Legislator Case Law & Legislation
135_2001 SK

ÚSTAVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY 135/2001 Z. z. vyhlasuje úplné znenie Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. , ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných ústavným zákonom č. 244/1998 Z. z., ústavným zákonom č. 9/1999 Z. z. a ústavným zákonom č. 90/2001 Z. z.

168 Articles / Provisions · Slovakia
Open official source Machine-readable Markdown (.md)

Table of Provisions (168)

Statutory Text (168 Articles)

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 1

(1)

Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú

ideológiu ani náboženstvo.

(2)

Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné

zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 2

(1)

Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených

zástupcov alebo priamo.

(2)

Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,

ktorý ustanoví zákon.

(3)

Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo,

čo zákon neukladá.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 5

(1)

Nadobúdanie a stratu štátneho občianstva Slovenskej republiky ustanoví zákon.

(2)

Nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 7

(1)

Slovenská republika môže na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku

s inými štátmi. O vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto

zväzku sa rozhodne ústavným zákonom, ktorý sa potvrdí referendom.

(2)

Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená

spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich

práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev

a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne

záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením

vlády podľa

čl. 120 ods. 2

.

(3)

Slovenská republika sa môže s cieľom zachovať mier, bezpečnosť a demokratický poriadok

za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou zaradiť do organizácie vzájomnej kolektívnej

bezpečnosti.

(4)

Na platnosť medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodných

politických zmlúv, medzinárodných zmlúv vojenskej povahy, medzinárodných zmlúv, z

ktorých vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodných organizáciách, medzinárodných

hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy, medzinárodných zmlúv, na ktorých vykonanie

je potrebný zákon, a medzinárodných zmlúv, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti

fyzických osôb alebo právnických osôb, sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej

rady Slovenskej republiky.

(5)

Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy,

na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú

práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované

a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 7a

Slovenská republika podporuje národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich

v zahraničí, podporuje ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy

s materskou krajinou.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 9

(1)

Štátny znak Slovenskej republiky tvorí na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný

kríž vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia.

(2)

Štátna vlajka Slovenskej republiky sa skladá z troch pozdĺžnych pruhov – bieleho,

modrého a červeného. Na prednej polovici listu štátnej vlajky Slovenskej republiky

je štátny znak Slovenskej republiky.

(3)

Štátnu pečať Slovenskej republiky tvorí štátny znak Slovenskej republiky, okolo ktorého

je do kruhu umiestnený nápis Slovenská republika.

(4)

Štátnou hymnou Slovenskej republiky sú prvé dve slohy piesne Nad Tatrou sa blýska.

(5)

Podrobnosti o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní ustanoví zákon.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 12

(1)

Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú

neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

(2)

Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu

na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie,

národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok,

rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať

alebo znevýhodňovať.

(3)

Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti. Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie

tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu.

(4)

Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva

a slobody.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 13

(1) Povinnosti možno ukladať

a)

zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv

a slobôd,

b)

medzinárodnou zmluvou podľa

čl. 7 ods. 4

, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo

c)

nariadením vlády podľa

čl. 120 ods. 2

.

(2)

Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou

len zákonom.

(3)

Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady,

ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.

(4)

Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto

obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 15

(1)

Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.

(2)

Nikto nesmie byť pozbavený života.

(3)

Trest smrti sa nepripúšťa.

(4)

Podľa tohto článku nie je porušením práv, ak bol niekto pozbavený života v súvislosti

s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 16

(1)

Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch

ustanovených zákonom.

(2)

Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu

alebo trestu.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 17

(1)

Osobná sloboda sa zaručuje.

(2)

Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý

ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný

záväzok.

(3)

Obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno zadržať len v prípadoch ustanovených

zákonom. Zadržaná osoba musí byť ihneď oboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a

najneskôr do 48 hodín prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu. Sudca musí zadržanú

osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia

vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepustení na slobodu.

(4)

Obvineného možno zatknúť iba na odôvodnený písomný príkaz sudcu. Zatknutá osoba musí

byť do 24 hodín odovzdaná súdu. Sudca musí zatknutú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť

závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo

o jej prepustení na slobodu.

(5)

Do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia

súdu.

(6)

Zákon ustanoví, v ktorých prípadoch možno prevziať osobu do ústavnej zdravotníckej

starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu. Takéto opatrenie sa musí do 24

hodín oznámiť súdu, ktorý o tomto umiestnení rozhodne do piatich dní.

(7)

Skúmanie duševného stavu osoby obvinenej z trestného činu je možné iba na písomný

príkaz súdu.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 18

(1)

Nikoho nemožno poslať na nútené práce alebo nútené služby.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na

a)

práce ukladané podľa zákona osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo osobám

vykonávajúcim iný trest nahrádzajúci trest odňatia slobody,

b)

vojenskú službu alebo inú službu ustanovenú zákonom namiesto povinnej vojenskej služby,

c)

službu vyžadovanú na základe zákona v prípade živelných pohrôm, nehôd alebo iného

nebezpečenstva, ktoré ohrozuje životy, zdravie alebo značné majetkové hodnoty,

d)

konanie uložené zákonom na ochranu života, zdravia alebo práv iných,

e)

menšie obecné služby na základe zákona.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 19

(1)

Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na

ochranu mena.

(2)

Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného

života.

(3)

Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným

zneužívaním údajov o svojej osobe.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 20

(1)

Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký

zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

(2)

Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v

čl. 4 tejto ústavy

, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva

a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických

osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov

alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike.

(3)

Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými

záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie,

prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.

(4)

Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej

miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 21

(1)

Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom

býva.

(2)

Domová prehliadka je prípustná len v súvislosti s trestným konaním, a to na písomný

a odôvodnený príkaz sudcu. Spôsob vykonania domovej prehliadky ustanoví zákon.

(3)

Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to

v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb,

na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku.

Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti,

takéto zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie

úloh verejnej správy.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 22

(1)

Listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochrana osobných

údajov sa zaručujú.

(2)

Nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov,

či už uchovávaných v súkromí alebo zasielaných poštou, alebo iným spôsobom; výnimkou

sú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom,

telegrafom alebo iným podobným zariadením.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 23

(1)

Sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje.

(2)

Každý, kto sa oprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky, má právo toto územie

slobodne opustiť.

(3)

Slobody podľa odsekov 1 a 2 môžu byť obmedzené zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť

štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných

a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody.

(4)

Každý občan má právo na slobodný vstup na územie Slovenskej republiky. Občana nemožno

nútiť, aby opustil vlasť, a nemožno ho vyhostiť.

(5)

Cudzinca možno vyhostiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 24

(1)

Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú. Toto právo

zahŕňa aj možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru. Každý má právo byť bez náboženského

vyznania. Každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie.

(2)

Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, buď spoločne

s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov

alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní.

(3)

Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy, najmä zriaďujú svoje

orgány, ustanovujú svojich duchovných, zabezpečujú vyučovanie náboženstva a zakladajú

rehoľné a iné cirkevné inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov.

(4)

Podmienky výkonu práv podľa odsekov 1 až 3 možno obmedziť iba zákonom, ak ide o opatrenie

nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti

alebo práv a slobôd iných.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 25

(1)

Obrana Slovenskej republiky je povinnosťou a vecou cti občanov. Zákon ustanoví rozsah

brannej povinnosti.

(2)

Nikoho nemožno nútiť, aby vykonával vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím

alebo náboženským vyznaním. Podrobnosti ustanoví zákon.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 26

(1)

Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

(2)

Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným

spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez

ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie

v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví

zákon.

(3)

Cenzúra sa zakazuje.

(4)

Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak

ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,

bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

(5)

Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej

činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 27

(1)

Petičné právo sa zaručuje. Každý má právo sám alebo s inými obracať sa vo veciach

verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy

so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami.

(2)

Petíciou nemožno vyzývať na porušovanie základných práv a slobôd.

(3)

Petíciou nemožno zasahovať do nezávislosti súdu.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 28

(1)

Právo pokojne sa zhromažďovať sa zaručuje.

(2)

Podmienky výkonu tohto práva ustanoví zákon v prípadoch zhromažďovania na verejných

miestach, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv

a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre

bezpečnosť štátu. Zhromaždenie sa nesmie podmieňovať povolením orgánu verejnej správy.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 29

(1)

Právo slobodne sa združovať sa zaručuje. Každý má právo spolu s inými sa združovať

v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach.

(2)

Občania majú právo zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v

nich.

(3)

Výkon práv podľa odsekov 1 a 2 možno obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom,

ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného

poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných.

(4)

Politické strany a politické hnutia, ako aj spolky, spoločnosti alebo iné združenia

sú oddelené od štátu.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 30

(1)

Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou

voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky

majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších

územných celkov.

(2)

Voľby sa musia konať v lehotách nepresahujúcich pravidelné volebné obdobie ustanovené

zákonom.

(3)

Volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky

výkonu volebného práva ustanoví zákon.

(4)

Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 31

Zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia

umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 32

Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický

poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných

orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 34

(1)

Občanom tvoriacim v Slovenskej republike národnostné menšiny alebo etnické skupiny

sa zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny alebo

skupiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom

jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie

a kultúrne inštitúcie. Podrobnosti ustanoví zákon.

(2)

Občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok

ustanovených zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj

a)

právo na vzdelanie v ich jazyku,

b)

právo používať ich jazyk v úradnom styku,

c)

právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických

skupín.

