ZÁKON 133/1975 Z. z. o advokácii

§ 1

Úlohy advokácie

Advokácia pomáha uskutočňovať ústavné právo občanov na obhajobu a chrániť ostatné

práva a oprávnené záujmy občanov, organizácií a orgánov v súlade s právnym poriadkom,

socialistickým právnym vedomím a záujmami socialistickej spoločnosti. Prispieva k

upevňovaniu socialistickej zákonnosti v živote spoločnosti a k právnej výchove a propagande,

pričom dbá na to, aby sa neporušovali právne predpisy.

§ 2

(1)

Úlohy advokácie plnia advokáti poskytovaním právnej pomoci, a to najmä tým, že obhajujú

občanov v trestnom konaní, zastupujú občanov, organizácie a orgány pri právnych úkonoch,

v občianskom súdnom konaní a v konaní pred ostatnými štátnymi a inými orgánmi, spisujú

listiny, poskytujú právne porady a spracúvajú právne rozbory. Pri plnení týchto úloh

sú advokáti viazaní právnym poriadkom a v jeho medziach príkazmi zastupovaného.

(2)

Pri poskytovaní právnej pomoci advokáti vedú občanov k plneniu povinností vo vzťahu

k štátu a spoločnosti, k úcte k právu a k spoluobčanom a tak prehlbujú ich socialistické

právne vedomie. Advokáti prispievajú aj k právnej výchove občanov, k propagácii právneho

poriadku a k dodržiavaniu pravidiel socialistického spolunažívania.

§ 3

Advokáti sú oprávnení a povinní hájiť práva a oprávnené záujmy zastupovaného, konať

pri tom svedomite a dôsledne, využívať všetky zákonné prostriedky a uplatniť všetko,

čo podľa svojho presvedčenia a príkazu zastupovaného pokladajú za prospešné. Sú povinní

prerokovať so zastupovaným podstatné skutkové okolnosti a ich právny význam, postupovať

vo veci účelne a bez zbytočného odkladu; podľa povahy veci sú povinní upozorniť zastupovaného

i na práva a právom chránené záujmy odporcu a tam, kde to povaha veci pripúšťa, pokúsiť

sa o jej zmierne vybavenie.

§ 4

Advokáti sú povinní dbať na to, aby sa právna pomoc poskytovala účelne a hospodárne.

§ 5

Advokáti pri poskytovaní právnej pomoci alebo v súvislosti s ním nesmú získať pre

seba ani pre iného neoprávnený prospech.

§ 6

(1)

Advokáti nesmú vykonávať inú zárobkovú činnosť okrem činnosti publicistickej, literárnej,

vedeckej, umeleckej a činnosti, ktorá pre svoju krátkodobosť alebo rozsah nemôže ohroziť

plnenie ich úloh. Výnimky zo závažných dôvodov povoľuje minister spravodlivosti; ak

ide o činnosť vysokoškolského učiteľa, po dohode s ministrom školstva.

(2)

Na rozhodovanie o povolení výnimiek zo zákazu vykonávať inú zárobkovú činnosť sa

nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

§ 7

(1)

Advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa

dozvedel v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci, pokiaľ ho zastupovaný od tejto

povinnosti neoslobodí.

(2)

Od povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže advokáta oslobodiť aj výbor Ústredia slovenskej

advokácie, ak je v dôležitom štátnom záujme, aby o týchto skutočnostiach vypovedal

pred súdom, štátnym alebo iným orgánom.

(3)

Na povinnosť advokáta zachovávať mlčanlivosť sa nemožno odvolávať, ak ide o zákonom

uloženú povinnosť prekaziť spáchanie trestného činu.

1

)

(4)

Povinnosťou zachovávať mlčanlivosť je advokát viazaný aj po zániku členstva v krajskom

združení advokátov.

(5)

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov platia primerane aj pre pracovníkov advokácie.

§ 8

(1)

Advokáta si môže občan, organizácia alebo orgán zvoliť. Advokát je povinný poskytnúť

právnu pomoc.

(2)

Advokát môže odmietnuť poskytovanie právnej pomoci len zo závažných dôvodov, svedčiacich

o tom, že by ju nemohol riadne poskytovať, najmä

a)

ak sa žiada, aby uplatňoval záujmy zjavne neoprávnené;

b)

ak mu v tom bráni pracovné zaťaženie, pokiaľ nebol ustanovený na poskytovanie právnej

pomoci advokátskou organizáciou.

(3)

Advokát je povinný odmietnuť poskytovanie právnej pomoci,

a)

ak sa žiada, aby uplatňoval záujmy, ktoré sú v zjavnom rozpore s právnym poriadkom

alebo so záujmami socialistickej spoločnosti;

b)

ak sa na prejednávaní veci zastupovaného zúčastnila osoba, s ktorou je advokát v

príbuzenskom pomere;

c)

ak vo veci poskytol právnu pomoc občanovi, organizácii alebo orgánu, ktorých záujmy

sú v rozpore so záujmami toho, kto ho žiada o právnu pomoc.

