NARIADENIE VLÁDY 136/1989 Z. z. o informačnej sústave organizácií

§ 1

(1)

Týmto nariadením sa ustanovujú zásady pre vytváranie a využívanie informačnej sústavy

organizácií

1

)

(ďalej len „informačná sústava“).

(2)

Každá socialistická a iná organizácia vytvára informačnú sústavu, v ktorej zabezpečuje

sociálno-ekonomické informácie pre potreby podnikového a vnútropodnikového riadenia

a pre potreby orgánov štátnej štatistiky,

2

)

pre Federálne ministerstvo financií, finančné orgány republík,

2

)

národné výbory, ako aj ústredné orgány

3

)

(ďalej len „oprávnené orgány“).

§ 2

(1)

Účtovníctvo, štatistiku a operatívnu evidenciu vedú všetky socialistické a iné organizácie.

(2)

Rozpočtovníctvo a kalkuláciu vedú štátne podniky a iné štátne hospodárske organizácie,

podniky zahraničného obchodu, účastinné spoločnosti pre zahraničný obchod, združenia

pre zahraničný obchod, účastinné spoločnosti bez zahraničnej majetkovej účasti, družstvá

a družstevné podniky, podniky a hospodárske zariadenia spoločenských organizácií,

podniky so zahraničnou majetkovou účasťou, a ak tak ustanovuje všeobecne záväzný právny

predpis, aj ďalšie socialistické a iné organizácie (ďalej len „organizácie“).

(3)

Informácie z osobitne organizovaných evidencií, pasportov a registrov, prípadne iné

informácie sociálno-ekonomického charakteru zabezpečujú organizácie v súlade s ustanovenou

metodikou.

4

)

§ 3

(1)

Organizácia vytvára informačnú sústavu a informácie v nej vedie v súlade s ustanovenou

metodikou;

4

)

5

)

pritom zabezpečuje najmä

a)

vzájomnú prepojenosť a spätosť jej jednotlivých odborov a okruhov,

b)

nadväznosť a porovnateľnosť súvisiacich údajov získavaných z rôznych podkladov a

viacúčelové využívanie informácií,

c)

dodržiavanie a využívanie zásady jedného čísla o tých istých skutočnostiach sledovaných

vo viacerých odboroch alebo okruhoch informačnej sústavy.

(2)

Informácie vytvárané a vedené podľa odseku 1 musia byť využiteľné

a)

na objektívne poznávanie a hodnotenie výsledkov činnosti organizácií, na vypracúvanie

ich plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja,

b)

na kontrolu hospodárskej činnosti organizácií, najmä ich vzťahov k štátnym rozpočtom

alebo k rozpočtom národných výborov, na ochranu socialistického celospoločenského

vlastníctva a na prípravu podkladov pre konsolidačné režimy,

c)

na vypracúvanie podkladov pre zostavovanie štátnych plánov hospodárskeho a sociálneho

rozvoja a oblastných plánov, štátnych rozpočtov a rozpočtov národných výborov,

d)

na vypracúvanie podkladov pre prognózovanie, plánovanie, tvorbu cien, cenových limitov

a pre cenovú kontrolu.

§ 4

Triedenie, zoskupovanie a vymedzenie informácií organizácia vykonáva v súlade s jednotnou

sústavou sociálno-ekonomických klasifikácií a číselníkov, s jednotnou sústavou národohospodárskych

ukazovateľov, s účtovnými osnovami a rozpočtovou skladbou a v prípadoch určených metodikou

aj s jednotným systémom opisu a kódovania údajov.

§ 5

(1)

Organizácia zabezpečí ochranu technických nosičov dát a prostriedkov výpočtovej a

inej techniky, programových prostriedkov a dátových súborov použitých pri vedení a

poskytovaní sociálno-ekonomických informácií pred zneužitím, poškodením, zničením

alebo stratou.

(2)

Organizácia spracúva dáta prostriedkami výpočtovej a inej techniky v súlade s projektovo-programovou

dokumentáciou.

