VYHLÁŠKA 144/1960 Z. z. o vykonávaní pomocnej a pridruženej výroby v jednotných roľníckych družstvách a o ich vzájomnej spolupráci

§ 1

(1)

V záujme rozvoja poľnohospodárskej a lesnej výroby, lepšieho využitia výrobných prostriedkov,

kvalifikácie pracovníkov, využitia vlastných a miestnych materiálových zdrojov a plného

uplatnenia práce členov, najmä v čase vegetačného pokoja, môže jednotné roľnícke družstvo

(ďalej len „družstvo“) vykonávať pomocnú a pridruženú výrobu. Táto činnosť sa nesmie

zneužívať na súkromné podnikanie a jej vykonávanie nesmie ohrozovať hlavnú činnosť

družstva.

(2)

Pomocnou výrobou sa rozumie činnosť, ktorá umožňuje intenzívnejšie vykonávanie poľnohospodárskej

výroby, najmä zabezpečovaním jej plynulosti, bezporuchovosti a životnosti výrobných

prostriedkov družstva údržbou hospodárskych strojov, vozidiel, náradia, vykonávaním

kováčskych, podkúvačských, kolárskych prác, opráv budov a podobne.

(3)

Pridruženou výrobou sa rozumie činnosť smerujúca k plnému uplatneniu práce družstevníkov

počas celého roka a k využitiu miestnych zdrojov, pri ktorej sa spracúvajú produkty

poľnohospodárskej výroby a ich odpady, vykonáva sa ťažba piesku, štrku a kameňa, vyrábajú

sa niektoré druhy stavebných hmôt a podobne.

§ 2

(1)

Družstvo nesmie vykonávať činnosť, vykonávanie ktorej prislúcha výhradne určitým

podnikom alebo odvetviam národného hospodárstva. Spracúvať potravinárske suroviny

pre potrebu iných spotrebiteľov ako družstevníkov alebo pre vlastné spoločné hospodárstva

družstiev môže družstvo len so súhlasom Ministerstva potravinárskeho priemyslu. Pri

vykonávaní inej činnosti, najmä ak presahuje vlastnú potrebu družstva, je družstvo

povinné spravovať sa pokynmi vydanými pre túto činnosť príslušným ústredným úradom

alebo orgánom.

(2)

Ak sa družstvo rozhodne vykonávať pomocnú a pridruženú výrobu, je povinné uviesť

vo vlastných stanovách, ktorú z týchto činností a v akom rozsahu bude vykonávať. Družstvo

smie vykonávať pomocnú a pridruženú výrobu len v rozsahu určenom v jeho vlastných

stanovách.

§ 3

(1)

Družstvá môžu spájať svoje materiálové a finančné prostriedky, ako aj prácu svojich

členov na efektívnejšie vykonávanie hospodárskej činnosti, ktorá je v záujme rozvoja

ich poľnohospodárskej výroby. Robia tak najmä pre spoločné vykonávanie pomocnej a

pridruženej výroby a pre uskutočňovanie poľnohospodárskej investičnej výstavby svojpomocou.

Vedúcou zásadou tejto spoločnej hospodárskej činnosti je súdružská spolupráca v záujme

rozvoja výrobných síl a vzťahov v poľnohospodárstve a zvyšovania životnej úrovne družstevníkov.

(2)

Družstvá môžu spolupracovať najmä

a)

pri zabezpečovaní rozvoja rastlinnej a živočíšnej výroby, hlavne pri pastevnom odchove

hovädzieho dobytka v záujme jeho ozdravenia a lepšieho využitia pastvín, pri výkrme

ošípaných, pri liahnutí a chove hydiny,

v boji proti škodcom a chorobám poľnohospodárskych plodín, pri predchádzaní a ničení

chorôb hospodárskych zvierat;

b)

v pridruženej výrobe, hlavne pri spracovaní produktov poľnohospodárskej výroby a

ich odpadov (sušenie zemiakov a repy, miešanie krmív, výroba prúteného, slameného

a trstinového tovaru, solomitu z repkovej slamy a likusu z kukuričných, slnečnicových

a tabakových odpadov a pod.),

pri využívaní miestnych surovinových zdrojov (ťažba piesku, štrku, kameňa, tehliarskej

hliny a pod.),

pri výrobe stavebných hmôt (cementových výrobkov, tehál, tvárnic, vápna a pod.),

pri opravách a údržbe mechanizačných zariadení, strojov, náradia a budov,

pri odborných opravách elektrických spotrebičov, strojov a odberných zariadení (inštalácií)

v objektoch družstiev, pri vykonávaní svojpomocnej investičnej výstavby;

c)

pri zriaďovaní učňovských stredísk a pri zvyšovaní odbornej kvalifikácie členov družstiev

a pri zriaďovaní spoločných sociálnych a kultúrnych zariadení.

