VYHLÁŠKA 13/1977 Z. z. o ochrane zdravia pred nepriaznivými účinkami hluku a vibrácií

§ 1

Rozsah ochrany

Touto vyhláškou sa upravuje ochrana pred nepriaznivými účinkami hluku a mechanického

kmitania a chvenia (ďalej len „vibrácie“), ktoré ohrozujú zdravie ľudí alebo znižujú

ich telesné a duševné schopnosti.

§ 2

Všeobecné povinnosti organizácií, občanov a orgánov

(1)

Štátne, družstevné, spoločenské a iné organizácie (ďalej len „organizácie“) i občania

sú povinní robiť potrebné opatrenia na zníženie hluku a vibrácií a starať sa o to,

aby pracovníci i ostatní občania boli len v najmenšej možnej miere vystavení hluku

a vibráciám; najmä sa musia starať, aby sa neprekračovali najvyššie prípustné hodnoty

hluku a vibrácií určené v tejto vyhláške a v prílohe, ktorá tvorí jej neoddeliteľnú

súčasť,1), ako aj v osobitných predpisoch.2)

(2)

Nadriadené orgány a organizácie sú povinné sústavne viesť podriadené organizácie

k vykonávaniu opatrení proti hluku a vibráciám, kontrolovať, ako dodržiavajú svoje

povinnosti na tomto úseku, a vyvodzovať z neplnenia týchto povinností dôsledky.

(3)

Ústredné orgány štátnej správy, vrcholné orgány družstiev a spoločenských organizácií,

národné výbory, odborové (generálne) riaditeľstvá a iné orgány stredného článku riadenia

vypracúvajú v spolupráci s organizáciami, ktoré riadia, harmonogramy plánovitého znižovania

hluku a vibrácií a zabezpečujú ich plnenie. Pritom sa zameriavajú aj na vedeckotechnický

výskum znižovania hluku a vibrácií a na pohotové prevádzanie výsledkov výskumu do

výrobných a iných prevádzok.

§ 3

Povinnosti výrobných, dodávateľských a dovozných organizácií

(1)

Organizácie, ktoré projektujú, konštruujú a vyrábajú stroje, nástroje, dopravné prostriedky,

strojové a iné zariadenia, ktoré sú zdrojom hluku alebo vibrácií (ďalej len „zariadenia“),

sú povinné navrhovať a určovať konštrukčné podmienky, včítane materiálu a potrebných

technických úprav zariadení, podľa stavu vedy a techniky tak, aby sa hluk a vibrácie

znižovali s potrebami ochrany zdravia.

(2)

Ak splnenie podmienok určených touto vyhláškou vyžaduje potrebné doplnkové vybavenie

obmedzujúce hluk a vibrácie (napr. tlmiče hluku, zariadenie na pružné uloženie, kryty

zariadení a obsluhovacie kabíny), sú organizácie povinné dodávať ho alebo zabezpečovať

jeho dodávku.

(3)

Ak nie je dočasne možné, aby zariadenie, prípadne aj s doplnkovým vybavením spĺňalo

podmienky určené touto vyhláškou, alebo ak je z celospoločenského hľadiska ekonomicky

podstatne výhodnejšie riešiť ochranu inými technickými prostriedkami, musia organizácie

dodávať aspoň také zariadenia, pri ktorých možno tieto podmienky dodržať, ak sa vykonajú

ďalšie opatrenia nimi určené. V týchto prípadoch sú organizácie povinné ďalšie také

opatrenia oznamovať odberateľom, najmä im dodávať návody na správnu montáž, inštaláciu

a na používanie, včítane stavebných a priestorových požiadaviek, spracované aj z hľadiska

ochrany pred hlukom a vibráciami.

(4)

Technická dokumentácia zariadení, ktoré sú zdrojom hluku a vibrácií, ktoré sa blížia

najvyšším prípustným hodnotám, musí obsahovať také údaje, podľa ktorých by bolo možné

vykonať v prípade potreby opatrenia na ochranu proti ich škodlivému pôsobeniu; to

platí aj na zariadenia používané v podmienkach, keď hluk alebo vibrácie týchto zariadení

môžu spôsobiť prekročenie najvyšších prípustných hodnôt hluku a vibrácií. Organizácie,

ktoré vyrábajú alebo dodávajú zariadenia, zodpovedajú za to, že hodnoty hluku a vibrácií

uvedené v technickej dokumentácii možno pri vykonaní týchto opatrení dodržať.

