslúchajú sa oddelene.

§ 92

(1)

Pred prvým výsluchom treba vždy zistiť totožnosť obvineného, jeho rodinné, majetkové

a zárobkové pomery a predchádzajúce tresty, objasniť mu podstatu vzneseného obvinenia

a poučiť ho o jeho právach. Obsah poučenia sa poznamená v zápisnici.

(2)

Obvinenému musí byť daná možnosť k obvineniu sa podrobne vyjadriť, najmä súvisle

opísať skutočnosti, ktoré sú predmetom obvinenia, uviesť okolnosti, ktoré obvinenie

zoslabujú alebo vyvracajú, a ponúknuť o nich dôkazy.

(3)

Obvinenému sa môžu klásť otázky na doplnenie výpovede alebo na odstránenie neúplnosti,

nejasnosti a rozporov. Otázky sa musia klásť jasne a zrozumiteľne, bez predstierania

klamlivých a nepravdivých okolností; nesmie sa v nich naznačiť, ako na ne odpovedať.

§ 93

(1)

Obvinenému sa môže dovoliť, aby skôr, než dá odpoveď, nazrel do písomných poznámok,

ktoré musí vyslúchajúcemu, ak o to požiada, predložiť na nazretie; táto okolnosť musí

sa v zápisnici poznamenať.

(2)

Ak sa má výsluchom zistiť totožnosť nejakej osoby alebo veci, vyzve sa obvinený,

aby ju opísal; až potom mu má byť osoba alebo vec ukázaná, a to spravidla medzi niekoľkými

osobami alebo niekoľkými vecami toho istého druhu.

(3)

Ak to treba na zistenie pravosti rukopisu, môže byť obvinený vyzvaný, aby napísal

potrebný počet slov; k tomu však nesmie byť nijakým spôsobom donucovaný. Obvinený

je však povinný strpieť úkony potrebné na to, aby sa zistila jeho totožnosť.

§ 94

(1)

Ak výpoveď obvineného v závažných okolnostiach nesúhlasí s výpoveďou svedka alebo

spoluobvineného a rozpor nemožno vyjasniť ináč, môže byť obvinený postavený týmto

osobám tvárou v tvár.

(2)

Osoby postavené tvárou v tvár môžu si klásť navzájom otázky len so súhlasom vyslúchajúceho.

§ 95

(1)

Výpoveď obvineného sa do zápisnice zapíše spravidla podľa diktátu vyslúchajúceho,

v priamej reči a pokiaľ možno doslova.

(2)

Ak nejde o zápisnicu o hlavnom pojednávaní alebo o verejnom zasadnutí, musí byť zápisnica

po skončení výsluchu obvinenému predložená na prečítanie, alebo ak o to požiada, prečítaná;

obvinený má právo žiadať, aby bola zápisnica doplnená alebo aby v nej boli vykonané

opravy v súhlase s jeho výpoveďou. O tomto práve treba obvineného poučiť.

(3)

Zápisnicu o výsluchu, ktorý bol vykonaný bez pribratia zapisovateľa, treba vyslúchanému

pred podpisom prečítať alebo na prečítanie predložiť v prítomnosti nezúčastnenej osoby.

Ak vyslúchaný má proti obsahu zápisnice námietky, treba ich prejednať v prítomnosti

pribranej osoby a výsledok prejednania pojať do zápisnice.

§ 97

Povinnosť svedčiť

Každý je povinný na predvolanie sa ustanoviť a vypovedať ako svedok o tom, čo mu je

známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné

konanie.

§ 98

Predvolanie a predvedenie

Ak sa svedok, hoci bol riadne predvolaný, bez dostatočného ospravedlnenia neustanoví,

môže byť predvedený. Na to a na iné následky neustanovenia sa (

§ 66

) musí byť svedok v predvolaní upozornený. Ak sa neustanoví príslušník ozbrojených

síl alebo ozbrojeného zboru v činnej službe, treba požiadať jeho veliteľa alebo náčelníka,

aby oznámil dôvod, prečo sa predvolaný neustanovil, prípadne, aby ho dal predviesť.

§ 99

Zákaz výsluchu

(1)

Svedok nesmie byť vyslúchaný o okolnostiach, ktoré tvoria štátne tajomstvo, ktoré

je povinný zachovať v tajnosti, okrem prípadu, že bol od tejto povinnosti príslušným

orgánom oslobodený; oslobodenie možno odoprieť len vtedy, keby výpoveď spôsobila štátu

vážnu škodu.

(2)

Svedok nesmie byť vyslúchaný ani vtedy, keby svojou výpoveďou porušil štátom uloženú

povinnosť mlčanlivosti, okrem prípadu, že bol od tejto povinnosti príslušným orgánom

alebo tým, v ktorého záujme túto povinnosť má, oslobodený.

(3)

Zákaz výsluchu podľa odseku 2 sa nevzťahuje na svedeckú výpoveď týkajúcu sa trestného

činu, ktorý má svedok povinnosť oznámiť podľa Trestného zákona.

§ 100

Právo odoprieť výpoveď

(1)

Právo odoprieť výpoveď ako svedok má príbuzný obvineného v priamom pokolení, jeho

súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh; ak je obvinených viac a svedok je

uvedenom pomere len k niektorému z nich, má právo odoprieť výpoveď ohľadne iných obvinených

len vtedy, keď nemožno odlúčiť výpoveď, ktorá sa ich týka, od výpovede týkajúcej sa

obvineného, s ktorým je svedok v tomto pomere.

(2)

Svedok je oprávnený odoprieť vypovedať, ak by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného

stíhania sebe, svojmu príbuznému v priamom pokolení, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi,

osvojencovi, manželovi alebo druhovi alebo iným osobám v rodinnom alebo obdobnom pomere,

ktorých ujmu by právom pociťoval ako vlastnú ujmu.

(3)

Odoprieť výpoveď ako svedok nemôže však ten, kto má povinnosť trestný čin, ktorého

sa svedecká výpoveď týka, oznámiť podľa Trestného zákona.

§ 101

(1)

Pred výsluchom svedka treba vždy zistiť jeho totožnosť, jeho pomer k obvinenému,

poučiť ho o práve odoprieť výpoveď, a ak je treba, aj o zákaze výsluchu, ako aj o

tom, že je povinný vypovedať úplnú pravdu a nič nezamlčať. Ďalej musí byť poučený

o význame svedeckej výpovede z hľadiska všeobecného záujmu a o trestných následkoch

krivej výpovede. Ak je ako svedok vyslúchaná osoba mladšia ako pätnásť rokov, treba

ju poučiť primerane jej veku.

(2)

Na začiatku výsluchu treba sa svedka opýtať na pomer k prejednávanej veci a k stranám

a podľa potreby aj na iné okolnosti významné pre zistenie jeho hodnovernosti. Svedkovi

sa musí dať možnosť, aby súvisle vypovedal všetko, čo sám o veci vie a odkiaľ sa dozvedel

okolnosti ním uvádzané.

(3)

Svedkovi sa môžu klásť otázky na doplnenie výpovede alebo na odstránenie neúplnosti,

nejasnosti a rozporov. Svedkovi nesmú sa klásť otázky, v ktorých by boli obsiahnuté

okolnosti, ktoré sa majú zistiť až z jeho výpovede.

(4)

Ak to treba na zistenie pravosti rukopisu, môže sa svedkovi prikázať, aby napísal

potrebný počet slov.

§ 102

(1)

Ak je ako svedok vyslúchaná osoba mladšia ako pätnásť rokov o okolnostiach, ktorých

oživovanie v pamäti by vzhľadom na vek malo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný a

mravný vývoj, treba výsluch vykonávať obzvlášť ohľaduplne a po obsahovej stránke tak,

aby výsluch v ďalšom konaní spravidla sa už nemusel opakovať; k výsluchu sa priberie

pedagóg, alebo iná osoba majúca skúsenosti s výchovou mládeže, ktorá by so zreteľom

na predmet výsluchu a stupeň duševného vývoja vyslúchanej osoby prispela k správnemu

vedeniu výsluchu. Ak to môže prispieť k správnemu vykonaniu výsluchu, môžu byť pribraní

i rodičia.

(2)

V ďalšom konaní má byť taká osoba vyslúchnutá znova len v nevyhnutných prípadoch.

V konaní pred súdom možno na podklade rozhodnutia súdu vykonať dôkaz prečítaním zápisnice

i bez podmienok uvedených v

§ 211

. Osoba, ktorá bola k výsluchu pribraná, sa podľa potreby vyslúchne na správnosť a

úplnosť zápisnice, na spôsob, ktorým bol výsluch vykonaný, ako aj na spôsob, ktorým

vyslúchaná osoba vypovedala.

§ 103

Ustanovenia

§ 93 ods. 1 a 2

,

§ 94 a 95

o výsluchu obvineného sa použijú primerane i na výsluch svedka.

§ 104

Svedočné

(1)

Svedok má nárok na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej odmeny za prácu (svedočné).

Nárok zaniká, ak ho svedok neuplatní do troch dní po svojom výsluchu alebo po tom,

čo mu bolo oznámené, že k výsluchu nedôjde; na to musí byť svedok upozornený.

(2)

Výšku svedočného určí ten, kto svedka predvolal, a v konaní pred súdom predseda senátu.

§ 105

(1)

Ak sú na objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné konanie potrebné odborné znalosti,

rozhodne orgán činný v trestnom konaní o pribraní znalca. Namiesto pribrania znalca

možno sa uspokojiť v jednoduchých prípadoch s potvrdením alebo odborným vyjadrením

príslušného orgánu, o správnosti ktorých niet pochybností.

(2)

Ak ide o objasnenie skutočnosti obzvlášť dôležitej, treba pribrať dvoch znalcov.

Dvoch znalcov treba pribrať vždy, ak ide o prehliadku a pitvu mŕtvoly (

§ 115

) alebo o vyšetrenie duševného stavu (

§ 116

). Na prehliadku a pitvu mŕtvoly nesmie byť pribraný ako znalec ten lekár, ktorý zomretého

ošetroval za choroby, ktorá smrti bezprostredne predchádzala.

§ 106

Znalec musí byť v predvolaní upozornený na následky neustanovenia sa (

§ 66

) a na povinnosť bez odkladu oznámiť skutočnosti, pre ktoré by bol vylúčený alebo

ktoré mu inak bránia byť vo veci činný ako znalec. Znalec musí byť tiež poučený o

význame znaleckého posudku z hľadiska všeobecného záujmu a o trestných následkoch

krivej výpovede a vedome nepravdivého znaleckého posudku.

§ 107

Príprava posudku

(1)

Znalcovi, ktorý je poverený úkonom, sa poskytnú potrebné vysvetlenia zo spisov a

vymedzia sa jeho úlohy. Pritom treba dbať na to, že znalcovi nepatrí vykonávať hodnotenie

dôkazov a riešiť právne otázky. Ak to je na podanie posudku potrebné, dovolí sa znalcovi

nazrieť do spisov alebo sa mu spisy požičajú. Môže sa mu tiež dovoliť, aby bol prítomný

pri výsluchu obvineného a svedkov a aby im kládol otázky vzťahujúce sa na predmet

znaleckého vyšetrovania. Znalec môže tiež navrhnúť, aby boli inými dôkazmi napred

objasnené okolnosti potrebné na podanie posudku.

(2)

Znalcovi sa spravidla uloží, aby posudok vypracoval písomne. Posudok sa doručuje

tiež obhajcovi, a to na trovy obhajoby.

§ 108

Výsluch znalca

(1)

Ak vypracoval znalec posudok písomne, postačí, aby sa pri výsluchu naň odvolal a

ho potvrdil. Ak nebol posudok vypracovaný písomne, nadiktuje ho znalec pri výsluchu

do zápisnice.

(2)

Ak sa pribralo viac znalcov, ktorí dospeli po vzájomnej porade k súhlasným záverom,

podá za všetkých posudok ten z nich, ktorého sami na to určili; ak sa závery znalcov

rozchádzajú, treba vyslúchnuť každého osobitne.

(3)

V prípravnom konaní možno od výsluchu znalca upustiť, ak nemá vyhľadávací orgán,

vyšetrovateľ ani prokurátor o spoľahlivosti a úplnosti písomne podaného znaleckého

posudku pochybnosti.

§ 109

Chyby posudku

Ak je pochybnosť o správnosti posudku alebo ak je posudok nejasný alebo neúplný, treba

požiadať znalca o vysvetlenie. Keby to neviedlo k výsledku, priberie sa iný znalec.

§ 110

Posudok ústavu

(1)

Vo výnimočných, obzvlášť obťažných prípadoch, vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie,

možno požiadať štátny orgán alebo štátny ústav, aby sám podal posudok alebo preskúmal

posudok podaný znalcom.

(2)

Štátny orgán alebo štátny ústav podá posudok písomne. V ňom označí osobu, ktorá posudok

vypracovala a môže byť v prípade potreby ako znalec vypočutá. Ak ide o prípad, v ktorom

by bolo treba pribrať dvoch znalcov (

§ 105 ods. 2

), uvedie štátny orgán alebo štátny ústav v posudku dve takého osoby.

§ 111

Použitie osobitných predpisov o znalcoch

(1)

O ustanovení znalca, a spôsobilosti na túto funkciu a o vylúčení z nej, o práve odoprieť

vykonanie znaleckého úkonu, o sľube a o pripomenutí povinnosti pred vykonaním znaleckého

úkonu, ako aj o náhrade hotových výdavkov a o odmene za znalecký úkon (znalečné) platia

osobitné predpisy.

(2)

Výšku znalečného určí ten, kto znalca pribral, a v konaní pred súdom predseda senátu.

Ak ten, kto znalca pribral, alebo predseda senátu nesúhlasí s výškou vyúčtovaného

znalečného, rozhodne uznesením. Proti rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má

odkladný účinok.

§ 112

(1)

Vecnými dôkazmi sú predmety, ktorými alebo na ktorých bol trestný čin spáchaný, iné

predmety, ktoré dokazujú alebo vyvracajú dokazovanú skutočnosť a môžu byť prostriedkom

na odhalenie a zistenie trestného činu a jeho páchateľa, ako aj stopy trestného činu.

(2)

Listinnými dôkazmi sú listiny, ktoré svojím obsahom dokazujú alebo vyvracajú dokazovanú

skutočnosť vzťahujúcu sa na trestný čin na obvineného.

§ 113

Účel ohliadky a zápisnica o nej

(1)

Ohliadka sa robí, ak majú byť priamym pozorovaním objasnené skutočnosti dôležité

pre trestné konanie. Na ohliadku sa spravidla priberie znalec.

(2)

Zápisnica o ohliadke musí poskytovať úplný a verný obraz predmetu ohliadky; majú

sa preto k nej priložiť fotografie, náčrty a iné pomôcky.

§ 114

Prehliadka tela a iné podobné úkony

(1)

Prehliadke tela je povinný sa podrobiť každý, ak nevyhnutne treba zistiť, či sú na

jeho tele stopy alebo následky trestného činu. Ak prehliadku tela nerobí lekár, môže

ju vykonať len osoba toho istého pohlavia.

(2)

Ak na dôkaz treba vykonať skúšku krvi alebo iný obdobný úkon, je osoba, o ktorú ide,

povinná strpieť, aby jej lekár alebo odborný zdravotný pracovník odobral krv alebo

u nej vykonal iný potrebný úkon, ak nie je spojený s nebezpečenstvom pre jej zdravie.

(3)

Ak na dôkaz treba zistiť totožnosť osoby, ktorá sa zdržiavala na mieste činu, je

osoba, o ktorú ide, povinná strpieť úkony potrebné na také zistenie.

(4)

O povinnosti podľa predchádzajúcich odsekov treba túto osobu poučiť s upozornením

na následky nevyhovenia (

§ 66

).

§ 115

Prehliadka a pitva mŕtvoly a jej exhumácia

(1)

Ak vznikne podozrenie, že smrť človeka bola spôsobená

trestným činom, musí byť mŕtvola prehliadnutá a pitvaná. Pochovať mŕtvolu možno v

takých prípadoch len so súhlasom prokurátora alebo vyšetrovateľa. O tom rozhodne prokurátor

alebo vyšetrovateľ s najväčším urýchlením.

(2)

Exhumáciu mŕtvoly môže nariadiť predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor.

§ 116

(1)

Ak treba vyšetriť duševný stav obvineného, priberú sa k tomu vždy dvaja znalci z

odboru psychiatrie.

(2)

Ak nemožno duševný stav vyšetriť inak, môže súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora

sudcu nariadiť, aby obvinený bol pozorovaný v zdravotníckom ústave, alebo ak je vo

väzbe, aj v osobitnom oddelení nápravného zariadenia. Proti tomuto uzneseniu je prípustná

sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(3)

Ak zistia znalci u obvineného príznaky nasvedčujúce jeho nepríčetnosti alebo zmenšenej

príčetnosti, vyslovia sa súčasne o tom, či je jeho pobyt na slobode nebezpečný.

§ 117

Pozorovanie duševného stavu nemá trvať dlhšie ako dva mesiace; do toho času treba

podať posudok. Na odôvodnenú žiadosť znalcov môže súd a v prípravnom konaní na návrh

prokurátora sudca túto lehotu predĺžiť, nie však viac ako o mesiac. Proti predĺženiu

lehoty je prípustná sťažnosť.

§ 118

Ak sú závažné pochybnosti, či nie je u svedka, ktorého výpoveď je pre rozhodnutie

obzvlášť dôležitá, podstatne znížená schopnosť správne vnímať alebo vypovedať, možno

znalecky vyšetriť i duševný stav svedka. Pozorovanie duševného stavu svedka podľa

§ 116 ods. 2

nie je však prípustné.

§ 119

Spôsob rozhodovania

(1)

Súd rozhoduje rozsudkom, kde to zákon výslovne ustanovuje; v ostatných prípadoch

rozhoduje, ak zákon neustanovuje niečo iné, uznesením.

(2)

Prokurátor, vyšetrovateľ a vyhľadávací orgán rozhodujú, ak zákon neustanovuje niečo

iné, uznesením.

§ 120

(1)

Rozsudok po úvodných slovách „V mene republiky“ musí obsahovať

a)

označenie súdu, o rozsudok ktorého ide, aj mená a priezviská sudcov, ktorí sa na

rozhodnutí zúčastnili,

b)

deň a miesto vyhlásenia rozsudku,

c)

výrok rozsudku s uvedením zákonných ustanovení, ktoré boli použité,

d)

odôvodnenie a

e)

poučenie o opravnom prostriedku.

(2)

Obžalovaný musí byť v rozsudku označený údajom svojho mena a priezviska, dňa a miesta

narodenia, svojho zamestnania a bydliska, prípadne inými údajmi potrebnými na to,

aby nemohol byť zamenený s inou osobou. Ak ide o osobu podliehajúcu právomoci vojenských

súdov, uvedie sa i hodnosť obžalovaného a útvar, ktorého je príslušníkom.

(3)

Výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného alebo ktorým sa spod obžaloby oslobodzuje,

musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním

a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale i uvedením miesta, času a spôsobu

spáchania, prípadne i uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol

byť zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov, včítane tých, ktoré

odôvodňujú určitú trestnú sadzbu.

§ 121

Do rozsudku, ktorým sa rozhoduje otázka viny, pojme súd aj výrok

a)

o náhrade škody, ak bol nárok na jej náhradu včas uplatnený (

§ 43 ods. 2

),

b)

o ochrannom opatrení, ak o ňom bolo na hlavnom pojednávaní alebo na verejnom zasadnutí

konanom o odvolaní rozhodnuté.

§ 122

(1)

Odsudzujúci rozsudok musí obsahovať výrok o treste s uvedením zákonných ustanovení,

podľa ktorých bol trest vymeraný alebo podľa ktorých bolo od potrestania upustené,

a to prípadne s poukazom na prijatú záruku. Ak bol uložený trest, ktorého výkon možno

podmienečne odložiť, musí rozsudok obsahovať aj výrok o tom, či bol podmienečný odklad

povolený, a prípadne, na aké podmienky je viazaný. Ak bol uložený nepodmienečný trest

odňatia slobody, rozsudok musí obsahovať výrok o spôsobe výkonu tohto trestu (

§ 39a

,

81 Tr. zák.

). Ak je odsúdený obzvlášť nebezpečným recidivistom, treba výrok o tom taktiež pojať

do rozsudku.

(2)

Vo výroku oslobodzujúceho rozsudku musí sa uviesť, o ktorý z dôvodov uvedených v

§ 226

sa oslobodenie spod obžaloby opiera.

§ 123

Súd, ktorý rozhoduje znovu vo veci, v ktorej skorší rozsudok bol na základe odvolania,

sťažnosti pre porušenie zákona, alebo návrhu na obnovu zrušený len čiastočne, pojme

do nového rozsudku iba tie výroky, pre ktoré o veci znovu rozhoduje. Na súvislosť

týchto výrokov s výrokmi, v ktorých zostal skorší rozsudok nedotknutý, pritom poukáže.

§ 124

V rozsudku, ktorým sa ukladá súhrnný trest, musí súd označiť tie skoršie rozsudky,

z ktorých nový rozsudok zrušuje výrok o treste a nahrádza ho výrokom o súhrnnom treste.

§ 125

V odôvodnení rozsudku stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a

o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladá

so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami sa spravoval

pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si navzájom odporujú, a prečo nevyhovel

návrhom na vykonanie ďalších dôkazov. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal

s obhajobou a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti

podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Výrok o treste treba odôvodniť

z hľadiska stupňa nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť a osobných pomerov páchateľa.

Ak bol do rozsudku pojatý výrok, že obvinený je obzvlášť nebezpečným recidivistom,

treba i tento výrok odôvodniť. Ak ponúklo záujmové združenie občanov prevzatie záruky

za nápravu páchateľa, musí súd v rozsudku vyložiť, aké stanovisko k ponuke zaujal,

a svoje stanovisko odôvodniť. Ak boli do rozsudku pojaté ďalšie výroky, treba odôvodniť

i tieto výroky.

§ 126

Pri porade o rozsudku, ktorým sa rozhoduje o vine a treste, posúdi súd najmä,

a)

či sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,

b)

či tento skutok má všetky znaky niektorého trestného činu,

c)

či tento skutok spáchal obžalovaný,

d)

či je obžalovaný za tento skutok trestne zodpovedný,

e)

či trestnosť skutku nezanikla,

f)

či prijíma záruku ponúknutú záujmovým združením občanov za nápravu obžalovaného,

g)

či a aký trest má byť obžalovanému uložený,

h)

či a v akom rozsahu má byť obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému škodu,

ch)

či a aké ochranné opatrenie má byť uložené.

§ 127

(1)

Na porade a hlasovaní nesmie byť okrem sudcov a prísediacich zúčastnivších sa pojednávania,

ktoré rozsudku bezprostredne predchádzalo, a zapisovateľa prítomný nikto iný. O obsahu

porady treba zachovať mlčanlivosť.

(2)

Pri hlasovaní rozhoduje väčšina hlasov. Ak nemožno väčšinu dosiahnuť, pripočítavajú

sa hlasy obžalovanému najmenej priaznivé k hlasom po nich priaznivejším tak dlho,

až sa dosiahne väčšina. Ak je sporné, ktorá mienka je obžalovanému priaznivejšia,

rozhodne sa o tom hlasovaním.

(3)

Každý člen senátu musí hlasovať, aj keď bol v niektorej predchádzajúcej otázke prehlasovaný.

Pri hlasovaní o treste sa však môžu hlasovania zdržať tí, ktorí hlasovali pre oslobodenie

spod obžaloby; ich hlasy si pripočítajú k hlasu pre obžalovaného najpriaznivejšiemu.

(4)

Prísediaci hlasujú pred sudcami. Prísediaci a mladší sudcovia hlasujú pred staršími

a na vojenských súdoch a vo vojenskom kolégiu Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky prísediaci alebo sudcovia hodnosťou nižší pred prísediacimi

alebo sudcami hodnosťou vyššími. Predseda senátu hlasuje naposledy.

(5)

O hlasovaní sa spíše osobitná zápisnica (

§ 58

).

§ 128

Vyhlásenie rozsudku

(1)

Rozsudok treba vždy vyhlásiť; vyhlasuje ho predseda senátu.

(2)

Vyhlasujú sa úvodné slová „V mene republiky“, úplné znenie výroku, aspoň podstatná

časť odôvodnenia a poučenie o opravnom prostriedku. Vyhlásenie musí byť v úplnej zhode

s obsahom rozsudku, tak ako bol odhlasovaný.

(3)

Rozsudok sa vyhlási spravidla hneď po ukončení pojednávania, ktoré rozsudku predchádzalo;

ak to nie je možné, možno pre vyhlásenie rozsudku pojednávanie odročiť najviac o tri

dni.

§ 129

Vyhotovenie rozsudku

(1)

Každý rozsudok treba vyhotoviť písomne. Vyhotovenie rozsudku musí byť v zhode s obsahom

rozsudku, tak ako bol vyhlásený.

(2)

Ak nebol rozsudok písomne vyhotovený už na porade, vyhotoví ho spravidla do piatich

dní po vyhlásení predseda senátu. Môže však jeho vyhotovením poveriť niektorého sudcu,

ktorý bol členom senátu.

(3)

Ak nemôže predseda senátu ani iný jeho člen vyhlásený rozsudok písomne vyhotoviť

pre prekážku dlhšieho trvania, vyhotoví ho na príkaz predsedu senátu iný sudca. Ak

ide o samosudcu, vyhotoví rozsudok sudca určený predsedom súdu.

(4)

Vyhotovenie rozsudku podpíše predseda senátu a ten, kto ho vypracoval. Ak nemôže

predseda senátu podpísať vyhotovenie rozsudku pre prekážku dlhšieho trvania, podpíše

ho za neho iný člen senátu; dôvod toho sa na vyhotovení rozsudku poznamená.

