VYHLÁŠKA 146/1961 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon č. 145/1961 Zb. o dani z príjmov obyvateľstva

K

§ 4

Zdaňovacie obdobie

(8)

Ak poplatník prestane v priebehu roka vykonávať činnosť alebo poberať príjmy podrobené

dani, takže nastane úplný zánik daňovej povinnosti, môže sa mu daň vyrubiť ešte pred

uplynutím roka, v ktorom jeho daňová povinnosť zanikla. Daň je v tomto prípade splatná

do 15 dní po doručení platobného výmeru.

K

§ 5

Základ dane

(9)

Pri určení dane prihliada sa len na tie príjmy a výdavky, ktoré sa uskutočnili v

kalendárnom roku, za ktorý sa daň vyrubuje. Pri zdanení príjmov zo špekulačných predajov

sa postupuje podľa odseku 20. Ak zdaniteľný príjem je výsledkom niekoľkoročnej činnosti

poplatníka, môže orgán vykonávajúci správu dane rozdeliť základ dane na toľko častí,

po koľko rokov táto činnosť trvala, najviac však na tri časti. Daň z celkového príjmu

sa v týchto prípadoch určí súčtom dane vypočítanej z rozdelených základov na jednotlivé

roky.

(10)

Na pohľadávky a zásoby na začiatku a na konci roka sa neprihliada. Pri zániku daňovej

povinnosti zdania sa však zvyšujúce zásoby spolu s príjmom dosiahnutým v roku, v ktorom

zanikla daňová povinnosť. Zvyšujúce zásoby sa ocenia sumou, aká by sa pravdepodobne

dosiahla pri ich realizácii v čase zániku daňovej povinnosti. To isté platí o pohľadávkach,

ak nie sú nevymožiteľné. Ak sa neskoršie prevedú zásoby, ktoré sa zdanili pri zániku

daňovej povinnosti, bezodplatne organizácii socialistického sektora, národný výbor

na žiadosť poplatníka podanú najneskoršie do troch rokov od konca roku, v ktorom došlo

ku zdaneniu, vylúči hodnotu pôvodne zdanených zásob zo základu dane a vyrubenú daň

opraví.

(11)

Celkovým príjmom poplatníka sa rozumie úhrn príjmov zo všetkých príjmových zdrojov.

Pri príjmoch zo zárobkovej činnosti je poplatníkom osoba, ktorá túto činnosť vykonáva

a poberá z nej príjmy. Na osobu, ktorá vypomáha v zárobkovej činnosti poplatníka,

sa celkový dosiahnutý príjem z tejto činnosti nerozdeľuje. Odmena za výpomoc je u

tejto osoby samostatným zdaniteľným príjmom. Ak zárobkovú činnosť vykonáva spoločne

viac osôb alebo ak sa na príjme z využitia majetkových predmetov a práv podieľa viac

osôb, tvoria jeden daňový subjekt a daň sa vyrubí ktorejkoľvek osobe z nich. Okrem

príjmov zo spoločnej zárobkovej činnosti a z príjmu z budov, ktoré plynú manželom

(druhovi a družke) a ich neplnoletým deťom, sa ostatné príjmy nesčítajú a nezdaňujú

dovedna, ale daň sa vyrubí a predpíše vždy tej osobe, ktorá poberá príjem podrobený

dani. Ak má však jedna osoba rôzne druhy príjmov, spočítajú sa jej a zdania všetky

tieto príjmy dovedna.

(12)

Každá z osôb spoločne zdanených je zaviazaná rukou spoločnou a nerozdielnou zaplatiť

celú predpísanú daň.

(13)

U poplatníkov, ktorí vedú o svojej činnosti účtovné záznamy podľa predpisov o účtovnej

evidencii, je daňovým základom rozdiel medzi výnosmi a nákladmi za kalendárny rok,

za ktorý sa daň vyrubuje. Pritom sa posudzujú jednotlivé položky výnosov a nákladov,

pokiaľ ide o zdaniteľnosť a odpočítateľnosť, rovnako ako príjmy a výdavky poplatníkov,

ktorí účtovné záznamy nevedú.

