VYHLÁŠKA 141/2000 Z. z. ktorou sa vykonáva geologický zákon

§ 1

Geologický výskum

(1)

Základný geologický výskum

1

)

zahŕňa súbor tektonických, štruktúrnych, sedimentologických, paleontologických, petrologických,

mineralogických, environmentálnych a ďalších geologických metód, terénnych a laboratórnych

prác, ktorými sa skúma, hodnotí a zobrazuje geologický vývoj zemskej kôry a jej zákonitostí.

(2)

Regionálny geologický výskum

2

)

zahŕňa súbor geologických metód a prác, ktorými sa spresňujú poznatky o zložení a

zákonitostiach vývoja geologickej stavby zemskej kôry vo vybraných územiach, hodnotia

sa hydrogeologické, inžinierskogeologické a geotermálne pomery záujmového územia na

všeobecné využitie a skúma sa prírodné horninové prostredie z hľadiska geologických

činiteľov, ktoré ovplyvňujú životné prostredie vrátane vplyvov ľudskej činnosti na

tieto činitele. V rámci tohto výskumu sa tiež odhadujú prognózne zdroje nerastov a

množstiev vôd.

§ 2

Geologický prieskum

(1)

Geologický prieskum sa uskutočňuje po etapách. Ak je to účelné, možno etapy spojiť.

(2)

Ak je potrebné v geologickej úlohe

3

)

použiť niekoľko geologických prieskumov,

4

)

zaradí sa geologická úloha do toho geologického prieskumu, ktorý prevažuje.

§ 3

Ložiskový geologický prieskum

(1)

Ložiskovým geologickým prieskumom

5

)

sa

a)

skúmajú geologické pomery ložiska a jeho tektonická stavba,

b)

sleduje rozmiestnenie jednotlivých nerastov podľa kvality,

c)

skúmajú banskotechnické podmienky, ktoré môžu ovplyvniť dobývanie zistených a overených

zásob nerastov tvoriacich ložiská,

d)

rieši možnosť ukladania odvalov, výsypiek a odkalísk spolu s predpokladanými vplyvmi

na životné prostredie,

e)

skúmajú hydrogeologické pomery ložiska,

f)

zisťuje výskyt a akumulácia podzemných vôd, ktoré môžu ovplyvniť spôsob dobývania

ložiska.

(2)

Ak sa zistí výskyt a akumulácia podzemných vôd podľa odseku 1 písm. f), vypracuje

sa návrh na ich odvádzanie.

(3)

Pri rozdelení ložiskového geologického prieskumu na etapy sa

a)

vo vyhľadávacom prieskume vyhľadáva a overuje výhradné ložisko alebo ložisko nevyhradeného

nerastu, pričom sa

1.

na zistenom výhradnom ložisku určí jeho približný rozsah a v jeho časti sa overia

a vypočítajú pravdepodobné zásoby kategórie Z-2; v ostatnej časti sa overia a vypočítajú

predpokladané zásoby kategórie Z-3 alebo prognózne zdroje,

2.

na zistenom ložisku nevyhradených nerastov overí a vypočíta množstvo zásob, približný

rozsah, kvalita a typy suroviny,

b)

v podrobnom prieskume výhradného ložiska overujú zásoby ložiska v množstve a v kvalite

potrebnej na ich využívanie, ktoré sa vypočítajú ako overené zásoby v kategórii Z-1;

ostatné zásoby ložiska sa vypočítajú ako pravdepodobné zásoby v kategórii Z-2,

c)

v ťažobnom prieskume výhradného ložiska spresňujú znalosti o rozmiestnení zásob a

o ich kvalite a škodlivinách v typoch suroviny, ktoré sú potrebné na usmerňovanie

dobývania ložiska.

§ 4

Hydrogeologický prieskum

(1)

Hydrogeologickým prieskumom

6

)

sa skúmajú hydrogeologické pomery vybraného územia, najmä interakcia podzemných vôd

a geologického prostredia, povrchových vôd, klimatických podmienok, skúmajú sa podmienky

využívania podzemných vôd na rôzne ciele, ochrana ich množstva a ich kvalita a vzťah

k ostatným zložkám životného prostredia.

(2)

Podzemné vody sú vody pod zemským povrchom

7

)

bez ohľadu na ich druh a možné využitie.

(3)

Pri skúmaní hydrogeologických pomerov územia sa hodnotí skutočné a možné znečistenie

podzemných vôd, navrhujú sa optimálne spôsoby využívania a ochrany podzemných vôd.

(4)

Hydrogeologický prieskum sa uskutočňuje samostatne s cieľom zistiť množstvá a kvalitu

podzemných vôd alebo ako súčasť iných prieskumov uvedených v

§ 3

,

5, 6 až 11

.

(5)

Pri rozdelení hydrogeologického prieskumu na etapy sa

a)

vo vyhľadávacom prieskume

1.

skúmajú hydrogeologické pomery vybraného hydrogeologického regiónu (rajónu, subrajónu

a štruktúry),

2.

určujú množstvá podzemnej vody v kategórii C a sumarizujú sa aj skôr určené využiteľné

množstvá vo vyšších kategóriách,

3.

skúmajú hydrogeologické pomery regiónu na účely komplexného územného plánovania,

na ochranu a rozvoj životného prostredia,

b)

v podrobnom prieskume

1.

skúmajú hydrogeologické pomery území perspektívnych na odber podzemnej vody,

2.

určujú využiteľné množstvá podzemnej vody na úrovni požadovanej na povolenie na odber

podzemnej vody v kategórii B,

3.

podrobne skúmajú hydrogeologické pomery na zakladanie stavieb a na iné účely,

4.

realizujú geologické práce na získanie údajov, ktoré sú potrebné na vypracovanie

projektov stavebných prác a iných prác,

c)

v doplnkovom prieskume

1.

spresňujú informácie o hydrogeologických pomeroch, o využiteľných množstvách podzemnej

vody určených v etape podrobného prieskumu v územiach perspektívnych na odber podzemnej

vody na základe výsledkov dlhodobého režimového pozorovania a merania v priebehu využívania

zdrojov,

2.

získavajú nové hydrogeologické informácie, ktorých doplnenie vyplýva zo zmien projektov

stavieb, zo zmeny ich určenia, z nových skutočností a z vplyvov, ktoré boli zistené

pri uskutočňovaní stavieb alebo ich prevádzkovaní, a prípadne z okolností, ktoré nebolo

možné predvídať na základe údajov podrobného prieskumu.

§ 5

Inžinierskogeologický prieskum

(1)

Inžinierskogeologickým prieskumom

8

)

sa

a)

skúmajú, zisťujú a overujú inžinierskogeologické pomery vybraného územia, v ktorom

sa uvažuje o realizácii výstavby,

b)

zisťujú podmienky stability územia, v ktorom sa uvažuje o realizácii výstavby,

c)

spracúvajú geologické podklady na účely územného plánovania,

d)

zisťujú podmienky stability územia náchylného na zosúvanie s návrhom na stabilizovanie

územia.

(2)

Pri rozdelení inžinierskogeologického prieskumu na etapy sa

a)

v orientačnom prieskume vykonáva súbor geologických prác potrebných na zistenie základných

charakteristík územia a na zásadné posúdenie možnosti a vhodnosti územia na výstavbu

alebo na iné využitie; na zosuvných územiach sa skúmajú aj príčiny vzniku deformácií

a posudzuje sa potreba ich stabilizácie, prípadne sanácie,

b)

v podrobnom prieskume vykonávajú práce, na ktorých základe sa spracúvajú podklady

na spracovanie projektovej dokumentácie výstavby s návrhmi na zakladanie stavieb na

zosuvných územiach a pri objektoch ohrozených zosuvom sa určia podmienky na zabezpečenie

stability územia náchylného na zosúvanie,

c)

v doplnkovom prieskume vykonávajú geologické práce, ktorými sa pri výstavbe alebo

prevádzke stavby spresňujú získané geologické poznatky, sleduje sa správanie stavby

a účinky jej prevádzky s ohľadom na konkrétne geologické podmienky a na jej vplyv

na životné prostredie.

§ 6

Geologický prieskum životného prostredia

(1)

Geologickým prieskumom životného prostredia

9

)

sa zisťujú a overujú geologické činitele, ktoré toto prostredie ovplyvňujú pozitívne

alebo negatívne, vrátane vplyvov, ktoré vznikajú ľudskou činnosťou; sleduje sa rovnováha

medzi využívaním a ochranou životného prostredia a získavajú sa geologické podklady

na návrh sanačných opatrení.