§ 130

Doručenie rozsudku

(1)

Rozsudok sa v odpise doručí obžalovanému, prokurátorovi, zúčastnenej osobe a poškodenému,

ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, a to aj keď boli pri vyhlásení rozsudku prítomní.

(2)

Ak má obžalovaný obhajcu alebo zákonného zástupcu, doručí sa odpis rozsudku aj im.

(3)

Ak majú zúčastnená osoba alebo poškodený zákonného zástupcu, doručí sa odpis rozsudku

len zákonnému zástupcovi; ak majú splnomocnenca, doručí sa len splnomocnencovi.

(4)

Ak vystupoval na hlavnom pojednávaní spoločenský zástupca, doručí sa odpis rozsudku

aj záujmovému združeniu občanov, ktoré ho vyslalo.

§ 131

Oprava vyhotovenia rozsudku

(1)

Predseda senátu môže osobitným uznesením kedykoľvek opraviť pisárske chyby a iné

zrejmé nesprávnosti, ku ktorým došlo vo vyhotovení rozsudku, tak, aby vyhotovenie

bolo v úplnej zhode s obsahom rozsudku, ako bol vyhlásený. Opravu môže nariadiť i

súd vyššieho stupňa.

(2)

Odpis uznesenia o oprave sa doručí všetkým osobám, ktorým bol doručený odpis rozsudku.

(3)

Proti rozhodnutiu o oprave podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný

účinok.

(4)

Po právoplatnosti uznesenia o oprave sa oprava vykoná tak na vyhotovení rozsudku,

ako i v odpisoch, ktoré sa od osôb, ktorým boli doručené, vyžiadajú na ten účel späť.

§ 132

Oprava odpisu rozsudku

(1)

Nesprávnosti, ku ktorým došlo v odpisoch rozsudku, opraví predseda senátu osobitným

uznesením tak, aby odpisy boli v úplnej zhode s vyhotovením rozsudku.

(2)

Odpis uznesenia o oprave sa doručí všetkým osobám, ktorým bol doručený chybný odpis

rozsudku.

(3)

Oprava sa urobí na všetkých chybných odpisoch rozsudku, ktoré sa od osôb, ktorým

boli doručené, vyžiadajú na ten účel späť.

§ 133

Účinky opravy

Ak sa oprava vyhotovenia rozsudku alebo oprava odpisu rozsudku podstatne dotkla obsahu

niektorého z výrokov rozsudku, plynie prokurátorovi a osobe oprávnením výrokom priamo

dotknutej lehota na odvolanie od doručenia odpisu uznesenia o oprave, a ak bola proti

uzneseniu o oprave podaná sťažnosť, od doručenia rozhodnutia o sťažnosti. O tom treba

osobu výrokom priamo dotknutú poučiť.

§ 134

Obsah uznesenia

(1)

Unesenie musí obsahovať

a)

označenie orgánu, o rozhodnutie ktorého ide,

b)

deň a miesto rozhodnutia,

c)

výrok uznesenia s uvedením zákonných ustanovení, ktoré boli použitá,

d)

odôvodnenie a

e)

poučenie o opravnom prostriedku.

(2)

V odôvodnení treba, ak to prichádza podľa povahy veci do úvahy, najmä uviesť skutočnosti,

ktoré boli vzaté za dokázané, dôkazy, o ktoré sa skutkové zistenie opierajú, úvahy,

ktorými sa rozhodujúci orgán spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne

úvahy, na podklade ktorých posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení

zákona.

§ 135

Vyhlásenie uznesenia

Vyhlásiť treba len tie uznesenia, ktoré boli urobené pri úkone vykonávanom za účasti

osoby, ktorej sa uznesenie dotýka, ako aj uznesenia, ktoré boli urobené na hlavnom

pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí.

§ 136

Vyhotovenie uznesenia

(1)

Netreba vyhotovovať uznesenia, ktorými sa len upravuje priebeh konania alebo spôsob

vykonania dôkazov alebo ktorými sa nariaďuje alebo pripravuje pojednávanie súdu.

(2)

Rovnako netreba vyhotovovať uznesenia, ktoré sú zapísané v plnom svojom znení v zápisnici

o úkone, okrem prípadu, že by bolo treba odpis takého uznesenia doručovať niektorej

osobe. Ak sa má v takom prípade doručiť iba prokurátorovi, možno mu doručiť odpis

zápisnice.

§ 137

Oznamovanie uznesenia

(1)

Uznesenie treba oznámiť osobe, ktorej sa priamo dotýka, ako aj osobe, ktorá naň dala

svojim návrhom podnet; uznesenie súdu sa oznámi aj prokurátorovi. Oznámenie sa robí

buď vyhlásením uznesenia v prítomnosti toho, komu treba uznesenie oznámiť, alebo doručením

odpisu uznesenia.

(2)

Ak má osoba, ktorej treba uznesenie oznámiť, obhajcu, prípadne splnomocnenca, postačí,

že uznesenie bolo vyhlásené buď onej osobe, alebo jej obhajcovi, prípadne splnomocnencovi;

ak sa oznamuje uznesenie doručením odpisu, doručí sa len obhajcovi, prípadne splnomocnencovi.

Ak ide o osobu pozbavenú spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorej spôsobilosť na

právne úkony je obmedzená, ktorá obhajcu, prípadne splnomocnenca nemá, oznámi sa uznesenie

jej zákonnému zástupcovi.

(3)

Ak sa však oznamuje obvinenému, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony,

alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, uznesenie, proti ktorému má

sťažnosť, treba ho oznámiť tak jemu, ako aj jeho obhajcovi a jeho zákonnému zástupcovi.

Ak je obvinený vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom

ústave, treba také uznesenie oznámiť tak obvinenému, ako aj jeho obhajcovi i vtedy,

ak je obvinený osobou, ktorej spôsobilosť na právne úkony nie je obmedzená.

(4)

Uznesenie, ktorým sa rozhodlo o opravnom prostriedku, sa prokurátorovi, osobe, ktorej

sa rozhodnutie priamo dotýka, a osobe, ktorá svojím návrhom dala na uznesenie podnet,

vždy v odpise doručí.

§ 138

Použitie ustanovení o rozsudku

Ak tento oddiel neobsahuje osobitné ustanovenia, použijú sa na uznesenie primerane

ustanovenia prvého oddielu tejto hlavy o rozsudku.

§ 139

Právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku

(1)

Rozsudok je právoplatný, a ak neustanovuje tento zákon niečo iné, aj vykonateľný,

a)

ak zákon proti nemu odvolanie nepripúšťa,

b)

ak zákon síce proti nemu pripúšťa odvolanie, avšak

aa) odvolanie v lehote podané nebolo,

bb) oprávnené osoby sa odvolania výslovne vzdali alebo ho výslovne vzali späť, alebo

cc) podané odvolanie bolo zamietnuté.

(2)

Odvolanie podané len poškodeným a odvolanie podané len zúčastnenou osobou nebráni

tomu, aby ostatné časti rozsudku nadobudli právoplatnosť a boli vykonané. Ani odvolanie

týkajúce sa len niektorého z viacerých obžalovaných nebráni tomu, aby rozsudok u ostatných

obžalovaných nadobudol právoplatnosť a bol vykonaný.

(3)

Ak bola lehota na podanie odvolania zmeškaná, avšak bola podaná oprávnenou osobou

žiadosť o navrátenie lehoty, nemožno rozsudok vykonať až do právoplatnosti rozhodnutia

o tejto žiadosti.

§ 140

Právoplatnosť a vykonateľnosť uznesenia

(1)

Uznesenie je právoplatné a vykonateľné,

a)

ak zákon proti nemu nepripúšťa sťažnosť,

b)

ak zákon síce proti nemu pripúšťa sťažnosť, avšak

aa) sťažnosť v lehote podaná nebola,

bb) oprávnené osoby sa sťažnosti výslovne vzdali alebo ju výslovne vzali späť, alebo

cc) podaná sťažnosť bola zamietnutá.

(2)

Uznesenie je vykonateľné, aj keď doteraz nenadobudlo právoplatnosť, ak zákon proti

nemu síce pripúšťa sťažnosť, avšak nepriznáva jej odkladný účinok.

(3)

Sťažnosť, ktorá sa týka len niektorej z viacerých osôb alebo len niektorej z viacerých

vecí, o ktorých bolo rozhodnuté tým istým uznesením, nebráni ani v prípade, že má

odkladný účinok, tomu, aby uznesenie nadobudlo právoplatnosť a bolo vykonané v ostatných

častiach, ak ich možno oddeliť.

(4)

Ak bola lehota na podanie sťažnosti majúcej odkladný účinok zmeškaná, avšak bola

podaná oprávnenou osobou žiadosť o navrátenie lehoty, nemožno uznesenie vykonať až

do právoplatného rozhodnutia o tejto žiadosti.

§ 141

Prípustnosť a účinok

(1)

Opravným prostriedkom proti uzneseniu je sťažnosť.

(2)

Sťažnosťou možno napadnúť každé uznesenie vyšetrovateľa alebo vyhľadávacieho orgánu.

Uznesenie súdu a prokurátora možno sťažnosťou napadnúť len v tých prípadoch, kde to

zákon výslovne pripúšťa a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni.

(3)

Sťažnosť má odkladný účinok, len kde to zákon výslovne ustanovuje.

§ 142

Oprávnené osoby

(1)

Ak neustanovuje zákon niečo iné, môže sťažnosť podať osoba, ktorej sa uznesenie priamo

dotýka alebo ktorá na uznesenie dala podnet svojím návrhom, na ktorý ju zákon oprávňuje;

proti uzneseniu súdu môže podať sťažnosť aj prokurátor, a to v prospech obvineného.

(2)

Proti uzneseniu o väzbe a o ochrannom liečení môžu podať sťažnosť v prospech obvineného

aj osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie.

§ 143

Lehota a miesto na podanie

(1)

Sťažnosť sa podáva u orgánu, proti uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje, a to do troch

dní od oznámenia uznesenia (

§ 137

); ak sa uznesenie oznamuje tak obvinenému ako i jeho zákonnému zástupcovi alebo obhajcovi,

plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.

(2)

Osobám, ktoré podľa ustanovenia

§ 142 ods.2

môžu podať sťažnosť v prospech obvineného, končí sa lehota na podanie sťažnosti tým

istým dňom ako obvinenému; prokurátorovi však plynie lehota vždy samostatne.

§ 144

Vzdanie sa a vzatie sťažnosti späť

(1)

Oprávnená osoba sa môže sťažnosti výslovne vzdať.

(2)

Oprávnená osoba môže podanú sťažnosť vziať výslovne späť, dokiaľ sa o nej nerozhodlo.

Sťažnosť prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor.

(3)

Sťažnosť podaná v prospech obvineného inou oprávnenou osobou alebo za obvineného

obhajcom alebo zákonným zástupcom môže byť vzatá späť len s výslovným súhlasom obvineného.

Prokurátor však môže vziať takú sťažnosť späť aj bez súhlasu obvineného. V tomto prípade

plynie obvinenému nová lehota na podanie sťažnosti od upovedomenia, že sťažnosť bola

vzatá späť.

(4)

Vzatie sťažnosti späť vezme, ak niet prekážok, uznesením na vedomie orgán povolaný

na rozhodnutie o sťažnosti, a ak nebola vec doteraz tomuto orgánu predložená, orgán

proti rozhodnutiu ktorého sťažnosť smeruje; v konaní pred súdom rozhoduje o tom predseda

senátu.

§ 145

Dôvody sťažnosti

(1)

Uznesenie možno napadnúť

a)

pre nesprávnosť niektorého jeho výroku alebo

b)

pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo, ak toto porušenie

mohlo spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku uznesenia.

(2)

Sťažnosť možno opierať o nové skutočnosti a dôkazy.

§ 146

Konanie pred orgánom, proti uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje

(1)

Orgán, proti uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje, môže jej sám vyhovieť, ak sa zmena

nedotkne pôvodného uznesenia práv inej osoby. Ak ide o uznesenie vyšetrovateľa alebo

vyhľadávacieho orgánu, ktoré bolo vydané s predchádzajúcim súhlasom prokurátora alebo

na jeho pokyn, môže vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán sám sťažnosti vyhovieť len

s predchádzajúcim súhlasom prokurátora.

(2)

Ak lehota na podanie sťažnosti už všetkým oprávneným osobám uplynula a sťažnosti

sa nevyhovelo podľa odseku 1, predloží vec na rozhodnutie

a)

vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán prokurátorovi, ktorý vykonáva nad prípravným

konaním dozor, a ak ide o sťažnosť proti uzneseniu, ku ktorému tento prokurátor dal

súhlas alebo pokyn, jeho prostredníctvom nadriadenému prokurátorovi,

b)

prokurátor nadriadenému prokurátorovi alebo súdu,

c)

predseda senátu okresného súdu nadriadenému krajskému súdu, predseda senátu krajského

súdu najvyššiemu súdu; pritom doručí, ak treba, odpis sťažnosti prokurátorovi a osobe,

ktorá by mohla byť rozhodnutím o sťažnosti priamo dotknutá.

§ 146a

Rozhodovanie o sťažnosti proti rozhodnutiam o zaistení majetku

O sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým

a)

prokurátor vzal obvineného do väzby alebo zamietol žiadosť obvineného o prepustenie

z väzby,

b)

prokurátor alebo vyšetrovateľ nariadil, aby obvinený bol pozorovaný v zdravotníckom

ústave, alebo ak je obvinený vo väzbe, v osobitnom oddelení nápravného zariadenia

(

§ 116

),

c)

prokurátor zaistil majetok obvineného na zaistenie nároku poškodeného (

§ 47

),

d)

prokurátor zaistil majetok obvineného (

§ 347

),

rozhoduje súd, v obvode ktorého je činný prokurátor, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal,

a to spravidla do piatich dní.

§ 147

(1)

Pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a)

správnosť všetkých výrobkov napadnutého uznesenia, proti ktorým môže sťažovateľ podať

sťažnosť, a

b)

konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu.

(2)

Ak sa týka sťažnosť len niektorej z viacerých osôb alebo len niektorej z viacerých

vecí, o ktorých sa rozhodlo tým istým uznesením, preskúma nadriadený orgán len správnosť

výrokov týkajúcich sa tejto osoby alebo tejto veci a konanie predchádzajúce preskúmavanej

časti uznesenia.

§ 148

(1)

Nadriadený orgán zamietne sťažnosť,

a)

ak nie je prípustná,

b)

ak bola podaná oneskorene, oprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala

alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo

c)

ak nie je dôvodná.

(2)

Ako oneskorenú nemožno zamietnuť sťažnosť, ktorú oprávnená osoba podala oneskorene

len preto, že sa spravovala nesprávnym poučením, ktoré jej bolo dané pri oznámení

uznesenia.

§ 149

(1)

Ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa

povahy veci potrebné nové rozhodnutie, buď

a)

rozhodne vo veci sám, alebo

b)

uloží orgánu, proti rozhodnutiu ktorého sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal

a rozhodol.

(2)

Súd rozhodujúci o sťažnosti proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania môže tiež,

ak je to pre náležité objasnenie veci potrebné, , pri zrušení napadnutého uznesenia

vrátiť vec prokurátorovi na došetrenie, a to aj v tom prípade, že trestné stíhanie

bolo zastavené až po nariadení hlavného pojednávania (

§ 223

a

321

). Ustanovenie

§ 191

platí aj tu.

(3)

Ak je chybná len časť napadnutého uznesenia a možno ju oddeliť od ostatných alebo

ak sa týka sťažnosť len časti uznesenia (

§ 147 ods. 2

), obmedzí nadriadený orgán svoje rozhodnutie podľa odseku 1 len na onú časť.

(4)

Ak chyba záleží v tom, že v napadnutom uznesení niektorý výrok chýba alebo je neúplný,

môže nadriadený orgán bez toho, že by vyslovil zrušenie napadnutého uznesenia, buď

ho sám doplniť, alebo uložiť orgánu, proti rozhodnutiu ktorého sťažnosť smeruje, aby

o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil.

(5)

Súd rozhodujúci o sťažnosti môže, ak to pokladá za nevyhnutné, nariadiť, aby vec

bola znovu v prvom stupni prejednaná a bolo o nej rozhodnuté v inom zložení senátu

alebo iným súdom toho istého druhu a toho istého stupňa v jeho obvode.

(6)

Orgán, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je pri novom rozhodovaní

viazaný právnym názorom, ktorý vo veci vyslovil orgán nadriadený, a je povinný vykonať

úkony, ktorých vykonanie tento orgán nariadil.

§ 150

(1)

Orgán rozhodujúci o sťažnosti nemôže z jej podnetu zmeniť uznesenie v neprospech

osoby, ktorá sťažnosť podala alebo v prospech ktorej bola sťažnosť podaná.

(2)

Ak zmení nadriadený orgán uznesenie v prospech obvineného z dôvodu, ktorý je na prospech

aj niektorému spoluobvinenému, zmení uznesenie aj v prospech tohto spoluobvineného.

(3)

Ustanovenie odseku 1 platí primerane i pre orgán, ktorému bola vec prikázaná na nové

prejednanie a rozhodnutie.

§ 151

Trovy trestného konania, ktoré znáša štát

(1)

Trovy nevyhnutné na vykonanie trestného konania, včítane vykonávacieho konania, znáša

štát; neznáša však vlastné trovy obvineného, zúčastnenej osoby a poškodeného ani výdavky

spôsobené zvolením obhajcu a splnomocnenca.

§ 152

(1)

Ak bol obžalovaný právoplatne uznaný za vinného, je povinný nahradiť štátu

a)

trovy spojené s výkonom väzby,

b)

trovy spojené s výkonom trestu odňatia slobody a

c)

paušálnou sumou ostatné trovy, ktoré znáša štát.

(2)

Dennú sadzbu pripadajúcu na trovy spojené s výkonom väzby a spôsob úhrady týchto

trov určí minister spravodlivosti.

(3)

Paušálnu sumu uvedenú v odseku 1 písm. d) určí minister spravodlivosti vyhláškou.

(4)

Úhradu trov spojených s výkonom trestu odňatia slobody upravuje zákon o výkone trestu

odňatia slobody.

§ 153

(1)

Kto podal celkom bezvýsledne návrh na obnovu konania, je povinný štátu nahradiť trovy

konania o tomto návrhu, a to paušálnou sumou, ktorú určí minister spravodlivosti vyhláškou.

Ďalej je povinný nahradiť štátu odmenu a hotové výdavky obhajcovi, pokiaľ bol v súvislosti

s takým návrhom ustanovený, iba že obvinený má nárok na bezplatnú obhajobu alebo na

obhajcu za zníženú odmenu.

(2)

Povinnosť na náhradu podľa odseku 1 nepostihuje prokurátora a orgán poverený starostlivosťou

o mládež.

§ 154

Povinnosť na náhradu trov poškodeného

Ak bol poškodenému aspoň sčasti priznaný nárok na náhradu škody, je odsúdený, ktorému

bola povinnosť na náhradu škody uložená, povinný nahradiť mu trovy potrebné na účelné

uplatnenie jeho nároku na náhradu škody v trestnom konaní, včítane trov vzniknutých

pribraním splnomocnenca.

§ 155

(1)

O povinnosti na náhradu trov poškodeného a o ich výške (

§ 154

), ako aj o povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom väzby a o povinnosti na

náhradu odmeny a hotových výdavkov uhradených ustanovenému obhajcovi štátom [

§ 152 ods. 1 písm. a), b)

] rozhodne po právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa.

(2)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 156

Ak trovy určené paušálnou sumou [

§ 152 ods.1 písm. c)

a

§ 153 ods. 1

] neboli zaplatené kolkovými známkami, rozhodne o povinnosti na ich náhradu po právoplatnosti

rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa.

§ 157

Všeobecné ustanovenie

Prokurátor, vyšetrovateľ a vyhľadávací orgán sú povinní organizovať svoju činnosť

tak, aby účinne prispievali k včasnosti a dôvodnosti trestného stíhania.

§ 158

(1)

Prokurátor, vyšetrovateľ a vyhľadávací orgán sú povinní prijímať oznámenie o skutočnostiach

nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, a čo najrýchlejšie ich vybavovať;

pritom sú povinní poučiť oznamovateľa o zodpovednosti za vedome nepravdivé údaje a

najneskôr do jedného mesiaca od oznámenia upovedomiť o urobených opatreniach.

(2)

Vyhľadávacie orgány sú povinné robiť všetky potrebné opatrenia na odhalenie trestných

činov a zistenie ich páchateľov; sú povinné robiť aj nevyhnutné opatrenia na predchádzanie

trestnej činnosti.

(3)

Na preverenie oznámení o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný

čin, a ostatných podnetov na trestné stíhanie obstarávajú prokurátor, vyšetrovateľ

a vyhľadávací orgán potrebné podklady a nevyhnutné vysvetlenia a zisťujú a zabezpečujú

stopy trestného činu; pritom však nie sú oprávnení pred začatím trestného stíhania

robiť úkony podľa štvrtej a piatej hlavy Trestného poriadku s výnimkou úkonov podľa

§ 113 a 114

.

(4)

Vysvetlenie podľa odseku 3 nesmie sa požadovať od toho, kto by ním porušil zákonom

výslovne uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, len ak by bol tejto povinnosti

pozbavený príslušným orgánom alebo tým, v záujme ktorého túto povinnosť má. Vysvetlenie

môže odoprieť, kto by ním spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo osobám

uvedeným v

§ 100 ods. 2

.

§ 159

(1)

Ak nejde vo veci o podozrenie z trestného činu, prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací

orgán odloží vec uznesením, ak nie je na mieste vybaviť vec inak. Takým vybavením

môže byť najmä

a)

odovzdanie veci príslušnému orgánu na prejednanie priestupku alebo

b)

odovzdanie veci inému orgánu na disciplinárne alebo kárne prejednanie.

(2)

Prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán pred začatím trestného stíhania

odloží vec uznesením, ak je trestné stíhanie neprípustné podľa

§ 11 ods. 1

.

(3)

Prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán môže pred začatím trestného stíhania

uznesením odložiť vec, ak je trestné stíhanie neúčelné vzhľadom na okolnosti uvedené

v

§ 172 ods. 2

.

a)

uznesením odložiť vec, ak je trestné stíhanie neúčelné vzhľadom na okolnosti uvedené

v

§ 172 ods. 2

.

b)

odovzdať vec príslušnému orgánu na disciplinárne prejednanie, ak ide o trestný čin,

ktorý možno vybaviť disciplinárne, ak tento spôsob vybavenia považuje vzhľadom na

osobu páchateľa a povahu jeho činu za postačujúci.

(4)

Uznesenie o odložení veci sa musí doručiť vždy oznamovateľovi, ktorý proti nemu môže

podať sťažnosť. Uznesenie o odložení veci podľa odsekov 2 a 3 sa musí doručiť do 48

hodín prokurátorovi. Poškodený sa o odložení veci upovedomí.

§ 160

(1)

Ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin, a ak nie je

dôvod pre postup podľa

§ 159 ods. 2 a 3

, začne vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán bez meškania trestné stíhanie. Trestné

stíhanie sa začína uznesením. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, začne vyšetrovateľ

alebo vyhľadávací orgán trestné stíhanie vykonaním zabezpečovacích úkonov podľa ustanovení

druhého až piateho oddielu štvrtej hlavy. Po ich vykonaní vyhotoví bez meškania uznesenie.

Prokurátorovi sa doručí odpis uznesenia najneskoršie do 48 hodín.

(2)

Vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán začne trestné stíhanie a vykoná neodkladné úkony

aj vtedy, ak nemožno dosiahnuť, aby tieto úkony vykonal príslušný orgán; po vykonaní

neodkladných úkonov je však povinný odovzdať vec bez meškania, najneskoršie do troch

dní od začatia trestného stíhania príslušnému orgánu.

§ 161

Rozsah vyšetrovania a vyšetrovacie orgány

(1)

Vyšetrovanie sa vykonáva o trestných činoch, o ktorých sa nevykonáva vyhľadávanie

(

§ 168

).

(2)

Vyšetrovanie sa vykonáva i o trestných činoch, o ktorých sa inak vykonáva vyhľadávanie,

a)

ak je obvinený vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom

ústave,

b)

ak ide o konanie proti mladistvému, ušlému alebo proti osobe, ktorá je pozbavená

spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená,

alebo ak sú vzhľadom na telesné alebo duševné chyby obvineného pochybnosti o jeho

spôsobilosti náležite sa brániť alebo

c)

ak to nariadi prokurátor.

(3)

Ak je potrebné vykonať vyšetrovanie aspoň o jednom z trestných činov, vykonáva sa

vyšetrovanie o všetkých trestných činoch toho istého obvineného a proti všetkým obvineným,

ktorých trestné činy spolu súvisia.

(4)

Vyšetrovanie vykonávajú vyšetrovatelia prokuratúry a vyšetrovatelia policajných zborov;

príslušnosť vyšetrovateľov ustanoví generálny prokurátor Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky a generálni prokurátori Českej republiky a Slovenskej republiky spolu s

ministrom vnútra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ministrom vnútra Českej

republiky a ministrom vnútra Slovenskej republiky. Pritom môžu určiť príslušnosť vyšetrovateľov

aj pre činy, o ktorých sa inak vykonáva vyhľadávanie.

§ 162

Odovzdanie veci vyšetrovateľovi

Ak sa vyšetrovateľ, ktorému vec odovzdal iný orgán, nepovažuje za príslušného, bez

meškania predloží spisy so svojím stanoviskom prokurátorovi; inak pokračuje v konaní.

§ 163

(1)

Ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin

bol spáchaný určitou osobou, vydá vyšetrovateľ bez meškania uznesenie, že sa táto

osoba stíha ako obvinený.