(3)

Výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručených

v tejto ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej

republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 35

(1)

Každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať

a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

(2)

Zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností.

(3)

Občania majú právo na prácu. Štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje občanov,

ktorí nie z vlastnej viny nemôžu toto právo vykonávať. Podmienky ustanoví zákon.

(4)

Zákon môže ustanoviť odchylnú úpravu práv uvedených v odsekoch 1 až 3 pre cudzincov.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 36

Zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im

zabezpečuje najmä

a)

právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú

úroveň,

b)

ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní,

c)

ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci,

d)

najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času,

e)

primeraný odpočinok po práci,

f)

najkratšiu prípustnú dĺžku platenej dovolenky na zotavenie,

g)

právo na kolektívne vyjednávanie.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 37

(1)

Každý má právo sa slobodne združovať s inými na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych

záujmov.

(2)

Odborové organizácie vznikajú nezávisle od štátu. Obmedzovať počet odborových organizácií,

ako aj zvýhodňovať niektoré z nich v podniku alebo v odvetví, je neprípustné.

(3)

Činnosť odborových organizácií a vznik a činnosť iných združení na ochranu hospodárskych

a sociálnych záujmov možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti

nevyhnutné na ochranu bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo práv a slobôd druhých.

(4)

Právo na štrajk sa zaručuje. Podmienky ustanoví zákon. Toto právo nemajú sudcovia,

prokurátori, príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov a príslušníci a zamestnanci

hasičských a záchranných zborov.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 38

(1)

Ženy, mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo na zvýšenú ochranu zdravia

pri práci a osobitné pracovné podmienky.

(2)

Mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo na osobitnú ochranu v pracovných

vzťahoch a na pomoc pri príprave na povolanie.

(3)

Podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 39

(1)

Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti

na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

(2)

Každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie

základných životných podmienok.

(3)

Podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 40

Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo

na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré

ustanoví zákon.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 41

(1)

Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana

detí a mladistvých.

(2)

Žene v tehotenstve sa zaručuje osobitná starostlivosť, ochrana v pracovných vzťahoch

a zodpovedajúce pracovné podmienky.

(3)

Deti narodené v manželstve i mimo neho majú rovnaké práva.

(4)

Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú

výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov

odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

(5)

Rodičia, ktorí sa starajú o deti, majú právo na pomoc štátu.

(6)

Podrobnosti o právach podľa odsekov 1 až 5 ustanoví zákon.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 42

(1)

Každý má právo na vzdelanie. Školská dochádzka je povinná. Jej dĺžku po vekovú hranicu

ustanoví zákon.

(2)

Občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a stredných školách,

podľa schopností občana a možnosti spoločnosti aj na vysokých školách.

(3)

Zriaďovať iné školy ako štátne a vyučovať v nich možno len za podmienok ustanovených

zákonom; v takýchto školách sa môže vzdelávanie poskytovať za úhradu.

(4)

Zákon ustanoví, za akých podmienok majú občania pri štúdiu právo na pomoc štátu.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 43

(1)

Sloboda vedeckého bádania a umenia sa zaručuje. Práva na výsledky tvorivej duševnej

činnosti chráni zákon.

(2)

Právo prístupu ku kultúrnemu bohatstvu sa zaručuje za podmienok ustanovených zákonom.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 44

(1)

Každý má právo na priaznivé životné prostredie.

(2)

Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo.

(3)

Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie,

prírodné zdroje a kultúrne pamiatky.

(4)

Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a o účinnú

starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich

rastlín a voľne žijúcich živočíchov.

(5)

Podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odsekov 1 až 4 ustanoví zákon.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 46

(1)

Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom

súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

(2)

Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy,

môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví

inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich

sa základných práv a slobôd.

(3)

Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho

orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

(4)

Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 47

(1)

Každý má právo odoprieť výpoveď, ak by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania

sebe alebo blízkej osobe.

(2)

Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo

orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

(3)

Všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

(4)

Kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie podľa odseku 2, má právo

na tlmočníka.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 48

(1)

Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

(2)

Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v

jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť

možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 50

(1)

Len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.

(2)

Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví

právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

(3)

Obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby

sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

(4)

Obvinený má právo odoprieť výpoveď; tohto práva ho nemožno pozbaviť nijakým spôsobom.

(5)

Nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo

oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných

prostriedkov v súlade so zákonom.

(6)

Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol

čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 51

(1)

Domáhať sa práv uvedených v

čl. 35, 36

,

37 ods. 4

,

čl. 38 až 42

a

čl. 44 až 46

tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

(2)

Podmienky a rozsah obmedzenia základných práv a slobôd a rozsah povinností v čase

vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu ustanoví ústavný zákon.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 52

(1)

Kde sa v prvej a druhej hlave tejto ústavy používa pojem „občan“, rozumie sa tým

štátny občan Slovenskej republiky.

(2)

Cudzinci požívajú v Slovenskej republike základné ľudské práva a slobody zaručené

touto ústavou, ak nie sú výslovne priznané iba občanom.

(3)

Kde sa v doterajších právnych predpisoch používa pojem „občan“, rozumie sa ním každý

človek, ak ide o práva a slobody, ktoré táto ústava priznáva bez ohľadu na štátne

občianstvo.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 53

Slovenská republika poskytuje azyl cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických

práv a slobôd. Azyl možno odoprieť tomu, kto konal v rozpore so základnými ľudskými

právami a slobodami. Podrobnosti ustanoví zákon.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 54

Zákon môže sudcom a prokurátorom obmedziť právo na podnikanie a inú hospodársku činnosť

a právo uvedené v

čl. 29 ods. 2

, zamestnancom štátnej správy a územnej samosprávy vo funkciách, ktoré určí aj právo

uvedené v

čl. 37 ods. 4

, príslušníkom ozbrojených síl a ozbrojených zborov aj práva uvedené v

čl. 27 a 28

, pokiaľ súvisia s výkonom služby. Osobám v povolaniach, ktoré sú bezprostredne nevyhnutné

na ochranu života a zdravia, môže zákon obmedziť právo na štrajk.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 55

(1)

Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky

orientovanej trhovej ekonomiky.

(2)

Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž. Podrobnosti ustanoví zákon.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 56

(1)

Národná banka Slovenska je nezávislá centrálna banka Slovenskej republiky. Národná

banka Slovenska môže v rámci svojej pôsobnosti vydávať všeobecne záväzné právne predpisy,

ak je na to splnomocnená zákonom.

(2)

Najvyšším riadiacim orgánom Národnej banky Slovenska je Banková rada Národnej banky

Slovenska.

(3)

Podrobnosti podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 58

(1)

Finančné hospodárenie Slovenskej republiky sa spravuje jej štátnym rozpočtom. Štátny

rozpočet sa prijíma zákonom.

(2)

Príjmy štátneho rozpočtu, pravidlá rozpočtového hospodárenia, vzťahy medzi štátnym

rozpočtom a rozpočtami územných celkov ustanoví zákon.

(3)

Štátne účelové fondy zapojené na štátny rozpočet Slovenskej republiky sa zriaďujú

zákonom.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 60

(1) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky je nezávislý orgán kontroly hospodárenia

s

a)

prostriedkami rozpočtov, ktoré podľa zákona schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky

alebo vláda,

b)

majetkom, záväzkami, finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami

štátu, verejnoprávnych inštitúcií a Fondu národného majetku Slovenskej republiky,

c)

majetkom, finančnými prostriedkami a majetkovými právami obcí a vyšších územných

celkov, ktoré získali na úhradu nákladov na prenesený výkon štátnej správy,

d)

majetkom, záväzkami, finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami,

za ktoré Slovenská republika prevzala záruku,

e)

majetkom, finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami a finančnými

prostriedkami, ktoré sa poskytli Slovenskej republike, právnickým osobám alebo fyzickým

osobám hospodáriacim s prostriedkami štátneho rozpočtu alebo nakladajúcim so štátnym

majetkom v rámci rozvojových programov alebo z iných obdobných dôvodov zo zahraničia.

(2)

Kontrolná pôsobnosť najvyššieho kontrolného úradu sa vzťahuje v rozsahu uvedenom

v odseku 1 na

a)

vládu Slovenskej republiky, ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy

Slovenskej republiky a na orgány im podriadené,

b)

štátne orgány, ako aj právnické osoby, u ktorých vykonávajú funkciu zakladateľa alebo

zriaďovateľa ústredné orgány štátnej správy alebo iné štátne orgány,

c)

obce a vyššie územné celky, právnické osoby zriadené obcami a na právnické osoby

zriadené vyššími územnými celkami,

d)

štátne účelové fondy, verejnoprávne inštitúcie zriadené zákonom, právnické osoby,

v ktorých majú majetkovú účasť verejnoprávne inštitúcie, na právnické osoby s majetkovou

účasťou štátu,

e)

Fond národného majetku Slovenskej republiky, právnické osoby s určenou majetkovou

účasťou Fondu národného majetku Slovenskej republiky,

f)

fyzické osoby a právnické osoby.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 61

(1)

Na čele najvyššieho kontrolného úradu je predseda. Predsedu a podpredsedov najvyššieho

kontrolného úradu volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky.

(2)

Za predsedu a podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu môže byť zvolený každý občan

Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky.

