ROZHODNUTIE 134/2021 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Spravovací a rokovací poriadok Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 500/2019 Z. z.

Čl. I

1.

V § 3 odseku 1 písmene a) sa za text „čl. 125b ods. 1,“ vkladá text „čl. 126,“ a

text „čl. 129 ods. 2 až 7“ sa nahrádza textom „čl. 129 ods. 2 až 6“.

2.

V § 3 sa vypúšťa odsek 3.

Doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 3 a 4.

3.

V § 3 odseku 3 sa vypúšťajú slová „v odseku 5 alebo“.

4.

V § 3 odsek 4 znie

„(4)

Každý sudca ústavného súdu má právo podať proti návrhu rozhodnutia podľa odseku 3

protinávrh. Pre zasadnutie a rokovanie pléna primerane platia § 13 až § 16.“.

5.

V § 4 odsek 3 znie

„(3)

Zloženie senátov ústavného súdu a zastupovanie ich členov určuje plénum ústavného

súdu na obdobie aspoň jedného (spravidla kalendárneho) roka v rozvrhu práce. Zmenu

v zložení senátu ústavného súdu možno počas tohto obdobia vykonať, len ak sa zmení

zloženie ústavného súdu. Zloženie všetkých senátov ústavného súdu sa musí po uplynutí

troch po sebe nasledujúcich rokov zásadným spôsobom obmeniť.“.

6.

Nadpis § 5 znie

„

Sudca spravodajca a sudca spoluspravodajca

“.

7.

V § 5 odseku 1 sa za slová „stanovísk účastníkov konania“ vkladá čiarka a slová „vedľajších

účastníkov konania“.

8.

V § 5 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie

„(2)

V zložitých veciach môže predseda ústavného súdu alebo predseda senátu ústavného

súdu určiť ďalšieho sudcu ústavného súdu ako spoluspravodajcu (§ 6 ods. 2 zákona o

ústavnom súde). Jeho úlohou je pomáhať sudcovi spravodajcovi s prípravou konania a

rozhodovania pléna alebo senátu ústavného súdu vo veci, v ktorej bol určený. V rámci

plnenia tohto cieľa môže spoluspravodajca navrhnúť sudcovi spravodajcovi vykonanie

procesných úkonov podľa odseku 1.“.

Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.

9.

V § 5 odsek 3 znie

„(3)

Pri príprave konania (§ 10 a § 12) môže sudca spravodajca vykonávať len také úkony,

ktorými sa nerozhoduje vo veci. Tým nie je dotknuté oprávnenie sudcu spravodajcu podľa

§ 53 zákona o ústavnom súde odložiť podanie. Na predbežnom prerokovaní návrhov a na

konaní a rozhodovaní o veci samej referuje o výsledkoch prípravy konania. Po ňom podáva

svoje stanovisko sudca spoluspravodajca, ak bol určený. Sudca spravodajca a spoluspravodajca

zároveň navrhnú, ako má ústavný súd rozhodnúť (§ 9 ods. 3 zákona o ústavnom súde).“.

10.

V § 5 odseku 4 sa v prvej vete za slová „podľa pokynov sudcu spravodajcu“ vkladá

čiarka a slová „prípadne sudcu spoluspravodajcu“.

11.

V § 9 odseku 1 sa v prvej vete aj druhej vete slová „sa začne“ nahrádzajú slovami

„začína“.

12.

V § 10 odseku 2 sa v druhej vete text „w)“ nahrádza textom „v)“.

13.

V § 10 odseku 2 sa na konci pripája táto veta: „Na nedostatky návrhu na začatie konania

uvedeného v § 42 ods. 2 písm. a) až e), h), m), o), p) a s) až u) zákona o ústavnom

súde ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje.“.

14.

V § 10 odseku 3 sa v prvej vete za slová „ďalšiemu účastníkovi“ vkladá čiarka a slová

„vedľajšiemu účastníkovi“.

15.

