ZÁKON 142/1970 Z. z. o devízovom hospodárstve

§ 1

V záujme plánovitého rozvoja československej účasti na medzinárodnej deľbe práce a

rozvoja zahraničného obchodu, na zabezpečenie plynulého platobného styku so zahraničím

a na ochranu československej meny sa v súlade so zámermi štátnej hospodárskej politiky

vyjadrovanej štátnymi plánmi rozvoja národného hospodárstva upravuje týmto zákonom

devízový monopol Československej socialistickej republiky, ako aj práva a povinnosti

účastníkov devízovo-právnych vzťahov.

§ 2

Vláda Československej socialistickej republiky riadi devízové hospodárstva a prostredníctvom

Federálneho ministerstva financií dozerá na uskutočňovanie devízového monopolu Československej

socialistickej republiky.

§ 3

Za uskutočňovanie devízového monopolu Československej socialistickej republiky zodpovedá

Štátna banka československá.

§ 4

Štátna banka československá vypracúva v spolupráci s príslušnými federálnymi orgánmi

a orgánmi republík návrh devízového plánu v súlade so zámermi štátneho plánu rozvoja

národného hospodárstva a zabezpečuje realizáciu a kontrolu schváleného devízového

plánu.

§ 5

V zmysle tohto zákona

a)

sa valutami rozumejú bankovky, štátovky a všetky druhy obežných mincí cudzích štátov

a devízami všetky druhy výplat na zahraničné miesta, ako aj platobné dokumenty znejúce

na cudziu menu (zmenky, šeky, akreditívy, poukážky a pod.),

b)

zlatom sa rozumie zlato v nerozpracovanom stave alebo v polotovaroch, a ak obsahujú

viac ako 5 % rýdzeho zlata, aj zmesi, zliatiny, zlomky a zlaté mince,

c)

cennými papiermi sa rozumejú účastiny a iné dokumenty zakladajúce účasť na majetku

(podielové listy, certifikáty a i.), čiastkové dlhopisy (dlhopisy štátnych a iných

verejných pôžičiek, záložné listy, dlhopisy bánk, priemyselných podnikov a i.), ako

aj dividendové a úrokové kupóny a talóny; zahraničnými cennými papiermi sú cenné papiere,

ktoré sú splatné alebo boli vydané v zahraničí,

d)

devízovými prostriedkami sa rozumejú valuty a devízy [písmeno a)], zlato [písmeno

b)] a zahraničné cenné papiere [písmeno c)].

§ 6

(1)

Devízovými tuzemcami sú fyzické osoby, ktoré majú v tuzemsku bydlisko alebo sa tu

aspoň po dobu jedného roka zdržiavajú, ďalej československí štátni občania, ktorí

sa zdržiavajú v zahraničí so súhlasom príslušných štátnych orgánov, a rodinní príslušníci

takých osôb, ktorí sa s nimi v zahraničí zdržiavajú, ako aj právnické osoby, ktoré

majú v tuzemsku svoje sídlo. Iné fyzické a právnické osoby sú devízovými cudzozemcami.

(2)

Vykonávací predpis určuje

a)

kedy sa nepovažujú za devízových tuzemcov

aa)

fyzické osoby, i keď sa v tuzemsku zdržiavajú dlhšie než jeden rok a právnické osoby,

ktoré tu majú svoje sídlo;

bb)

československí štátni občania, i keď sa zdržiavajú v zahraničí so súhlasom príslušných

štátnych orgánov;

b)

ktoré ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú na československých štátnych občanov

zdržiavajúcich sa prechodne v zahraničí.

§ 7

Obchodovať s devízovými prostriedkami a vykonávať platobný styk so zahraničím je oprávnená

Štátna banka československá, ako aj peňažné ústavy a organizácie, ktoré tým Štátna

banka československá poverí. Štátna banka československá určuje podmienky, za ktorých

tieto peňažné ústavy a organizácie nakupujú a predávajú devízy, valuty a zlato.

§ 8

Peňažné ústavy oprávnené obchodovať so všetkými devízovými prostriedkami a vykonávať

platobný styk so zahraničím sú devízovými bankami. Peňažné ústavy a iné organizácie

oprávnené na plnenie niektorých úloh devízových bánk sú devízovými miestami. Devízové

banky a devízové miesta sú povinné postupovať podľa pokynov, ktoré Štátna banka československá

pre obchod s devízovými prostriedkami vydá, a ponúknuť jej v rozsahu, ktorý im určí,

na odkup devízové prostriedky, ktoré podľa svojho oprávnenia získali.