(2)

Pri skúmaní životného prostredia sa zisťujú a overujú geologické, inžinierskogeologické,

hydrogeologické a geochemické pomery s prihliadnutím na zistené geologické činitele

a stupeň kontaminácie geologického prostredia a navrhujú sa optimálne postupy na zmiernenie

alebo zamedzenie ich negatívnych vplyvov na toto prostredie.

(3)

Pri rozdelení geologického prieskumu životného prostredia na etapy sa

a)

v orientačnom prieskume zisťujú geologické činitele nepriaznivo ovplyvňujúce životné

prostredie, orientačne sa hodnotia geologické, geochemické, inžinierskogeologické

a hydrogeologické pomery a určia sa úlohy, ktoré treba doriešiť v etape podrobného

prieskumu,

b)

v podrobnom prieskume overujú zistené geologické činitele, podrobne sa skúma ich

vplyv na životné prostredie a spracúvajú sa geologické podklady na optimálne postupy

na zmiernenie alebo zamedzenie ich vplyvov na životné prostredie pri následných činnostiach,

c)

v doplnkovom prieskume sledujú a spresňujú vplyvy geologických činiteľov na životné

prostredie pri rôznych činnostiach v území.

§ 7

Geologický prieskum na zriaďovanie a prevádzku podzemných zásobníkov plynov a kvapalín

v prírodných horninových štruktúrach a podzemných priestoroch

(1)

Geologickým prieskumom na zriaďovanie a prevádzku podzemných zásobníkov

10

)

sa zisťujú a overujú vhodné horninové štruktúry alebo podzemné priestory, ktoré vznikli

vyťažením ložísk, zisťuje sa ich rozsah a objem na uskladnenie plynov a kvapalín,

ako aj tesnosť štruktúry, aby pri prevádzke nedochádzalo k nadmerným stratám uskladnených

látok. Overujú sa aj hydrogeologické a geotermálne pomery v horninových štruktúrach

alebo v podzemných priestoroch, ako aj v ich okolí, aby sa zamedzilo znečisteniu podzemných

vôd.

(2)

Pri rozdelení geologického prieskumu na etapy sa

a)

v orientačnom prieskume zisťujú a overujú vhodné horninové štruktúry alebo podzemné

priestory, ako aj ich prípadné netesnosti a orientačne sa zisťuje ich vhodnosť na

uskladňovanie plynov alebo kvapalín; určia sa úlohy, ktoré treba doriešiť v etape

podrobného prieskumu,

b)

v podrobnom prieskume podrobne overí rozsah horninových štruktúr alebo podzemných

priestorov podľa písmena a), vypočíta sa ich objem a podrobne sa preskúma ich tesnosť

voči okoliu, ako aj hydrogeologické pomery, aby sa mohli vypracovať geologické podklady

na zriadenie alebo prevádzku podzemného zásobníka,

c)

v doplnkovom prieskume kontrolujú zistené vlastnosti týchto horninových štruktúr

alebo podzemných priestorov, najmä či nedochádza k úniku uskladňovaného plynu alebo

kvapaliny do okolia a k znečisťovaniu podzemných vôd a navrhujú sa opatrenia; kontroluje

sa stav priestoru horninovej štruktúry najmä z hľadiska ochrany geologického prostredia

a navrhujú sa opatrenia na zamedzenie nežiaducich vplyvov na životné prostredie.

§ 8

Geologický prieskum na zriaďovanie a prevádzku zariadení na priemyselné využívanie

geotermálnej energie

(1)

Geologickým prieskumom na zriaďovanie a prevádzku zariadení na priemyselné využívanie

geotermálnej energie

11

)

sa skúmajú geologické a geotermálne pomery vybraného územia, zisťujú a overujú sa

množstvá geotermálnych vôd spolu so sprevádzajúcimi plynmi, ich tepelná energia a

chemické zloženie a množstvá tepelnej energie suchých hornín; dokumentujú sa zmeny

počas využívania a navrhuje sa optimálny režim prevádzky zariadení a zneškodňovania

odpadových vôd s dôrazom na zamedzenie nežiaduceho znečistenia vôd, prípadne aj na

odvádzanie využitých vôd do horninového prostredia.

(2)

Pri rozdelení geologického prieskumu na etapy sa

a)

v orientačnom prieskume orientačne zisťujú geologické podmienky v území na možnosť

zriadiť zariadenia na využívanie geotermálnej energie a určia sa úlohy, ktoré treba

riešiť v etape podrobného prieskumu,

b)

v podrobnom prieskume orientačne zistené podmienky overujú a spracúvajú sa podklady

na zriaďovanie a prevádzku zariadení na priemyselné využívanie geotermálnej energie

a zneškodňovanie odpadových vôd,

c)

v doplnkovom prieskume spresňujú geologické podmienky pri prevádzke zariadení, najmä

sa overuje, či postupom využívania geotermálnej energie nedochádza k zmenám teploty

horninového prostredia, vôd a k zmenám ich chemického zloženia, ktoré by sťažili využívanie

vôd alebo zneškodňovanie odpadových vôd.

§ 9

Geologický prieskum na zriaďovanie a prevádzku úložísk rádioaktívnych a iných odpadov

v podzemných priestoroch

(1)

Geologickým prieskumom na zriaďovanie a prevádzku úložísk rádioaktívnych a iných

odpadov v podzemných priestoroch

12

)

sa zisťujú vhodné horninové štruktúry a overujú sa podzemné priestory, ktoré vzniknú

dobývaním ložísk, pre úložiská vrátane tých, ktoré vznikli banskou činnosťou, skúmajú

sa ich geologické pomery, ich vhodnosť a rozsah a zisťujú sa podmienky, za ktorých

by mohlo dôjsť k úniku žiarenia a iných škodlivín do horninového prostredia, najmä

do podzemných vôd; spracúvajú sa geologické podklady na zriaďovanie a prevádzku úložísk,

ako aj opatrenia na ochranu geologického prostredia pred znečistením.

(2)

Pri rozdelení geologického prieskumu na etapy sa

a)

v orientačnom prieskume vyhľadávajú vhodné podzemné priestory a orientačne sa zisťujú

ich geologické pomery a možnosť na odkladanie odpadov a určia sa úlohy, ktoré treba

doriešiť v etape podrobného prieskumu,

b)

v podrobnom prieskume podrobne skúmajú geologické pomery územia s vhodnými podzemnými

priestormi a overuje sa vhodnosť týchto priestorov na ukladanie odpadov, zisťuje sa

možnosť úniku žiarenia a škodlivín do okolia, najmä do podzemných vôd a povrchových

vôd, spracúvajú sa geologické podklady na zriaďovanie a prevádzku úložísk rádioaktívnych

a iných odpadov, ako aj opatrenia na ochranu geologického prostredia pred znečistením,

c)

v doplnkovom prieskume sledujú a spresňujú geologické pomery a zmeny v geologickom

prostredí počas prevádzky úložiska a navrhujú sa doplňujúce opatrenia na zabezpečenie

ochrany geologického prostredia pred znečistením.

§ 10

Geologický prieskum na sprístupňovanie jaskýň a zaistenie stability podzemných priestorov

Geologickým prieskumom na sprístupňovanie jaskýň a zaistenie stability podzemných

priestorov

13

)

sa vo vybranom území zisťujú možnosti výskytu jaskýň, ich možný priebeh, rozsah,

viazanosť na štruktúry a zloženie horninového prostredia, overuje a skúma sa možnosť

optimálneho sprístupnenia jaskyne; skúmajú sa podmienky stability jaskynných a iných

podzemných priestorov a navrhujú sa opatrenia na zaistenie stability podzemných priestorov.

§ 11

Geologický prieskum na zabezpečovanie a likvidáciu starých banských diel

Geologickým prieskumom na zabezpečovanie a likvidáciu starých banských diel

14

)

sa študujú historické podklady územia s výskytom prejavov starých banských diel

15

)

na povrchu, ktoré môžu ohroziť verejný záujem. Zisťujú sa geologické podmienky ich

vplyvu na povrch a navrhujú sa opatrenia na zabezpečovanie starých banských diel a

na likvidáciu ich účinkov na povrchu a vplyvu na podzemné vody.

§ 12

Overovanie odbornej spôsobilosti

(1)

Odborná spôsobilosť sa overuje skúškou

16

)

pred skúšobnou komisiou, ktorú tvorí predseda a členovia komisie.

