ZÁKON o správnom konaní (správny poriadok) Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone: 138/2004 Z. z. vyhlasuje úplné znenie zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 215/2002 Z. z. a zákonom č. 527/2003 Z. z.

§ 1

(1)

Tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány

rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb

a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

(2)

Správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy,

fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom

chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti

verejnej správy.

§ 2

Zrušený.

§ 3

(1)

Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi.

Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických

osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

(2)

Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania,

zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť,

aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,

a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých

sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť

právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

(3)

Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá

je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie

prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má

sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to,

aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania

a iných osôb.

(4)

Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch

nevznikali neodôvodnené rozdiely.

(5)

Správne orgány sú povinné na úradnej tabuli správneho orgánu, na internete, ak majú

k nemu prístup, prípadne aj iným vhodným spôsobom zrozumiteľne a včas informovať verejnosť

o začatí, uskutočňovaní a o skončení konania vo veciach, ktoré sú predmetom záujmu

verejnosti alebo o ktorých to ustanovuje osobitný zákon. Pritom sú povinné ochraňovať

práva a právom chránené záujmy účastníkov konania a iných osôb. Úradná tabuľa správneho

orgánu musí byť nepretržite prístupná verejnosti.

(6)

Ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 5 sa primerane

použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných

opatrení.

§ 4

(1)

Účastníci konania (

§ 14

) spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania.

(2)

Všetci účastníci majú v konaní rovnaké procesné práva a povinnosti. Ten, komu osobitný

zákon priznáva postavenie účastníka konania len na časť konania, má v konaní procesné

práva a povinnosti len v tej časti konania, pre ktorú má priznané postavenie účastníka

konania.

§ 5

Na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný zákon; ak osobitný

zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec.

§ 6

(1)

Ak je na konanie vecne príslušný orgán, ktorý sa vnútorne člení na útvary oprávnené

podľa zákona samostatne konať, správnym orgánom príslušným konať v prvom stupni je

útvar, ktorý ustanovuje zákon.

(2)

Ak je na konanie vecne príslušný správny orgán, ktorý sa vnútorne člení, orgánom

príslušným konať v mene tohto správneho orgánu v prvom stupni je útvar určený zákonom,

inak útvar určený štatútom alebo iným predpisom upravujúcim jeho vnútorné pomery (ďalej

len „štatút“). Ak štatút takýto útvar neurčuje, príslušným na konanie je štatutárny

orgán správneho orgánu.

(3)

Osobitné zákony ustanovia, v ktorých veciach sú na konanie príslušné komisie, rady

alebo inak označené kolektívne orgány (ďalej len „komisia“).

§ 7

(1)

V konaní, v ktorom ide o činnosť účastníka, spravuje sa miestna príslušnosť miestom

tejto činnosti; ak sa konanie týka nehnuteľnosti, miestom, kde je nehnuteľnosť.

(2)

Ak nemožno miestnu príslušnosť určiť podľa odseku 1 ani podľa osobitného zákona,

spravuje sa miestna príslušnosť trvalým pobytom účastníka konania a ak účastníkom

konania je právnická osoba jej sídlom alebo miestom umiestnenia jej organizačnej zložky,

ktorej sa konanie týka. Ak účastník konania nemá v Slovenskej republike trvalý pobyt,

spravuje sa miestna príslušnosť jeho iným pobytom podľa osobitného zákona a ak nemá

takýto pobyt, jeho posledným trvalým pobytom v Slovenskej republike; ak nemá ani takýto

pobyt, spravuje sa miestna príslušnosť miestom, kde sa obvykle zdržiava. Ak účastníkom

konania je právnická osoba, ktorá nemá v Slovenskej republike sídlo, spravuje sa miestna

príslušnosť jej posledným sídlom v Slovenskej republike alebo posledným miestom umiestnenia

jej organizačnej zložky, ktorej sa konanie týka, v Slovenskej republike.

(3)

Ak je miestne príslušných niekoľko správnych orgánov, uskutočňuje konanie správny

orgán, ktorý konanie začal prvý, pokiaľ sa príslušné orgány nedohodli inak.

(4)

Ak je miestne príslušných niekoľko správnych orgánov a pokiaľ každý z nich odmieta

uskutočniť konanie, správny orgán vyššieho stupňa im najbližšie nadriadený určí, ktorý

z nich konanie uskutoční.

(5)

Ak nemožno miestnu príslušnosť určiť podľa predchádzajúcich ustanovení, určí ústredný

orgán štátnej správy, do pôsobnosti ktorého vec patrí, ktorý vecne príslušný správny

orgán konanie uskutoční.

§ 8

Na žiadosť účastníka konania alebo s jeho súhlasom môže správny orgán príslušný podľa

§ 7 ods. 2

postúpiť vec na vybavenie inému vecne príslušnému správnemu orgánu toho istého stupňa,

v obvode ktorého má účastník konania pracovisko alebo prechodný pobyt, ak s tým súhlasia

ostatní účastníci konania i orgán, ktorému sa má vec postúpiť.

§ 9

(1)

Zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak

so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno

mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti.

(2)

Z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa

v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa.

§ 10

Účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca

správneho orgánu (

§ 9

), len čo sa o nich dozvie.