(3)

Tá istá osoba môže byť zvolená za predsedu a podpredsedu najvyššieho kontrolného

úradu najviac v dvoch po sebe nasledujúcich sedemročných obdobiach.

(4)

Funkcie predsedu a podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu sú nezlučiteľné s výkonom

funkcie v inom orgáne verejnej moci, s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným

vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne

právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani s inou hospodárskou alebo

zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku, vedeckej, pedagogickej, literárnej

alebo umeleckej činnosti.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 62

Najvyšší kontrolný úrad predkladá najmenej raz do roka správy o výsledkoch kontrolnej

činnosti Národnej rade Slovenskej republiky a vždy, keď o to požiada Národná rada

Slovenskej republiky.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 64a

Obec a vyšší územný celok sú samostatné územné samosprávne a správne celky Slovenskej

republiky združujúce osoby, ktoré majú na ich území trvalý pobyt. Podrobnosti ustanoví

zákon.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 65

(1)

Obec a vyšší územný celok sú právnické osoby, ktoré za podmienok ustanovených zákonom

samostatne hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami.

(2)

Obec a vyšší územný celok financujú svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov,

ako aj zo štátnych dotácií. Zákon ustanoví, ktoré dane a poplatky sú príjmom obce

a ktoré dane a poplatky sú príjmom vyššieho územného celku. Štátnych dotácií sa možno

domáhať len v medziach zákona.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 66

(1)

Obec má právo združovať sa s inými obcami na zabezpečenie vecí spoločného záujmu;

rovnaké právo združovať sa s inými vyššími územnými celkami má aj vyšší územný celok.

Podmienky ustanoví zákon.

(2)

Zlúčenie, rozdelenie alebo zrušenie obce upraví zákon.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 67

(1)

Územná samospráva sa uskutočňuje na zhromaždeniach obyvateľov obce, miestnym referendom,

referendom na území vyššieho územného celku, orgánmi obce alebo orgánmi vyššieho územného

celku. Spôsob vykonania miestneho referenda a referenda na území vyššieho územného

celku ustanoví zákon.

(2)

Povinnosti a obmedzenia pri výkone územnej samosprávy možno obci a vyššiemu územnému

celku ukladať zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy podľa

čl. 7 ods. 5

.

(3)

Štát môže zasahovať do činnosti obce a vyššieho územného celku len spôsobom ustanoveným

zákonom.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 68

Vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu

zo zákona môže obec a vyšší územný celok vydávať všeobecne záväzné nariadenia.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 69

(1) Orgánmi obce sú

a)

obecné zastupiteľstvo,

b)

starosta obce.

(2)

Obecné zastupiteľstvo tvoria poslanci obecného zastupiteľstva. Poslancov volia na

štvorročné obdobie obyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Voľby poslancov

sa uskutočňujú na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním.

(3)

Starostu obce volia obyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt, na základe

všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním na štvorročné obdobie.

Starosta obce je výkonným orgánom obce; vykonáva správu obce a zastupuje obec navonok.

Dôvody a spôsob odvolania starostu pred uplynutím volebného obdobia ustanoví zákon.

(4)

Orgány vyššieho územného celku sú

a)

zastupiteľstvo vyššieho územného celku,

b)

predseda vyššieho územného celku.

(5)

Zastupiteľstvo vyššieho územného celku tvoria poslanci zastupiteľstva vyššieho územného

celku. Poslancov volia obyvatelia, ktorí majú trvalý pobyt v územnom obvode vyššieho

územného celku, na štvorročné obdobie. Voľby poslancov sa uskutočňujú na základe všeobecného,

rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním.

(6)

Predsedu vyššieho územného celku volia obyvatelia, ktorí majú trvalý pobyt v územnom

obvode vyššieho územného celku, na základe všeobecného, rovného a priameho volebného

práva tajným hlasovaním na štvorročné obdobie. Dôvody a spôsob odvolania predsedu

vyššieho územného celku pred uplynutím volebného obdobia ustanoví zákon. Predseda

vyššieho územného celku je výkonným orgánom vyššieho územného celku, vykonáva správu

vyššieho územného celku a zastupuje vyšší územný celok navonok.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 71

(1)

Na obec a vyšší územný celok možno zákonom preniesť výkon určených úloh miestnej

štátnej správy. Náklady takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát.

(2)

Pri výkone štátnej správy môže obec a vyšší územný celok vydávať v rámci svojej územnej

pôsobnosti na základe splnomocnenia v zákone a v jeho medziach všeobecne záväzné nariadenia.

Výkon štátnej správy prenesený na obec alebo na vyšší územný celok zákonom riadi a

kontroluje vláda. Podrobnosti ustanoví zákon.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 73

(1)

Národná rada Slovenskej republiky má 150 poslancov, ktorí sú volení na štyri roky.

(2)

Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a

presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 74

(1)

Poslanci sú volení vo všeobecných, rovných, priamych voľbách s tajným hlasovaním.

(2)

Za poslanca možno zvoliť občana, ktorý má volebné právo, dosiahol vek 21 rokov a

má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

(3)

Podrobnosti o voľbách poslancov ustanoví zákon.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 75

(1)

Na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa poslanec zúčastňuje po

prvý raz, skladá sľub, ktorý znie

„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti

budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať

tak, aby sa uvádzali do života.“.

(2)

Odmietnutie sľubu alebo sľub s výhradou má za následok stratu mandátu.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 77

(1)

Funkcia poslanca je nezlučiteľná s výkonom funkcie sudcu, prokurátora, verejného

ochrancu práv, príslušníka ozbrojených síl a príslušníka ozbrojeného zboru.

(2)

Ak bol poslanec vymenovaný za člena vlády Slovenskej republiky, jeho mandát poslanca

počas výkonu tejto funkcie nezaniká, iba sa neuplatňuje.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 78

(1)

Za hlasovanie v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej výboroch nemožno poslanca

stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu.

(2)

Za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v Národnej rade Slovenskej republiky

alebo v jej orgáne nemožno poslanca trestne stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu.

Poslanec podlieha disciplinárnej právomoci Národnej rady Slovenskej republiky. Občianskoprávna

zodpovednosť poslanca tým nie je dotknutá.

(3)

Poslanca nemožno trestne ani disciplinárne stíhať, ani vziať ho do väzby bez súhlasu

Národnej rady Slovenskej republiky. Ak Národná rada Slovenskej republiky súhlas odoprie,

trestné stíhanie alebo vzatie do väzby je počas trvania poslaneckého mandátu vylúčené.

V takomto prípade počas ďalšieho výkonu poslaneckého mandátu premlčacia doba neplynie.

(4)

Ak bol poslanec pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, príslušný orgán je povinný

to ihneď oznámiť predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Ak mandátový a imunitný

výbor Národnej rady Slovenskej republiky následný súhlas na zadržanie nedá, poslanec

musí byť ihneď prepustený.

(5)

Ak je poslanec vo výkone väzby, jeho mandát nezaniká, iba sa neuplatňuje.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 80

(1)

Poslanec môže interpelovať vládu Slovenskej republiky, člena vlády Slovenskej republiky

alebo vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy vo veciach ich pôsobnosti. Poslanec

musí dostať odpoveď do 30 dní.

(2)

O odpovedi na interpelácie sa v Národnej rade Slovenskej republiky koná rozprava,

ktorú možno spojiť s hlasovaním o dôvere.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 81

Poslanec sa môže svojho mandátu vzdať osobným vyhlásením na schôdzi Národnej rady

Slovenskej republiky. Ak mu v tom bránia vážne okolnosti, môže tak urobiť písomne

do rúk predsedu Národnej rady Slovenskej republiky; v takom prípade mandát poslanca

zaniká dňom doručenia písomného rozhodnutia o vzdaní sa mandátu poslanca predsedovi

Národnej rady Slovenskej republiky.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 81a

Mandát poslanca zaniká

a)

uplynutím volebného obdobia,

b)

vzdaním sa mandátu,

c)

stratou voliteľnosti,

d)

rozpustením Národnej rady Slovenskej republiky,

e)

vznikom nezlučiteľnosti podľa

čl. 77 ods. 1

,

f)

dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec odsúdený za úmyselný

trestný čin alebo ktorým bol poslanec odsúdený za trestný čin, a súd nerozhodol v

jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 82

(1)

Národná rada Slovenskej republiky zasadá stále.

(2)

Ustanovujúcu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky zvolá prezident Slovenskej

republiky tak, aby sa uskutočnila do 30 dní od vyhlásenia výsledkov volieb. Ak tak

neurobí, Národná rada Slovenskej republiky sa zíde tridsiaty deň po vyhlásení výsledkov

volieb.

(3)

Národná rada Slovenskej republiky môže uznesením prerušiť svoje zasadanie. Dĺžka

prerušenia nesmie presiahnuť štyri mesiace v roku. Počas prerušenia zasadania vykonávajú

svoju pôsobnosť predseda, podpredsedovia a výbory Národnej rady Slovenskej republiky.

(4)

Počas prerušenia zasadania predseda Národnej rady Slovenskej republiky môže zvolať

schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky aj pred určeným termínom. Urobí tak vždy,

ak o to požiada vláda Slovenskej republiky alebo najmenej pätina poslancov.

(5)

Zasadanie Národnej rady Slovenskej republiky sa skončí uplynutím volebného obdobia

alebo jej rozpustením.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 83

(1)

Schôdze Národnej rady Slovenskej republiky zvoláva jej predseda.