(14)

Výdavkami vynaloženými na dosiahnutie príjmu sú výdavky, ktoré súvisia s niektorým

prameňom príjmu a museli sa uskutočniť, aby sa dosiahol príjem z tohto prameňa. Takýmito

výdavkami sú napríklad u remeselníkov a živnostníkov výdavky na suroviny a materiál,

výdavky na nájomné a udržovanie osobitných prevádzkových miestností, výdavky na kurivo,

elektrický prúd, pohonné hmoty a výdavky na bežnú opravu inventára, u povozníkov výdavky

na udržovanie ťažných zvierat, na nájomné a udržovanie maštalí, na opravu inventára

a pod.

(15)

Výdavkami vynaloženými na dosiahnutie príjmu nie sú však výdavky na osobnú potrebu

poplatníka a jeho rodiny, mzdy a odmeny vyplatené manželke a iným vyživovaným osobám,

ktoré pomáhajú poplatníkovi v jeho zárobkovej činnosti, výdavky na zlepšenie a rozmnoženie

poplatníkovho majetku, odpisy pre opotrebenie alebo znehodnotenie, straty na majetku,

poistné každého druhu (s výnimkou poplatníkovho príspevku na nemocenské poistenie

za jeho zamestnancov), dane a poplatky (s výnimkou domovej dane a bývalej živnostenskej

dane), pokuty, penále a pod.

(16)

Ak výdavky vynaložené na dosiahnutie príjmu z určitého prameňa prevyšujú príjem dosiahnutý

z tohto prameňa, možno ich odpočítať od celkového príjmu poplatníkovho len do výšky

príjmu dosiahnutého z tohto prameňa. Nemožno teda stratu utrpenú pri niektorom príjmovom

prameni kompenzovať s príjmami z ostatných prameňov. Ak má poplatník viac budov, možno

považovať všetky budovy toho istého druhu (napríklad dva činžovné domy, nie však činžovný

dom a rodinný dom, z ktorého sa vyrubuje domová daň podľa zastavanej plochy) patriace

tomu istému vlastníkovi za jeden prameň príjmov. Za tohto predpokladu možno odpočítať

stratu z jedného domu od výnosu z druhého domu.

(17)

Príjmom z budov sa rozumie skutočne prijaté nájomné v zmysle § 10 zákona o domovej

dani. Preto príjmom z budov nie je cena užívania budov alebo ich častí, ktoré poplatník

užíva so svojou rodinou alebo ktoré prenechal iným osobám na užívanie zadarmo. Rovnako

nie je príjmom z budov cena užívania bytov služobných a naturálnych prenechaných zamestnancom

poplatníka zadarmo alebo za plat započítaný do mzdy, pokiaľ výdavky na týchto zamestnancov

možno považovať za výdavky vynaložené na dosiahnutie dani podrobeného príjmu. Príjmom

z budov je však odplata platená domovníkom za väčší byt, než aký mu prináleží ako

naturálny.

(18)

Ako výdavky vynaložené na dosiahnutie príjmov z budov možno odpočítať od nájomného

zaplatenú domovú daň, ďalej výdavky vynaložené na udržovanie a správu budov a na úroky

z hypotekárnych dlhov. Pri budovách, z ktorých sa odvádza nájomné na osobitné účty

nájomného v štátnych sporiteľniach, odpočíta sa aj suma prevedená z týchto účtov na

účty opráv. Ako výdavky vynaložené na dosiahnutie príjmov nemožno odpočítať amortizáciu

a poistné z poistenia budov. Ak nie je budova celkom prenajatá, možno výdavky odpočítať

od nájomného len pomernou časťou pripadajúcou na prenajatú časť budovy.

