VYHLÁŠKA 143/1980 Z. z. o usmerňovaní mzdových prostriedkov a odmieňaní práce

§ 1

Úvodné ustanovenie

(1)

Usmerňovanie mzdových prostriedkov a uplatňovanie sústav pre odmieňanie pracovníkov

slúži ako významný nástroj pri rozdeľovaní národného dôchodku v súlade so štátnym

plánom rozvoja národného hospodárstva (ďalej len „štátny plán“) v závislosti od aktívnej

účasti a podielu pracovníkov na spoločenskej práci.

(2)

Pri plnení týchto cieľov sa vychádza z úloh štátneho plánu a zo mzdových programov,

ktorými sa určujú zámery v diferenciácii miezd, v zdokonalení spôsobu usmerňovania

mzdových prostriedkov, vo zvyšovaní účinnosti mzdových sústav a v prehlbovaní mzdovej

kontroly. Pri realizácii mzdových programov a zabezpečovaní vývoja mzdových prostriedkov

v súlade so štátnym plánom sa využívajú aj kolektívne zmluvy.

§ 2

Rozsah platnosti

(1)

Táto vyhláška sa vzťahuje na socialistické organizácie, výrobné hospodárske jednotky

alebo im obdobné organizačné formy, aj keď nie sú socialistickými organizáciami,

1

)

a na orgány štátnej správy a iné orgány riadenia, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak.

(2)

Na spoločenské organizácie, s výnimkou ich podnikov a hospodárskych zariadení, sa

nevzťahujú ustanovenia

druhej až šiestej časti vyhlášky

, vzťahujú sa však na ne ich ustanovenia týkajúce sa úloh orgánov nadriadených týmto

podnikom a zariadeniam. Na Revolučné odborové hnutie sa ustanovenia

druhej až šiestej časti

nevzťahujú.

(3)

Pre družstevné organizácie výrobného družstevníctva a ich nadriadené orgány upravia

usmerňovanie mzdových prostriedkov a odmieňanie práce obdobne podľa ustanovení

druhej až šiestej časti vyhlášky

zväzy družstiev po dohode s Ministerstvom práce a sociálnych vecí Českej socialistickej

republiky alebo Ministerstvom práce a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky

(ďalej len „príslušné ministerstvo práce a sociálnych vecí republiky“) a po dohode

s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí.

(4)

Pre poľnohospodárske družstevné organizácie upraví usmerňovanie mzdových prostriedkov

a odmieňanie práce ich členov obdobne podľa ustanovení

druhej až šiestej časti

Federálne ministerstvo poľnohospodárstva a výživy po dohode s Federálnym ministerstvom

práce a sociálnych vecí.

2

)

Ustanovenia

tretej až šiestej časti

sa na tieto organizácie vzťahujú, len pokiaľ ide o pracovníkov v pracovnoprávnych

vzťahoch.

(5)

Pre výrobné hospodárske jednotky a im obdobné organizačné formy (ďalej len „výrobná

hospodárska jednotka“) v pôsobnosti ústredných orgánov Českej socialistickej republiky

alebo Slovenskej socialistickej republiky, pokiaľ ich tvoria socialistické organizácie

na území oboch republík, ustanovuje spôsob uplatnenia ustanovení

druhej časti vyhlášky

príslušné ministerstvo práce a sociálnych vecí republiky po dohode s Federálnym ministerstvom

práce a sociálnych vecí.

(6)

Na účely tejto vyhlášky sa rozumie

a)

organizáciou v ustanoveniach vyhlášky, ktoré upravujú usmerňovanie mzdových prostriedkov,

výrobná hospodárska jednotka a socialistická organizácia, pokiaľ netvorí výrobnú hospodársku

jednotku, a v ostatných ustanoveniach vyhlášky socialistická organizácia;

b)

hospodárskou organizáciou výrobná hospodárska jednotka, štátna hospodárska organizácia,

pokiaľ netvorí výrobnú hospodársku jednotku, podnik zahraničného obchodu, družstvo

s výnimkou bytového družstva, družstevný podnik, podnik a hospodárske zariadenie spoločenskej

organizácie a iná organizácia, pokiaľ hospodári podľa obdobných zásad ako štátna hospodárska

organizácia;

c)

rozpočtovou organizáciou popri štátnej organizácii aj iná organizácia, pokiaľ hospodári

obdobne podľa zásad platných pre rozpočtové organizácie;

d)

príspevkovou organizáciou organizácia, ktorá hospodári podľa rozpočtu zapojeného

finančným vzťahom (príspevkom alebo odvodom) na štátny rozpočet, na rozpočet národného

výboru alebo iný rozpočet;

e)

nadriadeným orgánom orgán, ktorý riadi priamo alebo prostredníctvom ďalšieho orgánu

organizáciu vo svojej pôsobnosti, a pri organizácii v pôsobnosti národných výborov

príslušný riadiaci a vyšší národný výbor;

f)

ústredným orgánom ústredný orgán štátnej správy, krajský národný výbor, Národný výbor

hlavného mesta Prahy, Národný výbor hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky

Bratislavy,

3

)

Ústredná rada družstiev, zväz družstiev, ústredný orgán spoločenskej organizácie,

Ústredný výbor Národného frontu a iný orgán (organizácia), ktorý plní úlohy ústredného

orgánu.

(7)

Ustanovenia tejto vyhlášky, ktoré sa vzťahujú na príspevkové organizácie, platia

aj pre bytové družstvá.

§ 3

(1)

Mzdové prostriedky sú všetky prostriedky, ktoré organizácie používajú na odmieňanie

práce alebo ktoré vynakladajú v priamej súvislosti s pracovnou a obdobnou činnosťou

fyzických osôb. Zahŕňajú prostriedky, z ktorých organizácie uhrádzajú

a)

mzdy a náhrady mzdy poskytované na základe pracovného pomeru a obdobné plnenia poskytované

na základe služobného a členského pomeru;

b)

odmeny za prácu, prípadne obdobné plnenia, poskytované na základe iných vzťahov,

než je pracovný, učebný, služobný a členský pomer;

c)

sumy, ktoré organizácia refunduje inej organizácii na úhradu plnení uvedených v písmenách

a) a b); d) sumy zodpovedajúce základným mzdám [odsek 2 písm. a)] v prípadoch, keď

učni, mladiství v období prípravy na prácu a v hospodárskych organizáciách osoby,

ktoré nie sú v právnom vzťahu s organizáciou (napr. príslušníci vojenských útvarov,

osoby z nápravnovýchovných zariadení, pracovníci zahraničných organizácií a pod.),

vykonávajú pre organizáciu práce, ktoré organizácia riadi alebo zabezpečuje pracovnými

prostriedkami (mzdová hodnota práce); pri práci vykonávanej učňami v období odborného

rozvoja zahŕňa mzdová hodnota práce aj sumy zodpovedajúce ostatným zložkám mzdy [odsek

2 písm. b) až f)] a náhradám mzdy s výnimkou náhrady mzdy za dovolenku.

(2)

Mzdy poskytované na základe pracovného pomeru zahŕňajú

a)

základné mzdy (časové mzdy včítane osobných platov, úkolové mzdy, podielové mzdy,

zmiešané mzdy);

b)

príplatky a doplatky ku mzde a iné obdobné plnenia;

c)

osobné ohodnotenia;

d)

prémie a odmeny (výkonnostné a mimoriadne odmeny, peňažné odmeny za výsledky dosiahnuté

na základe rozvoja iniciatívy pracujúcich a iné druhy odmien podľa osobitných predpisov);

4

)

e)

podiely na hospodárskych výsledkoch;

f)

naturálne požitky, ktoré sa poskytujú ako súčasť mzdy, prípadne peňažné náhrady za

ne.