(4)

Advokát je oprávnený vypovedať plnomocenstvo,

a)

ak sa narušila nevyhnutná dôvera medzi ním a zastupovaným;

b)

ak zastupovaný neposkytuje potrebnú súčinnosť alebo ak bez vážneho dôvodu nezloží

primeraný preddavok na odmenu za právnu pomoc;

c)

ak sa dodatočne zistia skutočnosti uvedené v odseku 2 písm. a).

(5)

Advokát je povinný vypovedať plnomocenstvo, ak sa dodatočne zistia skutočnosti uvedené

v odseku 3.

§ 9

Advokát je oprávnený poveriť vykonaním jednotlivého úkonu právnej pomoci iného advokáta

alebo advokátskeho koncipienta.

§ 10

(1)

Advokát - člen krajského združenia advokátov v Slovenskej socialistickej republike

je oprávnený poskytovať právnu pomoc na celom území Slovenskej socialistickej republiky.

(2)

Rovnaké oprávnenie má advokát, ktorý je členom krajského (mestského) združenia advokátov

v Českej socialistickej republike.

§ 11

Odmena

(1)

Právna pomoc sa poskytuje za odmenu, ktorej výšku určuje sadzobník. Sadzobník vydáva

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky po dohode s príslušnými

ústrednými orgánmi. Odmena patrí krajskému združeniu advokátov, ktorého je advokát

členom.

(2)

Právna pomoc sa poskytuje za zníženú odmenu alebo bezplatne, ak je to odôvodnené

osobnými, majetkovými a zárobkovými pomermi občana alebo inými dôvodmi hodnými osobitného

zreteľa. O tom, či sú splnené tieto dôvody, rozhoduje advokátska organizácia okrem

prípadu, v ktorom bol ustanovený zástupca podľa Občianskeho súdneho poriadku.

§ 12

Zodpovednosť za škodu

Za škodu spôsobenú advokátom pri poskytovaní právnej pomoci zodpovedá krajské združenie

advokátov, ktorého je advokát členom.

§ 13

Výstavba orgánov advokácie a metódy ich činnosti sa spravujú zásadami demokratického

centralizmu.

§ 14

(1)

Orgány advokácie sú zásadne volené. Zodpovedajú za svoju činnosť orgánom, ktoré ich

zvolili.

(2)

Uznesenia a opatrenia vyšších orgánov sú záväzné pre nižšie orgány.

§ 15

(1)

Advokát má právo voliť orgány advokácie a byť do nich volený. Má právo zúčastniť

sa na členských schôdzkach advokátov, vyjadrovať sa k prerokúvaným otázkam a podávať

návrhy.

(2)

Advokát má právo zúčastniť sa vo vlastnej veci na rokovaní ktoréhokoľvek orgánu advokácie.

(3)

Advokát je povinný plniť uznesenia a opatrenia orgánov advokácie.

§ 16

(1)

Základné advokátske organizácie sú krajské združenia advokátov, v hlavnom meste Slovenskej

socialistickej republiky Bratislave Mestské združenie advokátov (ďalej len “združenie„).

(2)

Na výkon advokácie združenia zriaďujú v okresoch (v Bratislave v obvodoch) advokátske

poradne.

§ 17

Na čele advokácie je Ústredie slovenskej advokácie (ďalej len „Ústredie“), ktoré riadi

a kontroluje všetku činnosť advokácie.

§ 18

(1)

Združenia i Ústredie sú socialistické organizácie.

(2)

Ústredie môže poveriť advokátsku poradňu, aby v rozsahu, ktorý určí, vystupovala

vo vlastnom mene.

§ 19

Členská schôdzka advokátov

(1)

Najvyšším orgánom združenia je členská schôdzka advokátov, ktorá najmä

a)

prerokúva zásadné otázky riadenia advokácie v združení;

b)

určuje úlohy združenia na nasledujúce obdobie;

c)

prerokúva a schvaľuje správu o činnosti výboru združenia;

d)

určuje počet náhradníkov výboru združenia;

e)

volí členov a náhradníkov výboru združenia na 5 rokov a odvoláva ich;

f)

volí delegátov na konferenciu slovenskej advokácie.

(2)

Členská schôdzka advokátov je schopná uznášať sa, ak je prítomná dvojtretinová väčšina

všetkých členov združenia. Na platnosť uznesenia treba súhlas nadpolovičnej väčšiny

prítomných členov združenia.

§ 20

Výbor združenia

(1)

Výbor združenia je výkonným orgánom členskej schôdzky advokátov.

(2)

Výbor združenia zvoláva členskú schôdzku advokátov aspoň raz za dva roky; zvolá ju

vždy, ak o to požiada aspoň polovica advokátov - členov združenia.