(2)

Uznesenie o vznesení obvinenia musí obsahovať popis vyšetrovaného skutku s uvedením

miesta, času, prípadne iných okolností, za ktorých k nemu došlo, aby skutok nemohol

byť zamenený s iným. V uznesení sa musí ďalej uviesť, o aký trestný čin v tomto skutku

ide, a to jeho zákonným pomenovaním a uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona.

Uznesenie musí okrem toho obsahovať i dôvody stíhania.

(3)

Obvinenému sa uznesenie o vznesení obvinenia oznámi do troch dní, ak je však vyslúchaný

skôr, na začiatku jeho prvého výsluchu. Prokurátorovi sa odpis toho uznesenia doručí

najneskôr do 48 hodín.

(4)

Ak vyjde v priebehu vyšetrovania najavo, že obvinený spáchal ďalší skutok, na ktorý

sa uznesenie o vznesení obvinenia nevzťahovalo, postupuje vyšetrovateľ čo do tohto

ďalšieho skutku podľa ustanovení odsekov 1 až 3. Ak pre tento skutok dosiaľ nebolo

začaté trestné stíhanie, treba najprv rozhodnúť podľa

§ 160 ods. 1

.

(5)

Ak vyjde v priebehu vyšetrovania najavo, že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie,

je iným trestným činom, než ako bol v uznesení o vznesení obvinenia právne posúdený,

upozorní vyšetrovateľ obvineného na túto okolnosť a takéto upozornenie poznamená v

zápisnici.

§ 164

Postup pri vyšetrovaní

(1)

Vyšetrovanie vykonáva vyšetrovateľ spravidla osobne. Úkony podľa piatej hlavy, ktoré

možno podľa tohto zákona vykonať pred začatím trestného stíhania, a úkony vykonané

po začatí trestného stíhania inými orgánmi nemusí vyšetrovateľ opakovať, ak boli vykonané

spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu tohto zákona; vyšetrovateľ však vždy vyslúchne

obvineného.

(2)

Vyšetrovateľ postupuje pri vyšetrovaní z vlastnej iniciatívy tak, aby čo najrýchlejšie

a najúplnejšie boli objasnené všetky skutočnosti potrebné na posúdenie prípadu, osoby

páchateľa i nároku poškodeného na náhradu škody a aby boli tiež odhalené príčiny,

ktoré viedli k trestnej činnosti alebo umožnili jej spáchanie (

§ 89 ods. 1

). Na zistené nedostatky alebo závady upozorní vyšetrovateľ štátny alebo iný orgán,

podnik alebo organizáciu, ktorých sa zistený nedostatok alebo závada týka.

(3)

Dôkazy obstarávajú vyšetrovatelia bez rozdielu, či svedčia v prospech alebo v neprospech

obvineného. Priznanie obvineného nezbavuje vyšetrovateľa povinnosti preskúmať a všetkými

dosiahnuteľnými dôkazmi overiť pravdivosť priznania a všetky okolnosti prípadu. Rovnako

sa musí starostlivo preskúmať a overiť obhajoba obvineného, ak nie je zrejme nerozhodná.

Obvinený nesmie byť nijakým spôsobom k výpovedi alebo priznaniu donucovaný.

(4)

Okrem prípadov, v ktorých je podľa tohto zákona potrebný súhlas prokurátora, robí

vyšetrovateľ všetky rozhodnutia o postupe vo vyšetrovaní a o vykonávaní vyšetrovacích

úkonov samostatne a je plne zodpovedný za ich zákonné a včasné vykonanie. Ak vyšetrovateľ

nesúhlasí s pokynmi prokurátora na vznesenie obvinenia, na kvalifikáciu trestného

činu a na rozsah obvinenia alebo s pokynmi na spôsob vybavenia veci v prípravnom konaní,

je oprávnený oznámiť mu písomne námietky; ak prokurátor týmto námietkam nevyhovie,

predloží vec nadriadenému prokurátorovi, ktorý pokyny podriadeného prokurátora zruší,

alebo vec prikáže inému vyšetrovateľovi. Vo všetkých ostatných prípadoch sú pokyny

prokurátora pre vyšetrovateľa záväzné.

(5)

Vyšetrovateľ je vo veciach, ktoré vyšetruje, oprávnený dávať vyhľadávacím orgánom

pokyny na vykonanie úkonov potrebných na vyšetrovanie; vykonanie vyšetrovacích úkonov

však môže vyžadovať len celkom výnimočne v odôvodnených prípadoch, najmä ak hrozí

nebezpečenstvo z omeškania. Vyhľadávacie orgány sú povinné týmto pokynom vyhovieť.

§ 165

Účasť obhajcov vo vyšetrovaní

(1)

Obhajca je už od vznesenia obvinenia oprávnený byť prítomný pri vyšetrovacích úkonoch;

môže obvinenému aj iným vyslúchaným klásť otázky, avšak až vtedy, keď orgán výsluch

skončí a udelí mu na to slovo; odoprieť obhajcovi tieto oprávnenia možno len zo závažných

dôvodov, ktoré je prokurátor povinný na obhajcovu žiadosť urýchlene preskúmať.

(2)

Na vyšetrovacích úkonoch, ktorými sa konanie dopĺňa až po tom, keď bolo vyšetrovanie

vyhlásené za skončené a obvinený bol s jeho výsledkami oboznámený, nemožno obhajcovi

účasť odoprieť; pritom nerozhoduje, či sa konanie dopĺňa na návrh obvineného alebo

jeho obhajcu, na pokyn prokurátora alebo na podklade rozhodnutia súdu

(3)

Obhajcovi mladistvej osoby a osoby, ktorá pre svoje telesné alebo duševné chyby nie

je schopná sama sa riadne obhajovať, nemožno odoprieť účasť pri ktoromkoľvek jej výsluchu

už od vznesenia obvinenia a pri vykonávaní vyšetrovacích úkonov.

(4)

Ak obhajca oznámi vyšetrovateľovi, že sa chce zúčastniť vyšetrovacieho úkonu, je

vyšetrovateľ povinný oznámiť mu včas čas a miesto konania úkonu, okrem ak by išlo

o neodkladný úkon. To platí aj vtedy, ak vyšetrovateľ hodlá zo závažných dôvodov obhajcovi

účasť na úkone odoprieť.

§ 166

Skončenie vyšetrovania

(1)

Ak vyšetrovateľ uzná vyšetrovanie za skončené a jeho výsledky za postačujúce na podanie

obžaloby, oboznámi obvineného s výsledkami vyšetrovania, predloží mu vyšetrovacie

spisy na preštudovanie a poučí ho o jeho práve navrhnúť doplnenie vyšetrovania.

(2)

Ak má obvinený obhajcu, treba ho na oboznamovanie s výsledkami vyšetrovania prizvať

a umožniť mu preštudovať spisy.

(3)

O oboznámení s výsledkami vyšetrovania treba upovedomiť obvineného a obhajcu najmenej

tri dni vopred. Túto lehotu možno skrátiť len s ich súhlasom. Na oboznámenie sa s

výsledkami vyšetrovania treba poskytnúť obvinenému a jeho obhajcovi primeraný čas.

(4)

Doplnenie vyšetrovania, ktoré považuje za potrebné, je obhajca povinný navrhnúť už

pri oboznamovaní s výsledkami vyšetrovania.

(5)

Vyšetrovateľ môže zamietnuť návrh obvineného alebo jeho obhajcu na doplnenie vyšetrovania

odôvodneným uznesením len v tom prípade, že navrhované doplnenie je pre rozhodnutie

prokurátora i súdu zrejme nepotrebné; inak vyšetrovanie podľa prednesených návrhov

doplní a obvineného a jeho obhajcu s výsledkami doplnenia oboznámi.

(6)

Ak sa obvinený alebo obhajca neustanovia bez oprávneného ospravedlnenia na oboznamovanie

s výsledkami vyšetrovania, hoci boli riadne upovedomení, alebo ak obvinený odmietne

s výsledkami vyšetrovania sa oboznámiť, poznamená sa to spolu s dôvodmi, ak ich obvinený

uviedol, vo vyšetrovacom spise a postupuje sa ďalej, ako by bol obvinený s výsledkami

vyšetrovania oboznámený.

(7)

Vyšetrovanie treba skončiť spravidla do dvoch mesiacov od začatia trestného stíhania.

Po skončení vyšetrovania predloží vyšetrovateľ prokurátorovi spisy so záverečnou správou

obsahujúcou návrh na konečné opatrenie alebo urobí niektoré rozhodnutie podľa

§ 171 až 173

.

§ 167

Žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa

Obvinený a poškodený majú právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania žiadať prokurátora,

aby boli odstránené prieťahy vo vyšetrovaní alebo závady v postupe vyšetrovateľa.

Žiadosť nie je viazaná lehotou. Túto žiadosť, ktorú treba prokurátorovi ihneď predložiť,

musí prokurátor bez meškania vybaviť. O výsledku preskúmania musí byť žiadateľ upovedomený.

§ 168

Rozsah vyhľadávania a vyhľadávacie orgány

(1)

Vyhľadávanie sa vykonáva o trestných činoch rozkrádania majetku v socialistickom

vlastníctve podľa

§ 132 ods. 1

, neoprávneného užívania veci z majetku v socialistickom vlastníctve podľa

§ 133

, podielnictva na škode majetku v socialistickom vlastníctve podľa

§ 134 ods. 1 a 3

, zatajenia vecí z majetku v socialistickom vlastníctve podľa

§ 135

, poškodzovania majetku v socialistickom vlastníctve podľa

§ 137

, všeobecného ohrozenia podľa

§ 180 ods. 1

, poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa

§ 184

, nedovolenej výroby liehu podľa

§ 194a

, násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivci podľa

§ 197a

, opilstva podľa

§ 201

, výtržníctva podľa

§ 202

, priživníctva podľa

§ 203

, kupliarstva podľa

§ 204

, ohrozovania mravnosti podľa

§ 205

, ohovárania podľa

§ 206

, neposkytnutia pomoci podľa

§ 207 a 208

, neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa

§ 209a ods. 1 a 2

, ublíženia na zdraví podľa

§ 221 ods. 1

a

§ 223

, ruvačky podľa

§ 225 ods. 1

, porušovania domovej slobody podľa

§ 238

, krádeže podľa

§ 247 ods. 1

, sprenevery podľa

§ 248 ods. 1

, neoprávneného používania cudzej veci podľa

§ 249

, podvodu podľa

§ 250 ods. 1

, podielnictva podľa

§ 251 ods. 1

a

§ 252

, zatajenia veci podľa

§ 254

poškodzovania cudzej veci podľa

§ 257 ods. 1

, neplnenia odvodnej povinnosti podľa

§ 267 ods. 1 Tr. zák.

a o trestných činoch podľa

§ 3 zákona zo 17. októbra 1958 č. 74 Zb.

o trvalom usídlení kočujúcich osôb.

(2)

Vyhľadávanie vykonávajú

a)

orgány Zboru národnej bezpečnosti,

b)

v Zbore nápravnej výchovy aj poverené orgány tohto zboru o trestných činoch jeho

príslušníkov,

c)

v ozbrojených silách aj velitelia alebo orgány nimi poverené o trestných činoch osôb

podliehajúcich ich veliteľskej právomoci.

(3)

Ako vyhľadávacie orgány v zmysle

§ 158 ods. 3

, a

§ 160

a

170

pôsobia aj

a)

náčelníci nápravnovýchovných ústavov alebo orgány nimi poverené, ak ide o trestné

činy osôb vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe,

b)

orgány pohraničnej stráže vo veciach ochrany štátnych hraníc,

c)

kapitáni lodí pri hliadkových plavbách o trestných činoch spáchaných na tejto lodi.

§ 169

Postup pri vyhľadávaní

Vo vyhľadávaní sa postupuje podľa ustanovení tohto zákona o vyšetrovaní s týmito odchýlkami

a)

obvinenie oznámi vyhľadávací orgán obvinenému najneskoršie na začiatku jeho prvého

výsluchu a urobí o tom záznam do zápisnice; odpis tejto zápisnice zašle najneskoršie

do 48 hodín prokurátorovi;

b)

namiesto oboznámenia obvineného a obhajcu s výsledkami vyhľadávania upozorní vyhľadávací

orgán obvineného a obhajcu na možnosť, aby v primeranej lehote, ktorú zároveň určí,

preštudovali spisy a urobili návrhy na doplnenie vyhľadávania; ak vyhľadávací orgán

navrhované doplnenie nepovažuje za potrebné, odmietne ho; o týchto úkonoch urobí záznam

do zápisnice;

c)

ustanovenie

§ 164 ods. 4

sa nepoužije; oprávnenie podľa

§ 165 ods. 1 a 2

obhajcovi prislúcha pri výsluchu obvineného, výsluchu znalca a pri vykonávaní konfrontácie,

rekognície, vyšetrovacieho pokusu, rekonštrukcie a pri obhliadke;

d)

vyhľadávanie treba skončiť do jedného mesiaca od začatia trestného stíhania, a ak

páchateľ nebol zistený, do dvoch mesiacov; ak sa vyhľadávanie v týchto lehotách neskončí,

môže prokurátor zo závažných dôvodov nariadiť vyšetrovanie;

e)

po skončení vyhľadávania predloží vyhľadávací orgán spisy prokurátorovi s návrhom

na konečné opatrenie a so zoznamom navrhovaných dôkazov; návrh netreba odôvodňovať.

§ 170

Postup vyhľadávacieho orgánu vo veci, v ktorej je potrebné vykonať vyšetrovanie

(1)

Vyhľadávací orgán začne trestné stíhanie vo veci, v ktorej sa má vykonať vyšetrovanie,

len ak vec nepripúšťa odklad a ak nemožno dosiahnuť, aby tak urobil vyšetrovateľ;

o začatí trestného stíhania vyhľadávací orgán bez meškania upovedomí vyšetrovateľa

a po vykonaní neodkladných úkonov mu vec najneskoršie do troch dní od začatia trestného

stíhania odovzdá.

(2)

Po odovzdaní veci vyšetrovateľovi môže v nej vyhľadávací orgán vykonávať vyšetrovacie

úkony len podľa pokynu vyšetrovateľa (

§ 164 ods. 5

). Inak úkony na objasnenie veci vykonáva len s vedomím vyšetrovateľa. Vo veci, v

ktorej páchateľ nebol zistený, však pokračuje v objasňovaní veci a upovedomuje vyšetrovateľa

o jeho výsledkoch.

§ 171

Postúpenie veci

(1)

Vyšetrovateľ a vo vyhľadávaní prokurátor postúpi vec inému orgánu, ak výsledky prípravného

konania ukazujú, že nejde o trestný čin ani o prečin, že však ide o priestupok alebo

kárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

(2)

Vyšetrovateľ a vo vyhľadávaní prokurátor postúpi vec orgánu príslušnému na disciplinárne

konanie, ak ide o trestný čin alebo o prečin, ktorý možno vybaviť disciplinárne, a

vzhľadom na osobu obvineného a povahu jeho činu možno považovať toto vybavenie za

dostačujúce.

(3)

Uznesenie o postúpení veci treba oznámiť obvinenému a poškodenému; odpis uznesenia

vyšetrovateľa treba doručiť aj prokurátorovi, a to do 48 hodín. Proti uzneseniu podľa

odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 172

Zastavenie trestného stíhania

(1)

Vyšetrovateľ a vo vyhľadávaní prokurátor zastaví trestné stíhanie,

a)

ak je pochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie,

b)

ak nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci,

c)

ak nie je dokázané, že skutok spáchal obvinený,

d)

ak je trestné stíhanie neprípustné (

§ 11 ods. 1

),

e)

ak obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, alebo

f)

ak zanikla trestnosť činu.

(2)

Vyšetrovateľ a vo vyhľadávaní prokurátor môže zastaviť trestné stíhanie,

a)

ak je trest, ku ktorému môže stíhanie viesť, celkom bez významu popri treste, ktorý

pre iný čin bol obvinenému už uložený alebo ktorý ho podľa očakávania postihne, alebo

b)

ak o skutku obvineného bolo už rozhodnuté iným orgánom, disciplinárne, kárne alebo

cudzozemským súdom alebo úradom a toto rozhodnutie možno považovať za dostačujúce.

(3)

Uznesenie o zastavení trestného stíhania sa musí doručiť obvinenému. Uznesenie vyšetrovateľa

treba doručiť prokurátorovi, a to do 48 hodín. Proti uzneseniu podľa odsekov 1 a 2

je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Poškodený sa o zastavení trestného

stíhania upovedomí.

§ 173

Prerušenie trestného stíhania

(1)

Vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán preruší trestné stíhanie,

a)

ak nemožno pre neprítomnosť obvineného vec náležite objasniť,

b)

ak nemožno obvineného pre ťažkú chorobu postaviť pred súd,

c)

ak obvinený pre duševnú chorobu, ktorá nastala až po spáchaní činu, nie je schopný

chápať zmysel trestného stíhania,

d)

ak je obvinený vydaný do cudziny alebo vyhostený, alebo

e)

ak sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej

osobe.

(2)

Pred prerušením trestného stíhania treba urobiť všetko, čo je potrebné na zabezpečenie

úspešného vykonania trestného stíhania. Ak už nie je dôvod na prerušenie, v trestnom

stíhaní sa pokračuje.

(3)

Odpis uznesenia o prerušení trestného stíhania treba doručiť do 48 hodín prokurátorovi.

Poškodeného treba o prerušení trestného stíhania upovedomiť.

§ 174

(1)

Dozor nad zachovaním zákonnosti v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.

(2)

Pri výkone tohto dozoru je prokurátor oprávnený

a)

dávať záväzné pokyny na vyšetrovanie a na vyhľadávanie trestných činov;

b)

vyžadovať od vyšetrovateľov a vyhľadávacích orgánov spisy, dokumenty, materiály a

správy o spáchaných trestných činoch za účelom previerky, či tieto orgány včas začínajú

trestné stíhanie a riadne v ňom postupujú;

c)

zúčastniť sa vykonávania úkonov vyšetrovateľov alebo vyhľadávacích orgánov, osobne

vykonať jednotlivý z týchto úkonov alebo i celé vyšetrovanie a vydať rozhodnutie v

ktorejkoľvek veci; pritom postupuje podľa ustanovení platných podľa tohto zákona pre

vyšetrovateľa a proti jeho rozhodnutiu je prípustná sťažnosť v rovnakom rozsahu ako

proti rozhodnutiu vyšetrovateľa;

d)

vracať vec vyšetrovateľovi alebo vyhľadávacím orgánom so svojimi pokynmi na doplnenie;

e)

zrušovať nezákonné a neodôvodnené rozhodnutia a opatrenia vyšetrovateľov a vyhľadávacích

orgánov, ktoré môžu nahrádzať vlastnými; pri uzneseniach o zastavení a prerušení trestného

stíhania alebo o postúpení trestnej veci môže tak urobiť do pätnástich dní od doručenia;

ak rozhodnutie vyšetrovateľa alebo vyhľadávacieho orgánu nahradil vlastným rozhodnutím

inak, než na podklade sťažnosti oprávnenej osoby proti uzneseniu vyšetrovateľa alebo

vyhľadávacieho orgánu, je proti jeho rozhodnutiu prípustná sťažnosť v rovnakom rozsahu

ako proti rozhodnutiu vyšetrovateľa alebo vyhľadávacieho orgánu;

f)

nariadiť v ktorejkoľvek veci, v ktorej možno vykonávať vyhľadávanie, aby sa v nej

vykonalo vyšetrovanie;

g)

odňať ktorúkoľvek vec určitému vyšetrovateľovi a urobiť opatrenie, aby sa vec prikázala

inému vyšetrovateľovi alebo dať vykonať jednotlivé vyšetrovacie úkony vyšetrovateľovi

prokuratúry aj vo veci, ktorú vyšetruje iný vyšetrovateľ.

§ 175

(1)

Iba prokurátor je oprávnený

a)

podať obžalobu a vo vyhľadávaní postúpiť vec a zastaviť trestné stíhanie,

b)

vziať do väzby, vydať príkaz na dodanie do väzby a prepustiť z väzby,

c)

nariadiť zaistenie majetku obvineného a určiť, na ktoré prostriedky a veci sa toto

zaistenie nevzťahuje, alebo zrušiť také zaistenie,

d)

vykonať zabezpečenie nároku poškodeného na náhradu škody a obmedziť alebo zrušiť

také zabezpečenie alebo vec z neho vyňať,

e)

nariadiť exhumáciu mŕtvoly,

f)

navrhnúť vyžiadanie obvineného z cudziny,

g)

vykonať predbežné vyšetrenie v konaní o vydanie do cudziny.

(2)

Prokurátor je oprávnený uložiť policajným orgánom vykonanie takých úkonov, ktoré

sú tieto orgány oprávnené vykonať a ktoré sú potrebné na objasnenie veci alebo na

zistenie páchateľa.

§ 176

(1)

Ak výsledky vyšetrovania alebo vyhľadávania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného

pred súd, prokurátor podá obžalobu a pripojí k nej spisy a ich prílohy. O podaní obžaloby

upovedomí obvineného a obhajcu.

(2)

Obžaloba sa môže podať len pre skutok, pre ktorý sa obvinenie vznieslo (

§ 163

) alebo oznámilo (

§ 169

). Ak prokurátor mieni tento skutok posudzovať ako iný trestný čin, než ako ho posudzoval

vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán, upozorní na to pred podaním obžaloby obvineného

a jeho obhajcu a zistí, či navrhujú so zreteľom na zamýšľanú zmenu vyšetrovanie či

vyhľadávanie doplniť.

§ 177

(1)

Obžaloba musí obsahovať

a)

označenie prokurátora a deň spísania obžaloby,

b)

meno a priezvisko obvineného, deň a miesto jeho narodenia, jeho zamestnanie a bydlisko,

prípadne iné údaje potrebné na to, aby sa nemohol zameniť s inou osobou; ak ide o

osobu podliehajúcu právomoci vojenských súdov, uvedie sa aj hodnosť obvineného a útvar,

ktorého je príslušníkom,

c)

obžalobný návrh, v ktorom musí byť presne označený skutok, pre ktorý je obvinený

stíhaný, s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne s uvedením iných

skutočností, pokiaľ ich treba na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným a aby

bolo odôvodnené použitie určitej trestnej sadzby; musí sa tu ďalej uviesť, aký trestný

čin obžaloba v tomto skutku vidí, a to jeho zákonným pomenovaním, uvedením príslušného

ustanovenia zákonov a všetkých zákonných znakov, vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú

trestnú sadzbu,

d)

odôvodnenie obžalobného návrhu, ktoré musí obsahovať opísanie skutkového deja s uvedením

dôkazov, o ktoré sa toto opísanie opiera, obhajobu obvineného a stanovisko prokurátora

k nej s uvedením skutočností, pre ktoré prokurátor považuje obhajobu za vyvrátenú

alebo za nerozhodnú, ako aj právne úvahy, ktorými sa prokurátor spravoval pri posudzovaní

skutočností podľa príslušných ustanovení zákona, a

e)

zoznam dôkazov, ktorých vykonanie na hlavnom pojednávaní prokurátor navrhuje.

(2)

V obžalobe môže tiež prokurátor navrhnúť, aby súd uložil obvinenému povinnosť nahradiť

poškodenému škodu. O tom poškodeného pri podaní obžaloby upovedomí.

§ 178

(1)

Prokurátor v obžalobe navrhne, aby súd uložil ochranné liečenie alebo ochrannú výchovu

alebo zhabanie veci, ak má za to, že sú pre to zákonné podmienky.

(2)

Návrh uvedený v odseku 1 môže prokurátor urobiť aj samostatne.

§ 179

Výsledky prípravného konania môžu sa zverejňovať len so súhlasom vyšetrovateľa a v

konaní pred súdom až do hlavného pojednávania len so súhlasom predsedu senátu.

Osmy oddiel

§ 179a

(1)

O prečinoch sa vykonáva objasňovanie.

(2)

Objasňovanie vykonávajú orgány uvedené v

§ 168 ods. 2 a 3

. Vláda československej socialistickej republiky môže nariadením ustanoviť, ktoré

ďalšie federálne orgány štátnej správy a v akom rozsahu vykonávajú vo svojej pôsobnosti

objasňovanie o prečinoch; obdobné oprávnenie proti vládam republík, pokiaľ ide o orgány

štátnej správy republík.

§ 179b

(1)

Orgány vykonávajú objasňovanie

a)

vyjadrujú vysvetlenia od štátnych orgánov, štátnych, hospodárskych a iných organizácií

včítane správy o povesti a odpisu registra trestov,

b)

vyžadujú odborné vyjadrenie od príslušných orgánov,

c)

obstarávajú potrebné podklady, najmä spisy a iné písomné materiály,

d)

vyžadujú potrebné vysvetlenia odo občanov,

e)

vyžadujú vykonanie úkonov potrebných na zistenie totožnosti osôb,

f)

zisťujú a zaisťujú stopy činu,

g)

vykonávajú obhliadku veci,

h)

vykonávajú obhliadku miesta činu,

ch)

vyžadujú vykonanie skúšky krvi alebo iného podobného úkonu lekárom alebo odborným

zdravotníckym pracovníkom, vyžadujú a v niektorých prípadoch sami vykonávajú prehliadku

tela, ak je bezpodmienečne nevyhnutné zistiť, či sú na tele stopy alebo následky činu;

pritom postupujú podľa

§ 114

,

i)

za podmienok ustanovených v

§ 76

môžu zadržať podozrivú osobu,

j)

za podmienok ustanovených v

§ 78 ž 81

môžu robiť rozhodnutia a opatrenia o týchto ustanoveniach naznačené,

k)

za podmienok ustanovených v

§ 82 až 85

môžu vykonať domovú a osobnú prehliadku.