(19)

Ak poplatník nemôže preukázať výdavky vynaložené na dosiahnutie príjmov hodnovernými

dokladmi alebo ak ide o poplatníkov, ktorí si výdavky obvykle nezaznamenávajú a doklady

neuschovávajú, možno výdavky odpočítať od dosiahnutého príjmu paušálnou sumou, a to

a)

pri príjme z podnájmu až do výšky dvoch tretín,

b)

pri príjmoch zo zberateľskej činnosti a zo zvozu dreva z oblastí postihnutých kalamitou

až do 50 %,

c)

pri príjmoch z chovu domáceho zvieractva a zo zvozu dreva, ak nejde o prípad uvedený

pod písmenom b) až do 40 %,

d)

pri príjmoch za odpredaj preparovaných zvierat a za prechodné ubytovanie až do 30

%,

e)

pri príjmoch v ostatných prípadoch vyššie neuvedených až do 10 %.

(20)

Dani podliehajú príjmy zo špekulačného predaja. Za príjmy zo špekulačného predaja

sa považujú príjmy z realizácie predmetov, ktoré si poplatník obstaral s cieľom so

ziskom ich predať alebo vymeniť. Základom dane je rozdiel medzi cenou scudzovacou

a medzi obstarávacími alebo výrobnými a nadobúdacími výdavkami za bežný rok i roky

predchádzajúce.

K

§ 7

Sadzba dane

(21)

Pre výpočet dane základ sa zaokrúhľuje na 100 Kčs hore.

(22)

Daň sa zaokrúhľuje na celé koruny hore.

K

§ 8

(23)

Daň sa zvýši, ak poplatník prevádza akúkoľvek zárobkovú činnosť po živnostensky,

t. j. sústavne a s úmyslom dosiahnuť zisk. Pre daňovú povinnosť nie je rozhodujúce,

či ide o činnosť prevádzanú na základe živnostenského oprávnenia alebo bez tohto oprávnenia.

Nerozhoduje tiež, či činnosť je výlučným povolaním poplatníka, alebo či ju prevádza

ako vedľajšie povolanie, a to prípadne i popri zamestnaní vykonávanom v pracovnom

pomere. Pri určení výšky prirážky sa prihliadne len na príjmy zo zárobkovej činnosti

prevádzanej po živnostensky, ak sa s týmito príjmami zdania súčasne i príjmy z iných

prameňov.

(24)

Zvýšenie dane podľa

§ 8

sa nepredpisuje poplatníkom, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť len ojedinele a v

nepatrnom rozsahu, ďalej poplatníkom, ktorí vykonávajú súkromné vyučovanie (cudzím

jazykom, hudbe a pod.), lekárom, dentistom a iným príslušníkom tzv. slobodných povolaní

a majstrom husliarom. Zvýšenie dane podľa

§ 8

sa ďalej nepredpisuje kamelotom, ak nepredávajú noviny a časopisy vo vlastných novinových

stánkoch a ak nepresahuje základ dane z príjmov obyvateľstva sumu 15 000 Kčs.

(25)

Ak bola živnosť prevádzaná len časť roka, určí sa minimálna suma zvýšenia podľa

§ 8

primerane k času, v ktorom sa živnosť v roku prevádzala. Ak sa živnosť prevádzala

napríklad od 15. januára do 10. septembra, zníži sa minimálna suma z 800 Kčs na 600

Kčs, lebo v októbri až decembri živnosť sa neprevádzala. Pri sezónnych živnostiach

(napríklad sadárstvo) k takejto úprave nedôjde.

K

§ 9

Určenie dane paušálnou sumou

(26)

Za drobných živnostníkov sa pre účely vyrubenia dane považujú poplatníci, u ktorých

podľa skutočnosti za posledné dva roky alebo podľa predpokladu na bežný rok základ

dane nepresiahol a nepresiahne sumu 20 000 Kčs. Prevádzatelia ľudovej zábavy sú najmä

prevádzatelia hojdačiek, kolotočov, strelníc a pod.; rovnako sa posudzujú aj poplatníci

vykonávajúci zárobkovú činnosť na základe vydaného povolenia.

*)

(27)

Paušálnu sumu určí národný výbor podľa rozsahu vykonávanej činnosti, očakávaného

príjmu a so zreteľom na ostatné skutočnosti rozhodné pre zdanenie, najmä aj s prihliadnutím

na zvýšenie dane podľa

§ 8 až 10

a zníženie podľa

§ 10

.