V § 10 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie

„(4)

Ak je to potrebné, môže sudca spravodajca návrh na začatie konania doručiť ostatným

účastníkom konania, vedľajšiemu účastníkovi konania a zúčastnenej osobe s výzvou na

vyjadrenie v lehote, ktorú určí (§ 56 ods. 6 časť vety za bodkočiarkou zákona o ústavnom

súde). Sudca spravodajca môže taktiež obstarať listiny, vyjadrenia, vysvetlenia či

stanoviská orgánov verejnej moci, prípadne iných subjektov potrebné na predbežné prerokovanie

návrhu. V prípadoch ustanovených zákonom vykoná tieto procesné úkony predseda ústavného

súdu (§ 86, § 97, § 105, § 209 zákona o ústavnom súde).“.

Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5.

16.

V § 10 odseku 5 sa na konci pripája táto veta: „Pre zaradenie veci na rokovanie pléna

alebo senátu platí primerane § 13 ods. 2.“.

17.

V § 11 odseku 1 sa za textom „§ 56“ dopĺňa text „ods. 1“.

18.

V § 11 odseku 2 sa v zátvorke na konci text „§ 15“ nahrádza textom „§ 17“.

19.

V § 11 odsek 3 znie

„(3)

Na predbežnom prerokovaní návrhu podá sudca spravodajca plénu alebo senátu správu

o príprave konania. Po ňom podáva svoje stanovisko sudca spoluspravodajca, ak bol

určený. Sudca spravodajca a spoluspravodajca zároveň navrhnú, ako má ústavný súd rozhodnúť

(§ 56 ods. 2 a 5 zákona o ústavnom súde).“.

20.

V § 11 odseku 4 sa vypúšťajú slová: „alebo ho nezamietne podľa § 57 zákona o ústavnom

súde“.

21.

V § 12 odsek 1 znie

„(1)

Po prijatí návrhu ho sudca spravodajca doručí ostatným účastníkom konania, vedľajšiemu

účastníkovi konania a zúčastnenej osobe s výzvou na vyjadrenie v lehote, ktorú určí

(§ 56 ods. 6 časť vety pred bodkočiarkou zákona o ústavnom súde); zároveň vykoná ďalšie

procesné úkony potrebné na konanie o veci samej podľa výsledkov predbežného prerokovania

(§ 11 ods. 4 a 6) a priebežného stavu konania o veci, prihliadajúc na návrhy sudcu

spoluspravodajcu, ak je určený (§ 5 ods. 2).“.

22.

V § 12 odsek 2 znie

„(2)

Stanoviská a podklady potrebné pre konanie o veci samej podľa § 86 ods. 1, § 105

ods. 1 a § 209 zákona o ústavnom súde vyžiada predseda ústavného súdu. Predseda ústavného

súdu si v rámci prípravy konania o veci samej môže podľa § 86 ods. 2 zákona o ústavnom

súde a § 97 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde vyžiadať aj stanovisko predsedu najvyššieho

súdu, predsedu najvyššieho správneho súdu a stanovisko generálneho prokurátora. Predseda

ústavného súdu si k návrhu na začatie konania môže vyžiadať aj stanovisko verejného

ochrancu práv, stanovisko iných orgánov verejnej moci, stanovisko profesijných organizácií

právnikov, stanovisko vedeckých inštitúcií pôsobiacich v oblasti práva, stanovisko

významných odborníkov alebo stanovisko právnických osôb dotknutých návrhom.“.

23.

V § 13 odsek 2 znie

„(2)

Sudca spravodajca navrhuje predsedovi ústavného súdu zaradenie veci na rokovanie

pléna a doručí ostatným sudcom podklady pre rozhodnutie o veci spravidla 7 dní pred

zasadnutím pléna. To platí aj o spoluspravodajcovi, ak bol určený. Pri zaradení veci,

v ktorej bol určený spoluspravodajca, na rokovanie pléna dbá predseda ústavného súdu

na to, aby s ohľadom na termín rokovania mohol doručiť sudcom podklady na rozhodnutie

včas sudca spravodajca aj sudca spoluspravodajca.“.

24.

V § 13 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie

„(3)

Po začatí rokovania pléna ho sudca spravodajca oboznámi s obsahom návrhu, s výsledkami

prípravy na prerokovanie veci a s okolnosťami podstatnými pre rozhodnutie. Po sudcovi

spravodajcovi podá svoje stanovisko spoluspravodajca, ak bol určený (§ 6 ods. 2 zákona

o ústavnom súde). Sudca spravodajca a spoluspravodajca zároveň navrhnú, ako má ústavný

súd rozhodnúť (§ 9 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Potom nasleduje rozprava, v ktorej

môže každý zo sudcov ústavného súdu podať iný návrh na rozhodnutie, ktorého dôvody

zároveň stručne prednesie. Po skončení rozpravy sa hlasuje.“.