(3)

Výbor združenia plní uznesenia členských schôdzok, riadi a organizuje činnosť advokácie

na všetkých jej úsekoch, najmä

a)

prerokúva a schvaľuje plány činnosti združenia;

b)

zriaďuje a zrušuje advokátske poradne, určuje v nich počty advokátov, advokátskych

koncipientov a ostatných pracovníkov, určuje sídla a pracoviská advokátskych poradní;

ustanovuje a odvoláva vedúcich advokátskych poradní;

c)

rozhoduje o prijatí advokáta za člena združenia a o jeho zaradení do advokátskej

poradne, o vylúčení člena zo združenia, o zrušení členstva advokáta v združení a o

dočasnom zastavení výkonu právnej pomoci;

d)

stará sa o ideovo-politickú a odbornú výchovu advokátov, advokátskych koncipientov

a ostatných pracovníkov; zabezpečuje plnenie úloh v oblasti kádrovej a personálnej

práce a utváranie kádrových rezerv;

e)

uzaviera a rozväzuje pracovný pomer s advokátskymi koncipientmi a ostatnými pracovníkmi

združenia;

f)

kontroluje a hodnotí úroveň právnej pomoci poskytovanej advokátmi, kontroluje, ako

advokáti, advokátski koncipienti a ostatní pracovníci združenia dodržiavajú povinnosti

ustanovené týmto zákonom, ako plnia uznesenia a opatrenia združenia a Ústredia; vybavuje

podnety a sťažnosti pracujúcich;

g)

zabezpečuje podmienky na výkon právnej pomoci, hospodári s prostriedkami združenia

podľa schválených plánov a spravuje majetok združenia.

(4)

Výbor združenia sa skladá z piatich členov. Členovia výboru vykonávajú funkciu i

po uplynutí obdobia, na ktoré boli zvolení, až do zvolenia nových členov výboru. Náhradníci

výboru nastupujú na uvoľnené miesta členov výboru v poradí, ktoré určí výbor.

(5)

Výbor združenia volí spomedzi svojich členov predsedu. Predseda zastupuje združenie

navonok, zabezpečuje riadnu činnosť výboru, vybavuje bežné veci združenia a menej

závažné previnenia advokátov.

(6)

Výbor združenia je schopný uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jeho členov.

Na platnosť uznesenia treba súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov; pri rovnosti

hlasov rozhoduje hlas predsedu.

§ 21

Advokátske poradne

(1)

V advokátskych poradniach plnia svoje úlohy advokáti, advokátski koncipienti a ostatní

pracovníci združenia.

(2)

Na čele advokátskej poradne je vedúci, ktorý organizuje a riadi prácu poradne a zabezpečuje

podmienky na riadne poskytovanie právnej pomoci. Vedúci najmä

a)

zabezpečuje plnenie uznesení a opatrení vyšších orgánov advokácie a kontroluje ich

dodržiavanie;

b)

zabezpečuje podmienky na riadne poskytovanie právnej pomoci advokátmi a advokátskymi

koncipientmi na potrebnej politickej a odbornej úrovni;

c)

organizuje prácu advokátov a pracovníkov, v tejto súvislosti im ukladá pracovné úlohy

a kontroluje ich plnenie, stará sa o dodržiavanie pracovnej disciplíny a o zavedenie

príslušných opatrení pri jej porušení;

d)

stará sa o ideovo-politickú a odbornú výchovu advokátov, advokátskych koncipientov

a ostatných pracovníkov; kontroluje a hodnotí prípravnú prax advokátskych koncipientov;

e)

vybavuje z poverenia výboru združenia podnety a sťažnosti pracujúcich;

f)

ustanovuje obhajcu a zástupcu v prípadoch určených príslušnými procesnými predpismi

a v prípade, keď advokát zomrel alebo stratil spôsobilosť na poskytovanie právnej

pomoci, ak zastupovaný nezariadi inak;

g)

rozhoduje o poskytovaní právnej pomoci za zníženú či zvýšenú odmenu alebo bezplatne,

okrem prípadov uvedených v Občianskom súdnom poriadku;

h)

vyjadruje sa k zaradeniu advokátov, advokátskych koncipientov a ostatných pracovníkov

do advokátskej poradne.

(3)

Vedúci advokátskej poradne je tiež povinný poskytovať právnu pomoc.

§ 22

Konferencia slovenskej advokácie

(1)

Najvyšším orgánom Ústredia je konferencia slovenskej advokácie (ďalej len „konferencia“).

(2)

Konferenciu tvoria delegáti združení, ktorých zvolila členská schôdzka advokátov.

(3)

Konferencia najmä

a)

prerokúva a určuje zásadné úlohy advokácie na všetkých úsekoch jej činnosti;

b)

prerokúva a schvaľuje správu o činnosti výboru Ústredia a správu revíznej komisie

Ústredia;

c)

určuje počet náhradníkov výboru Ústredia;

d)

volí na 5 rokov členov a náhradníkov výboru Ústredia, členov revíznej komisie Ústredia

a členov kárnej komisie Ústredia a odvoláva ich.