K

§ 10

Zvýšenie a zníženie dane

(28)

Pre zvýšenie a zníženie dane je rozhodný stav k 31. decembra roku, za ktorý sa daň

vyrubuje. Ak zanikla daňová povinnosť pred uplynutím roka, za ktorý sa daň vyrubuje,

je rozhodný stav v čase zániku daňovej povinnosti.

(29)

Za vyživované osoby sa uznávajú

a)

- neplnoleté a plnoleté deti poplatníka (vlastné, osvojené, vnuci, deti v starostlivosti,

ktorá nahrádza starostlivosť rodičov), na ktoré patria prídavky na deti alebo výchovné,

ak žijú s poplatníkom v spoločnej domácnosti. Ak v uvedených prípadoch patria prídavky

na deti alebo výchovné vo výške určenej na dve alebo viac detí, uzná sa z celkového

počtu týchto detí na účely tejto dane za vyživovanú osobu iba jedno dieťa;

- neplnoleté deti (vlastné, osvojené, vnuci, deti v starostlivosti, ktorá nahrádza

starostlivosť rodičov), na ktoré nepatria prídavky na deti alebo výchovné, ak žijú

s poplatníkom v spoločnej domácnosti, a to bez ohľadu na výšku vlastného príjmu;

- plnoleté deti (vlastné, osvojené, vnuci, deti v starostlivosti, ktorá nahrádza starostlivosť

rodičov), na ktoré nepatria prídavky na deti alebo výchovné, ak žijú s poplatníkom

v spoločnej domácnosti a ak nemajú vlastný príjem presahujúci 8 280 Kčs ročne;

b)

- manželka alebo družka, prípadne manžel alebo druh, ak žijú s poplatníkom v spoločnej

domácnosti, a to bez ohľadu na ich vlastný príjem;

c)

- deti z rozvedeného manželstva, deti z manželstva, v ktorom poplatník - bez toho,

že by bol rozvedený - nežije s manželom v spoločnej domácnosti, a deti narodené mimo

manželstva, ak nežijú s poplatníkom v spoločnej domácnosti, ako aj manželka (manžel),

ktorá je s poplatníkom rozvedená alebo aj bez rozvodu s ním nežije v spoločnej domácnosti,

ak im poplatník platí výživné určené alebo schválené súdom. Ak výživné neurčil alebo

neschválil súd, uznávajú sa tieto osoby za vyživované poplatníkom, ak im platí výživné

aspoň vo výške daňovej úľavy vyplývajúcej pre neho z uznania týchto osôb za ním vyživované.

Manželka a plnoleté deti, ktorým poplatník platí výživné, sa však uznávajú za ním

vyživované len vtedy, ak nemajú vlastný príjem presahujúci 8 280 Kčs ročne;

d)

- iné osoby, teda aj osoby, ktoré nie sú s poplatníkom v príbuzenskom vzťahu, ak

žijú s ním v spoločnej domácnosti a ak nemajú vlastný príjem presahujúci sumu 8 280

Kčs ročne.

Prechodný pobyt osôb uvedených pod písmenami a) a b) mimo spoločnej domácnosti s poplatníkom

nie je na závadu tomu, aby tieto osoby boli uznané za ním vyživované.

Pri určení výšky príjmu osôb, ktoré sa uznávajú za vyživované, sa neprihliada na zvýšenie

dôchodku pre bezvládnosť, na prídavky na deti a na výchovné, na materský príspevok,

na príspevok na úhradu potrieb dieťaťa v pestúnskej starostlivosti, na výživné poskytované

dieťaťu, na sirotský dôchodok, u detí pripravujúcich sa na budúce povolanie na štipendium,

pokiaľ nemá povahu náhrady zárobku, na hodnotu bezplatného internátneho zaopatrenia

a bezplatne poskytovanej stravy a ošatenia podľa predpisov o hmotnom zaopatrení mládeže

pripravujúcej sa na budúce povolanie, na hodnotu naturálií, ktoré sa poskytujú študentom

vysokých škôl pri výkone vojenských povinností cez prázdniny, a na príležitostné zárobky.