(3)

Pri uskutočňovaní družstevnej spolupráce platí obdobne ustanovenie

§ 2 ods. 1

.

(4)

Družstevná spolupráca môže mať nižšiu alebo vyššiu formu.

(5)

Pre všetky druhy družstevnej spolupráce platí zásada dobrovoľnosti.

§ 4

(1)

Pri nižšej forme družstevnej spolupráce ide o činnosť na časove obmedzené obdobie,

pri ktorej nevzniká samostatný právny subjekt.

(2)

Ak poskytne jedno družstvo v rámci spolupráce druhému alebo viac družstiev družstvám

na používanie svoje výrobné prostriedky, bežné práce alebo služby, nie je potrebné

pre takúto spoluprácu uzavierať písomnú zmluvu.

(3)

Písomnú zmluvu o spolupráci uzavrú družstvá v tých prípadoch, keď pre túto činnosť

bude potrebné obstarávať spoločné finančné prostriedky a investície (pre pastevný

odchov mladého dobytka, časove obmedzenú ťažbu piesku alebo s časove obmedzenou možnosťou

ťažby a pod.).

(4)

V prípade, že sa uzaviera písomná zmluva o spolupráci, môžu družstvá poveriť jedno

zo zúčastnených družstiev spravovaním spoločných záležitostí.

(5)

Písomná zmluva musí obsahovať

a)

názvy družstiev, ktoré zmluvu uzavierajú,

b)

predmet a rozsah činnosti, v ktorej družstvá spolupracujú,

c)

spôsob a formy účasti družstiev zúčastnených na družstevnej spolupráci a na jej výsledkoch,

d)

doba, na ktorú sa zmluva uzaviera.

Podľa povahy a rozsahu spolupráce môže zmluva obsahovať ešte ďalšie ustanovenia.

(6)

Pre platnosť písomnej zmluvy o spolupráci družstiev sa vyžaduje jej schválenie členskou

schôdzou všetkých zúčastnených družstiev. V prípadoch bežnej spolupráce môže však

členská schôdza poveriť schvaľovaním zmluvy predstavenstvo družstva.

§ 5

(1)

Práce, ktoré sú potrebné pri spoločnej činnosti družstiev, vykonávajú zásadne pracovníci

družstiev zúčastnených na zmluve.

(2)

Pracovníci družstiev, ktorí pracujú na úlohách vyplývajúcich zo zmluvy o spolupráci,

sú odmeňovaní za tieto práce vždy vlastným družstvom.

§ 6

Náklady, ktoré vyplývajú zo spolupráce, uhradzujú zúčastnené družstvá materiálovými,

pracovnými a finančnými príspevkami. Prostriedky na úhradu nákladov spojených so správou,

riadením a prevádzkou, prípadne aj s nutnou investičnou výstavbou, poskytujú družstvá

spôsobom určeným v zmluve o spolupráci.

§ 7

Účel

(1)

Vyššou formou hospodárskej spolupráce družstiev je spoločný družstevný podnik jednotných

roľníckych družstiev (ďalej len „podnik“), ktorý môžu zriaďovať družstvá pre spoločné

vykonávanie hospodárskej činnosti väčšieho rozsahu a trvalejšieho rázu. Podnik je

samostatnou socialistickou právnickou osobou a zapisuje sa do podnikového registra.

(2)

Členmi podniku môžu sa stať aj iné socialistické organizácie. Členom podniku nesmie

byť fyzická osoba.

(3)

Ustanovenia zákona

č. 53/1954 Zb.

o ľudových družstvách a o družstevných organizáciách sa na podniky nevzťahujú. Na

podniky sa nevzťahuje ani zákon

č. 69/1958 Zb.

o hospodárskych vzťahoch medzi socialistickými organizáciami.

§ 8

Zmluva o zriadení podniku

(1)

Pre zriadenie podniku treba vyhotoviť písomnú zmluvu o jeho zriadení, schváliť ju

členskou schôdzou každého zúčastneného družstva, a ak ide o inú socialistickú organizáciu,

treba písomnú zmluvu schváliť jej nadriadeným orgánom. Pre platnosť uznesenia členskej

schôdze družstva, ktorým sa schvaľuje uzavretie zmluvy o zriadení podniku, pristúpení

do podniku, zriadenie novej činnosti, rozšírenie, prípadne zrušenie niektorej z činností

vyžaduje sa prítomnosť dvoch tretín družstevníkov.