(2)

V priebehu objasňovania

a)

netreba o vysvetlení spisovať zápisnicu; stručný obsah výpovede treba výstižne uviesť

v správe zhrňujúcej výsledky objasňovania; ak sa ukáže potreba urobiť svedecký výsluch,

je potrebné postupovať podľa druhého oddielu piatej hlavy,

b)

podozrivému je potrebné vždy oznámiť, z čoho je podozrievaný; pri výsluchu podozrivého,

aj keď nie je zadržaný, sa postupuje podľa

§ 76 ods. 5

.

c)

nie je prípustná účasť obhajcu.

§ 179c

(1)

Ak sa v priebehu objasňovania objaví, že sú dané dôvody väzby, odovzdá orgán vykonávajúci

objasňovanie vec vyšetrovateľovi; ak treba zadržať a otvoriť zásielku, odovzdá vec

vyhľadávaciemu orgánu. O týchto opatreniach upovedomí prokurátora.

(2)

Ak sú tu podmienky spoločného konania o trestnom čine a prečine, vykonáva sa vyšetrovanie

alebo vyhľadávanie aj o prečine.

§ 179d

(1)

Objasňovanie sa musí skončiť najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa orgán oprávnený

na vykonanie objasňovania o čine dozvie.

(2)

Výsledky objasňovania zhrnie orgán, ktorý ho vykonával, do správy o výsledku objasňovania

a zašle ju prokurátorovi spolu s návrhom na konečné opatrenie; zápisnice o výsluchoch,

pokiaľ boli spísané a ďalšie písomnosti.

(3)

Správa o výsledku objasňovania musí obsahovať

a)

označenie orgánu, ktorý objasňovanie vykonával, a dátum spísania správy,

b)

osobné údaje podozrivého v rozsahu

§ 177 ods. 1 písm. b)

,

c)

stručné, ale výstižné opísanie skutkového stavu spolu s obsahom výpovede vyslúchnutých

osôb a s uvedením, aký prečin sa v skutku vidí, ako aj s dôkaznými prostriedkami,

ktoré podozrenie odôvodňujú,

d)

osobné údaje poškodeného.

(4)

Ak nejde o veci o podozrenie z prečinu, orgán, ktorý objasňovanie vykonával, vec

odloží, ak nie je na mieste vybaviť vec inak. Takým vybavením môže byť najmä

a)

odovzdanie veci národnému výboru alebo inému orgánu na prejednanie priestupku alebo

b)

odovzdanie veci inému orgánu na disciplinárne alebo kárne prejednanie.

(5)

Ak zistí orgán, ktorý objasňovanie vykonával, že trestné stíhanie je neprípustné

podľa

§ 11 ods. 1

alebo že trestné stíhanie je neúčelné vzhľadom na okolnosti uvedené v

§ 172 ods. 2

, alebo ak je tu niektorý z dôvodov na prerušenie trestného stíhania (

§ 173 ods.1

), predloží správu o výsledku objasňovania prokurátorovi s návrhom na odloženie alebo

prerušenie veci.

(6)

O Opatreniach podľa odseku 4 upovedomí orgán, ktorý objasňovanie vykonával, vždy

oznamovateľa.

§ 179e

(1)

Prokurátor, ktorému dôjde správa o výsledku objasňovania

a)

podá súdu návrh na potrestanie, ak zistí, že výsledky objasňovania odôvodňujú postavenie

podozrivého pred súd,

b)

vec odloží, ak nejde vo veci o podozrenie z trestného činu alebo prečinu,

c)

vec odloží, ak je trestné stíhanie neprípustné podľa

§ 11 ods. 1

,

d)

vec môže odložiť aj vtedy, ak je trestné stíhanie neúčelné vzhľadom na okolnosti

uvedené v

§ 172 ods. 2

,

e)

vec preruší, ak je tu niektorý z dôvodov uvedených v

§ 173 ods. 1

,

f)

odovzdá vec národnému výboru alebo inému orgánu na prejednanie priestupku,

g)

odovzdá vec inému orgánu na disciplinárne alebo kárne prejednanie alebo

h)

vráti vec orgánu vykonávajúcemu objasňovanie s pokynom, v akých smeroch treba objasňovanie

doplniť.

(2)

Ak spolu so správou o výsledku objasňovania je prokurátorovi odovzdaná ja zadržaná

osoba, odovzdá prokurátor túto osobu, pokiaľ ju neprepustí na slobodu, najneskôr do

48 hodín súdu spolu s návrhom na potrestanie. O väzbe rozhodne súd.

(3)

Ak sa vykonávalo prípravné konanie spoločne o trestnom čine a prečine, podáva sa

spoločná obžaloba pre trestný čin i pre prečin; ak sa vykonávalo prípravné konanie

iba o prečine, podáva sa návrh na potrestanie.

(4)

O opatreniach podľa odseku 1 písm. a) až d) prokurátor upovedomí vždy oznamovateľa.

§ 179f

(1)

Návrh prokurátora na potrestanie obsahuje

a)

označenie prokurátora a deň spísania návrhu,

b)

meno, priezvisko a osobné údaje podozrivého,

c)

stručné uvedenie skutku a príslušného zákonného ustanovenia, ktorého porušenie prokurátor

vskutku podozrivého vidí,

d)

zoznam dôkazov, ktorých na vykonanie na hlavnom pojednávaní prokurátor navrhuje.

(2)

K návrhu prokurátor vždy pripojí správu o výsledku objasňovania spolu so všetkými

prílohami.

§ 180

(1)

Trestné stíhanie pred súdom sa koná len na podklade obžaloby, ktorú podáva a pred

súdom zastupuje prokurátor.

(2)

Pri podaní a zastupovaní obžaloby sa prokurátor spravuje zákonom a vnútorným presvedčením

založeným na uvážení všetkých okolností prípadu.

§ 181

(1)

Podanú obžalobu treba na súde najskôr preskúmať z toho hľadiska, či pre ďalšie konanie

poskytuje spoľahlivý podklad, najmä preveriť, či prípravné konanie, ktoré jej predchádzalo,

bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu a či jeho výsledky dostatočne

odôvodňujú postavenie obvineného pred súd. Na to slúži predbežné prejednanie obžaloby.

(2)

Po podaní obžaloby súd rozhoduje samostatne všetky otázky súvisiace s ďalším konaním

a je povinný - nečakajúc na ďalšie návrhy - urobiť všetky rozhodnutia a opatrenia,

ktoré sú potrebné na vybavenie obžaloby, na skončenie veci a na výkon súdneho rozhodnutia.

§ 182

(1)

Prokurátor môže vziať obžalobu späť až do začatia hlavného pojednávania; vec sa tým

vracia do stavu prípravného konania.

(2)

Ak prokurátor po začatí hlavného pojednávania dôjde k presvedčeniu, že výsledky prejednávania

veci pred súdom obžalobu nepotvrdzujú, je povinný ustúpiť od obvinenia a oznámiť dôvody,

ktoré ho k tomu viedli. Toto vyhlásenie nezbavuje súd povinnosti, aby - spravujúc

sa zákonom a svojím vnútorným presvedčením - rozhodol o obžalobe podľa všeobecných

zásad.

§ 183

(1)

Organizácie uvedené v

§ 4 ods. 1

môžu navrhnúť, aby sa na prejednávaní veci v hlavnom pojednávaní pred okresným súdom

alebo na verejnom zasadaní konanom o odvolaní pred krajským súdom zúčastnil ich zvolený

zástupca a podľa stanoviska, ktoré spoločenská organizácia a spáchanému trestnému

činu a k osobe páchateľa zaujala, v mene spoločenskej organizácie vykonával spoločenskú

obžalobu alebo spoločenskú obhajobu. na výkon práva podľa

§ 5

. Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor sú povinní poskytnúť spoločenskej

organizácii na podklade spisu na to informácie potrebné na rozhodnutie o vyslaní spoločenskú

obžalobcu spoločenského obhajcu.

(2)

O návrhu podľa odseku 1 rozhodne súd; vyhovieť návrhu môže aj predseda senátu sám.

Spoločenský zástupca je oprávnený po tom, čo súd o jeho účasti na konaní kladne rozhodol,

nazerať do spisov, robiť dôkazné a iné návrhy, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní,

klásť tam vyslúchaným osobám otázky a zúčastniť sa na záverečných rečiach. Súd je

povinný spoločenskému zástupcovi pri výkone jeho funkcie všestranne pomáhať.

(3)

Spoločenský zástupca tlmočí pri súdnom konaní stanovisko kolektívu k prejednávanej

veci a k osobe obvineného, a to na podklade bezprostrednej znalosti jeho osoby, jeho

pomeru k ústavnému zriadeniu republiky, pomeru k práci, rodine a spoluobčanom a pomáha,

aby súd mohol najmä

a)

všestranne, úplne a objektívne zistiť všetky okolnosti prípadu,

b)

zodpovedne posúdiť osobu obvineného,

c)

správne rozhodovať o vine a treste,

d)

odhaliť príčiny, ktoré viedli k trestnej činnosti, a dať podnet na ich odstránenie.

§ 184

(1)

Súd je povinný pri prejednávaní veci zamerať sa tiež na objasnenie príčin, ktoré

viedli k trestnej činnosti alebo umožnili jej spáchanie. Na zistené nedostatky a závady,

ak na ne neupozornil už iný orgán v tomto konaní, súd upozorní štátny či iný orgán,

podnik alebo organizáciu, ktorých sa zistený nedostatok alebo zistená závada týkajú,

a v prípade potreby orgán im nadriadený. Orgán, podnik alebo organizácia, ktorých

sa to týka, sú povinné také upozornenie prejednať a súdu do dvoch mesiacov oznámiť,

aké opatrenia urobili na odstránenie nedostatkov a závad.

(2)

Upozornenie podľa odseku 1 urobí súd aj vtedy, ak nevyužije spoločenská organizácia

poškodená trestným činom v náležitom rozsahu práva, ktoré tento zákon poškodenému

poskytuje.

§ 185

Všeobecné ustanovenia

(1)

Obžalobu podanú na súde preskúma predseda senátu a podľa jej obsahu a podľa obsahu

spisu posúdi, či ju treba predbežne prejednať na zasadnutí senátu alebo či môže nariadiť

o nej hlavné pojednávanie.

(2)

Na uľahčenie rozhodnutia môže vyslúchať obvineného a zadovážiť potrebné vysvetlenia.

§ 186

Dôvody pre predbežné prejednanie obžaloby

Predseda senátu nariadi predbežné prejednanie obžaloby, ak má za to,

a)

že vec patrí do príslušnosti iného súdu,

b)

že vec má byť postúpená

§ 171 ods. 1

,

c)

že sú tu okolnosti odôvodňujúce zastavenie trestného stíhania podľa

§ 172 ods. 1

alebo jeho prerušenie podľa

§ 173 ods. 1 písm. a) až d)

,

d)

že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, bude treba posudzovať podľa iného ustanovenia

Trestného zákona, ako podľa ktorého ho posudzuje obžaloba,

e)

že prípravné konanie nebolo vykonané podľa zákona, najmä že v ňom boli porušené predpisy

zabezpečujúce právo obhajoby alebo

f)

že vec je nedostatočne objasnená zo všetkých hľadísk, ktoré súd potrebuje pre svoje

rozhodnutie, zahrňujúc do toho i rozhodnutie o uplatnenom nároku na náhradu škody.

§ 187

Spôsob predbežného prejednania obžaloby

(1)

Predbežné prejednanie obžaloby sa koná na neverejnom zasadnutí.

(2)

Pri predbežnom prejednaní obžaloby preskúma súd vždy celú obžalobu; predseda senátu

z tohto hľadiska podá správu, pričom sa zameria na otázky, ktoré treba riešiť.

(3)

Súd preskúma úplnosť dôkazového materiálu a opodstatnenosť obžaloby na základe spisu.

§ 188

(1)

Po predbežnom prejednaní obžaloby súd

a)

postúpi vec príslušnému súdu, ak nie je sám na jej prejednanie príslušný,

b)

postúpi vec inému orgánu, ak sú okolnosti uvedené v

§ 171 ods. 1

,

c)

trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v

§ 172 ods. 1

,

d)

trestné stíhanie preruší, ak sú tu okolnosti uvedené v

§ 173 ods. 1 písm. a) až d)

,

e)

vráti vec prokurátorovi na došetrenie, ak to je potrebné na odstránenie chýb konania

alebo na náležité objasnenie veci; na došetrenie okolností, ktoré majú význam iba

pre rozhodnutie o uplatnenom nároku na náhradu škody, vráti však vec, len ak sa tým

trestné stíhanie neprimerane nepretiahne; vo veci, v ktorej sa vykonávalo vyhľadávanie,

však môže vrátiť vec prokurátorovi na došetrenie iba vtedy, ak sa vyhľadávaním neobjasnili

základné skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o vine, alebo

f)

postúpi vec samosudcovi, ak je podľa

§ 314 ods. 1

príslušný vykonávať o nej konanie; samosudca je týmto rozhodnutím viazaný.

(2)

Po predbežnom prejednaní obžaloby môže súd tiež zastaviť trestné stíhanie, ak sú

tu okolnosti uvedené v

§ 172 ods. 2

.

(3)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 písm. a) až e) a podľa odseku 2 môžu prokurátor

a obvinený podať sťažnosť, ktorá má, ak nejde o prerušenie trestného stíhania, odkladný

účinok.

§ 189

Postúpiť vec inému súdu nemôže súd, ktorému bola vec postúpená podľa

§ 188 ods. 1 písm. a)

nariadeným súdom, okrem prípadu, že by sa skutkový podklad pre posúdenie príslušnosti

medzitým podstatne zmenil.

§ 190

(1)

Ak má súd za to, že pri správnom použití zákona treba skutok, ktorý je predmetom

obžaloby, posúdiť podľa iného ustanovenia zákona, ako podľa ktorého ho posudzovala

obžaloba, vráti vec prokurátorovi na došetrenie [

§ 188 ods. 1 písm. e)

], ak treba so zreteľom na odchylné právne posúdenie vec ešte bližšie objasniť, najmä

z hľadiska možnej novej obhajoby.

(2)

Ak došetrenie nie je potrebné, upozorní predseda senátu na možnosť odchylného právneho

posúdenia skutku osoby, ktorým sa doručuje odpis obžaloby (

§ 196 ods. 1

).

§ 191

(1)

Ak vráti súd vec prokurátorovi na došetrenie, uvedie v uznesení, v ktorých smeroch

treba prípravné konanie doplniť a ktoré skutočnosti treba objasniť, prípadne ktoré

úkony treba vykonať.

(2)

Len čo uznesenie o vrátení veci prokurátorovi na došetrenie nadobudlo právoplatnosť,

vracia sa vec do stavu prípravného konania.

(3)

Došetrenie podľa uznesenia uvedeného v odseku 1 treba vykonať spravidla v lehote

do jedného mesiaca odo dňa, keď boli spisy s právoplatným uznesením prokurátorovi

vrátené.

§ 192

Ak je obvinený vo väzbe, rozhodne súd pri predbežnom prejednaní obžaloby vždy aj o

ďalšom trvaní väzby.

§ 193

zrušený

§ 194

zrušený

§ 195

Nové predbežné prejednanie obžaloby

(1)

Ak sa rozhodne prokurátor vo veci, ktorá mu bola vrátená na došetrenie, opäť pre

podanie obžaloby, prihliadne v nej i na výsledky vykonaného došetrenia. Obžaloba sa

za podmienok uvedených v

§ 186

na súde znova predbežne prejedná.

(2)

Za podmienok uvedených v

§ 186

sa obžaloba znovu predbežne prejedná aj na súde, ktorému bola vec postúpená podľa

§ 188 ods. 1 písm. a)

.

§ 196

Doručenie obžaloby

(1)

Ak súd neurobil niektoré z rozhodnutí uvedených v

§ 188 ods. 1 a 2

, dá predseda senátu odpis obžaloby doručiť obžalovanému a jeho obhajcovi, a ak je

obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na

právne úkony obmedzená, aj jeho zákonnému zástupcovi; ak bola trestným činom poškodená

organizácia, dá odpis obžaloby doručiť i jej. Ak sa v obžalobe navrhlo zhabanie veci

patriacej inej osobe ako obžalovanému, dá predseda senátu doručiť odpis obžaloby aj

tejto osobe. Ak už bolo kladne rozhodnuté o účasti spoločenského zástupcu na hlavnom

pojednávaní, dá predseda senátu odpis obžaloby doručiť aj príslušnému záujmovému združeniu

občanov.

(2)

Osoby, ktorým sa odpis obžaloby doručuje, treba súčasne vyzvať, aby návrhy na vykonanie

ďalších odkazov na hlavnom pojednávaní včas súdu oznámili a aby uviedli okolnosti,

ktoré majú byť týmito dôkazmi objasnené.

(3)

Odpis obžaloby musí byť doručený najneskôr s predvolaním na hlavné pojednávanie alebo

s upovedomením o ňom.

§ 197

Náhradný sudca

(1)

Ak bude hlavné pojednávanie podľa očakávania trvať dlhší čas, zariadi predseda súdu,

aby sa ho zúčastnil jeden alebo dvaja sudcovia alebo prísediaci.

(2)

Náhradný sudca alebo prísediaci má pri hlavnom pojednávaní postavenie člena senátu.

Porady a hlasovania sa však zúčastní len v tom prípade, ak je pribraný namiesto sudcu

alebo prísediaceho, ktorému zabránila nejaká prekážka v ďalšej účasti na hlavnom pojednávaní.

Sudca alebo prísediaci, za ktorého nastúpil náhradný sudca alebo prísediaci, sa hlavného

pojednávania ďalej už nezúčastní.

§ 198

Nariadenie hlavného pojednávania

(1)

Deň hlavného pojednávania určí predseda senátu tak, aby obžalovaný od doručenia predvolania,

prokurátor a obhajca od upovedomenia mali aspoň lehotu piatich pracovných dní na prípravu.

Túto lehotu možno skrátiť len s ich súhlasom, a pokiaľ ide o obžalovaného, len vtedy,

keď sa na hlavné pojednávanie ustanoví a o jeho vykonanie výslovne žiada. U ostatných

osôb, ktoré sa na hlavné pojednávanie predvolávajú alebo o ňom upovedomujú, treba

zachovať spravidla aspoň trojdňovú lehotu.

(2)

O hlavnom pojednávaní sa upovedomí prokurátor, zákonný zástupca a obhajca obžalovaného,

ako aj poškodený a zúčastnená osoba. Ak majú poškodený a zúčastnená osoba splnomocnenca,

upovedomia sa o hlavnom pojednávaní len ich splnomocnenci. Poškodeného treba v upovedomení

upozorniť, že ak sa neustanoví na hlavné pojednávanie, bude sa o jeho nároku na náhradu

škody rozhodovať na podklade jeho vlastných návrhov, ak sú už obsiahnuté v spise alebo

ak dôjdu súdu skôr, ako sa prikročí k dokazovaniu. Ak bol k účasti na hlavné pojednávanie

pripustený spoločenský zástupca, upovedomí sa o hlavnom pojednávaní aj záujmové združenie

občanov, ktoré ho vyslalo.

(3)

Pri nariadení hlavného pojednávania urobí predseda senátu aj všetky opatrenia potrebné

na zabezpečenie zdarného priebehu.

§ 199

(1)

Hlavné pojednávanie koná súd zásadne verejne.

(2)

Má pritom na zreteli, aby občanom bola poskytnutá v najširšej miere príležitosť sledovať

prejednávanie veci súdom a aby sa čo najúčinnejšie prejavilo výchovné pôsobenie trestného

konania na širokú verejnosť v zmysle jej aktívneho zapojenia sa do úsilia trestnú

činnosť zamedzovať a jej predchádzať. Vo vhodných prípadoch vykonáva preto hlavné

pojednávanie priamo na mieste, kde bol trestný čin spáchaný, alebo na pracovisku,

prípadne v bydlisku obžalovaného. V tom prípade o konaní hlavného pojednávania upovedomí

záujmové združenie občanov, ktoré môže účasť občanov zabezpečiť a účinne prispieť

k splneniu účelu sledovaného verejným konaním hlavného pojednávania.

§ 200

(1)

Verejnosť pri hlavnom pojednávaní môže byť vylúčená, len keby verejné prejednávanie

veci ohrozilo štátne, hospodárske alebo služobné tajomstvo, nerušený priebeh konania

alebo mravnosť. Verejnosť možno vylúčiť aj len na časť hlavného pojednávania.

(2)

Rozsudok musí byť vyhlásený vždy verejne.

(3)

O vylúčení verejnosti rozhodne súd po vypočutí strán uznesením, ktoré verejne vyhlási.

§ 201

(1)

Aj keď verejnosť nebola vylúčená podľa

§ 200

, môže súd odoprieť prístup na hlavné pojednávanie maloletým a tým, u ktorých je obava,

že by mohli rušiť dôstojný priebeh hlavného pojednávania. Môže tiež urobiť nevyhnutné

opatrenia proti prepĺňaniu pojednávacej siene.

(2)

Aj keď verejnosť bola vylúčená podľa

§ 200

, môže súd z dôležitých dôvodov povoliť jednotlivým osobám na hlavné pojednávanie

prístup. Na žiadosť obžalovaného musí byť povolený prístup dvom jeho dôverníkom. Ak

je obžalovaných viac, má právo na voľbu dôverníkov každý z nich. Ak by tak celkový

počet dôverníkov vzrástol na viac než šesť a obžalovaní sa medzi sebou o výbere nedohodnú,

vykoná výber súd. Ak bola verejnosť vylúčená pre ohrozenie štátneho, hospodárskeho

alebo služobného tajomstva, môžu byť za dôverníkov zvolené len také osoby, proti ktorým

nemá súd námietky.

(3)

Ak bola verejnosť vylúčená pre ohrozenie štátneho, hospodárskeho alebo služobného

tajomstva, upozorní predseda senátu prítomných na trestné následky toho, keby nepovolaným

osobám prezradili skutočnosti, o ktorých sa na pojednávaní dozvedia; môže tiež zakázať,

aby si prítomní robili písomné poznámky.

§ 202

Prítomnosť na hlavnom pojednávaní

(1)

Hlavné pojednávanie sa koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu, zapisovateľa

a prokurátora.

(2)

V neprítomnosti obžalovaného môže sa hlavné pojednávanie vykonať, len ak súd má za

to, že možno vec spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť i bez prítomnosti

obžalovaného, a pritom

a)

obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na hlavné pojednávanie

včas a riadne predvolaný a

b)

o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, bol obžalovaný už niektorým orgánom činným

v trestnom konaní vyslúchaný a boli dodržané ustanovenia o vznesení (

§ 163

) alebo oznámení obvinenia (

§ 169

) a o oboznámení obvineného s výsledkami vyšetrovania (

§ 166

) alebo vyhľadávania (

§ 169

).

(3)

Hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného nemožno konať, ak je obžalovaný

vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody alebo ak ide o trestný čin, na ktorý

zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje päť rokov.

V prípadoch nutnej obhajoby (

§ 36

) nemožno konať hlavné pojednávanie bez prítomnosti obhajcu.

§ 203

(1)

Hlavné pojednávanie vedie predseda senátu.

(2)

Je povinný pritom dbať, aby bola zachovaná dôstojnosť a vážnosť súdneho pojednávania,

aby hlavné pojednávanie nebolo zdržiavané výkladmi, ktoré nemajú vzťah k prejednávanej

veci, a aby bolo zamerané čo najúčinnejšie na objasnenie veci.

(3)

Kto sa cíti opatrením predsedu senátu pri vedení hlavného pojednávania ukrátený,

môže žiadať aby rozhodol senát. Takú žiadosť i rozhodnutie o nej treba zaznamenať

v zápisnici.

§ 204

(1)

Osoby, ktoré rušia poriadok, môže predseda senátu z pojednávacej siene vykázať.

(2)

Obžalovaný môže byť vykázaný len uznesením senátu po predchádzajúcej výstrahe, a

to len na čas nevyhnutne potrebný. Len čo mu bol povolený znovu prístup do pojednávacej

siene, oznámi mu predseda senátu podstatný obsah pojednávania konaného v jeho neprítomnosti,

aby sa k nemu mohol vyjadriť.

§ 205

(1)

Hlavné pojednávanie otvorí predseda senátu oznámením veci, ktorá bude prejednávaná;

potom predseda zistí, či sa ustanovili osoby, ktoré boli na hlavné pojednávanie predvolané

alebo o ňom upovedomené, a zistí ich totožnosť. U osôb, u ktorých treba zachovať lehotu

na prípravu, zistí či táto lehota bola zachovaná.

(2)

Ak sa niektorá z predvolaných osôb neustanovila rozhodne súd po vypočutí prítomných

strán, či možno pojednávanie napriek tomu vykonať alebo či ho treba odročiť.

§ 206

(1)

Po vykonaní úkonov uvedených v

§ 205

predseda senátu vyzve prokurátora, aby predniesol obžalobu.

(2)

Ak urobil prokurátor v obžalobe návrh, aby obžalovanému bola uložená povinnosť nahradiť

poškodenému škodu spôsobenú trestným činom, vyzve predseda senátu po prednesení obžaloby

poškodeného, či navrhuje, aby sa obžalovanému uložila povinnosť na náhradu škody spôsobenej

trestným činom a v akom rozsahu. Ak sa neustanovil poškodený na hlavné pojednávanie

a ak je jeho návrh obsiahnutý už v spise, predseda senátu prečíta tento návrh zo spisu.

(3)

Ak uplatňuje práva poškodeného osoba, ktorej toto právo zrejme nepatrí, vysloví súd

uznesením, že túto osobu ako poškodeného na hlavné pojednávanie nepripúšťa. Také rozhodnutie

nebráni uplatneniu nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

(4)

Podľa odseku 3 postupuje súd aj vtedy, keď bránia účasti poškodeného okolnosti uvedené

v

§ 44 ods. 2 a 3

.

