VYHLÁŠKA 145/2002 Z. z. o stredných školách požiarnej ochrany

§ 1

(1)

Strednú školu požiarnej ochrany (ďalej len „škola") riadi riaditeľ školy. Riaditeľa

školy do funkcie vymenúva a z funkcie odvoláva prezident Hasičského a záchranného

zboru (ďalej len „prezident zboru").

(2)

Riaditeľ školy zabezpečuje dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, učebných

plánov a učebných osnov, odbornú a pedagogickú úroveň výchovno-vzdelávacej činnosti

školy, efektívne využívanie prostriedkov určených na zabezpečenie činnosti školy a

riadne hospodárenie s majetkom v užívaní školy.

(3)

Riaditeľ školy rozhoduje najmä o

a)

prijatí na školu,

b)

oslobodení od povinnosti dochádzať do školy,

c)

oslobodení od štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov,

d)

umožnení štúdia podľa individuálneho študijného plánu,

e)

prerušení štúdia,

f)

povolení opakovať ročník,

g)

uložení výchovných a disciplinárnych opatrení,

h)

povolení vykonať opravnú skúšku,

i)

povolení vykonať komisionálnu skúšku,

j)

prestupe na inú školu,

k)

oznámení zákonnému zástupcovi alebo zamestnávateľovi, že žiak si neplní povinnosti

v súlade so školským poriadkom.

(4)

Riaditeľ školy predkladá prezídiu Hasičského a záchranného zboru (ďalej len „prezídium

zboru") na vyjadrenie najmä

a)

návrh na počet prijímaných žiakov,

b)

návrh na zavedenie študijných odborov a ich zameraní, na úpravy v učebných plánoch

a v skladbe vyučovaných voliteľných predmetov,

c)

informácie o pedagogicko-organizačnom a materiálnom zabezpečení výchovno-vzdelávacieho

procesu,

d)

správu o výchovno-vzdelávacích výsledkoch školy,

e)

návrh rozpočtu školy,

f)

správu o výsledkoch hospodárenia školy.

(5)

V škole sa zriaďuje funkcia zástupcu riaditeľa školy; do funkcie ho vymenúva a z

funkcie odvoláva prezident zboru na návrh riaditeľa školy. Zástupca riaditeľa školy

zastupuje riaditeľa školy v čase jeho neprítomnosti v plnom rozsahu práv, povinností

a zodpovednosti okrem záležitostí, ktoré si riaditeľ školy vyhradil.

(6)

Riaditeľ školy zriaďuje pedagogickú radu a predmetové komisie ako svoje poradné orgány.

Podľa potrieb a podmienok školy môže riaditeľ školy zriadiť aj iné poradné orgány.

(7)

Riaditeľ školy umožňuje zriadenie a činnosť žiackej rady.

§ 2

Výchovno-vzdelávaciu činnosť v škole vykonávajú pedagogickí zamestnanci a ďalší príslušníci

Hasičského a záchranného zboru (ďalej len „príslušník zboru") s osobitnou odbornou

spôsobilosťou.

1

)

§ 3

Druhy, formy a priebeh štúdia

(1)

Škola pripravuje žiakov na vykonávanie povolaní a činností na úseku požiarnej ochrany

a poskytuje im úplné stredné odborné vzdelanie a vyššie odborné vzdelanie.

(2)

Štúdium na škole sa organizuje ako denné štúdium absolventov základných škôl (ďalej

len „denné štúdium") alebo ako štúdium popri zamestnaní, ktoré sa organizuje ako nadstavbové

štúdium absolventov stredných odborných učilíšť (ďalej len „nadstavbové štúdium"),

a pomaturitné špecializačné štúdium absolventov stredných odborných škôl (ďalej len

„pomaturitné špecializačné štúdium"). Štúdium popri zamestnaní sa organizuje ako diaľkové

a externé.

(3)

Štúdium v študijných odboroch denného štúdia trvá štyri roky.

(4)

Štúdium popri zamestnaní trvá najmenej dva roky.

(5)

Absolvovaním denného štúdia alebo nadstavbového štúdia získava žiak úplné stredné

odborné vzdelanie.

(6)

Absolvovaním pomaturitného špecializačného štúdia získava žiak vyššie odborné vzdelanie.

(7)

Škola zabezpečuje aj ďalšie vzdelávanie, odbornú prípravu a prehlbovanie kvalifikácie

príslušníkov zboru a zamestnancov hasičských jednotiek.