(2)

Zmluva o zriadení podniku musí obsahovať

a)

názvy všetkých družstiev, prípadne iných socialistických organizácií, ktoré zmluvu

uzavierajú,

b)

predmet a rozsah činnosti, pre ktorú družstvá, prípadne iné socialistické organizácie

podnik zriaďujú,

c)

názov a sídlo podniku (

§ 10

),

d)

spôsob riadenia podniku (

§§ 11 až 16

),

e)

ustanovenia o výške a spôsobe poskytovania základných podielov jednotlivými členmi

a o účele a rozsahu ich použitia,

f)

spôsob a formy účasti členov na činnosti podniku a na jeho výsledkoch,

g)

práva a povinnosti členov podniku (

§§ 17 a 18

),

h)

ustanovenia o hospodárení podniku (

§§ 19 až 23

).

(3)

Podľa povahy a veľkosti podniku môže zmluva obsahovať ešte ďalšie ustanovenia.

§ 9

Vznik podniku

Podnik vzniká dňom schválenia zmluvy o zriadení podniku príslušným národným výborom.

§ 10

Názov a sídlo podniku

Názov podniku musí byť odvodený od činnosti podniku a musí obsahovať označenie, že

ide o spoločný družstevný podnik jednotných roľníckych družstiev, a sídlo podniku.

§ 11

(1)

Najvyšším orgánom podniku je sbor zástupcov členov podniku (ďalej len „sbor“). Ďalšími

orgánmi podniku sú predseda a predstavenstvo ako riadiace orgány a revízna komisia

ako kontrolný orgán. Predsedovi sú priamo podriadení vedúci prevádzkových, technických

a funkčných útvarov a učtárne.

(2)

Funkčné obdobie orgánov podniku je dvojročné.

§ 12

Sbor zástupcov

(1)

Zástupcu družstva v sbore a jeho náhradníka volí a odvoláva členská schôdza družstva.

Zástupcom inej socialistickej organizácie v sbore je riaditeľ (vedúci) alebo ním splnomocnený

zástupca.

(2)

Sbor zvoláva jeho predseda podľa potreby, najmenej však raz za tri mesiace, a to

aspoň týždeň vopred písomne s určením miesta, času a poradia rokovania. Predseda je

povinný zvolávať sbor aj vtedy, ak o to požiada aspoň jedna tretina zástupcov všetkých

členov alebo revízna komisia.

(3)

Sbor sa môže platne uznášať za účasti najmenej dvoch tretín zástupcov všetkých členov

podniku. V prípade, že sa nedostaví v určenej hodine do riadne zvolaného zasadania

sboru nutná dvojtretinová väčšina zástupcov všetkých členov, je sbor oprávnený po

uplynutí jednej hodiny uznášať sa za prítomnosti najmenej polovice zástupcov všetkých

členov podniku. Pre platnosť uznesenia sboru treba súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných

zástupcov. Pri hlasovaní patrí každému členovi sboru jeden hlas. Pri rovnakom počte

hlasov platí ako prijatý návrh, pre ktorý hlasoval predsedajúci.

(4)

Sboru prislúcha rozhodovať o všetkých závažných záležitostiach podniku, najmä

a)

schvaľovať organizačný a prevádzkový poriadok,

b)

schvaľovať dlhodobé plány a ročné výrobno-finančné plány,

c)

schvaľovať ročnú účtovnú uzávierku podniku, vyúčtovanie a finančné vyrovnanie s členmi

podniku,

d)

rozhodovať o použití zisku,

e)

schvaľovať spôsob úhrady prípadných strát,

f)

určiť výšku doplnkových podielov,

g)

schvaľovať prijímanie a vystúpenie členov z podniku,

h)

voliť zo svojho stredu predsedu, podpredsedu a ostatných členov predstavenstva a

odvolávať ich,

ch)

voliť a odvolávať členov revíznej komisie podniku,

i)

rokovať a uznášať sa o zpráve revíznej komisie.

(5)

Predseda sboru je zároveň predsedom predstavenstva.

(6)

Každý člen podniku vysiela jedného zástupcu do sboru. Zástupcom člena podniku nesmie

byť kulak ani iný príslušník bývalej vykorisťovateľskej triedy. V prípade, že by bol

počet zástupcov menší ako 12, vyšle každý člen podniku viac, avšak rovnaký počet zástupcov

tak, aby sbor mal najmenej 12 členov.

(7)

Funkcia v sbore je čestná a zástupcom uhradzuje vysielajúci člen ušlú odmenu (zárobok)

a skutočné výdavky spojené s výkonom funkcie.

§ 13

Predstavenstvo

(1)

Predstavenstvo má podľa počtu členov podniku, včítane predsedu a podpredsedu 5-9

členov. Predstavenstvo riadi bežnú činnosť podniku a rozhoduje o všetkých záležitostiach,

ktoré nie sú vyhradené iným orgánom. V osobitne naliehavých prípadoch môže predstavenstvo

rozhodnúť aj o otázkach, ktorých rozhodnutie je vyhradené sboru; o tomto rozhodnutí

musí predstavenstvo informovať najbližšie zasadanie sboru.

