Zákon 144/1949 Z. z. o oddlžení sväzkov ľudovej správy.

§ 1

(1)

Štát prejíma podľa stavu ku dňu 31. decembra 1948 a skoncuje podľa tohto zákona dlhy

sväzkov ľudovej správy, školských obcí a školských obvodov (ďalej len „sväzky ľudovej

správy“) z tuzemských pôžičiek s výnimkami, uvedenými v odseku 5 a v

§§ 2 až 4

.

(2)

Ako dlhy sväzkov ľudovej správy skončí štát tiež dlhy bývalých zemí Českej a Moravskosliezskej,

bývalej Slovenskej krajiny a bývalých žúp na Slovensku.

(3)

Sväzky ľudovej správy nesmú uzavierať nové pôžičky. Nespotrebované výťažky pôžičiek,

uzavretých skôr, smú použiť len na úhradu investícií, vykonaných v rámci dvojročného

hospodárskeho plánu alebo zaradených do päťročného hospodárskeho plánu.

(4)

Ministerstvo financií môže po dohode s Ministerstvom vnútra povoliť v čase do konca

roku 1949 výnimky zo zákazu uzavierania nových pôžičiek pre pôžičky sväzkov ľudovej

správy podľa § 22 a) zákona zo dňa 12. apríla 1946, č. 86 Sb., o stavebnej obnove,

v znení zákona zo dňa 12. júna 1947, č. 115 Sb., alebo i pre iné pôžičky.

(5)

Dlhy z pôžičiek, uzavretých sväzkami ľudovej správy v roku 1949, prevezme štát podľa

stavu ku dňu 31. decembra 1949.

§ 2

(1)

Z prevzatia a skoncovania sú vylúčené dlhy z pôžičiek, ktoré podľa príslušných predpisov

boly alebo budú prevzaté komunálnymi podnikmi alebo národnými podnikmi, alebo do ktorých

vstúpily národné podniky.

(2)

Ak sa dodatočne zistí, že boly štátom prevzaté a skoncované dlhy z pôžičiek, na ktoré

sa vzťahuje ustanovenie odseku 1, môže byť komunálnemu alebo národnému podniku uložené,

aby poskytol štátu primeranú náhradu.

§ 3

(1)

Z prevzatia a skoncovania sú ďalej vylúčené dlhy z pôžičiek sväzkov ľudovej správy,

ktoré boly uzavreté v prospech tretích osôb, ak sú tieto tretie osoby povinné konať

dlhovú službu priamo veriteľovi alebo nahradzovať dlžníkovi náklady dlhovej služby

ním konanej. Dňom 1. januára 1949 stávajú sa tieto tretie osoby dlžníkmi z takých

pôžičiek namiesto doterajších dlžníkov a doterajší dlžníci sú od týchto dlhov oslobodení.

Ak je však touto treťou osobou štát, budú také dlhy prevzaté a skoncované podľa

§ 1

.

(2)

Ustanovenie odseku 1 platí obdobne o dlhoch z pôžičiek, uzavretých bývalou zemou

Českou a Moravskosliezskou v prospech tretích osôb za podmienok tam uvedených.

§ 4

(1)

Z prevzatia a skoncovania sú ďalej vylúčené dlhy z pôžičiek sväzkov ľudovej správy,

na ktoré sa vzťahujú ustanovenia

§ 1 zákona zo dňa 6. mája 1948, č. 133 Sb.

, o splatení pôžičiek zaručených štátom podľa niektorých zákonov o stavebnom ruchu

a o zmene zákona o náhrade podľa zákonov o stavebnom ruchu.

(2)

Sväzky ľudovej správy sa oslobodzujú od povinnosti na náhradu podľa zákona zo dňa

21. decembra 1937, č. 260 Sb., o náhrade podľa zákonov o stavebnom ruchu, pokiaľ náhradu

nezaplatily predo dňom vyhlásenia tohto zákona.

§ 5

(1)

Nároky veriteľov proti sväzkom ľudovej správy zo záruk prevzatých za cudzie záväzky

zanikajú dňom vyhlásenia tohto zákona. Štát však prevezme záruky za takéto cudzie

záväzky, ak je to hospodársky odôvodnené.

(2)

Sväzky ľudovej správy smú nabudúce prejímať záruky za cudzie záväzky len v medziach,

ktoré určí Ministerstvo financií po dohode s Ministerstvom vnútra.