(4)

Konferencia je schopná uznášať sa, ak je prítomná dvojtretinová väčšina delegátov.

Na platnosť uznesenia treba súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných delegátov.

§ 23

Výbor Ústredia

(1)

Výkonným orgánom konferencie je výbor Ústredia.

(2)

Výbor Ústredia zvoláva konferenciu a ustanovuje spôsob, ktorým sa určuje počet delegátov

jednotlivých združení. Konferenciu zvolá vždy, ak o to požiada aspoň polovica advokátov.

(3)

Výbor Ústredia plní uznesenia konferencie a v období medzi konferenciami riadi, organizuje

a kontroluje činnosť advokácie, najmä

a)

prijíma uznesenia a opatrenia záväzné pre všetky orgány advokácie, advokátov, advokátskych

koncipientov a ostatných pracovníkov advokácie a kontroluje ich plnenie; vydáva organizačný,

pracovný a kárny poriadok;

b)

určuje plán Ústredia a úlohy plánov združení;

c)

vykonáva dohľad nad združeniami a advokátskymi poradňami; zrušuje alebo mení uznesenia

a opatrenia združení, prípadne zastavuje ich výkon, ak sú v rozpore s právnym poriadkom

alebo so záujmom socialistickej spoločnosti, s výnimkou uznesení týkajúcich sa zániku

členstva advokátov v združení a skončenia pracovného pomeru advokátskych koncipientov

a ostatných pracovníkov združení; rozhoduje o sťažnostiach proti uzneseniam a opatreniam

združení; vybavuje podnety a sťažnosti pracujúcich, ktoré patria do jeho pôsobnosti;

d)

určuje počty advokátov, advokátskych koncipientov a ostatných pracovníkov jednotlivých

združení a Ústredia;

e)

kontroluje plnenie úloh kádrovej práce v združeniach a utváranie kádrových rezerv;

vymenúva predsedov a členov skúšobných komisií pre advokátske skúšky;

f)

organizuje, riadi a kontroluje ideovo-politickú a odbornú výchovu advokátov, advokátskych

koncipientov a ostatných pracovníkov;

g)

určuje so súhlasom príslušných ústredných orgánov podmienky hospodárenia Ústredia

a združení a po dohode s týmito orgánmi a príslušným odborovým orgánom sústavu odmeňovania

advokátov, advokátskych koncipientov a ostatných pracovníkov advokácie; zabezpečuje

vykonávanie mzdovej politiky v advokácii podľa smerníc vlády, zásad určených príslušnými

ústrednými orgánmi a mzdovými predpismi, kontroluje zachovávanie mzdových predpisov;

h)

hospodári s finančnými a hmotnými prostriedkami, utvára centrálne fondy v zhode s

príslušnými predpismi a rozhoduje o ich použití v rámci schválených plánov; spravuje

majetok Ústredia;

ch)

podľa hľadísk uvedených v predpisoch o ochrane štátneho tajomstva určuje advokátov,

ktorí sa môžu oboznamovať so štátnym tajomstvom, a vedie ich zoznam;

i)

zabezpečuje dokumentačnú, informačnú, študijnú a publikačnú činnosť;

j)

uzaviera a rozväzuje pracovný pomer s pracovníkmi Ústredia.

(4)

Výbor Ústredia sa skladá z deviatich členov. Členovia výboru vykonávajú funkciu i

po uplynutí času, na ktorý boli zvolení, až do zvolenia nového výboru. Náhradníci

výboru nastupujú na uvoľnené miesta členov výboru v poradí, ktoré určí výbor Ústredia.

(5)

Výbor volí spomedzi svojich členov predsedu a dvoch podpredsedov. Predseda zastupuje

Ústredie navonok, zabezpečuje riadnu činnosť výboru a vybavuje bežné veci výboru.

Podpredsedovia zastupujú predsedu počas jeho neprítomnosti v poradí alebo vo veciach,

ktoré určí výbor.

(6)

Výbor Ústredia je schopný uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jeho členov.

Na platnosť uznesenia treba súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov. Pri rovnosti

hlasov rozhoduje hlas predsedu.

§ 24

Revízna komisia Ústredia

(1)

Revízna komisia Ústredia (ďalej len „revízna komisia“) kontroluje činnosť Ústredia

a združení z hľadiska plnenia povinností a úloh ustanovených právnymi predpismi a

uzneseniami orgánov advokácie.

(2)

Revízna komisia upozorňuje výbor Ústredia na zistené nedostatky a podáva návrhy na

opatrenia. Správu o svojej činnosti podáva konferencii.

(3)

Revízna komisia má päť členov. Spomedzi svojich členov volí predsedu.

§ 25

Kárna komisia Ústredia

(1)

Kárna komisia Ústredia (ďalej len „kárna komisia“) vykonáva kárne konanie podľa tohto

zákona.