(2)

Predstavenstvo sa schádza podľa potreby, najmenej však raz za 14 dní a zvoláva ho

predseda. Predstavenstvo je uznášania schopné, ak je prítomná nadpolovičná väčšina

jeho členov. Uznesenie predstavenstva je platné, ak preň hlasuje nadpolovičná väčšina

prítomných členov. Pri rovnakom počte hlasov platí ako prijatý návrh, pre ktorý hlasoval

predsedajúci.

(3)

Predstavenstvu prislúcha najmä

a)

predkladať sboru na prerokovanie návrh dlhodobého plánu a ročného výrobno-finančného

plánu podniku v lehotách určených pre vypracovanie podnikových plánov;

b)

predkladať sboru na prerokovanie a schválenie ročnú účtovnú uzávierku podniku;

c)

dbať na dodržiavanie finančnej a platobnej disciplíny a na vedenie presnej účtovnej

evidencie;

d)

predkladať sboru na schválenie plány investícií a materiálno-technického zásobovania

a zabezpečovať plánované investície a prísun materiálu;

e)

dbať, aby sa dodržiavali všetky prevádzkové, bezpečnostné, protipožiarne, hygienické,

zdravotnícke a ostatné predpisy;

f)

dbať o čo najúčelnejšie a najhospodárnejšie využívanie materiálových fondov a nepripustiť

vytváranie nadmerných materiálových zásob a čo najviac používať miestne a vlastné

materiálové zdroje;

g)

zabezpečovať čo možno najviac zavádzanie priemyslových metód;

h)

prijímať a prepúšťať zamestnancov podniku;

ch)

starať sa o zriaďovanie učňovských stredísk tak pre potreby podniku, ako aj pre potreby

členov podniku;

i)

starať sa o odbornú kvalifikáciu všetkých pracovníkov organizovaním podnikových škôl

práce, výberom a vysielaním najlepších a najschopnejších pracovníkov na školenie za

kvalifikovaných pracovníkov;

j)

dbať o rozvíjanie socialistického súťaženia v podniku a s inými podnikmi a zabezpečovať

jeho sledovanie a hodnotenie;

k)

pripravovať podklady pre rokovanie sboru.

§ 14

Predseda

(1)

Predseda riadi každodennú činnosť podniku a rokuje v jeho mene.

(2)

Predseda je zodpovedný za vykonávanie uznesení sboru a predstavenstva, ako aj za

dodržiavanie finančnej, zmluvnej a pracovnej disciplíny podniku.

(3)

Predseda zastupuje podnik pred úradmi, súdmi a před verejnosťou.

(4)

Písomnosti, ktorými sa zakladajú práva a povinnosti podniku, podpisuje predseda a

jeden člen predstavenstva. Bežné písomnosti finančnej povahy podpisuje predseda s

účtovníkom a písomnosti technickej povahy s technickým vedúcim pracovníkom podniku.

Ostatné bežné písomnosti všeobecnej povahy podpisuje predseda alebo podpredseda.

(5)

Predseda zvoláva pravidelne pracovné porady s vedúcimi pracovníkmi podniku a dbá,

aby plnili svoje povinnosti.

(6)

Predsedu zastupuje v jeho neprítomnosti podpredseda.

§ 15

Revízna komisia

(1)

Revízna komisia je kontrolným orgánom podniku, nezávislým na jeho predstavenstve

a predsedovi; zodpovedá iba sboru. Revízna komisia má 3-5 členov podľa počtu členov

podniku.

(2)

Členmi revíznej komisie nemôžu byť predseda, podpredseda a ostatní členovia predstavenstva,

ani zamestnanci podniku. Členmi revíznej komisie nemôžu byť ani osoby, ktoré sú medzi

sebou a voči predsedovi, podpredsedovi a ostatným členom predstavenstva v manželskom

alebo príbuzenskom pomere do druhého stupňa. Revízna komisia si volí predsedu zo svojho

stredu. Funkcia predsedu a členov revíznej komisie je čestná.

(3)

Revízna komisia kontroluje a preveruje celú, najmä výrobnú, hospodársku a finančnú

činnosť podniku a jeho orgánov a za tým účelom uskutočňuje každý štvrťrok kontrolu

a)

plnenia výrobných úloh vo všetkých úsekoch činnosti,

b)

plnenia ročných výrobno-finančných plánov,

c)

pohľadávok a záväzkov podniku,

d)

výplatných listín a dodržiavania výkonových noriem,

e)

správnosti a dochvíľnosti účtovných dokladov a zápisov,

f)

stavu a pohybu tak vlastného, ako aj iného, najmä prenajatého majetku.