§ 4

(1)

Škola vo svojej výchovno-vzdelávacej činnosti zabezpečuje teoretické vyučovanie a

praktické vyučovanie.

(2)

Teoretické vyučovanie a praktické vyučovanie sa uskutočňujú podľa učebných plánov

a učebných osnov.

(3)

Vyučovacia hodina teoretického vyučovania a praktického vyučovania trvá 45 minút;

ak sa praktické vyučovanie vykonáva mimo priestorov školy, môže vyučovacia hodina

trvať 60 minút.

(4)

Škola v praktickom vyučovaní uskutočňuje spojenie výchovy a vzdelávania s praxou,

osvojenie odborných zručností, návykov a získanie schopností využívať teoretické vedomosti

a poznatky v praxi.

(5)

Podrobnosti o organizácii štúdia upravuje školský poriadok, ktorý vydáva prezídium

zboru.

§ 5

(1)

Na denné štúdium možno prijať uchádzača o štúdium (ďalej len „uchádzač"), ktorý úspešne

skončil základnú školu.

(2)

Na nadstavbové štúdium možno prijať uchádzača, ktorý má stredné odborné vzdelanie.

(3)

Na pomaturitné špecializačné štúdium možno prijať uchádzača, ktorý má úplné stredné

odborné vzdelanie.

(4)

Riaditeľ školy navrhuje prezídiu zboru profilové predmety na prijímacie skúšky na

nasledujúci školský rok a zverejňuje ich do 15. októbra. Profilové predmety na prijímacie

skúšky schvaľuje prezident zboru.

(5)

Uchádzač alebo jeho zákonný zástupca podáva prihlášku na školu na nasledujúci školský

rok do 10. marca.

(6)

Riaditeľ školy písomne oznámi uchádzačovi termín, rozsah, obsah a formu prijímacej

skúšky najneskôr 14 dní pred jej konaním. Prijímacia skúška na ostatné formy štúdia

sa uskutočňuje spravidla v prvý týždeň júla na nasledujúci školský rok.

(7)

Riaditeľ školy navrhuje kritériá a podmienky prijatia na štúdium. Ak je potrebné

na prijatie uchádzača overiť špeciálne zručnosti alebo schopnosti, riaditeľ školy

navrhuje požadované špeciálne zručnosti alebo schopnosti a termín ich overenia. Overenie

špeciálnych zručností alebo schopností sa uskutoční pred konaním prijímacej skúšky.

Kritériá a podmienky prijatia na štúdium, ako aj požadované špeciálne zručnosti alebo

schopnosti schvaľuje prezident zboru.

(8)

Uchádzač je povinný najneskôr v deň konania prijímacej skúšky predložiť doklad o

ukončení požadovaného stupňa vzdelania. Ak ide o denné štúdium, je to vysvedčenie

z prvého polroka deviateho ročníka základnej školy. Ak ide o nadstavbové štúdium,

je to výučný list. Ak ide o pomaturitné špecializačné štúdium, je to maturitné vysvedčenie.

(9)

Riaditeľ školy navrhuje kritériá na prijatie uchádzača bez prijímacej skúšky alebo

jej časti. Ak je prihlásených viac uchádzačov, ako možno na príslušný študijný odbor

prijať, možno bez prijímacích skúšok prijať najviac 70 % uchádzačov na jednu triedu.

Kritériá na prijatie uchádzača bez prijímacej skúšky alebo jej časti schvaľuje a oznamuje

prezident zboru najneskôr v termíne podľa odseku 4.

(10)

Riaditeľ školy oznámi rozhodnutie o prijatí na štúdium uchádzačovi bez prijímacej

skúšky podľa odseku 9 najneskôr 14 dní pred termínom konania prijímacej skúšky.

(11)

Riaditeľ školy do troch dní odo dňa konania prijímacej skúšky rozhodne o prijatí

uchádzača. Rozhodnutie o prijatí alebo o možnosti zúčastniť sa na prijímacej skúške

v náhradnom termíne riaditeľ školy písomne oznámi uchádzačovi alebo jeho zákonnému

zástupcovi do 14 dní odo dňa konania prijímacej skúšky.

(12)

Podmienkou prijatia uchádzača je prijatie bez prijímacej skúšky podľa odseku 9 alebo

úspešné absolvovanie prijímacej skúšky.

(13)

Výsledky prijímacej skúšky platia len v školskom roku, na ktorý sa skúška vykonala.

(14)

Riaditeľ školy na ústne požiadanie umožní uchádzačovi alebo jeho zákonnému zástupcovi

nazrieť do hodnotenia jeho písomnej prijímacej skúšky do desiatich dní odo dňa konania

prijímacej skúšky.

