Vládne nariadenie 139/1950 Z. z. o zriadení krajských arbitrážnych komisií, o organizácii a príslušnosti arbitrážnych komisií a o konaní pred nimi.

§ 1.

(1)

Krajská arbitrážna komisia sa zriaďuje pri každom krajskom národnom výbore.

(2)

Krajská arbitrážna komisia sa skladá z predsedu a z primeraného počtu členov. Predseda

vedie činnosť komisie a zodpovedá za riadny chod jej prác ministrovi vnútra.

(3)

Predsedov krajských arbitrážnych komisií vymenúva a odvoláva minister vnútra po dohode

s ministrom-predsedom Štátneho úradu plánovacieho na návrh príslušného krajského národného

výboru. Ostatných členov komisie vymenúva minister vnútra, ktorý si vždy vyžiada návrh

príslušného krajského národného výboru.

(4)

Predsedov senátov krajskej arbitrážnej komisie vymenúva na návrh jej predsedu predseda

krajského národného výboru.

§ 2.

Vymenovanie členov arbitrážnych komisií.

(1)

Za predsedu alebo za člena arbitrážnej komisie (ďalej len „komisie“) môže byť vymenovaný

len československý občan, ktorý vyhovuje podmienkam pre zápis do stáleho voličského

soznamu, je oddaný ľudovodemokratickému zriadeniu a má ako politické, tak odborné

znalosti, najmä v odbore hospodárskeho plánovania.

(2)

Členov komisie treba vymenovať najmä z radov robotníckych; treba dbať aj na to, aby

primeraný počet členov komisie mal právnické znalosti.

§ 3.

Odmeny a náhrady.

(1)

Členom komisie prislúcha odmena za zasadanie za podmienok a vo výške, ktoré určí

vláda.

(2)

O náhradách cestovných a iných výdavkov platia ustanovenia zákona

č. 234/1949 Sb.

, o náhradách cestovných, sťahovacích a iných výdavkov.

(3)

Svedok má nárok na náhradu potrebných výdavkov a ušlej mzdy (platu).

(4)

Znalcovi prislúcha odmena a náhrada hotových výdavkov podľa predpisov o odmene a

náhrade hotových výdavkov stálych prísažných znalcov a tlmočníkov.

§ 4.

Krajská komisia.

(1)

Krajská komisia je príslušná

a)

pre spory, predmet ktorých sa dotýka úlohy plánovanej v úseku miestneho hospodárstva;

b)

pre spory, predmet ktorých sa nedotýka úlohy plánovanej ministerstvom a kde hodnota

predmetu sporu neprevyšuje 500.000 Kčs, ak je aspoň jednou zo strán okresný alebo

miestny národný výbor alebo národný výbor im na roveň postavený, komunálny podnik

alebo ľudové družstvo a ak nie je stranou ústredný úrad alebo vojenská správa;

c)

pre spory, predmet ktorých sa nedotýka úlohy plánovanej ministerstvom, ak stranami

sú výlučne okresný alebo miestny národný výbor alebo národný výbor im na roveň postavený,

komunálny podnik alebo ľudové družstvo.

(2)

Pre spory uvedené v odseku 1 písm. a) je miestne príslušná krajská komisia, zriadená

pri tom krajskom národnom výbore, ktorý plánoval úlohu, ktorej sa dotýka predmet sporu,

pre ostatné spory krajská komisia, zriadená pri tom krajskom národnom výbore, v obvode

ktorého má sídlo strana, proti ktorej má byť arbitrážne konanie začaté.

§ 5.

Rezortná komisia.

Rezortná komisia je príslušná, pokiaľ nie je príslušná krajská komisia

a)

pre spory, predmet ktorých sa dotýka úlohy plánovanej pre obe strany ministerstvom,

pri ktorom je komisia zriadená;

b)

pre ostatné spory, v ktorých obe strany organizačne podliehajú ministerstvu, pri

ktorom je komisia zriadená.

§ 5.