(4)

Revízna komisia najmä kontroluje pri každej revízii a previerke, či orgány a pracovníci

podniku dodržiavajú pri správe podniku zákony a iné predpisy, uznesenia sboru zástupcov

a či dbajú o ochranu podnikového majetku.

(5)

O každej revízii alebo previerke spíše revízna komisia stručnú zápisnicu, v ktorej

uvedie svoje zistenia.

(6)

Ak zistí revízna komisia závady, prerokuje ich s predstavenstvom. Ak predstavenstvo

nedostatky včas neodstráni alebo ak nesúhlasí s opatreniami navrhnutými revíznou komisiou,

je revízna komisia povinná predložiť zistené závady a návrhy sboru na rozhodnutie

a predseda sboru je povinný ihneď zvolať sbor.

(7)

Člen alebo ktorýkoľvek pracovník podniku má právo a povinnosť obracať sa na revíznu

komisiu pri všetkých nezrovnalostiach, týkajúcich sa podniku. Revízna komisia je povinná

každú sťažnosť týkajúcu sa podniku prešetriť a zistené závady prerokovať s predstavenstvom.

Všetky orgány aj pracovníci podniku sú povinní predkladať revíznej komisii požadované

doklady a poskytovať vysvetlenie a informácie.

§ 16

(1)

Na vykonávanie výrobnej činnosti používa podnik zásadne pracovníkov členov podniku.

Ak podnik nemôže získať pracovníkov s odbornou kvalifikáciou z radov pracovníkov členov

podniku, môže prijať takýchto pracovníkov do pracovného zamestnaneckého pomeru.

(2)

Pracovníci, ktorí sú vysielaní členmi na prácu do podniku, zostávajú v členskom pomere

družstva, prípadne v pracovnom zamestnaneckom pomere organizácie. Z podniku môžu byť

odvolaní a nahradení inými pracovníkmi tak podnikom, ako aj družstvom alebo riaditeľom

organizácie po vzájomnej dohode medzi podnikom a družstvom alebo riaditeľom organizácie.

(3)

Pracovníci členov podniku, ktorí pracujú v podniku sú odmeňovaní za prácu družstvom

alebo organizáciou, ktorá ich na túto prácu uvoľňuje. Podnik vypočítava odmeny podľa

platných noriem a poukazuje ich členom podniku.

(4)

Členom predstavenstva a revíznej komisie patrí pri výkone funkcie náhrada nevyhnutných

a preukázateľných výdavkov a náhrada ušlej odmeny za prácu. Úhrada sa vykonáva na

ťarchu podniku.

§ 17

(1)

Členovia podniku majú najmä tieto práva

a)

vysielať zástupcov do sboru a zúčastniť sa tak riadenia podniku;

b)

zúčastniť sa na jednotlivých výrobných činnostiach podniku v rozsahu určenom zmluvou;

c)

podieľať sa na odbere výrobkov, služieb a prác podniku v rozsahu určenom zmluvou;

d)

podieľať sa na rozdeľovaní prípadného zisku z hospodárenia podniku (

§ 22

);

e)

žiadať revíznu komisiu, aby vykonala prešetrenie nedostatkov v správe, riadení a

výrobe podniku.

(2)

Členovia podniku majú najmä tieto povinnosti

a)

starať sa o to, aby podnik plnil úspešne výrobno-finančný plán;

b)

plniť úlohy vyplývajúce pre nich z uznesenia sboru a predstavenstva podniku;

c)

plniť poctive a čestne všetky záväzky vyplývajúce z členstva v podniku, najmä zložiť

načas členské podiely;

d)

prispievať na úhradu prípadných strát vykazovaných v ročných účtovných výkazoch podniku,

ako aj na úhradu schodku zisteného pri zrušení podniku, najviac však vždy sumou neprevyšujúcou

dvojnásobok členského podielu (

§ 22, ods. 4

).

§ 18

(1)

Členstvo v podniku zaniká vystúpením, vylúčením alebo zánikom člena.

(2)

Člen podniku môže zo závažných dôvodov z podniku vystúpiť po predchádzajúcej písomnej

výpovedi, ak ide o družstvo so schválením členskej schôdze, a ak ide o inú socialistickú

organizáciu, so súhlasom jej nadriadeného orgánu.

(3)

Člen môže vystúpiť z podniku k 31. decembru s ročnou výpovednou lehotou.

