VYHLÁŠKA 13/1961 Z. z. ktorou sa vydávajú smernice o vykonávaní rozhodcovského konania v pracovných sporoch štátnych zamestnancov

§ 1

Zloženie rozhodcovských komisií

(1)

Rozhodcovské komisie majú okrem predsedu a jeho námestníkov spravidla 18 až 36 členov.

Presný počet členov jednotlivých rozhodcovských komisií s prihliadnutím na celkový

počet a zloženie zamestnancov, spory ktorých má rozhodcovská komisia riešiť, určí

a)

ústredný výbor príslušného odborového sväzu, ak ide o rozhodcovskú komisiu zriadenú

pri ústrednom úrade (orgáne), v dohode s týmto úradom (orgánom),

b)

krajská odborová rada, ak ide o rozhodcovskú komisiu zriadenú pri krajskom národnom

výbore, v dohode s týmto národným výborom,

c)

okresná odborová rada, ak ide o rozhodcovskú komisiu zriadenú pri okresnom národnom

výbore, v dohode s týmto národným výborom,

d)

krajský výbor príslušného odborového sväzu, ak ide o rozhodcovskú komisiu zriadenú

pri inom osobnom úrade, v dohode s týmto úradom.

(2)

Predsedu rozhodcovskej komisie, jeho námestníkov a polovicu členov rozhodcovskej

komisie vymenúva a odvoláva odborový orgán, ktorý určuje počet členov rozhodcovskej

komisie podľa predchádzajúceho odseku. Pri vymenovaní predsedu a námestníkov rozhodcovských

komisií zriadených pri krajských a okresných národných výboroch treba dbať, aby jedna

z týchto funkcií bola obsadená funkcionárom odborového sväzu zamestnancov štátnych

orgánov, jedna funkcionárom odborového sväzu zamestnancov školstva, vedy, umenia a

tlače, jedna funkcionárom odborového sväzu zamestnancov v zdravotníctve a jedna funkcionárom

odborového sväzu zamestnancov poľnohospodárstva a lesného hospodárstva.

(3)

Druhú polovicu členov rozhodcovskej komisie vymenúva a odvoláva úrad (orgán), pri

ktorom je rozhodcovská komisia zriadená, a to tak, aby boli v rozhodcovskej komisii

zastúpené všetky kategórie zamestnancov, ktorých spory má rozhodcovská komisia riešiť.

Okrem toho ustanoví niektorého zo svojich pracovníkov za tajomníka rozhodcovskej komisie.

Tajomník nie je členom rozhodcovskej komisie. Jeho úlohou je zabezpečovať plnenie

povinností, ktoré vyplývajú z vykonávania rozhodcovského konania pre úrad (orgán),

pri ktorom je rozhodcovská komisia zriadená (

§ 32 vládneho nariadenia

).

§ 2

Výber členov rozhodcovských komisií

(1)

Za členov rozhodcovských komisií treba vyberať zamestnancov politicky vyspelých s

primeranými skúsenosťami a znalosťami.

(2)

Krajská (okresná) odborová rada vymenúva predsedu, jeho námestníkov a ostatných členov

rozhodcovskej komisie na návrh krajských (okresných) výborov príslušných odborových

sväzov. Pritom dbá, aby členovia rozhodcovskej komisie zriadenej pri krajskom národnom

výbore neboli členmi predsedníctva krajského výboru odborového sväzu, ktoré má rozhodovať

o odvolaniach podaných proti rozhodnutiu tejto rozhodcovskej komisie.

(3)

Orgán (úrad), ktorý vymenoval člena rozhodcovskej komisie (predsedu, námestníka),

vydá mu osvedčenie o jeho členstve v rozhodcovskej komisii a o jeho vymenovaní súčasne

upovedomí jeho služobný úrad s výzvou, aby mu umožnil riadne plnenie všetkých povinností,

ktoré pre neho vyplývajú z členstva v rozhodcovskej komisii.

§ 3

Pôsobnosť rozhodcovských komisií

(1)

Rozhodcovským komisiám prislúcha rozhodovať

a)

spory o rozviazanie pracovného pomeru, či už ide o výpoveď danú zamestnancom alebo

úradom (orgánom), zrušenie pracovného pomeru bez výpovede alebo rozviazanie pracovného

pomeru dohodou,

b)

spory o preloženie, prevedenie do inej zamestnaneckej skupiny alebo iného odboru

štátnej správy,

c)

spory o pozbavenie výkonu práce.

(2)

Ak s predmetom sporu uvedeným v predchádzajúcom odseku súvisia platové nároky, je

rozhodcovská komisia oprávnená na návrh zamestnanca rozhodnúť aj o nich.