§ 207

(1)

Po prednesení obžaloby a vyjadrení poškodeného vyslúchne predseda senátu obžalovaného

na obsah obžaloby, a ak bol uplatnený nárok na náhradu škody, aj na tento nárok.

(2)

Zápisnica o predchádzajúcej výpovedi obžalovaného sa prečíta len vtedy, keď sa koná

v neprítomnosti obžalovaného, keď obžalovaný odoprie vypovedať alebo keď sa objavia

podstatné rozpory medzi jeho skoršou výpoveďou a jeho údajmi pri hlavnom pojednávaní.

Na tieto rozpory treba obžalovaného upozorniť a opýtať sa ho na ich príčinu.

§ 208

Ak je obžalovaných niekoľko, predseda senátu môže urobiť opatrenia, aby obžalovaný

bol vyslúchaný v neprítomnosti spoluobžalovaných. Obžalovaného však treba vždy ešte

v priebehu dokazovania oboznámiť s obsahom výpovede spoluobžalovaných, ktorí boli

vyslúchaní v jeho neprítomnosti.

§ 209

Predseda senátu má dbať na to, aby svedok ešte nevyslúchaný nebol prítomný pri výsluchu

obžalovaného a iných svedkov. Ak je obava, že svedok v prítomnosti obžalovaného nevypovie

pravdu, môže predseda senátu nariadiť, aby sa obžalovaný počas jeho výsluchu vzdialil

z pojednávacej siene. Po návrate do pojednávacej siene musí mu však oznámiť obsah

svedkovej výpovede, aby sa k nej obžalovaný mohol vyjadriť.

§ 210

Ak znalec nepodal ešte vo veci písomný posudok alebo sa od neho odchyľuje, alebo ho

dopĺňa, môže mu predseda senátu uložiť, aby posudok alebo jeho doplnok nadiktoval

do zápisnice, alebo ho sám napísal.

§ 211

(1)

Namiesto výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní možno čítať zápisnicu o jeho výpovedi

iba na základe rozhodnutia súdu, ak pre menší význam dokazovanej skutočnosti alebo

so zreteľom na povahu ostatného dôkazného materiálu súd nepokladá osobný výsluch za

nevyhnutný a

a)

prokurátor i obžalovaný s tým súhlasia, alebo

b)

osobný výsluch svedka by bol spojený s neprimeranými ťažkosťami alebo trovami.

(2)

Zápisnica o výpovedi spoluobžalovaného alebo svedka sa prečíta aj vtedy, ak taká

osoba

a)

zomrela alebo sa stala nezvestnou, pre trvalý pobyt v cudzine nedosiahnuteľnou alebo

ochorela na chorobu, ktorá natrvalo alebo na dohľadný čas znemožňuje jej výsluch,

b)

na hlavnom pojednávaní bez oprávnenia odoprela vypovedať alebo sa odchyľuje v podstatných

bodoch od svojej skoršej výpovede.

(3)

Zápisnicu o výsluchu svedka, ktorý má právo odoprieť výpoveď podľa

§ 100

, možno čítať len pri dodržaní podmienok ustanovených v odseku 1 alebo 2 a len za

predpokladu, že pred výsluchom, ktorého sa zápisnica týka, bol o svojom práve riadne

poučený a výslovne vyhlásil, že ho nepoužíva. Ak taký svedok odoprie výpoveď na hlavnom

pojednávaní, nemožno prečítať zápisnicu o jeho predchádzajúcej výpovedi.

(4)

Namiesto výsluchu znalca možno čítať zápisnicu o jeho výpovedi alebo jeho písomný

posudok, ak znalec bol pred podaním posudku poučený podľa

§ 106

, nie sú pochybnosti o správnosti a úplnosti posudku a prokurátor i obžalovaný s tým

súhlasia.

§ 212

Posudky a správy štátnych orgánov, štátnych ústavov alebo iných orgánov, ktoré plnia

úlohy štátnej správy, sa vždy prečítajú, ak majú vzťah k prejednávanej veci.

§ 213

(1)

Listiny, ktorými sa vykonáva dôkaz, sa na hlavnom pojednávaní prečítajú a umožní

sa nazrieť do nich stranám, a ak je to potrebné, aj svedkom a znalcom.

(2)

Iné vecné dôkazy sa predložia stranám, a ak je to potrebné, aj svedkom a znalcom.

§ 214

Obžalovaného sa treba po vykonaní každého dôkazu opýtať, či sa chce k nemu vyjadriť,

a jeho vyjadrenie sa zapíše do zápisnice.

§ 215

Súčinnosť strán pri dokazovaní

(1)

Prokurátor, spoločenský zástupca, obžalovaný, jeho obhajca a zákonný zástupca, zúčastnená

osoba, poškodený a ich splnomocnenci môžu so súhlasom predsedu senátu klásť vyslúchaným

otázky, a to spravidla vtedy, keď predseda senátu svoje dotazy skončil a keď už členovia

senátu nemajú otázky.

(2)

Po vykonaní všetkých dôkazov zistí predseda senátu, či strany nemajú návrhy na doplnenie

dokazovania.

§ 216

(1)

Ak niet ďalších dôkazných návrhov alebo ak bolo rozhodnuté, že sa ďalšie dôkazy vykonávať

nebudú, vyhlási predseda senátu dokazovanie za skončené a udelí slovo na záverečné

reči.

(2)

Po záverečnej reči prokurátora prehovorí poškodený, zúčastnená osoba, spoločenský

zástupca, obhajca obžalovaného, prípadne obžalovaný. Ak má poškodený alebo zúčastnená

osoba splnomocnenca, prehovorí splnomocnenec. Ak treba, určí predseda senátu poradie,

v ktorom sa po záverečnej reči prokurátora ujmú slova jednotlivé oprávnené osoby.

Obhajca obžalovaného, prípadne obžalovaný hovorí však vždy posledný.

(3)

Ak sa po reči obhajcu alebo obžalovaného ujal slova znovu prokurátor alebo spoločenský

zástupca, má obhajca, prípadne obžalovaný právo na to odpovedať.

(4)

Záverečné reči môže predseda senátu prerušiť len vtedy, keď vybočujú zrejme z rámca

prejednávanej veci.

§ 217

Po skončení záverečných rečí a pred odchodom na záverečnú poradu udelí predseda senátu

obžalovanému posledné slovo. Počas tohto prejavu nesmú obžalovanému ani súd, ani nikto

iný klásť otázky.

§ 218

Doplnenie dokazovania

(1)

Ak zistí súd so zreteľom na záverečné reči alebo pri záverečnej porade, že treba

ešte niektorú okolnosť objasniť, uznesie sa, že dokazovanie bude doplnené, a v hlavnom

pojednávaní pokračuje.

(2)

Po doplnení dokazovania treba vždy znovu dať slovo na záverečné reči.

§ 219

(1)

Súd odročí hlavné pojednávanie, ak sa objaví prekážka, pre ktorú nemožno hlavné pojednávanie

vykonať alebo v ňom pokračovať. Skôr ako hlavné pojednávanie odročí, zistí, či strany

nenavrhujú ďalšie dôkazy, ktoré by bolo treba pre budúce pojednávanie zadovážiť.

(2)

Pri pokračovaní v odročenom hlavnom pojednávaní oznámi predseda senátu podstatný

obsah doterajšieho pojednávania. Ak sa však zmenilo zostavenie senátu, ak od odročenia

hlavného pojednávania uplynul dlhší čas alebo ak to treba z iného dôvodu, musí byť

hlavné pojednávanie vykonané znovu.

§ 220

Podklad pre rozhodnutie

(1)

Súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.

(2)

Pri svojom rozhodnutí smie prihliadnuť len na skutočnosti, ktoré boli prebrané na

hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

(3)

Dôkazný materiál z prípravného konania, ktorý má vzťah k prejednávanej veci, je súd

povinný na hlavnom pojednávaní prebrať a v rozhodnutí sa s ním vyrovnať.

(4)

Právnym posúdením skutku v obžalobe nie je súd viazaný.

§ 221

Vrátenie veci prokurátorovi

(1)

Ak výsledky hlavného pojednávania ukazujú na podstatnú zmenu okolností prípadu a

ak na objasnenie veci je potrebné ďalšie vyšetrovanie, môže súd vrátiť vec prokurátorovi

na došetrenie.

(2)

Súd vráti vec prokurátorovi na došetrenie aj vtedy, ak ukazujú výsledky hlavného

pojednávania, že obžalovaný spáchal ešte ďalší skutok, ktorý je trestným činom, a

prokurátor o vrátenie veci požiadal vzhľadom na potrebu spoločného prejednania.

(3)

Ustanovenie

§ 191

platí i na vrátenie veci podľa odsekov 1 a 2.

(4)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 222

Postúpenie veci

(1)

Ak zistí súd v zažalovanom skutku trestný čin, na ktorého prejednávanie nie je príslušný,

postúpi vec príslušnému súdu. Je však povinný rozhodnúť vec sám, ak ide iba o miestnu

nepríslušnosť a obžalovaný ju nevytkol; tiež je povinný sám vec rozhodnúť, ak by mala

byť vec postúpená súdu toho istého druhu, avšak nižšieho stupňa. Postúpiť vec inému

súdu nemôže súd, ktorému bola vec postúpená nadriadeným súdom, okrem prípadu, že by

sa skutkový podklad pre posúdenie príslušnosti medzitým podstatne zmenil.

(2)

Ak súd zistí, že v zažalovanom skutku iba priestupok alebo kárne previnenie, postúpi

vec orgánu príslušnému na rozhodovanie o tomto priestupku alebo kárnom previnení.

(3)

Proti uzneseniu o postúpení podľa odseku 2 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá

má odkladný účinok.

§ 223

Zastavenie trestného stíhania

(1)

Súd zastaví trestné stíhanie, ak zistí za hlavného pojednávania, že je tu niektorá

z okolností uvedených v

§ 11 ods. 1

.

(2)

Súd môže zastaviť trestné stíhanie aj vtedy, ak zistí za hlavného pojednávania, že

je tu niektorý z dôvodov uvedených v

§ 172 ods. 2

.

(3)

Rozhodnutie podľa odsekov 1 a 2 môže sa týkať aj len niektorého zo skutkov, pre ktoré

bola podaná obžaloba.

(4)

Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 a 2 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má odkladný

účinok.

§ 224

Prerušenie trestného stíhania

(1)

Súd preruší trestné stíhanie, ak zistí za hlavného pojednávania, že je tu niektorá

z okolností uvedených v

§ 173 ods. 1 písm. b) až d)

.

(2)

Súd preruší trestné stíhanie aj vtedy, keď nemožno obžalovanému doručiť predvolanie

na hlavné pojednávanie.

(3)

Ak odpadne dôvod prerušenia, súd v trestnom stíhaní pokračuje.

(4)

Proti rozhodnutiu, ktorým súd trestné stíhanie prerušil alebo ktorým návrh na pokračovanie

v ňom zamietol, môže prokurátor podať sťažnosť.

§ 225

(1)

Ak nebude vec vrátená prokurátorovi podľa

§ 221

ani postúpená podľa

§ 222

a ak nebude k zastaveniu trestného stíhania podľa

§ 223

alebo k jeho prerušeniu podľa

§ 224

, rozhodne súd rozsudkom, či sa obžalovaný uznáva za vinného alebo či sa spod obžaloby

oslobodzuje.

(2)

Uznať obžalovaného za vinného z trestného činu podľa prísnejšieho ustanovenia zákona,

ako podľa ktorého posudzovala skutok obžaloba, môže súd len vtedy, keď obžalovaný

bol na možnosť tohto prísnejšieho posudzovania skutku upozornený podľa

§ 190 ods. 2

. Ak sa tak nestalo, treba obžalovaného na onú možnosť upozorniť ešte pred vynesením

rozsudku, a ak o to žiada, poskytnúť mu znovu lehotu na prípravu obhajoby a hlavné

pojednávanie na ten účel odročiť.

§ 226

Súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby,

a)

ak nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,

b)

ak nie je tento skutok trestným činom,

c)

ak nebolo dokázané, že tento skutok spáchal obžalovaný,

d)

ak nie je obžalovaný pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, alebo

e)

ak zanikla trestnosť činu.

§ 227

Ak tu boli podmienky pre zastavenie trestného stíhania v dôsledku udelenia milosti,

amnestie alebo premlčania a v konaní sa pokračovalo len preto, že obžalovaný na prejednaní

veci trval (

§ 11 ods. 2

), súd, ak nezistí žiadny iný dôvod pre oslobodenie obžalovaného, vysloví síce vinu,

no trest neuloží.

§ 228

(1)

Ak odsudzuje súd obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému majetkovú škodu

uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok včas uplatnený

(

§ 43 ods. 2

).

(2)

Výrok o povinnosti obžalovaného na náhradu škody musí presné označovať osobu oprávneného

a nárok, ktorý mu bol prisúdený. V odôvodnených prípadoch môže súd vysloviť, že záväzok

má byť splnený v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti súčasne určí.

§ 229

(1)

Ak niet podľa výsledku dokazovania pre vyslovenie povinnosti na náhradu škody pokladu,

alebo ak by bolo pre rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody potrebné vykonať ďalšie

dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a podstatne by ho pretiahlo,

súd odkáže poškodeného na konanie o občianskoprávnych veciach, prípadne na konanie

pred iným príslušným orgánom.

(2)

Na konanie o občianskoprávnych veciach, prípadne na konanie pred iným príslušným

orgánom odkáže súd poškodeného aj so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z akéhokoľvek

dôvodu prizná len sčasti.

(3)

Ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na

náhradu škody vždy na konanie o občianskoprávnych veciach, prípadne na konanie pred

iným príslušným orgánom.

§ 230

(1)

Ak zistí súd u obžalovaného dôvod pre uloženie ochranného opatrenia, môže ho uložiť

i bez návrhu prokurátora.

(2)

Ak súd potrebuje pre rozhodnutie o ochrannom opatrení vykonať ešte ďalšie dokazovanie,

ktoré nemôže byť vykonané hneď, vyhradí rozhodnutie o ochrannom opatrení verejnému

zasadnutiu.

(3)

Postupovať podľa odseku 2 možno aj vtedy, keď prokurátor urobil návrh na zhabanie

veci nepatriacej obžalovanému.

§ 231

(1)

Ak vyjde najavo mimo hlavného pojednávania niektorá z okolností odôvodňujúcich zastavenie

trestného stíhania podľa

§ 223 ods. 1 a 2

alebo prerušenie trestného stíhania podľa

§ 224 ods. 1 a 2

, súd trestné stíhanie zastaví, prípadne preruší na neverejnom zasadnutí.

(2)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má, ak nejde

o prerušenie trestného stíhania, odkladný účinok.

§ 232

Všeobecné ustanovenie

Na verejnom zasadnutí rozhoduje súd tam, kde to zákon výslovne ustanovuje.

§ 233

Príprava verejného zasadnutia

(1)

Predseda senátu predvolá na verejné zasadnutie osoby, ktorých osobná účasť na ňom

je nevyhnutná. O verejnom zasadnutí upovedomí prokurátora, ako aj osobu, ktorá svojím

návrhom dala na verejné zasadnutie podnet, a osobu, ktorá môže byť priamo dotknutá

rozhodnutím, ak tieto osoby neboli na verejné zasadnutie predvolané; upovedomí aj

obhajcu, prípadne splnomocnenca a zákonného zástupcu týchto osôb. K predvolaniu alebo

upovedomeniu pripojí odpis návrhu, ktorým bol na verejné zasadnutie daný podnet.

(2)

Deň verejného zasadnutia určí predseda senátu tak, aby osobe, ktorá na verejné zasadnutie

dala svojím návrhom podnet, osobe, ktorá môže byť priamo dotknutá rozhodnutím, obhajcovi

alebo splnomocnencovi týchto osôb, ako aj prokurátorovi ostala od doručenia predvolania

na verejné zasadnutie alebo od upovedomenia o ňom aspoň päťdňová lehota na prípravu.

Skrátiť túto lehotu možno len so súhlasom toho, v záujme koho je lehota daná. U ostatných

osôb, ktoré sa na verejné zasadnutie predvolávajú alebo o ňom upovedomujú, treba zachovať

spravidla trojdňovú lehotu.

§ 234

Prítomnosť na verejnom zasadnutí

(1)

Verejné zasadnutie sa koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu a zapisovateľa.

(2)

Ak neustanovuje zákon niečo iné, nie je účasť prokurátora a obhajcu na verejnom zasadnutí

nevyhnutná.

§ 235

(1)

Po otvorení verejného zasadnutia podá predseda alebo ním určený člen senátu na podklade

spisu správu o stave veci zameranú na otázky, ktoré treba na verejnom zasadnutí riešiť.

Potom osoba, ktorá dala svojím návrhom na verejné zasadnutie podnet, návrh prednesie.

Osoba, ktorá môže byť priamo dotknutá rozhodnutím, ako aj prokurátor sa k návrhu vyjadria,

ak nie sú sami navrhovateľmi.

(2)

Ak sa na verejnom zasadnutí vykonávajú dôkazy, použijú sa primerane ustanovenia o

dokazovaní na hlavnom pojednávaní. Obmedzenia vo vykonaní dôkazu čítaním zápisnice

o výpovedi svedka alebo znalca (

§ 211 ods. 1

a

4

) platia iba pre verejné zasadnutie konané o odvolaní.

(3)

Po vykonaní dôkazov udelí predseda senátu slovo na konečné návrhy. Ak je osobou,

ktorá môže byť priamo dotknutá rozhodnutím, obvinený, má právo hovoriť posledný.

§ 236

Rozhodnutie súdu sa vždy vyhlási verejne

§ 237

Podklad pre rozhodnutie

V svojom rozhodnutí smie súd prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebrané na

verejnom zasadnutí, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na verejnom zasadnutí vykonané.

§ 238

Použitie ustanovení o hlavnom pojednávaní

Na verejnosť, konanie, začiatok a odročenie verejného zasadnutia sa použijú primerane

ustanovenia o hlavnom pojednávaní.

§ 239

(1)

Ak nejde o prípad, keď si súd rozhodnutie o ochrannom liečení alebo o zhabaní veci

vyhradil podľa

§ 230 ods. 2

, môže ich uložiť na verejnom zasadnutí, len ak to navrhne prokurátor.

(2)

Proti rozhodnutiu o ochrannom liečení a o zhabaní veci je prípustná sťažnosť, ktorá

má odkladný účinok.

§ 240

Na neverejnom zasadnutí rozhoduje súd tam, kde nie je zákonom predpísané, že sa rozhoduje

na hlavnom pojednávaní alebo na verejnom zasadnutí.

§ 241

O neverejnom zasadnutí upovedomí predseda senátu prokurátora, a to spravidla aspoň

tri dni vopred. Ak je účasť prokurátora na neverejnom zasadnutí povinná, možno trojdňovú

lehotu skrátiť len s jeho súhlasom.

§ 242

(1)

Neverejné zasadnutie sa koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu a zapisovateľa.

(2)

Ak neustanovuje tento zákon niečo iné, nie je účasť prokurátora na neverejnom zasadnutí

povinná.

(3)

Iné osoby sú z účasti na neverejnom zasadnutí vylúčené.

§ 243

(1)

Ak treba na neverejnom zasadnutí vykonať dôkazy, deje sa tak prečítaním zápisníc

a iných písomností.

(2)

Kým sa súd odoberie na záverečnú poradu, udelí predseda senátu slovo prokurátorovi

na konečné vyjadrenie alebo návrh.

§ 244

Rozhodnutie sa vždy vyhlási.

§ 245

Prípustnosť a účinok

(1)

Opravným prostriedkom proti rozsudku súdu prvého stupňa je

odvolanie.

(2)

Odvolanie má odkladný účinok.

§ 246

(1)

Rozsudok môže odvolaním napadnúť

a)

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,

b)

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka,

c)

zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci,

d)

poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade

škody.

(2)

Osoba oprávnená napádať rozsudok pre nesprávnosť niektorého jeho výroku môže ho napádať

aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré

predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo

že chýba.

§ 247

(1)

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním len prokurátor; len čo

do povinnosti na náhradu škody, má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na

náhradu škody.

(2)

V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora

i príbuzní obžalovaného v priamom pokolení, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,

manžel a druh. Prokurátor tak môže urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný

pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony

obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať

aj jeho zákonný zástupca a jeho obhajca.

§ 248

Lehota a miesto podania

(1)

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozsudku ktorého smeruje, a to do ôsmich dní od

doručenia odpisu rozsudku.

(2)

Ak sa rozsudok doručuje tak obžalovanému, ako i jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi,

plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.

(3)

Iným osobám uvedeným v

§ 247 ods. 2

s výnimkou prokurátora, končí sa lehota tým istým dňom ako obžalovanému.

§ 249

Obsah odvolania

(1)

Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako

aj odvolanie, ktoré sa podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec,

musí byť v lehote uvedenej v

§ 248

tiež odôvodnený tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby

sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

(2)

Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.

§ 250

Vzdanie sa a vzatie odvolania späť

(1)

Po vyhlásení rozsudku môže sa oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.

(2)

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až vtedy,

než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať

späť i nadriadený prokurátor.

(3)

Odvolanie podané v prospech obžalovaného inou oprávnenou

osobou alebo za obžalovaného obhajcom alebo zákonným zástupcom môže byť vzatá späť

len s výslovným súhlasom obžalovaného. Prokurátor môže vziať také odvolanie späť i

bez súhlasu obžalovaného. V tomto prípade plynie obžalovanému nová lehota na podanie

odvolania od upovedomenia, že odvolanie bolo vzaté späť.

(4)

Vzatie odvolania späť vezme, ak niet prekážok, uznesením na vedomie predseda senátu

odvolávacieho súdu, a ak nebola vec doteraz tomuto súdu predložená, predseda senátu

súdu prvého stupňa.

§ 251

Konanie na súde prvého stupňa

Predseda senátu doručí odpis odvolania ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím

o odvolaní priamo dotknuté, s upozornením, že sa môžu k odvolaniu vyjadriť; len čo

lehota na podanie odvolania všetkým oprávneným osobám uplynula, predloží spisy odvolaciemu

súdu.

§ 252

Odvolací súd

O odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje nadriadený krajský súd. O dovolaní

proti rozsudku krajského súdu ako súdu prvého stupňa rozhoduje najvyšší súd republiky.

§ 253

(1)

Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo

osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej

istej veci už predtým výslovne vzala späť.

(2)

Ako oneskorené nemôže byť zamietnuté odvolanie, ktoré oprávnená osoba podala oneskorene

len preto, že sa spravovala nesprávnym poučením súdu.

§ 254

(1)

Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa

§ 253

, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým môže odvolateľ

podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc

pritom i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané.

(2)

Ak bola odvolaním napadnutá časť rozsudku týkajúca sa len niektorej z viacerých osôb,

o ktorých bolo rozhodnuté tým istým rozsudkom, preskúma odvolací súd podľa odseku

1 len tú časť rozsudku a predchádzajúceho konania, ktorá sa týka tejto osoby.

§ 255

Odvolací súd preruší trestné stíhanie, ak vyjde za odvolacieho konania najavo, že

po vyhlásení napadnutého rozsudku nastala niektorá z okolností uvedených v

§ 173 ods. 1 písm. b) až d)

, alebo ak nemožno obžalovanému doručiť predvolanie na verejné zasadnutie odvolacieho

súdu.

§ 256

Odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

§ 257

Odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a

a)

vec postúpi, ak mal tak urobiť už súd prvého stupňa (

§ 222 ods. 1 a 2

),

b)

trestné stíhanie zastaví, ak zistí, že je tu niektorá z okolností, ktoré by odôvodňovali

zastavenie trestného stíhania súdom prvého stupňa (

§ 223 ods. 1 a 2

),

c)

trestné stíhanie preruší, ak mal tak urobiť už súd prvého stupňa (

§ 224 ods. 1 a 2

).

§ 258

(1)

Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a)

pre podstatné chyby konania, ktoré rozsudku predchádzalo, najmä preto, že v tomto

konaní boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo

obhajoby,

b)

pre chyby rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo

preto, že sa súd nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c)

ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení, na objasnenie veci treba

dôkazy opakovať alebo vykonávať ďalšie dôkazy a ich vykonávanie pred odvolacím súdom

by znamenalo nahrádzať činnosť súdu prvého stupňa,

d)

ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e)

ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f)

ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody nesprávne.

(2)

Ak je chybná len časť napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší

odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší, hoci i len sčasti, výrok o

vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo

výroku o vine svoj podklad.

§ 259

(1)

Ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci

nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec spravidla súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

(2)

Ak chyba záleží len v tom, že v napadnutom rozsudku niektorý výrok chýba alebo je

neúplný, môže odvolací súd bez toho, aby rozsudok zrušil, vec súdu prvého stupňa vrátiť

s príkazom, aby o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil.

(3)

Rozhodnúť sám rozsudkom vo veci môže odvolací súd, len ak možno nové rozhodnutie

urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený

a prípadne dôkazmi vykonanými bezprostredne pred odvolacím súdom doplnený. Odvolací

súd nemôže však sám

a)

uznať obžalovaného za vinného zo skutku, pre ktorý bol napadnutým rozsudkom oslobodený,

b)

uznať obžalovaného za vinného z ťažšieho trestného činu, než z akého ho mohol v napadnutom

rozsudku uznať za vinného súd prvého stupňa (

§ 225 ods. 2

),

c)

uložiť obžalovanému trest odňatia slobody nad pätnásť až do dvadsiatich piatich rokov

alebo trest odňatia slobody na doživotie, ak ich neuložil už súd prvého stupňa.

(4)

Uložiť obžalovanému prísnejší trest, než aký mu uložil súd prvého stupňa, môže odvolací

súd len na podklade odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného.