Z pôsobnosti Ústrednej arbitrážnej komisie a rezortných arbitrážnych komisií podľa

§ 14 ods. 1 zák. č. 99/1950 Sb.

, o hospodárskych smluvách a štátnej arbitráži, a podľa

§§ 5 a 6 vládneho nariadenia č. 139/1950 Sb.

, o zriadení krajských arbitrážnych komisií, o organizácii a príslušnosti arbitrážnych

komisií a o konaní pred nimi, prechádza na krajské arbitrážne komisie vykonávanie

štátnej arbitráže v majetkovoprávnych sporoch národných podnikov, ak hodnota sporu

nepresahuje 100.000 Kčs a podniky sú v obvode toho istého krajského národného výboru,

s výnimkou sporov z hospodárskych smlúv.

§ 6.

Ústredná komisia.

Ústredná komisia je príslušná pre spory, pre ktoré nie sú príslušné komisie resortné

alebo krajské; najmä je príslušná

a)

pre spory, predmet ktorých sa dotýka úlohy plánovanej pre každú stranu iným ministerstvom,

b)

pre ostatné spory, v ktorých obe strany organizačne podliehajú rôznym ministerstvám.

§ 7.

Postúpenie sporu.

(1)

Ústredná komisia a rezortná komisia môžu z dôvodu vhodnosti postúpiť spor krajskej

komisii, ktorá je usnesením o tom viazaná.

(2)

Spor, predmet ktorého spadá prevažne do pôsobnosti určitého ministerstva, môžu ústredná

komisia a rezortná komisia postúpiť komisii, zriadenej pri tomto ministerstve.

(3)

Miestne príslušná krajská komisia môže so súhlasom strán z dôvodu vhodnosti postúpiť

spor inej krajskej komisii, ktorá je usnesením o tom viazaná.

§ 8.

Slovenská komisia a oblastné komisie.

Ustanovenia

§§ 5 až 7

platia obdobne i o príslušnosti slovenskej komisie a oblastných komisií, ak majú

obe sporové strany sídlo na Slovensku; inak je príslušná ústredná komisia alebo rezortná

komisia, ak sa nedohodnú strany písomne na príslušnosti slovenskej komisie alebo oblastnej

komisie.

§ 9.

Organizačná podriadenosť.

Kde podľa tohto nariadenia je rozhodné, ktorému ministerstvu sporové strany organizačne

podliehajú, rozumie sa tým

a)

pri štátnych a národných podnikoch, účastinných spoločnostiach, zriadených na prevádzku

zahraničného obchodu a medzinárodného zasielateľstva, pri Ústredí pre hospodárenie

s poľnohospodárskymi výrobkami, zapísaného spoločenstva s ručením obmedzeným, a Veľkodistribučnom

podniku, zapísaného spoločenstva s ručením obmedzeným, ono ministerstvo, ktoré podľa

príslušných predpisov vykonáva hlavné vedenie štátu a dozor nad nimi;

b)

pri národných výboroch a komunálnych podnikoch Ministerstvo vnútra;

c)

v ostatných prípadoch to ministerstvo, do odboru pôsobnosti ktorého patrí činnosť,

ktorú strana vykonáva.

§ 10.

Začatie konania.

(1)

Arbitrážne konanie je začaté, len čo arbitrážna žiadosť došla komisii, a ak sa začína

arbitrážne konanie z úradnej povinnosti, len čo komisia vykonala prvý úkon.

(2)

Ak sa začína arbitrážne konanie z úradnej povinnosti, určí komisia strany a ich postavenie

v spore. Strany takto určené sú povinné zúčastniť sa na spore.

§ 11.

Pojednávanie bez prítomnosti strán.

Ak je vec zrelá na rozhodnutie už na základe arbitrážnej žiadosti a vyjadrenia strany,

proti ktorej arbitrážna žiadosť smeruje, poprípade i výsledkov vykonaného vyšetrenia,

môže sa stranám v predvolaní oznámiť, že ich prítomnosť pri pojednávaní nie je potrebná.