§ 4

Senáty rozhodcovských komisií

(1)

Rozhodcovská komisia prejednáva a rozhoduje jednotlivé sťažnosti v trojčlenných senátoch,

prácu ktorých riadia predsedovia senátu (

§ 30 ods. 3 vládneho nariadenia

).

(2)

Rozhodcovská komisia pri krajských a okresných národných výboroch prejednáva a rozhoduje

o jednotlivých sťažnostiach

1.

v senáte štátnych orgánov, ak ide o sťažnosti pracovníkov štátnych orgánov a zariadení

spravovaných národnými výbormi s výnimkou zariadení uvedených v bode 2 až 4,

2.

v školskom senáte, ak ide o sťažnosti pracovníkov v školstve, vede, umení a tlači,

3.

v zdravotníckom senáte, ak ide o sťažnosti pracovníkov v zdravotníctve,

4.

v pôdohospodárskom senáte, ak ide o sťažnosti pracovníkov poľnohospodárskych, veterinárnych

a lesníckych zariadení.

(3)

Funkciu predsedu senátu vykonáva predseda rozhodcovskej komisie alebo jeho námestník.

V rozhodcovských komisiách zriadených pri národných výboroch vykonávajú jej predseda

a jeho námestníci funkciu predsedu toho senátu, ktorý má prejednávať sťažnosti zamestnancov

združených v odborovom sväze, ktorého sú členmi; ak nemôže z vážnych dôvodov niektorý

z nich túto funkciu vykonávať, môže tým na dobu nevyhnutne potrebnú poveriť iného

člena rozhodcovskej komisie patriaceho k tomu istému odborovému sväzu.

(4)

Predseda senátu určí pre prejednávanie jednotlivých sťažností ďalších členov senátu,

a to jedného člena z členov rozhodcovskej komisie vymenovaných odborovým orgánom z

radov členov príslušného odborového sväzu a jedného z členov vymenovaných úradom (orgánom),

pri ktorom bola rozhodcovská komisia zriadená.

(5)

Pri výbere členov senátu treba prihliadať na to, aby aspoň jeden z členov senátu

bol z toho istého pracoviska ako sťažovateľ alebo aby aspoň vykonával rovnaké alebo

podobné práce. Ďalej treba dbať na to, aby členom senátu nebola osoba, u ktorej vzhľadom

na jej pomer k veci alebo k sporným stranám možno pochybovať o jej nepredpojatosti.

§ 5

Podávanie sťažností

Sťažnosť rozhodcovskej komisii sa podáva dvojmo. Úrad, pri ktorom je rozhodcovská

komisia zriadená, zariadi, aby sťažnosť podaná rozhodcovskej komisii bola bez meškania

doručená tajomníkovi tejto komisie. Tajomník komisie urýchlene odovzdá sťažnosť predsedovi

senátu, ktorý má spor prejednávať (

§ 4 ods. 1

), zašle rovnopis sťažnosti na vedomie úradu (orgánu), proti rozhodnutiu ktorého sťažnosť

smeruje, a vyžiada od neho predloženie spisového materiálu, ktorý sa týka predmetu

sporu. Ak bola sťažnosť podaná iba v jednom vyhotovení, zariadi vyhotovenie jej odpisu

pre potrebu tohto úradu.

§ 6

Prípravné konanie

Predseda senátu, ktorý má vec prejednať, po preštudovaní sťažnosti vykoná buď sám

alebo uloží niektorému členovi senátu, aby vykonal potrebné vyšetrenia, vyžiadanie

ďalších spisových dokladov, vyslúchnutie osôb, ktoré môžu prispieť k objasneniu vecí

a pod. Tieto prípravné opatrenia treba všemožne urýchliť, aby sa o sťažnosti rozhodlo

najneskoršie do 30 dní od jej podania.

§ 7

Príprava ústneho prejednania

(1)

Len čo je vec v prípravnom konaní dostatočne objasnená, určí predseda senátu, kedy

sťažnosť prejedná senát, a požiada tajomníka komisie, aby na určený deň pozval na

prejednanie

a)

ďalších členov senátu,

b)

sťažovateľa,

c)

zástupcu úradu, proti rozhodnutiu ktorého sťažnosť smeruje,

d)

zástupcu základnej organizácie ROH ustavenej pre zamestnancovo pracovisko,

e)

podľa potreby osoby, ktoré môžu svojou výpoveďou prispieť k objasneniu rozhodných

skutočností.