(2)

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zvolá schôdzu Národnej rady Slovenskej

republiky aj vtedy, ak o to požiada najmenej pätina jej poslancov. V takomto prípade

zvolá schôdzu do siedmich dní.

(3)

Schôdze Národnej rady Slovenskej republiky sú verejné.

(4)

Neverejné schôdze sa môžu konať len v prípadoch, ktoré ustanoví zákon, alebo v prípade,

že sa na tom uznesie Národná rada Slovenskej republiky trojpätinovou väčšinou všetkých

poslancov.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 84

(1)

Národná rada Slovenskej republiky je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná

väčšina všetkých jej poslancov.

(2)

Na platné uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej

väčšiny prítomných poslancov, ak táto ústava neustanovuje inak.

(3)

Na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa

čl. 7 ods. 3 a 4

a na prijatie zákona vráteného prezidentom Slovenskej republiky podľa

čl. 102 písm. o)

je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

(4)

Na prijatie ústavy, zmenu ústavy, ústavného zákona, na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou

zmluvou podľa

čl. 7 ods. 2

, na prijatie uznesenia o ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky,

na podanie obžaloby na prezidenta a na vypovedanie vojny inému štátu je potrebný súhlas

aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 85

Na požiadanie Národnej rady Slovenskej republiky alebo jej orgánu sa člen vlády Slovenskej

republiky alebo vedúci iného orgánu štátnej správy musí zúčastniť na jej schôdzi alebo

na schôdzi jej orgánu.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 86

Do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky patrí najmä

a)

uznášať sa na ústave, ústavných a ostatných zákonoch a kontrolovať, ako sa dodržiavajú,

b)

ústavným zákonom schvaľovať zmluvu o vstupe do štátneho zväzku Slovenskej republiky

s inými štátmi a o vypovedaní takejto zmluvy,

c)

rozhodovať o návrhu na vyhlásenie referenda,

d)

pred ratifikáciou vyslovovať súhlas s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách, s medzinárodnými politickými zmluvami, s medzinárodnými zmluvami

vojenskej povahy, s medzinárodnými zmluvami, z ktorých vzniká Slovenskej republike

členstvo v medzinárodných organizáciách, s medzinárodnými hospodárskymi zmluvami všeobecnej

povahy, s medzinárodnými zmluvami, na ktorých vykonanie je potrebný zákon, ako aj

s medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických

osôb alebo právnických osôb, a zároveň rozhodovať o tom, či ide o medzinárodné zmluvy

podľa

čl. 7 ods. 5

,

e)

zriaďovať zákonom ministerstvá a ostatné orgány štátnej správy,

f)

rokovať o programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, kontrolovať činnosť vlády

a rokovať o dôvere vláde alebo jej členom,

g)

schvaľovať štátny rozpočet, preverovať jeho plnenie a schvaľovať štátny záverečný

účet,

h)

rokovať o základných otázkach vnútornej, medzinárodnej, hospodárskej, sociálnej a

inej politiky,

i)

voliť a odvolávať predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej

republiky a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky,

j)

uznášať sa o vypovedaní vojny, ak je Slovenská republiky napadnutá alebo ak to vyplýva

zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a po skončení

vojny o uzavretí mieru,

k)

vysloviť súhlas na vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, ak

nejde o prípad uvedený v

čl. 119 písm. p)

,

l)

vysloviť súhlas s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 87

(1)

Návrh zákona môžu podať výbory Národnej rady Slovenskej republiky, poslanci a vláda

Slovenskej republiky.

(2)

Ak prezident Slovenskej republiky vráti zákon s pripomienkami, Národná rada Slovenskej

republiky zákon opätovne prerokuje a v prípade jeho schválenia musí byť taký zákon

vyhlásený.

(3)

Zákon podpisuje prezident Slovenskej republiky, predseda Národnej rady Slovenskej

republiky a predseda vlády Slovenskej republiky. Ak Národná rada Slovenskej republiky

po opätovnom prerokovaní schváli zákon aj napriek pripomienkam prezidenta Slovenskej

republiky a prezident Slovenskej republiky zákon nepodpíše, zákon sa vyhlási aj bez

podpisu prezidenta Slovenskej republiky.

(4)

Zákon nadobúda platnosť vyhlásením. Podrobnosti o vyhlasovaní zákonov, medzinárodných

zmlúv a právne záväzných aktov medzinárodnej organizácie podľa

čl. 7 ods. 2

ustanoví zákon.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 88

(1)

Návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi prerokuje

Národná rada Slovenskej republiky vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov.

(2)

Na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi je potrebný súhlas

nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 89

(1)

Predsedu Národnej rady Slovenskej republiky volí a odvoláva v tajnom hlasovaní Národná

rada Slovenskej republiky nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Predseda

je zodpovedný len Národnej rade Slovenskej republiky.

(2)

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky

a)

zvoláva a riadi schôdze Národnej rady Slovenskej republiky,

b)

podpisuje ústavu, ústavné zákony a zákony,

c)

prijíma sľub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,

d)

vyhlasuje voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, voľbu prezidenta Slovenskej

republiky a voľby do orgánov územnej samosprávy,

e)

vyhlasuje ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky,

f)

vykonáva ďalšie úlohy, ak tak ustanoví zákon.

(3)

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky ostáva vo funkcii aj po uplynutí volebného

obdobia, kým si Národná rada Slovenskej republiky nezvolí nového predsedu.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 90

(1)

Predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zastupujú podpredsedovia. Tajným hlasovaním

ich volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky nadpolovičnou väčšinou hlasov

všetkých poslancov. Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky je zodpovedný Národnej

rade Slovenskej republiky.

(2)

Ustanovenie

čl. 89 ods. 3

platí aj pre podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 92

(1)

Národná rada Slovenskej republiky zriaďuje z poslancov výbory ako svoje iniciatívne

a kontrolné orgány; ich predsedov volí tajným hlasovaním.

(2)

Rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky a jej výborov ustanoví zákon.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 93

(1)

Referendom sa potvrdí ústavný zákon o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo

o vystúpení z tohto zväzku.

(2)

Referendom sa môže rozhodnúť aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu.

(3)

Predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 95

(1)

Referendum vyhlasuje prezident Slovenskej republiky, ak o to petíciou požiada aspoň

350 000 občanov alebo ak sa na tom uznesie Národná rada Slovenskej republiky, a to

do 30 dní od prijatia petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

(2)

Prezident Slovenskej republiky môže pred vyhlásením referenda podať na Ústavný súd

Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť

na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa

odseku 1, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom. Ak prezident Slovenskej

republiky podá na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie, či predmet

referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej

rady Slovenskej republiky, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom, od podania

návrhu prezidenta Slovenskej republiky do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky lehota podľa odseku 1 neplynie.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 96

(1)

Návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda

môžu podávať poslanci Národnej rady Slovenskej republiky alebo vláda Slovenskej republiky.

(2)

Referendum sa vykoná do 90 dní od jeho vyhlásenia prezidentom Slovenskej republiky.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 97

(1)

Referendum sa nemôže konať v období kratšom ako 90 dní pred voľbami do Národnej rady

Slovenskej republiky.

(2)

Referendum sa môže konať v deň volieb do Národnej rady Slovenskej republiky.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 98

(1)

Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených

voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.

(2)

Návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada Slovenskej republiky rovnako ako

zákon.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 99

(1)

Výsledok referenda môže Národná rada Slovenskej republiky zmeniť alebo zrušiť svojím

ústavným zákonom po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti.

(2)

Referendum v tej istej veci možno opakovať najskôr po uplynutí troch rokov od jeho

vykonania.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 101

(1)

Hlavou Slovenskej republiky je prezident. Prezident reprezentuje Slovenskú republiku

navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov.

Prezident vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný

príkazmi.

(2)

Prezidenta volia občania Slovenskej republiky v priamych voľbách tajným hlasovaním

na päť rokov. Právo voliť prezidenta majú občania, ktorí majú právo voliť do Národnej

rady Slovenskej republiky.

(3)

Kandidátov na prezidenta navrhuje najmenej 15 poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky alebo občania, ktorí majú právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky,

a to na základe petície podpísanej najmenej 15 000 občanmi. Návrhy na voľbu sa odovzdávajú

predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky najneskôr do 21 dní od vyhlásenia volieb.

(4)

Za prezidenta je zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov

oprávnených voličov. Ak ani jeden z kandidátov nezíska potrebnú väčšinu hlasov voličov,

koná sa do 14 dní druhé kolo volieb. Do druhého kola volieb postupujú tí dvaja kandidáti,

ktorí získali najväčší počet platných hlasov. V druhom kole volieb je za prezidenta

zvolený ten kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov zúčastnených voličov.

(5)

Ak jeden z dvoch kandidátov, ktorí získali v prvom kole volieb najviac platných hlasov,

prestane byť voliteľný za prezidenta pred druhým kolom volieb alebo ak sa práva kandidovať

vzdá, postupuje do druhého kola volieb kandidát, ktorý v prvom kole volieb získal

ďalší najvyšší počet platných hlasov. Ak pre druhé kolo volieb nie sú dvaja kandidáti,

druhé kolo volieb sa neuskutoční a predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlási

do siedmich dní nové voľby tak, aby sa uskutočnili do 60 dní od ich vyhlásenia.