(3)

Odmeny za prácu a obdobné plnenia podľa odseku 1 písm. b) zahŕňajú

a)

odmeny za prácu podľa dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru;

b)

odmeny za prácu (činnosť) poskytované podľa osobitných predpisov, ktoré sú obdobné

odmenám na základe pracovnoprávnych vzťahov (napr. odmeny náčelníkom štábov civilnej

obrany, odmeny závodným obvodným lekárom, odmeny obyvateľom ústavov sociálnej starostlivosti

za pracovnú činnosť pri prevádzke ústavu, odmeny dobrovoľným pracovníkom opatrovateľskej

služby a pod.);

c)

odmeny a náhrady za výkon verejných funkcií (činností);

d)

odmeny za objavy, vynálezy, zlepšovacie návrhy, priemyselné vzory, riešenia tematických

úloh a obdobné odmeny;

e)

odmeny podľa predpisov o autorskom práve;

f)

odmeny za výsledky dosiahnuté na základe rozvoja iniciatívy pracujúcich poskytované

osobám, ktoré nie sú s organizáciou v pracovnom, učebnom, služobnom alebo členskom

pomere (napr. peňažné odmeny poskytované v súvislosti s udelením čestného titulu,

peňažné odmeny poskytované najlepším kolektívom a jednotlivcom v súťažiach národných

výborov a pod.);

g)

odmeny (peňažné ceny) z verejných a užších súťaží a verejných prísľubov;

h)

mzdové vyrovnanie a obdobné plnenia podľa osobitných predpisov.

(4)

Organizácia nemá povinnosť zo mzdových prostriedkov uhrádzať plnenia uvedené v odseku

1 písm. a) a b), ak sa jej refundujú zo mzdových prostriedkov inej organizácie; ak

uhradí tieto plnenia zo mzdových prostriedkov, vylúči ich z nich pri prijatí refundovanej

sumy.

(5)

Pokiaľ organizácia poskytuje plnenia uvedené v odseku 1 písm. a) a b) podľa československých

predpisov a vypláca ich v inej ako československej mene, uhrádza zo mzdových prostriedkov

sumy určené v československej mene podľa týchto predpisov; ak poskytuje plnenia podľa

iných predpisov alebo podľa dohôd, uhrádza zo mzdových prostriedkov sumy určené v

československej mene, a ak nie sú tak určené, sumy prepočítané na československú menu.

(6)

Zo mzdových prostriedkov neuhrádza organizácia plnenia poskytované osobám, ktoré

svojou povahou nie sú mzdou, náhradou mzdy alebo plneniami uvedenými v odseku 1 písm.

a) a b), aj keď súvisia s pracovnou a obdobnou činnosťou (napr. príspevky pri nábore

a zmene zamestnania pracovníkov, mesačné odmeny učňov a mladistvých, štipendiá a študijné

príspevky, výpomoce a odmeny z osobitných fondov a prostriedkov, dávky nemocenského

a sociálneho zabezpečenia, náhrady výdavkov a náhrady škôd, prídavky zahraničnej služby

a pod.).

§ 4

(1)

Mzdové prostriedky sa zahŕňajú do nákladov organizácií, s výnimkou prostriedkov na

mzdy a obdobné plnenia, ktoré sa uhrádzajú v hospodárskych organizáciách z fondu odmien

(

§ 13

) zriadeného podľa osobitných predpisov.

(2)

Mzdové prostriedky, z ktorých sa uhrádzajú odmeny, plnenia a sumy uvedené v

§ 3 ods. 1 písm. b) a c)

, sa zahŕňajú do ostatných osobných nákladov organizácií.

§ 5

Záväzné limity mzdových prostriedkov

(1)

Výška mzdových prostriedkov organizácií sa vymedzuje na jednotlivé roky záväznými

limitmi mzdových prostriedkov (ďalej len „záväzné limity“) v päťročných štátnych a

hospodárskych plánoch, pokiaľ sa v úlohách na zostavenie štátnych plánov neustanovuje

inak. Záväznými limitmi sú

a)

normatívy určujúce podiel mzdových prostriedkov na výsledkoch činnosti vyjadrených

určeným ukazovateľom (rozhodujúci ukazovateľ) alebo zmenu tohto podielu oproti východiskovému

stavu;

b)

absolútne limity priamo určujúce objem mzdových prostriedkov alebo jeho zmenu oproti

východiskovému stavu.

(2)

Ak nie sú záväzné limity určené v štátnom pláne, určí ich ústredný orgán podľa dohody

s príslušným ministerstvom práce a sociálnych vecí.

(3)

Nadriadené orgány rozdelia objem mzdových prostriedkov vyplývajúci zo záväzných limitov

určených v štátnom pláne pre hospodárske organizácie na základnú a pobádaciu zložku

podľa dohody ústredného orgánu s príslušným ministerstvom práce a sociálnych vecí

alebo podľa pokynov tohto ministerstva, a to v pomere, ktorý

a)

zabezpečuje účinnú stimuláciu efektívnosti a ďalších kvalitatívnych výsledkov činnosti

organizácií a

b)

prihliada na štruktúru miezd (najmä podielu tarifnej a nadtarifnej časti) a jej predpokladaným

zmenám; pritom pobádacia zložka musí v každej organizácii zodpovedať najmenej 15 %

mzdových prostriedkov.

(4)

Hospodárskym organizáciám určia nadriadené orgány normatív alebo absolútny limit

základnej zložky mzdových prostriedkov, absolútny limit pobádacej zložky mzdových

prostriedkov a k záväzným limitom rozhodujúce ukazovatele a prepočítacie koeficienty;

k normatívu základnej zložky a absolútnemu limitu pobádacej zložky mzdových prostriedkov

sa určia aj podmieňujúce ukazovatele.

(5)

Rozpočtovým a príspevkovým organizáciám určia nadriadené orgány absolútny limit mzdových

prostriedkov.

(6)

Na zostavenie hospodárskych plánov určia nadriadené orgány k záväzným limitom tolerancie,

v rámci ktorých môžu bez zmeny päťročného plánu znižovať alebo zvyšovať v ročných

plánoch záväzné limity určené na jednotlivé roky.

(7)

Spôsob určenia záväzného limitu (odsek 1) včítane druhu a spôsobu použitia určených

rozhodujúcich ukazovateľov a prepočítacích koeficientov (odsek 4) nemožno v priebehu

obdobia päťročného plánu meniť.

(8)

Na základe záväzných limitov a k nim určených rozhodujúcich ukazovateľov a prepočítacích

koeficientov vypracujú nadriadené orgány a organizácie plány miezd (

§ 9

), ktoré sú súčasťou ich hospodárskeho plánu.

§ 6

Záväzné limity základnej zložky mzdových prostriedkov

(1)

Nadriadené orgány určia normatív základnej zložky mzdových prostriedkov hospodárskym

organizáciám, v ktorých sa podnecuje v súlade s cieľmi štátneho plánu záujem na zvyšovaní

objemu výroby a služieb prostredníctvom rastu produktivity práce. Pri určení normatívu

použijú nadriadené orgány ako rozhodujúceho ukazovateľa upravené vlastné výkony organizácie;

5

)

iného ukazovateľa môžu použiť, ak sa z neho vychádza pri určení normatívu v štátnom

pláne alebo ak lepšie vyjadruje náročnosť príslušnej činnosti na množstvo práce a

jej kvalifikovanosť.

(2)

K normatívu základnej zložky mzdových prostriedkov určia nadriadené orgány podmieňujúce

ukazovatele, ktoré charakterizujú hlavné vecné úlohy hospodárskeho plánu; pri ich

nesplnení nemožno zvyšovať základnú zložku mzdových prostriedkov v závislosti od prekročenia

plánovanej výšky rozhodujúceho ukazovateľa (odsek 1).

(3)

Prepočítacie koeficienty k normatívu základnej zložky mzdových prostriedkov určia

nadriadené orgány tak, aby vyjadrovali pomer, v ktorom sa prepočítava plánovaný objem

základnej zložky bez ostatných osobných nákladov pri prekročení a neplnení plánovanej

výšky rozhodujúceho ukazovateľa. Prepočítacie koeficienty určia nadriadené orgány

a)

pre prekročenie ukazovateľa nižšou číselnou hodnotou ako jedna tak, aby sa znevýhodnilo

prijímanie a prekračovanie málo progresívneho plánu organizáciami;

b)

pre neplnenie ukazovateľa číselnou hodnotou jedna.

(4)

Nadriadené orgány určia absolútny limit základnej zložky mzdových prostriedkov hospodárskym

organizáciám, v ktorých

a)

nie je záujem na zvyšovaní objemu výroby a služieb;

b)

upravené vlastné výkony organizácie alebo iný rozhodujúci ukazovateľ nevyjadrujú

náročnosť príslušnej činnosti na množstvo práce a jej kvalifikovanosť.