§ 9

Vykonávať platby do zahraničia a prijímať úhrady zo zahraničia inak než prostredníctvom

devízových bánk, ako aj obchodovať s devízovými prostriedkami, ak jednou zo zmluvných

strán nie je devízová banka alebo devízové miesto oprávnené obchodovať s devízovými

prostriedkami podľa

§ 7

, je dovolené len v prípadoch, ktoré určuje vykonávací predpis.

§ 10

Dovoz valút, platobných dokumentov znejúcich na cudziu menu, zlata, cenných papierov,

depozitných potvrdeniek, vkladných knižiek a životných poistiek znejúcich na cudziu

menu je voľný.

§ 11

Vývoz valút, platobných dokumentov znejúcich na cudziu menu, zlata, cenných papierov,

depozitných potvrdeniek, vkladných knižiek a životných poistiek znejúcich na cudziu

menu, ako aj plnomocenstiev na nakladanie s majetkovými hodnotami nachádzajúcimi sa

v zahraničí je dovolený len s povolením Štátnej banky československej. Povolenie netreba

na vývoz hodnôt, ktoré nie sú devízoví tuzemci povinní ponúknuť na odkup vôbec, prípadne

ktoré devízová banka neodkúpila (

§ 16

).

§ 12

Dovoz a vývoz československých peňazí a platobných dokumentov znejúcich na československú

menu, ako aj vkladných knižiek znejúcich na československú menu, je dovolený len s

povolením Štátnej banky československej.

§ 13

Podmienky dovozu a vývozu hodnôt uvedených v

§ 11 a 12

, prípadne úľavy z týchto ustanovení a sumy, do ktorých možno tieto hodnoty dovážať

a vyvážať bez povolenia, určuje vykonávací predpis.

§ 14

(1)

Konať platby do zahraničia v akejkoľvek mene je dovolené len s povolením Štátnej

banky československej.

(2)

Povolenie podľa odseku 1 netreba: a) na platby súvisiace s uskutočňovaním medzinárodného

obchodu, medzinárodnej dopravy a medzinárodného zasielateľstva; podmienky, za ktorých

možno tieto platby vykonávať, určí Štátna banka československá po dohode s Federálnym

ministerstvom zahraničného obchodu; b) na ostatné platby, ak platba nepresahuje sumu

určenú pre jednotlivé druhy platieb Štátnou bankou československou, ako ani na platby,

ktoré určuje vykonávací predpis.

(3)

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov platia obdobne na predaj valút a devíz devízovým

tuzemcom devízovými bankami a devízovými miestami.

§ 15

(1)

Devízoví tuzemci sú povinní

a)

starať sa o ochranu svojich pohľadávok voči devízovým cudzozemcom a ostatných hodnôt

nachádzajúcich sa v zahraničí, s ktorými je podľa tohto zákona dovolené nakladať len

s povolením Štátnej banky československej (

§ 18

), a dbať o to, aby sa im uhradili platbou do tuzemska ich pohľadávky voči devízovým

cudzozemcom ihneď po splatnosti, a to v mene, na ktorú znie pohľadávka, prípadne v

mene, ktorú devízová banka s nimi dohodne. Ak splatnosť je podmienená výpoveďou, sú

povinní tieto pohľadávky bez odkladu vypovedať;

b)

ponúknuť devízovej banke na odkup najneskôr do 15 dní po nadobudnutí alebo po návrate

do tuzemska alebo po tom, čo sa stali devízovými tuzemcami, valuty, zlato a platobné

dokumenty znejúce na cudziu menu;

c)

speňažiť na výzvu Štátnej banky československej ňou určeným spôsobom zahraničné cenné

papiere.

(2)

Devízová banka má právo odkúpiť podľa podmienok pre obchod s devízami, valutami a

zlatom hodnoty, ktoré jej boli ponúknuté podľa ustanovenia odseku 1 písm. b), ako

i sumy uhradené v prospech devízových tuzemcov dobropisom v cudzej mene na účte u

jej zahraničného dopisovateľa alebo prevziať na inkaso platobné dokumenty znejúce

na cudziu menu a valuty.

(3)

Výnimky z povinností ustanovených v odseku 1 upravuje vykonávací predpis.

§ 16

(1)

Štátna banka československá určí, ktoré hodnoty [

§ 15 ods. 1 písm. b)

] nie sú devízoví tuzemci povinní ponúknuť na odkup buď vôbec alebo do určitej výšky.