(3)

Ustanovenie odseku 1 platí obdobne o zárukách, prevzatých bývalou zemou Českou alebo

Moravskosliezskou.

(4)

O prevzatí záruky štátom bude rozhodnuté na podklade prihlášky, ktorú musí veriteľ

podať v lehote šesť mesiacov odo dňa vyhlásenia tohto zákona na Riaditeľstve štátneho

dlhu, na Slovensku na Povereníctve financií. Ministerstvo financií môže v prípadoch

hodných osobitného zreteľa odpustiť následky zmeškania tejto lehoty.

(5)

Prihlášky sa nepodávajú, ak ide o záruky za čiastkové dlžobné úpisy.

§ 6

(1)

O tom, či ide o dlhy z pôžičiek, ktoré prejíma štát podľa

§ 1

alebo ktoré prechádzajú na tretie osoby podľa

§ 3

, či a v akej výške bude uložená náhrada podľa

§ 2, ods. 2

, či štát prejíma záruku za cudzí záväzok podľa

§ 5

, ako i o tom, či sú splnené ostatné podmienky určené zákonom, rozhodne Ministerstvo

financií po dohode s Ministerstvom vnútra, a pokiaľ ide o národné podniky, tiež po

dohode s príslušným ministerstvom, po prípade orgánmi nimi na to splnomocnenými.

(2)

Ministerstvo financií upraví konanie o prevzatí dlhov a záruk štátom smernicami,

ktoré vydá po dohode s ministerstvami vnútra a sociálnej starostlivosti a vyhlási

v Úradnom liste.

§ 7

(1)

Dňom 1. januára 1949 stávajú sa štátnymi dlhopismi

a)

čiastkové dlžobné úpisy, vydané sväzkami ľudovej správy (zemské a mestské pôžičky),

b)

komunálne dlžobné úpisy, vydané peňažnými ústavmi, vynímajúc však komunálne dlžobné

úpisy, uvedené v

§ 16, ods. 1, písm. b)

. Za komunálne dlžobné úpisy v smysle tohto zákona sa považujú tiež bankové dlžobné

úpisy bývalej „Ústřední banky československých spořitelen“.

(2)

Pokiaľ dlžobné úpisy premenené na štátne dlhopisy (ďalej len „dlžobné úpisy“) boly

vydané na dlhy, ktoré sú vylúčené z prevzatia a skoncovania štátom, bude sa postupovať

podľa obdoby ustanovenia

§ 2, ods. 2

, po prípade spôsobom, určeným v

§ 10, ods. 2

.

§ 8

(1)

Dlhová služba dlžobných úpisov, ktoré boly vydané do konca roku 1945, koná sa od

1. januára 1949 podľa predpisov o dlhovej službe vnútorného štátneho dlhu z času pred

koncom roku 1945. Ustanovenia dlžobných úpisov, ktoré upravujú dlhovú službu inak,

strácajú platnosť.

(2)

Preddavkami, ktoré boly vyplatené na úroky z týchto dlžobných úpisov, sročné po 31.

decembri 1945, podľa

§ 20, ods. 1, písm. b) dekrétu prezidenta republiky z 20. októbra 1945, č. 95 Sb.

, o prihlásení vkladov a iných peňažných pohľadávok v peňažných ústavoch, ako i životných

poistení a cenných papierov, považujú sa úroky za príslušný čas za vyrovnané. Sumu,

o ktorú bolo takto vlastníkom komunálnych dlžobných úpisov vyplatené na úrokoch menej,

než by im inak náležalo, odvedie Investičná banka, národný podnik, do štátnej pokladnice.

(3)

Úroková sadzba, podľa ktorej boly vyplácané v rokoch 1946 až 1948 preddavky na úroky

z dlžobných úpisov, platí i pre ďalšiu výplatu úrokov.

§ 9

(1)

Dlhová služba dlžobných úpisov vydaných po 31. decembri 1945, sa koná i naďalej podľa

doterajších smluvných podmienok. Pokiaľ úroky sú sročné dvakrát ročne, vyplácajú sa

naďalej len raz ročne, a to vždy tri mesiace po dni prvej úrokovej splatnosti v každom

roku.

(2)

Minister financií sa splnomocňuje, aby v čase a za podmienok, ktoré určí, ponúkol

vlastníkom týchto dlžobných úpisov výmenu za novú štátnu pôžičku.