§ 260

Ak to považuje odvolací súd pre náležité objasnenie veci za potrebné, môže pri zrušení

rozsudku vysloviť, že sa vec vracia prokurátorovi na došetrenie. Ustanovenie

§ 191

platí i tu.

§ 261

Ak je dôvod, na základe ktorého rozhodol odvolací súd v prospech niektorého obžalovaného,

na prospech aj ďalšiemu spoluobžalovanému alebo zúčastnenej osobe, rozhodne odvolací

súd vždy aj v ich prospech. Rovnako rozhodne v prospech obžalovaného, ktorému je na

prospech dôvod, na základe ktorého rozhodol v prospech zúčastnenej osoby.

§ 262

Ak rozhodne odvolací súd, že sa vec vracia na nové prejednanie a rozhodnutie súdu

prvého stupňa, môže súčasne nariadiť, aby bola prejednaná a rozhodnutá v inom zložení

senátu. Z dôležitého dôvodu môže tiež nariadiť, aby ju prejednal a rozhodol iný súd

toho istého druhu a toho istého stupňa v jeho obvode.

§ 263

Konanie na odvolacom súde

(1)

O odvolaní rozhoduje odvolací súd na verejnom zasadnutí. Aj na verejnom zasadnutí

môže urobiť rozhodnutie

a)

podľa

§ 253

,

255

a

257

,

b)

podľa

§ 258 ods. 1

, ak je zrejmé, že vadu nemožno odstrániť na verejnom zasadnutí.

(2)

Účasť prokurátora na verejnom i neverejnom zasadnutí je povinná.

(3)

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní musí mať obžalovaný obhajcu vo všetkých

prípadoch, v ktorých ho musí mať na hlavnom pojednávaní.

(4)

V neprítomnosti obžalovaného, ktorý je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody,

možno verejné zasadnutie odvolacieho súdu konať len vtedy, ak obžalovaný výslovne

vyhlási, že sa účasti na verejnom zasadnutí vzdáva.

(5)

Po začatí verejného zasadnutia predseda senátu alebo ním určený člen senátu prednesie

najskôr napadnutý rozsudok, uvedie, ktoré chyby rozsudku alebo konania sa vytýkajú,

a oznámi podstatný obsah doterajšieho konania.

(6)

Dôkazy pred odvolacím súdom sa spravidla nevykonávajú. Len výnimočne môže odvolací

súd konanie doplniť dôkazmi nevyhnutnými na to, aby mohol o odvolaní rozhodnúť.

§ 264

Konanie na súde prvého stupňa po zrušení rozsudku

(1)

Súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym

názorom, ktorý vyslovil v svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony

a doplnenia, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

(2)

Ak bol napadnutý rozsudok zrušený len v dôsledku odvolania podaného v prospech obžalovaného,

nemôže byť obžalovanému uložený v novom konaní prísnejší trest, než aký mu bol uložený

zrušeným rozsudkom.

§ 265

Dôsledky zrušenia výroku o náhrade škody

Ak zruší odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody a ak nerozhodne

sám vo veci, odkáže poškodeného na konanie o občianskoprávnych veciach, prípadne na

konanie pred iným príslušným orgánom.

§ 266

(1)

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, ako i proti právoplatnému

rozhodnutiu súdu, ktoré bolo urobené na podklade chybného postupu konania, môže generálny

prokurátor alebo minister spravodlivosti podať na najvyššom súde sťažnosť pre porušenie

zákona. Generálny prokurátor ju môže podať i proti takému rozhodnutiu prokurátora,

vyšetrovateľa alebo vyhľadávacieho orgánu.

(2)

Proti výroku o treste možno sťažnosť pre porušenie zákona podať len vtedy, keď trest

je v zrejmom nepomere k stupňu nebezpečnosti činu pre spoločnosť alebo k pomerom páchateľa

alebo keď uložený druh trestu je v zrejmom rozpore s účelom trestu.

(3)

Ak sa týka rozhodnutie uvedené v odseku 1 viacerých osôb, možno sťažnosť pre porušenie

zákona podať tiež len proti tej časti rozhodnutia, ktorá sa týka niektorej z týchto

osôb.

(4)

Proti rozhodnutiu o sťažnosti pre porušenie zákona nie je sťažnosť pre porušenie

zákona prípustná.

§ 266a

Ak sťažnosť pre porušenie zákona smeruje proti rozhodnutiu okresného alebo krajského

súdu, prokurátora, vyšetrovateľa alebo vyhľadávacieho orgánu, rozhoduje o nej najvyšší

súd republiky, ak smeruje proti rozhodnutiu najvyššieho súdu republiky, vyšetrovateľa,

vyhľadávacieho orgánu alebo prokurátora, pokiaľ vykonávali konanie proti osobe podliehajúcej

právomoci vojenských súdov, vojenského súdu alebo senátu vojenského kolégia Najvyššieho

súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, rozhoduje o nej Najvyšší súd Českej

a Slovenskej Federatívnej Republiky.

§ 267

(1)

Najvyšší súd preskúma na podklade sťažnosti pre porušenie zákona správnosť všetkých

výrokov napadnutého rozhodnutia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo.

(2)

Ak bola sťažnosť pre porušenie zákona obmedzená podľa

§ 266 ods. 3

, preskúma správnosť len tých výrokov, ktoré sa týkajú osoby, ktorej sa sťažnosť pre

porušenie zákona dotýka, ako aj konanie, ktoré tejto časti rozhodnutia predchádzalo.

§ 268

(1)

Ak zistí najvyšší súd, že zákon porušený nebol, sťažnosť pre porušenie zákona uznesením

zamietne.

(2)

Ak zistí najvyšší súd, že zákon porušený bol, vysloví rozsudkom, že napadnutým rozhodnutím,

prípadne jeho časťou (

§ 266 ods. 3

) alebo v konaní, ktoré takému rozhodnutiu predchádzalo, bol porušený zákon.

§ 269

(1)

Výrok podľa

§ 268 ods. 2

sa nedotýka právoplatnosti rozhodnutia, o ktoré ide.

(2)

Ak však bol porušený zákon v neprospech obvineného, zruší najvyšší súd súčasne s

výrokom uvedeným v

§ 268 ods. 2

napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, prípadne aj chybné konanie mu predchádzajúce.

Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia a ak ho možno oddeliť od

ostatných, zruší najvyšší súd len tento výrok. Ak však zruší, hoci i len sčasti, výrok

o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo

výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahove

nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Ustanovenie

§ 261

sa použije primerane.

§ 270

(1)

Ak po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo niektorého jeho výroku treba urobiť vo

veci nové rozhodnutie, prikáže najvyšší súd spravidla orgánu, o ktorého rozhodnutie

ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

(2)

Ak porušenie zákona záleží len v tom, že v napadnutom rozhodnutí niektorý výrok chýba

alebo je neúplný, môže najvyšší súd bez toho, aby rozhodnutie zrušil, prikázať orgánu,

o ktorého rozhodnutie ide, aby o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil.

(3)

Ak prikazuje najvyšší súd vec podľa odseku 1 alebo 2 na nové prejednanie a rozhodnutie,

môže súčasne nariadiť, aby ju súd prejednal a rozhodol v inom zložení senátu. Z dôležitých

dôvodov môže tiež vec prikázať na prejednanie a rozhodnutie inému súdu alebo inému

prokurátorovi.

(4)

Orgán, ktorému vec bola prikázaná, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo

veci najvyšší súd, a je povinný vykonať procesné úkony, ktorých vykonanie najvyšší

súd nariadil.

§ 271

(1)

Najvyšší s úd môže pri zrušení napadnutého rozhodnutia aj sám hneď rozhodnúť vo veci,

ak možno rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozhodnutí

správne zistení. Najvyšší súd nemôže však sám

a)

uznať obvineného za vinného zo skutku, pre ktorý bol napadnutým rozsudkom spod obžaloby

oslobodený alebo pre ktorý bolo trestné stíhanie zastavené,

b)

uznať obvineného za vinného z ťažšieho trestného činu, než z akého mohol byť uznaný

za vinného napadnutým rozsudkom,

c)

uložiť obvinenému trest odňatia slobody nad pätnásť až do dvadsiatich piatich rokov

alebo trest odňatia slobody na doživotie.

(2)

Ak zruší najvyšší súd rozsudok iba vo výroku o náhrade škody, použije primerane

§ 265

.

§ 272

Ak nebol zákon porušený v neprospech obvineného, môže najvyšší súd postupovať podľa

§ 269 ods. 2 až § 271

len vtedy, keď to navrhol generálny prokurátor alebo minister spravodlivosti v sťažnosti

pre porušenie zákona podanej do šiestich mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia

a ak rozhodol najvyšší súd o tejto sťažnosti do troch mesiacov od jej podania.

§ 273

Ak najvyšší súd vyslovil, že zákon bol porušený v neprospech obvineného, nemožno obvinenému

pri novom rozhodovaní uložiť trest prísnejší, než aký mu bol uložený pôvodným rozsudkom.

Ak ide o iné rozhodnutie, platí ustanovenie

§ 150

primerane.

§ 274

O sťažnosti pre porušenie zákona rozhoduje najvyšší súd na verejnom zasadnutí za účasti

generálneho prokurátora.

§ 275

(1)

Ak bol zákon porušený v neprospech obvineného, neprekáža jeho smrť uskutočniť konanie

na podklade sťažnosti pre porušenie zákona; trestné stíhanie nemožno tu zastaviť preto,

že obvinený zomrel. Ak bol zákon porušený iba v neprospech obvineného, čas od právoplatnosti

napadnutého rozhodnutia do rozhodnutia o sťažnosti pre porušenie zákona sa do premlčacej

doby nezapočítava.

(2)

Ak nemožno upovedomenie o verejnom zasadnutí doručiť osobe, ktorá rozhodnutím o sťažnosti

pre porušenie zákona môže byť priamo dotknutá, postačí o konaní verejného zasadnutia

upovedomiť jej obhajcu, prípadne splnomocnenca. Ak nemá táto osoba obhajcu, prípadne

splnomocnenca, treba jej ho na ten účel ustanoviť. Ustanovenie

§ 39

sa tu použije obdobne.

(3)

Ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobody uložený mu pôvodným rozsudkom a

najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona výrok o tomto treste zruší, rozhodne

súčasne o väzbe.

(4)

Generálny prokurátor alebo minister spravodlivosti môžu výkon rozhodnutia, proti

ktorému podali sťažnosť pre porušenie zákona, odložiť alebo prerušiť až do rozhodnutia.

Po podaní sťažnosti pre porušenie zákona môže tak urobiť aj najvyšší súd.

§ 276

Ak na rozhodnutie o sťažnosti pre porušenie zákona treba objasniť okolnosť, vykoná

potrebné vyšetrenie predseda senátu najvyššieho súdu alebo na jeho žiadosť niektorý

iný orgán činný v trestnom konaní, prípadne i policajný orgán. Pre také vyšetrenie

platia ustanovenia piatej hlavy. V obzvlášť naliehavých prípadoch možno na zaistenie

dôkazného materiálu použiť na podklade uznesenia senátu i prostriedky uvedené v štvrtej

hlave. Zaistiť osobu obvineného vydaním príkazu na zatknutie a vzatím do väzby možno

však len vtedy, keď to navrhne generálny prokurátor alebo minister spravodlivosti

v sťažnosti pre porušenie zákona podanej v neprospech obvineného a ak to považuje

najvyšší súd za nevyhnutné vzhľadom na závažnosť trestného činu a naliehavosť väzobných

dôvodov.

§ 277

Všeobecné ustanovenie

Ak sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe právoplatným rozsudkom

alebo právoplatným uznesením o zastavení trestného stíhania, možno v trestnom stíhaní

tej istej osoby pre ten istý skutok pokračovať, len ak bola povolená obnova trestného

konania. Pred povolením obnovy možno na zaistenie dôkazného materiálu a na zaistenie

osoby obvineného vykonávať vyšetrovacie a vyhľadávacie úkony len v medziach ustanovení

tejto hlavy.

§ 278

(1)

Obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, sa povolí, ak vyjdú najavo

skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osobe alebo v spojení

so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo

o priznanom nároku poškodeného na náhradu škody, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne

uložený trest bol v zrejmom nepomere k stupňu nebezpečnosti činu pre spoločnosť alebo

k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.

(2)

Obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením súdu o zastavení trestného

stíhania sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré

by mohli samy osobe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi viesť

k záveru, že dôvody na zastavenie tu neboli a že je na mieste v konaní o obžalobe

pokračovať.

(3)

Obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením prokurátora, vyšetrovateľa

alebo vyhľadávacieho orgánu o zastavení trestného stíhania, sa povolí, ak vyjdú najavo

skutočnosti alebo dôkazy orgánu, o rozhodnutie ktorého ide, skôr neznáme, ktoré by

mohli samy osobe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi viesť

k záveru, že dôvody na zastavenie tu neboli a že je na mieste podať proti obvinenému

obžalobu.

(4)

Obnova konania, ktoré sa skončilo niektorým zo spôsobov uvedených v predchádzajúcich

odsekoch, sa povolí aj vtedy, ak sa právoplatným rozsudkom zistí, že vyhľadávací orgán,

vyšetrovateľ, prokurátor alebo sudca v pôvodnom konaní porušil svoje povinnosti konaním

zakladajúcim trestný čin.

§ 279

Obnova v neprospech obvineného je vylúčená, ak

a)

trestnosť činu vznikla,

b)

na čin sa vzťahuje rozhodnutie prezidenta republiky, ktorým nariadil, aby sa v trestnom

stíhaní nepokračovalo, alebo

c)

obvinený zomrel.

§ 280

Osoby oprávnené na návrh na povolenie obnovy

(1)

Obnovu možno povoliť len na návrh oprávnenej osoby.

(2)

V neprospech obvineného môže návrh na povolenie obnovy podať len prokurátor.

(3)

V prospech obvineného môžu návrh na povolenie obnovy podať okrem obvineného aj osoby,

ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie. Ak by tak mohli urobiť i proti vôli

obvineného, môžu proti jeho vôli podať i návrh na povolenie obnovy. Taký návrh môžu

urobiť i po smrti obvineného.

(4)

Ak sa dozvie súd alebo iný štátny orgán o okolnosti, ktorá by mohla odôvodniť návrh

na povolenie obnovy, je povinný oznámiť ju prokurátorovi. Ak ide o okolnosť, ktorá

by mohla odôvodniť návrh na povolenie obnovy v prospech obvineného, je prokurátor

povinný upovedomiť o nej bez odkladu obvineného, alebo ak to nie je možné, inú osobu

oprávnenú na podanie návrhu, pokiaľ taký návrh nepodá sám.

§ 281

Príslušnosť súdu na rozhodnutie o obnove

(1)

O návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením prokurátora,

vyšetrovateľa alebo vyhľadávacieho orgánu o zastavení trestného stíhania, rozhoduje

súd, ktorý by bol príslušný rozhodovať o obžalobe.

(2)

O návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, a

konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením súdu o zastavení trestného stíhania,

rozhoduje súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.

(3)

Aj keď vo veci v prvom stupni rozhodoval okresný súd, rozhodne o návrhu na povolenie

obnovy krajský súd, ak to navrhne prokurátor s odôvodnením, že vzhľadom na nové skutočnosti

alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo, ide o trestný čin patriaci do príslušnosti krajského

súdu.

§ 282

(1)

Ak pre rozhodnutie o návrhu na povolenie obnovy na preverenie jeho dôvodnosti treba

niektorú okolnosť vopred objasniť, vykoná potrebné vyšetrenie predseda senátu alebo

na jeho žiadosť niektorý iný orgán činný v trestnom konaní, prípadne i policajný orgán.

Pre takéto vyšetrenie platia ustanovenia piatej hlavy.

(2)

V prípadoch obzvlášť naliehavých možno na zaistenie dôkazného materiálu na podklade

uznesenia senátu použiť i prostriedky uvedené v štvrtej hlave. Zaistiť osobu obvineného

vydaním príkazu na zatknutie a vzatím do väzby možno však pred povolením obnovy len

vtedy, keď to navrhne prokurátor podávajúc návrh na obnovu v neprospech obvineného

a ak to považuje súd za nevyhnutné vzhľadom na povahu nových skutočností a dôkazov,

ktoré vyšli najavo, na závažnosť trestného činu a na naliehavosť väzobných dôvodov.

(3)

Ak bol podaný návrh na povolenie obnovy konania v prospech obvineného, môže súd vzhľadom

na povahu skutočností a dôkazov, ktoré novo vyšli najavo, odložiť alebo prerušiť výkon

trestu právoplatne uloženého v pôvodnom konaní.

§ 283

Súd návrh na povolenie obnovy zamietne,

a)

ak bol podaný neoprávnenou osobou,

b)

ak smeruje len proti rozhodnutiu alebo výroku, ohľadne ktorého obnova nie je prípustná,

c)

ak je obnova vylúčená podľa

§ 279

, alebo

d)

ak nezistí dôvody obnovy podľa

§ 278

.

§ 284

(1)

Ak vyhovie súd návrhu na povolenie obnovy, zruší napadnuté rozhodnutie celkom alebo

v časti, v ktorej je návrh dôvodný. Ak zruší čo i len sčasti výrok o vine, zruší vždy

súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj

podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce,

pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad.

(2)

Ak súd povolí obnovu konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením súdu o zastavení

trestného stíhania, alebo ak povolí v otázke viny obnovu konania, ktoré sa skončilo

právoplatným rozsudkom, môže súčasne so zrušením rozhodnutia vec vrátiť prokurátorovi

na došetrenie, ak to považuje za potrebné pre objasnenie veci. Krajský súd, ktorý

podľa

§ 281 ods. 3

povolil obnovu konania, v ktorom v prvom stupni rozhodol okresný súd, vráti vec vždy

prokurátorovi. Ustanovenie

§ 191

platí i tu.

(3)

Ak súd povolí obnovu iba vo výroku o priznanom nároku poškodeného na náhradu škody,

odkáže poškodeného pri zrušení tohto výroku na konanie o občianskoprávnych veciach,

prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

§ 285

Ak súd povolí obnovu v prospech obvineného z dôvodov, ktoré sú na prospech aj niektorému

spoluobvinenému alebo zúčastnenej osobe, povolí súčasne obnovu aj v ich prospech.

§ 286

(1)

O návrhu na povolenie obnovy rozhoduje súd na verejnom zasadnutí.

(2)

Zamietnuť návrh z dôvodov uvedených v

§ 283 písm. a) až c)

môže i na neverejnom zasadnutí. Z dôvodu uvedeného v

§ 283 písm. d)

môže návrh zamietnuť na neverejnom zasadnutí iba v tom prípade, keď návrh opretý

o tie isté skutočnosti a dôkazy bol už skôr právoplatne zamietnutý a návrh nanovo

podaný je len jeho opakovaním.

(3)

Proti rozhodnutiu o návrhu na povolenie obnovy je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný

účinok.

§ 287

Ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobody uložený mu v pôvodnom rozsudku,

rozhodne súd po právoplatnosti uznesenia, ktorým spolu s povolením obnovy zrušil výrok

o tomto treste, bez odkladu o väzbe.

§ 288

(1)

Ak bola právoplatne povolená obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením

prokurátora, vyšetrovateľa alebo vyhľadávacieho orgánu o zastavení trestného stíhania,

pokračuje sa v prípravnom konaní.

(2)

V ostatných prípadoch pokračuje súd po právoplatnom povolení obnovy v konaní na podklade

pôvodnej obžaloby, ak sa nevyslovilo, že sa vec vracia prokurátorovi na došetrenie

(

§ 284 ods. 2

).

(3)

Ak bola povolená obnova, len pokiaľ ide o niektorý z trestných činov, za ktoré bol

právoplatne uložený úhrnný alebo súhrnný trest, a súd vrátil vec prokurátorovi na

došetrenie, určí po právoplatnosti uznesenia povoľujúceho obnovu na verejnom zasadnutí

rozsudkom primeraný trest za ostávajúce trestné činy.

§ 289

Ak bola povolená obnova len v prospech obvineného,

a)

čas od právoplatnosti pôvodného rozsudku do právoplatnosti uznesenia povoľujúceho

obnovu sa do premlčacej doby nezapočítava,

b)

nesmie mu byť novým rozsudkom uložený trest prísnejší, než aký mu bol uložený v pôvodnom

rozsudku,

c)

neprekáža jeho smrť vykonaniu ďalšieho konania a trestné stíhanie nemožno zastaviť

preto, že obvinený zomrel.

§ 290

Všeobecné ustanovenie

Ak táto hlava neobsahuje osobitné ustanovenie, použijú sa aj na konanie podľa tejto

hlavy všeobecné predpisy.

§ 291

Obhajoba mladistvého

Mladistvý musí mať od vznesenia obvinenia obhajcu, ktorý má právo zúčastniť sa vyšetrovacích

úkonov v rozsahu uvedenom v

§ 165 ods. 3

.

§ 292

Zistenie pomerov mladistvého

V konaní proti mladistvému treba čo najdôkladnejšie zistiť aj stupeň rozumového a

mravného vývoja mladistvého, jeho povahu, pomery a prostredie, v ktorom žil a bol

vychovaný, jeho správanie pred spáchaním trestného činu a po ňom a iné okolnosti dôležité

pre voľbu prostriedkov vhodných na jeho nápravu najmä na posúdenie, či má byť nariadená

ochranná výchova mladistvého. Zistenie pomerov mladistvého sa spravidla uloží orgánu

poverenému starostlivosťou o mládež.

§ 293

Väzba mladistvého

Aj keď jestvujú väzobné dôvody podľa

§ 67

, smie byť mladistvý vzatý do väzby iba vtedy, keď nemožno účel väzby dosiahnuť ináč.

§ 294

Predseda senátu dá odpis obžaloby doručiť (

§ 196 ods. 1

) aj orgánu poverenému starostlivosťou o mládež.

§ 295

Ak to vyžaduje prospech mladistvého, môže príslušný súd postúpiť vec súdu, v obvode

ktorého mladistvý býva, alebo súdu, na ktorom z iných dôvodov je vykonanie trestného

konania so zreteľom na záujmy mladistvého najúčelnejšie.

§ 296

Spoločné konanie proti mladistvému a osobe staršej než osemnásť rokov možno vykonať

len výnimočne, ak je to potrebné pre všestranné a objektívne objasnenie veci alebo

ak sú pre to iné dôležité dôvody. Pokiaľ ide o mladistvého, použijú sa i v spoločnom

konaní ustanovenia tohto oddielu.

§ 297

(1)

Hlavné pojednávanie nemožno konať v neprítomnosti mladistvého.

(2)

O hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí treba upovedomiť aj orgán poverený starostlivosťou

o mládež. Prokurátor musí byť i na verejnom zasadnutí vždy prítomný.

(3)

Na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí proti mladistvému

a)

súd vylúči verejnosť aj vtedy, ak je to na prospech mladistvého,

b)

predseda senátu môže mladistvému prikázať, aby sa pri niektorej časti hlavného pojednávania

alebo verejného zasadnutia vzdialil z pojednávacej siene, ak je obava, že by táto

časť konania mohla nepriaznivo pôsobiť na jeho mravný vývoj; po návrate mladistvého

do pojednávacej siene mu oznámi podstatný obsah pojednávania konaného za jeho neprítomnosti,

aby sa mohol k nemu vyjadriť,

c)

zástupca orgánu povereného starostlivosťou o mládež má právo robiť návrhy a dávať

vyslúchaným otázky; slovo na záverečnú reč mu patrí po mladistvom.

§ 298

Oznamovanie rozhodnutí

(1)

Odpis rozsudku sa doručí vždy aj orgánu poverenému starostlivosťou o mládež.

(2)

Ak nebol zástupca orgánu povereného starostlivosťou o mládež prítomný pri vyhlasovaní

uznesenia, proti ktorému je prípustná sťažnosť alebo ktorým bolo trestné stíhanie

zastavené alebo porušené alebo vec postúpená, doručí sa orgánu poverenému starostlivosťou

o mládež odpis tohto uznesenia.

§ 299

Osoby oprávnené podať opravné prostriedky

(1)

Opravné prostriedky v prospech mladistvého môže podať, a to i proti jeho vôli, aj

orgán poverený starostlivosťou o mládež; lehota na podanie opravného prostriedku mu

plynie samostatne.

(2)

Sťažnosť v prospech mladistvého môžu podať aj jeho príbuzní v priamom pokolení, jeho

súrodenec, osvojiteľ, manžel a druh; lehota na podanie sťažnosti sa im končí tým istým

dňom ako mladistvému.

§ 300

Uloženie ochrannej lehoty

(1)

Ak nejde o prípad, v ktorom si súd rozhodnutie o ochrannej výchove vyhradil podľa

§ 230 ods. 2

, môžu ju uložiť na verejnom zasadnutí, len ak to navrhne prokurátor.

(2)

Proti rozhodnutiu o ochrannej výchove je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 301

Spoločné ustanovenia

(1)

V konaní proti mladistvým treba dbať na to, aby sa tak vyšetrovanie, ako i rozhodovanie

zverovalo osobám, ktorých životné skúsenosti a znalosť otázok súvisiacich s výchovou

mládeže zaručujú splnenie výchovného účelu konania. Orgány činné v trestnom konaní

postupujú v najužšej spolupráci so zariadeniami, ktorým je zverená starostlivosť o

mládež, prípadne so zariadeniami psychiatrickej starostlivosti. K vyšetrovaniu duševného

stavu mladistvého sa priberie spravidla znalec z odboru detskej alebo dorastovej psychiatrie.