S hodnotami, ktoré nie sú devízoví tuzemci povinní ponúknuť na odkup vôbec, prípadne

ktoré devízová banka neodkúpila, môžu devízoví tuzemci voľne nakladať.

(2)

Štátna banka československá môže povoliť na žiadosť úľavy z povinností uložených

v

§ 15 ods. 1 písm. a) a b)

a je oprávnená určiť podmienky nakladania s týmito hodnotami.

(3)

Štátna banka československá môže tak isto povoliť, aby došlá devízová úhrada alebo

jej časť bola prevedená na účet devízového tuzemca zriadený v devízovej banke a vedený

v cudzej mene alebo aby na taký účet bolo prevedené inkaso platobného dokumentu znejúceho

na cudziu menu alebo jeho časť. Vlastník účtu môže zostatok účtu alebo jeho časť buď

previesť na rovnaký účet iného devízového tuzemca alebo ho speňažiť v devízovej banke.

So súhlasom Štátnej banky československej môže vlastník účtu zostatok účtu alebo jeho

časť použiť v zahraničí.

§ 17

V devízových bankách sa môžu zriadiť účty devízových cudzozemcov (cudzozemské účty).

Z vkladu na cudzozemskom účte vzniknutého poukazom alebo zložením cudzej meny môže

vlastník účtu v tejto mene kedykoľvek voľne vykonávať platby do zahraničia. Inak platia

o dobropisoch na cudzozemský účet otvorený z príkazu devízového cudzozemca a o dispozíciách

so zostatkom takého účtu podmienky dohodnuté s bankou vedúcou účet.

§ 18

(1)

S pohľadávkami devízových tuzemcov voči devízovým cudzozemcom, s ich nehnuteľnosťami

a majetkovými účasťami v zahraničí, s ich zahraničnými cennými papiermi a s cennými

papiermi uloženými v zahraničí, s ich nárokmi na dedičstvo alebo odkaz v zahraničí,

ako i s cennými papiermi devízových cudzozemcov, ktoré sú v úschove devízových tuzemcov,

a s tuzemskými nehnuteľnosťami devízových cudzozemcov je dovolené nakladať len s povolením

Štátnej banky československej.

(2)

Povolenie nie je potrebné, ak ide o nakladanie s hodnotami uvedenými v odseku 1 v

prípade smrti, ďalej o nakladanie s hodnotami, ktoré boli zbavené ponukovej povinnosti

vôbec alebo neboli devízovou bankou odkúpené (

§ 16

). Ďalšie prípady, v ktorých sa povolenie nevyžaduje, určuje vykonávací predpis.

§ 19

(1)

Devízoví tuzemci smú len s povolením Štátnej banky československej

a)

platiť v tuzemsku devízovým cudzozemcom alebo komukoľvek v ich prospech alebo z ich

majetku;

b)

vstupovať do záväzkov, z ktorých vzniká povinnosť peňažného plnenia voči devízovým

cudzozemcom alebo uznávať peňažné záväzky voči nim, ako i dojednávať výmenné obchody;

1

)

c)

prevádzať zmluvne na devízových cudzozemcov tuzemské nehnuteľnosti a cenné papiere,

ako i nehmotné práva - autorské, nakladateľské, patentové, známkové, z chránených

vzorov, z vynálezov a pod., prenechať im tieto práva na využitie a udieľať oprávnenia

na výrobné postupy.

(2)

V povolení Štátnej banky československej na vstup do záväzku podľa odseku 1 písm.

b) sa môže vysloviť, že toto povolenie platí zároveň ako povolenie na platbu do zahraničia

podľa

§ 14

, prípadne na platbu podľa odseku 1 písm. a).

(3)

Vykonávací predpis určuje, v ktorých prípadoch sa povolenie nevyžaduje.

§ 20

(1)

Devízoví tuzemci smú len s povolením Federálneho ministerstva financií dojednávať

zahraničné finančné účasti na tuzemských podnikoch alebo sa finančne zúčastňovať na

podnikaní v zahraničí.

(2)

Ak finančná účasť má dosah iba pre územie Českej socialistickej republiky alebo Slovenskej

socialistickej republiky, udelí Federálne ministerstvo financií povolenie podľa odseku

1 po prerokovaní s ministerstvom financií republiky. Ak sa finančná účasť dotýka záujmov

oboch republík, prerokuje Federálne ministerstvo financií udelenie povolenia podľa

odseku 1 s ministerstvami financií republík.