§ 11

(1)

Len čo sa zamestnanec správneho orgánu dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho

vylúčenie (

§ 9

), oznámi to bez meškania svojmu najbližšie nadriadenému vedúcemu; vedúci správneho

orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného správneho orgánu.

(2)

Predpojatý zamestnanec správneho orgánu urobí iba také úkony, ktoré nepripúšťajú

odklad.

§ 12

(1)

O tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému

boli dôvody vylúčenia oznámené (

§ 11 ods. 1

); ak sa rozhodlo, že zamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán

opatrenie na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania.

(2)

Proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca správneho orgánu z konania nemožno podať

samostatné odvolanie.

§ 13

(1)

Z tých istých dôvodov ako zamestnanec správneho orgánu (

§ 9

) je z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený i člen komisie, ktorá uskutočňuje

konanie.

(2)

Len čo sa člen komisie dozvie o skutočnosti nasvedčujúcej jeho vylúčenie, oznámi

to bezodkladne predsedovi komisie, ktorý rozhodne, či je člen komisie z konania vylúčený.

Predseda komisie oznámi bezodkladne skutočnosť nasvedčujúcu jeho vylúčenie komisii,

ktorá rozhodne, či je z konania vylúčený.

(3)

Ustanovenia

§ 10

,

§ 11 ods. 2

a

§ 12 ods. 2

platia obdobne.

§ 14

(1)

Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach

sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím

priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím

vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý,

a to až do času, kým sa preukáže opak.

(2)

Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

§ 15

Účastník môže samostatne konať v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi

nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

§ 15a

(1)

Osobitný zákon môže ustanoviť, za akých podmienok sa na konaní alebo na jeho časti

má právo zúčastniť aj iná osoba než účastník konania (ďalej len „zúčastnená osoba“).

(2)

Zúčastnená osoba má právo byť upovedomená o začatí konania a o iných podaniach účastníkov

konania, zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a na miestnej obhliadke, navrhovať dôkazy

a doplnenie podkladu rozhodnutia. Osobitný zákon môže ustanoviť zúčastnenej osobe

viac práv.

§ 16

(1)

Účastníka konania, ktorý nemôže konať samostatne, zastupuje zákonný zástupca; ak

nemá zákonného zástupcu a ak je to potrebné na obhajovanie jeho práv, správny orgán

mu ustanoví opatrovníka.

(2)

Správny orgán ustanoví opatrovníka aj účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy

alebo ktorému sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu v cudzine a ktorý si

neustanovil zástupcu, ako aj účastníkovi konania, ktorý je postihnutý duševnou alebo

inou poruchou, pre ktorú nemôže konať, a nemá zákonného zástupcu.

§ 17

(1)

Účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa môžu dať zastupovať advokátom

alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia.

(2)

Právnická osoba koná prostredníctvom svojich orgánov alebo prostredníctvom svojho

zástupcu.

(3)

Splnomocnenie na zastupovanie treba preukázať písomným plnomocenstvom alebo plnomocenstvom

vyhláseným do zápisnice. Správny orgán môže v nepochybných prípadoch od preukazu plnomocenstvom

upustiť.

(4)

Ak niekoľko účastníkov konania urobilo spoločné podanie, zvolia si spoločného splnomocnenca

pre doručovanie; inak ho určí správny orgán. Proti rozhodnutiu o určení spoločného

splnomocnenca na doručovanie sa nemožno odvolať.

§ 18

Začatie konania

(1)

Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu.

(2)

Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému

vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie

začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.

(3)

O začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak

mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný

zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou.

§ 19

Podanie

(1)

Podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, alebo elektronickými prostriedkami

podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Možno ho urobiť

aj telegraficky alebo telefaxom; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne

alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch dní.

(2)

Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva,

akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie

náležitosti.

(3)

Pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania

nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne

ho poučí, že inak konanie zastaví.

(4)

Podanie sa podáva na vecne a miestne príslušnom orgáne (

§ 5 až 7

).

(5)

Na žiadosť účastníka konania musí sa prijatie podania potvrdiť.

§ 20

Postúpenie

Ak správny orgán nie je príslušný na rozhodnutie, je povinný podanie bez meškania

postúpiť príslušnému správnemu orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania. Ak je

nebezpečenstvo z omeškania, správny orgán urobí nevyhnutné úkony, najmä na odvrátenie

hroziacej škody.

§ 21

Ústne pojednávanie

(1)

Správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa

tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri

ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla

na mieste ohliadky.

(2)

Na ústne pojednávanie správny orgán prizve všetkých účastníkov konania a požiada

ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety. Osobitné zákony

ustanovia, v ktorých prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky neprihliada;

na túto skutočnosť musia byť účastníci konania výslovne upozornení.

(3)

Ústne pojednávanie je neverejné, pokiaľ osobitný zákon alebo správny orgán neustanovia

inak.

§ 22

Zápisnica

(1)

O ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o vykonaných dôkazoch,

o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní správny orgán

spíše zápisnicu.

(2)

Zo zápisnice musí byť najmä zrejmé, kto, kde a kedy konanie uskutočňoval, predmet

konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy boli

podané a aké opatrenia sa prijali; v zápisnici o hlasovaní sa uvedie aj výrok rozhodnutia

a výsledok hlasovania.