(2)

Kárna komisia má deväť členov. Spomedzi svojich členov volí predsedu.

§ 26

Dohľad na činnosť a hospodárenie advokácie prislúcha ministrovi spravodlivosti, ktorý

dbá o to, aby advokáti, advokátski koncipienti, Ústredie a združenia plnili úlohy,

dodržiavali povinnosti a využívali oprávnenia vyplývajúce z tohto zákona a ostatných

právnych predpisov.

§ 27

(1)

Minister spravodlivosti môže zrušiť uznesenie alebo opatrenie Ústredia alebo združenia,

prípadne zastaviť ich výkon, ak sú v rozpore s právnym poriadkom alebo so záujmom

socialistickej spoločnosti.

(2)

Minister spravodlivosti nemôže použiť oprávnenie zrušiť uznesenie alebo opatrenie

alebo zastaviť ich výkon vtedy, keď sa uznesenie alebo opatrenie Ústredia alebo združenia

týka zániku členstva advokáta v združení, skončenia pracovného pomeru advokátskych

koncipientov a ostatných pracovníkov advokácie, alebo ak ide o rozhodnutie v kárnom

konaní.

(3)

Minister spravodlivosti môže navrhnúť orgánom advokácie, aby vydali uznesenie alebo

opatrenie, ktoré je v ich právomoci. Orgány advokácie sú povinné rozhodnúť o takomto

návrhu najneskôr do troch mesiacov.

(4)

Uznesenia orgánov advokácie, ktorými sa určuje celkový počet advokátov v jednotlivých

združeniach a advokátskych poradniach a sústava odmeňovania advokátov, advokátskych

koncipientov a ostatných pracovníkov advokácie, možno vydať len po predchádzajúcom

súhlase ministra spravodlivosti.

§ 28

Advokáciu môže vykonávať len člen združenia, ktorý zložil do rúk predsedu tento sľub

„Sľubujem, že budem verný Československej socialistickej republike a veci socializmu,

že pri poskytovaní právnej pomoci a pri plnení ostatných svojich povinností budem

zachovávať Ústavu a ostatné zákony, svedomite plniť svoje úlohy a zachovávať mlčanlivosť

o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozviem v súvislosti s poskytovaním právnej

pomoci“.

§ 29

Za člena združenia možno prijať len občana Československej socialistickej republiky,

ktorý je plne spôsobilý na právne úkony, oddaný socialistickému zriadeniu, občiansky

bezúhonný, má úplné vysokoškolské právnické vzdelanie, vykonával počas troch rokov

právnu prax, z toho aspoň dva roky v advokácii, a úspešne zložil advokátsku skúšku.

§ 30

Ústredie môže uznať odbornú justičnú, prokurátorskú alebo inú obdobnú právnu skúšku

za rovnocennú s advokátskou skúškou. Ústredie výnimočne môže odpustiť úplne alebo

sčasti právnu prax.

§ 31

Vznik členstva

Členstvo advokáta v združení vzniká dňom uvedeným v uznesení výboru združenia o prijatí

za člena združenia.

§ 32

Strata členstva

Advokát stráca členstvo v združení dňom právoplatnosti rozhodnutia o strate štátneho

občianstva, rozhodnutia o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony alebo

rozhodnutia, ktorým bol odsúdený za úmyselný trestný čin na bezpodmienečný trest odňatia

slobody na čas dlhší ako jeden rok.

§ 33

Vystúpenie zo združenia

(1)

Členstvo advokáta zaniká po uplynutí troch mesiacov počítaných od prvého dňa kalendárneho

mesiaca nasledujúceho po doručení písomného vyhlásenia advokáta o jeho vystúpení zo

združenia, ak sa advokát písomne nedohodne so združením inak.

(2)

Členstvo nezanikne, ak advokát písomne odvolá vyhlásenie o vystúpení pred uplynutím

lehoty uvedenej v odseku 1 a združenie s tým písomne prejaví súhlas.

(3)

Ak advokát vystúpi zo združenia preto, že podľa lekárskeho posudku nemôže vykonávať

advokáciu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia, zanikne jeho členstvo v združení dňom

doručenia písomného vyhlásenia, že vystupuje zo združenia, ak sa písomne nedohodne

so združením inak.

§ 34

(1)

Združenie môže zrušiť členstvo advokáta,

a)

ak advokát závažným spôsobom porušil povinnosti, ktoré mu ukladá tento zákon, alebo

uznesenia Ústredia;

b)

ak sa v jeho činnosti zistili vážne nedostatky, svedčiace o tom, že nie je schopný

riadne plniť svoje povinnosti;

c)

ak jestvujú dôvody, pre ktoré by mohol byť zo združenia vylúčený.

(2)

Združenie môže zrušiť členstvo advokáta aj vtedy,

a)

ak sa stal zo zdravotných dôvodov trvale nespôsobilým plniť svoje povinnosti;

b)

ak dovŕšil 65 rokov.