(15)

Po rozhodnutí o prijatí riaditeľ školy zverejní na škole zoznam všetkých prijatých

a neprijatých uchádzačov. Zoznam obsahuje poradie uchádzačov podľa celkového počtu

bodov získaných pri prijímacej skúške a informáciu, či uchádzač vykonal prijímaciu

skúšku úspešne, alebo neúspešne.

(16)

Uchádzačovi, ktorý sa zo závažných dôvodov nemôže zúčastniť na prijímacej skúške

v riadnom termíne, určí riaditeľ školy náhradný termín najneskôr v poslednom týždni

augusta. Dôvod neúčasti na prijímacej skúške oznámi uchádzač alebo jeho zákonný zástupca

riaditeľovi školy najneskôr v deň konania prijímacej skúšky v riadnom termíne. Riaditeľ

školy v takom prípade rezervuje miesto v počte žiakov, ktorých prijíma do prvého ročníka.

§ 6

Klasifikácia a hodnotenie počas štúdia

(1)

Prospech žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa klasifikuje týmito stupňami

1 - výborný,

2 - chválitebný,

3 - dobrý,

4 - dostatočný,

5 - nedostatočný.

(2)

Hodnotenie sa uskutočňuje z jednotlivých vyučovacích predmetov priebežne počas štúdia;

klasifikácia žiaka z jednotlivých vyučovacích predmetov sa uskutočňuje počas štúdia

v každom ročníku dvakrát.

(3)

Správanie žiaka sa klasifikuje týmito stupňami

1 - veľmi dobré,

2 - uspokojivé,

3 - menej uspokojivé,

4 - neuspokojivé.

(4)

Ak nemožno žiaka klasifikovať v riadnom termíne, najmä pre jeho neprítomnosť na vyučovaní,

riaditeľ školy určí na jeho klasifikovanie náhradný termín. Náhradný termín klasifikovania

sa určí spravidla do dvoch mesiacov po skončení riadneho klasifikačného obdobia.

(5)

Ak má žiak alebo jeho zákonný zástupca pochybnosti o správnosti klasifikácie, môže

do troch dní odo dňa, keď sa dozvedel jej výsledok, požiadať riaditeľa školy o komisionálne

preskúšanie. Ak je vyučujúcim riaditeľ školy, žiadosť žiaka alebo jeho zákonného zástupcu

o komisionálne preskúšanie zašle do troch dní prezídiu zboru. O komisionálnom preskúšaní

v tomto prípade rozhoduje prezident zboru.

(6)

Žiaka nemožno komisionálne preskúšať, ak už bol z toho istého vyučovacieho predmetu

v klasifikačnom období raz komisionálne preskúšaný. Riaditeľ školy môže nariadiť komisionálne

preskúšanie žiaka z vlastného podnetu.

(7)

Podrobnosti o klasifikácii a hodnotení počas štúdia upravuje klasifikačný poriadok,

ktorý vydá prezídium zboru.

§ 7

Komisionálne skúšky

(1)

Žiak je klasifikovaný na základe výsledkov komisionálnej skúšky, ak

a)

je skúšaný v náhradnom termíne,

b)

sám alebo jeho zákonný zástupca požiada o komisionálne preskúšanie,

c)

preskúšanie nariadil riaditeľ školy,

d)

koná opravnú skúšku podľa

§ 8

.

(2)

Termín konania komisionálnej skúšky určí riaditeľ školy.

(3)

Riaditeľ školy vymenúva komisiu pre komisionálnu skúšku. Komisia je najmenej trojčlenná

a má nepárny počet členov. Členmi komisie sú predseda, skúšajúci učiteľ, ktorým je

spravidla učiteľ vyučujúci príslušný predmet, a učiteľ, ktorý má aprobáciu na skúšaný

predmet alebo príbuzný predmet.

(4)

Výsledok komisionálnej skúšky vyhlási predseda komisie verejne v deň konania skúšky;

tento výsledok je pre klasifikáciu žiaka konečný. O priebehu a výsledku komisionálnej

skúšky sa vyhotovuje písomný protokol.

§ 8

Opravné skúšky

(1)

Žiak, ktorý bol klasifikovaný na záver školského roku najviac z dvoch vyučovacích

predmetov stupňom nedostatočný, môže so súhlasom riaditeľa školy vykonať z týchto

predmetov opravnú skúšku. Termín opravnej skúšky určí riaditeľ školy.