(5)

K absolútnemu limitu základnej zložky mzdových prostriedkov určia nadriadené orgány

upravené vlastné výkony organizácie ako rozhodujúceho ukazovateľa, pri plnení ktorého

sa kráti plánovaný objem tejto zložky bez ostatných osobných nákladov. Nadriadené

orgány môžu určiť iného rozhodujúceho ukazovateľa, pokiaľ sa z neho vychádza pri určení

normatívu v štátnom pláne alebo ak lepšie vyjadruje náročnosť príslušnej činnosti

na množstvo práce a jej kvalifikovanosť. Ak upravené vlastné výkony alebo iný ukazovateľ

túto náročnosť nevyjadrujú, rozhodujúci ukazovateľ sa neurčuje.

(6)

Prepočítacie koeficienty k absolútnemu limitu základnej zložky mzdových prostriedkov

určia nadriadené orgány len pri určení rozhodujúceho ukazovateľa, a to tak, aby vyjadrovali

pomer, v ktorom sa prepočítava plánovaný objem základnej zložky bez ostatných osobných

nákladov pri neplnení plánovanej výšky rozhodujúceho ukazovateľa. Prepočítacie koeficienty

určia nadriadené orgány číselnou hodnotou jedna; nižšou číselnou hodnotou ako jedna

môžu prepočítacie koeficienty určiť, ak je záujem predovšetkým na znižovaní počtu

pracovníkov.

(7)

Iného rozhodujúceho ukazovateľa, ako je ukazovateľ, z ktorého sa vychádza pri určení

normatívu v štátnom pláne (odseky 1 a 5), podmieňujúce ukazovatele (odsek 2) a číselnú

hodnotu prepočítacích koeficientov (odseky 3 a 6) určia nadriadené orgány podľa smerníc

príslušného ministerstva práce a sociálnych vecí, alebo ak nie sú smernice vydané,

podľa dohody nadriadeného ústredného orgánu s príslušným ministerstvom práce a sociálnych

vecí a príslušnou plánovacou komisiou. Ak ide o projektové a inžinierske organizácie

a hospodárske organizácie výskumnej a vývojovej základne, určia nadriadené orgány

iného rozhodujúceho ukazovateľa, podmieňujúce ukazovatele a číselnú hodnotu prepočítacích

koeficientov podľa smerníc Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj,

alebo ak nie sú smernice vydané, podľa dohody nadriadeného ústredného orgánu s týmto

ministerstvom a príslušným ministerstvom práce a sociálnych vecí; obdobne určia týmto

organizáciám normatív alebo absolútny limit základnej zložky mzdových prostriedkov.

§ 7

Absolútny limit pobádacej zložky mzdových prostriedkov

(1)

Nadriadené orgány určia k absolútnemu limitu pobádacej zložky mzdových prostriedkov

a)

rozhodujúceho ukazovateľa, ktorý charakterizuje efektívnosť a ďalšie kvalitatívne

výsledky činnosti organizácií a uspokojovanie spoločenských potrieb; podľa výšky tohto

ukazovateľa prevzatej do hospodárskeho plánu a podľa jej plnenia sa zvyšuje alebo

kráti objem pobádacej zložky mzdových prostriedkov;

b)

podmieňujúce ukazovatele, ktoré charakterizujú hlavné vecné úlohy hospodárskeho plánu;

pri ich nesplnení nemožno zvyšovať objem pobádacej zložky mzdových prostriedkov v

závislosti od prekročenia plánu rozhodujúceho ukazovateľa;

c)

prepočítacie koeficienty, ktoré sa uplatňujú spoločne s rozhodujúcim ukazovateľom.

(2)

Nadriadené orgány uplatnia podľa charakteru činnosti organizácií ako rozhodujúceho

ukazovateľa (odsek 1) rentabilitu k výrobným fondom

5

)

alebo rentabilitu k výrobným činiteľom alebo ukazovateľa vyjadrujúceho efektívnosť

vývozu alebo iného ukazovateľa, pokiaľ lepšie vyjadruje efektívnosť a ďalšie kvalitatívne

výsledky činnosti organizácií a uspokojovanie spoločenských potrieb.

(3)

Prepočítacie koeficienty k absolútnemu limitu pobádacej zložky mzdových prostriedkov

určia nadriadené orgány tak, aby vyjadrovali pomer, v ktorom sa zvyšuje alebo kráti

objem tejto zložky v závislosti od zmien výšky rozhodujúceho ukazovateľa v percentách.

Prepočítacie koeficienty určia nadriadené orgány

a)

pre prevzatie vyššieho ukazovateľa do ročného hospodárskeho plánu oproti päťročnému

plánu, prípadne úlohám na zostavenie ročného plánu číselnou hodnotou jedna;

b)

pre prekročenie plánovanej výšky ukazovateľa číselnou hodnotou nižšou ako jedna;

c)

pre prevzatie nižšieho ukazovateľa do ročného hospodárskeho plánu oproti päťročnému

plánu, prípadne úlohám na zostavenie ročného plánu a pre neplnenie plánovanej výšky

ukazovateľa až do hranice 3 % číselnou hodnotou jedna od tejto hranice číselnou hodnotou

zvýšenou vo dvoch stupňoch tak, aby pobádacia zložka zanikla, ak poklesne výška ukazovateľa

v pláne o 15 % alebo ak sa neplní v rovnakom rozsahu plánovaná výška ukazovateľa.

(4)

Ustanovenia predchádzajúceho odseku platia obdobne pri určení prepočítacích koeficientov

na zostavenie päťročného hospodárskeho plánu.

(5)

Rozhodujúce a podmieňujúce ukazovatele (odseky 1 a 2) a číselnú hodnotu prepočítacích

koeficientov (odsek 3) určia nadriadené orgány obdobne podľa ustanovenia

§ 6 ods. 7

.

§ 8

Rozpisové rezervy mzdových prostriedkov

(1)

Nadriadené orgány utvárajú pri určení (rozpise) záväzných limitov rozpisovú rezervu

v pláne miezd na krytie potreby mzdových prostriedkov (napr. z dôvodov nepriaznivých

klimatických podmienok a živelných pohrôm, dodatočne určených úloh, realizácie niektorých

mzdových opatrení a pod.), ktorú nemožno zahrnúť do týchto limitov. Rozpisovú rezervu

utvárajú nadriadené orgány bez ujmy krytia tejto potreby tak, aby sa neoslabovala

hmotná zainteresovanosť pracovníkov organizácií.

(2)

Výška rozpisovej rezervy je určená rozdielom medzi objemom mzdových prostriedkov,

ktorý vyplýva zo záväzných limitov určených nadriadenému orgánu pre organizácie v

jeho pôsobnosti, a objemom, ktorý vyplýva zo záväzných limitov určených nadriadeným

orgánom pre tieto organizácie. Ak sa tvorba rozpisovej rezervy v pláne miezd dotýka

ostatných častí hospodárskeho plánu, premietne sa aj do týchto častí plánu.

(3)

Príslušné ministerstvo práce a sociálnych vecí môže, pokiaľ nadriadené orgány nepostupujú

podľa ustanovenia odseku 1, určiť pre výšku rozpisovej rezervy jej dolnú alebo hornú

hranicu, prípadne aj obe tieto hranice. Ak sú hranice určené, utvárajú nadriadené

orgány rozpisovú rezervu najmenej vo výške dolnej hranice a nesmú pri utváraní rezervy

prekročiť hornú hranicu.

(4)

Rozpisová rezerva sa používa na dodatočný rozpis alebo sa môže viazať v prospech

organizácií. Nadriadené orgány však nemôžu použiť rozpisovú rezervu na dodatočný rozpis

alebo ju viazať, ak by tým zakrývali nedostatky v činnosti organizácií.

(5)

Viazaná rozpisová rezerva sa nesmie použiť, kým nepominú dôvody, pre ktoré sa viazala.

Nadriadené orgány však môžu viazanú rezervu použiť na dodatočný rozpis na organizácie,

pre ktoré rezervu viazali.

(6)

Organizácie môžu pri rozpise záväzných limitov na nižšie stupne riadenia (ďalej len

„organizačná jednotka“) utvárať a používať rozpisovú rezervu obdobne podľa ustanovení

odsekov 1 až 5. O rozpisovú rezervu organizácie neznižujú objem mzdových prostriedkov

pri ich rozdelení na jednotlivé štvrťroky, prípadne mesiace. Obdobný postup môžu organizácie

uplatniť aj vo vnútri svojich organizačných jednotiek.