(3)

Písomnosti informačnej sústavy sa môžu nahradiť záznamami na technických nosičoch

dát, pokiaľ všeobecne záväzné právne predpisy o sociálno-ekonomických informáciách

neustanovujú inak.

§ 6

Vedúci organizácie zabezpečí

a)

organizačné, kádrové a technické podmienky na hospodárnu a racionálnu funkciu informačnej

sústavy,

b)

správne, pravdivé a včasné poskytovanie sociálno-ekonomických informácií oprávneným

orgánom.

§ 7

(1)

V účtovníctve sa sleduje stav a pohyb hospodárskych prostriedkov, zisťuje sa výsledok

hospodárenia za organizáciu ako celok a v prípadoch určených metodikou aj v podrobnejšom

členení. Informácie z účtovníctva sa využívajú v rozboroch, ktoré sú jedným z podkladov

pre hodnotenie hospodárskej činnosti organizácie.

(2)

Hospodárske prostriedky sa v účtovníctve rozlišujú so zreteľom na ich druhy (aktíva)

a zdroje (pasíva).

(3)

Účtovníctvo sa vedie za organizáciu ako celok. Účtovníctvo, prípadne jeho časti možno

v organizácií decentralizovať na jednotlivé vnútorné organizačné jednotky; pritom

musí byť zabezpečené, aby decentralizácia umožňovala vedenie účtovníctva a zostavovanie

účtovných výkazov za organizáciu ako celok.

§ 8

(1)

Účtovníctvo zahŕňa účtovné doklady, účtovné knihy, účtovné výkazy a iné účtovné písomnosti,

ako aj záznamy na technických nosičoch dát súvisiace s jeho vedením.

(2)

Účtovníctvo sa vedie v súlade s určenou metodikou

5

)

podvojnej alebo jednoduchej účtovnej sústavy, preukazným spôsobom, úplne, pravdivo

a včas zásadne v peňažných jednotkách.

§ 9

(1)

Účtovnými dokladmi sa overujú uskutočnené hospodárske alebo účtovné operácie. Účtovné

doklady overujúce uskutočnené hospodárske operácie sa nesmú nahradiť záznamami na

technických nosičoch dát.

(2)

Účtovné doklady sa zúčtujú do obdobia, s ktorým overované operácie hospodársky súvisia

(ďalej len „účtovné obdobie“). Ak preukázateľne nie je možné túto zásadu dodržať,

možno zaúčtovať účtovné doklady aj do účtovného obdobia, s ktorým overované operácie

hospodársky nesúvisia (do účtovného obdobia, v ktorom sa obstarali účtovné doklady).

(3)

Základným účtovným obdobím je kalendárny mesiac.

(4)

Zápisy v účtovných knihách (ďalej len „účtovné zápisy“) musia byť doložené účtovnými

dokladmi, prípadne môžu byť tieto zápisy odvodené programom ich spracovania prostriedkami

výpočtovej a inej techniky.

§ 10

(1)

Na podklade preskúšaných účtovných zápisov sa zostavujú účtovné výkazy.

(2)

Základnými účtovnými výkazmi, ktoré tvoria účtovnú závierku v organizáciách s podvojnou

účtovnou sústavou, sú súvaha a výkaz o hospodárskom výsledku, v rozpočtových organizáciách

sú nimi súvaha a výkazy o plnení rozpočtu; v organizáciách s jednoduchou účtovnou

sústavou je ním výkaz o majetku, príjmoch a výdavkoch.

§ 11

Preverovanie správnosti účtovníctva zahŕňa

a)

preskúšavanie vecnej a formálnej správnosti účtovných dokladov a účtovných zápisov,

b)

preverovanie formálnej a vecnej správnosti ročnej účtovnej závierky,

c)

preverovanie preukaznosti účtovníctva.