(2)

Ustanovenia tohto oddielu sa nepoužijú

a)

v konaní o trestných činoch, ktoré obvinený spáchal jednak pred dovŕšením osemnásteho

roku, jednak po jeho dovŕšení, ak zákon na čin spáchaný po dovŕšení osemnásteho roku

ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší, alebo

b)

ak dôjde k vzneseniu obvinenia až po dovŕšení devätnásteho roku obvineného.

(3)

Ustanovenia tohto oddielu o účasti orgánu povereného starostlivosťou o mládež sa

nepoužijú

a)

v odbore vojenského súdnictva,

b)

vo vykonávacom konaní, ak sa úkon vykonáva po dovŕšení devätnásteho roku mladistvého.

§ 302

(1)

Konanie podľa ustanovení tohto oddielu možno vykonať proti tomu, kto sa vyhýba trestnému

konaniu pobytom v cudzine alebo tým, že sa skrýva.

(2)

Proti osobe mladistvej toto konanie nemožno použiť.

§ 303

zrušený

§ 304

Obvinený musí mať v tomto konaní vždy obhajcu. Ten má rovnaké práva ako obvinený.

§ 305

Konanie pred súdom sa vykonáva podľa ustanovení tohto oddielu len na návrh prokurátora.

Návrh sa môže podať už v obžalobe.

§ 306

(1)

Všetky písomnosti určené pre obvineného sa doručujú iba obhajcovi.

(2)

Predvolanie na hlavné pojednávanie a na verejné zasadnutie sa tiež vhodným spôsobom

uverejní. Hlavné pojednávanie, prípadne verejné zasadnutie sa potom vykoná i v neprítomnosti

obvineného, a to bez ohľadu na to, či sa obvinený o ňom dozvedel.

§ 307

Vyhlásenie stanného práva

(1)

Vláda môže vyhlásiť stanné právo, keď sa v miere obzvlášť nebezpečnej rozmáha niektorý

z týchto trestných činov: teror (

§ 93, 94 Tr. Zák.

), záškodníctvo (

§ 95, 96 Tr. Zák.

), sabotáž (

§ 97 Tr. zák.

), špekulácia (

§ 117 Tr. zák.

), rozkrádanie majetku v socialistickom vlastníctve (

§ 132 Tr. zák.

), útok na štátny orgán a orgán spoločenskej organizácie podľa

§ 153 Tr. zák.

, útok na verejného činiteľa podľa

§ 155 Tr. zák.

, všeobecné ohrozenie podľa

§ 179 Tr. zák.

, vražda (

§ 219 Tr. zák.

), lúpež (

§ 234 Tr. zák,

), plienenie v priestore vojenských operácií (

§ 264 Tr. zák.

), neuposlúchnutie rozkazu (

§ 273 Tr. zák.

), zbehnutie (

§ 282 Tr. zák.

), zbehnutie do cudziny (

§ 283 Tr. zák.

). Ak treba zabrániť len určitému spôsobu páchania týchto trestných činov, obmedzí

sa stanné právo len na tieto prípady.

(2)

Stanné právo sa obmedzí na územie alebo na útvary ozbrojených síl alebo ozbrojených

zborov, pre ktoré je potrebné.

(3)

Stanné právo sa vyhlási vo všetkých obciach a vo všetkých útvaroch, pre ktoré je

nariadené, a to takým spôsobom, aby sa dostalo čo najskôr na všeobecnú známosť. Vo

vyhláške sa uvedú trestné činy, ktorých sa stanné právo týka, a územné útvary, na

ktoré sa vzťahuje. Pripojí sa hrozba, že každý, kto po vyhlásení spácha taký trestný

čin, bude súdený v stannom konaní a potrestaný smrťou.

§ 308

Účinky stanného práva

(1)

Kto po vyhlásení stanného práva spácha trestný čin, na ktorý bolo stanné právo vyhlásené,

potresce sa smrťou. Ak bola výkonom trestu smrti na jednom alebo na niekoľkých odsúdených

daná výstraha dostačujúca na obnovenie poriadku, môže súd pre závažné poľahčujúce

okolnosti namiesto trestu smrti uložiť trest odňatia slobody na sedem až pätnásť rokov.

(2)

Ak sa dopustí po vyhlásení stanného práva trestného činu, pre ktorý bolo stanné právo

vyhlásené, mladistvý, potresce sa odňatím slobody na päť až desať rokov, a ak ide

o vojaka v činnej službe, odňatím slobody na päť až pätnásť rokov.

§ 309

(1)

V stannom konaní sa prejednajú len tie trestné činy, pre ktoré bolo stanné právo

vyhlásené, a to len ak boli spáchané po vyhlásení stanného práva a na území alebo

v útvare, pre ktoré bolo vyhlásené.

(2)

Stanné konanie nemožno vykonať proti osobe, ktorá nebola pristihnutá pri čine samom

alebo ktorú nemožno bez prieťahu usvedčiť alebo ktorá je ťažko chorá alebo ťarchavá;

v takom prípade sa vykoná konanie podľa všeobecných predpisov.

§ 310

(1)

Stanné konanie sa začne na návrh prokurátora. Tento návrh nahradzuje obžalobu.

(2)

Stanné konanie sa vykonáva v okresnom súde na spôsob hlavného pojednávania. Predbežné

prejednanie obžaloby sa nekoná. Celé konanie musí byť skončené najneskoršie do 72

hodín odvtedy, čo bol obžalovaný postavený pred súd.

(3)

V stannom konaní musí mať obžalovaný obhajcu.

§ 311

Ak sa vykonáva spoločné konanie proti niekoľkým obžalovaným, nesmie sa konanie proti

jednému z obžalovaných zdržiavať pátraním po ostatných.

§ 312

(1)

Súd môže obžalovaného uznať za vinného len vtedy, keď pre to hlasujú všetci členovia

senátu. Ak nemožno konanie skončiť do 72 hodín odvtedy, čo bol obžalovaný postavený

pred súd, alebo ak nebude uznaný za vinného z trestného činu, pre ktorý bolo stanné

právo vyhlásené, postúpi súd vec príslušnému prokurátorovi na konanie podľa všeobecných

predpisov.

(2)

Proti rozsudku niet odvolania.

§ 313

(1)

Trest smrti vyhlásený v stannom konaní sa vykoná spravidla 3 až 12 hodín po vyhlásení

rozsudku.

(2)

Ustanovenia

§ 316 a § 317

sa tu nepoužijú.

§ 314

Zrušenie stanného práva

(1)

Ak zanikne dôvod, pre ktorý bolo stanné právo vyhlásené, vláda stanné právo zruší

a verejne to vyhlási.

(2)

Všetky veci, v ktorých v čase, keď sa súd dozvedel, že bolo stanné právo zrušené,

ešte nebol vyhlásený rozsudok, ako aj tie, v ktorých trest smrti ešte nebol vykonaný,

postúpi súd príslušnému prokurátorovi na konanie podľa všeobecných predpisov. Nevykonaný

rozsudok, ktorým bol uložený trest smrti stráca platnosť.

§ 314a

(1)

Samosudca vykonáva konanie prečinoch a o trestných činoch neoprávneného používania

veci z majetku v socialistickom vlastníctve podľa

§ 133 ods. 1

, útoku na štátny orgán a orgán spoločenskej organizácie podľa

§ 154 ods. 2

, útoku na verejného činiteľa podľa

§ 156 ods. 2

, sťažovania výkonu právomoci verejného činiteľa podľa

§ 156a

, podnecovania podľa

§ 164

, schvaľovania trestného činu podľa

§ 165

, nedovolenej výroby liehu podľa

§ 194a

, opilstva podľa

§ 201

, výtržníctva podľa

§ 202 ods. 1

, ohrozovania mravnosti podľa

§ 205 ods. 1

, neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa

§ 209a ods. 1 a 2

, ublíženia na zdraví podľa

§ 221 ods. 1

, neoprávneného používania cudzej veci podľa

§ 249 ods. 1

, urážky medzi vojakmi podľa

§ 276

, svojpomocného odlúčenia podľa

§ 284 ods. 1 a 2

. Porušovania povinnosti strážnej služby podľa

§ 285 ods. 1

, porušovania povinnosti dozornej služby podľa

§ 286 ods. 1 Trestného zákona

.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa však nepoužije, ak ide o konanie o trestnom čine proti mladistvému,

proti ušlému, proti osobe, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo

ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, alebo ak sú vzhľadom na telesné alebo

duševné chyby obvineného pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať, alebo

ak má byť uložený súhrnný trest a skorší trest bol uložený v konaní pred senátom.

§ 314b

(1)

Vo veciach, sa vykonávalo iba objasňovanie, sa začína trestné stíhanie a nastávajú

účinky vznesenia obvinenia tým, že návrh prokurátora na potrestanie bol doručený súdu.

(2)

Samosudca má rovnaké práva a povinnosti ako senát a jeho predseda.

(3)

Samosudca obžalobu a návrh na potrestanie predbežne neprejednáva.

(4)

Ak sa vykoná konanie len o prečine, netreba zachovať lehotu na prípravu podľa

§ 198 ods. 1

.

(5)

Pri hlavnom pojednávaní samosudca prečíta na dôkaz vždy aj správu o výsledku objasňovania

a jej prílohy.

(6)

Prokurátor môže vziať návrh na potrestanie späť až do začatia hlavného pojednávania;

v takom prípade urobí niektoré z opatrení uvedených v

§ 179 e ods. 1 písm. b) až h)

.

(7)

Neverejné zasadnutie samosudca nekoná; pred rozhodnutím si však vyžiada vyjadrenie

prokurátora.

§ 314c

(1)

Samosudca obžalobu predbežne neprejednáva, preskúma ju však z hľadísk uvedených v

§ 181 ods. 1

a

§ 186

. Podľa výsledkov preskúmania obžaloby samosudca

a)

postúpi vec príslušnému súdu, ak nie je daná miestna príslušnosť súdu,

b)

postúpi vec príslušnému orgánu na prejednanie, ak ide o priestupok alebo o kárne

previnenie, alebo postúpi vec orgánu príslušnému na disciplinárne konanie, ak sú tu

okolnosti uvedené v

§ 171 ods. 2

, môže zastaviť trestné stíhanie, ak sú tu okolnosti uvedené v

§ 172 ods. 2

, alebo

c)

trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v

§ 172 ods.1

,

d)

môže zastaviť trestné stíhanie, ak sú tu okolnosti uvedené v

§ 172 ods. 2

,

e)

trestné stíhanie preruší, ak sú tu okolnosti uvedené v

§ 173 ods. 1 písm. a) až d)

,

f)

vráti vec prokurátorovi, ak sa vo veci malo vykonať prípravné konanie,

g)

pokiaľ sa vo veci vykonávalo prípravné konanie, môže vec vrátiť prokurátorovi aj

z dôvodov uvedených v

§ 188 ods. 1 písm. f)

.

(2)

Do rozhodnutia podľa odseku 1 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má, ak nejde

o ak nejde o prerušenie trestného stíhania, odkladný účinok.

(3)

Ak samosudca neurobí žiadne z rozhodnutí uvedených v odseku 1, doručí návrh na potrestanie

obvinenému spolu s predvolaním na hlavné pojednávanie.

(4)

Ak spolu s návrhom na potrestanie bola samosudcovi odovzdaná osoba zadržaná podľa

§ 76

, rozhodne, pokiaľ ju neprepustí na slobodu, najneskôr do 48 hodín od jej vzatí do

väzby..

§ 314d

(1)

Ak samosudca neurobí pri hlavnom pojednávaní konanom o prečine žiadne z rozhodnutí

uvedených v

§ 314c ods. 1 písm. a) až e)

, rozhodne vo veci rozsudkom.

(2)

V konaní o prečine môže samosudca vyhotoviť zjednodušený písomný rozsudok, ak sa

po vyhlásení rozsudku prokurátor a obvinený vzdali odvolania. Zjednodušený písomný

rozsudok neobsahuje odôvodnenie.

§ 314e

(1)

V konaní o prečinoch môže samosudca bez prejednania veci na hlavnom pojednávaní vydať

trestný rozkaz,

a)

ak sa obvinený v priebehu objasňovania priznal a samosudca vzhľadom na výsledky objasňovania

nemá dôvod pochybovať o pravdivosti tohto poznania alebo ak rozhodné skutočnosti zistil

vlastným pozorovaním verejný orgán a

b)

ak prokurátor navrhol vydanie trestného rozkazu alebo súhlasil, aby sa trestný rozkaz

vydal; návrh alebo súhlas prokurátora sa musí vzťahovať aj na druh a výmeru trestu,

ktorý sa má trestným rozkazom uložiť.

(2)

Trestným rozkazom možno uložiť trest odňatia slobody do dvoch mesiacov, nápravné

opatrenie do štyroch mesiacov, zákaz činnosti do dvoch rokov, peňažný trest do 5000

Kčs a prepadnutie veci; náhradný trest odňatia slobody za peňažný trest nesmie ani

spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať dva mesiace.

(3)

Trestný rozkaz nemožno vydať

a)

v konaní proti mladistvému,

b)

v konaní proti osobe, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej

spôsobilosť na právne úkony je obmedzená,

c)

ak sa má rozhodovať o ochrannom opatrení alebo

d)

ak sa má uložiť trest a predchádzajúci trest bol uložený rozsudkom.

(4)

Trestný rozkaz má povahu odsudzujúceho rozsudku. Účinky spájané s vyhlásením odsudzujúceho

rozsudku nastávajú doručením trestného rozkazu obvinenému.

§ 314f

(1)

Trestný rozkaz obsahuje

a)

označenie súdu, ktorý trestný rozkaz vydal,

b)

deň a miesto vydania trestného rozkazu,

c)

označenie obvineného (

§ 120 ods. 2

),

d)

výrok o vine (

§ 120 ods. 3

) a ukladanom trete (

§ 122 ods. 1

),

e)

výrok o odkázaní poškodeného na konanie v občiansko-právnych veciach, prípadne na

konanie pred oným príslušným orgánom, ak sa uplatnil nárok na náhradu škody, a

f)

poučenie o práve podať odpor.

(2)

Trestný rozkaz sa doručuje obvinenému, prokurátorovi a poškodenému, ktorý uplatnil

nárok na náhradu škody. Obvinenému sa doručuje do vlastných rúk; náhradné doručenie

a uloženie písomnosti je vylúčené. Ak obvinený má obhajcu, doručí sa trestný rozkaz

aj jemu.

§ 314g

(1)

Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, s výnimkou

prokurátora, môžu podať proti trestnému rozkazu odpor. Odpor sa podáva na súde, ktorý

trestný rozkaz vydal, a to do ôsmich dní od doručenia trestného rozkazu obvinenému.

Na navrátenie lehoty sa obdobne použije ustanovenie

§ 61

.

(2)

Ak oprávnená osoba podala proti trestnému rozkazu v lehote odpor, trestný rozkaz

sa tým zrušuje a samosudca nariadi vo veci hlavné pojednávania. Inak sa trestný rozkaz

stane právoplatným a vykonateľným.

(3)

Ak v dôsledku včas podaného odporu rozhoduje samosudca na hlavnom pojednávaní, nesmie

obvinenému uložiť prísnejší trest, než aký uložil trestným rozkazom, ledaže by sa

skutkový stav na základe dokazovania podstatne zmenil.

§ 315

Príslušnosť vo vykonávacom konaní

(1)

Rozhodnutie vykonáva, prípadne jeho výkon zariaďuje ten orgán, ktorý rozhodnutie

urobil; v konaní pred súdom rozhodnutie senátu vykonáva alebo jeho výkon zariaďuje

predseda senátu.

(2)

Rozhodnutia súvisiace s výkonom trestov a ochranných opatrení robí, ak nie je ďalej

ustanovené niečo iné, súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.

(3)

Opatrenia potrebné na výkon trestov a ochranných opatrení a na vymáhanie trov trestného

konania, najmä upovedomovanie iných orgánov a osôb, ktorým patrí spolupôsobenie pri

výkone uvedených rozhodnutí, robí, ak nie je ďalej ustanovené niečo iné, predseda

senátu súdu, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.

§ 316

(1)

Ak nadobudol rozsudok, ktorým bol uložený trest smrti, právoplatnosť, predloží predseda

senátu súdu, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni, bez odkladu spisy Najvyššiemu

súdu Československej socialistickej republiky.

(2)

Najvyšší súd Československej socialistickej republiky preskúma zákonnosť rozsudku

a konania mu predchádzajúceho, a ak zistí, že došlo k takému porušeniu zákona, ktoré

mohlo mať vplyv na uloženie trestu smrti, postupuje, ako by bola podaná sťažnosť pre

porušenie zákona.

§ 317

Trest smrti smie byť vykonaný až vtedy, keď ostal rozsudok po preskúmaní Najvyšším

súdom Československej socialistickej republiky nedotknutý a súdu bolo oznámené, že

nebola podaná žiadosť o milosť, prípadne, že žiadosť o milosť bola zamietnutá.

§ 318

(1)

Ak už nič neprekáža výkonu trestu smrti, oznámi sudca bezprostredne pred výkonom

trestu odsúdenému, že trest bude vykonaný, a prečíta mu rozsudok, avšak bez odôvodnenia,

a zamietavé rozhodnutie o žiadosti o milosť, ak bola podaná.

(2)

Na ťarchavej žene sa trest smrti vykonať nesmie.

§ 319

(1)

Pri výkone trestu smrti musí byť prítomný sudca, prokurátor, náčelník nápravnovýchovného

ústavu a lekár.

(2)

O výkone trestu smrti spíše prítomný sudca zápisnicu, ktorá musí obsahovať aj údaje

o tom, kedy podľa zistenia lekára nastala smrť. Zápisnicu podpíšu osoby uvedené v

odseku 1.

§ 320

Všeobecné ustanovenia

(1)

Spôsob výkonu trestu odňatia slobody upravuje zákon o výkone trestu odňatia slobody.

(2)

U osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody, robí rozhodnutie súvisiace s výkonom

tohto trestu súd, v obvode ktorého sa trest odňatia slobody vykonáva.

(3)

Ak je pri trestoch odňatia slobody postupne uložených ustanovený rôzny spôsob výkonu

trestu (

§ 39a

a

§ 81 Tr. zák.

), určí spoločný spôsob výkonu postupne uložených trestov súd, v obvode ktorého sa

trest odňatia slobody vykonáva.

§ 321

Nariadenie výkonu trestu

(1)

Len čo sa rozhodnutie, podľa ktorého sa má vykonať nepodmienečný trest odňatia slobody,

stalo vykonateľným, predseda senátu príslušnému nápravnovýchovnému ústavu pošle nariadenie

výkonu trestu a vyzve odsúdeného, ak je na slobode, aby trest nastúpil. Ak sa stal

výrok o uložení trestu odňatia slobody vykonateľným rozhodnutím odvolacieho súdu,

môže výkon tohto trestu nariadiť u obvineného, ktorý je vo väzbe, predseda senátu

odvolacieho súdu hneď pri vyhlásení rozhodnutia.

(2)

Ak niet obavy, že odsúdený, ktorý je na slobode, ujde, môže mu predseda senátu na

nastúpenie trestu poskytnúť primeranú lehotu, aby si mohol obstarať svoje záležitosti.

Táto lehota nesmie byť dlhšia než jeden mesiac odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť

rozhodnutie uvedené v odseku 1.

(3)

Ak nenastúpi odsúdený trest v lehote, ktorá mu bola poskytnutá, alebo ak je obava,

že ujde, nariadi predseda senátu, aby bol do trestu dodaný. Ak nie je známe miesto

pobytu odsúdeného, použije sa na príkaz na jeho dodanie do trestu primerane ustanovenie

§ 69 ods. 3

.

§ 322

(1)

Predseda senátu odloží na potrebný čas výkon trestu odňatia slobody, ak by výkon

trestu ohrozil život alebo zdravie odsúdeného.

(2)

Výkon trestu odňatia slobody na tehotnej žene a na matke novonarodeného dieťaťa predseda

senátu odloží na dobu jedného roka po pôrode.

(3)

Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 323

(1)

Výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho jeden rok môže predseda senátu z dôležitých

dôvodov odložiť, a to na čas najviac troch mesiacov odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť

rozhodnutie uvedené v

§ 321 ods. 1

.

(2)

Ďalší odklad výkonu takého trestu alebo jeho odklad na dlhší čas než na tri mesiace

môže povoliť predseda senátu, a to len výnimočne z obzvlášť dôležitých dôvodov, najmä

ak by mohol výkon trestu mať pre odsúdeného alebo pre jeho rodinu mimoriadne ťažké

následky. Odklad možno však povoliť najviac na čas šiestich mesiacov odo dňa, keď

nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie uvedené v

§ 321 ods. 1

.

(3)

Ak je obava, že odsúdený ujde, alebo ak zneužíva povolený odklad, predseda senátu

odklad odvolá.

(4)

Proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad výkonu trestu podľa odseku 2, môže

prokurátor podať sťažnosť.

§ 324

Rozhodovanie o zmene spôsobu výkonu trestu

(1)

O zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje na verejnom zasadnutí na

návrh prokurátora alebo náčelníka nápravnovýchovného ústavu, na žiadosť odsúdeného

alebo i bez takého podnetu okresný súd, v obvode ktorého sa trest odňatia slobody

vykonáva.

(2)

Pred rozhodnutím o zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody musí sa odsúdený vyslúchať.

(3)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 325

Prerušenie výkonu trestu

(1)

Ak je odsúdený, na ktorom sa vykonáva trest odňatia slobody, postihnutý ťažkou chorobou,

môže predseda senátu výkon trestu na potrebný čas prerušiť; predseda senátu preruší

výkon trestu vždy, ak ide o ťarchavú ženu alebo o ženu krátko po pôrode, ak by výkon

trestu ohrozil jej zdravie alebo zdravie jej očakávaného alebo novonarodeného dieťaťa.

(2)

Ak je obava, že odsúdený ujde, alebo ak zneužíva povolené prerušenie, predseda senátu

prerušenie výkonu trestu odvolá.

(3)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.

§ 326

zrušený

§ 327

Upustenie od výkonu trestu

(1)

Minister spravodlivosti môže upustiť od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho

zvyšku, ak odsúdený bol alebo má byť vydaný do cudziny alebo vyhostený. Ak nedôjde

k vydaniu do cudziny alebo k vyhosteniu alebo ak sa vráti vydaný alebo vyhostený,

rozhodne súd, že sa trest odňatia slobody alebo jeho zvyšok vykoná.

(2)

Súd môže upustiť od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku aj vtedy, ak

zistí, že odsúdený ochorel nevyliečiteľnou životu nebezpečnou chorobou alebo nevyliečiteľnou

duševnou chorobou.

(3)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 328

Odklad a prerušenie výkonu trestu a upustenie od jeho výkonu u vojakov

(1)

Predseda senátu odloží alebo preruší výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho

šesť mesiacov, ak je odsúdený povolaný na výkon základnej vojenskej služby.

(2)

Ak odsúdený vo výkone tejto služby nespáchal nijaký trestný čin a konal riadne vojenskú

službu, upustí súd od výkonu trestu alebo od zvyšku; ináč rozhodne, že sa trest alebo

jeho zvyšok vykoná. Ak sa upustilo od výkonu trestu alebo jeho zvyšku, pokladá sa

trest za vykonaný dňom, keď bol jeho výkon odložený alebo prerušený.

(3)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 329

(1)

Len čo nadobudol právoplatnosť rozsudok ukladajúci trest odňatia slobody, ktorého

výkon bol podmienečne odložený so zreteľom na to, že sa záujmové združenie občanov

zaručilo za nápravu odsúdeného, zašle predseda senátu odpis rozsudku záujmovému združeniu,

ktoré záruku prevzalo, a požiada ho o výchovné spolupôsobenie. Požiada ho zároveň,

aby v prípade, že by záruka neplnila svoje poslanie a záujmové združenie pre spôsob

života odsúdeného, porušovanie obmedzení a podmienok ustanovených súdom alebo z iných

príčin záruku odvolalo, oznámilo toto svoje rozhodnutie súdu.

(2)

Spoločenskú organizáciu činnú na pracovisku odsúdeného alebo v jeho bydlisku môže

predseda senátu požiadať o výchovné spolupôsobenie, aj keď podmienečný odklad výkonu

trestu bol povolený bez jeho záruky.

(3)

Súd sleduje správanie podmienečne odsúdeného v skúšobnej dobe, pričom sa opiera o

pomoc záujmových združení občanov.

§ 330

(1)

O tom, či sa podmienečne odsúdený osvedčil, alebo či sa nariadi výkon podmienečne

odloženého trestu, rozhodne súd na verejnom zasadnutí. Na verejnom zasadnutí rozhodne

súd o tom, či sa v dôsledku odvolania záruky záujmovým združením občanov nariadi výkon

podmienečne odloženého trestu alebo či sa podmienečné odsúdenie ponechá v platnosti,

ako aj o ponechaní podmienečného odsúdenia v platnosti a o predĺžení skúšobnej doby

u mladistvého v prípade

§ 82 ods. 2 Tr. zák.

(2)

Pri rozhodovaní o osvedčení sa podmienečne odsúdeného súd sa opiera aj o vyjadrenie

záujmového združenia občanov.

(3)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(4)

Rozhodnutie, že sa podmienečne odsúdený osvedčil, môže so súhlasom prokurátora urobiť

aj predseda senátu.

§ 331

(1)

O podmienečnom prepustení z trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora

alebo náčelníka nápravnovýchovného ústavu, v ktorom sa vykonáva trest, na žiadosť

odsúdeného alebo i bez takej žiadosti, a to na verejnom zasadnutí. Ak bola žiadosť

odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutá, môže ju odsúdený opakovať až po uplynutí

jedného roka od zamietnutia, okrem prípadu, že by žiadosť bola zamietnutá len preto,

že doteraz neuplynula lehota ustanovená v zákone pre podmienečné prepustenie.