(30)

Deti, na ktoré nepatria prídavky na deti alebo výchovné, sa uznávajú za vyživované

osoby za predpokladu, že sú splnené podmienky ich uznania a poplatník predloží národnému

výboru v lehote na podanie priznania k dani za uplynulý rok vyhlásenie o tom, že jemu

ani inej osobe alebo organizácii nepatria prídavky na tieto deti ani výchovné.

(31)

Tá istá osoba môže sa uznať za vyživovanú osobu len u jedného poplatníka a u toho

istého poplatníka len pri jednej dani. Daň sa zníži len vtedy, ak sa neznížila poplatníkovi

z toho istého dôvodu daň zo mzdy alebo pôdohospodárska daň.

K

§ 12

Od dane oslobodené minimum

(32)

Ak presahuje základ dane 2400 Kčs, vyrubí sa daň z celej sumy, nielen zo sumy presahujúcej

2400 Kčs.

K

§ 13

Zľava na dani

(33)

Za invalidného sa považuje živnostník, ktorý poberá invalidný dôchodok alebo čiastočný

invalidný dôchodok podľa predpisov o sociálnom zabezpečení alebo ktorého zdravotný

stav zodpovedá podmienkam pre priznanie takéhoto dôchodku.

(34)

Za prestarnutého sa považuje živnostník ktorý v roku rozhodnom pre zdanenie dokončil

65. rok svojho veku.

(35)

Skutočnosti odôvodňujúce zľavu dane treba uplatniť v priznaní k dani z príjmov obyvateľstva

za príslušný rok. Zároveň je poplatník povinný preukázať skutočnosti odôvodňujúce

nárok na zníženie dane. Invalidita sa preukazuje rozhodnutím o priznaní invalidného

alebo čiastočného invalidného dôchodku alebo posudkom vedúceho lekára posudkovej služby

sociálneho zabezpečenia. Ak je invalidita trvalého rázu, platí posudok raz predložený

i na budúce roky.

K

§ 15

Priznanie

(36)

Priznanie do 31. januára je povinná podať príslušnému národnému výboru (

§ 17 zákona

a

odsek 42 tejto vyhlášky

) každá fyzická osoba, ktorá mala v minulom roku sama, prípadne s osobami, s ktorými

sa spoločne zdaňuje, dani podrobený príjem presahujúci po odpočítaní výdavkov vynaložených

na jeho dosiahnutie sumu 400 Kčs. Okrem toho je povinný podať priznanie každý, kto

bol na to vyzvaný národným výborom.

(37)

Ak ide o príjmy z budov, poplatník (manžel alebo manželka, druh alebo družka) je

povinný uviesť v priznaní aj príjmy z budov druhého manžela (druha alebo družky) a

neplnoletých detí, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti.

(38)

Ak poberá poplatník príjem z budov, z prenájmu vecí alebo z podnájmu, platí predpis

dane vykonaný zo základu nepresahujúceho 3000 Kčs za jeden kalendárny rok i pre nasledujúci

rok, ak poplatník podaním priznania nepožiada, aby sa mu daň znova vyrubila alebo

ak nedôjde ku zmenám v okolnostiach rozhodných pre vyrubenie dane (napríklad ku zmene

počtu vyživovaných osôb, získanie ďalšieho príjmu podrobeného dani.

(39)

Zvýšenie dane podľa

§ 15 ods. 3

sa vypočítava z výslednej dane, t. j. z dane včítane zvýšenia podľa

§ 8

a 10, prípadne zníženia podľa

§ 10

.

K

§ 16

(40)

Ak poplatník prestal v priebehu roka vykonávať činnosť alebo poberať príjmy podrobené

dani, takže nastal úplný zánik jeho daňovej povinnosti, je povinný zároveň s oznámením

podľa

§ 16 zákona

podať národnému výboru tiež priznanie k dani za bežný rok.

(41)

Oznamovacia povinnosť sa nevzťahuje na poplatníkov, ktorí majú len náhodilé (jednorazové)

dani podrobené príjmy, ktoré sa spravidla neopakujú. Povinnosť podať priznanie k dani

po uplynutí roka nie je tým však dotknutá.