(2)

Súčasne požiada tajomníka komisie, aby zabezpečil vhodnú miestnosť pre vykonávanie

ústneho prejednania, a to, ak je to účelné a hospodárne, prípadne aj priamo na pracovisku

sťažovateľa, spísanie zápisnice o priebehu ústneho prejednania a jeho výsledkoch.

(3)

Ústne prejednanie sťažnosti je verejné, pokiaľ predmetom prejednania nie sú skutočnosti,

ktoré musia zostať utajené vo všeobecnom záujme.

§ 8

Účasť zamestnanca pri ústnom prejednaní

(1)

Zamestnanec, ktorý sťažnosť podal, musí byť na ústnom prejednaní osobne prítomný

a preto mu treba včas doručiť pozvanie na toto prejednanie. V jeho neprítomnosti možno

o sťažnosti rozhodnúť len vtedy, ak prejavil s tým vopred súhlas; ak nedá na to súhlas,

odloží sa prejednanie na primeraný čas. Ak sa zamestnanec neustanoví na vyzvanie rozhodcovskej

komisie ani na toto odložené prejednanie, bez toho, že by včas uviedol vážny dôvod,

môže rozhodcovská komisia rozhodnúť i v jeho neprítomnosti.

(2)

Zamestnanec sa môže dať výnimočne zastúpiť pred rozhodcovskou komisiou, ak sa na

prejednanie nemôže ustanoviť pre chorobu alebo pre inú dôležitú prekážku alebo ak

nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať. Zástupcom zamestnanca môže byť jeho spoluzamestnanec

alebo svojprávny rodinný príslušník a musí sa preukázať písomným plnomocenstvom.

§ 9

Ústne prejednanie

(1)

Prejednávanie rozhodcovskej komisie otvorí predseda senátu alebo ním poverený člen

stručným vylíčením veci. Potom vyzve sťažovateľa, aby podrobnejšie odôvodnil svoju

sťažnosť, po ňom vyslúchne zástupcu závodného výboru sťažovateľovho pracoviska a zástupcu

úradu (orgánu), proti rozhodnutiu ktorého sťažnosť smeruje, porovná údaje týchto osôb

s predloženými dokladmi a podľa potreby vyslúchne i ďalšie osoby, ktoré by mohli prispieť

k objasneniu skutočností rozhodných pre správne posúdenie sporu. So súhlasom predsedu

senátu môžu i ostatní členovia rozhodcovskej komisie klásť otázky a aktívne pôsobiť

na to, aby všetky rozhodné skutočnosti sa čo najlepšie objasnili.

(2)

Počas celého prejednávania sa má rozhodcovská komisia snažiť o to, aby sporné strany

uzavreli pokonávku, ktorou by sa vec vyriešila spravodlivo v súlade s platnými predpismi.

O uzavretí pokonávky sa vyhotoví zápisnica, v ktorej sa uvedie presný jej obsah s

doplnkom, že pokonávka bola schválená rozhodcovskou komisiou. Takto schválená pokonávka

má účinky právoplatného rozhodnutia. Zápisnicu o uzavretí pokonávky podpíše predseda

senátu a obidve sporné strany. Prv než im predloží zápisnicu o uzavretej pokonávke

na podpis, je predseda senátu povinný zápisnicu im prečítať a vysvetliť im jej obsah.

Odpis zápisnice o pokonávke sa doručí obidvom stranám.

(3)

Ak je to na objasnenie veci potrebné, najmä za účelom obstarania ďalších dokladov,

odborných posudkov alebo vyslúchnutia ďalších osôb, môže rozhodcovská komisia odložiť

prejednanie na čas čo možno najkratší.

§ 10

Rozhodnutie

(1)

Ak nedôjde k pokonávke, rozhodne rozhodcovská komisia o sťažnosti na neverejnej porade.

Pritom ak o to požiada zamestnanec, rozhodne tiež o jeho platových nárokoch súvisiacich

s predmetom sporu. Ak považuje rozhodcovská komisia sťažnosť za bezdôvodnú, zamietne

ju a potvrdí rozhodnutie, proti ktorému bola podaná. Ak zistí, že rozhodnutie, proti

ktorému bola sťažnosť podaná, odporuje platným predpisom alebo že sa pri ňom nedodržali

určené náležitosti, najmä súčinnosť odborových orgánov, napadnuté rozhodnutie zruší.