(3)

Ak ide o účasť súvisiacu s uskutočňovaním medzinárodného obchodu, medzinárodnej dopravy

a medzinárodného zasielateľstva, udeľuje devízovým tuzemcom povolenie Federálne ministerstvo

zahraničného obchodu po dohode s Federálnym ministerstvom financií.

(4)

Povolenie v zmysle odsekov 1 až 3 nenahrádza devízové povolenia Štátnej banky československej,

pokiaľ sú podľa tohto zákona potrebné.

§ 21

(1)

Devízoví tuzemci sú povinní ohlásiť do devízovej evidencie

a)

hodnoty uvedené v

§ 18 ods. 1

;

b)

záväzky voči devízovým cudzozemcom;

c)

cenné papiere a tuzemské nehnuteľnosti, ktorých vlastníkmi sú devízoví cudzozemci;

d)

zmeny týkajúce sa práv, záväzkov a hodnôt podrobených ohlasovacej povinnosti, ako

aj ich zánik;

e)

právne spory a úradné konanie dotýkajúce sa hodnôt podrobených ohlasovacej povinnosti

a nehmotných práv v pomere k zahraničiu.

(2)

Hlásenie cenných papierov a tuzemských nehnuteľností [odsek 1 písm. c)] a ich zmien

podávajú devízoví tuzemci, ktorí ich pre cudzozemských vlastníkov spravujú alebo majú

v úschove.

§ 22

Devízovú evidenciu vedie Štátna banka československá. Lehoty na hlásenie, spôsob hlásenia

a prípady, na ktoré sa ohlasovacia povinnosť podľa ustanovenia

§ 21

nevzťahuje, ako aj úľavy z ohlasovacej povinnosti určuje vykonávací predpis.

§ 23

Štátna banka československá dohliada, či a ako devízoví tuzemci plnia povinnosti uložené

im týmto zákonom a predpismi ho vykonávajúcimi. Devízoví tuzemci sú povinní na jej

výzvu podať jej aj iné hlásenia než uvedené v

§ 21

, správy a vysvetlenia o okolnostiach priamo i nepriamo závažných z hľadiska devízového

hospodárstva, ako i predložiť potrebné doklady.

§ 24

Kontrolu zachovania ustanovení tohto zákona o dovoze a vývoze hodnôt (

§ 10 až 12

) a vykonávajúcich ho predpisov vykonávajú colné orgány, ktoré sú v tejto svojej pôsobnosti

oprávnené vykonávať vonkajšie i vnútorné prehliadky batožiny, dopravných prostriedkov,

listových a iných zásielok, ako aj osobné prehliadky; zároveň môžu od kontrolovaných

osôb vyžadovať potrebné vysvetlenia.

§ 25

Pri vykonávaní prehliadok sa musia rešpektovať ústavné a iné zákonné predpisy o ochrane

osobnej slobody a listového tajomstva.

§ 26

(1)

Colnice prijímajú od cestujúcich do zahraničia na ich vlastný náklad do úschovy hodnoty,

na vývoz ktorých nemajú povolenie. Podmienky úschovy sa spravujú ustanoveniami Občianskeho

zákonníka.

(2)

Ak cestujúci neuplatní právo na vydanie predmetu úschovy do jedného roka od prijatia

colnicou, právo na vydanie zaniká a predmet úschovy pripadne štátu.

§ 27

Priestupky proti devízovému hospodárstvu

Kto koná proti predpisom tohto zákona tým, že

a)

vykonáva alebo prijíma platby alebo obchoduje s devízovými prostriedkami proti ustanoveniu

§ 9

;

b)

proti ustanoveniu

§ 11 a 12

vyváža valuty, platobné dokumenty, zlato, cenné papiere, depozitné potvrdenky, vkladné

knižky, životné poistky znejúce na cudziu menu a plnomocenstvá na nakladanie s majetkovými

hodnotami v zahraničí alebo dováža, alebo vyváža československé peniaze, platobné

dokumenty a vkladné knižky znejúce na československú menu;

c)

nesplní povinnosť previesť do tuzemska pohľadávky voči zahraničiu podľa

§ 15 ods. 1 písm. a)

alebo ponukovú povinnosť podľa

§ 15 ods. 1 písm. b)

alebo nesplní výzvu na speňaženie zahraničných cenných papierov podľa

§ 15 ods. 1 písm. c)