(2)

Prihlášku na skúšku zasiela žiadateľ alebo jeho zamestnávateľ na ministerstvo. Prihláška

na skúšku obsahuje meno a priezvisko, titul, dátum narodenia, rodné číslo a trvalý

pobyt žiadateľa.

(3)

Žiadateľ k prihláške na skúšku priloží

a)

doklad o dosiahnutom odbornom vzdelaní s uvedením svojej špecializácie,

b)

doklad o dĺžke a zameraní svojej praxe spolu so stručným prehľadom doterajšej edičnej

a inej odbornej činnosti v špecializácii, na ktorú sa žiada preukaz odbornej spôsobilosti

a na ktorej činnosti sa autorsky podieľa alebo podieľal.

(4)

Skúšobná komisia pri overovaní znalostí právnych predpisov prihliada na odborné zameranie

žiadateľa.

(5)

Skúška sa hodnotí klasifikačnými stupňami „vyhovel“ alebo „nevyhovel“. Skúšobná komisia

po skončení skúšky oznámi výsledok skúšky žiadateľovi.

(6)

Ak žiadateľ pri skúške nevyhovie, môže podať novú prihlášku na skúšku po uplynutí

troch mesiacov odo dňa skúšky, pri ktorej nevyhovel. K novej prihláške sa doklady

podľa odseku 3 neprikladajú.

(7)

Náklady žiadateľa spojené s prípravou na skúšku a s účasťou na nej znáša žiadateľ

alebo jeho zamestnávateľ.

(8)

Na znovuoverenie odbornej spôsobilosti

17

)

sa vzťahujú ustanovenia odsekov 1, 2, 4 až 7.

(9)

Podrobnosti o činnosti skúšobnej komisie a o skladaní skúšky upraví skúšobný poriadok.

(10)

Preukaz o odbornej spôsobilosti sa vydá žiadateľovi, ktorý bol hodnotený klasifikačným

stupňom „vyhovel“.

§ 13

Projektovanie geologickej úlohy

(1)

Pri projektovaní geologickej úlohy sa vypracúva projekt geologickej úlohy (ďalej

len „projekt“),

18

)

a ak to vyžaduje rozsah a zložitosť geologickej úlohy, jeho súčasťou je aj prípravná

dokumentácia.

(2)

V projekte sa určuje postup a podmienky odborného, efektívneho a bezpečného riešenia

geologickej úlohy.

(3)

Projekt sa obmedzuje na nevyhnutný rozsah zodpovedajúci povahe a zložitosti geologickej

úlohy a geologických prác potrebných na jej riešenie.

(4)

Projekt obsahuje názov geologickej úlohy, jej číslo, dátum vyhotovenia, druh geologických

prác, etapu geologického prieskumu, názov obstarávateľa a vykonávateľa geologických

prác a podpis štatutárneho orgánu vykonávateľa geologických prác alebo ním splnomocneného

zástupcu.

(5)

Vykonávateľ geologických prác zodpovedá za uchovávanie projektu počas riešenia geologickej

úlohy a v období troch rokov po jej skončení.

(6)

Pri vypracúvaní projektu vykonávateľ geologických prác zohľadní výsledky už vykonaných

výskumov a prieskumov, ako aj geologické poznatky o území a o jeho prírodných pomeroch

a vykoná nevyhnutné zistenia v teréne. Ak bola vypracovaná prípravná dokumentácia,

vychádza sa pri vypracúvaní projektu z jej záverov.

(7)

Pri vypracúvaní projektu geologickej úlohy vykonávateľ geologických prác podľa potreby

prerokúva s obstarávateľom návrh riešenia geologickej úlohy.

§ 14

Stret záujmov

(1)

Pri vypracúvaní projektu vykonávateľ geologických prác zisťuje, či sa uvažované geologické

práce, prípadne využitie ich výsledkov netýkajú záujmov chránených osobitnými predpismi

19

)

a vyberie také riešenie geologickej úlohy, ktoré zabezpečuje postup v súlade s právnymi

predpismi na ich ochranu; ak ide o prieskum, pri ktorom sa nepoužijú technické práce,

predloží vyjadrenie podľa osobitného predpisu.

20

)

Zisťovanie a riešenie stretov záujmov chránených osobitnými predpismi môže zabezpečiť

aj obstarávateľ a výsledky oznámiť vykonávateľovi geologických prác.

(2)

Ak vykonávateľ geologických prác zistí záujmy chránené osobitnými predpismi, ktoré

vylučujú vykonávanie geologických prác alebo budúce využitie ich výsledkov, oznámi

zistené skutočnosti bez zbytočného odkladu obstarávateľovi; iné strety záujmov uvedie

v projekte s návrhom na ich riešenie.

§ 15

Prípravná dokumentácia

(l)

Prípravná dokumentácia sa vypracúva ako všeobecné riešenie alebo ako prípravná štúdia.

O jej vypracovaní rozhodne obstarávateľ, ktorý vymedzí jej obsah a skladbu.

(2)

Vo všeobecnom riešení sa

a)

vymedzuje geologický zámer v širších hospodárskych, technických a vedeckých súvislostiach,

b)

preukazuje účelnosť, realizovateľnosť a racionálnosť geologického zámeru,

c)

uvádza prehľad prác a odhad nákladov,

d)

uvádzajú podklady na koncepcie a návrhy dlhodobých výhľadov a plánov geologických

prác.

(3)

V prípravnej štúdii sa

a)

hodnotia alebo spresňujú prognózne zdroje nerastov a posudzuje očakávaný hospodársky

prínos,

b)

navrhuje a odôvodňuje optimálna lokalita geologického prieskumu,

c)

analyzujú a navrhujú rôzne metodické a technické postupy riešenia geologickej úlohy,

d)

hodnotí hospodársky prínos uvažovaných riešení a pripravujú sa podklady na ich ekonomické

odôvodnenie.

§ 16

Projekt

(1)

Projekt obsahuje spôsob riešenia geologickej úlohy, jej zabezpečenie, harmonogram

a predpokladané výsledky geologických prác. Súčasťou projektu financovaného z prostriedkov

štátneho rozpočtu je rozpočet a odôvodnenie geologickej úlohy.

(2)

V projekte možno určiť postupné vyhodnocovanie výsledkov geologických prác čiastkovými

záverečnými správami.

(3)

Okrem náležitostí uvedených v

§ 13 ods. 4

projekt obsahuje

a)

názov a identifikačné číslo katastrálneho územia, názov a číselný kód okresu, prípadne

iné miestopisné určenie skúmaného územia alebo skúmaného objektu,

b)

cieľ geologickej úlohy uvádzajúci okruh otázok, ktoré treba riešiť s prihliadnutím

na budúce hospodárske, technické, prípadne vedecké využitie ich výsledkov,

c)

odkaz na súvisiace geologické úlohy, prípadne na predchádzajúcu etapu geologického

prieskumu, ak sa uskutočnila.

§ 17

Spôsob riešenia a zabezpečenie geologickej úlohy v projekte

(1)

Spôsob riešenia geologickej úlohy v projekte (geologická časť) obsahuje

a)

východiskové údaje o území a o geologických činiteľoch podmieňujúcich jej riešenie,

b)

vzťah k tvorbe a ochrane životného prostredia,

c)

postup riešenia a jeho odôvodnenie,

d)

druh, špecifikáciu, počet a rozsah geologických prác vrátane technologických a špeciálnych

prác a skúšok s časovou nadväznosťou na ich realizáciu,

e)

kvalitatívne požiadavky na vykonávanie geologických prác a špecifikáciu kontrolných

prác počas riešenia.

(2)

Zabezpečenie riešenia geologickej úlohy v projekte (technická časť) obsahuje

a)

určenie technologických postupov a technických parametrov projektovaných geologických

prác vrátane zabezpečenia kvalitatívnych podmienok na vykonávanie geologických prác,

b)

určenie technických prostriedkov na riešenie geologickej úlohy,

c)

spôsob prípravy pracoviska, dopravy a prívodov vody a energie a ďalších súvisiacich

prác potrebných na vykonávanie geologických prác,

d)

určenie miesta a spôsobu ukladania nerastnej suroviny, vzoriek, vrtnej drviny, použitého

vrtného výplachu, vypúšťania geotermálnych vôd a iných látok získaných pri vykonávaní

geologických prác,

e)

riešenie likvidačných, prípadne zabezpečovacích a rekultivačných prác,

f)

opatrenia na zabezpečenie vstupov na pozemky, záujmov chránených osobitnými predpismi

a opatrenia na zamedzenie vzniku škôd pri vykonávaní geologických prác, spôsob náhrady

škôd a opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti

prevádzky, sociálne a hygienické vybavenie.