K

§ 17

Vyrubenie dane

(42)

Ak zanikla daňová povinnosť pred uplynutím roka, je na vyrubenie dane príslušný miestny

národný výbor, v obvode ktorého mal poplatník bydlisko v čase zániku daňovej povinnosti.

K

§ 19

Platenie dane

(43)

Rozdiel medzi sumou, ktorú bol povinný poplatník zaplatiť podľa

§ 20 zákona

na preddavkoch, a sumou, ktorú si poplatník vypočítal po uplynutí roka ako svoju

daňovú povinnosť, je povinný zaplatiť do 31. januára.

(44)

Ak je daň podľa platobného výmeru vyššia, než ako si ju poplatník sám vypočítal,

alebo ak ide o daň vyrubenú dodatočným platobným výmerom, poplatník je povinný zaplatiť

rozdiel do 15 dní po doručení platobného výmeru.

K

§ 20

(45)

Poslednou ročnou daňovou povinnosťou sa rozumie suma, ktorú si poplatník sám vypočítal

ako daňovú povinnosť za minulý rok, a po doručení platobného výmeru suma určená týmto

výmerom.

(46)

Ak je daň predpísaná platobným výmerom vyššia ako daň, ktorú si poplatník sám vypočítal,

poplatník je povinný doplatiť splatné preddavky na výšku zodpovedajúcu dani predpísanej

platobným výmerom, a to do 15 dní po jeho doručení.

(47)

Ak poplatník podliehal v minulom roku dani len za časť roka, národný výbor vypočíta,

koľko by robila daň, keby podliehal dani za celý rok, a podľa takto zistenej ročnej

daňovej povinnosti potom určí štvrťročné preddavky na daň za bežný rok.

(48)

Novým poplatníkom môže národný výbor určiť preddavky na daň (

§ 20 zákona

) prihliadajúc na očakávaný príjem poplatníka a na ostatné pomery poplatníka rozhodné

pre vyrubenie dane (napríklad na počet vyživovaných osôb, na rodinné pomery). Novým

poplatníkom sa určia preddavky na daň najmä v tých prípadoch, kde by neskoršie vybratie

dane mohlo byť ohrozené.

(49)

Národný výbor môže na žiadosť znížiť preddavky na daň, ak sa dani podrobený príjem

poplatníka v bežnom roku podstatne znížil oproti roku predchádzajúcemu.

(50)

Zaplatené preddavky sa začítajú na daň, ktorú je poplatník povinný podľa

§ 19 ods. 1 zákona

zaplatiť do 31. januára, po uplynutí roka, za ktorý sa daň vyrubuje, prípadne na

daň, ktorá sa poplatníkovi vyrubí platobným výmerom.

(51)

Ak poplatník prestal vykonávať činnosť alebo poberať príjmy podrobené dani, takže

nastal úplný zánik jeho daňovej povinnosti, nie je povinný platiť preddavky na daň

začínajúc kalendárnym štvrťrokom, ktorý nasleduje po úplnom zániku daňovej povinnosti.

K

§ 22

Záznamná povinnosť

(52)

Národný výbor môže uložiť poplatníkom, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť

a)

aby viedli denný záznam o tržbách a iných príjmoch zo zárobkovej činnosti a o výdavkoch

spojených s touto činnosťou, uskutočnených tak v hotovosti, ako aj prostredníctvom

bežného účtu v peňažnom ústave, s uvedením čísiel jednotlivých príslušných dokladov;

b)

aby poradove číslovali začínajúc číslom 1 pre každý rok doklady k záznamu uvedenému

pod písm. a);

c)

aby uschovávali záznamy a doklady uvedené pod písm. a) a b) na dobu 5 rokov nasledujúcich

po roku, ktorého sa týkajú.

(53)

Záznamnú povinnosť uloží národný výbor najmä v prípadoch, keď poplatník vykonáva

zárobkovú činnosť vo väčšom rozsahu, keď je sťažená kontrola zdaniteľných príjmov

(napríklad prevádzkáreň vo väčšom meste, druh obchodu) alebo keď je nebezpečenstvo

daňového úniku.