(7)

Nadriadené orgány a organizácie vedú evidenciu o tvorbe a použití svojich rezerv.

§ 9

Plán miezd organizácií

(1)

Ročný objem základnej zložky mzdových prostriedkov zodpovedajúci záväznému limitu

rozdelí hospodárska organizácia v ročnom pláne miezd na základnú zložku bez ostatných

osobných nákladov a na ostatné osobné náklady a obe časti ďalej rozdelí na jednotlivé

štvrťroky. Na rovnaké časové obdobia rozdelí hospodárska organizácia ročný objem pobádacej

zložky mzdových prostriedkov zodpovedajúci absolútnemu limitu a aj plánovanú ročnú

výšku rozhodujúcich a podmieňujúcich ukazovateľov; pritom osobitne vymedzí plánovaný

objem prostriedkov pre podiely na hospodárskych výsledkoch. Pri rozdelení mzdových

prostriedkov na jednotlivé štvrťroky prihliada organizácia na činitele, ktoré ovplyvňujú

potrebu mzdových prostriedkov v príslušnom štvrťroku.

(2)

Ročný objem mzdových prostriedkov zodpovedajúci záväznému limitu rozdelí rozpočtová

a príspevková organizácia v ročnom pláne miezd na mzdové prostriedky bez ostatných

osobných nákladov a na ostatné osobné náklady a obe časti ďalej rozdelí na jednotlivé

štvrťroky. Pri rozdelení mzdových prostriedkov na jednotlivé štvrťroky prihliada organizácia

na činitele, ktoré ovplyvňujú potrebu mzdových prostriedkov v príslušnom štvrťroku.

(3)

Plán miezd organizácie vypracovaný podľa odsekov 1 a 2 včítane zmien (

§ 10

) potvrdzuje nadriadený orgán. Potvrdený plán je podkladom pre kontrolu dodržiavania

záväzných limitov v priebehu plnenia plánu. Nadriadený orgán nesmie potvrdiť ročný

plán miezd organizácie, ktorý nie je v súlade so záväznými limitmi a celkovými cieľmi

štátneho plánu alebo ktorého ukazovatele nie sú správne rozdelené na jednotlivé obdobia

roku.

(4)

Potvrdený plán miezd, ktorý obsahuje ukazovatele pre kontrolu dodržania záväzných

limitov rozdelené na jednotlivé obdobia roku narastajúcim spôsobom, oznamujú hospodárske

a príspevkové organizácie príslušnému orgánu Štátnej banky československej alebo iného

peňažného ústavu, s ktorým sú v spojení (ďalej len „banka“), najneskoršie do desiatich

kalendárnych dní po skončení obdobia, za ktoré sa vykonáva kontrola; rovnako oznamujú

plán miezd vyplývajúci z potvrdenej zmeny (

§ 10

).

§ 10

Zmeny plánu miezd

(1)

Výšku záväzných limitov včítane výšky príslušných ukazovateľov, koeficientov a prípadne

ďalšie kvantitatívne závislosti a z nich vyplývajúci objem mzdových prostriedkov aj

jeho rozdelenie na jednotlivé zložky a na jednotlivé obdobia roku možno v hospodárskych

plánoch meniť do posledného dňa obdobia, ktorého sa zmena týka, pokiaľ osobitný predpis

alebo príslušný orgán neurčí iný termín. Ak sa zmeny plánu miezd týkajú ostatných

častí hospodárskeho plánu, premietnu sa aj do nich.

(2)

Ak po schválení štátneho plánu na príslušný rok dôjde k zmene plánovanej výšky rozhodujúceho

ukazovateľa, zmení sa v hospodárskom pláne plánovaný objem mzdových prostriedkov hospodárskych

organizácií len v pomere vyplývajúcom z prepočítacích koeficientov platných pre prekročenie

alebo neplnenie plánu. Ústredný orgán môže hospodárskym organizáciám a im nadriadeným

orgánom vo svojej pôsobnosti určiť odchylný postup.

(3)

Nadriadené orgány a organizácie vedú evidenciu o zmenách plánu miezd.

§ 11

(1)

Organizácia hodnotí, či v priebehu plnenia plánu dodržala záväzné limity, na základe

použiteľného objemu mzdových prostriedkov (

§ 12

). Dodržanie záväzných limitov sa hodnotí najmenej štvrťročne, a to vždy za obdobie

od začiatku roku.

(2)

Záväzné limity organizácia dodržiava, ak objem mzdových prostriedkov zúčtovaný na

výplatu do nákladov za príslušné obdobie nie je vyšší než použiteľný objem mzdových

prostriedkov. Rozdiel medzi objemom zúčtovaným na výplatu do nákladov a použiteľným

objemom mzdových prostriedkov sa považuje za úsporu alebo prekročenie záväzných limitov.

(3)

Hodnotenie, či v pôsobnosti nadriadeného orgánu sú dodržané záväzné limity v úhrne

za všetky organizácie, prípadne jej skupiny, sa robí na základe porovnania súčtu úspor

a súčtu prekročení záväzných limitov jednotlivých organizácií. Záväzné limity sú dodržané,

ak súčet prekročení nie je vyšší než súčet úspor organizácií a všetkých rozpisových

rezerv mzdových prostriedkov, ktoré nie sú viazané.

§ 12

(1)

Použiteľným objemom mzdových prostriedkov v hospodárskych organizáciách je súhrn

a)

prepočítaného alebo plánovaného (neprepočítaného) objemu základnej zložky mzdových

prostriedkov bez ostatných osobných nákladov,

b)

prepočítaného alebo plánovaného (neprepočítaného) objemu pobádacej zložky mzdových

prostriedkov,

c)

skutočného, ale najvyššie plánovaného objemu ostatných osobných nákladov,

d)

pripočítateľných súm,

e)

odpočítateľných súm.

(2)

Použiteľným objemom mzdových prostriedkov v rozpočtových a príspevkových organizáciách

je súhrn

a)

plánovaného objemu mzdových prostriedkov bez ostatných osobných nákladov,

b)

skutočného, ale najvyššie plánovaného objemu ostatných osobných nákladov,

c)

pripočítateľných súm,

d)

odpočítateľných súm.

(3)

Organizácia, ktorej je normatív základnej zložky mzdových prostriedkov určený, prepočítava

jej plánovaný objem bez ostatných osobných nákladov v závislosti od plnenia plánovanej

výšky rozhodujúceho ukazovateľa a od prepočítacích koeficientov; prepočet v závislosti

od prekročenia plánovanej výšky rozhodujúceho ukazovateľa robí, pokiaľ splní podmieňujúce

ukazovatele. Organizácia, ktorej je absolútny limit základnej zložky mzdových prostriedkov

určený spolu s rozhodujúcim ukazovateľom, prepočítava jej plánovaný objem bez ostatných

osobných nákladov v závislosti od neplnenia plánovanej výšky tohto ukazovateľa.

(4)

Plánovaný objem pobádacej zložky mzdových prostriedkov prepočítava organizácia v

závislosti od plnenia plánovanej výšky rozhodujúceho ukazovateľa a od prepočítacích

koeficientov; prepočet v závislosti od prekročenia plánovanej výšky rozhodujúceho

ukazovateľa robí, pokiaľ splní podmieňujúce ukazovatele.

(5)

Organizácia vylúči pri prepočte (odseky 3 a 4) z plnenia plánovanej výšky rozhodujúcich

ukazovateľov v rozsahu, ktorý určí Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí

v súčinnosti s ministerstvami práce a sociálnych vecí republík, sumy vyjadrujúce podľa

osobitných predpisov straty spôsobené nekvalitnou výrobou (činnosťou), prípadne ďalšie

spoločensky nežiadúce výsledky.

(6)

Pripočítateľnými sumami podľa odsekov 1 a 2 sú sumy

a)

viazané v rezerve mzdových prostriedkov štátneho plánu,

b)

viazané v rozpisovej rezerve mzdových prostriedkov nadriadeného orgánu,

c)

viazané vo fonde odmien alebo použité z fondu na doplnenie finančných zdrojov organizácie,

d)

odmien za objavy, vynálezy, zlepšovacie návrhy, priemyselné vzory, riešenia tematických

úloh a pod. poskytnutých v uplynulých obdobiach roka, ktoré prevyšujú celkový objem

týchto odmien poskytnutých v rovnakom období predchádzajúceho roka,

e)

určené Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí v súčinnosti s ministerstvami

práce a sociálnych vecí republík za vysokú technickú úroveň a akosť výrobkov a služieb,

úrokové bonifikácie, prípadne za ďalšie spoločensky žiadúce výsledky.