25.

V § 15 odseku 2 sa na konci pripája táto veta: „Po ňom sa udelí slovo spoluspravodajcovi,

ak bol určený, na prípadné doplnenie informácií podaných sudcom spravodajcom.“.

26.

V § 16 sa dopĺňa nadpis, ktorý znie

„

Rozhodovanie pléna

“.

27.

V § 16 odseku 1 sa na konci pripája táto veta: „Ak sa vo veci konalo verejné ústne

pojednávanie, môže sa na porade a hlasovaní zúčastniť len sudca ústavného súdu, ktorý

bol prítomný na pojednávaní.“.

28.

V § 16 odseky 2, 3 a 4 znejú

„(2)

Predseda ústavného súdu určí poradie, v akom sa o podaných návrhoch hlasuje; na žiadosť

niektorého z prítomných sudcov ústavného súdu o tom rozhodne plénum hlasovaním. Plénum

ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov (§ 8 ods. 5 zákona

o ústavnom súde). Ak žiaden návrh na rozhodnutie podľa § 13 ods. 3 nezískal podporu

potrebnej väčšiny, hlasovanie sa opakuje tak, že predseda ústavného súdu na základe

priebehu rozpravy rozdelí návrhy na jednotlivé časti alebo jednotlivé sporné otázky,

o ktorých sa hlasuje jednotlivo. Rozhodnutie o takejto otázke zaväzuje sudcov ústavného

súdu pri hlasovaní o ďalších častiach alebo ďalších sporných otázkach návrhu.

(3)

Sudca ústavného súdu hlasuje o jednotlivých návrhoch, ich častiach alebo jednotlivých

sporných otázkach podľa odseku 2 (ďalej len „návrh“) tak, že sa vyjadrí, či je za

návrh alebo proti návrhu; to platí aj pri hlasovaní prostredníctvom technických prostriedkov.

Služobne mladší sudcovia ústavného súdu hlasujú pred služobne staršími sudcami ústavného

súdu a predseda ústavného súdu hlasuje posledný.

(4)

Každý sudca ústavného súdu zúčastnený na rokovaní pléna je povinný hlasovať za niektorý

z predložených návrhov, aj keď bol v niektorej predchádzajúcej otázke prehlasovaný;

zdržať sa hlasovania nie je prípustné (§ 8 ods. 4 zákona o ústavnom súde). Ak bol

podľa § 13 ods. 3 predložený len jeden návrh a tento návrh nezískal podporu potrebnej

väčšiny sudcov, hlasovanie sa opakuje podľa odseku 2 tretej a poslednej vety, ak predseda

ústavného súdu považuje taký postup za možný; v opačnom prípade alebo ak návrh opätovne

nebol prijatý, sudca spravodajca pripraví na základe priebehu rozpravy nový návrh.“.

29.

V § 16 odseku 5 prvá veta znie: „Plénum ústavného súdu môže v neodkladných prípadoch

hlasovať o jednotlivých návrhoch aj tak, že predseda ústavného súdu pošle príslušný

návrh jednotlivým členom pléna prostredníctvom technických prostriedkov spolu s určením

lehoty na písomné oznámenie, či sú za predložený návrh alebo proti nemu.“.

30.

V § 16 odseku 5 šiesta veta znie: „Za prítomných na hlasovaní sa považujú všetci

členovia pléna, ktorí nie sú z konania a rozhodovania vo veci vylúčení, ich účasti

na hlasovaní nebráni prekážka podľa § 16 ods. 1 a v lehote určenej predsedom ústavného

súdu oznámili, či sú za predložený návrh alebo proti nemu.“.

31.

V § 17 odseku 3 sa vypúšťa posledná veta.

32.