§ 10

(1)

Investičná banka, národný podnik, ako právny nástupca peňažných ústavov, ktoré vydaly

komunálne dlžobné úpisy, premenené odo dňa 1. januára 1949 na štátne dlhopisy [

§ 7,ods. 1.písm. b)

], odpíše a so štátom vyúčtuje pôžičky, ktoré jej právni predchodcovia poskytli sväzkom

ľudovej správy (po prípade bývalým sväzkom územnej samosprávy) a na ktorých podklade

komunálne dlžobné úpisy boly vydané.

(2)

Pokiaľ by menovitá cena komunálnych dlžobných úpisov, premenených na štátne dlhopisy,

bola vyššia než odpísaný dlžobný kapitál krycích pôžičiek, uhradí Investičná banka,

národný podnik, štátu rozdiel odpisom iných komunálnych pôžičiek alebo štátnymi dlhopismi.

(3)

Na úhradu komunálnych dlžobných úpisov premenených na štátne dlhopisy, nemožno použiť

pôžičky, ktoré sú vylúčené z prevzatia štátom (

§§ 2 až 4

).

(4)

Anuity z krycích pôžičiek, sročné pred 1. januárom 1949, idú na vrub doterajšieho

dlžníka. Úroky z dlžobných úpisov, sročné pred 1. januárom 1949 (preddavky na úroky),

ako i splatenie dlžobného kapitálu z dlžobných úpisov, vyžrebovaných pred 1. januárom

1949, idú na vrub Investičnej banky, národného podniku.

(5)

Zároveň s dlžobným kapitálom budú medzi štátom a Investičnou bankou, národným podnikom,

vyúčtované a vyrovnané i platy vykonané alebo prijaté na úrokovú službu komunálnych

dlžobných úpisov a odpísaných krycích položiek, ako i iné záväzky a pohľadávky, ktoré

súvisia s ich dlhovou službou. Toto vyúčtovanie sa vykoná k 1. januáru 1949.

§ 11

(1)

Neemisné dlhy sväzkov ľudovej správy z pôžičiek prevezme a skoncuje štát na podklade

prihlášky, ktorú veriteľ musí podať v lehote šesť mesiacov odo dňa vyhlásenia zákona,

ak ide o prípady podľa

§ 1, ods. 5

, do 30. júna 1950, podľa vzorca určeného smernicami Ministerstva financií (

§ 6, ods. 2

). Ministerstvo financií môže v prípadoch hodných osobitného zreteľa odpustiť následky

zmeškania tejto lehoty.

(2)

Prihláška sa podáva na Riaditeľstve štátneho dlhu v Prahe, na Slovensku na Povereníctve

financií.

(3)

Nároky veriteľov voči sväzkom ľudovej správy, neprihlásené podľa odseku 1, zanikajú.

(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 platia obdobne pre skoncovanie neemisných dlhov bývalých

zemí Českej a Moravskosliezskej, bývalej Slovenskej krajiny a bývalých žúp na Slovensku.

§ 12

(1)

Dlh sa skoncuje vždy ku dňu prvej úrokovej sročnosti, ktorá podľa doterajších smluvných

podmienok nasleduje po 31. decembri 1948.

(2)

Úrokové a umorovacie splátky (anuity), ktoré zahrňujú tiež čas pred 1. januárom 1949

a ktoré maly byť podľa doterajších smluvných podmienok doterajším dlžníkom zaplatené

a)

pred 1. januárom 1949 (pri platení vopred), idú na vrub doterajšieho dlžníka a pri

skoncovaní medzi štátom a veriteľmi sa nevezmú do úvahy;

b)

po 31. decembri 1948 (pri platení pozadu), zaplatí štát, ktorý ich skoncuje zároveň

s dlžobným kapitálom, pričom však úroková sadzba nesmie presahovať 3 a 1/2 %.

§ 13

(1)

Štát skoncuje prevzaté neemisné dlhy, po prípade zvýšené o úroky podľa

§ 12, ods. 2, písm. b)

, štátnymi dlhopismi, ktoré vydá minister financií vo výške na tento účel potrebnej.

(2)

Veriteľ je povinný prijať tieto dlhopisy menovitou cenou miesto plnenia v hotovosti.

Tým zanikajú všetky jeho práva i nároky zo skoncovania pôžičky i s príslušenstvom,

vynímajúc prípadný nárok na anuity, ktoré idú na vrub doterajšieho dlžníka [

§ 12, ods. 2, písm. a)

].