(4)

Člen podniku môže byť vylúčený, ak sústavne neplní povinnosti voči podniku. O vylúčení

rozhoduje sbor na návrh predstavenstva. Predstavenstvo musí návrh na vylúčenie prerokovať

pred predložením sboru s príslušným národným výborom a je povinné stanovisko tohto

orgánu oznámiť sboru (

§ 27

). Na rozhodnutie sboru sa vyžaduje najmenej dvojtretinová väčšina hlasov všetkých

členov sboru.

(5)

S vystúpivším alebo vylúčeným členom vykoná podnik majetkoprávne usporiadanie najneskoršie

do troch mesiacov po uplynutí výpovednej lehoty alebo vylúčení.

§ 19

(1)

Podnik hospodári podľa dlhodobého plánu a ročného výrobno-finančného plánu schválených

sborom.

(2)

Ročný výrobno-finančný plán zostavuje podnik v súlade s úlohami štátneho plánu a

v súlade s potrebami členov podniku.

(3)

Plánovací, rozpočtový a účtovný rok je zhodný s kalendárnym rokom.

(4)

Podnik hospodári podľa zásad podnikového chozrasčotu.

§ 20

Členské podiely

(1)

Prostriedky trvale potrebné pre plnenie plánovaných úloh získava podnik z členských

podielov. Členský podiel obsahuje základný podiel, ktorý je pre každého člena rovnaký

a doplnkový podiel, ktorého výška sa určí podľa toho, v koľkých výrobných odvetviach

podniku a v akom rozsahu sa na nich zúčastní. Výška základného podielu sa určí v zmluve

o vzniku podniku; výšku doplnkového podielu určí sbor pre každé výrobné odvetvie alebo

inú činnosť samostatne a môže ju podľa potrieb podniku v priebehu jeho hospodárenia

meniť.

(2)

Pri založení a začatí činnosti podniku musia byť základné prostriedky a trvale nutné

obežné prostriedky zabezpečené členskými podielmi. Pri rozvoji činnosti podniku a

s tým súvisiaceho rozšírenia základných a obežných prostriedkov nesmie klesnúť krytie

základných prostriedkov členskými podielmi pod 50 %. Trvale nutné obežné prostriedky

musia sa plne kryť členskými podielmi.

(3)

Členské podiely odovzdávajú členovia podniku vo forme základných alebo obežných prostriedkov

nutných pre výrobnú činnosť podniku v peniazoch.

*)

Členský podiel možno splatiť vo dvoch rovnakých splátkach. Prvá splátka je splatná

pri vzniku podniku alebo pri vstupe nového člena do podniku, druhá v lehote určenej

sborom, nie však dlhšej ako jeden rok odo dňa vzniku podniku alebo vstupu nového člena

do podniku. Pri rozšírení doterajšej činnosti podniku alebo pri zavedení jeho novej

činnosti, splácajú členovia nový doplnkový podiel vo dvoch rovnakých splátkach. Prvá

splátka je splatná do jedného mesiaca po určení výšky nového doplnkového podielu sborom

a druhá v lehote určenej sborom, najdlhšie však do jedného roka po jeho určení.

§ 21

(1)

Pokiaľ podnik prevezme do užívania budovy, stavby, zariadenia, dopravné prostriedky

a iné základné výrobné prostriedky od členov, určí predstavenstvo po prerokovaní s

jednotlivými členmi náhradu za používanie týchto základných prostriedkov podľa platných

predpisov. To isté platí, ak bude podnik vykonávať ťažbu piesku, kameňa, hliny a podobne

na pozemkoch daných podniku jeho členmi na užívanie.

(2)

Na krytie nákladov hospodárenia používa podnik tržby za výrobky, práce a služby dodané

alebo vykonané pre členov, vo výnimočných prípadoch aj pre nečlenov podniku.

(3)

Členom podniku fakturuje podnik výrobky, práce a služby v priebehu roku v cenách

určených na základe plánových kalkulácií vlastných nákladov týchto výrobkov, prác

a služieb. Do týchto kalkulácií započíta si podnik aj primeranú prirážku na rozšírenú

reprodukciu svojich základných a obežných prostriedkov. Koncom roka vykoná podnik

vyúčtovanie so všetkými členmi na podklade výsledných kalkulácií skutočných vlastných

nákladov výrobkov, prác a služieb. Plánové kalkulácie vlastných nákladov výrobkov,

prác a služieb sú súčasťou ročného výrobno-finančného plánu podniku.

(4)

Nečlenom podniku fakturuje podnik výrobky, práce a služby v cenách určených krajským

národným výborom podľa vyhlášok o plánovaní, tvorbe a kontrole cien.

**)

§ 22

Fondy

(1)

Prípadný zisk podniku sa použije na dotáciu

a)

fondu na investície,

b)

prevádzkového fondu.