(7)

Odpočítateľnými sumami podľa odsekov 1 a 2 sú sumy

a)

prekročenia záväzných limitov za minulý rok,

b)

určené Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí v súčinnosti s ministerstvami

práce a sociálnych vecí republík za nízku technickú úroveň a akosť výrobkov a služieb,

úrokové sankcie, za prekročenie záväzného limitu počtu pracovníkov, prípadne za ďalšie

spoločensky nežiadúce výsledky.

§ 13

Fond odmien

(1)

Hospodárske organizácie môžu do výšky úspory záväzných limitov zistenej za príslušné

obdobie (

§ 11

) utvárať fond odmien prídelom z finančných zdrojov podľa osobitných predpisov.

(2)

Fond odmien sa dopĺňa dotáciami poskytovanými v rámci rezervy mzdových prostriedkov

štátneho plánu a rozpisových rezerv nadriadených orgánov, prevodom prostriedkov z

fondu odmien iných organizácií a prevodom z fondu hmotnej stimulácie vývozu, prípadne

podľa rozhodnutia Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí z iných fondov

zriadených podľa osobitných predpisov.

(3)

Z fondu odmien vyplácajú hospodárske organizácie podiely na hospodárskych výsledkoch;

môžu z neho vyplácať aj prémie a odmeny [

§ 3 ods. 2 písm. d)

], pokiaľ si na ich výplatu doplnili fond odmien podľa ustanovenia odseku 2, najviac

však v rozsahu doplnených prostriedkov; ďalej z neho vyplácajú obdobné plnenia poskytované

učňom v období odborného rozvoja.

(4)

Hospodárske organizácie prevádzajú z fondu odmien prostriedky do fondov odmien

a)

svojich organizačných jednotiek,

b)

iných organizácií, pokiaľ sa tieto organizácie zaslúžili o výsledky činnosti prevádzajúcej

organizácie, s ktorými je spojené doplnenie jej fondu odmien podľa ustanovenia odseku

2 alebo zvýšenie jej použiteľného objemu mzdových prostriedkov podľa ustanovenia

§ 12 ods. 6 písm. e)

. Prostriedky z dotácií poskytnutých v rámci rozpisových rezerv nadriadených orgánov

prevádzajú organizácie len so súhlasom príslušného ministerstva práce a sociálnych

vecí.

(5)

Hospodárske organizácie zúčastnené na dôležitých stavbách môžu previesť z fondu odmien

prostriedky do fondu odmien investora na úhradu peňažných odmien pri rozvoji iniciatívy

pracujúcich, ktoré poskytuje investor podľa podmienok určených staveniskovou odborovou

radou po dohode s týmito organizáciami.

(6)

Hospodárske organizácie môžu použiť prostriedky fondu odmien podľa odsekov 3 až 5,

len pokiaľ nie sú viazané [

§ 12 ods. 6 písm. c)

a

§ 16

]. Prostriedky viazané vo fonde odmien použijú hospodárske organizácie na konci roka

na doplnenie finančných zdrojov podľa osobitných predpisov.

(7)

Zostatok prostriedkov fondu odmien prevádzajú hospodárske organizácie do nasledujúceho

roka.

§ 14

(1)

Ak organizácia zistí, že dodržanie záväzných limitov je ohrozené, bezodkladne prikročí

k odstraňovaniu príčin, prípadne uplatní podľa príslušných predpisov opatrenia voči

zodpovedným pracovníkom. V súčinnosti s odborovými orgánmi informuje organizácia kolektív

pracovníkov o zistených nedostatkoch, ich príčinách a potrebných nápravných opatreniach

a organizuje účasť pracujúcich na ich vykonávaní. Nápravné opatrenia oznámi organizácia

nadriadenému orgánu.

(2)

S cieľom odstrániť nedostatky, ktoré ohrozujú dodržanie záväzných limitov, zabezpečí

organizácia predovšetkým technické a organizačné opatrenia umožňujúce najmä

a)

zdokonaliť a racionalizovať procesy konštrukčnej, technologickej a prevádzkovej prípravy

včítane zásobovania a odbytu,

b)

znížiť spotrebu surovín, materiálu a energie a aj prácnosť výroby a služieb,

c)

zlepšiť využitie pracovného času a dodržiavanie pracovnej disciplíny,

d)

zvýšiť technickú úroveň a akosť výrobkov a služieb,

e)

skvalitniť normy spotreby práce a ďalšie normatívne podklady, na základe ktorých

sa hodnotia výsledky práce.

(3)

Na posilnenie hmotného záujmu pracovníkov na odstránení nedostatkov a na plnení opatrení

podľa predchádzajúceho odseku a na upevnenie mzdovej disciplíny organizácia najmä

a)

upraví a sprísni pravidlá usmerňovania mzdových prostriedkov organizačných jednotiek,

b)

preverí, či ukazovatele ustanovené v prémiových poriadkoch a smerniciach pre poskytovanie

predovšetkým výkonnostných a mimoriadnych odmien sú odvodené zo záväzných úloh hospodárskeho

plánu a či v súhrne zabezpečujú splnenie týchto úloh; ďalej preverí, či sadzby a priebeh

prémií a sadzby odmien, prípadne objem prostriedkov na ne, zabezpečujú dodržanie použiteľného

objemu mzdových prostriedkov; podľa výsledku urobí nevyhnutné úpravy prémiových poriadkov

a smerníc pre poskytovanie odmien,

c)

preskúma správnosť zaradenia pracovných činností (funkcií) do tarifných tried a správnosť

používania mzdových taríf, príplatkov a pod.

(4)

Ak nadriadený orgán zistí, že v organizácii je dodržanie záväzných limitov ohrozené,

uloží jej opatrenia na nápravu včítane opatrení na preskúmanie a úpravu noriem spotreby

práce,

6

)

prípadne opatrení voči zodpovedným pracovníkom, ak nepovažuje opatrenia vykonávané

organizáciou podľa odsekov 1 až 3 za dostatočne účinné.

§ 15

(1)

Organizácia, ktorá prekročí záväzné limity,

a)

zabezpečí opatrenia podľa

§ 14

, prípadne prehĺbi opatrenia, ktoré predtým prijala,

b)

zníži ročné odmeny vedúcim pracovníkom a prémie a výkonnostné odmeny vedúcim vnútropodnikových

útvarov v súlade s predpismi platnými pre ich poskytovanie a nevyplatí preddavky na

tieto plnenia,

c)

nevyplatí podiely na hospodárskych výsledkoch ani preddavky na ne,

d)

bezodkladne oznámi prijaté opatrenia banke.

(2)

Organizácia, ktorá prekročí záväzné limity nad hranicu určenú Federálnym ministerstvom

práce a sociálnych vecí (závažné prekročenie), okrem opatrení uvedených v odseku 1

a)

zavedie mesačnú kontrolu dodržiavania záväzných limitov, rozpíše plán miezd na jednotlivé

mesiace najmenej na bežný štvrťrok, bezodkladne predloží rozpis banke a mesačne informuje

nadriadený orgán a banku o stave dodržania záväzných limitov,

b)

nesmie zvyšovať pracovníkom základné mzdy, pokiaľ zo mzdových predpisov nevyplýva

nárok na zvýšenie, a objem prostriedkov na osobné ohodnotenie,

c)

zníži sadzby prémií a ročných odmien, sadzby, prípadne objem prostriedkov na výkonnostné

odmeny, objem prostriedkov na mimoriadne odmeny, a to od najbližšieho štvrťroka; zníženie

urobí v rozsahu, ktorý umožní vyrovnať prekročenie záväzných limitov najneskoršie

do šiestich mesiacov od zavedenia mesačnej kontroly podľa písmena a), najviac však

v rozsahu troch pätín objemu mzdových prostriedkov plánovaného na príslušné obdobie

v hospodárskych organizáciách ako pobádacia zložka týchto prostriedkov a v rozpočtových

a príspevkových organizáciách ako prostriedky na prémie a odmeny.