(6)

Ak sa o funkciu prezidenta uchádza iba jeden kandidát, koná sa voľba tak, že sa o

ňom hlasuje; za prezidenta je zvolený, ak získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov

zúčastnených voličov.

(7)

Zvolený kandidát sa ujíma funkcie prezidenta zložením sľubu. Sľub skladá pred Národnou

radou Slovenskej republiky do rúk predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky napoludnie

v deň, v ktorom sa má skončiť volebné obdobie predchádzajúceho prezidenta.

(8)

Ak bolo volebné obdobie prezidenta skončené predčasne, zvolený kandidát skladá svoj

sľub a ujíma sa funkcie prezidenta napoludnie v nasledujúci deň po dni, v ktorom boli

vyhlásené výsledky volieb.

(9)

O ústavnosti alebo zákonnosti volieb prezidenta rozhoduje Ústavný súd Slovenskej

republiky.

(10)

Podrobnosti o voľbách prezidenta ustanoví zákon.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 102

(1) Prezident

a)

zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy.

Dojednávanie medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu Slovenskej republiky alebo

so súhlasom vlády na jej jednotlivých členov,

b)

môže podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie o súlade dojednanej

medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky,

s ústavou alebo s ústavným zákonom,

c)

prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misií,

d)

zvoláva ustanovujúcu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky,

e)

môže rozpustiť Národnú radu Slovenskej republiky, ak Národná rada Slovenskej republiky

v lehote šiestich mesiacov od vymenovania vlády Slovenskej republiky neschválila jej

programové vyhlásenie, ak sa Národná rada Slovenskej republiky neuzniesla do troch

mesiacov o vládnom návrhu zákona, s ktorým vláda Slovenskej republiky spojila vyslovenie

dôvery, ak Národná rada Slovenskej republiky nebola dlhšie ako tri mesiace spôsobilá

uznášať sa, hoci jej zasadanie nebolo prerušené a hoci bola v tom čase opakovane zvolávaná

na schôdzu, alebo ak zasadanie Národnej rady Slovenskej republiky bolo prerušené na

dlhší čas, ako dovoľuje ústava. Toto právo nemôže uplatniť počas posledných šiestich

mesiacov svojho volebného obdobia, počas vojny, vojnového stavu alebo výnimočného

stavu. Prezident rozpustí Národnú radu Slovenskej republiky v prípade, ak v ľudovom

hlasovaní o odvolaní prezidenta nebol prezident odvolaný,

f)

podpisuje zákony,

g)

vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády Slovenskej republiky, poveruje

ich riadením ministerstiev a prijíma ich demisiu; predsedu a ostatných členov vlády

odvoláva v prípadoch uvedených v

čl. 115 a 116

,

h)

vymenúva a odvoláva vedúcich ústredných orgánov, vyšších štátnych funkcionárov a

ďalších funkcionárov v prípadoch, ktoré ustanoví zákon; vymenúva a odvoláva rektorov

vysokých škôl, vymenúva vysokoškolských profesorov, vymenúva a povyšuje generálov,

i)

udeľuje vyznamenania, ak na to nesplnomocní iný orgán,

j)

odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahládza odsúdenie formou

individuálnej milosti alebo amnestie,

k)

je hlavným veliteľom ozbrojených síl,

l)

vypovedáva vojnu na základe rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky, ak je

Slovenská republika napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv

o spoločnej obrane proti napadnutiu, a uzatvára mier,

m)

môže na návrh vlády Slovenskej republiky nariadiť mobilizáciu ozbrojených síl, vyhlásiť

vojnový stav alebo vyhlásiť výnimočný stav a ich skončenie,

n)

vyhlasuje referendum,

o)

môže vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky zákon s pripomienkami do 15 dní od

doručenia schváleného zákona,

p)

podáva Národnej rade Slovenskej republiky správy o stave Slovenskej republiky a o

závažných politických otázkach,

r)

má právo vyžadovať si od vlády Slovenskej republiky a od jej členov informácie potrebné

na plnenie svojich úloh,

s)

vymenúva a odvoláva sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, predsedu a podpredsedu

Ústavného súdu Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov Ústavného súdu Slovenskej

republiky a sľub generálneho prokurátora,

t)

vymenúva a odvoláva sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

generálneho prokurátora a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky, prijíma sľub

sudcov.

(2)

Rozhodnutie prezidenta vydané podľa

čl. 102 ods. 1 písm. c)

a podľa písmena

j)

, ak ide o udelenie amnestie, a podľa písmena

k)

je platné, ak ho podpíše predseda vlády Slovenskej republiky alebo ním poverený minister;

v týchto prípadoch za rozhodnutie prezidenta zodpovedá vláda Slovenskej republiky.

(3)

Podmienky vypovedania vojny, vyhlásenia vojnového stavu, vyhlásenia výnimočného stavu,

vyhlásenia núdzového stavu a spôsob výkonu verejnej moci v čase vojny, vojnového stavu,

výnimočného stavu ustanoví ústavný zákon.

(4)

Podrobnosti o výkone ústavných právomocí prezidenta podľa odseku 1 môže ustanoviť

zákon.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 103

(1)

Za prezidenta možno zvoliť každého občana Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný

za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a v deň voľby dosiahol vek 40 rokov.

(2)

Tá istá osoba môže byť zvolená za prezidenta najviac v dvoch po sebe nasledujúcich

obdobiach.

(3)

Voľbu prezidenta vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sa

prvé kolo volieb uskutočnilo najneskôr 60 dní pred uplynutím funkčného obdobia úradujúceho

prezidenta. Ak sa úrad prezidenta uvoľní pred uplynutím funkčného obdobia, predseda

Národnej rady Slovenskej republiky vyhlási voľbu prezidenta do siedmich dní tak, aby

sa prvé kolo volieb uskutočnilo najneskôr do 60 dní odo dňa vyhlásenia voľby prezidenta.

(4)

Ak za prezidenta bude zvolený poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, člen vlády

Slovenskej republiky, sudca, prokurátor, príslušník ozbrojených síl alebo ozbrojeného

zboru, člen Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, odo dňa zvolenia prestane

vykonávať svoju doterajšiu funkciu.

(5)

Prezident nesmie vykonávať inú platenú funkciu, povolanie alebo podnikateľskú činnosť

a nesmie byť členom orgánu právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť.

(6)

Prezident sa môže kedykoľvek svojej funkcie vzdať; jeho funkčné obdobie sa skončí

dňom doručenia písomného oznámenia tohto rozhodnutia predsedovi Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

(7)

Predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky písomne oznámi vzdanie sa funkcie prezidenta

predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 104

(1)

Prezident skladá pred Národnou radou Slovenskej republiky do rúk predsedu Ústavného

súdu Slovenskej republiky tento sľub

„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Budem dbať o blaho

slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej

republike. Svoje povinnosti budem vykonávať v záujme občanov a zachovávať i obhajovať

ústavu a ostatné zákony.“.

(2)

Odmietnutie sľubu alebo sľub s výhradou má za následok neplatnosť voľby prezidenta.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 105

(1)

Ak nie je prezident zvolený alebo ak sa funkcia prezidenta uvoľní a ešte nie je zvolený

nový prezident, alebo ak bol zvolený nový prezident, ale ešte nezložil sľub, alebo

ak prezident nemôže svoju funkciu vykonávať pre závažné dôvody, oprávnenia prezidenta

podľa

čl. 102 ods. 1 písm. a), b), c)

,

n) a o)

prechádzajú na vládu Slovenskej republiky. Vláda môže v tom čase poveriť svojho predsedu

vykonávaním niektorých právomocí prezidenta. Na predsedu vlády prechádza v tom čase

hlavné velenie ozbrojených síl. Oprávnenia prezidenta podľa

čl. 102 ods. 1 písm. d)

,

g), h)

,

l), m)

,

s) a t)

prechádzajú v tom čase na predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

(2)

Ak prezident nemôže vykonávať svoju funkciu dlhšie ako šesť mesiacov, Ústavný súd

Slovenskej republiky vyhlási, že funkcia prezidenta sa uvoľnila. Dňom tohto vyhlásenia

sa skončí funkčné obdobie doterajšieho prezidenta.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 106

(1)

Prezidenta možno odvolať z funkcie pred skončením volebného obdobia ľudovým hlasovaním.

Ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej

republiky na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky prijatého najmenej

trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, a to

do 30 dní od prijatia uznesenia tak, aby sa ľudové hlasovanie vykonalo do 60 dní od

jeho vyhlásenia.

(2)

Prezident je odvolaný, ak za jeho odvolanie v ľudovom hlasovaní hlasovala nadpolovičná

väčšina všetkých oprávnených voličov.

(3)

Ak prezident nebol v ľudovom hlasovaní odvolaný, rozpustí prezident Národnú radu

Slovenskej republiky do 30 dní od vyhlásenia výsledkov ľudového hlasovania. V takom

prípade začína prezidentovi plynúť nové volebné obdobie. Predseda Národnej rady Slovenskej

republiky vyhlási voľby do Národnej rady Slovenskej republiky do siedmich dní od jej

rozpustenia.

(4)

Podrobnosti o odvolaní prezidenta ustanoví zákon.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 107

Prezidenta možno stíhať iba za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu. O podaní

obžaloby na prezidenta rozhoduje Národná rada Slovenskej republiky trojpätinovou väčšinou

hlasov všetkých poslancov. Obžalobu podáva Národná rada Slovenskej republiky na Ústavný

súd Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodne v pléne. Odsudzujúce rozhodnutie Ústavného

súdu Slovenskej republiky znamená stratu funkcie prezidenta a spôsobilosti túto funkciu

opätovne získať.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 109

(1)

Vláda sa skladá z predsedu, podpredsedov a ministrov.