(3)

Zápisnicu podpisujú po prečítaní všetky osoby, ktoré sa na konaní zúčastnili, a zamestnanec

(člen) správneho orgánu uskutočňujúceho konanie, zápisnicu o hlasovaní všetci prítomní

členovia správneho orgánu. Odopretie podpisu, dôvody tohto odopretia a námietky proti

obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú.

§ 23

Nazeranie do spisov

(1)

Účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov,

robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní

alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

(2)

Správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť

kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám,

pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky.

(3)

Správny orgán je povinný urobiť opatrenie, aby sa postupom podľa odsekov 1 a 2 nesprístupnila

utajovaná skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo

neporušila zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti.

(4)

Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so

zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.

§ 24

(1)

Dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo

osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.

(2)

Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci

sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť

príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný,

doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí.

Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty

sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

(3)

Ak adresát bezdôvodne odoprel písomnosť prijať, je doručená dňom, keď sa jej prijatie

odoprelo; na to musí doručovateľ adresáta upozorniť.

(4)

Ak má účastník konania, ktorý sa zdržiava v cudzine alebo tam má sídlo, opatrovníka

alebo zástupcu v tuzemsku, doručí sa písomnosť tomuto opatrovníkovi alebo zástupcovi.

§ 25

(1)

Písomnosti určené do vlastných rúk adresované orgánom a právnickým osobám sa doručujú

ich zamestnancom povereným prijímať písomnosti. Ak nie je určený zamestnanec na prijímanie

písomností, doručí sa písomnosť určená do vlastných rúk tomu, kto je oprávnený za

orgán alebo právnickú osobu konať.

(2)

Ak nemožno doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu, ktorú uviedla alebo je známa,

ani na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom

je zapísaná, a jej iná adresa nie je správnemu orgánu známa, písomnosť sa považuje

po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu za doručenú, a to

aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.

(3)

Ak nemožno doručiť písomnosť podnikateľovi – fyzickej osobe na adresu, ktorú uviedla

alebo je známa, ani na adresu jej miesta podnikania uvedenú v živnostenskom registri

alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je správnemu orgánu

známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky správnemu

orgánu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa podnikateľ – fyzická osoba o tom nedozvie.

(4)

Ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinku, pošta adresátovi

oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu na predpísanom tlačive,

ktoré vloží do poštového priečinku. Ak si adresát na základe dohody preberá zásielky

na pošte a nemá pridelený priečinok, pošta tieto zásielky neoznamuje. V obidvoch prípadoch

sa dátum príchodu zásielky považuje za dátum uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť

do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia,

aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

(5)

Ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená

do vlastných rúk sa doručuje iba tomuto zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa

vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať,

doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu.

§ 26

Doručenie verejnou vyhláškou

(1)

Doručenie verejnou vyhláškou použije správny orgán v prípade, keď účastníci konania

alebo ich pobyt nie sú mu známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon.

(2)

Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa písomnosť vyvesí po dobu 15 dní

na úradnej tabuli správneho orgánu. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia. Správny

orgán zverejňuje písomnosť súčasne iným spôsobom v mieste obvyklým, najmä v miestnej

tlači, rozhlase alebo na dočasnej úradnej tabuli správneho orgánu na mieste, ktorého

sa konanie týka.

§ 27

(1)

Ak je to potrebné, správny orgán určí na vykonanie úkonu v konaní primeranú lehotu,

pokiaľ ju neustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon.

(2)

Do lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.

Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý

sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty,

a ak taký deň v mesiaci nie je, končí sa lehota posledným dňom mesiaca. Ak koniec

lehoty pripadne na sobotu alebo na deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty

najbližší budúci pracovný deň.

(3)

Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty podanie podá na správnom orgáne uvedenom

v

§ 19 ods. 4

alebo ak sa podanie odovzdá na poštovú prepravu.

(4)

V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, pokiaľ sa nepreukáže opak.

§ 28

(1)

Správny orgán zo závažných dôvodov odpustí zmeškanie lehoty, ak o to účastník konania

požiada do 15 dní odo dňa, keď pominula príčina zmeškania, a ak v tej istej lehote

urobí zmeškaný úkon. Správny orgán môže tejto žiadosti priznať odkladný účinok.

(2)

Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, ak odo dňa, keď sa mal úkon urobiť, uplynul jeden

rok.

(3)

Proti rozhodnutiu o návrhu na odpustenie zmeškanej lehoty sa nemožno odvolať.

§ 29

Prerušenie konania

(1)

Správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak

bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo

ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho

má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon.

(2)

Správny orgán môže tiež konanie prerušiť najdlhšie na dobu 30 dní, ak to z dôležitých

dôvodov zhodne navrhnú účastníci konania.

(3)

Proti rozhodnutiu o prerušení konania sa nemožno odvolať.

(4)

Správny orgán v konaní pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania,

len čo pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne len čo uplynula

lehota uvedená v odseku 2.