(5)

Organizácia, ktorá požaduje dovoz zariadení, je povinná zahrnúť potrebné požiadavky

týkajúce sa dovozu do návrhu hospodárskej zmluvy, prípadne urobiť aj iné opatrenia

na splnenie podmienok, ktoré sú určené v tejto vyhláške. Organizácia zahraničného

obchodu je povinná uplatniť uvedené požiadavky voči zahraničnej organizácii a uskutočniť

dovoz len tých zariadení, ktoré im zodpovedajú.

§ 4

Povinnosti projektových a stavebných organizácií

(1)

Organizácie, ktoré navrhujú urbanistické, stavebné alebo technické riešenia stavieb,

a organizácie, ktoré tieto stavby stavajú, sú povinné vyžadovať od organizácií, ktoré

zariadenia vyrábajú, dodávajú alebo požadujú ich dovoz, informácie o opatreniach podľa

§ 3 a pri svojej činnosti ich využívať; technické a organizačné riešenia sú povinné

uplatňovať spôsobom, ktorý zaručuje dodržanie ustanovení tejto vyhlášky.

(2)

Projektová dokumentácia stavieb, pri ktorých by mohlo dochádzať k nepriaznivému spôsobeniu

hluku a vibrácií na pracovníkov, obyvateľov alebo iných užívateľov stavieb, musí obsahovať

doklady, prípadne výpočty preukazujúce dostatočné obmedzenie hluku a vibrácií z vlastnej

stavby alebo z okolia ( napr. výsledky experimentálneho overenia nových konštrukčných

a technologických riešení stavieb). Pred uvedením takých stavieb do trvalej prevádzky

(užívania) musí investor v prípadoch určených orgánmi hygienickej služby preukázať

na základe akustického merania a skúšok, že ustanovenia tejto vyhlášky nie sú porušené.

§ 5

Opatrenia proti hluku

(1)

Ochrana zdravia proti hluku sa vykonáva

a)

opatreniami na zníženie hlučnosti zariadení (obmedzenie emisií hluku),

b)

opatreniami na ochranu pred účinkami hluku v miestach pobytu osôb (obmedzenie imisií

hluku).

(2)

Hlučnosť zariadení a hluk v miestach pobytu osôb sa vyjadrujú veličinami a jednotkami

uvedenými v prílohe tejto vyhlášky a údajmi uvedenými v osobitných predpisoch (§ 18).

§ 6

(1)

Organizácie, ktoré vyrábajú zariadenia, sú okrem všeobecnej povinnosti uvedenej v

predchádzajúcich ustanoveniach povinné

a)

sledovať hlukové vlastnosti zariadení, pri ktorých hladina akustického výkonu A vyžarovaná

do okolia prekračuje 100 dB (P, A) alebo ktorých hladina hluku A v mieste obsluhy

prekračuje 80 dB (A), a hlukové vlastnosti zariadení s nižšími hodnotami, pokiaľ sú

tieto nižšie hodnoty určené ako cieľové hodnoty v technických normách, a viesť o nich

evidenciu,

b)

zisťovať údaje o hlučnosti obdobných výrobkov vyrábaných v Československej socialistickej

republike a v zahraničí, porovnávať ich s vlastnými výrobkami a určovať si v súlade

s ustanoveniami tejto vyhlášky cieľové limity hlučnosti a lehoty na ich dosiahnutie,

pokiaľ nie sú cieľové hodnoty hluku týchto výrobkov určené v technických normách,

c)

požiadať, ak zariadenie prekračuje hodnoty hluku uvedené pod písmenom a) o viac ako

10 dB (A), o jeho posúdenie odborné rezortné alebo pre rezort určené pracovisko alebo

príslušnú štátnu skúšobňu, ak toto zariadenie podlieha výkonu štátneho skúšobníctva,

a zabezpečiť nimi určené opatrenia,

d)

požiadať hlavného hygienika ČSR o záväzný posudok, ak by zariadenie, ktoré sa má

novo sériove vyrábať a má byť v činnosti za prítomnosti osôb, spôsobilo prekročenie

najvyšších prípustných hodnôt imisií hluku podľa tejto vyhlášky; ak ide o zariadenie

uvedené pod písmenom c), musí sa k žiadosti priložiť predpísané odborné posúdenie,

e)

uvádzať v technických informáciách, v technických podmienkach alebo normách údaje

o hluku zariadení (hladiny akustického výkonu A alebo hladiny hluku A) a o prostrediach,

pre ktoré sú zariadenia určené, a tieto údaje oznamovať na požiadanie odberateľom.