(3)

Z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. b) možno zrušiť členstvo advokáta, len ak advokát

v primeranej lehote neodstránil nedostatky vo svojej činnosti, hoci bol na to v posledných

dvanástich mesiacoch písomne vyzvaný.

(4)

Z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. a) a písm. c) môže združenie zrušiť členstvo

advokáta iba do troch mesiacov odo dňa, keď tento dôvod zistilo, najneskôr však do

jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.

(5)

Uznesenie o zrušení členstva treba vyhotoviť písomne, uviesť v ňom dôvod a doručiť

advokátovi; inak je neplatné.

(6)

Členstvo advokáta zaniká po uplynutí troch mesiacov počítaných od prvého dňa kalendárneho

mesiaca nasledujúceho po doručení rozhodnutia o zrušení členstva v združení, ak sa

advokát písomne nedohodne so združením na skrátení tejto lehoty.

§ 35

(1)

Združenie nemôže zrušiť členstvo advokáta z dôvodov uvedených v

§ 34 ods. 1 písm. b)

a

ods. 2

v ochrannej dobe ustanovenej v

§ 48 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce

.

(2)

Členstvo ťarchavej advokátky a advokátky alebo osamelého advokáta, ktorí sa trvale

starajú aspoň o jedno dieťa mladšie ako trojročné, môže združenie zrušiť len z dôvodu

uvedeného v

§ 34 ods. 1 písm. c)

. Ak sa členstvo advokátky zrušilo z tohto dôvodu pred nástupom na materskú dovolenku

tak, že by lehota určená v

§ 34 ods. 6

mala uplynúť v dobe materskej dovolenky, zaniká jej členstvo v združení súčasne s

uplynutím materskej dovolenky.

(3)

Členstvo advokátky, ktorá je na materskej dovolenke,

2

)

nemožno zrušiť ani z dôvodov, pre ktoré by mohla byť vylúčená.

(4)

Ak sa členstvo advokáta zrušilo pred začiatkom ochrannej doby tak, že lehota určená

v § 34 ods. 6 by mala uplynúť v tejto dobe, ochranná doba sa do tejto lehoty nezapočítava;

členstvo advokáta sa skončí až po uplynutí zvyšnej časti lehoty po skončení ochrannej

doby. Ak advokát písomne oznámi združeniu, že na predĺžení členstva netrvá, členstvo

sa skončí bez ohľadu na ochrannú dobu.

§ 36

Vylúčenie zo združenia

(1)

Združenie môže advokáta vylúčiť,

a)

ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, pokiaľ jeho členstvo nezaniklo

podľa

§ 32

;

b)

ak obzvlášť závažným spôsobom porušil povinnosti, ktoré mu ukladá tento zákon alebo

uznesenia Ústredia, alebo ak sa v jeho činnosti prejavili také hrubé nedostatky, že

nemôže naďalej vykonávať advokáciu.

(2)

Združenie môže advokáta vylúčiť len do troch mesiacov odo dňa, keď zistilo dôvod

uvedený v odseku 1, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.

(3)

Uznesenie o vylúčení treba vyhotoviť písomne, uviesť v ňom dôvod a doručiť advokátovi;

inak je neplatné.

(4)

Členstvo advokáta zanikne dňom doručenia písomného uznesenia združenia o vylúčení.

(5)

Združenie nemôže vylúčiť ťarchavú advokátku a advokátku alebo osamelého advokáta,

ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako trojročné, môže však, s výnimkou advokátky

na materskej dovolenke, ich členstvo zrušiť z dôvodov uvedených v odseku 1.

§ 37

Účasť odborových orgánov pri zániku členstva

(1)

Združenie môže zrušiť členstvo advokáta alebo ho vylúčiť len po predchádzajúcom súhlase

závodného výboru základnej organizácie Revolučného odborového hnutia (ďalej len „závodný

výbor“); inak je uznesenie o zrušení členstva alebo o vylúčení advokáta neplatné.

(2)

Ak závodný výbor odmietol dať združeniu súhlas na zrušenie členstva alebo vylúčenie

advokáta, môže združenie požiadať príslušný vyšší odborový orgán o preskúmanie stanoviska

závodného výboru. Ak vyšší odborový orgán zistí, že nesúhlas závodného výboru so zánikom

členstva advokáta je v rozpore so záujmami spoločnosti, môže jeho rozhodnutie zrušiť

a sám dať súhlas namiesto závodného výboru.

§ 38

Účasť okresného národného výboru pri zániku členstva

(1)

Členstvo advokáta so zmenenou pracovnou schopnosťou alebo advokáta, ktorý bol účastníkom

odboja, možno zrušiť len po predchádzajúcom súhlase okresného národného výboru; inak

je uznesenie o zrušení členstva neplatné.

(2)

Súhlas okresného národného výboru nie je potrebný, ak združenie zrušuje členstvo

advokáta staršieho ako 65 rokov.