(2)

Žiadosť o povolenie vykonať opravnú skúšku podá žiak alebo jeho zákonný zástupca

písomne riaditeľovi školy do troch dní odo dňa, keď bol oboznámený s výsledkami klasifikácie.

Opravnú skúšku môže žiak vykonať iba raz.

§ 9

Postup do vyššieho ročníka a opakovanie ročníka

(1)

Do vyššieho ročníka postupuje žiak, ktorý prospel pri klasifikácii podľa

§ 6 ods. 1

zo všetkých povinných predmetov.

(2)

Ak žiak v školskom roku neprospel najviac z dvoch vyučovacích predmetov a neurobil

ani opravnú skúšku z týchto predmetov, riaditeľ školy môže na základe písomnej žiadosti

žiaka alebo jeho zákonného zástupcu povoliť opakovanie ročníka.

(3)

Ak žiak v školskom roku neprospel z viacerých ako dvoch vyučovacích predmetov, riaditeľ

školy môže na základe písomnej žiadosti žiaka alebo jeho zákonného zástupcu povoliť

opakovanie ročníka.

(4)

Žiak môže opakovať každý ročník štúdia iba raz.

§ 10

Prerušenie štúdia

(1)

Štúdium možno prerušiť na základe písomnej žiadosti žiaka alebo jeho zákonného zástupcu

z vážnych zdravotných, rodinných alebo pracovných dôvodov.

(2)

O prerušení štúdia rozhoduje riaditeľ školy.

(3)

Štúdium možno prerušiť najviac na tri roky.

(4)

Po uplynutí času prerušenia štúdia pokračuje žiak v tom ročníku, v ktorom štúdium

prerušil. Ak štúdium prerušil po úspešnom ukončení ročníka, nastúpi po uplynutí času

prerušenia štúdia do nasledujúceho ročníka. Ak čas prerušenia štúdia uplynul v priebehu

školského roka, riaditeľ školy umožní žiakovi dodatočne vykonať skúšky za príslušné

obdobie.

(5)

Ak pominú dôvody prerušenia štúdia, môže sa na žiadosť žiaka alebo jeho zákonného

zástupcu prerušenie štúdia ukončiť aj pred uplynutím určeného času prerušenia.

(6)

Ak sa žiakovi štúdium prerušilo, prestáva byť žiakom školy počas prerušenia štúdia.

(7)

Štúdium nemožno prerušiť žiakovi, ktorý opakuje ročník a nebol klasifikovaný v klasifikačnom

období z dôvodov, ktoré nie sú uvedené v odseku 1 a ktorý písomne neodôvodnil svoju

neprítomnosť na vyučovaní alebo v náhradnom termíne klasifikácie. Na takého žiaka

sa prihliada, akoby štúdium zanechal [

§ 11 písm. b)

].

(8)

Ak žiak neoznámi najneskôr v deň, keď mal na štúdium nastúpiť po prerušení štúdia,

dôvod nenastúpenia na štúdium, prestáva byť žiakom školy dňom nasledujúcim po dni

určeného nástupu na štúdium po prerušení štúdia.

§ 11

Ukončenie štúdia

Žiak ukončí štúdium na škole, ak

a)

úspešne vykonal maturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku,

b)

zanechal štúdium,

c)

prestúpil na inú školu,

d)

bol vylúčený zo štúdia.

§ 12

Maturitná skúška a absolventská skúška

(1)

Denné štúdium a nadstavbové štúdium na získanie úplného stredného odborného vzdelania

sa ukončia úspešným vykonaním maturitnej skúšky.

2

)

(2)

Pomaturitné špecializačné štúdium na získanie vyššieho odborného vzdelania sa ukončí

úspešným vykonaním absolventskej skúšky.

3

)

(3)

Podmienkou vykonania maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky je úspešné ukončenie

posledného ročníka štúdia.

(4)

Riaditeľ školy navrhuje termín maturitnej skúšky a absolventskej skúšky. Termín maturitnej

skúšky a absolventskej skúšky schvaľuje prezident zboru.

§ 13

(1)

Maturitná skúška je odborná skúška, na ktorej sa overuje úroveň získaných teoretických

vedomostí a praktických zručností žiaka a úroveň jeho prípravy na vykonávanie povolania.

(2)

Maturitná skúška sa skladá z písomnej skúšky a z ústnej skúšky zo slovenského jazyka

a literatúry, zo skúšky z odborných predmetov a z ústnej skúšky z voliteľného predmetu.