(2)

Ustanovenie odseku 1 písm. b) až e) sa vzťahuje obdobne na organizácie, ktoré požadujú

dovoz zariadení.

§ 7

(1)

Najvyššie prípustné hodnoty hluku jednotlivých druhov zariadení sú určené štátnymi,

odborovými a podnikovými technickými normami.3) Ak je to účelné, určí sa v týchto

normách aj najvyššia prípustná hodnota emisií hluku, ktorú bude treba dosiahnuť do

určitého času.

(2)

Najvyššia prípustná hodnota hluku zariadení, ktoré sú v činnosti v miestach pobytu

osôb, sa určí podľa hodnôt imisií hluku určených v tejto vyhláške. Ak nie je dočasne

technicky možné, aby také zariadenie spĺňalo podmienky podľa tejto vyhlášky, určí

sa v technickej norme na určitý čas (spravidla 2 až 5 rokov) so súhlasom hlavného

hygienika ČSR dočasná najvyššia prípustná hodnota.

(3)

Hodnoty najvyšších prípustných hladín hluku vozidiel určených na prevádzku na pozemných

komunikáciách a lietadiel sú určené v osobitných predpisoch4) a v prílohe tejto vyhlášky

(oddiel V).

§ 8

Na ochranu pred nepriaznivými účinkami hluku v miestach pobytu osôb sa musia vykonávať

technické, organizačné a ďalšie opatrenia na to, aby sa na týchto miestach obmedzil

hluk na najmenšiu možnú mieru, najmä však aby sa neprekročili najvyššie prípustné

hodnoty hluku určené pre jednotlivé miesta pobytu osôb (oddiely II až V prílohy tejto

vyhlášky). Pritom treba dbať na to, aby osoby boli vystavené hluku po najkratší možný

čas, prípadne aby sa ich pobyt v hlučnom prostredí prerušoval.

§ 9

(1)

Organizácia a občania sú povinní zabezpečiť, aby sa pri prevádzke zariadení alebo

pri ich používaní zamedzil vznik a šírenie hluku, ktorého sa možno vyvarovať, najmä

musia dodržiavať návody a iné pokyny na obsluhu, prevádzku a údržbu zariadení. To

platí aj na činnosť, pri ktorej môže vznikať hluk.

(2)

Hlučnosť prejavu osôb sa musí vo všetkých miestach ich pobytu obmedziť na mieru primeranú

miestu pobytu a jeho podmienkam. To platí najmä o nočnom čase (od 22 do 6 hodín) a

pre priestory vyžadujúce mimoriadnu ochranu proti hluku (napr. kúpeľné miesta a ich

okolie, rekreačné oblasti a okolie škôl, nemocníc a iných zariadení ústavnej starostlivosti).

Pre priestory vyžadujúce mimoriadnu ochranu proti hluku môžu národné výbory urobiť

v rámci starostlivosti o zdravé životné podmienky opatrenia zabezpečujúce vytvorenie

alebo udržanie oblasti ticha.

(3)

Hudobné nástroje, rozhlasové a televízne prístroje a iné zariadenia na reprodukciu

zvuku sa smú používať len takým spôsobom, aby nezúčastnené osoby neboli rušené.

(4)

Vo verejných dopravných prostriedkoch je dovolené používať zariadenia reprodukujúce

zvuk, len pokiaľ hladina hluku vnútri dopravného prostriedku nepresahuje najvyššie

prípustné hodnoty hluku (oddiel V prílohy tejto vyhlášky) a pokiaľ inštalácia umožňuje

ich vypnutie, ak si cestujúci neprajú byť rušení reprodukovaným zvukom; toto obmedzenie

sa nevzťahuje na poskytovanie prepravných a osobitne dôležitých a naliehavých informácií.