(5)

Pokiaľ je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

§ 30

Zastavenie konania

(1)

Správny orgán konanie zastaví, ak

a)

zistí, že ten, kto podal návrh na začatie konania, nie je účastníkom konania a nejde

o konanie, ktoré môže začať správny orgán,

b)

účastník konania vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie sa netýka iného

účastníka konania alebo ostatní účastníci konania súhlasia so späťvzatím návrhu a

nejde o konanie, ktoré môže začať správny orgán,

c)

účastník konania zomrel, bol vyhlásený za mŕtveho alebo zanikol bez právneho nástupcu

a konanie sa týkalo len tohto účastníka konania,

d)

účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky

svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený,

e)

zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu,

f)

zistí, že vo veci už začal konať iný príslušný správny orgán, ak sa správne orgány

nedohodli inak,

g)

zistí, že pred podaním návrhu vo veci začal konať súd, ak osobitný zákon neustanovuje

inak,

h)

odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu,

i)

v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil,

j)

tak ustanoví osobitný zákon.

(2)

Proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa odseku 1 písm. b), c), f), g) a h) sa

nemožno odvolať.

(3)

Rozhodnutie o zastavení konania podľa odseku 1 písm. b) a c) sa iba vyznačí v spise.

§ 31

Trovy konania

(1)

Trovy konania, ktoré vznikli správnemu orgánu, znáša tento orgán. Trovy, ktoré v

konaní vznikli účastníkovi konania, znáša účastník. Trovy, ktoré v konaní vznikli

zúčastnenej osobe, znáša zúčastnená osoba.

(2)

Správny orgán môže účastníkom konania, zúčastneným osobám, svedkom a znalcom uložiť,

aby nahradili trovy, ktoré vznikli správnemu orgánu ich zavinením; môže im tiež uložiť,

aby nahradili trovy, ktoré vznikli ich zavinením, ostatným účastníkom konania.

(3)

Správny orgán nahradí svedkovi hotové výdavky a mzdu, ktorá mu preukázateľne ušla.

Nárok treba uplatniť do 3 dní po výsluchu, inak zaniká.

(4)

Náklady spojené s predložením listiny alebo s ohliadkou, ktoré vznikli tomu, kto

nie je účastníkom konania, uhrádza správny orgán.

(5)

Náhrada hotových výdavkov a poskytovanie odmien znalcom a tlmočníkom sa spravuje

osobitnými právnymi predpismi.

§ 32

(1)

Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom

si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov

konania.

(2)

Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania,

dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu

orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie

určuje správny orgán.

(3)

Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány a orgány územnej samosprávy, fyzické

osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie

a rozhodnutie.

§ 33

(1)

Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť

svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

(2)

Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby

sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia,

prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

§ 34

Dokazovanie

(1)

Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný

stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

(2)

Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.

(3)

Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú

mu známe.

(4)

Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

(5)

Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

(6)

Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba

dokazovať.

§ 35

Svedkovia

(1)

Každý je povinný vypovedať ako svedok; musí vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčať.

(2)

Ako svedok nesmie byť vyslúchnutý ten, kto by sprístupnil utajovanú skutočnosť, bankové

tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo porušil zákonom výslovne uloženú

alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, okrem ak by ho tejto povinnosti zbavil príslušný

orgán alebo ten, v záujme koho túto povinnosť má.

(3)

Výpoveď môže odoprieť ten, kto by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania

sebe alebo blízkym osobám; ich výpočet sa spravuje Občianskym zákonníkom.

(4)

Správny orgán poučí svedka pred výsluchom o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti

vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej

výpovede.

§ 36

Znalci

Ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký

posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa možno

odvolať.

§ 37

Listiny

(1)

Správny orgán môže uložiť účastníkovi konania alebo inej osobe, ktorá má listinu

potrebnú na vykonanie dôkazov, aby ju predložil.

(2)

Predloženie listiny nemožno žiadať alebo môže sa odoprieť z dôvodov, pre ktoré nesmie

byť vyslúchnutý alebo je oprávnený odoprieť výpoveď svedok.

§ 38

Ohliadka

(1)

Vlastník alebo užívateľ veci je povinný predložiť správnemu orgánu predmet ohliadky

alebo strpieť ohliadku na mieste.

(2)

Ohliadku nemožno vykonať alebo môže sa odoprieť z dôvodov, pre ktoré nesmie byť vyslúchnutý

alebo je oprávnený odoprieť výpoveď svedok.

(3)

Na miestnu ohliadku správny orgán prizve účastníka konania a toho, kto je oprávnený

predmetom ohliadky nakladať.

§ 39

Čestné vyhlásenie

(1)

Správny orgán môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania,

pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

(2)

Čestné vyhlásenie správny orgán nepripustí, ak tomu bráni všeobecný záujem alebo

ak by tým bola porušená rovnosť medzi účastníkmi konania. Čestným vyhlásením nemožno

nahradiť znalecký posudok.

(3)

V čestnom vyhlásení je účastník povinný uviesť pravdivé údaje. Správny orgán musí

upozorniť účastníka konania na právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia.

§ 40

Predbežné otázky

(1)

Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán,

je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o takejto otázke

urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.

(2)

Správny orgán si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal

trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, alebo o osobnom stave fyzickej osoby,

alebo o existencii právnickej osoby, ak patrí o tom rozhodovať súdu.

§ 41

Predvolanie

(1)

Správny orgán predvolá osoby, osobná účasť ktorých pri prejednávaní veci je nevyhnutná.

(2)

V predvolaní správny orgán upozorní na právne následky nedostavenia sa.