§ 39

Nároky z neplatného zániku členstva

(1)

Ak združenie zrušilo členstvo advokáta alebo ho vylúčilo bez toho, že by jestvovali

dôvody uvedené v tomto zákone, trvá jeho členstvo naďalej a združenie je povinné poskytnúť

mu náhradu odmeny. Náhrada prislúcha vo výške priemernej odmeny odo dňa, keď advokát

oznámil združeniu, že naďalej chce byť členom združenia, až dovtedy, kým mu združenie

umožní poskytovať právnu pomoc alebo kým platne zanikne členstvo; za čas pred uplatnením

neplatnosti skončenia členstva na súde mu však táto náhrada patrí najdlhšie za jeden

mesiac.

(2)

Ak celkový čas, za ktorý by sa mala advokátovi poskytnúť náhrada odmeny, presahuje

šesť mesiacov, môže súd na žiadosť združenia primerane znížiť povinnosť nahradiť odmenu

za dobu presahujúcu šesť mesiacov, prípadne ju vôbec nepriznať. Pri svojom rozhodovaní

súd prihliadne najmä na to, či advokát bol medzitým inde zamestnaný, akú prácu tam

konal a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa nezapojil do práce.

(3)

Ak členstvo advokáta bolo neplatne zrušené alebo advokát bol neplatne vylúčený a

ak písomne oznámi, že nechce zostať členom združenia, platí, že advokát vystúpil dňom,

ktorým by inak zaniklo jeho členstvo, keby uznesenie združenia o tom bolo platné,

pokiaľ neuzavrel so združením inú písomnú dohodu.

(4)

Neplatnosť uznesenia o zrušení členstva alebo o vylúčení môže advokát uplatniť na

súde najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď malo zaniknúť jeho členstvo.

§ 40

Zastavenie výkonu právnej pomoci

Združenie môže advokátovi zastaviť výkon právnej pomoci,

a)

ak sa proti nemu začalo trestné stíhanie pre úmyselný trestný čin alebo ak sa proti

nemu začalo konanie o odňatí jeho štátneho občianstva alebo konanie o pozbavení alebo

obmedzení spôsobilosti na právne úkony, na čas do právoplatného rozhodnutia, ktorým

sa konanie ukončí;

b)

ak sa prerokúva návrh na zrušenie jeho členstva alebo na jeho vylúčenie, na čas do

rozhodnutia o tomto návrhu;

c)

ak sa členstvo advokáta zrušilo z dôvodu uvedeného v

§ 34 ods. 1

, a to na čas uvedený v

§ 34 ods. 6

, pokiaľ by výkon právnej pomoci v tomto čase ohrozil dôveru v riadne plnenie úloh

advokácie.

§ 41

Odmeňovanie advokátov

Platové pomery advokátov, vrátane ich nárokov za čas, keď im bol zastavený výkon právnej

pomoci, upraví Ústredie po predchádzajúcom súhlase ministra spravodlivosti a po dohode

s príslušnými ústrednými orgánmi a odborovým orgánom.

§ 42

Výkon funkcie

(1)

Advokát, ktorý bol uvoľnený z činnosti v advokátskej poradni preto, že bol zvolený

do verejnej funkcie, zostáva členom združenia.

(2)

Advokát je povinný poskytovať právnu pomoc aj počas výkonu funkcie v orgánoch advokácie.

§ 43

Vzťah k Zákonníku práce

Ak tento zákon neustanovuje inak, pracovnoprávne vzťahy advokátov sa spravujú

Zákonníkom práce

a predpismi vydanými na jeho vykonanie.

§ 44

(1)

Advokátski koncipienti vykonávajú prípravnú advokátsku prax v advokátskej poradni

pod dohľadom advokátov, ktorým bola zverená ich odborná výchova. Môžu zastupovať advokátov

pri jednotlivých úkonoch právnej pomoci; pritom sa spravujú pokynmi advokátov, ktorých

zastupujú.

(2)

Advokátskym koncipientom môže byť občan Československej socialistickej republiky,

plne spôsobilý na právne úkony, občiansky bezúhonný, ktorý je oddaný socialistickému

zriadeniu a má úplné vysokoškolské právnické vzdelanie.

(3)

Advokátski koncipienti sú v pracovnom pomere k združeniu.

§ 45

Ustanovenia

§ 2 až 6

,

10

,

12

a

41 ods. 1

platia obdobne pre advokátskych koncipientov.

§ 46

Kárne previnenie

(1)

Advokát sa môže kárne stíhať, ak sa dopustil kárneho previnenia.

(2)

Kárnym previnením je

a)

závažné porušenie povinností advokáta ustanovených týmto zákonom alebo uzneseniami

Ústredia;

b)

opätovné alebo závažné porušenie iných povinností vyplývajúcich pre advokátov z ich

pracovnoprávnych vzťahov.