V § 18 odsek 2 znie

„(2)

Ak je to potrebné, na ústne pojednávanie ústavný súd predvolá účastníkov konania,

vedľajšieho účastníka konania, zúčastnenú osobu a ich zástupcov. Inak im súd doručí

oznámenie o nariadení ústneho pojednávania s poučením o ich práve byť prítomný na

ústnom pojednávaní. Ústavný súd môže od ústneho pojednávania vo veciach podľa § 58

ods. 1 písm. d) až h) a k) zákona o ústavnom súde upustiť, ak je na základe podaní

účastníkov a spisov predložených ústavnému súdu zrejmé, že od ústneho pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. Vo veciach podľa § 58 ods. 1 písm. a) až

c), i) a l) zákona o ústavnom súde môže ústavný súd od ústneho pojednávania za rovnakých

podmienok upustiť, len ak o ústne pojednávanie žiaden z účastníkov nepožiadal najneskôr

vo svojom prvom podaní vo veci.“.

33.

V § 25 odseku 1 sa na konci pripája táto veta: „Po ňom sa udelí slovo spoluspravodajcovi,

ak bol určený, na prípadné doplnenie informácií podaných sudcom spravodajcom.“.

34.

V § 26 sa vypúšťa odsek 1.

Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 1 a 2.

35.

V § 26 odseku 1 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Pre postup pléna

alebo senátu pri porade a hlasovaní primerane platia § 13 ods. 3 a § 16 ods. 1 až

4 a ods. 6.“.

36.

V § 27 odseku 5 sa slová „prostriedkami komunikačnej technológie“ nahrádzajú slovami

„technickými prostriedkami“.

37.

V § 30 odseku 1 sa za slovami „návrhy sudcov na rozhodnutie“ zrušuje čiarka a vkladajú

sa slová „a ďalšie návrhy, ktoré boli predmetom hlasovania (§ 16 ods. 2),“.

38.

V § 33 odseku 2 sa za slová „účastníkovi konania“ vkladá čiarka a slová „vedľajšiemu

účastníkovi konania“ a za slová „uhrádza účastník konania“ sa vkladá čiarka a slová

„vedľajší účastník konania“.

39.

V § 39 odseku 1 sa vypúšťa text „§ 228,“.

40.

V § 39 odseku 2 sa za slová „uvedie označenie“ vkladá slovo „ústavného“ a za slovami

„prijatia alebo vyhlásenia“ sa vypúšťa slovo „rozhodnutia“ a vkladá sa slovo „nálezu“.

41.

V § 39 odseku 4 sa za slová „uvedie označenie“ vkladá slovo „ústavného“.

42.

V § 41 sa vypúšťa odsek 2. Súčasne sa zrušuje označenie odseku 1.

43.

V § 42 odseku 2 sa za slová „po skončení“ vkladá slovo „ústneho“. Na konci sa pripája

táto veta: „Ak sa nález ústavného súdu vo veci, v ktorej sa konalo ústne pojednávanie,

nevyhlasuje ihneď po skončení ústneho pojednávania, vyhlasuje ho len predseda ústavného

súdu alebo predseda senátu bez prítomnosti ostatných sudcov.“.

44.

V § 42 odseku 3 sa za slová „v stoji“ vkladá čiarka a slová „ďalšie podrobnosti upravuje

§ 26 ods. 2“.

45.

V § 45 odseku 3 písmene b) sa za slová „štatutárnych zástupcov“ vkladajú slová „a

ďalších osôb, ktoré v ich rámci vykonávajú verejnú moc,“.

46.

V § 46 odseku 1 sa v prvej vete za slová „Účastníkom konania,“ vkladajú slová „vedľajšiemu

účastníkovi konania,“.

47.

V § 49 odseku 2 sa za slová „účastník konania,“ vkladajú slová „vedľajší účastník

konania,“.

48.

V § 51 odseku 1 sa v druhej vete za slová „O výbere plenárnych“ vkladajú slová „aj

senátnych“ a za slovom „plénum“ sa vypúšťa čiarka aj slová „o výbere senátnych rozhodnutí

rozhoduje príslušný senát“.

49.

V § 51 odseku 3 sa v prvej vete vypúšťajú slová „alebo príslušným senátom“.

50.

Slová „súdna tajomníčka“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte spravovacieho a rokovacieho

poriadku ústavného súdu nahrádzajú slovami „súdny tajomník“ v príslušnom tvare.

Čl. II

Táto zmena Spravovacieho a rokovacieho poriadku Ústavného súdu Slovenskej republiky

nadobúda účinnosť dňom uverejnenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.