§ 42

Predvedenie

(1)

Účastník konania alebo svedok, ktorý sa bez náležitého ospravedlnenia alebo bez závažných

dôvodov na opätovné predvolanie nedostaví na správny orgán a bez osobnej účasti ktorého

nemožno konanie uskutočniť, môže byť predvedený.

(2)

Predvedenie vykoná Policajný zbor na základe písomnej žiadosti správneho orgánu.

§ 43

Predbežné opatrenia

(1)

Správny orgán môže pred skončením konania v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre zabezpečenie

jeho účelu

a)

uložiť účastníkom, aby niečo vykonali, niečoho sa zdržali alebo niečo strpeli;

b)

nariadiť zabezpečenie vecí, ktoré sa majú zničiť alebo urobiť nepotrebnými alebo

ktoré sú potrebné na vykonanie dôkazov.

(2)

Správny orgán predbežné opatrenie zruší, len čo pominie dôvod, pre ktorý bolo nariadené;

inak stráca účinnosť dňom, keď rozhodnutie vo veci nadobudlo právoplatnosť.

(3)

Odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení nemá odkladný účinok.

§ 44

Dožiadanie

(1)

Správne orgány vykonávajú procesné úkony v obvode svojej pôsobnosti.

(2)

Ak správny orgán nemôže vykonať niektorý procesný úkon v obvode svojej pôsobnosti

alebo ak je to účelné z iných dôvodov, je oprávnený dožiadať o jeho vykonanie iný

správny orgán toho istého alebo nižšieho stupňa.

(3)

Dožiadaný správny orgán je povinný v medziach svojej pôsobnosti dožiadaniu vyhovieť

najneskôr v lehote 15 dní, ak v dožiadaní nie je určená dlhšia lehota.

§ 45

Poriadkové opatrenia

(1)

Tomu, kto sťažuje postup konania, najmä tým, že sa bez závažných dôvodov nedostaví

na výzvu na správny orgán, ruší napriek predchádzajúcemu napomenutiu poriadok, bezdôvodne

odmieta svedeckú výpoveď, predloženie listiny alebo vykonanie ohliadky, môže správny

orgán uložiť poriadkovú pokutu do 5 000 Sk, a to aj opakovane.

(2)

Toho, kto hrubo ruší poriadok, môže správny orgán tiež vykázať z miesta pojednávania;

ak je vykázaný účastník konania, môže sa konať v jeho neprítomnosti.

(3)

Správny orgán, ktorý poriadkovú pokutu uložil, môže ju odpustiť.

§ 46

Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať

orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať

predpísané náležitosti.

§ 47

Náležitosti rozhodnutia

(1)

Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie

nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

(2)

Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa

ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania.

Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán

určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

(3)

V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na

rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu

pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s

návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

(4)

Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či

sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno

odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.

(5)

V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum

vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie

musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej

osoby. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia.

(6)

Chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia

správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania.

(7)

Osobitné zákony ustanovujú, v ktorých prípadoch sa rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi

konania v plnom rozsahu vyhovuje, len vyznačí v spise a účastníkovi konania sa namiesto

písomného vyhotovenia rozhodnutia vydá osobitný doklad alebo poskytne plnenie.

§ 48

Zmier

(1)

Ak to pripúšťa povaha veci, môžu účastníci konania medzi sebou so schválením správneho

orgánu uzavrieť zmier. Správny orgán zmier neschváli, ak odporuje právnym predpisom

alebo všeobecnému záujmu.

(2)

Proti schválenému zmieru sa nemožno odvolať. Schválený zmier je vykonateľný.

§ 49

Lehota pre rozhodnutie

(1)

V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených

účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne.

(2)

V ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný

rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne

najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote,

môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade).

Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka

konania s uvedením dôvodov upovedomiť.

§ 50

Opatrenia proti nečinnosti

Ak to dovoľuje povaha veci a ak nápravu nemožno dosiahnuť inak, správny orgán, ktorý

by bol inak oprávnený rozhodnúť o odvolaní, sám vo veci rozhodne, pokiaľ správny orgán

príslušný na rozhodnutie nezačal konanie, hoci je na to povinný alebo pokiaľ nerozhodol

v lehote ustanovenej v

§ 49 ods. 2

.

§ 51

Oznámenie rozhodnutia

(1)

Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia tohto

rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia.

(2)

Účastníkovi konania, ktorý je prítomný, môže sa rozhodnutie oznámiť ústnym vyhlásením;

deň ústneho vyhlásenia rozhodnutia je dňom oznámenia rozhodnutia len vtedy, pokiaľ

sa prítomný účastník konania vzdal nároku na doručenie písomného vyhotovenia rozhodnutia.

(3)

Ak sa namiesto doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia vydáva osobitný doklad,

je dňom oznámenia rozhodnutia deň prevzatia dokladu. Ak sa namiesto doručenia písomného

vyhotovenia rozhodnutia poskytuje plnenie, je dňom oznámenia rozhodnutia deň prijatia

prvého poskytnutého plnenia.

§ 52

Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia

(1)

Rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať (podať rozklad), je právoplatné.

(2)

Rozhodnutie je vykonateľné, ak sa proti nemu nemožno odvolať (podať rozklad) alebo

ak odvolanie (rozklad) nemá odkladný účinok.