§ 10

(1)

Pri zabezpečovaní ochrany proti vonkajšiemu hluku v podzemných stavbách sa musia

prednostne uplatňovať opatrenia z hľadiska územného plánovania, najmä urbanizmu pred

opatreniami na ochranu jednotlivých stavieb. To platí najmä pre obytné časti sídelných

útvarov, pre umiestňovanie stavieb na bývanie, stavieb občianskeho vybavenia, stavieb

pre výrobu s hlučnou prevádzkou, pozemných komunikácií a stavieb pre motorizmus, letísk,

a to aj z hľadiska ich ďalšieho rozvoja. Ak projektová organizácia hodlá uplatniť

len opatrenia na ochranu jednotlivých stavieb, je povinná zároveň preukázať, že sa

možnosti urbanistického riešenia vyčerpali alebo že ich uplatnenie je z celospoločenského

hľadiska menej žiadúce.

(2)

Pri územnom plánovaní sa musí osobitne dbať na to, aby pred hlukom boli chránené

stavby na bývanie a stavby občianskeho vybavenia, najmä stavby zdravotníckych, školských,

vedeckých a iných spoločenských zariadení. Územnoplánovacie podklady a územnoplánovacia

dokumentácia sa musia posúdiť z hľadiska hluku a v prípadoch, keď možno predpokladať,

že sa hluk priblíži najvyšším prípustným hodnotám, musia sa doplniť hlukovou štúdiou

s návrhom opatrení na ochranu pred hlukom.

(3)

Organizácie sú povinné zabezpečovať projektovú a konštrukčnú prípravu, výstavbu a

prevádzku závodov, zariadení a iných objektov, z ktorých sa šíri hluk, najmä priemyselných

závodov, letísk a pozemných komunikácií tak, aby sa neprekročili hladiny hluku, podľa

ktorých sa rozhodlo o urbanistickom riešení a využití územia, prípadne aby sa určili

opatrenia na ochranu stavieb alebo vonkajšieho priestoru pred hlukom.

§ 11

Náhradné opatrenia

(1)

Ak vzhľadom na súčasný stav vedy a techniky nemožno na pracoviskách dočasne zabezpečiť,

že sa najvyššie prípustné hodnoty hluku určené pre pracovné miesta (oddiel II prílohy

tejto vyhlášky) nebudú prekračovať, alebo ak to vyplýva z osobitného hodnotenia škodlivosti

hluku (§ 14), musí organizácia poskytnúť osobné ochranné pracovné prostriedky na ochranu

sluchu. Pracovníci sú povinní tieto prostriedky na pracoviskách používať.5) Osobné

ochranné pracovné prostriedky musia zabezpečovať väčší útlm hluku, než je rozdiel

medzi skutočnosťou a najvyššou prípustnou hodnotou hluku.

(2)

Pracovníkom, ktorí sú povinní nosiť ochranné pracovné prostriedky proti hluku nepretržite

po celú smenu, sa musia určiť zo zdravotných dôvodov nevyhnutné prestávky v nehlučnom

prostredí (bez ochranných pracovných prostriedkov); ich počet za smenu a dĺžku určí

príslušný orgán hygienickej služby najmä so zreteľom na mikroklimatické podmienky

a hodnoty hluku na pracoviskách. Ak tieto prestávky nemožno zabezpečiť prerušovaním

hlučnej prevádzky, musia sa na oddych upraviť v blízkosti pracoviska oddychové priestory

chránené proti hluku, kde hodnoty hluku sú najmenej o 10 dB nižšie ako najvyššie prípustné

hodnoty hluku určené pre pracovné miesta.

(3)

Ak vo verejných diaľkových dopravných prostriedkoch a na samohybných pracovných strojoch

vzhľadom na súčasný stav vedy a techniky nemožno zabezpečiť, že sa najvyššie prípustné

hodnoty hluku nebudú prekračovať, musí prevádzateľ poskytnúť hygienicky nezávadné

a účinné pomôcky na ochranu sluchu; cestujúcim v hlučných dopravných prostriedkoch

diaľkovej dopravy (napr. hlučné dopravné lietadlo) musí prevádzateľ ich použitie výslovne

odporučiť.