(2)

Výkon funkcie člena vlády je nezlučiteľný s výkonom poslaneckého mandátu, s výkonom

funkcie v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným

pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom

v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú

činnosť, alebo s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného

majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 110

(1)

Predsedu vlády vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky.

(2)

Za predsedu vlády môže byť vymenovaný každý občan Slovenskej republiky, ktorý je

voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 111

Na návrh predsedu vlády prezident Slovenskej republiky vymenuje a odvolá ďalších členov

vlády a poverí ich riadením ministerstiev. Za podpredsedu vlády a ministra môže vymenovať

občana, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 112

Členovia vlády skladajú do rúk prezidenta Slovenskej republiky tento sľub

„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti

budem plniť v záujme občanov. Budem zachovávať ústavu a ostatné zákony a pracovať

tak, aby sa uvádzali do života.“

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 113

Vláda je povinná do 30 dní po svojom vymenovaní predstúpiť pred Národnú radu Slovenskej

republiky, predložiť jej svoj program a požiadať ju o vyslovenie dôvery.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 114

(1)

Vláda je za výkon svojej funkcie zodpovedná Národnej rade Slovenskej republiky. Národná

rada Slovenskej republiky jej môže kedykoľvek vysloviť nedôveru.

(2)

Vláda môže kedykoľvek požiadať Národnú radu Slovenskej republiky o vyslovenie dôvery.

(3)

Vláda môže spojiť hlasovanie o prijatí zákona alebo hlasovanie v inej veci s hlasovaním

o dôvere vláde.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 115

(1)

Ak Národná rada Slovenskej republiky vysloví vláde nedôveru alebo ak zamietne jej

návrh na vyslovenie dôvery, prezident Slovenskej republiky vládu odvolá.

(2)

Ak prezident Slovenskej republiky prijme demisiu vlády, poverí ju vykonávaním jej

funkcie až do vymenovania novej vlády.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 116

(1)

Člen vlády je za výkon svojej funkcie zodpovedný Národnej rade Slovenskej republiky.

(2)

Člen vlády môže podať demisiu prezidentovi Slovenskej republiky.

(3)

Národná rada Slovenskej republiky môže vysloviť nedôveru aj jednotlivému členovi

vlády; v tomto prípade prezident Slovenskej republiky člena vlády odvolá.

(4)

Návrh na odvolanie člena vlády môže podať prezidentovi Slovenskej republiky aj predseda

vlády.

(5)

Ak demisiu podá predseda vlády, demisiu podá celá vláda.

(6)

Ak Národná rada Slovenskej republiky vysloví nedôveru predsedovi vlády, prezident

Slovenskej republiky ho odvolá. Odvolanie predsedu vlády má za následok odstúpenie

vlády.

(7)

Ak prijme prezident Slovenskej republiky demisiu alebo ak odvolá člena vlády, určí,

ktorý z členov vlády bude dočasne spravovať veci člena vlády, ktorého demisiu prijal.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 118

(1)

Vláda je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov.

(2)

Na prijatie uznesenia vlády je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov

vlády.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 119

Vláda rozhoduje v zbore

a)

o návrhoch zákonov,

b)

o nariadeniach vlády,

c)

o programe vlády a o jeho plnení,

d)

o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej

republiky,

e)

o návrhoch štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu,

f)

o medzinárodných zmluvách Slovenskej republiky, ktorých dojednávanie preniesol na

vládu prezident Slovenskej republiky,

g)

o súhlase s prenesením dojednávania medzinárodných zmlúv podľa

čl. 102 ods. 1 písm. a)

na jej jednotlivých členov,

h)

o podaní návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky, aby rozhodol o súlade dojednanej

medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky,

s ústavou a s ústavným zákonom,

i)

o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky,

j)

o podaní návrhu zákona alebo iného závažného opatrenia na verejnú diskusiu,

k)

o tom, že požiada o vyslovenie dôvery,

l)

o udelení amnestie vo veciach priestupkov,

m)

o vymenúvaní a odvolávaní ďalších štátnych funkcionárov v prípadoch ustanovených

zákonom a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky,

n)

o návrhu na vyhlásenie vojnového stavu, o návrhu na nariadenie mobilizácie ozbrojených

síl, o návrhu na vyhlásenie výnimočného stavu a o návrhu na ich skončenie, o vyhlásení

a skončení núdzového stavu,

o)

o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky na účel humanitárnej pomoci,

vojenských cvičení alebo mierových pozorovateľských misií, o súhlase s prítomnosťou

zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky na účel humanitárnej pomoci,

vojenských cvičení alebo mierových pozorovateľských misií, o súhlase s prechodom zahraničných

ozbrojených síl cez územie Slovenskej republiky,

p)

o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, ak ide o plnenie záväzkov

z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a to najdlhšie na čas

60 dní; toto rozhodnutie vláda bezodkladne oznámi Národnej rade Slovenskej republiky,

r)

o ďalších otázkach, ak to ustanoví zákon.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 120

(1)

Na vykonanie zákona a v jeho medziach môže vláda vydávať nariadenia.

(2)

Ak tak ustanoví zákon, vláda je oprávnená vydávať nariadenia aj na vykonanie Európskej

dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi

na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej a na vykonanie medzinárodných

zmlúv podľa

čl. 7 ods. 2

.

(3)

Nariadenie vlády podpisuje predseda vlády.

(4)

Nariadenie vlády sa musí vyhlásiť spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 123

Ministerstvá a iné orgány štátnej správy na základe zákonov a v ich medziach môžu

vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom. Tieto

všeobecne záväzné právne predpisy sa vyhlasujú spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 125

(1) Ústavný súd rozhoduje o súlade

a)

zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila

súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom

ustanoveným zákonom,

b)

nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných

ústredných orgánov štátnej správy s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými

zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli

ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi,

c)

všeobecne záväzných nariadení podľa

čl. 68

s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas

Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným

zákonom, a so zákonmi, ak o nich nerozhoduje iný súd,

d)

všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne

záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy podľa

čl. 71 ods. 2

s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným

zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi

ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ak o nich nerozhoduje

iný súd.

(2)

Ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku 1, môže pozastaviť účinnosť napadnutých

právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie

môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný

vážny nenapraviteľný následok.

(3)

Ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými

v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich

ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich

mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou,

s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom,

a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ide

o predpisy uvedené v odseku 1 písm. d), aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými

právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak

tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich

mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.

(4)

Ústavný súd nerozhoduje o súlade návrhu zákona alebo návrhu iného všeobecne záväzného

právneho predpisu s ústavou, s medzinárodnou zmluvou, ktorá bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, alebo s ústavným zákonom.

(5)

Platnosť rozhodnutia o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich

častí, prípadne niektorých ich ustanovení zaniká vyhlásením rozhodnutia ústavného

súdu vo veci samej, ak rozhodnutie o pozastavení účinnosti napadnutého právneho predpisu

ústavný súd už predtým nezrušil, pretože pominuli dôvody, pre ktoré bolo prijaté.

(6)

Rozhodnutie ústavného súdu vydané podľa odsekov 1, 2 a 5 sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným

na vyhlasovanie zákonov. Právoplatné rozhodnutie ústavného súdu je všeobecne záväzné.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 125a

(1)

Ústavný súd rozhoduje o súlade dojednaných medzinárodných zmlúv, na ktoré je potrebný

súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou alebo s ústavným zákonom.

(2)

Návrh na rozhodnutie podľa odseku 1 môže podať ústavnému súdu prezident Slovenskej

republiky alebo vláda pred tým, ako predloží dojednanú medzinárodnú zmluvu na rokovanie

Národnej rady Slovenskej republiky.

(3)

Ústavný súd rozhodne o návrhu podľa odseku 2 do lehoty ustanovenej zákonom; ak ústavný

súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzinárodná zmluva nie je v súlade s ústavou alebo

s ústavným zákonom, takú medzinárodnú zmluvu nemožno ratifikovať.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 125b

(1)

Ústavný súd rozhoduje o tom, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe

petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 95 ods.

1, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom.

(2)

Návrh na rozhodnutie podľa odseku 1 môže podať ústavnému súdu prezident Slovenskej

republiky pred vyhlásením referenda, ak má pochybnosti, či predmet referenda, ktoré

sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej

republiky podľa

čl. 95 ods. 1

, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom.

(3)

Ústavný súd rozhodne o návrhu podľa odseku 2 do 60 dní odo dňa jeho doručenia; ak

ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť

na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa

čl. 95 ods. 1

, nie je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom, referendum nemožno vyhlásiť.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 127

(1)

Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

(2)

Ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa

odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva

alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie

konanie, zakázať pokračovať v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv

a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika

ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné,

prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred

porušením.

(3)

Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho

práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

(4)

Zodpovednosť toho, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, za škodu alebo

inú ujmu nie je rozhodnutím ústavného súdu dotknutá.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 127a

(1)

Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach orgánov územnej samosprávy proti neústavnému

alebo nezákonnému rozhodnutiu alebo inému neústavnému alebo nezákonnému zásahu do

vecí územnej samosprávy, ak o jej ochrane nerozhoduje iný súd.