§ 53

Proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ

zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne

do zápisnice nevzdal.

§ 54

(1)

Odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

(2)

Odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu

neustanovuje osobitný zákon.

(3)

Pokiaľ účastník konania v dôsledku nesprávneho poučenia alebo pre to, že nebol poučený

vôbec, podal opravný prostriedok po lehote, predpokladá sa, že ho podal včas, ak tak

urobil najneskôr do 3 mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia.

(4)

Účastník konania môže odvolanie vziať späť, kým sa o ňom nerozhodlo. Ak účastník

konania vzal odvolanie späť, nemôže sa znova odvolať.

§ 55

(1)

Pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, včas podané odvolanie má odkladný účinok.

(2)

Ak to vyžaduje naliehavý všeobecný záujem alebo ak je nebezpečenstvo, že odkladom

výkonu rozhodnutia utrpí účastník konania alebo niekto iný nenahraditeľnú ujmu, môže

správny orgán odkladný účinok vylúčiť; naliehavosť treba riadne odôvodniť. Odkladný

účinok nemožno vylúčiť, ak tak ustanovuje osobitný zákon.

(3)

Proti rozhodnutiu o vylúčení odkladného účinku sa nemožno odvolať.

§ 56

Správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, upovedomí ostatných účastníkov konania

o obsahu podaného odvolania, vyzve ich, aby sa k nemu vyjadrili, a podľa potreby doplní

konanie vykonaním novonavrhnutých dôkazov.

§ 57

(1)

Správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť,

ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania

ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia.

(2)

Ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží

ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu

najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania.

§ 58

(1)

Ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho

vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

(2)

O odvolaní proti rozhodnutiu orgánu právnickej osoby rozhoduje útvar ustanovený zákonom,

a ak ho zákon neustanovuje, útvar určený jej štatútom; ak taký útvar nie je, rozhoduje

orgán, ktorý ju zriadil alebo založil.

(3)

Ak nemožno odvolací orgán určiť podľa odsekov 1 a 2, rozhoduje vedúci správneho orgánu

na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie.

§ 59

(1)

Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné,

doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

(2)

Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie

zamietne a rozhodnutie potvrdí.

(3)

Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na

nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti

alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

(4)

Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.

§ 60

Odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje

obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

§ 60a

Ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní.

§ 61

(1)

Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy, vydanému v prvom stupni, možno

podať na tomto orgáne v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia rozklad; včas

podaný rozklad má odkladný účinok.

(2)

O rozklade rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy na základe návrhu ním

ustanovenej osobitnej komisie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať.

(3)

Ustanovenia o odvolacom konaní sa primerane vzťahujú aj na konanie o rozklade.

§ 62

(1)

Konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh

účastníka konania obnoví, ak

a)

vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie

a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania;

b)

rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol

inak;

c)

nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť

sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla

urobiť v odvolacom konaní;

d)

rozhodnutie vydal vylúčený orgán (

§ 9

a

13

), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v

odvolacom konaní;

e)

rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie

sa dosiahlo trestným činom.

(2)

Správny orgán nariadi obnovu konania z dôvodov uvedených v odseku 1, ak je na preskúmaní

rozhodnutia všeobecný záujem.

(3)

Obnova konania nie je prípustná, ak bol rozhodnutím účastníkovi konania udelený súhlas

na občianskoprávne alebo pracovnoprávne konanie, alebo ak sa rozhodlo vo veci osobného

stavu a účastník konania nadobudol práva dobromyseľne.

§ 63

(1)

Obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi správny orgán, ktorý

vo veci rozhodol v poslednom stupni.

(2)

V návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace

o tom, že návrh je podaný včas.

(3)

Návrh sa podáva na správnom orgáne uvedenom v odseku 1 v lehote 3 mesiacov odo dňa,

keď sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do 3 rokov od právoplatnosti

rozhodnutia; v rovnakej lehote môže správny orgán obnovu konania nariadiť. Zmeškanie

lehoty (

§ 28

) nemožno odpustiť.

(4)

Po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia možno podať návrh na obnovu

konania alebo obnovu konania nariadiť len vtedy, ak sa rozhodnutie dosiahlo trestným

činom.

(5)

Proti rozhodnutiu o obnove konania možno podať odvolanie (rozklad). Rozhodnutie o

povolení alebo nariadení obnovy má odkladný účinok, pokiaľ sa napadnuté rozhodnutie

ešte nevykonalo.

§ 64

(1)

Nové konanie vo veci uskutoční správny orgán, ktorého rozhodnutia sa dôvod obnovy

konania týka; ak sa dôvod obnovy konania týka rozhodnutia správnych orgánov prvého

i druhého stupňa, nové konanie uskutoční správny orgán prvého stupňa.

(2)

Pokiaľ sa dôvod obnovy konania týka iba konania pred odvolacím orgánom, spojí sa

rozhodnutie o obnove konania s novým rozhodnutím vo veci.

(3)

Novým rozhodnutím vo veci sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.

(4)

Proti novému rozhodnutiu vo veci sa možno odvolať (podať rozklad).

§ 65

(1)

Rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať

správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie

vydal (

§ 58

), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu

ním ustavenej osobitnej komisie (

§ 61 ods. 2

).