(4)

Orgány hygienickej služby môžu uložiť organizáciám ešte ďalšie náhradné opatrenia

na zmiernenie škodlivých vplyvov.6)

§ 12

Zákazy prevádzky, činnosti a vstupu

(1)

Ak náhradné opatrenia podľa § 11 nie sú možné alebo dostatočne účinné, nemožno zariadenia,

ktoré spôsobujú prekročenie určených najvyšších prípustných hodnôt hluku používať,

prípadne pokračovať v práci alebo inej činnosti, pri ktorej sú najvyššie prípustné

hodnoty prekročené.

(2)

V prostredí, kde maximálne hladiny hluku presahujú 115 dB (A), je pobyt osôb dovolený

iba za podmienok určených orgánmi hygienickej služby; týmito podmienkami sa najmä

presne vymedzí čas pobytu osôb alebo čas trvania hluku.

(3)

Do prostredia, kde maximálne hladiny hluku merané pri dynamickej charakteristike

I (impulz) presahujú 140 dB (A), nie je vstup dovolený, a to ani pri použití osobných

ochranných pracovných prostriedkov.

§ 13

Preventívne lekárske prehliadky

(1)

Na pracoviskách, na ktorých sa prekračujú najvyššie prípustné hodnoty hluku a ktoré

sú z toho dôvodu určené za rizikové, smú byť zamestnaní len pracovníci, ktorí sú na

to spôsobilí podľa výsledkov preventívnych lekárskych prehliadok.7) To platí aj pre

pracoviská, ktoré sú určené za rizikové podľa výsledku biologického hodnotenia škodlivosti

hluku (§ 14).

(2)

Organizácie sú povinné vytvárať vecné a organizačné predpoklady na vykonávanie preventívnych

lekárskych prehliadok osôb pracujúcich v hlučnom prostredí. Organizácie, ktorých pracovníci

dočasne pracujú v podmienkach uvedených v odseku 1, sú povinné vybavovať závodné zdravotnícke

zariadenia prístrojmi na vyšetrovanie z hľadiska škodlivosti hluku, napr. na audiometrické

vyšetrenia pracujúcich.

§ 14

Biologické hodnotenie škodlivosti hluku

Na zaradenie pracovísk podľa závažnosti škodlivého pôsobenia hluku a na ich určenie

za rizikové, na určenie lehôt na periodické prehliadky, na určenie ďalších opatrení

(§ 11 ods. 4) a na kontrolu účinnosti protihlukových opatrení v prípadoch, kde presnosť

používaných meracích metód nie je dostačujúca, vykonávajú orgány hygienickej služby

v spolupráci so zdravotníckymi zariadeniami biologické hodnotenie škodlivosti hluku

(patofyziologická korekcia škodlivosti hluku).8)

§ 15

Opatrenia proti vibráciám

(1)

Organizácie sú povinné vykonávať opatrenia na to, aby na zariadeniach a stavbách,

pri prevádzke a užívaní ktorých vznikajú vibrácie, nedochádzalo k nepriaznivému pôsobeniu

vibrácií na človeka, predovšetkým k prenášaniu vibrácií s kmitočtami, pri ktorých

jeho telo alebo časti tela rezonujú.9) Na to treba prihliadať najmä pri voľbe základného

kmitočtu zariadení.

(2)

Pokiaľ nemožno zabrániť prenášaniu vibrácií na človeka, musí organizácia urobiť opatrenia,

aby vibrácie neprekročili najvyššie prípustné hodnoty vibrácií určené v prílohe tejto

vyhlášky.

(3)

Pri konštrukcii a výrobe zariadení, najmä dopravných prostriedkov a pri ich prevádzke

treba obmedziť aj nebezpečenstvo vzniku kinetóz (chorôb z pohybu) spôsobovaných intenzívnymi

vibráciami s kmitočtami 0,1 až 1 Hz. Zariadenia, najmä dopravné prostriedky nesmú

vykazovať vyššiu hodnotu vibrácií, ako sú hodnoty uvedené v oddiele VIII prílohy tejto

vyhlášky.

(4)

V obytných budovách, v zariadeniach ústavnej starostlivosti, v objektoch občianskej

vybavenosti a v ich najbližšom okolí sa nesmú inštalovať zariadenia so základným kmitočtom

od 4 do 8 Hz.