(2)

Ak ústavný súd vyhovie sťažnosti orgánu územnej samosprávy, vysloví, v čom spočíva

neústavné alebo nezákonné rozhodnutie alebo neústavný alebo nezákonný zásah do veci

územnej samosprávy, aký ústavný zákon alebo zákon bol porušený a akým rozhodnutím

alebo zásahom toto porušenie nastalo. Ústavný súd napadnuté rozhodnutie zruší, alebo

ak porušenie práva spočívalo v inom zásahu, než je rozhodnutie, zakáže pokračovať

v porušovaní práva a prikáže, ak je to možné, aby sa obnovil stav pred porušením.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 128

Ústavný súd podáva výklad ústavy alebo ústavného zákona, ak je vec sporná. Rozhodnutie

ústavného súdu o výklade ústavy alebo ústavného zákona sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným

na vyhlasovanie zákonov. Výklad je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 129

(1)

Ústavný súd rozhoduje o sťažnosti proti rozhodnutiu o overení alebo neoverení mandátu

poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

(2)

Ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky,

volieb do Národnej rady Slovenskej republiky a volieb do orgánov územnej samosprávy.

(3)

Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach proti výsledku referenda a o sťažnostiach proti

výsledku ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky.

(4)

Ústavný súd rozhoduje o tom, či rozhodnutie o rozpustení alebo pozastavení činnosti

politickej strany alebo politického hnutia je v zhode s ústavnými zákonmi a s inými

zákonmi.

(5)

Ústavný súd rozhoduje o obžalobe Národnej rady Slovenskej republiky proti prezidentovi

Slovenskej republiky vo veci úmyselného porušenia ústavy alebo vlastizrady.

(6)

Ústavný súd rozhoduje o tom, či rozhodnutie o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového

stavu a na toto rozhodnutie nadväzujúce ďalšie rozhodnutia boli vydané v súlade s

ústavou alebo s ústavným zákonom.

(7)

Rozhodnutia ústavného súdu podľa predchádzajúcich odsekov sú záväzné pre všetky orgány

verejnej moci, fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorých sa týkajú. Príslušný orgán

verejnej moci je povinný bez zbytočného odkladu zabezpečiť ich vykonanie. Podrobnosti

ustanoví zákon.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 130

(1) Ústavný súd začne konanie, ak podá návrh

a)

najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,

b)

prezident Slovenskej republiky,

c)

vláda Slovenskej republiky,

d)

súd,

e)

generálny prokurátor,

f)

každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v

čl. 127 a 127a

.

(2)

Zákon ustanoví, kto má právo podať návrh na začatie konania podľa

čl. 129

.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 131

(1)

Ústavný súd rozhoduje v pléne vo veciach uvedených v

čl. 105 ods. 2

,

čl. 107

,

čl. 125 ods. 1 písm. a) a b)

,

čl. 125a ods. 1

,

čl. 125b ods. 1

,

čl. 128

,

čl. 129 ods. 2 až 6

,

čl. 136 ods. 2 a 3

,

čl. 138 ods. 2 písm. b) a c)

, o zjednocovaní právnych názorov senátov, o úprave svojich vnútorných pomerov a o

návrhu rozpočtu ústavného súdu. Plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou

všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne.

(2)

O ostatných veciach rozhoduje ústavný súd v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša

nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 134

(1)

Ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov.

(2)

Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť

rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný

počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať.

(3)

Za sudcu ústavného súdu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je

voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské

právnické vzdelanie a je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní. Tá istá osoba

nemôže byť opakovane vymenovaná za sudcu ústavného súdu.

(4)

Sudca ústavného súdu skladá do rúk prezidenta Slovenskej republiky tento sľub

„Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem chrániť neporušiteľnosť prirodzených

práv človeka a práv občana, chrániť princípy právneho štátu, spravovať sa ústavou,

ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktoré Slovenská republika ratifikovala

a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a rozhodovať podľa svojho najlepšieho

presvedčenia, nezávisle a nestranne.“.

(5)

Zložením sľubu sa sudca ústavného súdu ujíma svojej funkcie.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 136

(1)

Sudcovia ústavného súdu majú imunitu rovnako ako poslanci Národnej rady Slovenskej

republiky.

(2)

Súhlas na trestné stíhanie sudcu ústavného súdu alebo na jeho vzatie do väzby dáva

ústavný súd.

(3)

Ústavný súd dáva súhlas na trestné stíhanie alebo vzatie do väzby sudcu a generálneho

prokurátora. Ústavný súd vykonáva disciplinárne konanie voči predsedovi Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a generálnemu

prokurátorovi.

(4)

Ak ústavný súd súhlas odoprie, trestné stíhanie alebo vzatie do väzby je počas trvania

funkcie sudcu ústavného súdu, funkcie sudcu alebo funkcie generálneho prokurátora

vylúčené.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 137

(1)

Ak je vymenovaný sudca ústavného súdu členom politickej strany alebo politického

hnutia, je povinný vzdať sa členstva v nich ešte pred zložením sľubu.

(2)

Sudcovia ústavného súdu vykonávajú funkciu ako svoje povolanie. Výkon tejto funkcie

je nezlučiteľný s funkciou v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom,

s pracovným pomerom, s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom

v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú

činnosť, ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného

majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti.

(3)

Dňom, keď sa sudca ujíma svojej funkcie, zaniká jeho poslanecký mandát a členstvo

vo vláde Slovenskej republiky.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 138

(1)

Sudca ústavného súdu sa môže svojej funkcie vzdať písomným oznámením predsedovi ústavného

súdu. Jeho funkcia v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom

bolo písomné oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené.

(2)

Prezident Slovenskej republiky sudcu ústavného súdu odvolá

a)

na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin, alebo ak

bol právoplatne odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom

odložení výkonu trestu odňatia slobody,

b)

na základe disciplinárneho rozhodnutia ústavného súdu za čin, ktorý je nezlučiteľný

s výkonom funkcie sudcu ústavného súdu,

c)

ak ústavný súd oznámil, že sudca sa nezúčastňuje na konaní ústavného súdu dlhšie

ako jeden rok alebo

d)

ak zanikla jeho voliteľnosť do Národnej rady Slovenskej republiky.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 139

Ak sa sudca ústavného súdu vzdá svojej funkcie sudcu ústavného súdu alebo ak je odvolaný,

prezident Slovenskej republiky vymenuje iného sudcu na nové funkčné obdobie z dvoch

osôb navrhnutých Národnou radou Slovenskej republiky.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 141

(1)

V Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy.

(2)

Súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 141a

Súdna rada Slovenskej republiky

(1)

Predsedom Súdnej rady Slovenskej republiky je predseda Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky. Jej ďalšími členmi sú

a)

ôsmi sudcovia, ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky,

b)

traja členovia, ktorých volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky,

c)

traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky,

d)

traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky.

(2)

Za člena Súdnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1 písm. b) až d) možno ustanoviť

osobu, ktorá je bezúhonná a má vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov

odbornej praxe.

(3)

Funkčné obdobie členov Súdnej rady Slovenskej republiky je päť rokov. Tú istú osobu

možno zvoliť alebo vymenovať za člena Súdnej rady Slovenskej republiky najviac v dvoch

po sebe nasledujúcich obdobiach.

(4)

Do pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky patrí

a)

predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy kandidátov na vymenovanie sudcov

a návrhy na odvolanie sudcov,

b)

rozhodovať o pridelení a preložení sudcov,

c)

predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy na vymenovanie predsedu Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a návrhy

na ich odvolanie,

d)

predkladať vláde Slovenskej republiky návrhy kandidátov na sudcov, ktorí by mali

pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodných súdnych orgánoch,

e)

voliť a odvolávať členov disciplinárnych senátov a voliť a odvolávať predsedov disciplinárnych

senátov,

f)

vyjadrovať sa o návrhu rozpočtu súdov Slovenskej republiky pri zostavovaní návrhu

štátneho rozpočtu,

g)

ďalšia pôsobnosť, ak tak ustanoví zákon.

(5)

Na prijatie uznesenia Súdnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej

väčšiny všetkých jej členov.

(6)

Podrobnosti o spôsobe ustanovenia členov Súdnej rady Slovenskej republiky, o jej

pôsobnosti, o organizácii a o vzťahoch k orgánom správy súdnictva a k orgánom sudcovskej

samosprávy ustanoví zákon.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 142

(1)

Súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj

zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo

iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

(2)

Súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje jediný sudca.

Zákon ustanoví, kedy sa na rozhodovaní senátu zúčastňujú aj prísediaci sudcovia z

radov občanov a v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom.

Proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok,

o ktorom rozhoduje vždy sudca.

(3)

Rozsudky sa vyhlasujú v mene Slovenskej republiky a vždy verejne.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 143

(1)

Sústavu súdov tvoria Najvyšší súd Slovenskej republiky a ostatné súdy.

(2)

Podrobnejšiu úpravu sústavy súdov, ich pôsobnosť, organizáciu a konanie pred nimi

ustanoví zákon.

(3)

V rozsahu ustanovenom zákonom sa na riadení a správe súdov podieľajú aj orgány sudcovskej

samosprávy.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 144

(1)

Sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou,

ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa

čl. 7 ods. 2

a

5

a zákonom.

(2)

Ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho

jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému

zákonu, medzinárodnej zmluve podľa

čl. 7 ods. 5

alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe

čl. 125 ods. 1

. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 145

(1)

Sudcov vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej

republiky; vymenúva ich bez časového obmedzenia.

