Rozpočtový zákon na rok 1958 13/1958 Z. z.

§ 1

Ciele štátneho rozpočtu

Finančné prostriedky sú stanovené štátnym rozpočtom ako základným finančným plánom

štátu. Ich zdrojom je predovšetkým socialistická výroba a budovateľské úsilie pracujúceho

ľudu. Slúžia pre hospodárne splnenie všetkých úloh štátneho plánu rozvoja národného

hospodárstva, pre urýchlenie rozvoja výrobných síl predovšetkým v ťažkom priemysle,

pre podstatný vzostup poľnohospodárskej výroby a rozvoj jednotných roľníckych družstiev,

na zavádzanie novej techniky do výroby, pre podstatný vzostup produktivity práce a

tým pre trvalé zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne pracujúceho ľudu a na podporu

úsilia o zachovanie mieru. Pre dosiahnutie týchto cieľov treba vo zvýšenej miere rozvinúť

aktívnu účasť ľudu ako jediného hospodára a spoločenského vlastníka všetkého národného

bohatstva na riadení hospodárstva a na správe štátu pre zabezpečenie ďalšieho rastu

národného dôchodku.

§ 2

Určenie výšky štátneho rozpočtu

(1)

Celkové príjmy štátneho rozpočtu sa určujú sumou 94 725 167 000 Kčs, celkové výdavky

sumou 94 530 552 000 Kčs, takže vyplýva prebytok 194 615 000 Kčs; v rámci štátneho

rozpočtu sa určujú pre rozpočet Slovenska príjmy sumou 15 824 128 000 Kčs a výdavky

sumou 17 516 836 000 Kčs; Slovenská národná rada môže zvýšiť príjmy nad určenú sumu

a o tú istú sumu i výdavky.

(2)

V štátnom rozpočte sú obsiahnuté rozpočty národných výborov, ktorých príjmy i výdavky

sú 31 025 377 000 Kčs; zvyšok rozpočtových prostriedkov, ktorý na národných výboroch

prechádza do roku 1959, sa určuje sumou 441 800 000 Kčs.

(3)

Vláda určí pre vyrovnanie rozpočtov národných výborov podiely na štátnych príjmoch.

§ 3

Hospodárenie podľa štátneho rozpočtu

(1)

Výdavky možno uskutočňovať len do výšky súm určených v štátnom rozpočte.

(2)

Vláda môže povoliť uskutočnenie výdavku nevyhnutného pre národné hospodárstvo a nekrytého

v štátnom rozpočte, ak zabezpečí jeho úhradu vyššími príjmami alebo úsporami na iných

výdavkoch v štátnom rozpočte, prípadne odsunutím iného menej naliehavého výdavku.

Obdobne vláda môže povoliť zníženie niektorého príjmu štátneho rozpočtu, ak toto zníženie

vyváži zvýšením iného príjmu štátneho rozpočtu alebo znížením výdavkov.

§ 4

Zodpovednosť za hospodárenie

Vláda a každý jej člen, Sbor povereníkov a každý jeho člen, vedúci ostatných ústredných

úradov a rady národných výborov, ako i vedúci odborov a správ rád národných výborov

sú zodpovední za to, že v odbore ich pôsobnosti budú všetky plánované úlohy splnené

hospodárne, že sa budú zisťovať a využívať rezervy v rozvíjajúcom sa hospodárstve,

že príjmové sumy štátneho rozpočtu budú prinajmenej dosiahnuté a výdavkové sumy nebudú

- s výnimkou prípadov prípustných podľa tohto zákona - prekročené.

§ 5

Časové použitie rozpočtových prostriedkov

(1)

Rozpočtové prostriedky možno použiť len do konca roku 1958, a to len na úhradu výdavkov

zročných do konca tohto roku.

(2)

Úhrada výdavkov, ktoré majú a podľa ustanovení tohto zákona môžu byť uskutočnené

z rozpočtu na rok 1958, nesmie byť odsunutá na ťarchu rozpočtových prostriedkov nasledujúceho

roku.

(3)

Poukazovať peniaze na úhradu výdavkov zročných po 31. decembri 1958 alebo tvoriť

akýmkoľvek spôsobom rezervy z úspor na rozpočtových prostriedkoch nie je prípustné.

§ 6

Zisťovanie rozpočtových dôsledkov zákonných a iných opatrení

(1)

Pri návrhoch zákonov, zákonných opatrení Predsedníctva Národného zhromaždenia, zákonov

Slovenskej národnej rady, vládnych nariadení, vládnych uznesení, nariadení Sboru povereníkov,

uznesení Sboru povereníkov, nariadení ministrov, nariadení povereníkov, vyhlášok a

pri všetkých opatreniach ústredných úradov, ako aj pri návrhoch uznesení národných

výborov a ich rád musia sa s najväčšou zodpovednosťou zvážiť a v návrhoch vyjadriť

aj ich dôsledky hospodárske a finančné. Dôsledky týchto opatrení, najmä pre výdavky,

prípadne pre príjmy štátneho rozpočtu, pre bilanciu príjmov a výdavkov obyvateľstva

alebo pre úverový plán treba vyčísliť a výpočet pripojiť k návrhu opatrenia. Pri každom

navrhovanom opatrení sa musí skúmať, či jeho povaha pripúšťa zavedenie nových rozpočtových

príjmov, a v kladnom prípade musia byť tieto nové príjmy vždy navrhnuté.