(3)

Súhrn prevzatých dlhov voči tomu istému veriteľovi zaokrúhli sa dolu na sumu deliteľnú

tisícom a za takto zistenú sumu sa poskytnú štátne dlhopisy. Prípadný rozdiel sa vyplatí

v hotovosti.

(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nevzťahujú na prevzaté emisné dlhy, úrokované sadzbou

nižšou než 3%. Ministerstvo financií rozhodne, akým spôsobom budú také dlhy skoncované.

§ 14

(1)

Na splatenie prevzatých neemisných dlhov, ktoré pochádzajú z času pred 1. novembrom

1945, vydá minister financií unifikačnú pôžičku, ktorej dlhopisy sa veriteľovi pripíšu

v prospech v Poštovej sporiteľni, národnom podniku v Prahe.

(2)

Dlhopisy unifikačnej pôžičky, ktoré boly takto pripísané veriteľovi v prospech, považujú

sa za dlhopisy složené ním do úschovy a prihlásené podľa dekrétu

č. 95/1945 Sb.

(3)

Dokiaľ nedôjde k inej úprave, koná sa dlhová služba dlhopisov unifikačnej pôžičky,

uvedenej v odseku 1, podľa predpisov o službe vnútorného štátneho dlhu z času pred

koncom roku 1945. Úrok sa vypláca sadzbou

a)

3 a 1/2 %, ak boly prevzaté neemisné dlhy úrokované sadzbou 3 a 1/2 % alebo vyššou,

b)

3%, ak boly prevzaté neemisné dlhy úrokované sadzbou 3% alebo vyššou, avšak nižšou

než 3 a 1/2 %.

§ 15

(1)

Na splatenie prevzatých neemisných dlhov, ktoré pochádzajú z času po 31. októbri

1945, vydá minister financií 3% štátnu pôžičku, umoriteľnú v rokoch 1960 až 1989,

a to v dlhopisoch na doručiteľa po 1.000, 5.000, 10.000, 50.000, 100.000 a 1,000.000

Kčs.

(2)

Úroky z 3% štátnej pôžičky, umoriteľnej v rokoch 1960 až 1989, budú sa vyplácať raz

ročne pozadu vždy dňa 16. mája, prvý raz 16. mája 1950.

(3)

3% štátna pôžička, umoriteľná v rokoch 1960 až 1989, bude umorená podľa umorovacieho

plánu, vypracovaného na základe približne rovnakých ročných anuít, a to podľa voľby

finančnej správy, buď voľným nákupom, nie však nad menovitú cenu, alebo vyžrebovaním.

Vyžrebovanie, pokiaľ k nemu dôjde, bude sa konať vždy v marci; vyžrebovaný kapitál

bude sa vyplácať vždy dňa 16. mája.

§ 16

(1)

Podľa

§§ 11 až 15

sa skoncujú tiež pôžičky, ktoré boly poskytnuté peňažnými ústavmi sväzkom ľudovej

správy (bývalým sväzkom územnej samosprávy), a ktoré tvoria krytie

a)

záložných listov alebo melioračných alebo bankových dlžobných úpisov, vydaných peňažnými

ústavmi, vynímajúc však bankové dlžobné úpisy bývalej „Ústřední banky československých

spořitelen“;

b)

komunálnych dlžobných úpisov, znejúcich na ríšske marky, ktoré vydal v dobe neslobody

ústav „Landesbank und Girozentrale für das Sudetenland“ (teraz „Zemská banka a žírové

ústředí v likvidaci“) v Liberci.

(2)

Peňažné ústavy, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie odseku 1, môžu štátnymi dlhopismi,

ktoré dostanú od štátu pri skoncovaní pôžičiek, poskytnutých sväzkom ľudovej správy,

alebo ktoré si inak zadovážia, splatiť nimi vydané záložné listy alebo melioračné

alebo bankové dlžobné úpisy alebo komunálne dlžobné úpisy; ich vlastníci sú povinní

prijať tieto štátne dlhopisy miesto plnenia v hotovosti. O úrokovej sadzbe týchto

štátnych dlhopisov platí obdobne ustanovenie

§ 14, ods. 3

. Podrobnosti upraví Ministerstvo financií vyhláškou v Úradnom liste, v ktorej tiež

určí pomer, v akom sa splatia komunálne dlžobné úpisy, znejúce na ríšske marky, ako

i deň, od ktorého sa z nich nahradí úrok.