(2)

Správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo

vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne

záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté

dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.

(3)

Pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových

okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie,

ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné

rozhodnutie vychádzalo.

§ 66

Podnetu účastníka konania na preskúmanie rozhodnutia môže v plnom rozsahu vyhovieť

aj správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka

konania alebo ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania.

§ 67

Rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi konania dal súhlas na občianskoprávny alebo pracovnoprávny

úkon alebo ktorým sa rozhodlo vo veci osobného stavu, nemožno mimo odvolacieho konania

zrušiť alebo zmeniť, ak účastník konania nadobudol práva dobromyseľne.

§ 68

(1)

Správny orgán nemôže mimo odvolacieho konania rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť po

uplynutí troch rokov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

(2)

Proti rozhodnutiu, ktorým sa zrušuje alebo mení rozhodnutie mimo odvolacieho konania,

sa možno odvolať (podať rozklad). Ak správny orgán oznámil, že začal preskúmavať rozhodnutie

mimo odvolacieho konania, na preskúmanie a na rozhodnutie o odvolaní sa nevzťahuje

lehota podľa odseku 1.

§ 69

(1)

Ak sa protest prokurátora podal na správnom orgáne, ktorý rozhodnutie vydal, môže

tento orgán sám svoje rozhodnutie, proti ktorému protest smeruje, zrušiť alebo nahradiť

rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu.

(2)

Ak takto správny orgán plne nevyhovie protestu sám, je povinný predložiť ho spolu

so spisovým materiálom v lehote určenej v proteste, a ak lehota nie je určená, do

30 dní na rozhodnutie nadriadenému správnemu orgánu najbližšie vyššieho stupňa (

§ 58

); ak ide o ústredný orgán štátnej správy, predloží protest svojmu vedúcemu, ktorý

rozhodne na základe návrhu ním ustavenej osobitnej komisie (

§ 61 ods. 2

).

(3)

Rozhodnutie o proteste prokurátora sa doručí prokurátorovi a účastníkom konania.

(4)

Proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať (podať

rozklad).

§ 70

Osobitné zákony ustanovujú, v ktorých prípadoch súdy preskúmavajú rozhodnutia správnych

orgánov.

§ 71

(1)

Ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú mu rozhodnutím,

ktoré je vykonateľné (

§ 52 ods. 2

), alebo zmierom schváleným správnym orgánom alebo ním zostaveným výkazom nedoplatkov

(ďalej len „rozhodnutie“), ich výkon sa uskutoční. Ak v rozhodnutí nebola určená lehota

na plnenie, určí ju orgán, ktorý uskutočňuje výkon rozhodnutia; lehota nesmie byť

kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

(2)

Výkaz nedoplatkov možno vykonať, ak bol zostavený na základe vykonateľného rozhodnutia

alebo na základe povinnosti dlžníka ustanovenej zákonom zaplatiť bez vydania osobitného

rozhodnutia.

(3)

Výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej

pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).

§ 72

(1)

Výkon rozhodnutia sa uskutočňuje na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho

orgánu, ktorý v prvom stupni vydal rozhodnutie, schválil zmier alebo vyhotovil výkaz

nedoplatkov (vymáhajúci správny orgán). Pokiaľ tento orgán nie je sám na výkon rozhodnutia

oprávnený, postúpi vec orgánu príslušnému podľa

§ 73

.

(2)

Účastník konania alebo vymáhajúci správny orgán alebo ten, o kom to ustanovuje zákon

môžu podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie súdnym

exekútorom.

§ 73

Výkon rozhodnutia uskutočňuje správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni,

ak osobitný zákon neustanovuje inak.

§ 74

Orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia je povinný oznámiť účastníkovi konania, ktorého

sa výkon týka, začatie výkonu rozhodnutia; ak treba určiť lehotu na plnenie (

§ 71 ods. 1

), uvedie sa v tomto oznámení.

§ 75

(1)

Orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia môže zo závažných dôvodov na návrh účastníka

konania alebo z prípadne iného podnetu výkon rozhodnutia odložiť.

(2)

Na návrh účastníka konania alebo z vlastného podnetu orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia

od výkonu upustí, ak

a)

vymáhaný nárok zanikol alebo sa jeho vymáhanie stalo bezpredmetným,

b)

podklad pre výkon rozhodnutia (

§ 71 ods. 1

) bol zrušený,

c)

splnenie tej istej povinnosti vymáha súd,

d)

výkon rozhodnutia je neprípustný,

e)

na predmet, ktorého sa výkon rozhodnutia týka, úspešne sa uplatnilo právo, ktoré

výkon rozhodnutia nepripúšťa.

(3)

O zastavení výkonu rozhodnutia, proti ktorému prokurátor podal protest, platia ustanovenia

zákona o prokuratúre.

§ 76

(1)

Proti jednotlivým úkonom a opatreniam spojeným s výkonom rozhodnutia možno podať

námietky.