§ 16

Ochrana pred chladom a vlhkom

(1)

Pracovníci, ktorí sú pri práci vystavení nepriaznivému pôsobeniu vibrácií, musia

byť chránení aj pred chladom a vlhkom. Pri práci vykonávanej v priestoroch kde nemožno

zabezpečiť podmienky tepelnej pohody požadované príslušnými hygienickými predpismi,10)

musia byť vybavení teplými pracovnými odevmi a obuvou a musia sa pre nich zabezpečiť

ohrievárne včítane sušiarní odevov. Pri prácach, pri ktorých dochádza k prenášaniu

vibrácií na ruky a pri ktorých by sa ruky mohli zároveň ochladzovať alebo by na ne

mohla pôsobiť vlhkosť, musia byť pracovníci vybavení rukavicami, ktoré chránia pred

vlhkom a chladom, a v prípadoch, keď to určia orgány hygienickej služby, rukavicami,

ktoré zároveň obmedzujú prenášanie vibrácií.

(2)

Mobilné stroje, ktoré sa používajú na voľnom priestranstve v chladnom období a pri

ktorých je stála obsluha, musia byť vybavené vyhrievanou kabínou. Stroje a náradia

poháňané stlačeným vzduchom musia mať výfuk chladeného expandovaného vzduchu usmernený

tak, aby vzduch nesmeroval na pracovníkov obsluhy, najmä aby nespôsoboval miestne

ochladenie ich rúk.

(3)

Pracovníkom, ktorí boli pri práci vystavení nepriaznivému pôsobeniu vibrácií a pracovali

vo vlhku a chlade, musí organizácia umožniť po práci prehriatie celého tela.

§ 17

Náhradné opatrenia a preventívne lekárske prehliadky

Ustanovenia § 11, § 12 ods. 1 a § 13 platia obdobne o náhradných opatreniach a preventívnych

lekárskych prehliadkach pre pracovníkov vystavených nepriaznivým účinkom vibrácií.

§ 18

Spôsob merania a hodnotenia

Spôsob merania a hodnotenia hluku a vibrácií určujú osobitné prespisy.11)

§ 19

Povolenie výnimiek

(1)

Hlavný hygienik Českej socialistickej republiky môže so zreteľom na súčasný stav

vedy a techniky povoliť časové obmedzenú výnimku z ustanovení tejto vyhlášky pre zariadenia

vyrábané sériove alebo dovážané. Krajský hygienik môže povoliť takú výnimku v rámci

prerokúvania opatrení, ktorými by sa mohli ovplyvniť životné podmienky,12) pre jednotlivé

zariadenia alebo miesta pobytu osôb.

(2)

V žiadosti o výnimku musia sa okrem odborného odôvodnenia navrhnúť technické, organizačné,

prípadne aj iné opatrenia na zmiernenie škodlivých vplyvov.

(3)

Prevádzatelia sú povinní zabezpečiť, aby sa pri používaní zariadení, pre ktoré bola

povolená výnimka, dodržali určené podmienky.

§ 20

Postih za porušenie vyhlášky

Postih organizácií a občanov, ktorí nesplnia povinnosti určené touto vyhláškou alebo

nevykonajú opatrenia uložené podľa nej, sa spravuje osobitnými predpismi.13)

§ 21

Prechodné ustanovenie

Zariadenia a stavby dodané a uvedené do prevádzky alebo iného používania pred začiatkom

účinnosti tejto vyhlášky, pokiaľ nespĺňajú podmienky ňou určené, musia sa postupne

podľa závažnosti svojich nepriaznivých účinkov upraviť v termínoch uvedených v harmonogramoch

vypracovaných podľa § 2 ods. 3 a prerokovaných s orgánmi hygienickej služby.14) Obdobne

sa postupuje pri zariadeniach a stavbách, na ktoré sa uzavreli pred účinnosťou tejto

vyhlášky hospodárske zmluvy, a pri schválených úvodných projektoch.

§ 22

Zrušovacie ustanovenie

Zrušujú sa

1.

smernice č. 32/1967 zb. Hygienické predpisy o ochrane zdravia pred nepriaznivými

účinkami hluku, registrovaná v čiastke 22/1967 Zb.,

2.

smernice č. 33/1967 zb. Hygienické predpisy o ochrane zdravia pred nepriaznivým pôsobením

mechanického kmitania a chvenia (vibrácií), registrované v čiastke 32/1967 Zb.

§ 23

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júlom 1977.