§ 12

(1)

Pri preverovaní formálnej správnosti ročnej účtovnej závierky sa preskúšava nadväznosť

jej údajov na údaje účtovníctva, včasnosť a správnosť jej zostavenia, najmä väzby

údajov jednak v rámci preverovanej ročnej účtovnej závierky a jednak na predchádzajúcu

ročnú účtovnú závierku.

(2)

Pri preverovaní vecnej správnosti ročnej účtovnej závierky sa preskúšava správnosť

a pravdivosť ročného hospodárskeho výsledku; pritom sa posudzuje správnosť vykázaných

stavov hospodárskych prostriedkov a nákladov a výnosov s osobitným zameraním na položky

časového rozlíšenia a plnenia daňových a odvodových povinností a povinných minimálnych

prídelov do podnikových fondov.

(3)

Pri preverovaní preukaznosti účtovníctva sa zisťuje, či účtovné zápisy sú doložené

účtovnými dokladmi a účtované včas a správne, či sa účtovné doklady a účtovné zápisy

preskúšavajú a či údaje o stavoch hospodárskych prostriedkov sa overujú ich inventarizáciami.

Preverovanie preukaznosti účtovníctva možno vykonávať aj v priebehu roka.

§ 13

(1)

Organizácia vykonáva sústavné, úplné a včasné preskúšavanie vecnej a formálnej správnosti

účtovných dokladov a účtovných zápisov a zodpovedá za ne a za formálnu a vecnú správnosť

ročnej účtovnej závierky a preukaznosť účtovníctva.

(2)

Zakladateľ, prípadne zriadovateľ alebo orgán hospodárskeho riadenia zabezpečuje preverovanie

formálnej a vecnej správnosti ročnej účtovnej závierky a určuje spôsob zabezpečenia

tohto preverovania.

(3)

Preverovanie formálnej a vecnej správnosti ročnej účtovnej závierky vykonávajú v

družstvách, spoločných podnikoch a družstevných podnikoch orgány, ktorých kontrolné

funkcie sú upravené osobitným predpisom.

6

)

(4)

Preskúšavanie ročnej účtovnej závierky a hospodárenia podniku so zahraničnou majetkovou

účasťou vykonávajú a za ne zodpovedajú overovatelia (audítori) podľa osobitného predpisu.

7

)

(5)

Ustanoveniami odsekov 1 až 4 nie je dotknuté preverovanie správnosti účtovníctva

orgánmi vonkajšej kontroly.

§ 14

Preverená ročná účtovná závierka je jedným zo základných podkladov pre hodnotenie

činnosti organizácie.

§ 15

Rozpočtovníctvo sa v nadväznosti na plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja organizácie

a dosiahnutú skutočnosť využíva na riadenie, kontrolu a hodnotenie výsledkov hospodárenia

organizácie podľa vnútropodnikových hľadísk.

§ 16

(1)

Rozpočtovníctvo sa organizuje v súlade s potrebami vnútropodnikového riadenia a v

nadväznosti na účtovníctvo a kalkuláciu.

(2)

Rozpočtovníctvo využíva technické a technologické informácie, najmä technicko-hospodárske

normy vznikajúce v príprave výroby, a zabezpečuje súlad s operatívnym plánovaním.

(3)

Údaje v rozpočtových písomnostiach, ktorými sú základné rozpočty nákladov a výnosov

a súhrnné rozpočty, sa vyjadrujú v peňažných jednotkách a podľa potreby aj v jednotkách

množstva.

(4)

Pre potreby hodnotenia výsledkov činnosti vnútropodnikových útvarov organizácie sa

porovnávajú údaje rozpočtovníctva s údajmi účtovníctva.

§ 17

(1)

V kalkulácii sa vyčísľuje výška a štruktúra vlastných nákladov a ďalších zložiek

ceny výkonov (výrobkov, prác a služieb) a ich úhrn na kalkulačnej jednici, ktorou

sú odbytové alebo vnútropodnikové výkony vymedzené množstvom, časom alebo iným spôsobom.

Organizácie zostavujú kalkuláciu v súlade s určenou metodikou.