(3)

Opatrenia podľa odseku 1 písm. b) a odseku 2 písm. b) a c) sa uplatňujú v rámci výrobnej

hospodárskej jednotky v jej organizačných jednotkách, ktoré podľa pravidiel ustanovených

výrobnou hospodárskou jednotkou (

§ 17

) prekročili použiteľný objem mzdových prostriedkov, a na generálnom riaditeľstve.

Pritom sa postupuje podľa odseku 4.

(4)

Sadzby a objem prostriedkov podľa odseku 2 písm. c) sa znížia diferencovane a predovšetkým

u vedúcich pracovníkov organizácie a ďalej u pracovníkov útvarov, ktoré svojou činnosťou

ovplyvnili prekročenie záväzných limitov. Toto opatrenie sa neuplatní u robotníkov,

ktorým sú určené úlohy na základe noriem zodpovedajúcich technickej a organizačnej

úrovni výroby a ukazovateľov zabezpečujúcich splnenie hospodárskeho plánu.

(5)

Ak nadriadený orgán zistí, že organizácia prekročila záväzné limity,

a)

prerokuje s ňou príčiny prekročenia a prijaté opatrenia, posúdi účinnosť prijatých

opatrení a prípadne uloží organizácii urobiť ďalšie opatrenia a oznámiť ich banke;

v prípade závažného prekročenia požiada banku o súčinnosť pri prerokúvaní jeho príčin,

b)

zníži ročnú odmenu vedúcemu organizácie v súlade s predpismi platnými pre jej poskytovanie

a nepovolí výplatu preddavku na túto odmenu,

c)

nepovolí výplatu preddavku na podiely na hospodárskych výsledkoch.

(6)

Opatrenia vykonané podľa odsekov 1 až 5 platia až do vyrovnania prekročenia záväzných

limitov.

§ 16

(1)

Ak hospodárska organizácia prekročí záväzné limity, je povinná viazať sumu prekročenia

vo fonde odmien.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na prostriedky doplnené do fondu odmien podľa

§ 13 ods. 2

, pokiaľ ich hospodárska organizácia dosiaľ nepoužila.

§ 17

Usmerňovanie mzdových prostriedkov vo výrobných hospodárskych jednotkách

(1)

Výrobné hospodárske jednotky ustanovujú na obdobie päťročného plánu pravidlá usmerňovania

mzdových prostriedkov a kontroly ich dodržiavania vo vnútri výrobnej hospodárskej

jednotky. Pritom vychádzajú z ustanovení tejto vyhlášky a z ďalších predpisov. Výrobné

hospodárske jednotky v pravidlách zabezpečia,

a)

aby súčet použiteľných objemov mzdových prostriedkov organizačných jednotiek neprevyšoval

použiteľný objem mzdových prostriedkov výrobnej hospodárskej jednotky,

b)

aby opatrenia podľa

§ 15 ods. 1

sa robili v organizačných jednotkách, ktoré prekračujú použiteľný objem mzdových

prostriedkov, aj keď výrobná hospodárska jednotka záväzné limity neprekračuje.

(2)

Organizačné jednotky výrobnej hospodárskej jednotky utvárajú fond odmien z prostriedkov,

ktoré im výrobná hospodárska jednotka prevedie zo svojho fondu odmien [

§ 13 ods. 4 písm. a)

]; pritom sa postupuje podľa pravidiel ustanovených výrobnou hospodárskou jednotkou.

Prostriedky fondu odmien používajú tieto organizačné jednotky obdobne podľa ustanovení

§ 13 ods. 3 až 7

.

(3)

Postup podľa odseku 1 môžu výrobné hospodárske jednotky primerane uplatniť aj vo

vnútri svojich organizačných jednotiek.

§ 18

Mzdové sústavy

(1)

Realizácia socialistického princípu odmieňania podľa vykonávanej práce, najmä závislosť

výšky mzdy od zložitosti a obťažnosti práce, od podmienok, za ktorých sa vykonáva,

od spoločenského významu práce, od dosahovaných pracovných a hospodárskych výsledkov

a od osobných schopností a predpokladov pracovníkov pre výkon práce, sa zabezpečuje

mzdovými sústavami, ktoré zahŕňajú sústavy tarifných miezd a mzdových foriem.

(2)

Jednotné zásady mzdových sústav pre jednotlivé odvetvia alebo odbory národného hospodárstva,

prípadne skupiny pracovníkov a predpoklady a podmienky ich uplatňovania ustanovuje

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí v spolupráci s ministerstvami práce

a sociálnych vecí republík.

7

)

§ 19

Sústavy tarifných miezd

Sústavami tarifných miezd sa zabezpečuje odôvodnená diferenciácia v odmieňaní pracovníkov

predovšetkým podľa zložitosti a obťažnosti práce, pracovných podmienok, spoločenského

významu a podľa kvalifikačných predpokladov pre výkon práce; na ten účel sa v nich

ustanovujú najmä hodnotenie prác, kvalifikačné katalógy o nomenklatúry funkcií určujúcich

zaradenie povolaní a funkcií (pracovných činností) do tarifných tried (stupňov) a

kvalifikačné predpoklady pre ich výkon, prípadne ďalšie podmienky hodnotenia prác

a pracovníkov, ďalej mzdové tarify, zásady ich diferenciácie a používania, druhy,

výšku a podmienky poskytovania mzdových príplatkov.

§ 20

Sústavy mzdových foriem

(1)

Sústavami mzdových foriem sa zabezpečuje v nadväznosti na sústavy tarifných miezd

odôvodnená diferenciácia v odmieňaní pracovníkov predovšetkým podľa dosahovaných pracovných

a hospodárskych výsledkov z hľadiska množstva, kvality a hospodárnosti a podľa osobných

predpokladov pracovníkov; na ten účel sa v nich ustanovujú najmä zásady a predpoklady

pre utváranie a uplatňovanie úkolovej, časovej, zmiešanej a podielovej mzdy, prémií,

výkonnostných a mimoriadnych odmien, osobného ohodnotenia pracovníkov a podielov na

hospodárskych výsledkoch, prípadne ďalších zložiek mzdy.

8

)

(2)

O voľbe a uplatňovaní mzdových foriem rozhodujú organizácie podľa smerníc a pokynov

príslušných ústredných a nadriadených orgánov, pokiaľ použitie mzdovej formy nie je

ustanovené všeobecne záväzným mzdovým predpisom.

(3)

Ministerstvá práce a sociálnych vecí, ústredné a nadriadené orgány môžu určiť maximálnu

výšku (limit) prémií, odmien, osobného ohodnotenia a podielov na hospodárskych výsledkoch

pre pracovníkov alebo skupiny pracovníkov. Obdobne môžu pre jednotlivé mzdové formy

záväzne ustanoviť závislosť výšky mzdy od plnenia určených úloh alebo ukazovateľov,

prípadne ďalšie podmienky.

§ 21

Odmieňanie pracovníkov

(1)

Pri odmieňaní pracovníkov uplatňujú organizácie, nadriadené a ústredné orgány dôsledne

socialistické zásady odmieňania podľa množstva, kvality a efektívnosti vykonanej práce,

a to diferencovane so zreteľom na pracovné výsledky a pracovné úsilie pracovníkov

tak, aby sa zabezpečilo plnenie plánovaných úloh a ostatných spoločenských potrieb

v rámci plánovaných a použiteľných mzdových prostriedkov; spravujú sa pritom všeobecne

záväznými mzdovými predpismi, ostatnými predpismi o odmieňaní, mzdovými programami

a kolektívnymi zmluvami.

(2)

Na účinné odmieňanie pracovníkov zabezpečujú organizácie, nadriadené a ústredné orgány

potrebné vecné, organizačné, osobné a ďalšie predpoklady. Ako ich nevyhnutnú súčasť

utvárajú technicko-organizačné normy, najmä normy spotreby práce (výkonové, početných

stavov a obsluhy) a normy akosti, a trvale dbajú na to, aby normy zodpovedali technicko-organizačnej

úrovni výroby a organizácie práce.

(3)

Ak v úlohách organizácie, spoločenských potrebách alebo v podmienkach, za ktorých

sa práca vykonáva, nastane závažná zmena, organizácia je povinná prispôsobiť odmieňanie

pracovníkov primerane tejto zmene, najmä zmeniť alebo zrušiť svoje vnútorné smernice

pre odmieňanie, objektivizovať normy spotreby práce, preveriť zaradenie prác do triedy

a podobne. Úpravy v odmieňaní pracovníkov nemožno vykonávať so spätnou platnosťou.