(3)

Ku geologickej časti projektu a k technickej časti projektu podľa odsekov l a 2 sa

prikladajú mapy, rezy a výkresy, ktoré vyjadrujú cieľ geologickej úlohy a spôsob jej

riešenia. Ďalej sa prikladajú doklady o výsledkoch riešenia stretov záujmov chránených

osobitnými predpismi.

19

)

§ 18

Rozpočet geologickej úlohy financovanej zo štátneho rozpočtu

Rozpočet geologickej úlohy financovanej zo štátneho rozpočtu obsahuje predpokladané

náklady na práce podľa druhov geologických prác zahrnutých do projektu vrátane dohodnutej

rezervy na krytie nákladov, ktoré nemožno v projekte predvídať.

§ 19

Odôvodnenie geologickej úlohy financovanej zo štátneho rozpočtu

(1)

V odôvodnení geologickej úlohy financovanej zo štátneho rozpočtu sa odôvodňuje hospodárska

potreba alebo iná potreba jej riešenia a v prípade návrhu variantných riešení aj prínos

riešenia doložený prípadným porovnaním rozpočtových nákladov.

(2)

Pri odôvodnení sa vychádza z geologickej úlohy financovanej zo štátneho rozpočtu,

prihliada sa však aj na geologický zámer, najmä na potrebné geologické práce v nasledujúcich

etapách geologického prieskumu, prípadne aj na možné využitie geologických diel a

geologických objektov po skončení geologického prieskumu na iné účely. Odôvodnením

geologickej úlohy môže byť aj odvolanie sa na schválenú prípravnú dokumentáciu alebo

na záverečnú správu predchádzajúcej etapy geologických prác, ak obsahuje odôvodnenie

nasledujúcej etapy geologického prieskumu.

§ 20

Osobitné náležitosti projektu

Osobitné náležitosti projektu sú

a)

pri ložiskovom prieskume

l. údaje o prognóznych zdrojoch a o preskúmaných zásobách nerastov v skúmanom ložisku

podľa kategórií s podmienkami využiteľnosti zásob, podľa ktorých boli vyhodnotené,

2.

očakávané množstvo a kvalita prírastkov zásob ložiska podľa kategórií, ukazovatele

vymedzenia ložiska a výpočtu jeho zásob, najmä podmienky ich využiteľnosti,

b)

pri hydrogeologickom prieskume

l. údaje o množstvách podzemných vôd v záujmovom území a údaje o súčasných odberoch,

2.

očakávané množstvá podzemných vôd a ich kvalita podľa kategórií, ak je cieľom geologickej

úlohy overenie množstiev a kvality podzemných vôd,

c)

pri inžinierskogeologickom prieskume riešenie vplyvu predpokladaného inžinierskeho

diela na geologické pomery v oblasti.

§ 21

Schvaľovanie projektu

(1)

Vypracovaný projekt predloží vykonávateľ geologických prác na schválenie obstarávateľovi.

(2)

Schválenie projektu obsahuje podpis štatutárneho orgánu obstarávateľa, dátum schválenia

a odtlačok pečiatky obstarávateľa.

§ 22

Začatie riešenia geologickej úlohy

(1)

Geologickú úlohu možno začať riešiť len na základe schváleného projektu. Výnimočne

môže vykonávateľ geologických prác začať riešiť geologickú úlohu so súhlasom jej obstarávateľa

pred schválením projektu počas jeho vypracúvania, a to v týchto prípadoch

a)

ak geologickými prácami možno odvrátiť alebo zmierniť účinky hroziacej havárie a

živelnej pohromy,

b)

ak sú geologické práce nevyhnutné na odstránenie následkov havárie a živelnej pohromy,

c)

ak by neskorším začatím riešenia mohli vzniknúť škody na nehnuteľnostiach alebo iné

škody, ktorým možno predčasným začatím geologických prác zabrániť.

(2)

Ak sa geologická úloha začne riešiť pred schválením projektu, schváli sa projekt

najneskoršie do troch mesiacov odo dňa začatia jej riešenia.

(3)

Geologickú úlohu na vybrané geologické práce možno začať riešiť až po určení prieskumného

územia.

21

)

§ 23

Podmienky riešenia geologickej úlohy

(1)

Pri riešení geologickej úlohy vykonávateľ geologických prác

a)

postupuje podľa harmonogramu geologickej úlohy, ale najskôr uskutočňuje geologické

práce, ktorých výsledky môžu slúžiť na vykonanie následných geologických prác,

b)

postupuje podľa technických požiadaviek a technologických podmienok uvedených v projekte,

podľa slovenských technických noriem

22

)

a všeobecne záväzných právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci,

c)

zabezpečuje, prípadne vyhotovuje mapové podklady a zameriava podľa osobitných predpisov

23

)

a slovenských technických noriem

24

)

geologické práce s presnosťou zodpovedajúcou účelu ich využitia.

(2)

Pri riešení geologickej úlohy vykonávateľ geologických prác postupuje tak, aby sa

čo najmenej zasahovalo do práv a právom chránených záujmov vlastníka nehnuteľnosti,

správcu alebo nájomcu a aby nevznikali škody, ktorým možno zabrániť.

(3)

Vykonávateľ geologických prác môže vykonanie niektorých geologických prác alebo ucelených

častí riešenia geologickej úlohy zadať inému vykonávateľovi geologických prác, ale

pritom zodpovedá obstarávateľovi za ich odborné vykonanie.

§ 24

Riadenie riešenia geologickej úlohy

(1)

Vykonávateľ geologických prác pri riešení geologickej úlohy priebežne kontroluje,

či ich cieľ je dosiahnuteľný, či projektované riešenie geologickej úlohy je v súlade

so skutočnosťami zistenými geologickými prácami a či projektované metodické postupy

a práce vyhovujú podmienkam uvedeným v projekte a poznatkom získaným počas riešenia

geologickej úlohy.

(2)

Zodpovedný riešiteľ geologickej úlohy

a)

zabezpečuje vytýčenie geologických prác v teréne, najmä prác technického charakteru,

b)

kontroluje správnosť vykonávania geologických prác,

c)

zabezpečuje geologickú dokumentáciu, jej vedenie a uchovávanie,

d)

spolupracuje so spoluriešiteľmi a usmerňuje spracúvanie vyhodnotenia geologickej

úlohy,

e)

navrhuje zmeny projektu, prípadne zastavenie geologických prác, ak nemožno dosiahnuť

ich cieľ,

f)

spolupracuje s obstarávateľom,

g)

kompletizuje záverečnú správu a zodpovedá za odbornosť vyhodnotenia geologickej úlohy,

h)

oznámi obstarávateľovi prípadné strety záujmov zistené pri realizácii geologických

prác.

§ 25

Zmena projektu

(1)

Vykonávateľ geologických prác pri riešení geologickej úlohy bezodkladne navrhne zmenu

projektu, ak zistí, že

a)

na riešenie geologickej úlohy treba zvoliť na základe čiastkových výsledkov riešenia

zásadne iný metodický alebo technický postup, ako určil projekt, alebo vykonať podstatne

väčší rozsah geologických prác, ako bol schválený,

b)

nemožno dosiahnuť ciele geologickej úlohy sledované projektom, najmä ak sa geologické

pomery a výsledky riešenia podstatne líšia od predpokladov uvažovaných v projekte.

(2)

Zmena projektu obsahuje náležitosti uvedené v

§ 13 ods. 4

,

§ 6 ods.1

a dôvody vypracovania zmeny projektu.

§ 26

Dokumentovanie geologickej úlohy

(1)

Vykonávateľ geologických prác pri riešení geologickej úlohy zabezpečuje, aby sa všetky

realizované geologické práce riadne a včas dokumentovali a aby sa o nich viedla, dopĺňala

a uchovávala geologická dokumentácia.

(2)

Geologická dokumentácia sa skladá z písomnej, grafickej a hmotnej formy. Geologická

dokumentácia predstavuje geologické, technické a iné údaje o skutočnostiach a javoch

zistených pri riešení geologickej úlohy dôležité na využitie jej výsledkov a jej kontrolu

spolu s poznatkami významnými z hľadiska komplexného vykonávania a hodnotenia geologických

prác.