§ 17

(1)

Na štát prechádza bez náhrady tento majetok sväzkov ľudovej správy

a)

vklady a iné peňažné pohľadávky v peňažných ústavoch, viazané podľa dekrétu prezidenta

republiky zo dňa 19. októbra

1945, č. 91 Sb.

, o obnovení československej meny;

b)

cenné papiere, prihlásené podľa dekrétu

č. 95/1945 Sb.

, a štátne dlhopisy, vinkulované na Riaditeľstve štátneho dlhu v Prahe alebo v štátnej

pokladnici pre Slovensko v Bratislave;

c)

pohľadávky a nároky, ktoré sa staly pochybnými alebo nevymožiteľnými v dôsledku vojnových

udalostí alebo usporiadania štátoprávnych pomerov;

d)

nároky na náhradu za znárodnený majetok;

e)

nároky na vrátenie preplatkov na úrokoch, ktoré vyplývajú zo sníženia úrokových sadzieb

podľa

§ 23

;

f)

nároky na úľavy podľa

§ 2 alebo § 3 zákona zo dňa 1. decembra 1948, č. 271 Sb.

, o úľavách v plnení niektorých záväzkov, ktoré znely na ríšske marky, pokiaľ tieto

úľavy pripadajú na dlhy z pôžičiek, prevzatých štátom podľa tohto zákona, a pokiaľ

ich veritelia neposkytli už pred dňom vyhlásenia tohto zákona;

g)

pohľadávky a iné nároky voči Fondom národnej obnovy alebo fondom pozemkových reforiem

zo záväzkov, ktoré náležia ku konfiškovanému majetku alebo k majetku získanému z pozemkových

reforiem.

(2)

Na štát prechádza majetok zvyškových podstát zemí Českej a Moravskosliezskej, uvedený

v § 39, ods. 3, písm. a) až e) zákona zo dňa 21. decembra 1948, č. 280 Sb., o krajskom

zriadení, s výnimkou peňažných hotovostí a voľných vkladov.

(3)

Na štát prechádzajú peňažné hotovosti, vklady, podiely, cenné papiere a pohľadávky

bývalej tzv. Sudetskej župy.

(4)

Štát použije hodnoty naň prešlé podľa odsekov 1 až 3 na úhrady podľa

§§ 18 až 20

a prípadný zvyšok na sníženie štátneho dlhu.

§ 18

(1)

Sväzky ľudovej správy, po prípade komunálne podniky, sa oslobodzujú od povinnosti

zaplatiť prídelovú (kúpnu) cenu za majetok, ktorý im bol alebo bude pridelený (odovzdaný)

do 31. decembra 1949 podľa predpisov, platných pre rozdelenie konfiškovaného majetku

a majetku získaného z pozemkových reforiem, pokiaľ prídelová (kúpna) cena nebola zaplatená

pred účinnosťou tohto zákona.

(2)

Komunálne podniky, po prípade sväzky ľudovej správy sa oslobodzujú od povinnosti

poskytnúť Fondu znárodneného hospodárstva náhradu za znárodnený majetok, prenechaný

im do 31. decembra 1949.

(3)

Ministerstvo financií určí po vypočutí Fondov národnej obnovy, po prípade Fondu znárodneného

hospodárstva alebo fondov pozemkových reforiem, ako budú povinnosti, od ktorých sa

oslobodzujú sväzky ľudovej správy a komunálne podniky podľa ustanovení odsekov 1 a

2, súhrnne skoncované. Rovnakým spôsobom budú skoncované pohľadávky a nároky, ktoré

prešly na štát podľa ustanovenia

§ 17, ods. 1, písm. g)

.

(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú len na majetok, pohľadávky a nároky, zahrnuté

do soznamov, ktoré zhotovia sväzky ľudovej správy a komunálne podniky a ktoré preskúma

a po prípade doplní príslušný Fond národnej obnovy, po prípade Fond znárodneného hospodárstva

alebo príslušný fond pozemkovej reformy.