K

§ 24

Súčinnosť

(54)

Socialistické organizácie sú povinné na výzvu národného výboru zrážať preddavky na

daň z príjmov obyvateľstva pri výplatách úhrad jednotlivým poplatníkom za dodávky

tovaru, práce a služby, ak ide o úhrady nepodrobené dani zo mzdy, dani z literárnej

a umeleckej činnosti alebo pôdohospodárskej dani. Povinnosť zrážať preddavky na daň

z príjmov obyvateľstva neuloží národný výbor vtedy, ak ide o úhrady za dodávky poľnohospodárskych

výrobkov (včítane liečivých rastlín), za dodávky lesných plodín (čučoriedok, húb a

pod.) a za zber odpadových surovín.

(55)

Národný výbor môže uložiť, aby sa zrážka vykonala až do výšky 50 % vyplatenej úhrady;

pritom uvedie, na ktorý účet sa má zrážka odviesť. Zrážka sa nevykoná, ak nerobí odplata

za celú dojednanú dodávku, prácu alebo službu viac ako 400 Kčs.

(56)

Zrazený preddavok odvedie vyplácajúca organizácia národnému výboru príslušnému podľa

bydliska príjemcu s uvedením, že ide o preddavkovú zrážku na daň z príjmov obyvateľstva,

a uvedie presnú adresu príjemcu a sumu výplaty, z ktorej sa preddavok zrazil. Zrazený

preddavok treba odviesť, ak robí viac ako 200 Kčs, najneskoršie do troch dní po vykonaní

výplaty, inak najneskoršie do troch dní po uplynutí mesiaca, v ktorom sa výplata vykonala.

(57)

Národný výbor je ďalej oprávnený uložiť socialistickej organizácií, aby poukazovala

úhradu poplatníkovi za jeho dodávky, práce alebo služby, ak presahuje sumu 100 Kčs,

na jediný bežný účet poplatníka zriadený v štátnej sporiteľni, v obvode ktorej má

poplatník bydlisko. Pred poukázaním úhrady na jediný bežný účet poplatníka vykoná

vyplácajúca organizácia zrážku preddavku na daň z príjmov obyvateľstva podľa odsekov

54 až 56 tejto vyhlášky.

K

§ 28

(58)

Platby na živnostenskú daň za rok 1961 sa započítavajú na úhradu dane z príjmov obyvateľstva

za rok 1961. Platby na živnostenskú daň za rok 1960 a roky predchádzajúce, ak došli

v roku 1961, odpočítajú sa od dosiahnutých príjmov pri vyrubení dane za rok 1961.

K

§ 2

(1)

Fyzické osoby, ktoré majú v Československej socialistickej republike bydlisko alebo

sa tu zdržiavajú aspoň jeden rok, podliehajú bez ohľadu na štátne občianstvo dani

z príjmov z tuzemska aj z cudziny. Fyzické osoby, ktoré nemajú v Československej socialistickej

republike bydlisko, ani sa tu nezdržiavajú aspoň jeden rok, podliehajú dani iba z

príjmov, ktorých zdroj je v Československej socialistickej republike.

(2)

Príjmy poberané z cudziny sa od dane oslobodzujú, ak boli v cudzine zdanené rovnakou

alebo obdobnou daňou. Toto ustanovenie sa nepoužije na príjmy zo štátov, s ktorými

Československá socialistická republika dojednala zmluvy o zamedzení dvojakého zdanenia.

Ak sa príjmy poberané z cudziny môžu zdaniť podľa zmlúv o zamedzení dvojakého zdanenia

aj v druhom zmluvnom štáte, v ktorom je ich zdroj, odpočíta sa na žiadosť poplatníka

od dane vypočítanej v tuzemsku daň zaplatená v cudzine. Suma dane, ktorá sa odpočíta,

nemôže však prekročiť sumu dane, ktorú podľa zmluvy o zamedzení dvojakého zdanenia

môže vybrať štát, z ktorého sa príjem poberal, ani pomernú časť československej dane

vypočítanej z ročného úhrnu všetkých príjmov podrobených dani, pripadajúcu na celkový

príjem prijatý z cudziny. Cudzie meny sa na účely tejto dane prepočítavajú na československé

koruny podľa osobitného predpisu.