(3)

Za menej závažné porušenie povinností advokáta, za drobné nedostatky v práci, ako

aj za ojedinelé menej závažné porušenie pracovnej disciplíny sa nezavedie kárne konanie.

Takéto konanie alebo nedostatky vytkne advokátovi podľa povahy veci vedúci advokátskej

poradne alebo predseda združenia.

§ 47

Kárne opatrenia

Ako kárne opatrenie možno uložiť

a)

pokarhanie,

b)

verejné pokarhanie alebo

c)

zníženie základnej odmeny až o 10% na čas až troch mesiacov.

§ 48

Zahladenie kárneho opatrenia

(1)

Ak sa advokát nedopustil počas jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia o uložení

kárneho opatrenia ďalšieho kárneho previnenia, posudzuje sa, akoby sa mu kárne opatrenie

nebolo uložilo.

(2)

Ak advokát plní svoje povinnosti mimoriadne dobre, výbor združenia môže rozhodnúť

i pred uplynutím jedného roka, že sa advokát posudzuje, akoby sa mu kárne opatrenie

nebolo uložilo.

§ 49

(1)

Kárne konanie sa začína na návrh predsedu výboru združenia, predsedu revíznej komisie

alebo ministra spravodlivosti.

(2)

Návrh na začatie kárneho konania sa môže podať do troch mesiacov odo dňa, keď sa

ten, kto návrh podáva, dozvedel o kárnom previnení, najneskoršie však do jedného roka

odo dňa, keď sa advokát dopustil kárneho previnenia.

§ 50

Kárne konanie sa nezačne, a ak sa začalo, sa zastaví, ak bol advokát za ten istý skutok

odsúdený súdom v trestnom konaní alebo mu národný výbor alebo iný orgán uložil opatrenie

za priestupok; ak sa takéto konanie začalo, kárne konanie sa až do jeho skončenia

preruší.

§ 51

Kárne konanie vykonáva kárna komisia v trojčlennom senáte, ktorého predsedu a ďalších

dvoch členov vymenúva z členov kárnej komisie jej predseda tak, aby ani jeden z nich

nebol členom toho istého združenia ako advokát, proti ktorému smeruje návrh.

§ 52

(1)

Návrh na začatie kárneho konania sa doručí advokátovi, proti ktorému návrh smeruje.

Kárna komisia koná zásadne za jeho prítomnosti. Advokát si môže v kárnom konaní zvoliť

obhajcu spomedzi advokátov.

(2)

Ak kárna komisia po spoľahlivom zistení skutkového stavu dospeje k záveru, že sa

advokát dopustil kárneho previnenia uvedeného v návrhu, uloží mu kárne opatrenie.

(3)

Ak kárna komisia nedospeje k takému záveru, vynesie oslobodzujúce rozhodnutie.

(4)

Kárna komisia zastaví kárne konanie, ak bol návrh na jeho začatie podaný oneskorene,

ak bol vzatý späť pred vyhlásením rozhodnutia alebo ak zaniklo členstvo advokáta v

združení.

§ 53

(1)

Proti rozhodnutiu, ktorým sa uložilo kárne opatrenie alebo vynieslo oslobodzujúce

rozhodnutie, môže sa advokát a ten, kto návrh podal, odvolať do 15 dní od doručenia

rozhodnutia. Odvolanie má odkladný účinok.

(2)

O odvolaní rozhoduje výbor Ústredia. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno ďalej odvolať.

§ 54

Advokát, advokátski koncipienti a ostatní pracovníci združenia sú povinní vypovedať

v kárnom konaní ako svedkovia. Štátne orgány sú povinné podať potrebné vysvetlenia.

§ 55

Podrobnosti o kárnom konaní upravuje kárny poriadok, vydaný Ústredím.

§ 56

Kárnu právomoc do zvolenia kárnej komisie vykonáva výbor združenia; práva a povinnosti

revíznej komisie do jej zvolenia vykonáva výbor Ústredia.

§ 57

Rozhodnutia o povolení výnimiek zo zákazu výkonu inej zárobkovej činnosti a rozhodnutia

o uznaní alebo odpustení predpokladov na výkon advokátskej činnosti, ktoré boli vydané

pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú v platnosti.

§ 58

Advokátska skúška, jednotná sudcovská a advokátska skúška, odborná justičná skúška,

sudcovská skúška, jednotná sudcovská skúška, odborná skúška, prokurátorská skúška,

záverečné hodnotenie čakateľskej praxe, záverečné hodnotenie a iné obdobné záverečné

skúšky, ktoré boli vykonané pred účinnosťou tohto zákona, majú rovnaké účinky ako

advokátska skúška podľa tohto zákona.

§ 59

Právne vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, sa spravujú ustanoveniami

tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky, ktoré z nich vznikli pred

účinnosťou tohto zákona, sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

§ 60

Zákon č.

57/1963 Zb.

o advokácii sa zrušuje.

§ 61

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1976.