(2)

Fond na investície sa vytvára z

a)

dotácií zo zisku podniku,

b)

úrokov z investičného vkladu podniku,

c)

prípadných iných zdrojov.

(3)

Prevádzkový fond sa vytvára z dotácií zo zisku podniku, prípadne z iných zdrojov

a slúži na financovanie obežných prostriedkov podniku. Prevádzkový fond sa znižuje

koncom roka o prípadné straty odpísané na ťarchu tohto fondu.

(4)

Prípadná strata podniku sa odpíše podľa rozhodnutia sboru, urobeného pri schvaľovaní

ročnej účtovnej uzávierky na ťarchu prevádzkového fondu, a to najviac do zostatku

tohto fondu. Ak nestačí fond plne na úhradu, rozdelí sa zvyšok na úhradu medzi členov

podľa výšky ich podielov (

§ 17

); ak sa zvyšok straty ani takto neuhradí, prevedie sa neuhradená suma na úhradu v

budúcom roku.

§ 23

(1)

Ak nestačia vlastné zdroje podniku na financovanie jeho hospodárskej činnosti, môže

podnik požiadať Štátnu banku československú o poskytnutie úveru na základe zmluvy

podľa zásad platných pre financovanie a úverovanie hospodárskych organizácií Štátnou

bankou československou.

(2)

Podnik je povinný viesť presne a dochvíľne účtovnú evidenciu a zostavovať výkazy

o svojej činnosti v rozsahu určenom osobitnými predpismi.

§ 24

(1)

Podnik sa môže zrušiť rozhodnutím orgánu, ktorý dal súhlas na zriadenie podniku,

ak podnik hrubo porušuje povinnosti, ktoré mu boli uložené zmluvou, právnymi predpismi,

štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva, alebo ak to vyžaduje všeobecný záujem.

(2)

V tomto prípade sa vykoná likvidácia podniku. Počas likvidácie používa podnik svoj

názov s dodatkom označujúcim likvidáciu.

(3)

Orgán, ktorý rozhodol o zrušení podniku ustanoví likvidátora (likvidátorov). Likvidátor

(likvidátori) môže byť kedykoľvek odvolaný. Ak sú ustanovení viacerí likvidátori,

konajú spoločne v mene podniku a zodpovedajú rukou spoločnou a nerozdielnou za škodu,

ktorú podniku alebo jeho veriteľom spôsobili porušením svojich povinností. Po ustanovení

likvidátora (likvidátorov) prestáva pôsobiť volený orgán podniku. Likvidátor oznámi

likvidáciu podniku ľudovému súdu pre zápis do podnikového registra a Štátnej banke

československej.

(4)

Likvidátor zostaví ihneď po ustanovení likvidačnú súvahu podniku. Likvidátor je povinný

zabezpečiť riadne vedenie účtovnej evidencie podniku v likvidácii.

(5)

Úlohou likvidátora je najmä dokončiť konania podniku, vyinkasovať všetky jeho pohľadávky,

speňažiť jeho majetok a uspokojiť veriteľov podniku. Ak je likvidačná bilancia podniku

stratová aj po uplatnení úhradovej povinnosti členov (

§ 17, ods. 2, písm. d)

, vykoná sa uspokojenie veriteľov takto

Likvidátor uspokojí najprv nároky na úhradu výdavkov spojených s udržovaním a správou

majetkovej podstaty podniku, včítane pohľadávok z pracovného (učebného) pomeru, dane

a verejné dávky, ktoré sa stanú splatnými počas likvidačného konania, nároky z právnych

úkonov likvidátora, nároky na splnenie dvojstranných zmlúv, do ktorých vstúpil likvidátor,

a nároky z bezdôvodného obohatenia podstaty. Medzi týmito pohľadávkami má nárok na

prednostné uspokojenie pohľadávka likvidátora na úhradu hotových výdavkov. Po úplnom

uspokojení týchto pohľadávok, nezabezpečených právom na oddelené uspokojenie, uspokojí

likvidátor ostatné nároky v tomto poradí

a)

pohľadávky zamestnancov podniku z pracovného (učňovského) pomeru za posledné 3 roky

pred rozhodnutím o likvidácii a pohľadávky na úhradu osobných potrieb podľa zákona,

b)

dane, verejné dávky a poistné nemocenského poistenia splatné v posledných troch rokoch

pred rozhodnutím o likvidácii; ďalej pohľadávky, ktorých splnenie vyžaduje potreba

jednotného hospodárskeho plánu,

c)

pohľadávky socialistických právnických osôb,

d)

ostatné pohľadávky.

Ak nebude možné uspokojiť úplne nároky, ktoré majú rovnaké poradie, uspokoja sa pomerne.