(3)

Maturitná skúška z odborných predmetov sa skladá z teoretickej časti a z praktickej

časti.

(4)

Teoretická časť maturitnej skúšky z odborných predmetov je ústne overenie vedomostí

žiaka z témy, ktorú si vyžrebuje, prípadne z témy vo vzťahu k praktickej časti skúšky.

(5)

Praktická časť maturitnej skúšky z odborných predmetov je overenie zručností žiaka

z vyžrebovanej témy alebo z určenej témy a overenie schopností aplikovať získané vedomosti

na konkrétnom riešení zadanej úlohy. Súčasťou praktickej časti maturitnej skúšky z

odborných predmetov môže byť písomné alebo grafické riešenie úlohy, obhajoba komplexnej

odbornej práce žiaka alebo skupiny žiakov, ktorú vypracovali v priebehu štúdia.

(6)

Riaditeľ školy určí odborné predmety a voliteľné predmety maturitnej skúšky v súlade

s učebnými plánmi jednotlivých druhov štúdia.

(7)

Na ústnu skúšku maturitnej skúšky schvaľuje riaditeľ školy pre každý predmet najmenej

25 tém a určí učebné pomôcky, ktoré môže žiak používať.

(8)

Maturitná skúška a absolventská skúška sa konajú v riadnom skúšobnom období v júni,

v mimoriadnom skúšobnom období v septembri alebo vo februári nasledujúceho školského

roku.

(9)

Písomná maturitná skúška sa koná v apríli.

§ 14

(1)

Absolventská skúška je komplexná odborná skúška, na ktorej sa overuje úroveň teoretických

vedomostí a praktických zručností žiaka a úroveň jeho prípravy na vykonávanie povolania.

Obsahuje písomnú absolventskú prácu a jej obhajobu a komplexnú skúšku z odborných

predmetov, ktoré určuje riaditeľ školy.

(2)

Zadanie a vedúceho písomnej absolventskej práce žiaka určuje riaditeľ školy spravidla

v prvom polroku posledného ročníka štúdia.

(3)

Na komplexnú skúšku z odborných predmetov schvaľuje riaditeľ školy najmenej 30 tém

a určuje učebné pomôcky, ktoré môže žiak používať.

(4)

Na základe úspešného vykonania absolventskej skúšky udeľuje škola absolventovi absolutórium.

§ 15

(1)

Maturitná skúška a absolventská skúška sú verejné okrem písomnej maturitnej skúšky.

(2)

Ústna skúška sa organizuje po skupinách tak, aby ju žiak ukončil v jednom dni. Skúšobná

komisia môže v jednom dni vyskúšať

a)

na maturitnej skúške najviac 9 žiakov,

b)

na absolventskej skúške najviac 12 žiakov.

(3)

Žiak posledného ročníka štúdia do konca februára písomne oznámi triednemu učiteľovi

voliteľné predmety, ktoré si na maturitnú skúšku zvolil. Ak žiak v tomto termíne neoznámi

predmet, ktorý si zvolil, určí mu ho triedny učiteľ.

(4)

Žiak posledného ročníka štúdia, ktorý dobrovoľne koná maturitnú skúšku z ďalšieho

vyučovacieho predmetu, písomne oznámi triednemu učiteľovi do konca februára predmet,

ktorý si na skúšku zvolil.

(5)

Písomná maturitná skúška trvá 240 minút.

(6)

Príprava na ústnu maturitnú skúšku aj absolventskú skúšku trvá najviac 30 minút.

(7)

Ústna maturitná skúška z jedného vyučovacieho predmetu trvá najviac 20 minút.

(8)

Obhajoba písomnej absolventskej práce trvá najviac 30 minút; komplexná skúška z odborných

predmetov trvá najviac 25 minút.

§ 16

(1)

Žiak, ktorý sa z vážnych zdravotných, rodinných alebo pracovných dôvodov nedostavil

na maturitnú skúšku alebo na absolventskú skúšku, je povinný podať písomné ospravedlnenie

riaditeľovi školy najneskôr do troch dní odo dňa konania maturitnej skúšky alebo absolventskej

skúšky. Ak riaditeľ školy žiaka ospravedlní, určí mu náhradný termín na vykonanie

maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky.

(2)

Ak žiak svoju neúčasť na maturitnej skúške alebo na absolventskej skúške neospravedlní

v lehote uvedenej v odseku 1 alebo ak jeho ospravedlnenie sa neuznalo, posudzuje sa,

akoby dňom nasledujúcim po dni maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky štúdium

zanechal.