;

d)

proti ustanoveniu

§ 18 ods. 1

nakladá s pohľadávkami voči zahraničiu, s nehnuteľnosťami a majetkovými účasťami

v zahraničí, so zahraničnými cennými papiermi a s cennými papiermi uloženými v zahraničí,

ako i s nárokmi na dedičstvo alebo odkaz v zahraničí;

e)

proti ustanoveniu

§ 18 ods. 1

nakladá s cennými papiermi devízových cudzozemcov a s ich tuzemskými nehnuteľnosťami;

f)

vykonáva platby proti ustanoveniu

§ 19 ods. 1 písm. a)

, vstupuje do záväzkov proti ustanoveniu

§ 19 ods. 1 písm. b)

, prevádza na devízových cudzozemcov tuzemské nehnuteľnosti, cenné papiere alebo nehmotné

práva proti ustanoveniu

§ 19 ods. 1 písm. c)

;

g)

nesplní včas ohlasovaciu povinnosť podľa

§ 21

,

bude potrestaný, ak nejde o trestný čin alebo prečin, za priestupok pokutou do 5000

Kčs v konaní uskutočňovanom národnými výbormi, prípadne colnicami podľa všeobecných

predpisov.

§ 28

Vykonávacie predpisy k tomuto zákonu vydáva Federálne ministerstvo financií po dohode

s Federálnym ministerstvom zahraničného obchodu a Štátnou bankou československou a

v spolupráci s ministerstvami financií republík. Vo veciach týkajúcich sa zahraničného

obchodu vydávajú vykonávacie predpisy k tomuto zákonu spoločne Federálne ministerstvo

financií a Federálne ministerstvo zahraničného obchodu po dohode so Štátnou bankou

československou.

§ 29

(1)

Vo vykonávacom predpise sa môže právomoc daná týmto zákonom Štátnej banke československej

preniesť na orgány štátnej správy.

(2)

Povinnosti, ktoré majú devízoví tuzemci, orgány štátnej správy a organizácie podľa

tohto zákona voči Štátnej banke československej, majú v rovnakom rozsahu voči orgánom

štátnej správy, ak sa na ne právomoc Štátnej banky československej podľa odseku 1

prenesie.

§ 30

Peňažnú sumu, ktorá sa má na základe výkonu súdneho rozhodnutia vydať devízovému cudzozemcovi

ako veriteľovi, zloží súd, prípadne nariadi zložiť v prospech oprávneného v devízovej

banke. Na prevod takejto sumy do zahraničia netreba povolenie, ak ide o plnenie záväzku

vzniknutého v súlade s ustanovením

§ 14 ods. 2

z medzinárodného obchodu, medzinárodnej dopravy a medzinárodného zasielateľstva;

inak možno sumu previesť do zahraničia len s povolením Štátnej banky československej,

iba že by šlo o plnenie záväzku, pri vzniku ktorého sa už o povolení úhrady rozhodlo

(

§ 19 ods. 2

).

§ 31

Orgány štátnej správy a organizácie sú povinné oznamovať Štátnej banke československej

na jej požiadanie všetky údaje, ktoré sú potrebné na plnenie úloh, ktoré jej ukladá

tento zákon, pokiaľ tomu nebránia osobitné predpisy.

§ 32

Na povolenie podľa tohto zákona sa nevzťahujú predpisy zákona

č. 71/1967 Zb.

o správnom konaní (správny poriadok); postup upraví vykonávací predpis.

§ 33

Prechodné ustanovenie

Do dňa účinnosti tohto zákona vydané a ešte nevyužité devízové povolenia platia naďalej

po dobu platnosti v nich určenú. Dosiaľ vydané všeobecné devízové povolenia platia

zatiaľ naďalej ako vydané Štátnou bankou československou; organizácie, ktorým boli

všeobecné devízové povolenia udelené, sú však povinné do 6 mesiacov od účinnosti tohto

zákona predložiť všeobecné devízové povolenia Štátnej banke československej na potvrdenie,

inak tieto povolenia stratia platnosť.

§ 34

Zrušujú sa

1.

zákon

č. 107/1953 Zb.

o devízovom hospodárstve v znení zákona č. 64/1958 Zb.,

2.

vyhláška ministra financií

č. 80/1958 Zb.

o úplnom znení zákona č. 107/1953 Zb. o devízovom hospodárstve,

3.

vyhláška Ministerstva financií a Ministerstva zahraničného obchodu

č. 6/1963 Zb.

k zákonu o devízovom hospodárstve a

4.

vyhláška ministra zahraničného obchodu

č. 111/1969 Zb.

o všeobecnom devízovom povolení pre organizácie oprávnené na zahraničnoobchodnú činnosť.

§ 35

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1971.