5

)

(2)

Kalkulácia slúži predovšetkým na riadenie a hodnotenie úrovne nákladov a hospodárnosti

a efektívnosti výkonov, pre určenie vnútropodnikových cien a ako podklad pre tvorbu

veľkoobchodných cien.

§ 18

Kalkulácia výkonov sa člení do položiek v nadväznosti na typový kalkulačný vzorec.

Údaje jednotlivých kalkulačných položiek sa určia v predbežnej kalkulácii alebo sa

zisťujú vo výslednej kalkulácii na kalkulačnej jednici vo výške, v akej s ňou vecne

a časovo súvisia.

§ 19

(1)

Kalkulácia sa zostavuje

a)

pred uskutočnením výkonov ako predbežná kalkulácia,

b)

po uskutočnení výkonov ako výsledná kalkulácia.

(2)

Predbežná kalkulácia vychádza z technicky a ekonomicky odôvodnených noriem alebo

odborných výpočtov a posudkov. Výsledná kalkulácia vychádza z údajov účtovníctva,

prípadne operatívnej evidencie. Predbežná a výsledná kalkulácia tej istej kalkulačnej

jednice musí byť vecne a formálne porovnateľná.

(3)

Kalkulácia sa zostavuje v peňažných jednotkách a podľa potreby aj v jednotkách množstva.

§ 20

Kalkulačné listy, na ktorých sa zostavuje kalkulácia, a všetky podklady použité na

určenie alebo zistenie údajov v kalkulácii tvoria kalkulačnú dokumentáciu.

§ 21

(1)

V štatistike sa s použitím štatistických, prípadne matematicko-štatistických metód

zhromažďujú a spracúvajú údaje o hromadných sociálno-ekonomických javoch každého druhu,

vyhotovujú sa štatistické zostavy, porovnateľné časové rady a bilancie a ich výsledky

sa hodnotia v rozboroch.

(2)

Štatistika sa v organizácii usporiada tak, aby umožňovala racionálne a viacúčelové

využívanie štatistických údajov pri súčasnom použití prostriedkov výpočtovej a inej

techniky.

§ 22

Pre štatistiku čerpá organizácia údaje

a)

z ostatných odborov a okruhov informačnej sústavy, predovšetkým z operatívnej evidencie

a z účtovníctva,

b)

z vlastných štatistických zisťovaní,

c)

z informácií od orgánov štátnej štatistiky alebo z iných informácií o vonkajších

podmienkach dôležitých pre riadenie organizácie.

§ 23

Sociálno-ekonomické javy sa sledujú v štatistike z hmotného, hodnotového, časového

hľadiska, z hľadiska vynaloženej práce, prípadne z ďalších hľadísk a ich kombinácií

určených metodikou štatistiky.

4

)

§ 24

(1)

V operatívnej evidencii sa plynule sledujú sociálno-ekonomické javy predovšetkým

na účely riadenia a rozhodovania. Okrem toho slúži operatívna evidencia na sledovanie

ukazovateľov potrebných pre štatistické zisťovania a účtovné výkazníctvo, ak ich sledovanie

nie je zabezpečené v iných odboroch informačnej sústavy.

(2)

Predmet operatívnej evidencie určuje podľa vlastných potrieb organizácia sama. Sledovanie

niektorých javov v tejto evidencii sa môže organizácii určiť určenou metodikou.

4

)

§ 25

(1)

Zápisy v operatívnej evidencii sa opierajú o doklady alebo sa vykonávajú na základe

priameho pozorovania alebo zistenia.

(2)

Operatívna evidencia sa vedie v peňažných jednotkách alebo v jednotkách množstva,

prípadne v oboch týchto jednotkách.

§ 26

(1)

V osobitne organizovaných evidenciách, pasportoch a registroch sociálno-ekonomických

informácií sa účelovo zoskupujú údaje z odborov informačnej sústavy alebo údaje o

javoch v tejto sústave inak nesledovaných.