(2)

Podmienečné prepustenie môže navrhnúť aj záujmové združenie občanov uvedené v

§ 4 ods. 1

, ak ponúkne prevzatie záruky za dovŕšenie nápravy odsúdeného. Pred podaním návrhu

môže požiadať náčelníka nápravnovýchovného ústavu, v ktorom sa vykonáva trest, aby

mu oznámil stav prevýchovy odsúdeného.

(3)

Na dožiadanie záujmového združenia občanov o spolupôsobenie pri výchove podmienečne

prepusteného sa použije primerane ustanovenie

§ 329

.

§ 332

(1)

O tom, či sa podmienečne prepustený osvedčil alebo či sa zvyšok trestu vykoná, ako

aj o tom, či sa vykoná zvyšok trestu alebo ponechá v platnosti podmienečné prepustenie

pri odvolaní záruky záujmovým združením občanov, rozhoduje súd na verejnom zasadnutí.

Rozhodnutie, že sa podmienečne prepustený osvedčil, môže so súhlasom prokurátora urobiť

aj predseda senátu.

(2)

Pri rozhodovaní o osvedčení sa podmienečne prepusteného súd sa opiera aj o vyjadrenie

záujmového združenia občanov.

§ 333

(1)

Rozhodnutie podľa

§ 331

robí okresný súd, v obvod e ktorého sa trest odňatia slobody vykonáva, rozhodnutie

podľa

§ 332

súd, ktorý odsúdeného z trestu podmienečne prepustil.

(2)

Pred rozhodnutím o podmienečnom prepustení alebo o výkone zvyšku trestu musí byť

odsúdený vypočutý.

(3)

Proti rozhodnutiam podľa

§ 331 a 332

je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 334

Započítanie väzby a trestu

(1)

O započítaní väzby a trestu rozhodne predseda senátu uznesením, a to spravidla súčasne

s nariadením výkonu trestu. Väzba sa započítava podľa stavu ku dňu nariadenia výkonu

trestu, a to od času, keď osobná sloboda obvineného bola obmedzená.

(2)

Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.

(3)

O návrhu prokurátora, aby sa do výkonu trestu odňatia slobody nezapočítal čas, po

ktorý sa odsúdenému prerušil výkon trestu odňatia slobody za účelom liečebnej starostlivosti

v zdravotníckom zariadení mimo nápravnovýchovného ústavu, ak sa tak stalo preto, že

si odsúdený spôsobil ujmu na zdraví úmyselne, rozhoduje súd na verejnom zasadnutí.

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 335

zrušený

§ 336

(1)

Ak sa má vykonať trest nápravného opatrenia, upovedomí predseda senátu vedenie podniku,

úradu, ústavu alebo iného zariadenia, v ktorom odsúdený pracuje, o tom, kedy sa má

výkon trestu začať, oznámi mu skutočnosti potrebné pre výkon trestu a upozorní na

obmedzenie v spôsobe života, ktoré súd odsúdenému uložil. Súčasne upozorní na povinnosť

bez odkladu oznámiť súdu skutočnosti, pre ktoré by bolo namieste premeniť trest nápravného

opatrenia alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody, a na povinnosť vyúčtovať a súdu

odvádzať tie sumy z odmeny patriacej odsúdenému za prácu, ktoré prepadajú štátu.

(2)

Ak má byť trest nápravného opatrenia vykonaný na členovi jednotného roľníckeho družstva

alebo výrobného družstva, pošle predseda senátu upovedomenie podľa odseku 1 predstavenstvu

družstva.

(3)

U príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov sa upovedomenie podľa odseku

a pošle príslušnému veliteľovi alebo náčelníkovi.

(4)

Ak pre výkon uloženého trestu nápravného opatrenia treba najskôr určiť zamestnanie

alebo určiť podnik, v ktorom trest nápravného opatrenia bude vykonávaný, urobí to

podľa zásad uvedených v rozsudku predseda senátu po dohode s príslušnými národnými

výbormi.

§ 337

(1)

Ak bol trest nápravného opatrenia uložený vzhľadom na to, že sa organizácia uvedená

v

§ 4 ods. 1

zaručila za nápravu odsúdeného, pošle predseda senátu odpis rozsudku jeho organizácii

a požiada ju o výchovné spolupôsobenie pri výkone trestu. Požiada ju súčasne, aby

v prípade, že by záruka neplnila svoje poslanie a organizácia pre neplnenie pracovných

úloh, spôsob života odsúdeného, porušovanie obmedzení určených súdom alebo z iných

príčin záruku odvolala, oznámila toto svoje rozhodnutie súdu.

(2)

Spoločenskú organizáciu činnú na pracovisku odsúdeného alebo v jeho bydlisku môže

predseda senátu požiadať o výchovné spolupôsobenie, aj keď trest nápravného opatrenia

bol uložený bez jej záruky. Urobí tak najmä, ak je na pracovisku odsúdeného činná

základná organizácia Revolučného odborového hnutia. U členov družstiev treba o výchovné

spolupôsobenie požiadať predstavenstvo družstva.

§ 338

Odklad a prerušenie výkonu trestu výkonu trestu

(1)

Ak je odsúdený postihnutý chorobou, ktorá mu znemožňuje výkon určeného zamestnania,

alebo ak ide o ťarchavú ženu, alebo ak sú stu iné dôležité dôvody, môže predseda senátu

výkon nápravného opatrenia na potrebný čas odložiť alebo prerušiť. Proti tomuto rozhodnutiu

je prípustná sťažnosť.

(2)

Predseda senátu môže v takom prípade po dohode s národným výborom tiež určiť odsúdenému

iné zamestnanie.

(3)

Na odklad a prerušenie výkonu trestu nápravného opatrenia a na upustenie od jeho

výkonu v prípade, že bol odsúdený povolaný do výkonu základnej vojenskej služby, použije

sa obdobne ustanovenie

§ 328

.

§ 339

Upustenie od výkonu trestu

(1)

Ak sa stane osoba odsúdená na nápravné opatrenie trvalo práceneschopnou skôr, než

bolo nápravné opatrenie vykonané, upustí súd od výkonu nápravného opatrenia alebo

od jeho zvyšku; proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.

(2)

Ak sa upustilo od výkonu nápravného opatrenia alebo jeho zvyšku podľa odseku 1, pokladá

sa trest nápravného opatrenia za vykonaný dňom, v ktorom nadobudlo právoplatnosť uznesenie,

ktorým sa od výkonu nápravného opatrenia alebo jeho zvyšku upustilo.

§ 340

Premena nápravného opatrenia

O premene nápravného opatrenia alebo o premene jeho zvyšku na trest odňatia slobody

rozhodne súd na verejnom zasadnutí. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť,

ktorá má odkladný účinok.

§ 341

Len čo sa stal vykonateľným rozsudok, podľa ktorého je odsúdený povinný zaplatiť peňažný

trest, vyzve predseda senátu odsúdeného, aby ho zaplatil do pätnástich dní, a upozorni

ho, že ináč sa bude zaplatenie vymáhať.

§ 342

(1)

Na žiadosť odsúdeného môže predseda senátu z dôležitých dôvodov

a)

odložiť výkon peňažného trestu, a to na čas najviac troch mesiacov odo dňa, keď rozsudok

nadobudol právoplatnosť, alebo

b)

povoliť splácať peňažný trest po čiastkach tak, aby bol celý zaplatený najneskoršie

do jedného roka odo dňa, keď rozsudok nadobudol právoplatnosť.

(2)

Ak zaniknú dôvody, pre ktoré bol výkon peňažného trestu odložený, alebo ak nedodržiava

odsúdený bez závažného dôvodu splátky, môže predseda senátu povolenie odkladu alebo

splátok odvolať.

§ 343

(1)

Predseda senátu nariadi, aby peňažný trest bol vymáhaný, ak ho odsúdený nezaplatí

a)

do pätnástich dní po tom, čo bol na zaplatenie vyzvaný,

b)

do pätnástich dní po tom, čo mu bolo oznámené rozhodnutie, ktorým povolený odklad

alebo povolené splácanie bolo odvolané, alebo

c)

do uplynutia času, na ktorý bol výkon trestu odložený.

(2)

Peňažný trest smie byť vymáhaný, len pokiaľ tým nebude zmarené uspokojenie priznaného

nároku poškodeného na náhradu škody. Ak neprikročí poškodený k vymáhaniu svojho nároku

do troch mesiacov odo dňa, v ktorom nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým bol peňažný

trest uložený, môže sa peňažný trest vymáhať bez ohľadu na nárok poškodeného.

§ 344

(1)

Súd upustí od výkonu peňažného trestu alebo jeho zvyšku, ak sa odsúdený v dôsledku

okolností od jeho vôle nezávislých stal dlhodobo neschopným peňažný trest zaplatiť

alebo by výkonom trestu bola vážne ohrozená výživa alebo výchova osoby, o výživu alebo

výchovu ktorej je odsúdený podľa zákona povinný sa starať.

(2)

Ak peňažný trest nebol zaplatený, ak neprichádza do úvahy postup podľa odseku 1 alebo

§ 342 ods. 1

a vymáhanie by neviedlo k výsledku, nariadi súd výkon náhradného trestu odňatia slobody

alebo jeho pomernej časti; pritom rozhodne o spôsobe výkonu náhradného trestu.

(3)

Odsúdený môže kedykoľvek odvrátiť výkon náhradného trestu alebo jeho pomernej časti

tým, že peňažný trest alebo jeho pomernú časť zaplatí. O tom, akú časť náhradného

trestu treba vykonať, rozhodne predseda senátu.

(4)

Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 až 3 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 345

Ak sa stal rozsudok, ktorým bol uložený trest prepadnutia celého majetku alebo jeho

časti, vykonateľným, pošle predseda senátu orgánu, ktorý podľa osobitných predpisov

vykonáva trest prepadnutia majetku, odpis rozsudku bez odôvodnenia na vykonanie tohto

trestu.

§ 346

(1)

Ak vzniknú pri výkone trestu prepadnutia majetku pochybnosti, či sa tento trest na

určité prostriedky alebo veci vzťahuje na to, že sú nevyhnutne potrebné na uspokojenie

životných potrieb odsúdeného alebo osôb, o ktorých výživu alebo výchovu je odsúdený

podľa zákona povinný sa starať, rozhodne o tom predseda senátu na návrh príslušného

orgánu, ktorý vykonáva trest prepadnutia majetku, alebo na žiadosť odsúdeného alebo

osoby, o ktorej výživu alebo výchovu ide. Takú žiadosť možno podať len do troch mesiacov

odo dňa, keď rozsudok nadobudol právoplatnosť, a ak ide o prostriedky alebo veci,

ktoré boli vykonávaním trestu prepadnutia majetku postihnuté až neskoršie, do jedného

mesiaca od času, keď sa tak stalo.

(2)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(3)

Odpis právoplatného uznesenia uvedeného v odseku 1 zašle predseda senátu orgánu,

ktorý podľa osobitných predpisov vykonáva trest prepadnutia majetku.

(4)

Vlastnícke právo tretej osoby k prostriedkom a veciam postihnutým pri vykonávaní

trestu prepadnutia majetku nemožno uplatniť podľa odseku 1, ale iba podľa občianskoprávnych

predpisov.

§ 347

(1)

Ak je obvinený stíhaný pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu

a na pomery obvineného treba očakávať uloženie trestu prepadnutia majetku, a je obava,

že výkon tohto trestu bude zmarený alebo sťažený, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor

majetok obvineného zaistiť. Súd zaistí majetok obvineného vždy, ak uložil trest prepadnutia

majetku rozsudkom, ktorý doteraz nenadobudol právoplatnosť.

(2)

Proti rozhodnutiu a zaistení je prípustná sťažnosť.

§ 348

(1)

Zaistenie postihuje celý majetok obvineného, prírastok a výťažky, ktoré zo zaisteného

majetku plynú, ako aj majetok, ktorý obvinený nadobudne po zaistení. Nevzťahuje sa

však na prostriedky a veci, na ktoré sa podľa zákona nevzťahuje prepadnutie majetku.

(2)

Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor rozhodne na návrh príslušného orgánu,

ktorý podľa osobitných predpisov vykonáva rozhodnutie o zaistení, alebo na žiadosť

obvineného alebo osoby, o ktorej výživu alebo výchovu je obvinený podľa zákona povinný

sa starať, či sa na určité prostriedky alebo veci zaistenie majetku nevzťahuje preto,

že sú nevyhnutne potrebné na uspokojenie životných potrieb obvineného alebo uvedenej

osoby. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.

(3)

Pokiaľ trvá zaistenie, sú neúčinné všetky právne úkony obvineného, ktoré sa týkajú

zaisteného majetku, okrem úkonov smerujúcich na odvrátenie bezprostredne hroziacej

škody.

(4)

Kto má vo svojej moci veci, ktoré patria do zaisteného majetku, je povinný, len čo

sa o zaistení dozvie, oznámiť to prokurátorovi alebo súdu, ktorý majetok zaistil;

ináč zodpovedá za škodu spôsobenú opomenutím oznámenia.

(5)

Vlastnícke právo tretej osoby k zaisteným prostriedkom a veciam nemožno uplatniť

podľa odseku 2, ale iba podľa občianskoprávnych predpisov.

§ 349

Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor zruší zaistenie, ak zanikne dôvod,

pre ktorý bol majetok zaistený.

§ 350

Výkon trestu zákazu činnosti

Na konanie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti, ako aj

na konanie o nariadení výkonu zvyšku tohto trestu sa použijú primerane ustanovenia

§ 331 až 333

. Všetky rozhodnutia však robí súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni (

§ 315 ods. 2

).

§ 350a

Výkon trestu zákazu pobytu

(1)

O uložení zákazu pobytu upovedomí predseda senátu obecný úrad a policajný orgán,

na ktorých obvod sa zákaz vzťahuje, ako aj obecný úrad a policajný orgán, v ktorých

obvode má odsúdený trvalé bydlisko.

(2)

Ak odsúdený pracuje v obvode, na ktorý sa vzťahuje zákaz pobytu, upovedomí predseda

senátu aj organizáciu, v ktorej je obvinený v pracovnom pomere.

(3)

Z dôležitých dôvodov môže policajný orgán v mieste jeho bydliska alebo pobytu povoliť

odsúdenému návštevu miesta alebo obvodu, na ktorý sa vzťahuje zákaz pobytu.

(4)

Po dobu, po ktorú odsúdený vykonáva činnú vojenskú službu, sa trest zákazu pobytu

nevykonáva. Ak odsúdený nespáchal vo výkone tejto služby žiadny trestný čin a riadne

vykonával vojenskú službu, súd od výkonu trestu zákazu pobytu alebo jeho zvyšku upustí.

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(5)

Na konanie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu pobytu, ako aj

na konanie o nariadení výkonu zvyšku tohto trestu sa obdobne použijú ustanovenia

§ 331 až 333

.

(6)

Rozhodnutie o uložení primeraných obmedzení osobe, ktorej sa trest zákazu pobytu

uložil popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, robí na verejnom zasadnutí súd,

v obvode ktorého sa trest odňatia slobody naposledy vykonával. Proti tomuto rozhodnutiu

je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 351

Nariadenie výkonu ochranného liečenia

(1)

Výkon ochranného liečenia nariadí predseda senátu liečebnému ústavu, v ktorom sa

má ochranné liečenie vykonať. Ak však ochranné liečenie bolo uložené popri nepodmienečnom

treste odňatia slobody a v nápravnovýchovnom ústave sú pre výkon takého liečenia dané

podmienky, môže predseda senátu nariadiť, aby sa ochranné liečenie vykonávalo v priebehu

výkonu trestu odňatia slobody.

(2)

Ak je osoba, u ktorej bolo uložené ochranné liečenie, pri pobyte na slobode nebezpečná

pre svoje okolie, zariadi predseda senátu neodkladne jej dodanie do liečebného ústavu;

ináč jej môže poskytnúť primeranú lehotu na obstaranie jej záležitostí.

(3)

Ak ide o príslušníka ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru v činnej službe, požiada

predseda senátu príslušného veliteľa alebo náčelníka, aby zariadil jeho dopravenie

do liečebného ústavu.

(4)

Predseda senátu požiada liečebný ústav, aby oznámil súdu, ktorý ochranné liečenie

uložil, kedy sa začalo s výkonom ochranného liečenia. Súčasne požiada ústav, aby okresnému

súdu, v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva, podal bez odkladu správu, ak

zaniknú dôvody pre ďalšie trvanie ochranného liečenia.

§ 351a

Zmena spôsobu výkonu ochranného liečenia

O zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia rozhoduje na verejnom zasadnutí súd, v

obvode ktorého je liečebné zariadenie, kde sa ochranné liečenie vykonáva; proti tomuto

rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 352

Upustenie od výkonu ochranného liečenia

O upustení od výkonu ochranného liečenia pred jeho začatím rozhodne súd, ktorý ochranné

liečenie uložil, a to na verejnom zasadnutí na návrh prokurátora alebo obvineného

alebo i bez takého návrhu. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má

odkladný účinok.

§ 353

Prepustenie z ochranného liečenia a jeho ukončenie

O prepustení z ochranného liečenia alebo o jeho ukončení rozhodne na návrh prokurátora,

obvineného alebo liečebného ústavu alebo aj bez takého návrhu na verejnom zasadnutí

okresný súd, v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva. Proti tomuto rozhodnutiu

je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 354

Nariadenie výkonu ochrannej výchovy

(1)

Výkon ochrannej výchovy nariadi predseda senátu výchovnému zariadeniu, v ktorom sa

má výkon začať.

(2)

Ak mladistvý nie je vo väzbe a niet obavy, že ujde, môže mu predseda senátu poskytnúť

pred nástupom primeranú lehotu na obstaranie jeho záležitostí.

§ 355

Upustenie od výkonu ochrannej výchovy

(1)

O upustení od výkonu ochrannej výchovy pred jej začatím rozhodne súd, ktorý ochrannú

výchovu uložil, a to na verejnom zasadnutí na návrh prokurátora, orgánu povereného

starostlivosťou o mládež alebo mladistvého alebo aj bez takého návrhu.

(2)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 356

Prepustenie z ochrannej výchovy

(1)

O prepustení z ochrannej výchovy rozhoduje na verejnom zasadnutí okresný súd, v obvode

ktorého sa ochranná výchova vykonáva, a to na návrh prokurátora, orgánu povereného

starostlivosťou o mládež, mladistvého alebo výchovného zariadenia alebo bez takého

návrhu.

(2)

Ak návrh podľa odseku 1 nebol podaný výchovným zariadením, pred rozhodnutím treba

vypočuť zástupcu tohto zariadenia.

(3)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 356a

Podmienečné umiestnenie mimo výchovného ústavu

(1)

O podmienečnom umiestnení mladistvého mimo výchovného zariadenia rozhoduje na verejnom

zasadnutí na návrh prokurátora, orgánu povereného starostlivosťou o mládež alebo riaditeľa

výchovného zariadenia, na žiadosť mladistvého alebo aj bez takého podnetu okresný

súd, v obvode ktorého sa ochranná výchova vykonáva.

(2)

Tento súd rovnako rozhoduje aj o zrušení podmienečného umiestnenia mladistvého mimo

výchovného zariadenia.

(3)

Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 357

Predĺženie ochrannej výchovy

(1)

O predĺžení ochrannej výchovy rozhoduje na verejnom zasadnutí okresný súd, v obvode

ktorého sa ochranná výchova vykonáva, a to na návrh prokurátora, orgánu povereného

starostlivosťou o mládež alebo výchovného zariadenia alebo i bez takého návrhu.

(2)

Ak návrh podľa odseku 1 nebol podaný výchovným zariadením, pred rozhodnutím treba

vypočuť zástupcov tohto zariadenia.

(3)

Predĺžiť ochrannú výchovu možno len vtedy, keď sa jej výkon už začal.

(4)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.

§ 358

Dozor prokurátora

Prokurátor, v obvode ktorého sa vykonáva ochranné liečenie alebo ochranná výchova,

dozerá na ich výkon. Správa miesta, v ktorom sa ochranné liečenie alebo ochranná výchova

vykonávajú, je povinná vykonať príkazy prokurátora týkajúce sa zachovávania predpisov

platných pre výkon ochranného liečenia alebo ochrannej výchovy.

§ 359

Upustenie od potrestania v dôsledku záruky

Ak súd prijal záruku záujmového združenia uvedeného v

§ 4 ods. 1

a v dôsledku toho upustil od potrestania, doručí záujmovému združeniu odpis rozsudku.

Súčasne ho požiada, aby v zmysle záruky vzalo na seba starostlivosť o nápravu odsúdeného

a dbalo na to, aby nahradil škodu, ktorú spôsobil trestným činom, ak sa tak nestalo

už skôr.

§ 360

Výkon väzby

(1)

Väzba sa vykonáva v ústavoch ministerstva spravodlivosti. Väzba, o ktorej v prípravnom

konaní rozhodol sudca vojenského súdu, sa môže vykonávať po dobu najnevyhnutnejšej

potreby aj v útvare. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže predseda senátu a v

prípravnom konaní sudca povoliť, aby sa väzba vykonávala za náležitého dohľadu v liečebnom

ústave.

(2)

Vo väzbe je obvinený podrobený len tým obmedzeniam, ktoré sú potrebné, aby väzba

splnila svoj účel. Pritom v nevyhnutnom rozsahu možno obmedziť aj výkon združovacieho

a zhromažďovacieho práva, ako aj výkon ďalších základných práv, pokiaľ by bol v rozpore

s účelom väzby alebo základnými požiadavkami na zachovanie poriadku a disciplíny v

miestach, kde sa väzba vykonáva.

(3)

Predpisy o tom, ako sa vykonáva väzba v ústavoch ministerstva spravodlivosti, vydá

minister spravodlivosti po dohode s generálnym prokurátorom.

(4)

Prokurátor, v obvode ktorého sa vykonáva väzba, dozerá na jej výkon. Správa miesta,

v ktorom sa väzba vykonáva, je povinná vykonať príkazy prokurátora týkajúce sa zachovávania

predpisov platných pre výkon väzby.

§ 361

Vymáhanie poriadkovej pokuty a trov trestného konania

(1)

Len čo sa stane vykonateľným uznesenie, ktorým bola uložená poriadková pokuta, vyzve

vyhľadávací orgán, vyšetrovateľ, prokurátor alebo predseda senátu, ktorý pokutu uložil,

osobu, ktorej bola uložená aby pokutu zaplatila do pätnástich dní, a upozorní ju,

že ináč sa bude zaplatenie vymáhať. Zaplatená poriadková pokuta pripadá štátu.

(2)

Trovy trestného konania určené paušálnou sumou vymáhajú orgány štátnej správy súdov.

§ 362

zrušený

§ 363

O zahladení odsúdenia rozhoduje súd na žiadosť odsúdeného alebo na návrh záujmového

združenia uvedeného v

§ 4 ods. 1

, a ak nejde o prípad upravený v

§ 69 ods. 3 Tr. zák.

, aj na žiadosť osôb, ktoré by mohli v prospech odsúdeného podať odvolanie. O zahladení

odsúdenia mladistvého rozhodne súd aj bez návrhu alebo žiadosti.

§ 364

(1)

O zahladení odsúdenia rozhoduje okresný súd, v obvode ktorého odsúdený v čase podania

návrhu má alebo naposledy mal bydlisko, a to aj vtedy, ak ide o odsúdenie vojenským

súdom.

(2)

Ak je však odsúdený príslušníkom ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru z povolania

v činnej službe, rozhoduje o zahladení odsúdenie vojenský obvodový súd, v ktorého

obvode odsúdený v čase podania návrhu konal službu, a to aj vtedy, ak nejde o odsúdenie

vojenským súdom.

(3)

O zahladení odsúdenia mladistvého rozhodne súd, ktorý rozhodoval vo veci v prvom

stupni.

(4)

Proti rozhodnutiu o zahladení odsúdenia je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný

účinok.

§ 365

(1)

Len čo rozhodnutie o zahladení odsúdenia nadobudlo právoplatnosť, upovedomí predseda

senátu odsúdeného, navrhovateľa a orgán, ktorý vedie register trestov; zahladené odsúdenie

sa nesmie vykazovať vo výpise z registra trestov.

(2)

Ak bola žiadosť o zahladenie odsúdenia zamietnutá, možno ju znovu podať až po uplynutí

jedného roka, okrem prípadu, že by bola zamietnutá len preto, že doteraz neuplynula

doba zákonom ustanovená na zahladenie. Žiadosť napriek tomu podanú zamietne súd bez

vyšetrenia.

§ 366

Udelenie milosti

(1)

Prezident republiky na základe práva daného mu ústavou udeľuje milosť.

(2)

Prezident republiky určuje, v ktorých prípadoch môže generálny prokurátor alebo minister

spravodlivosti konanie o žiadosti o milosť vykonať a bezdôvodnú žiadosť zamietnuť.

(3)

Ak to nariadi v konaní o udelenie milosti prezident republiky, trestné konanie sa

zatiaľ nezačne alebo sa v začatom trestnom konaní nepokračuje a obvinený sa prepustí

z väzby, alebo sa výkon trestu odloží alebo preruší.

§ 367

Konanie o udelení milosti

V prípadoch uvedených v

§ 366 ods. 2

vykonáva konanie a bezdôvodnú žiadosť zamieta

a)

pred podaním obžaloby generálny prokurátor, ktorý môže tiež nariadiť, že sa trestné

stíhanie zatiaľ nezačne alebo sa v začatom trestnom stíhaní nepokračuje a obvinený

sa prepustí z väzby, a to až do času, keď bude žiadosť o milosť vybavená,

b)

po podaní obžaloby minister spravodlivosti, ktorý môže tiež nariadiť, že sa v trestnom

konaní zatiaľ nepokračuje a obvinený sa prepustí z väzby, alebo výkon trestu sa odloží

alebo preruší, a to až do času, keď bude žiadosť o milosť vybavená.