(3)

Dani podrobenými príjmami sú tak príjmy peňažné, ako aj naturálne. K naturálnym príjmom

patrí tak hodnota výrobkov spotrebovaných poplatníkom a príslušníkmi jeho domácnosti

alebo učených na ich vlastnú spotrebu, ako aj plnenie v pracovných výkonoch alebo

akýchkoľvek iných majetkových výhodách.

(4)

Dani podliehajú najmä príjmy zo živností, remesiel a iných zárobkových činností,

ak sa nevykonávajú v pracovnom alebo jemu podobnom pomere, príjmy z domového majetku,

z pozemkov, ktoré nie sú súčasťou poľnohospodárskej výroby podrobenej pôdohospodárskej

dani, ako aj príjmy z využitia majetkových predmetov a práv. Dani podliehajú tak isto

úroky z cenných papierov a pôžičiek, nie však úroky z úsporných vkladov a úroky z

devízových účtov fyzických osôb zriadených v devízových bankách a vedených ako depozitum

v cudzej mene.

(5)

Dani podliehajú aj príjmy z predaja a využívania zbierok, ktoré poplatník získal

zberateľskou činnosťou. Za zberateľskú činnosť sa z hľadiska zdanenia považuje zadováženie

jednotlivých predmetov (zberom, nákupom, nálezom a pod.) včítane ich prípadnej úpravy

a usporiadania do súboru - zbierky. Základom dane je v týchto prípadoch rozdiel medzi

celkovým príjmom a výdavkami vynaloženými na jeho dosiahnutie za bežný rok aj za roky

predchádzajúce.

(6)

U dedičov po osobách literárne a umelecky činných, vyjmúc vdovy a neplnoleté deti

po týchto osobách, podliehajú dani príjmy zo zdedených autorských práv a ich využitia,

ako i príjmy z predaja majetkových predmetov, ktoré vyhotovil poručiteľ (napr. obrazy,

sochy). Pri zdaňovaní príjmov z predaja zdedených majetkových predmetov započíta sa

do základu dane len rozdiel medzi príjmom z realizácie a hodnotou zistenou pri prejednávaní

dedičstva.

(7)

Do zdaniteľného príjmu sa nezapočítavajú

a)

poistné náhrady prijaté podľa poistnej zmluvy o osobnom a majetkovom poistení, prípadne

z povinného poistenia,

b)

sumy prijaté z dedičstva, darom alebo iným bezodplatným venovaním, s výnimkou prípadov

uvedených v odseku 6,

c)

sumy prijaté zo scudzenia majetku patriaceho poplatníkovi, ak nejde o predaj podľa

odseku 5 a o predaj špekulačný (porovn. odsek 20),

d)

výhry na žreby a výherné vkladné knižky a príjmy zo stávok a hier,

e)

náhrada za utrpenú škodu,

f)

úhrady na osobné potreby podľa zákona o rodinnom práve (i medzi rozvedenými manželmi)

a štátne detské príspevky (

§ 11 až 14 zákona č. 69/1952 Zb

),

g)

podpory poskytované kultúrnymi fondmi zriadenými podľa

§ 73 zákona č. 115/1953 Zb.

o autorskom práve,

h)

príjmy z československých štátnych cien, z československých verejných súťaží, čestné

dôchodky národných umelcov a príjmy oslobodené podľa osobitných zákonných ustanovení,

i)

príjmy zo zberu liečivých rastlín vykupovaných farmaceutickými závodmi,

j)

príjmy z organizovaného zberu odpadových surovín uskutočňovaného školskou mládežou

a deťmi pripravujúcimi sa na budúce povolania,

k)

príjmy nepresahujúce 6 000 Kčs: zo zberu odpadových surovín vykonávaného inými osobami,

než ktoré sú uvedené pod písmenom j), z predaja sena zobratého na iných pozemkoch,

než na ktorých občania vykonávajú poľnohospodársku výrobu zakladajúcu povinnosť k

dani z príjmov občanov z poľnohospodárskej výroby, zo zberu lesných plodín a z chovu

a zberu slimákov.