§ 27

Obsah a členenie geologickej dokumentácie

(1)

Geologická dokumentácia obsahuje

a)

názov geologickej úlohy, dátum jej vyhotovenia alebo doplnenia,

b)

názov vykonávateľa geologických prác,

c)

označenie miesta a údaje o situovaní geologického diela alebo geologického objektu,

prípadne jeho súradnice, ak to určuje technická norma alebo projekt,

d)

meno, priezvisko a podpis osoby, ktorá dokumentáciu vyhotovila, doplnila a kontrolovala.

(2)

Geologická dokumentácia sa člení na

a)

prvotnú geologickú dokumentáciu,

b)

súhrnnú geologickú dokumentáciu.

§ 28

Prvotná geologická dokumentácia

(1)

Prvotná geologická dokumentácia sa člení na

a)

prvotnú písomnú geologickú dokumentáciu,

b)

prvotnú grafickú geologickú dokumentáciu,

c)

prvotnú hmotnú geologickú dokumentáciu.

(2)

Prvotná geologická dokumentácia zaznamenáva údaje, skutočnosti a javy získané na

skúmanom území, prípadne v geologickom diele alebo geologickom objekte. Zahŕňa najmä

písomné a grafické, prípadne fotografické záznamy dokumentujúce geologické práce,

opis a vyznačenie odberov vzoriek, výsledky ich rozborov a skúšok, protokoly o zabezpečení,

údržbe a o likvidácii geologických diel a geologických objektov a o škartácii geologickej

dokumentácie a evidenčné knihy.

(3)

Súčasťou prvotnej písomnej geologickej dokumentácie a prvotnej grafickej geologickej

dokumentácie sú aj prevádzkové záznamy.

(4)

Prvotná geologická dokumentácia sa vykonáva tak, aby sa

a)

zaznamenali zistené údaje, skutočnosti a javy v priebehu riešenia geologickej úlohy

a realizácie geologických prác, ako aj ich prípadné zmeny v závislosti od času, napríklad

hydrogeologické pozorovanie, znečistenie a výrony plynov,

b)

podľa nej usmerňovalo riešenie geologickej úlohy,

c)

určovali dokumentované miesta aj po časovom odstupe a aby sa mohla následne kontrolovať

jej správnosť,

d)

zabránilo znehodnoteniu alebo narušeniu vzoriek pri odbere, doprave a uchovávaní,

e)

zabezpečila jej trvanlivosť.

§ 29

Prvotná písomná geologická dokumentácia a prvotná grafická geologická dokumentácia

(1)

Prvotná písomná geologická dokumentácia a prvotná grafická geologická dokumentácia

okrem náležitostí uvedených v

§ 28

obsahujú

a)

druh a označenie dokumentovaného geologického diela alebo geologického objektu, mierku

zobrazenia, prípadne jeho priestorový priebeh, ako aj dátum jeho začatia a skončenia,

b)

pozorované a zistené geologické skutočnosti a javy, najmä mineralogické, petrologické,

stratigrafické, štruktúrne, tektonické, ložiskové, hydrogeologické a inžinierskogeologické,

c)

miesta odberov vzoriek s označením druhu vzorky a výsledky jej rozborov a skúšok,

d)

ostatné údaje získané napríklad hydrogeologickým pozorovaním a meraním, inklinometrickým

a karotážnym meraním, geofyzikálnymi a geochemickými prácami.

(2)

Prvopis prvotnej písomnej geologickej dokumentácie a prvotnej grafickej geologickej

dokumentácie sa vyhotovujú tak, aby sa zachovala ich dokumentárna hodnota; môžu sa

vyhotovovať aj v digitálnej forme.

§ 30

Prevádzkové záznamy

(1)

Na pracovisku technických prác zabezpečí vykonávateľ geologických prác vedenie prevádzkových

záznamov formou denného hlásenia, vrtného denníka, banského denníka alebo stavebného

denníka.

(2)

Do prevádzkových záznamov sa zapisuje meno a priezvisko osôb, ktoré vykonávajú geologické

práce, druh, kvalita a čas vykonávania týchto prác, miesto odberu a druh geologických

vzoriek odoberaných počas realizácie prác, čas, druh a výsledky technických skúšok

a meraní, opis zvláštnych geologických a iných prejavov, ako sú napríklad výrony vody,

plynu, tekutých pieskov, uhľovodíkov, strata vrtného výplachu a výskyt kaverny. Ďalej

sa zapisujú alebo zakladajú príkazy a opatrenia riadiacich, dozorných a kontrolných

orgánov týkajúce sa najmä usmerňovania prác na pracovisku a bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci.

(3)

Prevádzkové záznamy sa vedú súbežne s vykonávaním technických prác na účely preukázania

ich priebehu, dosahovaných výsledkov a pre potreby ich kontroly.

(4)

Prevádzkové záznamy sa vedú aj o zabezpečení, údržbe a o likvidácii geologických

diel a geologických objektov a sú podkladom na vyhotovenie protokolu o týchto prácach.

25

)

§ 31

Prvotná hmotná geologická dokumentácia

(1)

Prvotná hmotná geologická dokumentácia zahŕňa vzorky, najmä na mineralogické, biostratigrafické,

chemické, mikrobiologicko-biologické, rádiologické, fyzikálne, geotechnické rozbory

a technologické skúšky, ako aj výbrusy a nábrusy z týchto vzoriek a vzorky na dokumentovanie

dôležitých geologických skutočností a javov.

(2)

Prvotná hmotná geologická dokumentácia okrem náležitostí uvedených v

§ 30

obsahuje

a)

označenie vzorky, dátum a miesto odberu, rozmery, prípadne jej hmotnosť,

b)

spôsob odberu vzorky a jej účel,

c)

odkaz na prvotnú písomnú geologickú dokumentáciu a prvotnú grafickú geologickú dokumentáciu,

d)

protokol o odobratí vzorky, ak to určuje technická norma alebo projekt,

e)

dátum odoslania vzorky na skúšky a rozbory a dátum dodania ich výsledkov.

(3)

Ak sa vzorky spracúvajú v laboratóriu, vedie sa o nich evidencia, ktorá obsahuje

náležitosti uvedené v

§ 29 ods. 1 písm. a), b)

a

d)

, ako aj výsledky kontrolných analýz. Laboratórium eviduje a uchováva duplikáty vzoriek,

odpisy skúšobných listov o výsledkoch ich skúšok a rozborov a vedie o tom evidenčnú

knihu.

(4)

Vykonávateľ geologických prác preveruje správnosť skúšok a rozborov vzoriek kontrolnými

skúškami a rozbormi a podľa potreby aj kontrolným vzorkovaním. Zásady tejto kontroly

sa uvádzajú v projekte geologických prác.

§ 32

Súhrnná geologická dokumentácia

(1)

V súhrnnej geologickej dokumentácii sa vyhodnocujú výsledky prvotnej geologickej

dokumentácie a tie sa zahŕňajú do súhrnných celkov tak, aby sa mohlo podľa nich usmerňovať

ďalšie riešenie geologickej úlohy sledujúce splnenie cieľa geologickej úlohy uvedeného

v projekte.

(2)

Súhrnná geologická dokumentácia sa člení na

a)

súhrnnú písomnú geologickú dokumentáciu,

b)

súhrnnú grafickú geologickú dokumentáciu.

(3)

Súhrnná geologická dokumentácia obsahuje najmä geologické povrchové a banské mapy,

zvislé a horizontálne rezy, nákresy, fotografie a iné súbory a celky s podrobnosťami

a špecifikáciou podľa cieľa geologických prác, s potrebnými opismi, vysvetlivkami

a správami a so zhodnotením výsledkov rozborov vzoriek a skúšok.

(4)

Súhrnná geologická dokumentácia okrem náležitostí uvedených v

§ 29 ods. 1

obsahuje

a)

druh a označenie súhrnnej geologickej dokumentácie,

b)

polohopisné a miestopisné zobrazenie dokumentovaných objektov s odlíšením objektov

prevzatých z iných skôr vykonaných geologických prác a mierku zobrazenia,

c)

ďalšie údaje použité pri spracovaní a zhodnotení geologickej dokumentácie potrebné

na súhrnné vyjadrenie zistených skutočností a predpokladov.

(5)

Súhrnná geologická dokumentácia sa zobrazuje do meračskej dokumentácie spracovanej

podľa osobitných predpisov

26

)

tak, aby mala trvalú dokumentačnú hodnotu.

(6)

Súhrnná geologická dokumentácia sa spracúva do konečnej podoby počas vyhodnotenia

geologickej úlohy v záverečnej správe.

(7)

Súhrnnú geologickú dokumentáciu možno spracovať okrem písomnej a grafickej formy

aj v digitálnej forme.