§ 19

(1)

Sväzky ľudovej správy sú povinné podať do konca roku 1949 Fondom národnej obnovy,

po prípade Národnému pozemkovému fondu pri Ministerstve pôdohospodárstva alebo Slovenskému

pozemkovému fondu pri Povereníctve pôdohospodárstva a pozemkovej reformy vyúčtovanie

konfiškovaných peňažných hotovostí, peňažných zábezpiek a preddavkov, prijatých na

kúpnu cenu konfiškovaných hnuteľných vecí, ako i vyúčtovanie hospodárskeho výsledku,

ktorý dosiahly v rokoch 1945 až 1948 predajom konfiškovaného hnuteľného majetku alebo

prenájmom konfiškovanej nehnuteľnosti.

(2)

Vyúčtovania, predložené sväzkami ľudovej správy podľa odseku 1, sa podrobia preskúšaniu;

sväzky ľudovej správy sú pritom povinné poskytnúť fondom, uvedeným v odseku 1, všetky

potrebné informácie a vysvetlenia. Záväzky sväzkov ľudovej správy podľa tohto vyúčtovania

voči týmto fondom, pokiaľ neboly alebo nebudú uhradené odvodom konfiškovaných hodnôt

alebo z vlastných prostriedkov sväzkov ľudovej správy, môžu byť zúčtované podľa obdoby

ustanovenia

§ 18, ods. 3

.

§ 20

(1)

Pôžičky, ktoré Poštová sporiteľňa, národný podnik v Prahe, poskytla niektorým veriteľom

na ich pohľadávky proti sväzkom ľudovej správy na území dočasne obsadenom Maďarskom,

treba pokladať za platby na úhradu týchto pohľadávok, pokiaľ pôžičky neboly Poštovej

sporiteľni, národnému podniku v Prahe, splatené pred účinnosťou tohto zákona.

(2)

Pokiaľ Poštová sporiteľňa, národný podnik v Prahe, poskytla pôžičky na pohľadávky

proti sväzkom ľudovej správy, ktoré teraz nie sú na území Československej republiky,

môže Ministerstvo financií dlžníkov z týchto pôžičiek oslobodiť od ich záväzkov voči

Poštovej sporiteľni, národnému podniku v Prahe.

(3)

Pohľadávky Poštovej sporiteľne, národného podniku v Prahe, z pôžičiek, ktoré zaniknú

voči pôvodným dlžníkom podľa ustanovení odseku 1 alebo 2, uhradí štát.

§ 21

Pomocné fondy pre úpravu dlhov okresov a obcí, zriadené podľa čl. III zákona zo dňa

9. apríla 1935, č. 69 Sb., o finančných opatreniach v odbore územnej samosprávy, sa

zrušujú. Ich majetok a kapitál tvorí odo dňa 1. januára 1949 zvyškovú podstatu, ktorú

spravuje a likviduje Ministerstvo financií po dohode s Ministerstvom vnútra. Likvidačný

prebytok pripadne štátu.

§ 22

(1)

Sväzky ľudovej správy nie sú zaviazané z prác a dodávok, vykonaných (plnených) v

dobe neslobody bývalým sväzkom územnej samosprávy, pokiaľ tieto práce a dodávky slúžily

výlučne záujmom okupantskej moci. O tom, či taká práca alebo dodávka slúžila výlučne

záujmom okupantskej moci, rozhodne krajský národný výbor na žiadosť veriteľa alebo

sväzku ľudovej správy.

(2)

I v prípadoch, keď práca alebo dodávka slúžila výlučne záujmom okupantskej moci,

môže sa veriteľ domáhať na sväzku ľudovej správy náhrady za to, o čo bol touto prácou

alebo dodávkou sväzok ľudovej správy obohatený ku dňu 5. mája 1945.

(3)

Ak bol nárok z práce (dodávky) uplatnený voči sväzku ľudovej správy súdnym konaním,

ktoré je prerušené podľa zákona zo dňa 16. mája

1946, č. 129 Sb.

, o procesných opatreniach pre niektoré nároky z doby neslobody, môže žalobca (navrhovateľ),

ak sa v konaní pokračuje, pôvodnú žalobu (návrh) bez súhlasu druhej strany zmocniť

tak, že sa domáha náhrady podľa predchádzajúceho odseku. Pri rozhodnutí o trovách

konania sa na túto zmenu nehľadí.

(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú obdobne na záväzky z prác a dodávok, ktoré

boly vykonané (splnené) v dobe neslobody bývalej tzv. Sudetskej župe. Tu však namiesto

príslušného sväzku ľudovej správy nastupuje subjekt, na ktorý boly v rámci vykonávanej

likvidácie už prevedené majetkové časti, ku ktorým tieto záväzky náležia, a ak nie

sú také subjekty, štát.