(2)

Za sudcu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej

rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 30 rokov a má vysokoškolské právnické vzdelanie.

Ďalšie predpoklady na vymenovanie za sudcu a jeho funkčný postup, ako aj rozsah imunity

sudcov ustanoví zákon.

(3)

Predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky vymenúva na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky zo sudcov Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky prezident Slovenskej republiky na päť rokov. Tá istá osoba

môže byť vymenovaná za predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo za podpredsedu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach.

Pred uplynutím funkčného obdobia môže prezident Slovenskej republiky odvolať predsedu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z dôvodov ustanovených v

čl. 147

.

(4)

Sudca skladá do rúk prezidenta Slovenskej republiky tento sľub

„Sľubujem na svoju česť a svedomie, že sa budem spravovať ústavou, ústavnými zákonmi,

medzinárodnými zmluvami, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom

ustanoveným zákonom, a zákonmi, budem vykladať zákony a rozhodovať podľa svojho najlepšieho

presvedčenia, nezávisle a nestranne.“.

(5)

Zložením sľubu sa sudca ujíma svojej funkcie.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 145a

(1)

Ak je vymenovaný sudca členom politickej strany alebo politického hnutia, je povinný

vzdať sa členstva v nich ešte pred zložením sľubu.

(2)

Sudca vykonáva funkciu ako svoje povolanie. Výkon funkcie sudcu je nezlučiteľný s

funkciou v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným

pomerom, s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom

alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani

s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku, vedeckej,

pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti a členstva v Súdnej rade Slovenskej

republiky.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 146

Sudca sa môže svojej funkcie vzdať písomným oznámením prezidentovi Slovenskej republiky.

Jeho funkcia v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo

písomné oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 147

(1)

Prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky sudcu odvolá

na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin, alebo ak

bol právoplatne odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom

odložení výkonu trestu odňatia slobody, na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu

pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu, alebo ak zanikla jeho voliteľnosť

do Národnej rady Slovenskej republiky.

(2)

Prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky môže sudcu

odvolať,

a)

ak mu zdravotný stav dlhodobo nedovoľuje, najmenej počas jedného roka, riadne vykonávať

sudcovské povinnosti,

b)

ak dosiahol vek 65 rokov.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 148

(1)

Sudcu možno preložiť na iný súd len s jeho súhlasom alebo na základe rozhodnutia

disciplinárneho senátu.

(2)

Dôvody prerušenia výkonu sudcovskej funkcie a podmienky na dočasné pozastavenie výkonu

funkcie sudcu alebo na dočasné pridelenie sudcu ustanoví zákon.

(3)

Spôsob ustanovenia prísediacich sudcov ustanoví zákon.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 151a

(1)

Verejný ochranca práv je nezávislý orgán, ktorý sa v rozsahu a spôsobom ustanoveným

zákonom podieľa na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb

pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov verejnej správy, ak je ich konanie,

rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického

a právneho štátu.

(2)

Verejného ochrancu práv volí Národná rada Slovenskej republiky na obdobie piatich

rokov z kandidátov, ktorých jej navrhne najmenej 15 poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky. Za verejného ochrancu práv možno zvoliť občana Slovenskej republiky, ktorý

je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a v deň voľby dosiahol

vek 35 rokov. Verejný ochranca práv nemôže byť členom politickej strany ani politického

hnutia.

(3)

Funkcia verejného ochrancu práv zaniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku,

ktorým bol verejný ochranca práv odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol

odsúdený za trestný čin, a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu

trestu odňatia slobody, alebo stratou voliteľnosti.

(4)

Národná rada Slovenskej republiky môže verejného ochrancu práv odvolať, ak mu zdravotný

stav dlhodobo, najmenej však počas troch mesiacov, nedovoľuje riadne vykonávať povinnosti

vyplývajúce z jeho funkcie.

(5)

Podrobnosti o voľbe a odvolávaní verejného ochrancu práv, o jeho pôsobnosti, o podmienkach

výkonu jeho funkcie, o spôsobe právnej ochrany a o uplatňovaní práv fyzických osôb

a právnických osôb ustanoví zákon.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 152

(1)

Ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy zostávajú v Slovenskej

republike v platnosti, ak neodporujú tejto ústave. Meniť a zrušovať ich môžu príslušné

orgány Slovenskej republiky.

(2)

Neplatnosť zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných v Českej

a Slovenskej Federatívnej Republike vzniká deväťdesiatym dňom po uverejnení rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky o ich neplatnosti spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie

zákonov.

(3)

O neplatnosti právnych predpisov rozhoduje Ústavný súd Slovenskej republiky podľa

návrhu osôb uvedených v

čl. 130

.

(4)

Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 153

Na Slovenskú republiku prechádzajú práva a povinnosti z medzinárodných zmlúv, ktorými

je Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná, a to v rozsahu ustanovenom ústavným

zákonom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo v rozsahu dohodnutom medzi

Slovenskou republikou a Českou republikou.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 154

(1)

Slovenská národná rada zvolená podľa

čl. 103 ústavného zákona č. 143/1968 Zb.

o česko-slovenskej federácii v znení neskorších predpisov vykonáva svoju pôsobnosť

ako Národná rada Slovenskej republiky podľa tejto ústavy. Volebné obdobie Národnej

rady Slovenskej republiky sa počíta odo dňa volieb do Slovenskej národnej rady.

(2)

Vláda Slovenskej republiky vymenovaná podľa

čl. 122 ods. 1 písm. a) ústavného zákona č. 143/1968 Zb.

o česko-slovenskej federácii v znení neskorších predpisov sa považuje za vládu vymenovanú

podľa tejto ústavy.

(3)

Predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a generálny prokurátor Slovenskej

republiky ustanovení do funkcie podľa doterajších právnych predpisov zostávajú vo

funkciách až do ustanovenia do funkcií podľa tejto ústavy.

(4)

Sudcovia súdov Slovenskej republiky ustanovení do funkcie podľa doterajších právnych

predpisov sa považujú za ustanovených do funkcie bez časového obmedzenia podľa tejto

ústavy.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 154a

Voľbu prezidenta Slovenskej republiky podľa tohto ústavného zákona vyhlási predseda

Národnej rady Slovenskej republiky do 30 dní od nadobudnutia účinnosti zákona vydaného

podľa

čl. 101 ods. 10

.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 154b

(1)

Sudcu zvoleného na štyri roky pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona

vymenuje po uplynutí jeho volebného obdobia prezident Slovenskej republiky na návrh

Súdnej rady Slovenskej republiky za sudcu bez časového obmedzenia aj vtedy, ak v deň

vymenovania nedosiahol vek 30 rokov.

(2)

Sudcovia zvolení podľa doterajších predpisov bez časového obmedzenia sa pokladajú

za sudcov vymenovaných podľa tohto ústavného zákona.

(3)

Na sudcov ústavného súdu vymenovaných pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného

zákona sa ustanovenie

čl. 134 ods. 2

prvej vety a

odsek 3

druhej vety nevzťahuje.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 154c

(1)

Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika

ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti

tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom,

ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

(2)

Iné medzinárodné zmluvy, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené

spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú

súčasťou jej právneho poriadku, ak tak ustanovuje zákon.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 155

Zrušujú sa

1.

ústavný zákon Slovenskej národnej rady č.

50/1990 Zb.

o názve, štátnom znaku, štátnej vlajke, štátnej pečati a o štátnej hymne Slovenskej

republiky,

2.

ústavný zákon Slovenskej národnej rady č.

79/1990 Zb.

o počte poslancov Slovenskej národnej rady, o znení sľubu poslancov Slovenskej národnej

rady, členov vlády Slovenskej republiky a poslancov národných výborov a o volebnom

období Slovenskej národnej rady,

3.

ústavný zákon Slovenskej národnej rady č.

7/1992 Zb.

o Ústavnom súde Slovenskej republiky.

Slovensko ZZ 135/2001

Čl. 156

Ústava Slovenskej republiky č.

460/1992 Zb.

nadobudla účinnosť 1. októbra 1992 okrem

čl. 3 ods. 2

,

čl. 23 ods. 4

, ak ide o vyhostenie alebo vydanie občana inému štátu,

čl. 53

,

čl. 84 ods. 3

, ak ide o vypovedanie vojny inému štátu,

čl. 86 písm. k) a l)

,

čl. 102 písm. g)

, ak ide o vymenúvanie profesorov vysokých škôl a rektorov a o vymenúvanie a povyšovanie

generálov, písmená

j) a k)

,

čl. 152 ods. 1

druhá veta, ak sa týka ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov vydaných orgánmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktoré

nadobudli účinnosť súčasne s príslušnými zmenami ústavných pomerov Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky v súlade s touto ústavou.

Ústavný zákon č. 244/1998 Z. z. nadobudol účinnosť 5. augusta 1998.

Ústavný zákon č. 9/1999 Z. z. nadobudol účinnosť 27. januára 1999.

Ústavný zákon č. 90/2001 Z. z. nadobúda účinnosť 1. júla 2001 okrem

čl. 125a

,

čl. 127, čl. 127a

,

čl. 134 ods. 1

a

3

a

čl. 151a

, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2002.

Need to analyze how this provision applies to your matter?

Cross-reference this statute against case law, commentaries, and related legislative provisions inside Legislator AI.

Open in Legislator →