§ 33

Lehoty na vyhotovenie geologickej dokumentácie

(1)

Prvotná písomná geologická dokumentácia a prvotná grafická geologická dokumentácia

sa vyhotovujú súbežne s riešením geologickej úlohy, a to najneskôr do jedného mesiaca

od skončenia realizácie geologických prác. Ich doplnenie a spresnenie sa vykonáva

podľa výsledkov rozborov vzoriek a skúšok do jedného mesiaca od ich dodania. Ak by

sa odkladom vyhotovenia prvotnej geologickej dokumentácie znemožnilo jej náležité

spracovanie alebo odber vzoriek a údaje by neboli spoľahlivé alebo ak to vyžaduje

bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a bezpečnosť prevádzky, úseky prieskumných

diel sa dokumentujú bezodkladne.

(2)

Vzorky prvotnej hmotnej geologickej dokumentácie sa odoberajú a odosielajú na rozbory

a skúšky v súlade so schváleným projektom. Bezodkladne však treba odobrať vzorky z

tých úsekov geologických diel a objektov, pri ktorých by sa odkladom zmarila možnosť

ich odberu alebo vzorky by sa narušili, prípadne by sa ohrozila možnosť usmerňovať

ďalšie riešenie geologickej úlohy podľa výsledkov ich rozborov a skúšok.

(3)

V laboratóriách sa vzorky prvotnej hmotnej geologickej dokumentácie spracúvajú v

lehotách určených v harmonograme geologických prác a vzorky rozhodujúce na usmernenie

ďalšieho riešenia geologickej úlohy v lehote požadovanej zodpovedným riešiteľom geologickej

úlohy.

(4)

Súhrnná geologická dokumentácia sa spracúva od začiatku vykonávania geologických

prác a dopĺňa sa priebežne, najneskôr do termínu skončenia záverečnej správy.

§ 34

Uchovávanie geologickej dokumentácie

(1)

Vykonávateľ geologických prác zodpovedá za bezpečné a prehľadné uchovávanie geologickej

dokumentácie do jej odovzdania obstarávateľovi alebo právnickej osobe poverenej ministerstvom

výkonom štátnej geologickej služby (ďalej len „poverená organizácia“).

27

)

(2)

Ak hmotná geologická dokumentácia niektorých nerastov, najmä soli, uhlia, rádioaktívnych

nerastov, vyžaduje osobitný spôsob jej uchovávania, podmienky určí projekt.

(3)

Odseky 1 a 2 sa vzťahujú aj na toho, komu bola geologická dokumentácia odovzdaná.

§ 35

Škartácia geologickej dokumentácie

(1)

Škartáciou geologickej dokumentácie sa vyraďuje taká geologická dokumentácia, ktorá

neposkytuje ďalšie geologické ani technologické informácie a nie je potrebná na dokumentovanie

a odôvodnenie riešenia geologickej úlohy ani na kontrolu geologických prác.

(2)

Na škartáciu prvotnej písomnej geologickej dokumentácie a prvotnej grafickej geologickej

dokumentácie sa vzťahujú osobitné predpisy.

28

)

Ak je geologická dokumentácia vypracovaná aj v digitálnej forme, zabezpečí sa možnosť

jej trvalého používania.

(3)

Škartáciu hmotnej geologickej dokumentácie uskutočňuje vykonávateľ geologických prác

po dohode s obstarávateľom.

(4)

Škartácia hmotnej geologickej dokumentácie sa uskutočňuje až po náležitom písomnom

a grafickom zdokumentovaní technických prác, prípadne po schválení záverečnej správy.

(5)

Hmotná geologická dokumentácia určená na zničenie sa považuje za odpad a nakladá

sa s ňou podľa osobitného predpisu.

29

)

§ 36

Výsledky riešenia geologickej úlohy

(1)

Vykonávateľ geologických prác spracuje výsledky riešenia geologickej úlohy v záverečnej

správe, a to aj vtedy, ak sa nedosiahol cieľ, prípadne ak sa riešenie vykonalo len

čiastočne.

(2)

Výsledky riešenia geologickej úlohy možno vyhodnocovať aj čiastkovými záverečnými

správami.

(3)

Na spracovanie výsledkov riešenia základného geologického výskumu sa primerane vzťahujú

ustanovenia

§ 37 až 41

.

§ 37

Záverečná správa

(1)

Záverečná správa dokumentuje výsledky riešenia geologickej úlohy. Náležitosti záverečnej

správy sú uvedené v prílohe č. 1. Jej rozsah a osnova sa prispôsobujú cieľom a zámerom

geologickej úlohy v súlade s projektom geologických prác.

(2)

Záverečnú správu podpisuje štatutárny orgán vykonávateľa geologických prác alebo

ním splnomocnená osoba a zodpovedný riešiteľ geologickej úlohy.

(3)

Záverečná správa sa vyhotovuje tak, aby sa zachovala jej trvalá dokumentačná hodnota.

§ 38

Osobitné náležitosti záverečnej správy

(1)

V záverečnej správe s odborným odhadom prognóznych zdrojov nerastov sa tieto prognózne

zdroje vyhodnocujú podľa podmienok uvedených v prílohe č. 2. Záverečná správa v takých

prípadoch obsahuje evidenčný list prognóznych zdrojov nerastov. Ak je záverečná správa

základného geologického výskumu súčasťou úlohy grantovej agentúry, forma a osnova

záverečnej správy sa zladia s požiadavkami obstarávateľa.

(2)

Osobitné náležitosti záverečnej správy s výpočtom zásob výhradného ložiska sú

a)

návrh na schválenie zásob výhradného ložiska, ktorý obsahuje identifikačné údaje

o ložisku, jeho miestopisnú polohu, nerastnú skladbu, údaje o geologickej preskúmanosti

s geologickou charakteristikou a opisom ložiska,

b)

podmienky a spôsob jeho ochrany a využívania,

c)

stav a kvalita zásob výhradného ložiska podľa kategórií a typov,

d)

podmienky využiteľnosti použité na ich vyhodnotenie,

e)

osvedčenie o výhradnom ložisku,

f)

povrchová mapa situácie.

(3)

Osobitné náležitosti záverečnej správy s výpočtom množstiev podzemnej vody sú

a)

návrh na schválenie množstiev podzemnej vody, ktorý obsahuje identifikačné údaje

o hydrogeologickom celku, prípadne jeho časť, údaje o geologickej preskúmanosti s

geologickou charakteristikou, opisom rozloženia podzemných vôd a ich vlastností,

b)

podmienky a spôsob ochrany a využívania týchto vôd,

c)

stav množstiev vôd podľa kategórií.

§ 39

Lehoty na vypracovanie záverečnej správy

(1)

Lehota na vypracovanie záverečnej správy sa určí v projekte, alebo ak je rozsah prác

na vyhodnotení a vypracovaní záverečnej správy väčší, ako sa predpokladalo, vykonávateľ

geologických prác dohodne s obstarávateľom lehotu na vypracovanie záverečnej správy

samostatne.

(2)

Lehota na vypracovanie záverečnej správy nesmie prekročiť jeden rok od skončenia

riešenia. V lehote na vypracovanie je zahrnuté aj odovzdanie záverečnej správy obstarávateľovi.

§ 40

Posudzovanie a odsúhlasovanie záverečných správ

(1)

Záverečná správa s výpočtom zásob výhradného ložiska alebo s výpočtom množstiev vôd

v hydrogeologickom celku sa musí posúdiť a odsúhlasiť do šiestich mesiacov od jej

predloženia alebo sa v tejto lehote vráti na doplnenie. Doplnená záverečná správa

sa musí posúdiť a odsúhlasiť do troch mesiacov od jej doplnenia.

(2)

Na posudzovanie a odsúhlasovanie záverečných správ obstarávateľom platí primerane

odsek 1.

§ 41

Odovzdávanie záverečnej správy a sprístupňovanie hmotnej geologickej dokumentácie

(1)

Obstarávateľ odovzdá poverenej organizácii záverečnú správu a iné geologické písomné

a grafické materiály, ktoré obsahujú

a)

záverečné správy a čiastkové záverečné správy o výsledku geologických prác,

b)

odsúhlasené výpočty zásob výhradných ložísk a množstiev podzemných vôd,

c)

štúdie, posudky a rešerše.

(2)

Obstarávateľ odovzdá poverenej organizácii na jej vyžiadanie hmotnú geologickú dokumentáciu

po jej škartácii.