(2)

Informácie podľa odseku 1 slúžia predovšetkým na zisťovania vykonávané orgánmi štátnej

štatistiky alebo inými na to oprávnenými orgánmi a na obstarávanie podkladov pre osobitne

organizované evidencie, pasporty a registre sociálno-ekonomických informácií vedené

za súbory organizácií.

§ 27

(1)

Organizácia oceňuje hospodárske prostriedky v účtovníctve v súlade s určenou metodikou

takto

a)

základné prostriedky sa oceňujú pôvodnými obstarávacími cenami, prípadne reprodukčnými

obstarávacími cenami; opotrebenie základných prostriedkov v organizáciách, v ktorých

sa tieto prostriedky odpisujú, sa vyjadruje oprávkami,

b)

investície sa oceňujú nákladmi vynaloženými na ich obstaranie,

c)

predmety postupnej spotreby, materiál, zvieratá a tovar sa oceňujú cenami obstarania

alebo priemernými cenami určenými na základe týchto cien; opotrebenie predmetov postupnej

spotreby v používaní sa vyjadruje oprávkami,

d)

nedokončená výroba, polotovary vlastnej výroby a výrobky sa oceňujú cenami určenými

podľa predbežnej kalkulácie v určených položkách, výnimočne skutočnými vlastnými nákladmi

alebo veľkoobchodnými cenami, výrobky poľnohospodárskej prvovýroby sa oceňujú stálymi

zúčtovacími cenami,

e)

valuty, devízy, zahraničné cenné papiere, ceniny, pohľadávky a záväzky, majetkové

účasti a nehnuteľnosti v zahraničí a iné hodnoty, ktorých ocenenie je vyjadrené v

cudzej mene, sa prepočítavajú na československú menu podľa príslušného kurzu určeného

v kurzovom lístku Štátnej banky československej ku dňu prepočtu,

f)

peňažné prostriedky, tuzemské cenné papiere, ceniny, pohľadávky a záväzky a ostatné

aktíva a pasíva, ktoré znejú na československú menu, sa uvádzajú sumou nominále,

g)

práva k výsledkom výskumnej, vývojovej, projektovej a inej obdobnej činnosti a iné

majetkové práva okrem pohľadávky sa oceňujú cenami obstarania.

(2)

Spôsob ocenenia hospodárskych prostriedkov v účtovníctve môžu organizácie meniť len

k 1. januáru.

§ 28

(1)

Zmeny v ocenení (zmeny spôsobu ocenenia alebo zmeny cien) hospodárskych prostriedkov

v účtovníctve možno vykonávať len v odôvodnených prípadoch; odôvodnenosť zmien sa

musí vždy riadne preukázať.

(2)

Nie je prípustné vykonávať v účtovníctve zmeny v ocenení hospodárskych prostriedkov,

ktoré by viedli ku skreslovaniu výsledkov hospodárenia medzi jednotlivými účtovnými

obdobiami.

(3)

Rozdiely zo zmien v ocenení hospodárskych prostriedkov v účtovníctve sa zúčtujú do

hospodárskeho výsledku organizácie, pokiaľ nie je všeobecne záväznými právnymi predpismi

ustanovené inak.

§ 29

V rozpočtovníctve, v kalkulácii, v štatistike a operatívnej evidencii sa pre oceňovanie

používajú primerane zásady ustanovené v

§ 27 a 28 tohto nariadenia

; pritom sa musí zabezpečovať nadväznosť na spôsoby oceňovania použité v účtovníctve.

§ 30

Vecná správnosť zápisov o stavoch hospodárskych prostriedkov v účtovníctve a v operatívnej

evidencii sa overuje inventarizáciami hospodárskych prostriedkov.

§ 31

(1)

Hospodárske prostriedky sa inventarizujú raz za kalendárny rok, pokladničné hotovosti

a ceniny sa inventarizujú raz za štvrťrok.