§ 12.

Složenie senátu.

Komisia rozhoduje zpravidla v trojčlenných senátoch; ak ide o spor zásadnej povahy

alebo inak zvlášť dôležitý, môže ho predseda komisie prikázať na rozhodnutie senátu

složenému až z piatich členov.

§ 13.

Rozhodovanie jedným členom komisie.

Predseda alebo člen komisie ním určený môže rozhodovať spory, včítane predsmluvných

sporov, pokiaľ hodnota ich predmetu neprevyšuje 1 milión Kčs.

§ 14.

Rozhodnutie.

Rozhodnutie sporu má v medziach právneho poriadku vyhovovať všeobecnému záujmu, najmä

potrebám hospodárskeho plánovania, a prispievať k posilneniu plánovacej a smluvnej

disciplíny a hospodáreniu podľa rozpočtu.

§ 15.

Arbitrážna pokonávka.

Pokiaľ to povaha veci pripúšťa, môžu strany skončiť arbitrážne konanie i pokonávkou

so schválením komisie (arbitrážna pokonávka). Arbitrážna pokonávka má právne účinky

arbitrážneho výmeru.

§ 16.

Schvaľovanie niektorých úkonov strán.

Ak by tým, že strana vzala arbitrážnu žiadosť zpät, uznala nárok alebo sa ho vzdala,

alebo pokonávkou, ktorú strany uzavrely (

§ 15

), bol porušený zákon alebo ohrozený všeobecný záujem, najmä potreby jednotného hospodárskeho

plánu, neprizná komisia takým prejavom účinnosť alebo neschváli pokonávku a pokračuje

v konaní.

§ 17.

Arbitrážny výmer.

Arbitrážny výmer má vyčerpať celý predmet konania a presne vymedziť povinnosti, ktoré

ukladá. Ak je to účelné, môže komisia arbitrážnym výmerom rozhodnúť i oddelene o časti

predmetu konania.

§ 18.

Oprava arbitrážneho výmeru.

Chyby v písaní a počtoch, ako aj iné podobné zrejmé nesprávnosti v arbitrážnom výmere

alebo v jeho vyhotovení môže predseda senátu opraviť kedykoľvek bez ústneho pojednávania.

§ 19.

Lehota na splnenie arbitrážneho výmeru.

Lehota na splnenie povinnosti uloženej arbitrážnym výmerom sa počíta, ak bol výmer

vyhlásený v prítomnosti oboch strán, odo dňa jeho vyhlásenia, inak odo dňa jeho doručenia

strane, ktorej ukladá plnenie.

§ 20.

Vykonanie rozhodnutia.

Strany sú povinné vykonať rozhodnutie komisie v určenej lehote a oznámiť to komisii.

Ak nebolo rozhodnutie v tejto lehote vykonané, oznámi to komisia ministerstvu, ktorému

podlieha strana, ktorá je v omeškaní.

§ 21.

Návrh generálneho prokurátora.

Generálny prokurátor podáva návrh na zrušenie rozhodnutia komisie písomne u komisie,

o rozhodnutie ktorej ide; komisia predloží návrh so spismi a svojím vyjadrením príslušnému

ministrovi alebo predsedovi krajského národného výboru na rozhodnutie.

§ 22.

Postup po zrušení rozhodnutia.

V zrušovacom rozhodnutí uvedie minister alebo predseda krajského národného výboru

dôvody, z ktorých rozhodnutie komisie zrušuje, najmä uvedie, v čom rozhodnutie porušuje

zákon alebo v čom spočíva jeho rozpor so všeobecným záujmom. Komisia, rozhodnutie

ktorej bolo zrušené, je pri novom prejednávaní viazaná názorom uvedeným v zrušovacom

rozhodnutí.

§ 23.

Ministerstvom podľa tohto nariadenia sa rozumie ústredný úrad, na čele ktorého je

člen vlády.

§ 24.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom 1. októbra 1950; vykonajú ho všetci členovia

vlády.