(3)

Záverečné správy a iné geologické materiály sa odovzdajú poverenej organizácii vyhotovené

technikou, ktorá zabezpečuje ich trvanlivosť a možnosť reprodukcie; obstarávateľ ich

môže odovzdať okrem písomnej a grafickej formy aj v digitálnej forme.

(4)

Obstarávateľ môže pri odovzdávaní záverečných správ určiť podmienky, za ktorých možno

tieto záverečné správy sprístupňovať a poskytovať z nich informácie. V týchto podmienkach

môže obstarávateľ určiť

a)

vybrané časti záverečných správ, ktoré sprístupňuje alebo z ktorých poskytuje informácie

výhradne obstarávateľ,

b)

vybrané časti záverečných správ, ktoré možno sprístupňovať alebo poskytovať z nich

informácie len s jeho predchádzajúcim súhlasom,

c)

ostatné časti záverečných správ bez obmedzenia ich sprístupňovania alebo poskytovania

informácií z nich,

d)

finančné úhrady požadované za poskytované informácie,

e)

čas, po ktorý platia obmedzujúce podmienky podľa písmen a) a b), najviac však päť

rokov od ich odovzdania poverenej organizácii.

(5)

Poverená organizácia uchováva odovzdané záverečné správy a iné geologické materiály

bezpečne, dostupne a prehľadne tak, aby sa mohli využiť pri vypracúvaní koncepcií

a plánov geologických prác, pri ich projektovaní, vykonávaní a vyhodnocovaní, ako

aj na ďalšie účely, pričom zabezpečí podmienky obstarávateľa podľa odseku 4.

(6)

Poverená organizácia bezplatne sprístupňuje záverečné správy, hmotnú geologickú dokumentáciu

a inú geologickú dokumentáciu.

(7)

Poverená organizácia vykonáva na požiadanie za odplatu rešeršné a reprografické práce

zo záverečných správ a inej geologickej dokumentácie a spracúva požadované informácie

v písomnej alebo digitálnej forme.

(8)

Štúdium a nazeranie do záverečných správ a inej geologickej dokumentácie upravuje

návštevný poriadok a študijný poriadok poverenej organizácie.

§ 42

Množstvá vôd

(1)

Množstvá vôd sa podľa podmienok tvorby, výskytu a zabezpečenosti členia na

a)

prírodné množstvá podzemnej vody,

b)

indukované zdroje podzemnej vody,

c)

využiteľné množstvá podzemnej vody.

(2)

Prírodné množstvá podzemnej vody sa členia na

a)

prírodné zdroje podzemnej vody, ktorými sú množstvá vody v prírodných podmienkach

dopĺňané a odtekajúce zo skúmaného územia; tie sa členia na

1.

interné prírodné zdroje tvoriace sa infiltráciou zrážkových a povrchových vôd priamo

na povrchu územia,

2.

externé prírodné zdroje tvorené podzemnými vodami prestupujúcimi v prírodných podmienkach

do skúmaného územia zo susedných území bez vplyvu umelých zásahov,

b)

prírodné zásoby podzemnej vody, ktoré sa členia na

1.

prírodné statické zásoby, ktorými sú statické zásoby podzemnej vody v prírodných

podmienkach,

2.

pružné zásoby podzemnej vody reprezentujúce objem vody, ktorý sa po znížení výtlačnej

piezometrickej hladiny až po strop napätého zvodnenca uvoľní zo zásoby v póroch zvodnenca

ako prejav objemovej stlačiteľnosti vody a horninového skeletu v dôsledku zväčšenia

objemu vody v póroch a zmenšenia pórového priestoru zvodnenca.

(3)

Indukované zdroje podzemnej vody sú dodatočným množstvom podzemnej vody, ktoré priteká

do zvodneného systému počas odberu vody v dôsledku zmien vyvolaných týmto odberom

na hraniciach systému, najmä premiestnením hydrogeologickej rozvodnice, vyvolaním

brehovej infiltrácie alebo medzivrstvového pretekania.

(4)

Využiteľné množstvá podzemnej vody tvoria maximálne množstvo podzemnej vody, ktoré

možno odoberať z daného zvodneného systému na vodárenské využívanie po celý uvažovaný

čas exploatácie za prijateľných ekologických, technických a ekonomických podmienok

bez takého ovplyvnenia prírodného odtoku, ktoré by sa pokladalo za neprípustné, a

bez neprípustného zhoršenia kvality odoberanej vody.

§ 43

Kategorizácia množstiev vôd

(1)

Ak sa v hydrogeologickom celku zistia podzemné vody, ich množstvá sa zaradia do príslušnej

kategórie v závislosti od stupňa ich overenia a poznania hydrogeologických pomerov.

(2)

Prírodné množstvá podzemnej vody sa zaraďujú do kategórie C.

(3)

Využiteľné množstvá podzemnej vody sa zaraďujú do kategórií A, B a C.

(4)

Do kategórie C sa zaraďuje množstvo podzemnej vody regiónu (rajónu, subrajónu a štruktúry)

vypočítané na základe komplexného vyhodnotenia archívnych geologických materiálov,

nových geologických prác, najmä hydrogeologických prác, na úrovni umožňujúcej navrhnúť

optimálny účel využitia podzemnej vody v perspektívnych oblastiach na jej zachytenie.

(5)

Do kategórie B sa zaraďuje využiteľné množstvo podzemnej vody vypočítané na základe

komplexného vyhodnotenia archívnych geologických materiálov a nových geologických

prác, najmä hydrogeologických prác, na úrovni potrebnej na povolenie odberu podzemnej

vody v záchytnom území na rôzne ciele.

(6)

Do kategórie A sa zaraďuje využiteľné množstvo podzemnej vody vypočítané v rámci

doplnkového prieskumu na základe komplexného vyhodnotenia archívnych geologických

materiálov a nových geologických prác, preverené dlhodobým meraním počas využívania

zdrojov.

§ 44

Spôsob výpočtu množstiev vôd

(1)

Výpočet množstiev podzemnej vody pri hydrogeologickom prieskume sa vyhotovuje ako

súčasť záverečnej správy geologickej úlohy.

(2)

Výpočet množstiev podzemnej vody je overenie hydrogeologických pomerov, určenie jednotlivých

zložiek a množstiev podzemnej vody a overenie jej akosti.

(3)

Náležité metódy výpočtu množstiev podzemnej vody sa zvolia na základe súhrnného zhodnotenia

hydrogeologického celku alebo jeho časti, alebo záchytného objektu.

(4)

Pri využiteľných množstvách podzemnej vody sa

a)

vyčleňuje súčasný odber podzemnej vody,

b)

rozlišuje

1.

využiteľné množstvo podzemných vôd nevyžadujúce úpravu pred ich využitím v nadväznosti

na cieľ prieskumu,

2.

využiteľné množstvo podzemných vôd vyžadujúce úpravu pred ich využitím v nadväznosti

na cieľ prieskumu.

(5)

Postup a spôsob výpočtu množstiev podzemnej vody sú uvedené v prílohe č. 3.

§ 45

Evidencia zásob výhradných ložísk a výsledkov hydrogeologického prieskumu

(1)

Evidenciu výsledkov geologického výskumu a prieskumu na spracovanie a aktualizáciu

stavu preskúmanosti územia Slovenskej republiky vedie poverená organizácia.

(2)

Súhrnná evidencia zásob výhradných ložísk a množstiev vôd sa považuje za informáciu

o životnom prostredí.

30

)

§ 46

Návrh na určenie prieskumného územia

(1)

Návrh na určenie prieskumného územia

31

)

v etape vyhľadávacieho prieskumu, orientačného prieskumu a podrobného prieskumu obsahuje

a)

názov alebo obchodné meno a sídlo obstarávateľa,

b)

názov prieskumného územia,

c)

názov a identifikačné číslo katastrálneho územia, názov a číselný kód obce, okresu

a kraja, v ktorom sa prieskumné územie nachádza,

d)

cieľ geologickej úlohy a označenie etapy geologického prieskumu,

e)

druhy geologických prác, ktorých použitie sa predpokladá,

f)

dátum predpokladaného začatia a skončenia geologických prác v teréne,

g)

dátum predpokladaného skončenia vyhodnotenia geologickej úlohy,

h)

celkové predpokladané náklady na prieskum počas platnosti rozhodnutia o určení prieskumného

územia,

i)

projekt geologických prác,

j)

návrh pomerných podielov obcí podľa veľkosti častí prieskumného územia v katastrálnych

územiach.