(2)

Odchylne od ustanovenia odseku 1 môže vedúci organizácie

a)

jednoročnú (štvrťročnú) lehotu skrátiť a určiť, aby sa inventarizácie vykonávali

viackrát za rok (štvrťrok),

b)

jednoročnú lehotu predĺžiť pri základných prostriedkoch a pri predmetoch postupnej

spotreby v používaní, ktorých inventarizácia je časovo zvlášť náročná, až na dva roky

za predpokladu, že tým nedôjde k narušeniu ochrany národného majetku,

c)

určiť lehotu pre vykonávanie inventarizácií podľa vlastného uváženia pri hospodárskych

prostriedkoch vedených v operatívnej evidencii.

§ 32

Pre jednotné a racionálne vedenie údajov o sociálno-ekonomických javoch v informačnej

sústave sa zjednocujú vzory prvotných záznamov a bežných zápisov (ďalej len „vzory

záznamov a zápisov“); pritom sa zároveň prihliada na potreby podnikového a vnútropodnikového

riadenia.

§ 33

(1)

Vzory záznamov a zápisov s rozsahom použitia presahujúcim riadiacu pôsobnosť jedného

ústredného orgánu zjednocujú

a)

Federálny štatistický úrad alebo Federálne ministerstvo financií pre vzory záznamov

a zápisov, ktoré slúžia výhradne ako podklad pre informačné potreby štatistických

a finančných orgánov,

b)

ústredné orgány v oblastiach im zverenej pôsobnosti po dohode s Federálnym štatistickým

úradom alebo Federálnym ministerstvom financií.

(2)

Vzory záznamov a zápisov s rozsahom použitia nepresahujúcim riadiacu pôsobnosť jedného

ústredného orgánu federácie alebo republík môže zjednocovať ústredný orgán, ktorý

zabezpečí aj ich vyhlásenie.

(3)

Vzory záznamov a zápisov podľa odseku 1 písm. a) vyhlasuje Federálny štatistický

úrad alebo Federálne ministerstvo financií; vzory podľa odseku 1 písm. b) vyhlasujú

spoločne Federálny štatistický úrad alebo Federálne ministerstvo financií a príslušný

ústredný orgán v publikačných prostriedkoch ústredných orgánov.

§ 34

(1)

Ústredné orgány príslušné podľa

§ 33 ods. 1 a 2 tohto nariadenia

určia pri zjednocovaní tiež záväznosť vzoru alebo záznamu a záväznosť údajov, ktoré

obsahujú, a okruh organizácií, ktoré ich zavedú.

(2)

Záväznosť údajov, ktorá vyplýva z iných všeobecne záväzných predpisov, nie je zjednocovaním

dotknutá.

(3)

Organizácie zavedú vzory záznamov a zápisov v súlade s ich vyhlásením (

§ 33 ods. 3 toho nariadenia

).

§ 35

Písomnosti informačnej sústavy a záznamy na technických nosičoch dát ich nahrádzajúce

(

§ 5 ods. 3 tohto nariadenia

) sa ukladajú a uschovávajú v podnikovom archíve podľa osobitných predpisov

8

)

po dobu ďalej ustanovenú.

§ 36

Účtovné písomnosti s výnimkou písomností uvedených v

§ 37

sa uschovávajú v podnikových archívoch

a)

mzdové listy aspoň po dobu dvadsať rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú,

b)

ročná účtovná závierka a ďalšie ročné štátne účtovné výkazy v organizácii, ktorá

ich zostavila, aspoň po dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú,

c)

mesačné, štvrťročné a polročné štátne účtovné výkazy v organizácii, ktorá ich zostavila,

ďalej účtovné doklady, účtovné rozvrhy, účtovné knihy (s výnimkou mzdových listov),

predvahy, inventúrne súpisy, inventarizačné zápisy, dohody o odovzdávaní účtovných

písomností uložených v podnikových archívoch a výkazy o hospodárení vnútropodnikových