(3)

Žiak môže maturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku vykonať najneskôr do troch rokov

odo dňa, keď úspešne skončil posledný ročník štúdia.

§ 17

(1)

Ak sa žiak správa počas maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky v rozpore so

školským poriadkom, predseda skúšobnej komisie alebo v jeho neprítomnosti podpredseda

skúšobnej komisie skúšku žiaka preruší.

(2)

Predseda skúšobnej komisie po prerokovaní s jej členmi posúdi správanie žiaka počas

maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky a rozhodne o ďalšom pokračovaní skúšky

alebo o ukončení skúšky.

(3)

Ak predseda skúšobnej komisie nepovolí žiakovi z dôvodov uvedených v odseku 1 ďalej

pokračovať v skúške, žiak opakuje skúšku alebo jej časť v náhradnom termíne, ktorý

určí riaditeľ školy.

§ 18

(1)

Maturitná skúška a absolventská skúška sa konajú pred skúšobnou komisiou.

(2)

Skúšobná komisia má stálych členov a ďalších členov. Stálymi členmi sú predseda,

podpredseda a triedny učiteľ. Ďalšími členmi skúšobnej komisie sú skúšajúci učiteľ

a prísediaci učiteľ.

(3)

Riaditeľ školy môže na maturitnú skúšku alebo na absolventskú skúšku prizvať odborníkov

z praxe.

§ 19

(1)

Predsedu skúšobnej komisie vymenúva prezident zboru. Predsedom skúšobnej komisie

môže byť príslušník zboru s osobitnou odbornou spôsobilosťou, ktorý má najmenej päť

rokov praxe, alebo odborník z oblasti ochrany pred požiarmi. Predsedu skúšobnej komisie

nemožno vymenovať z pedagogických zamestnancov školy, na ktorej sa skúška koná.

(2)

Predsedom skúšobnej komisie na maturitnej skúške alebo na absolventskej skúške konanej

v náhradnom termíne je riaditeľ školy alebo jeho zástupca.

(3)

Podpredsedu a ďalších členov skúšobnej komisie vymenúva riaditeľ školy z pedagogických

zamestnancov školy. Za podpredsedu skúšobnej komisie možno vymenovať len pedagogického

zamestnanca školy, ktorý má najmenej štyri roky pedagogickej praxe.

(4)

Prísediaceho učiteľa na každý predmet ústnej maturitnej skúšky a absolventskej skúšky

určí riaditeľ školy z učiteľov školy, ktorí učia daný predmet.

§ 20

(1)

Predseda skúšobnej komisie riadi prácu komisie, kontroluje pripravenosť skúšky a

hodnotí úroveň a klasifikáciu skúšky.

(2)

Ak predseda skúšobnej komisie nemôže z vážnych dôvodov funkciu vykonávať, zastupuje

ho podpredseda komisie.

(3)

Otázky kladie žiakovi spravidla skúšajúci učiteľ, ktorý vyučuje predmet, z ktorého

je žiak skúšaný. Ostatní prítomní, ktorí nie sú členmi skúšobnej komisie, môžu dávať

žiakovi otázky len so súhlasom predsedu skúšobnej komisie; nepodieľajú sa však na

hodnotení žiaka.

(4)

Predseda skúšobnej komisie po skončení skúšok zvolá záverečnú poradu skúšobnej komisie,

na ktorej zhodnotí priebeh a celkovú úroveň skúšok, a vyhotoví o tom písomný záznam.

§ 21

(1)

Prospech žiaka na maturitnej skúške alebo na absolventskej skúške sa klasifikuje

týmito stupňami

1 - výborný,

2 - chválitebný,

3 - dobrý,

4 - dostatočný,

5 - nedostatočný.

(2)

Klasifikáciu žiaka schvaľuje na návrh skúšajúceho učiteľa skúšobná komisia hlasovaním.

Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu skúšobnej komisie.

(3)

Písomnú maturitnú skúšku klasifikujú vyučujúci príslušných predmetov.

(4)

Klasifikácia z písomnej maturitnej skúšky sa zohľadní pri výslednom hodnotení žiaka

v príslušnom predmete. Ak má žiak z písomnej maturitnej skúšky stupeň prospechu nedostatočný,

koná písomnú maturitnú skúšku aj ústnu maturitnú skúšku z príslušného predmetu v opravnom

termíne, ktorý určí riaditeľ školy.

(5)

Písomnú absolventskú prácu klasifikuje vedúci absolventskej práce a obhajobu absolventskej

práce klasifikuje skúšobná komisia.