(2)

Námietky majú odkladný účinok len vtedy,

a)

ak smerujú proti povoleniu odkladu alebo upusteniu od výkonu rozhodnutia,

b)

ak smerujú proti začatiu výkonu rozhodnutia pri výkone rozhodnutia vyprataním,

c)

ak sa v nich uplatňuje, že vymáhané plnenie sa už vykonalo alebo že ešte neuplynula

lehota na plnenie,

d)

ak sa v nich uplatňuje na predmet, ktorého sa výkon rozhodnutia týka, právo, ktoré

výkon rozhodnutia nepripúšťa.

(3)

O námietkach rozhoduje orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia. Proti rozhodnutiu o

námietkach sa nemožno odvolať.

§ 77

(1)

Výkon rozhodnutia možno uskutočniť len prostriedkami uvedenými v zákone. Pri výkone

rozhodnutia sa použije prostriedok, ktorý účastníka konania čo najmenej postihuje

a vedie ešte k cieľu.

(2)

Výkon rozhodnutia sa uskutočňuje na základe exekučného príkazu.

§ 78

(1)

Výkon rozhodnutia ukladajúceho peňažné plnenie sa uskutočňuje zrážkami zo mzdy, prikázaním

pohľadávky alebo predajom hnuteľných vecí alebo nehnuteľnosti.

(2)

Príkaz na vykonanie zrážok zo mzdy vydá správny orgán tomu, kto vypláca dlžníkovi

mzdu, inú odmenu za prácu alebo náhradu za pracovný príjem.

(3)

Prikázanie pohľadávky správny orgán vykoná tak, že tomu, voči komu má dlžník pohľadávku,

prikáže, aby pohľadávku do výšky dlžnej sumy zaplatil správnemu orgánu.

(4)

Výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej

banky sa uskutoční jej odpísaním z účtu dlžníka.

(5)

Pri výkone rozhodnutia podľa odsekov 1 až 4 sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku.

§ 79

(1)

Rozhodnutie ukladajúce nepeňažné plnenie sa vykoná náhradným výkonom, ukladaním peňažných

pokút alebo priamym vynútením uloženej povinnosti.

(2)

Náhradný výkon spočíva v tom, že uložené práce a výkony sa uskutočnia na náklad a

nebezpečenstvo povinného, ak uloženú prácu alebo výkon môže uskutočniť aj niekto iný

ako povinný.

(3)

Ak náhradný výkon nie je podľa povahy veci možný alebo účelný, vymáha sa splnenie

povinnosti uloženej rozhodnutím postupným ukladaním pokút; jednorazovo uložená pokuta

nesmie prevýšiť sumu 50 000 Sk.

(4)

Priame vynútenie povinnosti sa vykoná najmä vyprataním bytu, nebytového priestoru,

nehnuteľnosti alebo jej časti, odňatím veci alebo listiny a predvedením osoby.

(5)

Pri vynútení povinnosti vyprataním sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho

poriadku. Výkon rozhodnutia odňatím veci alebo listiny sa uskutoční za prítomnosti

plnoletej osoby.

§ 80

(1)

Zamestnanec poverený uskutočnením výkonu rozhodnutia robí jednotlivé úkony podľa

písomného príkazu, ktorý vydá orgán uvedený v

§ 73

. Týmto príkazom je povinný sa preukázať.

(2)

Ak účastník konania preukáže, že vymáhaná povinnosť bola už splnená alebo že sa na

vymáhaní netrvá, alebo že uskutočnenie výkonu rozhodnutia bolo odložené alebo zastavené,

alebo že boli podané námietky, ktoré majú odkladný účinok, zamestnanec poverený uskutočnením

výkonu rozhodnutia úkon neurobí.

§ 81

Správny orgán je povinný v konaní dbať na imunity a výsady priznávané medzinárodnými

zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, alebo zákonmi.

§ 82

(1)

Ustanovenia tohto zákona platia aj pre konanie neskončené pred začiatkom jeho účinnosti.

(2)

Pokiaľ rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť pred začiatkom účinnosti tohto zákona,

možno povoliť obnovu konania, ak sa rozhodnutie nedosiahlo trestným činom, alebo preskúmať

rozhodnutie mimo odvolacieho konania len vtedy, ak odo dňa, keď sa rozhodnutie stalo

právoplatným, neuplynuli tri roky.

(3)

Ak sa pred začiatkom účinnosti tohto zákona začala správna exekúcia, dokončí sa podľa

doterajších predpisov.

§ 83

Zrušujú sa

1.

vládne nariadenie

č. 91/1960 Zb.

o správnom konaní;

2.

§ 28 ods. 1 zákona č. 60/1961 Zb. o úlohách národných výborov pri zabezpečovaní socialistického

poriadku;

3.

§ 15 ods. 4 druhá veta zákona č. 60/1965 Zb. o prokuratúre.

§ 84

Nedotknuté zostávajú ustanovenia osobitných právnych predpisov platných k začiatku

účinnosti tohto zákona, ktoré upravujú správne konanie, avšak s výnimkou ustanovenia,

že o odvolaní proti rozhodnutiam orgánov národného výboru rozhodujú orgány toho istého

národného výboru. Nedotknutá zostáva aj vecná príslušnosť miestnych národných výborov

založená k začiatku účinnosti tohto zákona osobitnými právnymi predpismi.

§ 85

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1968.

Zákon

č. 215/2002 Z. z.

nadobudol účinnosť 1. mája 2002.

Zákon

č. 527/2003 Z. z.

nadobudol účinnosť 1. januára 2004.