útvarov aspoň po dobu piatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú,

d)

projektovo-programová dokumentácia pre vedenie účtovníctva a ostatných odborov a

okruhov informačnej sústavy prostriedkami výpočtovej a inej techniky a inej techniky

aspoň po dobu piatich rokov nasledujúcich po roku, v ktorom sa takto viedli,

e)

zoznamy účtov na voľných listoch, zoznamy zostáv, zoznamy účtovných kníh a archívne

knihy aspoň po dobu, po ktorú sú uschované písomnosti v nich zapísané, zoznamy číselných

znakov alebo iných symbolov a skratiek používaných v účtovníctve aspoň po dobu, po

ktorú sú uschované písomnosti v ktorých sú tieto znaky, symboly, prípadne skratky

použité,

f)

pokladničné bloky na tržby v hotovosti za tovar (výrobky) v maloobchodných predajniach

a obdobných prevádzkárňach a pokladničné bloky (doklady) za poskytnuté práce alebo

služby najdlhšie po dobu jedného roka nasledujúceho po roku, ktorého sa týkajú,

g)

inventárne karty základných prostriedkov, prípadne písomnosti ich nahrádzajúce najdlhšie

po dobu troch rokov nasledujúcich po vyradení príslušných inventárnych predmetov zo

základných prostriedkov,

h)

ostatné účtovné písomnosti (napríklad kontrolné súpisky) aspoň po dobu dvoch rokov

nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú.

§ 37

(1)

Účtovné doklady a iné účtovné písomnosti, ktoré sa týkajú pohľadávok a záväzkov,

sa uschovávajú v podnikových archívoch aj dlhšie ako päť rokov, ak trvá záručná lehota,

autorské právo alebo nie je skončené reklamačné, arbitrážne, súdne alebo iné konanie

alebo nie je pohľadávka zaplatená alebo záväzok splnený, a to do konca roka nasledujúceho

po roku, v ktorom tieto okolnosti pominuli.

(2)

Knihy analytickej evidencie pohľadávok a záväzkov, účtovné doklady a iné účtovné

písomnosti, ktoré vyplývajú z priameho styku s cudzinou z doby pred 1. januárom 1949,

sa uschovávajú v podnikových archívoch, dokiaľ Federálne ministerstvo financií nedá

samo alebo na žiadosť organizácie súhlas na ich vyradenie. Tieto písomnosti nesmú

byť nahradené záznamami na technických nosičoch dát.

§ 38

Kalkulačná dokumentácia, pokiaľ nie je súčasne účtovným dokladom, sa uschováva v podnikových

archívoch aspoň po dobu troch rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týka; po rovnakú

dobu sa uschovávajú aj rozpočtové písomnosti.

§ 39

Z ďalších písomností informačnej sústavy sa ukladajú a uschovávajú v podnikových archívoch

a)

ročné štátne štatistické výkazy a ostatné štátne štatistické výkazy s ročnou periodicitou

aspoň po dobu piatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú,

b)

štátne štatistické výkazy s kratšou ako ročnou periodicitou aspoň po dobu troch rokov

nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú.

§ 40

Písomnosti, ktoré boli podkladom pre vyhotovenie písomností informačnej sústavy, sa

uschovávajú podľa osobitných predpisov.

8

)

§ 41

Údaje v odboroch a okruhoch informačnej sústavy sa vedú v československej mene; v

prípadoch ustanovených Federálnym ministerstvom financií alebo Federálnym štatistickým

úradom aj v cudzích menách.

§ 42

Zápisy v odboroch a okruhoch informačnej sústavy musia byť zrozumiteľné a prehľadné;

musia sa vykonávať spôsobom zaručujúcim ich trvanlivosť.

§ 43

Pri zlúčení, splynutí, rozdelení alebo zrušení organizácie musí sa protokolárne zabezpečiť

odovzdanie všetkých písomností informačnej sústavy a zachovať vecná kontinuita časových

radov.

8

)

9

)

§ 44

Vzory záznamov a zápisov vyhlásené podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti.

§ 45

Zrušuje sa nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č.

153/1971 Zb.

o informačnej sústave organizácií.

§ 46

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. januárom 1990.