(2)

Pri všetkých opatreniach uvedených v odseku 1, ktorými sa zvyšujú výdavky alebo znižujú

príjmy štátneho rozpočtu, musí byť zároveň určená úhrada zvýšeného výdavku alebo náhrada

úbytku príjmov.

§ 7

Neprípustnosť započítania pohľadávok voči štátu

Dlžník nemôže svoj záväzok voči štátu uhradiť započítaním svojej pohľadávky voči štátu.

§ 8

Doplnkové rozpočty národných výborov

(1)

Ak národný výbor dosiahol alebo určite dosiahne vyššie príjmy, než určil jeho rozpočet

alebo ak usporí na rozpočtovaných výdavkoch, pričom plnenie všetkých jeho plánovaných

úloh je zabezpečené, môže zostaviť doplnkový rozpočet.

(2)

Pre získanie vyšších príjmov ako zdrojov pre doplnkové rozpočty rozvíjajú národné

výbory predovšetkým služby a miestnu výrobu a vytvárajú tak podmienky pre ďalší rozvoj

hospodárstva a kultúry vo svojom obvode a tým pre rozšírenie svojej hospodárskej základne.

(3)

Doplnkový rozpočet musí byť vyrovnaný.

(4)

Doplnkový rozpočet národného výboru nižšieho stupňa schvaľuje rada národného výboru

vyššieho stupňa.

(5)

Podrobnosti upraví minister financií smernicami, v ktorých určí aj postup pri prevode

nevyčerpaných prostriedkov doplnkových rozpočtov do nasledujúceho roku. V smerniciach

môže tiež povoliť odchýlku z ustanovenia odseku 4.

§ 9

Predbežné vedenie štátneho hospodárenia v roku 1959

Vláda urobí vhodné opatrenia pre štátne hospodárenie v dobe od 1. januára 1959 do

vyhlásenia rozpočtového zákona na rok 1959, ak nebude rozpočtový zákon na uvedený

rok vyhlásený pred 1. januárom 1959. Pre toto obdobie platia obdobne ustanovenia

§§ 4

,

6, 7, 8

a

12

.

§ 10

Záruky národných výborov

Ustanovenie

§ 10 ods. 2 zákona č. 83/1952 Zb.

o rozpočtoch národných výborov sa zrušuje a nahradzuje týmto znením

„Národné výbory sa môžu zaručovať len za záväzky podriadených podnikov a len do výšky

úmernej svojim príjmom z hospodárskej činnosti; podrobnosti upraví Ministerstvo financií.

Za iné záväzky sa môžu národné výbory zaručovať len podľa osobitných predpisov.“.

§ 11

Fondy dlhodobého úveru pre výrobné družstvá

(1)

Vládne nariadenie

č. 108/1953 Zb.

o fondoch dlhodobého úveru pre výrobné a spotrebné družstvá sa zrušuje.

(2)

Organizáciu, úlohy a hospodárenie fondov dlhodobého úveru pre organizácie výrobného

družstevníctva upravujú štatúty, ktoré vydá minister financií v dohode s predsedom

Ústredného sväzu výrobných družstiev pre fondy v českých krajoch a povereník financií

v dohode s predsedom Slovenského sväzu výrobných družstiev pre fondy na Slovensku.

§ 12

(1)

Vláda sa splnomocňuje, aby na úhradu záväzkov z minulých rokov použila finančné prebytky

hospodárenia minulých rokov.

(2)

Minister financií sa splnomocňuje

a)

vydať smernice pre hospodárenie podľa štátneho rozpočtu a jeho kontrolu, a to najmä

pokiaľ ide o používanie rozpočtových prostriedkov, úhradu výdavkov na nové úlohy ukladané

národným výborom, viazanie rozpočtových prostriedkov určených na úhradu úloh, ktoré

odpadli, a o postup pri obstarávaní úhrady výdavkov na úlohy, ktoré nie sú úplne rozpočtovo

zabezpečené. Pritom môže minister financií povoliť odchýlku z ustanovenia

§ 5 ods. 1

;

b)

upraviť používanie nadplánových ziskov a uhradzovanie neplánovaných a nadplánových

strát hospodárskych organizácií štátneho socialistického sektora;

c)

určiť výnimky a odchýlky z ustanovení zákona

č. 106/1951 Zb.

o úprave financovania národných a komunálnych podnikov, a z predpisov podľa neho

vydaných a určiť, že sa ustanovenia týchto predpisov použijú v rozsahu, ktorý zároveň

určí, na ostatné organizácie socialistického sektora.

§ 13

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1958; vykonajú ho minister financií a ostatní

členovia vlády.