§ 22

Naturálne požitky

Organizácie môžu poskytovať pracovníkom naturálne požitky ako súčasť mzdy len na základe

predpisov vydaných príslušným ústredným orgánom (

§ 26

).

§ 23

Pri odmieňaní pracovníkov činných na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného

pomeru (§ 232 a nasl. Zákonníka práce) postupuje organizácia podľa osobitných predpisov

platných pre odmieňanie dojednaných prác, 9) a ak tieto predpisy neboli vydané, podľa

mzdových predpisov, ktoré platia pre odmieňanie rovnakých alebo obdobných prác vykonávaných

v pracovnom pomere (§ 21), prípadne s odchýlkami a za podmienok, ktoré určí príslušný

ústredný orgán.

§ 24

(1)

Usmerňovanie mzdových prostriedkov a uplatňovanie mzdových sústav musí byť spojené

s plánovitou kontrolou dodržiavania ustanovení tejto vyhlášky a ostatných predpisov

o odmieňaní. Je preto povinnosťou

a)

organizácií sledovať a vyhodnocovať plnenie plánu miezd a kolektívnych zmlúv, dodržiavanie

záväzných limitov a účinnosť mzdovej sústavy, kontrolovať dodržiavanie všeobecne záväzných

mzdových predpisov a ostatných predpisov o odmieňaní pracovníkov v pracovnoprávnych

vzťahoch; vykonávať opatrenia na nápravu zistených nedostatkov a preverovať ich plnenie

a o výsledkoch a záveroch zo svojej kontrolnej činnosti podávať správy nadriadenému

orgánu;

b)

nadriadených orgánov, ktoré riadia priamo organizácie, kontrolovať, či organizácie

dodržiavajú záväzné limity, všeobecne záväzné mzdové predpisy a ostatné predpisy o

odmieňaní pracovníkov v pracovnoprávnych vzťahoch, sledujú a vyhodnocujú účinnosť

mzdovej sústavy a predpisov o jej uplatňovaní; ukladať opatrenia na nápravu zistených

nedostatkov a preverovať ich plnenie; určiť zameranie a preverovať rozsah a účinnosť

kontrolnej činnosti podriadených organizácií, koordinovať a usmerňovať túto činnosť,

hodnotiť výsledky kontrolnej činnosti vlastnej i podriadených organizácií a podávať

o tom správy svojmu nadriadenému orgánu;

c)

ostatných nadriadených orgánov a ústredných orgánov vykonávať kontrolu organizácií

v rozsahu uvedenom v písmene b) a kontrolovať, ako orgány vo svojej pôsobnosti plnia

povinnosti uvedené v písmene b), a to najmä v prípadoch nežiadúceho vývoja miezd;

koordinovať a usmerňovať kontrolnú činnosť organizácií a orgánov, organizovať inštruktáže

kontrolných pracovníkov, hodnotiť výsledky kontrolnej činnosti vlastnej i podriadených

orgánov a organizácií a podávať o tom správy príslušnému ministerstvu práce a sociálnych

vecí.

(2)

Nadriadené orgány zabezpečujú kontrolu dodržiavania všeobecne záväzných mzdových

predpisov a ostatných predpisov o odmieňaní pracovníkov v pracovnoprávnych vzťahoch

tak, aby sa kontrola uskutočnila najmenej raz za tri roky v každej organizácii.

(3)

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí a ministerstvá práce a sociálnych

vecí republík v rozsahu svojej pôsobnosti metodicky riadia, usmerňujú a koordinujú

kontrolnú činnosť v oblasti miezd, prerokúvajú s ústrednými orgánmi plány a zameranie

ich kontrolnej činnosti, kontrolujú v ústredných orgánoch a v banke (včítane ich aparátov)

a v im podriadených orgánoch a organizáciách účinnosť a správnosť riadenia a uskutočňovanie

mzdovej politiky, dodržiavanie všeobecne záväzných mzdových predpisov a ostatných

predpisov o odmieňaní pracovníkov v pracovnoprávnych vzťahoch a plnenie povinností

spojených so mzdovou kontrolou, organizujú tematické previerky a spracúvajú informácie

o výsledkoch mzdových kontrol.

(4)

Orgány vykonávajúce mzdovú kontrolu sú pri výkone svojej funkcie oprávnené najmä

a)

vyžadovať potrebné doklady a informácie a utvorenie ostatných podmienok pre vykonanie

kontroly,

b)

prerokúvať výsledky kontrol so zodpovednými pracovníkmi organizácií alebo ich nadriadených

orgánov,

c)

požadovať vykonanie opatrení na nápravu zistených nedostatkov, prípadne také opatrenia

ukladať,

d)

navrhovať a ukladať podľa príslušných predpisov pokuty organizáciám a zodpovedným

pracovníkom organizácií alebo ich nadriadených orgánov, prípadne požadovať vykonanie

týchto opatrení,

e)

kontrolovať, ako sa plnia uložené opatrenia.

(5)

Orgány vykonávajúce mzdovú kontrolu sa spravujú pri plnení povinností vyplývajúcich

z predchádzajúcich ustanovení zásadami schválenými vládou.

10

)

§ 25

(1)

Banka v rámci plnenia svojich ekonomických funkcií

a)

spoluzúčastňuje sa na zabezpečovaní vývoja miezd podľa zámerov štátneho plánu uplatňovaním

svojich ekonomických nástrojov (úveru, úroku); nimi ovplyvňuje použiteľný objem mzdových

prostriedkov,

b)

následne kontroluje, či hospodárske a príspevkové organizácie dodržiavajú záväzné

limity; v prípadoch závažného prekročenia záväzných limitov (

§ 15 ods. 2

) uplatní voči organizácii sprísnený úverový postup. Tento postup môže uplatniť aj

v prípadoch, ak zistí, že organizácia nedodržiava ustanovenia druhej časti tejto vyhlášky,

c)

poskytuje organizácii alebo organizačnej jednotke (odsek 2), ktorá na účtoch v banke

nemá dostatok prostriedkov, na jej žiadosť úver na mzdy, a to prípadne len do výšky

úhrnu miezd a ostatných plnení zaručených podľa

§ 30

, ktorých výplatu nemožno odložiť; ak je návratnosť úveru na mzdy ohrozená, poskytne

banka tento úver na finančne krytú záruku nadriadeného orgánu, prípadne iného orgánu.

Podmienky poskytovania úveru na mzdy určí banka.

(2)

Voči organizačným jednotkám, ktoré tvoria výrobnú hospodársku jednotku, zabezpečuje

banka úlohy podľa odseku 1, ak sa o tom dohodne výrobná hospodárska jednotka s príslušným

orgánom banky.

§ 26

(1)

Všeobecne záväznými mzdovými predpismi vydávanými na základe zákonného splnomocnenia

11

)

a)

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí v spolupráci s ministerstvami práce

a sociálnych vecí republík

1.

upravuje spôsob usmerňovania mzdových prostriedkov,

2.

ustanovuje mzdové tarify, druhy a výšku príplatkov k mzdám a podmienky ich priznávania,

3.

vydáva kvalifikačné katalógy a nomenklatúry povolaní (funkcií),

4.

upravuje odmieňanie pracovníkov v povolaniach alebo činnostiach, ktoré sa vyskytujú

v pôsobnosti viacerých ústredných orgánov, alebo v niektorých osobitných prípadoch,

5.

ustanovuje jednotné smernice pre uplatňovanie mzdových foriem;

b)

ostatné federálne ústredné orgány po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych

vecí

1.

upravujú odmieňanie pracovníkov organizácií vo svojej pôsobnosti,

2.

vydávajú odvetvové kvalifikačné katalógy a zborníky príkladov prác,

3.

upravujú poskytovanie výhod naturálnej povahy;

c)

ústredné orgány Českej socialistickej republiky a ústredné orgány Slovenskej socialistickej

republiky, s výnimkou krajských národných výborov,

12

)

po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí a príslušným ministerstvom

práce a sociálnych vecí republiky

1.

upravujú odmieňanie pracovníkov organizácií vo svojej pôsobnosti a organizácií riadených

národnými výbormi,

12

)

2.

vydávajú odvetvové kvalifikačné katalógy a zborníky príkladov prác,

3.

upravujú poskytovanie výhod naturálnej povahy;

d)

ústredné orgány po dohode s príslušným ministerstvom práce a sociálnych vecí

1.

upravujú odmieňanie činností a prác vykonávaných podľa dohôd o prácach vykonávaných

mimo pracovného pomeru,

2.

upravujú spôsob odmieňania pracovnej pohotovosti;

e)

ministerstvá práce a sociálnych vecí republík po dohode so zúčastnenými ústrednými

orgánmi upravujú

1.

finančné a hmotné zabezpečenie učňov,

2.

odmieňanie činností a prác vykonávaných podľa dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného

pomeru, ktoré sa vyskytujú vo viacerých odvetviach.