(2)

Po skončení neverejnej porady vyhlási predseda senátu rozhodnutie rozhodcovskej komisie

so stručným uvedením dôvodov a poučí obidve strany o možnosti podať proti tomuto rozhodnutiu

odvolanie. Písomné rozhodnutie rozhodcovskej komisie s odôvodnením a poučením o opravnom

prostriedku, podpísané predsedom a jedným členom senátu, musí sa doručiť obidvom stranám

do 8 dní. Doručenie zabezpečí tajomník komisie, a to pokiaľ ide o zamestnanca, aby

sa mu rozhodnutie doručilo do jeho vlastných rúk.

§ 11

Zápisnica o ústnom prejednaní

O priebehu ústneho prejednania, uzavretí a obsahu pokonávky, o rozhodnutí vydanom

rozhodcovskou komisiou a jeho odôvodnení treba spísať stručnú, ale výstižnú zápisnicu,

ktorú spíše zapisovateľ, ktorého na to určí tajomník komisie v dohode s predsedom

senátu a úradom, pri ktorom je rozhodcovská komisia zriadená, a to z radov pracovníkov

tohto úradu. Zápisnicu podpíše predseda senátu a zapisovateľ.

§ 12

Odvolanie

(1)

Odvolanie sa musí podať do 15 dní od doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia

rozhodcovskej komisie. O podanom odvolaní upovedomí tajomník rozhodcovskej komisie

predsedu senátu, proti rozhodnutiu ktorého sa odvolanie podalo, a zašle odvolanie

s celým spisovým materiálom orgánu, ktorý má o odvolaní rozhodnúť (

§ 36 ods. 2 vládneho nariadenia

).

(2)

O odvolaní podanom proti rozhodnutiu rozhodcovskej komisie zriadenej pri ústrednom

úrade (orgáne) rozhoduje predsedníctvo ústredného výboru príslušného odborového sväzu.

Jeho predseda prejedná najprv odvolanie s vedúcim príslušného ústredného úradu (orgánu)

a potom ho predloží na prejednanie a rozhodnutie predsedníctvu tohto ústredného výboru.

Na prejednanie odvolania v predsedníctve prizve zamestnanca, splnomocneného zástupcu

úradu (orgánu), proti rozhodnutiu ktorého sťažnosť smerovala, a zástupcu rozhodcovskej

komisie, proti rozhodnutiu ktorej sa odvolanie podalo.

(3)

O odvolaní podanom proti rozhodnutiu rozhodcovskej komisie zriadenej pri krajskom

národnom výbore rozhoduje,

a)

ak ide o sťažnosť podanú pracovníkom krajského národného výboru, krajský výbor odborového

sväzu zamestnancov štátnych orgánov,

b)

ak ide o sťažnosť podanú pracovníkom niektorého zariadenia krajského národného výboru,

krajský výbor toho odborového sväzu, v ktorom sú odborove organizovaní pracovníci

tohto zariadenia.

Predseda krajského výboru odborového sväzu, ktorý má o odvolaní rozhodnúť, prejedná

najprv odvolanie s predsedom krajského národného výboru a potom ho predloží na prejednanie

a rozhodnutie predsedníctvu tohto krajského výboru. Na prejednanie odvolania v predsedníctve

prizve zamestnanca, splnomocneného zástupcu krajského národného výboru a zástupcu

rozhodcovskej komisie, proti rozhodnutiu ktorej sa odvolanie podalo.

(4)

V ostatných prípadoch rozhoduje o odvolaní rozhodcovská komisia zriadená pri bezprostredne

nadriadenom úrade (orgáne). Táto rozhodcovská komisia však prejednáva a rozhoduje

o odvolaní v päťčlennom senáte, ktorý je zostavený tak, že predseda senátu určí za

členov tohto odvolacieho senátu dvoch z členov rozhodcovskej komisie vymenovaných

odborovým orgánom z radov členov príslušného odborového sväzu a dvoch z členov vymenovaných

úradom (orgánom), pri ktorom je zriadená rozhodcovská komisia, ktorá má o odvolaní

rozhodovať. Na ústne prejednanie treba prizvať aj zástupcu rozhodcovskej komisie,

proti rozhodnutiu ktorej sa odvolanie podalo. Inak platí o spôsobe prejednávania a

rozhodovania o odvolaní obdobne to isté, čo o prejednávaní sťažností.

(5)

Tiež pri prejednávaní odvolania treba dbať na to, aby sa spor podľa možnosti ukončil

pokonávkou. Ak sa nepodarí dosiahnuť pokonávku, rozhodne orgán prejednávajúci odvolanie

na neverejnej porade. Rozhodnutie o odvolaní vyhlási potom predseda tohto orgánu so

stručným odôvodnením. Písomné vyhotovenie tohto rozhodnutia i s dôvodnením sa musí

doručiť obidvom stranám.

§ 13

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. aprílom 1961.