Pohľadávky pod písm. c) a d) sa uspokoja aj vtedy, ak sa stanú splatnými po rozhodnutí

o likvidácii.

(6)

Zvyšok majetku po úhrade záväzkov voči všetkým veriteľom podniku rozdelí sa pomerne

medzi členov podniku podľa výšky ich členských podielov (

§ 20, ods. 1

). Družstvá pridelia tieto čiastky do nedeliteľného fondu.

(7)

Po skončení likvidácie podá likvidátor zprávu o výsledkoch likvidácie orgánu, ktorý

rozhodol o zrušení podniku a predloží ľudovému súdu návrh na výmaz podniku z podnikového

registra.

§ 25

(1)

Okresné národné výbory poskytujú družstvám účinnú a všestrannú pomoc pri voľbe, zavádzaní

i prevádzke pomocnej a pridruženej výroby.

(2)

Okresné národné výbory sa starajú, aby družstvá pristupovali k vykonávaniu len takej

pomocnej a pridruženej výroby, ktorá bude mať priamy vplyv na rozvoj poľnohospodárskej

výroby a ktorá bude vytvárať podmienky pre plné uplatnenie práce družstevníkov, najmä

v čase vegetačného pokoja. Pritom povedú družstvá k tomu, aby na prvom mieste vykonávali

údržbu vlastných strojov, náradia a budov. Ďalej takú činnosť, ktorá doplňuje poľnohospodársku

výrobu, napr. spracúvanie repkovej slamy, prútia, kukuričných šúľkov, ťažbu a výrobu

materiálov z vlastných a miestnych zdrojov. Až po vyčerpaní týchto možností môžu družstvá

vykonávať aj inú pridruženú výrobu, ak je národohospodársky účelná. Všetky druhy pomocnej

a pridruženej výroby musia sa vykonávať tak, aby nenarušovali poľnohospodárske práce,

to znamená, že ťažisko činnosti pomocnej a pridruženej výroby musí byť v období vegetačného

pokoja.

§ 26

(1)

Národné výbory poskytujú alebo zabezpečujú všestrannú pomoc pri prípravných konaniach

o ustanovení, zavádzaní prevádzky a pri vlastnej prevádzke nižších i vyšších foriem

družstevnej spolupráce.

(2)

Národné výbory sa starajú, aby spolupráca družstiev a iných socialistických organizácií

bola zameraná predovšetkým na spracovanie poľnohospodárskych výrobkov, spoločný pastevný

odchov dobytka, liahnutie a chov hydiny, využívanie miestnych materiálových a surovinových

zdrojov hlavne na výrobu stavebných hmôt, na vykonávanie svojpomocnej investičnej

výstavby a na výrobu drobného poľnohospodárskeho náradia. Iné druhy spolupráce môžu

vykonávať družstvá a iné socialistické organizácie, len ak to vyžadujú naliehavé alebo

zvláštne miestne pomery.

(3)

Národné výbory sa starajú, aby družstvá zavádzali vyššie formy družstevnej spolupráce

len vtedy, ak ide o činnosť trvalejšieho rázu, ktorá vyžaduje väčšie výrobné a investičné

náklady, a ak je národohospodársky účelná.

(4)

Okresné národné výbory schvaľujú dlhodobé plány a ročné výrobno-finančné plány podnikov

(

§ 19

).

§ 27

(1)

Pre platnosť zmluvy alebo pre jej zmeny o spôsoboch družstevnej spolupráce (

§§ 4

a

8

) je potrebné schválenie okresného národného výboru; ak ide o družstvá a iné socialistické

organizácie so sídlom v rôznych okresoch toho istého kraja alebo so sídlom v rôznych

krajoch, treba schválenie toho okresného národného výboru, v obvode ktorého bude sídlo

družstva povereného výkonom správy a riadením spoločných záležitostí alebo sídlo spoločného

družstevného podniku, a to po vyjadrení príslušných okresných a miestnych národných

výborov. Okresné národné výbory dbajú, aby ku zriaďovaniu podnikov, ktorých členmi

budú družstvá alebo organizácie z rôznych okresov a krajov, dochádzalo len vo výnimočných,

zvláštnymi miestnymi pomermi odôvodnených prípadoch.

(2)

Okresné národné výbory nesmú schváliť zmluvu o družstevnej spolupráci, ktorá by bola

na ujmu rozvoja poľnohospodárskej výroby zúčastnených družstiev.

(3)

Vykonávanie činnosti, ktorá vyžaduje odborníkov-špecialistov v pomocnej a pridruženej

výrobe alebo v družstevnej spolupráci môžu príslušné národné výbory povoľovať, ak

sú pre takúto činnosť zabezpečení odborní pracovníci, predovšetkým z radov pracovníkov

členov podniku.

§ 28

Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.