(2)

Odmieňanie pracovníkov v povolaniach alebo činnostiach, ktoré sa vyskytujú v pôsobnosti

viacerých ústredných orgánov [odsek 1 písm. a) bod 4], môže v rozsahu a za podmienok

dohodnutých s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí a po dohode so zúčastnenými

ústrednými orgánmi upraviť všeobecne záväzným mzdovým predpisom aj ústredný orgán,

v pôsobnosti ktorého sa tieto povolania alebo činnosti najviac vyskytujú.

§ 27

(1)

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí vydáva po dohode so Štátnou plánovacou

komisiou a v spolupráci s ministerstvami práce a sociálnych vecí republík podľa potreby

smernice, 13) prípadne pokyny k jednotnému uplatňovaniu ustanovení prvej a druhej

časti tejto vyhlášky. Tieto smernice môžu tiež vydávať po dohode s Federálnym ministerstvom

práce a sociálnych vecí a príslušnou plánovacou komisiou

a)

Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj pre projektové a inžinierske

organizácie a pre organizácie výskumnej a vývojovej základne,

b)

ministerstvá práce a sociálnych vecí republík pre organizácie riadené ústrednými

orgánmi republík,

c)

ostatné ústredné orgány pre organizácie vo svojej pôsobnosti, a ak ide o ústredné

orgány republík, aj po dohode s príslušným ministerstvom práce a sociálnych vecí republiky;

pre projektové a inžinierske organizácie a pre organizácie výskumnej a vývojovej základne

aj po dohode s Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj.

(2)

Smernice podľa predchádzajúceho odseku pre rozpočtové a príspevkové organizácie sa

vydávajú aj po dohode s príslušným ministerstvom financií.

(3)

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí a ministerstvá práce a sociálnych

vecí republík vydávajú pokyny na hodnotenie práce, tvorbu a používanie kvalifikačných

katalógov a nomenklatúr funkcií, na používanie mzdových taríf, príplatkov a ďalších

zložiek sústavy tarifných miezd, na uplatňovanie mzdových foriem, na tvorbu a uplatňovanie

noriem spotreby práce a na mzdovú kontrolu na zabezpečenie jednotného postupu pri

tvorbe a uplatňovaní všeobecne záväzných mzdových predpisov a ostatných predpisov

o odmieňaní.

(4)

Ostatné ústredné orgány, prípadne nadriadené orgány vydávajú podľa potreby pre organizácie

vo svojej pôsobnosti v súlade s ustanoveniami tejto vyhlášky a ostatnými všeobecne

záväznými mzdovými predpismi na ich uplatňovanie vnútorné smernice alebo metodické

pokyny.

(5)

Mzdové programy na obdobie päťročného plánu ustanovujú ústredné orgány a im podriadené

organizácie. Pokyny na ich vypracovanie a uplatňovanie vydáva Federálne ministerstvo

práce a sociálnych vecí po dohode s ministerstvami práce a sociálnych vecí republík

a Ústrednou radou odborov.

§ 28

(1)

Organizácie ustanovujú prémiové poriadky a vnútorné smernice pre poskytovanie osobného

ohodnocovania, výkonnostných a mimoriadnych odmien, peňažných odmien za výsledky dosiahnuté

na základe rozvoja iniciatívy pracujúcich, iných druhov odmien a pre používanie ostatných

mzdových foriem v súlade so všeobecne záväznými mzdovými predpismi, smernicami a pokynmi

nadriadených a ústredných orgánov.

(2)

Pokiaľ organizácia je podľa všeobecne záväzných mzdových predpisov splnomocnená na

úpravu niektorých mzdových podmienok, vykoná úpravu spravidla v kolektívnej zmluve.

(3)

Pokiaľ je vo všeobecne záväzných mzdových predpisoch ustanovené, že organizácia môže

pracovníkovi poskytovať niektoré plnenia na základe individuálneho hodnotenia jeho

pracovných výsledkov alebo iných podmienok, nemôže sa v kolektívnej zmluve nárok na

toto plnenie určiť.

§ 29

Ak nie je všeobecne záväznými predpismi ustanovené inak, môže organizácia poskytovať

mzdy a náhrady mzdy a obdobné plnenia len osobám, ktoré sú s ňou v pracovnom, učebnom,

služobnom alebo členskom pomere. Iné odmeny za prácu, prípadne obdobné plnenia môže

organizácia poskytovať len osobám, ktoré sú s ňou v inom pracovnoprávnom vzťahu, pokiaľ

osobitnými predpismi nie je ustanovené inak.

§ 30

Pracovníkom, ktorí sú s organizáciou v pracovnoprávnom vzťahu, a osobám, ktoré sú

s ňou v inom ako pracovnoprávnom vzťahu, sa zaručuje výplata miezd a náhrad mzdy,

iných odmien za prácu a obdobných plnení, ktoré im patria podľa príslušných predpisov,

prípadne podľa kolektívnych zmlúv. Ak organizácia má na svojom účte v banke nedostatok

prostriedkov, môže odložiť výplatu prémií a odmien [

§ 3 ods. 2 písm. d)

] a obdobných plnení na nevyhnutne potrebný čas, najdlhšie však na šesť mesiacov.

§ 31

Ak to vyžadujú závažné dôvody, môže výnimky z jednotlivých ustanovení prvej a druhej

časti a z ustanovení

§ 29

tejto vyhlášky povoliť Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí po dohode so

Štátnou plánovacou komisiou, a ak ide o organizácie v pôsobnosti republiky, po dohode

s ním a príslušnou plánovacou komisiou ministerstvo práce a sociálnych vecí republiky.

Výnimky týkajúce sa projektových a inžinierskych organizácií a organizácií výskumnej

a vývojovej základne povoľuje Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí po prerokovaní

s Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj, a ak ide o organizácie

v pôsobnosti republík, príslušné ministerstvo práce a sociálnych vecí republiky po

dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí, a po prerokovaní s príslušným

ministerstvom výstavby a techniky republiky. Výnimky týkajúce sa rozpočtových a príspevkových

organizácií sa povoľujú aj po dohode s príslušným ministerstvom financií.

§ 32

(1)

Pri príprave, vydávaní a vykonávaní zásadných mzdových opatrení postupujú organizácie

v súlade s predpismi, ktoré upravujú účasť odborových orgánov na úrovni organizácie

v oblasti odmieňania. 14) Prostriedky do fondu odmien iných organizácií [§ 13 ods.

4 písm. b) a § 17 ods. 2] organizácie prevádzajú a o odložení výplaty prémií a odmien

(§ 30) rozhodujú s predchádzajúcim súhlasom príslušného odborového orgánu.

(2)

Pokiaľ ústredné a nadriadené orgány vydávajú smernice k jednotnému uplatňovaniu ustanovení

tejto vyhlášky a povoľujú výnimky z jednotlivých ustanovení prvej a druhej časti a

z ustanovení

§ 29

, robia tak po dohode s príslušným odborovým orgánom.

(3)

Ak predpisy uvedené v

§ 26 ods. 1 a 2

a

§ 27 ods. 1

nie sú v plnom znení uverejnené v Zbierke zákonov ani v ústredných vestníkoch Českej

socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky, zasielajú ich ústredné

orgány aj ministerstvám práce a sociálnych vecí, Ústrednej rade odborov a príslušným

ústredným výborom odborových zväzov.

§ 33

(1)

Zrušuje sa vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí

č. 157/1975 Zb.

o usmerňovaní mzdového vývoja a odmieňaní práce. Smernice vydané na uplatňovanie

tejto vyhlášky a výnimky, prípadne odchylné postupy podľa nej povolené, strácajú platnosť.

(2)

Nároky a povinnosti podľa uvedenej vyhlášky vzniknuté do 31. decembra 1980 sa však

posudzujú podľa nej.

§ 34

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1981.