(2)

Obstarávateľ alebo vykonávateľ geologických prác k návrhu na určenie prieskumného

územia v etape vyhľadávacieho prieskumu, orientačného prieskumu a podrobného prieskumu

priloží

a)

návrh vymedzenia prieskumného územia na povrchu uzavretým geometrickým obrazcom v

Základnej mape Slovenskej republiky v mierke l : 50 000 alebo v mierke 1 : 25 000

s údajom o jeho rozsahu v km

2

zaokrúhlenom na desatinu smerom nahor a s údajmi o súradniciach vrcholových bodov

obrazca v súradnicovom systéme Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej,

b)

údaje o vykonávateľovi geologických prác, najmä názov, sídlo, číslo a dátum vydania

geologického oprávnenia,

c)

údaje o iných prieskumných územiach, chránených územiach, prípadne o dobývacích priestoroch

zasahujúcich do prieskumného územia alebo bezprostredne s ním hraničiacich,

d)

stanoviská orgánov, ktoré sa vyjadrujú o projekte geologických prác z hľadiska ochrany

záujmov chránených osobitnými predpismi.

19

)

(3)

Návrh na určenie prieskumného územia sa podáva v piatich vyhotoveniach.

(4)

Na návrh na určenie osobitného prieskumného územia

32

)

a návrh na zmenu a predĺženie platnosti prieskumného územia sa primerane vzťahujú

odseky 1 až 3.

(5)

Na návrh na zrušenie prieskumného územia sa primerane vzťahujú odseky 1 a 2.

(6)

O zmenu a zrušenie prieskumného územia treba požiadať tri mesiace pred dňom požadovanej

zmeny alebo zrušenia prieskumného územia.

(7)

Zmluvu o prevode prieskumného územia predloží nový držiteľ prieskumného územia v

jednom exemplári.

§ 47

Začatie výberového konania

(1)

Výberové konanie sa začína vyzvaním uchádzačov na podanie ponúk, ktorých cieľom je

získať práva na zmenu osobitného prieskumného územia na prieskumné územie. Výzva na

podanie ponúk sa uverejňuje vo vestníku ministerstva.

(2)

Vo výzve na podanie ponúk sa uvedú podmienky výberového konania, základné údaje o

prieskumnom území, podmienky na získanie súhrnnej geologickej dokumentácie, požiadavka

na úhradu časti nákladov na vykonané geologické práce a ďalšie údaje a požiadavky

na podanie ponúk.

(3)

Výzva na podanie ponúk sa zasiela všetkým uchádzačom súčasne s rovnakými podmienkami.

(4)

Uchádzačom sa poskytne súhrnná geologická dokumentácia na čas určený vo výzve na

podanie ponúk.

(5)

Ponuky treba predložiť v lehote určenej vo výzve na podanie ponúk. Na ponuky, ktoré

neobsahujú všetky požadované údaje, sa neprihliada.

(6)

Ponuky sa predkladajú v zapečatených obálkach s označením „výberové konanie“ doplneným

názvom prieskumného územia.

§ 48

Komisia

(1)

Výberové konanie vykonáva najmenej päťčlenná komisia, ktorú tvoria významní geologickí

odborníci.

(2)

Na rokovaní komisie sa nezúčastní ten člen komisie, u ktorého možno predpokladať

predpojatosť. Námietku predpojatosti člena komisie možno vzniesť najneskôr do začatia

rokovania komisie. O námietke rozhodne predseda komisie. Ak sa na rokovaní komisie

zúčastní osoba, ktorá je predpojatá, a táto skutočnosť sa zistí až po rokovaní komisie,

rozhodnutie komisie je neplatné.

(3)

Komisia skontroluje neporušenosť obálok s došlými ponukami, otvorí obálky s ponukami

a zhodnotí obsah ponúk.

(4)

Komisia určí vybraného uchádzača, ktorého ponuka najlepšie spĺňa podmienky výberového

konania.

(5)

Komisia určí aj poradie ďalších uchádzačov podľa obsahu ich ponúk.

(6)

Vyhodnotenie výberového konania vrátane údaja o poradí umiestnenia uchádzačov sa

musí bezodkladne písomne oznámiť každému uchádzačovi.

(7)

Podrobnosti o činnosti výberovej komisie upraví jej rokovací poriadok.

§ 49

Právo na zmenu osobitného prieskumného územia na prieskumné územie

(1)

Právo na zmenu osobitného prieskumného územia na prieskumné územie získava uchádzač

uvedený v

§ 48 ods. 4

.

(2)

Vybraný uchádzač do jedného mesiaca od oznámenia výsledku výberového konania môže

podať návrh na zmenu osobitného prieskumného územia.

(3)

Ak vybraný uchádzač v určenej lehote nevyužije právo na podanie návrhu na zmenu osobitného

prieskumného územia alebo neoznámi, že ho nevyužije, ministerstvo postupne vyzve ďalších

uchádzačov v poradí podľa

§ 48 ods. 6

.

§ 50

Zábezpeka

(1)

Ak sa vo výzve podľa

§ 47 ods. 2

požaduje od uchádzača ako podmienka zábezpeka, doklad o jej zložení je súčasťou ponuky.

(2)

Na ponuku, ktorá neobsahuje doklad o zložení zábezpeky, sa pri výberovom konaní neprihliada.

(3)

Zložená zábezpeka sa vráti do 30 dní od skončenia výberového konania.

(4)

Dokumentácia o výberovom konaní sa eviduje a uchováva desať rokov.

§ 51

Úhrada časti nákladov na vykonané geologické práce

(1)

Úhrada časti nákladov na vykonané geologické práce financované zo štátneho rozpočtu

sa musí určiť v rámci výberového konania.

(2)

Úhrada časti nákladov podľa odseku 1 nemôže byť nižšia ako 20 % nákladov vynaložených

na pozitívny geologický prieskum; do týchto nákladov sa nezahŕňajú náklady na geologické

práce, ktorých výsledok bol negatívny.

(3)

Úhradu časti nákladov na vykonané geologické práce podľa odseku 2 určuje ministerstvo.

(4)

Úhradu časti nákladov na vykonané geologické práce vykoná vybraný uchádzač pred zmenou

osobitného prieskumného územia na prieskumné územie.

(5)

Úhrada časti nákladov podľa odseku 4 sa vykoná na účet ministerstva a je príjmom

štátneho rozpočtu.

§ 52

(1)

Geologické diela a geologické objekty, ktoré vzniknú technickými prácami pri riešení

geologickej úlohy, sa po zhodnotení geologickej dokumentácie, zhodnotení a splnení

ich účelu zabezpečujú, udržiavajú a likvidujú. O ich zabezpečení, udržiavaní a likvidácii

rozhodne na návrh vykonávateľa geologických prác obstarávateľ.

(2)

Ak sa geologické dielo alebo geologický objekt nebude využívať, likviduje sa po splnení

svojho účelu najneskôr do troch mesiacov po odsúhlasení záverečnej správy. Podľa potreby

sa geologické dielo alebo geologický objekt do likvidácie udržiava.

(3)

Ak je záujem geologické dielo alebo geologický objekt využívať, postupuje záujemca

o toto geologické dielo alebo geologický objekt podľa osobitných predpisov.

33

)

Do odovzdania geologického diela alebo geologického objektu záujemcovi udržiava geologické

dielo alebo geologický objekt poverená organizácia.

(4)

Zabezpečené geologické diela a geologické objekty, ktoré vznikli pri riešení geologickej

úlohy financovanej zo štátneho rozpočtu, eviduje a udržiava poverená organizácia.

§ 53

Zrušovacie ustanovenie

Zrušujú sa

1.

vyhláška Ústredného banského úradu a Ústredného geologického úradu č. j. 1000/1962

z 31. januára 1962 o vedení a doplňovaní geologickej dokumentácie (registrovaná v

čiastke č. 42/1962 Zb.),

2.

§ 3 až 9c a § 12 a 13 vyhlášky Slovenského geologického úradu č. 9/1989 Zb. o registrácii

geologických prác, o odovzdávaní a sprístupňovaní ich výsledkov, o zisťovaní starých

banských diel a vedení ich registra v znení vyhlášky Slovenského geologického úradu

č. 5/1992 Zb.,

3.

vyhláška Slovenského geologického úradu

č. 415/1992 Zb.

o udeľovaní povolení na vykonávanie geologických prác a o spôsobe overovania odbornej

spôsobilosti pracovníkov,

4.

vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky

č. 217/1993 Z. z.

o projektovaní, vykonávaní a vyhodnocovaní geologických prác.

§ 54

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. mája 2000.