(6)

Žiak sa oboznámi s klasifikáciou absolventskej práce v deň obhajoby.

(7)

Ak je písomná absolventská práca hodnotená stupňom nedostatočný, žiak nepokračuje

v jej obhajobe a môže absolvovať len druhú časť absolventskej skúšky.

(8)

Obhajoba absolventskej práce, ktorú žiak po hodnotení klasifikačným stupňom nedostatočný

prepracoval v súlade s pripomienkami, koná sa v opravnom termíne, ktorý určí riaditeľ

školy.

§ 22

(1)

Skúšobná komisia pri celkovom hodnotení žiaka prihliada na jeho prospech počas štúdia

a klasifikuje ho takto

a)

prospel s vyznamenaním, ak nemá na skúške z jednotlivých predmetov skúšky alebo z

písomnej absolventskej práce a jej obhajoby stupeň prospechu horší ako chválitebný

a priemerný prospech z predmetov skúšky horší ako 1,50,

b)

prospel veľmi dobre, ak nemá na skúške z jednotlivých predmetov skúšky alebo z písomnej

absolventskej práce a jej obhajoby stupeň prospechu horší ako dobrý a priemerný prospech

z predmetov skúšky horší ako 2,00,

c)

prospel, ak nemá na skúške z jednotlivých predmetov skúšky alebo z písomnej absolventskej

práce a jej obhajoby stupeň prospechu horší ako dostatočný,

d)

neprospel, ak má na skúške z niektorého predmetu skúšky alebo z písomnej absolventskej

práce a jej obhajoby stupeň prospechu nedostatočný.

(2)

Do celkového hodnotenia skúšky sa nezapočítava prospech z predmetu, z ktorého sa

žiak prihlási na skúšku dobrovoľne.

(3)

Celkové hodnotenie vrátane hodnotenia z jednotlivých predmetov skúšky a z obhajoby

absolventskej práce oznámi žiakovi predseda skúšobnej komisie v deň, v ktorom žiak

skúšku vykonal; toto hodnotenie je konečné.

§ 23

(1)

Ak bol žiak na skúške klasifikovaný najviac z dvoch predmetov alebo z písomnej absolventskej

práce a jej obhajoby stupňom nedostatočný, môže riaditeľ školy na návrh skúšobnej

komisie povoliť z týchto predmetov alebo z obhajoby absolventskej práce opravnú skúšku.

(2)

Žiakovi, ktorý bol na skúške klasifikovaný stupňom nedostatočný z viacerých ako dvoch

predmetov a z písomnej absolventskej práce a jej obhajoby, môže riaditeľ školy na

návrh skúšobnej komisie povoliť opakovanie celej skúšky. Túto skúšku vykoná žiak v

nasledujúcom školskom roku v riadnom skúšobnom období.

(3)

Žiakovi, ktorý neprospel na prvej opravnej skúške z jednotlivých predmetov alebo

z písomnej absolventskej práce a jej obhajoby, môže riaditeľ školy povoliť na jeho

žiadosť druhú opravnú skúšku z tohto predmetu alebo z písomnej absolventskej práce

a jej obhajoby z vážnych, najmä zo zdravotných dôvodov.

(4)

Žiakovi, ktorý neprospel na prvej opravnej skúške z dvoch predmetov a z písomnej

absolventskej práce a jej obhajoby, alebo na druhej opravnej skúške z jedného predmetu

alebo z písomnej absolventskej práce a jej obhajoby, môže riaditeľ školy na návrh

skúšobnej komisie povoliť opakovanie celej skúšky. Táto skúška sa koná v nasledujúcom

školskom roku v riadnom skúšobnom období.

(5)

Žiadosť o povolenie vykonať opravnú skúšku alebo opakovať celú skúšku podá žiak alebo

jeho zákonný zástupca písomne riaditeľovi školy do troch dní odo dňa oznámenia výsledku

skúšky.

(6)

Žiak môže celú skúšku opakovať iba raz.

§ 24

(1)

Žiakovi, ktorý úspešne vykonal maturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku, vydá sa

vysvedčenie o maturitnej skúške alebo absolventský diplom najneskôr do piatich dní

od konania skúšky.

(2)

Žiak prestáva byť žiakom školy dňom nasledujúcim po dni úspešného vykonania skúšky.

(3)

Ak žiak v určenom termíne skúšku nevykonal a povolila sa mu opravná skúška alebo

jej opakovanie, zachovávajú sa mu práva a povinnosti žiaka do konca školského roka,

v ktorom mal štúdium ukončiť.