§ 23

(1)

Používateľnosť ustanovení vládneho nariadenia zo dňa 5. septembra 1942, č. 324 Sb.,

o zúročení dlhodobých komunálnych pôžičiek a komunálnych dlžobných úpisov, a vládneho

nariadenia zo dňa 24. februára 1943, č. 56 Sb., o zúročení niektorých dlhodobých pôžičiek

a o zúročení záložných listov a iných bankových dlžobných úpisov, ktorými sa pre pôžičky

sväzkom územnej správy určila úroková sadzba 4 a 3/8 % ročne (2 a 3/16 % polročne),

ako najvyššia a najnižšia sadzba i so správnym príspevkom, sa zrušuje, pokiaľ ide

o emisné pôžičky uzavreté po 31. decembri 1945. Správny príspevok pri takých pôžičkách

nesmie presahovať 1/2 %.

(2)

Pokiaľ ide o neemisné pôžičky, zrušuje sa používateľnosť ustanovení uvedených v odseku

prvom a používateľnosť ustanovenia § 3, ods. 2 vl. nar. č. 324/1942 Sb., s účinnosťou

od 1. júla 1946. Od tohto dňa do 30. júna 1947 platí ako najvyššia úroková sadzba

pre tieto pôžičky sadzba 4 % ročne a od 1. júla 1947 3 a 3/4 % ročne, pokiaľ príslušné

úrokové sumy neboly už veriteľskými ústavmi zaúčtované ako platby alebo ku koncu účtovného

obdobia účtovne vykázané ako pohľadávky.

§ 24

(1)

Sväzky ľudovej správy nesmú používať prostriedky, ktoré sú v ich rozpočtoch na rok

1949 určené na službu ich dlhov.

(2)

Pri sebestačných sväzkoch ľudovej správy sa kráti náhradový prídel o sumu, ktorú

by inak vyžadovala služba ich dlhov, prevzatých štátom podľa tohto zákona.

(3)

Výdavky, ktoré vzniknú v roku 1949 štátu z prevzatia a skoncovania dlhov sväzkov

ľudovej správy a bývalých krajín, sa uhradia úsporami na štátnych prídeloch týmto

sväzkom a bývalým krajinám, ako i na prídeloch pomocným fondom pre úpravu dlhov okresov

a obcí.

§ 25

Záložné práva, viaznuce vo verejných knihách na nehnuteľnostiach sväzkov ľudovej správy

pre pohľadávky z pôžičiek, ktoré prevezme a skoncuje štát, ako i pre pohľadávky, ktoré

zanikly podľa

§ 5, ods. 1

,

§ 11, ods. 3

,

§ 13, ods. 2

, druhej vety, zanikajú a vymažú sa na návrh Riaditeľstva štátneho dlhu a ak ide o

záruky na Slovensko, na návrh Povereníctva financií, s odvolaním sa na tento zákon.

§ 26

Právne úkony, písomnosti a úradné úkony, potrebné na vykonanie tohto zákona, sú oslobodené

od poplatkov a dávok.

§ 27

Dňom vyhlásenia tohto zákona sa zrušuje platnosť, po prípade používateľnosť všetkých

predpisov, ktoré odporujú tomuto zákonu, najmä ustanovení čl. III zákona č. 69/1935

Sb., ustanovení § 7 zákona zo dňa 7. novembra 1940, č. 290 Sl z., ktorým sa menia

niektoré predpisy o finančnom hospodárení miest a obcí, ustanovení § 10 zákona zo

dňa 20. decembra 1946, č. 249 Sb., o dočasnej úprave finančného hospodárenia sväzkov

územnej samosprávy a niektorých iných osôb verejného práva, v znení zákona zo dňa

20. júla 1948, č. 205 Sb., ktorým sa menia a doplňujú predpisy o dočasnej úprave finančného

hospodárenia sväzkov ľudovej správy a niektorých iných osôb verejného práva, ako i

vládneho nariadenia č. 324/1942 Sb., pokiaľ používateľnosť niektorých ustanovení tohto

vládneho nariadenia nebola zrušená už v

§ 23

.

§ 28

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister financií po dohode

s ministrami vnútra a spravodlivosti a ostatnými zúčastnenými členmi vlády.