(4)

Zánikom práv a povinností žiaka podľa odseku 3 nie je dotknutá možnosť vykonať maturitnú

skúšku alebo absolventskú skúšku.

§ 25

Zanechanie štúdia, prestup na inú školu a vylúčenie zo štúdia

(1)

Ak žiak, ktorý splnil povinnú školskú dochádzku, chce zanechať štúdium, oznámi to

písomne riaditeľovi školy. Ak je žiak neplnoletý, vyžaduje sa súhlas zákonného zástupcu.

(2)

Žiak prestáva byť žiakom školy dňom nasledujúcim po dni, keď sa riaditeľovi školy

doručilo jeho oznámenie o zanechaní štúdia.

(3)

Žiakom školy prestáva byť aj ten žiak, ktorému sa povolilo opakovať ročník alebo

skúšku.

(4)

Ak sa žiak nezúčastní na vyučovaní v trvaní najmenej piatich vyučovacích dní v jednom

klasifikačnom období a jeho neúčasť nie je ospravedlnená, riaditeľ školy písomne vyzve

žiaka, aby do 14 dní písomne odôvodnil svoju neúčasť na vyučovaní. Riaditeľ školy

posúdi dôvody neúčasti a rozhodne, či je ospravedlnená. Ak riaditeľ školy neúčasť

žiaka neospravedlní a rozhodnutie o tejto skutočnosti oznámi žiakovi do troch dní

od doručenia písomného odôvodnenia, bude sa posudzovať, akoby žiak štúdium zanechal

[

§ 11 písm. b)

].

(5)

Ak žiak chce prestúpiť na inú školu, oznámi to písomne riaditeľovi školy. Žiak prestáva

byť žiakom školy dňom prestupu na inú školu.

(6)

Ak žiak zvlášť závažným spôsobom porušil školský poriadok, môže riaditeľ školy rozhodnúť

o jeho vylúčení zo štúdia. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na žiaka, ktorý plní povinnú

školskú dochádzku.

§ 26

Práva a povinnosti žiakov

Práva a povinnosti žiakov školy upravuje školský poriadok, ktorý vydá prezídium zboru.

§ 27

Pedagogická dokumentácia

(1)

Pedagogická dokumentácia školy je súbor písomných dokumentov, ktorými sa riadi proces

výchovy a vzdelávania, a súbor písomností, na ktorých základe vydáva škola verejné

listiny a rozhodnutia.

(2)

Pedagogickú dokumentáciu školy tvoria najmä

a)

učebné plány,

b)

učebné osnovy,

c)

vzdelávacie štandardy,

d)

plán práce školy,

e)

klasifikačný poriadok,

f)

triedne knihy,

g)

triedne výkazy,

h)

katalógové listy žiaka,

i)

protokoly o maturitných skúškach,

j)

protokoly o absolventských skúškach,

k)

protokoly o komisionálnych skúškach,

l)

protokoly o opravných skúškach.

§ 28

(1)

Pedagogickú dokumentáciu školy podľa

§ 27 ods. 2 písm. a) až d)

schvaľuje prezídium zboru.

(2)

Pedagogická dokumentácia školy podľa

§ 27 ods. 2 písm. e) až l)

sa vedie na úradných tlačivách schválených ministerstvom alebo Ministerstvom školstva

Slovenskej republiky.

§ 29

Kontrola a inšpekcia

(1)

Kontrolu výchovno-vzdelávacej činnosti školy vykonáva riaditeľ školy, zástupca riaditeľa

školy a ďalší pedagogickí zamestnanci určení riaditeľom školy.

(2)

Inšpekciu výchovno-vzdelávacej činnosti školy vykonáva ministerstvo.

4

)

§ 30

Spoločné ustanovenia

(1)

Na zriaďovanie a zrušovanie tried denného štúdia, nadstavbového štúdia a pomaturitného

špecializačného štúdia, na výchovné opatrenia žiaka denného štúdia a na celkové hodnotenie

žiaka na konci prvého polroku a druhého polroku sa použijú rovnako ustanovenia osobitného

predpisu.

5

)

(2)

Na prijímaciu skúšku na dennú formu štúdia sa použijú rovnako ustanovenia osobitného

predpisu.

6

)

§ 31

Prechodné ustanovenie

Žiak, ktorý začal štúdium na škole pred nadobudnutím účinnosti tejto vyhlášky, ukončí

štúdium podľa doterajších predpisov.

§ 32

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. apríla 2002.